UČEBNÉ OSNOVY Z PREDMETU: GEOGRAFIA ISCED 2 Školský vzdelávací program pre 2.stupeň Základnej školy s materskou školou v Kuzmiciach 5.ročník - 9.ročník (pre nižšie sekundárne vzdelávanie, bez rozšírenia obsahu) Časový rozsah výučby 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne (5. a 9.ročník) 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne (6.-8.ročník) Názov ŠVP ISCED 2 Názov ŠkVP Školský vzdelávací program ZŠ s MŠ Kuzmice pre nižšie sekundárne vzdelávania Dĺžka štúdia 5 rokov Stupeň vzdelania nižšie sekundárne vzdelanie – ISCED 2 Forma štúdia denná Vyučovací jazyk slovenský jazyk
39
Embed
UČEBNÉ OSNOVY Z PREDMETU - stranka.infozskuzmice.stranka.info/stranky/zskuzmice/F/C/subory/geografia5-9.pdf · Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti.
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
UČEBNÉ OSNOVY Z PREDMETU:
GEOGRAFIA
ISCED 2
Školský vzdelávací program pre 2.stupeň Základnej školy
s materskou školou v Kuzmiciach
5.ročník - 9.ročník
(pre nižšie sekundárne vzdelávanie, bez rozšírenia obsahu)
Časový rozsah výučby
2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne (5. a 9.ročník)
1 hodina týždenne, 33 hodín ročne (6.-8.ročník)
Názov ŠVP ISCED 2
Názov ŠkVP Školský vzdelávací program ZŠ s MŠ
Kuzmice pre nižšie sekundárne vzdelávania
Dĺžka štúdia 5 rokov
Stupeň vzdelania nižšie sekundárne vzdelanie – ISCED 2
Forma štúdia denná
Vyučovací jazyk slovenský jazyk
1. Charakteristika predmetu
Geografia je vedný odbor, ktorý skúma krajinu, zákonitosti jej usporiadania a možnosti využitia
krajiny človekom. Zaoberá sa väzbami spoločnosť a prostredie. Vzhľadom na narastanie problémov,
vyplývajúcich z aktivít človeka a ich vplyvu na prírodné prostredie i na spoločnosť, geografia reaguje na
zmeny v priestore a pomáha ich riešiť.
Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja
obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme, uvedomia si, že dokonalé pochopenie
princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom
geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia
a ochrany krajiny človekom.
Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju,
analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt
okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, možnosť cestovať,
pracovať s internetom a i.
Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa
podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa
líšia nielen jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich
pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska
v porovnaní s ostatnými štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho
regiónov tiež patria do geografického poznávania. Námety, čo môže každý žiak urobiť pre svoje mesto,
región, sú súčasťou praktického geografického výstupu potrebného pre život.
Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast
problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú
skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť.
Hlavné témy, pokiaľ to ich charakter umožňuje, sú interpretované cez regióny. Bázou geografického
vzdelávania je regionálna geografia, pričom poznatky z fyzickej a humánnej geografie sú zaradené priamo
v regióne – krajine – kontinente či v oceáne, kde sa vyskytujú, čiže sú dominantné. Primeraná kombinácia
všeobecných a konkrétnych regionálnych tém podnieti na kvalitnejšie sprostredkovanie a osvojenie
geografických poznatkov, ktoré možno sumarizovať do okruhov ( hlavných tém ):
Zem ako planéta vo vesmíre
Priestor na Zemi a jeho zobrazovanie
Vzťah medzi zložkami krajiny
Vzťah medzi krajinou a človekom
Ľudia na Zemi a vzťahy medzi ľuďmi
Regióny Zeme
Zem ako planéta vo vesmíre
Získať poznatky o Zemi, tvare a jej pohyboch a uvedomiť si vplyv slnečnej energie ako základnej podmienky
pre život ľudí. Riešiť problémové úlohy, vysvetliť zmeny v prírode počas roka, súvislosti vzniku podnebných
a rastlinných pásiem s rozdielnym množstvom dopadajúceho slnečného žiarenia, ktoré je ovplyvnené tvarom
Zeme.
Priestor na Zemi a jeho zobrazovanie
Používať mapy pri orientácii v teréne (turistické mapy, automapy, plány miest, tematické mapy ). Vedieť sa
orientovať na mapách – získavať a aplikovať z nich údaje v bežnom živote. Používať mapy pri získavaní
informácií o danej lokalite. Vedieť nájsť mapu na internete a orientovať sa v nej, získavať informácie z dát.
Vzťah medzi zložkami krajiny
Vedieť vysvetliť prírodný charakter jednotlivých oblastí na Zemi, pochopiť fungovanie zložiek krajiny v danej
oblasti, porozumieť odlišnostiam krajiny a tomu prispôsobiť svoj život. V tejto téme sa maximálne uplatňuje
systémový prístup a príčinno-následné vzťahy. Vplyv podnebia na povrch, na rastlinstvo a živočíšstvo,
význam vody ( činnosť rieky, jazera a i. ).
Vzťah medzi krajinou a človekom
Posúdiť život človeka v priestore, tvorený vzájomnými vzťahmi medzi prírodou a spoločnosťou. Podmieňuje
ho znalosť podmienok, ktoré príroda dáva človeku a ovplyvňuje ho. Zároveň uvedomenie si človeka, do akej
miery môže využívať prírodu, aby prežil. Vznik chránených území, národných parkov. Využívanie prírodných
zdrojov človekom.
Ľudia na Zemi a vzťahy medzi ľuďmi
Zhodnotiť rozmiestnenie obyvateľstva na Zemi, podmienky v jednotlivých častiach zeme a ich vhodnosť pre
život človeka, vzájomné ovplyvňovanie starých a nových kultúr, existenciu rôznych kultúr vedľa seba.
Vzbudiť snahu zaujímať sa o kultúru ľudí žijúcich v rôznych oblastiach sveta, porozumieť jej a akceptovať
hodnoty iných kultúr pri zachovaní svojej vlastnej identity ako predpoklad kvalitného reagovania na možné
spolupráce.
Regióny Zeme
Komplexne hodnotiť regióny z hľadiska ich prírodných a kultúrnych a i. charakteristík, možností rozvoja,
poznať miestny región, možnosti jeho rozvoja, byť schopný prispieť k rozvoju miestneho regiónu.
Rozdelenie obsahu do ročníkov v základnej škole:
V 5.ročníku sú obsahom štúdia geografie základné zákonitosti, ktoré sú interpretované v praktickej rovine
a poskytované motivačným spôsobom. Obsah učiva v ročníkoch 6. – 9.sa opiera o spoznávanie jednotlivých
regiónov Zeme systémom najvzdialenejších oblastí po najbližšie ( nadväzuje na základy geografických
poznatkov z vlastivedy). V úvode každého ročníka sú vstupné praktické témy, ktoré napomáhajú porozumieť
vybranej problematike. Každý z regiónov je rozdelený na tri vzájomne previazané organické súčasti:
A) základné informácie o regióne v kontexte planéty Zem
B) objavovanie prírodných a človekom vytvorených osobitostí regiónu a ich porovnanie so Slovenskom
(miestnou krajinou)
C) enviromentálne súvislosti spestrené zaujímavosťami o regióne
Regionálna geografia v základnej škole tvorí základ vyučovania geografie. je to pre žiakov prijateľný spôsob
ako získať veľa zaujímavých informácií o prostredí, ktoré ich zaujíma a pritom sa naučiť potrebné informácie.
Regionálna geografia nie je len opis javov v jednotlivých regiónoch, ale prostredníctvom konkrétnych javov
žiaci získajú informácie, naučia sa ich porovnávať, triediť, vyhľadávať vzťahy a vysvetľovať ich.
Základné otázky geografie:
- kde to je ?
- čím je to zaujímavé ?
- ako to vyzerá ?
- ako to vzniklo ?
- akí ľudia tam žijú a ako tam žijú ?
2. Ciele predmetu
Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter.
Považuje sa za ne súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať a tak
porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Patria medzi ne:
Používať a vedieť interpretovať mapy rôzneho druhu ( automapy, mapy na internete, turistické mapy,
tematické mapy, plány miest a i.), vedieť čítať mapy, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi.
Práca s informáciami o krajine ako časti Zeme ( aj Zeme ako celku ). Ich praktické využitie v bežnom
živote a schopnosť vyhľadať a použiť ich pre praktické potreby ( textové a dátové zdroje v tlačenej či
digitálnej podobe).
Získané poznatky systematizovať do oblastí fyzickej a humánnej geografie.
Poznatky fyzickej geografie sú u oblasti prírodných charakteristík Zeme. Získané informácie využije
žiak pri správnom pochopení vzniku a vývoji hlavných povrchových tvarov, pri porovnávaní a využívaní
nerovností zemského povrchu napríklad i turistike, ale aj pri rozhodovaní umiestňovaní aktivít v rozvoji
regiónov ( dopravných sietí, ťažbe nerastných surovín,...). Poznať vplyv a účinok vnútorných a vonkajších síl,
ktoré pôsobia na povrch Zeme umožnia ľuďom chrániť sa pred živelnými pohromami. To isté platí aj pri
poznaní zákonitostí počasia v rôznych podnebných oblastiach sveta. Uvedomenie si a chápanie existujúcich
a hroziacich problémov vedie k zvýšeniu enviromentálneho vedomia obyvateľstva.
V oblasti humánnej geografie vyučovanie sa zameriava na človeka na Zemi, na premeny, ktorými
ovplyvnil krajinu. Porozumieť premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek ( vrátane kultúrnych aspektov).
Zhodnotiť perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i. ).
Pri vyučovaní geografie sa veľký dôraz kladie na literatúru ako zdroj, nielen učebnice, ale aj odborné
a populárnovedecké časopisy, ktoré prinášajú aktuálne informácie. Podporujeme tým potrebu čítania u žiakov,
správne porozumenie prečítaného a spracovanie a interpretáciu. Prvotné rozvíjanie čítania a interpretácie
obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov považujeme za základné vyjadrovacie
prostriedky geografie.
V obsahu geografie sa snažíme o integráciu a súborný pohľad na poznatky získané v spoločenských či
prírodovedných disciplínach ( dejepis, biológia, geológia, fyzika, chémia, filozofia, sociológia). Vytvoriť ich
prepojenie tak, aby vznikol komplexný obraz o regiónoch v rôznych častiach sveta. Väčší dôraz kladieme na
kultúru a charakteristiku kultúrnych prejavov ľudí v rôznych častiach sveta, preto je aj väčšie prepojenie
s hudobnou a výtvarnou výchovou.
Kultúrne kompetencie rozšíriť prostredníctvom poznania rôznych kultúr na celom svete.
Dôležitým cieľom je naučiť žiakov chápať odlišnosti medzi jednotlivými kultúrami, vážiť si tradície národov,
snažiť sa o spolužitie so všetkými národmi a národnosťami. Pritom je dôležité mať dostatočné vedomosti
o svojej vlasti, vážiť si prostredie, v ktorom žijeme a zachovať si svoju kultúru a národnú identitu
v európskom priestore.
Geografia učí vážiť si iné kultúry pri zachovaní vlastnej identity, venuje sa ľudovej kultúre a kultúrnym
tradíciám. Kultúrne pamiatky sú súčasťou obsahu regionálnej geografie.
Rozvíjanie kompetencií vedúcich k iniciatívnosti a a tvorivej práci žiakov spracúvaním projektov.
Schopnosti a zručnosti získané štúdiom geografie využiť pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii
a i. ).
Všeobecným cieľom vyučovania geografie na základnej škole je postupne, primerane veku,
sprostredkovať žiakom poznatky o základných zákonitostiach stavu a vývoja krajiny a rozmiestnení jej
rôznych typov v priestore. Žiaci získajú základné poznatky z fyzickej, humánnej a regionálnej geografie sveta,
ktoré sa postupne rozvíjajú a spresňujú od 5. po 9.ročník.
Ciele geografie v 5.a 6.ročníku:
rozvíjať estetické a etické cítenie žiakov
rozvíjať si chuť učiť sa,
rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať, hľadať vzájomné vzťahy a vysvetľovať ich,
prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta,
vedieť čítať mapu, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi – plány miest, autoatlas, mapy na internete,
riešiť modelové situácie
vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi a vysvetliť prírodné javy na základe
vedomostí,
rozumieť grafom, diagramom,
hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje riešenia problémov interpretovať (riešiť projekt,
prezentovať ho,
diskutovať o návrhoch, o geografických zaujímavostiach
oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť si a chrániť,
orientovať sa na mape podľa súradníc,
podľa príkladov vysvetliť ako vzniká pohorie, kaňon, rieka, ľadovec, púšť, dažďový prales,
získať základné vedomosti o Austrálii a Amerike, geografických charakteristikách obidvoch
svetadielov
uviesť príklady v jednotlivých regiónoch sveta so zameraním na Austráliu a Ameriku,
Prví ľudia na Zemi (Afrika, Ázia) monzún, rasa, europoidná, mongo- sie, definovať pojem vietor, pasát, monzún, oblasti výs- Mediálna výchova
Premeny Vznik kultúr, rasy, náboženstvá loidná, negroidná, miešanci,mestic, kytu, definovať rasu, vymenovať rasy, rozlíšiť ich podľa Ochrana života a zdravia
Zeme (Afrika, Ázia) mulat, zambo, diskriminácia, xeno- základných znakov, určiť oblasti výskytu, vymenovať Osobnostný a sociálny rozvoj
Poloha, rozloha, členitosť orientácia na mape vzhľadom na Určiť podľa mapy, ktoré rovnobežky a poludníky prech. Enviromentálna výchova
Povrch ostatné svetadiely, zálivy, polostro- Európou, najsev., najjuž., najvých., najzáp.bod E., určiť Mediálna výchova
Podnebie vy, ostrovy, súostrovia, oceány, polohu ľubov.miesta E.v súradniciach, vedieť vypočítať Ochrana života a zdravia
Šírkové pásma a výškové stupne prieplavy, prielivy, pohoria, panvy, približnú vzdialenosť 2 miest v E. podľa mierky, určiť Osobnostný a sociálny rozvoj
Vodstvo nížiny, poloha povrchových celkov Polohu E. vzhľadom na rovník, nultý poludník, sev.pol. Tvorba projektu
na mape, podnebné pásma a oblasti kružnicu, na ost.svetadiely a oceány, určiť hranice E. Dopravná výchova
Šírkové pásma a výškové stupne,
s ostat.svetadielmi, určiť hraničnú čiaru, vymenovať
a určiť na mape vybrané prvky členitosti pobrežia,
M – urč.hustoty zaľudnenia,
porovnávanie čísel, grafy,...
Európa
(29h)
rastliny a zvieratá žijúce v jednotl.
Pásmach, vplyv podneb. činiteľov,
rieky, jazerá, prúdy, vodop.,...
povrchové celky, ich polohu v rámci štátov, poznať
najvyšší vrch E., určiť sopky, rozloženie podneb.pásem,
vedieť opísať pod.činitele, porovnať jednotlivé pásma
F – druhy elektrární, rýchlosť
dopravných prostr.,.....
Škandinávsky polostrov,
Pyrenejský polostrov,
Apeninský polostrov, Jutský vymenovať a určiť na mape toky vybraných riek, jazerá,
príkladov možností využitia poznatkov, didaktické hry, problémovo sformulovaná otázka, a pod.
Expozičné metódy: z verbálnych metód najmä vysvetľovanie, voľný, riadený, či vysvetľovací rozhovor, práca s učebnicou, zemepisnou čítankou
a doplňujúcimi zdrojmi (čítanie s porozumením, analýza učebného textu), ďalej demonštračné metódy, grafické (prezentácia grafov, schém, náčrtov, mentálnych
máp), práca s kartografickým materiálom (mapa, atlas, glóbus, plán), pozorovanie geografických javov. Nutné bude používať projektové metódy, či praktickú
manipulačnú (buzola, kompas), a praktické výpočtové metódy (meranie na mapách, výpočty).
Fixačné metódy: reprodukčné, precvičovacie, či upevňovacie rozhovory, opakovanie (úvodné, priebežné, tematické, záverečné), aplikačné metódy
precvičovania zručností (práca s mapami), individuálna, alebo skupinová práca.
Diagnostické metódy: najmä kontrolné (verifikačné) metódy – preverovanie vedomostí a zručností frontálne a individuálne, z klasifikačných ústne
a písomné hodnotenie klasifikačným stupňom (známkou).
Okrem klasických metód sa veľký dôraz kladie na:
začlenenie práce s kartografickým materiálom, hlavne mapou, ale i glóbusom, práce s literatúrou- učebnicou, zemepisnou čítankou a doplňujúcimi
zdrojmi
začlenenie skupinovej práce do výučby, podporovať komunikáciu medzi žiakmi a učiteľom
samostatné vyhľadávanie informácií, vedenie žiakov k samostatnej práci pri vypracovávaní referátov a projektov
maximálne využitie IKT vo výučbe - výukové programy, dataprojektor, počítač, filmy
využitie didaktických hier - zemepisné tajničky, doplňovačky a osemsmerovky
zaradenie geografických vychádzok, exkurzií, pričom vychádzky zamerať na praktickú aplikáciu získaných vedomostí pri práci v teréne.
Výučba bude prebiehať v triede, ale aj v počítačovej učebni a v teréne.
7. Učebné zdroje
Učebné zdroje predstavujú zdroj informácií pre žiakov, cestu ich motivácie, získavania, upevňovania a kontroly nadobudnutých vedomosti, zručností
a postojov. Formovanie návykov a zručností vo vyučovaní geografie je neoddeliteľnou súčasťou prípravy každého žiaka a neodmysliteľne patrí k jeho
komplexnému rozvoju osobností ako aj všeobecnej príprave.
K základným prostriedkom, s ktorými sa žiaci v škole stretávajú a majú naučiť pracovať, získať základné zručnosti a návyky sú tieto:
1. učebnica geografie/zemepisu
2. školský zemepisný atlas a mapa, glóbus, kompas
3. práca s doplnkovou literatúrou, časopismi a tlačou
4. práca s IKT
8. Hodnotenie predmetu
Kontrola, preverovanie a hodnotenie vedomostí, zručností, návykov a schopností žiakov je neoddeliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu. Učiteľ sa ním
presviedča o stupni osvojenia si učebnej látky a o schopnosti využiť osvojené učivo v praktickej činnosti. Preverovanie a hodnotenie upevňuje u žiaka pocit
povinnosti a súčasne podporuje sebadôveru vo vlastné sily a možnosť dosiahnuť dobré výsledky v učení sa.
Hodnotenie sa bude realizovať klasifikáciou podľa Metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiakov, stanovených MŠ SR, t.j.výsledky budú
vyjadrené určenými stupňami na 5-bodovej stupnici (výborný(1) - nedostatočný(5) ).
Najviac sa bude používať ústne skúšanie, ktoré sa realizuje rozhovorom, alebo samostatným ústnym prejavom žiaka. Po každom tematickom celku sa
spravidla uskutočňuje písomné skúšanie, formou didaktického testu. Didaktický test z oblasti regiónov Zeme tvorí aj slepá mapa daného regiónu. Body získané
v teste (slepej mape) sú prevedené na známku podľa danej tabuľky prevodov ( 100-90% = 1, 89-75% = 2, 74-50% = 3, 49-30% = 4, 29-0% = 5 ).
Predmetom hodnotenia budú nielen učebné výsledky žiakov, ktoré dosiahli v súlade s požiadavkami vymedzenými učebnými osnovami, ale aj schopnosti
používať osvojené vedomosti, zručnosti a návyky, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, ochota spolupracovať a iniciatíva. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie
do ďalšej práce.
Podmienky klasifikácie:
- aktívna účasť na hodinách
- pravidelná príprava na vyučovanie
- ústna odpoveď – aspoň 2x za polrok
- písomné preverenie vedomosti – priebežné, na konci tematického celku(maximálne z dvoch tematických celkov, ohlásené vopred)
- projekt – celoročný, krátkodobé projekty, referáty
Hodnotenie projektu:
1. práca – individuálna = 3body, skupinová = 2body
2. obsah – 4body
3. forma – 2body
4. prezentácia – 4body
5. dodržanie časového limitu ( 7-10min) – 2body
6. estetická úroveň – 2body
Celkové hodnotenie projektu:
17 – 15 - 1
14 – 13 - 2
12 – 9 - 3
8 – 5 - 4
4 – 0 – 5
Výsledná klasifikácia zahŕňa tieto formy a metódy overovania:
1. ústne – aspoň 2 ústne odpovede za polrok
2. písomné – testy, previerky, referáty, domáce úlohy
3. praktické – projekt
4. hodnotí sa aj účasť na olympiádach, súťažiach – môže výslednú klasifikáciu zlepšiť
- žiak je klasifikovaný na konci 1.a 2.polroka, po uzavretí všetkých tematických celkov
- všetky dopredu ohlásené písomné práce sú povinné, ak ich žiak nemôže napísať v pôvodnom termíne, je jeho povinnosťou dohodnúť si s vyučujúcim náhradný
termín po príchode do školy
- dlhšia absencia sa rieši dohodou
- pri záverečnom hodnotení sa berú do úvahy všetky známky, najväčšiu a rovnocennú váhu majú známky z ústnych odpovedí, písomných testov a projektu.
5.ročník: Prehľad a charakteristika jednotlivých tematických celkov:
1. Objavovanie Zeme a vesmíru
( 4 vyučovacie hodiny )
Ciele a kľúčové kompetencie:
- hľadať odpovede na otázky, zdôvodňovať, uvažovať, hodnotiť
- pracovať so zdrojmi
- mať základné poznatky o vlastnostiach Zeme, postavení v slnečnej sústave a dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú pre prírodu
- mať základné poznatky o zemskom telese a jeho pohyboch, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre zvládnutie informácií v ďalšom štúdiu
- získať žiakov pre myšlienku ochrany Zeme a Vesmíru, uvedomiť si jedinečnosť života na Zemi
- orientácia v priestore
Obsah:
1. Tvar Zeme. Vývoj názorov na planétu Zem. Zem ako planéta vo vesmíre – slnečná sústava
2. Mesiac, mesačné fázy, príliv a odliv. Cesty do vesmíru a na Mesiac
3. Pohyby Zeme – obeh okolo Slnka, rotácia okolo osi. Dôsledky
4. Zhrnutie tematického celku
Výkonový štandard:
Opísať tvar Zeme podľa glóbusu, predviesť s glóbusom rotáciu Zeme okolo osi a obeh Zeme okolo Slnka. Vysvetliť príčiny striedania dňa a nocí, ako to súvisí
s otáčaním Zeme okolo osi. Uviesť, aké sú dôsledky obehu Zeme okolo Slnka na rôznych miestach na Zemi. Poznať dobu otočenia Zeme okolo osi a obehu
okolo Slnka. Vymenovať objekty slnečnej sústavy, objekty, ktoré nepatria do slnečnej sústavy. Opísať polohu zeme medzi ostatnými planétami slnečnej
sústavy, nakresliť schému slnečnej sústavy, označiť na nej polohu Zeme a ostatných planét, určiť poradie Zeme od Slnka. Uviesť rozdiely medzi hviezdou
a planétou, určiť vzťah medzi Zemou, Mesiacom a Slnkom, dráhu obehu a dobu obehu Mesiaca okolo Zeme, vymenovať fázy Mesiaca, zakresliť ich, určiť
polohu Slnka, Mesiaca a Zeme v jednotlivých fázach.
Metódy:
Riešenie problémových úloh: Prečo sa strieda deň a noc? Prečo sa striedajú ročné obdobia? Kedy by sa nestriedali ročné obdobia? Čo by sa stalo, keby Zem
nemala tvar gule a keby sa netočila okolo svojej osi?
Motivačná demonštrácia obrázkov objektov slnečnej sústavy, opis pohybov Zeme, Mesiaca a ich dôsledkov, hra: pohyb Zeme, Mesiaca.
Formy preverovania: ústne – individuálne, frontálne, hrou – pohyb Zeme, písomne - didaktický test
Prierezové témy:
Mediálna výchova – snímky z kozmu
Enviromentálna výchova – základné podmienky života na Zemi
Ochrana života a zdravia – jedinečnosť života na Zemi, ochrana Zeme a Vesmíru, dôsledky pohybov pre život ľudí
Osobnostný a sociálny rozvoj – komunikácia, načúvanie, otázka vlastného názoru na tvar, pohyby Zeme v minulosti
Medzipredmetové vzťahy:
Fyzika = slnečná sústava, skupenstvo látok, gravitačná sila Zeme
Prírodopis = život vo vesmíre, ročné obdobia (zmeny v prírode)
Dejepis = vývoj vesmíru, vývoj poznatkov a tvare Zeme
Matematika = jednotky dĺžky(vzdialenosti), porovnávanie veľkosti planét, rozmerov Zeme, Slnka, Mesiaca
Slovenský jazyk = mesiac, Mesiac
Občianska výchova = kalendár – dni, mesiace
2. Povrch Zeme, svetadiely a oceány
( 3 vyučovacie hodiny )
Ciele a kľúčové kompetencie:
- vedieť diskutovať o cestách objaviteľov do rôznych častí Zeme
- vedieť čítať a interpretovať údaje z máp, plánov a iných zdrojov
3. Cesty objaviteľov do rôznych častí sveta, plavby K.Kolumba, F.Magalhaesa, J.Cooka, Vasco de Gama
Výkonový štandard:
Vedieť popísať jednotlivé cesty moreplavcov a ukázať ich na mape, pripraviť si diskusný príspevok o týchto cestách. Porovnať povrch Zeme v jednotlivých
častiach, vymenovať a ukázať na mape a glóbuse oceány, svetadiely, kontinenty, pomenovať ich, aj na obrysovej mape. Uviesť rozdiel medzi svetadielom
a kontinentom, čítať základné údaje z mapy.
Metódy:
Skupinová práca: vyhľadať informácie o cestách moreplavcov, diskusia o cestách moreplavcov a ich význame pri objavovaní sveta, práca s mapou, atlasom,
glóbusom
Formy preverovania: ústne – individuálne, frontálne, písomne - didaktický test, práca s mapou
Prierezové témy:
Osobnostný a sociálny rozvoj – komunikácia, sebavzdelávanie
Medzipredmetové vzťahy:
Slovenský jazyk = čítanie
Dejepis = objavné cesty a ich význam
Prírodopis = vplyv geografickej polohy na život na svetadieloch a v oceánoch, ekologické katastrofy, využitie oceánov
Informatika = zdroj informácií
3. Glóbus a mapa
( 8 vyučovacích hodín )
Ciele a kľúčové kompetencie:
- orientovať sa na rôznych druhoch máp
- určiť geografickú polohu bodu na mape geografickými súradnicami
- vedieť čítať a interpretovať údaje z máp, plánov a iných zdrojov
- poznať základné charakteristiky zobrazenia Zeme na mape, glóbuse
rozumieť grafickej mierke mapy
- určovať polohu miesta na mape podľa pologúľ, geografických súradníc
- rozumieť časovým pásmam, vedieť, čo je dátumová hranica
Obsah:
1. Glóbus, zemská os, zemské pologule, póly, svetové strany – hlavné a vedľajšie
Čo je mapa, glóbus, poznať rozdiel medzi nimi, druhy máp. Na glóbuse a mape určiť zemskú os, severný a južný pól, zemské pologule, rovník, nultý poludník,
rovnobežky, poludníky, obratníky, polárne kružnice. Určiť svetové strany na mape a v teréne. Zdôvodniť vytvorenie geografickej siete a opísať ju. Určiť polohu
ľubovoľného miesta na mape geografickými súradnicami, odmerať vzdialenosť na mape grafickou mierkou, zakresliť do geografickej siete bod podľa určenia,
čítať základné údaje mapy, čo zobrazuje mapa podľa legendy, časové pásma, dátumová hranica, vedieť vypočítať čas v rôznych častiach Zeme.
Metódy:
Kartografické praktické, práca s mapou, glóbusom, rôzne hry s mapou, vychádzka do okolia školy – použitie mapy.
Formy preverovania: ústne – individuálne, frontálne, písomne – didaktický test, práca s mapou, atlasom, praktické precvičovanie
Prierezové témy:
Dopravná výchova – vychádzka do okolia školy – účastníci cestnej premávky, predpisy, bezpečné správanie sa, vyhodnocovanie situácie z hľadiska bezpečnosti
Ochrana života a zdravia – pobyt v prírode – vychádzka
Osobnostný a sociálny rozvoj – spolupráca pri menších výpočtoch, týmová spolupráca, záujem o okolie, časové pásma, model Zeme – pohľad na svet, v ktorom
žijeme
Mediálna výchova – zdroj informácií – mapy
Medzipredmetové vzťahy:
Slovenský jazyk = skloňovanie slova glóbus, názvoslovie
Matematika = práca s mierkou, prevody jednotiek, určovanie času, polkružnice
Dejepis, prírodopis = tematické mapy
Výtvarná výchova = estetická stránka mapy
Občianska výchova = režim dňa, časové pásma
Informatika = zdroj informácií, mapy na internete
Fyzika = buzola, kompas
4. Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvorila príroda
( 10 vyučovacích hodín )
Ciele a kľúčové kompetencie:
- schopnosť objavovať, vyhľadávať informácie, prezentovať, vysvetľovať
- na základe najrôznejších častí sveta vysvetľovať javy na základe vedomostí
- vymenovať základné zložky krajiny a ich význam, charakterizovať vzťahy medzi jednotlivými zložkami krajín a ich vzájomné ovplyvňovanie
- rozumieť pojmom zemetrasenie, sopečná činnosť, cunami, typy krajín
Obsah:
1. Krajina. Stavba Zeme, zemské jadro, zemský plášť, zemská kôra.
2. zemské platne a ich pohyb, vznik pohorí, zlomy
3. Vznik zemetrasenia, cunami, sopečná činnosť
4. Podnebie a podnebné pásma. Pôdy
5. Činnosť vody – riek, ľadovca. Kaňony, vodopády, jazerá
6. Činnosť vetra (púšte, skalné mestá)
7. Typy krajín (rastlinstvo, živočíšstvo). Dažďové lesy. Savana
8. Púšte. Subtropické krajiny. Stepi
9. Lesy mierneho pásma. Tundry a polárne krajiny. Vysoké pohoria
10. Zhrnutie tematického celku
Konkrétne javy: Himaláje, Alpy, Tatry, Mount Everest, Mont Blanc, zemetrasenie, epicentrum, zemetrasenia v južnej Ázii, cunami, sopka, sopečný kanál,
magma, láva, rieka, jazero, prítoky riek, delta, Amazonka, Kongo, Níl, Volga, Dunaj, Viktóriino jazero, Kaspické more, Mŕtve more, činnosť rieky, grand
Na modeli Zeme rozlíšiť časti Zeme. Porovnať povrch zeme v jednotlivých častiach ( pologuliach ), vymenovať a ukázať na mape a glóbuse oceány, svetadiely.
Opísať pohyb zemských krýh, vysvetliť ako vzniká pohorie, sopka, sopečná činnosť, zemetrasenie na základe pohybu zemských krýh. Určiť na mape vybrané
povrchové celky, opísať ich polohu, orientovať sa bez problémov na mape, poznať názvy najvyšších pohorí, vedieť ich porovnať podľa výšky. Vedieť
porozprávať zaujímavosti o nebezpečenstvách vysokých pohorí, určiť na mape sopečné oblasti, oblasti zemetrasenia, opísať ich výnimočnosť, určiť sopečný pás
a ktoré oblasti sveta sú najviac ohrozené, uviesť príklady živelných pohrôm vo svete a diskutovať o možnostiach predchádzať im (cunami, zemetrasenie).
Vysvetliť ako pôsobia rieka, vietor na zemský povrch, na základe príkladov porovnať oblasti zeme podľa rastlinstva
Metódy:
Názorné obrázky vybraných lokalít sveta: pohorie, sopka, vodopád, rieky, kaňon, ľadovec, skalné mesto, púšť, dažďový prales, Veľká koralová bariéra,
skupinová práca, práca na projekte, získavanie informácií, výklad, práca s mapou
Formy preverovania: ústne – individuálne, frontálne, písomné- didaktický test, praktická činnosť, práca s mapou, atlasom
Prierezové témy:
Mediálna výchova – práca v týme, rôzne zdroje informácií, prezentovanie
Osobnostný a sociálny rozvoj – záujem o okolie, rozvoj kritického myslenia, riešenie problémov
Enviromentálna výchova – klimatické zmeny, význam vody, vplyv prírodných katastrof na územie, erózia pôdy, odlesňovanie, otepľovanie, rozširovanie púští,
rozmanitosť života v jendotlivých typoch krajín
Ochrana života a zdravia – ochrana života v mimoriadnych situáciách: zemetrasenie, sopka, cunami
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – samostatná alebo skupinová práca na projekte, spolupráca, sebadôvera, zodpovednosť, sebavzdelávanie,
prezentovanie
Medzipredmetové vzťahy:
Slovenský jazyk = názvoslovie, synonymá – klíma, podnebie
Matematika = nadmorská výška
Fyzika = zloženie Zeme, skupenstvá vody
Prírodopis = rozmiestnenie flóry a fauny na Zemi, rozmanitosť organizmov, živá zložka pôdy
Dejepis = dobývanie pólov, časová predstava o pohybe kontinentov
5. Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvoril človek
( 4vyučovacie hodiny )
Ciele a kľúčové kompetencie:
- orientovať sa na mape
- navrhnúť trasu výletu po zaujímavých miestach
- vysvetliť rôznorodosť ľudstva podľa rás, jazyka, náboženstva
- vysvetliť príčiny nerovnomerného rozmiestnenia obyvateľstva
- charakterizovať jednotlivé prejavy ľudskej činnosti
Obsah:
1. Obyvateľstva na Zemi ( rasy, jazyk, náboženstvo). Hustota zaľudnenia a pohyb obyvateľstva
2. Sídla na Zemi – mestá a dediny ( ako žijú ľudia na rôznych miestach Zeme). Činnosť ľudí
3. Kultúrne stavby (príklad chrámy, katedrály, pyramídy)
4. Technické stavby. Pamiatky UNESCO
Konkrétne javy: Paríž, New York, Mexico City, Tadž Mahal, Eifelova veža, Opera v Sydney, pyramídy, Veľký čínsky múr, socha Krista v Rio de Janeiro,
katedrály
Výkonový štandard:
Na príklade modelového regiónu vytvoriť podrobnú charakteristiku regiónu, pripraviť prezentáciu o živote ľudí vo vybranej oblasti, vytvoriť mentálnu mapu
svetadielov, vysvetliť rôznorodosť ľudstva podľa rás, jazyka, náboženstva.
Metódy:
Skupinová práca, práca s odbornou literatúrou, vyhľadávanie informácií, prezentovanie návrhov, názorná prezentácia konkrétnych javov, práca s mapou
Formy preverovania: ústne – individuálne, frontálne, písomne – didaktický test, praktická činnosť práca s mapou, atlasom
Prierezové témy:
Mediálna výchova - práca v týme, rôzne zdroje informácií, prezentovanie, zdroj aktuálnych informácií
Osobnostný a sociálny rozvoj – demokratický spôsob riešenia konfliktu, výchova k ľudských právam, preľudnenie
Enviromentálna výchova – ľudské aktivity, pamiatky UNESCO
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti - samostatná alebo skupinová práca na projekte, spolupráca, sebadôvera, zodpovednosť, sebavzdelávanie,
prezentovanie
Medzipredmetové vzťahy:
Dejepis = najstaršie osídlené oblasti, kultúra národov, vznik prvých miest
Občianska výchova = ľudské práva
Matematika = výpočet prirodzeného prírastku
6.Projekt
( 3 vyučovacie hodiny )
Cesta okolo Zeme
Cieľ: prezentácia najkrajších miest na Zemi, ktoré vytvorila príroda alebo človek a patria medzi svetové naj. Prostredníctvom nich sa žiaci naučia princípy
geografického javu.
Metódy: samostatná práca žiakov, aj v skupinách, práca s informáciami a prezentovanie
Prierezové témy:
Mediálna výchova, Osobnostný a sociálny rozvoj, Enviromentálna výchova, Tvorba projektu a prezentačné zručnosti