Top Banner
PONNJE(AAP): Hea vorsa Karnavalacho poromporik utsov Fever 9 tem 12 meren puray Gõy bhor vhodda dobajean ani ghonn-ghonnan sorkari ani sthanik patllicher mo- noupant ietolo.Hea Kar- naval utsova nimtan ieupi dexi ani videxi bhonvd- dekarnk unedin dovorpa khatir sorkari patllicher (state level) vorsavolli por- monnem Ponnje, Mod- dganv, Vasku, Kuddchodde, Shirodam Fonddem hangasor ‘floats parades, zatloleo zalear soglleam xaramni ani ganvamni poromporik ‘fell’ ghod- doun haddun hea vorsa- cho Karnaval utsov oglle umedin somest Gõykar bhav-bhoinnam monoitolim. Gõyant dor vorsa Fevrer mhoineant Karnaval monoitat.Tin dis ani tin ra- teo Gõyant zollim-mollim sogllech kodden umedichem vatavronn nir- mann zalolem asta. Piray, zati, dhorm hacho kosloch vegllochar korinastana fat- tlim xekdde vorsam adim thavn Gõyant monoitat.Gõychea kaim mukhel xaramni sorkari patllicher zaupi ‘floats pa- rades’ polleupak hozaramni bhonvddekar lok sonvsarachea konnxa- konnxantlean Gõyant ietat. Karnavala vixim odhik mahiti sangpachi mhonnl- lear,purai Bharat desant Karnaval zaun asa ho ekuch oslo utsov vo porob ji fokt Gõy rajyantuch monoitat.’Carnival’(Pur- tugez baxentlean) hem mull utor Latin bhax- entlean ailam. Hea utracho khoro orth zaun mas (meat) khaupa pasun pois ravop. Karnavala zaun chouthea disa thavn Kristi bhavartacho lok prachit kallant bhitor sorta.Hea 40 disamchea prachit kallant Kristi bhavartache lok mas khaupa pasun pois ravtat. Purvil’lea kallar ho Kar- naval fokt Kristanv loka meren moriadit aslo. Punn atam ho Karnaval utsov sonvsar bhorchea lokak akorxit korta.Gõyant sod- dun, ho Karnaval desantlea khoimcheach rajyant mo- noupant iena. 2rea Panar Vach Herald t t www.heraldgoa.in Ponnje<Sonvar, 9 Febrer, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 14 MHOTVACHEM Amcho Avaz Konknnint Poilench Rongit Satollem Be-kaydexir dhormik bandkama kaddpa vixim tin somiteo Pan - 2 2012 voros Parrikaran ‘U- turn’ gheupant sarlem - Pan 3 Ostore add ot’tyachar - Pan 6 Soro zobabdaren piye - Pan 11 Congress- achem venchnnukek lokx - ‘Aam Aadmi’ Pan - 9 Chovte pautt ‘Ballon d’Or’ Messi-k - Pan 13 Gõyant Lokayuktak Khor Virodh Amcho AvAz Protinidhi PONNJE: Gõy Lokayukt Kaideantleo durustio fattim ghetolom mhonnpachem asvasonn sorkaran dilam, torui azunui durusteo fat- tim gheunk naslolean ‘India Against Corruption’ song- hottnen hea kaideak virodh korpache aple bhumikek anikui nett dila.RTI Forum, NGO ani somajik vaur- paeamni ho kaido durust korpa vixim apli magnni koddok kelea Virodhant aslolea Kongres pokxanui atam hea proxnacher Raz- pala kodde tokrar kelea ani virodh korpi songhottna kodde ekmot kelam. Atam Gõycho razpal Bharat Vir Wanchoo hea proxnacher kosli bhumika kortolo, hacher soglleamchem lokx laglolem asa. “Uttar Khand ani Gõy- chea Lokayuktant kosloch forok na, oxem BJP-cho provokto (spokes person) Adv. Narendr Savoikar han- nem aple zababnent san- glolean amkam soglleank dhoko boslo. Savoikaran kelolea hea uloupak lagon, BJP ani Kongres hea donui pokxam modem kosloch forok na mhonnpachem atam amkam porot ek pavtt spoxtt zalem,” oxem ‘People Against Corrup- tion’ hacho Gõycho mukheli Valmiki Naik han- nem mhonnllem. ”Uttarkhand ani Gõychea Lokayuktant forok na, za- lear Savoikar hannem BJP- cho Sor-chittnis hea natean gelea vorsa Gõychea Vid- han Sobha venchnnukam vellar, mhonnge 21 Fevrer,2012 hea disa tan- nem Gõyant BJP Uttark- hand rajyche dhortir as- tolem oxem boroun axvason amkam kiteak dilolem? Amche kodde tan- nem dilolea tea potrachi proti asa. 2rea Panar Vach NGO, Kongres ani somajik vavurpi ekttaim ravon zhuztole Kongres Razpala Kodde tokraro kortolo Gõy Lokayukt Kaideant korpant aileat tea durustink virudh korpa khatir Kongres pokx razpal B.v Wanchoo hache kodde tokrareo manddpak vochpache asat. Amkam Lokayukt kaideantleo durusteo manyo nant ani taka lagon hea kaideak razpalan kaidexir manyotai dinvchi nhoi oxi magnni venchun ailole soglle amdar razpalak ekmotan kortole.BJP-nt aslolea bhroxttachari mon’xank surokxa diupak hea kaidaeant durusteo keleat kai? oso amcho proxn asa.”100 disam bhitor apunn Gõy rajyak ek mozbut oxem Lokayukt ditolom mhonnpachem axvason Parrikaran lokak dilolem.Atam 300 disam uprant BJP sorkar apli ani aplea bhroxttachari mon’xamchi rakhann korto toslem Lokayukt porjek dita. heo jeo durusti keleat, tacher Gõycho Kongres pokx khor nixedh marta,” oxem amdar ani Kongresacho provokto reginald Lourencho hannem mhonnllam Casino udexim sorkarak faido, punn… Amcho AvAz Protinidhi Gelem sorkar aslem tea kallar Gõyant aslolea casinonk khupuch virodh zalolo. Casino virudh ek khor andolan korun, hangasor nakach oxi magnni korpant ailoli. Tea uprant hea casinomchim proves daram Brittona ani Betim he vattamni aschim oxi-i magnni korpache proitn zalole. Venchun ailolea lokam protinidhimni tem kainch sufoll zaupak dilem na. Haka lagon he casino asa toxech Ponnjeche vatten fuddo korun ravle. He casino khol somdirant asche oxi tea kallar BJP-chi bhumika asli. He casino xaramni dovrinastana pois somdirant ubhe kele zalear, hea casinonk konnachoch virodh ascho na, oxem BJP-chem ekmot aslem. Casinonk virodh korpi song- hottnam poryan he casino lokache nodre bhair khol somidarnt vhoron nangorche, oxech torechi magnni kortale. Gelea vorsa sorkarant bodol zalea uprant, casinonk vi- rodh korpi songhottnam novea sorkarak bhetton ho vixoy manddlo, tea vellar thoddo vell thambat oso Parrikan tankam san- glem. Sorkaran ‘matxe thambat’ oxem zorui tea vellar sanglem, torui oxem sangpa fattlean sorkarachi bhumika kitem asli, tem mat kon- nakuch kollonk na. Karann tea vel- lar anikui kaim proxn nirmann za- lole ani sorkar tantunt okupad aslem. Punn fattlem orth-sonkolp (budget session) odhivexonn aslem, tea vellar Parrikaran som- toch hea proxnacher ‘U turn’ ghetlo. Mhonnge, casinomchi ‘en- trane fee’ ji 2 hozar rupia eka mon’xa fattlean asli, ti dhenvoun 500 rupia kele. Virodhi pokx Kongresachem mhonn’nnem aslem ki, lokamchi vodd (craze) zorui hea casino vixim unnem zaupak zai zalear, ‘entrance fee’ vaddloli asop gorjechem. Punn Parrikaran toxem korunk na. Ha- cho orth sarko spoxtt aslo, ani to mhonnllear, sorkarak Mandovint aslole casino haloupak mat pasun itxa na. Karann sorkarak tan- tuntlean mohsul (revenue) mellt- talo. Sorkaran kelolea upaiank lagon ho mohsul anikui vaddlo. 2rea Panar Vach Gõyant Karnavalak Dobajean Survat Karnavalachea nimtan Ponnje sozoylea Siddesh Mayenkar
14

Amcho Avaz

Mar 02, 2016

Download

Documents

Goa,local,Sports
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Page 1: Amcho Avaz

PONNJE(AAP): Hea vorsaKarnavalacho poromporikutsov Fever 9 tem 12meren puray Gõy bhorvhodda dobajean anighonn-ghonnan sorkariani sthanik patllicher mo-noupant ietolo.Hea Kar-naval utsova nimtan ieupidexi ani videxi bhonvd-dekarnk unedin dovorpakhatir sorkari patllicher(state level) vorsavolli por-monnem Ponnje, Mod-dganv, Vasku, Kuddchodde,Shirodam Fonddemhangasor ‘floats parades,zatloleo zalear soglleamxaramni ani ganvamniporomporik ‘fell’ ghod-doun haddun hea vorsa-cho Karnaval utsov oglleumedin somest Gõykarb h a v - b h o i n n a mmonoitolim.

Gõyant dor vorsa Fevrermhoineant Karnavalmonoitat.Tin dis ani tin ra-teo Gõyant zollim-mollimsogllech koddenumedichem vatavronn nir-mann zalolem asta. Piray,zati, dhorm hacho koslochvegllochar korinastana fat-tlim xekdde vorsam adimthavn Gõyantmonoitat.Gõychea kaimmukhel xaramni sorkaripatllicher zaupi ‘floats pa-rades’ polleupakhozaramni bhonvddekarlok sonvsarachea konnxa-konnxantlean Gõyant ietat.

Karnavala vixim odhikmahiti sangpachi mhonnl-lear,purai Bharat desantKarnaval zaun asa hoekuch oslo utsov vo porobji fokt Gõy rajyantuchmonoitat.’Carnival’(Pur-tugez baxentlean) hemmull utor Latin bhax-entlean ailam. Hea utrachokhoro orth zaun mas

(meat) khaupa pasun poisravop. Karnavala zaunchouthea disa thavn Kristibhavartacho lok prachitkallant bhitor sorta.Hea 40disamchea prachit kallantKristi bhavartache lok maskhaupa pasun pois ravtat.

Purvil’lea kallar ho Kar-

naval fokt Kristanv lokameren moriadit aslo. Punnatam ho Karnaval utsovsonvsar bhorchea lokakakorxit korta.Gõyant sod-dun, ho Karnaval desantleakhoimcheach rajyant mo-noupant iena.

2rea Panar Vach

Herald

tt www.heraldgoa.inPonnje<Sonvar, 9 Febrer, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 14

MHOTVACHEM

Amcho AvazKonknnint Poilench Rongit Satollem

Be-kaydexirdhormikbandkamakaddpa vixim tinsomiteo

Pan - 2

2012 vorosParrikaran ‘U-turn’ gheupantsarlem

- Pan 3

Ostore addot’tyachar

- Pan 6

Soro zobabdarenpiye

- Pan 11

Congress-achemvenchnnukeklokx - ‘AamAadmi’

Pan - 9

Chovte pautt‘Ballon d’Or’Messi-k

- Pan 13

Gõyant LokayuktakKhor Virodh

Amcho AvAz Protinidhi

PONNJE: Gõy LokayuktKaideantleo durustio fattimghetolom mhonnpachemasvasonn sorkaran dilam,torui azunui durusteo fat-tim gheunk naslolean ‘IndiaAgainst Corruption’ song-hottnen hea kaideak virodhkorpache aple bhumikekanikui nett dila.RTI Forum,NGO ani somajik vaur-paeamni ho kaido durustkorpa vixim apli magnnikoddok kelea Virodhantaslolea Kongres pokxanuiatam hea proxnacher Raz-pala kodde tokrar kelea anivirodh korpi songhottna

kodde ekmot kelam. AtamGõycho razpal Bharat VirWanchoo hea proxnacherkosli bhumika kortolo,hacher soglleamchem lokxlaglolem asa.

“Uttar Khand ani Gõy-chea Lokayuktant koslochforok na, oxem BJP-choprovokto (spokes person)Adv. Narendr Savoikar han-nem aple zababnent san-glolean amkam soglleankdhoko boslo. Savoikarankelolea hea uloupak lagon,BJP ani Kongres hea donuipokxam modem koslochforok na mhonnpachematam amkam porot ekpavtt spoxtt zalem,” oxem

‘People Against Corrup-tion’ hacho Gõychomukheli Valmiki Naik han-nem mhonnllem.

”Uttarkhand ani GõycheaLokayuktant forok na, za-lear Savoikar hannem BJP-cho Sor-chittnis hea nateangelea vorsa Gõychea Vid-han Sobha venchnnukam

vellar, mhonnge 21Fevrer,2012 hea disa tan-nem Gõyant BJP Uttark-hand rajyche dhortir as-tolem oxem borounaxvason amkam kiteakdilolem? Amche kodde tan-nem dilolea tea potrachiproti asa.

2rea Panar Vach

NGO, Kongres ani somajik vavurpi ekttaim ravon zhuztoleKongres Razpala Kodde tokraro kortolo

Gõy Lokayukt Kaideant korpant aileat tea durustink virudhkorpa khatir Kongres pokx razpal B.v Wanchoo hache koddetokrareo manddpak vochpache asat. Amkam Lokayuktkaideantleo durusteo manyo nant ani taka lagon hea kaideakrazpalan kaidexir manyotai dinvchi nhoi oxi magnni venchunailole soglle amdar razpalak ekmotan kortole.BJP-nt asloleabhroxttachari mon’xank surokxa diupak hea kaidaeantdurusteo keleat kai? oso amcho proxn asa.”100 disam bhitorapunn Gõy rajyak ek mozbut oxem Lokayukt ditolommhonnpachem axvason Parrikaran lokak dilolem.Atam 300disam uprant BJP sorkar apli ani aplea bhroxttacharimon’xamchi rakhann korto toslem Lokayukt porjek dita.heojeo durusti keleat, tacher Gõycho Kongres pokx khor nixedhmarta,” oxem amdar ani Kongresacho provokto reginaldLourencho hannem mhonnllam

Casino udexim sorkarak faido, punn…Amcho AvAz Protinidhi

Gelem sorkar aslem tea kallarGõyant aslolea casinonk khupuchvirodh zalolo. Casino virudh ekkhor andolan korun, hangasornakach oxi magnni korpant ailoli.Tea uprant hea casinomchimproves daram Brittona ani Betimhe vattamni aschim oxi-i magnnikorpache proitn zalole. Venchunailolea lokam protinidhimni temkainch sufoll zaupak dilem na.Haka lagon he casino asa toxechPonnjeche vatten fuddo korunravle.

He casino khol somdirant ascheoxi tea kallar BJP-chi bhumika asli.He casino xaramni dovrinastanapois somdirant ubhe kele zalear,hea casinonk konnachoch virodhascho na, oxem BJP-chem ekmot

aslem. Casinonk virodh korpi song-hottnam poryan he casino lokachenodre bhair khol somidarnt vhoronnangorche, oxech torechi magnnikortale. Gelea vorsa sorkarantbodol zalea uprant, casinonk vi-rodh korpi songhottnam noveasorkarak bhetton ho vixoymanddlo, tea vellar thoddo vell

thambat oso Parrikan tankam san-glem.

Sorkaran ‘matxe thambat’ oxemzorui tea vellar sanglem, toruioxem sangpa fattlean sorkarachibhumika kitem asli, tem mat kon-nakuch kollonk na. Karann tea vel-lar anikui kaim proxn nirmann za-lole ani sorkar tantunt okupad

aslem. Punn fattlem orth-sonkolp(budget session) odhivexonnaslem, tea vellar Parrikaran som-toch hea proxnacher ‘U turn’ghetlo. Mhonnge, casinomchi ‘en-trane fee’ ji 2 hozar rupia ekamon’xa fattlean asli, ti dhenvoun500 rupia kele.

Virodhi pokx Kongresachemmhonn’nnem aslem ki, lokamchivodd (craze) zorui hea casino viximunnem zaupak zai zalear, ‘entrancefee’ vaddloli asop gorjechem. PunnParrikaran toxem korunk na. Ha-cho orth sarko spoxtt aslo, ani tomhonnllear, sorkarak Mandovintaslole casino haloupak mat pasunitxa na. Karann sorkarak tan-tuntlean mohsul (revenue) mellt-talo. Sorkaran kelolea upaianklagon ho mohsul anikui vaddlo.

2rea Panar Vach

Gõyant Karnavalak Dobajean Survat

Karnavalachea nimtan Ponnje sozoylea

Siddesh Mayenkar

Page 2: Amcho Avaz

2Ganv-ganvamni

Gõyant Lokayuktak Khor Virodh

Ami amcho ek vangddi tache kodde phattoupak toyar asat. To Savoikarak Uttarkhandani Gõychea Lokayukt Kaideant kitem forok vo onto rasa to dakhoun ditolo,” oxem Naikhannem sanglem.

Somajik vaurpi Adv. Aires Rodrigues hannem Mukhel Montri Manahar Parrikar hakaLokayukt vixoyacher loka kodde ek jahir cheorcha korchi oxem avhan kelam.”GõyantLokayukt mhonn yeupi B. Sudarshan Reddy hannem kelolea suchovnneam pormonnemapnnem durusteo keleat oxem Parrikar mhonntta. Parrikar B.S. Reddy hachem aikotamhonnge to-i Parrikarachem aikotlo. Taka lagon ‘Yes Man’ pod’dotichem Lokayuktamkam naka,” oxem Aires-an fuddem mhonnllem.

Fattle 11 mhoine zale Gõyant Lokayukt na. Parrikar svota sorkari odhikareank RTIkhala magloli mahiti dinv nakat vo diupak uxir korat oxem sangta, oso soroll aropAiresan sorkaracher kela. RTI Forum hachi odheokx Nandini Sahai hinnem LokayuktKaido mozbut aspak zai oxem potrkaram kodde uloitana sanglem.

“Jea minam khonnimchea dhoniamni 35 hozar krutt rupiancho ghottallo kela, teamineram sangata Parriar ani tache sangati monti boson vhoddlim-vhoddlim jevnnamkortat. Tanche karyavollink vetat. Tanche koddlean mozbut ani koddok oxea Lokayuk-tachi koxi opexa korop?” oxem RTI Forum hancho anik ektto vangddi Srikant Barvehannem aplem spoxtt mot ugddapem kelem.

1lea Panar Thaun...

Casino udexim sorkarak faido, punn…

Doriyant aslolea casinomni 42 hozar 666 giraikam gelolim, tim vaddon hea vorsa 1lakh 39 hozaramcher pavlim. Mhonnge casinomni vochpi giraikamchi sonkhea do-bradanuch nhoi, tor tache von chodd lok hea casinomni khellpak gelet mhonnpachemsorkarakuch nhoi, punn ak’kea sonvsarak spoxtt zalem.Lokamni heam casinomchervechench nhoi oxi khor magnni he casinonk virodh korpi kortat.Hangasor sorkaranmat poristhiti urfatti korun dovorlea. Jitle lok vaddttat, titlech sonkhen proxn vaddttatmhonnpacho onnhou asa.

Soglleam von vhoddlo ani mhotvacho proxn mhonnllear sod’deak Ponnje xarant va-hanam ‘park’ korpa vixim proxn brooch gombhir zalolo asa. Tech barabor casinonklagon khupxe bekaidexir ani goir vevharui choltat ani vaddik lagleat mhonnpachemkitlech pavtt ugddapem zalolem asa. Zanche kodde vankddea margan zoma keloloduddu asa, toslech monis ho casino sarkhea zageamcher duddvancho vibadd korpakveta, tantuntlean tea-tea mon’xak kitlo nofa vo faido zata tachi porva ho kallo duddumoddttolea mon’xak asona. Vo tankam tem poddonuch gelolem na mhonnllear zata.

Gõychi torunn pillgi hea casinom kodde chodd vochpak laglea mhonnpchi bin-sorkarisonghottnachi (NGO) tokrar asa. Khorem mhonnllear, Gõyant jugarak kaidexir manyotaina. Ani haka lagon NGO te thoinche kaddche mhonn boball martat. Sorkar mat apleafaideachem chitun asa. Dore ka vellar he casino kaddpa vixim vo te babtint koslei upaigheupa vixim fokt lokak axvasonam dita, punn khoreponn vevharant mat kainch haddina.Sorkar aplea faideak lagon lokachim tema khelltta kai? Oso proxn aiz Gõyant vavurtoleoNGO kortat. Parrikaran hacher chintchem poddttolem.

Gõyant Karnavalak Dobajean Survat

Gõychea mukhel xaramni zaupi Karnvalachea mirvonnukamni khupuch ‘commer-cialisation’ chol’lam oso lokamcho arop zorui aslo, torui kheddea-ganvamni azunuiporomporik intruz zata. Adlea kallar karnavalak zaupi zomnni vhele khell-tiatr zomn-niruch zatale te aiz bhov thodde kodden zalole distat. Halinchea vorsamni dor vorsakarnavala vellar xekddeamni khell-tiatr bhair sortat, torui te sador korpa khatir ganva-ganvamni machier zatat. Dadle bailam nhesop ani bhonvonk vochop hem aichea kar-navlant khupuch unnem promannan dista.

Torui punn Karnaval ho Gõychea loka khatir ek oslo utsov, zachi vatt polleun sogottzanttim-nenttim ravtat. Ani Karnavalache he tin dis koxe soron vetat tacho pot’to porianlagona.

Be-kaydexir dhormikbandkama kaddpavixim tin somiteoPONNJE: Bhouxik za-geancher, rosteancheabazuk aslolim dhormiksthanam kaddun uddoupakhatir sorkaran unch patlleveleo tin somiteo sthaponkorpacho nirnnoy ghetla.Hea vixim fattlea satolleantunchlea sorkari odhikare-anchi ek boska zali.

Mohsul Sochiv ParimalRay hachea odheokxponnakhal zalole he boskent, ros-teanche bazuk ani bhouxikzageancher aslolim band-kama jim yeradarik anilokak addkolleo nirmannkortat tim moddun ud-doupak vo thoynchim kad-

dpak, tin somiteo sthaponkorpak tharaylam. Heotinuy somiteo hea osleabandkama vixim tim mod-dpak konnachei addkolleovo tokrareo asat zaleartanchi aikovnneo (hear-ings) ghetoleo. Tech porimheo somiteo addkoll had-dpi mon’xam samkar tinupay dovortoleo.

Heo tin somiteo rajyo,jil’lo ani taluka patlle veleoastoleo. Heo tinuy somiteotokrar korpeancheoaikovnneo ghetoleo ani teauprantuch tem-temdhormik sthan thoynchemkaddchem vo moddchemhacher nirnnoy ghetoleo.Gõyant kitlim be-kaydexirdhormik bandkama asat

hea vixim avhal sador kor-pak Ut’tor ani DokxinnGõychea jil’lo odhikareanksorkaran formailelem.

Hea donuy jil’loodhikareamni ap-apleavhal sador keleat. Ut’torGõyant 372 ani Dokxin-nent 237 dhormik band-kama asat oxem headonuy avhalamni nomudkelam.Tech porim fattleasorkarachim 336 band-kama kayom korpa khatir,ani 80 moddpa khatir tox-ench urlolim bandkamadusrea zagear vhorpakhatir ek prostav aslo.Atam hem sogllem nove

ritin hathallpak sorkaranyeujilam.

Sorkaran hea vixim jetin upay sodun kaddleat,te oxe toren asat- 1: Jeabandkama vixim koslinchkagod-potram nant anitim puray toren be-kay-dexir mhonn sidh zatat,oslim bandkama moddunuddoupachim. 2:Zanchekodde kagod-potram asat,tanchi aikovnni ghevopani tacher upay kaddop, 3:Yeradari ani lokak tras ko-rtat toslim bandkama dus-rea zagear haloupa viximaslolea prostavachervichar korpant yetolo

Adhar kard naslearsilinder 910 rupiyaPONNJE: KYC uprant atam Adhar Kar-dachi xerox divpachi sokti kelea. Adharkardachi xerox silinderancho vitrok aniraxttriakrut benkimni dili na zalearKendra koddlean onudan mellchem naoxem spoxtt korpant ailam.

Ut’tor Gõyant hi novi pod’dot fattleasatolleant thavn chalik laylea ani Fevr-erant thanv vitorakam koddleanonudanit molan silinderder mellochona.Lokak to 910 rupiya farik korun ghevchopoddttolo. Hantuntle 492 rupia soroll gi-raykachea khateant zoma zatole. Kendrakoddlean onudan mellpa khatir Ut’torGõychea lokak Adhar kardacho numbrsilinder vitrok ani benkint divcho pod-dttolo. He nove pod’doti vixim azunuykhupxea lokak khobor na oxem eka vit-rokan (distributor) sanglem.

Kendrachea onudanacho labh sorollsilinder ghetoleachea khateant voch-pachi hi tortud sod’deak 12 jil’leamnichalu kelea ani tantunt Ut’tor Gõycho as-pav asa. Hi pod’dot atam suru keloleanlokachi porot ek pavtt dhanvpoll suruzatoli. Haka lagon silinderancho pur-votto korpi komponeamni tanchea gi-raykank visvasant gheupachi goroz asa.

Vitrok hache kodde Adhar kardachi xe-rox silinder nondnni kortat tem pustokdivchem poddttolem. Tech porim jebenkint giraykachem khatem asa thoimho kardacho numbr divcho poddttolo.Hea udexim onudan soroll tacheakhateant zoma zatolem. 31 Janer merenloka koddlean silinderanche vitrok Ad-har kardacho numbr svikartole. Takalagon porot ek pavtt silinder vitrokacheadukona samkar giraykanchi lainn lag-pachi asa.

Fottkirea dolalampasun chotray!

Nokream khatir vochpilokamni tim jea ‘recruitingagency’ torfen vetat, tanchipoilim choukoxi korchi oxmavhan NRI Ayukt Dr. WilfredMesquita hannem porjekkelam. Videxant nokreo di-vpachi axea dakhoun lokakluttpacheo ghoddnneovhodda promannan vad-dpak lagleat. Dolalam kod-dlean oxea fottoulolea tor-natteank NRI khatem mozotkorta. Choukoxi korinastanadolalank (agents) duddudile zalear, tantunt fot-toupachi chodd xokyotaiasta, ani hakach lagonMesquitan hem avhan por-jek kelam.

Hangasor nokreonaslolean khup tornatte ni-raxechem jivit jiyetat. Videx-ant nokri korpacho vichartanche toklent uprasta.Videxant nokri mell’li zalearchodd duddu komaupakzata oso tancho somoz asta.Dolalank chodd zalearchodd duddu bhorun kede-vegim nokri melloupacheaproytnamni te astat. Bekarasloleanchi hi bhavna (feel-ings) he dolal vollkhun as-tat. Vortoman potrancherhe fottkire dolal videxinokreo asat mhonnpacheojahirati ditat. Lok thoimdhanv gheta. He dolal thoimyeupi lokak vhoddlim-vhod-dlim axvasonm ditat. Loktanchea hea axvasonankbhultat.

Oxe toren khup zannamkodde duddu zoma keleauprant he dolal thoinchenanch zatat. Lok dusrea disatanchea ofisamni vochot za-lear thoim thalem marlolemasta. Lok kachabul zata.Pulisent dhanv gheta. Tisreadisa vortoman potranchermottea okxoramni omkeachdolalan omkeach mon’xankkitlea duddvank fottoylimtem xhapun yeta. Kaimpavtti he dolal omuk nokridita mhonn sangon lokakvidexant vhortat punnthoim pavlea uprant boltichnokri korchi poddta. Tanchitokrar aikotolo videxantkonnuch asona. Kaim pavttihe dolalam lokak videxantvhortat punn thoim nokrich

asona. Lokache khupuchatta-vitte ani halaval zatat.Tea-tea desamni asloli ‘In-dian Embassy’ poryan lokakkosloch adhar korunkxokona vo khup torecheooddchonneo uprastatmhonnpachem kitlech pavttvacpak ani aikopak melltta.

Videxant ji Bharotilokacher sotovnnuk kortattacher ‘Naam’ nanvachemek hindi film aylolem. Temfilm polleun khup lokacheamonacher uzvadd poddlolooxem tem film nirmiti korpisangtat. Punn hathachimkanknnam polleupak arx-eachi goroz na mhonnttat.Tech porim dolleammukhar asloli poristhi ol-lkhun gheunk konnparkeachi goroz nasta.Videxant dhaddpi fottkireadolalam pasun chotraydhorchi oxem sorkar porot-porot lokak sangot asta.Punn lok kanar gheunkkhup fattim ravta.

Taka lagon Gõychea NRIkhatean ani tacho AyuktMesquitan jem kitemsanglam tacher vichar kor-pachi goroz asa. Khoicheaidolala torfen pordesantvochpachem asa zaleartache vixim choukoxi ko-runk zai. Ani hi sarkichoukoxi lokachean sthanikNRI khatea koddlean ko-runk zata. Zoruy khoinchoydolal lokak kaydexir ritinvidexant phattoyta zalearNRI khateant nond kelolemasta. Lokamni videxantveche adim tankam phat-toyta tea dolalachi khatrikorun ghevop khup mhot-vachem, ani tednach ki lokfottovpak pavchona hemporyan nibel sot.

Gõyant kochreacho proxn aizkhupuch gombhir zalolo asa, anihea proxnacher upay sodun kad-dpak koslech toreche proytn zaloledison yenant. Jem rajyo soglleachmollancher udorgot korta, lok su-dorlolo asa tea rajyant kochreasarkea proxnacher matuy gomb-hirtay na. Hangacho vepar-dhondovaddik lagla, ani sorkarache arthikyenneavollint poryatton (tourism)mhotvachi bhor ghalta, torui punnkochreachea hea vaddttea proxnavixim khor panvlam ukolpachigoroz aiz dison ailea.

Gõychea sthanik nagrikanchisonkhea 15 lak itli asli, toruy dis-pottim hanga yeta tem lokachembhirem pollelear dor eka disa 30lak lokak aspaun gheunchem pod-dtta. Voros bhor Gõyant yeupibhonvddekar ani her lokachisonkhea vaddot ani choddot asta.

Gõyant aslolea sabar gozalimudexim dispottim 1 hozar tonneskochro utpon’ zata. Punn ho itlokochro zo zoma zata, to vattek

lavpa khatir sorkara koddekoslinch dhoronnam (policies)nant. Zo kochro Gõyant dispottimtoyar zata tantunt ‘industrialwaste’, ‘chemical waste’, ‘hospitalwaste’ he torecho kochro ekamon’xache bholaykek khupuchmarekar zavn asa.

1990 vorsa Gõy sorkaran hanga-sor torekvar ani odhunikpod’dotiche udheog sthapon ko-runk porvangi dilolean hangacheakochreacho proxn anikuy gomb-hirtayeche tengxer pavlo. Hea ud-heogam udexim toyar zaupikochreacher konnachich dekrekna. Udheogam udexim toyar zalolokochro haddun lok vosti aslole su-vatancher uddoylolo polleupakmelltta. Thodde kodden ho kochroani ‘chemical waste’ udkant sod-dpant yeta.

Hea kochreak lagon azu-bazuchea poryavoronnacher animoniskullacher khupuch vaittporinnam zata. Udkantlevonospoticheruy ho porinnam

zata. Hospitalant toyar zata teakochreacher niyontronn ani dekrekdovorpa khatir halinch GMC-nkaim yontram bosoyleant. Punnher xaramni zhoim sorkari bho-layke kendra, khasgi dotor, far-maseo aplo vevsay kortat, thoimtoyar zavpi voizuki kochro vatteklavpak koslinch yontronnam nant.

Gõyant tum khoyncheay pontarprovas kor, rosteamchea bazumni,chouxil’lean kochreacheo raximanddleleo asat teo nodrek pod-

dttoleao Tech porim doriyakinarencher, lhan-vhodd dongur-lencher, kholliyamni plasttikacheopotiyeo ani her sabar torecho mhellnodrek poddtta.

Atam meren Gõyant sodrerailolem prot’tek sorkar apunn hokochreacho gombhir proxn sod-doytolench mhonnpachem axva-son dita, punn khoreponnim toxemghoddon ailolem khoinch disona.Ponnje sarkea rajdhani xarantsoglle kodden ghann ani ghuttanpoddlea. Ponnjent tum khoincheisuvater voch, nak bond korunbhonvchem poddtta. St. Inez aslolosankov ani tachea ponda vhanvpivall (nullah) egdomuch produxitzala. Sonvsarbhorcho mhonnlloleaporim lok kochro haddun hea val-lant uddoyta tem ugdde ponnimdison yetolem.Tich poristhiti Rua-de-Ourem hangasor zalea.

Ekach utran sangpachem zalearGõyant kochreacho proxn khupuchgombhir zala mhonnpachem disonyeta.

Gõychem mukhamoll vidrup zalam

Gõy mhonnge ‘wine’,‘dine’ ani ‘sex’ vo mouza ko-rpacho ut’tom zago oxemhea rajyak pachartale. Hokall 2004 vorsa adlo. BJPsorkar sodrer ailea uprantugddeponnim xindullkivevhar bond uddoupachemhea sorkaran kalljidarponndakoilem. Tea kallar bhon-vddekarank Gõychea pory-attona poros Vasku-Bainahangsor choltolo xindullkivatthar chodd avoddttalo.Gõyant asloleo dorya vellozoxem Kolva, Kalangutt, Mi-ramar, vo igorzo ani devl-lam pollevpachim soddunsoglleam von poyle Bainhanga aslolea xindullkevattharant yetale. Jun 2004vorsa Parrikar sorkaranhea Baina aslolea xindullkivattharacher ‘bulldozer’ghalun ti vosti puray torennikllaun uddoyli. Ho xin-dullki vatthar noxtt korunuddoupak titlem sompemnaslem, karann, Karnataka,Andhra Pradesh sarkea ra-jyantleo ostoreo hangakuddicho vevsay kortalim.2004 vorsa adim jitlim-isorkaram sodrer ailim, tan-tuntlea konnakuch hi lokvosti na korpak xokyo za-unk na oxem konnuy sang-tolo.

Baina xindullki vattharkaddun uddoup, he ekechgozali udexim ManahorParrikar ho ek kalljidar mo-nis mhonnpachi tachi fankzali. Punn Kannad lokak so-taupacho ho ek proytn vochal oxem tea vellarthoynchea sorkaran uloun

dakoylolem. Tech porimadli Mahila Aiyogachiodheokx Victoria Fernan-des hinnem aplea podachorajinamo ditana, Baina xin-dullki vatthar moddun ud-doytana sarko arkaddo(plan) korunk naslo mhon-npacho arop kel’lo. Virodhipokxant asloleank sot’terasloleancher ttika korpakfokt ek son’di puro asta.Tednacho Gõy kongresachoprodex odheokx LuizinhoFaleiro hannem poryan hison’di soddunk nasli.

Atam sod’deak ManahorParrikar sodrer asa. Tox-ench rajyant ‘wine’, ‘dine’,ani ‘sex’ hi sonskruti porotchalik lagloli asa. Heavixim khoyncheai BJP fud-dareak vicharlem zalear,to hi osli sonskruti adleakongres sorkaracheakallar savn chalu asamhonnpacho zabab di-tolo. Ani tannim toxemmhonnllem zalear tantuntkoslench novol nhoy,karann hea adim mhon-nge BJP sodrer yeuncheadim kongres sorkar khupkall sodrer aslem anihachi mahiti soglleankuchasa.

Punn tem kitem-i zanv,aichi Gõychi poristhiti hiBaina poros khupuchgomhir zaloli asa.Kalangutt, Mhapxem aniuprant Moddganv aniFonddem hangasor xidul-lki vevsayant aslolea ‘highprofile’ ostoreank anitanchea giraykank halinchpulisamni tabeant ke-

leant. ‘Massage parlour’,‘Spa’ hangachean ho kud-dicho vevsay cholta mhon-npachem ugddapem za-lam. Eke ratik 10 hozar anieka disak 6 hozar rupiyaoxem heam ostoreanchemmol asa. Mukhel mhonnl-lear, tanche dolal poryankhud ostoreoch astat, oxemFonddem ghoddlolea eka‘raid’ prokronnam udeximspoxtt zalam.Vhoddlea-vhoddlea komponichevevosthapok ani dhonihancho tea dolalam koddesompork asta. Baina hangaaslolo xindullki vevsaybond poddla khoro, punntacho prosar atam Gõy-chea khanchi konn’xamnizala.

Gõyant vochot thoimlhan-vhodd oxim khuphottelam asat. Tantuntxindullki vevsay choltavon a hacher pulisanchemlokx von odor asta kai?Gõyan zo xindullki vevsaysod’deak soglle koddenposorla, tacher Parrikarzagrut asa kai? Konnachitokrar aili zalearuch ‘raids’marpachem nattok korop,ani na zalear xindullkivevsayak mekllik? Khoremmhonnllear ho xindullkivevsay khupuch tengxerpavla ani tacher allabondighalpachi aiz taktikechigoroz ailea. Mukhel mon-tri Parrikaran hea prox-nacher vell kaddun vicharkorcho poddttolo oxem aizmud’dom sangchem pod-dtta. (Amcho Avaz Pro-tinidhi)

Xindullki vevsay vaddonk lagla

AHEMADABAD: RelianceADAG hacho odheokx AnilAmbani hannem Gujratchomukhel montri NarendrModi haka Bharat raxttra-cho bapuy Mahatma Gandhihaka sor kela. Tech porimNarendr Modi ho SardarVallabhai Patel ani aplo ba-puy Dhirubhai Ambani han-kaim sor zata oxem AnilAmbanin mhonnllam.Narendr Modi ho Gujrat ra-

jyacho raza zaun asa oxemAnil Ambani mhonntta.

‘Vibrant Gujrat Parishad2013’ hea nimitan zaloleaeka khas dobajeant to uloy-talo. He Porixode udeximModi hozaramni gunthoun-nuk korpeam koddepavtolo. Anil Ambani han-nem Gujrat rajyant ud-heogamni gunthounnuk ko-rchi, oso Modicho agro asa.

Reliance Industries Lim-

ited hacho odheokx ani AnilAmbanicho bhav MukeshAmbani hannem fuddlea tinvorsanchea kallant apunnGujratant ek vhoddli gun-thounnuk (investment) kor-tolm mhonnpacchem hePorixodent jahir kelem.Heavellar Mahindra and Mahin-dra udheogacho odheokxAnand Mahindra hannemGujrat rajyachi thoknnay keli.

“Narendr Modi hachearupan amchea desa koddeek oslo monis asa, zachekodde ‘vision power’ asa.Ami gunthounnuk korpa-cho vaur Gujratantuch surukelolo ani atam porot ekpavtt ami Gujratantuchaileat. Gujrat rajyant ek Vid-hyapitt (university) sthaponkorpa khatir sumar 500kotti rupiyanchi gunthoun-nuk korpak tharaylam,”oxem Mukesh Ambani han-nem jahir kelem.

Modi hem Gandhichem rup:Anil Ambani

Somazant boremponn ximpddavop, henchaichea legio-naram mukhar avahan (chal-lenge) asa. Hem avahan svikarunk (accept)legio-naramni toyari dakhounchi oso uloPa.(Dr.) Victor Ferrao hannem marla.

Legio Mariae he sonsthechea Raikuriechea bhangra utsovachea odhikrut su-vallea vellar uloitana tannim ho ulo marlo.Te, hea suvalleache mukhel soire asle. 27Janer hea disa ho suvallo Rai igorjechemachier zalo.

Hea suvalleache manache soire mhunnXirvodda firgojeche padvigar Pa. Santo An-tonio Pereira toxench khaxele manestmhunn Pa. Cipriano Da Silva, Pa. LaurianoMascarenhas, Pa. Rock Da Costa, Pa. ArnolfMazarello, Pa. Francis X Fernandes, Bh. Caji-tan Sequiera(Mumboi-chea Senatus hachoodheokx), Bh. Pobre Dias (Ekvottachea ArkaComitium-Moddgonv hacho odheokx tox-ench Bh. Deniz Vaz ani Rai Comitium-achoodheokx Bh. Nicolau Oliveira hevui machierhajir asle.

Pa. Ferrao hannim mukhar uloitanamhollem: legio-am ani povitr sobhe modemek khoddegant natem asa. Legio mhollearek bhavarthachi xalla, zhoim amcheabhavarthachi ani amchea jivitachi akarnnizata. Hem voros bhavarthacher attaplolemasa mhonnttoch amkam, khas korun dor ekalegio-narank hi ek sondi, aplea bhavarthanjieunk, nove umedin vaurunk ani tuttlolesombond ghott korunk.

Ho suvallo Rai igorje mukhavele machierzalo. Heach suvallea vellar Rai Kuriechea‘Bhangra Utsov’ nanvache yadostikpustikechem mukhel soiream hostuki vimo-chon zalem.

Rai Kuriecho Bhangra Utsov

Page 3: Amcho Avaz

VASKU: Natalam aniNovea vorsa nimitanGõyant aslolea sogllea do-rya vellencher bhonvd-dekaramni khupuch gordikeli, punn Vasku hangaaslole Baina dorya vellermat vorsavolli pormon-nem soglleamnich fatt kelimhonnpachem nodrekailem. Ut’tor ani DokxinnGõycheo dorya vellosthanik toxench dexi anividexi bhonvddekarankaplea gopant gheun torek-var karyavollimni rongleo,

zalear Baina dorya vellerkonnuch naslolean hi so-bit-sundor dorya vell os-add koxi zali.

Eka kallar he Baina do-rya vellek xindullki (pros-titution) vevsayacho xiraplaglolo. Punn ManahorParrikar poilech pavttGõycho Mukhel Montrimhonn sodrer ailea up-rant hanga choltolo hovevsay nattak korun nhoyfokot Vaskukarank punnak’kea Gõy rajyak hea xi-rapantlean mukht kelem.

Baina vell mukht zali anisomest Vaskukaramni sut-tkecho suskar soddlo.Vasku ganvchea lokakoxem dislem ki atam heafuddarak he vellek khupbore dis yetole, hea vellertorekvar karyavolli zavnlokachi kormonnuk zatoli,poryattonachea nanvanhea ganvcho vikas zavnhangache lhan-vhodddhonde udorgot kortole,punn toxem kainch ek za-vnk na.

Hangacho xindullki

(prostitution) vevsay vo-chon poryant he doryavellek lok vankdde nodrenpolletat kay? Hangasorbhonvddekar yeupak aniho dorya kinaro fulpaksorkarachem khoimchukta? Poryatton moso-mant (tourist seaon)hangasor heram doryavellancher zatat te bhaxenontoraxttriya dorjeacheokaryavolli ani khell kiteakzaynant? Dexi ani videxibhonvddekaramni heavellek kiteak fatt kelea?Oxe sabar proxn Vaskukarje he dorya vellecho mogkortat, tanchea toklentnirmann zatat. Punnzabab mat mellona.

Gõyant asloleo soglleochdorya vello aiz girest za-leat. Dispottim hozaramnibhonvddekar hea vellenkbhett ditat. Thoinchealokache lhan-vhoddvevsay ut’tom choltat.Khupxea sthanik lokakthoim rozgar favo zala.Punn Baina hi dorya vellitli surop ani sundor asunporyant hangasor sogl-leamnich fatt kiteak keleahea proxnacho zabab matkonnakuch mellona. Hodorya kinaro osoch osadddovrun to hea fuddemkhoinchea tori vevsayikakdivn thoim 5 ani 7 ‘star’hottel ubharpacho konna-choy motlobi hetu na mu?Oxe torecho proxn aizVaskucho lok eka-mekamkodde kortat.

Gõycho poryattonvevsay (tourism trade),soglea vattentleanghuspa-gonddollan sam-poddla. Zatun heavevsayantle zaite zann jeporyattonachea vegvegllelokancheo gorzo diunkasat, tanchem ani so-rakarachem mot ekso-man nam.

Gelelea vorsamni, tan-nim zaite videxi poryat-tok fukott ‘beds’ magonkpaulele ani chodd ‘beds’aslelea karonn vevsayuyboro chol’lo nam. Gõyantporyattona vixim prosn,chodd korun upatt bhor-lelea Ut’tor Gõychea do-ryadegencher, thoddeakallak saun zaitea pory-attokank lagon doryade-gancher vaitt pornnamzait asa. Hea ‘season’an‘restaurants’ ani ‘shacks’ancho vevsay borocholona oxem kollonailam. Zaka lagon Britishmarket vantto 25% ma-tran denvlam mhunn kol-lon ailam. PunnRussiechea ‘market’-an20% vadd asleleantanche modem ek motna.

Janer ani Febrer meren‘peak season’ chalu asta,dekhun odik chotrayghevop khub mhot-vachem. Gõy rajya lhanaslelea karonn bodolghoddi nastana zaiteapromannan poryattokam(tourists) borabor vevharkorop xokya nam. Hachofaydo Kerela ani SriLanka kaddunk lagleat

Gelea 5 vorsank thaunUt’tor Gõyant (northGoa) dexi poryattokan-

cho aspav vaddot asa.Toxench ‘charter flights’Europe-chean komi za-leat, zalear Russiacheaani CIS desantlean pory-attok yevpache vaddonklagleat.

Poryattonan bore disastat toxech vaitt disuyastat. Gõyant favo toxenem’ asonk zay zachevorvim niyontronnamnibodol haddun poryat-tonak fuddarak boredixen haddpacho oso.

3Ganv-ganvamni

Baina dorya vellerdurlokx kiteak? :Vaskukarancho proxn

*Gõycho bhroxttachar nopoitkortolom*Mandovint aslole ‘Casino’*Gõyant be-kaydexir minamkhonneo nant*Inglez madheomantleaiskolank onudan*Pradexik Arkaddo 2021vevharant ghalunk na*RTO odhikareank kaddunknant*Khazan zomnneo*Kalvim pul toyar zaunk na*SEZ zominn sorkaran porotkorunk nant*Mayem proxn azunuy sut-tonk na *Noveo bosi gheunk vaddoy-lolem onudan azunuy mel-lonam*Atmghat kexeo vaddlea*HSRP hi vevharant haddpaksodta*Udka purvotto sarko na*Bholayke seva sarki na*Novim hospitalam suru ko-rta mhonnllolem tem zaunkna*1500-1`600 noveo nokreotoyar zaunk nant*Kaydo ani suvevosthasudhronk na*Goribank ghoram khatiryevzonn na*Nove udheog yeunk nant*Onusuchit zati-zomatikhatir 300 kotti mellonk nant*Excise ghottalo sluttavo za-unk na*Panchayatinchem dobradpagar vaddounk na*Kerosin divop vaddounk naPONNJE: Fattlem 2012voros Parrikaran fokt U-turngheun sarlem mhonnpachikhor ttika Gõychea Kongrespokxan kelea. Sod’deakManahor Parrikar mot-torachea fuddlea sittar boslaani mottor koxemcholoupachem hachemlisanv Kongres taka dita anihem tachem mottor 2013vorsa nitt yetolem oso bhor-vanso taka asa, oxe torechothomnno (hint) KongresinParrikarak marla.

Vahatuk kontrador aniKongres pokxacho provokto(spokesperson) SudipTamankar hannem fattleavorsa Parrikaran koxe toren32 ‘U-turn’ marle tempotrkaranchea nodresamkar haddle. 2012 vorsaParrikar Gõyche sodrer aileauprant, minam khonneo,xikxonn madheom, rajyaklagu zatoleo sadon-suvidhavaddoup sarkea proxn-nancher koxe toren aplemdhoronn bodol’lem temugddapem korun dakoylem.

Kongres pokxacho Par-rikaracher aslolo mukhelarop mhonnllear, sodrerailea uprant rajyant choltolobhroxttachar nopoit kor-tolom mhonn jem tannemsoglleam vo poylem san-glolem, toxem tannemkainch ek korunk na pun ur-fattench vochot thoimbhroxttachar khupuchtengxer pavla oxemTamankaran ugddapemkelem. “Gõyant be-kaydexirmining cholona mhonn Par-rikan zababnni dili ani rokd-doch he zababnnecher ne-gar gelo. Xikxonn madheomproxnacher tannem Kon-gres pokxachench dhoronn(policy) apnnaylem,” oxemTamankar sangta.

Sudip Tamankar zo Gõy-chea Kongres pokxacho chit-tnis ani Gõychea khasgibosim dhonyam songhot-tnechoy chittnis asa, tannemfuddem uloytana, “HSRPhacher virodh korpi Par-rikar apunn sodrer ailea up-rant, rokddoch bodol’lo anihi unch dorjeachi mot-toranchi ‘number plate’bosovchich poddtteli oxemsanglem.”

Parrikar jedna virodhipokxant aslo, tedna tannemsot’ter aslolea Kongressorkarak Mandovint asloleo

‘casino’ botteo kaddpak xit-tkavnni diloli, punn atamapunn sot’ter aylea uprant

tannem hea vixoyacher U-turn ghetlo ani heo botteoazunuy asat thoinch asat, ha-cho hea vellar Tamankaranugddas kelo.

Parrikaran venchnnukamvellar dilolea axvasonamvixim uloytana, fattlea vorsa19 Dezembr meren Mayemsthanik lokacho proxnapunn soddoytolo oxemsanglolem. Tech porimapunn sot’ter ailear 8mhoyneam bhitor Kalvim

pul bandtolo mhonn utordilolem punn atam merentannem thoym fokt bunyadi-cho fator bosoyla, pulachemkoslench kam cholona. Techporim kochreacho proxnsoddoytolo mhonnllolemtem-i tache lagim korunkghoddonk na, oxe torenGõyank ani Gõkarank laguzatolea soglleach proxn-nancher tannem ‘U-turn’ghetla mhonnpachempotrkarank sanglem.

Kongres sangta tea pormonnem ‘U-turn’ ghetleat te vixoy oxe asat:-

2020 meren sogllea Gõykarank ‘LIC’PONNJE: 2020 voros meren sogllea Gõychea na-grikancho vimo (insurance) korpant yetolo oxi mokhLife insurance Corporation of India (LIC) hannimdovorlea. LIC-cho vorixtt odhikari S.C Acharya han-nem Gõykaram khatir asloli hi novi yevzonn jahir ke-lea. Bospagri zalea uprant ditat ti ‘New Jeevan Fund’ani ‘Flexi Plus’ heo-i yevzonneo Acharya hannem heavellar jahir keleo.

Acharya hannem sanglem, “LIC komponen Gõy rajyantkhupuch ut’tom progoti kelea. Puray Bharotant LIC-cheosoglleo mellon 112 vibhagi kochereo asat. Yeuzon-neanchea ankddevarint Gõy Vibhag 17vea panvddearurta.Hapteanche (instalments) sonkhent Gõy 5vea pan-vddear urta. Gõyant sumar 10 lak loka kodde ‘policies’asat. 2020 meren dor eka nagrikachea bollsant ek tori‘policy’ aschi oxi yeuzonn LIC-n anklea,” oxem Acharyahannem sanglem.

‘New Jeevan Nidhi’ hi ‘policy’ suru keli zalear 60 vorsamuprant ‘pension’ mellpachi tortud tantunt asa. 20 tem 60vorsam modle nagrikuch he yeuzonnecho labh gheunkxoktat. 5 tem 35 vorsam meren he yeuzonnecho kallmoryadit asa. Mhoyneache, tin mhoyneache, sovmhoyneache ani kall vaddoun he yeuzonneche haptebhorpak zatat. Soglle hapte ekach barabor bhorpacheporyant he yeuzonnent tortud (facility) asa. 55 vo 60 vor-sam pirayer ‘pension’ mellpak survat zata.’Maturity’ up-rant bonusa soyt soglle duddu ‘policy’ asloleak vo ‘nomi-nee’ asloleak melltat.

‘Flexi Plus’ yeuzonn 18 tem 50 merenchea nagrikamkhatir ugtti asa. 10 tem 20 vorsam meren he yeuzonnechikall moriadit asta. Tea uprant zay zalear hi yeuzonn bondkorpachi tortud he yeuzonnent dovorlea. ‘Policy’ asloleakokosmat moronn aylem zalear vimeache duddu ‘nomi-nee’-k mellttat.

Gõychem poryattona vixim umannem

2012 voros Parrikaran ‘U-turn’ gheupant sarlem: Kongres

Page 4: Amcho Avaz

4Des-Pordes

Narsimha Rao-an gorjevellar Bharotak dixadakhoili: PranabHYDERABAD: Adle Prod-han Montri P.V. NarsimhaRao he zaitea gunnanchemonis asle. TannenBharatak gorjechea somo-yar borem fuddarponndakhoilem, oxem PranabMukherje hannenmhunnlem.

Narsimha Rao he‘Arthvevostha Sudarn-neche Bapuy’ (Father ofEconomic Reforms) oxem,raxtrpotin mhunnlem.1970 te 2004, jednam taka

moronn ailem tednammeren apnnen tachea san-gata kam keleachem Rax-trpotin sanglem.

Congress pokxachea tox-ench ‘Union’ sorkarak do-gaymni vangdda vegvegl-lea podancher kamkelelem asa.

‘Rao, arthvevosthen su-daronna korun vegvegllearthik proxn bhair kad-dpak fuddem sorlele, anitednam Arthik Montrimhunn Manmohan Singh-

achi venchnnuk faydeaxirzaunk pavli’, oxem tannensanglem.

Him arthik sudaronnamjim Narsimha Rao hannensuru kelelim tacho faydoazun meren amkammellta.

“Toxench Punjab rajyanvenchnnuko ghodoun had-dunk atankvadak lagonxokya naslem, ho proxnsuttavo korpak ‘Constitu-tion’-an bodol haddunRao-an ‘President’s Rule’Punjab-akuy lagu kelo. Hoproxn rokddoch suttavokelo ani apli rajki ani prox-

asonik tank (administra-tive capacity) tannendakhoun dili. Punjab-anvenchnnuko ghoddun had-dunk taka yes mell’lem aniatam xant’tayen hem rajyacholoupak yeta,” oxemRaxtrpoti-n sanglem.

‘Rao hankam 16 bha-sanchem ginyan aslem jemtaka ut’tor Bharatantlealokan lagim uloupak fay-deachem aslem oxemRaxttrpotin fuddemmhunttlem.

Ho xekddo sonvadamcho astolo-Dalai Lama

21vo xekddo ho purai sonvadamnibhorlolo astolo oxem Tibet desantloOtmik Fuddari Dalai Lama hannemmhonnllem. Tech porim Bharat aniChina hea donui desam modem boresombhond asop khupuch mhot-vachem mhonnpache gozalicheraplea bhaxonnantlean lokx voddlem.Hinvsecher (violence) upay sodunkaddpa khatir sonvad (dialogue)khup gorjeche astat. Jaipur-Rajhastanhanga zalolea eka Sahitya Utsova vel-lar ho dhormik fuddari uloitalo.

“Tujem xezareachem nisontonnmhonnge hem tujem svotachem nison-tonn,” oxe Dalai Lama Jaipurant heaSahitya Utsovant zoim to khas amontritkoso hajir aslo, tea vellar to uloilo.”HanvChinantlea lokakui hench sangtam.Bhratantle Ut’tor ani Dokxinn he donuivatthar ek-sarke lokxai margantleancholtat.” Tannem sanglem.

Bharatant zatat te khun ani bo-latkar hancherui Dalai Laman aplousko porgott kelo, DezembrantDil’lint zalolea ‘gang rape’ hacher tan-nem apli khont pogott keli. Dil’linthem bolotkarachem kortub adha-peank mornnachem formonn divophacher apunn sohomot naslom, toruiBharot desacho kaido ani niti-vevostha koslo nirnnoy gheta toch yo-geo astolo ani hantunt apleak kosloch

dubav na, oxem mhonnllem.‘Bharatant he itle vhodde sonkhen

he bolatkar ani khun vaddpak lagleat,ani taka lagon girest ani gorib hanchemodem asloli ontor dispottim vaddotveta. Kedna-kedna ami eka goribmon’xak chor mhonn tharaitat, punngirest monis zache kodde kottimnirupiyanchi aspot asa, taka ami chorkednach mhonninant, konneim ekamon’xak jivexim marlo zalear takaami khuni mhonnttat, ani dusrea

mon’xan hozaramni lokak marlim za-lear taka ami vir (hero) mhonnpachipodvi ditat,”Dalai Laman mhonnllem.

Tibet desacho otmik guru ani fud-dari zo sod’deak Bharat desachea xe-ronnam ravta, tannem Buddhismdhorma vixim aplem uloup kortana,apunn anik thoddeach disamni All-habad hangasor zatolea ‘Kumbh Mela’haka vochpacho asa oxem ugddapemkelem. Dalai Lama hachi piray 77 vor-sam itli asa.

Gõycho lok pordesantthikann korun raunk vo-chot asat. Don zageamvoile nagrik zaupacho homud’do zaitea vellar sauncholot aila. Dor dexantar(migrate) korpi monis zobori jinn sarpak disrea de-samni veta, taka sogleosovloti suvidho asopfavoxem distalem.

Gõykar aplea ganv gho-rachean pois asot, punn teGõyam lagim somporkdovortat. Pordexi vevharvidhink (foreign affair for-

malities) lagon tankamGõyam zay tednam por-tun-portun yeunk traszatat.

Vegveglle karyakrom za-lea uprant legit dual citi-zenship hea vixoyacherlokam modem zaite dubavasat ani te suttave korunkhanga kãy vostu asat.

Bharat Sorkaran ‘Over-seas Citizenship of India(OCI)’ diupachemtharailem, zaka chukinchoddso lok ‘dual citizen-ship’ mhunn mantat.

Thoddea vorgantle ‘Per-sons of Indian Origin(PIOs)’, zannim dexantarkorun bhailea desachem,soddun Pakistan aniBangladesh, nagrikponnghetlam, tankam OCI mell-pachem xokya asa, zomeren to nagrik asa to des‘dual citizenship’ak kay-deam pormonnem many-atay dita.

Êk OCI, samanya Bharatinagrik mhunn manunk za-yna. Taka Bharati Passportmellonam, mot diunk

mellonam, toxench LokSabha/Rajya Sabha/Leg-islative Assembly voBar/Council hancheavenchnnukek bosonk za-yna.

OCI aslelea monxak‘constitutional posts’mhunnlear Raxtrpoti, Up-Raxtrpoti, SupremeCourt/High Court-chojudge, ani her dhorunkmellnam. Toxench tankamsompeponnim sorkarikocherin kam korunk di-unk zayna.

Mat he yevzonnik herdusre fayde asat. Toxenchtankam ‘Overseas IndianAffiairs’ Montraloy-chea‘Section 7 B (1) of the In-dian Citizenship Act 1955’koddlean zaite suchoiloleafaydeancher hok’k asa.

OCI hi yevzonnDezembr 2, 2005 saunvevharan asa, zaka lagonBharatache lok ze son-vsarbhor ximpoddlele asattankam aplea ganv ghorachodd tras nastana provaskorunk yeta.

‘Dual citizenship’ ani gonddholl

NOVI DIL’LI: Hangachemek udheogpoti cheddumMahima Mehra hinnem ho-tiachea xenna pasun kagodtoyar korpak zata mhon-npacho sod laila. Itlenchnhoy, tem to sod laun ogibosonk na, bhogor tannemtea xenna pasun kagdachinirmiti korun dakhoili.

Sonvsarant soglle koddevhodda promannan ranamkatrun uddoupak laglolean,dhortorer zaddam unnimzaupak lagleant. Fuddarakkagod toyar korpa khatirlakudd mellpak khupuchoddchonneo nirmann za-toleo. Oxea vellar, kagdachinirmiti korpa khatir hoti-achem xenn khupuch up-eogak poddttolem, techporim kagod toyar korunkzaddam katorchim podd-chinant ani poryavoronna-cho samhall hache udeximzatolo.

Mahima Mehra hachomull ganv Jaipur Rajhastanhanga. Jaipurant hotianchisonkhea chodd asa. Ek distem aplea ixtta sangatabhonvonk gelolem astana,tachem lokx hotiachea xen-nacher gelem. Tachea ixt-tan taka sanglem, ki hoti-achea xennant chodd ‘fibre’

asta ani tacho khup upeogkorun gheupak zata. Mahi-man hotiachea xennaudexim koslo vapor korunkzata hem ‘internet’-acherbarkaien pollelem. Kaimdesamni hotiachea xennapasun kagdachi nirmiti ko-rtat mhonnpachem tachenodrek poddlem.

Mahiman sthanik kag-dam toyar korpeank mel-lon tanche koddlean kag-dachem utpadon toyarkorun ghetlem. Tannem to-yar kelolem hem kagod

sonvsar bhorche bazaar-pettent pavoupak takakhup zannacho adhar mel-l’lo. Tedna thavn Mahimananik ani fattlean vollonpolleunkna. Mahiman so-dun kaddlole he nove nir-

mitik lagon aiz vochotthoim tachi thoknnai kor-tat. Punn eka vellar khudtachea ghorcheamni temhea proyogantlean yesesvizatolem mhonnpachobhorvanso dovrunk naslo

oxem tem sangta.“Bhair uddoilolea vos-

tumcho upeog korun kad-dop hi mhoji avoddtti son-voim, ani tantuntleanmhaka hi yeuzonn yesesvikorpachi prernna mell’li.Oxe torecheo yukteo zoruikonnachei toklen utponzatat zalear, tannim teotabortob vevharant anikrutint haddunk proitn ko-runk zai. Novem kitem torinirmann korpachem sogl-leamchech toklent asta,punn bhov thoddimmon’xam tem krutint (inaction) ghaltat,” oxemMahiman kaim potrkaranksanglem.

Hotiachea xennantlean kagdachi nirmiti

Chintat tumcho phonekagdachea kudkea porimaslo zalear kitem zatelem.Phone-achi ‘screen’ ghun-vddaunk mellteli ani zom-nir uddoylear ani pãyedovorlear poryant takakainch zavchem nam. Sod(research)korpi osleaphone-ancher kam koritasat, je patov, kagdasarkeani vankdde korunk zatattosle astele. Vegvegllea‘Gadget shows’-ank oslea‘phone’-anche nomunedakhoun lokanche monbulgayta tem kollon yeta.

Vegvegllea namnecheakomponeancho hachervaur chaluch asa zatun LG,Philips, Sharp, Sony aniNokia asat. Punnhavalanchea (report) por-monnem, South Korea-cheSamsung, osle phonebazarant haddpak poile

astele.Samsung komponi

manta ki ‘flexible OLED’(Organic Light EmittingDiode) tontrgyan (echnol-ogy) akh’kea sonvsarachealokam modem famadastele. Tancheo ‘screen’-itore-torechea bhasanim va-por korunk yeteleo ani tephone sompeponnim mod-dchenant karonn te ‘plasticsubstrate’ hacho vapor ko-rtat zo barik, holko ani bha-gaum yeta (flexible) osloasa.

‘Flexible mobile-phone’bazarant

Suryaxoktin bizlechem bill 7.42lakamni denvoilem

LUCKNOW: Suryaxokticher (solar en-ergy) cholpi vostumni sorkarachem bi-zlechem bill 7.42 lakamni denvoupak ad-har dila. Lucknow hangasor Lal BahadurShastri Bhavan, jem ‘state annexe’ mhonnfamad asa, tatun suryaxoktir cholpi vos-tumni mhoineachea-mhoinea 1.83 lakunits bizli utpon’ korta ani ti bizli vaprunlakhamni duddvancho khorch unno zala.

He udorgotik lagon Uttar Pradesh ra-jyantle sorkari odhikari khub khoxi asa.Suryaxoktin bizli utpon’ korpachea proyt-nank borem yes mell’llam. Tea khatir Ut’torPradeshant sorkaracheam sumar 20imarotimni he porim bizli utpon’ kortat.Zache vorvim kocherimni prokas (light),

ponkhe ani ‘AC’ cholounk vaprunk yeta. It-lench nhoy ‘Elevators’ ani ‘Computerservers’-ank poryant ‘back-up’ diunk te bi-zlecho vapor zata.

PWD-chea bijli sambhallpi khateantmahiti dilelea tea pormonnem ‘state an-nexe’ imarotin dor mhoineak 4.67 lak‘units’ bizlecho vapor zatalo. Punn heapavttim tem denvon dor mhoineak 2.84lak ‘units’ zaleat. Hacho boro porinnam bi-zlechea ‘bill’-acher zala. Adlea vorsa dormhoineak komich-komi 18.91 lak rupia‘bill’ yetalem, tem atam denvon 11.49 lakrupia proti mhoineak zalam. Hem oxenchchol’lem zalear vorsak tankam 89 lak rupiavachounk zatelem mhunn odmas kela.

Miss USA Olivia Culpozalem Miss Universe 2012

20 vorsanchea cheddvanMiss Universe-cho mukutt(crown) zaytea vorsamniAmerikek poilech pavttjikon haddla. Her 88 de-sanchea bhagidarank ha-raun tannem ho mukuttjikla.

Angola-chem Miss Uni-verse 2012 Leila Lopes-anAmerikechea Olivia Culpo-k Miss Universe mukuttghatlo.

Miss Philippines, JanineTugonon haka dusremsthan, zalear MissVenezuela, Irene SofiaEsser Quintero hem tisreazagear ailem. Culpo –Rhode Island-chem poilemMiss USA spordha jikpi na-grik zalem jednam tennenLas Vegas-ak Miss USA-chomukutt jiklo. Tachea ‘inter-net’-a voilea Miss Universepanar sanglelea pormon-nem tem ‘Audrey Hepburn’-ak tachea doyallponnak,budhvontkayek anisobayek lagon aplo no-muno manta mhunn.

Gelea vorsa spordha SaoPaulo-n zaun, hea vorsaMiss Universe spordha por-tun Las Vegas-ak zali. 10namneche ‘judges’ asle,tanche modem gayok CeeLo Green hovuy êk ‘judge’

mhunnon hajir aslo. Hea spordhent bhag

ghetolo zalear bhagi-daranchi piray 27 vorsamsokoil ani spordhecheavorsa Febrerachea 1 tarkemeren 18 vorsanchea voirasonk gorjechem. Kazari vobhurgim aslelea cheddvankhe spordhent bhag gheunkmellona. Miss Universe za-lelean Culpo haka rannie(queen) sarkem nhesop,kobar zaina title ‘beautyproducts’, New York City-nsogleo suvida-sovloteoaslelem ‘apartment’, tosochuktapo korunk naslolo pa-gar (undisclosed salary)mellta.

NOVI DIL’LI: Pratibha Patil, hinnen apleaRaxtrpoti podachi kodel soddchea poilim18.08 kotti rupia aple nimnne bhonvd-decher khorch kele.

Air India Boeing 747-400 jumbo, hemviman tichea gelea vorsachea South Africaani Seychelles desanchea bhonvddek char-ter kelelem. Te bhonvddek soglle mellon

16.38 kotti rupiancho khorch zalo, oxemairline komponin RTI-cho zobab diun san-glem.

Toxench South Africa-che rajdhani Pre-toria hanga 1.46 kottincho khorch korchopoddlo. Zatuntle 71.82 lak rupia rau-pacher, 52.33 lak rupia provasak (trans-port) ani 22.12 lak rupia her khorchankvaporle.

Durban-an, 23.55 lak rupiancho khorchzalo. Zatun hotel-an raupacher sumar 18lak rupia ani provasacher 5.27 lak rupiakhorch korunk aile.

Hi sogli South Africa-n zalelea khor-chachi mahiti RTI khala aslelea Indian Mis-sions in Pretoria and Durban hannim dilim.

Aplea 12 videxi bhonvddemni, Patil 4‘Continents’-amni 22 vegvegllea desamnivochon aili. Hea bhonvddenk tinnen 205kotti rupiancho khorch keleleacho, geleavorsa vhodd vadvivad zalelo.

He ankdde tichea gelea vorsachea SouthAfrica ani Seychelles desanchea bhonvddepoilim dilele.

Rashtrapati Bhavan-an he provas,desam modlo ekchar ghott korchea khatirgorjeche mhunn tankam tenko dilelo.

Pratibha-che nimnne bhonveddechokhorch 18 kotti rupia

WASHINGTON: TulsiGabard he Bharoti ostorenAmerikent itihas ghod-doylo. Amerikeche Son-sodechi vagddi zaunk tizaun asa poyli Bhoroti os-tori. Toxench tinnemvangddiponn svikartanaBhagwad Gitacher soputghetlo. Bhagwad Gita-cherAmerikent soput ghevpi tipoilich ostori zaun asa.

31 vorsam pirayechemTulsi hika Amerikeche Son-sodentlo vorixtt VangddiJohn Boyner hannem soputdilo. Tulsi hinnem hajirasloleank sanglem ki, Bhag-wad Gitache xikovnneudexim tichea jivitantkhupuch porivorton ghod-don aylem. Tantuntleanapleak desachi ani porjechiseva korpachi prerna favozali. Bhagvad Gita sodanchaplea sangata asta. Tan-tuntlean apli atm-xokti

(self-confidence) ani xoktivaddta.

Tulsi hichi avoy Hinduani Bapuy Kristanv zaunasa. Punn tannim Hindudhorm svikarla. Tim Hinduasloleacho tankam obhi-man asa. Ticho bapuyGabard hangacho ‘Senetor’zavn asa. Tichi avoy ekxikovpinn ani tanchoAmerikent ek svotontrvevsay cholta. Bharot desakbhett divpachi tika monapasun khoxi asa ani Vrin-davan hangasor voch-pachem asa, oxem tinnemsanglem.

Tulsi aple famili sangataHawai hanga ravta anitanchea ghorabeant kut-tumbik ekchar pollevpakmelltta. Tulsik aplea Hindudhormacho khup mog animaya asa. Ticho bapuyAmerikentlo ek nanv vostomonis zaun asa.

Cadbury chokletti utpon’korta te komponin chok-letti khavpi lokank êk borikhobor porgott kelea. Fud-darak gormechea disamniporyant mov zayna tosleoCadbury chokletti toyarkorteli mhunn kollit kelam.

‘40 degree Celsius’ itlegorment tin voram voirdovrun poryant tanche‘Dairy Milk’-che choklettimov zanvchyo nam mhunnodmas asa. ‘Cadbury’-chea‘research and develop-ment’ vibhagant asloleavaigyanikamni (scientists)taka ‘temperature-tolerantchocolate’ oxem nanvdovorlam. Gorom vata-voronnak heo choklettidusream choklettim porosboreo asat mhunn tesangta.

Hi Cadbury komponi ji2010 vorsa 11.5 ‘billion-pounds’-ank AmerikecheaKraft komponin vikti ghet-loli, hanchea pormonem hinovi pod’dot fokot goromvatavoronn aslolea desam-nich mellteli, chodd korunIndia ani Brazil-ant.

Sod’deak ‘cocoa butter’,bhajiechem tel, dudh anisakhor (sugar) misoll ko-run tem zatalem. Punnatam Cadbury-n sakhricheanik barik kuddke korpachinovi pod’dot sodun kad-dlea, zaka lagon ‘fat covers’denvta ani tea choklettinkgorme add ghott korta.‘Temperature-tolerantchocolate’ hachem utpadongorom vathavornachea de-sank faydeachem astelemoxem-i sanglam.

Noveo Cadbury

chokletti Tulsi Bhagwah USA-antkhasdar

Page 5: Amcho Avaz

Gõyant kazaram zatattea vellar, hea kazaramsangata zaiteocho riti-rovixeo pallcheo poddt-tat.Hantunt kazarachemjevonn, ros, portonnemani vojem hancho aspavasa.

Saddo nheson,hatancher rongit chuddoghalun novi vokhol noveaganvan vojem vanttunkbhonvtali. Dor eke familikvojem vanttunk vetanatika te-te famili boraborvollokh korunk melltali.Vojem zaka doticho ekvantto mhunn mandtat,punn tem dinvchenchmhonn nhovreachi familkhas oso ‘demand’ korina.Mat, vojem atam denneamborabor vhoklek bhettkoxi dhaddun diunk zata.Zatun choddxe bol (pancakes), kellim, onnsam(pineapples), ani drakxamastat, ani tem vhokol dorfamilik vantt’tta. Bol ko-runk vapor zaupi vostumhunnlear kantlolo narl,maddachem godd, gonva-chem pitt, tandllanchempitt ani sur (toddy).

Mhapxeam bazaran Uc-cassaim-chea JosephineSequeira hannencholoilele St. Peter’s Bak-ery-n Gõychim ruchikkhannam sod’dam vikunkyetat. Ho vevsay ti fattlea15 vorsam thavn choloitailea, ani zaitea kazarankbol korun pavoilele asat.Josephine mhunntta, “Bolvikte gheupacho ankddozo poilo hozaramni astaloto denvon atam 350 te800 modekat zala.Amkam tache vixim ‘or-ders ‘mhoino vo 15 disampoilinch yevunk lagtat,karann tache toiarek va-por zaupi sogllea vostun-cho bondabost korunkborem poddtta. Thoddelok je pordesant kazarzatat te poryan chodd vellvibadd zainastana urtatmhunn Gõyche bol vhor-tat. Toxench lok bol don-parche khaunk vikteghetat.”

Divar Marita Bakerycholoupi Luis De Menezes,ho Divar zunvea voilea vo-jemkarank tanche bolvikunk zago dita, ani tox-ench tankam orders ailearteo pavoita. “Heo ostoreobol toiar korunk lagpivostu ghara laginch misollkorun êk rat bhor dham-pun dovrortat. Dusreadisa sokallchim, tim bak-ery-n teo misoll keloleovostu vhoron, kott’t-teamni (coconuts shells)mezun magir tankam vod-dachea vo ponnsacheapanancher ghalun temkhornant (oven) ghaltale.Khornant tem bore torenbazun ailea uprant tanchoakar gol (round) zata.Adim, amkam zaitea bol-am pasot ‘orders’ ietaleo,punn taka vaprunk yetattea vostunchem molvaddlolean ani vostu un-neam promannan melltat,chodd korun sur, ani hakalagon aichea kallar bol ko-rpachem kotthin zalam.Divar-che bol khub famadasat ani poixil’lea vattha-

rantle, mhunnlear Dokx-inn Gõyant zoxemKepem-che lok porian ‘or-der’ diunk yetat,” oxemLuis-an sanglem.

Gelea dha vorsamnibolanchem mol porianboreach promannanvaddlam. Poilim tanchemmol 3 rupia astalem aniatam tachem mol 20 rupiazaunk paulam, karann jeavostuncho vapor bol ko-runk zata tanchem-i molvaddlam mhunn. Bol toyarkorunk lagpi vostunchemmol vaddlam tem kuxindovorlear, bol korunkvavurpeanchem-i molvaddlam karann jeo os-toreo bol kortat tancho-iankddo denvot asa. He bolkorpache pod’dotin kant-

lolo narl, gonvachem pittani her vostum barabormisoll korunk poddtta, jiek vitt haddpa sarkipod’dot.

Bol korpachea ani

vanttpa fattlean sobit ritasa. Vojekaram adim bolbakery-n kortalim animagir te gheun vhok-lechea ghora pavoytaleani magir te vhoronnhovreachea ghorapavoytale. Zoxe-zoxetanche xem’bor bolmezun zatale toxe te êkbol fukott ditale, hakafaddem mhunnttale.Chodd promannan bolaslea karonn dor xem’borbolam fattlean te ditale.Him vojekaram vhokleborabor vochon vojem di-unk adhar ditalim, adleakallar zodd panttem

gheun puray ganvan timbhonvtalim. Tankamtanchea vavra pasotbokxis porian t mell-talem.

Mat, vojekaram boraborvojem vanttpachi pod’dotzaitea vorsam adim bondzalea, ani novi pod’dotbhitor sorlea zatun vhokolsvota vochon vojem vant-tinam. Hem vojem atamdheddi vo nhovrea vat-tentlem konnui soyrimvanttunk vetat. Hi poram-pora ji vorsan-vorosrakhleli asa tachem molani mohotv unnem zaitveta.

5Somajik Mollar

Ghov-bailechem ‘financial planning’Logn zalea uprant

donache chear hat zatatoxem mhonnttat, temkhup pavtti sot zavn asa.Aiz-kal bailam poryannokreo korpi aslolean,ghovachem pagar dobradzata. Tea bhair gharantzata to-i khorch vaddta.Punn dogaimni mellonkitem tori korchem oxemsopon rongoylolean tempuray korpachi zababdaridogaimchi-i asta. Takalagon hatant ailolo duddukoso khorch korcho votachi guntovnnuk koxi ko-rchi hea viximcho nirnnoydogaimni ghevop hemmhotvachem. Kaim aspot(property) dogaimcheananvar ghetolo zalear tan-tunt ‘contribution’ do-gaimcheim asop vo tan-tunlo ‘income tax benefit’dogaimkuy mellop hem-igorjechem. Logn zanvcheadim heam gozalinchovichar sogllinch zannamkortat. Ontor itloch ki, lognzalea uprant ghovan ani

bailen ekttaim mellon hegozalicho vichar korpachoasta. Oxem kelem zalearkaim arthik nirnnoy do-gaimcheanuy gheunksompem zata.

Logn zavn novo monisgharant ailea kay kaimzababdareo vaddttat. Takalagon khorchuy vaddpakxokta. Khup pavtti gharantdogaim mon’xam zoddtatason poryan khup pavttigharachi arthik sthiti haltakoxi dista. Hachem karannmhonnllear, gharantlea‘budget’-achem niyojan vo‘planning’ nitt toren za-lolem nasta. Magirnoveach manddloleaghov-bailechea sonvsarantokosmat vad-vivad suruzatat. Magir konn kitlozoddta ani konn kitlemmoddta hacher vad kor-pak survat zata. He gozaliklagon bore aslolea somb-hondancher porinnam za-vpachi xokyotay asta.Haka lagon logn zanvcheadim ani logn zalea uprant

thoddem bhov ‘financialplanning’ kelem zalear, hevad-vivad zavpache prox-nuch upraschenant.

Logn zalea uprant do-gaim mellon khoynche go-zlik chodd mhotv divn tixarti pavoupak vaurtolimhacher lokx divpachigoroz. Logn zalea uprantaplem jivit koxem aschemhea viximchem sopon dorekttean pollelelem asta.Logn zalea uprant sogllemvon poylem mhonnllearaplea sangatea vangddaboson eka-mekachikolpona zanna zavnghevop. Tumkam tumcheajivitant koslea-koslea vos-tunchi goroz lagtolihachem ek list toyar ko-runk zay. Tech porimsogllem von adimkhoynche gozalik mhotvdivpak zay hem-i markarkorpak zay. Hem toyar ko-rtat tea listak dogaimchi-imanyotai asop khupuchgorjechem. Eka-mekakvisvasant gheun ‘financial

planning’ kelem zalearkazari zoddpea modemvad-vivad zavpakxokchech nant.

Logn zalea uprant ghovani bail hancheo dogaim-chei zababdareo vaddttat.Dogaim kodde svotachovimo (Insurance) keloloasop gorjecho. Khup pavtticheddum vimo korpababtint khup fattim asta.Punn tache khatiruy vimoasop mhotvachem. Kosli-ivaitt gozal sangon yena.Taka lagon ‘nomination’koropuy gorjechem asta.Logna uprant ghov-bailen‘joint policy’ kelear egdo-much borem. Oxem kelemzalear vimeacho kall bhor-lea uprant he duddu ekvangdda mellttat.

Logn zalea uprant aplooso ek kherit ghorabo ko-rpachi itsa khup zannankasta. Haka lagon novemghor gheupa khatir kitleduddu lagtole ani survatekkitle zoma korche poddt-tole hacher nitt obheas za-

vpak zay. Tachea uprantnovem ghor gheupakkaddlole rinnache hapte(instalments) ani herkhorch zoxem bizlechimbilam, udkachim bilam,gharant jevnna-khannaklagtat teo vostu gheupaklagtole tea duddvanchemek kherit list toyar korunkzay.

Aichea kallarkhoyncheay vellar kon-nacheruy koslem-iodruxtt yeupak xokta.Haka lagon fuddlea tinlmhoyneank lagtat teduddu adim-fuddenchkaddun bazuk dovorpachigoroz asta. Oxem kelemzalear kosleay akantacheavellar konnach kodde hatposorpachi goroz pod-dpachi na. Fokt ‘financialplanning’ kelem mhonnzayna tem vevharant had-dpa khatir poylem ghov-bailechem he gozalicherekmot zavpak zay, hemporyan titlench gor-jechem.

Kazaramchi Poramporik Chal-ritVhojem

Page 6: Amcho Avaz

6Ostori

Ostore add ot’tyachar‘Acid attack’ êk hinsok

hol’lo. Tem êk vaitt karyazatun mon’xachea kud-dicher ‘acid’ uddoytat. Vi-gansak vo dusvasak lagon,luskonn korpacho vo sobaivibaddpacho tachomukhel hetu asta. ‘Acid’uddoupachem guneanvkorpi lok bolli mon’x-ancher ‘acid’ uddoytat jemchodd korun tancheamukhamollar asta. ‘Acid’zolloyta ani katiche ‘tis-sues’ vibadd kortat. Takalagon kednam-kednamhaddam disti poddtat, tox-ench haddam patolltatporyant. Hea hol’leanchofuddarak vaitt porinnamzaun kudd’de zaupachepromann vaddtat, animukhamollar ani kuddirdag urtat.

He attak chodd korunCambodia, Afghanistan,Bharat, Bangladesh, Pak-istan ani dusrea lagincheadesamni zatat. Sonvsarb-hor 20 desamni vorsansumar 1,500 lokank oso at-

tak korunk yeta, zatuntlim80% ostoreo astat anitanche modem sumar 40-70% attak zaleleanchi pi-ray 18 vorsanchea sokoilasta.

Bharat‘Thomas Reuters Foun-

dation’ hannin kaddlelea‘survey’ pormonnem

Bharat ostorenk raupakchovti ‘most dangerousplace’. Karonn khoincheayzatichem, dhormachem,vhodd vo lhan ghoran-neantlem tem zaun heahinvsok (violent)hol’leachem bolli poddonkxokta. Zaka lagon tacheamukhamollar ani kuddirdag urtat. Hea hol’leam fat-

tlean mukhel hetumhunnlear tankam jiveximmarpachem vo lisanv xik-oun zagear haddpachemasta.

Bharatan, ostoren zor lo-gnachi magnni nakarli vo‘divorce’ maglem zaleartancher ‘acid’ attak, vigansgheunk vapurtat. ‘Acid’sompeponnim melta, anihacho lok ostorechem jivitvibaddunk faydo kaddtat.Choddxeo bolli(victim)poddleleo ostoreo,tanchea lagim pulisancheavaitt vrutik(behaviour)lagon tras sonstat.

PakistanPakistan-an acid attak

chodd zaleat ani vorsan-voros vaddot asat. Pak-istan-antle attak chodd ko-run ghovancho op’man kelamhunn tanchea bailencherasat.

New York Times hanchealekhi pormonnem 2010vorsa 65 attak zalele ani,2011 vorsa 150 acid attak

mezunk aile.

AfghanistanAfghanistan-an Novembr

2008-an, iskolak vochpicheddvancher iskolakakvetat mhunn ‘acid’ attak ko-runk yetale. Moryadechemnhesonk nam zaleartancher attak zatale vo at-tak korpachi dhomki ditale.

BangladeshBangladesh-an he attak

zaytea zageancher zatat,chodd korun ghorave hin-vse (domestic violence)vorvim.

2011 vorsa Bangladesh-an 91 attak ghoddun aile-leache ‘Acid SurvivorsFoundation’ he sonsthenkollit kelem.

CambodiaZalear Cambodia-n kol-

lon ailelem ki, he attakchoddxe bailamni tancheaghovanche vokhlencher(husbands’lovers) korunkaile mhunn.

Ostoreanche Surokxe khatir

l Panvh (5) Upay 1: Pulisanchi sonkhea vaddpak zay.Zomta zalear xaramni chodd pulisbondabost korpak dovorche.SoglleVIP zanche rakhnne khatir donpulis nemlole asat, tankam heafuddem ekuch pulis dovorcho anidusro pulis lokache seve khatirphattovcho2: Ostoreancher zavpi ot’teachar,bolatkar sarkea guneanvacho FIRnond korcho. Oddchonneank sam-poddlelea ostoreanchi tokrarghenant tea pulisancher karvaykorchi ani tankam khast lanvchi.3: Provasi bosincher ‘home guards’dhorun kainch upeop zanvchona.Xaramni ani ganvamni aslole puli-sanchea PCR-amni aplem bonda-bost korpachem kam’ korta astanavahatuk korpi bosincher apli dek-rek dovorchi. Chodd korun ratcheavellar.4: Rosteancher vahatuk korpisoglle torechi yeradari GPS-araspak zay. Bosimni CCTVbosovcheo.5: Kheast bhogun ailolea soglleaguneanvkaranchea halchalincher

pulisanchi nodor aspak zay.l Kaydeamni chear (4) bodol 1: Ostoreancher zavpi guneanvamadd tokrareo korunk tankam ut’te-jon divop. Bolatkar sarkea dharunguneanv adarpeank khor kheastdivpachi kaideamni tortud korop.2: Bolatkar mhonnge khoreanichkitem tem kaidyeamni iskuttavnboroylolem aspak zay. Fokot kud-dicho up-bhog ghevopmhonnlearuch boltkar nhoy, kud-dichea khoyncheay sandearot’teachar korop poryan ek bo-latkarachi ghoddnnuk zaunkkaidean zaunk zai. 3: Bondkhonnint astana ek os-torecher surokxa korpi mon’xamniot’teachar kelo zalear tosleak kosletorechi kheast astoli hem kay-deant spoxtt korpak zay.

4: Ostoreancher zavpi lhan-lhanot’teachar zoxem ‘molestation’,‘eve teasing’ sarke guneanvamkhatir sampoddloleank 1 tem 3vorsam bondkhonnichi kheast asa,ti vaddovn 4 tem 5 vorsam kor-

pachi goroz asa.

l Kiran Bedi-chim so (6) suchna 1. Bailancher zaupi xaririk ot’tyachar(physical violence) dispottimhozaramni zait astat, tacher add zhu-zonk Kiran Bedi hinnen noveo suchnadileat ani teo mhunttlear ‘police’,‘people’, ‘prosecution’, ‘politician’,‘prison’ ani ‘press’.Hea ‘6 P’ –chi toddkean mahiti oxiasa:‘Police’ – Pulisamni apli zababdarimonant ostore vixim kosloch ‘bias’nastana karvay korunk zay.‘People’ – Lokamni kalljidharponnimfuddem soron osleo ghoddneo ghod-dta zalear teo addaunk zay anineyaisobhent (court) govay diuynkbhiyenanstana toyar zaunk zay.‘Prosecution’ – Oslea dharunnghoddneanchi karvay soddsoddit aniuktteponnim zaunk zai‘Politician’ – Rajkornneamni apleasvarthak lagon osle karvayent bhitorsoronk favona ani zata zalear aropeakkheast veginch diunk modot korunkzay.‘Prison’ – Aropeak beginch kheastfavo zaun to prizanvant poddonk zay.Odhik dharun ghoddni asli zaleartaka veg-veg gollar choddounk zai.‘Press’ – Potrkariten zababdaren himahiti lokam somor haddunk zaizache vorvim he dharun kornnentsampoddlole ostoecher koslochon’neyai (injustice) zaunk favonaTacheo heo suchna vevharantghatlear pulis proxasonak (adminis-tration) bailancher zaupi ot’tyachardenvoupak faydeaxir zatolem. Lokancho sod’deak pulisancher saun

visvas gela. Ot’tyachara virudh zhuz-pachem asa zalear fuddarak oxemcholonk zaina.Hea tichea 6 suchnneank lokanchoyadhar gorjecho asa. Toxench MsKiran Bedi mhunntta ki hea tichea ‘6P’ khatir ek somajik chollvoll surukorpachi goroz asa. Oxem kelearuchostorek somazant surokxa mellonkxokta. Pulisanche bhumike-viximlokanchea monan zaite dubav asat,te soddoun haddpak ‘communitypolicing’ faydeaxir poddtelem.‘Community policing’ he pod’dotineka zagear ghatlele pulisodhikaryank tea zagea voilea lokam-vixim ani zatelea karyam-vixim zan-nvay asonk zay asli. Hi pod’dotjednam Kiran Bedi Dil’li pulisenvorixtt odhikari asli tednam chalukorpak aileli.

‘Police force’-ant 33%ostoreo: Kendr sorkar

NOVI DIL’LI: Kendran soglea rajyancheasorkarank pulis ‘force’an ostorenchoankddo vaddoun 33% korpak vinoyla (re-quest) zache vorvim bailank toxench oskotsomazachea lokank (backward classes)pulis chovkeancher koslech tras nastananit melloun gheunk zatoli.

Sod’deak Bharatachea pulis ‘force’an os-torencho ankddo ogllo unno 4% asa.

Potrokar porixodhin(press conference)lagim uloitana, “Ami Dil’li pulisek, pulisenostorencho ankddo vaddounk magnnighatlea, ani hem mellounchea khatir favotem korchem mhunn tankam suchoilam”oxem Kendriya Ghor Montri (Union HomeMinister) hannen sanglem.

“Bailank toxench oskot somazacheavangddeank oddchonnio nastana tokrarnond korchea pasot vatavoronn nirmannkorunk zay”, oxem Shinde hannen sanglem.

“Khoinchey kexin topasnni dilelea vellabhitor zaunk zay, ani CrPC- chea pormon-nem 3 mhoineam bhitor tem puray zaunkzay” oxem-I fuddem sanglem.

“Ghor Montraloyan (Home Ministry)des bhor zaupi ostorecher ani oskot so-mazachea lokancher zatolea ot’tyacha-rancher nirnnoy gheupak ‘fast-track’ ni-tisobha (courts) chalu korpachemtharailam”, oxem-i tannem mnhunttlem.

“Dor vellar lokank tras sonsche pod-dtat. Hem bodlunk zay. Oskot so-mazachea lokank, bailank vo goribankpulis chovkik bhett divop mhunnleartrasachem kam’ zalam temvattavronnbodlunk zay.

Sorkaran hea vixim kãy panvllam mar-leat, punn bodol haddpak mon- vrutin(mind-set) bodol haddop gorjechem.

Ami ostoreank ani odik korun ‘SC’ ani‘ST’ lokank man diunk xikounchem pod-dtelem tankam monisponnan vagounk dis-pottea jivitan sonvoim haddchi poddteli.Hem melloun gheunche khatir vegveglleaupayancho zoxe porim somajik kollov-neom ani xikxonn hache vorvimhemporivorton (transformation) ghoddounhaddchem poddtolem.

Bolatkar unnem korunk chodd sonddasanchigoroz: Jairam

NOVI DIL’LI: Dil’lint zaloleabolatkarachi cheorcha azunmeren desant vochot thoimchaluch asa. Ek-ek monis,ek-ek rajkornni, somaz se-vok ap-apnnank zai toxemuloytat. Mohan Bhagwat,Asaram Bapu, Abu Azmi,Harish Rawat hancheafattafatt Jairam Rameshhannem bolatkara fattlemnovem karann sodun kadd-lam. Graminn bhagantleador eka gharant zo merensonddas bandun yenant,tedna hi bolatkaranchisankoll vaddotuch ravtoli,oxi vad korpa sarki su-chovnni Jairam Rameshhannem keli.

Tannem fuddemmhonnllem ki, graminnbhagamni khupxim lo-

jechim prokornnam dham-pun urtat. Gharant svotontrsonddas asot zalear os-toreo surokxit astoleo.Soimbik gorzo puray korpakhatir mekllea zageanchervochpi ostoream sovem heosle bolatkaram sarkeprosong (incidents) ghod-

dttat. Ul’lekh korpa sarkigozal mhonnllear, hea adimporyan Jairam Rameshhannem vad nirmann ko-rpa sarkem uloup kelam.

Dil’lint ‘gang rape’ zaleauprant hea prokornnachimkarannam sodun kaddpakhatir zonn eklo eke-ekebhaxen aplim motam por-gott korta. Kendriya MontriJairam Ramesh hannempoir Raipur hangasor heabolatkara vixim karannsangtana, tacho sombhondsoroll sonddasank chit-tkaylo. Graminn jedna anizo meren sonddans ban-dun zainant, tedna merenhi bolatkaranchi sankollkoxich unnem zavchi na,oxe Jairam Ramesh mhon-ntta.

‘Ladli Laxmi’-cher Bailam Ayogachi suchovnniGõy rajyant aslolea

Bailam Aiyogan (Women’sCommission) sorkaranchalu keloli ani sod’deakostitvant (under imple-mentation) asloli ‘LadliLaxmi’ yevzonnent bodolghoddun haddpa viximsorkarak suchovnni kelea.He yevzonne khala sorkardita te 1 lakh rupiya ched-dvanchea hatant nhoy,bhogor tanchea vhoddilamkodde zoma korche oxemaple suchovnnentmhonnlam.

Bailam Aiyogachiodheokx Ezilda Sapecosangta tea pormonnem,sorkaran hi yeuzonn chalukorun tacho labh ched-dvam-bailank mellpak suruzait meren thavn tancheaghorkaram koddlean

tanchi khupuch sotavnnukzata mhonnpacheotokrareo Aiyoga kodde yeu-pacheo vaddpak lagleat.Ladli Laxmi khala melloleduddu aplea tabeant din-vche mhonn khupxe ghovapleam bailank forsar kor-tat, ani dina zalear tancherzulum kortat oxeo tokrareoBailam Aiyoga koddepavleat. Taka lagon he yeu-zonne khala mellttoleduddu cheddvachea vhod-dilam kodde dinvche oxemSapeco mhonntta.

“Ladli Laxmi yeuzonnentbodol ghoddun had-dpacheo tortudeo nomudkorun amchem Aiyog veg-inuch ek nivedon rajyosorkarak sador korpachemasa,” oxem Ezilda Sapecohinnem potrkarank san-

glem.Gõy cheddum bhurgem

zolmant ailea upranttanche nanvar 25 hozarrupiya zoma korche, anitem cheddum 18 vorsampirayechem zanv meren, toduddu tachem xikxonn anibholayke khatir vapurpaktortud korchi, oxi ek mhot-vachi magnni Gõy rajyobailam Aiyogan sorkarakkelea. Adim ‘Kanayadan’ oxiek cheddvam-bailam khatiryeuzonn sorkaran chaliklayloli ani tantunt oxetoreche nem asle, atam tiyeuzonn bond poddlea.

“Ami oxem mhonninantki sorkaran anik ek noviyeuzonn cheddvam-bailamkhatir suru korchi mhonn,punn jedna ek cheddumbhurgem zolmon yetanach

tachea nanvan duddu ‘fixeddeposit’ mhonn zoma kelezalear, tea duddvanchi teacheddvak vaddtam-vad-dtam khup modot zatolimhonnpachi khatri asa,”oxem spoxtt mot Ezildahinnem ugddapem kelam.

Gorbest avoyank kaim suchnaOstori jinn mhunnchem

ek dis punni avoyponnachobhes ghevop, bhurgeankzolmant haddop,bhurgeanchi dekpal koropani boro gorabho ghod-dovp. Heach khatirbhurgem zolmank yeunchevatter astana gorbest avoy-amni kallji ghevopo khupgorjechm asa.

Tea khatir b hurgem zol-mochea poilim gorbestavoyamni thoddea vos-tunchi zotnay ghevop khubmhotvachem asa.1.Sogllem viktem ghe-inaka

Mharog khellnnim,kopdde ani her vostunchobhurgeak lokx poryant as-chem nam zalear tem tacho

ugddas koso dovortelem.Tor, teo vostu jeo tem thod-dea satolleam bhitorvaprunk pauchem namtacher khorch korop vat-taumchem.

Xokya zalear vostu bhad-deacher gheunche, vaporkelele vostu jeo ‘online’melltat ani ‘hand-me-downs’, mukhelponnanbhurgeanche zhopalle(swings) ani pallnnim (cra-dles) melloun gheunk‘olx.in’, ‘rentoys.in’, ‘toys-on-rent.com’ ani ‘toyzland.in’bhurgeanchea vostum pa-sot boreo ‘online sites’ asat.Bhurgeachea vhoddilamnitacheo gorjecheo vostu vik-teo gheupacher lokxdovorchem karonn taka za-

yteo bhetto (gift) mellteleo.Bhurgem zolmotoch gho-

rachi durusti korunk sumardon vorsank tori mellchinam. Taka lagon tumcheavostum lagim bhurgeachehat pavona zaunk sogli su-daronnam korchim.

Arthik stithi vevosthitdovorchi

Bhurgem zolmotochkhorch vaddonk lagtolo.Hachea pasot êk nidhi(fund) ghoddounchi. Tenidhin sumar so (6)mhoineank khorch korunkzay to duddu dovorcho.

Zor dogaim, avoy aniba-puy, kam’ korunk sodta, za-lear tankam bhurgeachidekh-rekh korpak konnak

dovorchem poddtolem za-lear tachea khorcha viximhixob korcho poddtolo. Vozor tumche modlo eklokam’ soddpachem chit’tazalear, ekleachea pa-garacher 3-4 mhoine ravopxokya asa zalear pol-louchem poddtolem.

‘Will’ borounchemTujea bhurgeak kay-

deaxir varis mhunn tujeovostu/bhattbhens (assets)mellpan kainch oddchonnizayna zaunk ‘will’ borundovorcho. Toxench thod-dea tujea ‘investments’-amni ani ‘accounts’-amnibhurgeak ‘nominee’ mhunnnemunk zata. Ani choddgorjechem mhunnlear tu-

jea bhurgea pasot êk palok(guardian) aslear odikbhurgeachea faideachem.

Vimo (LIC) vaddounchoVimeachea yevzon-

ninchem porikxonn (re-view) korchem. Rinnam(debts) ani fuddlea 20 vor-sank bhurgeachea xikxon-nak vaprunk yetolo toankddo monan dovrunnovi yevzonn gheunchi voadlea yevzonnen vadd ko-rchi. Tumchem ‘healthplan’-uy portun tharaunfavo te bodol ghoddounhaddche.

Bhurgem zauncheapoilim ani uprant, tancherkhorch zata to ankddosamkoch chodd asta.

Favo tea pormonnem‘family floater plan’ vimogheuncho. Eka 30 vor-sachea mon’xachea tinvangddi aslelea familicho

3 lak rupia ‘cover’ asleleayevzonnicho ‘annual pre-mium’ sumar 6,500 te7,500 rupia zaunk yeta.Mat oslea soglleavimeamni bhurgem tinmhoineanchem zalea up-rantuch tem yevzonnichea‘cover’-a khala yeta.

Dusrea tumchea‘goals’-am pasot ‘saving’chalu korchem

Bhurgeak pallop-posop,xikovop zaytepavt mhar-gayek lagon kottin zaunkxokta. To/tem 21 vor-sanchem zay-i merentacher sumar 50 te 60 lakrupia khorch zatolo.Zatuntlo ordho vanttotachea xikxonnacher

khorch zatolo. Tor heakarya pasot poilim saun‘saving’ chalu korchem.

Bhurgem zolmotochzor dor mhoineak 2,000rupia ‘invest’ korunkchalu kelem zalear, tovhodd zata te meren tujelagim 12 lak rupia astele(10% ‘return’-acho onu-man dovorlear). Mat tum-chea vyaktigot ‘goals’-amni ‘invest’ korunkfattim soro nakat,mhukelponnan ‘retire-ment’-a vixim. Tujeabhurgeachea xikxonneklagon tuka ‘loan’ mellonkxokya asa punn tujim ni-mannim vorsam sarpak‘loan’ mellot hachi khatrinam.

PONNJE: Fokt kayde koddok kelemhonn ostoreancher zavpi ot’teacharthambche nant. Punn, Ostori mhonngefokt ek bhog ghevpachi vost nhoy,punn somazant heram sangata jieupiek monis. Eke ostore kodde polletanasomazantlea dor eka mon’xachi nodorbodolpachi goroz asa, ostoreanchibhavna (feelings) zanna zavn ghe-upachi hi aiz kallachi goroz zavn pod-dlea, oxe toreche sur aiz Gõyant soma-jik mollar bhair sorpak lagleat. Heavixim uloytana somaz sevika MadhuraJoshi hinnem sanglem, cheddo-ched-dum hanche modem koslich ontor so-mazant asonk favona. Ostori mhonngefokt ek dhadoskai gheupachi vost osozo khotto goir-somoz lokache toklentasa, to puray toren nopoyt zavpak zay.Ostoreancher zavpi ot’teacharamvixim aslole kayde koddok korun ekamon’xachi mansikta (mentality) bod-lunk xokyo zavchemna. Eka mon’xabhitor somajik bodol ghoddun haddopsurvek gharatleanuch tacher osle

toreche bore sonskar zavpak zay. Up-rant oslech toreche sonskariskolantleanuy divpak zay.

Zannkar Amit Narvekar hannem,“Dadleam sangata bailankuy ek-sarkho dorzo aichea somazant mel-lonk zay hi ek kallachi goroz zavn pod-dlea. Kaim khottea vicharank lagon ekostori hi fokot ek up-bhog gheupachivost mhonnpcho khup zannancheamonant goir-somoz nirmann zala.Kaide korunkuch zay, punn tache san-gata pulis yontronnam anikuy mozbutzavak zay. Amchea desant ji kaydovevostha asa, tannim eke ostorecherbolotkar ghoddloleachi ghoddnikhupuch gombhirtayen gheupak zay.”

Somajik Vaurpinn Chitra Shivsagarhinnem, osle toreche dharunnguneanv adharpeank khupuch koddokkheast divpak zay oxem mhonnlem.“Dil’lint ji bolatkarachi ghoddnni ghod-dli, ti monisponnak kallo dag zavn asa,osle toreche nixttur vicharanche mo-nis Gõyantui vhodda promannant asat.

Tanche kodde durlokx koruncholchemna,” tinnemmhonnllem.Oslech torechim motamPoonam Kenkre, Nanda Gurav, RajshriShigupte, Chaya Vavulkar ani heramniugddapim kelim.

Dil’lint 23 vorsam pirayechea ched-dvacher zalolo bolatkar ani tea upranthea obhgatak lagon tea cheddvacherailolem durdoyvi moronn, he nixtturghoddnnukecher puray desantlo lokvochot thoim aplo nixedh porgott ko-rtat. Osle torecheo ghoddnneo porotghoddonk favona hea vixim sorkarangombhirtayen panvlam marunk zay.Pulis yontronnam khupuch oskot za-leant, tim atam mozbut korpacho vellaila, oxem Bailancho Sad hichiodheokx Sabina Martins hinnem san-glem. Bailam khatir asloleo pulischoukeo kam korinant. “Soro piyeonbosimni provas korpi dadleankbosimni provas korpachem bond ko-runk zay,” oxi koddok utramni SabinaMartins hinnem magnni keli.

Ostoream kodde polleupachi nodor bodolpachi goroz

Page 7: Amcho Avaz

Kocherint vochpachovell zal’lo. Vega-vegancholtana chamddeachi‘sandal’ tuttli. Tea chama-ran sarkhi xinvunk namdista, padd poddlem. Ragailo toso kagallichim utramfutfutfutun rag nhivoilo.Atam kharkanneantmoche, sandali toyearzatat, punn tea kharkan-neant vaurtelea kam-darank konnuch ‘chamar’mhunninant, tanchi zodduibi bori asa. Hea kallar vavrvevsayecher lokx chodd-xedinant ani mun’xachimolavnni korinant. Ek kalloso aslo, ‘chamar’ mhun-non kikont korpant anitachi molavnni korpant fat-tim ravonasle. Oslea so-mazant Anuradhachemjivit vinnoil’lem.

Anuradha purai nanv,punn ‘Anu’ mhunn takavollkhotale. Anu chama-rachea ghorabeant zol-mant ailem. Tin bhavnnammodlem. Vhoddlea bhavaani dhaktte bhoinni mod-lem. Tacho bapui bazarant‘mochi-chem’ dukancholoitalo. Tachi avoi apleaghorkarachea vavrant takaadhar ditali. Tanchea kut-tumbak Vishnu chama-rager mhunnttlear sogllimvollkhotalim. Anucho bhavsov vorsanche piraier zo-ran somplo. Anucho avoi-bapui apli choli khup huxarmhunn khoxi zatalim. Anudispant matxe kallekatichem, punnsomjikaiechem ani gun-namni bhorlelem.Supurlem Anu soglleamkodden maye-moganvagtalem.

Anu ganvche prathmikxallent soglleambhurgeank fattim kad-dtalem. Porikxent tachoank sodanch poilo astalo.Soglleam kariavollimni anikariokromant fuddem.Konnak lozpi nhoi. Nammhunn bhiyeupi-i nhoi.Koslech bhed-bhav kori-nastana vaddpi Anuk, ekadisa tache ixttinninmhunnllem; “Tum chama-rachem cheddum. Mhojeavoin sanglam tujea san-gata chodd bhonvum

naka”. Magir, chama-rachem cheddum zalearkoslo forok. Apleant aniixttinni modem koslemveglleponn asa. Hem yevjittannem aple avoik hachevixim vichar kelo. Bhed-bhav kainch somzona.Punn zoxem Anu vad-dtalem, mun’xam koslovegllochar kortat ani vin-godd nodren vagtat, temonnbhovtalem. Tancheavaddeak chamaranchovaddo mhunntalim.Bhairail’lim mun’xamkoxim vagoitalim. Punnchamaramni toyar kel’leovanno (sandali), moche,vaporpachem konnuchsoddun dinaslo. Nammhunn tancho vapor kori-nastana ugttea payeamnibhonvunk sodinaslim.Anuchea kallzant he bhed-bav sompounk vaurunktacho haves zalo. Apunnkhup xikop kortolem, or-thik udorgot kortolem,tedna somaz kosle nodrenpolletolo ani vagoitolo, teafuddarachi vatt polloiturlem. Zorui munxamtache sovem vegllochar ko-rtalim, torui Anu mun’xal-layen soglleam sovemmayen vagtalem.

Avoy-bapain aplo gham’varoun Anu-k ‘graduation’porian xikop dilem. Anikuifuddem xikop korchi tachiaxea asli, punn aplea avoi-bapaiche koxtt pollountannem nokri korunktharailem. Eka iskolanttaka xikxika mhunn nokri

mell’li. Kiteak tacheankdde bore asle. Avoi-ba-pui dusre vatten tachemlogn korun divpachi tozvitkortalim. Novre sodle,punn tachea xikxonnak sorzaupa sarkho tanche zatintkonnuch mellunk nam.Her soiriko yetaleo, punnchamarachem cheddummhunn kollona fuddemdusrinch karannam diunsoirik moddtalim. Thod-dim zannam ail’leampayeamni aplim panvlamportitalim. Anuk dukhbhogtali. Vell sorta sortaosoch tache vollkhicho aniborobor xikovpi hachesovem mogachi dori eka-mekak lagim haddtali. Do-gainchea kallzamni eka—mekacho mog zalo. Punntea cholean,ghorcheanchea dhobavaklagun soglle sombond tod-dun uddoile. Thoddeakallan Anun lognachimchintpam soddun dilim.

Aplem purai dheyan-mon’ aple nokrent gul’l za-lem. Sanjechim bhurgim‘tution’-ak yetalim. Poix-eanche axen nhoi. Goribbhurgeank funkeachemxikoitalem. Toch havesaplea kallzant ballgundovrun, somazachi nodorbodlunk.

Anuche zoddinghorchem udharposonnzatalem. Bapui zannto za-l’lo. Dukan viktem gheunkzaite zann darar martale,punn Anucho ek havesaslo. Bapaichem tenchdukan durusti korun novetorechem mocheanchemdukan eka disa suru kor-tolem. Tedna mun’xachivagnnuk polloupachi asli.Anun aple dhaktte bhoin-nichem xikop chaluchdovorlelem. Eka disa tachofuddar boro korche axen.Kiteak taka suropai-bi asli.Fuddarak taka somaz kosovagoitolo, hem-i pol-loupachem aslem.

Anuk eka disa tachi so-maz seva polloun, kaimzannamni ganvche pan-chayaticheam vechn-nukank umedvar koxemubem ravunk agro kelo.Bhoumotamni tem jikunailem, itlem ki, ‘Sarpan-chachi’ zutti tachea hatantghatli. Aplea hatant aslelitakot gheun Anu so-mazachi nodor bodlopantgul’l zalem. Dusre vattentachi lognachi pirai sorli.

Taka na mhunn axea-i urlinam. Oslea somazant Anu-radha vaddlem, jiyelem.Bhoinnichem logn korundilem, Bapaichea dukanant‘Modern Shoe Store’ugoddlo ani aplea khas jiv-itant mat tem apleahavesant gul’l zalem.

John DinizChandor, Gõy

Porot ek pavtt Romi lipi Konknnint sahity-acho chonvor fulunk lagla. 2012 vorsacheanimannea khinnant anik ek nanv sahity-achea molleant bhitor sorlem tem Pilar Son-vsthecho Dil’li prantacho vangddi Padri Eu-sebio Gomes hachem. Aplea penacheavoznadik hateran tannem 30 motianchilekhmall uzvaddaun Konknni sorospotikgirest keli. He 30 lekh mhonnlear onnbho-vacho porzoll ‘SOTACHIM KIRNNAM’ heapustokachea rupan Konknni mon’xakfavleat.

Padri Gomes-achem purai pustokmhonnlear ek tthevo koso. To padri za-lolean sotachem protik Jezu Krist ani apleajivitant sabar proyog korun jiyelolo Bhar-toacho Raxttpita Mahatma Gandhi hanchotacher probhav disun yeta. Lekh borov-pachea okxor sahityant Padri Gomes khoroutorla.

“Hey Ram!” hea aplea poileach lekhanttannem Mahatma Gandhichea jivitachi jolokamkam dilea. Gandhijicho thoddoso itihasdiun to aplim totvam koxim jiyelo temdakhovpacho yotn kela. Sot ani ohinsa himdon okhondd hateram gheun Gandhiji Brit-tixam kodde zhuzlo ani tannem DokxinnAfrikek astana apleacher kelolea oneayachoek bhaxen bodla ghetlo. Mogan ani hinvseviret suddsuddit protikara udexim tannem

tea ghottmutth som’rajyak fuddokelo ani amkam-i mogan jiyeonkto ulo marta. ‘Simon, porot voch,Inquilab jindabad, Bharat mataki Jai’ sarke nare aplea dusrealekhant diun borovpi am-cheant des-bhokti zagoyta.

Kristi xikvonnecho borov-pean aplea pustokant bhor-pur upeg kelolo dista.‘Bhogs ani Nivar’, ‘Khux-alkay Tujea Hatant Asa’,‘Bhuzvonn ani ghottay’,‘Jezuche Koxtt ani Dogd’,‘Ters Rozarachi Xokti’,‘Deva Kodde Vannponn’,‘Tum eksuro nam’, ‘Ami Taka vollkhunkna’, Khaltikay Khorea Vhoddponnachi Nix-anni’ oslea lekhamni borovpi otmiktay, jiv-itachi sotam ani mon’xachi osokt’tay sarkeavixoyancher uzvadd ghalun ek monis heatotvam xivay jieyonk xokona mhonndakhoyta.

‘Gorib ani girest, Sukh ani dukh, kallokhani uzvadd, khorem vhoddponn hanchifoddnni korun monisponnache dhodde toamcheant ghalunk sodta. Tibetantle chol-lvoillicho ek ugddas kortana borovpi Pak-istanachea martirachi khobor sangta aniNepalantli rajaxay kosoll’li tachi gozal korta.

Amerikeche monis Chondrimarpavle tednanchi ugddassangun monis kitlo jid’di

asta tachi vollokh dita. “3 Id-iots” ani “Dum Maaro Dum”

hea cholchitrantlem lisanvamche mukhar dovorta. Tech

porim Gõy ani Gõykarponnhanche chitronn korun

moniskullacho vikas dakhoyta.To somazachea vikrutayancher

boddi marta. Mog ani Devachexikvonnecher bhor dita.

Eke Avoycho Mog hea lekhantborovpi mhonnta

“Avoychea kusveantastana amchem ani

tichem natembombleche nalli (umbilicalcord) vorvim zal’lem. Heachkhatir ek veokti aplea bapayporos aple avoyk chodd pro-mannan chikttun asta…. De-van dilolem misanv tinnembore torem pall’lam dekhunanche avoyk amchem no-man korum-ia.’ Mon’xa-mon’xachim bigoddlolimnatim zullun yeun mon’xanDev-bhiranticho sonvsar

bandunk yevjilolo borovpeacho yotn fol-ladik zaunk amchi prarthona. Padri Gomes-ache unchamolache vichar sogllea merenpavche hi opekxa.

Sotachim Kirnnam hem pustok DalgadoKonknni Akademiche Kombri Yevzonnekhala chhaplam. Tachem mol asa 70 rupoyani taka famad chitrkar Willy Goes-an kovorchitraylam. Kovorachea fattlean E.V. Mi-randa hannem borovpeachi vollokh dileazalear borovpean hem pustok aplea jivitantsotachim kirnnam fankoylolea avoy-bapay-chea omor ugddasak bhettoylam.

Vincy Quadros

7Sahitya

Vachpan mellpi khoxiPustok vachun ji khoxi

mellta tachi tullna herdusrea vostum lagim ko-runk zayna. Tuka zay teavellar, zagear hea monaksukh diupi karyan vanttogheunk zata. Pustokachimpana voilea-voir ghunvd-daunk vo pustok borepod’dotin vachunk zata.

Pustokam amchea jin-nen sodanch sangata asta.Poixillea desamni ve-tanam ‘bus’-imni, ‘train’-invo vimanan boslolo as-tana, vo konnachi vatt pol-loyt astana vo jednam ka-mantlean suseg melltatednam amim pustokvachunk xektanv.

Thoddea vachunk axele-lea vachpeank, vachop êkkarya jem tannin dor disakorchem oxem tanchemmon asta, magir tem thod-dea vella khatiruch aslear

poryant upkarta. Tancheajivitan kitem-i ghoddoni,aplem mon mekllem ko-runk aplea avddicheakaryakhatir te tancho vellsoddoytat.

‘Library’-mni zaytimborim pustokam vachunkmelltat, ani te vachunkvhodd promannan vach-pache mogi yetat. Toxenchzayte tornatte poryant va-chop korunk akorxit zaleattem-i disonk yeta.

Vachop hem fokt vellsarpachem karya nhoy.Tem vachpeachea monakkaryamagn (busy) dovortaani utravoll (vocabulary)vaddounk, mon xittuk(sharp) korunk, ani ginyanvaddounk adhar dita.

Apjinnechea adharanmon’xachea sobhavacherkholayen ginyan mellounkzata, karonn tatun borou-

peachea jinnechem pro-mannik vornnon asta, jemvachpeak tanchea jin-

necho bhag zaunk odhikardita, ani kay pautti tanchevorvim kitem xikonk

poryant mellta. Namnechea borou-

peamni apleo bhailea de-samni bosoilelea odd laupikanniyamni tea zageavoilea lokanchem, rit-inchem ani sonskru-tayechem spoxttponnanvornnon kelelean, vach-peak oxem dista ki to teazagear svota asa mhunn.

Lokank zankam vachpa-cho chodd mog asa, te zan-nat ki vachlear tankamsuseg mellta mhunn. Vach-pachi tan (thirst) itli khorzata ki êk pustok vachunzalea uprant rokddenchdusrem vachchem oxemdista.

‘Knowledge is wealthand books are a treasure’.Atamchea disamni pustokmogi vegvegllea xe-trantlim pustokamvachunk xektat.

Pustok

Vimorso SOTACHIM KIRNNAM

Kovinchim BhavnamNovem ani

Pornnem VorosNovea vorsant novem jivit,Pornem voros ek kovit.Sonvsarant ami aileanv riteMortoch vhortoleanv kitem?Niropradhi porjechegorenkarBharatant hinvsechem zhuzmarekar.Novem voros zaunk khoxalani xitoll,Monam korum-ia xud’dh aninitoll.Novea vorsant dukh naka,rag nakaFokot sukh ani mog dimhaka.Pornea vorsant zaitem noxttdekhlem,Saiba, novem voros kor hin-vse mekllem.Novea vorsant xantichi asballgitam,2012 vorsant soglleank dad-hosponn anvddetam.

Diogo Mathias FernandesChikhle – Mhapxem – Goy.

Tea Lharamcher

Tea orixtt dorya kinnarerEk zantti ostori choltaliLokon poddtta kai distaliEka Padrin ghott hatakdhorli.Maim tum konnak sodta?Hanga tor konn naTum, hanv ani orixttlharamTuka cholunk tor takot na.Pativ mhozo sonvsar sod-tamKitlim vorsam zalim mel-l’loch naOso sanjchea vellar mhozoputDorya kinnarek haddttalomhakaAiz tachi savlli pasun na.Kitlim nich tim lharamHe gorib ostorek man-dunknaVadoll modd, ‘boat’-ichimsutramKonn khoim sanddlo kho-bor na.Tea ‘boat’-ir mhozo mor-

gadMhozo jiv mhozo fuddarPativ, kinnarer ubim ravunpolletamSodanch yetam hea vellar.Khub maya asli avoychiMhoji itsa hea lharamchiKen’na kay lharamcherhalot-dholotDisteli savlli mhojeaputachi.Maim, atam tum khoim?Pativ, Dev korta ti svatAmchem hanga kitem asaCholta ti vatt, nhidta tembiradd.

Cyril D. Fernandes Bannavle.

Mottvi Kotha

ANURADHA

Page 8: Amcho Avaz

8Vicharkhonn

Lokxayent khoincheim sorkarlokak onek axvasona (assurances)divn sot’ter yeta. Uprant bhorvon-vxacho bhong zanv naye mhunnsorkarak te diken vavr korchopodd’ta. Manoharbab Parrikar-achea fuddarponna khal ghoddunail’lea sorkarak lokache sabarproxn suttave korpak sopemnhuim. Lokacheo opexa boreochvaddleat. Novem sorkar vinchunditana lokanim jim sopnam pol-loilelim tim sakar zavpachea vat-ter asa kai nam hacher nodorghunvddavop gorjechem.

Poile suvater nodre mukhar yetato mhunnje be-kaidexir minakhannicho prosnn zo venchunnekevellar boroch gazlo ani tech vellarShah Commission-acho ahvalui(report) bhair sorun adlea Con-gress sorkaran bekaidexir, be-moryadit min khonnpachi ‘MineOwners’-ank sutt divnsorkarachea yennavollik 5000kotti rupiancho fottko bosla oxemuktaddar aylem. Punn jen’na BJPsorkar sot’tyer aylem ten’na kaimkotthin husko korpasarke prosnnuprasle karonn Supreme Court-achea adexa promanne mina

udyeog bond dovorcho poddlo anitech borobor he udyeogacherolombun (dependent) axil’le herdhondekar zoxe ‘barge owners,truck owners, barge crew, truckdrivers, garage mechanic, restau-rant owners’ ani sombondhit kam-dar hancho komayecho/bekarpon-nacho prosnn upraslo vixex korunbarge/truck owners hanchokaronn tannim hea dhondeak la-gun ghetlelim benkanchim vhod-dlim rinnam.

Rinn koxem farik korop hi ekvhodd somosya tanche mukharubi asa. Ho prosnn soddoupachosorkacho proytn chalu asa anitankam adar diupak yeuzonn be-ginuch chalik laitole oxemManohar Parrikar-an mhonnlam.Tech porim heo bargeo ani ttruckani dusrea khuimchea vatten up-yog korunk melltta hacheruy upaysodun kaddpacho yotn chol’la hiek somadhan divpa sarki khobor.Toxench beginuch kaidexir minakhannim porot chalu korpa khatirsorkarache yotn astole hi umedvaddovpa sarki ani khos div-pasarki gozal.

BJP-n aple zahirnameant no-mud kel’leo yeuzonno dekhikLadli Laxmi, Mahila Gruh Adhar,Dayanand Samajik Surkxa, chaliklaileat ani tacho lav nagrikankmelltta hi ek khoxechi ani tokhn-nayek patr oxi gozal. Punn heoyeuzonno soglleach nagrikankbhedbhav nastona soglleach mot-darsonghantlea lokam merenpavta hachi kallji ghenvchi pod-

dttoli karonn kaim kagallio (com-plaints) he dixen ainkunk mellttaani teo mhonnlear heo yeuzonnoBJP amdaranchea motdar song-hacheach lokank favo zatamhunn. Hem oxem ghoddonahacher lokx kendrit korun sogl-leach vattharantlea lokank lavmellttolo hachi kallji sorkaranghenvchi poddttoli.

Lokayukt: Manohar Parrikaranzahir kel’le te pormanne sorkarghoddun aile borobor 100 disambhitor Lokayukt –achi nem’nnukzaunk zai asli. Punn ti aiz merenzaunk na punn ti nem’nnuk begin-uch zatli oxem Mukhel Montreankhatri divn sanglam. Lokayuktzata title begin nemcho oxisorkaradden amchi soglleanchichmagnni asa karonn amkam bhrox-ttacharacher karvay ayloli zay anibroxttachar zata titlo unno zal’lozay. Hem panvl fokt Lokayuktaslearuch zaunk xokta.

Lokayukt Bill jem adle vidhansobhent mandun ghetlolem tatunthea sorkaran kaim bodol ghod-doun haddla ani Vidhan sobhentpas korun ghetlam. Punn tacherbhailean lokancho nixed anibhasabhas chaluch asa. Ho bodolmhonnlear jen’na Lokayuktekadea montreak goirkarbharantnomud korta ten’na tea montreanrajinamo diumcho oxem na. Hi ekkhed korpa sarki gozal. Sorkari ko-rmachareak “suspend” korumyetapunn montreak toxem korumnezo. Dekhun kaidean tannem ra-jinamo divop oxem tharailear

borem zatlem aslem. Lokayuktbariksannen niyall korunuch doxitharaytolo ani dekhunuch doxiasloleak rajinamo diumchoch pod-dttolo oxi tozviz asunkuch zayoxem mhojem pramannik mot asa.

Ami bhroxttacharacher bondhihaddunk sodtanv punn kagall ko-rtoleank, zor kagall chukichi tharlizalear 1 tem 10 lakh meren dondd(fine) asop hi tortud niraxavadizavn asa. Kitlexech fautti amcheneaypalikent khorem uloupeakghunvddaun ghunvddaun fottkiromhunn tharaytat. Oxench ghod-dlem zalear khori kagall asunuifottichi kagall tharavn samanyamon’xak dondd poddum yeta tedekhun hi donddachi rok’kompolleun kagall korunk konn fud-dem sorcho na hi khont korpasarki gozal.

Sokaran aiz meren lokacheproxn suttave korpachea nodrenpavlam marleant hatunt dubav na.Amchea mukhel montramcheapramannikponnacherui dubav na.Punn lok jea vegan bodlav had-dpachi opekxa kortale te porimsoglem samadhankarok zata kaikitem he vixim soval (questions)asat. Mundkaranchi somosya,“parking”-cho proxn, nokri vix-inche proxn. Vaddtteo choreo anisamajik opradhanche proxn,Gõykarank porvodd’ta tea doranghoram upolobd korun divpa vix-imcho proxn… oxea sabar so-mosyancher koddop upay kad-dpache dixen azun favo timpavlam ukol’lolim mat na!

amchem mOT

UzVaddachem kirN

Gõyant bodol ghoddot asa. Hea bodolpancher ami barik niyall korunk naani tea pasot tachi gombhirtay amkam matuy kollonk na. 1961 vorsa jen’naGõy mukt zalem ten’na Goenchi loksonkea (population) fokt oglli unni 6 lakasli. Aiz hi loksonkea dupett zalea. Itlench nhoi tor tantuntle ogle unne 40%lok Gõyeam bhaile asat. Hantuntle kaim lok fattlim tis ponchtis vorsamGõyantuch ravta. Hea lokamnim anek toramnim Gõychea udorgoticheavavran hat bhar lailolo asa. Sorkari ofisamni, khasgi ofisamni, bandhka-machea mollar, adi hea lokamni vavr kela ani korit asa. Torui punn ami healokank ‘voile’, ‘bhaile’ ani ‘ghantti’ poryant mhunnpak fattim sorona.

Gõy svotontr zalea uprant Gõykar ani Bharati porje modhli vonotth mod-dun ami Bharatache nagrik zalim. Svotontr Gõychea mollar soglleach vat-tamnim vikas zaunk laglo ani azunuim zait asa. Puddtugezanchea 450 vor-sanchea hukum’xay kallant ji udortgot zalina ti fattlea 50 vorsamnim zalimhunttlear fott zanvchina. Fattlea vorsamnim raxttriya mollar ghoddounhaddlolea eka ‘pol’-a vorvim Gõy Bharantlo No. 1 prant mhunn jahir zalo.Borea vangdda vaittuy bhitor sorta mhuntta tem khorem. Bharatachea dus-ream prantantlo lok Gõyant yeunk laglo ani azunuim yeit asa. Aiz GõyantGõyam bhailo lok itlo zala ki tancho porinnam Gõykaranchea jivitacherzata. Hi gombhir poristhiti kiteak lagon zali kay?

Anek toranche Gõyam baile lok Gõyant asa. Todde lok sorkari kocherimnivavr korta zalear zaite zann dondheant misoll zal’le asat. Tannim aplimsvothachim ghoram bandhleant ani bhattam bhensaim viktim ghetleant.Zaite pavtt tanchim bhurgim Gõyantuch zolmoleant. Tannim aplea pran-tachea nanva khala sonstho ghoddleat. Haka lagon Andra, Kerela, Kolkota,Gujrat, adi prantancheo Gõyant sanskrutik sanstho asat. Heo sanstho ap-aplea prantachi sanskruti bhurgeam bhitor jivi dovorpak proytn korta.Gõychi sanskruti aplea bhurgeam bhitor zolman haddpak yotn korinanthem dukhichem asa.

Dusre toreche Gõyam bhaile lok Gõyant asa te mhunttlear disvoddeacheakontar vavr korun aplim pottam bhortat te. He lok chodd korun oxikxit (il-literate) asta. Te bandhkamachea vavrant misoll asta. Roste, pul, ghoram,adi bandhkamam he monis na zalear ek inch bhor poryant vavr fuddemvecho na, he sot asa. He lok hanga thoim, chodd korun ‘Comunidade’-cheazageant, bekaidean zompddeo galun apli ravpachi suvidha korta. He lokGõyant urpachem karann mhunttlear amche rajkarnni fuddari zaun asa. Helok amchea rajki fuddareancho ‘vote bank’ zal’lea karannan he fuddaritankam adhar diunk fattim sorona.

Tisre toreche lok mhunttlear ‘contract’ korun kam kortat te. He lok xe-tamnim, bhattamnim, bhaginim, tovoyponnan, ‘plumbing’, ‘painting’, ‘car-pentery’ adi vavr korun aplo dispotto soddoitat. Chovte toreche lok jebazaramnim fulam, follam, baji, kopdde ani her dusreo vostu viktat poi te.Niyall korpachem mhunttlear he lok Gõyant asa punn ami tanche lagimvevhar kortana amchi Konknni bhas uloina punn tanchi Hindi bhas uloi-tanv.

Gõy mukt zalea uprant Gõycho rajkarbhar bore toren cholounche khatirtea kallailea Maharaxttravadi Gomantak Party-chea sorkaran dusrea pran-tantle karmachari Gõyant haddle. Kaim vorsamnim hea karmachareankGõyantle dhanvddanvche khatir ‘United Goans’ pokxan ek chollvoll keli. Hechollvolicho hetu mhunttlear, Gõy bhailea lokank lagon Gõychea niz putanknokreo mello nasleo ani nokreo mell’leat tankam ‘promotion’ mello naslem.Punn aiz Gõyant je bhaile lok asat te xembor pavttim tea kallailea loka poroschodd asa. Punn Gõynkaranim tanchea add koslench andolan korunk nanhoi mhunn korpacheim chintunk na. Hachem karann mhunttlear he Gõyambaile lok aiz Gõykaranchea pottar aple paim dovrina. Kiteak jo vavr ani jodondho he lok kortat to vavr ani te dondhe amche Gõynkar korunk loztat.Amche Gõykar bailea desamnim vochon kosleim kam korpak toyar astatpunn tench kam Gõyant korpak te fattim sortat. Heach karannank lagonhanv mhunttam ki Gõyam bhaile je lok aiz Gõyant asa te aple pott bhorchembhorun amchi Gõykaranchi sevai korta.

Hem khoreponn dista zalear hea lokank ‘bhaile’, ‘voile’ vo ‘ghantti’mhunnop hem sarkem chukichem asa. Tankam ami hea fuddem ‘NoveGõykar’ mhunnche poddtole kiteak te amchea somazache bhag zal’le asat.Punn ek prosn monant yeta to oso: ‘Aiz Gõyant he babtin jem kitem chol’lamtem toxench cholot gelem zalear anik pondra vo vis vorsam bhitor nizGoenkar apleach Gõyant porke zatole ani ‘Gõychi Osmitay’ vo ‘Goan Indentity’mhuntta tichem kitem zatlem? Hem kalluch sangtolo!

Nove Gõykar ani GõychiOsmitay

Bunty kumAR

Devan amkam don kan dileat, don dolle dileat, ek jib dilea, kiteak, amibore bhoxen team sandeancho upeog korpak. Punn zaite pautti ami am-cheam heam denneancho dur-upeog kortanv, ani sonvsarant borem korchesuvater vaitt kortanv ani magir eka-mekak guneanvkari korun roddttanv.

Konnui tor amche lagim uloita zalear, ami kan diun aikop. Modenchuloilear vixoy khuinchea khoim pavom-yeta. Kedna-i ami aikopak chuktanv,ani amchea bhitor vegllech goir somoz zatat. Sarkhem aikonk na zaleardon pautti vicharlear, chodd borem. Nam tor somzonnen chukh zait mhunnbhirant asta. Ami tor kanamni borem tem aikolear kainch vaitt nam. Boremaikon boreo kornneo korop hantuntlean zaitem xanneponn asa. Kedna-iami dusreancheo gozali aikon gheta ani magir tench khorem dovorta. Kon-nem-i amkam kitem-i sangta tem ami kosak lavun polleunk zai. Boremdista zalear apnnanvchem ani vaitt dislear bhair uddounchem. Dusreanchesoglech vichar aikolear amchem gott’tonn korun ghevpachem? Thodditori apli tokli uzar korpachi. Dusre boreak sangtat vo vaittak sangtat, tacherami zonn- eklean khol niyall korunk zai. Zo konn barik chintun pavllammarta, to xevottak yesesvit tharta.

Dolle dileat polleuncheak. Zaite pautti ami dolleancho upeog vaitt nodrenkela. Amcheam dolleamni dusreanchem borem dekhche bodlek ami amcheadolleancher kudd’deponn haddlam. Konnui voir sorlo zalear, tannem chearpoixe kelear, ami rokddeoch tea mun’xacheo vaitt gozali korunk survat ko-rtanv. To babddo rat aslele dis korun koxtt korta, tem ami visortanv. Amchedolle rokddech futt’tta. Dusreachem boreponn amkam zalelem naka, amkamfokot amchench boreponn zal’lem zai. Aiz somazachi nodor paddi zalelidista.

Ek cheddum-cheddo vatter mellun pott bhor uloitat, tanchem natem (re-lation) bhav-bhoinnichem asta, punn somaz tankam mog kornaram mhunnsomzota. Tech porim ek anvkar cheddo, eke randd (widow) bailek aplo ad-har korta, tedna somaz tancheo naka zal’leo gozali korta, ani ekachem xem-bhor korun tancho respet-man ani abru varear uboita. Ghov naslele bailekadhar kelear ami Devachem asnnem (presence of God) bhogtanv. Oso somazamchem kiteak chintina zait? Jedna dusreank ami bore nodren polleteleanv,tednam Dev amcher bhorpur axirvad ghaltolo. Vaitt bhair marun boremtem ami polleunchem.

Tisre suvater, Devan amkam jib dilea, punn te jibek add nam ani techjiben mun’xachim monam dukhoitanv. Kitle pautti ami he jiben dusreacheovaitt gozali kortanv ani oxem korun ami amchea bhavam-bhoinnink khursarkhillaitanv. Mun’xan tondd asa mhunn kitem-i ulounchem nhoi. Amchejiben kitle pautti ami amchea peleachem nanv uboitanv ani oxe toren De-vache kaide moddtanv. Dusreanchem sodanch borem uloumchem, boreokornneo korun dusreank adhar diuncho. Oxem kelear Devacea utrak amithir ravtoleanv. Devachem besanv amkam zai zalear, Devachi khoxi amcheajivitan apnnaum-ia.

Sonvsar don disancho. Borim kortubam adharun amchem jivit sarum-ia.Vaitt korche bodlek sogllim eka-mekak hat diun novo somaz bandhunkproytn korum-ia. Sonvsar sorg vo ifern korunk, amchea, zonn-ekleacheahatan asa. Ami sogllim fuddarache dive, uzvaddachi vatt pettoit ravum-ia.Amcheam boream gunnancho porzoll dusreanchea jivitant ximpddaum-ia.

Ami Fuddarache Dive

Fattlea Aitarachi gozal. Apleekuch ek dhuvechea poilea ko-munhanva nimitan, tin ganvampoltoddi chovtea ganvant ravpimhojea ixttan dobazo tharaylolo.Sokall ordi zaloli. Vatter, dhovinhesonn nhesun, ani sozoyloleovati eka hatant dhorun, kaimbhurgim aplea avoy-bapay vangddaumedin, nettan cholun ghora por-totanam pollelim. Kaim zonnamsaikolincher ani mottor-saikolincher bosun portotalim.Khuinchean? Ganvche igorjekthaun. Mhonnche, mhojea ganvanttea aitara bhurgeank Poilo Ko-munhanv aslo.

Poilech pavtt komunhanvghetololim bhurgim, avoy-bapayvangdda cholun vo saikolir bosunyeta-vetanam, konnachem-i monoddpi to dekavo mhaka poil-incheanuch khub avoddta. Headekaveantlean khubxeo gozalithaveo zatat – Bhurgeank Poilo Ko-munhanv mhonntoch, tea disa gan-vant ek vegllem vatavoronn nir-mann zata. Ganvantlea xezarivaddeank aplea xezariak konnpoilo komunhanv gheta, vo konnemghetla tem choddxea promannankollun yeta. Poilea komunhanvachiti dhovi nhesonn nhesun,bhurgeank-ui apunn monam-kallzamni dhovim-dhovinch asatoxem bhogta, ani tem tanche chal-intlean dista. Tancheamukhamollavelem tem deivik in-osentponn, khuxalkayentlean

poilech pavtt angant upzololo totancho agllo-vegllo nett, vattenyevpi-vochpiamni mud’dom zaunapnnak polleunchem oxi tancheamonant lipun asloli ti opekxa, teadisa khatir mud’dom amontronndiun apoylolea vori tanchi ti dhovenhesounnentli sobhyo vagnnuk,adi. Khuinche-i firgojent zaum, vor-santlean ekuch pavtt ho dekavopolleunk mellta! Ho dekavomonache tablet-icher polletanam,tea disa ixttachea ghora sodamporos matxe vegim pavlom dislem.

Somarombha khatir mattvantzomlolea itlea loka modinch ixt-tachi dhuv mell’li. Tika borem an-vddetoch, bhair-bhitor zaun ixttaksodlo. Punn to kamani gul’l aslo.Monant mhonnlem, ho az mukhelmontria poros-ui chodd okupadasa. Taka uprant bhettop xan-neponnachem zatolem. Mattvantleeke bosker boslom. Thoim bosunfattlean-fuddlean man ghunvddaunsogllem nirkitanam (observe), ixt-tachea xezariak aslolea ghorachernodor geli. Thoimsor-ui dobazoaslo, punn kazaracho. Ghoramukhar ubi asloli dhovi Volkswa-gen Passat nomuneachi, uncha-mo-lachea lesimni ani fulamni nhesoy-loli gaddi moneamni tench sangtali.

“Fokot gaddiek polleum naka,amkam-i polle,” konnem tori mho-jexim yeun mhonnlem. Polle zalearixtt mhozo!

“Va! Ekach vaddeant don son-vskar. Tumger poilo komunhanv,ani tanger kazar!”

“Kazar nhoi, thoimsor-ui poilokomunhanv. Mhoje porim taka-iekuch dhuv.” Ixttachem sangunsomptanch taka konnem tori apounvhelo.

Ixttachi ti zap aikun kallzant‘ghosss’ zalem! Poilea Komunhan-vak-ui atam oxeo gaddio nhesounvhortat?! Mhozo mood-uch off zalo!Yetanam vatter, dhovi nhesonnnhesun, ani nettoyloleo vati hatantdhorun, aplea avoy-bapay vangddacholun ghora portotalim teabhurgeamni hem komunhan-vachem mottor pollelolem zalear,tankam kitem bhogpachem kai?

Poilea komunhanvacho dis lagimpavta-pavta, igorje kodde tea disasogllem vevosthit ani xistin za-unchem mhonn igorjeche vhoddil,bhurgim-umedvaram khatirtanchea avoy-bapyk orthabhoritnem’ghaltat – misak omkeach vellaadim pavop, dhovich nhesonnnhesop, hatant vat asunkuch zai,misachi rit choltanam modem kon-nench fottu kaddunk zainam, adi.Avoy-bapuy aplea bhurgeam khatirhe nem’ hum-kum korinastanampalltat ti khub bori gozal. Mhojeamotan, hea nemant, igorje kodd-chean anik eka nemachi bhor pod-dop gorjechi – Poilo Komunhanvghevpi bhurgeank sozoylolea mo-tor-gaddiamni haddop nam!

Khubxe pavtti bhurgim, apnnasorbhonvtim aslolim konn bhurgimaplea poros chodd kitem kortat,kitlim borim nhestat, gaddiam-mottoramni koxim bhonvtat, ani

tosleank somaz koso unchle no-dren polleta tem zanniv kortat; anitantuntleanuch khubxe pavttitanchim tornnim monam unnepon-nanchea bhavnank zolm’ ditat. Himunneponnanchim bhavnam, fud-dem vochun vaddtea bhurgeancheajivitacher vaitt porinnam’ korchixoketay asa.

Apnnak ekuch dhuv vo put, voaplea ghorant bhurgeacho poilochkomunhanv mhonnit dobajea nim-itan pivnnank, jevnnam-khannankzo hixeoba bhair khorch kortat to,Gujratcho mukhel montri Naren-dra Modik desacho prodhan mon-tri korop vo nam oxe torecho vada-cho vixoy. “Hanv tea bhurgeachopodon” vo “hanv tachea bapaychoghott ixtt dekun hanvem takapoilea komunhanvachea so-marombha khatir to vosro sponsorkela” ho-ui bhasabhaxecho vixoy.Punn, poilea komunhanvachomukhel dobazo zaupi zagear – ig-orjek - yetanam, bhurgeam-umed-varank gaddio-ghodde asloleaavoy-bapaymani teo sozoun had-dop nam oso-i ek nem’ asop mhot-vachem.

Nam zalear, fuddarak apleabhurgeanchea poilo komunhanvnimitan konn-ui avoy-bapuyutt’tolim, ani kazarank kortat toxeokomunhanvam khatir-ui bhad-deacheo gaddio nhesoun had-dtolim. Ani oxem ekdam’ suru za-lem zalear, tantuntlean anik-uikhubxea noxttea khorchacheogozali suru zaunchi vatt ugti zatoli.

Mhalgoddo Lekhok

Jose sAlvAdoR FeRnAndes

Sompadpi - Konkan

Divo

Ashok R. ChodAnkAR

POILO KOMUNHANV - BHURGEACHEAKAZARACHI ‘PRACTICE’?

Boroynnarank chotray…

“Amcho Avaz” hem poilenchKonknni (Romi lipint) bhaxentlemrongit satollem zaun asa. Toddeachdisamni tem niamit (regularly) Son-varachea Sonvara porgott zatolem.Tumi polloylam tea pormonnem heasatolleant torekvar bhag (sections)asat. Tumche avddi pormonnemtumi tumchi borpavoll korchi aniamkam daddun diunchi mhunnkallzantli vinonti asa. Tumcheamnitumchi borpavoll vo fottu vo anikkiteim jem tumi amkam pattounksodhta tem he porim pattoum yeta:l E-mail: [email protected] [email protected] Post: Editor, Amcho Avaz, HeraldPublications, A Block, First Floort,Campal Trade Centre, Campal, Pan-jim, Goa.‘Amcho Avaz’ yexesvit (suc-cessful) zatolo zalear tumcheaadharachi goroz asa.

Sompadpi

Tiatristank Vinonti…

Tiatr Gõychea somazant khubnanvlovkik asa. Tiatra itlo nan-vlovkik drama anik Gõyant namhunttlear fott zanvchina. “AmchoAvaz” hem poilench Romi lipiKonknni bhaxentlem rongitsatollem tiatrachi chearui vattamniseva korunk vavurtolem. Teakhatir amkam sogllea tiatristbhavam bhoinnamchea so-hokarachi bilkul goroz asa.

Tiatranchea ‘Advertizements’-amkhatir konnacheanch bolsank marboscho na oxi kallji gheun tia-tranchea jahiratinchi ‘rate’tharaylea. Tiatra khatir ami “Am-cho Avaz” hachem fattlem panrakhun dovorlam. Goroz poddlearkhas tiatra khatir panamchoankddo vaddounk ami fattimravchena.

Tea khatirTiatrachea mollarvavurpi bhavam bhoinnamni tumi

‘Amcho Avaz’ stolleacho faido ghe-uncho ani tem kortana tumi heasatolleak tumcho sohokar diunchomhunn vinonti.

Tumcheamni tumchea titramvixim batmi, tiatranche fottu voanik kiteim tiatram vixim tumiamkam pattounk sodhta tem heporim pattoum yeta:l E-mail: - [email protected] vo [email protected] Post: - Editor, Amcho Avaz,Herald Publications, A Block,First Floort, Campal TradeCentre, Campal, Panjim, Goa.‘Amcho Avaz’ yexesvit (success-ful) zatolo zalear tumchea ad-harachi goroz asa.

Sompadpi

Vachpeank Suchnam…

Khoinchench potr zoytivont za-tolem zalear taka vachpeanchi goroz

asa. Vachpi aslearuch ek potr fultaani follta. ‘Amcho Avaz’ hem tum-chem ani amchem Romi lipintKonknni bhaxentlem satollem ful-tolem ani folltolem zalear vach-peanchea adara xivai ghoddonezo.

Tea khatir vachpeamni hea po-trache vorgonnidar (subscribers)zaunk amchi vinonti. Tech porimtumkam jem kitem borem vovaitt dista tache vixim amkam‘feed-back’ dilear khub boreakpoddtolem. Tumchim motamtumi sokol dila tea pot’teancher(addresses) daddunk visronaka. l E-mail: - [email protected] vo [email protected] Post: - Editor, Amcho Avaz, Her-ald Publications, A Block, FirstFloort, Campal Trade Centre,Campal, Panjim, Goa.‘Amcho Avaz’yexesvit (successful) zatolo zaleartumchea adharachi goroz asa.

Sompadpi

Gõy Sorkarachi Vattchal : Ek Niyall

Monis kitlim vorsam jiyeta tacher mon’xachea jivitacho kall adharit napunn monis kitem korta, kitem bhogta ani kitem prapt (achieve) kortatacher adharit asa.

Jawaharlal Nehru

Manestanchim utram

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho

Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office:

St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460;

RNI No: (Registration Under Process)

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications

Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna In-

dustrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome,

Panjim, Goa - 403001.

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Herald represent the views of the concernedauthors, and do not necessarily reflect the views of the Herald editor, publisher, and/or owners.Disclaimer: The advertisements published in Herald are based on information furnished by the advertiser. Herald does not authenticate the printed information in the advertisement. The ad-vertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not the Herald.

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries

[email protected]. For Letters to the Editor

[email protected] articles/features

[email protected]

dsad

Mars 2012 vorsa Gõyam lokamni bhou vhodda sonkhen venchun kaddil’lea BJP sorkaracho provas 10mhoineacho zala ani hea provasachi vattchal koxi kitem hacher ek dhanvti nodor marumya.

Page 9: Amcho Avaz

9Rajkaronn

Bharotantle 10 torunn razki fuddariBharot desat halinchea

kallar zhõy-zhõy desachearajkaronnam sombhondanlhan-vhodd jahir sobhazatat, thõy-thõy lokanimekech torecho avazkaddlolo aikonk yeta, ani tomhonnllear desantleachoddant-chodd torun-namni (youth) rajkaron-nant bhitor soronk zay anisorkari proxasonachim(administration) sutramaplea tabeant dovorpakzay.

Sod’deak BharotacheSonsoddent (parliament)zhoim 53 vorsam pirayesokoile fokot 79 khasdarasat ani tanchi piray 42 vor-sam bhitor asa. Hantle sogl-lech xikxit zavn asat. Han-tuntle je torunn (youth)fuddari vo khasdar asattankam tanchea gharan-nantlean ut’tejon mell’lamrajkaronnant bhitor sor-pak. Sod’deak je torunnkhasdar asat tantle kaimzann montri monddollantmontri mhonn zuttiyerasat.

Britain vo Brittix zanchekodde ami rajkaronnachemdaiz apnnaylem, vo dusreautranim tannim choloy-lolea rajkaronnacho Bharo-tacher chodd probhavzalo,thõyche Brittix nagrikmiroytat ki, tanche koddeDavid Cameron hangasor43 vorsam pirayechotorunn Prodhan Montrizalo mhonn.

Pakistanan halinch 34vorsam pirayechem HinaRabbani Khan hika apleadesachi Videx Montri (For-eign Minister) mhonnvenchun kaddlea. PunnBharot desant atam merenkhõycheach torunn khas-daran sidh korundakhounk na ki apleakodde ditolea montripoda-cho tabo apnnachean svo-tontrponnim cholovnk zatamhonn.Taka lagon atammeren tankam ‘junior min-isters’ osoch tabo melltta.

Sod’deak ami Bharot de-santlea razki mollar vavur-

tolea 10 torunn rajki fud-dareancher ek firti nodormarumya zantle kaim zannmontri monddollant as-pavlole asat.

Agatha Sangma (Zolm: 24Julay 1980)

Agatha Sangma Megha-laya rajyantlean Tura mot-dar songhantlean Raxttr-vadi Kongres (NCP)pokxache tikettir venchunailam.Sonsoddent asloleaheram khasdaram modemAgatha zavn asa soglleamvon torunn khasdar Bharotdesache lok-sobhent.Agatha Sangma hichi piraysod’deak 30 vorsam anitoddo kall tem UPA-cheaKendriya montri monddol-lant Nogor vikas (Urban de-velopment) raj montri(State minister) mhonntabo also. Ti zavn asa dhuvLok Sobhecho adlo Sob-hapoti P.A Sangma hachi zozavn asa ek nanv vosto rajkifuddari. Agatha Sangmahiche kodde UK-che Not-tingham University han-tuntli ‘Masters degree inEnvironmental Manage-ment’ hi podvi asa.Jyootiraditya Scindia(Zolm: 1 Janer 1971)

Gwalior hangasorleaScindia raj ghoranneantlo40 vorsam pirayecho tor-natto Jyotiraditya Scindiasod’deak Kendriya montrimonddollant Commerce &Industry he montraloyachoraj montri mhonn zabab-dari polleta. MadhyaPradesh rajyantlea Gunahea motdar Songhantlean

Indian National Congresspokxache tikettir to khas-dar mhonn venchun aila.Tacho bapuy MadhavraoScindia adlo khasdar aniKendr sorkaracho montrikoso vavurla ani rajki mol-lar khup nanv dovorlam.

Sachin Pilot (Zolm: 7Setembr 1977)

Sachin Pilot somploloKongres fuddari Rajesh Pi-lot hacho put zaun asa.Sachin-achea payk RajeshPilot oxem nanv pod-dpachem karann mhonnl-lear to Varea Fovjent (Air-force) ek uncho odhikarimhonn vavrurlolo. 33 vor-sancho Sachin Pilot IndianNational Congress pokx-ache tikettir Ajmer Loksobha motdar song-hantlean venchun aila.Tache kodde vevsayvevosthaponantli (Busi-ness Management) podviasa ji tannem IHTTT Schoolof Management Neuchatel,USA hangachean ghetlea.Sod’deak to ‘Ministry forCoimmunication and Infor-mation Technology’ hantun

raj montri mhonn asa.Naveen Jindal ( Zolm: 9Mars 1970)

Naveen Jindal hacho ba-puy O P Jindal zavn asa eknanvlovkik udheogpoti aniek huxar rajkornni. NaveenJindal Haryana rajyantleaKurukshetra hea lok sobhamotdar songhantlean In-

dian National Congresspokxache tikettir khasdarmhonn venchun aila. Tan-nem Texas Vidhyapit-tantlean MBA podvi mel-loilea. Tache kodde 45ghodde (horses) asat anitachi svotachi Polo teamasa. Bharot desacho bavttokhasgi imaroticheabhailean tosoch tacherunch ubovncho mhonntannem ek kaydexim an-dolan (movement) kelolemzantunt to zoitivont zalo.Tache uprant tanem FlagFoundation of India nan-vachi ek bin-sorkari son-vstha (non-government or-ganization) ugoddli foktBharot desacho omglokachea kallzanim zagrutdovrunk.Priya Dutt (Zolm: 28Agost 1966)

Priya Dutt hichi piraysod’deak 44 vorsam. Tizavn asa Hindi film kolakarani adlo khasdar Sunil Dutthachi dhuv. Priyachi avoyzavn asli tea kalla vheli eknanv vosti filmi kolakarn.Rajkaronnantuy ticho so-hobhag aslo. Priyacho bhavSanjay Dutt hovui zavn asaek nanv aslolo filmi kolakar.

Indian National Congresstikettir ti Mumboi

hangachea North-Centralm o t d a r s o n g h a n t l e a nvenchun ailea. MumboycheSophia kolejintlean xikxonnghevn tinnem Mumboividyapittantlean podvimelloylea. TV ani Video heamollar tinnen survatekmullavo vavr kela. Upranttinnen Centre for MediaArts, New York hangasortinnem unchlem xikxonnghetlem. Somajik mollar tikhupuch vavurta anizaiteach somajik sovsthamkoddem ticho lagxilo somb-hond asa. Ostoreank zavpiorddeachea kankra (breastcancer) vixim ti zagrutaykorpache chollvollint fud-dakar ghata.

Akhilesh Yadav (Zolm: 1Julay 1973)

Akhilesh zavn asa put putSanajvadi Pokxachoodheokx Mulayam SinghYadav hacho. Akhilesh Ut-tar Pradesh rajyantlea Kan-nuaj motdarsonghantleanKhasdar mhonn SamajvadiPokxache tikettir venchunaila. Tachem xikxonn Engi-neer meren zalam. To

sod’deak SP hea pokx-achem khupuch vavr korta. Tosoch to UP rajyantlo teapokxacho vhodd fuddari.Sodeak to Ut’tar Pradeshhea vhodd prantachoMukhel Montri zaun asa. Milind Deora (Zolm: 4Dezembr 1976)

Milind zavn asa Kongrespokxacho khasdar zo Dokx-inn Mumboy motdarsong-hantlean lok sobhentvenchun aila. Tachea ba-paychem nanv Murli Deorazo zavn aslo ek nanv vostorajkornni. Sod’deache loksobhent to-i zavn asa ek

khupuch torunnkhasdar.Bouston Vid-hyapittantlean tannemPodvi xikxonn ghetlam.Tontrik mollar xikpeanchiudorgot zanvchi he no-drentlean tannem khasxikpeam khatir SPARSHnanvachi ek sonvsthasthapon kelea. 2011 vorsataka kendriya montrimonddollant ‘Communica-tion and Information Tech-nology’ hacho raj montrimhonn nemla. Famad hindifilmancho nirmato Manmo-han Shetty hachi dhuvPooja Shetty hiche koddeto logn zala ani tacheghorkanichi ‘Walk WaterMedia’ nanvachi filmam to-yar korpachi komponi asa.Dushyant Singh (Zolm:11 Setembr 1973)

Rajasthan rajyantli adlimukhel montri VasundharaRaje hicho to put zavn asa.Gwalior hangachea Scindiaraj-ghoranneantlo to-i ek

vangddi zavn asa. Bharo-tache Sonsoddent to zavnasa BJP-cho khasdar ani tohea pokxache tikettir Mad-

hya Pradesh rajyantlea Jha-lawara Baran hea lok sobhamotdar songhantleanvenchun aila. Tache koddeNeuchatel hangacheaIHTTI vidheapittachivevosthapon xikxonnachipodvi asa. Supriya Sule (Zolm: 30Jun 1969)

Supriya Sule hem ek In-dian Raxttravadi Kongrespokxachem torunn khas-dar. Tem Maharaxttr ra-jyantlea Pune motdar song-hantlean venchun ailam.Tacho bapui Sharad Pawar

ho khud ek bhovonnbhovik rajkornni zoSonsoddent khasdarmhonn asa, tosoch to Raxt-travadi pokxacho odheokxani Kendriya Xetki montri.Supriya Sule hinnem Mum-boyche Hind kolejintleanBSC podvi melloylea. Abril2010 vorsa IPL krikettkhellam vellar duddvancho

bhroxttachar zala mhonntanchea ghoranneacherkhupuch arop ghatlole, tesoglle tinnem kalljidarponnnakarle ani hea udeximkhupuch xabaski zoddlimhonnpachi tichi namnnaasa.Rahul Gandhi (19 Jun1970)

Rahul Gandhi ho Bharotdesacho fuddaracho Prod-han Montri mhonn pachar-tat. Tacho zolm Bharot de-santlea khupuch mozbutoso rajki itihas aslolea gho-ranneant zala, mhonngeNehru-Gandhi ghoran-neant.Tachea ghoran-neantlea tegam mon’xanimatam meren desacheaProdhan Montreacho karb-har choloyla. Rahul Gandhi-chea xikxonnam vixim takaek pavtt namnecho rajkifuddari ani Janata pokxa-cho odheokx Dr Subraman-ian Swamy hannem proxnkelo. Tachea xikxonnamvixim mahiti jahir zalea teapormonnem Dil’liche StStephens kolejint to ekvoros xiklo ani fuddlemxikop korpa khatir US-antlea Harvard Vdhyapit-tant gelo. Punn jednam1991 vorsa tacho bapuyRajiv Gandhi LTTE hancheabomb-atakan somplo,tedna taka tache khasgisurokxe khatir Floridahangache Rollins CollegeUniversity-nt proves ghen-vcho poddlo. 1994 vorsatannem BA xikxonn podvimelloyli mhonnpachemnond kelolem asa.

Congress-achem venchnnukek lokx -‘Aam Aadmi’

JAIPUR: Aplem mukhel lokx ‘aamaadmi’ dovrun, tatun gorib animodlea-vorgantlea (middle-class)lokank gheun, Congress pokxanyeta tea ‘Assembly’ ani ‘Lok Sabha’venchnnukemni zhuzonk tharay-lam.

Congress pokxan tornnea(young) modlea-vorgantleank anitornnea goribank nokri (job) di-upachim karyakromam suru kor-tele mhunn khatri dilea. Hem aniher dusre vostu tannin aplea 13pananchea (pages) ghoxnnen (de-claration) porgott kelam.

Tatun oxem-i boroilelem asa kite Congress pokxachea fuddarakhala aslelea UPA sorkaracheasadrikaranna (performance) por-monnem venchnnuken bhagghetele. Tannin thiray (stability)ani bori sot’ta hanchea borabortanchim adlim mukhel totvamportun vevharan haddtele oxikhatri dilea.

Sorkaran zayte vikrom(achievements) zoddlele asa, matte pokxachea karyakorteamnilokank spoxttponnim kollovop

gorjechem, oxem ghoxnnenboroylelem aslem. AICC-chea heaghoxnnechea bhasabhasan, Prod-han Montri Manmohan Singh-anukttaylem ki pokxachi kollovn-nechi mandnni upyogachi zaunkpavonk nam mhunn.

Sorkaran goribi komi korchea,xikxonnachea, bholaykechea anigraminn bhagamni udorgotivixim kam kelam tem lokank san-gop gorjechem. Ani koxe bhaxen

Virodhi Pokx choloyta tea ra-jyanche rajki fuddari Kendranghoddoun haddlelea yevzon-ninchea udexim apnnak nanvzoddunk sodtat, hem-i sangopgorjechem. “Heo yevzonneo namfokt amchea Kendrachea poixean-cho, teo amchea chintnamnighoddoun haddleleo,” oxem Prod-han Montrin sanglem.

Ghoxnne pormonnem, sorkarannovim ‘information technologies’

(IT), ‘social media’ gheun, toxenchadlea madhyomancho vapor ko-run, lokam lagim sompork sadchomhunn nirnnoy gheunk ailo. Tox-ench tannin IT kokx (cells) zayteavegvegllea zageancherbosoupachem tharailam. “‘SocialMedia’ lokanchem pokxache vat-ten mot kitem, ani tankamsorkara koddlean kitem opexa ko-rtat, hi faydeaxir mahiti diunk ad-har ditelem”

Bharot desant vaurtoleasogllea rajki pokxank donmukhal bhagamni vanttleat.Kendr patlle vele pokx aniRajyo patlle vele pokx.Kendriyo patller vaurpi rajkipokx desant zaupi veg-vegl-lea venchnnukamni bhagghetat. Udharonnak IndinNational Congress,Bharatiya Janata Party,Bahujan Samaj Party, Sama-jwadi Party, CommunistParty of India, CommunistParty of India (Marxist) aniher. Rajyo patller vaurpi vosthanik pokx fokt tea-tea ra-jyamni zhoim tanchem os-titv asta, thoinch te veg-veg-llea venchnnukamni vanttoghetat. Udharonnak ShivSena ho pokx fokt Maharxt-tra purtoch vaurta, Telgu De-sam fokt Andhra Pradesh,Akali Dal Punjabant, DravidaMunnetra Kazagham (DMK)Tamil Nadu ani oxe torechesabar sthanik pokx rajkimollar vaurtat. Anikuy kaimKomunist pokx asat je fokt

aplea rajya purtech morya-dit astat. Kaim rajyamni ekaporos odik pokx asat. Ud-haronnak Tamil Nadu ra-jyantlo anik ek mukhel rajkipokx zavn asa All India AnnaDravida Munnetra Kaza-gham (AIADMK). Kaim rajkipokxamchim nanvam lambaslolean tim mottveaakarantlean ditat ani uchar-tat.

Bharotant aslolea kaimrajki pokxanchem ostitvBharot desache svotontrayeadim thavn asa. Udharon-nak Indian National Con-gress, Forward Bloc, AkaliDal, National Conferenceadi. Bharot desak suttkamellche adim kaim pokx teakallar somajik sonvsthakoxeo vaurtaleo ani suttkamell’lea uprant te rajki pokxzale. Punn choddxe rajkipokx Bharotak suttka mel-l’lea uprantuch ostitvantaile. Vhoddlea rajki pokxan-tle vangddi aplea bhitoraslolea mot-bhedank lagon

pokxantle bhair sortat teaplo svotacho pokx ghoddt-tat. Udharonnak 1960 vorsaIndian National ConressPokxantlean bhair sorloleakaim vangddeamni Lok Dalnanvacho pokx sthaponkelo.Communist Party of In-dia hea pokxantlean bhairsorloleamni CommunistParty of India (Marxist)ghoddun haddlo. Oxetorechim sabar udharon-nam asat.

Bharotantlea rajkaron-nant oxe kaim pokx asat

zantuntlo ekttochmonis sogllim su-tram choloyta.Hem oxem Bharo-tak suttka mellcheadim savncholta lem.Ma-hatma Gandhi zoIndian NationalCongress pokxakto 1948 vorsamoro meren ek ba-puy rupacho aslo,tannem poryan

1933 vorsa Kon-gres pokxantlo ra-jinamo dilo. IndiraGandhi hika kaimkalla khatir heapokxacher aplopuray tabo apleakodde dovorchopoddlolo. Ticheapokxak Congress(Indira) mhonnpachartale. ShivSena ho pokx to

moro meren tachech huku-men choltalo. MaharaxttranShiv Sena sot’ter aili tednatannem apleak MukhelMontri pod gheunk na,punn pokxantlea dusreaktem dilem.

Shiv Sena sarke je kaimpokx asat zhoim tea pokx-achim sogllim sutram ekamon’xachea hatant astatthoim loka modem tea

pokxak chodd tenko astanhoi tea pokxachea fud-dareak bogor tea pokxacheatotvank ani dhoronnank(policies and ideology)lagon.Punn oxe-i kaim pokxasat je tanchea fuddareaksomazant kitlo man asa anilok taka kitlo apnnaytahacheruch atthapun astat.Osloch ek pokx zavn asaSamata Party ani tacho fud-dari zaun asa George Fer-nandes. Anik ek oslo pokxaslo Lok Shakti ani tachofuddari zavn aslo Ramkr-ishna Hegde.

Kendr mollara vaurpikhupxea vhoddlea rajkipokxancho rajyamni aslolealhan-lhan pokxam koddevenchnnukam adim kon-trad kelolo asta. Khoincheaymotdar songhant donuypokxamni mellon ubhokelolea umedvarak tenko di-tat. Oxem kelolean motdanavellar motam futton voch-pacho sombhov unnemasta. Bharotantlea rajkaron-

nant khup zann svotontrumedvar mhonnuy vench-nukank ubhe ravtat. Heumedvar khoicheach rajkipokxacho tenko ghenastanaapunn svota ubhe ravtat.Punn kaim zageanchervhoddle rajki pokx apunnzavn hea svotontr umed-varank tenko ditat.

Bharotachea rajkaron-nant anik ek novidad bhitorsorlea ani ti mhonnllearhal-inchea kallar khuxe film ko-lakar rajkaronnant bhitorsorpak lagleat. Bharotacheafilmi mollar sogllea bhas-antlim filma toyar korpantyetat. Punn Hindi bhax-entlean chodd cholchitramtoyar zatat. Choddxe rajkipokx hea filmi kolakarankpokxant ghetat. Kaim rajkipokx hea kolakaram udeximlokak akorxit kortat. Filmikolakar machyer aslo zalearvhodde sonkhen lok ekesobhek hajir zatat, hem sotzaytea pokxank atam spoxttzalam.

PONNJE: Aldona motdar-songhacho amdar GlenTiclo hacher veginuchtachea nagrikponnamvixim tokrar nond koruntaka amdarki vhelobhorkast korcho mhonnmagnnem kortolo, oxemadlo amdar Adv.RadharaoGracias hannem sanglem.

Fattlea Sonvara RavindraBhavan hantunt Goa Sud-harop International han-nim ghoddoun haddloleatornatteam mellaveant Adv.Gracias hannem hem jahirkelem.

“Sod’deak Vidhan Sob-hent eka amdarachertachea Purtugez na-grikponnacher ek kes chaluasa. Hanv hi mhoji kes fud-dlea 15 disam bhitor nondkortolom. Glen Ticlohachea nagrikponnacheratthaploli hi kes eka rajkipokxa torfen hanv nond ko-rtolom,” tannemmhonnllem.

“Bannavlecho Amdar

Caitu D’silva hachersod’deak tachea na-grikponnacher atthapunUnchle Nitisobhent keschalu asa. Hi kes tacherBannavle motdarsonghanttachea virodhant boslolemValanka Alemao hannemCaitucho zolm des Portu-gal ani to tea desantlo na-grik oxem aple kexintsanglam,” oxem Adv. Rad-harao Gracias hannem

sanglem.Caitun tachea na-

grikponnacher atthapunghatlolea sogllea aropanknakar dila, ani apunn ek nizBharoti nagrik ani aplemhem nagrikonn desantleakhoicheach odhikarantleakaddlolem na, toxenchapunn Purtugez nagrikmhonnpachem ek asol fottzavn asa, oxem Nitisobhentsanglam.

Radharao Glen Ticlo-cher kexghalpak yevjita

Bharotantle Rajki Pokx

Page 10: Amcho Avaz

10Bhurgim-ballam

2013-nt amkam

novem kitem

dovorlam?‘Google Glass’ hem ‘Google’-chea zodd-sonsthapok

Sergei Brin-chi apurbayechi yevzonn. Hi yevzonn ‘aug-mented reality eyeglasses’ fuddem haddchea khatir gheunailam. ‘Augmented Reality’-chea adharan sonvsarantlemull-totv (elements), ‘computer-generated inputs’-ancheaadharan ani akorxit bhaxen pollounk mellttat. ‘GoogleGlass’-ak ‘wireless camera’ asa, zantun chitram (images)ani cholchitram (videos) ‘sharing’ korpachi suvidha asa.Toxench tachea adharan ‘e-mail notifications’ ani tem va-purta tem sthan dakhounk xokta. ‘Google Glass’ avazar,sporxar (touch) ani toklechea halchalir vaprunk zataooxi tem toyar korpeamchi opekxa asa.

Ami sogott zannant ki, ‘flexible displays’ chodd koruntoyar asat mhunn. ‘Samsung’, ji bagounk zaupi (bendable)‘screens’-ancher kam korta, tannim Las Vegas, USA hangazalelea ‘Consumer Electronics Show’-ak ‘high-definitionresolution’ 5.5 inch ‘screen’-cho ‘mobile’ dakhoilolo. Oxemmhonnttale ki,ho tanchea ‘Galaxy smartphones’-am modlo

2009 vorsa ailelea‘Gamer’ hea filman, khellpi khoreponnim ‘game’-in bhitorsortale, zantun kriya (action) tanchea samkar nhoy, punntanchea bhonvtonnim zatali. ‘Oculus Rift’, jem êk ‘head-mounted’ upkoronn (gadget), zachea adharan khellpi fil-mant dakhoilam te bhaxen ‘video game’ khellunk xoktole.

Ho êk ‘digital monitor’ zo tum-chea kallzachea ttokeamcher(heart rate), tumi kitle choltat,ani kitle ‘calories’-ancho vapor ko-rtat, tacher nodor dovorta. Heagoddiala bhaxen dispi upkoronnakzaite ‘sensors’ asat zanchea adharannhidpachi tora (quality), vyama vellargham (sweat), ani kuddicho tapman(temperature) mezunk adhar dita.

‘Microsoft’-achem sod korpi khatem mangottar (wrist)ghalunk mellpi upkoronnacher kam kortat zachea adharan

‘Google Glass’

‘Flexible Mobile Phones’ ‘Oculus Rift’

‘Basis Band’

‘Microsoft Digits’

eklo astolo mhunn, chodd korun ‘Samsung’-chea torfemyevpi ‘Galaxy S IV’. Bagounk yeta tea ‘screens’-anche zaitefayde asat. Komponink aplea ‘phone’-achea ‘design’-anbodol haddunk melltolem. Zor ‘design’ bodlunk mellnamzalear, zomnir poddon futtonant tosle ‘phone’ utpon’ ko-runk komponink adhar ditole.

hatanchea halchalinchem ‘screen’-icher karya korunkmelltolem. ‘Microsoft’-an ghatlelea ‘video demo’-r êkkhellpi ‘screen’-ir aslelim karyam, zoxem ki vostuhalovop, hatachea halchalin korunk pavlo. ‘Mcrosoft’,taka zaitea vegvegllea bhasamni vapor korunk zatamhonntta, mat hem yeuzonn chodd promannan‘game’ khellpacho bhag mhunnon vaprunk yetolo.

‘4G Technology’

‘4G’ mhonnlear ‘Fourth (4th) Generation Tech-nology’. ‘4G’ tontrgyanachea adharan chodd ‘band-width’ mellonk xoktelem zaka lagon ‘3G’ tontr-gyana von chodd gotin ‘internet’ vaprunk ani‘downloads’ korunk melltolem. ‘4G’ tontr-gyanachea adharan ‘telecommunication’-an zaitebodol ghoddon yetole, zankam lagon ‘telecommu-nication’ mollar zaiti udorgot disonk yetoli. ‘Mobilephone’-am borabor ‘4G’ tontrgyanacho vapor,‘video communication’ vaddlolea vegan korunk ad-har ditolem. Nhoy fokt ‘4G’ ‘mobile communica-tion’-an sudharonnam haddtele, bogor ‘online gam-ing’ ani ghorantlea ‘fast internet browsing’ korunkporyan adhar ditelem.

AmkamVinchar

Pottan avaz jirovnneachea prokriyek(digestion process) lagon zata. Pot-tantlean avaz jevlea uprant, jevta ted-nam jevonn-khann jirounk yeta, vo tumbhukelolo asa, tednam yevunk xokta.Jirovnnechea pod’dotin kaim ‘hor-mones’-am bhaxen vostu astat. Jednamtum kaim vella pasot khayna, tednamteo vostu mendu (brain) koddenkhunna dhaddta, je ‘hypothalamus’ homenducho êk bhag chalu korta, zotumchi khavpachi itsa vaddoita.Hachea vixim magir pottak ani ‘in-testines’-ank kollovnni dhaddunk yeta.Jem vegveglle ‘acids’ ani her jirovnneche

Ami kiteak sopnetanv hache viximzaitea zannachim vegvegllim motamasat. Tantun êk mhunnllear, mendu mo-nis zago astana kitem polleta tem mand-dun haddunk, sopon nhide boraborvavurta. Menduk vhodda promannankitem nam kitem pollounchem,aikochem, ani her vostu apnnauncheopoddtat. Thodde lhanxeo vostu zoxe kieke gaddyecho rong, zalear dusreo vostuzoxe ki tujem iskolantlem êk vhodd ‘pro-ject’. Nhidechea vellar mendu hea soglleavostuncher nodor marta, ani khoincheovostu dovorcheo ani khoincho visorcheo

‘Ruler’ nastana odmasan mezunk hekay pod’doti vaprunk yeta.•Tujem ‘index finger’ bagoy (bend).Poilea ani dusrea bottachea sandeammodem ontor sumar ‘1 inch’ astolo.•Tuje ‘arms’ ubhe sodd (stretchstraight). Eka modlea botta savn dusreabotta merencho ontor sumar ‘6 ft’ as-tolo.•Tuzo êk ‘arm’ ubo sodd. Nakachea(nose) tonkar-savn modlea bottamerencho ontor sumar ‘3 ft’ astolo•Donuy hatanchi bottam patllay(spread) ani angtte tenkoy. Eka dhakleabotta saun dusrea botta modlo ontor

dravya podarth (digestive fluids) sod-dtat, zoxi-zoxi tuji kudd khaunk toyarzata. Haka lagon tumkam vegveglleabhasanche avaz aikonk yetat. Jevnnavixim chintop, tem pollovop vo tachopormoll ailear poryan avaz aikonk ye-vunk xokta.

hancher nirnnoy gheta. Kay sod korpimandtat ki sopnam hea prokriyen(process) bhag ghetat mhunn.

sumar ‘12 inches’ astolo.• Eka hatichim bottam patllay.

Angttea-saun dhaklea botta merenchoontor sumar ‘6 inches’ astolo.

Pottantlean avazkiteak yeta?

Ami sopnetanv kiteak?

‘Ruler’ nastana koxe bhaxenontor (distance) mezunk zata?

Nove Sod (inventions)

TelephonePoilo vevharik ‘telephone’, Alexan-der Graham Bell hannen ghoddounhaddlo.

BizliBizlecho novean sod laupant yevunkna. Tache vixim Benjamin Franklin-an sod lailolo, zannem sidh kelem kizoglavnni (lightning), bizlecho êkprokar mhunn.

‘Monopoly’ poilech pautt 1935 vorsa Fevr-erachea 6-ver bazarant vikpak ghatli.

Ttimb melloyat – (connect the dots)

Jeo vostu bizlecher choltat tankam bhonvddi

ghal- (circle them).

Monopoly ‘Column’ melloyat – match the column

Game of Life

Monopoly

Twister

Snakes and Ladders

Ludo

Zapo

– a

nsw

ers

Zapo – answers

Page 11: Amcho Avaz

Bolayki 11

Soro zobabdaren piyeZaite xenkdde saun

kosloi dobazo monoupaksoreacho vapor zata. Tokuddik ani monak suseg di-unk adar dita. Mat, zaiteazannank sod’dam tachigoroz oxi tankam dista.Soreachi sonvoy lagpachitallpa (avoid) pasot Dr. Dor-land Martins oso sol’lo dita.

Soro piyopak xim kitlidovorchi?

Dadleamni soro dorsatollean 21 ‘units’-am voir, ani disak 4 ‘units’-am voirpiyoncho nhoy.

Bailamni soro dor satol-lean 14 ‘units’-am voir, anidisak 3 ‘units’-am voir piy-oncho nhoy.

Gorbest bailamni vogorbest zaupak sodtat tan-nim soro bilkul piyonchonhoy. Piyopak tharailem za-lear, zolmant yevpibhurgeakui dhoko zaumyeta.

Soreacho êk unitmhunnlear kitlo?

Somzat eke ‘strongbeer’in ‘litre’-ak 6 unitsasat. Tum zor ordho litre(500ml) piyelo zalear tum3 ‘units’ ghetay.

Satollean tumchea piy-opachea vixim eke ‘diary’-cher nond korun dovor,hatun tumkam tumcheapiyopacher mahiti mellunkadhar zatolo. Bhorpur pro-mannnan piyelear bho-laykecher boroch dhokoasa.

Hanga kãy vostu asatjeo soro piyeteleank

faideak poddo yeta Kosleai dobajiak soro

vanttop mullavem karya(primary focus) nhoy punnkarya zalea uprant toddovanttcho.

Ruch vaddoyat. Soreachoprokar (quality) polleyat,tacho promann (quantity)nhoy.

Piyonchea poilimkhaunchem. Khannkhal’lear pottachea degerlep (coating) toyar zata anisoro piyonk kuddik toyarkorta. Khali pottar piyelear‘hypoglycemia’ hem duensutponn zaunk xokta, zakalagon ghunvoll, oskotay animonache sthitin (state ofmind) bodol zaunk yeta.

Piyeta tednam khan-vchem. Bholaykek borimtim khannam piyonchea

vellar lagim dovorchim.Oxem zalear tum bebdo za-unchea poilim tujem pottbhortelem.

Piyetana soro mistur(mix) kornaka. Tujea pot-tak toxench toklek tem

borem nhoy. Tuje avddi-cho soro ghe ani toch piye,dusre dusre gheunk naka.

Thoddea thoddea vellanpiyopachem thamboy.Rogtan soreachi attovnni(alcohol concentration)

denvouchea khatir ‘party’-ek astana soro piyonchebodlek ‘soft drinks’ vodusrim ‘alcohol’ naslelim

‘drinks’ piyonchim.Udok piyonchem. Soro

piyonchea adim, piy-onchea vellar toxenchpiyelea uprant udok piy-onchem. Soro piyetochmutonk chodd zata anitaka lagon monxache kud-dintlem udok noxtt korta.Tea khatir sorea boroborudokui piyelear khubfaideachem.

‘Driver’ dovor. Konnuytori soro piyena toslo anipiyelolea monxanktanchea ghara vhorpi oslo‘driver’ dovorcho.

Noxen aslelea soyreankekodde ghora vochonk di-unk naka. Zor tumkamkoll’lem ki tumcho konnixtt noxen asa zalear takaeklo ghara vochonk diunknaka, tankam tumcheaghara nhidonk di, vo kon-nak taka tachea gharapavounk di vo ‘taxi’ apounhaddchi.

Je monis soro piyonksodinant tanka piyonk‘force’ kori naka. Je piunksodinant tankam piyopakdiunk proytn korop hivaitt kornni mhunn man-tat.

Komi soro piyeyat.Thoddea lokank hemaikonk naka astelem punntumkanch upkar korat anitoddo soro piyeyat

Soro zaitea vegveglleatoramni vaprunk yeta anitumi piyonk venchtat za-lear zobabdar, surokxit anibholaykechea vattenvenchchem.

Nitoll udok ho moniskullacho odhikar

Nitoll udok ho moniskullachoodhikar zavn asa. Hea odhikara por-monnem prot’tek mon’xak xudh aninitoll udok mellpak zay, oxem EkvottitRaxttram Songhottnen (United Na-tions Organization) jahir kelam. Son-vsarbhorchea 10 kotti nagrikank ni-toll udok mellona. Bharotant zalearduxit (polluted) udkachi ek bhi-rankull poristhiti asa. Duxit udkachovapor kelolean monis khupxea pid-dancho gulam’ zaunk pauta. Choddkorun pavsachea kallar duxit udkaklagon khupxeo pidda posortat.Bharotant dor vorsa 5 vorsamsokoylea I hozar bhurgeam fattlean87 mornnam zatat tim duxit udok va-purlolean zatat mhonnpachem spoxttzalam.

Nodi, dhoronnam (dams), baimyeozavn asat nitoll udkache nisorgiksantte (reservoirs). Punn aste-astekorun he nisorgik santte noxtt aninopoyt zavpak laglolean loka nollaudexim udkacher atthapun ravchempoddtta. Dhoronnamni zoma asloleaudkachem xud’dhikoronn (purifica-tion) korun tea udkachi lokak pur-vonn (supply) kortat. Heach udkaudexim ek-ek pavtt lokache bho-laykek dhoko uprasta.

Kaim dis fattim Mala-Ponnje hanga-sor ravpi lokak nollamni (taps) duxitudkachi purvonn zavpak lagloleanlokacho khupuch guspa-gondoll zalo.Nitoll udkachi purvonn korpi nol-lanche ‘pipe-line’-imni mhellem udokguslolean lokak duxit udkachi pur-vonn zavpak lagli. Hea udkachitopasnni kelea uprant tantunt bho-layki vibadd kortat tosle zon’tu(germs) sampoddle. Hea zontuudexim mon’xak bhayram (diahorea)sutt’ttat.

Lokachea borea noxiban hi gozalveginch koll’lolean tacher upay ghe-upant aile ani atam lokak sarkea ud-

kachi purvonn zata oxem sangtat.Mala bhagant kaim dis ho duxit ud-kacho purvotto zalo, toruy lokachebholaykecher kosloch porinnam za-unk na hi ek vixex gozal! Mala hovaddo Rua-de-Ourem hanga asloleudkache khaddik (canal) tenkon asa.Thoinsor aslolea ‘Viva Goa’ ani kaimhottelanchem mhellem udok pasarzaupi ‘chambers’ futton tempiyeopachea udkachea paipamni mis-oll zalem.

Mhellem udok koxe toren sodd-chem hache vixim sarki vevostha ko-runk naslolean ho prosong (incident)upraslo. Oxe toren hanga-thoimantrea poyrean he mhellea udkache‘chambers’ futtot astat ani oxe toren

mhellem udok nitoll udkacheapaipamni ghusot asta.

Sangpachem mhonnllear, nitollzanv mhellea udkachim ek pavttpaipam bosoylea uprant tanchi magirkonnuch vaspus korina. Vorsanchimvorsam tim toxinch asta. Sabar vor-sam tim zomnni pondak urloleantanka kollom (yeun) tim nadurustzaun futtonk pavtat. Ani he vorvimmhellem udok piyeopachea udkantmisoll zalolean tem magir produxitzata. Ani hacho sogllo porinnam lokakbhogcho poddttat. Sorkaran he goza-licher nodor dovrop hi ek taktikechigoroz zaun asa.

Kitlech pautt kosloi so-morombh aslear amiamkam dagineanim (jew-elry) nettoun vetat, ked-naim khoreo vostu vokhotteo vostu ami ghalunvetat ani magir ordhea voek hora uprant amchi man’,gollo ani kan’ khorpunksuru zatat, ani thambddezatat. Kaim vellan tacherpuller futtonk lagta. Zaitezanank ek pautt vokodghetlear pottant ghulemarunk lagtat ani ullti zata,oxem torekvar gozaliamkam aikunk yetat, anihea duensak ‘Allergy’mhunntat.

‘Allergy’ hem utor amizaytech pavtt aikolamastelem. Bhangarachi vorupeacheo vosti ghatlearvo vokdamni-i hi allergyzaunk xokta. Jim vokdamvo vostu jeo amche kud-dichean sonsunk zainam

tednam kudd tankamnakarta. Hem magir veg ve-glea rupanim amkam am-chi kudd dakoita.

Ji vost amkam trass kor-teli mhunn zanna zaunghetli zalear ti amkamzerul kuddik tras korteli.Favo tea vellar ami tachikalzi ghetlear tem amkamfuddarak tras zaunkpavchinant.

‘Allergy’-chea trasantlomekllo zaunk amkam poilesuvater ‘allergy’mhonchem kitem hemzanna zaunk chodd gor-jechem? ‘Allergy’ zalearamche kuddint kitembodolta zait? Kuddint traskorpi rasayan (chemicals)‘Allergen’ mhonttat tem to-yar zata. Hem ‘allergen’zaitech torechem asta. Temchodd korun bhurxem,dhull, zonvaranche kens,dudh, tantiam, chonne,

biknnam, tomattam, fu-lanchim bhiyam, adi..oslem kitem khalear hemrasayan kuddint bhitorsorta. Kudd taka nakarta.

Tednam rogtan aslele‘antibodies’ uchambollzatat. ‘Antibodies’mhonchem kuddi khatirduensaadd zhuz manddpizhuzari zaun asat. ‘Aller-gen’ ani ‘antibodies’ ekt-taim yevun tanchea vorvim‘Histamin’, ‘lukotrains’,‘Prostagladin’ hea sarkimrasayanam toyar zatat.Tancho porinnam mhon-nchem xinko yevop, angkhorzop, barik pullellyevop, hea sarkim veg veg-lim lokxonnam dison yetat.Dor ek veaktik (person)veg vegle toren hi ‘allergy’-chim rupam distat. Punnthonddi, dhomo, pitam,potacho vikar, her vokdamudexim chodd disun yeta.

‘Allergy’-k lagon hathank,payank ani manek pitam’

yeta ani khorzupachi khajsutt’ta. Te suvater ang

tambddem zata. Tednamang sarkem suzlelem dista.

‘ Allergy’-k lagon zayteopullio yeta ani hang bud-d’ddunk xem dista. Kednakednaim tantuntlean udikpasun yevunk lagta ani angsuzta. Hi suj vegim borizainam. Zayte pavtt tan-tiyam, dudh, chonne anibiknnam khatokuch tallokhorzota ani kednaimvonkareo yetat, potantdukta ani bhair pasun zata.

Kaim zannank ek kherittorechi vokdanchi ‘allergy’zata. He ‘allergy’-k lagonsvas bond zavop, okosmatrogtachem ‘pressure’ den-vop, angar pullell yevophem chaluch asta. Hea vel-lar kaim tharavik vokdamghetlear hi ‘allergy’ matxiunni zata.

Koslea vostunk lagon ‘al-lergy’ zata hachi ollokhnond korchea khatirprayog xallent (laboratory)tachi topasnnim korunk

zai. Teo chodd korun dontorecheo astat. Tantunlempoilem mhonchem ‘Rastradio Allergy Sorbent Test’hea topasa khatir rogtachoupeog kortat. Hi topasnnimatxem marog podta punnkhatrechi. Hea topasnnevorvim rogtan ‘antibodies’veg veglea vorganim topa-stat ani tea tea pormon-nem tanchem rogtantasnnem nond kortat.

Eka lhan xe ‘ blade’-icheaadharan daktuloso ghaighaltat. Vis minutanim jeavostunchi vo vokdanchi ‘al-lergy’ zata tednamkhorzunk lagta, tambddemzal’leachi lokxonam distat.Jea vostuchi vo vokdanchi‘allergy’ nasta tednamkoslinch lokxonam disso-nant. Hea toren khoincheavokdanchi allergy zata za-lear sodpus kaddunk som-pem zata

‘Allergy’ mhunttlear kitem?

Mobail fon amkamkhupxea gozalim khatirupeogak poddtta. Hal-inchea kallar ho mobailfon amche dispotte jin-necho ek mhotvachovantto zala. Ho mobail fonani tanche ‘towers’hanche udexim zavpi vaittporinnamacher khupcheorcha zaloli amkamaikopak melltta.Toruy-punn lokamni hea mobailfonak aplea koddlo poiskorunk na. Sumar 20 vor-sam adim ho mobail fonamchea Bharot desantailolo. Ani mhonnttamhonnosor desant kon-nxa-konnxamni lokameren to pavlo. Gorib anigirest loka meren homobail fon pavla ani aiz-kal to heram vostum mo-dem ek mhotvachi vostzaun poddlea.

Sonvsar bhorche ‘scien-tist’ ani ‘doctors’ heamobail fonachea vaittporinnama vixim cheor-cha kortat. Punn he fonvapurpachem konnenuchsoddunk na. Ghoddiye hevaitt porinnam lokaktabortob disonant mhonnzanvye. Kosli-i vostchodda promannan va-purli zalear, tacho vaitt voduxporinnam disonyetoloch.TV-chem poryanoxench zalem. Aiz ghara-gharamni lokager TV asa.TV xivay amchem kainchcholona. Atam dotorankamkam bobo marunsangchem poddtta ki TVpasun pois ravat mhonn.TV-che vaitt porinnamatam lokak kollpak la-gleat.

Oxench atam mobailfonam vixim zalam.

Mobail fona vixim zatattea vaitt porinnamachersod-vaur (research) kor-pak survat zalea. Ekanovea sod-vaurantleanoxem sidh zalam ki, ekegorbest aslole ostorenmobail fonacho chodd va-por kelo zalear ticheakusveant aslolea ticheabhurgeacher tacho porin-nam zata. Mhonnge tikazolmon yeupi bhurgeachevagnnukent dox nirmannzaupachi xokyotay choddasta. Oslim bhurgim aplekhupuch lhan pirayerthavn mobail fonacho va-por korpak lagtat. 1996tem 2002 hea kallantchodd vell mobail fon va-purpi gorbest aslolea os-

toreank zolmon ailoleabhurgeancher nodordovrun aslolea bholaykezannkaramni hem sodunkaddlam. Hea sumar 1 lakostoreamni bholaykezannkarank apli sogllimahiti diloli je udexim hezannkar tancher nodordovrun ravle.

Sat vorsam uprant heazannkaramni heabhurgeamchea avoyanktea bhurgeanche bholaykevixim, tanchea jevnna-khanna vixim vichalem.Tech porim tancheagorbest ponnar tannimmobail fonacho kitlo va-por kelo hea viximvicharlem ani sogllo topxil(data) zoma kelo. Tedna

hea bholayke zannkarank50% bhurgeanche vagn-nukent dox ani tim lhanponnich mobail fonakodde akorxit zaleantmhonnpachem sidh za-lem.

Mobail fonak lagonkaym gomhir pidda,zoxem kankr zavpachixokyatay asa hem-i atamspoxtt zalam. ‘MobileTowers’-antlean bhayryeupi ‘radiations’-achoboroch vaitt porinnamvarear uddpi sukn-neancher zata oxem halimkallar ugddapem zaupaklaglam. Mon’xan jea vos-tunchi nirmiti kelea, tiaple jivit sukhi korpakhatir. Punn ami hea vos-tunk itle lobdoleat, kiaste-aste tanchem amkamveson koxem laglam. Ha-cho porinnam amche kud-dicher dison yeta.

Fokt ek mobail fonuchnhoy, punn mon’xan toyarkeloleo khupxeo tontrikvostu aiz mon’xancheajivitar uttleat. ‘Air-condi-tion hacho chodd vaporamchi bholayki vibaddta.Choddan-chodd vell TVpolleli zalear mon’xacheaangant mottay nirmannzata. Eke imarotik ‘lift’asli zalear pasun dotorpanvdde chodd ani dhenvoso sol’lo ditat. Mon’xaksukh ani suvidha divpiaiz-kal khup vostu khudmon’xamnich nirmannkeleat, punn tancho vapormoryadi bhitor ravon ko-runk zay. Chodd vaporkelo ani bezababdaridakoyli zalear tachoporinnam mon’xakuchbhogcho poddtolo hemami visrunk favona.

Gorbest bailank mobail fon boro?

Bharat desantlealokachi halinch topasnnikeli tea vellar DokxinnBharatantlea chear ra-jyantlea lokak ‘diabetes’pidda asa mhonnpachemugddapem zalam. De-santlea sogllea rajyantlea‘diabetes’ piddevon-tanchi ankddevari ekt-tayli tedna, Tamil Nadurajyant 11.76% hi piddaaslolo lok mell’lo. Sikkimrajyant ‘diabetes’ piddest13.88% itle he piddekbolli poddlolo lok asa, za-lear Karnataka rajyant

10.22% lokak hi pidda sampoddlea anitem tisrea panvddear urta.DokxinnBharatantlim her don rajyam zoim he pid-den giraslole lok asat, tim zaun asat Kerala(8.83%) ani Andhra Pradesh (7.24%).Bharatantle soglle lok sonkhent ‘diabetes’aslole 7.1% piddevont asat mhonnpachigozal sorkaran loka modem kelolea ekekhobrentlean thavem zalam.

Dokxinn Bharatant itle vhodde sonkhenhe ‘diabetes’ piddest asop mhonnlear, hea

rajyamni lok aplea jevnna-khannant tan-dull ani khobrel telacho chodd vapor korta.Bholayke mollar vaurpi zannkar sangtattea pormonnem, hea jevnnant ‘carbohy-drates’ ani ‘saturated fats’ chodd asta.Dokxinnentlea rajyamni hi ‘diabetes’ kiteakvaddta, tacher anikui obheas zaupachigoroz asa oxem mot khupxea bholaike vau-rpi zannkaramni porgott kelem.

Bharatantlea heram rajyamni poryant‘diabetes’ chodd vo thoddea promannanasa. Hi diabetes zavop mhonnllear lokakaplea dispottea jevnnant kitemkhaunchem ani kitem na khaunchemhache vixim khas oxi koslich mahiti na.Punjab sarkea rajyant jevnna khatir lokchodd tandull vapurta. Sogllea vellak tan-dllancho vapor eka mon’xak he piddekodde lagim haddtta. Tech porim dokxnnBharatant choddan-chodd lok apleajevnna-khannant khobrel telacho vaporkortat, ani tea telan ‘saturated fats’ vhoddapromannan aslolean, eka mon’xak ‘dia-betes’ pidda girasunk xokta, oxem hezannkar sangtat.

Dokxinn Bharatant diabetichepiddest chodd

Hea vostu khal’lear ‘allergy’ zaunk xokta

Page 12: Amcho Avaz

Rupea Podd’ddear

‘Bollywood’ ani Kazaram‘Bollywood’ sonvsarant

zaytim vizmitam ghoddta.Tantuntlem ek vizmitmhunttlear ‘Bollywood’-antorekvar vavr korun namn-nam zhoddlelim noketram(stars) ani Hindi film mol-lar dusrim kamam kelolemanest hanche modemghoddon yetat timkazaram. Him kazarammatxim vichitruch asa. Vi-chitr itleach karannaklagom ki him kazaramchodd korun ankvar ‘hero-ines’ ani kazari film mol-layle manest dadle hanche

bhitor ghoddtat mhunn.Porzolltim ankvar noke-tram kitleanxeanch kazaridadleam lagim kazar za-leant tachim zaytim ud-haronna asa.

2012 hea halinch som-plolea vorsant he porimdon nanvlovkik ko-lakaranchim kazaram za-lim. Khub famad VidyaBalan, ankvar, hi ‘heroine’

kazari dadlo Siddhart RoyKapoor hanche lagimkazaracho sakramentzhoddlo zalear anik ek nan-vlovkik ‘Bollywood Star’Kareena Kapor hannemkazari ‘hero’ Saif Ali Khanhanche lagim logn kelem.Kazari dadleam lagimankvar ‘heroines’ hannim

kazar zavop ‘Bollywood’-ancholta mhunn sid’dh zata.

Zoruy ‘Bollywood’-abhair oslim kazaram choddzaynant punn ‘Bollywood’-an tim sompeponnim zatatkiteak ‘Bollywood’-atle lokodhik sudhorlole somzotazaunk zay ani dusrea vord-han Europi desamni kitem

ghoddta tachi sompepon-nim nokol marunk ‘Bolly-wood’-antle manest fattimravona. Vidya Balan ani Sid-hart Roy Kapur ani Ka-reena Kapoor ani Saf AliKhan hanchi donnuchkazaram nhoi punn oximanik zaytim te bhaxenkazaram zalolim asat. Heakazaramni ankvar ‘hero-ines’ kazari dadleam lagimkazar zaleant tanchim-ikaim udharonna ami sokolditanv:l Hema Malini – Film‘hero’ Dharmendral Helen – Borovpi anibhumika korpi Salim

Khanl Shabana Azmi – kovi,git rochpi ani digdorspiJaved Akhtarl Smita Patel – cholchitr‘hero’ ani rajkarnni RajBabarl Sarika – ‘hero’ ani dig-dorspi Kamal Hasanl Jayaprada – nirmato(producer) Shrikant Na-hatal Soni Rajdan – chol-chitr nirmato MaheshBhatl Sridevi – ‘producer’Boney Kapoorl Sangeeta Bizlamni –Krikett khellgoddo Mo-hamed Azharudinl Juhi Chavla – dondekarJai Mehtal Karishma Kapoor –dondekar Sanjay Kapurl Raveena Tandon – ‘dis-tributor’ Anil Thadanil Mahima Chovdary –dondekar Boby Mukherjil Maanayata – Film abi-neta Sanjay Dutl Shilpa Shetty – ‘busi-nessman’ Raj Kundral Lara Dutta – Tenniskhellgoddo Mahesh Bhu-patiKhorench cholchitruch ekvichitr madheam asta zan-tuntlean oslim kazaramzaytim zata tem ami rupeapodd’ddear polloytam.Atam teo kannioghoddneo zaun tancheaijivitamni dista temkhorench vichitruch.

2012-antle 10 zoytivont‘Heroes’

Salman Khan‘Ek Tha Tiger’ hea filmant 2012 vorsant

aplem raj choloylem ani taka lagon SalmanKhan haka hea vorsa sogllea ‘hero’ modempoylea panvddear sthan favo zata.Tannemhea filmant ek RAW-‘agent’-achi bhumikakel’li ti khupuch gazli ani tache viximkhupuch zannamni tachi thoknnay korunboroylem. Dabangg 2 henvuimSalmanachem film hea vorsa Dezembrantailem ani borench gazlem, toruy punn ‘EkTha Tiger’ hem film soglle vatten unch urta.

Sharukh KhanKing Khan hea vorsa Yash Chopra

hachea ‘Jab tak hain jaan’ hea filmant ekkhoddegantt ani monant urta tosli bhu-mika korun poylea 10 zannam modemaplem sthan samballun dovorlem.SharukhKhanan hea filmant Samar Anand hachibhumika hi itihasant nond korpa sarkizavn asa oxem hem film pollelea uprantlok uloylolo aikonk mellttalem.

Aamir Khan‘Talaash’ hea cholchitra udexim Aamir

Khanan ek gozal sidh korun dakhoyli, aniti mhonnllear, tachim filman yeunk uxirpasun zalo zalear, to kiteim punn novemani vegllem korun dakhoyta. Tannem heafilmant eka pulisachi bhumika kelea zo eka‘super star’ kolakarachea khuna vixim sod-pus korta.

Ranbir KapoorOscar puroskara khatir nomiarlolem

‘Barfi’ hem film soglleankuch avoddlem.Ranbir hannem lokachea lokxant urpasarki sadi ani ut’tom bhumika kelea. Som-plolea Raj Kapoor hachi protima (image)dolleam somor haddli mhunn zannkaruloyta.

Ajay Devgan‘Son of Sardar’ hea filma udexim Ajay

Devganan uchlea panvddear urpi 10 ko-lakaram modem aplem sthan dovorlem.Sharukh Khan hachem ‘Jab tak hain jaan’hem-i film teach disamni bhayr sorlolean

‘Son of Sardar’ bhair kaddunk fattimdovorchem oxi koddok magnni asonporyant hea filman khupuch namnnammelloylim. Tech porim ‘Bol Bachchan’ hea-i filmant tannem ek vinodi bhumika korunhea vorsa loka koddlean bhoupur xabaskimelloyli.

Akshay Kumar2012 vorsa Akshay Kumarachim

‘Rowdy Rathore’, ‘Oh my God’ ani ‘Khiladi786’ him filma khupuch gazlim ani poylea10 kolakoram modem tachem sthan thirurlem.

Saif Ali Khan‘Agent Vinod’ hem tachem film khala apt-

tolem punn ‘Cocktail’ hea cholchitran takayes favo zalem. Tannem hea filmant ek‘lover boy’ hachi bhumika korun sogl-leankuch dipkaun uddoylet. Tachem ‘Race2’ hem film anik thoddeach disamni bhairsorchem asa ani tem ‘hit’ zatolem hachi toopekxa korta.

Emraan Hashmi2012 vorsa Emraanachi ekar-ek gomb-

hir oxim ‘Jannat 2’, ‘Raaz3’ ani ‘Shanagai’him filma bhair sorlolean tachi ‘serialkisser’ hi protima (image) pusun vetolioxem dislolem. ‘Raaz 3’ hea filmantleantachi hi protima adli asa toxi urli.

Irfan Khan‘Life of Pi’ hea filmantle bhumike udexim

Irfan Khan boroch cheorchent ailo.Tachemhea vorsache survatek ailolem ‘Pan SinghTomar’ hea filman bori bhumika keli tox-ench taka filmi mollar khup inamam favozalim. Tache bhumikek ‘Big B’ AmitabhBachchan hannem poryant xabaski dili.

Manoj BajpayTin filma modem tin unchleo bhumika

kelolean ho kolakar hea vorsa khupuch ga-zlo. ‘Gangs of Wassepur’, ‘Chittagong’ heafilma udexim taka loka koddlean boro pro-tisad mell’lo ani aplea hangant eka bhesborea kolakorache ghunn asa mhunnsid’dh zalem.

2012 Vorsantleo 10nanvlovkik ‘Heroines’

Katrina KaifKatrina Kaif hakim dogam Khan-am

borabor hea vorsant don ‘superhit’ chol-chitram – Salman-a vangdda ‘Ek ThaTiger’ ani Shah Rukh-a borobor ‘Jab TakHai Jaan’. Tea xivay ‘Agneepath’ cholchi-trantlem ‘Chikni Chameli’ hem git ani Ka-trina Kaif hancho nach cholchitr pol-lenaranchea kallzamni urlo. Katrina-k2012 voros khub yesesvit (successful)zalem.

Kareena KapoorNoveach logn zalelea Kareena-k 2012

zaitea ghoddnukemni bhorlelem voros za-unk paulem. Tachim tin cholchitram ‘re-lease’ zalelim ani tachea Saif Ali Khan-alagim logna vixim zaiti chorcha zaleli.‘Agent Vinod’ ani ‘Heroine’ rupea pod-d’dear ‘flop’ zaunk paulim, mat ‘Talaash’hea filman Kareena Kapoor hannemlokamchim kallzam jiklim.

Sridevi 14 vorsam uprant Sridevi portun rupea

podd’dear disti poddlem. “English Vinglish’hea cholchitran tannem bhes bori bhumikakeli. ‘Shashi’ mhunnon, eke ghorkan’nichibhumika korun tinnem aplea hangantcholchitr kola suddsuddit asa mhunndakoylem. ‘English Vinglish’ hea cholchi-tran Sridevik portun rupee podd’ddearporzollit keli.

Priyanka ChopraTachi ‘Agneepath’ cholchitrantli ‘Kaali’

bhumika lokank khub manli. ‘Teri Meri Ka-haani’ zatun tacheo tin bhumike asle,chodd lokamni manun ghetlem nam.Tachea magir ailem tem Anurag Basu han-nen chitraylelem ‘Barfi’, zatun Priyanka-neka ‘autistic’ cheddvachi ‘Jhilmil Chatterjee’

hi bhumika keleli, ji lokank khub manli.Toxench tnnen aplem poilem git ‘In MyCity’ uzvaddailem.

Vidya BalanTachem 2012 vorsa ‘Kahaani’ ailem,

zatun tannen eka gorbest ghorkan’n jiaplea sandlolea potik sodunk yeta hi bhu-mika keleli, zachem ‘shooting’ Kolkata-chea vegvegllea zageancher zalelem. Tox-ench tachi Ferrari Ki Sawaari cholchitrantli‘lavani’ Mala Jau De borem gazlem.

Sonakshi SinhaSonakshi-chi 2012 vorsa 4 cholchitram

rupea podd’dear ailim. Tachim ‘superhit’cholchitram ‘Rowdy Rathore’, ‘Son Of Sar-dar’ ani ‘Dabangg 2’. Mat Joker lokanchemmon jikonk pavonk nam.

Deepika PadukoneTachem Saif Ali Khan ani novem ab-

hineta Diana Penty borabor ‘Cocktail’ chol-chitr lokank khub avoddlem.

Anushka Sharma‘Jab Tak Hai Jaan’ hea cholchitran Shah

Rukh Khan ani Katrina Kaif hancheavangdda bori bhumika keli. Hatun tannenek TV potrkar Akira hi bhumika keleli.

Rani MukherjiTachem ‘Aiyya’ cholchitrantlem git ‘Drea-

mum Wakeuppam’ lokanchea tonddarhanso diunk pavlem mat cholchitr titlembore cholonk nam. Punn tachea ‘Talaash’cholchitran Aamir Khan-a borabor kelelebhumiken mon jiklem.

Bipasha BasuBipasha Basu hachem 2012 chea sur-

vatek ailelem ‘Jodi Breakers’ lokank titlemavddonk nam. Punn tachea ‘Raaz 3’ chol-chitrantlea ‘negative’ bhumike vorvim voirailem.

2012-ant Unchlea ZagearAslolim 10 Hindi Filma

2012 vorsant mhunttlear Janer 1, 2012 tem Dezembr31, 2012 hea bara mhoineam modem zaytim Bollywoodcholchitram rupea podd’ddear ailim ani cholchitr mo-gyank dadhoxi kelim. Tantuntlim kãy filmamni namnnamzhoddlim zalear kãy filmam lokache nodrent sokol pod-dlim. Aiz ami 2012 vorsant 10 cholchitram, jim soglleachvattamni zoytivont zalim, tim khoinchim asat tanchi sokolmahiti ditam. 1 – Ek Tha Tiger Salman Khan, Katrina Kaif,

Ranvir Shorey2 – Rowdy Rathore Akshay Kumar, Sonakshi Sinha3 – Agneepath Hrithik Roshan, Sanjay Dutt,

Priyanka Chopra4 –Jab Tak Hain Jaan Sharukh Khan, Katrina Kaif,

Anushka Sharma5 – Barfi Ranbir Kapoor, Priyanka

Chopra, Ileana D’cruz6 – House Full Akshay Kumar, John

Abraham,Asin7 – Son of Sardar Ajay Devgan, Sonakshi Sinha,

Sanjay Dutt8- Bol Bachchan Ajay Devgan, Abhishek

Bachchan, Prachi Dessai9 – Talaash Aamir Khan, Rani Mukerjee,

Kareena Kapoor10- Dabaang 2 Salman Khan, Sonakshi Sinha,

Arbaaz Khan

2012 voros ‘Item songs’-amni zaite bodol gheunailem. Rakhi Sawant anitachea sarkim dusrim jimadlea kallar ‘Item song’ ko-run namnna zhoddtalim tiatam bekar poddlim kiteakBollywood-cheo ‘heroines’tea ‘item songs’-amni na-chonk fuddem ailim. ‘Ag-neepath’ vorsachempoilem vhoddlem cholchitrjem rupea podd’ddearailelem. Karan Joharhachea cholchitran KatrinaKaif ‘Chikni Chameli’ zaunlokak monoronjon kelemani teach borobor apun-

nuim odhik nanvlovkik za-lem. Maharashtrantli

‘kashti’ saree ghalunborench nachlem.Punn

‘Chikni Chameli’, ‘Sheila kiJawani’ itlem famad zaunkpavonk nam.

2010 vorsa ‘Dabangg’-an‘Munni Badnam Hui’ heagitar nachlelem, MalaikaArora Khan, eka vorsacho‘break’ ghetlea uprant,‘Housefull 2’ cholchitran‘Anarkali Disco Chali’ san-gata portun ailem. Hem gitfamad zalelem punn‘Munni Badnam Hui’hea gi-tan rochlele ‘record’ tod-dunk mat pavonk nam.

2012 voros hem Ka-reena Kapoor hachemvoros kiteak hea vorsa

tachem fokot logn zalemna, punn hea vorsantlimfamad zaupi don gitamnitem nachlem. Him gitammhunnlear ‘Heroine’hatuntlem ‘Halkat Jawani’ani ‘Dabangg 2’ hatuntlem‘Fevicol Se’. Saif Ali Khan-a lagim logn zalea uprant‘Fevicol Se’ Kareenahachem poilem ‘itemsong’ aslem. Korta-kortatem git vorsachem sogleavon borem git zaunkpaulem.

‘Chikni Chameli’ ani‘Anarkali’ gelim ani atamlok ‘Fevicol Se’ haka dosla.

2012 vorsantlem ‘ultimate item girl’ konn?

Sonakshi Sinha-n rupeapodd’ddear obhinetrichemprotibimb aplea sadheasvorupan, dorxokanchemmon jiklelem asa. Halincheka film dirgdorxokan tekaaplea fuddlea filman ‘bikini’ghalunk magnnim keli aniSonakshi-n sorolpponnintaka nakarlem.

Halinchea mhoineamniSonakshi-n zaytem vozon

denvoilam, mat ‘bikini’ghalpachem oxem tacheamonan nam.

Sonakshi hea ‘bikini’ghali nant tea obhinetrimmodem eklench nam.Tachea borabor ‘Singham’obhinetri Kajal Agarwalasa, eka filman ‘bikini’ ga-halpachi magnnin asleleakaronn tannen tea fil-machem ‘offer’ nakarlem.

Toxench adim, AyeshaTakia-n filman bikinighalchi poddta mhunnYashraj filmak nammhunnlelem. Tachea ‘busi-ness manager’achea veg-vegllea proyotnam uprantporyant, Ayesha-n filmankam korunk vhoy mhun-nonk nam.

Atamchea kallar obhine-treo (heroines) prosid’dhimellchea khatir kosli-i bhu-mika korunk toyar asat,teach vellar oslim-i ko-lakaram asat jim apleanoitik mulyank (moral val-ues) man ditat. Tim khoreaorthan “Dabangg ched-dvam.”

Bollywood-chim ‘No BikiniBabes’

Bharatacho sogllea vonfamad abhineta (hero) ani‘sexiest man alive’, mhunt-tlear Salman Khan. Punnkhasgi jivitan Salman ek-surponnan asa ani apli fud-darachi sangatin sodta. Bol-lywood-an cholchitramniyex mellovpachem noxibtachea sangata asa punnaplea jivitan sorv-gunni(perfect) sangatin mellov-pachem noxib matr nam.Jednam tannen Bollywood-an survat keli tednamSangeeta Bijlani-k ‘date’ ko-rta mhunn to chorchenaslolo. Salman-a vonSangeeta matxem lambaslem. Hi soirigot/natemchodd vell togonk na.

Tea uprant Somy Ali, jemSalaman-achea jivitantailem, tem Pakistan-antlean Bollywood-an bhi-tor soronk mhunnBharatan ailolem. Vevsayikvatten Salman-an taka zaitoadhar dilo ani akhrek tim-ieka-mekak ‘date’ korunklaglim. Kãy karonnanklagon Salman-Somyche ixt-tagotin futt poddli.

Salman zo mog sodtalo,‘Hum Dil De Chuke Sanam’hea cholchitran Salmanaborobor bhumika korpi‘heroine’ Aishwarya Rai,hache kodden sombondhghoddlo. Toddea kallan timekamekank mellunk laglimani tancho dogaimcho mog

nettan cholonk laglo.Salman-ache ‘fans’ axenravlole ki Salman ani Aish-warya logn zatelim mhunn,punn tanchem natem ‘do-mestic’ ot’tyacharak lagontuttonk pavlem. Aish-warya-chea monan portuntall-mell (compromise)ghoddoun haddpachonaslo ani haka lagonSalman khub dukhi aslo.

Mog anink êk pavttSalman-achea jivitan ailo,jednam to Katrina Kaifhachea mogan poddlo. Ka-trina borabor vell sarunkmellpakhatir tannen aplea‘home productions’ -ankhat ghatlo. Salman ani Kat-rina-n aplea natea viximkeddnach ukttapem ko-runk nam. Jednam RanbirKapoor ani Katrinaekamekan koddem lagimyevunk laglim, tednamtanchem natem moddlamoxem kollon ailem.

Itlem soglem sonsunSalman anink êk pavtt mo-gan poddtolo vo logn zatolooxem mandun ghevop kot-thinn asa. Punn amkamkhatri asa, Salmanak aplisangatinn melltoli mhunn.‘Dabangg Khan’-ak yeta tea2013 vorsant chol-chitramni mellta tea zoytaborobor ek bori gunnestsangatin mell’lea puromhunn tache ‘fans’ devakprarthona korta.

Salman Khan Eksuro?

Tannen ‘Hum’ filmantlem ‘JhummaChumma’ git 1990-chea xekddean zaytemfamad kelelem ani atam 11-vea Max Star-dust puroskar diupachea karyavollint 20vorsam uprant tacho jadu (magic) portunghoddoun haddlo.

Ayushmann Khurrana-n, zo karyavollichoyezmanponn choloytalo, ‘Big B’-k tacho‘Jhumma Chumma’-cho prosong porot ko-

run dakhoy oxi magnnimkeli. ‘Big B’-n fokannamkorun “Mhozo ‘chumma’konnak zay,” mhunnlem.

Thoddeach khinnambhitor Priyanka Chopra,Bipasha Basu, VidyaBalan, Anushka Sharmaani Farah Khan machierdhanvon gelim. Ani Big B-

n tankam sogllean ‘kiss’ dilo, ani sogllleasobit obhinetrincho tachea nimit mog pol-loun to khuxal aslo.

Galar ‘kiss’ mevlea uprant Priyanka-n aniBipasha-n tachea vixim ‘tweet’ kelem. Jed-nam itlim sogott sobit cheddvam eka ‘kiss’-ak lagon dhanvtat, tednam ‘JhummaChumma’-chem ‘remake’ korop vaittkolpona aschi nam.

Big B Jhumma Chumma de de…

Page 13: Amcho Avaz

ZURICH: Apnnem gelea12 moineamni mellounghetlolea puroskarankMessi-n anik êk vhoddpuroskar zoddlo. Tannen‘Ballon d’Or’ ho mhotvachopuroskar chovte pauttijiklo.

Ho puroskar tannen RealMadrid-cho Ronaldo aniBarcelona pongoddantachea sangata khellpi An-dres Iniesta hankam ha-raun jiklo.

Messi-k 41.60 %,Ronaldo-k 23.68% ani Ini-esta 10.91% motammevlim.

Messi ani adle France-che khellgolle, UEFA-cheodheokx Michel Platini,hea tachea chovteapuroskarachea poilim,fantto-fatt tin pauttipuroskar jikpi he doguchzann asle. Zalear Nether-lands-che xrextt khellgolleJohan Cruyff ani Marco VanBasten hannim dogaimniho puroskar tin-tin pavttvegvegllea vorsamni jikla.

Messi-n 2012 vorsaapunn khell’lolea torna-mentamni soglle mellon91 ‘goals’ marun GerdMueller hacho 40 vorsamadlo 85 ‘goals’ marlolo‘record’ moddlo. Anisod’deak chalu aslolea‘season’an azun poryanttannem 25 ‘goals’ marloleasat.

Punn Messi mhunnttatea pormonnem zorBarcelona ‘La Liga title’Real Madrid-a koddleanjikona vo ‘ChampionsLeage’ jikonk pavo nam za-lear he soglle ‘records’moddpant koslench mhotvaschena.

Messi hannem futtbol

mollar zaytim namnnamzoddleant. Taka sori korisarko khellgoddo hea vel-lar na mhunttlear fott zan-

vchina. Cristiano Ronaldo,anik ek sonvsarantlo vhod-dantlo vhodd futtboll khel-goddo asa torui pun hal-inchea vorsamniMessi-chem prodorxonbhes borem zalolea karan-nak lagon ChristianoRonaldo matso fattim urla.

Messi-in sabar namn-nam zoddleant tantuntlimkãy oxim asat:‘FIFA Ballon d’O’r (3pavtt): 2010, 2011, 2012. ‘Ballon d’Or’ (1pavtt): 2009. ‘FIFA World Player of theYear’ (1 pavtt): 2009. ‘World Soccer YoungPlayer of the Year’ (3pavtt): 2006, 2007, 2008.

‘World Soccer Player of theYear’ (3pavtt): 2009, 2011, 2012.‘El País King of EuropeanSoccer’ (4 pavtt): 2009,2010, 2011, 2012.‘UEFA Champions LeagueTop Goal scorer’ (4pavtt): 2009, 2010, 2011, 2012.‘FIFA Club World CupGolden Ball’ (2pavtt): 2009, 2011.‘Pichichi Troph’y (2pavtt): 2010, 2012.‘Olimpia de Plata’ (7 pavtt):2005, 2007, 2008, 2009,2010, 2011, 2012.Hea xivay Messi-k anikxekddeamni puroskaramnisurngaylolo asa.

Khell-a-Moidanar 13

sroec

tS

ng &

anki

Bngi

ccou

ntA

onica

ti

Fabr

r Ai &.f

ReRA

C)(tdn

Co

120 120/ 120

RAC)

(.tdnCo

ytialtos

piH

on

iatmornfIoit

caun

im

omC n Tec

h.

ve

iotomutA

240/ 120/ 320/

rep

aiR

cal

irec

tlE

sen

tmarG

y ea

utB

ri &

Haerutl

Cu

320/ 120 420/ 150/

ri &

Haerutl

Cung

essi

rD

&oni

oduc

trP

ngiurtac

anuf

M

csionr

ect

lE

iuc

ton

stC

150/ 210/ 180/ 120/

oniuc

tr

onst

C

ngintaiP

120/ 120/

urD

TP V of f VemaNov GagudimarF

It. ITvo GijanaPT I.tov GaMapusT I.tvoo GgaMarT I.tvoa GoracCT I.tov GnemerP

t. ITvo GmilohciB

.sn hr ionsitaur

sTPIT I.tov

ITITITITIt. IT

90

120/60

180/60150/

180

270/210

60

240 150/120

150

150 150

ITI.tvoa GondHIt. ITvo GocsaVtvona GoanacC

ecd TunfihtMusomo CcosBon D

ITI.t)ianajP (olohc Salchni

)mioloutLege (lolCytunimom

ho cWuttitnsIuttitnsIent Cby

ocd Vertesgie r an beaho covGlarnteCbyp uet sseutercacd/eatilifafffe utpe roff resutove GattS/ntemnerov Galrent

lonatiaoc deiovr PngniiaTrmnerovGe attS,ntemnerovC/ytisrevniUd/aroBo a d tetdieertsgiee rn ba centmnerov

):PTI (VrdeeatvirP.ntempuet slincuoC,sPT Vd ase

ent CbyeserntIinairT(iajanP

ove GattS/ntemnerov Galrent plyaes mtutinsted Ites

r Coff Ce atortecriDe attS,)gn 24 / 24370590832.hP.oaG

eertsgiee rn ba centmnerovstssi AehT:actcontease hasmahr Sg,nniairen Tmstafft

:laimE.314 2437 @ctsd.oag

,sPT Vd aserocteri Dtnast

n,avha Bitakhmco.laigm@

2012 vorsantle bhes-bore 10futtbol khellgoddeFuttboll sonvsarant chodd nanv-lovkik (popular) khell zaun asa. Ho khell sonvsaranchea chearui konxeamni ximpoddlolo asa. Heach karannak lagon sonvsarantle nanv-lovkik futtboll khellgoddelokanchea kallzamni riglole asat. 2012 vorsant jea khellgoddeamni futbol moidanar chomotkar kelo tanche vixim ili mahitiXrextt khellgodde zaitea gunnamni bhorlele astat, tanka sogleank tanche vegveglle ‘skills’ astat. Bariksannen topas kelea uprant kollon yeta ki tancheo zaiteo vostu eksarkeo asat mhunn. Heovostu mhunnlear dhanvpachi goti (speed), futtbol niyotronn (ball control), famadponn ani khell jikpachi tank. 2012 vorsantle boreantle bore futtboll khellgodde oxe asat:

l Lionel MessiLionel Messi, Argentinaani FC Barcelona heafuttbol pongoddanksod’deak khellta. Tachozolm 24 Jun 1987 vorsazalo. Ani tannen ‘FIFAWorld Player of the Year2009’ vorsa, ‘2010-11Uefa Best Player inEurope Award’ ani ‘FIFABallon d’Or’ fatta-fatttin vorsank jikla toxenchher dusrim-ipuroskaram jikla.Sonvsarbhor tache kottimni chahate (fans) asat.

l Zlatan IbrahimovicZlatan Ibrahimovic,Sweden ani Paris Saint-Germain (PSG) heafuttbol pongoddanksod’deak khellta. To PSGhanchea poilim Malm FF,Ajax, Juventus,Internazionale Milan,Barcelona ani AC Milanhea pongoddank khell’lla.Ani tannem England-aadd ek boreantlo boro‘goal’ marlo to khorench‘super-goal’ also.

l Cristiano RonaldoCristiano Ronaldo,Portugal ani Real Madridhea futtbol pongoddanksod’deak khellta. Portugalpokxache te sod’deak‘captain’ asat. 2011-12vorsa tannem marlole‘goals’ Real Madridpongoddak ‘La Liga’ jikonkfaydeaxir zale. 2008 vorsatannen ‘ FIFA World Playerof the Year’ puroskarjiklolo ani sonvsarbhortache zaite bore magteasat. Tacho zolm 5 Febrer 1985 vorsa zalo.

l Radamel FalcaoRadamel Falcao, Colombiaani Atletico Madrid heafuttbol pongoddanksod’deak khellta. AtleticoMadrid hankam khellontannen 50 goals deddvorsa bhitor marle anitaka lagon tachea Atleticopongddan Europa Leaguehantunt zoyt melloylem.Toxench tannem Chelseaadd ‘hat-trick’ korun‘European Super Cup’jiklem.

l XaviXavier Hernandez, Spainani FC Barcelona heafuttbol pongoddanksod’deak khellta. Tachozolm 25 Janer 1980 vorsazalo. 2000 vorsan tannemontor-raxtriya(international) futtbolmollar aple pãy dovorleauprant parombhak saunSpain-achea pokxan 108pautt khell’la. Xavi apleapãy dovorlea uprantfuttbol ‘possession’ anidab (pressure) aslelea vellar ‘passing’-ek lagon famad asa.

l Robin van PersieRobin van Persie,Netherlands aniManchester United heafuttbol pongoddanksod’deak khellta.Netherlands-achea’under-17’, ‘under-19’ ani‘under-21’ pongoddamnikhell’lolo asa. Toxenchdesachea pongddaborabor ‘2006 FIFA WorldCup’, ‘UEFA Euro 2008’,‘2010 FIFA World Cup’ ani‘UEFA Euro 2012’ vorsa khell’la.

l Yaya ToureYaya Toure, Côte d'Ivoireani Manchester City heafuttbol pongoddanksod’deak khellta. To azunmeren ontor’raxtriyafuttbol mollar 67 pauttikhell’la. Toxench ‘2006FIFA World Cup’ ani‘2010 FIFA World Cup’spordhen khell’la.

l Andres IniestaAndres Iniesta, Spain aniFC Barcelona hea futtbolpongoddank sod’deakkhellta. Spain-a torfentannen ‘under-16’, ‘under-19’ ani ‘under-21’futtbol pongddankkhell’la. ‘UEFA Euro 2008’,‘2010 FIFA World Cup’ ani‘UEFA Euro 2012’ jikpipongoddan tannen aplemyogdan dilem. Toxechtannem marlolexevottachea khellantleagolank lagon Spain-ak ‘World Cup’ favo zalem.

l Andrea PirloAndrea Pirlo, Italy aniJuventus, hea futtbolpongoddank sod’deakkhellta. Toxench 2006 vorsa‘World Cup’ jikpacheapongddan tachem zaitemyogdan aslem. Toxenchhalim zalolea Euro 2012‘final’ meren pavounk legittacho mohotvacho vanttoaslo.

l Edinson CavaniEdinson Cavani, Uruguay aniNapoli hea futtbol pongoddanksod’deak khellta. ‘Serie AItalian League’ hatun 5 vorsamadim ailoleak tannem 192khellamni 94 ‘goals’ marloleasat. ‘Il Matador’ hea nanvarItaly-n taka lok vollkhotat.

Chovte pautt ‘Ballon d’Or’ Messi-k

PONNJE: Mukhel Montri ManoharParrikar-an ‘contractors’-ank axva-sonam dileant ki tanchea duddvambabtint tannim kosloch usko kor-pachi goroz an. Tanchim ‘bill’-amfarik zatolim, punn ‘Lusofonia’ khel-lanche yevzonninchea kamanchoveg (speed) unnem zaunk favona.

Gõyant hea vorsa ‘Lusofonia’ khellzaupache asat. Te khell jeamoidanamcher zatole, tanchem kamvevosthit ritin korpachem kamsod’deak chalu asa. Heam khellamkhatir don nove khellam prokolp(sports projects) ek Bambolim anidusro ‘Goa University’ lagim chaluasat. Ani ho khellam utsov zo Gõyantzaupacho asa, tache khatir ani tinnove prokolp suru zaupache asat.

Duddvam vixim koslich kallji kor-pachi goroz na. Heam khellamprokolpamchem kam korpi kon-tradoranchea duddvanchem ek ‘list’toyar korun sorkara kodde phattoundinvchem. Duddvank lagon hea kon-tradoranchem kam addkollun uronkfavona, oxem Mukhel Montrean laguzatolea odhikarenk suchoilem.

Bambolim ‘GMC’ Hospital-a lagimGoa University, Taleigao-chea ‘IndoorStadium’-ar mukhel montrean chaluaslolea kamachi topasnni keli.

Tea uprant sorkari odhikareamsangata zalole eke odhikrut boskent,tannem sorkari odhikareank heavixim goroz tem margdorxonndilem.

Sutram (sources) pormonnem kol-

lon ailam ki sorkar ‘NIO’ tem ‘GMC’meren 4-lane mahamarg (high way)bandpachi sorkarachi yeuzonn asa.Tachea uprant Fatorda Nehru Sta-dium meren vochpi vatt oxir (nar-row) asa mhonnpachem he boskentvixoy ailo.

Lusofonia hea khellam utsovantPurtugez bhas uloupi des je poilimPurtugachea khala asle te bhagghetat. Angola, Brazil, Cape Verde,Eeast Timor, Guinea Bissau, Macau,Mozambique,Portugal ani Sao Tomesarke des bhag ghetat.

Lusofonia Games ‘ACOLOP’ hesongottnnen ghoddoun haddleloprosong (event), zatun Purtugezuloupi des, je poilim Purtugezancheakhala asle.

Parrikar ‘Lusofonia’ moidanamchi polleunni korta

Page 14: Amcho Avaz

Gõy tiatranchi bhuim.Vorsachea vorsa xekd-deamni tiatr machier had-dta. Gõyantlim festam aniher porbo sanjevellar tiatrmachier haddlea xivai som-pona. Gõyant ‘Commercial’tiatr asa teach borobor‘Non-connercial’ tiatranchi-i machi asa. ‘Commercial’tiatrs vorsache baraimhoinne chalu asta zalear‘Non-commercial’ tiatrsKala Academy-chea vor-savolliche Tiatr SpordhentMachier haddta ani zaytepavtt ganvche lok fuddemsoron festam-porbecheadobajiak ek tiatr machierhaddta ani to dis soboyta.

2012 hea halinch som-plolea vorsant ‘Commercial’machier je tiatr sador keletani Gõychea charui konx-eamni machier haddle anitech porim kaim tiatr Mum-

boi, Gulf ani Englanddakporyant vochun thoimcheatiatr mogyank khoxi keletantuntle kaim nanvlovkiktiatr oxe asa.

Prince Jacob hea famadtiatristan 2012 vorsant dontiatr machier haddle. Tachopoilo tiatr zaun also “Dus-manak Pasun Nirminaka”.Hea tiatrache tannem ogleunne 80 proyog kelet zaleartacho dusro tiatr, “AmcheaGhorant Tiatr” zo azunporyant chalu asa tacheatam poryant sumar 70dakhovnneo zaleat.

Commedian Domnichhanneim 2012 vorsant 2tiatr machier haddlet. “MogMogan Jiye” ho tacho tiatrkhub gazlo ani to tannemsumar 109 pavtt machierhaddlo zalear tacho dusrotiatr “Zhõy Pritimog Vosta”atam chalu asa ani tache az

pasun tannem sumar 43proyog keleat.

Commedian Agostinhohanneim 2012 vorsant 2tiatr machier haddle. Tacho“Dotor” tiatr sumar 70 pavttmachier haddlo. Tachodusro tiatr “Vhoi vo Na” zoatam chalu asa to tiatr atammeren 85 pavtt machierhaddla.

Urlole dusre tiatrist zan-nim 2012 vorsant tiatrmachier dakhounk zoy-tivont zale te oxe asat:

Boroynnar ani TiatrTiatranche proyog

Roseferns (3 tiatr)Rag veta Dag vochona 68Vhoir marlolo fator 35Waiter (azun poryant) 51

Mario Menezes (3 tiatr)Bendul 35

Padri Mogan Poddla 67Hi Vatt Khoim Veta (azunporyant) 50

John D’Silva (2 tiatr)Sanklleo 50Ranvotti (azun poryant) 41

Menino de Bandar (2tiatr)Kristanv 89Tumchinch Bhurgim (azunporyant) 45

Itlean somponk na! Anikzayte boroynnar ani direc-

tors asa zannim 2012 vor-sant ek vo don tiatr machierhaddleat ani Gõychea tiatrmogyank dadhoxi korpachoproytn kela.

Halinchea kallar pavsal-leachea somoyar poryantGoyant zayte tiatr zatat.Pavsache dis aslolea karan-nan he tiatr fokot damploleavosreamni zatat zoxe porimKala Academy, Panjim,Ravindra Bhavan Margao,Hanuman Theatre Mapusa,Ravindra Bhavan Kudd-chorem ani torekvar gan-

vamni zhõy damplole vosreasat. 2012 vorasantleapavsalleant sumar 12 novetiatr machier haddle anitantuntlea don tiatranchoulekh kelea xivai ravonk za-yna: “Ek Ghor Chear Vantte”zacho boroinnar ani direc-tor Mariano Fernandeszaun also. Ho tiatr Goyan-tuch nhoy pun Mumbay,Gulf ani London hangasorporyant dakhoun tiatr mo-gyanchi tan bhagoylea. Heatiatrache ogle unne 80‘shows’ zalet.

2012 pavsalleantlo dusrofamad tiatr mhunttlear DySp Sammy Tavares hannemboroylolo ani digdorxitkelolo tiatr, “ApleaBhurgeam Sangatak”. Hovuitiatr khub nanvlovkik zaloani je je suvater Gõykar asattea suvatancher zoxe porimGulf, London ani dusreaxaramni machier haddlo.Pavsacho kall zaun poryanthavui tiatrache ogle unne 80‘shows’ zalet

Itlench nhoy tor Gõyantkorezmacho kall-uy (LentSeason) asa jea kallant 40dis Jezu Kristache koxtt anidogd Kristi somaz niyalltaani Kristachea jivontponnak(Easter) toyari korta. Heakallant Gõyant monoronjonkorpi zobor karyavolli zaynapunn tiatr zatat. Heatitranchem khaxelponnmhunttlear he soglle tiatrdhormik vixoyancher ad-harit asta.

2012 vorsant hea 40 dis-anchea dukhi kallant ogleunne 8 dhormik tiatrmachier haddle. Tantuntloek tiatr 40 disam modhem52 pavtt sador kelolo tozaun asa Fr. Nevil Graciashancho “Voch anik Patok ko-rinaka”.

Tiatr Machier

2012 Vorsantle Tiatr

l Tiatrache vixoy khubsudhorleat. Punn dur-doivan tiatrant ji ‘comedy’ghaltat ti ‘comedy’ zaitepavtt tiatracho dorzo sokolhaddta. Lokak hansounchekhatir ‘jokes’ ani herghoddneo, jeo tiatrachekanniek mat poriant som-bondit na, ghaltat takalagon tiatrachea ‘script’-acho dorjo sokol poddta.Hacher upai mhunttleartiatrachem ‘script’boroinnaran tiatrachekannie boroboruch tia-trantle ‘comedy’-cherui ti-tlech gombirtayen vicharkorpak zai ani tiatrachekannientlean ‘comedy’rochpache proytn korpakzai.

l ‘Stage Setting’-achernodor marum-ia. Ek ‘set’bhes borem asta. Anik ekdusrem ghor asa vo hospi-tal asa zalear ek pordhoghaltat ani thoim donkodeli, ek mez adi dovortatani dekhavo dakoitat. KalaAkademy-n tiatr zalo za-lear jeo kodeli vapurleatteo Kala Akademy-cheomhunn kolltat. Lokank kit-loi boro laglo zalear pori-ant ho tiatr dorjedar tiatrmhunnpak zaina. Jen’naganvamni ami amche tiatrdakoitanv ten’na prot’tekganvan tiatrachem ‘StageSetting’ bodol zait veta.

Orthik poristhitek lagonamkam ganvam ganvamni‘Sets’ mudhar korchenchpoddta, oxem amche tiatrkolakor mhunnttloletmhunn hanv zanna. Punntiatracho dorjo vhoirvhoronk ami proytn kor-tanv zalear hacherui upaykaddpakuch zai. Mhakadista tea pormonnemtiatr boroitana zor amiakho tiatr ekach ‘Set’-

acher adharun boroilozalear ho ‘drawback’ joamchea tiatramni distato komi zaunk xoktolo.Hanv zanna ekach ‘set’ –acher tiatrachi akhikanni dakovp khub kottinasa punn tem ‘impossible’na. Dusream bhasantlimnattkam ani Inglezbhasamni zatat te dramaodhik korun ekach ‘set’-acher adharlole asta.Ami-i amchea tiatramnitoxem kelem zalear or-thik vixoy apxinch kuxiksortolo ani tiatrachea‘set’-a babtin ami sud-harnna korunk xoktole.

l Tiatrantlem ‘acting’mhunttlear kolakormachier korta/dakoita te‘dialogue delivery’, ‘facialexpressions’, ani ‘stagemovements’ zaun asa. Am-chea tiatramni hem zainaoxem nhoi. Khub pavttimbhes borem zata. Punnteach borobor zaite pavttamche kolakar unch tal-lean ‘dialogue deliery’ kor-tat tem matui soimbik(natural) disona. Techporim uloita uloita sogllekolakar ‘mikes’ asa thoimpavtat ani eke vollin uberavon aplim utram uloitat.Tiatr dakhovnnent hi bajutiatrachea dorjeak sokolhaddta. Hacher upayghevpak mat poryantkottin na. Tiatracho di-rector hacher bhar galitzalear mhunnchem vhod-dlea uloup bondh korunfavo titleach nettan bhax-onn korop, ‘mike’ fuddeanyeun uloupachemsarkench bondh korop,adi upay ghetlear ho‘drawback’ sompepon-nim kuxik kaddum yeta.

l ‘Light Effects’ khoinchei

dakhovnnek sobitay had-dta. Bizli vaporpak tachemxikxonn korop khup gor-jechem. Khoinchea vellarkoslea rongache bizlechovapor korcho taka nem’asa. Khoincheai vellarkosleai ron’gachi bizlivaprun ami tiatracho dorzosokol haddtanv. Zaite pavttamchea tiatramni konnuimek veokti bhitor sortanatambddea rongachi bizliuzar korta ti hanvem khubpavttim polloilea. Oxi bizlivaprun taka orthuch namhunttlear fott zanvchina.Hacher upai mhunttleartiatran ‘Light Effects’diunk zababdari diloleaartistanchem ek eka dis-achem ‘workshop’ ghev-pachi goroz asa.Tiatrachea ‘script’- acheradharun uzvadda evjonnpoili ‘plan’ korpachi gorozasta ani tem ‘planning’kelea uprant koxi vevha-rant ghalchi hacher‘training’ dilem zalear ho‘drawback’ sompeponimsudhraum yeta. Prot’tektiatr pogddan ek ek ‘LightEffects operate’ korpi ko-lakar astoloch. Heach ko-lakarank hem ‘training’dilear ho unnav komizaunk xokta.

l ‘Back-ground music’ dontoramni dium yeta. Ek ‘livemusic’ vaprun zalear dus-rem ‘recorded music’vaprun. Khoinchi-i tora va-portolo zalear poile suvaterkannie pormonnem‘script’-achea adharantachem ‘planning’ korpachigoroz asa. Ani tea ‘plan-ning’ –a pormonnemvevosthit songit diunk tia-tracho dorjo odhik vad-doum yeta.

Amchea tiatramni‘Light Effects’ ani ‘Back-

ground music’ hankamjitlem mhotv diunk zaiaslem tem azun diunk na.Kala Akademy-cheaspordheamni zatat tetiatr hea bhagancherboro vichar korta. Urloletiatr he donui bhag gor-birtayen gheina. 21veaxekddeantlo tiatr favo to‘Light Effects’ ani ‘Back-ground music’ aslea xivaiamcheamni ‘standard’aslolo tiatr mhunnokuchxokona.

l Pordheam modhemgavpi kantaram zankamami ‘side-show’ mhunnt-tanv titlinch unch dor-jeachim asop gorjechemasa. Ek tiatr ‘boro tiatr’mhunn pachartole zaleartea tiatran partui boriasonk zai ani kantaraimborim asonk zai. Na tor lok‘part bori asli punn kan-taram sarkim ponch’ vo‘kantaram fort aslim punnpartin kainch na’ oxemmhunnpak fattim sorona.Amchea tiatramni kan-taranchea vixoyancherbariksannen niyall kor-pachi goroz asa. Amchimchodd xim kantaramkoslea na kosleaghoddneancher attaplolimasta ani taka lagon amcheakantaramni zobor xi kovitamhunttloli mellona.Khoincheai bhasantlea gi-tancher nodor marat.Chodd xea gitamni motteapromannan kovita asta.Eka kantarak kovitecho vasyeit zalear tem khorenchodhik ruchik ani svadhikzatolem hantun matui dub-hav na. Tech porim am-chem songit amighoddlolem asona. Amitem Hindi, Inglez, Pud-dtugez adi bhasantlea son-gitacher adharun amchem

Konkani kantar ghoddunkfattim sorona. Kantaraikopak bhes borem lagtazait, lokancho bhorpur ‘en-core’ mellta zait punnKonkani kantarachea gitani songitachi udorgot ko-rpant tacho matui faidozaina. Urfattench ami am-chea kantaracho dorjosokol denvoitanv.

Hacher sompo upaimhunttlear zoxe porimami kantarank novimutram ‘lyrics’ ghoddtanvtech porim tea utranknovem songit rochop tit-lench mhotvachem asa.Tras zatole punn traskaddlea xivai zoit mel-lona. Adlea tiatristanchimhunttlear Minguel Rod,Aleixinho de Candolim,Young Menezes, KidBoxer, Chris Perry hanchidekh gheum-ia. Tannimnovim utram borobornovem songit rochunkantaracho dorzo unchhaddlo.

l Tiatracho charui vat-tamni ukol zauncho hemchintunch mhoje nodrekpoddlole tiatrantle unnav(drawbacks) hanvemtunche mukhar dovorleat.Goyant tiatrak jitlo lokan-cho sohokar asa titlo anikkhoincheach nattkak -Konkani, Moratti, Hindi voInglez asom – na. Teachkhatir Goyant eka eka tia-trache xemboramni khellzatat. Punn jitle unnav am-chea tiatramni asat tosleunnav mat dusrea nat-tkamni – Konkani, Moratti,Hindi vo Inglez – amkampollounk mellona. Heunnav sudharpache amiproytn kelet zalear amchotiatr khoinchech vattemheram bhasantlea nattkamporos fattim urchona.

Umed ani itsa aslear hobodol sompeponnim ghod-doun haddum yeta

Tomazinho Cardozo

Tiatrantle unnav ani upayAichea kallaylo tiatr zayto sudorla punn tantun zayte unnav (drawbacks) dolleank dista tacher upay kitem? Lhan so niyall asa

Shalini Mardolkar

Tiatr Machievoilem

NoketrJoeGoaUK

“Amchea Xetachi Pavnni”“Aleixinho de Candolim Birth Centenary

Celebratrion Committee” ani Kala Mogi Can-dolim hannim Tiatr Academy Goa hicheaadharan somplole Aleixinho de Candolimhannem boroylolo tiatr “Amchea XetachiPavnni” halinch machier haddlo.

Sorgest Aleixinho de Candolim hachougddas atanche pillge bhitor jivo dovorchekhatir ani hea mhan kolakarachi borovpachiani kantaram ghoddpachi thakot sobemazar haddchi mhunn “Amchea XetachiPavnni” ho tiatrr machier haddlo.

Febrerache 4ter 2013 hea disa ho tiatrKandolle zalo. Nanv vosto tiatr kolakar Ciri-

aco Dias mukhel soiro mhunn hajir aslo.Febrerache 5 tarker to tiatr Ponnje machierhaddlo jea dobajiak TAG-cho up-odheokxJoe Rose mukhel soiro mhunn ani Fr. Con-ceicao D’Silva manacho soiro mhunn ha-jir asle. Xevottachi dakhounn Febrerache6ver Moddgavam zali zhoim TAG-choodheokx Prince Jacob mukhel soiromhunn hajir aslo.

Tomazinho Cardozo-n digdorxit kelolo hotiatr pollennarank khub avoddlo. Aleixinhode Candolim hachem vhoddponn mhunt-tlear tannem ho tiatr 1962 vorsa boroyloloani tea tiatrantleant xetacho odhikar xet

roytoleakuch mellonk zai mhunn Aleixinhode Candolim hannem sondex dilolo. Khore-ponnim “Land to the tiller” ho kaido Goyant

khub vorsam uprant ailo zo adex Aleixinhode Candolim hannem “Amchea XetachiPavnni” hea tiatrantlean 1962 vorsa dilolo.

Shalini Mardolkar tiatrmachievoili ek vhoddantlivhodd kolakar zaun gheli.Tinnem aplesundorayenani ut’tom bhumikent (ex-cellent acting) tiatr pol-lenarank dipkayle. Shalinibai 15 Agost 1939 hea disaPonnjent zolmoli ani 73vorsanche pirayer, 7 Janer2013 hea disa Mumbointontorli.

Lhan bhurgeaponnan-tuch tika bhumika korpachiavodd asli. Fokt panch vor-sanchi astana tinnemmachier aplem panvollmarlem. Zatrechea dobajeavellarganvam ganvamni so-danch Marathi nattkamsador kortalint. Ataim kor-tat. Shalini osleach eka Za-trechea dobajiak machierhaddlolea Maratti nattkantbhag ghetlo ani aple bhu-mikent nattok pollen-narank dipkaylint.

Lokanchi xebaski mell’llitaka lagon bhurgeaShalinichi umed vaddli anizoxe porim ti vhodd zaitgheli tech porim tinnem za-ytea nattkamni bhumikakorun namnnam melloylim.Machier ek vhodd kolakarzaunchi mhunn ti Punegheli ani thoimchea PrabhatTheatre Komponin bhitorsorli ani vevsayik (profes-sional) Marathi machieraplo zago sugue kelo.

Gujratti bhas tika boriyetali dekhun tannim Gu-jratti nattkamni bhagghetlo ani Gujratti machieraplem nanv chitraylem.

Konknni bhas tichi avoybhas asli ani aple avoybhaxechi sonskrutik mollarseva korche khatir tipoilech pavtt AnthonyFranklin Coelho-n boroile-lea ani dirgdorxon kelelea‘Bhav-Bhoinn’ tiatrant‘heroine’-chi bhumika keli.Tiatr machier ti 1949 vorsabhitor sorli. Hea tiatran tin-nen somplolea C. Alvares-amukhel bhumika keleli.Tiatr palkacho kunvor C.Alvares hachea boroborbhumika korun tinnemtiatr mogyank dipkayle.

Tichea bhes borea ‘act-ing’-ak lagon ti tea kallayleasogllea tiatr direktorancheadolleamni gheli. Sogllech

tiatr director tika aplea tia-tramni ghalpak axeonk la-gle. Shalini bayek tiatrmachier motto ‘demand’ailo ani tacho faydo gheuntinnem zaytea tiatramnibhag ghetlo. Tiatr machieraslelea zaytea xrexttdirgdorxokanchea tia-tramni tinnen bhumikeokeleat, te mhunnlear C. Al-vares, M. Boyer, Prem Ku-mar, Souzalino, Alfred Rose,Robin Vaz, Jacinto Vaz anidusre.

Souzalino-n dirgdorxondilelea ‘Sat Dukhi’ tiatrantkeleli ‘Dukhest Saibinnichi’bhumika itli bori keli kiShalini Jezuchi maimmhunnon tiatr pollen-naranchea kallzamni rigli.Zanntte lok sangtat tea por-monnem Souzalino-cho‘Sat Dukhi’ tiatr sompleauprant lokancheo laynnilagtaleot khoim tichoumanv ghevpak. TicheSaibinn Mãyche bhu-mikechi edo vhoddlokanchea monancherprobhav (influence0poddlolo.

Ti ek boreantli boriKonknni film obhinetri (ac-tress) zaun gheli. Konknnicinemna mollar tea kallartika sor kori sarki anik‘heroine’ nasli mhunttlearfott zanvchina. Tinnen ‘Nir-monn’ hea filman C. Alvareshache borobor mukhelbhumika keli. Hea filmanttika tiche bhumike khatirRaxtriya puroskar (Na-tional award) favo zalo, anito puroskar tika adli Prod-han Montri, sompleli, In-dira Gandhi, hicheahatantleant diunk ailo.Tichem dusrem bhov nanv-lovkik cholchitr mhunt-tleari ‘Mhoji Ghorkarn’. Heafilmant tinnem Jacinto9 Vazhache boobor bhumika ko-run lokank dadhoxi kele. .

Shalini Mardolkar zoruihea sonvsarak ontorli toruipunn ‘Dol Mhojea Bay’ hem‘Nirmonn’ filmantlemShalini-n gaylelem git doreka Gõychea ghorant omor(immortal) zalelem asa.Azun poryant zayteomãyom ‘Dol mhojea bay’git gunngunnaytat ani lhanbhurgeank nhidoitat.