This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
New Delhi May 24 (PTI):Tannem bariksanninmahiti dilina punnKendria khella montri Ji-tendra Sing hannem aizsanglem ki krikett khellantzo broxttachar vaddla tonas korunk tache lagimbori yevzonn asa mhunn.
Jitendra Singh pran-tache ani ‘union territory’-che ‘Sports and Youth Af-f a i r s ’ - a n c h e amontreanchea ani ‘secre-taries’ hanchea ekasom’melanan uloitale.‘Transparency’ vo ukt-teponnim karbar cholop hikrikett vo anik khoimcheaidusrea khellant broxt-tachar kabar korpachi borivatt zavn asa.
“Sogllea khellamni‘transparency’ haddchekhatir amchi ulounnichalu asa. Amche lagimbori yevzonn asa ani hesondecho faido gheunanek prantanchea mon-tream ani ‘secretaries’hanche kodde bhasabhaskorun hi broxttacharachipidda nas korunk amivavurteleanv” Jitendranmhollem. Bharoti Krikettkhell sarko dhokeanpoddlo jedna Bharotikhellgoddo Sreesanth anidusre don krikett khellgo-dde ‘spot fixing’ hakalagon pulixen attak (ar-rest) kele mhunnon. IPLkhellachem nanvogddailem hantun dubavna.
Ho zo ghottallo zala toghottallo atam BCCI ‘Pres-ident’ N. Srinivasanhachem dar khottkhot-tunk lagla kiteak tachozanvoim GurunathMaiyappan, zo ‘ChennaiSuper Kings’ hacho CEOasa, takai vichar korpakhatir Mumboi pulixenapounk dhaddla.
Potrakaramni jednamontrea lagim vicharlemSrinivasanan ‘moralground’-acher aplo raji-namo diunk zai kai mhunn,tedna zabab diun Jitendranoxem mhollem “he soglle‘moral issues’ asa ani teakhatir tache vixim zonneklean chintunk zai. Mho-jea montripodak BCCI voIPL hanche voir niyon-tronn (control) nam ani
tea khatir ami soglleamnikhellachea boreponnakhatir vhodd akaran chitrpollovpachi goroz asa”.“Ekamekak bottam dak-oumche bodlek ho broxt-tachar kabar korunk ami‘long term plan’ korpachigoroz asa” tannem fuddemmhollem.
‘Vivid Sydney’ vorsavollicho songit ani uzvaddacho dobazo 24 May 2013 hea disa Sydney-int monoita. Tea somorombhaksonvsarik nanv-lovkik Opera House haka rongit uzvaddan nettoilolem hea fottuvar dista
2Ganv-ganvamniPonnje<Sonvar, 25 May, 2013<
96% Gõykar ‘Aadhaar’yevzonne khala nond
PONNJE (AAB): Kendrsorkaran ghoddlolea ‘Aad-haar card’ yevzonne khala96% Gõykaranchi nondnnikorunk ailolea vixim ‘Direc-torate of Planning and Sta-tistical Evaluation’-acheaodhikareamni ukttailem.Zalear, Bharatant hea yev-zonne khala Chandigarh-an99% lokanchi nondnni ko-runk ailea.
Nondnni korop vadnaslolem asot, punn na-grikank dilolim ‘card’-amborea prokarachim nantkarann dor disa Gõycheanemlolea kendramni ‘card’-am sanddloleacheo, chu-
86 iskolancho nikal 95 ttok’keam von odhikPonnje(AAP):Goa Secondary
Board-an Abril 2013-ant ghetlole10-veche porikxent 86 iskolanchenikal 95 ttok’keam poros odhik la-gleat. Oso nikal laglolim iskolamsokol nomud keleant tea pormon-nem asat:-1-St. Anthony High School, Monte-de-Guirim, Bardez2-Govt. Middle School, Nadora,Bardez3-Vasant Vidhyalai High School,Siolim, Bardez4-St. Thresa High School, Kandole,Bardez5-Holy Family High School, Por-vore, Bardez6-Seminar of Our Lady High School,Saliganv, Bardez7-Mhatma Jyotirao Phule HighSchool, Kolvale8-Chubby Chicks Spring Valley, Por-vore9-Our Lady of Grace High School,Divchole10-Govt. High School, Amona11-Radhakrishna Vidhyalai-Divc-hole12-St. John of the Cross HighSchool, Sanklle13-Paira High School, Paira-Divc-
hole14-Govt. High School, Mencurem15-Govt. High School, Surla16-Sri Nirankar Vidhyalai, Maxem17-Sri Damodar Vidhyalai, Lolyem-Kankonn18-St. Sebestiao High School,Lolyem-Kannkon19-St. Anthony High School, Gal-gibag-Kankonn20-Govt. High School, Sadolxem-Kankonn21-Tudal High School, Gaodongri-Kankonn22-St. Joseph Institute, Vasku23-St. Theresa High School, Vasku24-Regina Mundi High School,Vasku25-Deep Vihar, Vasku26-Keshav Smriti, Vasku27-Vaikuntt, Pednne28-Govt. School, Agarwada-Pednne29-Harmal Panchkoshi, Harmal-Pednne30-Sri Kamleshwar, Korgao31-Sri Kamleshwar, Paliyem-Peddne32-Ideal English High School, 33-Halarn Panchkosh, Halarn-Panchkoshi34-St. Joseph High School, Subran
Wadda Peddne35-Our Lady of Rosary, Mandrem36-St. Xavier, Maina Korgao37-A J D E Almeida, Fonddem38-St. Mary’s, Fonddem39-Shradha English School, Marcel40-Rajmata Padmavati,41-Mahatma Gandhi,Gaunem42-SSS Shrimati, Dhavali43-Sri Navdurga, Ambegall44-Dr. Sakharam Gude, Ambegall-Fonddem45-Govt. High School, Dhavshirem-Tisk46-Joseph School, Karai-Shiroda47-Simbisera, Shivsail48-Damodar English High School,Guddi-Paroda49-Fatima Convent –Moddganv50-Loyola School-Moddganv51-Bhatikar English School, Mod-dganv52-N&N English School, Moddganv53-Saviour Of the World-Nuvem54-Holy Rosary-Nuvem55-St. Jude, Betalbatim56 – St Joseph High school, Aquem,Margao57-Holy Cross, Kellxi58-Assumpta Convent, Sarzora59-Presentation Convent, Mod-
dganv60-St. Pius, Orlim61-Maina English High School,Verna62-Perpetual Succour,63-Our Lady of Succour, Verna64-Our Lady of Lourdes, Utorda65-Govt. School, Davorlim66-Auxilium Convent, Benaulim67-Posh English School, 68-Union High School, Sanguem69-Govt. School, Vaddem-Kurddi70-Barabhumi, Tambddi Surla-Sacorda71-Somnath English School, Savar-gal-Sanguem72-Govt. School Kollomb-Rivona73-Matoshree Anandibai, Tam-saddo74-Govt. School, Sattari75-Mary Immaculate, Ponnje76-Our Lady of Rosary, Dona Paula77-St. Thresa78-St. Cruz School, St. Cruz79-Our Lady of Divar, Divar80-Sarvajanik , Karmali, Corlim82-Rosary High School, Miramar83-Dr. Keshav, Mala84-Mushtifund, Ponnje85-O.L Merces, Merces86-St. Xavier Academy, Old Goa
PONNJE (AAP): Yeta tea don vor-samni Gõyant yevpi Russiechea ‘char-ter’ turisttancho ankddo don lakmeren vaddonk xokta, oxem halinchGõyant ‘Russian federation’-acho‘honorary consul general’ mhunn ne-munk ailolea Victor Albuquerque-nmhunnlem.
“Gõyant yevpi ‘charter’ turisttammodem Russientlea turisttanchoankddo chodd asa, ani tatun dor vorsaRussientlean sumar 600 ‘flights’yetat,” mhunn Albuquerque-anpotrkarank sanglem.
Hea poryotton ‘season’-n 1.25 lakRussieche turistt ailolea vixim kol-loun, yeta tea ‘season’-an ho ankddo1.50 lak ani don vorsamni ho ankddo2 lak zatolo oxi opekxa asa, mhunntannen sanglem.
“Te vhodda ankddean yeta aslolea
karann amcho somoz asa ki te ‘mafia’ani ‘drugs’-anchea dhondeamni mis-oll asat punn hem sot naslem,” tannensanglem. “Sogllea poryottonan mafiaasa… Gõy ani Bharatantuch nhoi,punn France ani Spain-ak poryant.Tujean (mafia) khoinsorleanuidhondo cholounk zata,” mhunn tan-nen sanglem.
Amcheo firgozo itlimvorsam man moriadinsamballeat. VhodlleGõyam Bom Jezuchi Basi-lika ani Se Cathedral heodonui firgozo atam ASI-achea tabeant asat. Tetanchi durusti ani sam-ball kortat kiteak heodonui igorzo sonvsariyadistik smarak (WorldHeritage Monuments)mhunn mandun ghetleat.Punn ASI hanchi kitlikallji ghetat tem dolleammukhar dison yeta.Donui igorzanchi favo teporim durusti zainam anithoddea bhaganim teomoddonk pavleat. Teabhair ASI-che poryattokyetat tankam koslechnem’ kaide nam, hea ig-orzanim koxe torenvagchem ani povitrtaykoxi samballchi ti. ASIhannim ek toktto pasun
aiz meren marunk namjea vorvim poryattokankkollon yeta ki apnnem
hea povitr suvater man-sugen ravonk zai ani favotoslinch moriadichim
nhesnnam ghalunk zai.Sumar 5000-am voir
dor disak poryattok
videxi toxech amcheaBharotantle hea ig-orzanim apli bhonvddi
korunk yetat. Atanchiporisthiti polleli zaleardista ki hem sogllem pol-lounk konnuch nam anisorkar fokot hea poryat-tokanchea nanvan poixekomaunk fuddem sorla.Konnem tori hachizababdari gheunk goroz.Favo tea zageancher tok-tte marun poryattokankapli rit mansugi sam-ballchi ani moriadichemnhesop ghalunuch hea ig-orzanim bhitor sorchemhem kollonk zai.
Zaitea Gõychea Hindu-anchea mondiramni heosle toktte marlole distat.Thoddea devllamni heaporyattokank bhitor pa-sun soronk bond keleat.Tea tea devlanchesomithin oso nirnnoyghetla ani poryattokankmondiramni bhitorsoronk bondi ghatlea.Mahalsa Narayani ‘Tem-ple’, Mardol hanga oslotoktto marla ani poryat-tokank devlant bhitorsoronk bondi ghatlea. Heosle nirnnoy gheunktanche vavurpi somitikkarann asa. Te mhunntatki poryattak rit man-sugen nheso nastanamdevlant bhitor sortat ani
Oxench kitem amcheaigorzamni kiteakzainam? Punn aiz pasunkhoincheach igorzamnihea osli bondi ghatlolidisona. Chodd korunvhoddlea Gõyam igorzoasat thoim ASI-achizababdari asli hea proy-attokank sarkemmargdorxonn diunk.Favo tea zageancher tok-tte laun ani aple monisthoim dovrunk, ani hizababdari samballunk,tednach ki hea amcheapovitr zageancher ritmansugi samballumyeta.
Nam tor ASI hannimhea igorzanchea khasgikarbaran poddonkfavonam. Amche ‘Rector’ani her zababdari dileatte padri asat, adimcholoitale toxenchcholom di. Ani oxench ke-lear ami amchea fir-gozanchi povitrtay sam-ballunk pavtele.
Jun kobar zauchea adim puray zaupachixokeotay asa, ani to nagrikanchea suchovn-nenk ani naposontink uktto dovrunk yetolo.
Ho ‘draft report’ lokamni pollouncheakhatir uktto dovortole, oxem ‘CCP’-chea‘commissioner’ ani ‘GSIDC’-chea ‘managingdirector’ Sanjit Rodrigues-an sanglem.
Ponnje xarantlea suvidhemni sudharon-nam haddunk zannkaramni mukhar dovor-lole vegveglle vostu hea ‘draft plan’-an astole.L K S India Pvt Ltd ho ‘draft plan’ toyar kor-tat, ani tacher tannim Febrer 2013-an vavrsuru kelolo.
Ho ‘plan’ toyar korpacho vavr borepod’dotin fuddem veta ani vegvegllea xe-trantlea zannkaramni hatun tanchim motammukhar manddleat, mhunn Rodrigues-ansanglem.
Hem ‘plan’ toyar kortana Indian Instituteof Architecture-acha protinidhinchea, Pon-njechea sthanikanchea ani vegveglleakhateanchea mukheleam borabor bhasab-
has korunk aileat, mhunn tannen sanglem.“Plan puray korunk neamit boskeo gheunkyetat,” Rodrigues-an sanglem, ani ‘masterplan’-an soglle nem ani kaide astole mhunntannen fuddem sanglem.
Akh’kea xarak hem ‘master plan’ kayom-chem astolem, ani koslem-i karya korunkvegvegllea khateank ‘master plan’-achea ne-mam pormonnem vevhar korunk pod-dtolem.
2012 vorsa aplea odmasptrachea ulovan,mukhel montri Manohar Parrikar-an Ponnjexarachea pasot ‘master plan’-a vixim kol-loilolem. Ani ho ‘master plan’ toyar korunk‘consultant’-ak nem’pachem karya GSIDC-kdilolem.
Hea yevzonne pasot GSIDC-n ‘tender’mukhar ghatlolo ani sonvsarbhorcheasumar 26 ‘consultants’-amni ‘bid’ marloli.
Ponnjecho ‘draft masterplan’ Jun poryant purnn Nagrikancheo suchovnneo ani naposonteo ukttaunk temukttem dovortole
Ponnje(AAB):Gõy sorkaracheosoglleo ‘websites’ atam Konknni aniMoratti bhaxentleanuizatoleo.Sorkaracheo soglleo ‘web-sites’ rajbhas Konknni ani Morat-tintlean lokak seva ditoleo ani heakhatir ek somiti venchun kaddlea,oxi mahiti Rajbhas khateacho son-chalok Prakash Vazrikar hannem dili.
Hea ‘websites’-am khatir ji somitivenchun kaddlea, ti hea vixim ek mo-sudo toyar korun 90 disam bhitorsorkarak sador kortoli.Hi ji somitivenchun kaddlea, tachi ek adi-su-chovnni (notification) sorkar fuddlea
don disam bhitor jahir korpachoasa,oxem Vazrikaran fuddemmhonnllem.
Hea prokolpa khatir N.I.C-chimodot gheupachi xokyotai asa.’Web-sites’-anchem ‘operation outsourc-ing’ kortole vo khateam koddleanuchhem kam korun ghetole, hea vixin-cho nirnnoy uprant gheupant yetolo.
tuntleo apleakposond aslolebhaxa venchun‘ w e b s i t e ’p o l l e v p a c h isondi favo za-toli.
Inglez bhax-entlim utramKonknni ani
M o r a t t ibhaxentleand i v p a kkherit ‘soft-war’ toyarkortole, oxim a h i t iVazrikarand i l i . H e adonui bhas-a n t l e a n‘ w e b s i t e ’pollevpachi vevostha korta astanachti neamitponnan (regularly) ‘update’korpachi vevostha sorkarkortolo.Sod’deak sogllea sorkarikhateancheo ‘websites’ asat.Punnkhupxea sorkari khanteancheo‘websites’ neamitponni ‘update’keloleo asonant mhonnpachemnodrek ailam.’Information and Pub-licity’ khateachi ‘website’ chear vor-sam adim ‘hack’ keloli.Ti sorkaranazunui porot ghetloli na vo novi surukeloli na.
Mopa vimantolla viximmontri LaxmikantParsekar hache koddevicharlem, tedna tannemaplem tondd vollon yen-vsor virodhi pokxantleaamdarancher ttikecho xin-vor kelo.Tannemmhonnllem, Gõy rajya hemb h o nvd d e k a ra n c h e mmukhel sthan zavnasa.Poryatton kendrmhonn Gõy rajya sambhal-lun dovorpachem asa za-lear, te nodrentlean Gõy ra-jyacho vikas zavopgorjechem zavn asa.Heachkarannank lagon Mopa vi-mantoll bandun haddpachiyevzonn zavn asa.DokxinnGõy mhonnge Moddganv
Adlea venchnnukanchoonnbhov ghevn geleavorsa zalolea vidhan sob-hechea venchnnukamnitannem Kongres pokxakodde magloleo titleitiketti taka pokxandileo.Punn hea vellarChurchill-ak tachea nox-iban sangat dilo na.Churchill, tacho bhavJoaquim, dhuv Valanka,Joaquim-cho put Yuri Ale-
mao him sogllim zannamv e n c h n n u k a m n iharovlim.Punn hem oxemfokt Churchill-akuchghoddlem oxemnhoy.Sompurn GõyantKongres pokxachea virod-han nikal gelo.Sod’deakChurchill ogi asa kosodista, torui tor har mandpimon’xam modlo nhoi.Takalagon kaim kall adim tan-nem Lok Sabha venchn-nuk zhuzpachi apli khoxiani toyari dakhoiloli.
Lok Sobhecheo venchn-nuko zhuztolom mhonntannem jahir kortanchtannem kaim lokancheobhetto ghevpakui survatkeloli.Ani hantunt sogl-leam von mhotvachemmhonnllear, Mopa viman-tollachea proxnank tan-nem hat ghatlolo.Dabolevimantoll bond poddonkdinvcho na, oxem tannemsobhe mazar sangondilolem.Tannem taka hal-inchea vorsamni virodhkorpi Radharao Graciashaka lagim kelolo.Tannimdogaimni mellon Mopa-cho proxn ustunkaddlolo.Punn avchit Saxt-tintlem chitr urfattem za-
lem ani Vijay Sardessai aniher monis Mopa-chea vi-rodhant ubhezale.Tanchea sangata eksonghottna ubhi ravli anihea boballant Churchillmatso konn’xakpoddlo.Sod’deak Mopakvirodh korpi hea mon’x-amni lokachem ekmot to-yar korunk ek zagruti mo-him suru kelea.
Vidhan sobhecheav e n c h n n u k a m n iChurchillak harovn he mo-nis vidhan sobhent geleatani taka lagon Churchilltanchea sangata vecho na.Ani taka lagon tannemogeponnachem rup pan-gurlam.Churchill aniMopak virodh korpeanchibhumika ekuch asli anitanche pasun takakhupuch faido zanv yeta,oxem aslem, toruiChurchill tanche sangatavecho na.Sod’deak LokSobhechea venchnnukankkhupuch dis vo mhoineasat ani taka lagonChurchill Lok sabha-cheovenchnnuko lagim pavta-pavtam kosli ani kitembhumika ghetolo kai? Ha-cho zabab kalluch ditolo.
pul bandta astanach raxt-triya margancher pulbandpa khatir kendrsorkara kodde ulovpamchalu dovorpacho nirnnoysorkar ghetolo.Zuari pulbandpak kendr sorkaranyeta to Jun 30 merenmanyotai dili na zalear ra-jya sorkar to svotachea bol-
lar bandtolo.Jun mhoineauprant Zuari pula khatir‘tender’ sorkar jahir kor-tolo. Kankonn talukeantloGaljibag ani Talpon pulakhatir kendr sorkarachimanyotai kedna mellttatachi vatt pollevn asat,oxem Parrikaran mukharmhonnllem.
soron novo pokx ghoddlo. Venchnnukam vellarYedddyurappacho pokx BJP add venchnnukzhuzlo ani eka vordan BJP-k harovpak mukhelkaronn zalo. Ani dusrea vordan apleakui por-jecho sohokar asa mhunn dakhoilem. l Panch vorsanchea BJP rajyant Karnatakant
zaiteo ‘communal’ ghoddnneo ghoddleo.Kristi lokanchea igorzancher ani dusrea sonvs-
tancher akromonn korun olp-sonkheanchea (mi-norities) kallzamni bhirant rigoili. Dokxinn Kanadantkitleaxeach igorzancher akromonn korun fodd moddkelo. Bajrang dal zannim hi mosti keli tacher BJPsorkaran koddok upay gheunk zai asle te ghetle nazaka lagon fattlea eleisanvank har khaunchi poddli. l Sri Rama Seni mhunn ek sonvstha toyar zali zannim
adhunik ‘styles’ vapor kortolea cheddvam ani ched-deank trasant ghalpak survat keli. Cheddvamni ‘hotel’-amni ani ‘pubs’-amni cheddeam borobor vochop na aniveta tanchi mar-pett korop suru kelem. Hindu ani Mus-lim cheddum-cheddo mogan aslear tancher akromonnkorop, kolsanv khomis ghalun bhonvpi cheddvanktrasant ghalunk, jardinamni cheddum cheddo dislimzalear tanchi durdoxea korop osleo zaiteo kornneo SriRama Seni he sonvsthen Karnatakan keleo. Durdoivmhunttlear heo soglleo kornneo Bharotache ghottnne(Indian Constitution) add ason poriant BJP sorkarantancher matui karvay kelina.
Hea sogllea mhotvachea karonnank lagonBharatiya Janata Party hea pokxachea sorkarak Kar-natakant har khaunchi poddli.
Ambott-Tikh
Aurelio ViegAs
Mazrachea golleakkampinn konn ghaltolo?
Fr. Eremito-chea Fokt Dabollech,MOPA nakach naka, he chollvollikMayache 15ver Gõyche porjen Lohiamoidanar vhodde sonkhen hajir zavnGõy sorkarachea MOPA yotnantkhodoll ghatlo. Gõyant sorkar zoriBJP-cho punn te jem kortat tantuntGõykar matui khoxi nam, tech porimsogllea vellar tanchea gozalink porzasohomot nam mhonn tankam sorollpottovn dilem. Porjecho itlo tenkopollovn tori Manohar Parrikar-anMOPA vimantollacho cholta to vavrbond tori korcho aslo, punn na ur-
fattench to mhunnttaki MOPA vimantollzatolench.
Dokxinn Gõycheaamdar/montreankzori Fr. Eremitochezomatik machiervochpachi sondhimellunk nam,toruipunn lokamborobor apunn asatmhonn tannim fud-dlea bankar boskaghetleo vo tea vellarhajir ravun lokankkhoxi kele. Rajkornneanchim ka-manch toxim, porjek je meren khoxidovorta te meren porza tuji ani ekpavtt porjek dukhi keli tedna tuje distunven urfatte mezpache. Ani porjekkhoxi dovorpachem kam sodhea toriamche Dokxinn Gõyantleamdar/montri vhodde huxarkayenkortat.
Atam proxnn oso: Mukhel MontriManohar Parrikar koxei toren MOPAyesesvi korunk aple torfen zomin-mollob ek kortana dista. Punn tooxem korta tem pollovn Fr. Eremito-che sobhek hajir zalole ani aplo tenko
b h a s a i l o l eamdar/montri ogichkiteak bosleat tenchsozmonam. TumiMOPA naka mhonnEremito-k tenko di-unk aileat mure, torsoroll tumcho Par-rikar-ak virodhkiteak korinant?Hanga ek proxnn up-zola: Mazrachea gol-leak kampinn (bell)konn ghaltolo?
Luizinho babaxim porotamizad kor
Churchill Ale-mao-achea vad-d'disa veg-veglleadisalleamni vad-d'disache sondexvachun tachead u s m a n a c h e apottant kitlemdukhlam astolemhachem amcheamni gonnit korunkzainam, punn lagu zatoleamni por-bim ditoleanchim nanvam jerul nond
keleant astolim hantunt matui dub-hav nam.
Churchill-acho vadd'dis ekdomkhuxalkayen zalo mhonn sogottsangtat ani tea vellar tachea boremmagpeamni taka lamb jivit magchemagon porot ek pavttnivoddnnukank boscho mhonn agroikelo. Atam tumi ek sangat: Zor boslotedna tumcheamni nivddun haddunkzainam ani atam kitem tachea doba-jeak aileat mhonn koslei foznne fod-dpache?
Atam Churchill soroll sangta zorKongresin apleak Lok Sobhechi tikettdili nam zalear apunn porot kednacheleisanvank boscho nam. Churchill
Hindi cholchitrantlo xrextt aniut’tom kolakar Amitabh Bachchanhaka Cannes cholchitrancho utsovsasnnank ugddas dovorpa sarkhozavn astolo. He pavtt Amitabhanhea film utsovak hajir ravon anipoileach disa hindintlean bhaxonndivn lokak ojap bhorit korun sod-dlim. Hea vellar tannem ‘Cameo’bhumika kelolem ‘The great
Gatsby’ hea hollywood cholchitra-chem ‘specia screening’ zalem. Heavellar sangati kolakar Leonardo diCaprio hachea sangata AmitabhBachchan ‘red carpet’-acher aslo.Cannes ho ontoraxttriya chol-chitram mhotsov (film festival)zavn asa. Hea ontoraxttriyamhotsovant mhaka Bharat de-sachem protinidhiponn(represtantion) korpachi sondifavo zalolean, hi ghoddi mhakamhojem jivit bhor ugddasak urtoli.Cannes-an Bharati cholchi-tranchim 100 vorsam monoytat.Oxea hea vellar hangasor hajiraslolea Bharati lokak amchi avoybhas hindintlean uloupak mhakasondi favo zali hi ek vhodd thokn-nay korpa sarkhi gozal zavn asa.Hanv ho soeg ghevpa khatir khupkall meren vat pollevn aslom. Hokhinn mhoje khatir ek itihasik zavnasa. Mhaka mhojea Bharat desachoani Hindi cholchitrancho khupuchobhiman asa,” oxem Amitabh-anaplea uloupantlean sanglem.
Cannes-ak Big BHindi uloilo
Sanju xivay ‘Munnabhai’zanv nezo
Amcho Awaz May 25_Layout 1 24/05/13 7:49 PM Page 5
6Vicharkhonn
Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho
Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office:
St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460;
RNI No: (Registration Under Process)
Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications
Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna In-
dustrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome,
Panjim, Goa - 403001.
Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the con-cerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners.Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser.Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all theconsequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.
HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries
‘Bollywood’ filma korteleanche mon-vruticher (mindset) niyall korit zalearoxem dista ki he ‘bollywood’ filmache ‘directors’ ani ‘producers’ zankam Gõy-chea Kristanvanchea jivitachi matui somzonni na, te Gõychea Kristanvankapnnank zai toso filman dakhoita.
Khoreponnim eka Kristi Gõykarak naka te bhaxen Hindi filmani ‘portray’korun nanv vibdddta tacher azun poriant konnenuch karvay korunk na anivaitt nodren eka Gõykar Kristanvank Hindi filmanim dakovpachi sonvoychaluch asa. Halimchea vorsamni ‘bollywood’ sonvsarant vegllem oxemghoddlolem dista, punn temvui zalear ak’khea Gõyank ani Gõykarponnankmar dita. Hem koxem ghoddta tacher il’lo uzvadd ghatlear boro oxem dista.
2011 vorsant ek ‘Dum Maro Dum’ mhunn Hindi film ailem. Hea cinemanGõychea jivitachea prot’tek bhagan gungi vokdam vo ‘drugs’ pavlele asamhunnpachem hem film sid’dh korta. ‘Airhostess’, ‘DJs’, Pulis ani rajki fuddari‘drugs’ fulpak ani follpak adhar dita tem hea cineman dakhoilolem asa. ‘Drugs’-am vorvim rajki fuddari ani pulis ekamekak koxe adhar ditat temvui heafilman dakholl zalam.
2012 vorsa ‘Anjuna Beach’ hea nanvachem ek Hindi film ailem. Hem filmEngland-achem tornattem Scarlett Keeling hacher Anjuna veller zalolea morn-nacher adharit asa. Hea filmant Gõyant ‘sex’ ani ‘drugs’ sompeponnim mellta,khoimcheai vellar mellta ani khoimsorui mellta oxem ek chitr chitraita. Scar-lett-achem moron ani tea mornnank lagon utpon’ zalolo Gõychea resped animanank dhoko odik vaddta. Dusrea utramni heavui cinemant Gõyam viximborem kainch dakholl zaina.
2013 hea vorsant bhair sorlolem ani atam poriant Gõychea cholchitr gho-ramni choltolem ‘Go Goa Gone’ hemvui film Gõyant kaddlolem asa. Heavuifilmant Gõy ek ‘drugs’ valleancho sorg asa oxem dison yeta. Dubav nastanahem film kolponik asa, toruipunn Gõyant ‘drugs’ sompeponnim mellta mhunnsid’dh zata. Russia-chea ‘Mafia Don’ hannim Gõycheo vello aplea tabeantghetloleachem-i pollounk mellta.
Voir ul’lekh kelea tea tinui Hindi cholchitramni Gõychem borem ang khuim-soruch disona, urfattench jem kitem vaitt ani duxtt asa tem Gõyam viximHindi filmanim podd’ddear ailolem dista.
Hea torekvar vincharank zabab ditana zaite Gõykar oslea monache asa jemhunnta ki hem soglem Gõyant cholta ani teach karonnank lagon tem chol-chitr podd’ddeancher yeta mhunn. Punn kaim Gõykarancho somoz oso asaki jea promannan lhan aslolem vhodd korun Hindi cinemanim Gõyam viximdakhoita tem bond korpachi goroz asa. Tanchea mhonn’nea pormonnemGõyantuch nhoi, punn Bharotachea sogllea prantanim ‘drugs’ ani ‘sex’ asach,punn tea noxtta vixim dakhoup Gõyantuch zata tem dukhichem asa.
‘Sex’, ‘drugs’, adi Gõyant asa hem mandun gheunchench poddtolem.Gõykaramni aple dolle dhample mhunn him noxttam somazantlim nopoitzanvchim nam. Tim nopoit korunk koddok upay gheunchech poddtole.
Tea khatir amche rajki fuddari poile ani voile suvater promannik ani nivollmonache asche poddtole. Oslea sobhavache rajki fuddari aslearuch ‘drugs’-ancho probav unno zaunk xokta. Promannik ani ‘upright’ rajki fuddari amcheaGõyant asat kai? Kaido vevostha rakhun dovorpachem kortovea pulixechemzavn asa. ‘Sex’ ani ‘drugs racket’ nas kortole zalear pulixenuch tem korchempoddtolem. Hea dondeant khub duddu asa dekhun khub broxttacharui asa.Amchi Gõychi pulis hea broxttacharachea chopkeantli sutton hem noxttsasnnank kabar korit kai?
Ani akhrek Gõychea prot’tek nagrikan, zo Gõychem ani Gõykaranchemborem chinta tannem odik chotur ravpachi goroz asa. Prot’tek nagrikanaplem kortovea promannikponnim pall’lem zalear, oslim noxttam dolleankdista tednam tacher karvay keli zalear hem noxtt somp’pachi ani Gõychem,Gõykaranchem ani Gõykarponnanchem borem nanv rakhun dovorpachixokeotay asa.
Razacho put khellun-khellun boroch thoklolo, to eka xetant veta il’lovisov gheunk ani apli nodor voir sorgak laun mhuntta “Voir mhojea mat-hear voir, jiyetat te kitle dhadoxi ani sukhi asat zait”. Oxem chinta astanachthoim pavon sorlo ek mhataro. Ho Raj-Kunvor tea mhatarea koddem vin-charta “Sorgar vechi vatt khoimchi?” Mhataro sotta sott zabab dita “Sorgarvochonk vatt mhunttlear khalteponn ani durbollkay. He zaun asa don pan-vdde sorgar choddcheak.
Tor hanvem kitem korunk zai? Vincharta to Raj-Kunvor. Mhataro uloilo.Tuvem itlench korunk zai. Hi moladik nhesonn kadd ani pinzkorimkapddam ghal ani sat vorsam sogllo sonvsar bhonv, hea sonvsarant kitligoribi asa ti polle ani thoim khaltim mon’xeam asat tim tukam mellttolim.Bhuk lagot tednam eka dhormist mon’xea lagim bhikxa mag ani oxe tujedis sar ani ek dis tum sorgar pavtoloi.
Tea kunvran tea mhatareachem utor aikolem, bhikarea bhaxen nhesloani sorgar bhonvunk survat keli apunn kitle tras sonsta tem to konnanksango naslo. Bukh lagtoch bikh mago ani zaito vell Deva koddem uloitalo.
Oxim sat vorsam tannem sarlim ani xekim to aplea ganv ghora portolo.Konnench taka vollkholo nam. Apleam chakram sevokam koddem to uloilo,apunn konn tem tankam kolloilem punn tim chakram somzolim to ek pisomhunn ani Razak kainch khobor pavoili nam.
Aplea bapayk apli khobor sangunk konnuch fuddem soronaslo dekhunaplea bhavank tori apoi mhunn tannem maglem. Hem korunk tim chakramkobul zalim nant. Punn chakor vo sevok bhitor vochon hi khobor bhavankkolloili. Te bhav bhair sorlet, tokli bhair kaddun tannim fokot ek bhikarithoim bhair angnnant dekhlo. Te bhitor gelet ani aplo khell chalu dovorlo.
Kaim ghoddona tem polloun bhikari putan ek chitt boroun aple avoykpattoili. Sat vorsam apnnem kitle upodre koxtt bhogleat punn apunn tichoput mhunn gomoilem nam. Ranniek tea bhikareachi doya aili. Eke kuxikxiddie sokol taka ek suvat korat mhunn rannien aplea chakrank hukumdilo. Suvat dili khori punn jevonn-khann borem mell’llemna. Ek chakornnborich vaittovea sobhavachi asli, ti tea bhikareak urlolem sarlelem jevonnditali punn dusrim chakram tea bhikareak matxem borem jevonn vaddt-talim ani tache churchure kortalim. Oxe zaite dis tannem trasamni sarletani trasaninch ek dis thoimch melo.
Tachea uxea pondak melea uprant mell’li ek chitt. Te chittir tannemsoglli apli kotha boroiloli. Ti vachun raza boroch thottaklo ani khontovlo.Razan aplea putrak atam vollkolo ani Razkunvrachea manan taka nikipilo.Tachea fonddar don zhaddam kirlailim; ek gulabachem ani dusrem lilichem.Tim zhaddam kedinch melim nant na mhunn bavlim nant.
Him fulam mhunttlear khunna khaltikayechim ani durbollkayechim.Khaltikayen ani durbollkayen jiyeun hea Razkunvran sorgant proves keloani sasnnank khoxi zalo. Dev taka sorgar mell’llo. Khorench gorib tim sub-hagi – sorginchem raj tanchem.
Bharot-Pakistana modemkosloi khell choltana Pakistanjikhlo zalear khuxal zaun fo-gotteo marun apleo bhavnaugtavpi kitlech Pakistan dhar-jinne Gõyantuch nhoi tor puraiBharot bhor asat. Sod’deakchalu aslole Pepsi IPL krikettspordhent Kolkota Knight Rid-ers hanche votten hozaramnirupya bhett lavpi Muslim asat.Hem fokot Shah Rukh Khantea pongddacho malok ani toMuslim mhonn. ShahRukhachi bhavna amkam kho-bor na punn Pakistan dhar-jinne Muslim ugteponnimavhanatmok bhumika apn-naytat ani niz Bharoti na-grikanchi bhavna dukhoytat.IPL-ant Pakistani khellgod-deank suvat na punn tanchesomalochokank (Commenta-tors) Bharotant yeun pottbhorhanstat, ami kitemmhonnlam? Kashmiranttanchi ghuskori chaluch asa,Gõyantlea zaum BharotantleaMuslimank ami dox ditat? Za-lear Sarabjit ani her Bharo-tiam virudh tanchi oxi op-manatmok bhumika kiteak?Vell aila armam ani bombgheun Bharotant bhitor sorpighuskhorancher upay yevjitattoxe once for all vrut’tin vicharkorpacho ani anik Sarabjitankmorpache addavpacho.
Sarabjitak kiteak marlohachem spoxttikoronn konndina. Taka soddunk Pak-istanachea konnem tori 25kotti rupya magle hem lipov-pak taka adinch kabar kelo?
khursa lagim dovrun sogllea vaddeanimkhursachi ladain korunk survat kortat.Zantteamni dovorloli porompora cholotailea, khursa lagim magnnim korun.Khuris povitr khunna Kristavanchi. Jezumelo khursar amchea pasot, aplemrogot varoilem, soglleanchea patkampasot khursar aplo jiv dilo ani tisrea disapunorjivont zalo ani aiz sorgar Bapacheauzvea bazun bosla ani amchi soddvonnkorunk To yeuncho asa. Amcher aiz Dev zaitea bhasanim khurisdhaddta amcheach boreak. Ami te son-sunk fuddem soronk Dev amchea lagimkhursa vorvim magta. Khuris povitrkhunna amchi. Ami sogllea bhoktenTacho mog korunk dusreankui xikounkgoroz, Tachi seva korun ani khuris so-danch nitoll dovrun. Aiz amchea Palolem vaddeant khursalagim adim misam, ladain, ‘inter-rele-gious prayers’ adi zait aslim, tem atameka ‘believer’-an aplo zago korunsogllem bond kelam, dekun soglleaKristi okristi bhavank vaitt dislam,karann Saibinnink ani khursak te mandi-nant. Amchea purvozamni khursa lagimladain ani magnnim chalu kelolim tiataim chalu dovrunk amchim magnnim.
Natividade de Sa,Canacona Gõy
Dusreachem Dusreponn
Rajkaronn mhunttlear ek vichitr kola zache vorvim ek rajkarnni venchnnukzhuzonk girestam lagchean duddu gheta ani goribam langchean motam gheta.
Oscar Ameringer
Manestanchim utram
LOKMOT
Amkam ek zunvo koso jiyeunkxok’ya na. Aiz ami sonskrutik,somajik ani her mollancher amchetanki promannem vavurtat ani hevorvim dusreachem dusreponn(otherness of the other) vollkhungheunk yotn kortat. Khorench borigozal mhonnunk zai. Amidusreponn vollkhun ghetat ten’nasomudayik jivitak veng martatmhonnpak horkot na
Xoktiche nodren PakistanBharota mukhar kainchnhoi. Punn moniskullachenodren tacher zata titlemcheponn haddunkuch zai.Na zalear tanchem bollanik vaddtolem, Amchevirudh vavurpak tankamumed yetoli ani hea na teakarnna velean te amcheadesakuch nhoi torsonvsarik panvddearlokxay desank loz koritravtole
Gavin Rodrigues ani Vaish-navi Pavithran, Mangalore(Rs. 50,000/-)
1st runners Up – PavinthaMonteiro ani Punith Mon-teiro, Kasaragod (Rs.15,000/-)
2nd Runners Up – NayanaPrasanna Prabhu aniShweta Bilgikar, Kumta (Rs.10,000/-)
3rd Runners Up – AkashTelgu ani Aaditi Morajkar,Gõy (Rs. 5,000/-)
4th Runners Up – ShilpaGonsalves ani Shweta K.Naik, Honnavar (Rs. 5,000/-)
‘Group Category’-nGROUP CHAMPIONS –
Silver Steppers, Mangalore(Rs. 2,00,000/-)
1st Runners Up – DrishtiArt Centre, Bangalore (Rs.
50,000/-)2nd Runners Up – Ad-
witiya Dance Company, Va-sai (W) (Rs. 30,000/-)
3rd Runners Up – TeamKayyar, Kasaragod (Rs.10,000/-)
4th Runners Up – NayanaPrasanna & Party, Kumta(Rs. 10,000/-)
Shri. Ronald Colaco zaka‘Vishwa Konkani SamazRatn’ mhunn pacharta toMukhel Soiro mhunn hajiraslo ani tacheahatantleanuch inamamvanttpant ailim. Niktochnivddun ailolo Mongllurchoamdar J. R. Lobo hovui headobajeak Manacho Soiromhunn hajir aslo.
Bhovmanest Padr Vin-cent D’Souza, Kasaragod-cho Vicarvar Shri. AnthonyT. D’Souza, Ronald Men-donca ani Noreen Men-donca, Stanley Fernandes,Stany Alvares, RoyCastelino, Eric Ozario, Mel-wyn Rodrigues ani puskollnachache mogi he karyavol-lik hajir asle.
Novi Dil’li:Kendrantsot’ter aslolea United Pro-gressive Alliance (UPA)sorkarak gelea Buhvarachear vorsam purnn zavn,tem aplea xevottacheamhonnge 5-vea vorsantbhitor sorlem.Hea UPAsorkaran gelea chear vor-sanchea kallant keloleaaplea kamkazacho avhalprodhan montri Dr. Man-mohan Singh hannemBudhvara disa Kongrespokxache kocherint za-lolea eka khas dobajea vel-lar sador kelo.
Lok Sobhechea venchn-nukank atam eka vorsaporos unnem kall ur-lolean, Kongres, BJPpokxam soit desatleaheram rajki pokxamni anirajki fuddareamni venchn-nukanchea vavraksurvatk e l e a . M h o t v a c h e mmhonnllear, yeta tea vorsazavpi Lok sabha venchn-
neank fuddo korchopoddlo. Trinamool Con-gress ani her zaitech pokxUPA hantuntlean poiszale.
Bhroxttachar ani ghot-talle hanchea chokri-vadollant sod’deakbuchkollot aslolo UPA yetatea Lok Sabha venchn-nukamni thartolo vo bud-dttolo? Ho ek borochvhoddlo proxn ani avhanKongres pokxachiodheokx Sonia Gandhi anikarbhari Rahul Gandhihanchea samkar ubhemasa.
Eka-eka gharant eka mon’xa kodde eka poros odhikvahanam asat. Apunn gheta tem vahan dovorpak apleaksurokxit ani dusrea vahanank addkoll zaina toslo ‘park-ing’ korpak zago asa vo na, he gozalicho matuipunn anibarkayen vichar korinastana, aiz-kal konnui vahanamgheta ani mellot thoim konnachich porva kori nastanathamboun dovorta. Him mottoram ghevpacher, toxenchtankam ‘parking’ korpak tea vahon ghetoleak suvat asavo na hacher konnuch gombhirtayen vichar korina, hiek khupuch khont korpa sarkhi gozal zavn asa.Sorkarachem porian hacher koslench niyontronn na. Anihaka lagon Gõyant xaramni, nogramni ani graminnbhagamni porian ‘parking’-acho ek gombhir proxn nir-mann zala, hem amkam soglleankuch pollevpak melltta.
Hea vaddtea vahanank aspavn gheunk Gõyche rosteegdomuch opurnn poddttat. Gõyant sogllech koddenroste oxir ani hea itlea sogott vahanank aspavn gheunkGõy rajyak khupuch oddchonnenchem zata. Gõyche rosterund korun te mandavollir ghalpak sorkara kodde khasoxem ‘planning’ na. Gõyche vaddte lok sonkhek ani va-hanank lagon obghatanchem promann hangasorkhupuch vaddik laglam. Prot’tek vorsa hea mannkuleaGõyant xekddeamni obghat ghoddon hozaramni lok aplojiv luskonn zata. Sorkaran porian he gozalicher azunmeren gombhirtayen vichar korunk na, hi ek khont aniusko korpa sarkhi gozal zaun asa.
Gõy hem Bharat desantlem mukhel poryatton(tourism) kendr aslolean, vorsache barai mhoine hanga-sor hozaramni bhonvddekar vahanam ghevn yetat. Anihaka lagon hangachea rosteancher Gõychim ani Gõybhailim vhanam yeradari kortat, hachi ankddevarisorkarak mellpak kottin zata. Gõy rajyak lagu zavpi hersabar proxnam modem ho vaddttea vahanancho proxnporian aichea kallar khupuch gombhir zala, oxemmhonnllem zalear kainch lottkem zanvchem na. Ani hoproxn suttavo korpa vixim sorkaran aplem lokx zata titlevegim ghatlem na zalear, fuddarak Gõyche khatir hi ekmarekar gozal zatoli mhonnpachem sot konnuchnakarpak xokchona, hem surya uzvadda itlem sot zavnasa.
Gõyant fattlim sabar vorsam pul bandpachi goroz asamhonnpachi magnni soglleam koddlean zatali. Punn himagnni puray korpa babtint sorkaran koslinch panvlamubharleant mhonnpachem dison yenaslem. Punn atamGõycho mukhel montri Manahor Parrikar-an hi magnniatam purnn korpak tharailam. Gõychea veg-veglleabhagamni yeta tea dedd vorsa bhitor 6 nove pul sorkarubhe kortolo, oxem jahir axvason Parrikaran dilam.Khorem mhonnllear, 6-ui pulanchi Gõy rajyak khupuchgoroz asa. Gõy rajyak hea 6-ui pulanchi goroz asa mhon-npachi gozal hea adim sodrer aslolea sorkarak koxemkollonk na kai? Ho ek khorench ojap korpa sarkho proxnzavn asa.
Chorao-Pomburpa pulacho proxn 1970 vorsa thavnvidhan sobhent gaztalo. Punn, ho pul bandpa viximkosleoch halchaleo zavnk nant. Thoim ‘land aquisation’-acho proxn aslo. Kaim lokak Chorao-Ribandar pul band-lolo zai aslo, zalear kaim lokak Chorao-Ecoxim pul band-lolo zai aslo. Zo-to lok aplo faido polleunuch pulachimagnni kortalo. Kaim vorsam adim hea proxnacherlokamni andolan porian kelem, punn lokam modemaslolo ekvott mozbut naslolean, ho proxn osoch lam-bovnner poddlo. Khorem mhonnllear Chorao ho ekzunvo (island) asa, ani to zunvo Ponnje xarak zoddopkhup mhotvachem zavn asa. Ani haka lagon Chorao-Ribandar ho pul zavop gorjechem zavn asa.
Toxem polleunk gelear, Chorao-Ribandar hea pulachijitli goroz asa, titli Ponnje-Betim hea pulachi goroz vhod-dlixi na. Punn atam sorkaran he pul bandpacho nirnnoyghetla mhonnttoch, he pul bandun zanvchech, hacherkonnachench dumot aschem na. Punn kedna na kednaChorao-Ribandar hea pulachi goroz sorkarak purnn ko-rchich poddttoli. Tech porim ho pul bandun zalo zalear,Divchole taluko soroll Ponnje xarak zoddpak mellttolo.Amona-Virdi ho pul porian khupuch mhotvacho zavnasa. Ho pul bandun puray zalea uprant Marcel-Sankllehea ganvancho ontor unnno zatolo. Shiroda-Rachol,Tuem-Kamurli, Keri-Tiracol he pul porian lokak khupuchmhotvache zavn asat, hem ani vegllea utramni sangpachigoroz na.
Sorkaran aplea vavracho veg vaddoilo zalear, he sogllepul dedd vorsa bhitor bandun puray zatole mhonnpachoodmas kaddpak horkot na. Calvim pula babtint sorkarankelolea vaurachi thoknnay korpak favo. Sorkaran ghalundilolea kalla bhitor ho pul anik thoddeach disam bhitorpurnn zavpachea margar asa. Gelim sabar vorsam Kon-gres sorkar sodrer astana jem kitem korpak ghoddonkna, tem Parrikaran thoddeach kalla bhitor korundakhoilam. Ani Parrikaran sanglam tea pormonnem fud-dlea dedd vorsa bhitor he 6-ui pul bandun zale zalear,Gõychea itihasant Parrikarachem nanv sasnnank omorurtolem, hantun chimtti bhor porian dubav na. Heatachea vaurant taka sogllea nagrikamni sohokar anitenko divpachi khupuch goroz asa.
Jun mhoineancho xevott meren Zuari pul bandpakkendr sorkar manyotai dina zalear ho pul Gõycho sorkaraplea svotachea bollacher bandtolo oxem Parrikaranjahir kelam. Khorem mhonnllear, Agxi-Kutthale ho pulzavop hi ek kallachi goroz asa. Sorkaran kitleo boddayeomarleo zalear pasun, sod’deak aslolo Zuari pul khupuchoskot zalole doxer asa mhonnpachem khud sorkarakkhobor asa. Hea pulachea vaurak hat ghalpachea kamankParrikaran survat korpak zai. Oxem kelem zalear, heaZuari pulacho vapor korpi sogott lok Parrikaracho upkariastolo.
leankuch ojapkorpa sarkhimahiti diloli.Ra-jiv Gandhikjivexim marpakdesachea patllevelea eka bol-lixtt rajkorn-neacho hat asa,oxem tannemj a h i rkelolem.Tripu-r a m a n d uhangasor zavpiRajiv Gandhihache jahir sob-heche thikannnimnnea vellarbodlun ud-doilolem.Punnhe gozalichimahiti sthanikfuddareamni pulisank kol-lounk nasli.Tech porimmud’dom korun thoinchesurokxe kodde durlokx
Fuddem uloun Trajano D’Mello han-nem sanglem ki RTI vorvim kollonailam ki jem jevonn iskolacheabhurgeank dita tem sarkem xizoilolem
asona, baxen (stale) zalolem asta, jevn-nant muyeo, kens ani pali mellta anihea khatir hem jevonn bond korpachigoroz asa, kiteak niropradi (innocent)lhan-lhan bhurgeancher ami goroz nas-tana onit kortam.
Fuddem uloun tannem sanglem ki‘Mahila Self Help Groups’ je choddxesuvater jem jevonn randta tanchim kuz-nam (kitchens) mhellim asta ani bho-laykiche nodren vaitt doxer asta.
T a c h e amhonn’neapormonnemjevonn-ui matpasun kalljighenastanarandta ani or-dem fuddemr a n d l o l e mjevonn isko-l a c h e ab h u r g e a n kkhavoita.
Hi yevzonnbore bhaxenv e v h a r a n tghaltolo za-lear sorkarankaim iskolan-cho ek ‘clus-
ter’ korun tea sogllea iskolank ekborem nivoll ani ‘hygienic’ oxem kujintoyar korun diupak zai ani hem sogllemjevonn tea kuznant nitollponnan ran-dunk zai.
Arthik oddchonnenk lagon xikxonn ordhkuttem sod-dpi xikpi bhurgeank hi arthik modot ‘vid-hyvetan’ hea nanvan favo korunk sorkarantharailam. Xikpi bhurgeanchea vorgampormonnem ani tanche xikpantle gunnpolleun hem ‘vidhyavetan’ tankamvanttpant yetolem. Hea khatir hea xikpibhurgeanchea nanvan benkent ek khatemugoddtole ani hea ‘vidhyavetan’-acheduddu soroll tanchea khateant pavtole, oximahiti somaz kolyann khateacho son-chalok V M Paranjape hannem dili.
10-vent pas zalolea xikpeank 11-vi ani12-vi xikop korunk 160 tem 750 rupiyameren ‘scholarships’ sorkaran divpaktharailam.Hi arthik modot melloupak sodpixikpeanche familichem vorsuku utpon’ 1lakh rupiyam poros odhik asonk favo na.
Boreponnachim chin’nam(signs) nam tem pollovn taka ‘Cal-cutta National Medical College’hangasor vhelo ani tea hospi-tolantlea ‘neurologist’dotoranchea pongddan Bapichojiv samballunk zaite proitn kelepunn ghoddlem na. Sokallcheasumar 4 vorar Mayache 17 verBapi hea sonvsarak ontorlo.
Dotoranim sanglam tea por-monnem tache toklen bhitor khubmar boslolo ani khub rogot vhan-vlolem dekhun to hea sonvsarakontorlo.
‘Formulations’-achemmol vorsa pasot toxench ur-tolem, ani Abrilan dor vorsavorsuki ‘wholesale price in-dex’-achea pormonnemtatun bodol haddunk yetole.
‘Mobile’-acho aikopacher vaitt porinnam ‘Mobile’ fonacho ispabhair vapor kelear to
mon’xache bholaykek dhoko diunk xokta karann‘mobile’-achea vaporak lagon mon’xacheaaikopak (hearing) mar boso yeta ani astitvant(in reality) to mar zaitea zannank bosla oxemdotoranchem mot asa.
‘Konnsam’ pikoileant! Apnnech sompaditkel’lea trimasikantlean tannem aple toxeherancheai kallzache ‘Umalle’ soglleammeren pavoileat. Itleacheruch to trupt zaunknam. Porot ek pautt monisponn, piray, mo-ronn, dhorm, visvas - ghat, mulyam, totvamani sabar vixoyank dhorun jinnek ghatil’li‘Tornni Xim’ polloun to chonvorla!
Somaz probhodan korpachem dhaddosMarcos baban chantte pavlak aplea dor ekalekhant kel’leachem zannovta. Hantunttacho nirbhoy sobahv zhollkota. Veavosayanpotrkar axil’lo borovpi fokot pottacho prosnsoddovpa khatir hi nokri korinam. Bogormonachi ani kallzachi bhuk bhagoupa khatirto dor ek gozal tandull asuddtat toxi supantghalun asuddta. Challnent ghalun gallta.Borem asa tantutlean vaitt kuxik kaddta.Tanche modem ek ‘Tornni Xim’ toyar korta.
Zhoim tornatteponn sompta thoim zan’t-teponn darar marta. Aichea somazant matzan’tteam kodden pollovpachi nodor kitlimeren tornni asa? Kitlea zannak aplea zan’t-teancho husko asa? Ho prosn Marcosak so-taita. Vru’dhaxromant aspi zan’tteank pol-loun tachea kallzak duk’kh bhogta. Zivagnnuk az hea zan’tteank mellta, tich vagn-nuk faleam apleakui mellchi nam mu? Osoprosn, “Axikuxintli Jinn’, ‘oxi-i Ek Sundor Piray’ani ‘Zan’tteponn Tornne VagnnukentleanKhelloumya’ hea nibondhanim to manddta.Ek zagrutay haddpacho yotn korta.
‘Monisponn hoch soglleant xrextt dhorm!’Hem totv taka bhes borem somzolam. Aploganv, aplem ghor, aplo ghorabo anighorabeantlea kuttumbacho ekvott! Heasogllea gozalink zonn eklean odik mohotvdiunchem oxem taka mona pasun dista .Apunn Goemkar zal’leacho obhiman ballgitaastanam hanga zaupi onyeai, fottingponnani her boreoch gozali taka thar dianant.
Aplea bhonvtim zem kitem ghoddta temvaitt mhonnpachem taka khoborasa. Nokre zagear potrkaranksurokxa nam. Nyaealoyant, fot-tingponnacher dhamponnghatil’leim to polloyta. Tednamporisthiti mukhar kaim zannakkoxi har manchi poddta heavixoyak dhorun to tiddkota.Tachea svabhimanak ver yeta.Oxea vellar tolvar ukholchi kai
pen hatant dhorchem? Hanchemodim to humkolltach astolo.Mat, to xanneponn dakhoita. Heasounsarant sukh, xanti ani bore-ponn haddtolo zalear tolvariporos pen chodd bollixtt asa. Heach khatiraplea tornneam vicharanim to ‘TornniXim’ubi korta.
Puray songroh vachun zalea uprant ek
prosn upraslo , ‘ho borovpi mollba sokoil
axil’lea sogllea vixoyancher boroita. Punnmog mat khoinch zhollkonam. Oxem kiteak?Moga pasun ho itlo von’chit kiteak?’ Gozalzori voilea voir pollounk khori disli tori tan-
tunt sot nam mhonnpachem kollun chuk-lem. Hea songrohantlo dor ek nibondh mo-gachea dhageanim vinnil’lo asa. Mog jin-necho. Mog zan’tteancho. Mog mannkuleaballkacho. Mog Devacho. Mog sotacho animog monisponnacho.
Tiatr Palkachi ‘Maim’Jessie Dias ek mhalgoddem tiatristzannem tiatr machier torekvar bhu-mika korun ani odik korun ‘maim’-chibhumika korun tiatr pollennarancheakallzamni riglolem asa. Taka sogl-leancho mhollear tiatrant ‘acting’,korteleancho, podd’ddea fattleanvavurtoleancho, songitkarancho, adikhub husko ani heach karonnanklagon tiatrist bhav-bhoinni taka ‘TiatrPalkachi Maim’ mhunn pacharta. Heakolakarachea tiatr machievoileakaryacho thoddkean niyall.V: Kednam ani koxem tiatr machierpavlem?Z: Hanv attuch vorsanchim aslim ted-nam mhozo bhav Lucas Cardozo han-nem ‘Eksuro’ ho tiatr boroun machierhaddlo. Tea tiatrant hanvem aniLawrence de Tiracol hannem ek ‘duet’mhunttlem. Tea disa mhollear 1954vorsa hanvem poilech pavtt tiatrmachier panvl ghatlem.V: Azun poriant kitle tiatr boroileat?Z: Hanvem ekui tiatr borounk na, punnzaitea boroinnarank tiatrache kan-nieche vixoy dileat. Tech porim dus-reamni boroilole tiatr ‘direct’ keleat.Udaronn (example) Cyriaco Dias han-nem boroilolo tiatr ‘Salazar’, Bonaven-ture D’Pietro hacho ‘Chitrakar’ aniLawrence de Tiracol hacho ‘KonnankMhunno Maim’.V: Tuje pormonnem tuje lokak choddavoddlole tiatr khoinche? NanvamsangatZ: ‘Salazar’, ‘Chitrakar’ ani ‘KonnankMhunno Maim’ he tinui tiatr lokak khubavoddle.V: Azun poriant kitlim sumar kan-taram ghoddleant?Z: Hanvem kantaram ghoddunk na,punn zaitea kantaram ghoddpeankvixoy dileat novim kantaram ghoddpak.Tiatr machier kanataam mhunttleanch,punn Mumbai All India Radio-cher han-vem kantaram gailem. Mhojim choddkantaram ‘duets’ ani ‘trios’ jim hanvemC. Alvares, Alfred Rose, M. Boyer, BabPeter, H. Britton hanche boroborgaileant.V: Ugddas urpa sarkim tujim ek vodon kantaramZ: Lokachea monanim urpi mhojimkaim kantaram mhunttlear
‘Direntachem Ghor’ ani ‘Anjunchi Fod-dki’. Him donui ‘duet’-am C. Alvaresaborobor gailolim. ‘Dudhachem Lat’hovui ‘trio’ lokak khubuch avoddlolo.V: Kitlea sumar tiatramni ‘acting’ ke-lam?Z: Kitlea tiatramni ‘acting’ kelam temsangpak mhaka kottinn zatolem, kiteakmhakach ugddas na hanvem kitlea tia-tramni ‘acting’ kelam tem. Punn hanvek sangunk sodtam ani tem mhollearhanvem 90 voir ‘director’-anchea tia-tramni bhag ghetla. He ‘directors’mhunttlear C. Alvares, M. Boyer, RemmieColaco, H. Britton, Rosario Rodrigues,A. M. Pacheco, Star of Curtorim, adi.V: Tujem boreantlem borem ‘acting’khoimchea tiatrant?Z: C. Alvares hacho tiatr ‘AtamcheoSuno’. Hea tiatrant hanvem maimchibhumika keli ti tiatr pollennarank khubavoddli. Remmie Colaco-cho ‘Gho-rachem Sukh’, Prem Kumar-acho ‘Fu-lam ani Kantte’ ani Rosario Rodrigueshacho ‘Mhojem Kitem Korta’. Hea sogl-lea tiatramni mhoji bhumika lokakkhub avoddli.V: Tiatracheo VCDs kaddleat? NanvamZ: Hanvem kaddunk na, punn dus-reamni kaddlolea zaite VCD-nim han-vem ‘acting’ kelam. Kaim VCD oxeo asat:‘Ho Inam Mhojea Koxttancho’ - CarmoRebelo hachi, ‘Xit Koddi’ - Victor deVerem hachi, ‘Sant Anton’ - Bab Ubaldhachi, ‘To Amkam Visorlo’ ho Jacint Vaz-acho tiatr zo VCD rupan Ben Evangelistohannem nirmann kelolo. V: Kantarancheo ‘audio’/ ‘video’ CDskaddleat? NanvamZ: Hanvem svota kaddunk na. Punn dus-rea kolakaramni kaddlolea zaitea ‘au-dio’/ ‘video’ CD-nim hanvem bhagghetla. Poilich ‘audio’ CD zantun hanvemgitam gaileant ti Edwin D’Costa hannemnirmann keloli ‘Uzvadd’. Tea uprantzaitea ‘audio’ CD-nim hanvem bhagghetla zoxe porim Fermina Khauntehachi ‘Amchi Chuk’, tech porim Bab Pe-ter, Rosaryferns, adi kolakaramni toyarkeloleo audio CDs. V: Konknni filmant ‘acting’, ‘singing’vo anik koslem-i kam kelam?Z: Voi. Zaitea filmanim ‘acting’, ‘singing’kelolem asa. Zoxe porim Das hachem
‘Girestkay’, Bonifacio Dias hachem‘Zababdari’, Joywin hachi ‘Chint Mon’xaVogot Astana’ ani halinch somplolo Starof Curtorim hachi ‘Maim DukhiSasumaim Sukhi’ hi VCD azun purnn za-upachi asa.V: Tiatr kolakarank tuzo sondexZ: Tiatr kolakaramni tiatr machievoilovavr promannikponnim (sincerely) ko-rcho. Korta te bhumikecho kholayen ob-heas korcho, tea patracho ‘character’bore bhaxen xikcho ani tea ‘character’-acheo chali riti, vagnnuk, adi pot’tidkenxipkacho proitn korcho. Tednach ek ko-lakar svota apleak ani tiatrak unch dor-jear pavoitolo.V: Tiatr pollennarank tuzo sondexZ: Tiatr pollennaramni sodanch amkammog dila, respeid ani man dila anitankanch lagon ami tiatr kolakar so-majik mollar borem jivit sartanv. Tiatrpollennar tiatr polloita mhunn tiatrazun porian jivo ani suddsuddit asa.Tiatr pollennarank hanv kallzan thavndhinvastam.V: Tuka anik kitem sangpachem asa?Z: Oi. Eka cheddvak tiatr machier panvlghalop adlea kallar khub kottin aslem.Torui punn hanv tiatr palkar palvim.Hachem sogllem xrey (credit) mhojedogui bhav Lucas Cardozo ani BernardCardozo hankam veta ani tech borobormhoji maim Ruby Cardozo hichea ut’te-jonank lagon hanvem tiatr machier zaitiprogoti keli.
Vinchar Zabab
‘Club Career’
Manchester United 1993-2003Preston North End (loan) 1994-95Real Madrid 2003-07Los Angeles Galaxy 2007-12Milan (loan) 2009Milan (loan) 2010Paris Saint-Germain 2013
l Ek fautt Prince Jacobachea‘Rupia’ Tiatrant mhaka osochgoll ghevpacho ek ‘role’ aslo. Ho‘show’ tannem dusre fautt‘roundak’ ghatlolo. Ani ho gollghevpachi ‘scene’ machier chaluastana tem goll ghevpachem‘setting’ aslem tem akhem ‘set-ting’ sokla poddlem ani hanvzomnir poddon mhoji toklipasun zomnir apttoli. Oxe gollarghevapache mhoje sovem donmachier obsoeg ghoddleat anitisro urla so dista.
Daniel Rodrigues hannemboroilolem pustok “Oxem
Ghoddlem” hachea adharan
Filipe Pereira ‘Kolakarak Bhett’ Karyavollint
Filipe Pereira ekmhalgoddo tiatr ko-lakar zo ganva gan-vanim noveabhurgeam borobor tia-trachi udorgot korunkvavurlo to kolakarTiatr Academy Goa
Kolakorak Bhett hikaryavoll mhollear ko-lakarak aplea jivitantleonnubhov sangpachokaryakram zavn asa.Filipe Pereira ek zaiteao n n u b h o v a n c h e mbanddar zavn asa anitea khatir hekaryavollin to kitemsangta tem aikunkkhub faideachem za-tolem.
Kolakarak Bhett hekhas karyavollik tiatrmogyeamni ani tiatrkolakaramni vhoddesonkhen hajir ravunkTiatr Academy Goa-nvinonti kelea.
Amcho Awaz May 25_Layout 1 24/05/13 7:53 PM Page 11
Tacho zolm 3 Mars1910 hea disa Pon-njenuch zalolo aniaplem mullavem xikx-onn tannem Purtugezinkelolem. Hea khatir Pur-tugez bhas taka bhes bori ulounk ani borounk yetali.
tem dakoun dilolem. Tannemmukhar sorkarak magnnemkelolem ki tiatr ani tiatristampasot Ponnjechea xarant ekkhas tiatram khatir novo vosroubharunk ani to fokot tiatrpalkar haddunk rakhundovrunk.
Khorem mhollear hea vixoy-acher vichar khub vorsam fat-tim zaunk zai aslo, karann KalaAkademicho vosro amchea tia-tristank favo te toren zai-zai teadisamni ani zai-zai tea vellarmellona, ho proxnn aicho anikalcho nhoi. Ho proxnn kaimvorsam fattlo. Punn sorkaran vo‘Directorate of Art & Culture’hannim hacher matui vicharkelona ani hi oddchon pois ko-runk panvlam ubharlimnant.
Tiatr amche itle nettancholtat ani tancho ankddo chod-dot–vaddot veta ani vorsanvoros nove-nove boroinnar anidigdorspi zolm ghetat ani apletiatr vevsayik mollar palkarhaddtat mhonntoch ho Pon-njechea xarant tiatr palkar had-dunk unnav zo zata to beginbhorun kaddunk sorkaran tak-tiken panvlam ubharpachigoroz asa.
Amcho Gõycho Mukhel Mon-tri Manest Manohar Bab Par-
rikar zaka tiatrancho ani tiatris-tancho mog ani husko asa tohacher ek gombir nodor galtoloani veginuch ho proxnn suttavokortolo mhonn amche tiatristbhav-bhoinnich nhoi bogorsam’maneo tiatr mogi ani tiatrpollennar legun tache karvayekotregun ravta. Atam sorkarakek voros zaun gelem ani ek-ekkorun amcho sorkar barikmotte proxnn je asle tancherkarvay korun te nittayer ghaltaani ghalpacho proitn kelolonodrek dista. Hacherui amchosorkar lokx ghaltolo mhonn astbhalgitana, TAG-n ho proxnnani Ponnje xarant novea vos-reachi magnni sorkara koddennettan ani zobordosten mukharghalchi mhonn amchi vinonti.Aiz lhan bhurgem bhukenkillchim marun roddlea viretavoy bhurgeak dudh dina,tosoch amcho sorkar, zanv ma-gir Kongress vo BJP porot–porot tanchea kannam lagimmagnneachem pemprem anigumott vazoina ani dobavghalina tor sorkarui kosoch kanhaloina. Mhaka dista Ponnjexarant tiatra khatir khas vosroubharunk nettan pemprem-gu-mott vazounk survat kelearborem!
Tiatr Machier
Mhalgodde Tiatrist
Ponnje<Sonvar, 25 May, 2013<
Ek ‘multifaceted’ tiatr kolakar
Pavsu mathear pavlo mhoje maim…..ganvanimtiatr bond zatole
je kantaranche nad(tunes) dita techoddxe ‘original’asona. Zaite pavttdusrea nadanchinokol asta. Oxemasa zalear songitans u d h a r o n n a mkoxim yetolim?
Konknni kan-taranchea itihasanboreantlem boremsongit zor amiaikotanv zaleartem Frank Fernandhannem dilolem,‘Amchem Noxib’ ani‘Nirmonn’ hea fil-mantlim kantaram.Teach boroborruchichem songitazun pasun vazyenastana amiaikotanv zaleartem Chris Perryhannem dilolem
songit. Hea gitank 40-50 vorsamzaun gelim torui punn him gitamazun poriant kiteak itlim akorxit(attractive) asa? Itleach karon-nank lagon ki tanchem songit su-vadik ani rosall aslem dekun.
Jednam Chris Perry jivo asloani ‘Novro Mhozo Devchar’ ho‘show’ tannem machier haddlotednam-i unch dorjeachem son-git tannem amkam dilem. Hemghoddonk xokea aslem kiteakChris Perry svota ek boreantloboro songitkar zavn gelo.