Top Banner
Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Tajovského 25,Banská Bystrica 974 01 Vznik ČSR Viktória Surová
22

 · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

Mar 03, 2020

Download

Documents

dariahiddleston
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Page 1:  · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Tajovského 25,Banská Bystrica 974 01

Vznik ČSR

Viktória Surová

Dejepis

III.E

2012/2013

Page 2:  · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

Obsah

Úvod......................................................................................................................3

1. Veľká vojna ..........................................................................................................4

1.1. Atentát v Sarajeve ............................................................................................42. Politická situácia po vypuknutí vojny ...................................................................5

3. Tajný výbor Mafie ................................................................................................5

4. Zahraničný odboj...................................................................................................6

5. Vznik česko-slovenských légií................................................................................6

6. Prvé vyhlásenie Slovákov a Čechov .....................................................................7

6.1. Trojkráľová deklarácia .....................................................................................77. Slovensko pred rokom 1918 ..................................................................................7

8. Dohody a konferencie.............................................................................................8

8.1. Clevelandská dohoda ........................................................................................88.2. Pittsburská dohoda ............................................................................................98.3. Washingtonská konferencia...............................................................................9

9. 28.október 1918 .....................................................................................................9

9.1. Martinská deklarácia .........................................................................................910. Zakladatelia Československa.................................................................................9

10.1. Tomáš Garrigue Masaryk .................................................................................910.2. Eduard Beneš ...................................................................................................1010.3. Milan Rastislav Štefánik....................................................................................10

11. Symboly Československa........................................................................................10

11.1. Vlastná mena...................................................................................................1011.2. Spoločná vlajka..............................................................................................1111.3. Spoločná hymna.............................................................................................11

Záver ..................................................................................................................12

Použitá literatúra...............................................................................................13

Prílohy ...............................................................................................................14

Page 3:  · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

Úvod

Na úvod by som rada povedala pár slov o mojej seminárnej práci .

Spočiatku som brala výber témy dosť zaujímavý, ale pri zhromažďovaní informácii som

to videla dosť zložite. Avšak po čase ma to nesmierne chytilo a nevedela som sa odpútať .

Nevedela som sa odpútať od našich dejín a hlavne faktoch, ktoré zmenili nás, súčasť

Rakúsko-Uhorska , na niekoho iného- samostatného. Dokázali sme sa postaviť na vlastné

nohy i keď sme si našli spojenca , s ktorým by to bolo ľahšie. Neboli to ľahké časy, ale

v priebehu pár rokov sme si vybudovali rešpekt a zmenili sme hranice strednej Európy. Za

týmto veľkým činom stálo veľa ľudí ale najdôležitejší boli traja, T.G.Masaryk, E.Beneš,

M.R.Štefánik. Tri osobnosti, ktoré naplno zabojovali o to, čo bolo správne . Nevzdali sa a išli

za svojim cieľom. Nebáli sa výziev. Boli sme malý národ, málokto by čakal , že skúsime

niečo takéto. Slovenské dejiny sú zaujímavým orieškom , ktorý by mal rozlúsknuť , každý

Slovák, čo i len malé poznatky by mali patriť k našej všeobecnej vedomosti.

O tom ako to všetko bolo a čo za tým stálo sa Vám pokúsim , čo i len na pár strán priblížiť.

Prajem Vám príjemné čítanie.

3

Page 4:  · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

1. Veľká vojna

Cestu k vytvoreniu samostatného Československa otvorila prvá svetová vojna. Najväčší

vojnový konflikt uvoľnil nahromadené národné napätie v habsburskej monarchii a podnietil

radikálne, národne orientované politické hnutia.

V medzivojnovom období bola prvá svetová vojna nazývaná aj ako Veľká. Spory nastali

medzi európskymi veľmocami a ich príčina spočívala hlavne v ekonomickom súperení. Išlo

nie len o rozpínavosť v Európe , ale aj nerovné rozdelenie kolónii. Veľkú Britániu

znepokojovalo ako sa Nemecko i navzdory nedostatku kolónii rýchlo menilo na priemyselnú

veľmoc. Rusko a Rakúsko -Uhorsko zase vzájomne súperili o vplyv na Balkáne.

Európske štáty sa rozdelili do dvoch blokov stojacích proti sebe. Ako prvé uzavreli v  roku

1879 spojenectvo – Nemecko a Rakúsko-Uhorsko a vznikol Dvojspolok . O tri roky neskôr sa

k nim pridalo aj Taliansko. V roku 1907, keď sa podpísala zmluva medzi Ruskom

a Francúzskom tak vznikla Trojdohoda spolu s Veľkou Britániou. Iskra, ktorá zažala vojnovú

tragédiu , začala na Balkáne – Balkánske vojny (1912-1913). Avšak skutočná vojna začala až

o rok neskôr a to atentátom v Sarajeve.

Nemecko využilo Rakúsko - Uhorského útoku na Sarajevo a vyhlásilo vojnu súčasne aj

Rusku a Francúzsku. Nemecké vojsko vpadlo do Belgicka a Francúzska a otvorila západný

front. Veľká Británia poslala vojská do Francúzska. Rusko napadlo Nemecko a Rakúsko –

Uhorsko a otvoril sa východný front. Krátko nastali zákopové boje.

1.1. Atentát v Sarajeve

Zámienku vojny dal atentát na následníka rakúsko – uhorského trónu arcivojvoda

František Ferdinand d ´Este , spáchaní 28.júna 1914 v uliciach Sarajeva. Rakúsko- Uhorsko

anektovalo Bosnu a Hercegovinu obývanú prevažne Srbmi. Miestni nacionalisti neprestali

usilovať o pripojenie k Srbsku. František Ferdinand prišiel aj so svojou manželkou aby

dohliadol na vojenské maniere. Ich koč prechádzal ulicami, kde čakala skupinka 7

atentátnikov. Patrili k srbskému národnému hnutiu Mladá Bosna. Prv hodili bombu pod auto ,

avšak minul a bomba dopadla za auto . Arcivojvoda ďalej pokračoval. Na jednom mieste

vodič nesprávne odbočil. Odbočil na ulicu , kde čakal Gavrilo Princip , ktorý vystrelil

niekoľko rán. Tehotná Žofia zomrela okamžite, budúci cisár pri prevoze do nemocnice.

4

Page 5:  · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

2. Politická situácia po vypuknutí vojny Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa pritvrdila cenzúra, perzekúcie, vyhlásenie stanného

práva a vojenský režim značne zabrzdil politickú aktivitu Slovákov. Bol nastolený policajný

režim. Zasiahol najmä národné hnutie. V takejto situácii predstavitelia slovenských a českých

politických strán vyslovili monarchii lojalitu. Vedenie Slovenskej národnej strany vstúpilo do

politickej pasivity.

Keďže slovenská politika zostala v pasivite, k slovu sa dostali Slováci žijúci v USA. Už

10. septembra 1914 Slovenská liga v USA zverejnila Memorandum o krivdách

a požiadavkách slovenských , v ktorom žiadala predovšetkým sebaurčenie slovenského

národa. Snahy amerických Slovákov vychádzali z toho, že Slovensko nie je pripravené na

samostatnú existenciu, a preto musí existovať s niekým spoločne. Predstavitelia mali názor na

postavenie Slovákov na prorakúskom a prouhorskom stanovisku. Nechceli Rakúsko –

Uhorsko rozbiť , chceli len jeho reorganizáciu. Niektorí podporovali ideu spojenia sa

s Českom. Avšak po obsadení Haliča sa rozmýšľalo o proruskej orientácii.

3. Tajný výbor Mafie Vznikajúce odborové štruktúry mali podľa Masarykových inštrukcii udržovať kontakt

s centrom zahraničného odboja vo Švajčiarsku. Sabotáže, diverzie, atentáty či iné ozbrojené

útoky nepatrili medzi nástroje domáceho odbojového hnutia.

V roku 1915 vznikol Tajný výbor Mafie, ktorú po odchode Masaryka prevzal Beneš. Do

zahraničia posielala správy z domova a doma šírila informácie od exilových orgánov. Veľká

aktivita Mafie bola v Brne, kde jej činnosť riadil A. Heidrich. Svojich informátorov

a spolupracovníkov získali aj na ministerstve Predlitavska vo Viedni. Rakúske policajné

úrady predpokladali existenciu českých spravodajských sietí , avšak nikdy sa ich nepodarilo

rozbiť. Po odchode Beneša prevzal moc Mafie P.Šamál.

Mafia sa snažila na domácej pôde vyvinúť vlastnú podpornú politickú činnosť a to

predovšetkým prostredníctvom tzv. vplyvných agentúr.

V roku 1917 vznikla tzv. Vojenská Mafia. Tvorili ju spoľahlivý príslušníci Sokola a český

dôstojníci vojenských skupín na území Čiech a Moravy.

Po celú vojnu fungovala Mafia ako tajná organizácia. Mnohí predstavitelia vzájomne

nevedeli o ich členstve. Po vojne, keď sa stretli , tak zistili , že mali len cez 200 kmeňových

členov.

5

Page 6:  · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

4. Zahraničný odboj Strediskom zahraničného odboja bolo Rusko , Francúzsko a USA. Jeho cieľom bolo

sústrediť aktivitu Slovákov a Čechov žijúcich v zahraničí na boj proti Rakúsko – Uhorsku

a Nemecku, ovplyvňovať verejnú mienku a politikov. Na oslabenie Nemecka chceli uzavrieť

separátny mier s Rakúsko – Uhorskom

Rusko

V Rusku bolo asi 100 tisíc vysťahovalcov z Čiech a približne 2 tisíc Slovákov. V marci

1915 založili Zväz česko – slovenských spolkov v Rusku. Najvýznamnejšími politickými

predstaviteľmi boli vojnoví zajatci: J.G.Tajovský , V.Daxner, I.Daxner, J.Jesenský. I.

Markovič. V októbri 1916 sa v dokumente Náš cieľ prihlásili k spojeniu samostatného

Slovenska a samostatných českých krajín do jedného štátneho celku.

Francúzsko

Vo februári 1915 založili českí vlastenci v spolupráci s francúzskym profesorom Ernestom

Denisom Národnú radu obcí česko-slovenských. Bola ústrednou politickou organizáciou

česko- slovenského odboja v zahraničí. Neskôr preberajú iniciatívu v odboji T.G.Masaryk,

E.Beneš a M.R.Štefánik. Vytvorili orgán Českú národnú radu. Na naliehanie amerických

Slovákov sa premenovala na Česko – Slovenskú národnú radu. Jej hlavným cieľom bolo

získať súhlas dohodových mocností pre vytvorenie samostatného Česko – slovenského štátu.

USA

Slováci a Česi boli združení v národný organizáciách : České národné združenie

a Slovenská liga. Slovenská liga , ktorej predsedom bol Albert Mamatey. Už pred vojnou

reagovala na národný a hospodársky útlak Slovákov v Rakúsko – Uhorsku dokumentom

Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských. Výsledkom spoločného postupu

oboch národných organizácií bola Clevelandská dohoda.

5. Vznik česko-slovenských légií Predstavitelia zahraničného odboja, prikladali mimoriadny význam vybudovanie silných

a početných jednotiek československej armády v zahraničí. Tieto jednotky mali bojovať na

strane štátov Dohody proti Ústredným mocnostiam – Nemecko a Rakúsko-Uhorsko

a podporiť tak politické úsilie o medzinárodné uznanie práv Slovákov a Čechov na vlastný

štát. Tak vznikli česko-slovenské légie. Légie sa formovali v Rusku, USA, Francúzsku,

Taliansku. Hlásili sa do nich krajania aj vojnoví zajatci. Významnú úlohu pri ich formovaní

zohral M.R.Štefánik.

6

Page 7:  · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

V júli 1917 sa československé vojsko vyznamenalo v bojoch pri Zborove na Ukrajine.

Brestlitovský mier skomplikoval postavenie česko-slovenského odboja i légií v Rusku. Na

jeho základe légie museli byť odzbrojené. Vystúpenie česko-slovenských légií ocenili aj

dohodové štáty.

Počet legionárov

Krajina Počet plukov Počet legionárov Z toho padlo

Rusko 17 61 000 4 100

Francúzsko 4 9 500 600

Taliansko 8 20 000 700

Tabuľka č.1

17

4

8

Počet plukov

RuskoFrancúzskoTaliansko

Graf č.1

6. Prvé vyhlásenie spojenia Slovákov a Čechov Nový rakúsko-uhorský cisár Karol zvolal Ríšsky snem. Do štátoprávnej deklarácie,

s ktorou vystúpili na sneme českí poslanci 30.mája 1917, so zásluhou V.Šrobára dostali

požiadavku politického zjednotenia Slovákov a Čechov vo federalizovanej rakúsko-uhorskej

monarchii. Bolo to prvé oficiálne vyhlásenie , v ktorom sa hovorilo o spojení Slovákov

a Čechov.

6.1. Trojkráľová deklarácia

6.januára 1918, českí poslanci generálneho snemu vydali Trojkráľovú deklaráciu. Vyslovili sa

za vytvorenie samostatného územného celku v rámci federalizovanej monarchie pre český

národ i pre “porobenou a politicky umlčenou vetev slovenskou v Uhrách“.

7. Slovensko pred rokom 1918 Slovensko bolo súčasťou Zalitavska, kde rakúska vláda presadzovala tvrdou maďarizáciu.

Pocit “ slovenskej príslušnosti“ prežívali len na severe Slovenska a to v mestách Žilina,

Ružomberok a Martin. Akokoľvek bol politický tábor na Slovensku malý, už pred rokom

1914 sa rozpadol do niekoľkých prúdov:

7

Page 8:  · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

1) Kolem Vavra Šrobára a časopisu Hlas vznikla vplyvná skupinka intelektuálov-

Hlasisti. Presadzovali myšlienku česko-slovenskej vzájomnosti. Členom hnutia sa stal

aj mladý M.R.Štefánik. Centrom hnutia bolo mesto Ružomberok.

2) V prostredí evanjelických farností na severnom Slovensku , hlavne v meste Martin,sa

situovali monarchisti , rusofilský orientovaný, konzervatívny prúd, tzv. martinská

dohoda. Idealizovali ruský cárizmus, slovanskú šľachtu a podľahla všeslovanskému

romantizmu. Dostali sa do sporov s Hlasistmi.

3) 11.júla 1905 v Bratislave vznikla samostatná Slovenska sociálne demokratická strana

Uhorska. Presadzovala predovšetkým sociálnu požiadavku.

4) Skupinka slovenských národovcov okolo katolíckej cirkvi. Hlavný cieľ mali obnoviť

kontrolu katolíckej cirkvi nad školstvom a zrušením občianskych sobášov. Postavili sa

proti pozemkovej reforme.

Najväčším problémom politického programu boli nejasnosti v koncepcii, či má vychádzať

z myšlienky národnej samobytnosti alebo sa prihlásiť k myšlienke česko- slovenskej národnej

jednoty. Prvým samostatným vyjadrením Slovákov bola rezolúcia z prvomájového ľudového

zhromaždenia v roku 1918 v Liptovskom Mikuláši. Bola výsledkom spolupráce

s V.Šrobárom. 24.mája 1918 sa zišli predstavitelia Slovenskej národnej strany v Martine , aby

sa vyjadrili k základnej otázke politického programu. Československú orientáciu V.Šrobár.

Zotrvanie v rámci Uhorska navrhovali M.Hodža, E.Stodola,F.Juriga. Do diskusie zasiahol

A.Hlinka známym vyhlásením “Tisíc ročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme

sa rozísť“. Účastníci porady prijali prehlásenie k základnej politickej otázke. Bolo to

najvýznamnejšie uznesenie Slovenskej národnej rady.

8. Dohody a konferencie

8.1. Clevelandská dohoda

Prvým dôležitým prejavom bolo podpásanie dohody na spoločných rokovaniach 22.a

23.10.1915. Vytýčila program samostatnosti českých krajín a spojenie českého a slovenského

národa sa malo uskutočniť formou federatívneho zväzku 2štátov s úplnou autonómiou

Slovenska. Autonómia znamenala zriadenie vlastného snemu, štátna správa, úplnú kultúrnu

slobodu, vlastnú finančnú a politickú správu so štátnym jazykom- slovenským. Budúci štát

mal byť demokratický.

8

Page 9:  · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

8.2. Pittsburská dohoda

Zmluva uzavretá v 30.mája 1918 medzi spolkami v USA (Slovenská liga, České národné

združenie a Zväz českých katolíkov) a T.G.Masarykom o vôli vytvoriť spoločný

československý štát a hlavne o jeho vnútorné usporiadanie. Slovensku prisľúbila autonómiu,

mal získať vlastný snem, samosprávu a súdny systém. Neskôr nastali spory a plnenie dohody

odmietol aj T.G.Masaryk.

8.3. Washingtonská deklarácia

18.októbra 1918 bolo zverejnené Vyhlásenie československej samostatnosti, známe pod

názvom Washingtonská deklarácia. Jej autorom bol T.G.Masaryk. Ovsahom deklarácie boli

princípy demokracie, pokroku a humanity, na ktorých mala byť založená ČSR.

9. 28.október 1918

Československá štátnosť sa vytvárala medzi 14.októbrom a 13.septembrom 1918.

28.októbra 1918 v Prahe došlo k spontánnemu prevzatiu moci Národným výborom

československým a k verejnému prehláseniu československej samostatnosti. V tom čase sa

nachádzali v Prahe členovia NVČS : Alois Rašín, František Soukup, Jiří Stříbrný a Antonín

Švehla. Čakali na správy z Viedne o prijatie prímeria. Keď správy neprichádzali Soukup so

Švehlom sa rozhodli ísť do sídla Vojnového obilného ústavu v Lucerne, aby nad ním prevzali

kontrolu. Avšak behom preberania úradu , prišla informácia o rakúske žiadanie mieru. Obilný

úrad prevzali pod menom Národného výboru, fakticky tak vznikol prvý československý štátny

úrad. Večer prijali prehlásenie československej samostatnosti a prvý československý zákon.

9.1. Martinská deklarácia

30.október 1918 v Turčianskom sv. Martine sa zišlo v budove Tatra banky delegáti z celého

Slovenska aby tam založili hlavný orgán domácej reprezentácie : Slovenskú národnú radu.

10. Zakladatelia Československa10.1. Tomáš Garrigue Masaryk

Masaryk bol nie len zakladateľ Československa a jeho prvý prezident , ale aj filozof,

sociológ, univerzitný pedagóg a vedec, ktorý ovplyvnil české myslenie v prvej polovine

20.storočia. Pochádzal z chudobných pomerov. Po absolvovaní školy v Čejkovicích

a gymnázia v Hustopečích , pokračoval na viedenskej filozofickej fakulte, kde po 4 rokoch

získal doktorát. Oženil sa s Američankou Charlotte Garrigue. V roku 1881 publikoval svoju

habilitačnú prácu Sebe vražda ako masový sociálny jav prítomnosti. O niekoľko rokov neskôr

9

Page 10:  · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

sa stal mimoriadnym profesorom v Prahe na rozdelenej Univerzite Karlo-Ferdinandovej.

V roku 1900 založil vlastnú politickú stranu- Českú stranu ľudovú. 14.septembra 1918 bol

Masaryk zvolený za prvého prezidenta novo vzniknutého štátu. 1935 abdikoval zo

zdravotných dôvodov a parlament mu udelil čestný titul „Prezident Osloboditeľ“.

10.2. Eduard Beneš

Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite

v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu, kde sa spoznal

s Masarykom. 1915 sa postavil do čela Tajného výboru Mafie. Avšak potom emigroval do

Paríža za Masarykom. Stal sa výkonným generálnym tajomníkom Československej národnej

rady. 14.októbra 1918 bol vymenovaný za ministra zahraničia. Na medzinárodných

konferenciách a mierových jednaniach ,v roku 1919, dokázal pre nový štát vyjednať štátne

hranice. Beneš patril medzi spoluzakladateľov medzivojnovej Spoločnosti národov. V roku

1935 ho Masaryk vyhlásil za svojho nástupcu. 18.decembra 1918 vyhlásení za druhého

prezidenta československej republiky.

10.3. Milan Rastislav Štefánik

Spoluzakladateľ Československa a všestranne založená osobnosť slovenských dejín:

armádny veliteľ , astronóm, publicista, vojenský pilot, cestovateľ , diplomat a minister vojny.

Jeho štúdia mu hradila Českoslovanská jednota. Pôsobil v spolku Detva. Zúčastnil sa rôznych

výprav do Ruska, strednej Ázie,Brazília, Tahiti. Správa o vojne ho zastihla na nemocničnom

lôžku, avšak okamžite sa prihlásil k letectvu ako prieskumný letec. Pokúšal sa organizovať

légie, prv na talianskom území. Po vytvorení československej armády sa stal prvým

veliteľom. Zomrel pri Ivanke na Dunaji, keď sa jeho lietadlo náhle zrútilo.

11. Symboly Československa

11.1. Vlastná mena

Začiatkom marca prebehlo okolkovanie dosial rakúsko-uhorských bankoviek na

československé. Republika fakticky získala vlastnú menu. V porevolučnej eufórii sa objavili

návrhy na premenovanie meny, napr. na sokoly(ďalej delené na sto vrabcov), stotiny alebo

československé franky. Ale v obehu zostali koruny, neskôr premenované na koruny

československé, ktorá nič nestratila zo svojej pôvodnej hodnoty. Výmena sa uskutočnila

10.apríla 1919 bola nová mena uzákonená. Staré rakúsko-uhorské bankovky

s československými kolkami dlho zostali v obehu až v roku 1921 boli vyrazené prvé mince

10

Page 11:  · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

(dvadsať haliere). V roku 1927 sa dostala do obehu prvá bankovka(dvadsať koruna) na ktorej

bol portrét Aloisa Rašina.

11.2. Spoločná vlajka

Po vzniku Československa bol za vlajku štátu zvolený dočasný červeno-biely český

národný prápor. Od začiatku sa vedelo o pripojení modrej farby, ktorá vyjadrovala slovanskú

jednotu a vzájomnosť. Aby sa nová československá vlajka odlišovala navrhla namiesto

modrého pruhu , červený dvojkríž v bielom kruhu na modrom pozadí.

11.3. Spoločná hymna

Už v decembri 1918 bola zvolená česká pieseň Kde domov muj. V roku 1920 ju doplnila

slovenská pieseň Nad Tatrou sa blýska. Melódiu k českej piesni skomponoval skladateľ

František Škroub na slová Jozefa Kajetána Tyla. Slovenská pieseň zaznela po prvýkrát v roku

1844 počas pochodu slovenských študentov z Bratislavy do Levoče. Slová napísal Janko

Matúška. Melódia bola prebraná zľudovej piesni Kopala studienku. Zmena avšak nastala do

významu jedného z veršov. Pôvodne sa spievalo „zastavme ich, bratia“, v československej

hymne boli upravené na „zastavme sa bratia“.

Obrázok č.1

11

Page 12:  · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

Záver V roku 1918 sa politická mapa strednej Európy dramaticky zmenila. Jeden

z novovzniknutých štátov vynikal. Vynímal sa nie len zvláštnym dlhým tvarom ale hlavne

novým politickým zriadením. Československá republika. Jediná skutočná demokracia, ktorá

sa v medzivojnovom čase vybudovala v nie v najlepšom mieste medzi Nemeckom

a sovietskym Ruskom. Ale aj tak sme to zvládli , napriek všetkým hrozbám a nepokojom .

Cesta ku vzniku samostatnej republiky nebola ľahká. Vojnový konflikt a hrozba vlád prinútila

českých politikov –najprv v exile a neskôr aj doma , aby sa vydali na cestu za vlastnou

štátnosťou.

Československo by nevzniklo vďaka podpory Dohody. Nevzniklo by ani bez českých,

moravských a slovenských mužov , ktorí odišli z cisárskej armády a pripojili sa k česko-

slovenským légiám. Armáda vznikla skorej ako štát. Hranice a medzištátnu priazeň zaistili

T.G.Masaryk, E.Beneš, M.R.Štefánik.

Verím , že sa Vám moja seminárna práca o vzniku ČSR páčila.

12

Page 13:  · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

Použitá literatúra

EMMERT, František: 1918:Vznik ČSR, Vydavateľstvo Computer Press, 2009, ISBN:

9788025122839

BUDAJ, Marek: Slovenské dejiny II. , Vydavateľstvo Eurolitera , 2009, ISBN:

9788097019310

http://www.cslegie.wz.cz/

http://www.sme.sk/c/4143948/vznik-csr-zavrsil-emancipacne-snahy-slovakov.html

Historická revue, 2/2006

13

Page 14:  · Web viewEduard Beneš Študoval na Univerzite Sorbon. V roku 1908 získal titul doktora práv na Univerzite v Dijonu. O 4 roky neskôr nastúpil na pražskú filozofickú fakultu,

Prílohy

Obrázok č.2 – Prvá československá tisíc koruna.

Obrázok č.3 – Článok, ktorý vznikol v Ľudových novinách.

14