1 NATIONAL ASSEMBLY OF SEYCHELLES Tuesday 19 th April 2011 The Assembly met at 9am National Anthem Mr. Speaker in the chair MR SPEAKER Bonzour tou bann Manm Lasanble Nasyonal, bonzour ek son delegasyon, bonzour tou bann envite dan galeri, bann etidyan segonder, bonzour tou bann dimoun ki pe ekout nou dan lakour. Ozordi lo nou Order Paper nou annan nou 2 kestyon e en statement ki pou ganny fer par Minis Shamlaye ki Minis pou Devlopman Sosyal e Kiltir. Nou ava komans parey labitid avek kestyon. Kestyon 41 par Onorab Sandy Arissol me Onorab Arissol in endik ek mwan ki i pe retir - pa retir son kestyon me plito anvi ki son kestyon pou ganny pran dan statement par Minis akoz i tous en size ki pe al ganny leve dan son statement. Then i ava rezerv son kestyon letan bann kestyon i leve lo Statement. So nou ava al lo kestyon 42 Onorab Arissol. HON SANDY ARISSOL Mersi Mr. Speaker, bonzour Minis, bonzour tou manm, teknisyen, bann etidyan dan galeri e tou bann ki pe ekoute dan lakour. Mon kestyon pou Minis; Eski Minis i kapab eksplik sa Lasanble ki’n arive ek sa plan pou konstrir en half way home pou bann dimoun ki annan problenm sosyal e ki bezwen en landrwa. Mersi. MINISTER BERNARD SHAMLAYE Mr Speaker bonzour, bonzour tou Manm Onorab, bonzour toulmonn. Mr Speaker si mon konpran Onorab byen i pe koz lo en landrwa reste pou dimoun ki annan problenm sosyal e ki napa landrwa reste. A ma konesans napa en plan pou fer en home pou bann tel dimoun. An menmtan mon konnen ki i annan en sitiasyon kot i annan serten dimoun pa pe reste kot zot ouswa kot zot fanmiy e pe plito dormi deor sirtou lavil. Konsernan sa sitiasyon Departman Devlopman Sosyal pe travay lo sa size ek lezot size ki liye avek pour vwar ki mezir apropriye ki gouvernman ek lasosyete i kapab pran pou amelyor keksoz. Mersi Mr Speaker. HON SANDY ARISSOL Mr Speaker mersi. Mon ti a kontan demann Minis si i kapab eksplik nou avek sif si ou annan, kantite zanfan, madanm, e menm zonm ki pe fer fas avek problenm sosyal ki relye avek vyolans domestik oubyen avek lezot labi ki annan dan nou pei avek bann krim ki’n ogmante. Dezyenmman mon ti a kontan demann Minis anvi ki Parti Lepep napa en plan pou konstrir en Half
37
Embed
NATIONAL ASSEMBLY OF pou Minis; Eski Minis i kapab ...nationalassembly.sc/wp-content/uploads/2012/02/19 April 2011.pdflo nou Order Paper nou annan nou 2 kestyon e en statement ki pou
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
1
NATIONAL ASSEMBLY OF
SEYCHELLES
Tuesday 19th April 2011
The Assembly met at 9am
National Anthem
Mr. Speaker in the chair
MR SPEAKER
Bonzour tou bann Manm Lasanble
Nasyonal, bonzour ek son
delegasyon, bonzour tou bann
envite dan galeri, bann etidyan
segonder, bonzour tou bann dimoun
ki pe ekout nou dan lakour. Ozordi
lo nou Order Paper nou annan nou
2 kestyon e en statement ki pou
ganny fer par Minis Shamlaye ki
Minis pou Devlopman Sosyal e
Kiltir.
Nou ava komans parey labitid
avek kestyon. Kestyon 41 par
Onorab Sandy Arissol me Onorab
Arissol in endik ek mwan ki i pe
retir - pa retir son kestyon me plito
anvi ki son kestyon pou ganny pran
dan statement par Minis akoz i tous
en size ki pe al ganny leve dan son
statement. Then i ava rezerv son
kestyon letan bann kestyon i leve lo
Statement. So nou ava al lo kestyon
42 Onorab Arissol.
HON SANDY ARISSOL
Mersi Mr. Speaker, bonzour Minis,
bonzour tou manm, teknisyen, bann
etidyan dan galeri e tou bann ki pe
ekoute dan lakour. Mon kestyon
pou Minis; Eski Minis i kapab
eksplik sa Lasanble ki’n arive ek sa
plan pou konstrir en half way home
pou bann dimoun ki annan
problenm sosyal e ki bezwen en
landrwa. Mersi.
MINISTER BERNARD SHAMLAYE
Mr Speaker bonzour, bonzour tou
Manm Onorab, bonzour toulmonn.
Mr Speaker si mon konpran Onorab
byen i pe koz lo en landrwa reste
pou dimoun ki annan problenm
sosyal e ki napa landrwa reste. A ma
konesans napa en plan pou fer en
home pou bann tel dimoun. An
menmtan mon konnen ki i annan en
sitiasyon kot i annan serten dimoun
pa pe reste kot zot ouswa kot zot
fanmiy e pe plito dormi deor sirtou
lavil. Konsernan sa sitiasyon
Departman Devlopman Sosyal pe
travay lo sa size ek lezot size ki liye
avek pour vwar ki mezir apropriye ki
gouvernman ek lasosyete i kapab
pran pou amelyor keksoz. Mersi Mr
Speaker.
HON SANDY ARISSOL
Mr Speaker mersi. Mon ti a kontan
demann Minis si i kapab eksplik
nou avek sif si ou annan, kantite
zanfan, madanm, e menm zonm ki
pe fer fas avek problenm sosyal ki
relye avek vyolans domestik oubyen
avek lezot labi ki annan dan nou pei
avek bann krim ki’n ogmante.
Dezyenmman mon ti a kontan
demann Minis anvi ki Parti Lepep
napa en plan pou konstrir en Half
2
Way Home pou bann dimoun ki
annan problenm sosyal e nou nou a
fer li nou devwar apre le 21 May pou
konstrir enn…
MR SPEAKER
Onorab kestyon.
HON ARISSOL
Mon ti a kontan demann Minis Mr
Speaker mon kestyon, eski Minis i
kapab eksplik nou alor si ka labi
ki’n ogmante dan nou pei ozordi i pa
relye e kontinyen annan labi sirtou
parmi bann zanfan avek bann
madanm akoz senpleman zot napa
en landrwa pou ale letan zot case pe
go on oubyen letan zot problenm pe
sey ganny rezourd par bann
travayer sosyal. Mersi Mr. Speaker.
MINISTER BERNARD SHAMLAYE
Mr Speaker mon napa sif pou dir ki
kantite Madanm, ki kantite zanfan
ki kantite zonm ki bann viktim
vyolans domestik, mon napa bann
sif avek mwan la ozordi me sa ki
mon kapab dir se ki vyolans
domestik i en konsern pou nou
sosyete, i en konsern pou bann
travayer departman devlopman
sosyal. Mr Speaker si ou permet
mwan osi dir en pti mo lo sa
kestyon, premye kestyon ki Msye
Arissol in demande; mon ti a kontan
dir ki nou a en moman kot nou pe
regard plizyer laspe sitiasyon sosyal
dizon negativ ki afekte nou
popilasyon e serten dimoun an
partikilye. Mon krwar ki nou tou
nou rekonnet ki problenm trafik
drog, labi drog, i en problenm mazer
ki liye avek bokou lezot problem.
Nou pe regard bann progranm ki
nou deza annan konsernan dimoun
ki’n vin viktim drog e ki liye avek
plizyer problem. Par egzanp sant
Mont Royale ki annan en
leksperyans plis ki 10 an pe byento
prezant nou avek serten sizesyon.
Centre d’Accueil La Rosière ki pe osi
fer en travay enportan i osi annan
lanbisyon pou ogmant zot servis,
Minister Lasante pe konstrir en
Wellness Centre Les Canelles.
I annan dimoun ki pe dir nou
fodre fer progranm prevansyon pli
konsantre e pli for pou serten
adolesan ki mank gidans ki dan risk
tonm dan problenm petet zot menm
sa bann adolesan ki en zour pou vin
dimoun ki reste deor akoz zot
fanmiy nepli kapab avek zot ouswa
zot menm zot zot rezet zot fanmiy
akoz zot pa oule respekte serten
norm familyal ou sosyal. I kler ki
plizyer dimoun enkli bann Onorab i
konsernen avek plizyer problenm
sosyal. Sa ki osi kler se ki ler nou
met en kelkon progranm anplas nou
bezwen fer li avek tou
konsiderasyon, tou planifikasyon
neseser, nou donn li tou sans reisir
e i osi kler ki progranm i bezwen
resours, resours finansye
sertennman me osi e tre tre
enportan dimoun e dimoun fodre
annan formasyon neseser. I
enportan ki nou annan en lapros
3
global. Nou pe kontiny nou
konsiltasyon ek bann partner, nou
rekonnet lenportans adres bann
problenm e avek plis efikasite e osito
ki posib. Mersi Mr Speaker.
HON JEAN-FRANCOIS FERRARI
Mersi Mr Speaker. Mon ti a kontan
dir bonzour tou dimoun ki prezan e
bann dimoun dan lakour.
Mr Speaker mon ti a kontan
demann avek Minis vi ki bann
dernyen statistik ki’n ganny release
par National Statistics Bureau i
montre ki la mazorite si non tou
bann endikater sosyal in pas dan
negatif tel ki drog, SIDA, labi lalkol,
vyolans domestik, vol avek vyolans e
tou bann keksoz koumsa tousala in
pas dan en sitiasyon negatif sa
derNyen 6 an. ki bann reaksyon e
bann prograNm imedyat ki Minister
Zafer Sosyal pe pran pou zot
konmans adres sa bann size.
Dezyennman, mon ti a kontan
demann avek Minis vi ki bann
lazans enternasyonnal in rekonnet
ki enn bann gran sours sa bann
problenm sosyal se difikilte
ekonomik ek lapovrete, eski Minis i
Kapab dir avek nou Lasanble si son
gouvernman pou fer en zefor pou li
tir enpe son pep dan lapovrete e
donn li en meyer nivo lavi, en meyer
lapey e bann kondisyon kot i kapab
viv enpe pli byen. Mersi.
MINISTER BERNARD SHAMLAYE
Mr Speaker mon krwar ki Onorab e
tou dimoun i konnen ki sa
gouvernman i konsernen avek
byennet lepep Seselwa e mon krwar
Onorab i konnen osi byen ki mwan
tou bann progranm ki egziste pou
fer ki bann sitiasyon ekonomik ki i
annan dan nou pei, ki egziste
partou dan lemonn i apeze kot i
kapab. I kler ki i osi annan bann
program, bokou progranm ki deza
egziste pou fer fas avek sa bann
problenm sosyal ki Onorab in fer
referans avek o komansman son
kestyon. Nou oule ki bann problenm
sosyal i diminyen, nou annan
travayer sosyal, nou annan bann
diferan progranm e sa ki nou pe fer
osi se pou travay an pli gran
partenarya avek tou lezot lazans
dan gouvernman avek lasosyete
sivil, avek bann NGO’s avek legliz e
bann group relizye e nou’n
entrodwir, i annan 2an, pe al lo 2 an
bann district task force ki li son
stratezi travay se pou travay avek
tou bann lazans o nivo en distrik
ensi ki avek tou bann dimoun bonn
volonte onivo en distrik pou kapab
idantifye serten problenm spesifik ki
en distrik ouswa en kominote pe fer
fas avek e vwar ansanm ki manyer
pou adres sa bann problem.
Mr Speaker mon ti a kontan
osi dir ki gouvernman byensisr i
annan en rol pou li ki i annan lord,
ki annan disiplin dan lasosyete me i
pa rol zis gouvernman, i rol tou
4
dimoun, i rol fanmiy, i rol
lakominote, i rol tou endividi. Mersi
Mr. Speaker.
HON MARIE LOUSIE POTTER
Mersi Mr. Speaker, bonzour tou
manm Onorab e tou dimoun ki la
prezan. Mr. Speaker anvi
deklarasyon konmkwa i annan en
kantite dimoun, ou persepyon
konmkwa i annan en kantite
dimoun ki pe dormi an deor dan
lavil an se moman, anvi sa fo
persepsyon konmkwa ki i annan en
kantite dimoun ki pe dormi lo
semen e sirtou dan viktorya aswar
mon ti a kontan demann Minis si
Departman Sosyal in fer en survey,
en letid e si i kapab dir nou konbyen
egzakteman apepre, ki kantite sa
kategori dimoun nou pe koz lo la, ki
zot back ground. E dezyenmman,
eski Minis i kapab donn nou detay -
in koz lo bann diferan progranm
sosyal pou alleviate bann povrete
dan Sesel, eski i kapab donn pou
lenformasyon nou Lasanble, sirtou
bann Manm dan lopozisyon detay sa
bann diferan progranm ki egziste
ozordi, larzan ki gouvernman in met
a dispozisyon Departman Sosyal e
tou bann sekter ki travay lo sa nivo,
ki sa bann progranm e ki kalite
sipor e travay pe ganny fer pou ed
sa bann fanmiy ki enn zot pros in
tonm dan sa dekadans si mon
kapab servi sa term pou zot a zot
tour siport zot pou pran zot
responsabilite vizavi zot sa bann
manm zot fanmiy ki’n tonm dan sa
bann sitiasyon parey. Mersi bokou.
MINISTER BERNARD SHAMLAYE
Mr Speaker mon pa kontan koz an
term sif akoz mon krwar sa
problenm dimoun ki dormi deor i
annan diferan fason ou vwar sa
sitiasyon. I annan dimoun ki parfwa
i dormi deor, i annan dimoun ki
annan landrwa reste ki li pou en
rezon ou en lot i paret i kontan
tanzantan roam enn pti pe, i annan
dimoun ki zot dir mwan i al Bazar
Viktorya i pa pran transpor pou
retourn kot li, serten swar i dormi
deor. Mon’n sey rod bann sif pou
vwar lekel vreman bann dimoun ki
vreman destitute e mon pa pou donn
sa sif me selman en lazans ki nou’n
kontakte pou travay lo la in donn
nou en sif ki si mon dir zot tou zot
pou kriye pou dir i pa vre, i tro pti
gin.
Mon krwar i annan en travay
pou definir egzakteman ki bann
bezwen ki annan an term dimoun ki
annan sa bann problenm sosyal e
rod stratezi, stratezi apropriye pou
adres sa bann problem. Stratezi
apropriye pa neseserman vedir met
an plas nouvo lenstitisyon, i kapab
osi vedir ki nou devret ranforsi
serten progranm ki nou annan. An
term sa dezyenm keksoz ki Manm
Onorab in demande, bann keksoz ki
egziste me mon krwar tou dimoun i
konnen sa bann program ki egziste.
Sa ki mon ti a kontan met lanfaz lo
5
la se travay ki bann travayer sosyal
pe fer. Nou annan en sistenm kot
nou annan en travayer sosyal dan
sak distrik, sa i nou lanbisyon pou
annan enn dan sak distrik, i kapab
annan enn de distrik kot i annan
dimoun ki pe cover akoz pou le
moman napa, nou annan travayer
sosyal ki pe fer formasyon, dan
training. Nou travayer sosyal in vin
met lanfaz lo travay pros avek
dimoun, pros avek distrik
administrator, pros avek lapolis dan
distrik, pros avek ners, pros avek
lekol pou nou kapab annan sa fason
travay entegre, holistic. Mon krwar
nou dan en staz kot olye vwar
progranm nou devret vwar stratezi
travay e nou pe met bokou lanfaz lo
la. Nou departman in osi komanse
depi lannen pase en seri sesyon
parenting avek dimoun dan landrwa
travay. E i annan osi lezot lazans, i
annan NCC i annan CARE, i annan
Madanm Adrienne ki osi fer bann
sesyon konsernan parenting,
konsernan lavi familial, konsernan
ki manyer pou deal avek bann
dimoun enpe difisil dan nou fanmiy.
I annan nou servis probasyon ki osi
travay tre etwatman avek fanmiy, i
annan family tribunal ki en lenstans
ki egziste depi enpe letan ki deal
avek bann problenm ki’n monte,
vyolans domestic, ouswa bann
problenm fanmiy ki’n monte sirtou
santre lo byennet zanfan. I annan
tou sa bann progranm me byensir
parey mon dir, nou nou oule revwar
enpe ki manyer bann keksoz i marse
e sirtou revwar ki manyer nou
kapab travay an sinerzi avek lezot
lazans gouvernman avek NGOs avek
legliz. E byensir pou kontre kare
bann problenm ekonomik ki serten
nou dimoun ki nou tou nou fer fas
avek sirtou serten nou dimoun i
annan osi sistenm Social Welfare
Agency ki’n set up e ki donn en
serten relief bann fanmiy. Mersi Mr.
Speaker.
MR SPEAKER
Napa okenn siplemanter, nou ava al
lo statement. Mon ava envit Minis
pou fer son statement ek Lasanble, e
statement parey nou konnen i lo
provizyon pou devlopman kiltirel e
artistik.
MINISTER BERNARD SHAMLAYE Mon apresye ganny sa lokazyon pou
koz lo provizyon pour devlopman kiltirel e artistik dan sa letan devan nou. Mon pe koz pli spesifikman lo
en proze pou devlopman kiltirel atraver devlopman diferan laform lar. Departman kiltir ek
gouvernman i konsider devlopman kiltirel koman en dimansyon
enportan menm esansyel dan devlopman nasyonal. La ki nou dan en lepok kot bokou lanfaz pe mete lo
devlopman ekonomik, lo promosyon biznes, lo lendistri ek prodiksyon, i
osi enportan ki nou promouvwar devlopman kiltirel e artistik.
Kiltir ek lar, diferan laform lar, i enportan akoz zot annan pou fer avek lidantite en pep, avek sa ki i
ete, avek son pase, son aktyalite ek son laspirasyon, son devlopman ek
6
son lavenir. Aktivite kiltirel e artistik i osi enportan akoz i form parti
lekonomi. Diferan prodiksyon artistik par egzanp pyes teat,
piblikasyon liv, spektak ek lezot laform prodiksyon mizikal, ladans, film, lanmod, design, tousala i form
parti sa ki nou apel lendistri kiltirel, cultural industries ouswa creative industries.
Lendistri kiltirel i kapab kontribye bokou dan lekonomi en pei, i kapab devlope pou vin en
sekter ki kree bokou lanplwa. Depi en serten letan, plizyer dimoun in met devan lide pou annan en
landrwa pou devlopman lar.
National Arts Council, Konsey Nasyonal Lar ek Departman Kiltir ansanm avek dimoun enterese avek
devlopman artistik ek kiltirel in devlop en konsept vilaz lar, en arts village. Bi en tel vilaz se devlopman kiltirel atraver promosyon ek
lavansman lar dan nou pei. Son bann lobzektif se pou annan en sant pour devlopman zenn ensi ki
profesyonnel lanmizik ek lezot laform lar. Annan fasilite apropriye ki a permet lorganizasyon spektak
mizikal ek diferan levennman artistik, e ensi promouvwar lendistri
mizikal e artistik. Ankouraz en varyete divertisman de kalite lo en baz regilye pou diferan sekter
popilasyon Sesel enkli ki touris etranze. Kree lanplwa dan sekter
lendistri kiltirel, kree en sours reveni ki a servi pou fonksyonnman sa vilaz limenm e pou promosyon
artistik Seselwa.
Nou anvizaze ki bann fasilite dan vilaz lar i a enkli fasilite pour
bann performing arts tel ki spektak lanmizik, ladans, teat, galeri lar ou
lar vizyel, ek diferan lekspozisyon. En seri latelye kot artis, diferan laform lar i a kapab travay. Fasilite
pou fer kour formasyon pou artis, pou travayer dan bann domenn
asosye avek lar ensi ki pou lezot dimoun spesyalman bann zenn. En sant lenformasyon pour mizisyen ek
artis ki ankouraz lev kalite e fasilit leksportasyon lanmizik ek lar Sesel. Landrwa pou renyon ek konferans,
laboutik, biro National Arts Council.
Nou pe mazinen ki i a osi kapab annan akomodasyon, landrwa reste pou artis an rezidans.
Nou pou osi vwar si i a en bon devlopman a lavenir pou sitye serten
progranm National konservatwar or performing arts ki Mont Fleuri dan Arts Village. Byensir Mr Speaker de fakter fondamantal pou realizasyon en tel vilaz se later ek finansman.
Nou pa kapab, i kler depann lo gouvernman pou finans tou sa bann
fasilite ki nou pe prevwar. I pou bezwen annan gran partisipasyon sekter prive e sa vilaz pou bezwen
konstriy dan plizyer faz. Sa ki osi kler se ki i annan loportinite pou
lenvestisman par sekter prive enkli dimoun ki deza enplike dan domenn lanmizik e artistik. Sa proze i osi
tonm dan kad vizyon 2020, e i en lot loportinite pou devlop sa public/private partnership ki
gouvernman pe ankouraze, vilaz lar pou pran letan pou realize.
Departman kiltir ek NAC ansanm avek departman responsab
7
pour sport avek NSC i dakor ki sa ex-SMB hall ouswa serten dimoun i
apel li NSC hall i ganny servi pou spektak lanmizik. Idealman i annan
serten travay ki bezwen fer lo sa hall ouswa lo en serten parti pou fer li
pli konvenab pour en spektak. En letid pe fer lo ki manyer pou kapab amelyor li, nou oule enplik dimoun
ki dan domenn lanmizik ek spektak pou zwenn avek nou pour sa e pour
nou ansanm konsider meyer fason pour son lorganizasyon ek son zestyon.
Lot fakter enportan pou
realizasyon vilaz lar se later. Nou
konnen ki ozordi dan Sesel i annan bokou demann pou later pou plizyer
devlopman. Nou apresye sa gran sipor ki Prezidan James Michel in donn nou ler in ensiste ki
devlopman artistik osi i bezwen trouv son plas parmi lezot devlopman e ganny lankourazman
ek resours neseser. Mon annan bokou plezir pou dir ki gouvernman
in donn en teren S6893 lo zone 18 dan rezyon Providence pour vilaz lar, i en landrwa enteresan pour sa
proze. Nou kontan ki menm si i pou pran letan pour nou realiz nou vilaz
lar nou’n deza akerir sa landrwa kot i pou ete, e nou envit diferan partner pou travay ansanm avek
nou pou realiz li.
Mr Speaker mersi pou sa loportinite pou fer sa statement.
MR SPEAKER Nou ava pran kestyon komans avek
Onorab Arissol.
HON SANDY ARISSOL
Mon ti a kontan demann Minis anvi la ki gouvernman in fail ankor pou
konstriy en stad lanmizik pour bann artis, e anvi ki stad lanmizik ti ganny demolir san konsiltasyon
bann mizisyen ek bann artis ki ti servi sa landrwa, mon ti a kontan
alor demann Minis eski dan sa redevlopman pou kiltir ek devlopman artistik ki ou’n prezant
avek Lasanble ozordi si avan zot ti fer sa plan si zot ti annan en konsiltasyon avek bann dimoun ki
pou enplike dan sa progranm ki ou’n met ater Minis.
E dezyenmman mon ti a kontan demann ou si ou kapab
eksplik nou pour stad lanmizik si letan ki ti napa stad lanmizik eski ti
annan endividi oubyen sekter prive ki’n montre lentere pour ede dan en fason ou en lot pour konstriy en
landrwa pour bann artis kapab servi. Mersi Mr Speaker.
MINISTER BERNARD SHAMLAYE Parey mon ti dir dan Statement, depi
enpe letan i annan diferan dimoun, i annan sa SAMEP lorganizasyon leksportasyon prodiksyon mizikal
Sesel, i annan lezot dimoun ki’n apros NAC, ki’n koz avek dimoun
dan domenn kiltir ki’n dir ti a bon annan en music village parfwa, ti a bon annan landrwa galeri lar e
diferan endividi in eksprim sa soue. E NAC osi i an kontak avek diferan
mizisyen e mon krwar i annan en, i pa en konsiltasyon organize ki dir vini en zour nou pou diskit sa me
atraver diskisyon, atraver koze mon krwar nou kapab dir ki in annan sa
konsiltasyon dan sa laform e mon
8
krwar kantite dimoun i welcome sa lide ki i annan landrwa spesifik pou
devlopman artistik enkli lanmizik.
Pandan letan ki stad lanmizik ki ti egziste anvil, ki mon krwar si mon pa tronpe ti lepok ki Minis
Pillay ti Minis Kiltir, lepok ki stad lanmizik pa’n egziste, mon panse ki
i annan diferan endividi ki’n eksprim sa soue annan en landrwa, e parey mon’n fek dir. An term
annan en landrwa spesifik mon pa konnen si dimoun in dir poudir la ti a bon fer en stad lanmizik, la mon
annan finansman pou kapab fer li, e mon okouran osi ki i annan serten
endividi ki pe devlop serten konsept annan landrwa lanmizik anvil lo en pli pti baz.
HON MITCY LARUE
Bonzour Minis, bonzour toulmonn. Minis eski ou kapab dir nou ki plan ou Minister i annan pou artis
Praslin. Dezyenmman eski Minis i kapab konsider sa progranm lanmizik ek ladans ki ganny fer
ozordi dan distrik Grand Anse konsider desantralizasyon sa servis
pour distrik Baie Ste Anne osi pour bann zenn. E trwazyenmman akoz ki enstrikter lanmizik ozordi pa pe
mont Praslin parey zot schedule le pase.
MINISTER BERNARD SHAMLAYE Mr Speaker si mon rekoleksyon i
byen mon krwar i annan en landrwa ki pe prevwar pou kapab fer spektak
lanmizik Praslin. Pour bann progranm aktyel nou annan en progranm lanmizik, ladans Praslin
Grand Anse, mon pou vwar akoz lenstrikter pa pe monte i devret monte parey. Kekfwa i annan en
problenm ki’n arive me nou annan en landrwa, nou annan enn pti
progranm ki pe deroule. A lavenir pou Praslin nou lanbisyon se ki nou
annan annou apel li enn pti sant kiltirel. Nou bezwen annan en landrwa pli konvenab pour bibliotek
Baie Ste Anne e nou pe mazinen ki ler nou planifye sa bibliotek nou pou annan osi fasilite pou enn pti mize
ki Praslin limenm li i kapab gannyen, nou ava osi annan en
landrwa Grand Anse kot nou kapab transfer bibliotek ladan e annan la bann fasilite pour ladans avek
lanmizik kot zanfan i kapab practice pour teat ensidswit.
Mon pa kapab promet Onorab
ki nou pou kapab annan en landrwa
spesifik pour ladans Baie Ste Anne en landrwa spesifik pour ladans
Grand-Anse Praslin anmenmtan, nou bezwen vwar ki sa ki nou kapab e ki livre ant sa de landrwa, me sa
ki nou oule fer resorti osi se ki nou oule enplik tou zanfan ki oule ki i Baie Ste Anne, ki i Grand Anse pour
sa bann progranm. Mersi.
HON GERVAIS HENRIE Bonzour toulmonn. Mr Speaker Minis bomaten in vini in sey vann
en plan vilaz lar alor mon ti ava kontan demann li si i ti kapab donn nou valer moneter lendistri kiltirel
ouswa creative industry Sesel ki ava zistifye sa kalite lenvestisman isi
Sesel a lavenir.
Dezyenmman Minis in koz longman lo bann lenfrastriktir, batiman ki fasil pou met debout me
sa ki pli enportan se resours imen pou kapab devlop sirtou bann zenn ki pe monte pou enteres zot pou
9
pran diferan form lar e dezyenmman pou sibvansyonn bann prodiksyon
parski i koute sa pou fer, alor ki polisi gouvernman aktyel lo sa
MINISTER BERNARD SHAMLAYE Mon pa konnen, mon napa sif pou
valer lendistri kiltirel artistik an se moman, mon pa krwar nou annan
sa bann sif, annefe sa i enn bann keksoz ki nou bezwen travay lo la an term statistik kiltirel, statistik
artistik me nou konnen poudir i en domenn enportan, i en domenn ki
kapab grandi. Par egzanp SACS, lasosiasyon, oter, konpoziter lanmizik Sesel, i annan plis ki 100
artis ki’n anrezistre avek li ki montre poudir i annan sa efervesans artistik Sesel e i en domenn ki
kapab agrandi.
Rol National Arts Council konsey nasyonal pou lar se pou promouvwar artis, pou donn
koudmen artis. Nou ti a kontan ki NAC i kapab siport artis plis avek
zot bann prodiksyon, me nou sitiasyon aktyel pa permet nou fer plis ki nou pe fer, me mon ti ava dir
osi ki nou pa devret depann lo zis gouvernman pou siport devlopman nou lendistri kiltirel, mon krwar
napa bokou pei dan lemonn kot se gouvernman ki pran sa rol kle pour
pous sa lendistri, mon krwar sekter prive osi in annan en rol ki kapab zwe e mon konfyan ki i annan
dimoun ki enterese avek lanmizik, i annan dimoun ki enterese avek
spektak e ofir anmezir ki nou devlop sa lespri antreprenarya, sa lespri biznes, sa lespri vwar bann
posibilite i annan dimoun dan sekter prive ki pou vini, ki pou donn
koudmen, en gro koudmen dan sa domenn.
Mr Henrie ti demann mwan
eski nou annan sif ki zistifye en tel
vilaz. Parey mon’n dir mon napa sif me mon konvenki ki en tel vilaz i zistifye e se zisteman akoz nou
bezwen devlop nou bann zenn, donn formasyon nou dimoun ki mon
krwar en tel vilaz pou enportan. HON ANDRE POOL
Bonzour tou dimoun ki pe ekoute. Mr Speaker mon ti a kontan
demann avek Minis pou eksplik sa Lasanble ki manyer mon distrik Anse Boileau pou benefisye atraver
sa provizyon pou devlopman kiltirel ek artistik ki i pe propoze. Mersi.
MINISTER BERNARD SHAMLAYE Msye Speaker mon krwar ki tou
Seselwa i devret benefisye par en tel proze. Byensir e depi konmela nou pe fer li, i annan serten aktivite
formasyon par egzanp ladans, lanmizik ki nou desantralize parey Praslin, Anse Boileau, aktyelman i
annan bann leson ki fer dan bann diferan distrik. Anmenmtan en
proze en vilaz lar i bezwen dan en landrwa lo nou pei e mon ti ava dir ki bann dimoun Praslin ek La Digue
a eskiz mwan akoz zot enpe pli lwen me selman Mahe pa telman gran ki
si i annan artis Anse Boileau ouswa Beau Vallon ki dizon i vwar poudir li i ti a kontan annan en latelye pou
fer son travay lar pou prodwir son spektak kot mon’n dir sa vilaz pou ete mon pa vwar ki i pou sitan lwen
ki li osi i pa pou kapab benefisye. Lide sa vilaz osi se ki i pou en
10
antite, i ava en vilaz, se sa nou vizyon, i ava en vilaz kot i annan
diferan konponan kot Seselwa i a kapab vizite, touris i ava kapab
vizite, kot i en landrwa ki pa pou viv zis aswar li, i devret en landrwa ki viv lizour, ki en Dimans apremidi
nou espere nou kapab realiz sa rev kot en fanmiy Seselwa i kapab dir mon pe al pas en apremidi dan vilaz
lar, kot ofir anmezir ki nou devlop lezot spektak mon pa konnen clown,
dimoun ki fer juggling ensidswit i ava annan entertainment sa kalite
osi dan en tel landrwa e mon krwar i pou aksesib pour tou Seselwa.
HON WAVEN WILLIAM Mon ti a kontan demann Minis lefe
ki ozordi dan Sesel i annan en ta zenn, e endividi ki pe kree, mon ti a kontan demann Minis apard ki
bann levennman nasyonal e aktivite Festival Kreol ki ganny organize, kwa ki pe ganny fer anplis pou
annan en levennman pou rekonpans nou bann artis ki pe kree
tou dilon lannen. Mersi bokou. MINISTER BERNARD SHAMLAYE
Mon krwar i deza annan en kek award ki egziste pou rekonpans
artis, e a diferan moman i annan en artis ki’n donn en kantite, ki ganny rekonnet a en serten moman par
egzanp pandan kad Festival Kreol sa in arive. Mon krwar anmenmtan
nou devret vwar si nou devret etablir lezot laform rekonesans pour bann artis pour bann dimoun ki’n
donnen, ki’n kontribye dan domenn kiltirel. Anmenmtan mon krwar parey mon ti dir taler, i pa zis
gouvernman ki devret rekonnet artis mizisyen, i devret osi piblik
annantye e mon krwar mon a profite
pou dir ki enn bann fason pou rekonnet bann artis, bann mizisyen
Seselwa ek travay ki zot fer se pou aret piratri, aret kopye zot travay e
vann zot travay pli bon marse ki sa bann artis i vann zot menm zot letan zot prodwir zot bann Cds. Sa i
en problenm ki mon ti ava lans lapel avek piblik Seselwa pou pa fer li, pa
fer piratri travay bann mizisyen Seselwa, aste en kopi zot travay a son prop valer pou kapab ankouraz
artis e pou donn rekonesans artis Seselwa. Mersi.
HON JEAN-FRANCOIS FERRARI Mon ti a kontan demann Minis an
relasyon avek tourism e kiltir, ki son minister pe fer pou angaz enpe plis bann artis avek bann laspe touristik
dan nou pei pou fer ki bann artis i benefisye dan sa relasyon ki zot
annan avek tourism pour zot vann zot keksoz, pour zot zwe dan lotel, pour zot annan en laboutik dan
lotel. Eski Minis pe fer sir ki bann devloper lotel pe donnen Seselwa sa
posibilite pour li gannyen son lavi atraver bann lapse tourism parey sa lorkes ki nou ti vwar lo lasose..
MR SPEAKER
Out of order sa bout. Hold on. Onorab time is of essence, si ou pou
al dezyenm kestyon nou pou al dan bann zafer ki’n pase weekend.
HON JEAN-FRANCOIS FERRARI Non mon dezyenm kestyon Minis se
pour demann ou, akoz eski gouvernman i deside lo en sant oubyen lo en gro proze plito ki parey
Onorab Pool in swete bann pti proze dan sak distrik ki i annan bann konponan atraver pei kot i kout
11
mwens e kot tou dimoun i benefisye, akoz sa lobsesyon avek bann gro
proze ki pou al tonm ankor dan bann zafer 2020 ki nou pa pou
vwar, ki pou al an faz, ki pa pou fini, akoz nou pa get bann pti pti keksoz ki kapab anmenn bann benefis
deswit pour bann zabitan. Mersi. MINISTER BERNARD SHAMLAYE
Mr Speaker mon krwar dan en sans mon’n fini adres sa pwen me mon
krwar nou enterese avek devlopman o nivo lokal, o nivo bann kominote, o nivo bann distrik. E nou annan
bann formasyon, NAC i annan bann pti progranm ki fer dan diferan
distrik kot zanfan i aprann zwe gitar ensidswit, i annan sa. Anmenmtan Mr Speaker mon krwar nou en pei e
nou bezwen serten proze nasyonal e parey mon’n sey dekriy sa vilaz manyer nou oule li i devlope ler nou
ganny bann resours, ler sekter prive i vin ansanm, nou osi bezwen. Nou
bezwen en landrwa, kestyon Onorab Arissol ti en landrwa kot mizisyen i kapab fer spektak, nou pa pou met
enn Anse Boileau, enn Beau Vallon enn Baie Ste Anne, nou annan landrwa nasyonal kot nou kapab fer
sa. Nou annan en galeri lar nasyonal. Mon krwar nou tou nou
konpran sa e mon krwar nou devret annan en lanbisyon ki koman en pei nou osi nou kapab avanse dan
domenn kiltirel. Byensir i pou demann resours me nou bezwen
annan sa lanbisyon e rod sa stratezi pour nou kapab arive.
Lo kestyon tourizm e ki manyer mizisyen Seselwa i kapab benefisye, mon krwar sa i egziste
ziska en serten degree, mon pa kapab dir ki nou dan kiltir ouswa
dan NAC nou satisfe antyerman ki mizisyen pe ganny otan ki i devret
kapab pe gannyen dan sa domenn, e mon ti a kontan ki sa i en keksoz
ki nou kapab repann avek bon disiplin, avek bon fason prodwir zot lekor, zot travay mon krwar
mizisyen Seselwa i kapab al pli devan pour li benefisye atraver tourizm kiltirel.
HON MARIE-ANTOINETTE ROSE
Bonzour toulmonn, bonzour Minis, bonzour tou bann zenn ki avek nou ozordi. Minis mon kestyon i
koumsa, ki zot pe fer an sa ki konsern proteksyon leritaz artistik,
ou’n koz lo lepanouisman lar dan Sesel me i annan sa laspe proteksyon leritaz artistik, si ou
kapab dir nou ki zot pe fer lo la. E ki zot pe fer an sa ki konsern zot partener enternasyonal ki annan
finansman ki kapab pran ka avek detrwa proze par egzanp UNESCO e
lezot partener enternasyonal, so ki rol korperasyon enternasyonal pourki nou kapab ganny led e lape
bann partener enternasyonal pou fer realiz sa proze. Mersi.
MINISTER BERNARD SHAMLAYE Mr Speaker i enportan ki nou protez
osi nou leritaz dan tou son laform kot i posib pou fer li enkli leritaz artistik. Mon a mansyonn en keksoz
ki mon krwar i enteresan. UNESCO I annan en progranm leritaz ki ou
enskrir en keksoz parey nou konnen Vallee De Mai, Aldabra i enskrir koman bann sit patrimwann
UNESCO. Dan domenn leritaz parey zot dir imarteryel bann keksoz ki pa
batiman ki pa bann lobze parey lanmizik, parey zistwar, parey ladans, i annan en travay ki
12
departman kiltir pe fer aktyelman pour ganny UNESCO pou aksepte ki
nou moutya i ganny enskrir lo lalis, i ganny aksepte koman en laform
imateryel leritaz dan sistenm UNESCO. I enportan, nou annan seksyon resers, nou annan ki travay
osi, ki fer resers lo bann diferan laspe nou leritaz e ki fer promosyon ki fer ledikasyon atraver zanfan
lekol avek piblik an zeneral pou fer dimoun rekonnet lenportans nou
leritaz enkli nou leritaz artisitik. Lo kote posibilite lasistans finansman atraver bann lazans enternasyonal,
sa osi i en keksoz ki NAC pe travay lo la pe mont en proze zisteman pou
vwar, pou met devan nou bann lide e vwar ziskan ki distans nou kapab ale avek serten lasosiasyon ki
egziste pou promosyon lar, promosyon bann artis, mizisyen ensidswit. E mon krwar pou retourn
lo nivo lokal bann lorganizasyon parey SACS limenm li atraver bann
royalties ki son bann manm i gannyen kekfwa bann mizisyen zot menm zot zot a kapab partisip dan
finansman serten laspe sa proze. Mersi.
HON BERNARD GEORGES Mr Speaker mon fer en pledwari
pour bann ekriven. Minis in koz bokou dan son proze lo bann lar plastik, bann lar vizyel performing
arts eksetera. Me talan bann zenn ekriven oubyen bann ekriven pa
zenn isi Sesel pa’n vreman ganny adrese. Eski i annan en plan dan sa
vilaz artisanal ou sa vilaz artistik pou annan workshop pou devlop writing skills bann dimoun, pou
donn lasistans editoryal bann dimoun ki’n ekrir en liv ou en poem,
pou pibliy zot travay, pou fer en maison d’édition par egzanp ki
limenm li i kapab zener larzan an prenan enpe royalties lo sa travay
dan en fason ki nou osi isi Sesel nou ti a kapab espere en zour parey Moris in fer avek Jean-Clement Le
Clézio ganny en pri nobel literatir.
MINISTER BERNARD SHAMLAYE Wi Mr Speaker mon kontan vwar ki Onorab Georges i partaz menm
lanbisyon avek gouvernman an sa ki konsern devlopman artistik. E i vre,
i annan rezon ki la literer osi i form parti sa panopli bann lar. E wi i en domenn ki pou ganny enkli dan nou
konsept sa vilaz lar. E zisteman sa kestyon formasyon i enn bann keksoz ki pou pase dan sa landrwa,
formasyon pou writing workshops, pou diferan laform, selman mon ti
ava azoute ki menm konmela NAC i fer en travay pou devlop writing skills dimoun. I annan latelye, lekritir ki Mr Peter Pierre-Louis ki enn nou staff kiltir in organize pou
plizyer lannen e pe kontinyen, e mon krwar i annan plizyer ekriven
a’n erb Seychellois ki pe devlope, e resaman ti annan en sware poezi ki mwan menm mwan mon ti frape par
kalite sa bann travay ki diferan zenn Seselwa pe fer. Me wi i annan zefor
osi pour nou mete dan domenn piblikasyon e fasilit piblikasyon.
vi ki la konmsi i en priyorite e ou’n dir ki mankman finans i en
problenm. Eski Minis i kapab dir nou si dapre li si ti neseser pour nou depans Rs17 milyon lo en
13
lekspozisyon ki’n direk pou anviron 3 ou 4 zour olye servi sa larzan pou
fer par egzanp sa vilaz lar ki en keksoz longterm, ki pou bon pour
nou, i pou en keksoz longterm e osi minis ou’n dir vi ki priyorite gouvernman se pou devlop lar, eski
ou vwar i en bon keksoz pou tir li anvil kot i annan sa gran konsantrasyon dimoun, kot tou
bann deroule i ganny fer e pou tir li pou anmenn li en lot landrwa an
deor lavil par egzanp Providence. MINISTER BERNARD SHAMLAYE
Mon pa fer komanter lo legzibisyon eksepte pou dir ki i enportan ki ou
osi donn en vizyon dimoun e fer dimoun vwar ki posibilite ki kapab annan pou mobiliz dimoun, pou
mobiliz tou dimoun pou kapab vwar si nou travay ansanm nou kapab fer serten keksoz dan lavenir.
Lo kestyon mon krwar Onorab
Loizeau pe demande si tir stad lanmizik anvil e fer en lot keksoz dan en lot landrwa. Ou konnen stad
lanmizik ti anvil la kot nou konnen i ete, i lo en (...) transpor, en bann dimoun in dir mwan ler mon’n koz
ek dimoun poudir i ti en vilen bout masonn konmsi dan lavil, e i annan
sa kestyon trafik osi. Parey mon’n dir taler sa art village nou pe konsevwar li koman en antite,
koman en vilaz, koman en landrwa kot dimoun ava kontan ale. Byensir
i enpe distan avek lavil me ler ozordi nou mazin ki lavil pe expand, i pe
repann, ler nou pe mazin sirkilasyon ek problenm trafik i petet en lavantaz ki ou napa en tel fasilite
dan milye lavil me plito lo, dizon outskirt lavil.
HON CHARLES DE COMMARMOND
Bonzour Mr Speaker, bonzour Minis, bonzour bann zenn etidyan ki
avek nou, e tou dimoun ki a lekout. Mr Speaker premyerman mon welcome sa vizyon ki gouvernman i
annan lo devlopman lar e kiltir, e dan sa sans eski Minis i kapab
enform nou Lasanble ki fason ki bann lorganizasyon non gouvernmantal, rezyonnal e
enternasyonal i kapab ede dan sa devlopman kiltirel e artistik ki in eksplik nou Lasanble. Eski par
egzanp i egziste bann tel sipor e kontribisyon finansyel ki kapab
ganny eksplwate par nou bann artis ki kapab anmenn nou bann artis alor lo nivo rezyonnal e
enternasyonal partisip dan bann konkour konpetisyon, lekspozisyon
ki anmenn sa lanpler e prodiksyon devlopman biznes lar osi Seselwa lo nivo enternasyonal. Mersi bokou.
MINISTER BERNARD SHAMLAYE En lorganizasyon par egzanp, parey
SAC isi, zot deza annan bann kontak avek bann lorganizasyon
sanblab a letranze, Moris, Lerop, son groupman enternasyonal ensidswit ki mon krwar i kapab ed
en lorganizasyon parey SACS pou fer formasyon pou ede pou drafte lalwa pour bann kestyon copyright,
licensing ensidswit e mon krwar sa kalite korperasyon ant bann par
egzanp ant lardwaz ki group ki ankouraz bann dimoun ki ekrir, ant
lardwaz i devret korpere avek bann lorganizasyon parey lo nivo enternasyonal ouswa dan en lot pei.
E mon krwar kekfwa finansman pou batiman i pa pou fasil gannyen
atraver serten sa bann
14
lorganizasyon me sipor an term formasyon, sipor an term petet
attachment i toutafe en domenn ki Mr De Commarmond i annan rezon
dir ki nou devret eksplwat deplizanpli. Mersi.
MR SPEAKER Nou a pran dernyen kestyon,
Onorab Pierre. HON DAVID PIERRE
Bonzour tou dimoun. Mr Speaker mon ti a kontan demann Minis anvi ki in mansyonn prodiksyon lanmizik
e anvi ki i annan en kantite bann zenn partou dan bann distrik ki
anvi lans dan prodiskyon lanmizik, me ki napa sa mwayen ek sipor, mon ti a kontan demann Minis pou
dir nou dan en fason tre kler pourki bann zenn dan galeri i kapab
konpran ki plan ki son gouvernman i annan pou ed sa bann zenn lans dan prodiksyon lanmizik.
E dezyenmman anvi ki Minis
in koz lo rol ki sekter prive ki kapab
zwe, mon ti a osi kontan demann Minis ki plan Parti Lepep, ki plan sa
gouvernman i annan pou sekter prive pou ed zot kapab zwe sa rol dan en fason efektiv pourki zot osi
zot a santi ki zot ganny en benefis, par egzanp eski zot pou kapab si zot ede eski zot pou kapab claim apre
oubyen eski pou annan bann policy parey tax rebate ki zot a kapab
gannyen apre ki zot in ed bann zenn dan sa direksyon. Mersi.
MINISTER BERNARD SHAMLAYE Mr Speaker mon krwa en kantite
zenn i kapab annan lanbisyon prodwir lanmizik. Lekol nasyonal
konservatwar of performing arts li i donn formasyon dan domenn
lanmizik. Mon ti ava ankouraz zenn ki oule vreman devlop son kapasite
dan lanmizik pou kontakte konservatwar vwar ki kalite kour ki annan pour li kapab devlope koman
en artis, koman en mizisyen. An term prodiksyon si i annan zenn ki
enterese vwar ki manyer mon kapab prodwir mon lanmizik, ki manyer mon kapab fer en DVD ensidswit i
annan konsey nasyonal lar ki la ki kapab konsey bann zenn lo bann keksoz koumsa. I byen pour nou
konnen ki bann keksoz ki deza egziste e ki manyer pou servi zot.
An term si gouvernman i
enterese avek sipor sekter prive pou
vin dan sa zefor, mon’n dir wi gouvernman i bezwen sekter prive
pou vin dan sa zefor, si sekter prive pou ganny tax rebate sepa kwa i pa a mwan pou dir en keksoz koumsa
la a sa moman. Mon krwar lide osi i pa sorti zis kot gouvernman, lide osi
i kapab sorti kot dimoun dan sekter prive pou vwar ki manyer ansanm nou kapab promouvwar lanmizik e
ki manyer tou dimoun i kapab benefisye an fezan sa. Mersi Mr Speaker ou’n dir mwan poudir
dernyen kestyon mon ava profite avek ou prmisyon pou swet ou e tou
Manm Onorab e zot fanmiy en bon lafet Pak apre sa Lasemenn Sent. Mersi.
MR SPEAKER
Mersi bokou. Mon a osi remersye ou e ekskiz ou permi nou, e osi swet ou en bon lafet Pak, ou ek ou fanmiy,
ek tou ou bann staff ki’n akonpanny ou ozordi.
15
Nou pou al pran Bill, ki en lamannman lo Elections Act, e sa Bill pou ganny pran par Minis Dezinyen, Minis Meriton. Mon ava rod en
mosyon for second reading. Avan nou al ladan, i annan first and second reading ki pou bezwen fer ozordi menm. Mon ti’n koz ek le 2
Whips. I pou neseser donk ki nou ganny en mosyon pour nou kapab sot the 7 days requirements for second reading. Onorab Potter.
HON POTTER Mr Speaker under 91(1) mon move ki nou suspend Order 64 pou permet second reading of the Bill prior to sa 7 days notice ki Standing Order i preskrir.
MR SPEAKER. Okenn ki segonn sa mosyon?
HON POOL Msye Speaker mon pou segonn sa.
MR SPEAKER
Nou ava pran en vot lo la, tou bann ki an faver? Okenn ki kont. Nou ava ganny mwan en motion for second reading. Quite right, nou ava ganny First reading. CLERK This Act may be cited as the Elections (Amendment) Act, 2011.
MR SPEAKER Then nou proceed. Nou a ganny en motion for second reading. HON POTTER
Mr Speaker mon move ki Elections (Amendment), Bill 2011 i ganny lir
en dezyenm fwa.
HON POOL Msye Speaker mon pou segonn sa.
MR SPEAKER
Donk mon envit Minis pou entrodwir sa Bill. MINISTER VINCENT MERITON