This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
PONNJE(AAP): Hea vorsaKarnavalacho poromporikutsov Fever 9 tem 12meren puray Gõy bhorvhodda dobajean anighonn-ghonnan sorkariani sthanik patllicher mo-noupant ietolo.Hea Kar-naval utsova nimtan ieupidexi ani videxi bhonvd-dekarnk unedin dovorpakhatir sorkari patllicher(state level) vorsavolli por-monnem Ponnje, Mod-dganv, Vasku, Kuddchodde,Shirodam Fonddemhangasor ‘floats parades,zatloleo zalear soglleamxaramni ani ganvamniporomporik ‘fell’ ghod-doun haddun hea vorsa-cho Karnaval utsov oglleumedin somest Gõykarb h a v - b h o i n n a mmonoitolim.
Sorkaran ‘matxe thambat’ oxemzorui tea vellar sanglem, toruioxem sangpa fattlean sorkarachibhumika kitem asli, tem mat kon-nakuch kollonk na. Karann tea vel-lar anikui kaim proxn nirmann za-lole ani sorkar tantunt okupad
aslem. Punn fattlem orth-sonkolp(budget session) odhivexonnaslem, tea vellar Parrikaran som-toch hea proxnacher ‘U turn’ghetlo. Mhonnge, casinomchi ‘en-trane fee’ ji 2 hozar rupia ekamon’xa fattlean asli, ti dhenvoun500 rupia kele.
Virodhi pokx Kongresachemmhonn’nnem aslem ki, lokamchivodd (craze) zorui hea casino viximunnem zaupak zai zalear, ‘entrancefee’ vaddloli asop gorjechem. PunnParrikaran toxem korunk na. Ha-cho orth sarko spoxtt aslo, ani tomhonnllear, sorkarak Mandovintaslole casino haloupak mat pasunitxa na. Karann sorkarak tan-tuntlean mohsul (revenue) mellt-talo. Sorkaran kelolea upaianklagon ho mohsul anikui vaddlo.
2rea Panar Vach
Gõyant Karnavalak Dobajean Survat
Karnavalachea nimtan Ponnje sozoylea
Siddesh Mayenkar
2Ganv-ganvamni
Gõyant Lokayuktak Khor Virodh
Ami amcho ek vangddi tache kodde phattoupak toyar asat. To Savoikarak Uttarkhandani Gõychea Lokayukt Kaideant kitem forok vo onto rasa to dakhoun ditolo,” oxem Naikhannem sanglem.
Doriyant aslolea casinomni 42 hozar 666 giraikam gelolim, tim vaddon hea vorsa 1lakh 39 hozaramcher pavlim. Mhonnge casinomni vochpi giraikamchi sonkhea do-bradanuch nhoi, tor tache von chodd lok hea casinomni khellpak gelet mhonnpachemsorkarakuch nhoi, punn ak’kea sonvsarak spoxtt zalem.Lokamni heam casinomchervechench nhoi oxi khor magnni he casinonk virodh korpi kortat.Hangasor sorkaranmat poristhiti urfatti korun dovorlea. Jitle lok vaddttat, titlech sonkhen proxn vaddttatmhonnpacho onnhou asa.
Soglleam von vhoddlo ani mhotvacho proxn mhonnllear sod’deak Ponnje xarant va-hanam ‘park’ korpa vixim proxn brooch gombhir zalolo asa. Tech barabor casinonklagon khupxe bekaidexir ani goir vevharui choltat ani vaddik lagleat mhonnpachemkitlech pavtt ugddapem zalolem asa. Zanche kodde vankddea margan zoma keloloduddu asa, toslech monis ho casino sarkhea zageamcher duddvancho vibadd korpakveta, tantuntlean tea-tea mon’xak kitlo nofa vo faido zata tachi porva ho kallo duddumoddttolea mon’xak asona. Vo tankam tem poddonuch gelolem na mhonnllear zata.
Gõychi torunn pillgi hea casinom kodde chodd vochpak laglea mhonnpchi bin-sorkarisonghottnachi (NGO) tokrar asa. Khorem mhonnllear, Gõyant jugarak kaidexir manyotaina. Ani haka lagon NGO te thoinche kaddche mhonn boball martat. Sorkar mat apleafaideachem chitun asa. Dore ka vellar he casino kaddpa vixim vo te babtint koslei upaigheupa vixim fokt lokak axvasonam dita, punn khoreponn vevharant mat kainch haddina.Sorkar aplea faideak lagon lokachim tema khelltta kai? Oso proxn aiz Gõyant vavurtoleoNGO kortat. Parrikaran hacher chintchem poddttolem.
Gõyant Karnavalak Dobajean Survat
Gõychea mukhel xaramni zaupi Karnvalachea mirvonnukamni khupuch ‘commer-cialisation’ chol’lam oso lokamcho arop zorui aslo, torui kheddea-ganvamni azunuiporomporik intruz zata. Adlea kallar karnavalak zaupi zomnni vhele khell-tiatr zomn-niruch zatale te aiz bhov thodde kodden zalole distat. Halinchea vorsamni dor vorsakarnavala vellar xekddeamni khell-tiatr bhair sortat, torui te sador korpa khatir ganva-ganvamni machier zatat. Dadle bailam nhesop ani bhonvonk vochop hem aichea kar-navlant khupuch unnem promannan dista.
Torui punn Karnaval ho Gõychea loka khatir ek oslo utsov, zachi vatt polleun sogottzanttim-nenttim ravtat. Ani Karnavalache he tin dis koxe soron vetat tacho pot’to porianlagona.
Be-kaydexir dhormikbandkama kaddpavixim tin somiteoPONNJE: Bhouxik za-geancher, rosteancheabazuk aslolim dhormiksthanam kaddun uddoupakhatir sorkaran unch patlleveleo tin somiteo sthaponkorpacho nirnnoy ghetla.Hea vixim fattlea satolleantunchlea sorkari odhikare-anchi ek boska zali.
Mohsul Sochiv ParimalRay hachea odheokxponnakhal zalole he boskent, ros-teanche bazuk ani bhouxikzageancher aslolim band-kama jim yeradarik anilokak addkolleo nirmannkortat tim moddun ud-doupak vo thoynchim kad-
dpak, tin somiteo sthaponkorpak tharaylam. Heotinuy somiteo hea osleabandkama vixim tim mod-dpak konnachei addkolleovo tokrareo asat zaleartanchi aikovnneo (hear-ings) ghetoleo. Tech porimheo somiteo addkoll had-dpi mon’xam samkar tinupay dovortoleo.
Heo tin somiteo rajyo,jil’lo ani taluka patlle veleoastoleo. Heo tinuy somiteotokrar korpeancheoaikovnneo ghetoleo ani teauprantuch tem-temdhormik sthan thoynchemkaddchem vo moddchemhacher nirnnoy ghetoleo.Gõyant kitlim be-kaydexirdhormik bandkama asat
hea vixim avhal sador kor-pak Ut’tor ani DokxinnGõychea jil’lo odhikareanksorkaran formailelem.
Hea donuy jil’loodhikareamni ap-apleavhal sador keleat. Ut’torGõyant 372 ani Dokxin-nent 237 dhormik band-kama asat oxem headonuy avhalamni nomudkelam.Tech porim fattleasorkarachim 336 band-kama kayom korpa khatir,ani 80 moddpa khatir tox-ench urlolim bandkamadusrea zagear vhorpakhatir ek prostav aslo.Atam hem sogllem nove
dttoleao Tech porim doriyakinarencher, lhan-vhodd dongur-lencher, kholliyamni plasttikacheopotiyeo ani her sabar torecho mhellnodrek poddtta.
Atam meren Gõyant sodrerailolem prot’tek sorkar apunn hokochreacho gombhir proxn sod-doytolench mhonnpachem axva-son dita, punn khoreponnim toxemghoddon ailolem khoinch disona.Ponnje sarkea rajdhani xarantsoglle kodden ghann ani ghuttanpoddlea. Ponnjent tum khoincheisuvater voch, nak bond korunbhonvchem poddtta. St. Inez aslolosankov ani tachea ponda vhanvpivall (nullah) egdomuch produxitzala. Sonvsarbhorcho mhonnlloleaporim lok kochro haddun hea val-lant uddoyta tem ugdde ponnimdison yetolem.Tich poristhiti Rua-de-Ourem hangasor zalea.
Ekach utran sangpachem zalearGõyant kochreacho proxn khupuchgombhir zala mhonnpachem disonyeta.
Gõychem mukhamoll vidrup zalam
Gõy mhonnge ‘wine’,‘dine’ ani ‘sex’ vo mouza ko-rpacho ut’tom zago oxemhea rajyak pachartale. Hokall 2004 vorsa adlo. BJPsorkar sodrer ailea uprantugddeponnim xindullkivevhar bond uddoupachemhea sorkaran kalljidarponndakoilem. Tea kallar bhon-vddekarank Gõychea pory-attona poros Vasku-Bainahangsor choltolo xindullkivatthar chodd avoddttalo.Gõyant asloleo dorya vellozoxem Kolva, Kalangutt, Mi-ramar, vo igorzo ani devl-lam pollevpachim soddunsoglleam von poyle Bainhanga aslolea xindullkevattharant yetale. Jun 2004vorsa Parrikar sorkaranhea Baina aslolea xindullkivattharacher ‘bulldozer’ghalun ti vosti puray torennikllaun uddoyli. Ho xin-dullki vatthar noxtt korunuddoupak titlem sompemnaslem, karann, Karnataka,Andhra Pradesh sarkea ra-jyantleo ostoreo hangakuddicho vevsay kortalim.2004 vorsa adim jitlim-isorkaram sodrer ailim, tan-tuntlea konnakuch hi lokvosti na korpak xokyo za-unk na oxem konnuy sang-tolo.
Baina xindullki vattharkaddun uddoup, he ekechgozali udexim ManahorParrikar ho ek kalljidar mo-nis mhonnpachi tachi fankzali. Punn Kannad lokak so-taupacho ho ek proytn vochal oxem tea vellarthoynchea sorkaran uloun
“Narendr Modi hachearupan amchea desa koddeek oslo monis asa, zachekodde ‘vision power’ asa.Ami gunthounnuk korpa-cho vaur Gujratantuch surukelolo ani atam porot ekpavtt ami Gujratantuchaileat. Gujrat rajyant ek Vid-hyapitt (university) sthaponkorpa khatir sumar 500kotti rupiyanchi gunthoun-nuk korpak tharaylam,”oxem Mukesh Ambani han-nem jahir kelem.
Modi hem Gandhichem rup:Anil Ambani
Somazant boremponn ximpddavop, henchaichea legio-naram mukhar avahan (chal-lenge) asa. Hem avahan svikarunk (accept)legio-naramni toyari dakhounchi oso uloPa.(Dr.) Victor Ferrao hannem marla.
Legio Mariae he sonsthechea Raikuriechea bhangra utsovachea odhikrut su-vallea vellar uloitana tannim ho ulo marlo.Te, hea suvalleache mukhel soire asle. 27Janer hea disa ho suvallo Rai igorjechemachier zalo.
Hea suvalleache manache soire mhunnXirvodda firgojeche padvigar Pa. Santo An-tonio Pereira toxench khaxele manestmhunn Pa. Cipriano Da Silva, Pa. LaurianoMascarenhas, Pa. Rock Da Costa, Pa. ArnolfMazarello, Pa. Francis X Fernandes, Bh. Caji-tan Sequiera(Mumboi-chea Senatus hachoodheokx), Bh. Pobre Dias (Ekvottachea ArkaComitium-Moddgonv hacho odheokx tox-ench Bh. Deniz Vaz ani Rai Comitium-achoodheokx Bh. Nicolau Oliveira hevui machierhajir asle.
Pa. Ferrao hannim mukhar uloitanamhollem: legio-am ani povitr sobhe modemek khoddegant natem asa. Legio mhollearek bhavarthachi xalla, zhoim amcheabhavarthachi ani amchea jivitachi akarnnizata. Hem voros bhavarthacher attaplolemasa mhonnttoch amkam, khas korun dor ekalegio-narank hi ek sondi, aplea bhavarthanjieunk, nove umedin vaurunk ani tuttlolesombond ghott korunk.
Ho suvallo Rai igorje mukhavele machierzalo. Heach suvallea vellar Rai Kuriechea‘Bhangra Utsov’ nanvache yadostikpustikechem mukhel soiream hostuki vimo-chon zalem.
Him arthik sudaronnamjim Narsimha Rao hannensuru kelelim tacho faydoazun meren amkammellta.
“Toxench Punjab rajyanvenchnnuko ghodoun had-dunk atankvadak lagonxokya naslem, ho proxnsuttavo korpak ‘Constitu-tion’-an bodol haddunRao-an ‘President’s Rule’Punjab-akuy lagu kelo. Hoproxn rokddoch suttavokelo ani apli rajki ani prox-
asonik tank (administra-tive capacity) tannendakhoun dili. Punjab-anvenchnnuko ghoddun had-dunk taka yes mell’lem aniatam xant’tayen hem rajyacholoupak yeta,” oxemRaxtrpoti-n sanglem.
OCI aslelea monxak‘constitutional posts’mhunnlear Raxtrpoti, Up-Raxtrpoti, SupremeCourt/High Court-chojudge, ani her dhorunkmellnam. Toxench tankamsompeponnim sorkarikocherin kam korunk di-unk zayna.
Mat he yevzonnik herdusre fayde asat. Toxenchtankam ‘Overseas IndianAffiairs’ Montraloy-chea‘Section 7 B (1) of the In-dian Citizenship Act 1955’koddlean zaite suchoiloleafaydeancher hok’k asa.
OCI hi yevzonnDezembr 2, 2005 saunvevharan asa, zaka lagonBharatache lok ze son-vsarbhor ximpoddlele asattankam aplea ganv ghorachodd tras nastana provaskorunk yeta.
‘Dual citizenship’ ani gonddholl
NOVI DIL’LI: Hangachemek udheogpoti cheddumMahima Mehra hinnem ho-tiachea xenna pasun kagodtoyar korpak zata mhon-npacho sod laila. Itlenchnhoy, tem to sod laun ogibosonk na, bhogor tannemtea xenna pasun kagdachinirmiti korun dakhoili.
ponkhe ani ‘AC’ cholounk vaprunk yeta. It-lench nhoy ‘Elevators’ ani ‘Computerservers’-ank poryant ‘back-up’ diunk te bi-zlecho vapor zata.
PWD-chea bijli sambhallpi khateantmahiti dilelea tea pormonnem ‘state an-nexe’ imarotin dor mhoineak 4.67 lak‘units’ bizlecho vapor zatalo. Punn heapavttim tem denvon dor mhoineak 2.84lak ‘units’ zaleat. Hacho boro porinnam bi-zlechea ‘bill’-acher zala. Adlea vorsa dormhoineak komich-komi 18.91 lak rupia‘bill’ yetalem, tem atam denvon 11.49 lakrupia proti mhoineak zalam. Hem oxenchchol’lem zalear vorsak tankam 89 lak rupiavachounk zatelem mhunn odmas kela.
Miss USA Olivia Culpozalem Miss Universe 2012
20 vorsanchea cheddvanMiss Universe-cho mukutt(crown) zaytea vorsamniAmerikek poilech pavttjikon haddla. Her 88 de-sanchea bhagidarank ha-raun tannem ho mukuttjikla.
Angola-chem Miss Uni-verse 2012 Leila Lopes-anAmerikechea Olivia Culpo-k Miss Universe mukuttghatlo.
Miss Philippines, JanineTugonon haka dusremsthan, zalear MissVenezuela, Irene SofiaEsser Quintero hem tisreazagear ailem. Culpo –Rhode Island-chem poilemMiss USA spordha jikpi na-grik zalem jednam tennenLas Vegas-ak Miss USA-chomukutt jiklo. Tachea ‘inter-net’-a voilea Miss Universepanar sanglelea pormon-nem tem ‘Audrey Hepburn’-ak tachea doyallponnak,budhvontkayek anisobayek lagon aplo no-muno manta mhunn.
Gelea vorsa spordha SaoPaulo-n zaun, hea vorsaMiss Universe spordha por-tun Las Vegas-ak zali. 10namneche ‘judges’ asle,tanche modem gayok CeeLo Green hovuy êk ‘judge’
mhunnon hajir aslo. Hea spordhent bhag
ghetolo zalear bhagi-daranchi piray 27 vorsamsokoil ani spordhecheavorsa Febrerachea 1 tarkemeren 18 vorsanchea voirasonk gorjechem. Kazari vobhurgim aslelea cheddvankhe spordhent bhag gheunkmellona. Miss Universe za-lelean Culpo haka rannie(queen) sarkem nhesop,kobar zaina title ‘beautyproducts’, New York City-nsogleo suvida-sovloteoaslelem ‘apartment’, tosochuktapo korunk naslolo pa-gar (undisclosed salary)mellta.
NOVI DIL’LI: Pratibha Patil, hinnen apleaRaxtrpoti podachi kodel soddchea poilim18.08 kotti rupia aple nimnne bhonvd-decher khorch kele.
Air India Boeing 747-400 jumbo, hemviman tichea gelea vorsachea South Africaani Seychelles desanchea bhonvddek char-ter kelelem. Te bhonvddek soglle mellon
Anuche zoddinghorchem udharposonnzatalem. Bapui zannto za-l’lo. Dukan viktem gheunkzaite zann darar martale,punn Anucho ek havesaslo. Bapaichem tenchdukan durusti korun novetorechem mocheanchemdukan eka disa suru kor-tolem. Tedna mun’xachivagnnuk polloupachi asli.Anun aple dhaktte bhoin-nichem xikop chaluchdovorlelem. Eka disa tachofuddar boro korche axen.Kiteak taka suropai-bi asli.Fuddarak taka somaz kosovagoitolo, hem-i pol-loupachem aslem.
Anuk eka disa tachi so-maz seva polloun, kaimzannamni ganvche pan-chayaticheam vechn-nukank umedvar koxemubem ravunk agro kelo.Bhoumotamni tem jikunailem, itlem ki, ‘Sarpan-chachi’ zutti tachea hatantghatli. Aplea hatant aslelitakot gheun Anu so-mazachi nodor bodlopantgul’l zalem. Dusre vattentachi lognachi pirai sorli.
Taka na mhunn axea-i urlinam. Oslea somazant Anu-radha vaddlem, jiyelem.Bhoinnichem logn korundilem, Bapaichea dukanant‘Modern Shoe Store’ugoddlo ani aplea khas jiv-itant mat tem apleahavesant gul’l zalem.
necho bhag zaunk odhikardita, ani kay pautti tanchevorvim kitem xikonk
poryant mellta. Namnechea borou-
peamni apleo bhailea de-samni bosoilelea odd laupikanniyamni tea zageavoilea lokanchem, rit-inchem ani sonskru-tayechem spoxttponnanvornnon kelelean, vach-peak oxem dista ki to teazagear svota asa mhunn.
Lokank zankam vachpa-cho chodd mog asa, te zan-nat ki vachlear tankamsuseg mellta mhunn. Vach-pachi tan (thirst) itli khorzata ki êk pustok vachunzalea uprant rokddenchdusrem vachchem oxemdista.
‘Knowledge is wealthand books are a treasure’.Atamchea disamni pustokmogi vegvegllea xe-trantlim pustokamvachunk xektat.
Pustok
Vimorso SOTACHIM KIRNNAM
Kovinchim BhavnamNovem ani
Pornnem VorosNovea vorsant novem jivit,Pornem voros ek kovit.Sonvsarant ami aileanv riteMortoch vhortoleanv kitem?Niropradhi porjechegorenkarBharatant hinvsechem zhuzmarekar.Novem voros zaunk khoxalani xitoll,Monam korum-ia xud’dh aninitoll.Novea vorsant dukh naka,rag nakaFokot sukh ani mog dimhaka.Pornea vorsant zaitem noxttdekhlem,Saiba, novem voros kor hin-vse mekllem.Novea vorsant xantichi asballgitam,2012 vorsant soglleank dad-hosponn anvddetam.
Diogo Mathias FernandesChikhle – Mhapxem – Goy.
Tea Lharamcher
Tea orixtt dorya kinnarerEk zantti ostori choltaliLokon poddtta kai distaliEka Padrin ghott hatakdhorli.Maim tum konnak sodta?Hanga tor konn naTum, hanv ani orixttlharamTuka cholunk tor takot na.Pativ mhozo sonvsar sod-tamKitlim vorsam zalim mel-l’loch naOso sanjchea vellar mhozoputDorya kinnarek haddttalomhakaAiz tachi savlli pasun na.Kitlim nich tim lharamHe gorib ostorek man-dunknaVadoll modd, ‘boat’-ichimsutramKonn khoim sanddlo kho-bor na.Tea ‘boat’-ir mhozo mor-
gadMhozo jiv mhozo fuddarPativ, kinnarer ubim ravunpolletamSodanch yetam hea vellar.Khub maya asli avoychiMhoji itsa hea lharamchiKen’na kay lharamcherhalot-dholotDisteli savlli mhojeaputachi.Maim, atam tum khoim?Pativ, Dev korta ti svatAmchem hanga kitem asaCholta ti vatt, nhidta tembiradd.
Cyril D. Fernandes Bannavle.
Mottvi Kotha
ANURADHA
8Vicharkhonn
Lokxayent khoincheim sorkarlokak onek axvasona (assurances)divn sot’ter yeta. Uprant bhorvon-vxacho bhong zanv naye mhunnsorkarak te diken vavr korchopodd’ta. Manoharbab Parrikar-achea fuddarponna khal ghoddunail’lea sorkarak lokache sabarproxn suttave korpak sopemnhuim. Lokacheo opexa boreochvaddleat. Novem sorkar vinchunditana lokanim jim sopnam pol-loilelim tim sakar zavpachea vat-ter asa kai nam hacher nodorghunvddavop gorjechem.
Dusre toreche Gõyam bhaile lok Gõyant asa te mhunttlear disvoddeacheakontar vavr korun aplim pottam bhortat te. He lok chodd korun oxikxit (il-literate) asta. Te bandhkamachea vavrant misoll asta. Roste, pul, ghoram,adi bandhkamam he monis na zalear ek inch bhor poryant vavr fuddemvecho na, he sot asa. He lok hanga thoim, chodd korun ‘Comunidade’-cheazageant, bekaidean zompddeo galun apli ravpachi suvidha korta. He lokGõyant urpachem karann mhunttlear amche rajkarnni fuddari zaun asa. Helok amchea rajki fuddareancho ‘vote bank’ zal’lea karannan he fuddaritankam adhar diunk fattim sorona.
Tisre toreche lok mhunttlear ‘contract’ korun kam kortat te. He lok xe-tamnim, bhattamnim, bhaginim, tovoyponnan, ‘plumbing’, ‘painting’, ‘car-pentery’ adi vavr korun aplo dispotto soddoitat. Chovte toreche lok jebazaramnim fulam, follam, baji, kopdde ani her dusreo vostu viktat poi te.Niyall korpachem mhunttlear he lok Gõyant asa punn ami tanche lagimvevhar kortana amchi Konknni bhas uloina punn tanchi Hindi bhas uloi-tanv.
Gõy mukt zalea uprant Gõycho rajkarbhar bore toren cholounche khatirtea kallailea Maharaxttravadi Gomantak Party-chea sorkaran dusrea pran-tantle karmachari Gõyant haddle. Kaim vorsamnim hea karmachareankGõyantle dhanvddanvche khatir ‘United Goans’ pokxan ek chollvoll keli. Hechollvolicho hetu mhunttlear, Gõy bhailea lokank lagon Gõychea niz putanknokreo mello nasleo ani nokreo mell’leat tankam ‘promotion’ mello naslem.Punn aiz Gõyant je bhaile lok asat te xembor pavttim tea kallailea loka poroschodd asa. Punn Gõynkaranim tanchea add koslench andolan korunk nanhoi mhunn korpacheim chintunk na. Hachem karann mhunttlear he Gõyambaile lok aiz Gõykaranchea pottar aple paim dovrina. Kiteak jo vavr ani jodondho he lok kortat to vavr ani te dondhe amche Gõynkar korunk loztat.Amche Gõykar bailea desamnim vochon kosleim kam korpak toyar astatpunn tench kam Gõyant korpak te fattim sortat. Heach karannank lagonhanv mhunttam ki Gõyam bhaile je lok aiz Gõyant asa te aple pott bhorchembhorun amchi Gõykaranchi sevai korta.
Hem khoreponn dista zalear hea lokank ‘bhaile’, ‘voile’ vo ‘ghantti’mhunnop hem sarkem chukichem asa. Tankam ami hea fuddem ‘NoveGõykar’ mhunnche poddtole kiteak te amchea somazache bhag zal’le asat.Punn ek prosn monant yeta to oso: ‘Aiz Gõyant he babtin jem kitem chol’lamtem toxench cholot gelem zalear anik pondra vo vis vorsam bhitor nizGoenkar apleach Gõyant porke zatole ani ‘Gõychi Osmitay’ vo ‘Goan Indentity’mhuntta tichem kitem zatlem? Hem kalluch sangtolo!
Nove Gõykar ani GõychiOsmitay
Bunty kumAR
Devan amkam don kan dileat, don dolle dileat, ek jib dilea, kiteak, amibore bhoxen team sandeancho upeog korpak. Punn zaite pautti ami am-cheam heam denneancho dur-upeog kortanv, ani sonvsarant borem korchesuvater vaitt kortanv ani magir eka-mekak guneanvkari korun roddttanv.
Konnui tor amche lagim uloita zalear, ami kan diun aikop. Modenchuloilear vixoy khuinchea khoim pavom-yeta. Kedna-i ami aikopak chuktanv,ani amchea bhitor vegllech goir somoz zatat. Sarkhem aikonk na zaleardon pautti vicharlear, chodd borem. Nam tor somzonnen chukh zait mhunnbhirant asta. Ami tor kanamni borem tem aikolear kainch vaitt nam. Boremaikon boreo kornneo korop hantuntlean zaitem xanneponn asa. Kedna-iami dusreancheo gozali aikon gheta ani magir tench khorem dovorta. Kon-nem-i amkam kitem-i sangta tem ami kosak lavun polleunk zai. Boremdista zalear apnnanvchem ani vaitt dislear bhair uddounchem. Dusreanchesoglech vichar aikolear amchem gott’tonn korun ghevpachem? Thodditori apli tokli uzar korpachi. Dusre boreak sangtat vo vaittak sangtat, tacherami zonn- eklean khol niyall korunk zai. Zo konn barik chintun pavllammarta, to xevottak yesesvit tharta.
Dolle dileat polleuncheak. Zaite pautti ami dolleancho upeog vaitt nodrenkela. Amcheam dolleamni dusreanchem borem dekhche bodlek ami amcheadolleancher kudd’deponn haddlam. Konnui voir sorlo zalear, tannem chearpoixe kelear, ami rokddeoch tea mun’xacheo vaitt gozali korunk survat ko-rtanv. To babddo rat aslele dis korun koxtt korta, tem ami visortanv. Amchedolle rokddech futt’tta. Dusreachem boreponn amkam zalelem naka, amkamfokot amchench boreponn zal’lem zai. Aiz somazachi nodor paddi zalelidista.
Ek cheddum-cheddo vatter mellun pott bhor uloitat, tanchem natem (re-lation) bhav-bhoinnichem asta, punn somaz tankam mog kornaram mhunnsomzota. Tech porim ek anvkar cheddo, eke randd (widow) bailek aplo ad-har korta, tedna somaz tancheo naka zal’leo gozali korta, ani ekachem xem-bhor korun tancho respet-man ani abru varear uboita. Ghov naslele bailekadhar kelear ami Devachem asnnem (presence of God) bhogtanv. Oso somazamchem kiteak chintina zait? Jedna dusreank ami bore nodren polleteleanv,tednam Dev amcher bhorpur axirvad ghaltolo. Vaitt bhair marun boremtem ami polleunchem.
Tisre suvater, Devan amkam jib dilea, punn te jibek add nam ani techjiben mun’xachim monam dukhoitanv. Kitle pautti ami he jiben dusreacheovaitt gozali kortanv ani oxem korun ami amchea bhavam-bhoinnink khursarkhillaitanv. Mun’xan tondd asa mhunn kitem-i ulounchem nhoi. Amchejiben kitle pautti ami amchea peleachem nanv uboitanv ani oxe toren De-vache kaide moddtanv. Dusreanchem sodanch borem uloumchem, boreokornneo korun dusreank adhar diuncho. Oxem kelear Devacea utrak amithir ravtoleanv. Devachem besanv amkam zai zalear, Devachi khoxi amcheajivitan apnnaum-ia.
Sonvsar don disancho. Borim kortubam adharun amchem jivit sarum-ia.Vaitt korche bodlek sogllim eka-mekak hat diun novo somaz bandhunkproytn korum-ia. Sonvsar sorg vo ifern korunk, amchea, zonn-ekleacheahatan asa. Ami sogllim fuddarache dive, uzvaddachi vatt pettoit ravum-ia.Amcheam boream gunnancho porzoll dusreanchea jivitant ximpddaum-ia.
Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho
Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office:
St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460;
RNI No: (Registration Under Process)
Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications
Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna In-
dustrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome,
Panjim, Goa - 403001.
Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Herald represent the views of the concernedauthors, and do not necessarily reflect the views of the Herald editor, publisher, and/or owners.Disclaimer: The advertisements published in Herald are based on information furnished by the advertiser. Herald does not authenticate the printed information in the advertisement. The ad-vertiser will bear all the consequences of issues arising out of the advertisements if any, and not the Herald.
HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries
Naveen Jindal hacho ba-puy O P Jindal zavn asa eknanvlovkik udheogpoti aniek huxar rajkornni. NaveenJindal Haryana rajyantleaKurukshetra hea lok sobhamotdar songhantlean In-
dian National Congresspokxache tikettir khasdarmhonn venchun aila. Tan-nem Texas Vidhyapit-tantlean MBA podvi mel-loilea. Tache kodde 45ghodde (horses) asat anitachi svotachi Polo teamasa. Bharot desacho bavttokhasgi imaroticheabhailean tosoch tacherunch ubovncho mhonntannem ek kaydexim an-dolan (movement) kelolemzantunt to zoitivont zalo.Tache uprant tanem FlagFoundation of India nan-vachi ek bin-sorkari son-vstha (non-government or-ganization) ugoddli foktBharot desacho omglokachea kallzanim zagrutdovrunk.Priya Dutt (Zolm: 28Agost 1966)
Priya Dutt hichi piraysod’deak 44 vorsam. Tizavn asa Hindi film kolakarani adlo khasdar Sunil Dutthachi dhuv. Priyachi avoyzavn asli tea kalla vheli eknanv vosti filmi kolakarn.Rajkaronnantuy ticho so-hobhag aslo. Priyacho bhavSanjay Dutt hovui zavn asaek nanv aslolo filmi kolakar.
Indian National Congresstikettir ti Mumboi
hangachea North-Centralm o t d a r s o n g h a n t l e a nvenchun ailea. MumboycheSophia kolejintlean xikxonnghevn tinnem Mumboividyapittantlean podvimelloylea. TV ani Video heamollar tinnen survatekmullavo vavr kela. Upranttinnen Centre for MediaArts, New York hangasortinnem unchlem xikxonnghetlem. Somajik mollar tikhupuch vavurta anizaiteach somajik sovsthamkoddem ticho lagxilo somb-hond asa. Ostoreank zavpiorddeachea kankra (breastcancer) vixim ti zagrutaykorpache chollvollint fud-dakar ghata.
Akhilesh Yadav (Zolm: 1Julay 1973)
Akhilesh zavn asa put putSanajvadi Pokxachoodheokx Mulayam SinghYadav hacho. Akhilesh Ut-tar Pradesh rajyantlea Kan-nuaj motdarsonghantleanKhasdar mhonn SamajvadiPokxache tikettir venchunaila. Tachem xikxonn Engi-neer meren zalam. To
sod’deak SP hea pokx-achem khupuch vavr korta. Tosoch to UP rajyantlo teapokxacho vhodd fuddari.Sodeak to Ut’tar Pradeshhea vhodd prantachoMukhel Montri zaun asa. Milind Deora (Zolm: 4Dezembr 1976)
Milind zavn asa Kongrespokxacho khasdar zo Dokx-inn Mumboy motdarsong-hantlean lok sobhentvenchun aila. Tachea ba-paychem nanv Murli Deorazo zavn aslo ek nanv vostorajkornni. Sod’deache loksobhent to-i zavn asa ek
khupuch torunnkhasdar.Bouston Vid-hyapittantlean tannemPodvi xikxonn ghetlam.Tontrik mollar xikpeanchiudorgot zanvchi he no-drentlean tannem khasxikpeam khatir SPARSHnanvachi ek sonvsthasthapon kelea. 2011 vorsataka kendriya montrimonddollant ‘Communica-tion and Information Tech-nology’ hacho raj montrimhonn nemla. Famad hindifilmancho nirmato Manmo-han Shetty hachi dhuvPooja Shetty hiche koddeto logn zala ani tacheghorkanichi ‘Walk WaterMedia’ nanvachi filmam to-yar korpachi komponi asa.Dushyant Singh (Zolm:11 Setembr 1973)
Rajasthan rajyantli adlimukhel montri VasundharaRaje hicho to put zavn asa.Gwalior hangachea Scindiaraj-ghoranneantlo to-i ek
vangddi zavn asa. Bharo-tache Sonsoddent to zavnasa BJP-cho khasdar ani tohea pokxache tikettir Mad-
hya Pradesh rajyantlea Jha-lawara Baran hea lok sobhamotdar songhantleanvenchun aila. Tache koddeNeuchatel hangacheaIHTTI vidheapittachivevosthapon xikxonnachipodvi asa. Supriya Sule (Zolm: 30Jun 1969)
Supriya Sule hem ek In-dian Raxttravadi Kongrespokxachem torunn khas-dar. Tem Maharaxttr ra-jyantlea Pune motdar song-hantlean venchun ailam.Tacho bapui Sharad Pawar
ho khud ek bhovonnbhovik rajkornni zoSonsoddent khasdarmhonn asa, tosoch to Raxt-travadi pokxacho odheokxani Kendriya Xetki montri.Supriya Sule hinnem Mum-boyche Hind kolejintleanBSC podvi melloylea. Abril2010 vorsa IPL krikettkhellam vellar duddvancho
bhroxttachar zala mhonntanchea ghoranneacherkhupuch arop ghatlole, tesoglle tinnem kalljidarponnnakarle ani hea udeximkhupuch xabaski zoddlimhonnpachi tichi namnnaasa.Rahul Gandhi (19 Jun1970)
Bharot desant vaurtoleasogllea rajki pokxank donmukhal bhagamni vanttleat.Kendr patlle vele pokx aniRajyo patlle vele pokx.Kendriyo patller vaurpi rajkipokx desant zaupi veg-vegl-lea venchnnukamni bhagghetat. Udharonnak IndinNational Congress,Bharatiya Janata Party,Bahujan Samaj Party, Sama-jwadi Party, CommunistParty of India, CommunistParty of India (Marxist) aniher. Rajyo patller vaurpi vosthanik pokx fokt tea-tea ra-jyamni zhoim tanchem os-titv asta, thoinch te veg-veg-llea venchnnukamni vanttoghetat. Udharonnak ShivSena ho pokx fokt Maharxt-tra purtoch vaurta, Telgu De-sam fokt Andhra Pradesh,Akali Dal Punjabant, DravidaMunnetra Kazagham (DMK)Tamil Nadu ani oxe torechesabar sthanik pokx rajkimollar vaurtat. Anikuy kaimKomunist pokx asat je fokt
aplea rajya purtech morya-dit astat. Kaim rajyamni ekaporos odik pokx asat. Ud-haronnak Tamil Nadu ra-jyantlo anik ek mukhel rajkipokx zavn asa All India AnnaDravida Munnetra Kaza-gham (AIADMK). Kaim rajkipokxamchim nanvam lambaslolean tim mottveaakarantlean ditat ani uchar-tat.
Bharotant aslolea kaimrajki pokxanchem ostitvBharot desache svotontrayeadim thavn asa. Udharon-nak Indian National Con-gress, Forward Bloc, AkaliDal, National Conferenceadi. Bharot desak suttkamellche adim kaim pokx teakallar somajik sonvsthakoxeo vaurtaleo ani suttkamell’lea uprant te rajki pokxzale. Punn choddxe rajkipokx Bharotak suttka mel-l’lea uprantuch ostitvantaile. Vhoddlea rajki pokxan-tle vangddi aplea bhitoraslolea mot-bhedank lagon
pokxantle bhair sortat teaplo svotacho pokx ghoddt-tat. Udharonnak 1960 vorsaIndian National ConressPokxantlean bhair sorloleakaim vangddeamni Lok Dalnanvacho pokx sthaponkelo.Communist Party of In-dia hea pokxantlean bhairsorloleamni CommunistParty of India (Marxist)ghoddun haddlo. Oxetorechim sabar udharon-nam asat.
moro meren tachech huku-men choltalo. MaharaxttranShiv Sena sot’ter aili tednatannem apleak MukhelMontri pod gheunk na,punn pokxantlea dusreaktem dilem.
Shiv Sena sarke je kaimpokx asat zhoim tea pokx-achim sogllim sutram ekamon’xachea hatant astatthoim loka modem tea
pokxak chodd tenko astanhoi tea pokxachea fud-dareak bogor tea pokxacheatotvank ani dhoronnank(policies and ideology)lagon.Punn oxe-i kaim pokxasat je tanchea fuddareaksomazant kitlo man asa anilok taka kitlo apnnaytahacheruch atthapun astat.Osloch ek pokx zavn asaSamata Party ani tacho fud-dari zaun asa George Fer-nandes. Anik ek oslo pokxaslo Lok Shakti ani tachofuddari zavn aslo Ramkr-ishna Hegde.
Lokachea borea noxiban hi gozalveginch koll’lolean tacher upay ghe-upant aile ani atam lokak sarkea ud-
kachi purvonn zata oxem sangtat.Mala bhagant kaim dis ho duxit ud-kacho purvotto zalo, toruy lokachebholaykecher kosloch porinnam za-unk na hi ek vixex gozal! Mala hovaddo Rua-de-Ourem hanga asloleudkache khaddik (canal) tenkon asa.Thoinsor aslolea ‘Viva Goa’ ani kaimhottelanchem mhellem udok pasarzaupi ‘chambers’ futton tempiyeopachea udkachea paipamni mis-oll zalem.
Mhellem udok koxe toren sodd-chem hache vixim sarki vevostha ko-runk naslolean ho prosong (incident)upraslo. Oxe toren hanga-thoimantrea poyrean he mhellea udkache‘chambers’ futtot astat ani oxe toren
mhellem udok nitoll udkacheapaipamni ghusot asta.
Sangpachem mhonnllear, nitollzanv mhellea udkachim ek pavttpaipam bosoylea uprant tanchi magirkonnuch vaspus korina. Vorsanchimvorsam tim toxinch asta. Sabar vor-sam tim zomnni pondak urloleantanka kollom (yeun) tim nadurustzaun futtonk pavtat. Ani he vorvimmhellem udok piyeopachea udkantmisoll zalolean tem magir produxitzata. Ani hacho sogllo porinnam lokakbhogcho poddttat. Sorkaran he goza-licher nodor dovrop hi ek taktikechigoroz zaun asa.
Kitlech pautt kosloi so-morombh aslear amiamkam dagineanim (jew-elry) nettoun vetat, ked-naim khoreo vostu vokhotteo vostu ami ghalunvetat ani magir ordhea voek hora uprant amchi man’,gollo ani kan’ khorpunksuru zatat, ani thambddezatat. Kaim vellan tacherpuller futtonk lagta. Zaitezanank ek pautt vokodghetlear pottant ghulemarunk lagtat ani ullti zata,oxem torekvar gozaliamkam aikunk yetat, anihea duensak ‘Allergy’mhunntat.
‘Allergy’ hem utor amizaytech pavtt aikolamastelem. Bhangarachi vorupeacheo vosti ghatlearvo vokdamni-i hi allergyzaunk xokta. Jim vokdamvo vostu jeo amche kud-dichean sonsunk zainam
Ji vost amkam trass kor-teli mhunn zanna zaunghetli zalear ti amkamzerul kuddik tras korteli.Favo tea vellar ami tachikalzi ghetlear tem amkamfuddarak tras zaunkpavchinant.
Eka lhan xe ‘ blade’-icheaadharan daktuloso ghaighaltat. Vis minutanim jeavostunchi vo vokdanchi ‘al-lergy’ zata tednamkhorzunk lagta, tambddemzal’leachi lokxonam distat.Jea vostuchi vo vokdanchi‘allergy’ nasta tednamkoslinch lokxonam disso-nant. Hea toren khoincheavokdanchi allergy zata za-lear sodpus kaddunk som-pem zata
‘Allergy’ mhunttlear kitem?
Mobail fon amkamkhupxea gozalim khatirupeogak poddtta. Hal-inchea kallar ho mobailfon amche dispotte jin-necho ek mhotvachovantto zala. Ho mobail fonani tanche ‘towers’hanche udexim zavpi vaittporinnamacher khupcheorcha zaloli amkamaikopak melltta.Toruy-punn lokamni hea mobailfonak aplea koddlo poiskorunk na. Sumar 20 vor-sam adim ho mobail fonamchea Bharot desantailolo. Ani mhonnttamhonnosor desant kon-nxa-konnxamni lokameren to pavlo. Gorib anigirest loka meren homobail fon pavla ani aiz-kal to heram vostum mo-dem ek mhotvachi vostzaun poddlea.
Sonvsar bhorche ‘scien-tist’ ani ‘doctors’ heamobail fonachea vaittporinnama vixim cheor-cha kortat. Punn he fonvapurpachem konnenuchsoddunk na. Ghoddiye hevaitt porinnam lokaktabortob disonant mhonnzanvye. Kosli-i vostchodda promannan va-purli zalear, tacho vaitt voduxporinnam disonyetoloch.TV-chem poryanoxench zalem. Aiz ghara-gharamni lokager TV asa.TV xivay amchem kainchcholona. Atam dotorankamkam bobo marunsangchem poddtta ki TVpasun pois ravat mhonn.TV-che vaitt porinnamatam lokak kollpak la-gleat.
Bharat desantlealokachi halinch topasnnikeli tea vellar DokxinnBharatantlea chear ra-jyantlea lokak ‘diabetes’pidda asa mhonnpachemugddapem zalam. De-santlea sogllea rajyantlea‘diabetes’ piddevon-tanchi ankddevari ekt-tayli tedna, Tamil Nadurajyant 11.76% hi piddaaslolo lok mell’lo. Sikkimrajyant ‘diabetes’ piddest13.88% itle he piddekbolli poddlolo lok asa, za-lear Karnataka rajyant
10.22% lokak hi pidda sampoddlea anitem tisrea panvddear urta.DokxinnBharatantlim her don rajyam zoim he pid-den giraslole lok asat, tim zaun asat Kerala(8.83%) ani Andhra Pradesh (7.24%).Bharatantle soglle lok sonkhent ‘diabetes’aslole 7.1% piddevont asat mhonnpachigozal sorkaran loka modem kelolea ekekhobrentlean thavem zalam.
Dokxinn Bharatant itle vhodde sonkhenhe ‘diabetes’ piddest asop mhonnlear, hea
rajyamni lok aplea jevnna-khannant tan-dull ani khobrel telacho chodd vapor korta.Bholayke mollar vaurpi zannkar sangtattea pormonnem, hea jevnnant ‘carbohy-drates’ ani ‘saturated fats’ chodd asta.Dokxinnentlea rajyamni hi ‘diabetes’ kiteakvaddta, tacher anikui obheas zaupachigoroz asa oxem mot khupxea bholaike vau-rpi zannkaramni porgott kelem.
Bharatantlea heram rajyamni poryant‘diabetes’ chodd vo thoddea promannanasa. Hi diabetes zavop mhonnllear lokakaplea dispottea jevnnant kitemkhaunchem ani kitem na khaunchemhache vixim khas oxi koslich mahiti na.Punjab sarkea rajyant jevnna khatir lokchodd tandull vapurta. Sogllea vellak tan-dllancho vapor eka mon’xak he piddekodde lagim haddtta. Tech porim dokxnnBharatant choddan-chodd lok apleajevnna-khannant khobrel telacho vaporkortat, ani tea telan ‘saturated fats’ vhoddapromannan aslolean, eka mon’xak ‘dia-betes’ pidda girasunk xokta, oxem hezannkar sangtat.
Dokxinn Bharatant diabetichepiddest chodd
Hea vostu khal’lear ‘allergy’ zaunk xokta
Rupea Podd’ddear
‘Bollywood’ ani Kazaram‘Bollywood’ sonvsarant
zaytim vizmitam ghoddta.Tantuntlem ek vizmitmhunttlear ‘Bollywood’-antorekvar vavr korun namn-nam zhoddlelim noketram(stars) ani Hindi film mol-lar dusrim kamam kelolemanest hanche modemghoddon yetat timkazaram. Him kazarammatxim vichitruch asa. Vi-chitr itleach karannaklagom ki him kazaramchodd korun ankvar ‘hero-ines’ ani kazari film mol-layle manest dadle hanche
Salman Khan‘Ek Tha Tiger’ hea filmant 2012 vorsant
aplem raj choloylem ani taka lagon SalmanKhan haka hea vorsa sogllea ‘hero’ modempoylea panvddear sthan favo zata.Tannemhea filmant ek RAW-‘agent’-achi bhumikakel’li ti khupuch gazli ani tache viximkhupuch zannamni tachi thoknnay korunboroylem. Dabangg 2 henvuimSalmanachem film hea vorsa Dezembrantailem ani borench gazlem, toruy punn ‘EkTha Tiger’ hem film soglle vatten unch urta.
Sharukh KhanKing Khan hea vorsa Yash Chopra
hachea ‘Jab tak hain jaan’ hea filmant ekkhoddegantt ani monant urta tosli bhu-mika korun poylea 10 zannam modemaplem sthan samballun dovorlem.SharukhKhanan hea filmant Samar Anand hachibhumika hi itihasant nond korpa sarkizavn asa oxem hem film pollelea uprantlok uloylolo aikonk mellttalem.
‘Barfi’ hem film soglleankuch avoddlem.Ranbir hannem lokachea lokxant urpasarki sadi ani ut’tom bhumika kelea. Som-plolea Raj Kapoor hachi protima (image)dolleam somor haddli mhunn zannkaruloyta.
Ajay Devgan‘Son of Sardar’ hea filma udexim Ajay
Devganan uchlea panvddear urpi 10 ko-lakaram modem aplem sthan dovorlem.Sharukh Khan hachem ‘Jab tak hain jaan’hem-i film teach disamni bhayr sorlolean
‘Son of Sardar’ bhair kaddunk fattimdovorchem oxi koddok magnni asonporyant hea filman khupuch namnnammelloylim. Tech porim ‘Bol Bachchan’ hea-i filmant tannem ek vinodi bhumika korunhea vorsa loka koddlean bhoupur xabaskimelloyli.
Akshay Kumar2012 vorsa Akshay Kumarachim
‘Rowdy Rathore’, ‘Oh my God’ ani ‘Khiladi786’ him filma khupuch gazlim ani poylea10 kolakoram modem tachem sthan thirurlem.
Saif Ali Khan‘Agent Vinod’ hem tachem film khala apt-
tolem punn ‘Cocktail’ hea cholchitran takayes favo zalem. Tannem hea filmant ek‘lover boy’ hachi bhumika korun sogl-leankuch dipkaun uddoylet. Tachem ‘Race2’ hem film anik thoddeach disamni bhairsorchem asa ani tem ‘hit’ zatolem hachi toopekxa korta.
Emraan Hashmi2012 vorsa Emraanachi ekar-ek gomb-
hir oxim ‘Jannat 2’, ‘Raaz3’ ani ‘Shanagai’him filma bhair sorlolean tachi ‘serialkisser’ hi protima (image) pusun vetolioxem dislolem. ‘Raaz 3’ hea filmantleantachi hi protima adli asa toxi urli.
Irfan Khan‘Life of Pi’ hea filmantle bhumike udexim
Irfan Khan boroch cheorchent ailo.Tachemhea vorsache survatek ailolem ‘Pan SinghTomar’ hea filman bori bhumika keli tox-ench taka filmi mollar khup inamam favozalim. Tache bhumikek ‘Big B’ AmitabhBachchan hannem poryant xabaski dili.
Manoj BajpayTin filma modem tin unchleo bhumika
kelolean ho kolakar hea vorsa khupuch ga-zlo. ‘Gangs of Wassepur’, ‘Chittagong’ heafilma udexim taka loka koddlean boro pro-tisad mell’lo ani aplea hangant eka bhesborea kolakorache ghunn asa mhunnsid’dh zalem.
2012 Vorsantleo 10nanvlovkik ‘Heroines’
Katrina KaifKatrina Kaif hakim dogam Khan-am
borabor hea vorsant don ‘superhit’ chol-chitram – Salman-a vangdda ‘Ek ThaTiger’ ani Shah Rukh-a borobor ‘Jab TakHai Jaan’. Tea xivay ‘Agneepath’ cholchi-trantlem ‘Chikni Chameli’ hem git ani Ka-trina Kaif hancho nach cholchitr pol-lenaranchea kallzamni urlo. Katrina-k2012 voros khub yesesvit (successful)zalem.
Kareena KapoorNoveach logn zalelea Kareena-k 2012
zaitea ghoddnukemni bhorlelem voros za-unk paulem. Tachim tin cholchitram ‘re-lease’ zalelim ani tachea Saif Ali Khan-alagim logna vixim zaiti chorcha zaleli.‘Agent Vinod’ ani ‘Heroine’ rupea pod-d’dear ‘flop’ zaunk paulim, mat ‘Talaash’hea filman Kareena Kapoor hannemlokamchim kallzam jiklim.
bhumika lokank khub manli. ‘Teri Meri Ka-haani’ zatun tacheo tin bhumike asle,chodd lokamni manun ghetlem nam.Tachea magir ailem tem Anurag Basu han-nen chitraylelem ‘Barfi’, zatun Priyanka-neka ‘autistic’ cheddvachi ‘Jhilmil Chatterjee’
hi bhumika keleli, ji lokank khub manli.Toxench tnnen aplem poilem git ‘In MyCity’ uzvaddailem.
Vidya BalanTachem 2012 vorsa ‘Kahaani’ ailem,
zatun tannen eka gorbest ghorkan’n jiaplea sandlolea potik sodunk yeta hi bhu-mika keleli, zachem ‘shooting’ Kolkata-chea vegvegllea zageancher zalelem. Tox-ench tachi Ferrari Ki Sawaari cholchitrantli‘lavani’ Mala Jau De borem gazlem.
l Lionel MessiLionel Messi, Argentinaani FC Barcelona heafuttbol pongoddanksod’deak khellta. Tachozolm 24 Jun 1987 vorsazalo. Ani tannen ‘FIFAWorld Player of the Year2009’ vorsa, ‘2010-11Uefa Best Player inEurope Award’ ani ‘FIFABallon d’Or’ fatta-fatttin vorsank jikla toxenchher dusrim-ipuroskaram jikla.Sonvsarbhor tache kottimni chahate (fans) asat.
l Zlatan IbrahimovicZlatan Ibrahimovic,Sweden ani Paris Saint-Germain (PSG) heafuttbol pongoddanksod’deak khellta. To PSGhanchea poilim Malm FF,Ajax, Juventus,Internazionale Milan,Barcelona ani AC Milanhea pongoddank khell’lla.Ani tannem England-aadd ek boreantlo boro‘goal’ marlo to khorench‘super-goal’ also.
l Cristiano RonaldoCristiano Ronaldo,Portugal ani Real Madridhea futtbol pongoddanksod’deak khellta. Portugalpokxache te sod’deak‘captain’ asat. 2011-12vorsa tannem marlole‘goals’ Real Madridpongoddak ‘La Liga’ jikonkfaydeaxir zale. 2008 vorsatannen ‘ FIFA World Playerof the Year’ puroskarjiklolo ani sonvsarbhortache zaite bore magteasat. Tacho zolm 5 Febrer 1985 vorsa zalo.
l Radamel FalcaoRadamel Falcao, Colombiaani Atletico Madrid heafuttbol pongoddanksod’deak khellta. AtleticoMadrid hankam khellontannen 50 goals deddvorsa bhitor marle anitaka lagon tachea Atleticopongddan Europa Leaguehantunt zoyt melloylem.Toxench tannem Chelseaadd ‘hat-trick’ korun‘European Super Cup’jiklem.
l XaviXavier Hernandez, Spainani FC Barcelona heafuttbol pongoddanksod’deak khellta. Tachozolm 25 Janer 1980 vorsazalo. 2000 vorsan tannemontor-raxtriya(international) futtbolmollar aple pãy dovorleauprant parombhak saunSpain-achea pokxan 108pautt khell’la. Xavi apleapãy dovorlea uprantfuttbol ‘possession’ anidab (pressure) aslelea vellar ‘passing’-ek lagon famad asa.
l Robin van PersieRobin van Persie,Netherlands aniManchester United heafuttbol pongoddanksod’deak khellta.Netherlands-achea’under-17’, ‘under-19’ ani‘under-21’ pongoddamnikhell’lolo asa. Toxenchdesachea pongddaborabor ‘2006 FIFA WorldCup’, ‘UEFA Euro 2008’,‘2010 FIFA World Cup’ ani‘UEFA Euro 2012’ vorsa khell’la.
l Yaya ToureYaya Toure, Côte d'Ivoireani Manchester City heafuttbol pongoddanksod’deak khellta. To azunmeren ontor’raxtriyafuttbol mollar 67 pauttikhell’la. Toxench ‘2006FIFA World Cup’ ani‘2010 FIFA World Cup’spordhen khell’la.
l Andres IniestaAndres Iniesta, Spain aniFC Barcelona hea futtbolpongoddank sod’deakkhellta. Spain-a torfentannen ‘under-16’, ‘under-19’ ani ‘under-21’futtbol pongddankkhell’la. ‘UEFA Euro 2008’,‘2010 FIFA World Cup’ ani‘UEFA Euro 2012’ jikpipongoddan tannen aplemyogdan dilem. Toxechtannem marlolexevottachea khellantleagolank lagon Spain-ak ‘World Cup’ favo zalem.
l Andrea PirloAndrea Pirlo, Italy aniJuventus, hea futtbolpongoddank sod’deakkhellta. Toxench 2006 vorsa‘World Cup’ jikpacheapongddan tachem zaitemyogdan aslem. Toxenchhalim zalolea Euro 2012‘final’ meren pavounk legittacho mohotvacho vanttoaslo.
l Edinson CavaniEdinson Cavani, Uruguay aniNapoli hea futtbol pongoddanksod’deak khellta. ‘Serie AItalian League’ hatun 5 vorsamadim ailoleak tannem 192khellamni 94 ‘goals’ marloleasat. ‘Il Matador’ hea nanvarItaly-n taka lok vollkhotat.
Chovte pautt ‘Ballon d’Or’ Messi-k
PONNJE: Mukhel Montri ManoharParrikar-an ‘contractors’-ank axva-sonam dileant ki tanchea duddvambabtint tannim kosloch usko kor-pachi goroz an. Tanchim ‘bill’-amfarik zatolim, punn ‘Lusofonia’ khel-lanche yevzonninchea kamanchoveg (speed) unnem zaunk favona.
Gõyant hea vorsa ‘Lusofonia’ khellzaupache asat. Te khell jeamoidanamcher zatole, tanchem kamvevosthit ritin korpachem kamsod’deak chalu asa. Heam khellamkhatir don nove khellam prokolp(sports projects) ek Bambolim anidusro ‘Goa University’ lagim chaluasat. Ani ho khellam utsov zo Gõyantzaupacho asa, tache khatir ani tinnove prokolp suru zaupache asat.
Duddvam vixim koslich kallji kor-pachi goroz na. Heam khellamprokolpamchem kam korpi kon-tradoranchea duddvanchem ek ‘list’toyar korun sorkara kodde phattoundinvchem. Duddvank lagon hea kon-tradoranchem kam addkollun uronkfavona, oxem Mukhel Montrean laguzatolea odhikarenk suchoilem.
lon ailam ki sorkar ‘NIO’ tem ‘GMC’meren 4-lane mahamarg (high way)bandpachi sorkarachi yeuzonn asa.Tachea uprant Fatorda Nehru Sta-dium meren vochpi vatt oxir (nar-row) asa mhonnpachem he boskentvixoy ailo.
Lusofonia hea khellam utsovantPurtugez bhas uloupi des je poilimPurtugachea khala asle te bhagghetat. Angola, Brazil, Cape Verde,Eeast Timor, Guinea Bissau, Macau,Mozambique,Portugal ani Sao Tomesarke des bhag ghetat.
Lusofonia Games ‘ACOLOP’ hesongottnnen ghoddoun haddleloprosong (event), zatun Purtugezuloupi des, je poilim Purtugezancheakhala asle.
Parrikar ‘Lusofonia’ moidanamchi polleunni korta
Gõy tiatranchi bhuim.Vorsachea vorsa xekd-deamni tiatr machier had-dta. Gõyantlim festam aniher porbo sanjevellar tiatrmachier haddlea xivai som-pona. Gõyant ‘Commercial’tiatr asa teach borobor‘Non-connercial’ tiatranchi-i machi asa. ‘Commercial’tiatrs vorsache baraimhoinne chalu asta zalear‘Non-commercial’ tiatrsKala Academy-chea vor-savolliche Tiatr SpordhentMachier haddta ani zaytepavtt ganvche lok fuddemsoron festam-porbecheadobajiak ek tiatr machierhaddta ani to dis soboyta.
2012 hea halinch som-plolea vorsant ‘Commercial’machier je tiatr sador keletani Gõychea charui konx-eamni machier haddle anitech porim kaim tiatr Mum-