Sv. Tomáš Akvinský (1225 – 1274)

Sv. Tomáš Akvinský(1225 – 1274)

Scholastika – charakteristika obdobia Kliknutím na ikonu přidáte obrázek.

• stredoveký filozofický smer v

období od 9. storočia do 15.

storočia.• Vplyv Aristotela,

po kresťanskej úprave, využíva sa

dedukcia

Cirkev bojuje!• Pevné, neprelomené múry vo vnútri kostolov

a masívne veže nám akokeby hovoria o „cirkvi bojujúcej“

• úlohou cirkvi je bojovať proti mocnostiam temna

tak dlho, než nadíde hodina víťazstva, deň posledného súdu!!!

Obraz: komunikácia s Bohom aj pre nevzdelaných

nezávislosť na prírode: umožnila vyjadriť myšlienku nadprirodzenavýraz Krista

pozerajúci na umierajúcu Pannu Máriu

bol pre umelca dôležitejší než dôverné zobrazenie svalov

Pozitívum scholastiky: vzdelanie1. Univerzita: Bologne r. 1088 (len právo)

Lepra – na okraji spoločnosti sú malomocní: lepra je božím trestom, ale aj možnosť pre

vykúpenie

Čo sa študovalo?

Trivium - tri slovné odbory: gramatika, rétorika,

dialektika;Quadrivium - štyri číselné odbory:

aritmetika, geometria, astronómia,

hudba.

Quadrivium

Tomášov životRodičia nevedeli pochopiť, ako sa

môže noblesný mladý muž stáť žobravým rehoľníkom.

Na príkaz matky bol Tomáš dokonca bratmi v máji roku 1244

uväznený. V domácom väzení zostal takmer

dva roky, kým mu jeho sestra nepomohla k úteku.

A bola to práve tá sestra, ktorá mu do väzenia priniesla bibliu, Aristotelovu Metafyziku a

Sentencie Petra Lombardského.

Ako nazývame Tomášovu filozofiu?

•Jeho filozofiu môžeme nazvať tomizmus •a pokračovanie novotomizmus.

Umiernený realista1.univerzálie existujú najprv v Božom rozume (napr. pojem

strom), 2. neskôr vo veciach

samotných (v strome) a 3. následne v ľudskom rozume (pojem strom označujúci vec

strom.

Diela:

•Summa Teologická•Summa Filozofická•Summa proti pohanom

Zdôrazňuje slobodu:Neprijíma

Augustinovo učenie o predestinácii →

hriešnosť človeka nie je dopredu určená, zdôrazňuje význam

slobodnej vôle.

Rozlišuje: 1. pravdy viery (zjavené) a

2. pravdy rozumu:

obe pravdy sú od Boha a nemôžu si protirečiť.

Pravdy viery sú dokonalejšie → viera tvorí rozmer (priestor)

pre rozum: „Tam, kde nepostačuje rozum, nastupuje

viera.“Giotto: Viera (r.1306)

Ako spoznávame Boha? Rozumom – argumentami a vierou.

•Rozumom môžeme dedukovať podstatu a teda aj existenciuBoha•Pravdy zjavenia (trojjedinosť Boha) môžeme poznať len vierou.

Príklad:

• Boh sa teda zjavil ľuďom prostredníctvom Biblie (božej autobiografii), ktorej veríme a rozumu: veríme, že pôsobiť zlo iným ľuďom je zlé (vďaka rozumovej úvahe o tzv. zlatom pravidle), aj keď sme nikdy nečítali v Biblii: „Čin svojmu blížnemu to, čo chceš, aby on činil tebe“

Človek podľa Akvinského (nadväzuje na Aristotela):

•spojenie tela a duše: látky a formy: medzi Aristotelom a kresťanským učením nie je rozpor

Filozofia ako slúžka teológie

• Filozofické argumenty majú podporiť teologické pravdy, napr. o existencii Boha• Aristoteles hovorí o prvej príčine, zdôvodňuje ju rozumovo: na základe tejto filozofie Akvinský zdôvodní existenciu Boha – racionálnou cestou

Akvinského koncepcia

Teória vznikania• Substancia - je samostatné bytie, resp.

poskytuje základ pre vlastnosti, ktoré z nej vyplývajú (napr. človek a pre vlastnosť ľudská sexualita, spoločenskosť; starí mládenci a vlastnosť neženatosť; človek a vlastnosť mať ľudské práva, resp. práva na ľudskú dôstojnosť), • akcidencia (nepodstatná vlastnosť) - nejestvuje

sama, ale len na substancii (napr. blonďatosť- pre človek je celkom náhodné či je brunet alebo blondýn, táto vlastnosť neexistuje sama o sebe, rovnako zamestnanosť neexistuje sama o sebe – zamestnaný človek),

Ako vznikajú veci? Spojením podstaty a existencie

• podstata = všeobecné určenie, to, čo vyjadrujeme pojmami - druh, rod (napr. druhou podstatou človeka je byť spoločenskou bytosťou• existencia - Boh ju spája s podstatou → a tým

vytvára svet (spojením podstaty napr. človeka, ktorý pozostáva z tela/látky a duše/formy s jeho existenciou na svete).

Možnosť a skutočnosť

•možnosť - základ pre pohyb, zmenu (napr. práca ako taká, teda práca ešte nekonkretizovaná v nejakej forme – „at all“), • skutočnosť - pohybom sa mení možnosť na skutočnosť (práca v nejakej forme: práca pravekého človeka, práca podnikateľa)

Teodicea

Boh nestvoril zlo → zlo nemá vlastnú existenciu.

Zlo = nedostatok dobra. Teodicea → ospravedlnenie

Boha za zlo na Zemi, Boh nám poskytuje veľa dobra,

ale človek prijíma málo dobra – tak vzniká „zlo“ na

Zemi.

Existenciu Boha dokazuje piatimi

cestami - rozumovými dôkazmi:

1. Musí existovať prvý hýbateľ

2. Musí existovať prvá príčina

3. Podľa princípu náhodného a nutného musí existovať niekto, kto rozhoduje, čo

je náhodné a to je Boh.

4. Musí existovať najvyššie Bytie.

5. Musí byť niečo niekým riadené