Top Banner
Herald t t www.heraldgoa.in Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12 MHOTVACHEM Amcho Avaz Konknnint Poilench Rongit Satollem 100 Bekaideaxir ghorancher ‘Bulldozer’ Page 3 Poilo ‘Ontoraxttriya Ostoream Dis’ Page 4 Rahul Virud’dh Modi Page 5 Fattlea 12 mhoineank Gõychea xikxonnik mollar ghoddloleo ghoddneo Page 9 Pap Saib ani Rajinamo Page 7 Kallzache piddek upay Page 11 Svotontr Gõyant Tiatrachi Udorgot Page 12 Rotary Clubs of South Goa Presents Anand Trade Development Services Organiser : 61 hozar kotti rupiya minachi niryat Fattlea 3 vorsank PONNJE: 2009 tem 2012 hea tin vorsamchea kallant Gõyant thavn 61 hozar kotti rupiyamchea minachi niryat (export) zalea. Soglleam von chodd niryat 2010-11 vorsa zali, torui ontoraxt- triya bazarantlea mola pormonnem soglleam von chodd duddvamchi niryat 2011-12 vorsa za- lea. Khasdar Shripad Naik ani Khasdar Shanawaz Hussain hannem lok sob- hent vicharlolea proxnak kendriya khonnim mon- trean zabab dilo. Desantlea 15 bon- drantlean niryat zalolea minachi mahiti ani tachea molachi mahiti Khasdar Shripad Naik hannem magloli. Toxench desant aslolim bondram sorkarak magloli mahiti ditat kai na, osoy anik ek proxn vicharlolo. Voros 2010-11 Gõychea bondrantlean ekunn 54.42 milianv tton min niryat zalem toxench 2011-12 vorsa Gõyant thavn 43.28 milianv tton min niryat zalolem, ani tachem ekunn mol 3896576 kotti rupiya itlem aslem. Sthanik sorkarak mohsul sarko komi Minachi niryat kelolean minam komponeo vhodda promannan duddu komaitat, torui sthanik sorkarak mohsul (revenue) rupan vhoddlem kaim mellona, oxem fattle tin vorsamche niryatir nodor marli zalear kollon yeta.2009-10 min niryat korpak fuddem aslolea rajyank 182072 kotti rupiya ‘royalty’ mell’li.2010-11 vorsa 4832.28 kotti rupiya ani 2011-12 vorsa 5813.94 kotti rupiya ‘royaltiy’ mell’li. Heam 9 rajyam modem Gõy, Orrisa, Zarkhand, Chhatisgarh aniKarnataka heam 5 rajyank soglleam von chodd ‘royalty’ mell’li.Tea tin vorsank Gõyank ekunn 2186.72 kotti rupiya ‘royalty’ mell’loli. PONNJE: Gõyant BJP sodrer ailear Mars 9-ver ek voros bhorta. Ani hem ek voros puray zata tea somoyar ak’kea Gõy bhor sumar 100 zageam- cher veg-veglleo karyavolleo ghod- doun haddunk BJP vaurpeamni tharailam.“Gõyant Manahor Parrikar hachea fuddarponna khala sorkari proxasonacher Gõycho BJP fantto pu- ray toren khoxi asa. Mukhel montri Manahor Parrikar khupuch boro vaur korta,” oxem BJP-cho odheokx Vinay Tendulkar hannem sanglem Sorkaracher zo visvas aslo, to visvas mozbut korunk Parrikaran soglle toreche protn kelet. Ani Gõychi porza tacher egdomuch khoxi asa, oxem Tendulkar sangta. Vinay Tendulkar zo zaun asa Gõy BJP fantteacho odheokx zaun asa, tan- nem sanglem, gelea venchnnukank jim axvasonam BJP-in aplea jahir- nameant dilolim, tantuntlim 80% purnn korpak sorkar yesesvi zalo.”Urleant tim axvasonam BJP hea vorsa puray kortolo. BJP-ik Gõyant 5 vorsamcho kall aslo, torui lokak dilolim axvasonam sorkar veginuch purai korun uddoitlolo,” oxem Ten- dulkaran fuddem mhonnllem. Jitlim-i axvasonam BJP-in venchun yeunche adim dilolim tim sogllim purnn korpak sorkar khupuch gombhir asa. Sot’ter yetanch sorkaran DSS yeu- zonne khala ‘pension’-ache duddu vad- doyle. ‘Laadli Laxmi’ yeuzonn chalik laili. Ghoravi bailank arthik modot ko- rpache nodrentlean ‘griha laxmi’ yeu- zonn chalik laili. Kadamba bosimni provas korpeank ‘pass system’ ghod- dun haddun khup zannank faydeachem zalem, anikui zaitim kama sorkaran hea eka vorsa puray korun dakhoileant, oso ul’lekh BJP odheokxan ulotana kelo. BJP-in puray kelolim 10 mhot- vachim axvasonam 1- Petrolachem mol 11 rupiyamni dhenvoilem 2- ‘Ladli Laxmi yeuzonne khala cheddvak 1 lakh rupiya 3- Mhargayecher zoit vhoronk gho- ravi bailank mhoineak 1 hozar 2rea Panar Vach 80% yeuzonneo chalik layleo Gõyant BJP Sorkarak ek voros bhortana Konknniche Romi lipi- entlean jivitbhor yogdan diloleam ani yogdan div- pache vatter asloleank ut’tejon diunche khatir Dalgado Konknni Akademi (DKA) dor vorsa ‘DAL- GADO PUROSKAR’ puroskar bhettoyta. Hea vorsa ‘DALGADO SAHITIK PUROSKAR 2012’ Sozoddechea Xri Jose Menino Do Rosario Furtado, zaka Konknni mollar Joe Meny Furtado hea nanvan vollkhotat taka favo zala. Az meren tannem 8 kadom’borio, 6 tiatr ani 9 khell-tiatr boroun Romi lipientlean Konknnik yogdan dilam Fatordechea Xri Anil C. Devulkar, zaka tiatr mollar Anil Kumar nanvan vol- lkhotat, ani sod’deak Kolva ravpi Antonette Pereira, ji Antonette de Kalangutt hea nanvan chodd famad asa, tankam dogamkui ‘DALGADO SONVSKRUTIK PUROSKAR 2012’ favo zalo. Anil Kumar ho Konknni tiatr mollavelo mhalgoddo kolakar, borovpi, ani dig- dorspi, zo somazantlea chalu vixoyancher kho- layen tiatr boroun machier haddta, ani tache girst borpavollik lagun tache tiatr tiatr mogiancher goroz aslolo probhav kor- tat. 2rea Panar Vach ‘DALGADO PUROSKAR 2012’ JAHIR Joe Meny, Anil Kumar, Anthonette de Calangute, Timoteo Fernandes, Joaquim Jose Lowrence, Pio Esteves ani Mathew D’Souza puroskaranche mankari Mopa Vimantollak Virodh Dokxin Gõychea zaitea Panchayatimni halinch za- lolea Gram-Sobhamni Mopa vimantollak virodh korpache tharav pas keleat. Fatordacho amdar Vijay Sardessai hannem Mopa vimantollak virodh korun Gõykar Manch khala suru kelolea andolanak tea pan- chayatimini eke torecho tenko dila mhonnpachem hache vhelean ugddapem zata. Heam panchayatimchea gram sobhamni Mopa vi- mantollak virodh ani Dabolim vimantollak tenko diupant aila.Hea adim Rachol, Davorlim-Di- carpale hanga zalolea pan- chayatimchea gram sob- hamni poryan Mopa vimantollak khor virodh korpant aila. Panchayat raj kaido ostitvant ailo, punn ho kaido vevosthit ritin vevharant poddlolo mat khoinch nodrek poddona.Khup zannamni ho kaido paima talla mad- doun aplem karya chalu dovorlam. Punn ho kaido moddt- toleamcher karvai zaloli mat khoinch dison yena.Venchun ailolea khupxea panchayat vangddeank pach mhonn aplem kam kitem, hachi porian mahiti ani zan- nvikai na. Haka lagon pan- chayat kaideacho mukhel hetu noxtt zaupachea mar- gar asa.Panchayatink odhikar mell’le, gram sob- hank mhotv mellpak la- glem mhonn apleak zai toxem korop hem chu- kichem zaun asa. Gram sobhamni kitle vixoi gheumche ani tacher kitli meren cheorcha ko- rchi hakai moryada asta.Punn he gozalicher durlokx korun zonn ektto apunn gram sobhamni naka aslole vixoi kaddun ti sobha koxi vaddoitolo ani addkolleo nirmann kortolo hacheruch kaim nagrik chodd bhor ditat ani taka lagon mull gram sobhecho hetu noxtt zata. Kaim monis fokt gond- holl ghalunkuch mhonn gram sobhank hajir rautat.Tankam panchayat rajya vixim koslich zan- nvikari nasta ani kosleach vixoyacho obheas nasta mhonnpachem te gram sobhechem kam kaz polle- lear spoxtt zata. Khorem mhonnllear Mopa vimantoll zalem von na zalem, tacho kosloch porinnam gram panchaya- timcher zanvcho na. Mopa ho ek vegllech torecho vixoy zaun asa. Ani sod’deak Gõyant hea vixoy- achem khupuch rajkaronn cholta. Kaim rajkornni mo- nis aplem sadoun gheupa khatir Mopachem ra- jkaronn kortat. Mopak ani panchayatimchea gram sobhank kosloch somb- hond na. 2rea Panar Vach NOVI DIL’LI: Akhil Bharatiya Kongres somitichi fattlea sumanant Jaipur hangasor ‘chintan bhaittak’ zali tea vellar tan- nim desantlea ostoreank arthik boll diun mozbut ko- rpa khatir aplea venchn- nukanchea jahirnameant ostoreank odhik nokreo di- tole oxem nomud korpak yeujilam. Thoinche sthanik Kon- gres somitin ostoreank lagu zatole sabar vixoy nond ke- leat. Bailam raxttria Aiyo- gachi adli odheokx Girija Vyas hinnem hacher uloy- tana hea desant ostitvant aslole ostoream viximche kayde odik mozbut zav- pachi goroz asa oxem mhonnllem. Somazant dadleam barabor ostore- ankuy ek-sarkem sthan mellpak zay, oxem mot hea vellar tinnem porgott kelem. Ostoreank unchle odhikar divn tankam bhed- bhavache nodrentlean pol- letat tem nattak zalem za- lear, ostoreank unchlo dorzo favo zanv yeta. Os- toreank venchnnukamni 33% zage rakhun dovorpa vixim sonsodent jem ‘bill’ asa, tem yeta tea odhivex- onnant pas korun haddpak zai. Assam rajyant zaupi venchnukamni ani yeta tea lok sobha venchnnukamni ostoreank chodd zage div- pachi goroz Girija Vyas hin- nem ugttaili. “Ostoreank rakhiv zage nastana poryan desant veg- vegllea venchnnukamni os- toreo vhodde sonkhen venchun yetat. Toruy punn ostoream khatir zage rakhun dovorle zalear, tankam venchnnukank ub- him ravpak odik ghottai mellttoli. Tech porim sorkari proxasonant bailam kamdarancho khupuch un- nav asa. 2rea Panar Vach Kongresachea jahirnameant bailank odik nokreo
12
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Page 1: 9 March Amcho Avaz

Herald

tt www.heraldgoa.inPonnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

MHOTVACHEM

Amcho AvazKonknnint Poilench Rongit Satollem

100 Bekaideaxirghorancher‘Bulldozer’

Page 3

Poilo‘OntoraxttriyaOstoream Dis’

Page 4

Rahul Virud’dhModi

Page 5

Fattlea 12mhoineankGõycheaxikxonnik mollarghoddloleoghoddneo

Page 9

Pap Saib aniRajinamo

Page 7

Kallzache piddekupay

Page 11

Svotontr GõyantTiatrachiUdorgot

Page 12

Rotary Clubs of South Goa Presents

Anand Trade Development ServicesOrganiser :

61 hozar kotti rupiya minachiniryat

Fattlea 3 vorsank

PONNJE: 2009 tem2012 hea tin vorsamcheakallant Gõyant thavn 61hozar kotti rupiyamcheaminachi niryat (export)zalea. Soglleam vonchodd niryat 2010-11vorsa zali, torui ontoraxt-triya bazarantlea molapormonnem soglleamvon chodd duddvamchiniryat 2011-12 vorsa za-lea.

Khasdar Shripad Naikani Khasdar ShanawazHussain hannem lok sob-hent vicharlolea proxnakkendriya khonnim mon-trean zabab dilo.

Desantlea 15 bon-drantlean niryat zaloleaminachi mahiti ani tacheamolachi mahiti KhasdarShripad Naik hannemmagloli. Toxench desant

aslolim bondramsorkarak magloli mahitiditat kai na, osoy anik ekproxn vicharlolo.

Voros 2010-11 Gõycheabondrantlean ekunn54.42 milianv tton min

niryat zalem toxench2011-12 vorsa Gõyantthavn 43.28 milianv ttonmin niryat zalolem, anitachem ekunn mol3896576 kotti rupiyaitlem aslem.

Sthanik sorkarak mohsul sarko komiMinachi niryat kelolean minam komponeo vhodda

promannan duddu komaitat, torui sthanik sorkarak

mohsul (revenue) rupan vhoddlem kaim mellona, oxem

fattle tin vorsamche niryatir nodor marli zalear kollon

yeta.2009-10 min niryat korpak fuddem aslolea rajyank

182072 kotti rupiya ‘royalty’ mell’li.2010-11 vorsa

4832.28 kotti rupiya ani 2011-12 vorsa 5813.94 kotti

rupiya ‘royaltiy’ mell’li. Heam 9 rajyam modem Gõy,

Orrisa, Zarkhand, Chhatisgarh aniKarnataka heam 5

rajyank soglleam von chodd ‘royalty’ mell’li.Tea tin

vorsank Gõyank ekunn 2186.72 kotti rupiya ‘royalty’

mell’loli.

PONNJE: Gõyant BJP sodrer ailearMars 9-ver ek voros bhorta. Ani hemek voros puray zata tea somoyarak’kea Gõy bhor sumar 100 zageam-cher veg-veglleo karyavolleo ghod-doun haddunk BJP vaurpeamnitharailam.“Gõyant Manahor Parrikarhachea fuddarponna khala sorkariproxasonacher Gõycho BJP fantto pu-ray toren khoxi asa. Mukhel montriManahor Parrikar khupuch boro vaurkorta,” oxem BJP-cho odheokx VinayTendulkar hannem sanglemSorkaracher zo visvas aslo, to visvasmozbut korunk Parrikaran soglletoreche protn kelet. Ani Gõychi porzatacher egdomuch khoxi asa, oxemTendulkar sangta.

Vinay Tendulkar zo zaun asa GõyBJP fantteacho odheokx zaun asa, tan-nem sanglem, gelea venchnnukankjim axvasonam BJP-in aplea jahir-nameant dilolim, tantuntlim 80%purnn korpak sorkar yesesvizalo.”Urleant tim axvasonam BJP heavorsa puray kortolo. BJP-ik Gõyant 5vorsamcho kall aslo, torui lokakdilolim axvasonam sorkar veginuchpurai korun uddoitlolo,” oxem Ten-dulkaran fuddem mhonnllem.

Jitlim-i axvasonam BJP-in venchunyeunche adim dilolim tim sogllimpurnn korpak sorkar khupuch gombhirasa. Sot’ter yetanch sorkaran DSS yeu-zonne khala ‘pension’-ache duddu vad-doyle. ‘Laadli Laxmi’ yeuzonn chalik

laili. Ghoravi bailank arthik modot ko-rpache nodrentlean ‘griha laxmi’ yeu-zonn chalik laili. Kadamba bosimniprovas korpeank ‘pass system’ ghod-dun haddun khup zannank faydeachemzalem, anikui zaitim kama sorkaran heaeka vorsa puray korun dakhoileant, osoul’lekh BJP odheokxan ulotana kelo.

BJP-in puray kelolim 10 mhot-vachim axvasonam

1- Petrolachem mol 11 rupiyamnidhenvoilem

2- ‘Ladli Laxmi yeuzonne khalacheddvak 1 lakh rupiya

3- Mhargayecher zoit vhoronk gho-ravi bailank mhoineak 1 hozar

2rea Panar Vach

80% yeuzonneo chalik layleo

Gõyant BJP Sorkarak ek vorosbhortana

Konknniche Romi lipi-entlean jivitbhor yogdandiloleam ani yogdan div-pache vatter asloleankut’tejon diunche khatirDalgado Konknni Akademi(DKA) dor vorsa ‘DAL-GADO PUROSKAR’puroskar bhettoyta.

Hea vorsa ‘DALGADOSAHITIK PUROSKAR2012’ Sozoddechea XriJose Menino Do RosarioFurtado, zaka Konknnimollar Joe Meny Furtadohea nanvan vollkhotattaka favo zala. Az merentannem 8 kadom’borio, 6

tiatr ani 9 khell-tiatrboroun Romi lipientleanKonknnik yogdan dilam

Fatordechea Xri Anil C.Devulkar, zaka tiatr mollarAnil Kumar nanvan vol-lkhotat, ani sod’deak Kolvaravpi Antonette Pereira, jiAntonette de Kalangutt

hea nanvan chodd famadasa, tankam dogamkui‘DALGADO SONVSKRUTIKPUROSKAR 2012’ favozalo.

Anil Kumar ho Konknnitiatr mollavelo mhalgoddokolakar, borovpi, ani dig-dorspi, zo somazantlea

chalu vixoyancher kho-layen tiatr boroun machierhaddta, ani tache girstborpavollik lagun tachetiatr tiatr mogianchergoroz aslolo probhav kor-tat.

2rea Panar Vach

‘DALGADO PUROSKAR 2012’ JAHIRJoe Meny, Anil Kumar, Anthonette de Calangute, Timoteo Fernandes, JoaquimJose Lowrence, Pio Esteves ani Mathew D’Souza puroskaranche mankari

Mopa Vimantollak Virodh Dokxin Gõychea zaitea

Panchayatimni halinch za-lolea Gram-SobhamniMopa vimantollak virodhkorpache tharav pas keleat.Fatordacho amdar VijaySardessai hannem Mopavimantollak virodh korunGõykar Manch khala surukelolea andolanak tea pan-chayatimini eke torechotenko dila mhonnpachemhache vhelean ugddapemzata.

Heam panchayatimcheagram sobhamni Mopa vi-mantollak virodh aniDabolim vimantollak tenkodiupant aila.Hea adimRachol, Davorlim-Di-carpale hanga zalolea pan-chayatimchea gram sob-hamni poryan Mopavimantollak khor virodhkorpant aila. Panchayat rajkaido ostitvant ailo, punnho kaido vevosthit ritinvevharant poddlolo matkhoinch nodrekpoddona.Khup zannamniho kaido paima talla mad-doun aplem karya chaludovorlam.

Punn ho kaido moddt-toleamcher karvai zalolimat khoinch disonyena.Venchun ailoleakhupxea panchayatvangddeank pach mhonnaplem kam kitem, hachiporian mahiti ani zan-nvikai na. Haka lagon pan-chayat kaideacho mukhelhetu noxtt zaupachea mar-gar asa.Panchayatinkodhikar mell’le, gram sob-hank mhotv mellpak la-glem mhonn apleak zai

toxem korop hem chu-kichem zaun asa.

Gram sobhamni kitlevixoi gheumche ani tacherkitli meren cheorcha ko-rchi hakai moryadaasta.Punn he gozalicherdurlokx korun zonn ekttoapunn gram sobhamninaka aslole vixoi kaddun tisobha koxi vaddoitolo aniaddkolleo nirmann kortolohacheruch kaim nagrikchodd bhor ditat ani takalagon mull gram sobhechohetu noxtt zata.

Kaim monis fokt gond-holl ghalunkuch mhonngram sobhank hajirrautat.Tankam panchayatrajya vixim koslich zan-nvikari nasta ani kosleach

vixoyacho obheas nastamhonnpachem te gramsobhechem kam kaz polle-lear spoxtt zata.

Khorem mhonnllearMopa vimantoll zalem vonna zalem, tacho koslochporinnam gram panchaya-timcher zanvcho na. Mopaho ek vegllech torechovixoy zaun asa. Anisod’deak Gõyant hea vixoy-achem khupuch rajkaronncholta. Kaim rajkornni mo-nis aplem sadoun gheupakhatir Mopachem ra-jkaronn kortat. Mopak anipanchayatimchea gramsobhank kosloch somb-hond na.

2rea Panar Vach

NOVI DIL’LI: AkhilBharatiya Kongressomitichi fattlea sumanantJaipur hangasor ‘chintanbhaittak’ zali tea vellar tan-nim desantlea ostoreankarthik boll diun mozbut ko-rpa khatir aplea venchn-nukanchea jahirnameantostoreank odhik nokreo di-tole oxem nomud korpakyeujilam.

Thoinche sthanik Kon-gres somitin ostoreank laguzatole sabar vixoy nond ke-leat. Bailam raxttria Aiyo-gachi adli odheokx GirijaVyas hinnem hacher uloy-tana hea desant ostitvant

aslole ostoream viximchekayde odik mozbut zav-pachi goroz asa oxemmhonnllem. Somazantdadleam barabor ostore-ankuy ek-sarkem sthanmellpak zay, oxem mot heavellar tinnem porgottkelem.

Ostoreank unchleodhikar divn tankam bhed-bhavache nodrentlean pol-letat tem nattak zalem za-lear, ostoreank unchlodorzo favo zanv yeta. Os-toreank venchnnukamni33% zage rakhun dovorpavixim sonsodent jem ‘bill’asa, tem yeta tea odhivex-

onnant pas korun haddpakzai. Assam rajyant zaupivenchnukamni ani yeta tea

lok sobha venchnnukamniostoreank chodd zage div-pachi goroz Girija Vyas hin-nem ugttaili.

“Ostoreank rakhiv zagenastana poryan desant veg-vegllea venchnnukamni os-toreo vhodde sonkhenvenchun yetat. Toruy punnostoream khatir zagerakhun dovorle zalear,tankam venchnnukank ub-him ravpak odik ghottaimellttoli. Tech porimsorkari proxasonant bailamkamdarancho khupuch un-nav asa.

2rea Panar Vach

Kongresachea jahirnameant bailank odik nokreo

Page 2: 9 March Amcho Avaz

PONNJE: ‘Town and Country Plan-ning’ khatem daizachea udorgoti pa-sot vavurtelea lokam borabor,xarantlea somajik daizachea imarot-incher sudaronnam korpachea nimitmandnni kaddpacher vichar mand-tat.

Sod’deak, ‘Goa Heritage ActionGroup’ he ‘Town and Country Plan-ning’ khatea borabor begobeg su-daronnanchi goroz aslelea 10daizachea imarotinchea nanvachi val-leri adi-fuddench dilea.

“Kay imaroti asat zancher beginuchsudaronnam korunk gorjechem za-lam, ani him sudaronnam kori nas-

tana toxinch dovorlear fuddarakanink tim polleunk mellchim nam,”oxem Mukhel Town Planner S.T. Putu-raju hannen sanglem.

Gelea kay vorsamni fokot êkimaroticher sudaronnam ghoddounhaddleat – Singbal imarot, ji Ponnjeigorje lagim asa, ani ‘Communidad-inchea Proxasonak’ hachem doftorthoim asa.

“Ami chitlem ki amcheo imarotisamballun dovorpak, samballpisomiti (conservation committee) ani‘Goa Heritage Action Group’ hancheaborabor kitem korchem mhunn.” Tan-nen ukttailem, toxench sorkar bore

daize mogink hea kaman samil kor-pak sodta na ki khoincheay sonsthekdiupak.

“Daizecheo imaroti samballop/su-darop Ponnje xarachi protima vad-dounk upkartelem,” oxem Puturajuhannen sanglem.

TCP lagim sudaronnam haddpaknidhi asa ani goroz poddlear he kamfuddem vhorpak sorkara lagsanarthik adhar ghetele mhunn Puturajuhannen ukttailem.

‘Goa Heritage Action Group’ hachoodhyokx, Prajal Sakhardande hannen10 daizechea imarotinchim nanvamPuturaja hache lagim dilim.

2Ganv-ganvamni

1lea Panar Thaun...

Gõyant BJP Sorkarak ek voros bhortana

4- Panhayat vattharamni ‘house tax’ kaddun uddoylem5- KTC bosimni mhoinea kontar ‘pass system’ yeuzonn6- DSS yeuzonneche duddu 2 hozar rupiya kele7- ‘Kalasanman’ yeuzonne khala kolakarank 2,500 rupiya ‘pension’ kelem.8- ST somaza khatir 300 kotti rupiyanchi nidhi diupachi tortud9- Tandull utpadonak 17 rupiya ani dud utpadonak eka litera fattlean 30 rupiya10- Madheomik iskolamchea xikpeank e-tablets divpachi yeuzonn

Mopa Vimantollak Virodh

Mopa vimantoll zalem von a zalem, saxttitalukeantlea panchayatincher tacho kosloch porin-nam zaina.

Gram sobhamni ganvche pachayatik lagu zatoleaproxna vixim bhasa-bhas ani cheorcha zaupak zai.Khorpota eke kodden ani khorpita boltech koddenoxe torechi gozal hi. Goroz nastana naka zalole vixoyhaddun gram sobhamni tacher cheorcha korun kaimzababdar nagrikamcho moladik vell pirddear korpakfavona. Panchayatik lagu zatole khup proxn astat.Khupxeo oddchonneo astat. Heam oddchonneam

modem kaim gombhir rupacheo oddchonneo astat.Panchayatik lagu zatolea proxnacheruch gram sob-

hamni kam kaz zaupak zai. Ganvche ani sthanik na-grikamche udhorgotik kitem borem ani kitem vaitthea vixim tharav manddpak zai. Saxttint ravon Mopasarkea eka konnxak aslolea ganvant vimantoll hachercheorcha korun tea lokak koslo labh mellom yeta?Tem vimantoll ailem vo na ailem punn saxttintleagraminn ganvamni tea sombhondan kosli udhorgotzatoli? Peddne talukeant zaupi eka kamacho kosloporinnam saxttintlea ganvamni zanv yeta? Oxe sabarproxn konnacheai monamni uprasle zalear, tantunojap korpa sarkem kainch na.

Kongresachea jahirnameant bailank odik nokreo

To unnav bhorun kaddpa khatir hea fuddem konges pokxachea jahirnameant ostoreank sorkarinokream khatir chodd zage rakhiv dovorpacho mud’do nomud korpant yetolo,” oxem Vyas hinnemsanglem.

‘DALGADO PUROSKAR 2012’ JAHIR

Az meren tannem ‘Otmo’, ‘Bhirant’, ‘Saulli’, ‘DiveaPondak’, ‘Dev Podvedar’, ‘Dennem Devachem’, ‘Noxib’,‘Axechi Bhuk’, ‘Maim, What Is This?, adi. tiatr boroyleat.

Antonette de Calangute aichea kallavelea Konknnipalkachea soglleach tiatr borovpiank ani digdorspi-ank nheslam. Aple sobhavik bhumikentlean tinnemaz meren pordesantlea toxench Gõyantlea sabartiatr mogianchea kallzamni apnnak kherit zago kan-toun ghetla. Tiche khoddegantt bhumikam khatirtika sabar puroskar favleat

Xal, Yadostik, Man’potr ani 25,000/- Hozar rupi-anchi chek oxem hea Puroskaranchem rup asa.

Ponnje xarantlea Xri Timoteo Fernandes haka‘Dalgado DAIZ PUROSKAR 2012’ favla. Fuddle pill-gek Gõychi sonvskrutay rakhun-samballun dovrunk,Timoteo-bab 1965 vorsa thaun lokvedachea songi-tantlean ani nachantlean pengott bandun vavurla.Karnaval ani Shigmeantlean Gõychi sonvskrutaydakovpachi ani chalik lavpachi yevzonn tachich asa.‘Timoteo’s Folklore Troupe’-a udexim tannem Gõy-che lok-kolek khub yogdan dilam.

‘Dalgado Konknni Sonvstha Puroskar 2012’ hekhepek 1986 vorsa sthaplole “Goan Folk Art Center”sonvsthek favo zala. Joaquim Jose Lourenco he son-vthecho fattlim sabar vorsam Odhyokx asa. He son-vsthen fattlim sabar vorsam, Gõychea LokvedacheoKaryavolli Gõyant, desant ani ontoraxttriya mollarsador keleat.

Xal, Yadostik, Man’potr ani 20,000/- rupianchichek oxem hea don-ui Puroskaranchem rup asa.

DKA-cho ‘Padri Freddy J. da Costa Potrokar

Puroskar 2012’ Xri Pio Estevesak favo zala. To fat-tlim sabar vorsam Konknni nemalleancher ani satol-leacher borovpam korpa xivay, tea nemalleam khatirvyang-chitram-I (cartoons) kaddta. Az meren tachimkotha, kovita ani nibon’d dhorun 8 pustokam uz-vadda aileant. ‘Kupam’, ‘Pakham’ ‘Ambott-Tik’, ‘Sal-lkam’, ‘Kaddyo-Boddyo’, adi. him tachim uzvaddaailolim kaim pustokam asat.

‘Dalgado TORNATTO PUROSKAR 2012’ diunkMerxechea Mathew De Souzak vicnhun kaddla. ToKonknni mollar urben ani umedin vavurta. Azmeren tannem 5 dhormik pustokam – Punorjivont-ponn ani Jivit Hanvuch, Mogacho Korar, Novo Somaz,Mogacho Somaromb ani Maria KristanvanchoAlaxiro – uzvadd haddleant. To Konknni nemal-leancher borovpam korta, Konknni karyavollimnisutr-son’chalon korta, tea bhair tiatramni-i nachta.

Xal, Yadostik, Man’potr ani 10,000/- rupianchichek oxem hea don-ui Puroskaranchem rup asa.

DKA-cho odhyokx Premanand LotlikaranPuroskar manestank porbim dileant, ani tannimRomi lipientlean Konknniche udorgoti khatir tannimkelolea vavrachi ani tyaganchi nove pillgen dekgheun ti-ui Konknni khatir tollmollin vavurtolimhonn bhorvanso ugtayla.

DKA-cho ho Puroskar Dobazo Marsache 21ver,2013 sanjechim 4.15 vaztam Moddganvchea Ravin-dra Bhovonachea “Conference’ vosreant zatolo.

Moddganvchea Ravindra Bhovonacho Odhyokxani Fatorda Motdarsonghacho adlo amdar XriDamodar (Damu) Naik hea dobajeak mukhel soiromhonn hajir ravtolo, zalear Tiatr Academy, Goa-cho Odhyokx Prince Jacob manacho soiro astolo.

Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<

Mahadei-chi dixa bodlunk Karnatakache proitn

Gõy sorkarachiKendra kodde tokrar

DIVCHOLE (AAP): Kar-nataka, Maharaxttr hea donuirajyamni Mahadei nodichemudok vanttpa vixim apli bhu-mika spoxtt kelolean, Gõysorkaran he vixim Kendrsorkara kodde ek borountokrar kelea.Tech porim Gõy-chem hit rakhun dovorpakhatir he tokrarin apleo bazumanddleat.

Gõy, Maharaxttr ani Kar-nataka hea tin rajyantleanvhanvpi hi Mahadei (Mandovi)nod Gõykaram khatir ek kheritjivit divpi nisorgachi denngizaun asa. He nodichi lambai 70km itli asa. Puray Mahadeinodichem ostitv Gõyant asunporyan, Karnataka sorkaranKonnkumbi hangasor ‘canal’bandlolean Gõychea hea ud-kacher sonkhott upraslam.

Sumar 7.56 TMC udok aplearajyant vhorpa khatir, kar-natakan 2006 vorsa thavn‘canal’ bandpak survatkeloli.Karnataka rajyak ad-daupa khatir hea adim Ma-hadei Bachao Abhiyan hachi

odheokx Nirmala Sawant hin-nem Unchle nitisobhent kexmanddloli.

Gõy sorkaran adlo prodhanmontri Vajpayee hache koddeGõychea sorv pokxamchemxistmonddol (all party delega-tion) vhoron Karnatak rajyakudkachi dixea bodlun tanchearajeant vhorpak jem Kendrsorkaran potr dilolem, temsthogit korun gheupak Gõy-chea sorkarak ies mell’lolem.Atam hi bhumika Gõycheasorkaran porot ghetlea, anihem sogllem manddpa khatirkendrant vochpache asat.

Poryavoronn zannkar aniobheasok Rajendr Kerkar han-nem Kankumbi hea ganvankbhett dili tedna, thoim ho‘canal’ bandpa khatir vhod-dlim-vhoddlim yontram had-dun ho ‘canal’ bandpachemkam nettan chalu asa mhon-npachem tannem pollelem.Kankumbi hangasor zominkhonddpachem toxench herbandkam chalu aslolean, thoimaslolea Mauli devsthanachea

devllak tachea ostitvachi bhi-rant nirmann zalea. Hea de-vsthan somiticho vangddiSuhas Dalvi hannem hea devl-lachea ostitva vixim aplo khorusko porgott kela. ‘Canal’-achea vaurak lagon hangasorzaupi dhul’lo ani yontramchosanvar, hacherui Dalvin aplosontap ugddapo kela.

Itle mozgotim poryavoronn

zannkar Rajendra Kerkar han-nem Gõychea sorkaran aplikhori bhumika kitem ti Kendrsorkara samkar tabortobmanddchi ani jem udok he Ma-hadei nodichem Karnatakabollzobren aplea rajyant vhor-pak sodta tankam tanche ieu-zonnent yesesvi zaupak di-vchem nhoi, oxi Gõycheasorkarak vinovnni kelea.

Ponnjechea somajik daizachea (heritage)imarotincher sudaronnam zaunk xokeatay

Daizacheo somazik imaroti

1. Cine National imarot

2. Massano de Amorim ani Santa Casa de Misericordia imarot

3. Mala font phoenix fountain

4. Nossa Senhora de Serra imarot zatun sod’deak Dempo Kolej cholta

5. Hotel Mandovi-k tenkon aslelem kopel

6. Altinho, HC imaroti lagim ‘cistern’ ani ‘tank’

7. Gõy Konknni Akademi imarot

8. Late Governor MulkRaj Sachdev memorial, Miramar

9. Children’s Park, Campal-a bhair ‘boat promenade’

10. Progress Madhyamik Iskolachi adli imarot.

Padr Vigar Conceicao D’Silva-n 96 bhurgeamni Thiravnnecho sonskar Ar-sebisp Saibachea hatantlean ghetlo. Tea bhurgeamche familimni zoma keloli1,70,000 rupiamchi rok’kom Arsebispak bhett mhunn dili. Toxench anink30,000 rupia, ‘Catholic Charismatic Renewal Movement of Taleigao’ torfemdiunk aile. Soglle mellon 2,00,000 rupia ‘Old Goa Retreat Centre’-achea ka-mak diunk aileat.

Taleigao firgojecho adhar

Bhasam modem koslechtorecho vad asonk favona.Toxench eke bhaxeche donlipim modem,vo dontorechea uchcharam (pro-nounciation) modem vad(controversy) aspak favona.Tantunt ogllem-unnemhem kitench asonkfavona.Omuk prokar unchdorjeacho ani omuk prokarkomi dorjeacho oso ontor,khoreponnim eke bhaxebhitor kori nezo.Punn so-maza kodde koslench den-nem-ghennem naslolekaim unch otireki (extrem-ist) bhaxa pondditmhonnloleank aplea bhax-echo khupuch obhimanasta.

Heach mon’xamni bhaxe

modem bhed-bhau nir-mann korun dovorlole as-tat. Punn he bhed-bhaubuniad naslole zaun asat,ani taka lagon bhaxa mo-giamni bhaxa ani lipim mo-dem aslole he bhed-bhauzomnnint purun ekvottanfuddem soronk zai. Oxechtorecho sondex poir Mod-dganv zalolea AkhilBharatiya Konknni SahityaSam’melantlean divpantailo.

Gõy sarkhea prodexachiKonknni hi ek mhotvachibhaxa zaun asa.Gõy rajyachirajbhas, punn lipimcheavadant addkollun uron,Konknni sahitya, chollvollani lekhok he zollim-mol-lim futon poddleat. Hiporisthiti fattlim sabar vor-sam toxich urlolean, Dev-nagri ani Romi lipi mogeammodem eka-mekak som-zon gheupa poros te pois-pois vochpak lagleat.

Moddganv zaloleapoirchea Konknni som’mel-onant, Gõykar Inglez lekhokVictor Rangel Ribeiro han-nem heach mud’deacheraplem bott dovorlem.Konknni bhaxeche udhor-

goti khatir Devnagri aniRomi heo donui lipi mhot-vacheo asat ani tanche mo-dem ek sarkeponn asop po-rian titlench mhotvachemasa, oxe torechem spoxttmot hea xrextt lekhokan voboroupean ugttailem.

Konknnintlea hea donuilipintlem sahitya eka-mekachea lipintlean por-gott zaun ieupak zai.Techporim Konknni bhaxentleasahityacho her bhasantleanonuvad (translation) zau-pak zai, oxem Victor Rangelhannem hajir asloleanksanglem.Sonaranuch (goldsmith) kan topunk zai, toxetorechem kam VictorRangel Ribeiro hannemkelem.

Ap-aplea Devnagri aniRomi lipichea ‘plat form’-ar ravle zalear, Konknnibhaxechi udhorgot zan-vchi na. Na mhonn progotiani prosarui zanvcho na,Hea donui ‘plat formar’ravon uloitoleamni ekt-taim ieun vaur kelo zalear,Konknni bhaxechikhupuch progoti zaunkxokta, oxe torechi ek sorollani eke torechi promannik

suchovnni Victor Rangelanaplea uloupantlean keli.

Soglleo sthanik bhasoeke machier ieun eka-mekak hat dilo zalear, heosoglleo bhaso eka-mekacheo bhoinni-bhoinni zaupak xoktoleo.Konknni barabor Morattibhaxekui ek sarko dorzomhonn he bhaxeche mogiporot-porot sorkarakodde apli magnni kor-tat.Soglle Moratti mogi ek-ttaim ieun rostear dhenvlezalear, Morattik rajbhaxe-cho dorzo mellttoloch,punn teach baraborKonknni anikui mozbutzatoli.

Victor Rangel Rebeirohanchea bhaxonnantlohoch ud’dex aslo. Jem kitemmanddpak zai tem tannemsoroll ani promannik ritinmanddlem. Hea Moddganvzalolea som’melonacheaugttavnnechea dobajeaknamnecho lekhok ani ko-lakar Girish Karnad mukhelsoiro mhonn hajir aslo anitannem porian aplea bhax-onnantlean oxech torechosondex divpacho proitnkel’lo.

Lipim vixim Victor Rangel Ribeiro-chempromannik mot

Page 3: 9 March Amcho Avaz

NOVi DIL’li: Novi Passportkorpachi asa zalear lokakatam aplim sogllim kagod-potram sanspopachi gorozna. Karann, hea fuddarakzanche lagim ‘Adhaar’ kardasa tankam anik koslechdukument laynastana pass-port korun mellttoli oximahiti kendr sorkaran jahirkelea. ‘Adhaar’ kardacheraslolo eka mon’xacho pot’to,nanv ani her mahiticher ad-harun passport toyar kor-pant yetoli.

Hea adim passport kor-tolo zalear fottu, vollokhpotr, nivasi daklo ani hersabar torechi mahiti dinvchipoddttali. Punn he fuddemfokt hea ekach ‘Adhaar’karda udexim bakicheasogllea dukumentanchikhatri zatoli ani her duku-ment lanvche poddche nant.Bharotachea Videx Mon-traloyan hea vixim kaimkhas adex kaddun desantaslolea sogllea passportkocherimni kollit kelam.

PARRA: Plasttikacho va-por ho ek gombhir proxnaiz somaza samkar ubhoasa. Plasttik viktoleank anitem vapurtoleank dondddiun ho proxn suttavo za-unchona, plasttikacherbon’di haddli zalearuch hoproxn suttonk xokta. Plas-ttikacho vapor korpachersorkaran purai torenbon’di haddunk zai ani hibon’di vevharant ghalpakhatir svotontr sorkariodhikareank nempak zai,oxem Kalanguttcho amdarMicheal Lobo hannem san-glem

Parra Citizens Forumtorfen hangachea na-

grikamni plasttika virudhek lok zagruti mohim surukeli, tea vellar MichealLobo uloitalo.Lok bazarantsamon ghetlea kai templasttik potyamni bhorunghara lagim haddtta. Up-rant hea ritea zaloleapotiyamni gharantlokochro bhorun to ros-teache bazumni uddoitat.Heam plasttik potiamnibhorun uddoilolo kochroeka vellak noxtt zata, punnteo potiyo noxtt zainant.Hacho khupuch vaittporinnam poryavoron-nacher zata. Plasttikacherbon’di ghalpachi magnniapnnem Vidhan Sobhent

keloli. Hi bon’di vevharantghalpak poryavoronn mon-trean axvasonui dilolem,

punn hi bon’di 100%yesesvi zaunk na. ToxenchGõyant kochro prokolpui

(garbage treatment plant)zalolo na, oxem hea am-daran fuddem sanglem.

3Ganv-ganvamni

100 bekaidexirghoramcher ‘bulldozer’

DHARGAL:Unchle niti-sobhen dilolea adexa por-monnem, koddok pulisam-chi bondabost dourun,Arambbol doriya velleraslolim 100 bekaidexirbandkama gelea sumanantmoddun uddoilim.Fattlim15 tem 20 vorsam zalim,hea kinare bhagamni raupilok poryatton mosomant(tourism season) tatpurtimghoram bandun bhonvd-dekarank bhaddeak ditalo,toxench he doriya kinarer‘shacks’-ui ubhartalo.

Him sogllim bandamabekaidexir ani tim moddunuddouchim oso adexunchle niti-sobhen dileauprant, Ut’tor Gõycho jil’loodhikari Dilip Dessai, upjil’lo odhikari Meena NaikGolatkar, Peddne talukea-cho mamlatdar, talathihanchea hajirint Aramboltem Asvem doriya kinarebhagamni aslolim sumar100 ghoram bekaidexirtharaun tancher bull dozerbhonvddailo.

Him ghoram moddunuddoileant to zago BakhiaProperty hea nanvan ol-lkhopant yeta.Bakhia nan-vacho monisui hea son-vsarant ostitvant na.Punnhea mon’xachea nanvankaim hangacho sthanik loktea nanvacho goir vapor

korun hea zagearbekaidexir bandkama kor-talo. Him bekaidexir band-kama bandpacho vaur fat-tlim sabar vorsam cholotailolo.

Poryatton ‘season’ som-plea kai ‘CRZ’ ani herkarannam dakhoun sorkartim moddttalo. Punn timaslim toxim dusrea vorsanovean to lok bandtale.

Hea zageamcher bandlolea‘shacks’-am udexim tacheraplem kaim lok udar-posonn kortalo. Toxenchtim ghoram videxi na-grikank baddeak diunduddu komaitalo. Punndusre vatten, heabekaidexir gharamni ani‘Shacks’-amni khuptoreche goir prokarcholtale oso thoincheach

sthanik lokamcho aropuiaslo.

Pulis bondabost gheunhe sorkari odhikari himghoram moddpak ailet teavellar, khup zannamni heagharam vixim ap-apleamkodde aslolim kagod-po-tram tankam dakhoilimani tim ghoram moddpakaddaupache proitn kele,punn odhikareamni

tanchem kainch lokxantghetlem na. Him band-kama moddpak sokallim10 vaztam suru keloli kar-vai sanjechim 5.30 vorammeren chol’li.

He zomnnicho vad gelim20-25 vorsam pasun chaluasa. Him bandkama mod-dleant ti zomin doriacheaudka pasun 50 metramporos chodd bhitor asat.He zomnnicho konnuchdhoni naslolean hi zominnsorkaran aplea tabeantgheunchi oxi magnni fat-tlim sabar vorsam sthaniklok sorkarak kortalo.Ra-makant Khalap Mandremmotdar songhacho amdarastana, hea zagear ‘park-ing’ suvidha, ‘childrenpark’ korunk tannem ted-nahea sorkarak prostavdilolo.

Punn ap-suarthi ani bhitor-lea rajkarnnank lagon, hanga-sor somajik udhorgot koslichzalina. Xekim hi zominnvadachea bhonvreak sam-poddli ani hea bhagamniraupi sthanik nustemmarpeamni thoim apleonustem marpacheo voddiyeobandun ani nangrun dovor-pak survat keli. Tech porimnustem marpachim zallamdovorpa khatir thoim lhan-lhan zompddeo toiyar zaleo.

Plasttikacher bon’di haddunk goroz -Micheal Lobo

2020 meren soglleaGõykarank ‘LIC’

PONNJE: 2020 vorosmeren sogllea Gõychea na-grikancho vimo (insurance)korpant yetolo oxi mokh LifeInsurance Corporation of In-dia (LIC) hannim dovorlea.LIC-cho vorixtt odhikari S.CAcharya hannem Gõykaramkhatir asloli hi novi yevzonn jahir kelea.Bospagri zalea uprant ditat ti ‘New JeevanFund’ ani ‘Flexi Plus’ heo-i yevzonneoAcharya hannem hea vellar jahir keleo.

Acharya hannem sanglem, “LIC kompo-nen Gõy rajyant khupuch ut’tom progotikelea. Puray Bharotant LIC-cheo soglleomellon 112 vibhagi kochereo asat. Yeuzon-neanchea ankddevarint Gõy Vibhag 17veapanvddear urta.Hapteanche (instalments)sonkhent Gõy 5vea panvddear urta. Gõyantsumar 10 lak loka kodde ‘policies’ asat.2020 meren dor eka nagrikachea bollsantek tori ‘policy’ aschi oxi yeuzonn LIC-n an-klea,” oxem Acharya hannem sanglem.

‘New Jeevan Nidhi’ hi ‘policy’ suru keli

zalear 60 vorsam uprant‘pension’ mellpachi tortudtantunt asa. 20 tem 60 vor-sam modle nagrikuch he yeu-zonnecho labh gheunk xok-tat. 5 tem 35 vorsam merenhe yeuzonnecho kall morya-dit asa. Mhoyneache, tin

mhoyneache, sov mhoyneache ani kall vad-doun he yeuzonneche hapte bhorpak zatat.Soglle hapte ekach barabor bhorpacheporyant he yeuzonnent tortud (facility)asa. 55 vo 60 vorsam pirayer ‘pension’mellpak survat zata.’Maturity’ uprantbonusa soyt soglle duddu ‘policy’ asloleakvo ‘nominee’ asloleak melltat.

‘Flexi Plus’ yeuzonn 18 tem 50merenchea nagrikam khatir ugtti asa. 10tem 20 vorsam meren he yeuzonnechi kallmoriadit asta. Tea uprant zay zalear hi yeu-zonn bond korpachi tortud he yeuzonnentdovorlea. ‘Policy’ asloleak okosmat mo-ronn aylem zalear vimeache duddu ‘nom-inee’-k mellttat.

-Amcho AvAz Protinidhi

Selaulim dhoronnachem1975 vorsa suru zalolemtem 2000 vorsa puray za-lem. Hea dhornnak (dam)lagon sumar 20 ganv puraytoren hea dhornnak lagonostitva bhair gele. Mhon-nge 1975 vorsa jednasorkaran hem dhoronnbandpa vixim toyari surukeli, tea vellar sumar kitlealokachem ap-aplea ganvapasun ostitv kabar zatolemhacho odmas sorkaran teavellar jerul kaddlolo astolo.Punn atam 2013 voros uz-vaddlem, torui hea ostit-vantlean bhair poddlolealokak azunui nit mellonkna mhonnpachem kollonailam.

Hea lokamni keloleatanchea teagamchi tankamazunui nit mellonk namhonnpachem ugddapemzalam. Vidhan Sobhecheaodhivexonant mahiti jahirzalea tea pormonnemsumar 72 kuttumbhankghoram ani xetam azunuimellonk nant. Hem oxem

kiteak ghoddlem?Sorkaran itlim vorsammeren tanchea punor-vosonacher lokx kiteakghalunk na?

Khoinchoi vhoddlo volhan prokolp jedna toyarzaupacho asta, tednathoimchea sthaniklokacher sonkott hemyetach. Karann, aplemghor-dhar, xetam-bhattam,soirim-dairim, ixtt-mitr anithoim asloleo koddu-goddyadeo monant dovrun teazagea velim tankam poisvechem poddtta. Hea osleadharunn rupacheaprosongak fuddo korunkeka mon’xak sompi gozalnhoi. Toruipunn kosleaiborea gozalim khatir tea-tea vostunk teag korpa xi-vay anik dusro tharo voupai asona.

Selaulim dhoronn zan-vche khatir jea lokamniaplea thoim aslolea ostit-vacho teag korun ek pro-mannik kortoveo kelemmhonnllear zata. Punnteach barabor sorkaranui

apli zababdari xartipavoupak zaiasli.Sorkarachea bezabab-dar korneank lagon uprantkhupxe proxn uprastat.Atam meren hea lokacheapunorvosonacho proxnkiteak suttavo zaina heavixim sorkaran karannamsodun kaddpachi gorozasa.Udorgot vo progoti za-upak zai zalear vhoddle-vhoddle prokolp yeu-pakuch zai hantuntkosloch dubav na.

Punn teach barabor heaprokolpank lagon je lokaplea ostitvacho teag kor-tat, tanche vixim yogeotoren punorvoson zaunknaka? Na tor loka khatirvhoddle-vhoddle prokolpubharun koslo faido? Hemoxem ostitvak teag korpilokachem punorvoson ko-rpak sorkaran uxir kelo za-lear lok fuddarak kosleailokamchea hitacheaprokolpank virodh keleaxivay ravchona. Lokachempunorvoson kortana sogl-leamkuch ek sarkem so-

madhan divpak sorkarakodde kednach ghod-dechem na hi gozal kon-nuch nakarchona. Punntorui asta soglleank eksarkem somadhan divpakghoddona zalear choddanchodd lokak punorvosonkortana yogeo ti nit divpavixim sorkaracho vicharzaupak zai.

Oddchonneank sam-poddloleanchem punorvo-son korpak sorkarak jednachodd kall lagta, tednaproxn odik guspa gondhol-lache zatat. 1975-76 vorsaluksonn-bhorpai (compen-sation) divpak jednasorkaran jitlea duddvanchivo heram gozalimchi tor-tud keloli, ti atam 2013vorsa kitlea tori pottimnivaddlea astoli. Tech porimghoram bandun divpakuiatanchea kallar sorkarasamkar khup torecheooddchonneo yeupachixokyotai nakarpak zaina.Tea kallar eka ghorabeant2 mon’xam aslim tea za-gear, atam tim vaddon 6

tem 10 zaleant astolim.Hea lokamni apleo gorzoatanchea kalla pormon-nem sorkara samkarmanddleo zalear, tantuntvankddem kitem asa?

Taka lagon Selaulimdhornnak lagon oddchon-nek sampoddlelealokachea punovoson kor-pachea nodrentlan vegoveg panvlam ubharopkhupuch gorjechem zaunasa. 72 ghorabe je odd-chonneank sampoddleattankam sorkaran nit mel-

loun divpakuch zai. Ani tinit vegim dili zalearsorkarakuch tacho faidozatolo. Lokamchosorkaracher visvas odikvaddttolo. Hea 72ghorabeank soglleank ek-sarkem ani tankam zaitoxem somadhan divpaksorkarak ghoddiye xokyozanvchem na, torui chod-dan chodd lokak ek sarkinit divpache proitnsorkara koddlean zaupakzai, hem khatrensangchem poddtta.

Tankam Nit Mellonk Zai

PONNJE:Bhaxa madheom proxnachersorkaran yeta tea vidhan sobha odhivexon-nant aplem dhoronn jahir korchem, na toramchem andolan chaluch astolem, oxi xit-tkavnni ‘get well soon’ he songhottnen dilea.

Hangachea T.B Cunha sobha ghorant ghod-dun haddlole potrkar porixodent songhot-tnecho odheokx Yugank Naik hannem himahiti dili. Bhaxa madheomachem rajkaronnkorpant yeta, hea vixoyacher sorkar aplibhumika spoxtt kiteak korina? Oso sorollproxn Yugankan kelo. Sorkaran halinchGõyant aslolea Moratthi iskolamni 325 In-glez xikoupeamchi nemnnuk keli.Zhoimmullavea suvidhancho ani mullavea Moratthixikoupeamcho unnav asa, thoim sorkar In-

glez xikoupeamchi nemnnuk korta mhonnYugankan sorkaracher ttika keli. SorkarGõyant aslolim Moratthi iskolam nopoit ko-rpachi chal khellta oxem Yugank mhonntta.

Mullavem xikxonn hem avoi bhaxentleanzanvchem ho atam mud’do uronastana ,bekaidexir 130 iskolank onudhan divop,hem azunui suru asa. Hacher sorkaracherkoslench niyontronn kiteak na? Oso Yu-gankan proxn kelo.Bhaxa surokxa manchhachi nimontrok Shashikala Kakodkar tidd-ken bhoron ‘get well sonn’ hi fokt ‘publicstunts’ korta mhonnpache arop korta, tetiche arop chukiche zaun asat.Shashikalanhe arop ani apli tiddok sorkaracher kaddlolezalear tacho kitem tori faido zaupacho. ‘Get

well soon’ hanche kodde aplo kosloch somb-hond na mhonnpi songhottnam kodde amisombhond dovrinant, oxem Yugank Naikhannem spoxtt kelem.

Marsachea dusrea satolleant ‘Get wellsoon’ songhottnechi T.B Cunha sobha gho-rant boska zaupachi asa. He boske vellartaluka patllicher ani kolej patllicher ‘get wellsoon’ songhottnechea protinidhichim nan-vam jahir korpant yetolim.Tache adimBhasha surokxa manchan aplem dhoronnjahir korchem.Bhasha surokxa manchanaslolea vangddeamni hachi nond gheunchi ,na tor ami ekttech fuddem vetole oxemspoxtt avhan Yugank hannem he potrkarporixodent kelem.

‘Get Well Soon’ hachi sorkarak xittkaunni

Adhaar kardaudexim passport

Gõyant parpoll sunneanchi bhirant vaddleaPONNJE Vochot thoim

parpoll sunneanchem pro-mann khupuch vaddlam aniteach barabor sunneamnimon’xank ghans marpacheoghoddnnuko poryant bhor-pur vaddleat oxeo tokrareo(complaints)asat.Punn uskokorpa sarki gozal mhonnl-lear sunnean ghans kaddlozalear, ‘rabbies’ hi pidda za-unchi nhoy mhonn jim in-jeksanvam ditat, tanchokhupuch unnav asa mhon-npachem Bholaykekendrantlean kollit zalam.Sthanik bholaykekendramni him injeksan-vam naslolean lokak Asilo,Hospicio vo GMC hea hospi-talamni phattoytat.

Sunnean ghans marlo za-lear ‘rabbies’ hi pidda zan-vchi nhoy hea khatir‘Iquirab’ nanvachem injek-sanv korchem poddtta. Heminjeksanv bhayr ghetolo za-lear sov tem sat hozar rupiyamezche poddttat. Itlea dud-dvamni him injeksanvamkorop sadea lokak porvod-dona.Bholayke khateant hea

vixim choukoxi keli tedna,tanche kodde tim injeksan-vam sompleant mhunnzabab melltta.

Vaspus kelea tea pormon-nem Gõyant aslolea soglleamukhel hospitalamni him‘anti-rabbies’ injeksanvamasat, punn tim ganvamniaslolea bholayke kendramnipavonant. Parpoll sun-neamni lokak ghansmarpachem promannsod’deak khupuch vaddpaklaglam. Fattlea 5 vorsancheakallant puray Gõyant sun-neamni ghans marloleaklagon ekunn 11 zannank

mornam ailem. Him parpollsunnim dor vorsa sumar 14hozar lokak ghans martatoxem nond zalolem asa.Sorkar ‘rabbies’ pidde addaslolim injeksanvam ghev-pak dor vorsa 1 kotti rupiaodik khorch korta oxeimkollon ailam.

Parpoll sunneank dhorlimporyant zalear tankamkhoim dovortolo ososod’deak proxn uprasloloasa. Tech porim hea parpollsunneanchi meznni na za-lolean oslim sunnim kitlimmeren Gõyant asa hem koll-pak tharo na zala.

Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<

Page 4: 9 March Amcho Avaz

4Ostori

Mars 8 Bailam Disa nimitan

Poilo ‘Ontoraxttriya Ostoream Dis’1869 vorsa Brittix sonso-

dentlo khasdar John Stuartzaun asa sounsarantlo poilomonis zannem ostorenkmotdanachea odhikaravixim avaz dilo.NewZealand zaun asa soun-sarantlo poilo des, zhoimostoreank motdan korpa-cho odhikar favo zalo. Son-vsarant aslolea heram de-santlea ostoreank motdankorpachi sondi nasli, anihea odhikarak lagontankam khupuch vorsamsonghorsh korcho poddlo.

1910 vorsa Copenhagenhangasor sonvsar bhorcheavaur korpi ostoreamchemdusrem vixv som’melon za-lem. Ek kalljidar ostorijichem nanv Clara Zetkinzaun aslem, ti German y de-sant ‘Social DemocraticParty’ hanche kocherintbailam vibhagant kamankasli. Tinnench ho ‘Worldwomen’s Day’ ho prostavmanddlo.Sonvsarantlea doreka desant dor vorsa ho On-toraxttriya Bailam Disekach disa monoucho anitea disachea nimitan os-toreamni tankam lagu za-

tole proxn nodrek haddcheoso ticho prostav aslo.

17 desatleo 100 bailoprotinidhi jeo kamdar song-hottna, ani rajki pokxam-cheo, bailam sonvstham-cheo vangddi asleo, tim heabailamchea som’melonakhajir zaloleo. Hea som’mel-onant Finland desantleasonsodent (parliament)venchun ailoleo teg ostoreokhasdar asleo.Som’melonakhajir aslolea sogllea bail-amni Zetkin hinnemmanddlolea prostavak por-bim dilim ani thoinsoruchOntoraxttriya Bailam Disdor vorsa monoupak survatzali.

Poilo OntoraxttriyaBailam dis dusrea vorsaClara Zetkin hichea fuddar-ponna khala 19 Mars (nhoi8 Mars) hea disa dobajeanmonoylo. 19 Marsak hobailam dis monoupachemkarann mhonnllear Pruss-ian razak xastram aslolealokamchem boll kollonailem, ani virodh lok khod-degantt panvlam ubharcheadinch tannem porjek mek-llik dili. Tannem porjek

khup axvasonam dilolimpunn tantuntlim khup ax-vasonam pallunk tachelagim ghoddlemna, anihaka lagon bailam apleamotdan korpacheaodhikara kodde lagim sor-pak laglim.

Poilea OntoraxttriyaBaila Disachim nidorxon-nam ani tacho procharutramni ani chhapun yeupitea kalla velea vortomanpotrantlean zalo. Ontoraxt-triya Bailam Disachea adleasumanant don vortomanpotram ‘Vote for women inGermany’ ani Women’sDay in Austria chhapunailim. Ostoreank lagu za-tolea vividh vixoyancheratthaploli borpavoll vor-toman potramni chhapunhaddli. Ostoreank dadleamsangata ek-sarko sonmanmellcho’, Gharantleabailank rajkaronn kiteakzai?,’ ‘Sonsodent ostoreo’oslea sabar vixoyancherborpavoll lokak vachpakmell’li.

Ostoreamchea proxnanklagu zatoli ani ani somazamodem zagrutai haddpa

sarki hi borpavoll asli.Bailank ani dadleank so-mazant sorkarant ek sarko(equal) dorzo dinvcho.Oxem kelem zalear eka de-sachi lokxay chodd anichodd mozbut zatoli mhon-npacho ul’lekh borou-peamni ap-apleaboroupantlean kelolo. Mars8, 1911 vorsa monoilolopoilo Ontoraxttriya BailamDis puray sonvsar bhorsoglleam mollamcher anisogllech kodden yesesvizalo mhonnpachem nondkelolem asa.

Hea poilea OntoraxttriyaBailam Disa nimtan jea-jeadesamni zollim-mollimsobha ani her karyavollighoddoun haddloleo,thoim sogllech kodden lokvhodde sonkhen hajir zalo.Hantun chodd ostoream-cho aspav aslo. Kaim za-geamcher ostoreamchoankddo itlo vaddlo ki,thoim hajir asloleadadleank ubhe dovrunbailam khatir tankam tan-cheo boska khali korcheopoddleo. Hea kherit bail-amchea disa dadle monis

ghara lagim randunk anibhurgea-ballank polleunkghara lagim raule, zaleartancheo bailo vhoddeumendin bhoron hea sob-hank ani her karyavollinkhajir zaleo.

Eke suvatecher zhoim 30hozar odhik bailam nidorx-onnam kortalim, thoinsortea bailamcher niyontronndovorpak pulisankkhupuch oddchonnechemzalem ani tannim tannim

bailank protikar kelo. Teavellar thoim hinvsa utpon’zali. Kaim zannank thoim-sor aplem rogotvarounchem poddlem.Punn , sonvsarantlea bail-amchi xokti mhonnllear

kitem ani teo kitem merenkorunk xoktat mhonnpa-cho poddsad (echo) son-vsarantlea sonsoddemnigazlo.

1913 vorsa ho Ontoraxt-triya Bailam Dis 8 Marsakmonoupacho nirnnoy son-vsarik bailam mollar tha-raupant ailo. Ani tednathavn puray sonvsar bhorMars 8 tarkher ho dismonoytat.

1975 vorsa monoiloleaOntoraxttriya Osoream DisaEkvottit Raxttramni (UnitedNations Organisation) headisak sonvsar bhor aplimanyotai dili. Hi manyotaiUN-an dilea uprant, son-vsarantlea khupxea de-samni ho dis ap-aplea de-samni apnnailo.

Ontraxttriya BailamDisak khupxea desamniMars 8ver desant sutti ditat.Hantunt China, Armenia,Russia, Azerbaijan, Belarus,Bulgaria, Kazakhsthan, Kyr-gysthan, Macedonia,Moldova, Mongolia, Tajik-isthan, Ukraine, Uzbekistanani Vietnam heam desam-cho aspav asa.

‘Acid Attack’ Nivarunk Novo kaidokorat: Sorv Unchli Nitisobha

NOVI DIL’LI: Sorv Unchle Nitisob-hen (Supreme Court) Dil’lin zaleleabhirankull bolatkara uprant aileleamotank lagon ‘acid attack’-anguneanvkar tharaileleank unnich tim10 vorsam bondhkhonn aschi hempuro na, karann bolli poddloleank ad-har diunchea khatir favo teo vostu za-gear nant, oxem sanglem.

“Hachea vixim ami kholayen chin-tunk goroz, kiteak fokt gunean-vkarank chodd kallachi khyast dilimhunn nit zayna. Kaidea pormonnemguneanvkaracher 10 lak rupianchemdondd bhorunk zai. Punn, zor to poixediunk xokna zalear, rajyan hea vixim

fuddem yevun favo to adhar bolli pod-dleleak diunk goroz nam? Heamud’dea pasot veggllich nidhi asopgorjechem nhoy?” oxem Justice R M

Lodha, J Chelameswar ani Madan BLokur, hannin vinchar kelo.

Ho kaido zo Fevrerachea 3 tarkernovo ‘Indian Penal Code’-an kolom‘326A’ zoddunk aila, zatun ‘acid at-tack’ ‘gender neutral’ guneanv ko-runk aila. Hea opradha khala dhorunkaileleak unnich 10 vorsambondhkhonn, ji vaddon jivitbhorbondhkhonn zaunk yeta toxench 10lak rupia meren dondd bhorunk pod-donk xokta. He sogllem kelem zalearpasun ‘acid-attack’ haka bollipoddlolea cheddvak/ostorek favo tinit mellona oxem mot nitidaramni uk-ttaylem.

Acid vikunk yevpacher niyontronn dovrunk Nitisobhecho rajyank nirdex

Ostoreancher zaupi ot’teacharant vaddPONNJE(AAP): Fattlea eka vorsachea kallant Gõyant os-

toreancher zaupi ot’teacharant khupuch vadd zalea. Punndusre vatten he ostoreancher ot’teachar korpi gunean-vkarank sampddaupak ani tankam kheast divpachem pro-mann khup pottimni denvlam. Haka lagon hanga jiyeopicheddvam-bailam apnnank osurokxit somzotat mhon-npachi ek usko korpa sarki gozal ugddapi zalea.

Gõychem pulis khatem sangta tea pormonnem, ostore-ancher zavpi ot’teacharancheo 90% kexeo pulisamni sut-taveo keleat, punn khud pulisamni jahir keloli ankddevari(statistics) barkayen pollelear sumar 50% keximcho sodpuszaynastana teo addkollun urleat vo guneanvkarank kheastfavo zaunk na. Dil’lint 23 vorsanchea cheddvacher zaloleabolatkara uprant tacho avaz Gõyantui zavn, ostoreancherdharunn ot’teachar korpeank kheastik laupa khatir ‘fasttrack courts’ sthapon korche ani tantunt purnn vell nitidarasche oxi magnni zalea.

Desant aslolea heram rajyam modem Gõy xikxonnant,sonskrutayent, suvidha-sovlotimni ani yenneavolli (income)babtint unch urta, thoim ostoreancher zavpi ot’teacharan-cho ankddo pollelear konnachem-i ang xir-xironk favo.Hem monant dovrun Gõychea Ghor Khatean (Home de-

partment) ek 9vangddeanchisomiti sthaponkorun gunean-vkarank sam-pddaun tankamfavo ti kheast div-pak ani karvayeovegim puray kor-pak tharaylolem.Punn fattlim don vorsam soron gelim, tea vixim koslinchpanvlam ubarunk nant mhonnpachem spoxtt zalam.

2010 tem 2012 merenchea kalla bhitor ostoreancher za-vpi ot’teachar zoxem bolatkar, agllik (molestation), ghoravihinvsa (domestic violence), pollon vhorop (kidnap) sarkeakeximni khupuch vadd zalea. Ankddevari pormonnem2012 vorsa 54 bolatkaracheo kexeo nond zaleat. Tea adleavorsa 29 ani tachea adlea 48. Hea tin vorsanchea kallantgelea vorsa zalolea bolatkarancho ankddo chodd aslo. Heakalla modekat ostoreancher zavpi ot’teacharancheo 220kexeo Gõyant veg-vegllea pulis choukencher nond zaloleoasat.

Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<

LJIJGEGKHC8

�/��,+ -���#�**����4����4�����$�,+��.�!$��$��'&�*�&,��,��'$.�5���&�-$!%�/!, �(''$6�EG *+8+��-*!,16��1%��'*�+ '*,�=$'&�9,�*%8� �'&,��,7� LKKDHIJEJC=LJIJIGJDLE� ?� @

@���� �-� #��#�� &%� )�%+� �+��,'*��6�+��'&���$''*�/!, �$!�,6+,!$,� (�*#!&�8� �.�&-�+(*'(�*,!�+�LIEFKHIJFH� ?��@

?������,)% *����2�+��&)�*�&,6�*'-&�� 4''*6� �,� �'*��9 �*��'8��'&,��,7�LHHEEJKGHI

?��@

�-� #��#�� @���� �#�+*� &%� ?*+�$''*��,��-�$'++!%6�&��*���*&�&�-+,*!�$� �+,�,�8� �'&,��,7LKEEDEDHCJ� ?���@

������������%+��� )�%+�#� ?4@� ���� �&)�'%(�&1� �0��-,!.�� �*��'6��,'*��6� ���6� �'*��6� �'$.�8JJLKDHCLLD�=�LKHCDCCFJJ�?� @

��%+��� �'�)+$�%+� . +���$�'&1� 6� !&� �&�� �*'-&���$�&�-,�� �'*� $'&�� ,!%�� *�&,LLJHFJILCL� ?��@

����������������*+)&#&�0��)6��6���#4���',+���+,*'$'��*��.�!$��$�� ,'�+'$.��$$� 1'-*� (*'�$�%+� , *'-� ���!�� �+,*'$'�16� �-+!&�++$'++�+6� "'�+6� %�**!���� ��$�16&',��$�++���/!, �� !$�6���**!�*6��-��,!'&6� �'*�!�&� ,*�.�$6 ��$, � (*'�$�%+6� ��%!$1)-�*�$$6� %�&,�$� ��&+!'&6#�$+�*(6� %�&�$!#6� (!,*�� �'+ 6��.�*! �� .�+,-� + �&,!8�'&,��,7����!��"'1,!+ ���&,*�6��&�"!� 8( '&7� LIIHILCGIL=LIIHEHDCLJ� ?��@

���������������#/� �%�� )�!,-�%�+��1-*.��!���*'%�� �*��$��'�1%�++���� ?$��!�+� ��&,+@� '���*'&�%�++����DND6���$�%�++����*��8� �'&,��,7� KICHHLECDL6LJFCHECEDD� ?��HDIHC@

�0,)-�� �� �)&$�� �&�0 �++���� �&�� ��$�06� �$���%�$�� +�*.!��+6� �''*+,�(8�'&,��,7�KHHCLELCGI8� ?��@

��#�/� �%�� )�!,- %�+��1-*.��!���*'%����*��$��'�1%�++���8��!+�'-&,���'���*�'&%�++���+�'���*�.�$!��-(,'�FD+, �*� 8�LLEDFGJDIL� ?��HDGLI@

��������������� *"� �)��� &%�0� �)&.+����$, ��*��,!'&�'(('*,-&!,18&.�+,� �+8DCC6CCC� � ��,� ���+8DHCCC=�%'&, 8��'�&���+���'%(�&18� �'.,� *���8 *8��+'-2��KLJHCLFHHI�?��HCKKC@

��+� ��**#��)��� #&�%4� �&�-�*�&,��=� �'� �!���&�'�-%�&,�,!'&7� �*'(�*,16��*+'&�$6� ��#�'.�*6� �*'"��,�-+!&�++8� &,�*�+,� FM8�*�&� !+��� ��*&� DHCCCC=98CLKKKIFLCLK6�CLKKKIGCFGD�?���@

��������������-� #��#��&%�.�&#�*�#��)�+�*��,�*!,��+,'&�+6���&�6��-��$�%�,�$6� ��%�&,� �$'�#6� � !,��*�+ � /�,�*� ��&�8� ��$$7LICGLIFCHK� ?��@

�)�����'+&'���'� ) %����)- ��9� ��($���� ��*��&� �+8G6KCC6��1�'�*�� �+8D6GCC6� � �*��*�+8D6FHC6� ��,,�*1� �+8E6FHC8�*%�&,�� � KFLCJDHFDG=LGEFGDDJLD� ?� @

�,%� 0&,)� &.%� �#�** � ��/��+!,�� $!#�� ?)-!�#*='$08�'%@�&�� ��*&� '&$!&�8� � ��$$7� 8�8�8>LCGLEGIGEI�=�JEJICGIGEI�?��@

������������ *�� �/+�%* &%� ,'+&� C� 0��)*4�'&.�*,� �!+�� �1(�6� �.�*+,�16�0!,�(�*%!++!'&���=����-&��*$���$� �-!��&��� LIFJDILFFF=LKEFCEFGGI=� LDHKIIFDJF8.!+�+'$-,!'&+�'�B1� ''8!&6///8.!+�+'$-,!'&+�'�8!&�?���@

�*#�)���##)&&$���%����#�**�*�'*���-$,+��,��'*.'*!%��&1�,%�'��, ����18��$�++�+��'*���&!'*�!,!2�&� �$+'6� ��$,26� �'*,*',6!.�6� ��&�'� �,�8� �'&,��,LKEEGKDILH� ?��HEDGE@

�����������)�����"�)0��&,)*�� %��,�'�$�'*�+� ��-$��,*!�����&�!��,�+��$$�LKEEGKCGKF� ?��@

�',*�5��)� % %�� %� �#&.�)*4��&�$�� %�#!&�8� �$$� %�,�*!�$�.�!$��$��/!, �-+8���,-*��1�5�-&��1� ��,� �+� �'*� /'*#!&�(�'($�8�LKKDCJDKGC�=EEIFFCG=LLICJCDEKG� ?���@

�&)� �%� ��%�,���*� �)�*��'-*+�+=� ��*%�&� =�*�&� =�'*,-�-�+��=�(�&!+ �=��-,� 8�'&,��,7� KICCIKJKLI8��$!�&����*������&,*�6��9EDI6�� !&���*����� -*� 6� �*��'

?��@

���������������)��� �)�%��� �0,)-�� ��',�&!��$� ��*��&+� �'-,'$!%�0��$$�&,��'*���%!$1�(!�&!�+��&��'&�!&�� /!, � +/!&�+� (''$,*�%('$!&�� �'*� #!�+8� &�!�<+$�*��+,� �!*�� �%-� '&� .!�/8�0�!,��1'-*�#!�+��$+'��''���'*(�*,!�+6� ���!��6� �'�!�$� �$-�+6�'%%!,��+6� �$-%&!8� �'&,��,��*$'+�IGKDEFD6�LKEEHKGKID8�?��@

�&�"0*4� 0&,)� %+�)%�+ &%�#���%6� ���'&� �'/�*+6� ��&"!%'���*+�-&!)-���3�'*��&��$!� ,+�'*� 1'-*� /���!&�+6� �.�&,+6(�*,!�+8� ��$$7� '�7� CCLD9JJCLGIKKKK=� LLFCLDDJGL� % � ! $ 7*'�#1B*'�#1+,��%8�'%6///8*'�#1+,��%8�'%�?��HCCJC@

������������������������-�%,�� %��&,+���&��'*� /���!&�+6� �!*, ��1+6(�*,!�+6� � *!+,�&!&�6� ��,9,'��, �*+6� � �'&��*�&��+8�!&�$1���$$�LEJDELFDHE�=�CKFE9EJGHGDD=DG�� ?� @

��%�� ��%(,�+� ��.%*� �,))0�(��!�$� �!%!,��� '���*� �''#� D(�*,1��&����,� , ��&�0,�(�*,1�*��:::8� �'&�!,!'&+� �(($1A '�!$�7�KLJHEIIEGG� ?��@

��+��&�%���$�#�*��%�� �#�*�'*$�/!��� �'*� �**!���8���!+,�*� '&� ���+!,�///8(�'($�,��$�8�'%� ��$$7LCGLFHCFII� ?��@

�������� *.�*� �# % �� < �)��&=� ?>>F�-�*�&,��� �*��,%�&,� �'*A�!$�+6� A�!+,-$�6� A�!++-*�+6A��0-�$��!+��+�+8�(�*%�&�&,�-*�8��((8��!,�*�� ','*+�?��"�"� '/*''%@6� �'$%'*'�6��.�$!%� �'��6� �*��'8JFHCCDLDHI� =LJIHKKGILK8?K�%�,'�D(%9�G(%�,'�K(%@�?��@

�)��+$�%+�. +�&,+�$�� � %�*4�'%($�,���-*���'*�"'!&,�(�!&+6���#� (�!&6� ,�&&!+� �$�'/6�*, *!,!+6� +('&�1$!,!+6� +$!(�!+�6+�!�,!��6� &�*.�� !&"-*!�+6(�*�$1+!+6��*'2�&�+ '-$��*6� ��$(�!&6��,!���"'!&,+6�%-+�$�+��,�8�'&,��,��*8��!� !��!& �6��*��%��&,�*� �-!$�!&�� ��.�$!% �*��'� LHIDDJKKHF6LKLCIIHFJD� ?���@

�������������* %�#�� ���"� * 1�� B8/A9�$��,*!��$� !&�-+,*!�$� �*���� 5��#����#!&��'.�&�5�!����*��%� -*&�*� !��� �*��%� %�#!&�%�� !&�� H$,*+� !&� *-&&!&��'&�!,!'&��'&,��,�LKEEDHKGDH

?���@

�&*�� �#�+�� 3� ��#�$�%��)�.�&6��*'$$�1���&�''*6��'!&�� ��(8� �'&,��,7� LCDDEFCIGL6KICHCECCEC8� ?���@

����������� �������%+��� ��)�'� �6�� ��&&+�)*4G/ ��$�*+6� &.�*,'*� ��,,�*1%'&!,'*� ICC=96� ���9� ECC=96���9�ECC=9��,�$�+�*�(8����(�1�''��(*!���KICHCGLDFG8�

��%+�����)�'� &% +&)G�D>>6����ECC6�����ECC6��*!&,�*�DCC6���6� ��(,'(6� ��6� &.�*,�*��,,�*16� �*!���6�,/'�/ ��$�*6�'-*� / ��$�*8� �'&,��,7KFLCLHIEJH� ?��@

���������)��0&,��&%�#04���')�**���&)+-���*!&�� �*'%� �!�#&�++;�,*-��$!&�� /!, � �!&�&��+� '*�'-&�� �1� ��!$-*�+;� �'*�'-&+�$$!&�� ��$$� �*�1�*$!&�JFHCCEEJJJ� ?��HEEDC@

�)�0�)��&.�)5��&)��%0�&��0&,)(*�1�*� &���+� ��$$=� � �� -+� �,'-*� EG� '-*+� (*�1�*� $!&�+�BLGEEGGDFKL=� LGEEGGDFKJ� '*�%�!$� -+� 1'-*� *�)-�+,� �,(*�1�*,'/�*�'�B�%�!$8�'%�

�����������%� ,% (,�� '�*+� �&%+)&#<=�.,8�,�8� �$$� ,1(�+� '�� (�+,�'&,*'$� ,*��,%�&,+� /!, �-�*�&,��=�����,1=�*��+'&��$��&�� ��� &'*%+8� �*���.�$-�,!'&� �&�� �+,!%�,�8�'&,��,7� CKFE9EEECJCJ=L E J F D C H K C F(�&"!%8'��!��B-(�$8&�,=�CKFE9EJHJGFJ=� � KFCHCCFDEK8%�*��'8'��!��B-(�$8&�,�

��������������%+���$�#���&��$�+���&)�� ��$, 1� ��%�$�� �*�����!%�*!&�*8���$$�LKLCGLHICC

����������������,*0� ),%% %�� )�*+�,)�%+� �&)���+�8���&�'$!%6����� ��'��8� ' & , � � , 7 L H G H C I E L I G 6LKKDGDFKHD� ?��HDEIH@

��&'� �&)� )�%+� ?*+� �#&&)4�$�++!&�� �'%($�06� ��'.��'%!&'+��!22�6� �*��'�>��'�8� 87�LLEFGJKLEL�=�LIFJEDGECK

?� @

������������@� ��"� �#�+*� ?*+� �#&&)� )���0('++�++!'&��&��D�#��&��E� #-&��*� �'&+,*-�,!'&� �,%�&�'(�� &�.�$!%LKKDGGEKGG6�LFEIDDHHCL�?� @

� &# $4?���4� ��*&)+� �+0#��'%($�06��0�$-+!.���!&!+ �5��$$�%�&!,!�+8� E� #%+� �*'% �(-+�8� �'++�++!'&9�(*!$ECDF8� ��&#� �'�&� �((*'.��8�''#!&�+� '(�&� �'*� E����(�*,%�&,+6�F� #��!$$�+�5��'/�!$$�+8��'&,��,7�CKKKKLEEFFF�?��HDLGH@

����������������%+��� '#&+:� �&,*�� A>>7HCC%E� � �'*� �� �'�&� ��%!$18�$'&�+!��� ��,�$��,!%6 �"'*��6� �,'*��6� ��$+�'6��&+�-$!%�%�!&�*'��8��'&,��,7LDHKDKGFFD�=�LKHCGKCEDL�?� @

�)��%+#0�)�(, )���?�����&)�@���� �$�,6� &�/=� '$�� !&� ��*&�=�-.�%� /!, � �$��*� ,!,$�?�*'#�*+� �0�-+�@8� �'&,��,KILKLDCICC8� ?���@

��%+��� �,%��#&.*4� ��&'*4�$�,+6�&�-+,*!�$�+ ��+�'&�*�&,�&1/ �*�� !&� �&�� �*'-&� �*��'� �&�� �'&��6� �'*� �'9�'�� ���$� �+,�,�8� �'&,��,9��*$�#�*9�LLEFGKLDGE� ? �@

�������� ,$�� � �) +$�� �)� % %�&+,!,-,�� �'&�-�,!&�� ��8� !((!&�� ?�'.,8� '�� &�!�@�((*'.��� ����<LH� �'-*+�+?����6� ���6� ���6� ����@� ���6���6� ���6� ��6� ��!��$� ��*��*�+��� �*�!&!&�� !&6� �*!,!%���,�*!&��?��$''&@6������,!&�8�'&,��,7� �6��!*�&��*�.�$+6��$'/� &�/� ���� �� ''$6 �$� �,6� �*��'8� EJFHCEG6EJFHCCE6�LKEEDJLDHG8�?�$/�1+,'��, �*�/!, �+����*�*+��*'%(�+,�DE�1��*+@� ?��HDHGJ@

�����������������%+��� ,)��%+#0� '�)+7+ $��*!.�*� �'*� G� / ��$�*� !&��&�'$!%8� �'&,��,7LIFJHHFFKJ� ?��HDLDL@

�) -�)� @� �&*6� �&)� � ''�)� �%�ECDI� ���8� ���'%%'��,!'&�.�!$��$�8���$7�CLLEELIHCDJ�

��%+��� �� ��#��(*�+�&,�,!.���*�+ �=��0(��'*+'-, � �'�� �'&,��,7LGEEGFGKHE� ? �@

��������������*,. #��&,)*6�� #�) $�����'-*,'� +*��$� '&� �(*!$� DG, 5� �1DC, 8� �!$�*!%���� ,'-*� ,'�-*'(�� �1�DI, 8��&%�,� ���-�$!,18� �'&,��,� -+� CKFE9IHEEDKH6� � LKLCEDLJEJ6LCDDLFFDGC8� ��DCCCHEDHG

�*6� AB>>>:7� @� �� ��++�0�:� A� ��##6� �0� �'�8� �$$� !&�$-+!.�6�'&�!*%�����(�*,-*�7EH, ��(*�&��H, � �1<DF��''#����'*�7DH, � �*<DF8� �'&,79� �-*.!�'$!��1+6��'-*+�5��*�.�$8���$$79LJIGEGIIJH8� � 8� CKFE9IHDHHFC=��FE� ?��@

�����������������,! +�3��&$'�%0������)� �#�;�������*'-&�6� �*��'>��'�'&� H=CF=DF6� I=CF=DF6� J=CF=DF8�-"!,�5��'%(�&1�LGEEGFJHJH�=KKCIGLJLJH� ?� @

�"&��� ��+�- �� @>>E� � #-�)�!�+�$� '&$1� GKCCC#%��,�&$�1$��, �*� +��,+� �$$'1� / ��$+���!��&,� �*���%!&,� �'&�!,!'&I$��+���$$79�LKICDKKDJJ� ?��@

%� ��� �&)� *�#�4� '&.�)/!&�'/6� �=�6� ?&��',!��$�@�+8JL6CCC=98� � '�!$�7LJIFKEGEKL8��''���'&�!,!'&8�?� @

�&)�� "&%�?6D4�@>>>4��,%% %��'&�!,!'&��+8IKCCC=9��'&,��,7LJIGFDHGKI8� ��DCCCHEDEI

�++�� � ��# %�� � �*�#� @>??�%+HFCCC6� �$-�� �'$'-*6�0(8�+8L8HC� ��# +8� �0� �&��('++!�$�8�� 7�KKCHFILKLI8���DCCCHEEEI

�#+ *4� �&'� �%�4� @>>E4� '�+)&#4#%+�HFCCC6����*$�/ !,�6��0(8�+8I6HC6CCC8���$$7�KKCHFILKLI

��DCCCHEEEJ

���������������%+��� %%&-�4� �&#�)&4��'*(!'6�)-�!$+6�����*!6���.�*�6DC6� EC6� �!�'6� �!�+,�6� �/!�,6�2!*�6� !&�!�'6� +�&,*'8� �&1', �*� ��*+� �,�8� �*'%� '/&�*+'&$17�LKKDLFELLD� ?��@

��%+���*�)�'���)*��&)�<E>>��*6DDCCC=9@� ?�-%'6� �!1�*�� �+8EFCCC=9@8� � ?�'*+�6� �#'&6��&,*'6�&�!��6�����&,�ECCCC=9@8���+,��%6���&6� �,!26��&'��+8DHCCC=9�LDHKJGFIGL� ?��@

������������������

��*�&��� '0�)�����)�A:�B����'/.!$$��+�$��KH6CC6CCC8��!&����� � ���.!�/� �,-�!'9EF6CC6CCC6�D=E���9�EI6CC6CCC=GH6CC6CCC� �*'#�*+� �0�-+�9KGKEKFGDKD,�"�� +%�!&B�%�!$8�'%� ?��@

�) $��'#&+4BC>*(�$�+�)*4���## �',,'6&��*� &9"�$� ���,'*16�-$$1� ' - & � � � 6 + � , , $ � % � & ,2'&�6+�*�&���%�!�&����'&,��,LKICFHKLHL6�LJIJGEGKHC8

��%+���*�++#�$�%+�')&'�)+0HCC� +)8� ,*+8� 5� ��'.�� !& �*��'8��'&,��,7�LJIFJFCDKK

?��@

�&���)+�+ $��:��,##�+ $��.&)"5� ��*&� !� � !&�'%�8�0(�*!�&���&',�*�)-!*��8���$$7CKLJHCJLGHL� ?��@

��%+��� �&%+ %�%+�#� �&&"*�&�� �++!+,�&,� +,�/�*�+� �'*�'�'&-,� �*��#� *�+'*,� !&�'�%�$'8� �''�� �&����'%'��,!'&� /!$$� ��(*'.!���8��'&,��,�LLEFIFLDGH

?��@

������������� ������������ ����� ����������� ������������� ��������������� �������������� �������������

‘Classified’ Jahirati

Page 5: 9 March Amcho Avaz

5Rajkaronn

Somajik Mollar

Venchnnukechi toyari

Rahul virud’dh Modi?Lok Sabha venchnnukechea toyare pasot Congress-in survat keli pun BJP-n azun te babtin mhotvachim pnvllam ubharunk na.Narendra Modi mat apunn brooch dhanvta tem dolleank dista.

2013 voros hem LokSabha venchnnukeche to-yarechem voros. Sod’deakasa te Lok Sabha-n aslelevangddi 2014 May mhoinomeren sot’ten astele.Venchnnuko tache poilimzayna zalear anink 15-16mhoineank khasdar sot’tenastele. Tachea uprant 2014vorsa Mayant Lok Sabhavenchnnuko lokam fuddemyetoleo.

Sod’deak asa ti poristithipollelear kollon yeta ki,Congress pokxa lagimbhovmot (majority) nasonporyant rajkarbaracher heapokxachem borem niyon-tronn (control) asa mhunn.Taka lagon venchnnuk ked-nam dovorchi hache viximCongress pokxuch apnnakboreak poddta tednanchnirnnoy ghetolo.

UPA-n aslelea rajki pokx-ank ho nirnnoy ghevpantchodd mohotvachem sthanaschem nam. Dusrem

mhunnlear vell sompcheaadim venchnnuko ghoddunhaddpachi Congress pokx-achi porompora nam. Yo-gya vellaruch Congresspokx venchnnuk ghevpakfuddem sortolo.

UPA-n zayte vegvegllepokx asat, zor eka pokx-ache vangddi UPA soddtat,zalear sontulon (balance)

dovrunk, dusrea rajki pokx-ache lagim Congress aplemrajnaitik (diplomatic)ginyan vaprun tankamUPA-che bhagidar kortole.

Kay dis adim FDImud’dear bovall zalolo aniêk pokx UPA soddun gelolotednam Congress-an hechtoren sadheponnimmud’do soddoylolo. Taka

lagon venchnuko zaymeren hea sorkarakkosloch dhoko nirmann za-unk xokna.

Lok Sabha venchnnukoapnnak zay tednachgheucheo hem spoxtttharailea uprant Congressatam venchnnukechea to-yaren fuddem sorlea. Hal-inch zalelea tanchea ‘Chin-tan Shivir’-an hemsoglleank pollounk mell’l-lam.

Rahul Gandhi-k pokxa-cho up-odhyokx korunkhaddleacho nirnnoy SoniaGandhi ani pokxachea herxrextt fuddareamni porgottkelo. Rahul Gandhi-nporyant hache fuddemapunn vokilache (advo-cate) nhoy punn nyayadhix-ache (judge) bhumiken as-tolo, oxem sangunpokxacho vevhar puray-ponnim aplea tabeant ghe-upacho nirnnoy ghetla hemdakoll zata.

BJP pokxan Lok Sabhavenchnnukechi khas oxi to-yari korunk nam asot, punnGujarat-che Mukhel MontriNarendra Modi hechtanche mukhel fuddariastele oxem spoxtt zaunklaglam. Zaka lagon LokSabha venchnnuken Rahulv/s Modi zaupachixokeatay chodd asa.

Yeta tea Lok Sabhavenchnnuken pradexikpokxanchea khasdaranchoankddo vaddpacho asaoxem kollon ailam. Takalagon Sharad Pawar, Mu-layam Singh Yadav, Maya-vati, Nitish Kumar, oxe kãypradexik fuddari RahulGandhi ani Narendra Modi,hanche vatther kantte ghal-pak xoktat. Hea fuddare-anchea yevzonnank bhikghali nastana Congress aniBJP-k, vo dusrea utramniRahul Gandhi ani Narendramodi-k apli fuddli vatt-chalkorchi podteli.

Ostorenchi surokxa anibhroxttachar he don vixoyCongress-chea ‘agenda’-cher poile suvater astele,oxem Sonia Gandhi-nspoxtt kelam. Desantbhroxttachar ani os-torenche osurokxeche (in-security) vaddte promannsod’deak vhodd vixoy za-lole asat.

Pokxachea odheokxpodapasot BJP-che zayte fuddarizhogoddtat. Venchnnukolagim yetat tem polleunatam tori tannin ektthãy za-unk poddtelem. Lok Sabhavenchnnukechea toyare pa-sot Congress-in ‘gear’bodol’lam ani vegan fud-dem veta zalear BJP-n azunte nodren panvllam uklunkna pun Narendra Modi, Gu-jratacho Mukhel Montriapunn ekloch fuddemdhanvta tem dison yeta.

NOVI DIL’LI:Kongres pokxant fokt Gandhifamilichem cholta. Tanche samkar kon-nachench tondd ugoddpak kapostad na.Tox-ench Kongresak desacho usko na, mhonnpachittika Samajwadi pokxacho odheokx MulayamSingh Yadav hannem keli.

Kendrant Kongres pokzachea fuddarpon-nam khal cholpi UPA sorkarak bhailean thavntenko diupi Mulayam Singh Yadav hannem,Rahul Gandhi ani Priyanka Gandhi hanchosod’deak jadu cholona oxem mhonnllam. ‘AAjTak’ hea TV khobram ‘channel’-ak dilole ekemulakhatint uloytana, “Kongresant fokotGandhi familichem cholta. Tanche boskentdusrea konnachench tondd ugoddlolem polle-unk mellona,” oxem tannem fuddemmhonnllem.

Kongres pokxak bhailean thavn tenko divpavixim uloitana, ami zativada virodhant ravloleasat. Amche sangata ‘leftist’ pokx asat. Punnsod’deache poristhitint Kongresak tenko divpaxivai amche kodde dusro ani ilaz na.Ami tenkokaddlo zalear, sorkar kosoch poddchona hachiamkam zanniv asa.Torui punn desantlea sadealokak lagu zaupi ek punn mud’do fuddem ailozalear, ami sorkarak dilolo tenko kaddunghetole, oxem Mulayam Sing Yadav hannemspoxtt kelem.

Mulayam Singh Yadav hannem UPAsorkarachea proxasonacher apli ttikakeli.Mhargai, bekari, xetkaramchi kakut korpasarkhi poristhiti toxench jem kitem sod’deakdesant vaitt ghoddta, taka UPA sorkaruchzabab asa, oxem tannem sanglem. “Dore ka

mollar hem sorkar oyesesvi zalolem polleunkmelltta. He pavtt UPA sorkar sot’ter ailolemtedna desant asloli mhargai xembhor disambhitor nopoit kortolet mhonnpachem axvasondilolem, punn tem korunk sorkara lagim ghod-donk na,” tannem mhonnllem.

Kongresak desacho usko na-Mulayam

BRITTONA(AAP): Vaskuhangasorlea iskolantleaeka lhan cheddvacher zobolatkar zala, tacher ra-jkaronn korchem nhoi.Zata zalear pulisank so-hokar korchem, oxe avhanPorvorecho amdar RohanKhaunte hannem lokak ke-lam. Porvoreche xrextt na-grik, iskolamni xikpibhurgeamche avoi-bapui,xikoupi, xikpi ani pulishanchea modem ek sonvad (dialogue) Porvorimpulisamni ghoddun haddlolo, tea vellar RobanKhaunte uloitalo.

Hea vellar machier Jil’lo odhikari Sabaji Shetye, DyspNandkishor Raikar, Serafin Dias hajir asle. Jil’loodhikari Sabaji Shetye hannem xikpeamchea avoi-ba-paiank bhurgeam vixim chotray dovrunk ulo kelo. So-mazant vaurtana bhurgeamchea vhoddilamni zagrutraupachi goroz asa, oxemShetyen sanglem.

Dysp Nandkishor Raikar ani Serafin Dias hannim ap-aplea uloupantlean iskolantlea xikoupeamni (teachers)xikpi bhurgeamchi kallji gheunchi oxem suchoilem.Porvore vattharant zorui konn aplem ghor bhaddeakdita zalear, tea mon’xachi puray mahiti gheunchi tox-ench tea mon’xachem vollokh potr (identity card) ghe-unchem, oxem hajir asloleank kolloilem.

Porvore pulis choukecho PI Rahul Parab hannem-ihea vellar hajir asloleank aplem margdorxonn dilem.Hajir asloleamni hea vellar tankam lagu zatoleo anifuddo korpant yetat teo sabar oddchonneo pulis anijil’lo odhikari hanche samkar manddleo. Sorkar heamlokamchea oddchonnencher lokx ghaltolo mhon-npachem heam odhikareamni axvason dilem.

Hajir asloleam modem Porvorechi sarpanch SheetalArolkar, up-sarpanch Anil Pednekar, Panchatichevangddi ani Zil’la Parishadacho vangddi Gupesh Naikhajir asle.

Durdoivi prosongar ra-jkaronn naka: Rohan

Gõyant 119 ‘bogus’ motdarPONNJE(AAP): Gõyant

119 fottkire motdar asatmhonnpachi mahitihangachea Venchnnuk Ayo-gan dilea. Hantuntle kaimmotdaramchim nanvameka poros chodd su-vatancher asa, zaleakhupxe motdar je morongeleat, tanchim nanvammotdar vollerintlim katrunuddounk nant. Taka lagonVenchnnuk Ayogan hacherchoukoxi keli tedna, rajyant119 zannamchim nanvam‘bogus’ mhonn jahir kelam.

Venchnnuk Aiyogan surukelolem motdar-volleri to-

yar korpachem kam atampurnn zalam. Rajyantekunn motdaram modem 5lakh 32 hozar 215 dadle ani5 lakh 32 hozar ostoreomotdaram asat mhon-npachem ugddapem za-lam.Gõyant ekunn mot-daramcho ankddo 10 lakh54 hozar 392 itlo asamhonnpachem GõyVenchnnuk Aiyogan spoxttkelam.

Fatorda motdar-song-hant soglleam von chodd13 fottkire motdar sam-poddle.Rajyant 26 motdar-songhamni ‘bogus’ motdar

sampddle, zalear 14 mot-dar-songhamni ekui sam-pddonk na.

‘Bogus’ motdar sam-poddlole motdar-songh

Mandrem 5, Pednne 3,Divchole 1, Mhapxem 6,Porvore 6, Aldona 3, Pon-nje 7, Taleigao 2, St.Andre2, Kumbharjua 3, Priol 2,Fonddem 2, Shiroda1,Vasku 2, Dabolim 2, Nu-vem 5,Kudttore 12, Fa-torda 13, Moddganv 8,Bannaule 6, Navele 6,Kunkolle 10, Velim 9,Kepem 1, Kuddchodde 1,Kankonn 1.

Novem ghor hemnakaratmak (negative) za-vchem nhoi hache khatirtea ghorachea ‘layout’-anttin mhotvacheo gozaleolokxant dovorpachi gorozasa. Poili gozal mhonnllearghorachem proves dar. Ekagharant proves korpakhatir aslolea proves dara-cho khupuch probhav (im-pact) asta. Khoincheiimarotint proves kortana32 zage aspak xoktat. Hezage thoim te imarotintravpeacher bore ani vaittprosong haddpak xoktat.Haka lagon ek udharonn

ghenvia.D o k x i n n - O s t o m t e k

(south-west) aslolemproves dar eka mon’xakrinnam, goribkai, familyani soiream modem vaitt

sombhond haddpak xokta.Dokxinn-Udentik (south-east) aslolem ekagharachem proves dar teagharantlea eka mon’xakarthik yenneavoll divpakxokona. Toxench Ut’tor dix-ent aslolem gharachem tis-rem vo choutem dar arthikani vevsayant eka mon’x-achi bhorpur progoti korta.Vastu xastra pormonnemeka ghorachem proves darxubh nasot zalear, tumitem ghor viktem gheumnakat.

Punn zorui tumi oslemghor ghetlench zalear tea

gharacho rong ani provesdaramchi dixea bodluntumchea jivitant tumi ieshaddpak xoktat. Oslekhupxe upai Vastu Xastrantasat. Novem ghor ghetanatea gharant asloleam pro-t’tek kholiyam (rooms)kodde barkayen lokx div-pachi goroz asa. Karann je-je dixen heo kholiyo asat,ani je dixen te Vastu Xastrapormonnem aspak zai asle,hem sogllem polleleaar ekamonxachea jivitantkhupuch torecho labh za-upak xokta. Zorui tumcho‘bedroom’ Udentik ani Os-

tomtek asle zalear te ekamon’xachi nhid vibaddpakxokta.

Vo hea oslea kholiyamninhidtat tea zoddpeam(couples) modem sodanchvadvivad zaunk pautat.Ut’tor ani Ut’tor-Udentbazumni tumcheagharache sonddas asle za-lear Vastu Xastr sangta teapormonnem tea sonddas-ant vetolea mon’xachi jir-vonn (digestion) kednachsarki aso nezo. Hi jirvonnsarki naslolean, teamon’xak tore-torecheopidda zaupachi xokyotai

asta.Ut’tor dixen aslolesonddas aslear, te vapur-tolea mon’xamchi arthiksthiti sodanch bigoddloliasta, tech porim to moniskorta tea vevsayant takakednach labh zaina.

Vastu Xastra pormon-nem ‘Bedroom’-am viximsangpachem zalear, te so-danch Dokxinn, Udent aniOstomt dixen aspakzai.Tech porim sonddassodanch Udent-Dokxinnvo Dokxinn-Udent hedixen aspak zai.Novemghor ghetlea uprant, teagharant aplem jivit sukhi

zatolem zalear, tisri gozalmonant dovorpachi gorozasa. Udok, uzo, varem,zominn ani mollobhanchem ‘balance’ eksarkem aspak zai. Heodileat teo gozaleo aplea za-geamcher ghora koddesarkem ‘balance’ kortatvon a hacher novem ghorghetlolea vo ghetoleamon’xan polleupachikhupuch goroz asa.

Novem ghor ghetlea up-rant tea gharant rav-toleamchem jivit sukhi za-vop hem khupmhotvachem asta. Vastu

Xastr hache pormonnemek novem ghor bandtanavo viktem ghetanakhupxeo gozali polleupachigoroz asa. Eka ghorantaplem ani tantunt rav-toleamchem jivit sukhi ko-rpa khatir, Vastu Xastrhachem ginean asopkhupuch mhotvachem. Jekonn hem Vastu Xastrmandun tea pormonnemaplea ghorachi mandavollkortat, tanchem jivitkhupuch sukhi asta mhon-npachem, khupxe VastuXastr mandpi lok san-glolem aikonk mellttolem.

Novem Ghor ani ‘Vastu Xastr’

Cheddvank ‘mobilephones’, ‘jeans’ ani ‘T-shirts’ na?

PATNA: Bihar-chea Siwan jil’leantlea ekaganvan, tatuntlim tegam cheddvamsanddlolean, cheddvank ‘mobile phones’vaprunk ani ‘jeans’ ani ‘T-shirts’ nhes-pacher bondhi haddlea.

Toxench zor cheddvam hea nirnnoyaadd vetat zalear tankam dondd (fine)bhorchem poddtolem, mhunn ganvchealokamni tharailam.

Siwan jil’leant Pachrukhi pulis chovkekhala yevpi Makhanpur ganvantlea svotaapunn somaz – sud-harpi mhunn somzo-tat tannim hi bondhighatlea.

Gelea satolleantegam cheddvam,zatun dogam bapul-bhoinneo asleo, sand-dlim tea nimitak lagonho nirnnoy ghevpantailo.

“Aplea ghora bhairzor ek cheddum ‘mo-bile phone’ vapurta vo‘jeans’ vo ‘T-shirts’ghalta, zalear ganvchea eka zomean tacher10,000 rupianchem dondd bosoupachoadex (directive) dila,” mhunn thoimchea

eka pulis odhikarean sanglem.11 vangddi asloli ek somiti hi

bondhi vevharant ghalunk ghod-doun haddlea.

“Mobile phones, ‘jeans’ ani ‘T-shirts’ he somazan ghoddpi vaittvostunchem mull, zatun ‘love af-fairs’ ani ghorantli pollon vochopporyant guntun asa asa,” oxem gan-van raupi Satyander Sharma-n san-glem.

Gelea tin mhoineamni, rajyantleaganvchea panchayatimni ched-dvanchea ani ostorenchea ‘mobile

phone’-anchea vaporacher bondhi ghatleaani cheddeank uskavpi kopdde (provoca-tive clothes) ghalnaka mhunn adex dila.

-Amcho AvAz Protinidhi

‘Aichi Torunn Pillgi’hacher aiz vochot thoimzannar ani nennar hanchemodem borich vhoddlicheorcha zaloli aikopakmelltta. Kaim zannank hobhasabhas korpa khatir ekavoddtto vixoy zaunpoddla. Khoimchei chearmonis ekttaim yeun gozalikorunk bostat, tedna aileo-poileo khobro kelea uprantkoxei toren te aiche torunnpillgecher pavtatuch. Nazalear khup zannamcheogozali korun somponant.Chodd korun aichi torunnpillgi koxe toren vibaddzait veta, ho hea vixoyachomukhel mud’do asta. Punnkhorem mhonnllear aichevibadd zaun vochpi torunnpillgek zannkaramni yogeotem margdorxonn dilemzalear, hi torunn pillgichdesak tharonn diupakxokta.

Sonvsarantlo to khoin-choy des asum. Tea desa-cho adhar ani axa tea de-santli torunn pillgi zaunasta. Desacho vikas,rakhonn, ani desak lagu za-tolea her gozalimni tornat-

teamcho sohobhag na za-lear tea desacho ukhol ked-nach zanv nezo. Taka lagonsod’deak sezarcho Pak-istan des Bharot desantleatornatteank noxevokhdam, soro adi sarkeagozalimni gunthun dovrunhea desachi buniadhaloupak sodta. Hea de-santlea tornatteank apleapagerak faraun tankamkhud aplea desacher vi-rodh korpa khatir Bharatdesacher dusman asloledes sodanch proitnamniastat.

Torunn pillgek jea de-sant tim jiyetat tea desantani desa khatir ek proman-nik kortoveo asta.Hangachem xikxonn, son-skruti, khell, udheog, ra-jkaronn, somaz vevosthahantunt zata titlo vanttoghevop Heam osleamgozalimni tornatteamnichoddan-chodd sohobhagghetlo zalear, tea desachokhatren ukhol zaupakxokta. Ek novi dixadakhoupa khatir tornat-teamchem yogdan hea de-sant khupuch mhot-vachem. Dusamn dessoglle toreche proytn kor-

tat, jea-jea zagear tornat-teamcho ekvott zata tan-tunt futt ghalpa khatir teeka paimyacher ubhe astat.

Khoinchoy to des zanv,tea desantle tornatte zaunasat tea desachi khorigirestkai. Tornatte mhon-nge tea desache xipay. De-sachi rakhonn korop hoeka tornatteacho khorodhorm ani sonskruti. Tor-natteam viret khoinchochdes mozbut aspak xokona.Aplea desacho mog so-danch tornatteamcheamonamni ani kallzamnighott kirlolo aspak zai.Soglleam mollamcherproves korun thoim aplikamgiri dor eka tornattean

dakhoupachi goroz asa. Aiz desant tornatteam

modem khup bekari vostamhonnpachi gozal liponuronk na. Taka lagon aichitornatti pillgi khupuch ni-raxi zaloli asa.Kendrantlem zanv sthaniksorkar tornatteam khatirkhupuch yeuzonneo ankta.Tornatteank bekar dovrophem khoincheanchsorkarak naka asta. Toruipunn sorkaran hea bekartornatteam khatir dovor-loleo yevzonneo tanchemeren pavtat kai? Hoporyan ek proxn uprasta.Sorkari yevzonneamcholabh gherun yesesvi zaloletornatte aiz chukonuch di-

stat.Sorkaran tornatteam

khatir jeo yevzonneodovorleat, teo chalik lav-pachim yontronnam aizkosmeleant oxem nodrekpoddtta. Karann aichitorunn pillgi rajki pokxammodem vanttun geloli asa.Rajkornni monis tankamaplea suvartha khatirvaprun ghetat oxem khudtornatte kobulkortat.Venchnnukank dit-loea bhaxonnamni mat tor-natteank ekvottan dovorpavixim vhoddlem-vhoddlemsangtat, punn khorepon-nim apunnuch tankamvibaddun uddoitat hi sotgozal atam lipon uronk na.

Taka lagon aiz tornattepillgen chotur ravpachigoroz asa. Kitem borem anikitem vaitt, kitem khoremani kitem fott hem parkhu-pak aiz dor eka tornat-teachea vo torunn pill-gechea angant xokti asat.Des mozbut korpacho asazalear, tornatteamni apunnsvota poilim mozbut zau-pak zai. Aplea sorbhon-vtonnichea vattharacherapli koddok nodor dovor-pachi tornatteak goroz asa.

Aichi Torunn pillgi

Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<

Page 6: 9 March Amcho Avaz

6Vicharkhonn

Ponjabant uranium hachea vikhavixim, poilech pavtt Marsant 2009vorsa khobor sonnsonnli jen’na Dr.Carin Sunit zo U.K. chea “DefeatAutism Now! zantunt to bhageli asatannem Farikod xarak bhett dili.Zankam zolmanchi vikruti (abnor-malities) zantunt kuddichem un-nemponn (deformities), nervampidda ani monachi ovosthecho as-pav aslo, oslea 149 bhurgeanchetannem Germanychea MicrotraceMineral proyogxallent (laboratory)kensache ani mutache nomunepatthoile.Voizank tantunt zodddhatuchea vikhachi opekxa aslipunn tantunt chodd promannant‘uranium’ tankam sampoddlem anieke kodden favo titlench aspacheporos 60 pavtti chodd aslem. Hem

promann ‘sod’ korpeanchea apleakhas ‘sondorb dorjeachea nyon-tronn korpi foddnnixi poros choddaslem’.

Jun 2010 vorsa, Ponjabant Malwavibhagant, monacho vikar asleleabhurgeam voir zaitench dakholl za-lem. Hacher xikxonn kelea uprantkollun ailem ki, bhurgeam modim12 vorsanche piraye khala 87ttok’ke ani tache voir pirayeche 82ttok’ke, hankam uranium hachempromann pidda zanv yeta itlemaslem. Tech porim, Kotkapura aniFaridkot hachea 3 bhurgeamchearogot nomuneam (samples) bhitoruranium hachem promann 62, 44ani 27 pavtt sadharonn poros odhiksampoddlem. Uprant, Baba FaridCentre for Special Children, Farid-kot hannim Fazilka lagsorleaTejaRohela zo chodd duxit ganv aslo,thoinchea 100 bhurgeank zankamzolmank pasun monachi ani kud-diche tras asat tantlea 5bhurgeanche nomune teach proyogxallent patthoile.

2010 vorsant, Buddha Nullah zoSutlej nodint zulltta ani zo choddduxit udkacho kharoz asa tacheaudkachea nomuneant zodd dhatusampoddlo zo chodd vhodd aslo anizantunt uranium sondorbachearekha (limit) poros dedd pavttodhik aslo. Tachea sangatak her

duxitponn zoxem ammonia, phos-phate, choloride, chromium, ar-senic, chlorpyrifos ani kiddnaxok(pesticides) henvuim aslem. Teanodik atam “Other 1984 Union Car-bide India Ltd. Bhopal’ zavpimhonn pachartat.

12 vorsanchea Harpartik Kaurhika cholunk ani ulonvk kotthinzata jen’na tiche pirayechim herbhurgim khellttat ani unchayendisandis vaddttat. Harpartik-anaplo jivitantlo boreantlo vell choddkherit voizuki ilazant sarla. Tichevoiz, ti ‘uranium’ vikhant pangllizanvk pavlea mhonn sangtat.

Thodde lok tem ‘uranium’-ak la-gun zalam mhonnttat. Tem ghod-diek duxit dhortorentlea udkak la-gun zanv yet. Ami nokllom punntannem amchea jivitak tras had-dlea, oxem Bhupinder Kaur hiHarpartik-achi avoy mhonntta.

Harpartik-a sarkim amkam xem-boramni Baba Farid Centre for Spe-cial Children hanga bhurgim bhet-t’ttat zo ek nisorgupchar(naturopathy) kendr zoim zol-manche dox aslelea kuddichea animonache vikharacher zhuz cholta.

Ut’tor Bharotantlea, 120bhurgeank oslea ontoraxttrik xikpakhatir, koxea koxei vinchun kad-dlele. Tantunt 113 zannank tanchekuddint uranium sampoddlem jem

50 pavtt sadharonn panvddea vonodhik aslem Iogayog (coincidence)nhoi, Baba Farid Kendr mhonnttachodd xim oslim bhurgim Ponja-bantlim ani Malwantlea bhurgeammodem ‘uranium’-cho panvddochodd vosta zoim Ponjabache donvhoddle kollxeant boll purovpi(power) kendr asat. Laslola kollx-achea gobrant ‘uranium’-cho pro-mann chodd asta jea vorvim gob-rant Malwachi zomin anidhortorentlem udok ghoddiek duxitkelam zait.

Dusrea Sonvsari Zhuzachea rosay-onnachea (chemical) porinnaman,Ukraine-chea Chernobyl 1986vorixtt sonkottan ani atam 2011vorsantlea Fukushima-cheaJapanachea onnubollacho pench-prosongan (crisis) amkam variant,zomnint ani udkant jive taje keleat.

Amchea atanchea sonvsari fud-dareamnim bholea lokachem 100ttoke sugurponn korunk zai anionnu (atomic) sovloti soddun dinvkzai chodd korun Asiechea aniBharotachea fuddareamnim anitachea xezari Pakistanan ani mod-lea- udent Iran ani Syrian ixtt- raxt-tramnim. Ami hea sundor son-vsarant soglle bhonvddekar asat,tor ami soglleamnim khuxal,sovostkayen, bore bholaiken anihansun hea ‘prithvecher’ ravum-ia.

amchEm mOT

UzVaDDachEm kIrn

Kal, Mars 8 ami ‘Ontoraxttriya Ostoreamcho Dis’ monoilo. Ostoreancheadorjea vixim zaitim bhaxonnam zalim. Ostoreank hea somazan eksarke-ponn mellchem hache vixim zaiteamni vichar manddle. Khoreponnim vor-sachea vorsa Marsache 8ver oxench ghoddta. “Ostoreancho Dis’ hea nimtamzaitem sangop zata pun khoreponnim zobor kaim ghoddona tem polloundukh bhogta.

Dadlean ostore poros ‘superior’ somzop hi ek itihasik ghoddni zaun asa.Jivitachea soglleam mollacher apunn ostore poros vorto asa mhunn dadlosodanch mandun aila. Angllottin tosoch ghineanan apunn xrextt mhunndadlo sodanch xati fuloun bhonvla. Hachem karann mhunttlear adlea kallardadlo ostorecho rakhonnddar astalo ani teach borobor aplea soglleagorzank ostoreo dadleancher patietaleot. Tea kallar oxem ghoddlem aniaizui kaim promannan tem ghoddot asa kiteak tanchi kopxi dakhoupakostoreank kednanch sondhi dili na. Tankam fokot ghorantuch dovorlim.Kuznant randhop ani bhurgeam-ballancho samball korop itlench tanchemkortovea mhunn tharailem.

Jedna Puddtugez Goyant aile ani Inglez Bharatachea dusream bhagamniraj korunk lagle tedna ostoreanche he poristhin bodol zaupak survat zali.Ostomte sonskrutayecho bailanchea jivitacher motto probhav poddonklaglo. Ostomtechea xikxonnak lagon ostoreo dadleam poros khoinchechtoren komi nant mhunn ostoreank pottonk laglem. Haka lagon dadleamborobor ostoreankui eksarkeponnan vagoupacho ‘demand’ disan dis vad-dot gelo. Ostoreank xallamni vochopuch naslem tem bon’dhon toddlemani bhurgim cheddvam iskolache panvdde choddpak laglim. Adlea vicha-ranchea somajik fuddarancher eke torechem zhuz manddun ‘University’-chem xikxonn ostoreank suru zalem. Ostoreank unchlem xikxonn diupakorombh korpant ‘Calcutta University’ poili sonstha zaun asa Tea uprantBharatantlea sogllea ‘University’-mni ostoreank unchlea xikxonnachimdaram ukoddlim. Xikxonnak lagon daleam-ostoream bhitor eksarkepon-nacho hok magpant odhik nett choddlo.

Aiz ami ekvisvea xekdeant asanv torui punn ostoreanche soglle hok takamazun mellonk na. Ostoreamni aiz soglleam mollancher apunn dadleamsarkeoch asa mhunn provar kelam astana poriant dadleachea surar choltoloho somaz ostoreanchi ‘superiority’ mandhun ghevpak kobul zaina. Ek mhot-vachem udharonn mhunttlear ostoreank 33 ttok’ke Vidhan Sobhamni aniLok Sobhen arokxonn (reservation) diupachem Bil azun poriant Lok Sobhentpas zaina karann Lok Sobha dadleamni ‘control’ keloli asa.

Aichea kallar ostoreanche proxnn odik nettan fuddem vetat. Modlea vor-gachea ostoreanchem jivit bodol zait veta. Ghova borobor aiz ostorii zhoddtaani aplo ghorabo dadhoxi korunk vavurta. Zaite koddem ostoreo zhoddtatani dadle ghorcho vavr kortat tenvuim aiz ghoddon yeunk laglam. Ho soglloxikxonnacho foll zaun asa. Aiz nokreank lagon khub ‘competition’ vaddlam.Huxar ani ghineanan girest asa takach aiz nokreo melltat. Haka lagon aizchodd nokreo cheddvank melltat. Chedde fattim urtat tem dison yeta. Anihakach lagon zaitea ghorabeamni aiz ostoreancho ‘role’ dadle kortat anidadleancho ‘role’ ostoreo kortat.

Dadlo ani ostori hanchea eksarkeponnacher ami kitlii bhasabas keli zalearostoreank soglleach vattamni dadleank sor korunk zaina mhunnpachemamche nodrek zollkota. Angllottin ostori dadlea poros adim oskot asli, ataimoskot asa ani fuddarakui oskot astoli hantun dubhav na. Hi baju soddlizalear dusrea sogllea bhagamni zoxe porim xikxonn, ghinean, karbar, vigh-nean, rajkaronn, adi ostori dadlea poros matui komi na. Hachem karannmhunttlear heam mollancher aiz apli mot vaprop ani aplem ghinean uzarkorop odik mhotvachem asa ani he ghunn ostore bhitor bhes bore asat.Itleim ason dadlea ani ostore modhlem eksarkeponn azun poriant disachouzvadd pollouchem asa.

Dadlea ani ostore bhitor eksarkeponn kedna punn yeit kai? Soglleo sovlotibailank dileot zalear poriant, ghovank naka zalear bailo tea sovlotinchoupeog korcheonant oxem mhaka dista. Hachem karann mhunttlear ostoreobodol korun gheuncheonant zor tor dadleank tanche bhitor bodol kel’lonaka zalear. Zo poriant dadle ostoreamni borem karya kelear tankam ut’tejondiunchena, zo poriant dadle ostoreamni fuddem tanch marpak sfurti di-unchena to poriant ostoream bhitor zaunk zai to bodol zaunchona. Dusreautramni dadleamni aplea monachi vrut’ti ( mind-set )bodolpachi taktichigoroz asa. Dadlean aplea monacho bodol kelo zalearuch ostoreanchea jivitanbodol zatolo, ostoreank meklleponn ani eksarkeponn mellonk xoktolem. Nator ostoreanchi eksarkeponnachea hok’kachi chollvoll chaluch urteli.

Dadlo, Ostori aniEksarkeponn

aap

Ontoraxttriya Bailam dis zaun asa to dis zo amkam dor ektteak ugddaskorta, puray sonvsar bhor jedna eke ostorechi goroz poddli tea vellartinnem kosle koxtt ani teag sonslet te. Hea kherit disa eke ostoren somajik,arthik somaz bandavollint kitlem meren aplem yogdan dilam tacherbarkayen nihall korpacho ho dis zaun asa.Sonvsar bhor xanti posraupakani surokxa rakhpak eke ostoren kitlo vaur kela hacherui ami amchemlokx hea disa nimtan ami ghalpachi goroz asa. Eka kallar ostoreamni ap-aple jinnent khupuch atta-vitte sonsle, ani aiz teo dadleam sangata khan-dak khando melloun ubheo raupak xoktat.

Aichea kallar Bailam Disachem kherit mhotv khupuch fattim poddlamani hea disa nimtan naka zaloleo gozaleo bhitor sorleat mhonnachemnodrek poddtta. Kaim zageamcher hea bailam disa nimitan ostoreank‘spa parlours’-amni fukott seva ditat. Kaim kodden fokt heach disakbailank fukott sinemacheo tiketteo diun aplem vhoddponn dakhoitat.Kheddea ganvantlea ostoreank odhunik korpacho ho heam lokamchohetu kai? Zanv kheddeamni vo xaramni ek ostori voros bhor he vo teoddchonnek fuddo korit aplem jivit jiyeta. Bharatant monoytolea heaontoraxttriya bailam disam choddan chodd lokx graminn bhagantlea os-toreamcher zaupak zai aslem punn tem zaina. Graminn bhagantleakhupxea ostoreank khobor porian aschina ki Bailam dis mhonnllolo heasonvsarant ostitvant asa mhonn.

Bailam dis mhonnge hea disa tannim sonvsarant soglleach mollamcherzo bodol ghoddoun haddla, tacher niyall korpacho dis zaun asa. Ostore-amni aiz soglleach mollamcher aplim udorgotichim panvlam marlelimasat. Zalear heam yesesvi panvlank lagon tankam tanchea borea korn-neacho ugddas korun diun ani tankam vakhannpacho zaun asa.Punntoxem korunk ani ostoreamni jea-jea mollamcher zoitam zoddleant timmezun kaddpak fokt ek dis bailam khatir bhettoylo mhonn to panvchona.

Jem mhotv eke ostorek hea desant mellpak zai aslem, tem aiz merenmell’lolem amkam khoinch dison yena. Ostoream khatir proxasonant jezage rakhiv dovorlole asat, te vevharant poddlole khoinch dison yenant.Aiz kal zoim-zoim ostoreank odhikar mellpak zai asle, thoim-thoim os-toreamche odhikar kaddun ghetlole chodd distat.

Aicho somaz je nodrentlean eke ostorek polleta ani sokoilo dorzo diu-pachea sodanch proitnant asta, tem bodlon vochpachi goroz asa. Eke os-torechim bhavnam aikon ani somzon ghetole monis somazant khupuchunnem asat. Ami ekisvea xekddeant asat, punn ostoream kodde aichi so-mazachi nodor mat bhorpur fattim asa. Dor vorsa ami sonvsarik mollarostoream dis umedin monoitat. Ostoreamchea boreponna vixim vhod-dlim-vhoddlim bhaxonnam ditat. Punn hea Ostoream disachem khoremmhotv eke ostorek pottoun divpak ami fattim urtat.

Jedna ani zo meren ami Ostoream disachem khorem mhotv ami svotazannam zaun ghenant, tedna ani to meren ami tem mhotv konnakuchpottoun diupak xokchenant. Toruipunn hea disa nimitan ami sonvsarbhorchea ostoreank porbim diunk favo.

‘Ontoraxttriya Ostoream Dis’hachem mhotv

Fattlea disamni kitlechkitem zalem ani cheddvam-Bailamchea hok’kank lagunkitloch so bhovall zalo. Tan-tun kitle boreponn ailem vokitlo ghuspagondoll zalohacher ek vegllich bhasab-has korum yeta. Punn thod-dem koddu thoddem ghodd,oxem kitem mhojeam dol-leam mukhar zalolem mho-jea monank dukhovta-khontovta.

Halinch Cheddvam-bail-amnimchi surokxa anitacheam hok’kam pasottankam ‘Self-defence’ xik-oumche hem motint dhorunek karyaxalla ghoddounhaddli. Hantunt cheddvam-bailamcher bolatkar zatamhunnun sogllea bailamchiborich gorom chorcha zali

ani Delhi Zaloli ‘Nirbhaya’-chi khobor sarki taji aslidekhun odhikuch gombhir-tayen bhasabhas zaun som-pon somponasli. Tor hajiraslole mukhel uloup kor-tolean sanglem ki choddxebolatkar zata tedna bo-latkar korpi ollkhichochasta. Hem aikun thoimasloleo bailo ghunnghun-nun mhunnunk lagleo,“atam konnakuch patieunkfavonam!”

Tor atam oxeo zatoleokhobro amkam amcheasombbhondhamcher ekvhoddlo proxnn chin’n ubokorta! Tor atam kon-nacheruch visvas dhorunkzaina? Ani he karonn atamchoddxeo bhailo ek ‘Magni-fying glass’ gheun bhonvta;jem il’lem kitem asa tem le-gun vhoddlem korun bho-vall ani ardd’ddeo marta anioslech kitem mhaka bosintprovas kortana sampod-dlem.

Sodamche porim bos ‘vo-toumsor-futtomsor’ bhor-loli ani konn konnachermud’dom poddtta vo namhem kollpak avgodporisthiti nirmann zaloli.Tednam ek zanttelo apli

bazarachi poti gheun aplojiv ani apli poti ek korun, tisambhalpacho bhes-boroproitn kortalo.Tednamdriver aple moujen brorochtez also ani modinch breakmartalo titlo to dadlo dus-reancher poddtta-so zat-alo. Torui conductr bos Fut-toumsor bhortalo! Titlo todhadlo apleak sambhallpa-cho proitn kortalo. Hantuntdhaddle ani bailo konn-konnacher appttota-dhop-totta. Itleanuchbos cholov-pean ek ‘sharp break’ marloani to dadlo babddo dusrevatten eke bailecherpoddlo. Itleanti bail bhovallkorunk lagli. Driver-acherkaddcho to rag tinnem teadadleacher kaddlo aniitlean ek-don-tin korunzaiteoch bailo bhovall ko-run ulounk lagleo. Tantunsoglleach dadleank gallimpoddleo ani dadleamchezatikuch kitle xirap ghatletem Devanuch sangun di-umche!

Atam Equality-chea nan-van nare gazounk laglea,bailank odhik dorzo meum-cho,tanchem hok’k sugurdovorche oxi ek cholvollmanddun yeta. Hantunt

atam bosintlich ek gozallghetlear ‘ladies only’ heaseat-amcher poilim ‘Iden-tity crisis’ zal’le bhaxenzaite dhadle bhosun astale!Punn hem nanvpurte aslolemat atam amkamn orth kol-lunk lagla. Hi bori gozall!Zor hachi zagurutay zaleachzalea tor, anink thodde amidolle ugddun polleumchemasam. Cheddvam-bailo atamladies Seat-amcherdhadleank bhosunk dina,punn halinch thoddimtornni cheddvam Senior-cit-izen-chea seat-amcher,kanant ear-phone ghalun,sust nhid kaddtta! Tenchkiteak, Ladies seat-amchertornni bosta, jhemta anitachea seat-am khuxik zant-tim umkolltta, apttota-dhopttota ani konnakuchpoddun vochona, tednamkednam ghe mhunnun ut-tun konn dhadloch apliboska dita.

Polleun onbhovlolea por-monnem ekadri zantti-bail,vo aplem bazarachemzhodd potem gheun, vobhurgeak khankent marunbosint choddtole ostorekchoddxepautt konn chedde-dadlech suvat dita. Tednam

khoim asot Bhailamchoekvott ani nariponnachohusko ani obhiman?

Hacher ami gombhir-tayen niyall korcho asa.Dusreamnim amcho manrakhum yenam! Ami amchoman rakhcho asa.Kaimghoddyeamnim ami choturravunk gorjechem punn tebodlek bhiyeun akantundurbinn gheun bhonvunsogleamcheruch ami jher-bond marunk zaina. Heanovea yugant ami chintun,poristhiti somzunvagpachem asa. Bailankyetoleam hok’kamcho faidokaddop ghorjechem punnho faido kaddttanam dus-reamche hok mostun anikallache gorjek ami ‘Insen-sitive’ zaunk favonam.

Hatunuch amchi somjikayani satviktay dispachi asa.Borea kamant ekvott gorje-cho. Choddxe pautt ekbhailuch eke bhaylechodusman! Hacher ami am-chem lokx ghalun bailam-cher zatole zulm nopoit ko-rpache asa. Hatuntleanuchkhoro bailamcho ekvottghoddttolo ani tancho sadganvam-ganvant aikunkyetolo!

Tornattem

lekhok

Selza lopeS

Onnbhovi

lekhok

Carmo SantoS

Bailancho Sad

Yevkar , Porbim aniSuchnam

i

Sodanche porim hanv, mhojighorkarnn Beryl anik mhoji dhuvAizza, Aitarak amche firgojent mis-achea bolidanant vantto gheunk gele-lim. Mis sompounchea adim, amcheaPadr Vigaran sumanachi kariavoll san-gunk survat keli. “Amcho Avaz” hemamche Konknni bhaxent ek satollemuzvaddak yeunchem asa mhunn am-chea Padr Vigaran amkam soglleankkollit kelem. Hem aikon hanv khubkhuxal zalom anik hem satollem ked-nam uzvaddak yetolem ti vatt polletraulom.

Febrerachea 13 tarkher hanv “Her-ald” hem potr vachtana amcho Aver-tano bab Furtado, Navelecho amdaranik montri “Amcho Avaz’ hemsatollem vachtana tacho fottu pollounhanv khub khuxal zalom anik hanvaxen raulolo satollem xekim uzvaddakailem mhunn mhaka khatri zali. Hemsatollem viktem gheunk hanv zaitekodden gelo, Moddganvam RemedianVaz store toxench Raikar Newspaper‘stall’-achea malloka lagim hanven vin-charlem punn hem satollem tancheadukon’nar yeunk nam mhunn tannimmhaka sanglem. Hanv khub niraxi za-lom.

Hanven zaitea mhojea ixttankphone kelo punn soglleamni mhakatoch zobab dilo – hem satollem yeunknam. Xekim mhozo khas ixtt ani Dal-gado Konknni Akademicho odheokxPremanand bab Lotlikar haka hanven‘phone’ korun “Amcho Avaz” hea satol-leachi khobor vincharli ani rokddichdusrea disak Premanand baban “Am-cho Avaz” hea satolleachi Febrerachea9 tarkhechi proti mhojea hatant dili.Tea disak “Amcho Avaz” hem satollempolloun hanv khub khuxal zalom. Sop-

nant aslolea bhaxen mhaka dislem.Hanven tem ruchin vachlem anikmhojea eka ixttak tem vachunk dilem.

“Amcho Avaz” hem amche Konknnibhaxentlem poilem rongit satollemMarsachea 2 tarkher thavn dorsumanak uzvaddak yetolem. Hem am-chem potr yesvont zatolem zalear takaamcho sogllea Gõykaranchea adarachigoroz asa tea khatir dor sumanak temviktem gheunk anik hea potrache vor-gonnidar zaunk mhojem magnnem.Tech porim amchea tiatrist bhavanimaplea tiatrancheo toxench VCD han-cheo jahirati diun “Amcho Avaz” heasatolleak vhoir uklun dovrunk mhojikhalti vinonti.

“Herald” hea potracho dhoni Raulbab Fernandes amche Konknni bhax-echo mogi. “Amcho Avaz” hemsatollem suru korunk to fuddem sorlodekhun taka hanv hunhunit porbimditam anik hem tannen Konknni bhax-echea mogak lagon ek vhodd panvlmarla tea khatir ami soglleanim takaamcho tenko diunk chodd gorjechem.

Konnni palkacho ek khoddegantboroinnar, digdorspi, gitam ghoddpianik gavpi Tomazinho bab Cardozohaka “Amcho Avaz” hea satolleachosompadpi mhunn vinchun kaddla teanimtan Tomazinho babak hanv mho-jim porbim ditam anik tachea fud-dariponna khal “Amcho Avaz” hemamchem, tumchem, soglleamGõykaranchem satollem yesvont zaunamche Konknni bhaxecho bavtto vhoirdourunk ami sogllim sangatanvavrum-ia.

Cliffy Vincent D’CruzBorda, Margao, Goa

ii

Marsachea 2rer thavn Konknni mo-gyank ‘ Amcho Avaz’ Konknni Bhax-entlean survat korunk fuddem sor-toleank amam soglleamni dhin’vasunkfavo. Konknni mogyanchem sopon fud-

dem vhoronk sorlea dekhun, magtamho boro vaur somaza khatir fuddemvhoronk ani Konknni bhaxek aplo ad-har ani dhir diunk Devan tankam sogl-lea axirvadan bhorunk mhunn.

Konknni amche avoy bhaxecho mogfuddem vhoronk Gõyant chodd goroz.Amchea purvozamni sodanch tichomog korun aiz pasun sambhauli aniaiz tikach lagon Gõy amchem son-vsarak fankarunk pavlem. DekhunKonknnichi seva korop chodd gor-jechi. Konknni vachunk ani borounksogleamni fuddem soronk, Gõyantyetolea turisttank ticho mog diun sogl-lea Gõykaramni ekvottan ravun Gõyamchem sambalunk mhunn magtam.

Magtam ‘Amcho Avaz’ satolleaksogllea Gõykarancho ani dusreai bhav-bhoinnincho sodanch adhar mellunk,sogllea amchea ghoramni ‘AmchoAvaz’-achi proti gheunk ani vorgonid-dar zaun avoy bhaxek adhar diunkmhunn Devak prarthona kortam.

Dev borem korum.Natividade de Sa

Palolem, Canacona

iii

Vhodd khoxalkay bogli mojea jivak,jednam mhojea hatantnt poddlem, tu-jem “introductory” satollem ‘Amcm-cho Awaz’.

Zaitea tempan he rongit satollempotr, amkam Gõykarank Romi Lipintvachunk meulelem polloun mhojemkalliz dadhoslem. Hem potr vachunmhaka mhojea bhurgeaponnailougddas ailo, koso hanv lahn astanamBombaimchea xarant, ‘UdentichemNoketr’ ani ‘Goa Times’ him potramvachun Konknni bhas ulounk aniborounk xiklolom poi to

Mhojim bhorpur porbim Herald po-trak, zannem amchi Konkani bhasvhoir kaddunk hi tanch marlea. Teakhatir mhoji vinonti sogllea Gõykarbhavam bhoinnank hem potr viktem

gheun vachunk ani bhurgeankuivachunk laun Konknni bhaxeche fud-dar porzollit korunk.

John RebelloOld Goa / Bahrain

IV

‘Amcho Avaz’ Sonvar 2 Mars 2013he tarkecho vachun khuxalkay bhogli.

Adim hech porim ‘Goencho Avaz’hea nanvanche Konknni disallemyetalem. Fr. Freddy J. da Costa temsompadit kortalo. Aiz Fr. Freddy, am-che modem nam punn tacho vaurazun jivo asa.

Atam –‘ Amcho Avaz ‘- hem konkn-nint poilech rongit satollem polleunani vachun khoxi zaleanv. Amchimporbim ‘Herald Publications’ hankam.Amche porbim ani dhinvas R.F.Fer-nandes hankam ani tech porim som-padpi Tomazinho Cardozo hankam.

Devan tumchea vauracher axirvadghalum ani AMCHO AVAZ - hemkonknnint poilech rongint sattolemjivem urom hench mhojem Deva lagimmagnnem.

Gõychea sogllea lokanim hem -satollem viktem gheunvach’chem.Sogllea Gõychea ghoranimhem satollem pauchem.AmcheaBharotant ani akhea sousarant je su-vater amche Gõykar bhav ani bhoinniasa thoimsor hem satollem pauchemmhunn mhoje anvdde. Tech porimsogllea tiatrist bhava ani bhoinamlagim tumchea taitranchi,VCD, DVDani CD hancheo jahirati tumi ‘AmchoAvaz’ hea satolleak diunk mhoji vi-nonti. ‘Amcho Avaz’ jivo uronk amisoglle Goykar bhav ani bhoinni ekvot-tan vaurum-ia.

R.F.Fernandes ani Tomazinho Car-dozo tumkam boro ies anvddetam anitumcher Devacho axirvadd magtam.

Fr. Godwin PereiraChinchinim-Goa

‘Uranium’ hachem vikh…

Lok aplem kortovea visorta punn hok’kamcho mat sarko ugddas dorta

Indira Gandhi

Manestanchim utram

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho

Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office:

St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460;

RNI No: (Registration Under Process)

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications

Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna In-

dustrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome,

Panjim, Goa - 403001.

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the con-cerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners.Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser.Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all theconsequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries

[email protected]. For Letters to the Editor

[email protected] articles/features

[email protected]

dsad

LOKMOT

Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<

Page 7: 9 March Amcho Avaz

7Des Pordes

Bosim mandd zaka inglez-intlean ‘Bus stand’ mhonnt-tat, tem zaun asta eka rajy-achem, xarachem vo ekaganvchem proves dar. Tea-tea rajyant zanv xarant voganvchea bosim manddarpavlea kai bosimntlo khaladhenvon azu-bazuk pol-letanch tea rajyacho, xara-cho ani ganvche poristhiti-cho odmas apo-ap ekchintpi mon’xachea lokxantyeta.Gõyant KTC-che 14bosim mandd asat. Hea 14-ai bosim manddamcher bhett dili zalear thoinchiporisthiti polleunuch te bosim mandd asloleam ganvchisthiti kitem meren astoli hacho odmas kaddpak kon-nakuch augodd zanvchem na.

Gõyant aslolea heam soglleach bosim manddamchersuvidham poros osuvidha chodd asat mhonnllear kainchfott zauvchina. Hea osuvidhank lagon bosimni provaskorpi sadea lokak khupuch oddchonneank fuddo korchopoddtta. Gõyant hea 14 bosim manddam modem Valpoiani Shiroda hea ganvamni don nove bosim mandd hal-inch bandleat. Punn durdoivan hea donui manddamchoazunui upeog kelolo dison yena.

Gõyant aslolea veg-vegllea bosim manddamcher dis-pottim yeupi bosim koddlean kor (tax) rupan poixe vosulkortat. Toxench heam bosim manddar aslolea lhan-vhodd dukonamchem bhaddem (rent) mellon Gõysorkarache tizorent dor vorsa 2 kotti odhik rupiya bhitorsortat.Punn hea duddvamcho vapor team bosim mand-damcher yeupi provaxeank boreo suvidha diupa khatirkhorch kelolo mat khoinch disona.

Ponnjeche KTC bosim mandd ho Gõy rajyacho mukhelbosim mandd zaun asa. Hea bosim manddar dispottimsthanik ani heram rajyantleo sumar 450 provaxi boseoyetat ani vetat. Gõya rajyacho ho mukhel oso bosimmandd aslolean, to nitoll, vevosthit ani soglle toremcheasuvidhamni bhorlolo asonk zai aslo. Punn durdoivansorkaran ani khud KTC monddolan sodanch tacher dur-lokx kelolem dison ailam. Hea bosim mandda udeximkottimni rupiya mohsul dor vorsa sorkarache tizorentyeta. Mohsul jitlea promannant yeta, titlea promannanhea manddachi udorgot zaupak zai asli. Punn sorkartacher matui gombhir na.

Ponnjechea bosim manddachi poristhiti egdomuchvaitt asa. Hangasor yeupi bosink, tantuntlean yeupiprovaxeank he bosim manddar khupuch oddchonneankfuddo korcho poddtta.KTC-in halinch hea manddachemsobitkoronn (beautification) korpachem kam apleahatant ghetlam hi ek somadhan korpa sarki gozal.Punnje pod’dotin ani vegan hem kam cholta tem pollelem za-lear tem kam ho pavsallo suru zai meren purnn zatolemoxem thoim nodor marlear dison yeta. Hea bosim mand-dar bhitor asloleam rosteamchi sthiti khupuch vikottasa. Hea KTC bosim manddachem sobitkoronn kor-pachem kam hatant ghetlem tedna soglleam von poilemhangasor damrikoronn (tarring) korpachi goroz asli,punn tem thoinch sanddun bhitor aslole mukhel imarotikrongoupachem kam cholta.

Hea bosim manddachem kam ek vo don mhoinea bhi-tor purnn zatolem oxem vahatuk montri Sudin Dhava-likar hannem sanglolem, punn atam sov mhoine odhiksoron gele hem kam 25% poryan purai zalolem disonyena. KTC imaroti bhitor ani bhair don sonddas asat.Konnuch dadle monis apli soimbachi goroz korunk heasonddasancho vapor kelolo dison yena. Choddxe dadlemonis thoim thamboun dovorlolea bosimchea addosakvochon apli soimbachi goroz kortat. Haka lagon choux-il’lean ghann-gutt’ttan poddlea.

Hea bosim manddar zhoim provaxi boseo proves ko-rtat ani lokak dhenvoitat thoim plasttik potre ghalunasre keleat te pollelear poileach pavsak te ubhon voch-pachi xokyotai asa. Atam hea manddachem sobitkoronnkorpachem kam hatant ghetlam khorem, punn koslechtorecheo noveo suvidha vo asat tea suvidhamni bodolghoddon yetolo mhonnpachem matui tea vauracherchouxil’lean nodor marlear dison yetolem.

Ponnje bhaxenuch Mhapxem, Moddganv, Fonddem aniVasku poryan aslolea bosim manddamchi poristhiti vegllina. Moddganv zalear KTC bosim manddachi sthiti Ponnjeporos anikui bigoddloli asa. Pausachea disamni nettanpaus ailo zalear provaxeank asro mellpak hanga khupuchoddchonneo asat. Hea manddar yeupi ani vochpi bosinkkoslich xist ani manddavoll naslolean teo bosi mellot toxeoani mellot thoim thamboun dovorloleo dison yetat. Tancherniyontronn dovorpak thoim vahatuk pulis vo RTO odhikarithoim chukon pasun yenant oxem thoinchean neamitprovas korpi lok sangtat. Bhouxik zageamcher ghann (nui-sance) kelolea aropa khala gelea vorsa 2 lakh rupiya donddvosul kelolo. Punn hi mohim hea vorsa sarkich thonddavleakai bond poddlea hem somzopak kotthin zalam.

Mhapxem KTC bosim manddachi ji poristhiti asa tipollelear konnakui vitt ailea xivay ravchina. Tea bosimmanddar tum kednai voch, thoim asloli sonddasachittanki bhoron tantlem udok rosteacher ani azu-bazukposorlam tem nodrek poddttolem. Hea bosim manddaraslole KTC imarotichi doxea khupuch paxtt doxer pavlea.Hea manddar rosteank vhoddle-vhoddle burak poddleatani bosi vhodde oddchonnenk fuddo korun hea manddarbhitor-bhair yo ani voch kortat. Hea bosim manddakchouxil’lean durig asa punn tache fator konsllon poddleattem nodrek poddtta. Hangasor porian motto paus ailovo kosloi azu-bazuk akant upraslo zalear lokak alaxirogheupachi matui vevostha na.

Fonddem ganvant zorui konn KTC bosim manddar pavlaani tea manddachi sod’deachi sthiti pollelea zalear takathoinchi poristhiti kitem meren asa tem sangpak gorozpoddchina. Hea bosim manddar poryan dusrea rajyantleobosi provaxeank gheun yetat-vetat. Hangasor bospak jeprovaxeank bankamchi vevostha kelea ti khupuch unnemaslolean lokak khup tras zata. Anik ek mhotvachi gozalhangasor nond korpak melltta, ani ti mhonnllear heabosim manddar dispottim yetolea provaxeam poros par-poll sunnim ani gorvam chodd sonkhen distolim. Hanga-sor toso bhouxik sonddas asa toruipunn dadle monisugddea zageachoch chodd vapor kelole distat. Udkachisoi korunk hangasor je noll ghatleat tankam ‘cocks’ nant.Hea bosim manddak na-na mhonnllear 21 vorsam puraizalim punn azunui tachem sudharop korpa vixim kon-nenuch tacher gombhir lokx ghatlolem na.

Sorkar sod’deak KTC odhunik (modern) korpant gul’lasa. Tikettei divpak mexinam, noveo-noveo bosi, ‘com-putierisation’ ani sabar toreche bodol ghoddun KTC net-toupachea boballan asa. Punn hem sogllem korche adimhe vaitt doxer pavlole bosim mandd nitt vevosthint ghat-lole zalear kitlem borem zaupachem nhoi? Sadeabosimni provas korpi lokak anik kitem zai? He sogllebosim mandd lokache opekxe pormonnem kedna zatatti vatt polleun ravpachem. Taka dusro ani upai na.

[email protected]/9270873714

Gõyche Kadamba‘bus stands’

sTANleY VAZ

CAMPALARPap Saib ani RajinamoPap Saiban rajinamo divum-yeta? Pap Saiban rajinamo nakarum-yeta? Pap Saiban rajinamo divunk zai?

Pri. A AlmeidA sfx

Poilech pavtt heam visxekddeamchea itihasant,Benedit XVIvo Igorz Mate-chea 365vea Pap Saiban,gelea mhoineachea 11verapunn rajinamo ditammhunn sanglam tem aikonakho sonvsar thottaklo.Ani 28ver ap-khuxen raji-namo divun, teach disacheasanje-vellar, sumar 40 voirsangati Cardeal Saibank hatdivun, aplea Vatican raj-mahalantlo bhair soron,Castel Gandolfo pap-saibamchem vixranti gha-rant kayom vosti korunkgelo. Anink don mhoinnesorta mhonnllear, laginchaslolea madrimcho ek adloconvent hachi durusti kor-pacho vavr somptochthuim niyall, magnnem anixikhop korun urlelem jivitsarpak vetolo.

Sumar sov xekdde phat-tim, Dezembrache 13ver1294 vorsa, Celestino Vvo192vo hea Pap Saiban sovmhoineam modem aplezuttiecho rajinamo dilo. 81vorsamche piraer don vor-sam uprant to melo aniClemente Vvo hea pap-saiban 1313 vorsa altara-cho man taka dilo. 1292vorsa Nicholas IVvo ho PapSaib somplo tednam IgorzMaten fokt 14 cardinal saibaslet ani tamche modem

futt poddon don vorsammeren konnank Pap Saibvinchun kaddchem ek monzaina zalem. Hea tontteanFransa ani Italia hancheraza misoll zaun pap-saibachi venchuk zainazaun kall sorot vetalo. Hebangoddechea somoiarghoddie Povitr Otmeacheprernan cardial saibammodem oxem ek mon za-lem, zannttea mottvaxi Pri.Peter Murrone, dongrar ek-suro magnnem ani pirajitkorun jivit sarpi hea Bene-dictine ordichea mottvaxipadrik Pap Saib korchomhunn.

Dakttulech kompttenSao Joao Batista baxennheson eksuro pirajit anidondvonn korun sadepon-nan ho zantto mottvaxipadri jiyetalo. Tache sodikcardial saib ghelet, punn tooslem magnnem-niyall-pi-rajitachem jivit soddun di-vpak kobul naslo; torui as-tana khub taka somzaunIgorz Matechea boreponnakhatir ho bhar ghe mhunntache lagim khub poratuntaka Romak haddlo aniBism Saibachi maknni di-vun taka Pap Saib kelo.Nazuk angostram, borim-borim jevnnam, ikmotinnettoilole kudd ani vosre,kitlech karkunn ani chakororixtt Vatican rajmaha-lantlem oslem jivit taka

avoddna zalem; he khatirtannem sorvbhontimasolole bhagint ek lhanuchkomptti korun ghetli, thuimvogich kaim vell magnnemani niyall korunk. Unneagineanacho to nhuim alsopunn taka rajkaronn, unchrajkarbarponn, raxtriksombond oslea jivitachoonubhov naslo mhunntochkhaltikayen hi zabab-darechi zuttiecho tannemrajinamo dilo.

Punn hem titlem som-pem zaunk na karann Ig-orjechea kaideam-mand-davolli pormonnem oslisovlot nasli; ani ghoddieteach Povitr Otmeacheaprernan tannem hi sovlotKaideam bhitor haddli anitacho vapor korun poilechpavtt apnench rajinamodilo.Vankddea monachekaim Igorz Matecheodhikari tacher dollodovorun asle kiteak to khorxist sambhallpi munismhunn; taka Vatican rajma-halantuch rabonk agro ko-runk lagle ani bhagintaslole tachi magnneamchikompti kaddun uddoili anivogich to portun dongrargelolo thuim sodun ghevunailet ani taka sotavunk la-glet. Sosnnikayen ani lhan-vikayen tannem hemsogllem bhoglem ani xeki-ment to melo ani jerul anj-boddveanim taka sorgar

vhelo. Taka Roma xharalaginch purlole igorjentkednaim Benedit Pap Saibmagnnem korunk vhetaloani heach bhagevontachedekhin tannein ap-khuxenrajinamo divun magnneanaplem urlelem jivit sarpaknirnoy ghetlo.

Xekddeamche Igorjecheprompore ani chali por-monnem Pap Saibanim jivitbhor apli hi voznnadik aniunch zababderechi zuttivhorchi poddtali. Punn XI-Ivea xekddeant Sao Ce-lestino pap- saiban hi chalbodlun kaidea bhitor hi

sovlot haddli ani apnnenchrajinamo divunkhaltikayechi dekh sogt-tank dili. Omor yadichoJoao Paulo IIrean unchle pi-rayen ani osokt bolaikenhem baradik vozon mo-rosor vhelem. Ani atam nik-tench Benedit XVIvea pap-saib ap-khuxen kuxin sorlo.Ak’kho sonvsar thottakloani spoxttponnimkhaltikayen ani kalljidar-ponnan tannem soglleanksangun dilem ki barkayenaplea ontoskkachichovkoxi, khol ani lambniyall ani magnnem korun,

Dev appnank suchoitamhunnlole baxen, apunnrajinamo dita mhunn.Unch pirayek pavche-pavon apunn kuddinboroch osokt zala techvangdda monanui osoktzaun veta ani otmik vattenapnnank dista tannemmhonnllem ki hi voznnadikgonvllik zutti Jezucho hindcholovpachi aplea lagimhea fuddem xokona oxemtannem sanglem. Heamgombhir karannank lagontannem rajinamo dilo.

Gineanan to uxearmhunn dubhav na. 1962tem 1965 Vatican II VixvSobha Roma xharant bhorlitednam tornatto padri to,Bism ani Cardinal saibankunch ani barik budh divpiher kaim voznnadik devx-astr ani totvginean xikhov-peam boroborcho to zoxemKarl Rahner, Ives Congar,Hans Kung adi adi. Gonvllikxetran toxem devxastr xikx-onik mollar motte Eropividhealaianim, unch pavd-deavele lekh borovpi anidevxastr zaun asa. Pap Saibpustokam uzvaddvpi tox-ench ontorraxtrik mollarveg-vegllea raxtrik fud-daream thaim sombhondhani chorchea korpi ani ak-kho Igorz Mathecho karb-har ikmotin cholovpi am-cho mogall Benedit XVIvopap-saib.

Dubai/Islamabad: Pakistanacheadle ‘military’ raj korpi PervezMusharraf, je svothak vonvas(self-exile) gheun sumar char vor-sam thavn Pakistan-achea bhairrautale tannim sanglam ki novemproxason (administration) ghod-dun yetach te beginuch Pakistan-ak portun yetole mhunn.

“Novem samballpi sorkar zagearpoddtach, jem amkam diata kiMarsachea 16ver pasun ghod-dtolem mhunn, eka satollea bhitorhanv Pakistan-ak portun vetolom,”Musharraf-an Dubai-chea ekepotrkar porixodhin sanglem.

Aplem ‘svotha ghetlolo vonvas’moddunk tannen Karachi-k voRawalpindi-k vochonk tharailam.

‘Pakistan People’s Party’-chea

khal aslolo sorkar Marsachea16ver aplo 5-vorsancho kall puraykorta, ani sot’ten aslolea pokxanani mukhel virodhi pokx PML-Nhannim Mayachea mhoinean zaupivenchnnukechi manddavoll pol-

lounk novem samballpi sorkarghoddun haddunk bhasabhas surukelea.

Aplea ganvghora yenneacher zortaka dhortole oxea proxnachozabab diun, “Mhaka bondhkhon-nin ghalunk mhaka kainch karanndisona,” mhunn sanglem.

Musharraf-an sanglem kitachem fuddlem karya “vimantol-lar kitem zaunk yeta tachea por-monnem astolem” mhunn.

“Nitosobhen mhojea add koslichkex dorz nam. Zor mhaka Pak-istan-achea orthvevostechea udor-goti pasot ani bekari denvoiloleapasot kheast diunk yeta, zalearhanv nitisobhek fuddo korunk to-yar asam,” mhunn tannen san-glem.

Musharraf portun Pakistanant?

Lhan bhurgeamche surokxe vixim porot uskoBhanddara Jil’leant

Masmadi hea ganvantpirai bhoronk nasloleacheddvamcher bolatkarkorun ani uprant tan-cho khun koruntanchim moddim techganvche baint ud-doupachi ghoddnnighoddli. Tim tegui ched-dvam dusrim-tisrimkonn nasun punn khaxabhoinni asleo. Sod’deakBharat desant ostore-amcher zaupi bolatkarani her torecheaot’teacharamcheo kho-bro vortoman potramcherkhupuch gazpak lagleat.

Punn Bhanddara jil’leant ji highoddnnuk ghoddli, ti ekkhorench monak sontap marpasarkhi ani monisponna bhailizaun asa. Tin vorsam adimoslech torechi ek nixtturghoddnuk heach jil’leantlea dus-rea eka ganvant ghoddloli. Ekachgharantlea panch zann mon’x-

amcho khun korpant ailolo.Hepanchui khun korche poilim teafamilintlea eka piray bhoronknaslolea cheddvacher kaim zan-namni eka fatta-fatt bolatkarkelolo.

Atam ji ghoddnni Bhandarahangasor ghoddlea teghoddnnechem rup matxe veglletorechem zaun asa.Bhanddarajil’leant ek Dalit somazantli famil

konnachech anikoslech torechelacharik bolli pod-donastana aplea ob-himanan jiyeta hemteach somazantleakaim zannank sonsonaslem.Ani hoch ragani dves monantdhorun kaim zan-namni te familicherhea nixttur rupachorag kaddlo.Atamchighoddnnuk mat veg-lle torechi asa, ani heg h o d d n n u k e c h otopxil (details)

azunui pulisank mellonk na.Ho bolatkar korun jivexim

marlolea tegaim cheddvam mod-lem ek cheddum pirayen 14 vor-samchem asalem. Hea cheddvakbhuloun ani naddun guneanv ad-harpi monxamni hem kortub ad-harlem zaunk zai oso odmasganvchea lokamni ani pulisamnimullave choukoxentlean kaddla.Punn atanch he kexichi choukoxi

suru zata thoinch asa. Aniguneanvkar sampoddlea upran-tuch sot kitem tem lokak thavemzatolem.

Sod’deak eke gozalicho amibarkayen vichar kelo zalear,cheddvamche surokxecho proxnsod’deak khupuch gombhir zau-pak lagla mhonnpachem sotzaun asa. Gelea Dezembrant zo23 vorsamchea cheddvacherDil’lint zo sov zannamni bolatkarkelolo tantun ani hea Bhanddaraghoddlea tea ghoddnnukentkhupuch onto rasa. Karann Dil’lihem ek vhoddlem xar zaun asaani Bhanddara ho ek lhan osograminn ganv zaun asa.

Fattlim don tin vorsam saunKarnattaka, Vidharba, Marath-wada hea jil’leantlean bhurgimbepot’to zaupachim prokronnamkhupuch vaddpak lagleant.Hantlea khupxea bepot’to za-lolea bhurgeamcho pot’to lagtazalear 12 tem 16 vorsam pi-rayechea sanddlolea cheddvam-cho pot’to lagona. Hi cheddvam

bepot’to zainant punn tachegoribkayecho faido gheuntankam mud’dom bepot’to kor-tat.

Kaim cheddvamchea avoi-ba-paink fus laun tanchea cheddvakMumboi xarant ek borixi nokriditam mhonn sangon pollonvhortat.Thoim gelea uprant teacheddvak khorem kitem temkolltta. Apnnank Mumboi xarantnokri divpa khatir nhoi punnkuddicho dhondo korpak hadd-lam mhonnpachem sot tea nirb-hagi cheddvak ugddapemzata.Kaim cheddvam apunn za-unui pollon vetat ani hea kud-dichea vevsayant bhitor sortatoxem porian ugddapem zalam.Punn hem sogllem ghoddpa fat-tlean tea-tea ganvamni vosteligoribi ani duxkall zababdar asamhonnpachem sot lipon urona.Desant ji aiz kal goribi vaddpaklagla, tacho porinnam soglleam-cheruch zala. Ani hea proxnachozabab mellpak khupuch kotthinzalolem asa.

Ontoraxttriya MollarGõykar OstoreanchemYogdan

Sonvsarachea chearuikonxeamni ximpoddloliGõykar somudayeche khubvangddi aiz Gõykarpon-nachem daiz ximpddaunkani sambhallunk vavurtatani hea sobit karyantGõykar ostoreanchemzaitem molladik yogdanasa, hatunt koslo-i dubhavna. Heach sondorbant,Eropant, Dokxinn Inglan-dant, Southampton xarantBhangarachem Gõy Son-stha (Golden Goa Associa-tion) Gõychi osmitay aniporompora rakhundovrunk khub vaur korta.Voros bhor hi sonsthatorekvar karyakrom ghod-dun haddta, udharonn :Gõycho Karnaval, Vixv GõyDis, Paskancho Suvallo,Konkani bhaxen Ters-Rozar ani Decembracheamhoinneant Sam FrancisXavierachi porob vhoddadobajean ayojit korta. Hisonstha Konkani bhax-echem daiz samballunkuikhub proyotn korta.

Halinch heach mhoin-neant thoimsor Shirley no-grantlea Sant Boniface Fir-gozechea GonvllikPorixodan, BhavartacheaVorsa 2012-13 (Year ofFaith) nimitan, ek ontoraxt-trik somudayik jevnnanchosuvallo ayojit kel`lo ani tan-tunt amchea Gõykar os-toreamni umedin vanttoghetlo. Hea urbevont bail-amni jinnsavar Gõychemjevonn-khann randun teasuvalleant prodorxonnkelem (Sungtachem Ris-soles, Pork Vindaloo, Dud-deachem ani Sungt-tanchem Sukhem, Fejado,Pulao) ani zaitea thoimsorhajir aslelea lokamnitanchea svadik jevnnachitokhnay keli. Hea kariakro-mant sabar vixv somu-dayamni bhag ghetlo,udaronn : Bharot(Gõy, Ker-ala) , Azian (Filipino, Japon,Chinese), Afrikan,Caribbean, Ameriken, Es-pania, Purtuguez, Italian,Frans, adi.

Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<

Hillary, Obama sonvsarantlimprobhavi mon’xam

W A S H I N G T O N :Amerikent zalolea ekasorvekxonnantlean VidexiMontri Hillary Clinton hisonvsarantli soglleam vonchodd probhavi ostorimhonn sidh zalam. Techporim hea desacho raxttrodheokx Barak Obama hosonvsarantlo chodd prob-hav ghalpi dadlo monisspoxtt zalam.

Amerikentli ‘Galop’ nan-vachi sonvstha fattlim sabarvorsam Amerikentlea unch-lea sthanar aslolea mon’x-anchem sorvekxonn korta.He pavtt tanchea sorvekx-onnant Hillary Clinton hikachoddan-chodd motampoddon, ti ek probhavi os-

tori mhonnugddapem zalam.Zalear 2012 vor-santlo soglleam vonchodd probhav ghalpidadlo monis zavn asaBarak Obama oxem heasorvekxonnacho avhalmhonntta.

Soglleant probhavi os-toreanche vollerintAmerikechi ‘first lady’Michell Obama, ‘talk show’korpi Oprah Winfrey aniadli videx montri CondolizaRice hancho ankddo HillaryClinton hichea fattleanlagta. Dadleanche vollerintBarak Obama hannempoylem sthan gheun Dokx-inn Afrikecho adlo raxttr

odheokx Nelson Mandela,Mitt Romani, Kristi dhormprocharok BillyG r a h a m ,

George W.Bush ani

P a p a

Saib Benedict VIhankam fattimuddoyle.

Page 8: 9 March Amcho Avaz

Kola Proxikxonn‘CBSE’ Iskolamnibhitor sortolem

Yeta tea xikxonnikvorsa saun vegveglle ob-heaskrom (courses) zoxeki ‘banking’, ‘IT’, ani herdusre obheaskrom‘CBSE’-vangdda zoddnniaslolea (affiliated) isko-lamni xikoitoele.

‘CBSE’-chea iskolamnixikpi bhurgeank begin-uch ‘fashion design’,‘travel and tourism’, ‘foodand beverage service’,‘poultry farming’, ‘auto-mobile technology’, ‘re-tail’, ‘accounts’, ‘banking’ani her dusrea ob-heaskroman (courses)xikxonn gheunk mell-tolem. ‘Central Board ofSecondary Education’(CBSE) 11vechea ani12vechea bhurgeank 40vevesayik obheaskroman(vocational courses), za-lear 9vechea ani10vechea bhurgeank 4vevesayik obheaskromanxikxonn gheunk mell-tolem. ‘Associate Profes-sor’ ani ‘Programme Offi-cer’ Dr. Biswajit Saha,mhunntat ki “He ob-heaskroma vorvimbhurgeank tanchea xikx-onna borabor kola prox-ikxonn diunk yetolem. Heobheaskrom fuddem had-dunk bhurgeank fud-darak te korpi kama

vixim toyar korop amchohetu (intention). Hea ob-heaskroma vorvim mellpiproxikxonn tanche mullkolek ghottay ditelem.”

Obheaskroman 200 vo-ram bhurgeank uplobdhkorchim mhunn magn-nim keleat. “Board-an heapasot vevsayik sonsthozoxe porim ‘ROLTA IndiaLtd’, ‘NIFT’, ‘WWI’, ‘CII’,‘NHMIT’, ‘Med Varsity On-line Education’ ani ‘Intel’hancho sohokar ghetla.Tachea adharanbhurgeanchi kola ani kux-olltay (proficiency) vad-dtoli, toxench vegveglleavevsayam vixim ginyanani zannvay melltoli,”oxem Dr Saha-n diloleasuchnapotran (circular)mhunttlam. Bhurgeankkola proxikxonnan donvixoy, dusrea sadharonnvixoyam borabor gheunkmelltole. Hea obheaskro-machea dor vixoyak 100gunn diunk yetole.Bhurgeank vevharik zan-nvay diunk ani tannimvinchlolea xetra som-bondhit tanchi kola vad-dounk ‘Board’ obheaskro-man yog’ya vellarsudharonnam kortolo.

Kola udorgotiche kari-avollik anink ghottay di-unche khatir, he ob-

heaskrom 2013-14 saun‘National Vocational Ed-ucation QualificationFramework (NVEQF)’hachea khal fuddemhaddunk aileat. Hacheaadharan, bhurgeanktanchea nemloleaporyayam viximvevsayik margdorxonakhala sokxom (compe-tent) korunk ani zagrutdovrunk, tankam toyarkorunk ‘board’-achohetu. Arvind Shrivastava,Columbus Public School,U t t a r a k h a n d - c h e amukheli pormonnem,“Vhodd promannan11vechea ani 12vecheabhurgeam pasot he ob-heaskrom faideache.Tanche khatir asloleavegvegllea poryayanche(option) vixim tankammahiti melltoli, jitankam te khoincheakaryan samke bore asattem sodun kaddunk ad-har melltolo. 9vechae ani10vechea bhurgeam pa-sot ‘IT’ ek samko boroporyay (option) asa.”

He obheaskrom 2012-13 xikxonnik vorsan 42iskolamni vevharanghalunk ailole. Iskolankte vevharan ghalun,tacher koxe bhaxen kamcholta tem polleunksond (chance) diloli. Mat,Satara-ntlem ‘New EraHigh School’gelea kaimvorsam saun he ob-heaskrom bhurgeank di-tale. “CBSE boraborzoddnni zauncheapoilim-saun ami yogeo-tayer adharit obheaskro-man bhurgeank proxikx-

onn ditale. Amcheaiskolan ‘radio’,’baking’,‘IT’, ‘embroidery’, ‘fash-ion’ ani her dusre ob-heaskrom xikounk yetat.Satollean bhurgeankchar pautti xikxokamtofem proxikxonn diunkyeta. 6vechea te10vechea bhurgeankvorsak 3 obheaskromnivdunk poryay asta,tankam gunnuy melltat.Hem sogllem iskolan-tuch tankam diunk yeta.Gelea tea vorsamni, tembhurgeank khubfaideaxir zalam karannzaiti bhurgim he ob-heaskrom xikonk fud-dem aileat. CBSE hemvevharan ghalunk sodtazalear amchea vidh-yarteank vegvegllea ob-heaskromam modlevinchun zannvay apn-naunk melltoli.” Oxemiskolachea mukheli, R.A.Kanamadi-n sanglem.

He obheaskrom yex-esvitponnim (successful)vevharan yenvchea pa-sot, he yevzonni chi man-davoll itle surek toennettoilea tech toren dud-dvanchi tortud oxe torenkelea ki soglleankuch tifaideaxir zatoli. Ob-heaskroman, ‘studentmanual’, ‘trainer’s guide’,‘training manual’ ‘multi-media packages’ ani ‘e-material’ astolem. Tox-ench ‘board’xikxokanchea proxikx-onna sombondhitmargdorxonan adhar di-tolo. Ahmedabad-chea‘CBSE board’-a khalacholpi ‘The New Delhi

Tulip International’ isko-lalan 10ven xikpi vidh-yarteachi avoy, SugunaNarayan mhunnta, “Heaobheaskroma lagimbhurgeanchi vollokhlhan pirayer-thaun zalizalear faideachi zaunkyeta karann, karkirdi(career) vixim zannvaytankam lhan pirayermellop samkem borem.Obheaskrom fokt tatvik(theoretical) nhoy punnkrutichem (practical)asonk zai, zacheaudexim tanchi yogeotayvaddtoli. He obheaskromek galnnem (filter)mhunn mantam, jebhurgeank tanninkhoinchi karkird nivod-dpachi tacher nirnnoygheunk adhar ditole.”

Bhurgeamni son-vsarak fuddo korcheapasot hem obheaskrombosoilolem asa. Heachkarann vegvegllea bhax-eche obheaskrom11vechea ani 12vecheabhurgeank diunk yetat,axa dhorun ki tancheaf u d d l e axikpacher/karkirdachernirnnoy gheunk adharmellchea khatir.

Arya Vidya Mandiriskol, Mumboi-cho10ven xikpi Abhinav Atr-ishi mhunnta, “He ob-heaskrom mhaka bhesbore disle. Mhojeaiskolan hanv sod’deak‘banking’ xiktam anivixoya sombondhit kari-avolli poryant yetat.Hanv beginuch 11venpoddtolom ani ‘banking’anik fuddem xiktolom.”

“Hea obheaskroma lagim bhurgeanchi vollokh lhanpirayer-thaun zali zalear faideachi zaunk yeta karann,

karkirdi (career) vixim zannvay tankam lhan pirayer mellopsamkem borem. Obheaskrom fokt tatvik (theoretical) nhoy

punn krutichem (practical) asonk zai, zachea udexim tanchiyogeotay vaddtoli. He obheaskrom ek galnnem (filter)mhunn mantam, je bhurgeank tannin khoinchi karkird

nivoddpachi tacher nirnnoy gheunk adhar ditole.”

– Suguna Narayan

Steve Jobs 1955 vorsa

Febrerachea 24 tarkher zolmololo.

To ‘Apple Inc’ he komponicho up-

sonsthapok, sonchalok ani ‘CEO’ aslo.

Tachea komponin ‘computers’,

‘phones’ ani ‘tablets’ utpon’ keleat.

iPad, iPhone, iTunes ani iPod ghoddun

haddlolean te famad asle.

Tumchi

zannvay

parkhum-iaTumchi

zannvay

parkhum-ia

Rompo kallokhant dovorlear kitem zatolem?a. To pachvo (green) ani rosroxit zatolo. b. To hollduvo ani durboll zatolo.c. To bavtolo.

Rompeak udok ximpona zalear kitem zatolem?a. To zoim udok asa thoim vetolo.b. Tachi bore bhaxen vadd zatoli.c. To suktolo ani akhrek mortolo.

Jevonn utpon’ korunk rompeank khoinchea tin vostunchi goroz?a. Udok, Gormi ani ‘Oxygen’.b. Udok, ‘Carbon-dioxide’ ani suryachi kirnnam (sunlight).c. Udok, sakhor ani varem.

‘Rompeak chodd udok ghatlear tem bore toren vaddtolem’. Hem Sot voFott?a. Sotb. Fott.c. Sangonk kotthinn.

‘Rompeak chodd gormi dlear tem borem vaddtolem’. Hem Sot vo Fott?a. Sotb. Fott.c. Sangonk Kotthinn.

TtimbMelloyat

George Washington

‘Columns’ Melloyat

Rongoyat

Proteins

George Washington ‘United States of America’-chea son-sthapokam modlo ek aslo. 1732 vorsa Febrerachea 22ver

tacho zolm zalolo. Tosoch to ‘United States of America’-chopoilo Raxtrpoti aslo.

Tatiam(eggs)

Tatiami borea proman-nan ‘protiens’ melltat,

ani dor dis tatim khaunksuchoilolem asa.

‘Proteins’ kuddintle dhatu (tissues) vaddounk,

sambalunk ani bodlunk adhar korta.

Heach karann nirogi raunk zai zalear ‘proteins’

khavop gorjechem.

Snayu (muscles) ani sandhe (organs), ‘proteins’-cho

chodd promannan vapor korun ghoddon yetat.

Zapo

Zapo

Sonvar 9 Mars 2013

Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<

8Bhurgim-ballam

Page 9: 9 March Amcho Avaz

9Xikxonn

Sahit’tya

Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<

Fattlea 12 mhoineank Gõycheaxikxonnik mollar ghoddleleo ghoddneo

Manohar Parrikar han-nem Gõychea rajkar-barachim sutram apleatabeant ghetlear sumar 12mhoine zale. Hea kallantxikxonnik (educational)mollar kitem kitem ghod-dlem tacho ilo niyall amihanga sokol ditanv. Heaniyallant xikxonnak lagu za-tole soglle zonn zoxe porim, xikpi bhurgim, xikovpi,avoy bapuy ani sorkarhanche vixim kaim mahitidilea. Hi mahiti xikxonnzannkar Pandurong Nad-karnni hannim dili.l Gõyant novo BJP sorkarailea uprant Mullavea xikx-onnachea proxnacher fer-vichar korpant yetolo, oxemGõy sorkaran Unchle Niti-sobhent (High Court) ‘Affi-davit’ sador kelea uprantUnchle Nitisobhen lokam-chea hita sombhondan

aslole kexicher (Public in-trest litigation) aplo nikaldilo.l Mullavea xikxonnachemdhoronn( Primary Educa-tion Policy) hacher add vo-chon madheom (medium)bodlun Inglez apnnailoleaprathomik iskolankonudan(grants) chaluchdovorlem.l Sorkaran madheomdhoronnant thoddosobodol korun Konknni aniMoratti iskolank ut’tejon(encouragement)divpakhatir Inglez madheo-mantlea prathomikiskolank Konknni voMoratti madheom apnnav-pachi sovlot(facility)dilolean khupxea Ingleziskolamni Konknni voMoratti svikarli.l Novim Konknni voMoratti iskolam suru korpa

khatir kherit nema por-monnem porvangi (permis-sion) divpache nem’ (rules)sompe kele.l Noveam Konknni voMoratti iskolank tech porimInglez madheom bodlunKonknni vo Moratti apn-naytolea mullavea iskolankogllem onudan divpachonirnnoy (decision) ghetlo.l Gõy Vidhyapittant (GoaUniversity) ‘Chancellor’mhonn ‘Scientist’ SatishShetye hachi nemnnukkelolean hea Vidhyapittakpoilech pavtt ek Gõykar‘Chancelor’ favo zalo.l Gõy Madheomik ani UnchMadheomik Monddollak(Goa Seccondary & HigherSecondary Board of Educa-tion) mullavem Konknnibhaxentlean xikxonn purnnkelolo Pradheapok (Profes-sor) Jose Rebello Odheokx

mhonn favo zalo.l Gõychea XikxonnKhateachea Sonchalok po-dacher (Director of Educa-tion) ‘Indian AdministativeServices’ seventleaodhikareachi nemnnuk keli.l Xikxonn Khatean kom-puter xikovpi bekaydexirritin thapleat mhonn Dio-cese Education Society aniher olpsonkhent (minor-ity)aslolea lokacheaiskolanche komputer xikov-peanchi nemnnuk rodh keli.l Gõy Xikxonn Vikas Maha-monddollan (Goa Educa-tion DevelopmentCorporation) unchlem xikx-onn ghevpa khatir dita temjur ( interest) naslolem rinndivpak xikpeachea vhoddi-lachi utpon’ moryada (fi-nancial limit) vaddoyli.l Gõy Xikxonn Monddol-lachea odheokxpodar

poilech pavtt rajkaronnantnaslolo toxench xikxonnikmollar onnbhov aslolozannkar Odhikari Shripadurf Kanta Patnekar hachinemnnuk (appointment)keli. l Onudan aslolea iskolankxikovpi toxench xikxonnamsombhondan aslole herkamdar nemtana NOC div-pachi pod’dot khupuchsompi korpant aili. l Chalu xikxonnik vorsaxikovpeancheo vorsacheamodekatuch bodleokelolean lok khupuch son-taplo.l Hea vorsa khupxea mad-heomik ani unch mad-heomik iskolomni ‘headmasters’-anchi nemnnukzavpak xoklina.l Raxttria MadheomikXikxonn Abhiyan Gõy rajyatorfen sogllea sorkari isko-

lamni ‘inspection’ korpantailem, punn tem korpakvenchun kaddlole tankamproxikxonnachi (training)goroz asa mhonnpachemnodrek ailem.l Ponda Education Societyhaka ‘Degree College’ surukorpak sorkaran porvangidivnk naslolean hi sonvsthaunchle niti sobhent geli.l Hea vorsa Mandrem, Por-vore ani Borim hangasor 3‘Commerce colleges’ surukorpak sorkaran porvangidili.Borim sod-d l e m

zalear her donuy za-geancher heo kolejeo suruzaleo.l Onudan aslolea mad-heomik ani unch mad-heomik iskolank sorkarakoddlean ditat ti bosichiseva he yevzonnent bodolkorun fokt onusuchit zati-zomatintlea (SchedulleCaste & Schedule tribes) )ani magas vorgantlea(Backward classes) xik-

p e a n k

hi seva dovorlea.l VI Pay Commissionhachea pormonnem ‘B’xrennintlea (grade) xikou-peancho pagar ditat tantunfer-rochnnuk kelolean Poylitem Attvi meren xikoytoleaxikovpeanchea pagarantle3 hozar rupiya katorpantvetole.

Fattlea bara mhoineankxikxonnik mollar Gõyantkaim zalear kaim vaittghoddneo ghoddleat hemthavem zata

PONNJE: 6 tem 7 vor-sam pirayechim lhanbhurgim zankam HIVpidden girasleant tox-ench heruy gorjevontbhugeank xikxonnachisuvidha mellchi, osohetu monant dovrunKendr Sorkarachea Mo-nis Boll (Human re-sources) Montraloyanhea mollar vavurpi NGO-nk arthik mozot korpaktharaylam.

Xikxonn Odhikar kay-dea pormonnem prot’tekbhurgeak fukott xikxonn mellchem oxitortud keloli asa. Onath ani piddenksampoddlolim bhurgim he yevzon-necho labh gheupa pasun pois urchimnhoy hem monant dovrun jeo ap-vau-rpi sonvstha Nivasi (resident) iskolam,Vosti-ghoram (hostels) choloytat,tankam ‘Sarv Shiksha Abhiyan’-a torfenarthik mozot korpant yetoli oxem he

sonvsthechea Gõy fat-teachi sonchalok FarrelFurtado hinnem san-glem.

Sonchalok Furtadofuddem sangta tea por-monnem, hea osleabhurgeanchea xikxonna-cho khorch, Voizuki ilaz,tankam jevnna-khan-nank lagtat teo vostu anihea bhurgeank xikxonndivnk lagtat teo vostugheupak sorkar NGO-nkduddvanchi nidhi(funds) ditolo. Taka

lagon koslea-koslea vostuchi goroz asaani kitlo duddu zay poddttolo hemtharavpa khatir ek kherit boska ‘SarvShiksha Abhiyan’ Gõy fantto vegimnuchghevpachi asa.

Onath, gorjevont ani piddestbhurgeam khatir vavurpi ap-vavurpisonvstha zankam he nove sorkari yev-zonnecho labh ghevpachi itxa asa tan-

nim aplim sogllim kagod-potramgheun Porvore asole he xikxonnik son-vstheche kocherint sompork korcho,oxem avhan Farrel Furtado hinnem ke-lam. Punn tea ap-vaurpi sonvsthankkaim gozaleo nond korpak suchovnnikelea.

Jea zageancher hea bhurgeank xik-pache vorg chalu kortole thoim un-nech-unnem 20 bhrgeank mekllepo-nan aspaun gheunk zata itlo zagoasonk zay. Ho zago nitoll ani xitollvarem marta toslo aspak zay.Bhurgeank divpant yeta tem jevonnnivoll zagear randlolem ani temgostachem zavpak zay. Xikxonn ditatto zago ani azu-bazucho zago nitoll as-pak zay ani to sodamkal nitoll dovrunkeka mon’xachi nemnnuk korak zay. Heabhurgeank xikxonn divpak nemtat texikovpi xikxit aspak zay. Tech porimxikxonn gheupak yetat tea bhurgeanchibholayki bori uronk tanchea khatir ekadotrachi seva aspavn ghevop gor-jechem oxem kollit kelam

Onath, gorjevont, HIV aslolea bhurgeank xikpacho odhikar

Gõychim madheomik iskolam(high schools) tankam xikxonnkhatean ghalun dilolo dor vorsacho195 disamcho kall puray korpakkhupuch khottpotteo kortat mhon-npachem dison ailam. Sod’deacheporisthitint ho voros bhor xikxonnikkall fokt 180 dis itloch zata, oxemxikxonn khateak spoxtt zalam.

Hea vixim uloitana, “Xikxonnkhatean nemlolo 195 disamcho xik-oupacho kall mullavea iskolank pu-

ray korunk khup sompem. Punnmadheomik iskolank to puray kor-pak ek mottich oddchonn asat. Aniteo mhonnllear hea xikoupacheakallant 10vea vorgacheo bhouxikporikxa astat,” oxem Goa SchoolsHeadmasters Association hacho San-jeev Sawant sangta. Heo porikxaAbrilachea nimnnea satolleant asleo,torui iskolantle vorg ek satollem toriadim bondhi korche poddttat, tomhonntta.

Haka lagon iskolamchea xikxonnikkallant zo ho 10vechea porikxamchokall yeta, to kall xikxonn diupacheakallant misoll korunk favona.

“Goa Board-achea porikxankuyiuxir zaunk favona. Ani hachemkarann mhonnllear he porikxechenikal vellar lagpachi goroz asta,”Sawant sangta.”Tech bhaxen heo10vecheo porikxa zalea uprant timzabab-potram manddavollir ghalpakhatir ani vevosthitponnim

topasnne khatir phattoupak thoddovell gheuncho poddtta, Sawantanfuddem mhonnllem.

Gõyant xikxonnachea disamniGonnesachi porob ani Natalamailolean tache khatir iskolank suttiyodinvcheo poddttat.Ani haka lagon hoXikxonn khatean nemlolo xikxonnikkall puray korunk oddchonneo up-rastat.Gõychim madheomik ani unchmadheomik iskolam tankam ghalundilolo 220 disamcho kall 80.41%iskolam puray korpak pavonant,oxem xikxonn khatean kelole pol-lounne udexim ugdapem zalam.

Itle mozgotim, xikxonn khatemmhonntta, Gonnes porob ani Natan-lak lagon iskolamcho xikxonn kallpuray zaupak pavona ani iskolammhonnttat, ho xikxonnik kall purayna zaupachem karann mhonnllear,xikxonnik voros chalu astana mod-ekat ‘Goa Board’-acheo porikxa yetatmhunn.

Madheomik iskolamni xikxonnik dis puray zainant

mAriA LourDes BrAvo DA costA

Aichea adhunik kallaramkam ‘computer’ asa,‘television’ asa, ‘mobilephones’ asat, ‘internet’ asa.‘Satellites’-anche mozotinheam vostuncho vapor ko-run, sonvsarachea niman-nea pontak jem kitem ghod-dtta, tem tedeach vellarghorant bosun amcheanpolleunk zata, vo tedeachvellar tancheo bariksanneoamchean zanno zaun ghe-unk zatat. Hancho soglean-cho niyall kelear, amcheamonant ek vichar ubho

zata; fattleam xekddeamniamche purvoz team gozal-inchi bariksann koxi zannozaun ghetale kai? Votankam teo gozali konnpavoitalo kai? Hacher amiilo vichar korum-ia.

Dubhav na, amchea Goy-ant tea xekddeamni zaitimkhobram-potram uzvaddayetalim, punn sogloch loktim vachtale, oxem na.Dusre vatten, tancher chha-pun aileleo gozali lokakdusrea disa melltaleo.Kheddeam ganvamni, zoimocikxit (illiterate) lok asa, tolok babddo, teo gozalizanno zaun gheunk ap-apleam bhattkarancherolombhun astalo. Tankamtim potram ghora lagimyetalim, ani tancher porgot-tun aileleo khobro tea lokakte bhattkar sangtale. Toruiastana, zaiteo tosleo gozaliamchea lokak sarkheochkallukhant urtaleo kai? Na!Aichea kallar konnui melozalear, ami rokddoch telifonkortanv, ani tachea morn-nacheo sogleo bariksanneolagxi-poixileank kolloitanv.

Tea kallar tosleo gozali por-jek pavteo korunk mun’xa-cho avaz vaporant haddt-tale.

Ganvant konnui melo,tachea mornnachi, vo dusrikosli-i mhotvachi gozal to-bartob lokak pavti zaunkzai zalear, hata-payamnibhonvpi ek avaz kananchersadoutalo ani to avaz kor-peak tednacho lok pedomhunnon pachari. Ho pedomhunnllolo ganvche igor-jent chakrek astalo. Igor-jecheam saf-sufayecheamani dusream kamam xivai,hea mun’xachem mukhelkam’ astalem tem gan-vantleam mel’leam mun’x-ancheo kuddi purunk simi-tirint fondd kaddpachem.

Magaslelea Mahar so-mazantlean zolmant ailoloho pedo, tachea kuttum-bachim dusrim kamamastalim tim, manincho(konddeancho) vapor ko-run panttleo-supam ani dal-lio-vol’leo korpachim. Teaxivai tanchem poramporiksongit astalem, jem teHindu lokachea porbank

ani Kristi lokacheamkazaram-pursanvam somo-yar vazoitale. Hea poram-porik songitant to lok dhol-kax ani kurneticho vaporkorit. Ani hoch to munis, zoganvant kosli-i thaktichighoddnni ghoddli mhunnt-toch, aplea hatam-payanimbhonvun ganvchea lokakkolloitalo.

Kolloupachi pod’dot oxiastali. Aplea golleant toaplo dhol ghalun,tachevoilean reng-tte-tteng, reng-tte-tteng, heakumpasar aikoteleanchemlokx apleacher voddun had-dttalo, ani uprant apunnkoslo sondex gheun ailamtem kolloitalo. Eka bhovxikzagear, vo tinttear-bazarant,zoim lok ekttovta, thuimubho ravon mott’tea talleanavaz kaddun apunn gheunaila to sondex uzvaddaitalo.Hea oslea sondexak teakallailo lok ‘perganv’mhunnot. Ganvche komu-nidadicheam xetanchi vo,ambe-ponnsacheam zhad-danchi omkea disa pavnnizateli, vo omkea disa bho-

laike kendrant thaun omkeazagear voiz yetolo anilokache bholaikechitopasnni kortolo mhunnsangun, to aikupeank za-grut kori. Tea xivai, zakakonnak oglli bariksann zai,ti tachean vachun polleunkzatali. Ti bariksannboroilelem kagod tacheapodrak astalem.

Kaim-kaim ganvamnighoddiek toslo, dhol gomt-teak ghalpi mellona zait za-lear, toch procharacho avaz,hatant supurli ghanttli(bell) gheun bhonvun korit.Ganvant konnui melomhunnttoch chodd korunhi supurli ghanttli gheunbhonvpachi pod’dot teakallar asli. Pedo ti ghanttlivazoit vetana, zaka konnakkonn mela ani tachea in-ter’rachi bariksann zannozaunk zai zalear , ti tachealagchean vicharun ghetalo.

Tea xivai misachea vellarigorjent padri-i ho anoun-sment kori. Ani choddmhotvacho asa zalear, kag-dar boroun to nottis bord-dar chittkaitale. Ani igor-

jent bordd na zalear temkagod mukhi darar chit-tkaitale. Zankam porvott-t’ta, te aplea ghorcheamel’leachi khobor po-trancher ditale. Zaite pavttpotracher suvat na zalear,ek kherit hat-potr (hand-bill) chaapun ti khobor teahat-potrant bhitor ghaltale.

Punn tea kallar oxi ek po-ramporik chal asli, ticheapormonnem munis melomhunnttoch, mornnachikhobor porxim mun’xakpattoun soireank kol-lounkuch zai asli.

1940 vorsache kallintGoyant telifon xeva suruzali. Punn to vapor kor-pachi pod’dot (atancheakallak sori kelear) khupporne pod’dotichi asli.Mhunnche, ‘receiver’hatant ubhartoch, kuxik‘handle’ astalem, temthoddo vell gunvddaunk zaiaslem. Gunvddaitoch tachoavaz mukhi kendrant ve-talo. Tantunt aslolo kam-dar tuka khuincho ‘number’zai to vichartalo. Upranttujea mun’xak ‘connect’ ko-

rtalo. Tacho avaz yetamhunnosor tujea hatantlo‘receiver’ porot aslo tea za-gear dovrunk zai aslo.

Sinemacheam ghoramnisatolleachea-satoleaknovim-novim sinemamboldi zatalim. Tanchoprochar potrancher tor ko-rtaletuch. Tea xivai, xarantbhonvddi marunui procharchalu astalo. PonnjentleamCine Nacional ani El-Doradosinemachim ghoram toslo,xarant bhonvddavpachoprochar korit. Ekemottveam, don rodanchehat-gaddiek, ek bordd fittkorit ani tacher donui vat-tamni sinemache ‘posters’chittkaitale. Chalu asleleasinemacho vell, tem kitledis porian chalu astelem tibariksann eke vatten ditalezalear, dusre vatten fuddemyevpi sinemachem nanvani tachi bariksann. Ek tor-natto, sinemachea gho-rachem ‘uniform’ nhesunti hat-gaddi xarant bhonvd-davpachem kam’ kortalo.Uprant to bordd haddunsinema ghora lagsar dovrit.

Ho hatam-paiamni keloloprochar zalo. Atam toddepavtti sinemachea ghora-cho dhoni ek ttekxi bhad-deak kori ani ticher ‘loud-speaker’ bosoun tisorvbhonvtonnchea gan-vamni bhonvddaunk laitalo.Ttekxichea fuddlean teasinemacho ‘poster’ band-tale.

Oslea procharachipod’dot chodd korun tia-trancho ani nattkanchoprochar korunk choltali.Procharachem mottor ros-teavelean choltana ‘loud-speaker’-acher avaz koritani hat-potram uddoitale.Tim ekthaunk mottora fat-tlean bhurgim dhanvtalim.Tim ekthaim korun tankamkosloch faido asonaslo,torui astana zatat titlimogllim hat-potram zoma ko-runk bhurgeank umedbhogtali.

Nam’nnechi ek Inglezani Portugez lekhok. Inglezbhaxent tichim pustokamuzvaddak aileant. Konkn-nint onnkar pi Bonaven-ture D’ Pietro hannem kela.

Amchem DAiz

Tea kallar Pedo mhunnllear ek khobram kendr

.

LokayuktaBarik nodor marlear,kitlem sobit dista,Dolle aslele, tachi thoknaykorta,Vaitt nodren poitoleak,nitt rostear haddta,Punn taka kobor nam,apleachea dolleant pattiasa.Polle nodor mar, pois distasuria,Sang atam kitem punnkorum-ia,Zai tem korxi, naka tembhogxi,Kiteak ogich gheta faxi?.Gõykara , Gõy soddun

khuim veta?Avaz kor, susegad bhosonravonaka, Khonachem borem pol-lenezo, pottan chabta,Koslo faido? azun naLokayukta!Kaido kortat aplea zaitoso,Raj choloiteleank, kainchkorunk nezo,Ken’na mellot rosto niti-choKhoim pavlo Lokayuktamhozo?.Lokamni zhuz fuddemvhelem, Atam soglench urfattemzalem,

Jivem zalolem bavlem,portun melem,Deva, hem oxem kiteakfavo kelem?Hanvem borem kelear,dusreak dukta,Dusreak duklear mhakakhos bhogta, Sorkara… Rokddoch hadLokayukta,Soglle nagrik tachi bhikmagta.

Thomas Gomes Velsao Gõy

Sobit NoketramSuryachim kirnnam unnimzalimKallokhi kupam voirnodrek pod-dlimZhogzhogtoleanoketranchoSonvsaracher uz-vadd fankloNoketram zaun asaamchim tornattimUrbhen ani zannvayen timbhorlelimDusreanchi seva korunkfuddem pavl marpiUmedin koslei karbarhatant ghevpi

Gaddier tuka ghora pavovpitoch to tornattoMogan zap divpi tench temamchem tornattem

Barik nodor soglleancherdovorpiKestanvam kortoleank nit-

tayer haddpiVaddon tum zalo re baba

vhoddloPolleunk distai ek ‘hero’

kosoBhagintlea fula sarkem tumpormollit ful’lemCheddva, ‘degree’ gheuntuvem mai-paichem nanvrakhlem.

Rena D’SouzaNagoa, Bardez, Gõy

Amcho Avaz‘Amcho Avaz’ avaz porjecho, To avaz eka eka GõykarachoDivun adar tuzo mozoDakhov-ea mog KonknnibhaxechoKhoro magrik zalear GõychoAvoi bhaxek di tuzo tenkoVoir dovrumia dorzoKonknnichoSamballum-ia man amcheavoi bhaxechoTornateamno ‘Amcho Avaz’voir ubaratTumche vichar manddat, Tumchea borovpeantleanavaz uttoyatTumi Konknniche mogi

mhonn dakhoyat‘Amcho Avaz’ amchea gho-rant haddumdi,‘Amcho Avaz’ zanttim nennt-tim vachundi, ,Amcho Avaz, haddtolo za-grutay, ‘Amcho Avaz’ samballtoloamchi osmitay.

Angelica D’CostaPilerne, Gõy

MotiamKolakar to zolmachoNanv sangon faido koslo?Machier porzolltaloSorean zomnir xevttotaloBoro monis taka

Aplea bhirada vhortaNannoita, ghansta, surn-gaitaNovo vir orombh ghetaApli kola rongit kortaLoka monam jikhon ghetaBorem kel’lea bhavak vin-chartanamTo sangtaHanvem mathientlem ekMotim vinchlam.Oslim motiam sodhum-iaMoladik mannkam pun-zaum-iaNovo somaz bandum-iaMotiam porzoll xinvranv-ia!

Merlyn Rosaria Fernandes,Sirsaim, Gõy

Kovi ani Kovita

Page 10: 9 March Amcho Avaz

10Mottorsaikoli & Mottoram

‘Reserve Bank’-an veyazachi dor(interest rate) komi kelea uprantmottoram vikpachi vadd zateli, oxiaxa mottoranche udyogan asloleankdistalem. Punn azun meren desankhoinsoruch oxem vathavoronn nir-mann zaunk nam. Giraikanchi mansikstithi (mental condition) nakarpachiaslolea karannan desantlea provaximottoranchea vikrecher‘reserve gear’ poddlea.Ghelea dha vorsamnipoileach pautt mottoramvikpacho ankddo boreachpromannan denvla. Magn-nim (demand) unnim za-lolea karannan hea orthikvorsan mottorancheavikrer kainch vadd za-unchi nam vo ti mezunkzaina toxi asteli, mhunnmottor dhondekaramnibhirant ugddapi kelea.

‘Society of Indian Auto-mobile Manufacturers’(SIAM) he sonsthen jahirkelolea ankddevari (sta-

tistics) pormonnem desantli mot-toranchi vikri Janerache mhoinean12.45 %-an konsoll’lea. Gelea vor-sachea Novembra pasun suru za-lolem hem konsllop novea vorsanporyant thambonk nam. Janer 2012-n desant 1,98,079 mottoranchi vikrizaloli. Hea pauttiche Janeran ti kon-sllon 1,73,520 mottoram zalea.

Ho mhoino ekunn mottorancheaudyoga pasot vaitt gela zait, tori‘Maruti Suzuki’, ‘Hyundai Motors’ ani‘Mahindra & Mahindra’ hea kom-ponink mat mottoranchea vikrenbori vadd nond korunk ailea. Punn‘Tata Motors’, ‘Toyota Kirloskar’, ‘Gen-eral Motors’ ani ‘Ford India’ hankamnovea vorsachi survat vaitt thorlea.Veyazachi vaddti dor, petrol-dizo-lachem vaddtem mol, ani toxench or-thvevosthik stithi (financial situa-tion) vaitt aslolea karannan nokreovochpachi bhirant laglea ani takalagon giraik mottoram gheupan fat-tim sorot asat. Hacho porinnammotttor komponincher borochbosonk lagla. Vevsayik (commercial)‘bank’-amni veyaz dor komi kelearmottorancho ‘ demand’ vaddtolooxem mottor komponeanchemmhonn’nnem asa. Lagim pauloleaKendriya Orthsonkolpan (CentralBudget) Arthik Montri (Finance Min-ister) P. Chidambaram mottorancheaudyoga pasot boreo ghoxnnam kor-tolo oxi axa hea komponink asa.

Mottoranchi vikri azunmeren ‘Reverse gear’-an

Sonvsarantli choddan chodd adhunik ‘ superbike’ vo‘most advanced superbike’ mhunn nanv aslole he ‘bike’-ichem mol sadde solla (16.50) lak rupia asa. Tichea ‘en-gine’-chi xokt (power) 198bhp asa, toxench ‘Öhlins’ sus-pension, ‘Brembo monobloc caliper brakes’ ani ‘aluminiumwheels’ he tichim kaim khaxeleponnam. Vorak 297 km‘speed’-in dhanvpi hi ‘bike’-icho dor ek bhag khas ‘material’vaprun toyar kela.

Superbike

MV Agusta F4RR

Novi, sovayHonda CR-V

‘Honda Cars India Limited’-anhalinch novi CR-V gaddi bazaranhaddlea. Adle CR-V poros, noviCR-V 2.7 lak rupiamni sovaymolan melltoli. Novea CR-V-che2 ‘litres’ ani ‘2.5 litres models’asat. Gaddiechem mol 19.95 lakani 23.85 lak rupia (Dil’li ‘ex-showroom’) aslelean beginuchhe gaddiechem dizolar cholpi‘model’ bazaran yevpachixokeatay asleacho komponicheavorixtt odhikariancho odmasasa.

Audi-chi R8 Spyder‘Dream machine’

Audi-n panch vorsam poilim‘R8’ hi gaddi bazarant haddloli.Zalear halinch tannim ‘R8’-chinovi ‘model’ bazaran haddlea.Spyder hea ‘R8’-chea ‘model’-anzaite bodol disonk yetat. Tox-ench gaddiek ‘technical look’dila. Haka ‘full-LED headlights’ani ‘tail-lights’-ancho vapor kela.Tatun ‘dual-clutch gearbox unit’bosoila. Gaddiechem ‘perfor-mance’ samkem borem asa.

‘R8 Plus’ hea ‘model’-an vo-zonn komi korpachem proytnkelea. Tatun ‘ultralight wheels’

ani ‘carbon-ceramic brakes’-an-cho vapor korun don kilamnitachem vozonn denvoilam. Gad-diechi ‘handling’ sompi asloleanti choloitana chodd kainch traszaunche na.

Mol – Audi R8 Spyder/Plus: 1.6 – 1.7 kotti rupia (ex. Show-room price).

‘Features’: ‘Spyder’ ani ‘Plus’‘Power’:518bhp, 542bhp

8000rpm, 8000rpm‘Top speed’: 311kmph,

315kmph0-100kmph: 3.8 sec, 3.5 sec‘Fuel tank’: 80 lt, 75 lt‘Tyres’: 235/35, 295/30‘Gearbox’: 7 speed dual-

clutch automatic’‘Engine’: V10, 5204cc ‘Petrol

engine’

Peugeot Citroën, he ‘France’-che komponin varea-cho vapor korun cholpi gaddiecho ‘model’ dakhoundila. He gaddiechea adharan 80% ‘fuel’ vachounkzatolem. Hi gaddi sod’deak bazaran mellpi ‘Hybridmodel’-a poros molan 85 hozar rupiamni sovayasteli.

Khas ‘engine’-chea adharan ‘compressed air’ ani‘petrol’-an utpon’ kelolea xokter choltoli. 70kmph-che gotir dhanvpi he gaddien tisrea ‘gear’-a uprantsadharonn (standard) ‘engine’ vevharan ghalunk(active) yetolem. Tachea von komi goti (speed)aslear ‘compressed air’ pasun mellpi ‘fuel’-acho va-por suru zaun ‘petrol engine’-cho apunnuch bondh

zatolo. Gaddien aslelea ‘air compression system’-avorvim, goti komi zalea uprant vo ‘brake’ marleauprant, vibadd zaleli soglli xokt portun nirmannkorunk yetoli.

100-am voir injineranchea pongddan don vorsamvoir hacher sod korun hem ‘engine’ toyar kelam.‘Family car’ mhunn prosid’dhi korunk ailolea hegaddiecho akar her sadharonn gaddiem bhaxenuchastolo. Rosteache choddtter gaddi choloitana tachidonuy ‘engines’ vevharan (active) poddtelim.Tanchea adharan gaddiek ‘extra power’ melltolo.‘Hybrid system’ aslelean eka ‘litre’-ak 50km ditolemhunn odmas asa.

Vareacho vapor korun cholpi gaddi

Boro ‘driver’ zaunchea khatir…

-Rosteacher mottoram choloytana tuven khoimvollchem (turn) tache vixim khobor asonk zai,tachea pormonnnem sarkhea vellar davea vo uzvea‘lane’-ar mottor cholounchem ani ‘lane’ bodoltanayogya zagear ‘signals’ divop gorjechem. Oxem kelearmottoranche ‘accidents’ unne zatele.

-Mottorank thambpachem ‘signal’ dila astanaporyant, zaitea pautti lok mellta tea zagear apleogaddio fuddem vhortat. Zaka lagon zaitea zannanktras zata. Mat taka lagon ‘traffic jam’ komi zaunchemsoddun urfattem tachi vadd zata. Oxea vellar dusrearosteachea poryaya vixim vichar korop gorjechem.Oxem kelear taka lagon mottoram addkholli nas-tana fuddem vhoronk adhar melltolo.

‘General Motors’-an ‘Chevrolet Sail sedan’ gaddi halinchMumboi bazaran dakhounk dovorli. Hi gaddi ‘Velvet Red’,‘Switchblade Silver’, ‘Summit White’, ‘Caviar Black’, ‘LinenBeige’, ‘Sandrift Grey’ ani ‘Misty Lake’ hea rongamni melltoli.Petrolachi gaddi 4.99 lak te 6.51 lak rupiamni, zalear dizolachigaddi 6.29 lak te 7.51 lak rupiamni bazaran melltoli. Hemmol Mumboint hi gaddi vikti gheta tankam astolem.

Sail-chea giraikank 3 vorsan vo, 100,000 km-chi ‘warranty’astoli. Tea xivay panch vorsanvo 1,50,000 km-a pasun ‘engine’ ani ‘trans-mission’-ak ‘warranty’ melltoli. Toxench, gi-raik ‘Chevrolet Promise Retail Package’-ichoporyay (option) gheunk xokta. Hantun tinvorsam meren vo poilea ‘45,000 km’-am up-rant gaddiek funkott dekhrekh (main-tainance) diupachi ‘package’ bond korunkyetoli. Suttlolea bhaganchi durusti vo tanchobodol, mottorachea dekhrekh ani tacher khorchzata to he ‘package’-in samil nam.

Novim mottoram

Chevrolet Sail

Maruti-chich nhoy zalear desantli ‘best-selling car’ aslolea ‘Alto’-chi novi ‘model’ ‘Alto 800’ bazaran ailolean tachi vikrinettan cholot asa. Novea ‘Alto’-chea ‘design’ ani ‘interiors’-an zaite bodol keleat. Mukhel mhunnlear novea ‘model’-an novem ‘engine’ aslolean tachem ‘output’ khub borem asa. Gaddiechea ‘cabin’-an chodd kaim bodol disonant.Adlea ‘model’-a poros hea ‘model’-chem mol fokt tin hozar rupia chodd asa. ‘Alto 800’-chea ‘base model’-chem mol2.44 lak rupia zalear ‘LXI model’-chem mol 2.9 lak rupia asa.

‘Test drive’

Novea ‘engine’-achi novi‘Alto’

‘Alto 800’-chem novem ‘engine’ oxem asa:Power: 57bhp, 6000rpmEngine: 796cc, 3 cylinderGearbox: 4 speedTorque: 69Nm@3500rpm

He gaddiecho ‘output’ boro asa. Komi ‘bud-get’-chi gaddi ason poryant tacho ‘design’ sundorasa. Punn tachea ‘cabin’-an nove kaim bodolnaslolea karannan nove gaddien bosleat oxemdisonam. Toxench, atanchea kallar samkech gor-jeche kainch ‘features’ gaddien nant.

Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<

Page 11: 9 March Amcho Avaz

Khell-a-Moidanar 11

Bolayki

Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<

Bharot virudh Pakistan - 5khellamchi ‘hockey series’

Lahore: Sumar sat vor-sam uprant zaupi Bharotani Pakistan hanche modlipanch ‘match’-incho‘Heckey’ zavpacho asa tachiatam khatri zalea. NoviDil’li saun maniatay mevleauprant Pakistan ani Bharotho ‘hockey’ khell zatolomhunn odhikarean san-glem.

Ho ‘tour’ Bharot ani Pak-istan-a modem khellavorvim donuim desamchosombond ghott korunk ad-har ditolo mhunn khatriasa. Mumboi-n 2008 vorsazalolea atmghati hol’leakPakistan-ache atonkvadizobabdar mhunntharailolean, Bharotan Pak-istan-a borabor sogllea

khellamni sombondtoddlole.

Malaysia-n zalolea ‘AsianHockey Federation’-chiboska zalea uprant ‘Pak-istan Hockey Federation’(PHF) ani ‘Hockey India’,hanchea odhikaream mo-dem bhasabhas zaun hea‘tour’-a vixim nirnnoy ghe-unk ailo.

Pakistan fuddleamhoinean xim (border) parkorun Abril 5 te 15 mozgo-tim Ranchi, Lucknow, Dil’li,Mohali ani Jalandhar hangaBharota add ‘match’-i khell-tole.

Ani uprant Abrilachea23ver-saun Bharotachopongodd Pakistan-ak La-hore, Faisalabad, Karachi

ani Sialkot hanga panch‘match’-i khelltole.

Toxench he donuy pon-godd Azian Shah Hockey

spordhen bhag ghetole. Hispordha Malaysia-cheaIpoh hea xarant Marsachea9 te 16 tarkhe meren khel-

lonk yetoli.Bharot ani Pakistan ho

‘hockey’ khell 2006 vorsakhell’lole ani donuim de-samni tin tin khell khel-l’lole. Pakistan tin khell jik-loli, ek harloli ani don‘match’-i badabad zaloleo.

Donuy desank sogllemellon 11 ‘Olympic hockey’podveo (titles) asat tan-tuntleo Bharotak att (8) aniPakistan-ak tin (3) podveomell’lole asat.

Mat halinchea vorsamniontoraxttriya ‘hockey’ mol-lar tanchem prodorxonnsarkem bigoddlam. ‘2012London Olympics’-ak Pak-istan 7vea sthanar zalearBharot 12vea mhunnchemnimnnea sthanar asloli.

Cristiano Ronaldo

Cristiano Ronaldo, Portugez desanchemfuttboll noketr ani Real Madrid hea fut-tbolpongddacho boreantlo boro khellgo-ddo zaka futtbol mollar zaitim inamamfavo zaleant tache vixim toddy mahiti:

l Cristiano Ronaldo – cho zolm Febr-erache 5ver, 1985 vorsa Madeira zunvear,Purtugal, hangasor zalo.l 2002 vorsa, fokt 17 vorsanche pirayerto poilech pavtt Purtugalachea Sportinghea futtboll pongddak khell’llo ani fut-tboll mogianchi kallzam jikon ghetlim.l 2003 vorsa tannem 12.42 ‘millionpounds’ ho vhodd ‘contract’ mandhunghetlo.l 2004 vorsa tachi ‘United’s Player ofthe Season’ mhunn nivodd zali.l 2007 vorsa taka don ‘titles’ mell’lle:‘Player of the Year’ mhunn tachi nivoddzali zalear Inglanddachea ‘ProfessionalFootballers’ Association (PFA) hannimtaka ‘Young Player of the Year’ mhunn‘Title’ dilo.l 2007 vorsa Inglanddacxhea “FootballWriters’ Association” hannem taka‘Footballer of the Year’ mhunn podvi dili.

l 2008vorsatakaportundusrepavttPFAPlayer ofthe Yearmhunn vinchun kaddlo.l Portuguese Fottballer of the year:Soglle mellon att (8) pavt - 2005, 2006,2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012 heavorsamnil FIFA’s Puskar Award: 2009 vorsaboreantlea borea gola khatir. l Ballon d’Or Silver award: Don (2)pavtt – 2007 ani 2009 l FIFA Ballon d’Or Silver award: Don (2)pavtt – 2011 ani 2012Puroskara vixim uloitana Ronaldobaban oxe udgar kaddle, “Puroskar mel-lop mhojea jivitantlo boreantlo borokhinn zaun asa. He puroskar hanv mhojifamil, ixtt, vangddi ani mhoje sogglekhell-mogi hankam bhettoittam”.

Sonvsarantlo KhoddegantthFuttbol Khellgoddo

‘FC Barcelona’-soit Messi-k ‘coach’korpachem Maradona-chem sopon

Madrid: Adlea Argentina aniBarcelona-chea ‘star’ khellgoddean,Diego Maradona-n tachea desacheaLionel Messi-k Barcelona soit ‘coach’korpachem sopon asa mhunn ukt-tailem.

“Mhojem lhan sopon asa, ek disLeo-k Barcelona-n ‘coach’ kor-

pachem,” oxem Maradona-n sanglem.Maradona-n, ‘World Cup 1986’

jikpi, Messi borabor raxtriya pongod-dak don vorsam khatir ‘coach’kelolem asa.

Sod’deak Barcelona-chea ‘Champi-ons League’-an AC Milan lagim anidon pautt Real Madrid lagim har-

loleak Messi-chi zaiti ttika aikonkailea. Messi-chem somorthon (de-fend) korun sanglem “Mhaka dis-onam don ‘match’-imni Messi-cheaprodorxonnak lagon tachi ttika ko-runk tumkam odhikar asa so kiteaktannem ‘season’-ak marlole soglle‘goals’ polloit zalear khorech thokn-nay korpachi.”- Maradon-an fuddemmhunttlem.

‘La Liga’ spordhen Barcelona voirasot, mat tankam Milan-a lagim mel-l’loli 2-0 har tanchea Champion’sLeague jikpachea anvddeacherthambo haddunk xokta.

“Adle ‘coach’ Pep Guardiola-nBarcelona soddloleak tanchiporisthiti vaitt zalea. Adim tanchem‘passing’ ani ‘finishing’ bori asli, punnatam bholtench kitem disonk yeta,”mhunn Maradona-n sanglem.

Maradona Spanish Cup jikla mat tofokt don ‘seasons’-am khatir Spain-ak aslo, hachea uprant to Italy-cheaNapoli pongddak khellon tannenzaitem yes melloilem.

KUALA LUMPUR: Futtbolodhikariamni khellantlean‘match-fixing’-chem kankrumttun kaddunk soputdila, punn tatun vangddiaslolea guneanvkarankdhorunk khor kaide vevha-ran haddpachi goroz, oxemmhunnlem.

‘Interpol’-a vangdda dondisanche bosken FIFA-chesurokxa sonchalok, RalfMutschke-n sanglem kiFIFA-che ‘match-fixing’-ar“zero tolerance” mellongheunchea khatirfaideachea kaide vevharanghalpachi goroz mhunn.

“Ami khellgoddeancherani ‘referee’-ncher jivitb-hor bondhi ghaltat, punnopradhi bhair mekllebhonvtat – tankam kaimkheast mellonam tem chu-kichem,” oxem Mutschke-n, mhunttlem. Italy desant‘wanted’ aslolea eka oprad-heak, zo ‘match-fixing’-anuy samil asa - taka dho-runk Singapore-chea

nhoykara vixim,potrkaranchea proxnachozobab ditana tannem temudharonn dilem.

“Amkam nemamni anikaideamni bodol haddunksorkaranchea adharachigoroz. Khellant fottingpon-nam zatat tanche add zhu-zonk zaitea desam lagimfavo te kaide vevharannant,” Mutschke-n fuddemmhunnlem.

FIFA-cho kaideanghoddlolo zomo osleakexink lagon, vegveglleadesanchea khell montrimborabor May mhoineanBerlin-ak ghoddon yevpieke bosken ‘match-fixing’vixim bhasabhas zatoli,mhunn tannen sanglem.

“Khellantlean hem kankrumttun kaddunk amihatan-hat ghalun vavrunktoyar asanv. AFC hi pidda

purayponnan Asientli(Asia) bhair uddoyi merensuseg gheunchi nam,”oxem AFC-chea probharikormkari (acting presi-dent), Zhang Jilong-ankhellan ghoddpi vaitt vos-tum vixim uloitana san-glem.

Tannen hem-i manunghetlem ki tem duens pu-rayponnan kaddop kot-thinn (difficult) asonkxokta, chodd korun Asien,zoim zugar zaitea za-geancher ximpddot anivaddot asa.

“Match-fixing, ekasongottnnek ekli raun zhu-zonk zaunchi nam. Ti zhu-zonk, amkam boraborvavurchem poddtolem,”Zhang-an mhunnlem.

Singapore-che pulis,zaitea vegvegllea desamni‘match-fixing’-k lagon nanvvoir ailolea, Singapore-chea Dan Tan Seet Enghachea add karvay korcheapoilim khor purave magtat.

‘Match-fixing’ kaide khor korunk goroz

Rogtdab hacher NiyontronnAmerikent panch-antlea

eka tornatteak unch rogtd-abachem (high blood pres-sure) duens asa oxem hal-inch Washington hangasoreka voizuku potranboroilam. Hantun 24 te 32vorsansanchea tornattebhurgueank ‘hyperten-sion’-a vorvim hea rogtd-abachea duensak sam-podleat. Amche kuddintrogot dhanvot asta. Tea vel-lar amcheo rogot voch-pachea xiramni ho kherittorecho dab (pressure) zatataka rogtdab (blood pres-sure) mhonnta. AmcheaBharontantui unnech un-nem 70 tokke tori lokakrogtdab asa.

Unch rogtdab hea duen-

sachi survatek kainchchin’nam (symptons) diso-nant. Tea vorvim zaiteazannank hem duensapleak zait mhunn loxantpassun yena. Hea duen-sacher khoreponnim lokxghalinam zalear kallzacherani xirancher khubuch pezyeta ani oxem zaun kallza-cho dhoko bosom yeta vomenduvacho dhoko bosonyeta. Panch tokke lokankkidney-chem duens aslear,vo kednaim vokdancho‘side effect’ zalear ho rok-tdab zaum yeta. Rogtd-abachem zavpak mullkarann zaun asa ‘hyperten-sion’. Zednam amchea kud-dintleo kensornolli (capil-laries) vo barik xiro

bhitorlean purvotat ted-nam rogot kuddintleantvhoir soronk pavta anikallzacho dobav vaddta anidusrea mottea xirantleanrogot vegan ani forsanvosonk lagta. Toxench kud-dint chodd mitt asleakaranan rogtdab vaddta.Dusrem mhontlear amchipiray vaddta titlo amchorogtdab vaddot veta.

‘Hypertension’ zaunksabar karonnam asat. Hemduens vorsam sortat titlembodlot ravta. Chodd chin-top kelear, munxachea kud-dint axil’lo ‘adrinal gland’ek kherit ‘hormone’ toyarkorta ani hea vorvim ‘hy-pertension’ vaddta. Sigrettivoddop, soro chodd pivop

ani sodanchi jivitachi chalvyama (exercise) viretsarop osleank chodd korunrogtdab zata. Punn rogtdabchodd vaddounk diuncho

nhoim mhonn zonn ekleanaple piraye pormonnemhea duensachi kallzi ghe-unk chodd gorjechem.

Rogtdab zagear dovrunk

jevna-khanache babtint za-itoch upay gheunk zai. Mittjevnnant ghevpachi amkamsogleank sonvoim asta. Teapasot lhan astanach amiunnem mitt khavpachi son-voim korunk goroz. Je lokaplea jevnnant komi mittkhatat tankam ‘hyperten-sion’-acho dhoko nasta. Aizkal sogle sadharonn nagriktoxech ‘diabetes’ aslele mo-nis jagrut zalele asat. Teaplea jevnnant mittkhubuch komi vaprunk la-gleat ani tacho faidotankam mevla.Toxech pa-pad, lonchem, kharimkhannam, ani toyar mevtattim jevnam khavpachimunnim korop chodd gor-jechem.

Zaite pavtti eka monx-achea voznant vadd zali za-learui ‘hypertension’ zaumyeta. Teach passot aplemvozon nam vaddovop vovaddlolem vozon denvop,rogtdab zagear ravonkxokta. Jevnnant choddchorob aslear monxachemvozon vaddta. Chodd korunmas khaupachem unnemkelear borem. Jevnanttelant bazlelem khaunchesuvater ukoddlelem vo sa-dem bazlelem khalearborem. Tela vorvim kud-dint chorbi vadta ani magirrgtdab zaunk pavta.

Zorui tor konank pottakchodd chorbi aslear torthaka chodd rogtdab asomxokta. Unch rogtdab hi ‘di-

abetes’-achi poili xiddi. ‘Di-abetes’ ani unch rogtdabasleleanim aplea jivachichodd kallji ghenvchi goroz.Zorui tor rogtdab niyantro-nan (control) dovorlem tordiabetes chodd zaunkpavonam. ‘Diabetes’ asloleamonxanim aplem rogtdabkomi dovorop hem choddfaideachem. 130/80hachea vhoir zorui torrogtdab asop mhonchemunch rogtdab asop. Unchrogtdab soukas vhoir sortaani eke eke pavtt gomonas-tanam sarkoch vhoir pavta.Teach pasot porot porotami topasnim korop, anifavo tim vokdam nam chuk-tam ghevop chodd gor-jechem.

Kallzache Piddek UpayRogot tor sulsullit amche

kuddintleant danvtelem torhem chodd xem kam kalzacheavalvancher tharlolem asta.Zorui tor he valv bigodle tor xi-rantlean rogtak dhanvpak kot-tin zata. Modekot ravon ravonrogot kuddintlean vosonklagta. Ani haka lagon rogtantpranvayu ( Oxygen) komi zata.Ani hea karanank lagon thoddovell chol’lear pasun dhap martatem amkam dison yeta. Udiknhatana , gharant matxem kamkelear vo barik barik halchalpasun kelear jivak tras zaunklagtat. Teach borobor hord-deant kalliz boddounk lagta vogunvol yeunk lagta, oslim-ilakxnnam amkam distat.Kallzache valv bigodloleakaranank lagon rogtachi dixeaani fors bodolta vo rogot add-kollot xiranim veta zachevorvim kallzachea tthokeamni(heart-beats) bodlau yeta, veg-lle veglle toren avaz zata. Heatorekvar tthokeam vorvimkhoincho valv piddear zala temdotorak kollon yeta.

Kalzache valv bigoddleat

mhunn zanna zaupak X-ray aniECG-cho vapor kortat. Heavorvim kallzacho akar bodol’laani kalliz futfut’ta zalear gomta.Punn heo topasnneom puraynhoim. Fokot ‘cardiography’ vo‘Colour Doppler’ heatopasnnea vorvim valvanchisarki mahiti mellta zachevorvim valv kitlo bigoddla , ekamekak chitkola vo burak barikzala, toxench valv sarko bondzainam zaun rogtachi dixeadusrea vatten veta, hem soglem‘colour doppler’-a vorvimsarkem ugteponnim dista. Heatopasnne vorvim kallzachemduens kitlem marekar asa,acher vichar korum yeta. Val-vam modem thoddoso pasunbod’dol zaun zorui tor valvbigoddla zalear vokdam gheunboro zainam. Hea pasot am-chea kuddichea chalincher aminiyontron (control) dovrop animitt jevnant unnem koropchodd gorjechem.

Kallzachem duens zaloleaduentim modem 60 te 70tok’ke duentink kallzachedhave vattechi xir barik zaleli

dista. Osle poristhitin hexirechi runday vaddounk op-eresanv ho ekuch upay.Pãyanche zangddachexirentlean barik bhurak koruntantunlean fugo asleli nolli bhi-tor ghalun sarki kallzant bhitorghaltat. Ho fugo tea valvacheamodem dhovrun fulloitat anithi xir zi barik zaleli thi ugttikortat. Hea upaya khatir duen-tik 2 te 3 dis hospitalantravchem podta. Valv sarkochbond zalear operesanv ko-rchench poddta.

Oslea vellar chhathi ugddunmhonchem ‘ Open heart sur-gery’ korchi podta. Piddear za-leli valvachi xir kaddun teachmapachi dusri xir thoim ghal-tat. He valv don toreche astat.Kednaim metallic vo chodd ko-run eka khaxea plastikache as-tat. He valve 12 te 15 vorsampasun togtat. Hea valvank rogotlagon te ghott zaum yeta, anihea vorvim vegim piddearzaum yeta. Oxem rogot dhattzainam zaunk te bore torensamballunk kherit vokdam

gheunchi poddtat. Ani timsarkim gheunk gorjechem, timsubezui gheunk favonam nammhun komi zaunk favonam.Oxiodchonn zaunchi nhoymhunon rogtachi dhattayechiporot porot topasnni kortat.Anik ek torecho valv melltazantun rogot dhatt zainam,punn to valv chodd temp togo-nam.

Toddkeant, valv bodol-pachem operesanv ho ek ni-manno upay nhoim. Ek pauttbodololo valve kednaim poro-tui bodolcho poddta. Teoch xirojeo fugo ghalun rund keleleoporot ekdam oxir zatat. Headuensant yog’gya vellar upaygheunk gorjechem. Vell za-unche adim vo chodd vell za-toch operesanv korop sarkemzainam. Oslea duentini porotporot apli topasnni koritravonk zai. Vokdancho porinamvo topasnni yog’gya vellar ke-lear chodd borem. Halincheatempar hacher zaito sod (re-search) chalu asa. Fuddarakgoddie hacher anik zayte noveupay yevunk xoktat.

Rokddo zannttozalolo naka?

Anik eke nove sod-i (re-search) pormonem ‘lowcalorie diet’ khal’lear zant-teponn yevpachi palli komi(less) gotin (speed) zatakhoim. Orthpurnn bho-laykechi jevpachi pod’dotpall’lear, vhodd pidda zoxeki goddem mut, ‘cancer’, de-mentia toxench kallzachimpidda ttallunk zata. Sod ko-rpeank zannun aile kibhukelele ravo nastana,thodde ‘calories’ khal’lear,jivitak gorjecheo peshio (vi-tal cells) hancho vinas zav-pacho fuddem dhukolta.

Hem zantteponnachenishan kollounk dinaani bori bolayki sam-balunk adhar dita.

Adle sodi por-monem kollon ailelemasa ki, 20 te 30% jin-necho vell vaddoupakhatir jevonn-khannkhavpachem 40%-andenvounk zay mhunn.

Hi sod ‘mitochondriacells’-ancher adharit asli.Zannteponnachea survatek‘mitochondria’-ncho vibaddzavpak survat zata.

Sod-i pormonem êk vostmat spoxtt asa ki ‘calorie in-take’ denvoili zalear tachoporinnam zantteponnacherzatelea pidde-add boro asamhunn. “Zor lokanchimkallzam komi goticher zant-tim zatat, zalear hem ma-nunk zata ki te zayto velljiyetele,” oxem ProfessorJohn Holloszy, hannen san-glem.

‘Low Calorie Diet’ kha!

Page 12: 9 March Amcho Avaz

‘Maim Lipoita Sun Dakhoita’haka poilo inam

Poramporik ritin ghoddun yevpiGõyche Zomnivoilo Khell zochoddso Carnaval-a somoyar zata,to rakhunk ani samballunk, ‘TiatrAcademy of Goa’ Khellancho Utsovghoddun haddtat. Hea vorsa ‘So-corro Socio Art & Cultural Associ-ation’-an, ‘92.7 Big FM’-a boraborFebrerchea 18 ani 19 tarkher Vad-dem, Socorro, Bardez hangasorghoddoun haddlo.

Nanvosto boroupi ani digdorspiC.M. Davorlim, Jack Rodson, XavierMascarenhas ani Cony Diashanche, toxench Fr. Santan Car-valho-n boroilolo ani Shirish Naik-an digdorson dilolea khellamni heautsovan bhag ghetlo. Soglle mellon5 zomnivoilea khellamni bhagghetlo.

Hea utsovak pollovpeancho pro-

tisad boro also. Fr. Santan Car-valho-n Ut’tor Gõyant hea utsovakboddti diupache yevzonnek lagonTAG-chea proitnachi tokhnnaykeli.

Khell Utsovan inam mellpi Khellhe asat:

Poilo Inam: Xavier Mascaren-has & ‘Troupe’, Curtorim - ‘MaimLipoita Sun Dakhoita’ hea khellak.

Dusro Inam: Jack Rodson &‘Troupe’, Benaulim - ‘Porbim Tuka’haka.

Tisro Inam: ‘Socorro SocioArt & Cultural Association’- ‘Sos-nikaiecho Inam’ haka.

Namnneche tiatrist Cyriaco Diasani Osvi Viegas porikxok (judge)mhunn asle, Porvorim Amdar Ro-han Khaunte Mukhel Soiro aslo aniTAG-cho Odheokx Prince Jacob aniSochiv Victor de Sa hanchea hajir-ponnan inamam vanttlim.

Tiatr Academy of Goa-nayojit kel’lo Dezembrmhoineanatlo tisroBhurgeancho Tiatr Utso-vant 10 bhurgeancheapongddamni bhag ghetlolo.Vellantlean vell kaddunmhonnlolea bhaxen han-vem hantle kaimbhurgeanche tiatr pollele.Bhurgeam kolakaranchetiatr polleunk mhaka kheriturba bhogta, karanntanchea tiatramni ek veg-lich khoxallkay lipun asta jituka dusream kolakaramsovem disun yena. He fauttzaiteach kolevontbhurgeamnim apli gav-pachi ani bhumika kor-pachi kola tiatr palkardakoili ani prexokanchi xe-baski ani apurbay zoddunghetli. Tanchea angantasloli kola bariksannempollelear ek sidh zata anitem mhonnlear, Tiatrpalkak porzollit fuddarravta.

Punn ekuch khub amkamvaitt dislem ani temmhonnlear, hea amcheaf u l l t e a - v a d d t e a mbhongeachi kola polleunkani tankam vakhanddunaplo pattimbo diunk vosre-ant favo to lok nam zalo anizait goddiek bhurgeanchimmonan legun dukovleim as-tolim. Hanvem kaim tiatrpollelea tea disamni vosre-ant lok khub komi aslolo.Khorem mhonnlear heabhurganchea tiatrank vosrobhorun lok asunk zai aslo.Lagxileam ani poixileamavoi-bapainim apleambhurgeank sangatim gheunhe bhurgeanche tiatr polle-unk zai asle ani oxe torenlhan bhurgeancheamkallzam-monan tiatranchomog rigtolo aslo.

Bhurgeancho tiatr utsova

babtim anik ek sangchemmhonnlear, bhurgeamnimaplea angant asloli gav-pachi ani bhumika kor-pachi kola dolle-bor prex-okanche nodre mhukardovorli. Tankam soglleankxebaski favo, tosich xebaskifavo tanchea avoi-bapainkzannim aplea bhurgeanktiatran nachunk ani bhagghuenk ut’tejon ani por-vangi dili. Amchi xebaskibhurgeanche tiatr borounte machier haddunk fud-dakar ghetoleank. Tiatrzaun asa amche sonskru-tayecho mukheli bhag aniho bhag vorsam bolannd-dtatt toxim mozbut aniokhonnd zait vochunkgoroz. Ani oxem zatolemtor amchea tornatteamnimbhurgechponnir hantunaplo hat-bar gallop chodd

gorjechem. Amchea torn-natteank ani bhurgeank tia-trancho mog laun divop anitankam tantun samil koropavoy-bapiacher thorlolemasa.

Hea bhurgeanchea tiatrutsovant sabar cheddecheddvam konknni palkarkhub porzoll’lim ani prex-okanchea dolleamnim ge-lim mhonnlear otitay zan-vchinam. Tanchea anganttiatrachi kola khub motteaprommanan bhorloli asa tinodrekh disli. TAG-n heabhurgeanchi machie-kolabariksannem nondh kelaastoli mhonn hanv somzo-tam. Tannim hea soglleamtiatranchem video rekord-ding kelam tor, hem reko-rdding tannim atam ek tia-trachi zanniv aslolo kheritsomiti vinchun dor ek tiatr

bariksannen topasnnim anitancher obheas korunkgoroz. Hantun khoim chukiasat teo pongddanchenodrekhhaddun fuddaraknittayer ghalpak sompe-ponn zatolem. Toxench, jeabhurgeanchea angant khubmottea promonnan tiatra-chi kola dista, zanv magirgavpachi vo acting kor-pachi, hancher TAG-n il’lemoglem loxk ghalun tankamtiatr machier mhukarvochunk favo temmargdorxon korun, anikurba dilear faiddeach ur-tortolem. TAG-n Tiatr Utsovkelo, duddvanchi mozot diliani inama vanttlim mhonntanchi zababdari thoinchsomponam, huxearbhurgeank favo ti sondhimellpak zai tanchea angan-tle gunn fullonk.Bhurgeanchea avoy-ba-paynk khoxi aslear tankamvevsayek nodrent actingani gavpachi talim kivammargdorxonn korpak TAG-n fuddarkar ghevpak goroz.Fuddark amchea tornat-teank konknni palkar ekporzollit ani arthik nodrentek mozbut fuddar ravtahem mhojean khatren san-gunk zata. Amchea palkarchodd ani choddvesayekponn (profession-alism) bitor sortolem za-lear hachi survat hanga aniaiz zavpak zai. ‘Catch themyoung and watch themgrow’ hem dhoronn TAG-n

apnnavpachi goroz. Sod’deak TAG bhurgean-

cho tiatr machier haddunkdor eka pongddak 20hozar rupianchi arthik mo-zot dita. Hi bori gozal. Punnamchea bhurgeanchea an-gant asloli kola pollelear,hantun anik vadd korpachigoroz asa oxem mhakadista. Sod’deak 20 hozararthik mozot asa ti fud-darak 30 hozar pasun ke-lear kainch vhoddlosoTAG-k arthik doko zanv-chona. Somoz, dha pon-godd zale tor, anik 10 hozararthik mozot dor ekpongddak vaddoilear anikek lak ogllo despez zatlo,zaka tannem atanch nirn-noi gheun ‘Budgetary pro-vision’ korunk yeta. Karannoxem kelear tiatr machierhaddttat tea pongddamnivevsayek digdorxpi cho va-por korun tiatrak aniksobay ani nett diunk xokta,tech toren bori vevsayekbizli ani machiechi mand-davoll korunk sompeponnzatlem. Oxe toren,bhurgeanchea tiatrankanik rong ani nett yetlo,dorzo vaddtolo, ani zoprexok aiz bhurgeancheatiatrank pattimbo ani velldiunk ang marta to apx-inch voddon vosreantyetlo. Hantun TAG-chochnhoi bogor, bhurgeanchoani amchea Tiatracho mot-t’tea promonnan faidozatlo!

Tiatr Machier

Mhalgodde Tiatrist

Lekhok ani Ttikakar

Daniel F De Souza

Ponnje<Sonvar, 9 Mars, 2013<

“Svotontr Gõyant Tiatrachi Udorgot”ALEIXINHO DE CANDOLIM( 1913 – 1963 )

Kandolle vo Can-dolim Arbi somdirannhannoilolo ek sobitani sundor oso ganv.Kandolle ganvancherkholayen nodor mar-lear hea ganvank son-s k r u t i k ( c u l t u ra l ) ,vigheanik (scientific),itihasik (historical) anisahit’tik (literary) mol-lancher khub mhotvasa tem dakoll zata. Iti-hiasik nodren hea gan-vant – Sinquerim vad-deant – Aguada-chem

kott asa jea kotta vorvim Gõychi rakhonn zaloli asa.Tech porim itihasik mollar Goyantle Purtugezank dan-vddanvche khatir Bharatantlem poilem bondd (revolt)Pintos ghorannean kelem tanchem ghor azun poryantPintos vaddeant ubem asa. Vigheanik vo ‘Scientific’mollar sonvsarak ‘Hypnotism’ dilolo famad ‘Hipnotist’Abade Faria hachem ghor azun asa zalear sahitik (lit-erary) mollar Konknni bhaxek ek adhunik oxemvakronn (grammar) diupi Prof. Joaquim Antonio Fer-nandes heach ganvcho put zaun asa. Tech porim son-skrutik mollar yogdan diupi ani Konknni tiatr ani kan-taram sonvsar bhor gazovpi Akleixinho de Candolim,Young Menezes, Effie Fernandes ani Miss Julie heachganvchim pormollit fulam asa. Aiz ami Aleixinho deCandolim, hea tiatr machiechea mhalgoddea tiatristavixim ilo niyall korum-ia.

Joao Baptista Aleixinho Fernandes tachem sarkemnanv. To Julai mhoineache 9 ver, 1913 vorsa CamotimVaddeant, Kandolle ganvant zolmolo. Bhurgeach pon-nar thavn taka gitam gavpachi ani bhumika (acting)korpachi khub umed asli. Igorjechea iskolant xiktanataka igorjentlim orasanvam mhunnpachi sondhi mell’lliani tea khatir to kantaram gavpak khub huxar zalo.Iskolant vorsavollicho sonskrutik kariakrom’ zatalotedna Aleixinho hache xivai to zavop xok’kea naslem.

Solla vorsancho astana Aleixinho hannem gan-vantlea festache porbechea somoyar eka tiatrantvantto ghetlo. Tanem tantun ek apnnem ghoddlolemkantar mhunttlem. Tem kantar tiatr pollenarank khubavoddlem ani tea disa thavn Aleixinho-chi umed vad-dli. Taka 22 vorsam zata mhunttlear Aleixinho tiatra-chea palkar khub famad zalolo ani lok taka ganvamganvamni aplea tiatramni kantaram mhunnpak ani‘acting’ korpak vortalo.

Taka aplea ganvcho – Kandollecho khub mog aslodekhun tannen aplea nanva borobor Candolim hemganvanchem nanv zhoddlem ani tiatr machier apunnAleixinho de Candolim zalo. Jitlo Aleixinho tiatrmachier diasan dis nanvlovkik zaunk laglo titlenchKandolle ganvchem nanv odhik ani odhik porzollit za-unk laglem.

22 vorsanche pirayer tannem aplo poilo tiatrboroilo. Tiatrachem nanv “Putanchi Duddvanchi Asani Avoiche Disgras” Ho tiatr ani tachim kantaramlokank ekdomuch mandvoulim ani tea disa thavn Alex-inho de Candolim hanche umedik xim ani mer na zali.Tea uprant tannem zaite tiatr boroile ani Kandolen-tuch nhoi punn Gõychea dusrea dusrea ganvamniaple tiatr dakhounk laglo.

Gõyant tiatrachea palkar Aleixinho de Candolimkhub nanv-lovkik zalolo. Punn tea kallar chodd xe Gõy-che bhurge sirvise khatir Mumboi vetale takach lagonAleixinho de Candolim-i 1939 vorsa Mumboi ailo.Mumboint tea kallar tiatr zaite zatale ani tiatristankuikhub ‘demand’ aslo. Chintlolea porim, Mumbointpavona fuddench Aleixinho-k German Pinto hacheatiatrant taka apounnem ailem. Hea tiatrant tannemkaim kantaram gailim ani lokanchim kallzam jikhonghetlim. Tea uprant Mumbointle tiatr directors toxechtiatr pollenar Aleixinho de Candolim hankam ek bore-antlo boro tiatr kolakar mhunnon mandhun ghetlo.

Aleixinho de Candolim hannem sumar 27 tiatrboroile, ‘direct’ kele ani machier haddle. Tache Gõyanttoxe Gõyam bhair gazlole tiatr mhunttlear Mhatarponn,Goycho Posorkar, Amcho Pordes, Mhojo Ghov Basurkar,To Bavtto Dhormancho, Ram Ram Baoji, SonvsarantKonn Konnacho, Omtea Kollxear Udok ani Amchea Xe-tachi Pavnni. Tachea tiatranche borpavollicher nodormarlear Aleixinho-k amchea somazant ghoddta teaghoddneacho khub usko aslo mhunn provar zata.

Dekhik Aleixinho aplea “Mhatarponn” hea tiatrantavoy bapuy zanntte zatoch tanche put aplea zantteaavoy-bapaynk koxe tratar korta tem dakoilem. Putamniapunnuim eka disa zantte zatole mhunn visronk zainaani takaim tachea putam koddlean toch tratament mel-lonk xokta mhunn tannem tea kallaile pillgek koddokxittkavnni dili.

Purtugez kallar poriant ‘Black Marketing’ chaluaslem. Gõyantle posre gorib dakttea lokancheo gorzokortale. Todde posorkar giraikank fottoitale. Aleixinhode Candolim hancho “Goycho Posorkar” tiatr hea vixoy-acher adharlolo asa ani Aleixinho bab duxttposorkarancher karvai korpak zalear borea mo-nanchea posorkarank inam divpak aplea tiatrantleansorkarak magnni korta.

Atam zoxe Gõykar Gulfak vetat tech porim adhimamche Gõykar Basurak vetale. Thoim sirvis kortaleani zaite duddu zhoddtale. Basurak aslolea cheddeakGõyant rokddeoch soirigoti yetaleot ani kazar zavpakoklanchi lainn lagtali. Hoch vixoy gheun Aleinho deCandolim hannem “Mhojo Ghov Basurkar” ho tiatrboroilo ani Gõyantlea dhuvanchea avoy-bapayankdudduch polloun dhuvank kazar korina zaunk xit-tkavnni dili.

“To Bhavtto Dhormancho” ho somazik jivitacher ad-harlolo tiatr aslo ani amchea jivitant amchea dhor-mancho bavtto mhunttlear ‘khuris’ kitlo mhotvachoasa tem dhormik sot Aleixinho de Candolim hannemtea tiatrant bhes borem dakoilem.

Hanvem tacho ekuch tiatr polloilo ani to mhunttlear“Amchea Xetachi Pavnni”. Paskanache porbe somoyar,Abril mhoineant 1962 vorsa hea tiatracho poilo khellKandolle ganvant zalolo. Mhunddkar xetam-bhattantlosogllo vavr kortalo punn tacho choddan chodd faidofokt bhattkar ghetalo. Hi onit ji mhunddkarancherghoddta ti Aleixinho de Candolim hannem”Amchea Xe-tachi Pavnni” hea tiatrant sarki uktti (expose) keli animhunddkarak nit mellonk zai mhunn dakoilem.

Aleixinho de Candolim Julay-ache 16ver, 1963 vorsafokt 50 vorsanche pirayer hea sonvsarak ontorlo.Tachea mornnan tiatr machiecho ukol korunk pott’tid-dkin vavurpi ek kolakar tiatr mollar unno zalo. Tiatra-chea itihasant tachem yogdan bhangarachea okxo-ramni boroun urtolem.

Tomazinho CardozoTiatr mogi

Vasco, Ponnje ani Mapsa Gõy svotontr zalear 50

vorsam bhorlim. Hea svo-tontrayechea 50 vor-sanchea dobajia nimtanTiatr Academy Goa ekkhas sanskrutik dakhovnnghoddoun haddta. Hidakhovnn mhunttlear“Svontr Gõyant TiatrachiUdorgot”.

“Svotontr Gõyant Tia-trachi Udorgot” hedakhovnnecho rochpi anidigdorspi Tomazinho Car-dozo zaun asa. Gõy svo-tontr zalea uprant tiatra-chi udorgot anek toramnighoddon aili. (1) Festamporbank ganv-ganvamnitiatr machier haddtaletache vorvim novea noveabhurgea kolakarankmachier yeunk sondhimell’lli ani tacho vhoddapromannan Tiatr machiekfaido zalo. (2) Nanv-lovkik

‘commercial’ tiatristamnikalla pormonnem tiatrboroun ani machier had-dun tiatr popular kelo anitiatrant zaito bodol had-dun tiatrachi udorgot keli.(3) 1974 vorsa thavn KalaAcademy Gõy hannemTiatr Festival suru kelozache vorvim tiatrmachier zaitim ‘innova-tions’ haddlim ani zaitem‘experimentation’ zalem.Haka lagon tiatrachi udor-got zali. (4) Tiatrantlemkantar jem lokank khubavoddta tacho-i kalla por-monnem fattlea 50 vor-samni zaito vikas zalo.

Voileo chearuighoddneo monant dorun“Svotontr Gõyant Tiatra-chi Udorgot” hi dakhovnnrochun haddlea. Hidakhovnnent venchik tia-tranche dekhave ani

venchik kantarancheprodorxonn zatolem. Hidakhovnn he porimmachier haddtole:

Aitaradis, 10 Mars,2013 sanjechea 7.00 vorar- Vasco, St. Andrews Igorjelagim.

Somaradis, 11 Mars2013, Sanjechea 7.00 vo-rar - Open Air Auditorium,

Kala Academy, PanjimMungllaradis, 12 Mars

2013 donparchea 3.30 vo-rar, Hanumant Theatre,Mapusa.

He dakhovnnent nanv-voste tiatr kolakar bhagghetat te oxe asat: - Fa-tima, Irene, Maria, Joslyn,Selza, Larissa, Simonia,Lynne, Anil Kumar, Prem-

anand Sangoddkar, SheikAmir, Sucorro de SantaCruz, T. Britton, Assis Car-dozo, Eugenio Cardozo,Shivanand Naik, EdwinFernandes, Anthony Car-valho, DnyaneshwarMorajkar, Joao Cardozo,Mathias Mascarenhas aniTomazinho Cardozo. Teaxivai ‘King Fisher Voice of

Goa’ ani ‘SOAD 3 Interna-tional’ hantun gavpakhatir poilim inamam jik-lolim Queeny Fernandesani Akash Telgu hedakhovnnent bhag ghetat.

‘Stage Setting’ TimothyDias hannem kelam za-lear ‘Background Music’ani ‘Light Effects’ VikasChopddekar hannem ke-lea. Luis Cota ani tacheasangateamni songitdilam. He dakhovnnechirochna ani digdorsponn(concept & direction)Tomazinho Cardozo han-nem kelam.

Hi dakhovnn pollounktiketti nant. “Admissionfree’ asa. Hi dakhovnnpolloun svotontr Goyanttiatrachi udorgot zaleatache vixim mahiti mell-toli ani movjem vellsarpachi tan-ui bhagtoli.

Vinchar Zobab

Anil Kumar ani Tiatr machi1 Kedna ani koso tiatramni

bhitor sorlo?Zabab: Tiatramche

vevharik machiyer 1969vorsa bhitor sorlom. Poilokhell tiatr zaun aslo AntonMorais hacho ‘ZolmachiKhomptti’, ani uprantPatrick Dourado hacho ‘Tinthembe’. Uprant 1980 vorsaPrem Kumar hacho ‘OrdiBhakri’.

2 Atam poryant kitle tiatrboroyleat?

Zabab: Mhoje svotachesumar 19, ‘Otmo’, ‘DevPodvedar’, ‘Dubau Ek Uzo’adi…

3 Tuje pormonnem lokakavoddlole tuje tiatr khoimche?

Zabab: Mhojea mota por-monnem hanvem soglleboroylele tiatr lokamni man-dun ghetleat.

4 Azun poryant kitlim sumarkantaram ghoddleant?

Zabab: Hanv gaitam tesoglle ‘solos’, dusream san-gata ‘duets’, ‘trios’, ‘quartets’,panchke hanvenuch ghod-dleat.Konknni chol-chitramni zoxem ‘Kant-teantlem ful’ hantun sogllimgitam hanvenuch rochlelim.‘Goa Film Festival’-acho2004 vorsa ‘best lyrics’ hopuroskar mhaka favo zala.Ani aiz Konknni mollar je ka-torist (males ani females)poryant hanvem ghoddlolimkhupuch kantaram gaileanthem khud tim kobul kor-tolim.

5 Kitlea sumar tiatramni ‘act-ing’kelam?

Zabab:Mhojea svotacheatiatram bhair soglle nam-neche boroupi/digdorspi M,Boyer, C. Alvares, Fr. FreddyJ. Da costa, Kamat de Asolna,Shalini Mardolkar adi. Mho-jea ugddasa pormonnemsumar 400 boroupi/digdor-spi hanchea tiatramni han-vem vantto ghetla, henvuinond kelolem asa.

6. Tujem boreantlem borem‘acting’ khoinchea tiatrant?

Zabab: Prem Kumaracho‘Ordhi Bhakri’, Mike Mehta-cho ‘Grant Road’, M. Boyerhacho ‘Mog-Kazar-Divors’,John Claro hacho ‘InglezMadam’ ani PatrickDourado-cho ‘Tin Thembe’,adi.

7. Tiatracheo VCD kaddleat?Zabab: Mhojea khud tia-

tramcheo kaddunk na, punndusreamchea tiatramcheokaddleat.

8. Kantaramcheoaudio/video CDs kaddleat?

Zabab: Hoi, ‘Anifa’, ‘Kam-dar’, ‘Dennem Avoychem’,

‘Hello London’ ani ‘BhavartBhorvanso’.

9. Konknni filmamni ‘acting’vo anik kosleim kam kelam?

Zabab: ‘Girestka’i hem ‘cel-luloid’ Konknni filmant ‘act-ing’ kelam. Magir video fil-mamni – ‘ Zababdari’, ‘To disudetolo’, ‘Konn zababdar’ ani‘Doulot’. ‘Bhitorlea monachomonis,’ Ives Tavares hacheafilmant ‘Best Actor of theyear 2005’, inam favo zala.Ani atam ‘Ghat’ hem Jamesvideo films hachea filmantmukhel bhumika kortam.

10. Kantaranche ‘lyrics’ pus-tok rupan chhapleat?

Zabab: Solfam soit mhojeakantarachem ek pustok veg-imnuch bhair sorpachemasa.

11. Tiatrache ‘scripts’ pustokrupan uzvaddayleat?

Zabab: Hoi, ‘Devpodvedar’, ‘Bhirant’ ani ‘Di-vea pondak’ he mhoje tintiatr pustokam rupan uzvad-dak aileat.

12. Tiatr kolakarank tuzosondex

Zabab: Tiatristamni ap-aple tiatr khoincheai vixoy-acher boroile mhonn koslichhorkot na. Punn tiatrachiborpavoll matr sahityik dor-jeachi asonk zai.

13. Tiatr pollenarank tuzosondex

Zabab: Tiatr pol-lenaramni sogllea tiatris-tamche tiatr pollounche anitiaristank urba dinvchi. Tiatrpollenar asat mhonnonuchamche tiatr jive urleat.

‘TAG’-cho 2ro Khell Utsov

Bhurgeancho Tiatr utsov