UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE PEDAGOGICKÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2012 Bc. Jana Csuková
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE
PEDAGOGICKÁ FAKULTA
VYUŢÍVANIE SEZÓNNYCH POHYBOVÝCH ČINNOSTÍ
NA I. STUPNI ZŠ
Diplomová práca
Študijný program: Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie
Študijný odbor: 1.1.5 - predškolská a elementárna pedagogika
Školiace pracovisko: Katedra telesnej výchovy a športu
Školiteľ: Doc. PaedDr. Vladimír Šutka, CSc.
Konzultant: Doc. PaedDr. Vladimír Šutka, CSc.
Nitra 2012 Bc. Jana Csuková
POĎAKOVANIE
Rada by som sa poďakovala školiteľovi doc. PaedDr. Vladimírovi Šutkovi,
CSc. za čas, ktorý mi venoval pri konzultáciách, za mnoţstvo odborných rád a
podnetné pripomienky, ktoré sprevádzali vznik tejto práce.
ABSTRAKT
CSUKOVÁ, Jana : Využívanie sezónnych pohybových činností na 1.stupni ZŠ.
[Diplomová práca] / Jana Csuková - Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.
Pedagogická fakulta; Katedra telesnej výchovy a športu – Školiteľ: doc. PaedDr.
Vladimír Šutka, CSc. Nitra : KTVS PF, 2012.
Hlavnou témou diplomovej práce je uplatňovanie sezónnych pohybových
činností na 1. stupni ZŠ. Hľadali sme informácie, ktoré by nám objasnili
všeobecné, špecifické pojmy a priblíţili oblasť sezónnych pohybových činností. Naším
cieľom bolo vytvoriť ucelenú prácu o týchto činnostiach. Práca je rozdelená do 4
kapitol, v ktorých postupne pribliţujeme ţiaka mladšieho školského veku, jeho
osobitosti, zameriavame sa na pohyb, význam pohybu, pohybové hry a rozpracovávame
konkrétne sezónne pohybové činnosti. Vo výskumnej časti zisťujeme dotazníkovou
metódou najefektívnejšie vyuţívanie sezónnych činností na 1. stupni základných škôl.
Získané výsledky uvádzame v závere práce a v odporúčaniach pre pedagogickú prax.
Kľúčové slová: Štátny vzdelávací program ISCED 1, geografické podmienky, telesná
výchova, sezónne činnosti, pohybové činnosti, pohyb, ţiak, mladší školský vek,
schopnosti, zručnosti, hry, turistika, korčuľovanie, sánkovanie, lyţovanie, bicyklovanie.
ABSTRACT
CSUKOVÁ, Jana : The use of seasonal physical activities in the 1 st degree. [Thesis] /
Jana Csuková - Univerzita Konštantína Filozofa in Nitra. Faculty of Education;
Department of Education. ( Department of Physical education and sports) – Supervisor:
doc. PaedDr. Vladimír Šutka, CSc. Nitra : KTVS PF, 2012.
The dominant theme of the graduation theses is the implementation of the
seasonal motoric activities on the first stage of the elementary school. We were looking
for the information, which would make clear the general specific concept and would
make the approach of the in-season motoric activities. Our target was to elaborate
a complex study about these activities. The submitted graduation theses are divided into
four chapters, in which we bring near a scholar of younger school age and his
particularity. We focus on the motoric activities, motoric games, and we elaborate
particular seasonal motoric activities in detail. In the research part of the study we
investigate by questionnaires the most effective utilisation of the seasonal activities on
the first stage of the elementary schools. The gathered results are presented in the
summary part of the study and in the recommendations for pedagogical praxis.
Keywords: State educational program ISCED 1, geography, physical education,
seasonal activities, physical activities, movement, pupil, younger school age, abilities,
skills, games, hiking, skating, sledding, skiing, biking.
OBSAH
ÚVOD 8
1 CHARAKTERISTIKA MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU 10
1.1 Osobitosti dieťaťa v období mladšieho školského veku 12
1.1.1 Telesný vývoj 12
1.1.2 Kognitívny vývoj 14
1.1.3 Sociálno-emocionálny vývoj 17
1.1.4 Percepčno-motorický vývin
18
1.1.5 Funkčný vývin 22
2 POHYB ŢIAKA V MLADŠOM ŠKOLSKOM OBDOBÍ 24
2.1 Význam pohybu 24
2.2 Pohybové schopnosti, zručnosti a činnosti v mladšom školskom veku 26
2.3 Pohybová aktivita a denný pohybový reţim na 1. stupni ZŠ 29
2.4. Pohybové hry 32
2.4.1 Triedenie hier 34
2.4.2 Výber hier 35
2.4.3 Úloha hier v 1. - 4. ročníku ZŠ 36
2.4.4 Pohybové kompetencie absolventa 37
2.4.5 Hry v prírode 37
3 SEZÓNNE POHYBOVÉ ČINNOSTI NA 1. STUPNI ZŠ 40
3.1 Letné pohybové činnosti 43
3.1.1 Plávanie 43
3.1.2 Turistika 44
3.1.3 Bicyklovanie 46
3.2 Zimné pohybové činnosti 46
3.2.1 Lyţovanie 47
3.2.2 Korčuľovanie 49
3.3 Letné pohybové hry 50
3.4 Zimné pohybové hry 53
4 VÝSKUMNÝ PROJEKT 54
4.1 Cieľ, úlohy a hypotéza práce 54
4.2 Metodika práce a metódy skúmania 55
4.2.1 Charakteristika objektu skúmania 55
4.2.2 Pracovné postupy 55
4.2.3 Spôsob získavania údajov a ich zdroje 57
4.2.4 Pouţité metódy 57
4.2.5 Štatistické metódy 59
4.3 Výsledky práce 59
4.4. Diskusia 64
ZÁVER 78
ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY 80
PRÍLOHY 82
Príloha A : Dotazník pre učiteľov primárneho vzdelávania 82
8
ÚVOD
Ţijeme v dobe rozmachu informačných technológií a náporu neustále sa
rozvíjajúcej modernej techniky. Uţ od útleho detstva nás aj naše deti obklopuje
mnoţstvo techniky, priemyselne znečistené prostredie, sme zaťaţovaní dennodenným
stresom, negatívnymi emóciami, nesprávne sa stravujeme a máme nedostatok pohybu.
Dôsledkom tohto moderného štýlu ţivota vznikajú civilizačné choroby (obezita,
cukrovka, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, depresie), ktoré sa vyskytujú v čoraz
niţšom veku. Škola je špecifickou inštitúciou, ktorej úlohou je nielen vzdelávať, ale aj
vychovávať budúce generácie. Ako taká má dôleţitú úlohu a môţe do nemalej miery
ovplyvniť postoje ţiakov k dôleţitým otázkam, okrem iného aj k zdravému ţivotnému
štýlu. Musia byť však odborne, zodpovedne a citlivo vedené a práve učiteľ pre 1.- 4.
ročník je ten, ktorý má vplyv na tento proces.
Dôvodom vzniku tejto práce bol fakt, ţe v súčasnosti je kritická situácia
v oblasti nárastu civilizačných chorôb u detí. A škola má nezastupiteľnú funkciu
v utváraní základných zručností, návykov a postojov k vyuţívaniu rôznych aktivít, ktoré
by viedli k upevňovaniu zdravia či aktívnemu tráveniu voľného času. Práve sezónne
pohybové činnosti sú aktivity, ktoré sú pre deti zaujímavé, nevšedné a nezvyčajné, a
preto bolo naším cieľom vytvoriť ucelený celok, kde sme mohli teoretické východiská
doplniť hrami z praxe. Práca je rozdelená do jednotlivých kapitol a podkapitol, aby
prehľadne a logicky sledovali danú tematiku.
Naším cieľom bolo vytvoriť ucelenú prácu o sezónnych činnostiach na 1.
stupni základných škôl. Práca je rozdelená do 4 kapitol, v ktorých postupne
charakterizujeme osobitosti dieťaťa v mladšom školskom veku z rôznych pohľadov,
pohyb a význam pohybu v tomto veku, jeho pohybové schopnosti, zručnosti a činnosti.
Analyzujeme pohybový reţim na 1. stupni základných škôl a zameriavame sa na
pohybové hry, ich triedenie výber a delenie. V kapitole o sezónnych pohybových
činnostiach sme sa zamerali na rozpracovanie tejto oblasti v Štátnom vzdelávacom
programe ISCED 1 – Telesná výchova a doplnili sme ho informáciami z učených osnov
platnými v minulosti. Rozdelili sme ich na letné a zimné sezónne činnosti. V závere
tejto kapitoly sme uviedli niekoľko hier, ktoré sú vhodné pre vyuţitie v praxi.
V poslednej, výskumnej časti sme zisťovali dotazníkovou metódou najefektívnejšie
9
vyuţívanie sezónnych činností na 1. stupni základných škôl a získané výsledky
uvádzame v závere práce a v odporúčaniach pre pedagogickú prax.
V prípravnej fáze písania diplomovej práce sme sa museli oboznámiť s teóriou
telesnej výchovy, ontogenetickou psychológiou, metodikami telesnej výchovy
a zabezpečiť si literatúru od našich aj zahraničných autorov. V nej sme hľadali
informácie, ktoré by nám objasnili všeobecné a špecifické pojmy a priblíţili oblasť
vyuţitia sezónnych pohybových činností na 1. stupni základných škôl.. V hlavnej fáze
po stanovení osnovy sme začali triediť, spracovávať a analyzovať získané informácie,
ktoré sme čerpali z odborných kníh, publikácií, ale aj časopisov určených pre
pedagógov ako aj z internetu. V závere sme sa zamerali na celkovú tematickú,
gramatickú a technickú korekciu.
10
1 CHARAKTERISTIKA MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU
V úvode našej práce je nevyhnutné presne definovať obdobie mladšieho
školského veku. Stretli sme sa s rôznymi autormi a kaţdý toto obdobie definuje inak.
Ako uvádza Starší, obdobie dieťaťa vo veku 6 - 1 0 rokov nazývame aj mladším
školským vekom alebo prepubertou. Tento delíme ešte na mladší školský vek, dobu
prvých dvoch školských rokov (prispôsobovanie sa školskému ţivotu) a dobu tretej a
štvrtej triedy (kedy sa ţiak dokáţe sústrediť na činnosť celú štvrťhodinu). ( Starší,
1992, s. 20)
Podľa Malej a Klementu sa toto obdobie zhoduje s povinnou školskou
dochádzkou v 1. aţ 5. ročníku a nazývajú ho druhým detstvom. ( Malá - Klementa , 1989,
s. 59 )
Iný zdroj tieţ uvádza, ţe je to vývinové obdobie zahrňujúce vek od 6.-10. rokov
a nazývané je obdobím druhého detstva. Podľa nich je to obdobie relatívneho
vývinového kľudu a trvá u dievčat pribliţne do 10 rokov, u chlapcov do 12 rokov.
(Matejovičová, Vondráková,Vondrák, Sandanusová, Šedivá, 2007, s 29 )
Nástup do základnej školy je pre dieťa dôleţitým medzníkom, o ktorom píše
Klindová a podľa nej zasahuje do ţivota ţiaka predovšetkým ako pevný a záväzný
reţim aj ako socializačný činiteľ. V predchádzajúcom ţivote sa dieťa ešte nestretlo s
ničím takým systémovým, dôsledným a záväzným ako je škola. Ešte ani materská škola
nekládla naň z tejto oblasti také veľké poţiadavky. V škole je povinný v prvom rade
pravidelný denný postup — presný začiatok a koniec výučby, dĺţka vyučovacích hodín
i prestávok, rozvrh hodín, domáce úlohy atď. V škole je presný a záväzný aj obsah.
Dieťa tu získava nové vedomosti a poznatky podľa presne vypracovaných osnov, ktoré
určujú rozsah i obsah poznatkov pre jednotlivé časové dielce. Získavanie vedomostí sa
monitoruje a hodnotí osobitnou sústavou noriem.
Z pohľadu socializácie vstupom do školy sa ţiak dostáva do spoločnosti
rovnomocných detí. To má v jeho ţivote ešte významnejšie poslanie ako kolektív v
materskej škole preto, lebo sú tu uţ staršie deti s vyspelejšími sociálnymi vzťahmi a
škola zaväzuje deti spoločnými métami, úlohami, záujmami, čím ďalej viac ich zbliţuje.
Školská komunita nadobúda veľký význam aj tým, ţe zhodnocuje úspechy a neúspechy
ţiaka pri vyučovaní, od ktorých napokon závisí aj jeho pevnejšie začlenenie a pozícia v
kolektíve. Škola je aj verejnou oficiálnou, úradnou vzdelávacou ustanovizňou a keďţe
11
nemá individuálny, domáci charakter, vstup dieťaťa do nej je preň zároveň vstupom do
spoločnosti, do verejného ţivota. Tak sa čoraz viac odpútava z úzkeho kruhu rodiny,
resp. materskej školy a zaraďuje sa do širších sociálnych vzťahov. Následne prerastá aj
rámec svojej školskej triedy a stáva sa príslušníkom záujmových krúţkov v škole a v
iných mimoškolských inštitúciách. Tým sa rozširuje súčasne aj oblasť činiteľov, ktoré
pôsobia na dieťa, formujú ho a usmerňujú jeho budúci vývin. ( Klindová, Rybárová,
1975, s. 83 )
Vstup dieťaťa do školy nevplýva iba na osobitné psychické procesy dieťaťa, ale
zasahuje kompletnú jeho osobnosť. Vstupom do školy sa pozmeňuje postavenie dieťaťa
v societe. Dieťa sa stáva ţiakom, príslušníkom verejno-spoločenskej ustanovizne. Čím
viac, tým lepšie sa učí rozumieť aj poţiadavkám, ktoré naň kladie škola. Podľa nich si
následne upravuje svoje počínanie i zmýšľanie. ( Klindová, Rybárová, 1975, s. 83 )
Zaujímavý je názor Šemetku, ktorý tvrdí, ţe stupeň celkového rozvoja dieťaťa je
značne podmienená jeho fyzickým vekom. Dieťa mladšieho školského veku, t.j. 6-10 ročné,
vieme charakterizovať ako jednotnú bytosť v prejavoch a funkciách somatických, ale aj
intelektuálnych. (Šemetka, 1993, s. 23 )
Súhrnné zaloţenie osobnosti mladšieho ţiaka je extrovertné, zamerané zvonka
na okolie, ktoré ho obklopuje, na spoločnosť. Toto hľadisko detskej osobnosti vyjadruje
relatívne veľká šírka a mnohostrannosť záujmov o všetko nové, s čím sa stretáva v škole
počas vyučovania i mimo nebo.
Záujmy mladšieho ţiaka sa viaţu na bezprostrednú aktivitu, ktorú vykonáva. V
prvom rade je učenie v najširšom význam ako činnosť zameraná na uspokojovanie
intelektových záujmov. Prejavuje sa zvedavosťou a dychtivosťou po nových
skúsenostiach, informáciách a dojmoch. Poznávacie záujmy sú často také rozsiahle, ţe
školské vyučovanie ich nestačí náleţite uspokojiť. A preto vyhľadáva dieťa rôzne
záujmové krúţky a iné mimoškolské činnosti.
V mladšom školskom veku dieťa pripisuje veľkú pozornosť hre. Samozrejme, jej
úroveň sa podriaďuje úrovni psychiky a novým záujmom V zásobe hier začínajú
dominovať rôzne hry s pravidlami, ktoré majú pevný systém a usporiadanejší charakter.
Nemálo sa uplatňujú pohybové hry s nárokom na telesnú obratnosť, sila a vytrvalosť,
ale aj hry s poučným, intelektovým zameraním; ktoré podnecujú rozumové schopnosti
— bystrosť, pripravenosť, úsudok, schopnosť orientácie, pamäť a pod. Popri
obľúbených hrách s pravidlami si mladší ţiaci aj radi vymýšľajú rozmanité hry, ktorými
vypĺňajú svoj voľný čas. Vzhľadom na osobitosť vzájomných vzťahov medzi odlišnými
12
pohlaviami chlapci a dievčatá sa spolu nehrávajú, ale usporadúvajú si svoje činnosti
osobitne. Pri učení a hre narastá v mladšom školskom veku aj záujem o prácu. Dieťa
vlastným záţitkom začína hlbšie chápať zmysel samotného pojmu práca, učí sa
uvedomovať si jej význam, spoločenskú hodnotu a spoľahlivo ju odlišuje od hry. Pri
racionálnom výchovnom pôsobení sa mladší ţiak zvyčajne vďačne zapája do
pracovných činností mimo vyučovacieho procesu. ( Klindová, Rybárová, 1975, s. 93)
1.1 Osobitosti dieťaťa v období mladšieho školského veku
1.1.1 Telesný vývoj
Malá a Klementa ( 1989, s. 59 ) opisujú, ţe z hľadiska vývinu je mladší školský
vek obdobím relatívneho kľudu, a to u dievčat pribliţne aţ do 10 rokov a u chlapcov do
11 rokov. V etape mladšieho školského veku (od 6 –7 rokov aţ do 11 rokov) sa telesné
tvary stávajú plnšími. Dievčatám medzi 9. a 10. rokom výraznejšie zosilnievajú
panvové kosti, zaobľujú sa boky a začnú sa vyvíjať prsníky. Tieţ uvádzajú: „Od 6 až 7
rokov začínajú vypadávať dočasné zuby a prerezávajú sa trvalé zuby. Prerezávanie
druhej trvalej stoličky, ktoré začína v 10 rokoch, býva zvyčajne znamením, že končí
mladší školský vek a začína puberta. Ročné prírastky hmotnosti sú asi 2,5 kg.
Sedemročný chlapec alebo dievča majú hmotnosť približne 25 kg. Hmotnosť chlapcov v
rovnakom veku je okolo 42 kg, dievčat takmer 45 kg.― ( Malá – Klementa, 1989, s. 59 )
Podľa Klindovej a Rybárovej (1975, s. 84 ) v mladšom školskom veku je pre
dieťa typický výnimočný rast, najmä do výšky. Ročne narastie v priemere o 6 - 8 cm.
Na konci mladšieho školského veku, okolo 10. roku, sa somatický rast ešte urýchli.
Kostra, svalstvo i ostatné orgány mocnejú a stávajú sa výkonnejšími. Aj keď v
začiatočných rokoch školskej dochádzky deti ešte relatívne často podliehajú rôznym
infekčným ochoreniam, postupne rastie aj odolnosť voči nákazám.
Veľmi zaujímavo pribliţuje zmeny v opornej a pohybovej sústave Šemetka
( 1993, s. 23 ) a tvrdí, ţe aj keď v tomto období rýchle prebieha premena
chrupavkovitého tkaniva na kostné (kostnatenie), sú kosti ešte jemné, ohybné,
plastické a tým sa vytvárajú predpoklady na pôvod deformácií, najmä na chrbtici a
dolných končatinách. Do 10 rokov nedochádza k zlúčeniu rastových teliesok v dlhých
kostiach. Od 7 do 14 roku osifikujú telá samostatných stavcov, kríţové stavce sú do
puberty nezrastené. Okolo 7. roku sa ustaľuje krčná lordóza, hrudná kyfóza, bedrová
13
lordóza a ukončuje svoj vývoj aţ v puberte. Zápästné kostičky osifikujú od 6. do 8.
roku, jednotlivé články prstov od 9. do 11. roku. Práve preto nesmieme deti namáhať
priťaţkým náčiním, statickými posilňovacími cvikmi, dlhou výdrţou vo vise, skákaniu
z náradia na tvrdú podloţku a podobne. Naopak, cvičenia majú byť explozívne, rýchle
so značnou amplitúdou.
Práve na základe predchádzajúcich informácií je nevyhnutné časté
precvičovanie chrbtice pri sedavých aktivitách prípravnými cvičeniami či uţ na
hodinách telesnej výchovy alebo na telovýchovných chvíľkach. Práve v období
mladšieho školského veku doznievajú detské choroby, a to hlavne u detí, ktoré
neabsolvovali materskú školu. V nasledujúcom období sa biologický vývin ustaľuje a
ukľudňuje, detská figúra začína nadobúdať proporcie postavy dospelého, predlţujú sa
nohy a aj tvár nadobúda rysy dospelých.
Zaujímavá je informácia, ţe práve svalstvo detí v tomto období má viac vody ako
svalstvo dospelého. Sedemročné deti majú hmotnosť svalstva asi 27% z hmotnosti tela.
Ich sila však ostro nezaostáva za staršími vekovými skupinami. Intenzita svalov
rovnomerne stúpa od 7. roku. V 6. - 7. roku si deti osvojujú primárne zloţky písania, sú
schopné vykonávať elementárne pohybové činnosti s ľahkým náčiním.
Ďalej uvádzajú, ţe srdce detí mladšieho školského veku, je v porovnaní s
dospelým človekom relatívne väčšie, čo kladne ovplyvňuje fyziologické procesy v
organizme a bez ťaţkostí reaguje aj na vytrvalosť rovnováţneho rázu, ktorá súčasne
účinne pôsobí na funkčný rozvoj obehovej sústavy. Pulz sa blíţi k frekvencii
dospelých.
Čo sa týka činnosti dýchacích orgánov detí mladšieho školského veku, značne sa
líši od dospelých. Dýchanie detí je plytké, vyţaduje si o 30-40% väčšiu výmenu
vzduchu na kg/min. ako u dospelých. Pre nás z toho vyplýva, ţe s deťmi treba
pohybové aktivity vykonávať čo najviac vonku a v interiéri len pri otvorených oknách,
aby mal prístup svieţi vzduch. Zrýchleným dýchaním sa pokrýva zvýšená potreba
kyslíka. Pri cvičení ich učíme správne dýchať a pre sťaţené dýchanie nosom ich učíme
nádych nosom a výdych ústami.
Šemetka ( 1993, s. 23 )ďalej publikuje, ţe aj v nervovej sústave sa odohrávajú
dôleţité zmeny. Mozog detí sa stavbou a hmotnosťou veľmi pribliţuje mozgu
dospelého človeka a v podstate sa uţ nezmení. Dozrievajú mozgové vlákna, nastávajú
zmeny v chemickom zloţení a k skvalitňovaniu mozgových funkcií. Z hľadiska
14
edukačného procesu je dôleţitá informácia, ţe sa následne rozvíja útlmová oblasť
kôrovej činnosti a práve toto umoţňuje rozvíjať schopnosti sústrediť sa.
1.1.2. Kognitívny vývoj
So vstupom do základnej školy sa v tomto období výrazne mení aj kognitívny
vývoj. Ako uvádza Matejovičová – Vondráková – Vondrák – Sandanusová – Šedivá (
2007, s. 29 ) „ Na dieťa v tomto veku začína výrazne vplývať (okrem iných faktorov) aj
školské prostredie. Dochádza k intenzívnemu psychickému a sociálnemu vývinu. Po
vstupe dieťaťa do školy sa systematicky zlepšuje celková psychická činnosť pod vplyvom
sústavného a cieľavedomého vzdelávacieho a výchovného pôsobenia. Zlepšuje sa
zmyslové vnímanie, rozvíja sa pamäť, myslenie a reč. Postupne sa buduje systém
všeobecných pojmov, ktorý je výsledkom rozvíjajúcej sa schopnosti analýzy a syntézy,
indukcie a dedukcie. Zlepšuje sa schopnosť koncentrácie.―
V súvislosti so vstupom do školy sa začínajú zdokonaľovať psychické procesy
a jedným z nich je vnímanie. Deti sú vedené k zámernej pozornosti. Skvalitňuje sa
pamäť, rozvíja sa myslenie (v tomto období stále konkrétne), ktoré sa opiera o názorné
obrazy a predstavy. Práve v tomto období sa začína učiť myslieť logicky, uvaţovať
správne. Aţ koncom tohto obdobia sa u detí objavuje abstraktné a zovšeobecňujúce
myslenie, vyvíja sa celá osobnosť dieťaťa, zvlášť v smere kolektívnom. ( Matejovičová
– Vondráková – Vondrák – Sandanusová – Šedivá , 2007, s. 29 )
Jedným z poznávacích procesov, ktoré škola ovplyvňuje je vnímanie dieťaťa.
Práve vnímanie ako tvrdí Klindová a Rybárová ( 1975, s. 85 ) „sa opiera a čoraz
dokonalejšiu a presnejšiu činnosť všetkých analyzátorov a o bohatšiu skúsenosť dieťaťa.
V školskom veku sa vo vnemoch dieťaťa odráža nielen viac prvkov, ale sú aj oveľa
presnejšie a správnejšie zobrazujú skutočnosť. Dieťaťu už možno predkladať na
vnímanie oveľa náročnejší materiál. V tomto období je vnímanie základom školského
vyučovania. Škola ho robí systematickejším a organizovanejším. Učiteľ sústavne
usmerňuje dieťa pri procese vnímania. Vytyčuje mu v podobe svojich pokynov cieľ,
trvanie, spôsob i druh vnímania. V záujme kvalitnosti, efektívnosti vnímania treba
žiakom vytyčovať na vnímanie dosť konkrétne a presné úlohy. Z veľmi všeobecných
pokynov si malí žiaci ešte nedokážu vyvodiť dôsledky pre vlastnú praktickú činnosť.―
15
Ak sa do procesu vnímania vnáša cieľavedomosť a systematika, stáva sa z neho
pozorovanie, ktoré neskôr uplatňuje v edukačnej činnosti. Aj napriek napredovaniu je
vnímanie stále veľmi subjektívne a citovo ovplyvniteľné. Časti falšuje vlastné vnemy
pod dojmom priamych citových záţitkov alebo záujmov. V edukačnej činnosti má
vnímanie v tejto vývinovej fáze ešte prioritný význam. Je základom pre poznávanie
dieťaťa, zdrojom priamej skúsenosti, na ktorej sa tvorí komplikovanejšie, abstraktné,
logické myslenie. Základná škola dáva zvýšené nároky aj na pozornosť dieťaťa.
Poţaduje od neho omnoho viac sústredenej činnosti ako škola materská. Motivuje ho,
aby zameriavalo svoje vedomie do takého rozmeru, ako to vyţaduje náplň edukácie.
Dieťaťu uţ nevystačí iba mimovoľná pozornosť, ale stále viac a silnejšie sa musí
pričiňovať na splnení úloh. Poloţenie vyvinutosti útlmových procesov a vôle mu
dopomáha dosahovať čoraz kvalitnejšie výsledky. No dieťa v prvom ročníku má ešte
stále s týmto obrovské problémy. Práve z tohto dôvodu musí učiteľka plánovať a
organizovať výchovno – vzdelávaciu prácu zaujímalo a pre ţiaka pútavo. Kaţdodenné
pôsobenie školy sa prejavuje aj v kladení nárokov na rozličné vlastnosti pozornosti.
Ţiak sa musí naučiť zacieliť pozornosť na viac objektov. Zo začiatku mu robí problém
aj odpisovanie z predlohy, t. j. vedieť sa sústrediť na bezchybné prečítanie a napísanie
slova a pritom musí mať správny úchop pera, naklonenosť zošita, správne sedenie pri
písaní. Priamo úmerne k tomu vzrastá aj dimenzia a stálosť pozornosti. V prvom
ročníku si dieťa ani pri veľkom sústredení nedokáţe zapamätať väčšie mnoţstvo prvkov
sledovaného objektu. Mnoho vecí si neuvedomí a jeho pozornosti neraz unikajú hlavne
podstatné znaky. Sprvu sa vie sústrediť iba na krátku dobu. Aţ sústavným cvičením a
aktivitami v škole sa naučí dlhšie sa sústrediť. Tieto fakty je potrebné rešpektovať v
trvaní vyučovacích hodín a v zaraďovaní prestávok. ( Klindová, Rybárová, 1975, s. 86 )
Ďalší z psychických procesov dieťaťa mladšieho školského veku podľa
Klindovej a Rybárovej ( 1975, s. 86) je pamäť a tá sa „okrem typickej konkrétnosti a
názornosti vyznačuje aj čoraz väčšmi narastajúcou úlohou úmyselnej pamäti, ktorá je
hlavnou podmienkou systematického osvojovania vedomostí. Súčasne vzrastá rozsah a
trvanlivosť pamäti, a čoraz viac sa uplatňuje logická pamäť popri pamäti mechanickej.
Na začiatku školskej dochádzky sa dieťa často uchyľuje k mechanickému spôsobu
zapamätávania; úlohu, ktorú sa má naučiť, sa jednoducho nabifľuje. No tento spôsob
má zreteľne zostupnú tendenciu a vzápätí logická pamäť jednoznačne stúpa. Prevaha
logického zapamätávania nastáva až na druhom stupni školskej dochádzky — v období
dospievania. Postupne s vekom dieťaťa prechádza bezprostredná, konkrétna pamäť na
16
vyššiu úroveň pamäti. Úmerne s rozumovou vyspelosťou si už vie dieťa zapamätať a
reprodukovať aj abstraktnejšie poznatky, sprostredkované najmä slovno-logickou
cestou. Táto schopnosť sa intenzívne rozvíja koncom mladšieho školského veku v nových
vyučovacích predmetoch, ako sú aritmetika, dejepis a pod.―
Zaujímavým psychickým procesom sú predstavy a vyznačujú sa veľkou
názornosťou. Často dosahujú takú aktívnosť a konkrétnosť, ţe nahrádzajú reálne
objekty. Sklon k takýmto eidetickým predstavám kulminuje okolo 10. roku, potom
úplne mizne. Predstavy majú pre mladšieho ţiaka značný zmysel predovšetkým vo
vyučovaní, kde mu nahrádzajú pojmy. Spolu s intenzívne sa rozvíjajúcou fantáziou,
zvlášť pod vplyvom obsahu vyučovacích predmetov, ktoré sú nedostupné konkrétnej
skúsenosti (napr. zemepis, literatúra, dejepis), si dieťa tvorí predstavy neznámych
situácií, spádu udalostí. Dakedy sa mu to tak ţivo darí, ţe aj dieťa má dojem, ako keby
ich naozaj preţívalo. Ku koncu mladšieho školského veku získa kritickejšie myslenie,
a preto uţ dokáţe odlišovať predstavy od skutočnosti. ( Klindová, 1975, s. 87 )
Šemetka ( 1993, s. 24 ) vo svojej práci udáva ţe: „ Myslenie detí mladšieho
školského veku je názorné, často si všímajú podrobnosti, ale strácajú prehľad o
vzťahoch. Sú schopné jednoduchých myšlienkových operácií. Analytické myslenie nie je
charakteristické pre tento vek, ale mechanická pamäť je veľmi dobrá. Z uvedeného
vyplýva, že pri nácviku uplatňujeme najmä názornú metódu a celkový, komplexný
postup.―
Klindová ( 1975, s. 87 ) ďalej upresňuje, ţe rozvoj myslenia napomáha
mladšiemu ţiakovi rozumieť vzťahom medzi javmi reality. Dieťa sa naplno usiluje
objavovať príčinné súvislosti a často si aj samo nachádza neraz veľmi, fantastické
zdôvodnenie vnímaných vecí a javov. Mladší ţiaci veľakrát povyšujú príčinný, resp.
účelový vzťah na podstatný a uvedú ho pri definovaní vecí ako najpodstatnejší. Práve
ţiak v mladšom školskom veku postihuje uţ bohatšie a širšie spojitosti skutočnosti neţ
dieťa v predošlých vývinových stupňoch. Jednak však pre jeho myslenie zostáva
charakteristickou znakom veľká konkrétnosť a názornosť. Dieťa myslí v predstavách,
vyplývajúcich z reálneho záţitku. Nedosahuje ešte rovinu plnohodnotných logických
pojmov. Pojmy, ktoré si utvára, zahŕňajú ešte mnoho nepodstatných prvkov
subjektívneho zmyslu, a práve preto povaţujeme myslenie dieťaťa za synkretické.
Dieťa sa dostáva od všeobecných a abstraktných foriem myslenia k logickým pojmom,
práve rozšírením skúsenosti, nahromadením kvanta zmyslových záţitkov. Preto ak sa
má myslenie ţiaka spoľahlivo rozvíjať, musí mu škola poskytovať podnety. Rozvoju
17
myslenia pomáha, ak sa poznatky podajú ţiakovi konkrétne práve v spojitosti so
zmyslovým záţitkom. Výchovno – vzdelávací proces sa nedá redukovať len na slovné
vysvetlenie, bez súvisu s reálnymi motívmi. Na druhej strane aj konkrétne záţitky pri
edukácii vyţadujú súvis so slovom, ktoré plní úlohu zovšeobecňujúceho faktoru. Bez
interakcie oboch týchto subjektov myslenie ţiaka stagnuje vo vývine.
1.1.3 Sociálno – emocionálny vývin
Inou oblasťou vo vývine dieťaťa je sociálno –emocionálny vývin. Je známe, ţe
práve dieťa mladšieho školského veku nemá vyhradené záujmy a je veľmi ľahko
ovplyvniteľné činiteľmi vo svojom okolí - rodičmi, učiteľmi. Citovú oblasť má
náladovú, plytkú, má striedavé správanie, je však prispôsobivé. Teda z hľadiska
výchovy je toto obdobie veľmi dôleţité a aj v telesnej výchove je potrebné ho vyuţiť na
zámerné kladné pôsobenie na jeho vlastnosti osobnosti. ( Šemetka, 1993, s. 25 )
Klindová a Rybárová ( 1975, s. 88 ) analyzuje sociálno – emocionálny vývin
nasledovne. V mladšom školskom veku nastupujú pozoruhodné zmeny i v citovom
ţivote dieťaťa. City sú bohatšie, obsahovo pokročilejšie a mení sa aj ich spôsob
preţívania. Predmety, ktoré vyvolali citové reakcie, sa vyskytujú u ţiaka v inom
zastúpení neţ v predchádzajúcej etape. Oveľa frekventovanejšie sa uplatňujú vyššie
city, t. j. estetické, intelektové a mravné city. Dieťa má silný citový vzťah ku škole,
osobitne v prvých rokoch školskej dochádzky. Škola uspokojuje jeho kognitívne po-
ţiadavky, má radosť z nadobúdania vedomostí, poznatkov, informácií a chváli sa nimi.
Výdatne ich prenáša do svojich hier a práve škola sa stáva ich hlavným námetom.
Edukácia a celkový kognitívny rozvoj vyhraňuje aj estetické city dieťaťa, utvára a cibrí
jeho vkus. Dieťa intenzívne preţíva estetické city napríklad pri počúvaní hudby, pri
účasti na divadelnom predstavení, pri čítaní kníh, , pri prezeraní obrázkov a pod.
Naplno sa rozvíjajú morálne city ţiaka. Takţe škola podporuje vzťah k povinnostiam,
ktorý je najmä na začiatku školského veku, v prvých ročníkoch výrazný a tvorbu
zmyslu pre zodpovednosť. Po čase je moţné pozorovať u ţiakov ochabovanie tohto
citu, čo sa prejavuje v zanedbávaní povinností, v tendencii povoľovať, vyhýbať sa im,
ba aj nerešpektovaním poţiadaviek učiteľa a narúšaním školského poriadku. Zvyšnú
skupinu mravných citov tvoria sociálne kontakty mladšieho ţiaka, najmä vzťah k
učiteľom a vzťahy medzi odlišným pohlavím. Jedným z najdôleţitejších podnetov,
18
ktorý pôsobí na dieťa pri nástupe do školy, je osobnosť učiteľa. V očiach malého ţiaka
učiteľ stelesňuje múdrosť, moc a autoritu a práve z tohto dôvodu si dieťa k učiteľovi
utvára silné citové vzťahy. Viac ako na priazni spoluţiakov mu záleţí na priazni učiteľa.
Učiteľa rešpektuje, obdivuje, usiluje sa na neho zapôsobiť. Často má dieťa silnejší
vzťah k učiteľovi ako k rodičom. S narastaním kritického myslenia a osamostatňovaním
učiteľ postupne stráca autoritu dieťaťa. Okolo 4.—5. triedy často medzi sebou ţiaci
otvorene kritizujú učiteľa, ironicky ho komentujú, ba dovoľujú si aj priestupky voči
nemu. Na opačnej strane sa intenzívne rozvíjajú vzájomné vzťahy detí , ktoré boli na
začiatku veľmi povrchné, slabé, s krátkou trvácnosťou. Kaţdodenným plnením
povinností, ktoré kladie na dieťa škola, sa u nich utvára cit vzájomnosti,
spolupatričnosti. V mladšom školskom období uţ začína vystupovať diferenciácia
chlapcov a dievčat v spôsoboch konania, záujmoch, v postojoch. V tomto období
nebýva zvykom, aby sa chlapci a dievčatá spolu hrali, kaţdý si utvára vlastné uzavreté
hracie spoločenstvo.
Napriek vzrastajúcej disciplinovanosti a kultivovanosti mladší ţiak ešte nedokáţe v
plnej miere ovládať citovú impulzívnosť. Často je výbušný, podráţdený, emotívny. K
takýmto reakciám dochádza mnohokrát vo vzájomných vzťahoch detí, ktoré riešia svoje
konflikty hádkami a neraz aj uplatňovaním fyzickej sily.
Ako píše Klindová a Rybárová ( 1975, s. 91 ) zreteľný je aj vývin vôle v tomto
veku a to tým, ţe sa dieťa usiluje vedome regulovať svoje konanie. Zapája vôľu do
všetkých psychických procesov, stáva sa vyrovnaným, úmyselným, cieľavedomým.
Pamätá si, vníma, pozoruje a rozmýšľa nielen o tom, čo ho práve zaujalo, ale
mobilizuje svoje psychické procesy aj na menej zaujímavé predmety a témy. Ak sa má
rozvíjať vôľa, je potrebné, aby výchova zabezpečovala správnu motiváciu konania
dieťaťa. Najúčinnejším motivačným činiteľom sú konkrétne stimulačné podnety -
známky, pochvala, smajlíky, body, odmeny, ktoré pomáhajú pri dosahovaní cieľov.
1.1.4 Percepčno – motorický vývin
Pre učiteľa primárneho vzdelávania je nemenej dôleţité poznať percepčno –
motorický vývin. Na ten sa zameriava Klindová a Rybárová ( 1975, s. 84 ) „Narastanie
telesných síl sa prejavuje v úsilí všemožne ich uplatňovať a rozvíjať. Mladší žiak sa
vyznačuje mimoriadnou telesnou aktivitou. Vývin motoriky pokračuje v presnejšom a
19
jemnejšom uskutočňovaní, zdokonaľovaní základných pohybových funkcií, najmä
pohybov ruky. Dieťaťu záleží na dosahovaní istých výkonov — vytrvalosti, rýchlosti,
presnosti rozličných detailov v pohyboch. Jeho veľká telesná aktivita sa prejavuje v
najrôznejších pohybových hrách, cvičeniach, športových úkonoch. Dieťa nachádza v
pohybe potešenie, veľmi ho potrebuje pre svoj zdravý vývin. To možno využívať v
systematickej telesnej výchove. V tomto vývinovom období potrebuje dieťa taký denný
poriadok, ktorý by mu časové umožňoval využívať vlastné pohybové schopnosti aj popri
svojich nových školských povinnostiach. Ak sa dieťa nemôže pohybovo uplatniť je,
nedisciplinované, hravé a šantivé.―
Šemetka ( 1993, s. 23 ) povaţuje toto obdobie v rozvoji motoriky za veľmi
významné, má rozhodujúci vplyv na úroveň drţania tela v ďalšej etape a na
konfiguráciu chrbtice a je tieţ podľa neho rozhodujúce pre budúcu fyzickú a výkonnosť
ţiaka.
Podľa iného zdroja je z pohľadu vývoja motoriky toto obdobie veľmi dôleţité a
má kľúčový vplyv na úroveň drţania tela, na zdravé zakrivenie chrbtice a zároveň je
rozhodujúci pre pohybovú výkonnosť dieťaťa a budúcu telesnú zdatnosť. ( Starší, 1992,
s. 20 )
Následkom zdokonaľovania mozgových funkcií sa pohybová činnosť stáva
cieľavedomejšou, čo sa prejavuje v túţbe po športovej činnosti a v záujme detí. Od
samovoľného hrania prechádzajú k súťaţeniu a hrám s pravidlami. Preto sa stále viac
zaraďujú do telesnej výchovy súťaţe medzi druţstvami, súťaţné hry. ( Šemetka, 1993,
s. 24 )
Šemetka ( 1993, s. 25 ) udáva, ţe 6-ročné deti majú zvládnuté jednoduché
pohybové aktivity, nie však rýchle a zloţité. Pre deti v období mladšieho školského
veku je typická aktivita, pohyblivosť, značný záujem o pohyb. Toto štádium je veľmi
vhodné pre motorické učenie. Tieţ uvádza ţe sú rozdiely medzi prvým (6-8 r.) a
druhým obdobím (8-10 r ) v koordinácii jemného svalstva. Kým deti v prvom etape
majú problémy s koordináciou malých svalových skupín, v druhej etape je uţ
schopnosť pre presné polohy horných a dolných končatín pri cvičeniach. Dieťa v tomto
veku nemá problém s osvojením si aj náročných pohybových celkov.
Z predchádzajúcich poznatkov môţeme utvoriť záver: vzhľadom na
psychologické a fyziologické procesy majú deti mladšieho školského obdobia
schopnosti nielen na rozvoj obratnosti a rýchlosti, ale aj na rozvoj výbušnej a
20
dynamickej sily a vytrvalosti. Vzostup pohybovej výkonnosti stúpa s vekom a uţ na
prvom stupni základnej školy je výkonnosť dievčat niţšia ako výkonnosť chlapcov a
tento rozdiel sa po 8. roku ešte prehlbuje. ( Šemetka, 1993, s. 25)
Z anatomického a fyziologického hľadiska je obdobie mladšieho školského veku
charakterizované neprestajným rastom a vývinom organizmu. Je označované ako
obdobie relatívneho vývojového kľudu, u dievčat trvá pribliţne aţ do 10 roku a u
chlapcov do 11 rokov. Je to obdobie veľmi dôleţité pre psychické a biologické do-
zrievanie osobnosti dieťaťa. Je to však stále rýchle tempo ţivotných pochodov.
(Šemetka, 1993, s. 20 )
Z morfologického aspektu je prvé obdobie vývinu charakterizované zoštíhlením
dievčat i chlapcov najmä vplyvom rastu nôh do dĺţky. Ubúda tukovej podkoţnej vrstvy,
ktorá má na svedomí zaguľatené tvary. Spomaľuje sa rast hlavy, čím sa stáva pomerne
menšia. Krk široký a krátky rastie a stáva sa štíhlym. Akceleráciu rastu u chlapcov
pozorujeme medzi 7. - 8. rokom, u dievčat od 8. roku. Do 10 rokov sú vyšší chlapci,
medzi 10 a 13 rokom dievčatá ako následok rýchleho nástupu puberty predbiehajú v
raste chlapcov. Od 12. roku sa rast dievčat zľahka spomaľuje, pričom rast chlapcov do
výšky je naďalej intenzívny. Ako udáva autor, posledné výskumy z roku 1987 ukázali,
ţe priemerný ročný prírastok chlapcov do výšky je 6 cm a na hmotnosti 3 kg. V
neskoršom období vývin detí mladšieho školského veku nastáva uţ sexuálne tvarové
rozlíšenie. Nápadnými sa stávajú doteraz kryté rozdiely, rozširuje sa kostra ramien a
lebky viac u chlapcov ako u dievčat. Dievčatám pribúda podkoţný tuk, ktorý u nich
spôsobuje zaoblenosť tvarov a rozširuje sa panva. Tieto znaky značia pribliţujúcu sa
pubertu. (Starší, 1992, s. 20 )
„ Osifikácie kostry zohráva z hľadiska motoriky dôležitú úlohu z pohľadu zmien v
opornej a pohybovej sústave vývoj (postupná premena chrupky v kosť) a rozvoj
kostrového svalstva. Vývoj osifikácie je charakteristický tým, že do desať rokov
nedochádza k splynutiu epifýz a diafýz (rastových teliesok) v dlhých kostiach, čo
spôsobuje veľkú ohybnosť kostry dieťaťa. Osifikácia chrbtice je podstatne zložitejšia: od
7 do 14 rokov osifikujú telá jednotlivých stavcov z osifikačných jadier, krížové stavce
však nie sú do puberty zrastené. Dvojesovité zakrivenia chrbtice, t. j. krčnej a bedrovej
časti dopredu (lordóza) a hrudnej a krížovej časti dozadu (kyfóza), sa ustaľuje približne
v 7. - 8. roku―( Starší, 1992, s. 21 )
21
Z predošlého vyplýva, ţe správne zakrivenie chrbtice je závislé od správneho
rozvoja krčného, chrbtového a bedrového svalstva. Nesmieme zabúdať, ţe vplyvom
nedostatku pohybu, dlhodobého sedenia detí v laviciach či preťaţovanie a mnohokrát aj
nesprávne nosenie tašiek, je príčinou nesprávneho drţania tela a deti mladšieho
školského veku trpia rôznymi ortopedickými vadami. K tomuto prispieva aj nepomer
rýchle narastajúcej kostry a omeškaný nástup rozvoja kostrového svalstva, čo spôsobuje
u detí deformity chrbtice, ploché nohy a guľatý chrbát. Zápästné kostičky osifikujú
pomaly. Od šiesteho roku sú badateľné jadierka všetkých siedmych zápästných
kostičiek. Posledná (ôsma) kostnatie aţ v 10. - 11. rokoch ţivota. Jednotlivé články
prstov osifikujú od deväť do jedenásť rokov. Preto nemajú byť ruky detí mladšieho
školského veku namáhané, napr. cvičením s ťaţkým náčiním alebo visom. Kosti
sedacie, panvové, a lonová kosť začínajú osifikovať a zrastať po 7. roku a ich zrast
pokračuje aţ do dospelosti. V siedmom roku je dokončená osifikácia lebečnej kosti.
Medzi 6. - 7. rokom je viditeľný rast tvárovej časti lebky. ( Starší, 1992, s. 22 )
U detí sa jednotlivé svalové skupiny tela nevyvíjajú rovnomerne. Pokiaľ veľké
svalové skupiny narastajú skôr, drobné svalstvo sa oneskoruje a jeho koordinácia sa
vyvíja okolo 7. roku ţivota. Okolo desiateho roku nastáva súlad v pohyboch. (Starší,
1992, s. 22 )
Starší ( 1992, s. 22 ) objasňuje, ţe v tomto období kostra obsahuje viac or-
ganických ako nerastných látok (vápnik a fosfor), a to je príčinou pruţnosti a
poddajnosti kostry pri pohyboch, ale súčasne predstavuje aj zvýšené riziko tvorby
rôznych deformácií. Aby dieťa v tomto období správne rástlo a vyvíjalo sa, je potrebné
klásť dôraz na jeho správne sedenie, chôdzu, nosenie tašiek, drţanie tela a iné faktory,
ktoré majú formujúci vplyv na kostru. Popritom je potrebné dbať na rozvoj svalstva,
ktoré udrţuje kostru v správnej polohe.
Svalstvo, podľa Staršieho (1992, s. 23 ), u detí sa odlišuje svojím zloţením od
svalstva dospelého tým, ţe je jemnejšie, bledšie, nevyzreté a obsahuje vyšší obsah vody
a niţší obsah tukov, minerálnych látok a bielkovín. Slabšie a jemnejšie sú aj kĺby a
kĺbové puzdra, ktoré sa ľahko môţu poškodiť. Dieťa je ľahko unaviteľné, ale v porov-
naní s dospelým únava po rýchlejšie mizne, pretoţe látková premena vo svalových
vláknach je intenzívnejšia. Váha svalstva predstavuje u 8- ročného dieťaťa 27, 2 %
hmotnosti tela. Individuálne svalové skupiny sa u detí nevyvíjajú rovnako. Veľké
svalové skupiny dorastajú skôr, rast drobného svalstva zaostáva a jeho koordinácia sa
22
vyvíja aţ okolo šiesteho, siedmeho roku ţivota. Tým je odôvodnená aj stúpajúca moto-
rická zručnosť v tomto veku. Preto dieťa sprvu neovláda dobre napríklad pohyby
horných končatín a ak ich aj vykonáva, nie sú dôsledné, dieťa sa rýchlo unaví. Dôvod je
nielen v úrovne vývoja svalstva, ale aj z v nezrelosti nervového systému, ktorý riadi
nervosvalovú koordináciu. Svalová energia rovnomerne stúpa od 7 do 12 rokov a vyššia
je u chlapcov.
„ V mladšom školskom veku sa pohybuje srdcová frekvencia v šiestich rokoch
okolo 90 pulzov za minútu. Pulzová frekvencia sa začína ustaľovať po siedmom roku
života dieťaťa. Deti, ktoré sa v tomto období systematickejšie venujú pohybovej činnosti,
mávajú zväčšené srdce a tým aj nižšie hodnoty pokojovej srdcovej frekvencie.― (Starší,
1992, s. 24)
Činnosť dýchacieho systému sa významne líši od dospelého. Dychová frekvencia
za minútu sa pohybuje od 22 do 23 dychov. Zhruba do 8 rokov dýchajú dievčatá
pomalšie ako chlapci. Od prepubertálneho obdobia zas dýchajú pomalšie chlapci. Zatiaľ
čo dievčatá vyuţívajú na dýchanie svaly hrudníka, chlapci dýchajú najmä pomocou
bránice. Z litra vdýchnutého vzduchu vyuţijú deti mladšieho školského veku 35 - 36 ml
O2. Vitálna kapacita je u dievčat 1 200 ml., u chlapcov okolo 1 400 ml. Z uvedeného
vyplýva, ţe je potrebné cvičiť čo najviac vonku – v interiéri iba za predpokladu stáleho
prístupu vzduchu. (Starší, 1992, s. 24 )
1.1.5 Funkčný vývin
Dôsledkom dlhodobého sedenia v laviciach, preťaţovania, nedostatočného
pohybu a nesprávneho nosenia ťaţkých aktoviek s pomôckami bývajú niektorí jedinci
postihnutí chybným drţaním tela a ortopedickými chybami. Podiel na tom má aj
nepomer rýchlo rastúcej kostry a neskorší rozvoj kostrového svalstva. Beţnými
prejavmi sú rôzne deformácie chrbtice, guľatý chrbát a ploché nohy. Dôleţitou
prevenciou je vyuţiť veľkú prestávku na pohyb zaradiť počas vyučovania krátke
aktivity. ( Malá – Klementa, 1989, s. 59 )
Ako tvrdí Matejovičová ( 2007, s. 29 ), vegetatívna nervová sústava sa vyvíja u
detí súčasne s vývinom CNS. Keďţe u detí prevláda do sedem rokov parasympatický
nervový systém, často dochádza ku kŕčom, k alergickým prejavom na koţi a arytmiám.
V tomto období sa nedá u detí docieliť dlhotrvajúca koncentrácia na prácu, dieťa je
23
skoro vyčerpané, hlavne pri nesprávnom usporiadaní výučby v škole alebo pri
nadmerných poţiadavkách .
Pri výchovno – vzdelávacej práci musí učiteľ dbať aj na nevhodnosť niektorých
cvičení, ktoré uvádza Starší ( 1992, s. 23 ) a na ktoré sa vzhľadom na nekompletnú
osifikáciu kostry a nerovnomerný vývin kostrového svalstva nemajú klásť zvýšené
nároky na fyzickú silu detí. Nesprávne sú aj skoky z výšky, jednostranné cvičenia,
doskoky na tvrdú podloţku a prílišná fyzická námaha. Tlmiť rast kostí do dĺţky môţe aj
namáhavá svalová práca a intenzívne vykonávané telesné cvičenia.
Pre deti v mladšom školskom veku je typická prílišná aktivita s relatívne vysokou
unaviteľnosťou. U detí sú rozoznateľné známky únavy, dokonca preťaţenia, ku ktorým
by vykonávaním fyzických cvičení nemalo prichádzať. Typickými znakmi únavy sú
zrýchlenie pulzovej a dychovej frekvencie, potenie, spomalené tempo pohybov so
zníţenou kvalitou ich vykonania a zmena farby pokoţky. Nesmieme zabúdať a často je
to nutné pripomínať aj rodičom, ţe v období mladšieho školského veku je nevyhnutný
dostatočne dlhý spánok, vzhľadom na veľmi intenzívny metabolizmus, podstatný pre
rastúci a vyvíjajúci sa organizmus. Vo veku šesť aţ osem rokov je poţiadavka spánku
10 aţ 11,5 hodiny, po desiatom roku ţivota dieťaťa, kedy je spomalenejší metabolizmus
okolo 9 hodín spánku. ( Starší, 1992, s. 25 )
Na záver doplníme poznatok od Staršieho ( 1992, s. 25 ), ţe v oblasti
neuropsychického vývin u detí sedem aţ dvanásť - ročných začína pracovať kontrola
mozgovej kôry nad inštinktívnymi a niţšími citovými prejavmi. Pohyby sa tým stávajú
jemne koordinovanými, presnejšími a vyznačujú sa určitou intenzitou.
24
2 POHYB ŢIAKA V MLADŠOM ŠKOLSKOM OBDOBÍ
Málokto asi pochybuje o tom, aký pohyb je dôleţitý. Predovšetkým však pre deti
má nezastupiteľný význam. Pravidelná telesná aktivita je spojená s bezprostredným aj
dlhodobým prínosom pre zdravie detí ako lepšia kontrola hmotnosti, menšia
pravdepodobnosť vzniku nadváhy, psychická pohoda, zlepšená srdcovo-cievna činnosť,
niţší tlak, či činnosť dýchacieho aparátu. Dnešok prináša nový fenomén, a to čas, ktorý
deti trávenia v spoločnosti počítača, televízora, alebo DVD prehrávača. Poplašné je, ţe
mnoţstvo telesnej aktivity klesá aj na hodinách telesnej výchovy či uţ v základných, tak
aj na stredných školách. K sedavému spôsobu ţivota sú dnes ţiaľ uţ vedené často aj
malé deti, a to sa viditeľne prejavuje na ich zdravotnom stave. Práve tieto faktory hrajú
dôleţitú úlohu na zdravotných poruchách, ktoré sú spôsobené sedavým ţivotným
spôsobom a podieľajú sa na príčinách vzniku závaţných ochorení a smrti v neskoršom
veku. (http://zdravedieta.rodinka.sk/pohyb-sport/pohyb-a-sport/vyznam-fyzickej-
aktivity-deti/)
2.1. Význam pohybu
Pohyb pre zdravé deti
Deti potrebujú kaţdodenný pohyb, aby sa správne fyzicky vyvíjali. Pohybové
činnosti sú základom pre tvorbu svalovej hmoty, zdravého srdca či silných kostí.
Odborníci v tejto oblasti uţ niekoľko rokov alarmujú pred prudkým nárastom detskej
obezity, ktorá je spôsobená nedostatkom pohybu. Práve detská obezita je spojená s
celým zástupom rizík nielen počas detstva, ale i neskoršom období. Tieto deti s
chronickou nadváhou vo veľmi včasnom období trpia závaţnými chorobami ako je
porucha pečene či cukrovka, v dospelosti vysokým tlakom, srdcovými problémami,
poráţkami a bolesťami kĺbov. Deti, ktoré sa trávia vonku viac času na čerstvom
vzduchu, sú menej choré ako tie, ktoré trávia čas pred televízorom.
Pohyb pre múdre deti
Je všeobecne známe , ţe u kojencov a batoliat sa podrobne sleduje
psychomotorický vývoj – duševné dozrievanie a pohyb spolu veľmi úzko súvisí. Mnohí
odborníci zastávajú názor, ţe deti, ktoré trpeli nedostatkom pohybu, sa vyvíjajú
psychicky pomalšie neţ ich rovesníci. Dáva to význam, pretoţe zvládnuť koordinovanú
25
aktivitu sa detský mozog učí dlhší čas a aţ deti pribliţne vo veku troch rokov sa
pohybujú celkom isto. Pohyb pre dieťa rozširuje obzory, sú to nové miesta k
objavovaniu, nové podnety, nové skúsenosti, získava nové stimuly pre detský mozog.
Je známe, ţe práve tieto stimuly sú základom pre neskoršiu inteligenciu.
Pohyb pre šťastné deti
Deti zboţňujú pohyb, najmä na čerstvom vzduchu a nemenej dôleţitý je kontakt
s vrstovníkmi. Uţ u detí predškolského veku pozorujeme súťaţenie medzi sebou, kto
ďalej doskočí, kto vyššie vyhodí loptu, kto rýchlejšie dobehne. Kolektívne hry a
športy okrem iného učia deti vnímať pocity druhých, vyhrávať i prehrávať či
spolupracovať. Tieto deti potom nemajú problém pri nadväzovaní kontaktov s
vrstovníkmi a lepšie sa v budúcnosti socializujú.
Pohyb pre dobré deti
Kaţdý pozná príslovie „kto sa hrá, nehnevá.― Keď pohybové aktivity
prispôsobíme veku a moţnostiam dieťaťa, dokáţeme ho skvele zabaviť. Naviac v ňom
vypestujeme uţ v rannom veku dôleţité hodnoty ako je trpezlivosť,
sebazdokonaľovanie, zmysel pre fair play, tímovú spoluprácu a pod. Deti, ktoré majú
športové koníčky, sú menej náchylné k zlozvykom typu fajčenie, alkohol či drogy v
priebehu puberty. Uţ malé deti, ktoré trávia veľa času pohybom vonku, majú tieţ lepšiu
predstavu o reálnom svete a kladnejšie sa stavajú k ţivej i neţivej prírode.
(http://www.cezregionum.cz/cs/kde-pomahame/oranzova-hriste/zdravy-pohyb/vyznam-
pohybu-jak-to-vidi-odbornici.html)
Ako píše pediater, uţ v útlom detstve treba začať s vytváraním trvalých a
správnych pohybových návykov a pritom vyuţiť prirodzenú potrebu telesnej aktivity
detí. Nedostatok pohybu v detskom veku sa nedá ničím nahradiť, ani hodinami
strávenými v posilňovni v dospelosti. Aby bolo dieťa schopné v dospelosti vykonávať
telesné aktivity, je dôleţité, aby sa venovalo rôznym druhom cvičenia uţ v detstve.
Niektoré svalové skupiny sa musia „zobudiť― na neskoršie pouţitie. Podľa odborníkov
je najideálnejšie, aby deti vykonávali miernu fyzickú aktivitu najmenej 30 minút tri a
viackrát do týţdňa a intenzívnou telesnou aktivitou najmenej 20 minút dva a viackrát do
týţdňa. Metabolizmus detí je prirodzene uspôsobený na absolvovanie kratších
intenzívnych cvičení, po absolvovaní ktorých nasleduje oddych alebo miernejšia
fyzická aktivita. Kladný vzťah detí k fyzickej aktivite ovplyvňuje v dobrom nielen ich
26
zdravotný stav v budúcnosti, ale aj následné úspechy v ţivote. Je totiţ viac neţ isté, ţe z
aktívnych detí vyrastú aktívni dospelí, a tí budú určite pozitívnym príkladom pre svoje
vlastné deti. (http://zdravedieta.rodinka.sk/pohyb-sport/pohyb-a-sport/vyznam-fyzickej-
aktivity-deti/)
2.2. Pohybové schopnosti, zručnosti a činnosti v mladšom školskom
veku
Šemetka ( 1993, s. 43 ) tvrdí, ţe jednou zo základných úloh telovýchovného
procesu je formovanie vlastností osobnosti ţiakov, z ktorých veľmi významnú a
špecifickú úlohu plnia osobitne pohybové schopnosti. Pohybové schopnosti sú
povaţované za relatívne samostatné komplexy vnútorných predpokladov na pohybovú
aktivitu. Pohybová činnosť je prejavom pohybových schopností a chápeme ju ako
systém, ktorým sa plní pohybová úloha. Kaţdá pohybová aktivita obsahuje určitý prejav
vytrvalosti, rýchlosti a sily, ale ich obojstranný pomer je v jednotlivých činnostiach
rozdielny. Pohybová činnosť rovná sa takému systému pohybov, ktorým sa plní
pohybová úloha. Pohybové schopnosti môţeme charakterizovať ako pomerne stále v
čase a sú podmienené geneticky, čo znamená, ţe sú nemenné zo dňa na deň.
Ovplyvňovať ich moţno len cvičením, tréningom či dlhodobou činnosťou. U schopností
sa neraz vyzdvihuje ich potencionalita. Jedinec, ktorý má rýchlostné schopnosti sa môţe
stať vynikajúcim šprintérom. Schopnosť tieţ predstavuje určitú mieru predpokladov pre
skvalitnenie v určitej činnosti. Čiţe schopnosť je istá všeobecná vlastnosť celkovej
povahy, ktorá je základom motorickej výkonnosti. V staršej literatúre sa pohybové
schopnosti nazývajú telesné vlastnosti. Ako základné pohybové schopnosti sú uvádzané
najčastejšie rýchlosť, vytrvalosť, obratnosť a sila.
Kalinková ( 2008, s. 26 ) definuje pohybové schopnosti ako: „vnútorné
predpoklady človeka pre pohybovú činnosť odvodené zo základných schopností.―
Ako uvádza Šemetka ( 1993, s. 42 ): „Z hľadiska športovej prípravy rozlišujeme
všeobecné a špeciálne pohybové schopnosti. Všeobecné pohybové schopnosti sa
prejavujú v rôznych pohybových činnostiach, špeciálne pohybové schopnosti sú
predpokladom len na jednu pohybovú činnosť alebo úzky okruh pohybových činností
(napr. bežecká rýchlosť v atletike, silová vytrvalosť vo veslovaní a pod.).―
27
Pohybové schopnosti sú sčasti dedičné a do určitej miery sú ovplyvňované
prostredím. Vyvíjajú sa v podstate z vrodených pohybových dispozícií a pod vplyvom
telovýchovného procesu a prítomnosti mnoţstva faktorov a podmienok externého
prostredia. Pohybové schopnosti majú svoj zloţitý systém, ktorý sa s prehlbovaním
ľudskej znalosti rozvíjal a menil. (Kalinková, 2008, s. 26 )
POHYBOVÉ SCHOPNOSTI delí Kalinková ( 2008, s. 27 ) na kondičné a
koordinačné.
1. KONDIČNÉ schopnosti kladú zvýšené poţiadavky na funkčné sústavy
organizmu a sú výrazne podmienené energetickými procesmi a tie rozhodujú o úrovni
výkonu. Medzi kondičné pohybové schopnosti sa zaraďujú rýchlostné schopnosti,
silové schopnosti a vytrvalostné schopnosti.
2. KOORDINAČNÉ schopnosti kladú veľké poţiadavky najmä na CNS a
analyzátory. Mať súvis s reguláciou pohybu a riadením, podieľajú sa na zosúladení a
zladení prvkov pohybovej aktivity. Medzi koordinačné pohybové schopnosti zaraďujú
schopnosti: priestorovo-orientačnú, rovnováhovú, reakčnú, rytmickú, kinesteticko-
diferenciačnú, motorickú učenlivosť, ďalej pohyblivosť, a mnoţstvo ďalších
odvodených a hybridných schopností.
Kondičné a koordinačné pohybové schopnosti spolu bezprostredne súvisia
KONDIČNÉ SCHOPNOSTI Kalinková ( 2008, s. 27 ) ďalej delí a bliţšie
špecifikuje nasledovne:
Silové schopnosti - sú vnútorné schopnosti človeka prekonávať vonkajší odporu
prostredníctvom svalového snaţenia.
Rýchlostné schopnosti - umoţňujú človeku v relatívne krátkom časovom úseku alebo
maximálnou frekvenciou vykonávať pohybovú činnosť. Sú geneticky najviac
podmienené a vo veku 6. -13. rokov ich rozvoj je veľmi dôleţitý.
Vytrvalostné schopnosti - predstavujú predpoklad vykonávať dlhodobú pohybovú
činnosť na určitej rovine bez zníţenia efektivity tejto aktivity čo najdlhšie a s čo
najvyššou intenzitou. Preto vytrvalostné schopnosti sú podmienkou pre optimálnu súhru
všetkých systémov a ústrojov v ľudskom tele.
Okrem spomenutých kondičných schopností existuje aj ich vzájomná kombinácia
jednak s koordinačnými a taktieţ s kondičnými čiastkovými schopnosťami:
„ Delenie hybridných kondičných schopností:
- silovo - rýchlostné
- rýchlostno - silové
28
- rýchlostno — vytrvalostné
- vytrvalostno - rýchlostné
- vytrvalostno - silové
- silovo — vytrvalostné.― (Kalinková, 2008, s. 32 )
KOORDINAČNÉ SCHOPNOSTI - umoţňujú vykonávať pohybovú aktivitu
tak, aby postup pohybov tela alebo jeho častí mal z hľadiska motorickej úlohy
najúčelnejšie časové, priestorové a dynamické zloţenie.
Koordinačné schopnosti zahŕňajú kopu pohybových schopností, ktoré umoţňujú
človeku účelne a ľahko koordinovať pohyby vlastné a prispôsobovať ich poţiadavkám
riešenej úlohy. Tieto schopnosti kladú vysoké poţiadavky na centrálny nervový systém
a jednotlivé analyzátory (zmyslové orgány) (Kalinková, 2008, s. 32 )
Kalinková ( 2008, s. 34 ) ďalej udáva čiastkové koordinačné schopnosti:
„ 1. Rovnováhová schopnosť – je schopnosť zachovať alebo obnoviť rovnováhu
tela v situáciách, keď nastávajú rýchle a nečakané zmeny polohy. Závisí od veľkosti
plochy opory, polohy ťažiska tela, stavu CNS a vestibulárneho aparátu....
2. Priestorovo-orientačná schopnosť rýchlo určiť a primerane zmeniť postavenie
i pohyby tela v priestore a čase vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu....
3. Kinesteticko-diferenciačná schopnosť je schopnosť ovládať a diferencovať
prevažne pohyby rúk a nôh pri koordinačne náročnom úkone v časových, priestorových
a silových parametroch....
4. Rytmická schopnosť - schopnosť na reguláciu rytmu a frekvencie pohybu.
Schopnosť prispôsobiť svoj vlastný pohybový rytmus zadanému (vonkajšiemu) rytmu
alebo nájdenie optimálneho a účelného vnútornému rytmu umožňujúcemu dosiahnuť
najvyššiu efektívnosť pohybovej činnosti....
5. Motorickú učenlivosť môžeme definovať ako schopnosť, ktorou sa jedinec učí
novým pohybovým zručnostiam. Do tejto definície zahŕňame aj rýchlosť a stálosť
získavania zručností.
6. Pohyblivosť (flexibilita) - je to schopnosť vykonávať pohyby v určitom kĺbe v
potrebnom rozsahu....―
Pre učiteľov je dôleţitý poznatok, ţe rozvoj pohybových schopností v období
mladšieho školského veku býva vţdy v kompaktnosti so zdokonaľovaním a
osvojovaním pohybových zručností. Pohybové schopnosti teda nemôţeme rozvíjať
izolovane od pohybových zručností, lebo tvoria zloţku jednotného procesu. Schopnosti
sú zas všeobecné predpoklady pre osvojenie zručností a osvojovaním zručností, tzn.
29
osobitných predpokladov sa zase skvalitňujú schopnosti človeka. Fyzické cvičenia sú
prostriedkami rozkvetu nielen pohybových schopností, ale aj pohybových zručností a
návykov. (Kalinková, 2008, s. 36 )
POHYBOVÉ ZRUČNOSTI - sú dôleţitou zloţkou, ktoré spolu s pohybovými
schopnosťami a inými vnútornými faktormi vytvárajú pohybové predpoklady človeka.
Motorické dynamické stereotypy sa povaţujú za základ pohybových zručností, ktoré sa
korigujú a spresňujú za pomoci aferentných (prívodných, dostredivých, prenášajúcich
kanálov) signálov.
Delíme ich na jemné a hrubé, otvorené a zatvorené, podľa motorického obsahu
na gymnastické, plavecké...
- Sú zaradené ako pohybové skúsenosti, ktoré vytvárajú medzičlánok medzi
pohybovou činnosťou a pohybovými schopnosťami
- skúsenosti sú internou regulačnou poţiadavkou pre pohybovú činnosť a sú
dôleţitými charakterizujúcimi atribútmi človeka
- vznikajú v motorickom priebehu
- sú to nacvičené, naučené a osvojené činnosti.
( Kalinková, 2008, s. 37)
2.3 Pohybová aktivita a denný pohybový reţim ţiakov na 1. stupni ZŠ
Školské obdobie je pre svoju dĺţku a rýchlosť vývoja dieťaťa veľmi rozmanité.
Naďalej pociťuje vysokú potrebu pohybu, rovnaký čas, aký strávi v škole dieťa
potrebuje venovať pohybu. Základom majú byť hlavne hry, ktoré sú viac zamerané na
rozvoj koordinácie pohybov a kooperácie v kolektíve – kombinácie, prihrávky, atď.
Práve toto obdobie je vhodné na začiatok športového tréningu a rozvoj obratnosti.
Strategické je rýchle striedanie rôznych pohybov a rozmanitosť. Deti sa uţ dokáţu
motivovať k vytrvalostným športom, ale všetko musí byť formu hry.
V tomto veku je dôleţité, aby dieťa malo dostatočnú športovú a pohybovú aktivitu,
ktorá kompenzuje sedenie v škole, pri počítači a je potrebné venovať zvýšenú
pozornosť telesnej hmotnosti detí. Športové aktivity by mali byť sústredené na:
rýchlosť, obratnosť, vytrvalosť a dynamiku.
(http://www.zdrava5.sk/zdravy-zivotny-styl/pohybom-ku-zdraviu)
30
V primárnej edukácii je hlavnou úlohou školy zaistiť komplexný pohybový
reţim ţiakov školy. Pre splnenie všetkých cieľov telesnej výchovy je potrebné
realizovať tieto organizačné formy:
- ranné cvičenia (cvičenia pred vyučovaním) – úlohou je pripraviť ţiakov na
vyučovací proces, a to ako po telesnej, tak aj po duševnej stránke, prekrviť mozgové
centrá a tým zlepšiť a koncentrovať pozornosť. Cvičenia sa môţu uskutočňovať pred
budovou školy, najlepšie za zvukov hudby pod vedením učiteľov alebo v triedach pod
vedením učiteľa, s ktorým majú ţiaci prvú hodinu. Najviac sa odporúča vyuţívať
cvičenie na čerstvom vzduchu a pri cvičeniach v interiéroch dbáme na vetranie
a hygienu. Cvičenia pozostávajú z nenáročných uţ známych cvičení prípravného a
kondičného charakteru, trvajú päť aţ osem minút. Rozmer cvičenia je mierny, aby
nedošlo k zapoteniu. (Šemetka, 1993, s. 69 ) Z praxe vieme, ţe tieto cvičenia sa vôbec
nerealizujú.
- telovýchovné chvíľky – je vhodné zaraďovať počas všetkých vyučovacích
predmetov, keď je u ţiaka viditeľná únava. Úlohou telovýchovných chvíľok je:
a) primerane zvolenou pohybovou aktivitou vytvoriť podmienky pre regeneráciu
unavených nervových buniek a centier, obnoviť a predĺţiť pracovnú schopnosť ţiakov,
b) urýchliť fyziologické procesy ţiakov a urýchliť odstránenie vyčerpanosti, zvlášť
sedacieho svalstva,
c) vzpruţiť správne drţanie tela.
Telovýchovné chvíľky dávkuje a riadi učiteľ. Uskutočňujú sa v triede pri otvorených
oknách dve, tri minúty. Zahŕňajú jednoduché prípravné cvičenia oblasti pletenca
ramenného a trupu, cvičí sa na mieste, môţe sa aj so spevom. ( Starší, 1992, s. 48 )
- rekreačné vyuţívanie prestávok – úlohou je oddych a zmenou činností odstránenie
psychickej únavy, najmä aktívnym pohybom osvieţiť organizmus ţiakov, čím sa zvýši
ich pracovná schopnosť na ďalšie vyučovanie. Na pohybovú činnosť sú vhodné najmä
rozličné pohybové hry - hry s loptou, naháňačky a niektoré kondičné cvičenia -
skákanie na napnutej gume, preskoky švihadla, rozličné „škôlky―, najmä však
neusmerňovaná pohybová činnosť. Účinnejšie sú cvičenia na čerstvom vzduchu, na
dvore školy, na voľnom priestranstve či neprašnom ihrisku. Závisí to od ročného
obdobia a počasia. Do obsahu patrí aj obyčajná chôdza, ktorá sa dá vyuţiť na chodbách.
Dávno však uţ nie sú zauţívané chodenia s desiatou v smere hodinových ručičiek,
pretoţe deti sa psychicky neuvoľnili, lebo celý pohyb bol jednotvárny a obmedzený.
( Šemetka , 1993, s. 70 )
31
- vyučovacia hodina telesnej výchovy – je základnou organizačnou formou
telovýchovného procesu. Pod týmto pojmom rozumieme vyučovaciu jednotku, ktorá sa
vyuţíva najmä v školskej telesnej výchove a v praxi trvá 45 minút ako vyučovacie
hodiny ostatných predmetov. Na hodinách telesnej výchovy sa zúčastňujú všetci zdraví
ţiaci. Ak to poveternostné podmienky dovoľujú, prípadne ekologické podmienky
nezabraňujú, tieto hodiny uskutočňujeme zásadne v prírode. Vyhľadávame trávnaté
plochy, les, parky, teda prostredie zdraviu prospešné. Hodiny telesnej výchovy
poskytujú ţiakom všeobecné poznatky, príleţitosť vytvárania pohybových návykov
a zručností, zvyšovanie úrovne funkčných a pohybových schopností ako pôsobenia na
ďalšie vlastnosti osobnosti. Poslaním hodín telesnej výchovy je počas dlhodobého
pôsobenia zabezpečiť plnenie zdravotných, vzdelávacích a výchovných cieľov školskej
telesnej výchovy.( Šemetka, 1993, s. 62)
- vyučovacia hodina integrovanej telesnej výchovy - zúčastňujú sa jej zdraví a
zdravotne oslabení jedinci a je v tom istom rozsahu ako riadna telesná výchova.
Telesná výchova ţiakov s oslabeným zdravím má v oblasti povinného vyučovania
charakter zdravotného telovýchovného procesu. Jeho osobitosť spočíva v zacielení na
kompenzáciu, odstraňovanie alebo aspoň stabilizáciu porúch v zdravotnom stave
ţiakov. Z tejto prvoradej funkcie vyplývajú pre jej proces i špecifické výchovné
a vzdelávacie úlohy.( Starší, 1992, s. 43 )
- kurz základného plávania – uskutočnenie základnej etapy , cieľom ktorej je naučiť
deti aspoň jeden plavecký štýl. Realizuje sa spravidla v druhom aţ štvrtom ročníku
základnej školy v rámci telesnej výchovy. Táto etapa sa zameriava na osvojenie si
techniky športových skokov, jednoduchých obrátok a športových spôsobov plávania,
ktoré sú podstatou plaveckého výcviku a ich znalosť dá moţnosť bezpečnému pohybu
vo vode. Účelom základného plaveckého výcviku je vedieť preplávať 25 m a viac
ľubovoľným plaveckým spôsobom. Úlohou základného plávania je teda vycvičiť
neplavca plávať na takej úrovni, aby bezpečne zvládol vodné prostredie v jednoduchých
situáciách. (Šimonek, 2004, s. 161)
- škola v prírode – škola v prírode nie je klasickou organizačnou formou telesnej
výchovy, no je určitou osobitnou formou zvyčajného vyučovania, uplatňovaného
v prírodných podmienkach. Okrem základných teoretických predmetov v dennom
poriadku zaberá značnú časť športovo - telovýchovno - turistická činnosť. Tu sa
uplatňuje celý rad organizačných foriem telesnej výchovy (hodiny TV, ranné cvičenia,
výlety, vychádzky, turistika, súťaţe a pod.). Školy v prírode sa organizujú hlavne
32
z miest, kde sú zlé zdravotné podmienky, kde je prostredie zamorené exhalátmi, čo
spôsobuje zvýšenú chorobnosť detí. Cieľom školy v prírode je najmä horskom, zdravom
prostredí, za pomoci denného telovýchovného – turistického procesu preliečiť –
ozdraviť mladý organizmus. ( Šemetka, 1993, s. 71)
- cvičenia v prírode – súčasťou povinnej telesnej výchovy sú aktivity v prírode, ktoré
sa organizujú miesto vyučovania, dvakrát do roka, v rozsahu tri, štyri hodiny.
Turistický a telovýchovný obsah má zvýšiť zdatnosť ţiakov, precvičiť a prehĺbiť
niektoré poznatky, zručnosti a návyky získané i v ostatných vyučujúcich predmetoch.
Podľa miestnych podmienok sa vyuţíva prírodné okolie školy, resp. mesta, dediny.
( Starší, 1992, s. 48 )
- školské športové súťaţe – ide o všetky formy súťaţí a pretekov v rozličných
odvetviach, v ktorých sa beţne porovnáva výkonnosť. Súťaţe majú pozitívny vplyv na
formovanie a utuţovanie vzťahov, na pocit zodpovednosti k triede, škole, na športovú
morálku. ( Šemetka, 1993, s. 74 )
Popoludňajšie záujmové pohybové činnosti
- pohybové aktivity v školskom klube – u deti relaxujú, trávia svoj voľný čas, majú
tu právo na zábavu i zdravú rekreáciu. Po splnení povinností sa deti venujú pohybu na
vzduchu, hre, a účelnej zábave. Súčasťou harmonogramu je pohybová výchova, kde
zaraďujeme rôzne cvičenia, tance, hry, športovú prípravu i rytmickú gymnastiku.
(Starší, 1992, s. 50)
- záujmové krúţky na škole s pohybovým zameraním majú za úlohu obohatiť
špeciálne záujmy ţiakov i o také aktivity, ktoré nie sú v osnovách telesnej a športovej
výchovy. Je potrebné citlivo reagovať na nové pútavé pohybové činnosti, ktoré ţiaci
obľubujú, ak tieto majú fyziologickú hodnotu. (Šemetka, 1993, s.73)
2.4. Pohybové hry
Témou pohybových hier sa zaoberala aj Kopková ( 1998, s. 9) a tá sa zaoberá
telesnou výchovou v systéme vzdelávania na prvom stupni. Uvádza, ţe na základe
prevládajúceho charakteru a dominantnej funkcie sa člení obsah telesnej výchovy do
tematických celkov. Z rovnomerného zastúpenia jednotlivých tematických celkov majú
ústredné postavenie pohybové hry. Učebné osnovy všetkým školám odporúčajú
33
uskutočňovať čo najviac hodín v exteriéri na vzduchu. Poţiadavkou teda je, ţe
podstatnú časť obsahu tematického celku môţeme uplatniť v prírodnom prostredí, a to
aj v rámci telesnej výchovy. Výber pohybových hier rozlišujeme podľa jednotlivých
ročníkov. V prvom ročníku ide najmä o drobné pohybové hry doplnené vyčítankami,
riekankami, rytmom. Do druhého a tretieho ročníka sa uţ zaraďujú pohybové hry s
náročnejším obsahom a začínajú sa vyuţívať prípravné hry. Vo štvrtom ročníku sú to uţ
také prípravné a pohybové hry, v ktorých sa zvládnuté taktické a technické činnosti
začnú zlučovať do ucelenej hernej činnosti v situácii malej športovej súťaţe. Vo
všetkých ročníkoch je potrebné organizovať menej náročné turnaje podľa jednotlivých
ročníkov. Nakoľko sú pohybové hry najtvárnejším a najrozsiahlejším cvičebným
prostriedkom aj v ostatných tematických celkoch sa preto hry vyuţívajú. Pohybové hry
sa podľa učebných osnov odporúčajú zaraďovať:
- do úvodnej časti vyučovacej hodiny
- do hlavnej časti vyučovacej hodiny so zameraním na :
a) rozvoj rýchlostných schopností
b) rozvoj obratnostných schopností
c) rozvoj silových schopností
d) rozvoj vytrvalostných schopností
e) osvojenie a zdokonaľovanie elementárnych prvkov športových hier,
atletiky, gymnastiky, plávania, korčuľovania, lyţovania
f) jednoduché úpolové hry (vo dvojici a v skupinách)
g) hudobno-tanečné hry
h) pohybové hry v záverečnej časti vyučovacej hodiny, hry na ukľudnenie.
Podľa Staršieho ( 1992, s. 84 ) v systéme školskej telesnej výchovy zaujímajú
hry zvlášť u 6 - 10-ročných detí dôleţité miesto. Nemala by chýbať na ţiadnej hodine.
Svojou afektívnou silou pomáhajú hry deťom dosahovať vytýčené ciele, motivujú ich,
vzbudzujú záujem detí a majú obrovské výchovné účinky. Tvrdí, ţe hra je typická
forma činnosti detí mladšieho školského veku a uvádza tieto znaky hier:
a) Hra prináša radosť – pri hre detí, ale aj dospelých sa tak deje preto, lebo im to
prináša zábavu, robí radosť, ktorá je sprevádzaná pozitívnymi emóciami.
b) Hra slúži učeniu – prostredníctvom hry nadobúda nové poznatky a zdokonaľuje si
svoje zručnosti. Hra napomáha vzniku koordinovaných vedomých pohybov. Teda uţ v
ranných podobách hry sa dá dokázať vzdelávací a výcvikový charakter.
34
c) Hra nemá charakter výsledného konania - hry detí nie sú uváţené, čo je podstatný,
odlišujúci znak od pracovnej aktivity. Hra je istou verziou činnosti, ktorá sa subjektívne
vyznačuje priaznivými emóciami, objektívne prispieva k nadobúdaniu poznatkov a
zručností a nemá povahu výsledného konania.
V hrách sa učia deti dodrţiavať pravidlá, vedú k sebaovládaniu, čestnosti, uvedomelej
disciplíne, vytvárajú zmysel pre kolektívnu spolupatričnosť, deti sa učia znášať prehry
a uznať lepších.
Hry však plnia svoju úlohu iba vtedy, ak sú správne zvolené, presne riadené. Nie kaţdá
hra je určená pre inú vekovú kategóriu, pre kaţdý kolektív a v ktorúkoľvek dobu. Pri
výbere hier vyčleňujeme tieto činitele:
- primeranosť;
- správne zvolený pohybový obsah vzhľadom k fáze hodiny a vzhľadom k úlohe;
- pravidlá hry, dôkladné plnenie, ich zrozumiteľnosť;
- prostredie, v ktorom hru realizujeme ( exteriér, interiér );
- zdôraznenie výchovného vplyvu ako prvoradej úlohy hier.
2.4.1 Triedenie hier
Triedenie hier je jedným z najťaţších problémov. U hier doteraz nie je
vypracovaný všeobecný triediaci systém a takmer kaţdý autor triedi hry podľa iných
kritérií. Niektorí autori sa riadia typom a kvalitou pohybu, iní mnoţstvom hráčov, iní
berú do úvahy vnútorné zloţenie hier, ďalší vekové obdobie.
Jedno z významných delení hier rozoberá vývinová psychológia a to tak, ţe delí hry do
troch foriem a analyzuje ich z aspektu početnosti, svojprávnosti a významovosti na:
1. Hry funkcionálne – hry, pomocou ktorých sa uplatňujú najmä jednotlivé senzorické
a senzomotorické funkcie, ktoré sa hrou rozvíjajú a utvárajú.
2. Hry fikcionálne - hry, ktoré u dieťaťa predpovedajú určitú fikciu a budú sa
realizovať „akoby" v určitej situácii (napodobňujúce hry).
3. Hry konštruktívne – hry, v ktorých sa vhodným spôsobom precvičuje a rozvíja
schopnosť narábať s rôznorodým druhom materiálu, s rôznymi predmetmi.
Pre potreby vyučovania telesnej výchovy sa nám vidí ako najvyhovujúcejšie nasledovné
delenie:
35
a) Tvorivé hry, v ktorých sa dieťa prejavuje osobitne a celkom voľne - imituje ţivot
okolo seba, prirodzené aj spoločenské javy, podľa štádia rozvoja svojej osobnosti.
Uplatňuje sa v nich fantázia a pozorovací talent. Je vhodné dopĺňať tieto hry
veršovačkami alebo rytmickými pesničkami, čo má veľký dosah najmä na rozvoj
koordinácie pohybov.
b) Drobné hry, ktoré sa stávajú prostriedkom motorického a kognitívneho vývoja
dieťaťa. Vzbudzujú u detí túţbu po súťaţení a radosť. Sú najprirodzenejšou podobou
cvičenia prepubescenta a rozvíjajú jeho rýchlosť, pohotovosť, koordináciu, obratnosť. V
tejto etape musia drobné hry umoţňovať deťom čo najväčšiu činnosť, tvorivé riešenie a
vynaliezavosť. Vhodné sú tieto formy motoriky: chôdzu, skok, beh, nosenie, lezenie,
chytanie, hádzanie, aj úpolové hry.
c) Prípravné hry tvoria dôleţitý stupeň prechodu k vlastným športovým hrám.
Zlučujeme u nich primárne herné činnosti nacvičené v prípravných cvičeniach v celistvé
činnosti, najmä jednotlivca (vedenie lopty, chytanie, hádzanie). Ţiaci sa učia taktickým,
ale aj technickým zručnostiam a činnostiam v situácii malých športových hier.
d) Športové hry majú presne určené medzinárodné pravidlá. Nutnosťou je špecializácia
v určitom hernom odvetví, presná organizácia aj charakter vykonania. Majú náročný
stupeň techniky a výkonnosti subjektu i druţstva. V prvom stupni základnej školy sú
zaradené do osnov telesnej výchovy základné činnosti športových hier – hádzanej,
basketbalu a futbalu. ( Starší, 1992, s. 85 )
2.4.2 Výber hier
Aby hry splnili svoju úlohu a funkciu, je potrebné venovať veľkú pozornosť
výberu hry. Je nutné prihliadať nielen na záujmy a stav ţiakov, na ich duševný, telesný
a sociálny rozvoj, ale aj na ďalšie činitele, ktoré na nich vplývajú a skôr alebo neskôr
ich budú ovplyvňovať. To, ţe hra bola vybraná správne, môţe učiteľ, konštatovať
vtedy, ak je hra úspešná. Pre úspešnosť hry je rozhodujúci hlavne výber, riadenie,
príprava, tvorivý prístup a prax pedagóga s organizovaním hier s mládeţou. Pri výbere
hry je podstatné uplatňovať niektoré zásady a pracovať premyslene, pričom treba
vychádzať zo skutočnosti, ţe nie kaţdá hra bude rovnako úspešná u rôznych skupín
detí. Je nevyhnutné vyberať tak, aby hra bola vtipná, zaujímavá a inšpirujúca pre určenú
skupinu detí. Mala by tieţ zodpovedať veku, telesným poţiadavkám, ale aj
36
vedomostiam a duševným danostiam skupiny a prirodzene, v koedukovaných skupinách
je potrebné veľmi citlivo prihliadať na špecifiká odlišného pohlavia. Jedným
z dôleţitých momentov pri výbere hry je i faktor hráčskej praxe detí, ich predchádzajúca
skúsenosť, výchova k fair-play, čo je na základných školách v primárnom vzdelávaní
veľmi dôleţité pri ich ďalšom kladnom formovaní. Takisto je veľmi dôleţitý aj výber
vhodného terénu. Vedieť odhadnúť potrebnú členitosť, veľkosť, ohraničenie hracieho
priestoru a ďalšie atribúty, ako je citlivý výber vhodnej doby, počasia a časového
odhadu tej-ktorej hry.( Kopková, 1998, s. 11)
2.4.3 Úloha hier v 1. - 4. ročníku ZŠ
Učiteľ v 1. - 4. ročníku ZŠ plní a sleduje tieto úlohy:
- rozvíja pohybovú aktivitu ţiakov, iniciatívu, samostatnosť, vedie ţiakov k dobrým
vzájomným vzťahom, umeniu znášať prehru, k úcte k protivníkovi;
- dbá, aby ţiaci neporušovali pravidlá hry, hrali čestne, - len vtedy má učiteľovo
pôsobenie pedagogický zmysel a hra má výchovný význam;
- snaţí sa o to, aby si ţiaci v kaţdom z ročníkov osvojili značnú zásobu malých
pohybových a prípravných hier tak, ţe ich budú hrať dôsledne a s nadšením aj vo
svojom voľnom čase.
Kaţdá hra musí pred ţiakov postaviť konkrétnu úlohu, konkrétny rébus, ktorý musia
ţiaci za pomoci algoritmov vyriešiť. Do riešenia je treba aktivovať všetkých ţiakov,
úloha však musí byť primeraná. Podstatný je kolektív, ktorému sa pri hre deti musia
prispôsobiť; je nutné v ňom udrţať disciplínu. Pri hre volíme rovný, bezpečný,
bezprašný terén ihriska (najlepšie trávnik) alebo telocvične. Vţdy musíme pamätať na
poţiadavky BOZP. Hry začínajú inštruktáţou učiteľa, ktorý dbá na dodrţiavanie
pravidiel, ale aj na dôslednosť vykonávania herných aktivít. Opravuje hneď chyby. Hry
s komplikovanejšími pravidlami nacvičujeme sprvu v ľahších formách tak, aby základ
hier bol zachovaný. Disciplína pri hre je odrazom metodickej práce učiteľa, závisí na
správnom riadení hry a kvalite celého výchovno-vyučovacieho procesu. Hru ukončí
učiteľ vţdy krátkym vyhodnotením, kde vyzdvihne kvalitné výkony a prejavy, ale
zároveň upozorní na nedostatky, čo je dôleţité východzie výchovné pôsobenie pre
budúcu hru. ( Starší, 1992, s. 86 )
37
2.4.4 Pohybové kompetencie absolventa
Po absolvovaní primárneho vzdelávania by ţiak mal dosiahnuť pohybové
kompetencie – schopnosti, spôsobilosti dosahovať určitý výkon. Štátny vzdelávací
program pre 1. stupeň základnej školy, ISCED 1 – primárne vzdelávanie v učebných
osnovách v predmete Telesná výchova, vo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb sú
nasledovné:
„- má vytvorený základný pojmový aparát na veku primeranej úrovni prostredníctvom
poznatkov z realizovaných pohybových aktivít, aktuálnych skúseností a športových
záujmov,
- dokáže v pohybových činnostiach uplatňovať princípy fair - play, je tolerantný
k súperom pri súťažiach, vie kooperovať v skupine, akceptuje práva a povinnosti
účastníkov hry, súťaže a svojím správaním prispieva k nerušenému priebehu športovej
akcie,
- má osvojené elementárne vedomosti a zručnosti z telesnej výchovy, vie ich aplikovať
a tvorivo rozpracovať v pohybových aktivitách v škole i vo voľnom čase,
- má na veku primeranej úrovni rozvinuté pohybové schopnosti, ktoré vytvárajú
predpoklad pre optimálnu zdravotne orientovanú zdatnosť,
- dokáže v každodennom živote uplatňovať zásady hygieny, bezpečnosti a ochrany
vlastného zdravia
- ,pozná a uvedomuje si význam pohybu pre zdravie a dokáže svoje zdravie upevňovať
prostredníctvom každodenného pohybu.― (Štátny vzdelávací program Telesná výchova
príloha ISCED 1)
https://www.iedu.sk/vyucovanie_a_studium/vyucovacie_predmety/xKatalog_Dokument
y/Telesn%C3%A1%20v%C3%BDchova%20ISCED%201.pdf
2.4.5 Hry v prírode
Tematické celky sú základným učivom. Napriek tomu učebné osnovy povoľujú
školám, ktoré na realizáciu niektorého tematického celku nemajú podmienky, dosadiť
ich takými pohybovými činnosťami a aktivitami, ktoré sa dajú realizovať v prírodných
situáciách. Podľa toho, aké podmienky majú školy, sa môţu nahradiť tematickými
celkami: turistikou a pobytom v prírode, plávaním, lyţovaním - pri pomernom krátení
38
základných tematických celkov. V obsahu všetkých rezervných tematických celkov
majú zvláštne miesto zábavné, prípravné a súťaţivé hry realizované v prírodnom
prostredí. Zloţkou povinnej telesnej výchovy na základnej škole v roč. 1.-4. sú cvičenia
v prírode, ktoré majú turistický a telovýchovný obsah. Obsah určujú učebné osnovy v
tematickom celku turistiky. Odporúčané sú hlavne pohybové činnosti realizované
formou hier a cvičení so zameraním na:
- chôdzu a beh s plnením rôznych úloh a prekonávaním prekáţok,
- nosenie, dvíhanie primeraných bremien, hádzanie a vrhanie,
- prekonávanie prírodných prekáţok podliezaním, preskakovaním, rúčkovaním,
šplhaním.
Do obsahu cvičení v prírode je moţné zaradiť :
- námetové hry v prírode s vyuţitím netradičného materiálu a predmetov,
- hry a súťaţe zamerané na orientáciu v teréne.
Hra a súťaţ sú charakterom cvičení v prírode najvhodnejším pre ţiakov pre primárne
vzdelávanie. Prostredníctvom nich je moţné realizovať takmer všetky druhy aktivít s
vyuţitím prírodného náradia a náčinia v prírodnom prostredí.
Ďalšou z vhodných organizačných foriem je cvičebná jednotka. Má štruktúru
vyučovacej hodiny s určením výchovného i vyučovacieho cieľa.
Hry v prírode aplikujeme ako formou aktívneho oddychu okrem povinného
predmetu Telesná výchova vo všetkých formách prehlbujúcich a záujmových :
- v rekreačnom vyuţití prestávok vonku,
- v rámci vychádzok i výletov,
- v telesnej výchove v školských kluboch,
- v nepovinnom predmete Pohybová príprava,
- v rámci telovýchovných a športových krúţkov,
-v rámci prázdninových táborov. ( Kopková,1998, s. 10 )
Kopková ( 1998, s. 11 ) tieţ tvrdí, ţe súčasné hry v prírode majú im vlastným
spôsobom pomáhať riešiť úlohy vyplývajúce z potrieb novej spoločnosti smerom k
deťom. Z hier je potrebné eliminovať tie, ktoré uţ svojím obsahom a motiváciou sú
vzdialené názorom súčasnej mladej generácie a sú nositeľmi cudzích vzťahov a
závislosti človeka na človeku, podriadenosti či amorálnosti. Vyberať je treba také hry,
ktoré sú schopné pomáhať pri plnení edukačných, výcvikových a výchovných úloh.
Tieto by mali získať deti tak, aby ich hrali bez donútenia i vo svojom voľnom čase, aby
mali moţnosť sa o nich slobodne rozhodovať a prostredníctvom nich napĺňať svoje
39
očakávania. Správny výber hier je prvý článok dobrej organizácie hry a prvý
predpoklad, ţe hra splní svoju úlohu.
40
3 Sezónne pohybové činnosti na 1. stupni ZŠ
V Štátnom vzdelávacom programe Telesná výchova, prílohe ISCED 1 sa
uvádza, ţe široko koncipovaným je tematický celok „Aktivity v prírode a sezónne
pohybové činnosti―. Vzhľadom k tomu, ţe školy majú rôznorodé podmienky
v regiónoch, ponecháva sa im moţnosť výberu konkrétnych sezónnych činností. Je
dôleţité, aby všetky školy počas celého školského roka vo všetkých ročníkoch
zabezpečili primeraný rozsah sezónnych činností a tým zabezpečili primerané
podmienky na otuţovanie sa detí ako významného faktoru pri prevencii chorôb a
upevňovaní zdravia. Píše sa ďalej, ţe činnosti turistického charakteru moţno realizovať
počas celého roka, nakoľko sú nenáročné. Zdôrazňuje sa predovšetkým prekonávanie
terénnych prekáţok a chôdza po rôznych povrchoch, terénoch. Realizácia plávania –
základného plaveckého výcviku, sa povaţuje sa nevyhnutnú súčasť. Jeho realizácia sa
ponecháva na školu a podmienky, ktoré na tieto činnosti sú v danej lokalite.
Korčuľovanie, lyţovanie, bicyklovanie, sánkovanie sú činnosti, ktoré moţno
realizovať iba v tých školách, kde sú na to vytvorené podmienky. Inou moţnosťou je
vytvárať tieto podmienky, a to realizáciou škôl v prírode napr. v letnom období s
dôrazom na letné športy. Medzi obľúbené pohybové aktivity patrí korčuľovanie na
kolieskových korčuliach a škola ho môţe realizovať, ak má vhodné podmienky.
Korčuľovanie na ľade moţno uskutočniť na školách, kde klimatické podmienky
umoţňujú vytvoriť na ihrisku ľadovú plochu, respektíve, ak je moţnosť navštevovať
umelú ľadovú plochu. Najvyuţívanejším zimným športom je lyţovanie. Ak majú školy
na to podmienky (podhorské oblasti) moţno základný výcvik realizovať ako súčasť
tohto celku. Výcvik je moţné realizovať aj počas zimnej školy v prírode. Jazda na
kolobeţkách a bicyklovanie sú významnými voľnočasovými aktivitami ţiakov
mladšieho školského veku. Školy môţu takúto výučbu realizovať, ak majú na tieto
pohybové aktivity vyhovujúce podmienky.
Podrobne rozpracováva tieto aktivity v obsahu Štátneho vzdelávacieho
programu Telesná výchova, príloha ISCED 1 v tematickom celku: „Aktivity v prírode
a sezónne pohybové činnosti ‖ (Plávanie, turistika, korčuľovanie, lyţovanie a i.).
Určené sú kompetencie, ktoré má ţiak ovládať: „Mať primerane veku osvojené
základné zručnosti z plávania, turistiky, korčuľovania, lyžovania, bicyklovania a i.,
vedieť ich primerane aplikovať v živote i športe.‖
41
Vedomosti, ktoré si má ţiak osvojiť:
- „ plávanie – elementárne poznatky o význame plávania, technike základných
plaveckých zručností a možnostiach aplikácie plávania vo voľnom čase,
- turistika a pohyb v letnej prírode – elementárne poznatky o význame turistiky, jej
druhoch a spôsoboch, pešia turistika a pobyt v prírode – základné zručnosti,
cykloturistika a p, informácie o možnostiach aplikácie turistiky vo voľnom čase,
- lyžovanie a pohyb v zimnej prírode – aktivity a hry so sánkami, klzákmi, hry so
snehom a na snehu, elementárne poznatky o význame lyžovania, základné pohybové
zručnosti z lyžovania, informácie o možnostiach aplikácie lyžovania vo voľnom čase,
- korčuľovanie a pohyb na ľade – kĺzanie a hry na ľade, elementárne poznatky
o význame korčuľovania, základné pohybové zručnosti z korčuľovania, informácie o
možnostiach aplikácie korčuľovania vo voľnom čase,
- bicyklovanie – elementárne poznatky o význame bicyklovania, základné pohybové
zručnosti z bicyklovania, informácie o možnostiach bicyklovania vo voľnom čase.‖
Schopnosti a zručnosti, ktoré si má ţiak osvojiť :
- „osvojovanie si základných zručností z plávania, turistiky, korčuľovania, lyžovania
v rôznych obmenách
- proporcionálny rozvoj všetkých pohybových schopností prostredníctvom sezónnych
pohybových aktivít
- rozvoj senzorických schopností – pociťovanie, vnímanie, odhad času, priestoru
- rozvoj kultúrno – umeleckých schopností – kultúra pohybového prejavu, precítenie
pohybu, interpretácia, kreativita
- rozvoj intelektových schopností – všeobecná inteligencia v kontexte s poznávacími
aktivitami
- realizácia sezónnych pohybových aktivít v rôznom prostredí, v rôznych obmenách‖
Postoje, ktoré by mal vedieť ţiak zaujať:
- „ pozitívne vnímať pohybové aktivity v prírode ako potrebnú súčasť pohybu človeka,
- pozitívny vzťah k prírode, pohybovým aktivitám v rôznom prírodnom prostredí,
ochrana prírody‖
Vo vzdelávacích štandardoch, výstupe pre 1. stupeň ZŠ sa obsahový štandard
tematického celku „Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti‖ definujú
nasledovne:
„Vedieť základy elementárnych pohybových zručností súvisiace s realizovanými
sezónnymi pohybovými činnosťami (plávaním, turistikou, korčuľovaním, lyžovaním,
42
bicyklovaním a i.), poznať ich možnosti aplikácie a vnímať ich význam v živote
i športe.‖
Základné pojmy, ktoré si majú ţiaci osvojiť:
„plavecký spôsob (kraul, znak, prsia), splývanie, štartový skok, obrátka, turistika – jej
druhy a formy, turistický výstroj, turistický chodník, turistická značka, korčuľovanie –
kolieskové korčule, korčule, sánkovanie, lyžovanie, lyže – zjazdové, bežecké, skokanské,
zjazd, slalom, beh na lyžiach.‖
Základné poznatky, ktoré majú ţiaci nadobudnúť:
- „o význame otužovania sa, plávania, pobytu a pohybu v prírode v každom ročnom
období pre zdravie s akcentom na špecifiká jednotlivých období,
- o hygiene, pravidlách pohybu a bezpečnosti pri realizácii plávania a aktivít
v prírode,
- o technike základných pohybových zručností realizovaných aktivít v prírode.‖
Základné pohybové aktivity, ktoré si majú nacičiť:
- „cvičenia a hry zamerané na oboznámenie sa s vodným prostredím, splývanie,
dýchanie a orientáciu vo vode,
- skoky do vody z rôznych polôh,
- nácvik techniky jedného plaveckého spôsobu,
- chôdza a jej rôzne druhy a spôsoby vzhľadom k povrchu a terénu,
- jazda, hry a súťaže na kolobežke, bicykli,
- korčuľovanie – jazda vpred, vzad, zastavenie, obrat, hry a súťaže na korčuliach
- lyžovanie – základná manipulácia s lyžami a palicami, chôdza, obraty, výstupy,
zjazdy, brzdenie jazdy, oblúky.‖
Výkonový štandard čiţe poţiadavky na spôsobilosti – vychádzajúce
z kompetencií v tematickom celku „Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti.‖
- „Správne pomenovať základné pohybové činnosti vo výučbe realizovaných druhov
sezónnych pohybových aktivít.
- Ukázať správne technické predvedenie elementárnych pohybových zručností vo
výučbe realizovaných sezónnych pohybových činností v rôznych obmenách.
- Uplatniť prvky sezónnych pohybových činností v hrách, súťažiach ap. v škole i vo
voľnom čase.‖ (Štátny vzdelávací program Telesná výchova príloha ISCED 1 )
https://www.iedu.sk/vyucovanie_a_studium/vyucovacie_predmety/xKatalog_Dokument
y/Telesn%C3%A1%20v%C3%BDchova%20ISCED%201.pdf
43
3. 1 Letné pohybové činnosti
Pri pobyte detí vonku, či uţ na štadióne, ihrisku, na vychádzkach alebo v
záhrade, máme moţnosť vykonávať s deťmi všetky spontánne lokomócie. V lete si deti
zdokonaľujú beh, hádzanie, skok, lezenie, chodia po vyvýšených plochách, prekonávajú
prírodné i umelé prekáţky, hrajú sa rôzne pohybové i tvorivé hry či sa hojdajú na
hojdačkách. Okrem týchto primárnych pohybov prináša letná sezóna aj ďalšie
špecifické potešenia. Jedná sa o hry s vodou, kúpanie, brodenie, plávanie, sprchovanie,
hry s pieskom a hry s vetrom. Tieto hry prinášajú deťom veľkú zábavu. Umoţňujú im
rozvíjajú schopnosť pozorovať, spoznávať mnohé prírodné javy, podporujú tvorivú ini-
ciatívu a uspokojujú ich zvedavosť. Všetky vymenované aktivity sa nazývajú letnými
sezónnymi činnosťami. Realizácia týchto činností sa viaţe sa otuţovanie, ktoré by malo
začať uţ v skorom veku, musí byť systematické, postupné a hlavne osobitné.
( Šimonek, 2004, s.158 )
3.1.1 Plávanie
Podľa Učebných osnov pre 1.- 4. ročník základných škôl, ktoré schválilo
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 18. mája 1995 pod číslom 157/95-211
platných do roku 2008, boli sezónne pohybové činnosti nazývané ako „Plávanie, Zimná
a letná turistika, Korčuľovanie, Lyţovanie a iné sezónne činnosti― v jednom tematickom
celku a „Cvičenia v prírode― v druhom tematickom celku. Vypracované boli
podrobnejšie.
Cieľom bolo:
- „vytvorená základná predstava o význame plávania pre zdravie, telesný a pohybový
rozvoj, rekreáciu, pre život;
- osvojený aspoň jeden plavecký spôsob tak, že žiak dokáže preplávať 50 m s
prislúchajúcou obrátkou;
- osvojená technika štartového skoku;
- spoľahlivo osvojené zásady a návyky hygieny a bezpečnosti pri plávaní;
- poznanie základných pravidiel osvojovaných plaveckých spôsobov.―
Obsah:
Základné pojmy: „bazén, voľná vodná plocha, tok, plavecký spôsob – prsia, kraul,
znak, delfín, štartový skok, obrátka, splývanie, záber, dohmat atď.―
44
Poznatky, ktoré mali ţiaci nadobudnúť:
- „ o význame plávania;
- technike osvojovaných plaveckých spôsobov;
- pravidlách;
- hygiene a bezpečnosti pri plávaní;
- súťažiach v plávaní a ich význame.―
Pohybové činnosti, ktoré ţiaci vykonávali:
„ Prípravné cvičenia a hry:
- na oboznámenie sa s vodou;
- na nácvik správneho dýchania;
- na orientáciu vo vode a pod vodou;
- na nácvik splývania;
- na osvojenie plaveckej techniky;
- skoky do vody z nízkych polôh;
- štartový skok;
- nácvik jedného plaveckého spôsobu (prípadne i ďalších),
- obrátka.―
3.1.2 Letná a zimná turistika
Cieľom bolo:
- „ vytvorená základná predstava o zdravotnom, poznávacom, rekreačnom, celkovo
kultúrno-spoločenskom význame turistiky;
- schopnosť rozlíšenia základných foriem turistiky s uvedením základnej
charakteristiky i významu;
- vytvorená základná predstava o možnostiach, ktoré poskytuje príroda pre
pohybovú rekreáciu v rôznych ročných obdobiach;
- vytvorené základy pozitívneho, aktívneho vzťahu k životnému prostrediu a k
prírode;
- osvojená technika chôdze s primeranou záťažou v teréne a schopnosť orientácie v
otvorenej krajine;
- spoľahlivo osvojené elementárne odborno-technické vedomosti a zručnosti, ktoré
umožňujú účasť v jednoduchších formách letnej i zimnej turistiky;
- schopnosť určiť svetové strany a zorientovať mapu podľa buzoly;
45
- spoľahlivo osvojené základné dopravné, turistické i topografické značky (znalosť
ich obsahu i použitia);
- schopnosť zvládnuť turistickú trasu v nenáročne členitom teréne v dĺžke do
10 km.―
Obsah:
Základné pojmy: „ turistika, vychádzka, výlet, putovanie, táborenie, turistická obuv,
oblečenie, výstroj a výzbroj (plecniak, stan, mapa, buzola, spací vak, kotlík atď.),
ohnisko, zdroj pitnej vody, pochodová trasa, značková, neznačková trasa (cesta)
orientácia, orientačný bod, informačné tabule, turistická značka, svetové strany,
chránená oblasť atď.―
Poznatky, ktoré mali ţiaci nadobudnúť:
- „o význame turistiky;
- o spôsoboch pohybu v nenáročnom teréne;
- o správaní sa v lese, pri vode, v chránenom území;
- o výbave, oblečení, spôsobe balenia na turistickú akciu podľa dĺžky trasy, počasia,
profilu terénu a pod.;
- o vybavení lekárničky a spôsoboch poskytovania 1. pomoci pri drobných
poraneniach, pri prenose poraneného;
- o zásadách hygieny a bezpečnosti pri turistike a pobyte v prírode;
- o obsahu a spôsobe zhotovenia KPZ (krabička poslednej záchrany);
- o zásadách stravovania a pitia, stavania ohniska a jeho likvidácie;
- o turistických a topografických značkách a o základných dopravných značkách;
o orientácii v prírode (podľa prírodných úkazov, pomocou mapy a buzoly).―
Pohybové činnosti, ktoré ţiaci vykonávali:
- „ chôdza s prekonávaním primeraných prírodných prekážok;
- chôdza striedavá s poklusom a plnením, rôznych úloh (hľadanie, určovanie
vzdialenosti, hádzanie na cieľ atď.);
- beh v teréne po vyznačenej trase gradovane (postupne od 3 do 12 min.);
- beh v teréne s prekonávaním primeraných prírodných prekážok;
- prekonávanie prírodných prekážok preskakovaním, podliezaním, rúčkovaním,
šplhaním a pod.;
- dvíhanie a nosenie primeraných bremien, hádzanie a vrhanie predmetov;
- námetové hry v prírode s využitím netradičného materiálu a predmetov;
- jazda na kolobežke, bicykli, saniach, lyžiach atď.;
46
- hry a súťaže zamerané na orientáciu v teréne (základy orientačného behu).―
3.1.3 Bicyklovanie
„ elementárne poznatky, o význame bicyklovania, základné pohybové zručností z
bicyklovania, informácia o možnostiach bicyklovania vo voľnom čase. „(Učebné
osnovy pre 1. stupeň základných škôl)
http://www.infovek.sk/predmety/telesna/dokumenty/osnovy/uo_tv_zs_1.stupen.pdf
3.2 Zimné sezónne činnosti
Zimnými sezónnymi činnosťami sa zaoberá Šimonek ( 2004, s. 187 ) a vytyčuje
ciele kĺzania, sánkovania, lyţovania, korčuľovania a hier na snehu.
- „ učiť deti prirodzene namáhavejšie sa pohybovať v nerovnom teréne, narábať s
novými druhmi náčinia (sane, lyže, korčule a pod.),
- zvyšovať odolnosť organizmu intenzívnou pohybovou činnosťou v sťažených
podmienkach,
- prekonávať strach z kĺzavého pohybu,
- jazda na saniach z mierneho svahu, chôdza na lyžiach bez palíc po rovine, obraty
na rovine, cvičenia rovnováhy, individuálne pokusy o jazdu na miernom svahu,
jazda na korčuliach.―
Príprava, vedenie a riadenie zimných sezónnych činností, vyuţívanie metód, zásad,
foriem, prostriedkov i prístupov má spoločnú podstatu s letnými sezónnymi činnosťami.
Pre deti mladšieho školského veku je pobyt v zimnej prírode jedinečný. Deti sa
pohybujú v bezprašnom prostredí, pohyb je pútavý, duševne osvieţujúci síce náročnejší.
Osvojujú a zdokonaľujú sa nové pohybové zručnosti, vytvára sa pocit kolektívu,
súťaţenia, zásady fair play. Z výchovného aspektu má pobyt v zimnej prírode význam
etický a tieţ estetický. Aby sa zimná sezónna činnosť stala aj environmentálnou
výchovou treba splniť tieto predpoklady:
- „ na činnosti volíme organizovanie práce v skupinách, resp. družstvách,
- programové body vyberáme tak, aby zahŕňali dobrodružne ladené činnosti s istou
mierou (zdanlivého) rizika a činnosti rozvíjajúce tvorivosť,
- správna zimná akcia by mala v sebe obsahovať putovanie neznámou zimnou
krajinou formou malej expedície.―
47
Vzdelávací význam pobytu v zimnej prírode spočíva v nadobúdaní teoretických aj
praktických vedomostí a skúseností z oblasti kĺzania, sánkovania, lyţovania či
korčuľovania. Zdravotné hľadisko vyplýva z hľadiska kladného pôsobenia na rozvoj
svalového, kostrového, dýchacieho, srdcovo-cievneho, termoregulačného a nervového
systému.
Biologický zmysel charakterizuje:
- zvyšovanie schopnosti adaptácie,
- zvyšovanie špecifickej a nešpecifickej rezistencie a tým celkového potenciálu.
Lyţovanie a ostatné zimné sezónne aktivity vytvárajú praktické pohybové zručnosti
a zručnosti rýchlej reakcie, schopnosť koordinácie, pohybovú obratnosť čiţe celkovú
telesnú zdatnosť.
Jeho význam potom vidíme v tom, ţe:
- „ zmierňuje stres,
- prispieva k sebarealizácii (prekonanie terénu pohybmi uskutočňovanými vlastnou
silou),
- umožňuje množstvo zážitkov, spontánnosť, aktivitu,
- obsahuje výkonovú motiváciu,
- je hodnotným prežívaním voľného času.―
( Šimonek, 2004, s. 197 )
3.2.1 Lyţovanie
Podľa Učebných osnov pre 1.- 4. ročník základných škôl, ktoré schválilo
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 18. mája 1995 pod číslom 157/95-211
platných do roku 2008.
Cieľom bolo:
- „vytvorená základná predstava o význame lyžovania pre zdravie, telesný, funkčný a
pohybový rozvoj, pre rekreáciu, pre kultúrno-poznávacie hodnoty;
- osvojené základné lyžiarske zručnosti a vedomosti na úrovni schopnosti bezpečného
pohybu na zjazdových, prípadne bežeckých lyžiach v nenáročnom teréne;
- schopnosť samostatnej prípravy na lyžovanie;
- osvojené zásady bezpečnosti a hygieny;
- osvojené zásady ochranu prírody počas lyžovania.―
48
Obsah:
Základné pojmy, ktoré by si mali ţiaci osvojiť: „lyže (zjazdové, bežecké, skokanské),
bezpečnostné viazanie, lyžiarska obuv, palice, lyžiarske oblečenie, lyžiarske vosky,
zjazd, slalom, beh na lyžiach, skok na lyžiach, zjazdová, slalomová, bežecká trať, stopa,
orientačná značka, tabuľa atď.―
Poznatky, ktoré mali ţiaci nadobudnúť o:
- „význame pohybu na lyžiach;
- lyžiarskych súťažiach a ich význame;
- pravidlách;
- zásadách pohybu na lyžiach a bezpečnosti pri lyžovaní;
- ošetrovaní lyží, obuvi a lyžiarskeho oblečenia atď.―
Pohybové činnosti, ktoré mali ţiaci ovládať:
- „základná manipulácia s lyžami;
- nosenie, pripínanie, odopínanie lyží;
- obraty na rovine (prešľapávaním – prívratom, odvratom, kombináciou prívrat –
odvrat, prednožením, zanožením, prekročením);
- chôdza sunom a sklzom;
- výstupy (pridupom, stranou, šikmo stranou, obojstranným odvratom);
- priamy zjazd a modifikácia zjazdu;
- brzdenie zjazdu;
- korčuľovanie na lyžiach;
- odšľapávanie;
- prechod terénnou nerovnosťou;
- prípravné cvičenia pre základný oblúk;
- základný oblúk a jeho modifikácia;
- plynulá jazda v mierne náročnom teréne s reguláciou rýchlosti brzdením
obojstranným prívratom;
- plynulá jazda v mierne náročnom teréne, regulácia rýchlosti pomocou základných
oblúkov;
- jazda v bránkach;
- základné činnosti behu na lyžiach (chôdza sunom, sklzom, striedavý beh
dvojdobový, beh jednodobový a dvojdobový so súpažným odpichom).―
49
3.2.2 Korčuľovanie
Cieľom bolo:
- „vytvorená základná predstava o význame korčuľovania pre zdravie, rekreáciu a
ďalšie športové uplatnenie;
- osvojená zručnosť bezpečnej jazdy so schopnosťou reagovať na pohyb korčuliarov
zmenou smeru jazdy zrýchlením, spomalením a zastavením;
- osvojené zásady bezpečnosti a hygieny.―
Obsah:
Základné pojmy, ktoré mali ţiaci osvojiť: „prírodný (umelý) ľad, otvorené, kryté
klzisko, korčule, jazda na korčuliach, korčuľovanie, krasokorčuľovanie, hokej,
rýchlokorčuľovanie, názvy základných činností na korčuliach.―
Poznatky, ktoré mali ţiaci nadobudnúť o:
- „význame korčuľovania;
- zásadách bezpečnosti a hygieny pri korčuľovaní;
- správnom oblečení, obutí, ošetrovaní korčúľ;
- základné informácie o súťažiach (hokej, krasokorčuľovanie, rýchlokorčuľovanie.―
Pohybové činnosti, ktoré mali ţiaci ovládať:
- „chôdza na korčuliach mimo ľadu, striedavé státie na jednej nohe (drevená alebo
gumená podložka);
- jazda vpred (jednooporová, dvojoporová) pri mantineli alebo inej pomôcke;
- zastavenie jednostranným a obojstranným prívratom;
- zastavenie znožmo;
- zastavenie dvojoporové;
- zatáčanie prekladaním vpred;
- zatáčanie prekladaním vpred;
- jazda vzad;
- obrat po jazde vpred do jazdy vzad;
- jazda vpred na vytrvalosť ( nad 3 min.);
- jazda na rýchlosť (opakovane – do 30 min.);
- zdokonaľovacie a herné cvičenia;
- prípravné cvičenia zamerané na hokej, krasokorčuľovanie, rýchlokorčuľovanie;
- hry a súťaže na ľade.― (Učebné osnovy pre 1. stupeň základných škôl)
http://www.infovek.sk/predmety/telesna/dokumenty/osnovy/uo_tv_zs_1.stupen.pdf
50
3.3 Letné pohybové hry:
Hry v lese:
Na slepého strážcu: ( Kopková, 1998, s. 26 )
Ročník : 1 . - 4 .
Počet hráčov : neobmedzený - spravidla jedna trieda,
Pomôcky : šatka,
Zameraná na rozvoj : pozornosti, reakčnej rýchlosti,
Popis hry : Ohraničíme priestor o veľkosti 20 – 30 m ( najvyhovujúcejší je terén tzv.
„hlasitý― : suché lístie, vetvičky atď. ) V strede tohto priestoru stojí hráč so zaviazanými
očami a ostatní hráči sú mimo tohto územia. Na povel vedúceho sa hráči potichu
pribliţujú k stráţcovi. Akonáhle stráţca počuje šuchot, ukáţe smer, odkiaľ ho počul.
Ukáţe na niektorého hráča a ten buď:
- zostane na tom mieste stáť, uţ nepokračuje v hre
- odchádza na vopred určené miesto
Hráč, ktorému sa podarí priblíţiť k stráţcovi čo najbliţšie, resp. sa ho dotkne, stáva sa
stráţcom v ďalšej hre.
Pravidlá:
1. Hráči nesmú beţať, skákať.
2. Pozor na čestnosť pri určovaní smeru hluku stráţcom.
Kúzená palička: ( Kopková, 1998, s. 31 )
Ročník: 1. – 4.
Počet hráčov: 15 – 20
Pomôcky: výrazne odlišná palica
Zameraná na rozvoj: orientácie, postrehu
Popis hry: Vedúci počas presunu alebo vychádzky nesie v ruke výrazne odlišnú palicu.
V nezanedbateľnej chvíli zájde do lesa a ukryje odlišnú paličku. Keď sa objaví, oznámi
hráčom, ţe kúzelnú paličku stratil a zároveň určí bod, okolo ktorého je majú hľadať
(napr. v okruhu 20 m od starého suchého duba). Kto prvý objaví palicu, má právo
podobným spôsobom ju schovať.
Pravidlá:
1. Palicu musia všetci poznať.
2. Palica sa musí ukryť tak, aby z nej bolo vidieť aspoň 5 cm
51
Hry na lúke:
Na opičiaka: ( Kopková, 1998, s. 57 )
Ročník: 1. – 4.
Počet hráčov: 6 – 8
Pomôcky: 5 m dlhý špagát (tenké lano), 15 – 20 ks drobných predmetov
Zamerané na rozvoj: rýchlosti orientácie, pozornosti
Popis hry: K osamelému stromu, tyči, bránke alebo k pevne upevnenému kolíku
priviaţeme 5 m dlhý špagát (resp. tenké lanko) a do tohto územia poukladáme rôzne
predmety, ktoré sme si pripravili. Opičiak uchopil druhý koniec špagátu. Ostatní hráči
sa snaţia vniknúť do tohto územia s cieľom ukoristiť predmety leţiace na zemi. Hráč,
ktorého sa opičiak pri tom dotkne, nemôţe predmet vziať. V hra môţe pokračovať aţ po
splnení zadanej úlohy. Vyhráva hráč, ktorý získa najviac predmetov.
Pravidlá:
1. Kaţdý hráč môţe naraz zobrať iba jeden predmet a odniesť ho do vyznačeného
priestoru.
2. Opičiakov dotyk platí len rukou.
3. Hra trvá max 10 min.
Psie búdy: ( Kopková, 1998, s. 60 )
Ročník: 1. – 4.
Počet hráčov: neobmedzený – nepárny
Pomôcky: -
Zamerané na rozvoj: reakčnej rýchlosti, orientácie
Popis hry: Hráči utvoria dva sústredené kruhy, vo vonkajšom je o jedného hráča viac.
Hráči vo vnútornom kruhu sú v stoji rozkročnom, čelom dnu. Na povel hráči vo
vonkajšom kruhu začnú obiehať dookola a na ďalší povel sa snaţia vliezť do psej búdy,
t. j. urobiť vzpor kľačmo a prestrčiť sa niektorému stojacemu hráčovi pomedzi nohy
dnu.
Pravidlá:
1. Komu sa „búda― neujde, pri opakovaní hry je zaradený do vonkajšieho kruhu.
2. Ţiaci v kruhoch si úlohy menia.
3. Strkanie medzi hráčmi je zakázané.
52
Hry vo vode:
Boj o loptu vo vode: ( Kopková, 1998, s. 96 )
Ročník: 1. – 4.
Počet hráčov: 2 skupiny
Pomôcky: 1 gumená, resp. vodnopólová lopta
Zamerané na rozvoj: rýchlosti, orientácie
Popis hry: Hrá sa v plytkej vode. Uprostred bazéna pláva lopta. Na znamenie z oboch
strán plávajú k nej obe skupiny, ktoré sa snaţia získať loptu pre svoju skupinu
a prihrávkami sa snaţia ju dopraviť na breh. V boji je dovolené protivníka, ktorý má
loptu, na okamih potopiť, pričom potopený musí loptu okamţite pustiť. Hrá sa na čas
podľa úrovne plaveckých schopností hráčov.
Pravidlá:
1. Hráč s loptou môţe len plávať alebo prihrávať.
2. Je zakázané potápať hráča bez lopty.
Rebríček: ( Kopková, 1998, s. 102 )
Ročník: 1. – 4.
Počet hráčov: 2 skupiny s počtom ţiakov 7 – 9,
Pomôcky: -
Zamerané na rozvoj: koordinačných schopností
Popis hry: Kaţdá skupina vytvorí dvoj rad čelom k sebe. Vytvoria rozostupy na
upaţenie jednej ruky Dvojice sa chytia za ruky, ktoré sú poloţené na hladine, a tak
vytvoria priečky rebríčka. Pred kaţdým ponorením sa nadýchnu a pod hladinou
vydychujú. Víťazí skupina, ktorá rýchlejšie vystrieda všetkých členov skupiny.
Pravidlá:
1. Udrţať určené vzdialenosti v skupinách
2. Hráč môţe jedným ponorením prekonať len jednu priečku.
53
3.4. Zimné pohybové hry:
Hry na snehu:
Streľba do snehuliaka: ( Kopková, 1998, s. 110 )
Ročník: 1. – 4.
Počet hráčov: 8 – 24
Pomôcky: lyţe, snehové gule
Zamerané na rozvoj: koordinačných schopností
Popis hry: Vyznačíme zjazdovú trať, na ktorej označíme štartovú čiaru. Od trate vo
vzdialenosti 5 – 10 m v strede postavíme snehuliaka. Úlohou hráčov je za jazdy trafiť
snehuliaka snehovými guľami, ktoré si pripravili pred zjazdom. Za kaţdý zásah dostáva
hráč jeden bod. Vyhráva ten, kto má väčší počet zásahov.
Pravidlá:
1. Určiť presný počet moţných striel
2. Počas jazdy hráč nesmie brzdiť
Obmena: Hráči môţu strieľať z určeného úseku, v tomto prípade musíme na trati
viditeľne označiť úsek.
Sánkarska štafeta: ( Kopková, 1998, s. 111 )
Ročník: 1.- 4.
Počet hráčov: 3 – 5 skupín s počtom hráčov 4 – 8
Pomôcky: 3 – 5 sánok, zástavka na označenie méty.
Zamerané na rozvoj: rýchlosti, sily
Popis hry: Kaţdá skupina má jedny sane. Na signál vedúceho prví hráči skupín zídu
z kopca na saniach, tam sa postavia, chytia sane, obehnú okolo méty a beţia hore na
štart, kde odovzdajú sane ďalšiemu hráčovi skupiny. Vyhráva skupina, ktorá sa prvá
vystriedala a stojí na štarte v zástupe za sebou.
Pravidlá:
1. Vedúci presne vyznačí miesto štartu a méty pre všetky skupiny tak, aby boli
rovnaké
2. Hráč cez štartovú čiaru môţe prejsť len sediac na saniach.
Obmena: Štafetu môţeme uskutočniť vo dvojiciach alebo v trojiciach.
54
4 VÝSKUMNÝ PROJEKT
4.1 Cieľ, úlohy a hypotéza práce
Cieľom pedagogického výskumu je: „skúmať vzťahy a súvislosti medzi javmi,
vedecky zisťovať pedagogické fakty a objavovať pedagogické zákonitosti s cieľom
predpovedať a kontrolovať výchovné javy a procesy.― (Darák, M. – Krajcová, N., 1995,
s. 29)
Cieľom nášho výskumu bolo zistiť najefektívnejšie vyuţívanie sezónnych
činností na 1. stupni základných škôl v súlade s materiálno - technickými, personálnymi
a geografickými podmienkami ( výška, poloha, teplotné rozdiely, rieky, jazerá, potoky,
kúpaliská). Prostredníctvom dotazníka sme zisťovali aké pohybové činnosti sa
vyuţívajú najviac v jednotlivých sezónach na 1. stupni ZŠ. Po vykonaní štatisticko –
matematického vyhodnotenia, sme stav analyzovali.
Úloha:
Monitorovali sme vyuţívanie sezónnych pohybových činností na hodinách
telesnej výchovy. Rôzne geografické podmienky na Slovensku ponúkali aj rôzne
moţnosti pre sezónne pohybové činnosti. Formou dotazníka sme zisťovali aké
pohybové činnosti sa vyuţívajú najviac v jednotlivých sezónach na 1. stupni ZŠ.
Vytýčenie hypotéz
H1: Predpokladáme, ţe základné školy s priaznivejšou geografickou polohou
vyuţívajú častejšie sezónne činnosti.
H2: Predpokladáme, ţe v základných školách vo vyššej nadmorskej výške sa
pravidelnejšie vyuţívajú zimné sezónne pohybové činnosti.
H3: Predpokladáme, ţe v základných školách s niţšou nadmorskou výškou sa
pravidelnejšie vyuţívajú letné sezónne pohybové činnosti.
H4: Predpokladáme, ţe letná a zimná turistika sa bude vykonávať pravidelne vo
všetkých školách.
55
4.2 Metodika práce a metódy skúmania
4.2.1 Charakteristika objektu skúmania
Vymedzenie a formulácia výskumného poľa:
Naším základným objektom boli základné školy na území Slovenska. Mestá
a obce boli vybrané náhodne, prostredníctvom internetu. Vybraným školám sme
rozposlali dotazníky, ktoré sme zozbierali, vyhodnotili a analyzovali. Zamerali sme sa
na 1. stupeň základnej školy.
Vymedzenia a charakterizovanie základného skúmaného súboru
Zamerali sme sa na učiteľov primárneho vzdelávania, učiteľov telesnej výchovy,
ktorým boli zaslané dotazníky, prostredníctvom ktorých budeme zisťovať, aké sezónne
pohybové činnosti vyuţívajú, resp. nevyuţívajú na hodinách telesnej výchovy.
4.2.2 Pracovné postupy
Pri výskume sme si zvolili nasledovný postup:
1. vymedzenie a formulácia problému,
2. výber výskumnej vzorky,
3. výber výskumnej metódy,
4. zhromaţďovanie výskumného materiálu,
5. spracovanie a interpretácia výskumného materiálu.
1. Vymedzenie a presná formulácia problému
Rôzne geografické podmienky na Slovensku ponúkajú rôzne moţnosti pre
sezónne pohybové činnosti. Zisťovali sme, overovali a porovnávali či sa skutočne
vyuţívajú tieto sezónne činnosti, ktoré z nich sa vyuţívajú najviac, najmenej.
Porovnávali sme, aké moţnosti mali školy v rokoch 1995 – 2008, kedy boli
Ministerstvom školstva schválené učebné osnovy pre telesnú výchovu a súčasný stav,
kedy je v platnosti Štátny vzdelávací program ISCED 1.
2. Výber výskumnej vzorky viď. 4.2.1 Charakteristika objektu skúmania
56
3. Výber výskumnej metódy
Základnou metódou, ktorú sme v práci vyuţili bol dotazník – ktorý bol
výskumný (resp. prieskumný), vývojový a vyhodnocovací (najmä diagnostický) nástroj
na hromadné a pomerne rýchle zisťovanie informácií o znalostiach, názoroch alebo
postojoch opytovaných osôb k aktuálnej alebo potenciálnej skutočnosti prostredníctvom
písomného dopytovania sa. Metóda bola postavená na dotazoch.
4. Zhromaţďovanie výskumného materiálu
Pre náš pedagogický výskum sme vyuţili elektronický dotazník vlastnej
konštrukcie, ktorého súčasťou bolo 10 poloţiek, ktoré obsahovali otvorené aj zatvorené
poloţky, na ktoré respondenti odpovedali. Prednosťou elektronického dotazníka bola
ekonomickosť, pretoţe za pomerne krátky čas sme získali späť odpovede respondentov
elektronicky.
5. Spracovanie a interpretácia výskumného materiálu
Interpretácia bola poslednou etapou práce s dátami vo výskume, samostatne
sme vyhodnotili kaţdú poloţku, pri uzatvorených poloţkách sme vyhodnotili
frekvenciu odpovedí na kaţdú z ponúkaných volieb. Frekvencia sa vyjadrila
v percentách. V poloţkách, kde bolo moţné odpovedať dvomi alebo viacerými
spôsobmi, bol výsledný efekt nad 100%. Pri otvorených poloţkách bolo potrebné
jednotlivé odpovede rozloţiť, poloţky sa pri vyhodnocovaní uzatvorili, zastúpenia
jednotlivých odpovedí sa vyhodnocovali percentuálne. (http://www.e-
metodologia.fedu.uniba.sk/)
57
4.2.3 Spôsob získavania údajov a ich zdroje
Informačnú bázu sme začali vytvárať v prvej etape. Vyuţili sme niekoľko
zdrojov, vţdy sme dbali na to, aby boli relevantné. Prvým zdrojom bola literatúra
z kniţníc, kde sme si nechali urobiť rešerš. Druhým zdrojom boli kníhkupectvá, kde
sme hľadali tituly súvisiace s našou témou. Diplomové práce budú tretím zdrojom,
z nich budeme čerpať údaje, na ktoré nadviaţeme v našej diplomovej práci a ktoré
budeme porovnávať v našom výskume. Ako štvrtý zdroj vyuţijeme internet, tu budeme
dbať na relevantnosť údajov. Piaty zdroj – odborné periodiká – Športový edukátor, Naša
škola ...
Po zbere údajov sme si ich preštudovali, excerpovali, triedili podľa obsahu.
Samotné zapracovávanie informačných zdrojov prebiehalo v druhej etape.
Pri zabezpečovaní zdrojov sme sa zameriavali nielen na modernú literatúru, ale
vyuţili sme aj staršiu, a to hlavne z katedier telesnej výchovy a športu, fakúlt telesnej
výchovy a športu, učebných osnov platných pred ISCED-om 1.
4.2.4 Pouţité metódy
Základnou metódou, ktorú sme v práci vyuţili bol dotazník – ktorý bol
výskumný (resp. prieskumný), vývojový a vyhodnocovací (najmä diagnostický) nástroj
na hromadné a pomerne rýchle zisťovanie informácií o znalostiach, názoroch alebo
postojoch opytovaných osôb k aktuálnej alebo potenciálnej skutočnosti prostredníctvom
písomného dopytovania sa. Metóda bola postavená na dotazoch.
Bol to podľa obsahových, logických a psychologických zásad zostavený súbor
otázok, pomocou ktorého sa získavali vyjadrenia vybraných osôb (respondentov)
k našej problematike, ktoré sú predmetom skúmania. Dotazník vypĺňali skúmané osoby
– učitelia primárneho vzdelávania a učitelia telesnej výchovy.
Dotazník sa skladal z prvkov nazývaných dotazníkové poloţky. Kaţdá poloţka
bola zloţená z podnetovej (najčastejšie otázkovej) a odpoveďovej časti. Podnetová časť
dotazníkovej poloţky mala viacero foriem opytovacej alebo oznamovacej vety.
Pouţili sme rozličné formy tvorby otázky, a to:
a) opytovacia veta
58
b) oznamovacia veta s dopĺňanou alebo vpisovanou odpoveďou
c) tvrdenie s voľbou ponúkaných alternatív odpovede.
Odpovede sme tvorili nasledovnými spôsobmi:
a) tzv. otvorená, voľná odpoveď, kedy sme nechali vyznačené prázdne miesto na
vytvorenie vlastnej odpovede respondenta
b) ponúknutá alternatíva výberovej odpovede, napr. ofajkovaním, prekríţikovaním,
alebo iným výberom z podnetovej informácie
c) kombinovaná, volená i tvorená odpoveď.
V našich dopytovacích nástrojoch sa budú projektovať tieto druhy informácií:
Vstupné identifikačné informácie prednej stránky dotazníka: Poradové číslo dotazníka
(respondenta), názov dotazníka, úvodné informácie a inštrukcie. V úvode vysvetlíme
účel a dôleţitosť výskumu, a to spôsobom, ktorý má zaujať potenciálnych respondentov
a primäť ich k participácii. Budeme sa snaţiť respondentov ubezpečiť, ţe so všetkými
dátami sa bude narábať tak, aby sa chránila ich identita, a to aj v prípade neanonymného
dotazníka. Tón úvodu budeme formulovať seriózne, aby pobádal potenciálnych
subjektov zaoberať sa dotazníkom váţne a odpovedať na poloţky svedomite. Dbať
budeme na to, aby bol zároveň aj neutrálny, aby nenaznačoval obhajobu výskumníkovej
koncepcie. Inštrukcie budú zahŕňať veľmi jasný výklad o spôsoboch odpovedania v
poloţkách, o povahe niektorých poloţiek, poučenie o potrebe najprv prečítať celý
dotazník a aţ potom ho vyplniť.
Vecné poloţky v strednej časti dotazníka budeme zameriavať najmä na tzv.
Závislé premenné, ktoré vyjadrujú zvolené problémy a hypotézy výskumu. Tieto
poloţky budú tvoriť jadro, podstatnú a najväčšiu časť dotazníka. Populačné (cenzové,
demografické) poloţky ostatnej časti dotazníka budú zahŕňať poloţky na premenné
veku, pohlaviu, stavu, miestu bydliska, povolaniu a iné. Tieto faktické informácie budú
mať spravidla funkciu tzv. Nezávislých premenných. Zaradíme ich nakoniec, lebo sa
ľahšie budú vypĺňať po istej „únave― z vyplňovania dotazníka a nebudú vzbudzovať
prípadný nepríjemný dojem z „kádrovania― respondenta. Záverečné informácie na konci
poslednej stránky dotazníka budú obsahovať upozornenie, aby si respondent ešte raz
prezrel niektoré poloţky a prípadne podľa potreby priloţil ako dodatok svoje doplnky,
podnety a návrhy k niektorým poloţkám alebo aby sa vyjadril k celému dotazníku. Na
záver poďakujeme respondentovi za túto spoluprácu.
59
V dotazníku sme vyhodnocovali kaţdú poloţka samostatne. Pri uzatvorených
poloţkách sa obyčajne vyhodnocuje frekvencia odpovedí na kaţdú z ponúkaných volieb
pre celý výskumný súbor. Frekvencia sa vyjadrí v relatívnom počte, teda v percentách.
4.2.5 Štatistické metódy
Pri spracovaní zistených údajov sme pouţili kvantitatívne metódy spracovania
(matematické a štatistické) , jedná sa o výpočty ( aritmetický priemer, percentuálne
vyjadrenie). Týmito metódami sme výsledky prieskumu vyhodnotili a uvádzame ich
tabuľkovou formou a grafom.
4.3 Výsledky práce
1. Uveďte mesto, obec, v ktorom sa nachádza základná škola ( z dôvodu analýzy
geografických podmienok).
Senica, Selec, Jasenie, Lubeník, Topoľčianky, Poprad, Ţeliezovce, Zvolen, Banská
Bystrica, Banská Bystrica II, Veľký Krtíš, Lysá pod Makytou, Hontianska Vrbica,
Poprad II, Santovka, Zvolen II, Jasenie II, Čadca, Nové Zámky, Hronské Kľačany,
Jedľové Kostoľany, Černík, Hronské Kľačany II, Suchá nad Parnou, Heľpa, Levice,
Banská Bystrica II, Kozárovce, Hronské Kľačany III.
2. Ktoré z nasledujúcich letných sezónnych pohybových činností vyuţívate najviac:
Graf č. 1
60
3. Letné sezónne pohybové činnosti realizujete:
Graf č. 2
Pravidelne 15 52%
Príleţitostne 14 48%
Nikdy 0 0%
4. Ktoré z nasledujúcich zimných sezónnych pohybových činností vyuţívate
najviac:
Graf č. 3
Plávanie 20 69%
Bicyklovanie 17 59%
Letná turistika 19 66%
Iné 1 3%
61
5. Zimné sezónne pohybové činnosti realizujete:
Graf č. 4
Pravidelne 12 41%
Príleţitostne 17 59%
Nikdy 0 0%
Lyţovanie 7 24%
Sánkovanie 21 72%
Korčuľovanie 17 59%
Zimná turistika 10 34%
Iné 0 0%
62
6. Vo lokalite, v ktorej sa nachádza základná škola máte vytvorené vhodné
podmienky pre:
Graf č. 5
Plávanie 11 38%
Bicyklovanie 23 79%
Letnú turistiku 25 86%
Lyţovanie 14 48%
Sánkovanie 17 59%
Korčuľovanie 18 62%
Zimnú turistiku 12 41%
7. Letné sezónne pohybové činnosti vykonávate zväčša:
Graf. č. 6
63
Priamo v obci,
meste kde sa
nachádza škola
21 72%
10 km od obce,
mesta 5 17%
do 20 km od obce,
mesta 3 10%
8. Zimné sezónne pohybové činnosti vykonávate zväčša:
Graf. č. 7
9. Plávanie prebieha na:
Graf č. 8
Priamo v obci, meste
kde sa nachádza škola
23
79%
10 km od obce, mesta
1
3%
do 20 km od obce,
mesta
5
17%
64
Krytej plavárni 22 76%
Kúpalisku 6 21%
Prírodnej vodnej
ploche 1 3%
Tečúcej vode 0 0%
Nikde 4 14%
10. Korčuľovanie prebieha na:
Graf č. 9
Zimnom štadióne 11 38%
Klzisku
(upravenom
ihrisku)
14 48%
Prírodnej ľadovej
ploche 8 28%
Nikde 5 17%
4.3 Diskusia
Celkovo bolo rozposlaných 40 dotazníkov, z ktorých sa vrátilo 29. Úspešnosť
návratnosti dotazníkov je 72,5 %.
65
Otázka č. 1.
Uveďte mesto, obec, v ktorom sa nachádza základná škola ( z dôvodu analýzy
geografických podmienok).
Na túto otázku odpovedalo 100 % dotazovaných.
Z 29 dotazníkov bolo 7 z toho istého mesta ( obce ), ale inej školy.
Rozdelenie základných škôl v mestách a obciach podľa nadmorskej výšky.
Od 100 do 200 m n. m. 40 %
Nové Zámky 119 m n.m.
Černík 129 m n.m.
Ţeliezovce 137 m n.m.
Hontianska Vrbica 159 m n.m.
Santovka 163 m n.m.
Hronské Kľačany 163 m n.m.
Levice 163 m n.m.
Suchá pod Parnou 174 m n.m.
Kozárovce 185 m n.m.
Od 200 do 300 m n.m. 22,7 %
Veľký Krtíš 200 m n.m.
Senica 208 m n.m.
Topoľčianky 220 m n.m.
Ľubeník 274 m n.m.
Zvolen 293 m n.m.
Od 300 do 400 m n.m. 13,6 %
Selec 319 m n.m.
Banská Bystrica 362 m n.m.
Lysá pod Makytou 360 m n.m.
Od 400 do 500 m n.m. 9 %
Jedľove Kostoľany 400 m n.m.
Čadca 420 m n.m.
Od 500 do 600 m n.m. 4,5 %
Jasenie 507 m n.m.
Nad 600 m n.m. 9 %
Poprad 672 m n.m.
Heľpa 695 m n.m.
66
Najväčšie zastúpenie 40% mali školy z nadmorskej výšky od 100 – 200 m n.m.
(škôl) 22,7 % mali zastúpenie školy z nadmorskej výšky 200 -300 m n.m. (5 škôl)
Tretie najviac zastúpené boli školy s 13,6 % (3 školy), rovnako obstáli školy s 9 % od
400 – 500 m n.m. a nad 600 m n.m. ( po dve školy) a najmenej bola zastúpená
nadmorská výška od 500 – 600 m n.m. (1 škola).
Otázka č.2
Ktoré z nasledujúcich letných sezónnych pohybových činností vyuţívate najviac:
- Plávanie
- Bicyklovanie
- Letná turistika
- Iné
Plávanie 20 69%
Bicyklovanie 17 59%
Letná turistika 19 66%
Iné 1 3%
Pouţívatelia môţu začiarknuť viacero políčok, takţe súčet môţe byť vyšší neţ 100 %.
Na túto otázku odpovedalo 100 % dotazovaných.
Najviac respondentov uviedlo plávanie – 20 škôl – 69 %, Druhá bola letná
turistika 19 škôl – 66 %, tretie v poradí skončilo bicyklovanie 17 škôl – 59 %. Posledné
- Iné 1 škola – 3 %. V dotazníku neuvádzajú o akú sezónnu činnosť ide. Môţeme iba
predpokladať, ţe môţe ísť o korčuľovanie na kolieskových korčuliach, ktoré nie je
zaradené do štátneho vzdelávacieho programu ICSED1 a z finančného hľadiska je pre
školy náročné, preto sme do dotazníka nezaradili. Tieţ v minulosti sa v učebných
osnovách nespomínalo, ale myslíme si, ţe dnes uţ väčšina detí vlastní kolieskové
korčule, a preto by táto činnosť mohla byť zaradená do letných sezónnych pohybových
činností na prvom stupni základných škôl
Otázka č. 3
Letné sezónne pohybové činnosti realizujete:
67
- pravidelne
- príleţitostne
- nikdy
Pravidelne 15 52%
Príleţitostne 14 48%
Nikdy 0 0%
Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.
Je veľmi pozitívne, ţe moţnosť nikdy neudal ani jeden respondent, čo znamená
0%. Odpoveď pravidelne zvolilo 15 škôl – 52% a odpoveď príleţitostne zvolilo 14 škôl
čo je 48% z celkového počtu škôl. Ide o letné sezónne činnosti ako plávanie,
bicyklovanie, letná turistika, a preto by bolo zaujímavé ďalej skúmať, prečo skoro
polovica škôl uviedla, ţe ich nevykonáva pravidelne. Nakoľko letná turistika sa môţe
vykonávať počas celého leta, nie je na ňu potrebné skoro ţiadne materiálno – technické
zabezpečenie a je pre dieťa najprirodzenejšia. Náročnejšie je bicyklovanie, ktoré sa
nezaobíde bez bicyklov, ktoré musia byť vo vlastníctve detí, nakoľko by bolo finančne
náročné, aby ich škola vlastnila. V našej praxi sme sa s tým ani nestretli. Zároveň by
museli byť zabezpečené ochranné prostriedky pre ţiakov – prilby, chrániče. Náročnejšie
na materiálno – technické a organizačné zabezpečenie je plávanie, pretoţe nie kaţdá
obec (mesto) má vytvorené vhodné podmienky. V otázke č. 9 bliţšie zisťujeme, kde
prebieha plávanie. Myslíme si, ţe na letné sezónne činnosti sú vytvorené priaznivejšie
podmienky ( geografické, materiálno – technické) , ako na vykonávanie zimných
sezónnych činností, a preto by ich učitelia mali vykonávať pravidelne.
Otázka č. 4
Ktoré z nasledujúcich zimných sezónnych pohybových činností vyuţívate najviac:
- Lyţovanie
- Sánkovanie
- Korčuľovanie
- Zimná turistika
- Iné
68
Lyţovanie 7 24%
Sánkovanie 21 72%
Korčuľovanie 17 59%
Zimná turistika 10 34%
Iné 0 0%
Pouţívatelia môţu začiarknuť viacero políčok, takţe súčet môţe byť vyšší neţ 100 %.
Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.
Najviac škôl 21 uviedlo sánkovanie – 72%, na druhom mieste bolo korčuľovanie
17 škôl – 59%, tretie v poradí bola zimná turistika 10 škôl – 34% a najmenej škôl 7 –
24% určilo lyţovanie ako činnosť, ktorú vykonávajú najviac. Nikto neuviedol iné zimné
sezónne činnosti. Je zaujímavé zistenie, ţe lyţovanie, (ktoré je najnáročnejšie na
podmienky a vybavenie ) uviedlo 7 škôl, z toho 3 školy majú nadmorskú výšku od 100
do 200 m n. m. ( Nové Zámky, Levice, Kozárovce), 2 školy majú od 300 do 400 m n.m.
( Banská Bystrica a Lysá pod Makytou) a len dve školy (Poprad a Heľpa) majú
nadmorskú výšku nad 600 m n. m. Pomerne nízke vyuţitie má zimná turistika, pretoţe
sa dá vykonávať v akýchkoľvek geografickej podmienkach a nie je náročná na
materiálno – technické zabezpečenie. Sánkovanie môţeme povaţovať za menej náročné
na materiálno – technické vybavenie, potrebný je primeraný a vhodný terén, ktorý sa
však dá vytvoriť aj umelo. V otázke č. 10 budeme analyzovať kde prebieha
korčuľovanie.
Otázka č. 5
Zimné sezónne pohybové činnosti realizujete:
- pravidelne
- príleţitostne
- nikdy
Pravidelne 12 41%
Príleţitostne 17 59%
Nikdy 0 0%
69
Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.
Znova je potešujúce, ţe ani jedna škola neuviedla, ţe nevykonávajú zimné
sezónne pohybové činnosti. 12 škôl – 41% uviedlo, ţe tieto činnosti vykonávajú
pravidelne a je prekvapujúce, ţe aţ 17 škôl – 59% ich vykonáva iba príleţitostne. Znova
je to dôvod na bliţšie skúmanie príčiny. Či je to v prírodných podmienkach alebo
v materiálno-technickom zabezpečení (lyţiarsky výstroj, sane, korčule), ktoré je
finančne náročnejšie ako na letné sezónne činnosti. Zistili sme, ţe napr. v Základnej
škole v Hronských Kľačanoch rodičovské zdruţenie zakúpilo lyţiarsku výstroj a ţiaci
si ju majú moţnosť zapoţičať.
Otázka č. 6
Vo lokalite, v ktorej sa nachádza základná škola máte vytvorené vhodné
podmienky pre:
- Plávanie
- Bicyklovanie
- Letnú turistiku
- Lyţovanie
- Sánkovanie
- Korčuľovanie
- Zimnú turistiku
Plávanie 11 38%
Bicyklovanie 23 79%
Letnú turistiku 25 86%
Lyţovanie 14 48%
Sánkovanie 17 59%
Korčuľovanie 18 62%
Zimnú turistiku 12 41%
Pouţívatelia môţu začiarknuť viacero políčok, takţe súčet môţe byť vyšší neţ 100 %.
70
Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.
Najviac škôl 25 – 86% má najlepšie podmienky na letnú turistiku, potom
nasleduje bicyklovanie 23 škôl – 79%, z letných najmenej plávanie 11 škôl – 38%. Je
veľmi zaujímavé porovnať túto časť odpovede s odpoveďami na otázku č.2 – Ktoré
z letných činností vykonávate najčastejšie. Hoci 25 – 86% škôl má vytvorené dobré
podmienky na letnú turistiku, vykonáva ju iba 19 škôl, čo je 66%. Ďalej je nezvyčajné,
ţe 23 škôl – 79% má vytvorené dobré podmienky na bicyklovanie, no najčastejšie ich
vykonáva iba 17 škôl – 59%. Na druhej strane 11 škôl – 38% má vytvorené vhodné
podmienky na plávanie a vykonáva ho aţ 20 škôl – 69%. Čo sa týka letných sezónnych
činností a z toho vyplýva, ţe učitelia nevyuţívajú tie letné sezónne činnosti, na ktoré
majú vytvorené vhodné podmienky, ale naopak tie ostatné.
Čo sa týka zimných sezónnych pohybových činností má na lyţovanie 14 škôl –
48% vytvorených vhodné podmienky, no vykonáva ho iba polovica 7 škôl – 24%.
Naopak na sánkovanie má 17 škôl 59% vytvorené vhodné podmienky a vykonáva ho aţ
21 škôl – 72%. Vyrovnané je to pri korčuľovaní. 18 – škôl 62% má vhodné podmienky,
vykonáva ho 17 škôl – 59%. So zimnou turistikou je to nasledovne: 12 škôl- 41% má
vhodné podmienky, 10 škôl – 34% ju vykonáva. Myslíme si, ţe na letnú a zimnú
turistiku sú všade vytvorené vhodné podmienky, takţe nie je dôvod, prečo by ju všetky
školy nemali vykonávať pravidelne. Okrem toho je najmenej náročnejšia na materiálno
– technické, finančné a personálne zabezpečenie.
Otázka č. 7
Letné sezónne pohybové činnosti vykonávate zväčša:
- Priamo v obci, meste kde sa nachádza škola
- 10 km od obce/mesta
- do 20 km od obce/mesta
Priamo v obci, meste kde sa nachádza škola 21 72%
10 km od obce, mesta 5 17%
do 20 km od obce, mesta 3 10%
Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.
71
21 škôl – 72% odpovedalo, ţe letné sezónne pohybové činnosti vykonávajú
priamo v obci/meste, kde sa nachádza škola. Nie je bliţšie špecifikované v otázke, ale
myslíme si, ţe ide o plávanie, pretoţe to je jediná aktivita, ktorá je podmienené
špecifickým prostredím – bazénom, vodnou plochou atď. 5 škôl – 17% dochádza 10 km
od obce/mesta za letnými sezónnymi činnosťami a iba 3 školy- 10% sú ochotné
presúvať sa do 20 km od obce/mesta. Predpokladáme, ţe je to náročné nielen
organizačne, časovo, ale aj fyzicky. Preto oceňujeme ochotu pedagógov organizovať
takéto akcie. Súčet všetkých škôl v tejto otázke je 29, čo súhlasí s počtom škôl, ktoré
vykonávajú letné pohybové sezónne činnosti v otázke číslo 3.
Otázka č. 8
Zimné sezónne pohybové činnosti vykonávate zväčša:
- Priamo v obci, meste kde sa nachádza škola
- 10 km od obce/mesta
- do 20 km od obce/mesta
Priamo v obci, meste kde sa nachádza škola 23 79%
10 km od obce, mesta 1 3%
do 20 km od obce, mesta 5 17%
Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.
Na túto otázku odpovedalo 23 škôl – 79% , ţe zimné sezónne pohybové činnosti
vykonávajú priamo v obci, kde sa nachádza škola, jedna škola 3% dochádza 10 km od
obce a aţ 5 škôl – 17% vykonáva tieto činnosti aţ do 20 km od obce/ mesta.
V porovnaní s letnými sezónnymi činnosťami otázka č.7., kedy 3 školy – 10%
vykonávali tieto činnosti do 20 km vzdialenosti je zaujímavé, ţe pri zimných aţ 5 škôl –
17% ich dokáţe materiálno – technicky, finančne, organizačne a personálne zabezpečiť.
Nenachádza sa tam otázka, či vykonávajú lyţiarsky výcvik, môţeme iba vytvoriť
hypotézu, ţe tak veľké mnoţstvo kilometrov vykonávajú z tohto dôvodu. Aj táto otázka
by v budúcnosti mohla byť témou ďalšieho výskumu.
72
Otázka č. 9
Plávanie prebieha na:
- Krytej plavárni
- Kúpalisku
- Prírodnej vodnej ploche
- Tečúcej vode
- Nikde
Krytej plavárni 22 76%
Kúpalisku 6 21%
Prírodnej vodnej ploche 1 3%
Tečúcej vode 0 0%
Nikde 4 14%
Pouţívatelia môţu začiarknuť viacero políčok, takţe súčet môţe byť vyšší neţ 100 %.
Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.
Pri otázke kde prebieha plávanie najviac 22 škôl – 76% uviedlo, ţe je to na
krytej plavárni. Pri 6 školách – 21% je to kúpalisko, iba 1 ZŠ- 3% uviedla prírodnú
vodnú plochu. Z dôvodu BOZP je potešujúce, ţe ani jedna škola neudala tečúcu vodu
a 4 školy- 14% udáva odpoveď nikde. Je predmetom ďalšieho skúmania v budúcnosti,
z akého dôvodu je takáto odpoveď. Môţeme vytvárať iba dohady, či je to preto, lebo sa
v blízkosti nenachádza vhodné miesto na plávanie alebo je to z finančného,
personálneho, alebo organizačného dôvodu. Je prirodzené, pokiaľ by sa v blízkosti
nenachádzalo vhodné miesto, ţe sa tieto činnosti nevykonávajú.
Otázka č. 10
Korčuľovanie prebieha na:
- Zimnom štadióne
- Klzisku (upravenom ihrisku)
- Prírodnej ľadovej ploche
- Nikde
73
Pouţívatelia môţu začiarknuť viacero políčok, takţe súčet môţe byť vyšší neţ 100 %.
Na túto otázku odpovedalo 100 % respondentov.
V 14 prípadoch – 48% prebieha korčuľovanie na klzisku ( upravenom ihrisku),
o niečo menej v 11 prípadoch – 38% na zimnom štadióne, v 8 školách – 28% sa
realizuje na prírodnej ľadovej ploche a iba v 5 školách- 17% sa nerealizuje nikde.
Zaujímavé je zistenie, kde učitelia uvádzajú, ţe aţ v 14 prípadoch sa proces uskutočňuje
na klzisku ( upravenom ihrisku), z čoho vyplýva mnoţstvo práce, ktoré je potrebná na
prípravu takéhoto ihriska. Prírodnú ľadovú plochu uvádza 8 škôl- 17%, tu je nesmerne
dôleţité dodrţať zásady BOZP, nakoľko hrozí riziko preborenia sa ţiakov. Ak zrátame
riadok dva a tri výsledok je 22 škôl, ktoré napriek tomu, ţe nemajú najideálnejšie
podmienky ( zimný štadión ) na realizovanie korčuľovanie, majú snahu nachádzať iné
riešenia, aby sa tieto činnosti vykonávali.
Prostredníctvom vlastného dotazníka (príloha P), sme poukázali na existujúce
problémy v oblasti vyuţitia sezónnych pohybových činností na 1. stupni základných
škôl. Po spracovaní získaných údajov sme priniesli údaje o reálnej školskej praxi a na
základe odpovedí respondentov navrhli cesty skvalitňovania edukácie.
Získané informácie, pomocou ktorých sme overovali hypotézy sme usporiadali
do prehľadnej tabuľky.
H1: Predpokladáme , ţe základné školy s priaznivejšou geografickou polohou
vyuţívajú častejšie sezónne činnosti.
H2: Predpokladáme, ţe v základných školách vo vyššej nadmorskej výške sa
pravidelnejšie vyuţívajú zimné sezónne pohybové činnosti
H3: Predpokladáme, ţe v základných školách s niţšou nadmorskou výškou sa
pravidelnejšie vyuţívajú letné sezónne pohybové činnosti.
H4: Predpokladáme, ţe letná a zimná turistika sa bude vykonávať pravidelne vo
všetkých školách
Zimnom štadióne 11 38%
Klzisku (upravenom ihrisku) 14 48%
Prírodnej ľadovej ploche 8 28%
Nikde 5 17%
74
Hypotéza č. 1: Predpokladáme , ţe základné školy s priaznivejšou geografickou
polohou vyuţívajú častejšie sezónne činnosti.
Tabuľka č. 1
Rozdelenie miest/obcí podľa
nadmorskej výšky
Letné sezónne
činnosti
Zimné sezónne
činnosti
Od 100 – 200 m n.m.
Nové Zámky 119 m n.m.
Černík 129 m n.m.
Ţeliezovce 137 m n.m.
Hontianska Vrbica 159 m n.m.
Santovka 163 m n.m.
Hronské Kľačany 163 m n.m.
Hronské Kľačany 163 m n.m
Hronské Kľačany 163 m n.m
Levice 163 m n.m.
Suchá pod Parnou 174 m n.m.
Kozárovce 185 m n.m.
Pravidelne
vykonávajú
6
Príleţitostne
vykonávajú
5
Pravidelne
vykonávajú
4
Príleţitostne
vykonávajú
7
Od 200 – 300 m n.m.
Veľký Krtíš 200 m n.m.
Senica 208 m n.m.
Topoľčianky 220 m n.m.
Ľubeník 274 m n.m.
Zvolen 293 m n.m.
Zvolen 293 m n.m
Pravidelne
4
Príleţitostne
2
Pravidelne
4
Prílkeţitostne
2
Od 300 – 400 m n.m.
Selec 319 m n.m.
Banská Bystrica 362 m n.m.
Banská Bystrica 362 m n.m
Lysá pod Makytou 360 m n.m.
Pravidelne
3
Príleţitostne
1
Pravidelne
2
Príleţitostne
2
Od 400 – 500 m n.m. Pravidelne
1 Pravidelne
1
75
Jedľove Kostoľany 400 m n.m.
Čadca 420 m n.m.
Príleţitostne
1
Príleţitostne
1
Od 500 – 600 m n.m.
Jasenie 507 m n.m
Pravidelne
1
Pravidelne
1
Nad 600 m n.m.
Poprad 672 m n.m.
Poprad 672 m n.m.
Heľpa 695 m n.m.
Pravidelne
0
Príleţitostne
3
Pravidelne
0
Príleţitostne
3
Na základe odpovedí respondentov sa naša hypotéza číslo 1 nepotvrdila, pretoţe
nie všetky školy s nízkou nadmorskou výškou vyuţívajú letné sezónne činnosti
pravidelne a naopak nie všetky základné školy s vyššou nadmorskou výškou, kde je
predpoklad, ţe majú vhodné podmienky na zimné sezónne činnosti, tieto činnosti
vykonávajú pravidelne.
Hypotéza č. 2: Predpokladáme, ţe v základných školách vo vyššej nadmorskej
výške sa pravidelnejšie vyuţívajú zimné sezónne pohybové činnosti
Na základe výsledkov, ktoré sú zaznamenané v tabuľke č. 1. sa nepotvrdila
hypotéza číslo 2, nakoľko základné školy s vyššou nadmorskou výškou – teda s lepšími
podmienkami vykonávajú zimné sezónne činnosti: od 300 – 400 m n.m. pravidelne: 2
školy, príleţitostne: 2, od 400 – 500 m n.m. pravidelne: 1, príleţitostne: 1 škola, od 500
– 600 m n.m. pravidelne: 1 škola a nad 600 m n.m. pravidelne: 0 , príleţitostne: 3 školy.
Je zaráţajúce, ţe ani jedna škola s najvyššou nadmorskou výškou zimné sezónne
pohybové činnosti nevykonáva pravidelne. Naša hypotéza by sa potvrdila, keby všetky
školy vyuţívali zimné sezónne činnosti pravidelne.
Hypotéza č. 3: Predpokladáme, ţe v základných školách s niţšou nadmorskou
výškou sa pravidelnejšie vyuţívajú letné sezónne pohybové činnosti.
Na základe výsledkov, ktoré sú zaznamenané v tabuľke č. 1. sa nepotvrdila
hypotéza číslo 3, nakoľko základné školy s niţšou nadmorskou výškou – teda s lepšími
podmienkami vykonávajú letné sezónne činnosti: Od 100 – 200 m n.m. pravidelne
vykonávajú tieto činnosti: 6 škôl, príleţitostne 5 škôl, od 200 – 300 m n.m. pravidelne:
4, príleţitostne 2 školy. Naša hypotéza by sa potvrdila, keby všetky školy vyuţívali
76
letné sezónne činnosti pravidelne. Je zaráţajúce, ţe škola, v ktorej sa nachádza termálne
kúpalisko ( Santovka ) nevyuţíva pravidelne plávanie.
Hypotéza č. 4: Predpokladáme, ţe letná a zimná turistika sa bude vykonávať
pravidelne vo všetkých školách
Na základe odpovedí respondentov sa naša hypotéza číslo 1 nepotvrdila, pretoţe
v otázke č. 2 iba 19 škôl, čo je 66% uviedlo, ţe vyuţívajú letnú turistiku, pričom
v otázke č. 6, 25 škôl 86% uviedlo, ţe majú pre ňu vytvorené vhodné podmienky.
Zimnú turistiku podľa otázky č. 4 vykonáva 10 škôl – 34%, pričom pre ňu majú hodné
podmienky vytvorené v 12 školách, čo je 41% , otázka č. 6.
Odporúčania pre prax.
Odporúčania pre učiteľov 1. stupňa základných škôl.
Odporúčame učiteľom, aby v čo najväčšej moţnej miere vyuţívali sezónne
pohybové činnosti počas celého školského roka. Aby plánovali a organizovali ţiakom
zaujímavé aktivity a tým u nich vytvorili nielen základné pohybové návyky, ale aj lásku
k pohybu a zdravému ţivotnému štýlu. Odporúčame im ďalej, aby do celého výchovno-
-vzdelávacieho procesu pri vykonávaní sezónnych pohybových činností zapojili aj
rodičov a tým rozšírili moţnosť motivovať ich, učiť ich k pohybovým návykom a tým
vykonávať tieto aktivity aj mimo vyučovania.
Odporúčania pre riaditeľov škôl.
Riaditeľom škôl odporúčame vyzvárať čo najvhodnejšie podmienky pre učiteľov
základných škôl pre primárne vzdelávanie pre vykonávanie sezónnych pohybových
činností. Nemáme na mysli iba materiálno – technické, personálne, ale aj pomoc
ľudskú, morálnu, nakoľko zabezpečiť kvalitné vykonávanie týchto činností vyţaduje
kvalitné plánovanie organizovanie, vedenie a kontrolovanie zo strany učiteľov. Veľká
zodpovednosť je na nich aj z hľadiska zabezpečenie všetkých pravidiel bezpečnosti.
Odporúčame tieţ, aby riaditelia v spolupráci s rodičovskými zdruţeniami zabezpečili
výstroj a pomôcky pre ţiakov ( z fontov tohto zdruţenia), ktoré by si mohli poţičiavať.
Z finančného hľadiska si nie všetky rodiny môţu dovoliť napr. lyţiarsky výstroj pre
svoje dieťa. Pri tvorbe školským vzdelávacích programov odporúčame brať ohľad na
deti, ktoré vyuţívajú snowboarding, nakoľko v súčasnosti sme sa stretli zo situáciou,
77
kedy na lyţiarskych výcvikoch sa týmto ţiakom učitelia nedokázali venovať, nakoľko
nemali potrebné vedomosti a skúsenosti. Zváţiť moţnosť vyuţiť beţecké lyţovanie
ako ďalší z druhov zimných sezónnych činností, vhodných do niţších polôh (nenáročné
poţiadavky na terén, snehové podmienky, vleky...). Z letných by bolo na uváţenie
zakomponovať korčuľovanie na kolieskových korčuliach, ktoré je u detí veľmi
obľúbené a tieţ skateboarding.
Odporúčanie pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky.
Odporúčame ministerstvu, aby do Štátnych vzdelávacích programov pre Telesnú
výchovu pre 1. stupeň ISCED 1 podrobnejšie vypracovalo pohybové činnosti, ktoré
majú ţiaci zvládnuť tak, ako to bolo v Učebných osnovách pre 1. stupeň základnej
školy. Aby do programu snowboarding ako ďalšiu alternatívu zimných sezónnych
činností a prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania zaškolili na tento druh športu aj
učiteľov. Odporúčame vypracovať obsahové a výkonové štandardy aj pre
skateboarding, beţecké lyţovanie a korčuľovanie na kolieskových korčuliach, ktoré sú
v súčasnosti u ţiakov veľmi obľúbené.
78
ZÁVER
Zmeny, ktoré v súčasnosti prebiehajú v rámci transformácie školstva, zákonite
zmenili aj poţiadavky na učiteľov na 1. stupni základných škôl. Vyţadujú si nielen
zmenu foriem, prostriedkov, metód a zásad práce so ţiakmi, ale aj organizovania
výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorý dieťa vníma ako jedinečnú, neopakovateľnú,
slobodnú a plnohodnotnú osobnosť. No nielen učitelia, riaditelia škôl, ale aj
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu by sa malo prispôsobovať novým
poţiadavkám dneška.
„ Najväčšou telocvičňou je príroda― tvrdí Kopková ( 1998, . 15 ) a my s ňou
môţeme iba súhlasiť. Príroda nám ponúka tie najrozmanitejšie príleţitosti no rôzne
sezónne pohybové činnosti, aktivity a hry. Cieľom našej práce bolo zozbierať
informácie a zostaviť usporiadaný celok k téme sezónnych pohybových činností na 1.
stupni základných škôl, definovať základné pojmy, zamerať sa na osobitosti ţiaka
mladšieho školského veku z rôznych pohľadov. Snaţili sme sa tieţ objasniť pohyb a
význam pohybu v tomto veku, pohybové schopnosti, zručnosti a činnosti. Analyzovali
sme pohybový reţim na 1. stupni základných škôl a zameriavali sa na pohybové hry.
V kapitole o sezónnych pohybových činnostiach sme sa zamerali na rozpracovanie tejto
oblasti v súčasnosti a v minulosti. Rozdelili sme ich na letné a zimné sezónne činnosti
a uviedli niekoľko hier vhodných pre prax. V poslednej, výskumnej časti sme zisťovali
dotazníkovou metódou najefektívnejšie vyuţívanie sezónnych činností na 1. stupni
základných škôl a získané výsledky sme uviedli v závere práce a v odporúčaniach pre
pedagogickú prax. Na záver diplomovej práce je uvedená literatúra, z ktorej sme
čerpali.
Sezónne pohybové činnosti sú pre ţiakov veľmi atraktívne, no na plánovanie,
organizovanie a zabezpečovanie zo strany učiteľov a škôl náročné. Nová doba prináša
nové moţnosti aj v tomto smere. Hoci sme pri písaní našej diplomovej práce prišli
k záverom, ţe moţno nie sú vykonávané na celom území Slovenska na úrovni, na ktorej
by mali byť, ale pevne veríme, ţe postupom času a moţno skvalitňovaním školských
vzdelávacích programov sa to zmení a ţiaci si naplno uţijú aktivity v prírode. Sme si
vedomí toho, ţe naša diplomová práca nevyčerpala všetky moţnosti rozpracovania tejto
problematiky, a preto je moţné venovať sa jej aj v budúcnosti. Práve sezónne pohybové
činnosti sú nesmierne dôleţité z pohľadu všestranného rozvoja ţiakov 1. stupňa ZŠ
80
ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY
Darák, M. - Ferencová, J. 2001. Metodológia pedagogického výskumu. Prešov :
ManaCon, 230 s. ISBN 80-89040-07-1.
KALINKOVÁ, M. – BARÁTH. L. 2008. Gymnastika pre deti a mládež. Učebnica pre
študentov PEP, I. a II. Stupeň ZŠ. 1. vyd. Bratislava: Bratislava 42, 2008. 250 s. ISBN
978-80-89197-82-8
KLINDOVÁ, Ľ. – RYBÁROVÁ. E. 1975. Vývinová psychológia. 2. vyd. Bratislava:
Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1975. 137 s. 67 -159- 75
KOPKOVÁ, E. – MICHALKO.I – POLÓNY. J. – SAILEROVÁ. E. 1998. Hry
a cvičenia v prírode pre deti 1. stupňa základnej školy. 1. vyd. Nitra: Druţstvo Unispol
Nova, 1998. 189 s.
MALÁ, H. – KLEMENTA. J. 1989. Biológia detí dorastu. 1. vyd. Bratislava:
Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1989. 196 s. ISBN 80-08-00076-7
MATEJOVIČOVÁ, B. – VONDRÁKOVÁ. M. – VONDRÁK. D. – SANDANUSOVÁ.
A. – ŠEDIVÁ. K. 2007. Biológia detí a školská hygiena. 3 vyd. Nitra: FPV Univerzity
Konštantína Filozofa v Edícii Prírodovedec č. 247, 2007. 162 s. ISBN 978-80-8094-
113-0
PUNNCH, K. F. 2006. Úspěšný návrh výzkumu.1. vyd. Praha: Portál, ISBN 978-80-
7367-468-7
STARŠÍ, J. a kol. 1992. Didaktika telesnej výchovy pre 1. stupeň ZŠ. Aktuálne otázky. 1.
vyd. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta, 1992. 114 s. ISBN 80-856162-33-4
ŠEMETKA, M. 1993. Didaktika telesnej výchovy. Nitra: Vysoká škola pedagogická,
1993. 122 s. ISBN 80-88738-14-8
81
ŠIMONEK, J. a kol. 2004. Metodika telesnej výchovy pre stredné odborné školy.1. vyd.
Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o., 2004. 285 s.
ISBN 80-10-00380-8
Internetové zdroje:
Štátny vzdelávací program Telesná výchova príloha ISCED 1[online] [ cit. 2012.4.8.]
Dostupné na internete:
https://www.iedu.sk/vyucovanie_a_studium/vyucovacie_predmety/xKatalog_Dokument
y/Telesn%C3%A1%20v%C3%BDchova%20ISCED%201.pdf
Učebné osnovy pre 1. stupeň základnej školy [online] [ cit.2012.4.8.]
Dostupné na internete:
http://www.infovek.sk/predmety/telesna/dokumenty/osnovy/uo_tv_zs_1.stupen.pdf
[online] [ cit.2012.4.8.]
Dostupné na internete:
http://zdravedieta.rodinka.sk/pohyb-sport/pohyb-a-sport/vyznam-fyzickej-aktivity-deti/
[online] [ cit.2012.4.8.]
Dostupné na internete:
http://www.cezregionum.cz/cs/kde-pomahame/oranzova-hriste/zdravy-pohyb/vyznam-
pohybu-jak-to-vidi-odbornici.html
[online] [ cit.2012.4.8.]
Dostupné na internete:
http://www.zdrava5.sk/zdravy-zivotny-styl/pohybom-ku-zdraviu
[online] [ cit.2012.4.8.]
Dostupné na internete:
http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/
82
PRÍLOHA : A
Dotazník
Váţená respondentka, Váţený respondent!
Som študentkou posledného ročníka Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína
Filozofa v Nitre. Ako súčasť svojej diplomovej práce by som chcela uskutočniť výskum
na tému: „Vyuţívanie sezónnych pohybových činností na 1. stupni ZŠ. Za účelom
získania presných a objektívnych informácií na túto tému Vás prosím, aby ste
odpovedali úprimne. Dotazník je anonymný a jednotlivé odpovede nebudú
vyhodnocované oddelene. Do úvahy budem brať zhrnuté odpovede na kaţdú otázku.
Vyplnenie dotazníka zaberie 5 minút Vášho času.
Za Váš čas venovaný mojim dotazníkom, Vám úprimne ďakujem. Bc. Jana Csuková
1. Uveďte mesto, obec, v ktorom sa nachádza základná škola ( z dôvodu analýzy
geografických podmienok). *
2. Ktoré z nasledujúcich letných sezónnych pohybových činností vyuţívate najviac: *
Plávanie
Bicyklovanie
Letná turistika
Iné:
3. Letné sezónne pohybové činnosti realizujete: *
Pravidelne
Príleţitostne
Nikdy
4. Ktoré z nasledujúcich zimných sezónnych pohybových činností vyuţívate najviac: *
Lyţovanie
Sánkovanie
Korčuľovanie
Zimná turistika
Iné:
5. Zimné sezónne pohybové činnosti realizujete: *
83
Pravidelne
Príleţitostne
Nikdy
6. Vo lokalite, v ktorej sa nachádza základná škola máte vytvorené vhodné podmienky
pre: *
Plávanie
Bicyklovanie
Letnú turistiku
Lyţovanie
Sánkovanie
Korčuľovanie
Zimnú turistiku
7. Letné sezónne pohybové činnosti vykonávate
zväčša: *
8. Zimné sezónne pohybové činnosti vykonávate
zväčša: *
9. Plávanie prebieha na: *
Krytej plavárni
Kúpalisku
Prírodnej vodnej ploche
Tečúcej vode
Nikde
10. Korčuľovanie prebieha na: *
Zimnom štadióne
Klzisku (upravenom ihrisku)
Prírodnej ľadovej ploche
Nikde