3
1. PREČO?
Prečo coaching a neuroveda?
♦ neuroveda a moderné výskumy fungovania mozgu prinášajú
prekvapujúce vysvetlenia ľudského správania a konania
♦ coaching nám dáva jednu z možností ako zmeniť zaužívané návyky
a postoje a dostať sa do cieleného manažérskeho alebo líderského
fungovania
7
1. PREČO?
PREČO NÁS ZAUJÍMA MOZOG?
1. AKTÍVNY ŽIVOT
2. AKTÍVNY DÔCHODOK
3. ČO NAUČÍME
BUDÚCU GENERÁCIU?
kvalita života
mentálne a fyzické zdravie
čo odovzdáme deťom
a kto nás bude živiť?
aktívny rozvoj a vlastná zodpovednosť
8
1. PREČO?
EXISTUJE VEĽKÁ PRIEPASŤ MEDZI TÝM,
ČO ZISTILA VEDA – A TÝM, ČO ROBÍ
DNEŠNÝ BIZNIS
NOVÉ VEDECKÉ FAKTY MENIA POHĽAD
A CHÁPANIE REALITY
9
1. PREČO?
400 ROKOV SME VIDELI MOZOG
AKO STROJ – POČÍTAČ
dnes už vieme príliš veľa, aby sme to
ignorovali
12
1. PREČO?
mozog sa vyvíja a
prispôsobuje prostrediu,
v ktorom sa nachádza
a podľa impulzom, ktorý je
vystavený
13
1. PREČO?
mozog sa rozvíja alebo degraduje
pokles kognitívnych schopností začína
po škole a po pár rokoch praxe
Alzheimerova choroba začína v mozgu
30 – 50 rokov pred prvými viditeľnými
príznakmi
15
2. Mozog a evolúcia ČLOVEK ROZUMNÝ
pred 400.000 rokmi
zhoda DNA medzi ľuďmi je na 99,5% od šimpanzov nás delia iba 3% DNA
16
2. Mozog a evolúcia
EVOLUTION – MOVERS – THINKERS
asi 0,5 milióna rokov sme sa živili ako lovci a zberači
človek sa vyvíjal v dobe: buď si fit alebo zomrieš
v tomto čase náš mozog rástol a získaval schopnosti:
rozmýšľať, plánovať, tvoriť a to všetko pri pohybe
10.000 p.n.l. sme prvý krát začali sadiť semená
mozgové bunky boli stimulované vtedy, keď sme sa hýbali
17
2. Mozog a evolúcia
MOZOG je orgán,
ktorý sa evolučne
vyvinul, aby nám
umožnil PREŽITIE...
PRÍRODNÉ PODMIENKY z pôvodného prežitia sa stala
zábava...
SOCIÁLNE VZŤAHY a
KONCENTRÁCIA ĽUDÍ nové podmienky a nová realita
... prechod k DNEŠKU
18
2. Mozog a evolúcia
EVOLÚCIA MOZGU
1. mozog sa vyvíjal, aby zabezpečil prežitie človeka
2. prežitie v nebezpečenstve a v rizikovom prostredí
3. prežitie za meniacich sa podmienok
4. s cieľom odovzdať informácie a
skúsenosti ďaľším generáciam
5. a to všetko v dynamike a pohybe
mozog sa evolučne vyvíjal pri
chôdzi – až 20 km denne
20
2. Neuroplasticita
NEUROPLASTICITA
SPÔSOB, AKÝM NÁŠ MOZOG FUNGUJE
= mení sa spôsob nášho myslenia, konania a cítenia
tieto zmeny sme schopní vyvolať vedome a v relatívne krátkom čase
21
2. Neuroplasticita
minimálne
emócie
slabý zrak a sluch
minimálna
motorika minimálny
pohyb
žiadna reč
nevieme
rozmýšľať
MOZOG sa rodí „hlúpy“ (po narodení toho veľa nevieme)
22
2. Neuroplasticita VŠETKO, ČO VIEME –
sa musíme naučiť
UČÍME SA tým, čo vidíme – vnímame – zažívame...
23
2. Neuroplasticita
strácame priemerne 85.000 mozgových buniek denne
mozog – 2% váhy tela,
spotrebuje 20 – 30% energie
priemerná váha: 1,3 – 1,4 kg
metabolizmus glukózy
pri mozgovej aktivite
24
2. Neuroplasticita
NEUROPLASTICITA priniesla zmenu –
nie tvorba kompenzácie a náhrady, ale
POSILNENIE SLABÝCH ČLÁNKOV A
ČINNOSTÍ
mozog podľa potreby určuje,
ktoré mozgové mapy posilní
a ktoré oslabí
(v závislosti od podnetov a
potrieb, ktorým je človek
vystavený)
25
2. Neuroplasticita
KOGNITÍVNE FUNKCIE
MOZGU
(mentálne funkcie):
♦ znalosti, vedomosti
♦ pozornosť, pamäť
♦ úsudok, rozhodovanie,
vyhodnocovanie, chápanie
♦ spracovávanie informácii,
riešenie problémov,,
♦ jazykové schopnosti,
♦ tvorba abstraktných
konceptov, predstavivosť
KOGNITÍVNE FUNKCIE MOZGU
(mentálne funkcie):
♦ spôsob ako ako vnímame a vyhodnocujeme svet
♦ súbor mentálnych schopností a procesov
♦ kognitívny proces používa existujúce znalosti a
generuje nové znalosti
26
2. Neuroplasticita
neexistuje niečo také – raz sa to naučím a už to viem navždy
KOMPETITÍVNA NEUROPLASTICITA mozgu
spôsobuje, že ak niečo nepoužívam, tak to
postupne strácam – „use it or loose it“
28
2. Neuroplasticita
INDIVIDUALITA MOZGU
neuróny, ktoré sa spolu aktivujú – sa spolu prepájajú
neurons that fire together – wire together
30
3. Spôsoby myslenia
Spôsoby myslenia
♦ mozog pracuje na úrovni 12 – 15W
PODVEDOMIE
rýchle, spoľahlivé, bezchybné, automatické, energeticky málo náročné, stále
rovnaké
90% vecí robíme podvedome – nevedome
chodenie, státie, jedenie, čistenie zubov – mozog nás týmto nezaťažuje
31
3. Spôsoby myslenia
Spôsoby myslenia
VEDOMIE
pomalé, chybové, energeticky náročné, tvorivé
aktivuje sa pri nových alebo dôležitých činnostiach
vedome dokážeme zvládnuť naraza 4 – 5 informačných jednotiek
vedomie – umožňuje adaptovať sa náhle zmeny
vedomie spotrebuje toľko energie ako svaly špičkového atléta
32
3. Spôsoby myslenia
Mozog potrebuje vzorce
mozog si vytvára vzorce – zvyk, rutina, rituál
správanie podľa automatických stereotypov – chováme sa plynule, ale
obvyklým spôsobom
vzorce šetria čas a energiu, eliminujú sa chyby
mozog má tendenciu opakovať rovnaké vzorce správania a konania
spôsob práce, obliekanie, ranné vstávanie
cesta do práce, nakupovanie, obedovanie, pitie kávy, večerný drink
34
4. Stres
Stres
stres – nástroj prežitia
stres je všade – súčasť života
biochemická reakcia – vyplavia sa hormóny a mozog spustí fyzické zmeny
pomáha nám prekonať náročné situácie
stres a:
zdravie, nálada, pamäť, stresové hormóny poškodzujú bunky v mozgu –
poškodzujeme učenie a pamäť
35
4. Stres
Stres
stres – amygdala
záplava stresových hormónov – adrenalín, kortizol...
zrýchlený dych, zvýšený tep, zostrené zmysly
krv ide do veľkých svalov, adrenalín pripraví veľké množstvo energie na
útok alebo útek
36
4. Amygdala a emócie
komunikácia medzi centrom rozmýšľania a
amygdalou
v strese alebo nebezpečenstve sa vypína
reagujeme inštinktívne
nie je čas rozmýšľať a tým ohroziť život
ide o prežitie
neocortex dokáže utlmiť amygdalu
„dostal som okno“ – neviem si na nič
spomenúť
vylúčenie adrenalínu, endorfínu a iných
hormónov
kvalita neurónovej
siete – spojenie
medzi amygdalou
a neocortexom
37
4. Amygdala a emócie
Amygdala
strach – vypíname logiku
logika je pomalá a vykazuje vysokú chybovosť, ale dokáže byť tvorivá
podvedomie je rýchle, bezchybné, ale stereotypné
mozog nedokáže rozlíšiť medzi reálnym a fiktívnym nebezpečenstvom
38
4. Amygdala a emócie
Relaxation response – RELAXAČNÁ ODPOVEĎ TELA
schopnosť dosiahnuť „the state“ – stav, kedy mozog podáva špičkový
výkon
epi genetics – aktivácia opačných typov génov ako pri fight or flight
40
5. Pozornosť mozgu
Zameranie a pozornosť
je ťažké udržať koncentráciu na 1 vec po dlhší čas
koncentrácia – vizuálne a mentálne sústredenie sa deje naraz
v danej chvíli sa mozog dokáže sústrediť len na 1 vec
človek vidí priemerne 30 – 40 podnetov každú sekundu
KOĽKO INFORMÁCII SME SCHOPNÍ VNÍMAŤ NARAZ?
41
5. Pozornosť mozgu
Zameranie a pozornosť
keď máme veľký príval nových info – naše vnímanie je pozmenené
ako to vyzerá na meetingoch, kde je veľa dôležitých info?
aké píšeme maily?
ako komunikujeme feedback – koľko info podáme?
telefonický rozhovor – conf. call – koľko info sa preberá?
open space – vyrušovanie, multitasking
42
5. Pozornosť mozgu
Zameranie a pozornosť
INFORMATION OVERLOAD
mozog má veľa informácii, ale málo času na spracovanie
rastie riziko, že mozog vymaže aj podstatné informácie
mozog má 3 sek. na to, aby rozhodol, ktorú info spracuje a ktorú pustí preč
44
6. Multitasking
Multitasking – výsledky
NÁSLEDKY:
stráca sa pozornosť
rastie chybovosť – až do 50%
znižuje sa výkon
zhoršuje sa pamäť
predlžuje sa čas výkonu činnosti – až do 50%
zvyšuje sa úroveň stresu
cognitive overload
overload of working memory
46
1. Mozog a neuroveda VEDA ZITSILA, ŽE MOZOG MÁ
SPOCHNOSŤ NEKIEDY VDIEŤ
VECI, KROTÉ VEBÔC
NEXSISUTJÚ. MOZOG SI HVALNE
DOŽÁKE VTYVORIŤ VSLATNÚ
A ÚSAŽNÚ RAETILU, KROTÁ
JE ÚLPNE OLDINŠÁ OD
STUKONČOTSI.
47
1. Mozog a neuroveda VEDA ZISTILA, ŽE MOZOG MÁ
SCHOPNOSŤ NIEKEDY VIDIEŤ
VECI, KTORÉ VÔBEC
NEEXISTUJÚ. MOZOG SI HLAVNE
DOKÁŽE VYTVORIŤ VLASTNÚ A
ÚŽASNÚ REALITU, KTORÁ JE
ČASTOKRÁT ÚPLNE ODLIŠNÁ OD
SKUTOČNOSTI.
48
1. Mozog a neuroveda
JE TO VEMĽI DINVÉ, ALE NÁŠ
MOZOG DKOÁŽE KMALAŤ.
NAZOAJ VREÍTE TOTUMO
TRVDENIU?
MOZOG SA S NAMI DKOÁŽE
PENKE PORHAŤ...
49
1. Mozog a neuroveda
JE TO VEĽMI DIVNÉ, ALE NÁŠ
MOZOG DOKÁŽE KLAMAŤ.
NAOZAJ VERÍTE TOMUTO
TVRDENIU?
MOZOG SA S NAMI DOKÁŽE
PEKNE POHRAŤ...
53
10. Moderné vzdelávanie
UKLADANIE INFORMÁCII
najhrozivejší fakt v histórii vzdelávania – behom 30 dní zabúdame až 90% prijatých informácii
veľká časť procesu zabúdania prebieha už behom prvých pár hodín od prijatia informácii
0%
20%
40%
60%
80%
100%
90%
Koľko zabúdame do 30 dní od prijatia informácie
Úroveň zabúdania získaných informácii
54
10. Moderné vzdelávanie
VZDELÁVANIE V
MINULOSTI
CLASSROOM LEARNING
disciplína, strach, tresty,
nuda, štandardy, príkazy,
podriadenosť
VZDELÁVANIE PRE 21.
STOROČIE
PROJECT BASED LEARNING
sloboda, tvorivosť, iniciatíva,
interaktivita, involvement,
zaangažovanosť
Minulosť 21. storočie – moderná doba
účastníci dostali úlohy a zadania, ktoré museli riešiť – rob to,
čo sme ti povedali
ľudia si potrebujú sami určiť, čo idú riešiť – sám navrhni čo
budeš robiť, rozhodni sa a povedz ako to chceš robiť a aký
dosiahneš výsledok
pasívny prijímateľ (informácii, vedomostí, príkazov) –
opakovanie toho, čo povedal niekto iný, toho, čo sa naučil
niekto iný
aktívny tvorca (názorov, možností, riešení, skúseností) –
zisťovanie, skúmanie, chápanie, tvorba vlastného poznania,
objavovanie nového
existovali vopred známe a pripravené odpovede naučte ľudí pýtať sa otázky a challenge status quo
lineárny model – úradnícke, administratívne, rutinné operácie
robia ľudia, nevyžaduje sa tvorivosť, ale konformita = zhodnosť
a presnosť s požiadavkami a príkazmi
organický model – úradnícke, administratívne, rutinné
operácie prevzali od ľudí počítače, dnes sa vyžaduje inovácia,
tvorivosť a diverzita, nie konformita = zhodnosť a presnosť s
požiadavkami a príkazmi, tie si dnes dávajú ľudia sami
55
ČLÁNKY na
SLIDESHARE
ČLÁNKY na
SMART BRAIN
PROJECT skupina na LINKEDIN
COMM-PASS
na LINKEDIN
COMM-PASS
YOUTUBE
COMM-PASS
COMM-PASS
WEB
ZÍSKAJTE NOVÉ INŠPIRÁCIE
56
[email protected] – 0907 400 392 www.commpass.sk