Sv. Tomáš Akvinský(1225 – 1274)
Scholastika – charakteristika obdobia Kliknutím na ikonu přidáte obrázek.
• stredoveký filozofický smer v
období od 9. storočia do 15.
storočia.• Vplyv Aristotela,
po kresťanskej úprave, využíva sa
dedukcia
Cirkev bojuje!• Pevné, neprelomené múry vo vnútri kostolov
a masívne veže nám akokeby hovoria o „cirkvi bojujúcej“
• úlohou cirkvi je bojovať proti mocnostiam temna
tak dlho, než nadíde hodina víťazstva, deň posledného súdu!!!
Obraz: komunikácia s Bohom aj pre nevzdelaných
nezávislosť na prírode: umožnila vyjadriť myšlienku nadprirodzenavýraz Krista
pozerajúci na umierajúcu Pannu Máriu
bol pre umelca dôležitejší než dôverné zobrazenie svalov
Pozitívum scholastiky: vzdelanie1. Univerzita: Bologne r. 1088 (len právo)
Lepra – na okraji spoločnosti sú malomocní: lepra je božím trestom, ale aj možnosť pre
vykúpenie
Čo sa študovalo?
Trivium - tri slovné odbory: gramatika, rétorika,
dialektika;Quadrivium - štyri číselné odbory:
aritmetika, geometria, astronómia,
hudba.
Quadrivium
Tomášov životRodičia nevedeli pochopiť, ako sa
môže noblesný mladý muž stáť žobravým rehoľníkom.
Na príkaz matky bol Tomáš dokonca bratmi v máji roku 1244
uväznený. V domácom väzení zostal takmer
dva roky, kým mu jeho sestra nepomohla k úteku.
A bola to práve tá sestra, ktorá mu do väzenia priniesla bibliu, Aristotelovu Metafyziku a
Sentencie Petra Lombardského.
Ako nazývame Tomášovu filozofiu?
•Jeho filozofiu môžeme nazvať tomizmus •a pokračovanie novotomizmus.
Umiernený realista1.univerzálie existujú najprv v Božom rozume (napr. pojem
strom), 2. neskôr vo veciach
samotných (v strome) a 3. následne v ľudskom rozume (pojem strom označujúci vec
strom.
Diela:
•Summa Teologická•Summa Filozofická•Summa proti pohanom
Zdôrazňuje slobodu:Neprijíma
Augustinovo učenie o predestinácii →
hriešnosť človeka nie je dopredu určená, zdôrazňuje význam
slobodnej vôle.
Rozlišuje: 1. pravdy viery (zjavené) a
2. pravdy rozumu:
obe pravdy sú od Boha a nemôžu si protirečiť.
Pravdy viery sú dokonalejšie → viera tvorí rozmer (priestor)
pre rozum: „Tam, kde nepostačuje rozum, nastupuje
viera.“Giotto: Viera (r.1306)
Ako spoznávame Boha? Rozumom – argumentami a vierou.
•Rozumom môžeme dedukovať podstatu a teda aj existenciuBoha•Pravdy zjavenia (trojjedinosť Boha) môžeme poznať len vierou.
Príklad:
• Boh sa teda zjavil ľuďom prostredníctvom Biblie (božej autobiografii), ktorej veríme a rozumu: veríme, že pôsobiť zlo iným ľuďom je zlé (vďaka rozumovej úvahe o tzv. zlatom pravidle), aj keď sme nikdy nečítali v Biblii: „Čin svojmu blížnemu to, čo chceš, aby on činil tebe“
Človek podľa Akvinského (nadväzuje na Aristotela):
•spojenie tela a duše: látky a formy: medzi Aristotelom a kresťanským učením nie je rozpor
Filozofia ako slúžka teológie
• Filozofické argumenty majú podporiť teologické pravdy, napr. o existencii Boha• Aristoteles hovorí o prvej príčine, zdôvodňuje ju rozumovo: na základe tejto filozofie Akvinský zdôvodní existenciu Boha – racionálnou cestou
Akvinského koncepcia
Teória vznikania• Substancia - je samostatné bytie, resp.
poskytuje základ pre vlastnosti, ktoré z nej vyplývajú (napr. človek a pre vlastnosť ľudská sexualita, spoločenskosť; starí mládenci a vlastnosť neženatosť; človek a vlastnosť mať ľudské práva, resp. práva na ľudskú dôstojnosť), • akcidencia (nepodstatná vlastnosť) - nejestvuje
sama, ale len na substancii (napr. blonďatosť- pre človek je celkom náhodné či je brunet alebo blondýn, táto vlastnosť neexistuje sama o sebe, rovnako zamestnanosť neexistuje sama o sebe – zamestnaný človek),
Ako vznikajú veci? Spojením podstaty a existencie
• podstata = všeobecné určenie, to, čo vyjadrujeme pojmami - druh, rod (napr. druhou podstatou človeka je byť spoločenskou bytosťou• existencia - Boh ju spája s podstatou → a tým
vytvára svet (spojením podstaty napr. človeka, ktorý pozostáva z tela/látky a duše/formy s jeho existenciou na svete).
Možnosť a skutočnosť
•možnosť - základ pre pohyb, zmenu (napr. práca ako taká, teda práca ešte nekonkretizovaná v nejakej forme – „at all“), • skutočnosť - pohybom sa mení možnosť na skutočnosť (práca v nejakej forme: práca pravekého človeka, práca podnikateľa)
Teodicea
Boh nestvoril zlo → zlo nemá vlastnú existenciu.
Zlo = nedostatok dobra. Teodicea → ospravedlnenie
Boha za zlo na Zemi, Boh nám poskytuje veľa dobra,
ale človek prijíma málo dobra – tak vzniká „zlo“ na
Zemi.
Existenciu Boha dokazuje piatimi
cestami - rozumovými dôkazmi:
1. Musí existovať prvý hýbateľ
2. Musí existovať prvá príčina
3. Podľa princípu náhodného a nutného musí existovať niekto, kto rozhoduje, čo
je náhodné a to je Boh.
4. Musí existovať najvyššie Bytie.
5. Musí byť niečo niekým riadené