CHARAKTERISTIKA ZAŤAŽENÝCH OBLASTÍ BRATISLAVA

CHARAKTERISTIKA CHARAKTERISTIKA ZAŤAŽENÝCH OBLASTÍZAŤAŽENÝCH OBLASTÍBRATISLAVABRATISLAVA

TamáTamáss Héger HégerZuzana LegindiováZuzana LegindiováMaroš UličnýMaroš Uličný

-SR sa nachádza v oblasti s najväčším regionálnym znečistením ovzdušia a kyslosťou zrážkových vôd v Európe.-Medzi takto ohrozené oblasti patrí aj Bratislavská.

Najvýznamnejšie zdroje znečistenia

Priemysel Doprava Komunálny odpad

Priemysel

SLOVNAFT a. s. Bratislava Paroplynový cyklus Bratislava Istrochem Bratislava Volkswagen Slovakia Bratislava

SLOVNAFT a. s. Bratislava Produkuje asfalty, vykurovacie a mazacie

oleje, tuky, bitumény, parafíny, rozpúšťadlá a hlavne palivá pre dopravné prostriedky (benzín, motorová nafta, letecký petrolej) od roku 1957

Znečisťovateľ podzemných vôd a povrchových vôd, ovzdušia, pôd ropnými látkami a ich derivátmi

Slovnaft dokáže spracovať ročne 5,5 - 6 mil. ton ropy

V každom roku monitorujú stav pôd a vôd okolo rafinérie

 PPC Energy Group

Paroplynový cyklus sa to volalo pred odkúpením Penty

Výroba tepla a elektriny Produkujú základné škodliviny zo

spáleného zemného plynu vypustených do ovzdušia (v tonách)

Istrochem Bratislava

Zaniknutý podnik Vyrábal-gumárenské chemikálie

-priemyselné trhaviny -agrochemikálie -polypropylénové vlákna -farebné koncentráty

Areál podniku vytvára environmentálnu záťaž

Volkswagen Slovakia Bratislava

Doteraz podnik vyrobil viac ako 2.5 milióna áut, 5 miliónov prevodoviek a 200 miliónov komponentov

Je jeden z najväčších exportérov v SR V závode funguje systém

environmentálneho manažérstva

Doprava Podiel dopravy na celkových emisiách

CO2 vzrástol zo 6% na viac ako 14% celkových emisií skleníkových plynov

Mapa znečistenia ovzdužia Bratislavy dopravou

Komunálny odpadOLO a.s.

zber, preprava, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie komunálneho odpadu a drobných stavebných odpadov na území hlavného mesta

rok 2010 priniesol spolu 164 796 ton vyzbieraného odpadu

zmesový komunálny odpad - 117 579 ton vyzbieraný separovaný odpad – 19 798 ton ostatný vyzbieraný odpad zo stojísk,

mestských častí a od zákazníkov – 27 419 ton v spaľovni sa v roku 2009 spálilo celkom 125 640 ton odpaduodpad.

Komunálny odpad priamo v Bratislave sú 3 skládky:

- v Podunajských Biskupiciach

- v Devínskej novej Vsi

- vo Vrakuni v Bratislave sú 3 spaľovne:

- Spaľovňa OLO vo Vlčom hrdle

- Spaľovňa Slovnaftu

- spaľovňa nemocničného odpadu pri nemocnici na Pažítkovej

Komunálny odpad

ZLOŽKY ŽPŽKY ŽP

Ovzdušie  Voda Pôda

Ovzdušie

Emisie základných znečisťujúcich látok (TZL, SO2, NOX, CO) v dlhodobom horizonte (1990 – 2009) trvalo klesajú, avšak rýchlosť poklesu sa po roku 2000 výrazne spomalila. Prechodne v rokoch 2003 – 2005 bol zaznamenaný mierny nárast emisií, po roku 2005 už bol udržaný klesajúci trend

Ovzdušie

Napriek pretrvávajúcemu trendu poklesu emisií znečisťujúcich látok došlo v roku 2010 opätovne k prekročeniu limitných hodnôt vybraných znečisťujúcich látok v ovzduší (NOX, PM10, PM2,5) stanovených na zabezpečenie ochrany zdravia ľudí

Ovzdušie

Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia za rok 2010

Ovzdušie

Priemerné ročné koncentrácie SO2 zo stacionárnych zdrojov a automobilovej dopravy

Voda: Dunaj

na jeho znečistení sa podieľajú: priemyselné a komunálne odpadové vody, poľnohospodárska činnosť a lodná doprava

znečistenú vodu do Dunaja privádza aj rieka Morava

znečistenie nepolárnymi extrahovateľnými látkami, nerozpustnými látkami, dusičnanmi, fosforečnanmi, organickými látkami a na niektorých úsekoch aj ťažkými kovmi – ortuťou a hliníkom

Významné zdroje znečistenia vody Čistiareň odpadových vôd v Petržalke Ústredná čistiareň odpadových vôd

Vrakuňa Mechanicko-chemická čistiareň

odpadových vôd Istrochem Mechanicko-chemicko-biologická

čistiareň odpadových vôd Slovnaft je však možné pozorovať pokles

množstva vypúšťaného znečistenia z týchto zdrojov, čo dokazuje zníženie hodnôt ukazovateľov znečistenia vody

Ukazovatele znečistenia vody biochemická spotreba kyslíka (BSK5)

chemická spotreba kyslíka dichrómanom (CHSK-Cr)

nerozpustné látky (NL)

Pôda- zaťaženie

poľnohospodárske pôdy: došlo k miernemu nárastu obsahu kadmia, medi, chrómu a olova.

Nebol však zaznamenaný významný štatistický rozdiel pri hodnotení uvedených prvkov.

Zaznamenaný bol zvýšený obsah kadmia a olova vo fluvizemiach, čo je spôsobené akumuláciou týchto prvkov vo fluviálnych sedimentoch jednak z okolitého prostredia, ale aj zo vzdialenejších oblastí

Pôda- vývoj zaťaženia

najnovšie zistené hodnoty zmien koncentrácií sledovaných rizikových prvkov v poľnohospodárskych pôdach boli štatisticky nevýznamné

pôdy, ktoré boli kontaminované už v minulosti, sú stále kontaminované aj v súčasnosti, a preto je potrebné ich aj v budúcnosti neustále monitorovať.

priemerné zastúpenie rizikových prvkov (mg.kg-1) v A - horizonte niektorých predstaviteľov poľnohospodárskych pôd SR (2005)

Limitné hodnoty rizikových prvkov v poľnohospodárskej pôde stanovené v závislosti od pôdneho druhu a hodnoty pôdnej reakcie a kritické hodnoty rizikových prvkov vo vzťahu poľnohospodárska pôda a rastlina (2010)

Realizované opatrenia na znižovanie zaťaženia

Národný program znižovania emisií základných znečisťujúcich látok do roku 2010

Dobudovanie Informačného systému environmentálnych záťaží

Národný program znižovania emisií základných znečisťujúcich látok do roku 2010 Národný program znižovania emisií znečisťujúcich látok bol vypracovaný Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP) a Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ) pod gesciou Ministerstva životného prostredia (MŽP SR)

základným cieľom je zabezpečiť dodržanie národných emisných stropov určených pre Slovenskú republiku. Národné emisné stropy určené pre Slovenskú republiku, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2010 sú nasledovné:

Oxid siričitý (SO2) – 110 kt, Oxidy dusíka (NOx) – 130 kt, Prchavé organické zlúčeniny (VOC) – 140 kt, Amoniak (NH3) – 39 kt.

Dobudovanie Informačného systému environmentálnych

záťaží Ciele projektu: Aktivta 1

Dobudovanie Registra dokumentov environmentálnych záťaží v rámci IS EZ

Poskytovanie informácií v danej oblasti širokej verejnosti cez Enviroportál a EnviroInfo.

Každoročná aktualizácia na základe požiadaviek MŽP SR (roky 2009 - 2013).

Dobudovanie prepojenia systému s ostatnými funkčnými informačnými systémami

Aktivita 2

informačná a vzdelávacia kampaň, ktorá vo forme informačných a inštruktážnych pravidelných školení bude informovať a vzdelávať:

pracovníkov štátnej správy, najmä obvodných úradov životného prostredia, Slovenskej inšpekcie životného prostredia

pracovníkov samosprávy, najmä VÚC a obcí, odborných pracovníkov v oblasti riešenia

environmentálnych záťaží z iných dotknutých ministerstiev (MO SR, MH SR, MP SR, atď.)

Zdroje:

www.prolongo.skwww.odpady-portal.skwww.slovnaft.skwww.olo.skwww.duslo.skwww.paroplyn.skwww.prologno.skwww.batas.skwww.volkswagen.sk

Ďakujeme za pozornosť