Zo života školyzshlboka.edupage.org/files/Sokol_1_2010.pdf4 Zo života školy Boli sme na tvorivých dielňach pod Tatrami Jeden pekný októbrový týţdeň (Gabika Šavelová,

SOKOL

ČASOPIS Základnej školy, Hlboká cesta, Bratislava

ROČNÍK: 1/2010

2

Úvod

Milí žiaci a učitelia!

Predstavujeme vám 1. jesenné číslo časopisu Sokol. Dozviete sa niečo o aktivitách a histórii našej školy.

Súčasťou nášho časopisu bude i interview

s učiteľom. V tomto čísle sme sa rozprávali s pánom učiteľom Marcelom Brenkusom, ktorý nás učí

chémiu. Prečítate si i básne s jesennou tematikou. K tomuto obdobiu patrí i Halloween. Tak sa vďaka

nám dozviete o tomto sviatku viac. Pripravili sme si zábavné, jazykové a literárne okienko. Samozrejme

nevynecháme i úspechy našich žiakov na súťažiach.

Veľa zábavy pri čítaní želá vaša redakčná rada a pani

učiteľka Jana Gromová.

Na vydaní a príprave časopisu sa podieľali:

Šéfredaktor: Jessica Nagyová Členovia RR: Tereza Vicianová, Linda Hatalová, Nina Turčániová, Martina Maršálková, Romana Fabová, Claudia Hlavačková, Emma Luknárová, Simona Tomečková, Hana Cesnaková, Monika Schindlerová, Daniela Havašiová, Tamara Hamráková, Alexandra Moran Grafická úprava: Jakub Jurický Trochu o vzniku:

Za vznik časopisu vďačíme hlavne pani Jane Gromovej, triednej učiteľke VI. A.

Jakub Jurický, 6. A

DÚFAME, ŢE SA VÁM NÁŠ ČASOPIS BUDE

PÁČIŤ!!!

Sokol 2010/2011 č.1

3

Zo života školy

Stand up 17. September

Ako iste všetci viete, zúčastnili sme sa kampane

„Stand up“. Bolo to zábavné, ale trochu nám vtedy nevyšlo počasie. Veď si asi kaţdý pamätá, ako sme zmokli. Bol to ale

záţitok.

Teraz vám napíšem, ako sme sa na Stand up

pripravovali my – 7. A. Vo štvrtok sme si takmer cely deň pripravovali plagáty a iné veci potrebné na túto akciu. Ja

osobne som si s mojou kamarátkou urobila plagáty, kde je

zvýraznené, čo sa odohráva v krajinách, v ktorých prevláda chudoba.

Moji ostatní spoluţiaci si tieţ pripravili veľmi pekné

plagáty. Ale dosť vychvaľovania mojej triedy, veď kaţdý mal

krásne plagáty, ale potrebovali sme aj niečo iné. Museli sme

totiţ robiť aj veľký hluk. Ja som mala trúbu a moja kamarátka mala kľúče. Bolo nás tam veľa, čiţe to bol pekný hluk.

V piatok sme všetci vyrazili o 9:00 z našej školy, kde sme sa

odfotili. A išli sme aţ k prezidentskému palácu.

Pri prezidentskom paláci sme sa tieţ odfotili a išli sme pekne zmoknutí naspäť do školy.

Keď sme prišli naspäť,

mali sme uţ voľno , ale aj keď sme zmokli

a nevládali uţ ani

chodiť, bol to super deň, lebo vieme, ţe

sme pomohli dobrej

veci. Dúfam, ţe sa vám to páčilo.

Jessica Nagyová, 7. A

4

Zo života školy

Boli sme na tvorivých dielňach pod Tatrami

Jeden pekný októbrový týţdeň (Gabika Šavelová, Juraj

Cesnak, Peter Hörmann a ja) sme strávili vo Veľkej Lomnici

v hoteli Agro s umelcom Helmutom Bistikom. Okrem vyrábania bábok a hrania divadla sme chodili i na výlety a

zaloţili si mesto. Aby mohlo fungovať , zvolili sme si starostu a

bankára. Helmut nám vyrobil i peniaze. Otvorili sme si kvetinárstvo, kasíno, masáţny salón, bar i kaderníctvo.

A mestečko fungovalo. Samozrejme nám išlo o to, aby ten náš

podnik neskrachoval. Tento veľmi pekný a kreatívny týţdeň sa

mi veľmi páčil.

Hanka Cesnaková, 4. B

Sokol 2010/2011 č.1

5

Z našej tvorby

Jeseň v plnom prúde

Zo stromov listy padajú, v rôznych odtieňov farieb sa skrývajú.

Ten čas, keď kvitne jeseň, sa uţ blíţi.

Vietor v povetrí fúka,

čas pre vetrovky sa núka.

Kaţdým dňom chladu pribúda,

a dáţď ťaţkými kvapkami na zem padá.

Na jeseň je Halloween, všetci sa naň tešia

a len malé deti, robia kostýmy z peria.

Gaštany padajú,

na panáčikov sa zbierajú

a špáratkami sa spájajú.

Aţ jeseň skončí,

zima príde,

teplý kabát sa nám zíde.

Monika Schindlerová a Daniela Havašiová, 8. A

6

Z našej tvorby

Uţ sa blíţi, uţ je tu,

je tu opäť po roku.

Priniesla ho jeseň-

trojmesačná pieseň. Deti sa ho moţno boja,

sú tam samé strašidlá.

Tí starší o všetkom vedia nám deťom však nepovedia.

Všade samé tekvice, sú ich plné ulice.

A tí strašní duchovia,

o ktorých dospelí nevedia.

Je to naša fantázia,

Avšak u kaţdého iná.

Dospeláci, tí nás strašia, No na smrť nás nevystrašia.

Naša hrôza tá je krajšia,

Stačí na to malý strašiak. A nie ţe si lognete zo slizu vína!

To je rozkaz od uja Halloweena.

Simona Tomečková, 8. A

Sokol 2010/2011 č.1

7

Z našej tvorby

Jeseň Jeseň je bohatá,

Listy má zo zlata.

Listy má zo zlata,

Hádže ich do blata.

Tekvičky Tekvice a tekvičky občas strašia detičky.

Keď im svietia očiská, Peťko, Janka zavýska.

Strašidielka Strašidielka strašia len, Deťom berú krásny sen.

Emma Luknárová, 5. B

8

Halloween

Halloween je uţ za nami, ale aby sa nehneval, napíšeme Vám o ňom zopár viet. Čo Vás ako prvé napadne, keď počujete, či

čítate toto slovo? Halloween je sviatok oslavovaný 31. októbra.

Oslavujú ho predovšetkým deti oblečené v kostýmoch, ktoré navštevujú susedov a pýtajú sladkosti. Pôvod má v Írsku.

Ľudia verili, ţe tejto noci sa zjavujú duše mŕtvych, a tak im

svietili na cestu svietnikmi vyrobenými z dyní.

1. novembra

končila vláda

boha slnka a

začala vláda boha smrti.

Pritom putovali

duše tých, ktorí minulý rok

zomreli do ríše

smrti. Masky stríg a oheň

mali ľuďom

pomôcť zahnať zlých duchov a

démonov a viesť

dobré duše do

ríše smrti. Pôvodný názov

bol Halloween,

skratka z anglického

Halloweenen (doslovný preklad: predvečer všetkých svätých).

Halloween je pôvodne pohanský (keltský) sviatok Samhain - pohanský nový rok. Tradičnými znakmi Halloweenu sú

tekvice, špeciálne vyrezané a vo vnútri je sviečka, ďalej

čarodejnice, duchovia, čierne mačky, metly, oheň, príšery, kostlivci. Farby červená, ţltá, oranţová.

Tereza Vicianová, 5. B

Sokol 2010/2011 č.1

9

Interview s učiteľom

Pán učiteľ Mgr. Marcel Brenkus nás učí chémiu len krátko,

ale máme ho všetci veľmi radi.

Pánovi učiteľovi sme dávali otázky a on nám takto odpovedal:

1. Začneme detstvom, čím ste chceli byť ako malý

chlapec?

B: Ja som chcel byť smetiarom, ale to si uţ veľmi nepamätám, to som bol malý.

10

2. Bol to váš sen učiť chémiu ?

B: Nie nikdy.

Poznámka redakcie: No nie je to prekvapujúce, pán učiteľ tak

dobre učí.

3. Lákalo by vás učiť aj niečo iné ?? B: Nie .

4. Čo rád robíte vo voľnom čase ? B: Športujem.

5. Aký šport konkrétne? B: Turistika, lanolezectvo , lyţovanie, plávanie, bicyklovanie,

beh a korčuľovanie.

6. Aký ste bol študent, a ktoré predmety ste obľubovali i nenávideli?

B: Mal som rád všetky predmety . Bol som vyznamenaný na

základnej, strednej aj vysokej škole .

7. Koľko rokov sa venujete školskému povolaniu ?

B: 2 roky .

8. Aký je váš naj obľúbenejší relax ?

B: Počúvanie hudby .

9. Aký typ hudby počúvate ?

B: Rôznu hudbu - okrem techna a hausu, od klasickej aţ po

rock´n rol.

10. Aké je vaše obľúbené jedlo a nápoj?

B : Sviečková na smotane a červená vinea .

11. Čo by ste privítali v našom časopise ??

B: Privítal by som, keby som ho aspoň raz videl .

Ďakujeme za rozhovor

Zhovárala sa Jessica Nagyová, 6.A

Sokol 2010/2011 č.1

11

Z HISTÓRIE NAŠEJ ŠKOLY

Naša škola bola postavená v r. 1900 ako mestský sirotinec

Márie Ochrankyne, ktorá je zobrazená nad vstupným portálom. Autor umeleckej farebnej mozaiky je Karl Lotz. Na

mozaike je

zobrazená Panna Mária -

Ochrankyňa

so svätoţiarou,

v dlhom červenom rúchu

a plášti

tyrkysovej farby s roztiahnutými

rukami.

Po oboch stranách sú po tri krčiace sa postavy chudobných. Na páske

pri nohách Márie je latinský nápis SUB TUUM PRAESIDUUM

CONFULIMUS - Pod tvoju ochranu sa utiekame.

Po roku 1945 došlo k zmene funkčnej náplne a sirotinec bol

prestavaný na

školu.

Dnes je v budove

základná škola

(predtým šesťtriedna

ľudová škola, základná

deväťročná škola).

Linda Hatalová, 6. A

12

Zábavné okienko

Hlavolamy

Nájdeš dve tváre?

Slovné prešmyčky : POZOR, doplň mäkčene a dĺţne!

1. sejne

2. kvecita

3. nahewolel 4. kacevis

5. dilsaskot

6. stymok 7. aorvaonz

8. mlah

9. oaynpadrmots 10. zdad

8 smerovka z fyziky

Sokol 2010/2011 č.1

13

Jazykové okienko

Preloţ do angličtiny

1. Mačka - CAT

2. Ţena - WOMAN

3. Poď sem

4. Angličtina

5. Obraz

6. Ceruzka

7. Oranţová

8. Ruţová

9. Číslo pred osmičkou

10. Krátky

Do tajničky doplň podľa príkladu: prelož slovo a napíš písmenko

podľa poradia, aké je v tabuľke. Potom sa dozvieš, aké slovo je

ukryté v tajničke.

1 2 3 5 3 1 3 1 2 3

C

14

Jazykové okienko

Preloţ do nemčiny

1. Mačka - KATZE

2. Svieti to a je to elektrické

3. Fialová

4. Stôl

5. Soľ

6. Čokoláda

7. Patria medzi šperky.

8. Prst

9. Farebná ceruzka

10. Teta

Do tajničky doplň podľa príkladu: prelož slovo a napíš podľa

poradia, aké je v tabuľke. Potom sa dozvieš, aké slovo je ukryté v tajničke

4 5 2 1 1 2 4 2 8 1

Z

Tajničky pripravili Claudia Hlavačková a Laura Beneková, 5. B

Sokol 2010/2011 č.1

15

LitErárne okienko pre malých a veĽkých

Rozprávky uja Klobásu Július Satinský

Za dávnych čias lietali za hviezdnatých nocí nad naším krajom strigy.

Lietali na metlách a robili šarapatu. Občas daktorá ţuchla do komína

na chalupe a prejojkala celú noc. Lietavé metly totiţ mali svoju

ţivotnosť, a keď prestali byť lietavé, ţuchla striga do komína, len sa

tak z neho zaiskrilo.

Takto prišiel môj pradedo Klobása - spoločenským postavením starý

mládenec - k rodinnému kozubu. Uţ-uţ sa zdalo, ţe zostane starým

mládencom, ale ţuchla mu do komína striga na metle! Bola to jediná

jeţibaba v našej rodine, ale to stačilo, aby nás všetkých povahovo

poznamenala. Po čase sa im narodil malý Klobása (náš starý otec).

Rozprával tak škaredo, ţe nemohol vôbec vychádzať z domu.

Našťastie, náš pradedo bol taký bohatý, ţe pozval na dva mesiace k

malému Klobásovi domáceho učiteľa - Pavla Országha

Hviezdoslava. Ten hovoril tak pekne, ţe sa o ňom deti v škole

doteraz učia.

Z čoho zbohatol pradedo Klobása, nikto nevie. Naša stará mama

tvrdili, ţe jej mama jeţibaba ţuchla do nášho komína s mešcom

16

dukátov za pásom. Mohla by to byť pravda, lebo vţdy, keď za dačo

platili, rozliali sa peniaze na kolomaţ. Tak sa stalo, ţe Hviezdoslav

odnaučil malého Klobásu hovoriť škaredo, ale keď si chcel doma

prepočítať dukáty, ktoré dostal za krasorečnenie u mladého Klobásu,

a rozliali sa mu - priamo v Dolnom Kubíne - na kolomaţ, začal

hovoriť škaredo on!

Pochopil uţ vtedy - za starých čias, - ţe peniaze nie sú všetko!

Dôleţitejšia je krasoreč a celkové maniere. Jeţibabine nepekné

povahové črty sa prejavili aj v ďalších generáciách našej rodiny. Môj

starý otec, jeţibabin syn, mal päť sestier a všetky boli mimoriadne

prelietavé. Čudujete sa, keď ich matka celý ţivot lietala na metle?

Pamätám sa - keď som bol malý chlapec, - ako sa tie moje tety fintili,

maľovali si ústa, pudrovali sa a celý deň chodili po korze ako

pojašené. Okrem piatich sestier mal môj otec Ondrej Klobása blahej

pamäti, ešte aj päť bratov, ale tí neboli prelietaví.

Prečo bol môj otec blahej pamäti - nevie nik. Nikdy som ho nepočul

recitovať nič naspamäť. Ba keď ho mama nadránom vyšetrovali v

rodinnej mučiarni: "Kde si bol? S kým si bol...?" - ani na to sa

nevedel rozpamätať... Stále opakoval, ţe všade bol, aţ dostal

prezývku Všade - bol.

Ale nie o tom som chcel hovoriť

Za dávnych čias, keď sa ešte voda sypala a piesok lial, lietali za

hviezdnatých nocí aj strigôni. Nie, nebojte sa, strigôňa sme v rodine

nemali. Tí nelietali na metlách. Mali dlhé lietacie plášte s čiernou

hodvábnou podšívkou s hviezdičkami. To aby ich nebolo medzi

hviezdami vidieť. Moja prababka striga o jednom takom strigôňovi

rozprávala, ţe sa mu raz plášť zaplietol do koruny našej hrušky za

chalupou a ţuchol v záhrade rovno do paradajok - len to zadunelo.

Prababka Klobásová - Strigová ešte nespala a hneď vybehla do

záhrady:

A čo si ty o sebe myslíš, strigônisko nevydarené, há? Ţuchneš

poctivým ľuďom do záhrady, nepovieš ani pardon?!" nadávala mu v

strigônskom jazyku.

Sokol 2010/2011 č.1

17

"Pardon, pardon, tisíckrát pardon, milostivá pani," habkal otrasený

strigôň, a kým sa zviechal, naša prastarká mu rýchlo zvliekla plášť a schovala ho v pitvore.

Strigôň odišiel bez plášťa, a keď sa ma opýtate, čo sa stalo s tým

plášťom, poviem pravdu: Mám ho na sebe. V dnešných časoch sú uţ

z neho trenírky (moja dobrá mama ich z plášťa vystrihala zo šesť),

ale látka s čiernou podšívkou a hviezdičkami nestratila nič zo svojej

čarovnej moci. Keby nebolo tých trenírok, sotva by ma boli prijali na

vysokú školu. Rozumu mám totiţ - v porovnaní s ostatnými

príbuznými - pomenej. Ale s trenírkami zo strigôňovho plášťa z

dávnych čias to hravo dotiahnem v dnešných časoch aj na docenta alebo priamoašpiranta.

Na prababku jeţibabku, ktorá ţuchla starému mládencovi

Klobásovi do komína, pretoţe jej prestala fungovať metla, sa uţ

nepamätám. Ţila za Napoleona, mala päť prelietavých dcér a štyroch

usadlých synov. Najusadlejší bol môj starý otec Klobása, ktorý bol

taký usadlý, ţe prednášal na vysokej škole architektom o

usadlostiach.

Ten mi o prababičke strige veľa rozprával: metla jej prestala

fungovať, ale rozum jej fungoval 102 rokov! (Umrela 102-ročná na

úplné vysilenie od smiechu.) Bohuţiaľ, pouţívala rozum výhradne na

vymýšľanie psích kúskov. U jeţibáb je to normálny jav. Rupne im v

debne a postavia si namiesto zvyčajnej chalupy perníkovú. Alebo

vezmú rozum do hrsti a vymyslia "hrnček var", "palicu von z vreca!"

alebo idú s otráveným jablkom zaklopať k Snehulienke a siedmim

trpaslíkom... Pradedo Klobása to s ňou nemal ľahké. Po obci sa

rozšírilo, ako prišiel k svojej ţene, ţe nemusel ani päty z domu vytrčiť, ţe mu spadla do komína.

Je síce pravda, ţe si vzal bosorku, ale spadla mu do komína s

mešcom dukátov! Sama to nerozširovala, ale keď vypekala kaţdý

týţdeň dvakrát dukátové buchtičky, bolo celej obci jasné, odkiaľ duje

vietor! Niekedy znejú príhody o výčinoch mojej prababky jeţibabky

ako rozprávky. Ale o všetkých psích kúskoch jestvujú písomné

18

dokumenty, záznamy, rodinné kroniky! V našej rodine sme nemali

500 rokov dozadu analfabeta. Upíri boli, ale analfabeti nikdy! Vţdy

sa našiel pisár, ktorý zachytil všetko, čo sa v rodine prihodilo. Veselé

i smutné, napínavé i pokojné. Taká je aj táto kniha rozprávok uja Klobásu. Veselá, smutná, napínavá i pokojná.

Prečo ľúbila Ježibaba Klobásu

Chcem vzdať hold mojej prababke, pôvodným povolaním jeţibabe.

Keď ţuchla starému mládencovi Klobásovi do komína, najprv

nevyčíňala. Obaja stratili rozum a ľúbili sa ako kone. Keď prišli k

rozumu - bolo dávno po svadbe. Aj keď teda nešlo o manţelstvo z rozumu, ich deti spomínali, ţe sa ľúbili, aţ kým nepomreli.

Po páde do komína si zlomila mladucha jeţibaba malíček na pravej

nohe a bola upútaná na lôţko. Ţeních Klobása trval na tom, aby

nevesta zavesila remeslo na klinec. Vraj on ju uţiví! Lenţe nevesta

nesúhlasila. Ulomený malíček sa jej stratil niekde v komíne, a keby

prestala byť jeţibabou, nedorástol by jej. Pretoţe - ako je známe -

jeţibabám dorastajú prsty na nohách ako jaštericiam chvosty. Ak

chcel ţeních, aby jeho nevesta bola na pravej nohe i naďalej Pätoprstá, musel súhlasiť s daným stavom.

Vyčíňať začala aţ potom, keď mala všetkých päť pohromade. V noci

sedávala na streche pri komíne a vykrikovala na okolo letiace

jeţibaby, ţe sú sprosté, ak sa nevydávajú, ţe ona jediná schmatla

ţivot za pačesy. Neprestala, aţ ju mocný novomanţel Klobása - tieţ

za pačesy - zniesol do izbice a dobrotivo jej dohováral, aby jeţibaby neprovokovala.

Istý čas ju aj priväzoval za ten novo vyvinutý malíček na pravej nohe

ku komínu, takţe bol celej obci Prndulíno na smiech. Myslel si, ţe

mu uletí. Krivdil jej, pretoţe ho ľúbila naozaj a nedala by ho za

všetkých strigôňov sveta! A aj keby chcela uletieť, nemala na čom. V

tých dávnych dobách ešte nebolo dostať šulcové batérie do metiel

ako dnes. Kdeţe! Metly boli jednorazovky a keď prestali lietať, boli

úplne nanič. Akurát pozametať sa nimi dalo. Ale to radšej prababka

Sokol 2010/2011 č.1

19

jeţibabka poriadne zametala s manţelom, lebo ako rodená bosorka

potrebovala robiť psie kúsky...

Často sa ma deti pýtajú, čím si vlastne zarytý starý mládenec Klobása

vedel získať srdce zarytej jeţibaby.

Nuţ, bola to ľudová pieseň, milé deti! Ak vám niekto doteraz tvrdil,

ţe ľudové piesne skladá ľud - neverte mu! Všetky zloţil môj prastarý otec Klobása.

Videl, ţe ľudu nie je do spevu, pretoţe nemá čo spievať. Keďţe jemu

do spevu bolo, ochotne poskladal postupne všetky ľudové piesne.

Zachovalo sa ich veľmi veľa zásluhou prastarej mamy. V detstve

chodila do jeţibabej školy a v jeţibabej škole sa učia jeţibabiatka aj

notové písmo. Normálne písmená prečítať nevedia, ale noty čítajú

bez problémov. Keď zbadáte v kúte metlu, okolo ktorej sú roztrúsené

noty, určite patrí jeţibabe. Buďte opatrní a všímajte si, kto si tú metlu

z rodiny berie večer so sebou von! Moţno aj vy máte v rodine jeţibabu, a neviete o tom. Notový papier vám ukáţe stopu!

Moja prababka usilovne zapisovala všetko, čo pradedo Klobása

zaspieval, a tak vznikala jedna ľudová pieseň za druhou a štvrtá za

treťou. Jeţibaba Klobásová za tých stodva rokov svojho ţivota stačila

zapísať všetky. Zboţňovala ľudové piesne pra - deduška Klobásu a

ľúbila ho čoraz viac. Keď zaspieval: "Neďaleko Temešváru, hééj,

padla baba do lekváru, hééj..." bola celá namäkko a hneď mu upiekla dukátové buchtičky.

Keď zrazu z ničoho nič zatiahol veselo. "Tam za Váhom biely dom,

šniby daj, šnipšnap, šniby ryby zabŕdaj..." naviedla ho, aby zaspieval

aj o ostatných slovenských potokoch.

Tak sa zachovali ďalšie pesničky "Kysuca, Kysuca", "Tam okolo

Levoče", "Okolo Súče", "Dunaju, Dunaju, ej, Dunaju, Dunaju", "Z

Východnej dievčatá" a mnohé iné. Prastarý otec Klobása mal aj

mnoho iných dobrých vlastností. Vedel zahvízdať na dvoch prstoch,

kaţdú nedeľu ráno sa holil britvou a celkovo sa poumýval, ale tá jeho

20

jeţibaba ho ľúbila kvôli ľudovej piesni. Umenie je dakedy mocnejšie

ako Alah.

A na záver naši úspešní športovci

Obvodné kolo v cezpoľnom behu

Lucia Ledererová, 1. miesto - st. ţiačky

Ivana Timková, 3. miesto - st. ţiačky

Pavol Šujanský, 2. miesto - ml. ţiaci

ZŠ Hlboká, 1. miesto v súťaţi druţstiev staršie ţiačky (Lucia Ledereová, Ivana Timková, Katarína

Strešnáková) - postup do krajského kola

A už sa môžete tešiť na vianočné vydanie........