Coaching v HR praxi - z pohľadu neurovedy - workshop

1

COACHING

v HR PRAXI

workshop – predpoklady a realizácia coachingu

coaching z pohľadu neurovedy

2

1. PREČO?

čo by nás malo zaujímať...

3

1. PREČO?

Prečo coaching a neuroveda?

♦ neuroveda a moderné výskumy fungovania mozgu prinášajú

prekvapujúce vysvetlenia ľudského správania a konania

♦ coaching nám dáva jednu z možností ako zmeniť zaužívané návyky

a postoje a dostať sa do cieleného manažérskeho alebo líderského

fungovania

4

1. PREČO?

NÁŠ MANAŽÉRSKY ŠTÝL

OVPYVŇUJE

NAŠE ZDRAVIE

5

1. PREČO?

SMART BRAIN

zdravie a rozvoj

nášho mozgu

VITALITY

MANAŽMENT

zdravie a rozvoj

nášho tela

6

1. PREČO?

7

1. PREČO?

PREČO NÁS ZAUJÍMA MOZOG?

1. AKTÍVNY ŽIVOT

2. AKTÍVNY DÔCHODOK

3. ČO NAUČÍME

BUDÚCU GENERÁCIU?

kvalita života

mentálne a fyzické zdravie

čo odovzdáme deťom

a kto nás bude živiť?

aktívny rozvoj a vlastná zodpovednosť

8

1. PREČO?

EXISTUJE VEĽKÁ PRIEPASŤ MEDZI TÝM,

ČO ZISTILA VEDA – A TÝM, ČO ROBÍ

DNEŠNÝ BIZNIS

NOVÉ VEDECKÉ FAKTY MENIA POHĽAD

A CHÁPANIE REALITY

9

1. PREČO?

400 ROKOV SME VIDELI MOZOG

AKO STROJ – POČÍTAČ

dnes už vieme príliš veľa, aby sme to

ignorovali

10

1. PREČO?

AKTIVITA MOZGU PO CVIČENÍ

11

1. PREČO?

SEDENIE JE FAJČENÍM

DNEŠNEJ DOBY

12

1. PREČO?

mozog sa vyvíja a

prispôsobuje prostrediu,

v ktorom sa nachádza

a podľa impulzom, ktorý je

vystavený

13

1. PREČO?

mozog sa rozvíja alebo degraduje

pokles kognitívnych schopností začína

po škole a po pár rokoch praxe

Alzheimerova choroba začína v mozgu

30 – 50 rokov pred prvými viditeľnými

príznakmi

14

2. Mozog a evolúcia

čo sme dozeraz nevedeli...

15

2. Mozog a evolúcia ČLOVEK ROZUMNÝ

pred 400.000 rokmi

zhoda DNA medzi ľuďmi je na 99,5% od šimpanzov nás delia iba 3% DNA

16

2. Mozog a evolúcia

EVOLUTION – MOVERS – THINKERS

asi 0,5 milióna rokov sme sa živili ako lovci a zberači

človek sa vyvíjal v dobe: buď si fit alebo zomrieš

v tomto čase náš mozog rástol a získaval schopnosti:

rozmýšľať, plánovať, tvoriť a to všetko pri pohybe

10.000 p.n.l. sme prvý krát začali sadiť semená

mozgové bunky boli stimulované vtedy, keď sme sa hýbali

17

2. Mozog a evolúcia

MOZOG je orgán,

ktorý sa evolučne

vyvinul, aby nám

umožnil PREŽITIE...

PRÍRODNÉ PODMIENKY z pôvodného prežitia sa stala

zábava...

SOCIÁLNE VZŤAHY a

KONCENTRÁCIA ĽUDÍ nové podmienky a nová realita

... prechod k DNEŠKU

18

2. Mozog a evolúcia

EVOLÚCIA MOZGU

1. mozog sa vyvíjal, aby zabezpečil prežitie človeka

2. prežitie v nebezpečenstve a v rizikovom prostredí

3. prežitie za meniacich sa podmienok

4. s cieľom odovzdať informácie a

skúsenosti ďaľším generáciam

5. a to všetko v dynamike a pohybe

mozog sa evolučne vyvíjal pri

chôdzi – až 20 km denne

19

2. Neuroplasticita

prevrat po 400 rokoch

20

2. Neuroplasticita

NEUROPLASTICITA

SPÔSOB, AKÝM NÁŠ MOZOG FUNGUJE

= mení sa spôsob nášho myslenia, konania a cítenia

tieto zmeny sme schopní vyvolať vedome a v relatívne krátkom čase

21

2. Neuroplasticita

minimálne

emócie

slabý zrak a sluch

minimálna

motorika minimálny

pohyb

žiadna reč

nevieme

rozmýšľať

MOZOG sa rodí „hlúpy“ (po narodení toho veľa nevieme)

22

2. Neuroplasticita VŠETKO, ČO VIEME –

sa musíme naučiť

UČÍME SA tým, čo vidíme – vnímame – zažívame...

23

2. Neuroplasticita

strácame priemerne 85.000 mozgových buniek denne

mozog – 2% váhy tela,

spotrebuje 20 – 30% energie

priemerná váha: 1,3 – 1,4 kg

metabolizmus glukózy

pri mozgovej aktivite

24

2. Neuroplasticita

NEUROPLASTICITA priniesla zmenu –

nie tvorba kompenzácie a náhrady, ale

POSILNENIE SLABÝCH ČLÁNKOV A

ČINNOSTÍ

mozog podľa potreby určuje,

ktoré mozgové mapy posilní

a ktoré oslabí

(v závislosti od podnetov a

potrieb, ktorým je človek

vystavený)

25

2. Neuroplasticita

KOGNITÍVNE FUNKCIE

MOZGU

(mentálne funkcie):

♦ znalosti, vedomosti

♦ pozornosť, pamäť

♦ úsudok, rozhodovanie,

vyhodnocovanie, chápanie

♦ spracovávanie informácii,

riešenie problémov,,

♦ jazykové schopnosti,

♦ tvorba abstraktných

konceptov, predstavivosť

KOGNITÍVNE FUNKCIE MOZGU

(mentálne funkcie):

♦ spôsob ako ako vnímame a vyhodnocujeme svet

♦ súbor mentálnych schopností a procesov

♦ kognitívny proces používa existujúce znalosti a

generuje nové znalosti

26

2. Neuroplasticita

neexistuje niečo také – raz sa to naučím a už to viem navždy

KOMPETITÍVNA NEUROPLASTICITA mozgu

spôsobuje, že ak niečo nepoužívam, tak to

postupne strácam – „use it or loose it“

27

2. Neuroplasticita

naše skúsenosti

a zážitky

AKO SA MENÍ NÁŠ ŽIVOT

menia riadi náš život

28

2. Neuroplasticita

INDIVIDUALITA MOZGU

neuróny, ktoré sa spolu aktivujú – sa spolu prepájajú

neurons that fire together – wire together

29

3. Spôsoby myslenia

čo nás riadi...

30

3. Spôsoby myslenia

Spôsoby myslenia

♦ mozog pracuje na úrovni 12 – 15W

PODVEDOMIE

rýchle, spoľahlivé, bezchybné, automatické, energeticky málo náročné, stále

rovnaké

90% vecí robíme podvedome – nevedome

chodenie, státie, jedenie, čistenie zubov – mozog nás týmto nezaťažuje

31

3. Spôsoby myslenia

Spôsoby myslenia

VEDOMIE

pomalé, chybové, energeticky náročné, tvorivé

aktivuje sa pri nových alebo dôležitých činnostiach

vedome dokážeme zvládnuť naraza 4 – 5 informačných jednotiek

vedomie – umožňuje adaptovať sa náhle zmeny

vedomie spotrebuje toľko energie ako svaly špičkového atléta

32

3. Spôsoby myslenia

Mozog potrebuje vzorce

mozog si vytvára vzorce – zvyk, rutina, rituál

správanie podľa automatických stereotypov – chováme sa plynule, ale

obvyklým spôsobom

vzorce šetria čas a energiu, eliminujú sa chyby

mozog má tendenciu opakovať rovnaké vzorce správania a konania

spôsob práce, obliekanie, ranné vstávanie

cesta do práce, nakupovanie, obedovanie, pitie kávy, večerný drink

33

4. Stres

sme v tom nevinne?

34

4. Stres

Stres

stres – nástroj prežitia

stres je všade – súčasť života

biochemická reakcia – vyplavia sa hormóny a mozog spustí fyzické zmeny

pomáha nám prekonať náročné situácie

stres a:

zdravie, nálada, pamäť, stresové hormóny poškodzujú bunky v mozgu –

poškodzujeme učenie a pamäť

35

4. Stres

Stres

stres – amygdala

záplava stresových hormónov – adrenalín, kortizol...

zrýchlený dych, zvýšený tep, zostrené zmysly

krv ide do veľkých svalov, adrenalín pripraví veľké množstvo energie na

útok alebo útek

36

4. Amygdala a emócie

komunikácia medzi centrom rozmýšľania a

amygdalou

v strese alebo nebezpečenstve sa vypína

reagujeme inštinktívne

nie je čas rozmýšľať a tým ohroziť život

ide o prežitie

neocortex dokáže utlmiť amygdalu

„dostal som okno“ – neviem si na nič

spomenúť

vylúčenie adrenalínu, endorfínu a iných

hormónov

kvalita neurónovej

siete – spojenie

medzi amygdalou

a neocortexom

37

4. Amygdala a emócie

Amygdala

strach – vypíname logiku

logika je pomalá a vykazuje vysokú chybovosť, ale dokáže byť tvorivá

podvedomie je rýchle, bezchybné, ale stereotypné

mozog nedokáže rozlíšiť medzi reálnym a fiktívnym nebezpečenstvom

38

4. Amygdala a emócie

Relaxation response – RELAXAČNÁ ODPOVEĎ TELA

schopnosť dosiahnuť „the state“ – stav, kedy mozog podáva špičkový

výkon

epi genetics – aktivácia opačných typov génov ako pri fight or flight

39

5. Pozornosť mozgu

a spracovanie informácii

všetko viem...

40

5. Pozornosť mozgu

Zameranie a pozornosť

je ťažké udržať koncentráciu na 1 vec po dlhší čas

koncentrácia – vizuálne a mentálne sústredenie sa deje naraz

v danej chvíli sa mozog dokáže sústrediť len na 1 vec

človek vidí priemerne 30 – 40 podnetov každú sekundu

KOĽKO INFORMÁCII SME SCHOPNÍ VNÍMAŤ NARAZ?

41

5. Pozornosť mozgu

Zameranie a pozornosť

keď máme veľký príval nových info – naše vnímanie je pozmenené

ako to vyzerá na meetingoch, kde je veľa dôležitých info?

aké píšeme maily?

ako komunikujeme feedback – koľko info podáme?

telefonický rozhovor – conf. call – koľko info sa preberá?

open space – vyrušovanie, multitasking

42

5. Pozornosť mozgu

Zameranie a pozornosť

INFORMATION OVERLOAD

mozog má veľa informácii, ale málo času na spracovanie

rastie riziko, že mozog vymaže aj podstatné informácie

mozog má 3 sek. na to, aby rozhodol, ktorú info spracuje a ktorú pustí preč

43

6. Multitasking

všetko stíham...

44

6. Multitasking

Multitasking – výsledky

NÁSLEDKY:

stráca sa pozornosť

rastie chybovosť – až do 50%

znižuje sa výkon

zhoršuje sa pamäť

predlžuje sa čas výkonu činnosti – až do 50%

zvyšuje sa úroveň stresu

cognitive overload

overload of working memory

45

8. Slepota k zmene

ja som to fakt nepočul...

46

1. Mozog a neuroveda VEDA ZITSILA, ŽE MOZOG MÁ

SPOCHNOSŤ NEKIEDY VDIEŤ

VECI, KROTÉ VEBÔC

NEXSISUTJÚ. MOZOG SI HVALNE

DOŽÁKE VTYVORIŤ VSLATNÚ

A ÚSAŽNÚ RAETILU, KROTÁ

JE ÚLPNE OLDINŠÁ OD

STUKONČOTSI.

47

1. Mozog a neuroveda VEDA ZISTILA, ŽE MOZOG MÁ

SCHOPNOSŤ NIEKEDY VIDIEŤ

VECI, KTORÉ VÔBEC

NEEXISTUJÚ. MOZOG SI HLAVNE

DOKÁŽE VYTVORIŤ VLASTNÚ A

ÚŽASNÚ REALITU, KTORÁ JE

ČASTOKRÁT ÚPLNE ODLIŠNÁ OD

SKUTOČNOSTI.

48

1. Mozog a neuroveda

JE TO VEMĽI DINVÉ, ALE NÁŠ

MOZOG DKOÁŽE KMALAŤ.

NAZOAJ VREÍTE TOTUMO

TRVDENIU?

MOZOG SA S NAMI DKOÁŽE

PENKE PORHAŤ...

49

1. Mozog a neuroveda

JE TO VEĽMI DIVNÉ, ALE NÁŠ

MOZOG DOKÁŽE KLAMAŤ.

NAOZAJ VERÍTE TOMUTO

TVRDENIU?

MOZOG SA S NAMI DOKÁŽE

PEKNE POHRAŤ...

50

9. Vnímanie mozgu

iba?

51

9. Vnímanie mozgu

HOVORTE FARBY ŠTVORCOV

52

10. Starý model vzdelávania

a moderné vzdelávanie

naozaj treba niečo zmeniť?...

53

10. Moderné vzdelávanie

UKLADANIE INFORMÁCII

najhrozivejší fakt v histórii vzdelávania – behom 30 dní zabúdame až 90% prijatých informácii

veľká časť procesu zabúdania prebieha už behom prvých pár hodín od prijatia informácii

0%

20%

40%

60%

80%

100%

90%

Koľko zabúdame do 30 dní od prijatia informácie

Úroveň zabúdania získaných informácii

54

10. Moderné vzdelávanie

VZDELÁVANIE V

MINULOSTI

CLASSROOM LEARNING

disciplína, strach, tresty,

nuda, štandardy, príkazy,

podriadenosť

VZDELÁVANIE PRE 21.

STOROČIE

PROJECT BASED LEARNING

sloboda, tvorivosť, iniciatíva,

interaktivita, involvement,

zaangažovanosť

Minulosť 21. storočie – moderná doba

účastníci dostali úlohy a zadania, ktoré museli riešiť – rob to,

čo sme ti povedali

ľudia si potrebujú sami určiť, čo idú riešiť – sám navrhni čo

budeš robiť, rozhodni sa a povedz ako to chceš robiť a aký

dosiahneš výsledok

pasívny prijímateľ (informácii, vedomostí, príkazov) –

opakovanie toho, čo povedal niekto iný, toho, čo sa naučil

niekto iný

aktívny tvorca (názorov, možností, riešení, skúseností) –

zisťovanie, skúmanie, chápanie, tvorba vlastného poznania,

objavovanie nového

existovali vopred známe a pripravené odpovede naučte ľudí pýtať sa otázky a challenge status quo

lineárny model – úradnícke, administratívne, rutinné operácie

robia ľudia, nevyžaduje sa tvorivosť, ale konformita = zhodnosť

a presnosť s požiadavkami a príkazmi

organický model – úradnícke, administratívne, rutinné

operácie prevzali od ľudí počítače, dnes sa vyžaduje inovácia,

tvorivosť a diverzita, nie konformita = zhodnosť a presnosť s

požiadavkami a príkazmi, tie si dnes dávajú ľudia sami

55

ČLÁNKY na

SLIDESHARE

ČLÁNKY na

LINKEDIN

SMART BRAIN

PROJECT skupina na LINKEDIN

COMM-PASS

na LINKEDIN

COMM-PASS

YOUTUBE

COMM-PASS

FACEBOOK

COMM-PASS

WEB

ZÍSKAJTE NOVÉ INŠPIRÁCIE

56

[email protected] – 0907 400 392 www.commpass.sk