uská hlavná sila cúva ku Varšave. Novšie úspechy rakúsko ... · v bitke pri Austerlitzi stál Napoleon na vŕšku a vydával rozkazy. Takéto volaco je teraz nemožné. Teraz

Ročník XXIX. V Budapešti, v nedeľu, 22. novembra 1914.

Čis!o sa 2 íhaSšeps SSlmo dňa po a*fieli a

sviatku v y chodia feaidý deň Hlaraf redaktor:

Dr ADOLF PECHÁNY Zos«rty ratajů sa dla Zavaej

tarify a platia sa -vopred

Novšie úspechy rakúsko-uhorských a nemeckých čiat v Ruskom — Počet ruských zajatcov stále vzrastá. — Rusi pri Przemysli utrpeli ťažkú porážku. — Hynutie Srbska. — Krutý zápas na foelgicko-francť?^

skom bojišti trvá dalej, — Turci ustavične porážajú Rusov. Budapešť, 21. novembra.

Terajšiu vojnu nazvali všeobecne svetovou vojnou. Nielen preto, lebo naj­väčšie štáty vzdelaného sveta stoja v boji, zápasia o víťazstvo, lež aj preto, lebo čo flo rozmerov takejto vojny na svete ne­bolo. Co boly všetky predošlé vojny v po­rovnaní s terajšou vojnou! Velký vývin vojenskej vedy, velký vývin techniky prispel ku tomu, že terajšia vojna stala sa ozaj svetovou vojnou.

Uveďme si do pamäti historické uda­losti dávno minulých časov. V tridsať­ročnej vojne, • víťazný vodca Wallenstein naverboval šesťdesiattisíc vojakov. Šesť-desialtisíc! V tom čase bolo to ohromné vojsko. Ani švédsky král Gustáv Adolf, ktorý v tejto vojne hral hlavný zástoj, nemal viac vojska. V španielskej dedičnej vojne, v sedemročnej vojne tiež sotva stály početnejšie vojská na bojišti. A vojny trvaly roky. V.pruskej vojne pri Konig-grätzi počítalo naše vojsko 200.000 hláv. Toto stí velmi, malé číslice v porovnaní s ohromnými vojskami, ktoré teraz na bojišfach zápasia. Ved doteraz sme len Srbov a Rusov skoro dvakrát tolko zajali, jako mal kedysi Wallenstein vojakov. Kolků prácu, koľké prípravy potrebuje teraz vojsko v porovnaní s minulosťou! Zaopatrovanie státisícov potravou, stre­livom je tiež o mnoho ťažšie než bolo vo vojnách starších časov.

Teraz sa vojny, vedú na rozsiahlych priestoroch. Front jednej a jednej armády zaujíma diaľku mnoho kilometrov. Na­predovanie alebo cúvanie vojska nedeje sa na jednej čiare, jako kedysi, lež na mnohých čiarach, v mnohých smeroch. Preto je rozhodujúcu bitku vynútiť teraz o mnoho ťažšie, než bolo voľakedy, ked sa vojská na jednom priestore srazily a jedno alebo druhé zvíťazilo. Roku 1870. vo vojne irancúzsko nemeckej rozložili sa Francúzi medzi mestami Saarbrúcken a Weiásénburg, nemecké vojsko tiahlo v troch rovnobežných čiarach medzi me­stami Metz a Nancy, ktoré sú na 50 ki­lometrov vzdialené jedno od druhého. Francúzske hlavné veliteľstvo odtiahlo vojsko od Verduna, aby ho spojilo s vojskom pri Chalone. Tuto Nemci vo viac krvavých bojoch prekazili. Na t

francúzsky hlavný veliteľ Mac rozhodol tiahnuť ku Metžu; ale .Nemci zvrtli pravé krídlo v severnom smere a přitiskli Francúzov ku belgickej hranici. Konečne pri Sedane obkolesili Francúzov a prinútili ich ku kapitulácii.

V terajšej vojne stál front ruského vojska od Lublinu po ČernGvice, teda na čiare 400 kilometrov dlhej ; front našej a nemeckej armády tiahol od Piockq po Chýrov na čiare 300 km. nerátajúc voj­ská, ktoré stály v severovýchodnom Pru­sku a ý Bukovine. Front nemeckého voj­ska na francúzskom bojišti ťahá sa na čiare 500 kilometrov. Môžeme si pred­staviť túto veľkú dĺžku, ked porovnáme, že železničná . čiara ód Žiliny po Buda­pešť je 333 kilometrov dlhá a železničná čiara z Vrútok do Budapešti je 313 ki­lometrov dlhá a 400 kilometrov daleko je Koložvár od Budapešti.

V opise dávnejšie vedených vojen častd čítame, že hlavný vodca s vyvýše­ného miesta držal prehliadku nad svojím vojskom. Pomocou ďalekohľadu sprevádzal boj pri Sedane nemecký cisár Vilhelm ľ. ; v bitke pri Austerlitzi stál Napoleon na vŕšku a vydával rozkazy. Takéto volaco je teraz nemožné. Teraz vodcovský sbor na mappách prezerá posicie vojska, po­mocou telegrafu a telefonu prijíma ozná­menia jednotlivých sborov a vydáva roz­kazy. Jednotlivé oddiely vojska nevedia ani kde ktorý oddiel stojí a tiahnú na­pred, alebo nazad len dľa doposlaného im rozkazu.

Ešte ťažšou robí úlohu, že teraz sa boj vedie na viacerých bojišťach, ktoré sú veľmi vzdialené jedon od druhého. Ale ku pr. boje Nemcov vo Francúzsku vplývajú na boje spojencov na severnom bojišti. Všetko musí sa diať v istom sú­vise, vo vedení panovať musí jedon duch, jedna myseľ, jedon cieľ.

Že sa za takýchto okolností udalosti často menia, to je vec prirodzená. Z jednej udalosti na volaco uzatvárať bolo by yeľmi pochybené a nesprávné. V si­tuácii nastane jasnejšie, ked na jednom alebo druhom bojišti bude boj skončený. Potom budeme môcť istejšie uzatvárať, že jako sa asi celá vojna skončí.

Mahoň N -

ojna profi Bnsku. Naše zdary v Poľsku.

4adná zpiása ::o severného bojišía vy-. daná 20. novembra, do Budapešti prišla večer o 7. hod. 30 min.)

Spojenci v Ruskdm Polsku aj včera všade d o c i e l i l ! 2eiar-;§f« Rozhodnutie sa ešte nestalo. F o ě e t r u s k ý c h E Í S -Jíaižcssw w z ^ a s t s á u Pred Przemyslom pokus nepriateľa, aby priviedol silnejšie poisťujúce čaty bližšie ku južnému frontu pevnosti, s m e n a s k u t k u osibiSi & E i e p r š s l e ľ z t e j t o p H i e ž š t c s s t š u t r p e i ť a ž k é s t r a t y .

Generáhnajóf Hbfei; námefctnik šéia generálneho šliLu.

Nemecká ú r a d n á zpráva. Berlin, 21. novembra. Najvyššia zpráva

20. novembra oznámila: Na hranici Východného Pruska po­

loženie je nezmenené. Od jazier na vý­chod Rusi dostali do svojich rúk jedno ešte neobsadené poľné opevnenie a v ňom sa naehodiace staré a nepohýbateľné náboje. €es Blfllavu a LEpet© u ť a ­h u j ú c i s a n e p r i a t e ! 5 ď a l e j c ú ­v a l . Od Plocka na. juh e o a š e ú t o č e » n i e p o k r o č i l o . V bojoch, ktoré stoja okolo Lodzu a Čenstochovej, rozhodnutie sa ešte nestalo.

Z t r á t a Rusov v posledných bitkách. Londýnsky časopis „Times" oznamuje, že

Rusi v pominulých bojoch svedených voči ar­máde Hindenburga utratili 40.000—50.000 mužov.

Význam porážky Rusov.

Vojenský spolupracovník „Berliner Tage-blatt"-u major Morath o víťazstve Hindenburga v Ruskom Polsku píše:

Rusi po svojej porážke budú sa usilovat, aby čo možno rýchle prišli ku základnému miestu svojich operácií na čiaru Visia—Var­šava—Ivangorod. Či sa im toto vzhľadom na potlsknutie našich veľmi značných čiat v juho­východnom smere podarí, je na každý pád velmi otázne. Jestli sa im ale so svojou hlav-

i nou silou podarí prist ku Visle., JKSSAälšÉŠäci

Ruská hlavná sila cúva ku Varšave.

Číslo 271.

2 8X.©VJ3KľSKŠ NOVIN? 22. novenibra 1'.M4.

Nemci Im budú pravdepodobne natolko za pätami, ž e p r e j d e n i e c e z r i e k u z a-p ŕ í č i n í i m d o s ť v e l k é ť a ž k o s t i .

Očakávať možno velký zdar Nemcov.

Bitka Nemcov s Rusmi p r e N e m c o v m á v e l m i p o t e š i t é l n ý v ý s l e d ů k . Počet ruských zajatcov takmer s hodiny na hodinu vzrastá. .Berliner Tageblatt" o prie­behu bitky píše:

Armáda lenburga pozdĺž Visly a síce od rieky na j ' ný tlak vyvinula na ruské pravé krídlo t wnej východnej cesty cú­vania, ktorá Vi Varšavy, viae-menej od-tiskla ho v jul Dm smere. Cez Kutno odbitú, ruskú hu. ..mádu Nemci prenasle­dujú, ba'na území od Lodzu na sever vyvinul sa novší boj, o výsledku ktorého ešte niet chýru. Toto nové územie boja je zase v juhový­chodnom smere od Kutna a rozprestiera sa medzi Lodzom a Lovičorn pri Bžure, malého to prí­toku Visly. Medzi Vislou a Ĺovičpm armáde Hindenburga stojí k službe rozsiahle územie, aby mohla svoje čaty odtisknúf prv, než by sa tieto mohly dosíaE do ohňa ruských •pevností na Čiare Novogeorgievsk a Varšava. D I a s t a v u v e c í m ô ž e m e ú f a t v e l ­ký z d a r a to tým viac, lebo tie silnš ru­ské Čaty, ktoré od Visly tiahly proti čiare Thorn—Mlava, boly prinútené cúvnut z Lipna ku Plocku a cez Mlavu ku rieke Big.

Cúvanie ruskej hlavnej sily.

Kopesifoágjs, 21. novembra. „Po-liiikeft" oznamuje, že ruská hlavná sila, ktorá postúpila ku nemeckej hranici, zas© s a uSfahwje ku tlas'sawe a Iwaas" gorodu.

Talianska vojenská mienka. 0 následkoch vííazslva Nemcov v Ru­

skom Polsku gensrál Gatti, vojenský spolu­pracovník časopisu „Corriéře delia Sera" medzi iným píše :

Tento zdar nemeckého útočenia pristaví napredovanie Rusov ku Východnému Prusku a pravdepodobne prinúti ruské pravé krídlo, uby zmenilo svoj front, poňaváfi o to sa musí usi­lovať; aby sa odchýlilo na severovýchod a opiu rolo sa na Varšavu. Piusi aj1 ha čiara Soldau—• Néideqbuŕg musia posláf, aby ich ľavé krídlo neostalo nekryté, lebo ináč toto křidlo to o by bezpodmienečne vystavené n e b e z p e č i u o b k o 1 e s e n i a.

Hynutie Srbska.' Otočenie našich Síat napreduje. (Ľiadná zpráva z južného bojišfa, vydaná

ÍO novembra, clo Budapešti prišla popoludní o 1 hod. 30 min.)

Na celom fronte vedú sa čiastočné boje. Naše úročenie na lazarevackú opev­nenú posicii: ps 'a j s í© n a p r e d a s j e . Včera sme zajali 7 dôstojníkov a 660 vvjakov. Počasie je nepriaznivé. Vŕšky pokrýva na meter vysoký sňah, doliny stoja pod vodou.

Srbi uznátfajtí naše víťazstvo. Z Niíu c cúvaní Srbov prišla do Ríma

nasledovná úradná zpráva: Vzhľadom na to, že nepriateľ s prevažnou

s;lou vnikol na naše územie, srbské čaty stupňo­vité cúvajú, kým prídu ku takej posicií, kde sa žä -prajnejšíeh podmienok z n o v a m ô ž u p u s t i ť d o b o j a . Z tejto príčiny srbské čaty vyprázdnily Pičku (juhovýchodne od Kru-panji na ésste Ljubovija—Valjevo), dalej Za-vlakú (severovýchodne od Krupanji na ceste Ložnica—Valjevo) a Kcceljevo (na ceste Ša-bac—VaJievo.)

Srbsko nemôže ďalej bojovať. Sofíjský zprávodajca viedenského časopisu

„Reiehspost* poslal svojmu časopisu telegramm, dla ktorého z bezpodmienečne hodnoverného prameňa dozvedá sa, že srbská vláda v Paríži vyhlásila, že Srbsko ani následkom hospodár­skeho úpadku n e m ů ž e d a l e j b o j o v a t . Kráľa Petra so zatemnenou mysľou internovali r Rybarska-Banji. Porazená srbská armáda v neporiadku hrnie sa do vnútra krajiny a pokúsi sa, aby pri Kragujevaei shromáždila sa ku konečnej bitke. Srbská vláda v Athénách znova porobila sume kroky, aby dostala pomoc.

Rímsky časopÍ3 „Popolo Romano" o po­ložení v Srbsku píše: Srbská asi 100.000 hláv počitujúca armáda následkom svojho zlého stavu voči rakúsko-uhorskému vojsku, ktoré je v _ najlepšom stave, d a l š í o d p o r vy­v i ň ú f u 2 n i e j e v s t a v e.

Telegrammy bašu Enverá a arcikniežaťa Fr idr icha.

.Budapešti Tudositó" oznamuje: Hlavný veliteľ armády arciknieža Fridrich v piatok dostal nasledovný telegramm.

Vašu cis; a kr. Výsosf pozdravujem v mene tureckej cisárskej armády, ako aj v svo­jom mene z príležitosti lýeh veľkých zdarov, ktoré vaše hrdinské čaty pod statným vedením generála Putioreka po tihom zápase v Srbsku docielily. E n v e r, námestník veliteľa cisárskej armády a ílotty.

Arciknieža Fridr ch odpovedal nasledov­ným íelegrammom:

Srdečne ďakujem Vašej excellenců za pozdrav, ktorý ste mi poslali z príležitosti zda­rov našich statných v Srbsku bojujúcich čiar. S veľkým uspokojeným počul som chý; o zdtírceh tureckej cisárskej armády a floUy stojacej pod vynikajúcim vedením Vašej exeellencio a som presvedčei ý, že n á ä--m u s p o l o č n é m u n a p n u t i u s í l n e p r i a t e ľ a p o d a r í s a p r e m ô cf. Arciknieža F r i d r i c h , hlavný veliteľ ar­mády.

Arciknieža Fridrich blahc-želonia bašľ Envera zárovíň sdělil polnčmu zbrojmajstrov Potii rekovi, zaslúžilému veliteľovi našich bal­kánskych síl, ktorý na uznanie smelej tureckt; armády môže byt právom hrdý.

Srbsko a pokoj. Sofijský časopis „Kambana" sděluje, žt

v jednotlivých popredných členech správy srb­skej armády vzhľadom na smutnú budúcnos! ktorá očakáva srbskú armádu, je náklonnost ba živá túžba, aby o d R a k ú s k o U h o r s k a a N e m e c k a p r o s i l i p o k o j . . kecl t r e b a a j o s o b i t é .

N Udalosti na západnom bojišti. Nemci ustavične vydobíjajú zdary.

Berlin, 21, novembra. Hlavný válečm stán 20. novembra predpoludním oznamuje:

V Západnej Flandrii a v Severnom Francúzska značnej zmeny sa nestalo. Rozmoknutá, dopoly zamrznutá pôda a sňahové fujavice obfažily naše pohyby. Pri Combresi, od Verduna na juhozápad útok Francúzov sme odbili.

K r u t ý zápas o morské pobrežie. Londýnsky časopis „Evening News' czr#-|

muje z Rotterdamu: Od utorka do stredy v Belgicku vlaky nechodily. Z tohto na-deduje že vo Flandrii bude novšia bitka a Nemci dvó-násobnou silou budú napredoval proti Calaisw Kopenhágsky časopis .National Tidende" pri nása parížsku úradnú zprávu, ktorá hovorí, ŽI

pokus Nemcov, aby si prekliesnli cestu ku Calaisu, je pochopiteľný. Na okolí Yperna Nemci sa nemusia obávat povodne alebo kano­nády anglických lodí. Nemci svoju hlavnú silu potiskli na sever. V boji zúčastnily sa štábne čaty: pruská garda a 20. bavorský vojenský sbor. Preto bolo spojencom ťažko bránit Ypern. Londýnsky časopis „Times" oznamuje s 18. novembra, že Nemci v utorok začali bombar­dovat východnú čast a okolie Dúnkirchena. Ka­nonáda ešte aj v noci trvala. Mesto Nieuport práve tak ako Dixmuiden leží v rumoch. Boj na okolí je mimoriadne vážny.

Bombardovanie Reimsn.

Nemci dalej bombardujú mesto Reims a jeho okolie. Nemecké čaty teraz v polkruhu obtáčujú mesto. Na najdôležitejšie opevnené punkty Nemci prudko útočili. Smerom ku Vieru rozostavili na vŕškoch zase tažké kanóny.

P o r á ž k a F r a n c ú z o v pr i St. Mihieli Na ľavom brehu rieky Maas kommandu

júei francúzsky generál — ako z Genfu ozna­mujú — vo štvrtok popoludník dostal zprávu, že útočenie Nemcov na obec Chauvancourt pri St. Mihieli zdalo sa už prestávať, ked hroz­ný výbuch pod zákopy uložených nemeckých mín c e l ú p o s í c i u F r a n c ú z o v r o z v á l a 1. Počet obetí je veľmi značný. Nemci s výkrikami „hurrá!" obsadili aj body v su­sedstve Chauvaneourla.

V e l k á z t r á t a Angličanov.

Londýnska zpráva oznamuje: Lord New­ton na jednom verbovačnom shromáždění vy-nlásil. že zlratä Angličanov do 31. októbra či­nila 57.000 ľudí, teraz šaeujú na 80.000 hláv. Jednotlivé batadlony utratily väetkýeh svoj ch dôstojníkov. Tak jedon bataillon nedávno do-ital sa pod velenie jednoho strážmajstra. Z dvoch divízií, v ktorých bolo 37.000 mužov, •ostalo len 5300 vojakov.

Vojna Turecka proti trojitej dohode. Turc i porážajú Rusov.

Carihrad, 21. novembra. Hlavný turecký válečný stán oznamuje:

Od dfoch dní naša armáda p r u d k o n a p á d a r u s k ú a r m á d u , ktorá stála na hraničnej čiare Azab—Zazak— Khocbab, Božou ,omoeou naša armáda bodákovým útokom z a-r j a l a v ŕ š k y o k o l o A z a b u, ktoré •epriatel mimoriadne opevnil.

Naše ku Batumu napredujúce čaty n e p r i a t e ľ a z n o v a z b i l y , obsadily vŕšky pri Zavotlari a Kure. V Zavotlari ukořistily od Kusov jednu zástavu, 4 kanóny, 1 automobil, veľa koní a potravín, zajaly 6 ruskýeh dôstoj­níkov, medzi nimi jednoho podplukovníka a kozáckeho kapitána, ako i viac sto vojakov. Z b y t k y r u s k e j a r m á d y v n e p o ­r i a d k u u š l y k u B a t u m u .

Naše čaty, ktoré napredujú v provincii Zair Beidjam, 16. novembra pri Gelmase srazily sa so silnou ruskou éatou. R u s i u t r p e l i p o r á ž k u a dvaja dôstojníci a 100 mužov padlo. Vodcovia perských kmeňov, ktorí dosial stáli v ruskej službe, s o s v o j i m i krae-ň a m i p r i p o j i l i s a k u n a š i m č a t a m.

Turecké časopisy rozvinujú, že druhá bo-orná čiara, na ktorú sa Rusi uťahujú, je na 10—15 kilometrov od hranice v širokom údolí .Vaxesu. Ked nepriateľ v úzkom a strmom ď>!í koprykôjskom nebol vstave odpor vy vi út, vtedy ani na tejto Širokej cure nebude

.tídeí dlho odporovat* t

*-í2. novembra 1914. 'á'LGYBNBKE

Arabi sa chystajú. Tureckú vláda z vidiekov tureckej ríše

obývaných Arabmi dostáva zprávy, dľa ktorých v kruhu Arabov Síri sa h n u t i e p r o t i A n g l i c k u . Dľa zprávy z Hedžasu počet Arabov, ktorí sa zúčastnia v boji o zlomenie panstva Anglicka v Egypte, o krátky čas bude presahovať d v a k r á t s t o t i s í c h l á v .

Vojna na mori a na kolóniách. B i t k a n a Čiernom mori.

Hlavný válečný stán turecký oznamuje: Z dvoch obrnených lodí a z pat križiakov po­zostávajúca ruská flotta, ktořú naše válečné Iodstvp prenasledovalo, u š l a d o S e b a -s t o p o 1 a. Ruská torpédová flotta ušla do druhého ruského prÍ3tavu.

Zatvorený libavský pristav. Berlin, 21. novembra. Libava, ktorú dla

zprávy námorníckeho generálneho štábu bombar­dovaly nemecké válečné lode, je jediným ruským mor;-k<m jkístavôni na Východnom mori, ktorý v zime nezamrzne. Libavský prístav následkom útoku Nemcov pre ruské vá­lečné lode je' zavreté, tak, že akonáhle za° mrznú aj ostatné prístavy^ ruská flotta nebude mat základu ku operáciám.

Vtrhnnt ie mohamedánov do T n r k e s t a s n a do Indie.

Mohamedáni Afganistanu a Beludžistanu sa silne hýbu v záujme boja proti Anglicku, Rusku a Francúzsku, ktoré krajiny považujú za najväčšieho nepriateľa izlamu. Z Afganistanu viac tisíc dobre ozbrojených mohamedánov u ž v t r h l o d o r u s k é h o T u r k e s ­t a n u. Ruské vrchnosti ale nemajúc do­statočného vojska, nie sú vstave udržo­vat poriadok. Mohamedánske čaty v mene ka­lifátu rozdávajú obyvateľom Turkeslanu prokla­mácie, aby povstali.

Napriek ochranným poriadkom, ktoré an­glické vrchnosti porobily na hranici Indie, m o-h a m e d á n s k y m č a t á m z Afga­n i s t a n u a B e l u d ž i s t a n u p o d a ­r i l o s a v t r n ú ť d o I n d i e a tam obyvateľom rozdat proklamácie, v ktorých ich vyzývajú, aby povstali.

Osud T a n g e r a . Kopenbágsky časopis .Politiken" ozna­

muje, že vonkajšie predmestia Tangera sú v rukách povstavších muzulmánov. Francúzi z Marseiilesu poslali do Marokka čaty.

Vojenská polička. Tak v hlavnom meste, jako na vidieku na

vžetkých k podpisovaniu vojenskej pôžičky usta­novený ch miestach vždy s väčšou zaujatosťou trevádzajú sa podpisy a na pôžičku podpísané obnosy vo veľkej miere vzrastajú. Finančné mi­nisterstvo už ustálilo, že upisovanie vojenskej pôžičky skončísa s takým skvelým zdarom, aké­mu sa úfali. Zvláště obětavost miest a obci zaslu-ijuje pozornosť a pochvalu : mestá a obce rad ŕá-ííorib vkladajú svoje peniaze do vojenskej pôžičky. r> ktorú sa aj v obchodníckych a pricmyselníckych kruhoch veľmi zaujímajú a horlivost škôl a spolkov a nižších vrstiev obyvateľstva krajiny, ktorou prispievajú ku zdaru vojenskej pôžičky je ozaj skutočne dojímavá.

Arciknieža F r i d r i c h arciknieža Jozef, arciknieža E u g e n, arcikňažna A u g u s t a a arcikňažna I z a b e U a značné obnosy pod­písali na vojenskú pôžičku.

Na vojenskú pažičku novä-e P°ftW ]i medzi inxmi: hitrianaky biskup g*oi vilbelm S a t t h ' y á n y ÍO svojej strany GQ.OUU a

z majetku biskupstva 500.000, nitrianska ka­pitula 500.000, jednotliví členovia nitrianskej kapituly 60.000, szombathelyská dieessa 250.000, generálna cirkev ev. a. vyzn. v Uhorsku 404.800, čanádsky biskup Julius G1 a 11 f e 1 d e r 100.000, nagyváradsky biskup gróf Mikuláš Síéchányi 30.000, mesto Prešpo rok 400.000, stolica čanadská 65.000, žiaci vyššieho gymnasia v Ma­kové 1000, mesto Brassó 500.000, mesto Fiume a jeho okolie 1 million, stolica marma-rošská 100.000, mesto Máramarossziget 50.0C0, Gazdovský spolok stolice peštianskej 40.000, Pensijný spolok budapeštianskych obuvníckych priemyselníkov 100.000, stolica spišská 120.000, Viktor Hornyánszky 50000; debrecínska Ve­deckú universita 35.000, prešporskô Vedecká universita 36.000 korún atd.

Mrtví a ranení. (Uslo, stojace, za menom, označuje kompániu, v ktorej patričný slúžil. Za menom stojaci f znamená, že do­tyčný zomrel a za menom stojaca písmena „z" znamená,

žé patričný ja zajatý.)

Zo 67. s p o l o č n é h o p e š i e h o p l u k u (velitelstvo doplňujúceho okresu Prešov): Faber Michal, Fabian Andrej, Fabian Ján, Fa-biau Jozef, Fabini, Faczina Jozef, Farbarik Ján j , Farjánk Anton, Fašjang Ján, Fech An­drej, Fees Ján, Feczko Gecrg, Feczko Peter, Fedák Michal, Fedorko Ján, Fedos Ján. Fejko Michal, Fejtko Ardrej, Ferencz Ján; Ferencz Stefan. Ferjancz Adam. Ferjancz Ján. Fiacsan, Fiedler A'ojz, Figura Ján, »Filek Ján, Filo Štefan, Fiho Micbai, Fink Karol, Firta Štefan. Floh Ai:drej, ' Fluck Andrej, Folta Ján, Foltinyák Vavřinec, Forberger Sa­muel, Forgács Ján f. Forgúcs Michal. Folta Valent, Francsan Ján. Fränkel, Franko, Franko Andrej, Frankovics Ferdinand, Freur Ernest, Frenkel Hermann, Fmindorfer Rudolf, Fries Ján, Fries írlartin. Friedmann Henrich, Fried-mann Móric, Friedrich Jozef, Fuber Michal, Fuchs Adalbert f, Fuehs Micbai, Fudor Michal, Fiirst Alexander, Futej Ján -V, Gaal Štefan, Gabay Matias f, Gaber Jozef, Galona, Gacsd Michal, Gagan Ján, Gajdar Adam, Gajdoš-Haprlika Martin Gajdoš Ján f, Gajdoš Tomáš f, Galan Jozef, Galik Tomáš, Gallik Andrej, Galluška Karol, Gally Ján, Gbnczavoz k Jozef, Garam Ján, Garay Ján f, Garda Michal, Gardos Ján, Gašparik Andrej, Gašperik Adalbert, Gastgeb Martin, Gavlyák Michal f, Gay Ján, Gbur Ján. Gdovin Andrej, Gebauer Ján, Geczik Ján, Gejdoš Ge-org, Gejdoš šíefan, Geller Pavel Gerber kaprál, Gira Ján, Giaser Ján. Glomb Ján, Gmitter Jo­zef, Gnoth Gustav, Godla Andrej, Goldstein Heinrich, Goldstúeker Izidor, Gombár Jozef, Gombos Ján, Gondycsak Štefan, Gonda Andrej f, Gonda Karol, Goth Jozef, GoUfcard Pavel, Giamovszky Michal, Gré-ga Ján, Greguska Pavel, Grej-lag Pavel, Grieger Ján, Grigerek Štefan, Griza Tomáš, Greh Gašpar, Grcholy Jún, G/oseh Jozef, Gru-bar Jozef, Gschmeidlír Franc, Gulden Michal, Gurso Mikuláš, Gutssi Franc, Gyuricza Ján f, Gyurszky jednoročný dobrovslník, Haaser Šte­fan, Haber Štefan ý, Haberherr Jakub, Habo Albert, Haíinecz f, Haitsch Matiaš, Riijcsarik Vincenc, Hajduk Ján, Hajostek Robert, Hala-hija Ján, Halama Ján, Haluška Jozet, Haluška Karol, Halykó Michal f, Hanas Peter, lhmdlo-vies Jozef, H«ngoibadjo ('?), Hanik Peter, Han­ko Tomáš, Henzely Jún, Hanzus Michal, Har-bács, Haresári Georg, Harcsarik Anton, Har-mann Valentin, Hamutovszky Jozef, Harun-tof'jszky Valentín, Hatyák Ján, Havaj Jozef, Ha-viar Július, Havran EliaŠ", Havriilai Eugen, Hazai Geo'g ~'f, Hazlin Imrich, HoilJo£ef, Bein Adalbert, Rektrsnd Ján, Hellcbiandt Ján, He-níťch Karol, Hericli Ludvík, Hercii Michal. Herky Franc, Hermann Stefsn, lierz Ed­vard, Hcuebrri Filip, Hilz Ján v, Hlatky Malisš Hiavcsak Ští fan Hlavajcsák Rudolf, Hlavatí Jo?.ef. Hiľ.er.'-yrif szki Štefan, Ikdza Milan ka pral. Hojstrics Ai drej, Holecsko Michal, Holil-Andrej, Holodjak Michal. Holcniány Feidinanď ý, Holovies ímriebi HoluMsovits Jozef, Holvat .lán. Honcs Matiaš HorúnsEky f, Horvát Ján, Hr-r-váth Štef n, Horvay Ján ý, Ho* an Jozef, Ho-vanyeca Andrej, Hovanyeez Stefan, Hrabcsák

Karol, Hratzki Štefan f, Hrebenyär Pavel f, Hrianka Samuel, Hricz Ján kaplár, Hricz Ján pešiak, Hrompa. Andrej, Hrubcš Vendejin, Hruška Pavel, Hrusovszký Martin, Hrysik Šte­fan, Huba Štefan, Hudak Andrej, Hudak Jozef, Hudecz Ján, Hunsdorfer Vilhelm.

(Budúcne ďalej.)

LITERATÚRA. ,Vlasť a Svet" poučno-zábavného ča­

sopisu č. 47. vyšlo s bohatým obsahom a po­četnými obrázkami z vojny.

. V l a s í a S v e t " dostane každý člen Slov vzdelávacieho spolku čo členovsků náležitost, keď za platí ročite 2 koruny. Okrem časopisu Ylast a Svět dostane každý 2 koruny doposlavši člen aj kalendár a spisy, ktorý medzi časom vydá.

Cena jedného čísla 8 halierov. Predplatná cena pre tých, ktorí sú néni élenami ,Uh. kraj. vzdelávacieho Slovenského spolku" na celý rok tri koruny.

Příhlasy ohladom vstúpenia do spolku jako i vše­tky dopisy, taktiež i peňažité zásielky nechsaadressujú takto: Redafccia časopisu „Vlasť a S v e t " Budapes t ,

Vl i l . , Ůlloi-út 14. azam I I . emelet.

» í ' ' CHÝRNIK.

Budapest, 21. novembra. Počas ie . V Budapešti včera popoludní padal

prvý síiah, ale sa hneií topil, iba na slrechäeh ho kolko-tofíso ostalo. V noci potom zatiahol tuhý mráz, ktorý vysu.šil uhee. Dnes máme tu jasné a zimné počasie. — Po krajine na početných stranách tiež padal sňab. Tak z Freišova telegraíujú, ?.e včera ráno tam a v celej šarišskej stolici za mrazivého severného vetra napadlu vela snahu. Ináče panovalo premenlivé; prevažne mračné a zimué počasie. Tempeiatúra klesá. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá premenlivé a' studené počasie, na mnohých miestach sliati.

Návštevy arcikniežaťa Eugena.' Ar­ciknieža Eugen, hlavný protektor vojsko napo­máhajúceho úradu s honvédskym ministrom barónom Sámuelom Hazaim, komorským pred­staveným Štefanom Szmrecsányim a podplu­kovníkom Jurajom Kubinyim v piatok pred­poludním navštívil sklad vojsko napomáhajú­ceho úradu vo Vaeovskej ulici. Arciknieža so svojím sprievodom potom odtiaľto išiel do dielne na rukavice pre vojakov vo Ver.es Palné ulici, odtiaľ do parlamentu, kde si obzrel vojsko napomáhajúci úrad honsvédke-bo ministerstvá. Arciknieža na poludnie na Károly-korute navštívil výstavu vianočných da­rov pre voiakov Základiny Augcsty. Arciknieža, kde urobil návštevu, vyslovil svoje najväčšie uznanie nad tým, eo videl.

Ministerský predseda v Berlíne. Z Berlina oznamujú, že ku pocte ministerského ptedsedu grófa Štefana Tiszu, ktorý idúc na nemecký hlavný vojenský stán vo štvrtok meškal v Berlině, veľvyslanec našej monarchie knieža Gottfried Hohénlohe dával obed, na ktorom mimo ministerského predsedu a jeho sekretára dra Andreja Latinovicsa boli prítomní členovia veľvyslanectva. Obed bol v hoteli Esplanade.

Smrť. Franko V. S a s i n e k, sloven­ský spisovateľ, učenec, historik a bá.iúk 18. novembra v 84. roku svojho veku zomrel v Algersdorfe v Štýrsau. Sasinek narodil sa v Skalici. Gymnasium študoval v Skalici a v Solnoku. Po skončení VI. triedy vstúpil za ka­pucína v Prešporku a dostal sa do kapucínske­ho kláštora vo Wíeneraeustadte. Ftlosofiu štu­doval v pezinskom kláátore, teológiu vScheibsi a v Prešporku, kde r. 1852. bol vysmlený za diakona. Za kňaza vysvätili ho r. 1853. V Tate, v PrQšporku, v Pezinku, v* Budinô a v Moot e učil u kapucínov. Svoju literáíŕm- č.n-nos£ započal roku 1859. s dejepisnými prá­cami v časopise .Priafceľ školy a litera­túry". Gd r. 1803. do r. 1865. š Andrejom Radlinským vydával časotás „Slovesnosť," v ktorom podával svoje historické štúdia. Roku 1868. vydal .Dejiny drievnych národov na úze­mí terajšieho Uhorska" ä „Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska," R. 1864. dal sa přepustit z radu kapucínov, pozdejšie bol prolessoiom na teologickom lyccume v Banskej Bystrici do r. 1869. O pár rokov nato býval v Skalici a vydával ,Slovenský Letopis." Potom žil v Pra­he, v Rtídošovciach a od r. 1901. v algersdorľ-skóni kláštore v Styrsku, kde minulú stredu do­končil pút svojho života.

4 'SLOVENSKEJ MOVIHY 22. novembra 1914.

t-

a snád ešte väčšia — čo to osoží, ak sme chorí ! ? Toto veru uzná každý, kto si skrz vlhké počasie, vlhký byt, prievan, vetor, rozhorúcenie alebo presilenie zdravie narušil. Keď máme bolesti, nemôžeme pracovať, cítime sa slabými a biednymi, nič si nežiadame dychtivejšie, ako aby sme znova boli čerstvými, silnými á od bolestí sprostenými. V prí | isoch mnohých lekárov a v tisíce poďakovacích lislov čítame, že mnohé skrz chladnost, prievan a vlhkost pritiahnuté bolesli v tvári, v krku, v dýchacích ústrojoch, na tele, v údoch, dalej pri reumatických, lámkových a neuralgických bolestiach, pichaniach, lúpaniach, pri kašli, zachrípnutí, šteklení v hrdle, zašlajmovaní a dusivosti skrz upotrebenie Fellerovho bolesli uiišujň-eeho, protikatarrálneho „Elsa-Fluidu" dosť skoro odstránenie nemoce nastúpilo. Aj pri bolení hlavy, zubov a uši, pri migréne a slabosti očí odporúča sa Fellerov „EIsa-Fiuid" od tých, Morí ho upotŕebováii. Možno ho objednat jedine pravý u lekárnika E. V. Feller, Štubica Centrála č. 21. (Horvatsko) a síce 12 malých alebo 6 dupíovaných alebo 2 špeciálne flašky stoja franko G korún, 2i malých aiebo 12 duplovaných alebo 4 špeciáme flašky 10 korún GO hal. GO malých u e b o 30 dupíovaných alebo 10 špeciálnych flašiek 25 kor.

Ú č i n l i v é č i a s t k y r e b a r b a r o a é S j O k o r e ň a i k t o r é n a p o m á h a j ú z a m i e ň a j t e ž i v o t n ý c h l á t o k , t e d a z l e p š u j ú a č i s t i a k r v , o b s a h u j ú b o l e s t i u t i š u j ú c e , c h u ť k j e d e n i u b u d i a c a , t l a k v ž a J ú d k u a z á h u o d s t r a ň u j ú c e v S a s t m o s i š , uí išmjjú n a p í n a n i e k u v r a c a n i u a k r č e , a k o i z m ä k n u t i e s t o l i c e s p ô s o b u j ú a t o t o s ú i r e i l e r o v e r e b a r -

b a r o v é „ E l s a - p i l u l k y " , 6 š k a t u l i e k f r a n k o 4 k o r ú n 4 0 h a l .

frlľeffiua E. W, Felles* v Štubici, C e n t r á l e e. 21. (Horvateko.) Odporúča aa peniaze vopred poslať, lebo dobierka stojí o 12 Lalierav viac.

"m Nemecký hlavný kvar t í rmaj s ter

zomrel. Nástupcom generála Steina v skvelej hodnosti nemeckého hlavného kvartíimajslra stal sa generálmajor Woigts-Rhetz, ale mu osud nepoprial, aby dlho bol hlásateľom víťaz­stiev nemeckých zbraní. Generál Woigts-Rhetz y noci so štvrtku na piatok zomrel na porážku srdca. Generálmajor Rhetz bol potomkom sta­rej vojenskej rodiny. Rakúsko-uhorská armáda bratskou láskou sdiela smútok nemeckej armá­dy nad odumretím hrdinského generálmajora.

P r e d s e d a ruske j súdnej stolice v našom zajati . Z Moravskej. Ostravy sdelujú, že sa predseda petrikovskej súdnej stolice dostal do vojenského zajatia a teraz je v Moravskej

; Ostrave pod vojenským dozorom. Cholera. Dia zprávy zdravníckeho od­

delenia ministerstva vnútra vo štvrtok na na­sledovných miestach ustálili choleru: Oszlány

rtjSt. tekovská), Kondoros (st. békéšska), Nyitra-•nagykér (st. nitrianska), Igló (st. spišská), Bega-szentgyorgy (st. torontálska) po 1 páde, Kôios-mezô (st. /marmarošská) 3 pády, Laborczréve (st, zemplénska) 4 pády a Hédel (st. zvolenská) b pádov. Z týchto 18 pádov 4 udaly sa medzi vojakmi a ostatné v občianskom obyvateľstve. Do nyiregyházskej vojenskej pozorovacej sta­nice umiestnili 1, v košickej 10 a v munkáe-;SKeJ «8 na choleru nemocných vojakov.

Zodpovedný redaktor : Karol CseesotUa.

: mifftiH1" i „ — , — . . . . . . .. ....

Najlepšie stroje pre hospodárstvo, mo­tory, parné a benzinové sEoženia, sejačky

otď. dodáva

Podivuhodne lacné ohrady I Domáci výrobok I

Nepočetné listy uznania dokazujú výteinost patent. H a n g á r i * d r ô t o v é h o p l e t i v a ,

ktorí h neprevfšitelné. Hotovi sa t galvanisovaného ätita! Cena ílTOie»?éh-y nieto 82 halierov a nit. MoSao objednat

u jediného dorábatela:

Alexandra Maidekkepa fabrika na drolove pletivá a onraay

B u a p e s f t , Vlfil., Ú i l ä i - ú t 4 8 / 2 9 . Ľavou, pnnktoroa a rýchla obsluha! — Oblázkový- cenník

aaaima a iranko.

ava o 5© pepeemiow iasssejiia !

Amerikánska Úsporná káva, velmi voňavá, výdatná a úsporná S keřové vrece kávy na próbu K 10.— franuo na dobierku. */» kg

najfajnovšieho raju za K 2.— rozposiela:

A. SCMÄPIRA, 6. 22S. vývoz kávy a čaju Galánta.

a každému cielu zodpovedajúce

šijacie stroje vedia garancie od 25 korún vždy predáva

Alojz Habán

Najdokoianejsie

dielňa na Šijacie stroje

B u d a p e s t , VII., I z a b e l i a - t é r 3 . Tiež dávam na vedomie, že bärsjakú Šijacia mašinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, ktorý sa tomu nerozumie a svoj to­var len preto, chváli, aby ho mohol za velké peniaze preda l Pošlite ale ten stroj a budete mat zas dobru mašinu na mnohé roky. Cieľom presvedčenia sa spoľahlivosti mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je pochvalne známá, pýtajte si môj velký cenník

zdarma.

Učeň

Velký rozpredaj čaju 1 Podivne lacný! Len za krátky čas. Najtajnejšie čajovc špeciality len za K 5-— po kile na dobierku dodáva

A . S A P B R A , vývoz čaju, Gralánta.

NajlepH prameň kúpy I X>aoa*

t o v á r e ň s t r o j o v k. s p

Trnava, Hagyszosnfoaž.

posteľné perie 1 ; í k i l o h n o d e h o , d o b ř i ­li o, d r i a p a n é h o p e r l a 2 K., lepíleho 2.40 K., p r i ­ma p o l o b i e l a h o 2A1 K., i i e í e h o 4 K., b i e l e h o l é p e r l s t é h o 5.10 K., 1

:--llo T o l m i j e m n A h o , sna-— . — - ^ ' a o b 1 » U b o. d r i a p a n é -

i . ^ M^ . _ ^ - " ^ h o «.40 K., i K.. 1 kilo p a p e-r la , fcjMdehoeX., f K bloleho, jemného 10 K., nánajVfe jemaéhepij t r i a j p o d p ŕ s 12 K. P t l o b j e d n a n í

od 5 kg. f r a š k e . H o t o v é p e r i n y .

z baeto ttanjne íerreného, modrého, bielení alebo Htóno nan-kujiru, 1 d u o h n a, 180 ein. dlhá, asi 120 oni. široka, o p o 1 u «2 p o d u ä k a ra i, kaídi 80 cm. dlhí, asi Ml em. široká na­plnené novým hnedým, velmi trvácim páperlslým p o a t e l -

! L * á * , ? * S ' t , V , a « * í P O l o p á p . r i m 20 K., p í p . r í m I M ř i i M B O t l H . J u e h i i s 10 K., 12 K., 14 n ' i S K

z dobrého domu, ktorý odbavil šesť tried ľudovej alebo dve triedy sirednej školy,

prijme sa do môjho obchodu s miešanVjn tovarom. Pod­mienky sdeli

W A G BI E U A R T U R , obchodník Znióváral ja (Tiirócmegye).

Dobré hodinky od SnUner.'-. &ú radosťou a pýchou ich moji ri.i. Nekupujme naoko lacní, pi, nž hodinky, ktoré ..sa cbylio pokc-z ia ! Radšej zaplufme o .nickol ko halierov viac za trváce, spo-íahiivé Suttner-o>--s!;ô hodinky,

Niklové pat,-Roskopf-ho-dinky korún 4 -10, . strie-I orn í par,-•ic-roTi re-iazka korún

..: 2 0 , niklo­vá reLiszka korún 1'— Tula niklové

hodinky s íivojiiým plášťota kor. 9 8 0 . Ženské hodinky, ocelové

jdiebu uiiilunj korún 7 9 0 . Budíček korún 3 5 0 , ky­vadlové hodiny korún 1 2 5 0 .

R o z p o s i e l a n i e na dobierku alebo za vopred po slaný obnos. Za nezodpovedné peniaze zpät.

Žiadajte zdarma bohaté illustrovaný

skvostný cenník j o hodinách, šperkoch, zlatých a strieborných člán-[ koch od dávna pochvalne známeho osvetového vývo.T-

nebo domu :

H. SuttnerienLaiba€hNo915. Vlastná dielňa na hodiny vo Švajčiarsku,

Imi ",VP ° d nJ H.a 8 K u s w K- iS-> D » o hn i I dlhé 140 cm. ou-oké, 18 K.. 14.70 K., 17.80 K., í l K. drnšky WJi«ai. dlhé, 70 cm. íiroké, ÍBO K.. B.20 K., 6.70 K V 200 cm. •i E.,

\'*Ž\ í ,!i* ä ", c h ? T 'o silnélm. itráfovaného jradlu 180 em Stléi Idfi í ^ ř * I2"8? S í * -60 K- Ro'P^'elanieno dobierku

I KRJBI od U korůa franko. Zámena doTolona, aa neaodpoTOlné las - . — . , - _ „ "sa peniaso Trilia. B. BENISOH vaesobeaitai, e. 898. Cechv

••sj««»!iffY8**"*0^ oancik tdarma a franko

Najlacnejši prameň kúpy poäteluého pem 11 I í a j l a o n e j š i e c e n y . 1 kilo husacieho pena ku driapaniu, bieleho 1 koruna 20 h., lepšieho 2 koruny a S k o r u n y ; driapanó husacie perie, áedé, dobré po kile 1 koruna 80 h., lepšie 2 koruny 40 h., pr.ma polobiele 2 koruny 80h., biele

t koruny ; biele páperisté perie 1 kilo 6 korún, velmi emtio biela páperislé perie 1 kilo 6 korún 40 h. a 8 0 J U P - — ! k i l ° páperia šedého6 a 7 korún, jemného, eietio 10 korún, najjemnejšieho páperia zpod pŕs 12

orun Rozposielanie počnúc od 6 kilov franko. Nezod-povadajuce sa zamení alebo peniaze na požiadania sa vrátia. I Z I D O R S A C E S E L , B u d a p e š ť , Ľob-utoaB.

Telelon 123—15.

2 * °bSlh *»• — toT.».d.kel. neni ÍÍÍ^TvVtÍt