FILOZOFIA Roč. 56,2001, č. 6 SOCIALNA PATOLÓGIA, ALEBO DEVIACIA? PETERONDREJKOVIČ,Katedrasociológievýchovy a sociológiemládeže PdľUK, Bratislava ONDREJKOVIČ, P.: Social Pathology, Or Social Deviation? FILOZOFIA 56,2001,N o 6, p.398 For denoting ill, abnormal,generally undesirablesocial phenomena the term social pathology• is mostoftenaccepted. It embodiesalso the sanctioned forms of deviant behaviour and the study of the causal relations of their origin and existence. The difficultywith delimitating precisely what is pathological stems from the fact that we are not able to give a satisfactory definition ofthe normal. The normal cannot be identifiedwith the mediocrity. The papersupports the viewthat the normality is opposite to anomy. The analogy to pathologization is "medicinalization"stemming out from the principlethatwhile a deviant person, e.g. an offender of a crime, isas a rule responsible for his deed, in otherkinds of offences the offender is usually re - ferred to as "ill" (e.g. drugaddicted) and while an ill person cannot be expected to be responsible for his/her deeds, he/she must be "cured" (hence the "medicinaliza- tion"). In this way the person is not only disburdened of his/her deed, but also of his/her responsibility. A negative phenomenon accompanying the pathologization and medicinalization is d e p riving sociology, social pedagogy and social work of their competencies in favour of medicine (most often of psychiatry) or pathop- sychology. As a result the remedy is reduced to "therapy" and "custody" with eon- sequent labelling of the persons concerned The author sees social pathologv as a branch of sociology investigating negative phenomena which result trom social deviation and which are to a decisive degree the subject matter ot social work V ýznamnou epistemologickou otázkou sociálnej filozofie a sociálneho poznania je snaha očo možno najexaktnejšie vymedzenie kľúčových pojmov, ktoré patria k najvýznamnejšímcharakteristikám súčasnej spoločnosti. K tejtosnahe patri aj tenden- cia stierania rozdielov medzi sociologickými teóriami asociálnou filozofiou. A (ill)- W V DENS uvádza, že filozofia sa stáva "sociologickejSou" a sociológia "filozofickejšou" v [1]. Ci už budeme uprednostňovať chápanie sociálnej filozofie ako filozofickejkritikv sociálneho diania, filozofiesociálnych vied, ako výpovede o tom, čo má zmysel konať avčomá zmysel dúfať, alebo o reálnych sociálnych konfliktoch, vzd> tu bude mat svoje miesto problematika všeobecne nežiaducich spoločenských javov, ktorých rozsah čorazväčšmi narastá iv našejspoločnosti. V tejtosúvislosti je súčasťou pokusu o väčšiu exaktnosť i úsilie vysporiadať sa s problematikou sociálnej patológie a sociálnej de- viácie. 1. Sociálna patológia. Súhrnný pojem na označenie chorých, nenormálnych, vše- obecne nežiaducich spoločenských javov býva najčastejšie území Slovenska, ale aj v Čiech nazývaný ako sociálna patológia (ang. social pathology, nem. Sozialpathologie, fr. pathologie sociále). Podľa doterajšej praxe patria sem aj sankcionované formy de- viantného správania, akoaj štúdium príčin ich vzniku a existencie. Pojem začal používať H. SPENCER (1820-1903) ako zástanca evolucionizmu. H. Spencer hľadal paralelu 398
16
Embed
SOCIALNA PATOLÓGIA, ALEBO DEVIACIA? · ktorá sa považuje za normálnu, spôsobený poruchou) a handicap (súhrnné označenie ne priaznivej situácie človeka, v ktorej sa ocitol
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
F I LOZOF IA Ro č . 5 6 , 2 0 0 1 , č . 6
SOCIALNA PATOLÓGIA, ALEBO DEVIACIA?
P E T E R O NDR E J KOV I Č , K a t e d r a s o c i o l ó g i e v ý c h o v y a s o c i o l ó g i e m l á d e ž e P d ľ UK , B r a t i s l a v a
O NDR E J KOV I Č , P. : Soc i a l P a t ho l ogy , O r S o c i a l D ev i a t i o n ? F I LOZOF IA 56 , 2 0 0 1 , N o 6 , p . 3 9 8
Fo r d e n o t i n g ill , a b n o rma l , g en e r a l l y u n d e s i r a b l e s oc i a l p h e n om e n a t h e t e rm social pathology• is m o s t o f t e n a c c ep t e d . It e m b o d i e s a l s o t h e s a n c t i o n e d f o rm s o f d e v i a n t b e h a v i o u r a n d t h e s t u d y o f t h e c a u s a l r e l a t i on s o f t h e i r o r i g i n a n d e x i s t e n c e . The d i f f i c u l t y w i t h d e l im i t a t i n g p r e c i s e l y w h a t is p a t ho l og i c a l s t em s f r om t h e f a c t t h a t w e a r e n o t a b l e t o g i v e a s a t i s f a c t o r y d e f i n i t i o n o f t h e n o rma l . T h e n o rm a l c a n n o t b e i d en t i f i ed w i t h t h e med ioc r i t y . T h e p a p e r s u p p o r t s t h e v i e w t h a t t h e n o rma l i t y is o p p o s i t e t o a n omy . T h e a n a l o g y t o p a t ho l og i z a t i on is "med i c i n a l i z a t i o n " s t e mm i n g o u t f r om t h e p r i n c i p l e t h a t w h i l e a d e v i a n t p e r s on , e .g . a n o f f e n d e r o f a c r im e , is a s a r u l e r e s pon s i b l e f o r h i s d e e d , in o t h e r k i n d s o f o f f e n c e s t h e o f f e n d e r is u s u a l l y re f e r r ed t o a s "i l l" (e .g . d r u g a d d i c t e d ) a n d w h i l e a n ill p e r s on c a n n o t b e e x p e c t e d t o b e r e s pon s i b l e f o r h i s / h e r d e e d s , h e / s h e m u s t b e " c u r e d " ( h e n c e t h e "med i c i n a l i z a t ion") . In t h i s w a y t h e p e r s on is n o t o n l y d i s b u r d e n e d o f h i s / he r d e ed , b u t a l s o o f h i s / h e r r e spons ib i l i t y . A n eg a t i v e p h e n om e n o n a c c omp a n y i n g t h e p a t h o l o g i z a t i o n a n d med i c i n a l i z a t i o n is d e p r i v i n g s oc i o l ogy , s oc i a l p e d a g o g y a n d soc i a l w o r k o f t h e i r c omp e t e n c i e s in f a v o u r o f m e d i c i n e (mo s t o f t e n o f p s y ch i a t r y ) o r p a t h op s y cho l ogy . A s a resu l t t h e r emedy is r e d u c e d t o " t h e r apy " a n d " c u s t o dy " w i t h e o n s e q u e n t l abe l l i ng o f t h e p e r s o n s c o n c e r n e d T h e a u t h o r s e e s s oc i a l p a t ho l ogv a s a b r a n c h o f s o c i o l o gy i nve s t i g a t i ng n eg a t i v e p h e n om e n a w h i c h resul t t r om soc i a l d ev i a t i on a n d w h i c h a r e t o a d e c i s i v e d eg r e e t h e s u b j e c t ma t t e r o t s oc i a l wo r k
Vý z n amnou ep i s t emo log i ckou o t á zkou soc i á lne j f i l ozo f i e a s oc i á l neho poznan i a j e snaha o č o m o ž n o na j exak tne j š i e vymedzen i e k ľúčových p o jmov , k to ré pa t r ia k n a j vý znamne j š ím charak te r i s t ikám súča sne j spo ločnos t i . K t e j t o s n a h e patr i a j t enden cia s t ierania rozd i e lov medz i soc io log ickými teór iami a s o c i á l n o u f i lozof iou . A ( i l l ) W V D EN S uvádza , ž e f i lozof i a s a s t áva "soc io log icke jSou" a soc io lóg i a " f i l o zo f i cke j šou" v [1]. Ci u ž b u d eme up r ednos tňovať chápan i e soc i á lne j f i lozof i e a k o f i l o zo f i cke j kritikv soc iá lneho d ian ia , f i l o zo f i e soc iá lnych vied , a k o výpovede o t om, č o m á zmyse l k o n a ť a v č o m á zmysel dúfať , a lebo o reálnych sociálnych konf l ik toch, vzd> tu bude mat s vo j e m i e s t o p rob l ema t i ka v š eobecne než i aduc i ch spo ločenských j a v o v , k to rých rozsah č o r a z väč šmi na ra s t á i v n a š e j spo ločnos t i . V t e j t o súvis los t i j e súča sťou p oku s u o väčš iu exak tnosť i úsi l ie vy spo r i adať s a s p rob l ema t i kou soc iá lne j pa to lóg ie a soc i á lne j d e viácie .
1. S o c i á l n a p a t o l ó g i a . Súh rnný p o j em n a o značen i e cho rých , n eno rmá lnych , v še ob e cn e než iaduc ich spo ločenských j a v o v býva na j ča s t e j š i e ú z em í S lovenska , a l e a j v Čiech nazývaný a k o sociálna patológia ( ang . social pa tho logy , n em . Soz ia lpa tho log ie , f r . pa tho log ie soc iá le) . P o d ľ a do t e r a j š e j p r axe pa t r ia s em a j s a nkc i onované f o rmy d e v ian tného správan ia , a k o a j š túd ium pr íč in ich vzn iku a ex is tenc ie . P o j em zača l p ou ž í v a ť H . S P ENCER ( 1 820 1 903 ) a k o zás t anca evo luc ion i zmu . H . Spence r hľada l pa ra le lu
398
medz i soc i á lnou a b io log i ckou pa to lóg iou , a t o v ob las t i b i o l og i ckého a s oc i á l neho o r g a n izmu, ich š t ruk tú ry a funkc i í . B o l p r e svedčený o j e d n o t e spo ločenských a p r í r odných zákonov . P r e tože s po l o čno s ť p o d ľ a Spenc e r a j e v las tne is tým špec i f i ckým d r u h om b i o log ického o rgan i zmu , t ýka j ú s a h o a f u n g u j ú v ň om r ovnaké z ákony . Av š ak p r á v e t e n t o b io log izmus s a stal p r í č inou ne sko r š i eho zamie t an i a t oh to p o jmu a j e h o nah r ádzan i a p o jm om soc iá lna dev iác i a .
P o dobn e E . D U RKH E IM ( 1858 1917 ) považova l soc iá lnu pa to lóg iu z a v e d u o cho robách a nep r i azn ivých sku točnos t i ach , o č inoch a sp rávan iach , k to r é s a o d c h y ľ u j ú od s t anovených no r i em , a l e s ú č a sne sú o rgan i ckou súča sťou ž ivo t a soc iá lnych c e l kov . V t om to zmys l e p o d ľ a Du r kh e ima n emo ž n o s t avať c ho r obu ( soc iá lnu ) pro t i zd rav iu , lebo sú t o komp l emen t á r n e , v z á j omn e s a vysve t ľu júce p r e j a vy b io log i ckého i s o c i á l n eho ž ivota . Ob t i a žno s ť v ymedz i ť p r e sn e pa to log i cké vyp lýva z t oho , ž e n ev i eme d o b r e s t a nov iť resp . d e f i nova ť normal i tu . P o r o zum i e ť t omu , č o j e a bno rmá lne , m o ž n o i ba v t edy , a k m ám e j a s n o v t om , č o j e no rmá lne . T o , č o p o v a ž u j eme z a no rmá lne , v š ak n emo ž n o s to tožňovať s p r ed s t avou o p r i emernos t i . Vysve t l i ť p o j em no rma l i t y s a n ám s kô r p oda r í p ros t r edn íc tvom spo ločenských vzťahov , p r ev l áda júc i ch spo ločenských rol í , po s t o j ov , vzo r cov sp rávan ia , p r íp . kul túry . P re to j e nevyhnu tné upozo rn i ť n a soc io ku l tú rnu u r č e nosť j a v o v , k torú s m e si zvykl i a j u n á s n azývať soc iá lnopa to log ické , a n a ich p r emen l i vosť v závis lost i o d č a su a územia , r eg iónu . V l i teratúre sm e ča s t o s v edkam i d v o j a k é h o chápan ia no rma l i ty r a z j e t o no rma l i t a p r e ž í vaného sve ta ( l ebenswel t l i che Norma l i t ä t ) , k torá g a r an t u j e vnú to rnú istotu, i nokedy normal i t a , o k to rú us i lu je soc iá lny štát , p r e konáva júc i soc i á lne p r ob l émy [2]. Ope rac iona l i zovať a ná s l edne emp i r i cky po s t i hovať normal i tu j e n e oby č a j n e ť ažké . V š e ob e cn e m o ž n o povedať , ž e z a no rmá ln e j e zmy s luplné pok l adať soc i á lne j a v y a p rocesy , a le a j soc iá lne s i tuácie , k t o r é umo žňu j ú č l ove ku t aké ž ivo tné p re j avy , k to ré sú vý s l edkom konsen su a n epo t r ebu jú n a s v o j e zdôvodňovan i e opä t ovnú o sob i tnú a rgumen tác iu . No rma l i t a b u d e m a ť p r e t o i s vo j u s u b j ek t í vnu , š ta t is t ickú, an t ropo log i ckú a soc ioku l tú rnu d imenz iu a s amo z r e jme a j s vo j u d imenz iu e t ickú . V n a š om pon íman í normal i tu b u d eme c h á p a ť a k o o p ak a nóm i e , o k to re j pod robne j š i e h ovo r íme v o sob i t ne j monog ra f i i [3] , a t e d a a k o o p a k s t avu s p o ločnosti , v k t o rom j edno t l i vc i , s kup iny a inšt i túcie spo ločnos t i p r i j íma jú a r e š p ek t u j ú us tá lené c e l o spo ločenské hodno ty a no rmy .
N a p r e l ome 2 0 . s to roč ia sa z a soc iá lne pa to log ické j a v y považova l i j a v y a k o s a movražednosť, a l koho l i zmus , homosexua l i t a , pros t i túc ia , r o zvodovosť , n e z ames t n ano s ť a vo jna . N e s k ô r s a k t ým to j a v om pridal i a j n a rkomán i a , d r o gov é závis los t i , nás i l i e a agres ivi ta , k t o r é p r ed s t avu j ú d n e s j e d n o z na jväčš í ch nebezpečens t i ev , k eď ž e h r o z í ich habi tual izácia , r ez ignác ia ľud í n a ich ods t r aňovan ie , p r íp . p r e svedčen i e , ž e sú v n a š e j spo ločnos t i nevyhnu tné . S hab i tua l i zác iou j e s po j e n é i nebezpeč i e , ž e s a s tanú s ú č a s ťou naše j kul túry a v p o d o b e no r i em a v zo r cov sp rávan ia si agres iv i tu i k on zumác i u d r o g začnú o s vo j ov a ť m l ad í ľud ia o d ú t l eho de t s tva v p r oce s e soc ia l izác ie .
Na j e f ek t í vne j š ím s p ô s o b om b o j a prot i t ým to j a v om j e p r evenc i a , v k t o r e j sú na júč inne j š i e soc iá lnoš t ruk tu rá lne zmeny . V t om t o zmys l e m ám e n a mys l i ús i l ie o zmenu v spo ločnos t i v zmys l e soc i á lneho inžiniers tva . V p r í p ade soc i á lneho
1 Pozri aj Ondrejkovič, P.: "Modernizácia a anómia. Je teória anómie aktuálna i v súčasnej slovenskej spoločnosti?" In: Sociológia, roč. 32. 2000. č. 4. s. 343361.
F i lozo f i a 5 6 . 6 399
inžiniers tva ide o t ie č i a s tkové oblas t i s oc i á l neho inžiniers tva , k to ré s a us i lu jú o ods t ránen ie s po l o č en ského z la , a k ým j e nezames tnanosť , c hudoba , kon f l i k ty v spo ločnos t i , s amov r a ž edno s ť , r o zvodovo s ť a pod . , t e d a p r evažne o ods t r ánen i e t oho , č o n a jm ä v u n á s p r i j a t om mode l i sociálnej práce2 n a z ýv ame soc i á lnou pa to lóg iou . T e n t o mode l soc i á lne j p r á c e p r ed s t avu j e in t eg rovanú d isc ip l ínu , k t o r á s a z a obe r á p r o b lemat ikou soc i á lne j pa to lóg i e n ie len teore t icky , a l e i p rak t icky a to d o k o n c a v p r evažne j m ie r e , a k o soc i á lna s lužba , o c ho t n á a v iac či m e n e j i s c hopná r ieš iť indivi duá lne , s kup inové pr íp . p ros t r edn íc tvom rea l izác ie soc i á lne j po l i t iky i c e l o spo l očen ské soc iá lne p r ob l émy v rá t ane soc iá lnopa to log ických j a v o v . V t om t o sme r e j e v ä zba s o c iá lne j p r á ce n a soc i á lnu pol i t iku c e l k om ev iden tná , k ým v p r í p ade soc io lóg ie , s oc i á l ne j p sycho lóg ie a soc i á lne j p edagog i ky ich p rak t i cká využ i t e ľnosť závis í p r edov š e t kým o d rozvo j a poznan i a soc i á lnopa to log ických j a v o v a ú r ovne ich r e f l ex i e v p r í s lušne j v e dn e j d isc ip l íne . U ž z t o h o vyp lýva , ž e o t ázky soc iá lne j pa to lóg i e s ú u n á s p r e dme t om pozo r nost i v iacerých v edných disc ip l ín , medz i k to rými s p omen i eme p r edov š e t kým psych ia t riu. soc iá lnu p sycho lóg iu , soc iá lnu pedagog iku , soc iá lnu p r ácu a o sob i t ne k r imino lóg iu a p r á vne vedy . O t á zkou j e , či t ak to c h ápaná soc iá lna pa to lóg ia m á by ť p r e dme t om p o zornost i i soc io lóg ie . Pozo rnosť , k to rú t i e to v e d n é d i sc ip l íny v enu j ú soc i á lne j pa to lóg i i , j e sprav id la d a n á p r e dme t om uvedených vedných d isc ip l ín a ich v z á j omných vz ťahov . J e j vymedzen i e v ô b e c n ie j e j e d n o d u c h é a n e r a z s m e s v edkam i d l ho ročných p oku sov
0 vymedzen i e p r edme tu a s po rov , k to r é súvis ia s n o v ý m vymedzovan ím p r e dme t u a v z á j omných v z ť ahov nap r . soc i á lne j p r á ce a soc i á lne j pedagog iky , soc io lóg i e a soc iá lne j p sycho lóg ie , k r imino lóg i e a v edných disc ip l ín , z k to rých vychádza , a p o d
Roz l i š u j eme r ô zne p r í s tupy k vysve t ľovan iu soc iá lnopa to log ických j a v o v , / n a m e sú pr í s tupy b io log ické (na j ča s t e j š i e na b á z e ded ičnos t i ) , ras is t ické, psychoana ly t i čke , soc io log ické ( teór ie soc ia l izác ie) , komp lemen t á rne , mnoho f ak t o r ov e a i Au t o r sa vôbec ne ta j í výh r adami voč i použ ívan iu toh to p o jmu a ku sku točnos t i , ž e v p r e z en t ov anom pr í s tupe k soc iá lne j pa to lógi i p rev láda p r á v e soc io log ický pr ís tup. P r áve p r e t o pok l adá za pozo ruhodnú h l avne Du rkhe imovu a n e skô r Me r t onovu teór iu a nóm i e . Be l lovu a Cohenovu teór iu subku l tú ry a kon t raku l tú ry a teór iu e t ike tovan ia ( š t i tkovania , n a l cp kovania ) , n a jm ä Leme r t ovu teór iu labeling approach. P o dobn e LAMN Í K u v á d / a . ž c p o j em soc iá lne j pa to lóg i e s a č a s t o použ íva v o v ý z n ame "pa t o l og i / á c i e " ' s o c i a l r n ch
"Sociálnu prácu chápeme ako špecializovanú sociálnu službu, ktorá po>k)iujc individuálnu 1 skupinovú pomoc a rieši sociálne problémy na makro i mikroúrovni. Súčasne je i realizáciou sociálnej politiky a súčasťou sociálnej pomoci a starostlivosti. Opiera sa predovšetkým o sociálnofilozofické. sociologické, psychologické a ekonomické poznanie, využíva i poznatk} sociálnej medicíny, práva i pedagogiky. Je úzko previazaná so sociálnou politikou (na rozdiel od sociálnej pedagogiky). Podmienkou jej efektívnosti j e jej vedecký charakter, vznik osobitných metód a techník výskumu i realizácie ich výsledkov (teória sociálnej práce).
3 Analógiou patologizácie j e aj "medicinalizácia" vychádzajúca zo zásady, že kým napríklad deviant, páchateľ trestného činu, kriminálnik je zodpovedný najčastejšie v celom rozsahu za svoj čin, pri iných činoch býva páchateľ označený ako "chorý" (napr. drogovo závislý). A keďže nemocného nemôžeme volať na zodpovednosť za j eho činy, j e namieste, aby sme ho "liečili" (odtiaľ medicinalizácia). Tým zbavujeme subjekt viny i zodpovednosti. Medicinalizácia sa najčastejšie spája na rozdiel od "patologizácie" i s dekriminalizáciou a výzvou na "liečenie". Pozoruhodné sú v tejto súvislosti i názory o "liečení" celej spoločnosti (terapia), ktoré by malo spočívať v rukách
400
j a v o v v r o zpo r e s ich cha r ak t e rom, ana log i cky a k o u n iek to rých p r e j a v ov d ev i an t n ého správan ia . O pa to log izác i i hovo r íme , k e ď i s tému dev i an tnému sp rávan iu a l e bo n i e k to rým z n a k om t akého t o sp rávan i a p r i p i s u j eme cha rak te r c ho r obne j p o r u chy . Sp r i e vodným nega t í vnym j a v om pa to log izác i e j e nevyhnu tne odn íman i e k ompe t e n c i e sociológi i , soc i á lne j p ed agog i k e a soc iá lne j prác i v p ro spech med i c í ny ( na j č a s t e j š i e p s y chia t r ie) a l ebo pa topsycho lóg i e . Dô s l e dkom t akého t o pr í s tupu b ýv a r edukc i a ús i l ia 0 náp ravu n a " t e rap iu" a "kura te lu" s n á s l edným j a v om s t igmat izác ie ( l abe l ing) j e d n o t livca a l ebo i c e lých soc iá lnych skup ín . K p o z o r u hodn ému p roce su pa to log i zác i e dochádza č a s t o v k r imina l i t e n i ek to ré k r iminá lne j a v y z ač í na j ú by ť o z n a čov an é a k o choré , pa to log ické . N a o p a k , ak s po ločnos ť r o zhodne o ich dekr imina l izác i i , d o c h á d z a súčasne a j k ich odpa to log i zovan iu .
S t e rm ínom soc i á lna pa to lóg ia v o sob i t nom vý zn ame s a s t r e t ávame o d č i a s E . F R OMMA a t zv . F r ank fu r t ske j ško ly (kr i t ická teór ia , n eoma rx i zmus ) . P o d ľ a t e j t o t eó r i e soc iá lna pa to lóg ia p r ed s t avu j e n ie len p r ob l ém du š evného zd rav i a j e dno t l i v c a up ros t r ed spo ločnos t i , k to re j s a nev i e p r i spôsob iť , a l e a j pa to log ický s tav ce l e j ( z áp adne j ) s po ločnost i . Nap ro t i t omu T . P A R SON S [4] in te rpre tu je soc iá lnu pa to lóg iu , k t o r e j z d r o j om j e mode r n a a mode rn i zác i a , a k o n e rovnovážne s tavy, k to ré m a j ú do č a sný cha rak te r a k toré sú v las tne baná lnymi momen t am i r egu lačne j p o r u chy subsys t émov , k to ré sú v pods ta te s c hopné s amy o bnovov a ť s vo j r ovnovážny s tav b e z soc iá lne j pa to lóg ie .
N evýhodou väčš iny súčasných p r í s tupov j e ich nedos t a t očné v z á j omn é zohľadňovan i e a nedos t a točná in tegrácia . V š e ob e cn e plat í , ž e v z á s ade výs t i žne j š i a k a tegór ia a k o soc iá lna pa to lóg ia j e p o j em deviácia, n a jm ä v dô s l edku n e adekvá t n e j ana lóg ie spo ločnos t i a b io log i ckého o rgan i zmu . Z a vedecky c e l kom neud rža t e ľnú p o
• •
v a žu j e soc iá lnu pa to lóg iu a k o p o j em DORNER [5]. Pod ľ a n e h o na o značen i e sociálna patológia b o l o nevyhnu tné pr i s túp iť v obdob í , k e ď klas ická pa topsycho lóg i a baz í rova l a na ume l e j konš t rukc i i au t a rk tného ind iv ídua b e z soc iá lnych vzťahov . T ým vy lučova l a z ok ruhu s vo j e j pozornos t i soc i á lne p ros t r ed ie j edno t l i vca . Pri p r ekonávan í s v o j h o v ý vo j o v é h o š tád ia bo l a rozš í r ená o soc iá lnu pa to lóg iu , p od ľ a k to re j sa ľudské sp r ávan i e vysve t ľova lo a p ova žova l o z a výs ledok koope r ác i e v iace rých ľudí . V t om t o v ý z n ame zohra l t e rmín soc i á lne j pa to lóg ie p rog re s ívnu ú lohu , a l e d n e s u ž nep r ed s t avu j e vedecký po j em . Nap r i e k t omu s a p o j em soc i á lne j pa to lóg ie n a t o ľko zauž íva l , ž e j e h o použ í v an i e je d n e s c e l kom b e ž n é a bo l o by značne p rob l ema t i cké pokú s i ť sa o zmenu v j e h o použ ívan í . Zá s t ancov i a ka t egór i e soc i á lne j pa to lóg ie z dô r a zňu j ú j e j nega t ívny ax io lo g ický nábo j , t .j . s po ločenskú neže la teľnosť , k to rú ú d a j n e t e rm ín soc iá lna dev i ác i a n e o b s ahu j e v dos t a t očne j intenzi te . Ako najracionálnejšie riešenie sa ukazuje z m e n a o b s a h u p o j m u sociálna patológia, a to i za cenu, že sa tento názov (termín) nebude celkom kryť so svojím obsahom. Iným možným a zdá sa, že 1 logickým riešením, by bolo považovať sociálnu patológiu za stav, ktorý môže byť dôsledkom sociálnej deviácie.
Osob i t ný p r ob l ém p reds t avu jú tzv . po ruchy sp rávan ia , k t o r é nepa t r i a d o oblas t i s o c iá lne j pa to lóg ie , r e sp . soc iá lne j dev iác ie , l ebo sú súčasťou ind iv iduá lne j invalidity', a b normal i ty v p sycho log i cke j a l e bo ana t omicke j š t ruk túre či f unkc i i č l oveka . S em poč í t ame tzv . disaptibilitu ( o bmedz en i e a l ebo nedos ta tok schopnos t i v ykon áv a ť č innosť ,
"odborníkov" terapeutov.
Filozofia 56, 6 401
k to rá s a p o v a ž u j e z a no rmá lnu , s pô sobený po r u chou ) a handicap ( s úh rnné o z n a č en i e n e p r iazn ive j s i tuác ie č l oveka , v k t o r e j s a oc i to l v dô s l edku p r í s lušne j po ruchy ) . S ú p r e d me t om pozornos t i p r edov š e t kým l i ečebne j p edagog iky , pr íp . psychia t r ie . D o pozo rno s t i soc io lóg ie pa t r i a ich ná s l edky v spo ločnos t i , n i e v š ak ind iv iduá lna t e rap ia , k t o r á patr í d o rúk l iečebných p ed agógov , p r íp . psych ia t rov . V súvis los t i s o s p r ávan ím h ovo r íme na jčas te j š i e n i e o po ruchách sp rávan ia , a l e o sp rávan í a b e r an t nom ( od l i š u j ú com s a o d ku l tú rne p r edp í s aných a p r ípus tných vzo r cov sp rávan ia ) , sp rávan í d ev i an t nom , de l i k ven tnom, r ebe l an t skom a he re t i ckom. Dn e s v š eobecne c h á p eme p o d soc i á l nou pa to lóg iou a k o v e dnou d i sc ip l ínou odve t vovú soc io log i ckú d isc ip l ínu , k t o r á s k úm a nega t ívne j a v y vy sky tu j úce s a v spo ločnos t i , k to ré sú v p r e v a žne j m i e r e p r e dme t om s o c iá lne j p ráce .
P od ľ a p ro f . D OBROTKU , a k o vyp lynu lo z r o zhovo rov , k to r é s om s n í m n a t ú t o t ému v iedo l v augus t e r. 2 0 00 , o sob i tosťou p o jmu "soc iá lna pa to lóg ia" j e p a r adox , ž e ob s ahu j e nepa to log i cké p r e j avy a f o rmy spo ločensky než i aduceho , ba p r e s po l o čno s ť k r a j n e n eb e zp e čn ého sp rávan ia , k to ré s a "pa to log izác iou" a "med ic ina l i zác iou" v ymyká spod kompe t enc i e jus t í c i e , n a jm ä t r e s tného p ráva , a t ým i p r even t í vne j v ik t imo lóg i e och rany po tenc iá lnych obe t í . N a i v n é p reds t avy o l ieči teľnost i nepa to log i ckých so c iá lnych dev ian tov , p r epúšťaných p r edča sne z výkonu mnoho r o čn e j de t enc i e , v ýkonu t restu odňa t i a s l obody , k to re j c i e ľ om j e z n emožn i ť rec id ívu , m a j ú z a ná s l edok ne spoče tné množ s t vo op akovaných t res tných č inov , p á chaných zdan l i vo soc i á lne "p re l iečenými" a zdan l i vo soc i á lne r e in t eg rovanými hab i tuá lnymi nás i ln íkmi (nap r . na p r iepus tke z výkonu t res tu a l e bo p r edča sne na p odm i enku p repus t enými na s l obodu ) . P r áve nepa to log ick í sé r iov í nás i ln íc i sú t rva lým r i z ikom p r e spo ločnosť . V t e j t o súv is losti p ok l adá DOBROTK .A teór iu t e rap ie a p revychova teľnos t i z a " p edagog i ck \ na iv iz mu s " u "nepa to log ických" , t.j. c ho r obnými zmen am i C N S nepodmienených t res tných č inov . Hovo r i ť p r e t o o soc iá lne j pa to lógi i je v las tne v r cho lným t e rmino log i ckým a l ib iz mom , vži tý n á zov "soc iá lna pa to lóg ia" je zmä t o čný a n ah r áva i rac ioná lne j p r ed s t ave "naprav i teľnos t i " spo ločenských dev ian tov t e rap iou [6]. T a k t o a j p o d ľ a Dob ro t ku je t e rmín soc iá lna dev i ác i a p r i l i ehave jš í n á zov p r e k omp l exný j a v , ktorv z o v š e ľud ského hľad i ska pováž l i vo e ska lu j e .
V súvis lost i s p rob l ema t i kou soc i á lne j pa to lóg ie p o k l a d áme za n evyhnu tné zmien i ť s a e š te o istej ana lógi i s p o jm om "soc iá lny p rob lém" . 4 P od ľ a S PKCTORA a K ľ í l S i H O j e sociálna pa to lóg ia iba d r u h ým názvom p r e sociá ln) problém, dczo rgan izac iu , d e viác iu a konf l ik t hodnô t . Č o v šak z í skame , a k napr ík lad kr imina l i tu n a z v eme soc i á l nym p r ob l émom ( a l ebo a j soc iá lno pa to log ickým j a v om ) ? ( [6] , 3 5 ) Inou de f in í c iou soc i á lne h o p r ob l ému j e charak te r i s t ika j e h o vzn iku n eu spoko j en ím n iek to re j z ma te r i á lnych a l e b o nemate r i á lnych po t r i eb , k t o r é m a j ú f undamen t á l ny v ý zn am p r e ex i s t enc iu j edno t l i vca . Vy c h á d z a j ú c z u v ed en ého poňa t i a V . P AV LOK [7] vyp racova l p o zo r u hodnú typo lóg iu 6 t y p ov soc iá lnych p rob l émov , k to r é m o ž n o emp i r i cky do lož i ť f r ekven c iou výskytu medz i obyva t e ľ s t vom. Medz i nep r i azn ivé in te rpe rsoná lne v z ť ahy pa t r ia :
4 O problémoch vymedzenia pojmu "sociálny problém" výstižne informuje Pavol Frič: "Pojem 'sociálny problém' a všeobecná teória sociálnych problémov v americkej sociológii". In: Sociológia, roč. 22. 1990. č. 1, s. 2945.
402
pracovné p r ob l émy ; nevy r i e š ené p r ob l émy bývan ia ; z d r avo t né p r ob l émy a l e b o s t a roba ; nepr i azn ivé f i n ančné p ome r y ; nevy r i e šené admin i s t r a t ívno sp rávne p r ob l émy .
V p r í p ade t ak to f o rmu lovaných soc iá lnych p r o b l émov b u d e t e rmín soc i á lna p a r
to lógia n a o značen i e n i ek to rých z n ich (napr . z ad l ženosť , nevy r i e š ené admin i s t r a t í vno sp rávne p r ob l émy , umie s tnen i e n a n e v hodnom p r a c ovnom mie s t e a p o d . ) j e d n o z n a č n e neadekvá tny . Z a vhodne j š i e m o ž n o pok l a d a ť v t om t o p r í p ade z l yhávan i e ( l a t en tne d e v ian tne j ) o sobnos t i v dô s l edku ind iv iduá lne nad l imi tne j ná ročnos t i , z á ť a ž e ( n em . Ub e r fo rde rung) . Z l yh áva o sobno s ť , soc i á lna skup ina , soc i á lne p odm i enky s ú iba ku l i sou , n i e kauzal i tami .
V nadväznos t i n a t r end f enomeno log i z á c i e soc io lóg ie s a č o r a z čas t e j š i e s t r e t ávame s o snahou o s k úman i e vý lučne sub j ek t í vne j s t ránky soc i á lne j pa to lóg ie . P o d ľ a uv edene j ( in te rpre ta t ívne j ) p a r a d i gmy sú p r ob l émy soc iá lne j pa to lóg ie konš t r uované s p o ločnosťou . P r e t o t r eba p o d ľ a t e j to p a r a d i gmy s k úma ť n i e ob j ek t í vne p o dm i e nky vzn iku a de f inovan ia soc i á lne j pa to lóg ie , a l e p roce sy ind iv iduá lneho p rež ívan ia a c h ápan i a s o c iá lnopa to log ických j a v o v . V t om t o s kúman í m a j ú m a ť s vo j e m i e s t o p r edov š e t kým kval i ta t ívne me tódy , o sob i t ne me t ódy chápan i a , empa t i a . V p ro spech t oh t o názo ru o s o bi tne v p rob l ema t i ke soc i á lne j pa to lóg ie vyzne lo i vys túpen ie A l a i na T O U RA I N A n a 14. Sve t ovom soc io log i ckom kong re se ( k on anom 26 . j ú l a 1. augus t a 1998 v Mon t r ea l i v Kanade) . V o svo jom vystúpení Reflexie o charaktere sociologického poznania [8] sa TOURA1N pýta , či dne šná soc io lóg ia t e rmín spoločnosť v ôb e c po t r ebu j e , i k e ď bo l j e j vznik ú z ko s po j e ný s t ým to p o jm om . K eď ž e d o c h ád z a k spá j an iu " log iky t rhu" a " log iky spo ločens tva" len n a ind iv iduá lne j ú rovn i , t r eba p o d ľ a n e h o po zdv i hnú ť j e dno t l i v c a n a r e fe renčný b o d soc io l og i ckého mys len ia , č o z n amená sub jek t iv izác iu soc io lóg ie . T o b y však z n amena l o z a r ad i ť d o p r edme tu pozornos t i soc iá lne j pa to lóg ie i p o r u chy sp r ávan i a j edno t l i vca , úzkos tné s tavy, a t aky pan iky a os ta tné p r e j a vy v rá tane v las tných skup i nových p r e j avov . P od ľ a D O B RO TKU s c h émy ana log i ckého sp rávan ia v r ovnakých podmienkach (nap r . r eakc ie "bezh l avého ún iku" v pan ike ) s cha r ak t e rom nad ind iv i duálnost i sú p r e dme t om soc iá lne j pa to lóg ie p r e zo t re t ie ind iv iduá lnych de t e rminán t so c iogénne j kon t ro ly konan ia , pri k torých prevládl i pudovo in š t i nk t ívne mo t í v y sebazáchovy .
mŕ
Naz d á v ame sa , ž e u v edené j a v y , b e z oh ľ adu na to , či ich n a z v eme soc i á lno pa to log ické a l e bo dev ian tné , m a j ú vše tky z n aky soc iá lnych j avov v rá t ane nad ind iv i <Juälnosti. Znamená to, ž e j e s t v u j ú nezáv i s l e o d t oho , či si ich sub j ek t , j e dno t l i v e c u v e d omu j e a l e bo n ie , a ž e ich cha rak t e r p r ed s t avu j e ob j ek t í vnymi p odm i e nk am i v ymed z e n ý r ámec možnos t í i nd iv iduá lne j sebarea l i zác ie j edno t l i vca . Soc iá lna s ku t očnos ť j e s ú č a sne ove ľa z lož i te j š ia a n e d á s a p l n e p o j a ť vý lučne t akými bezp ros t r ednými me t ód am i , a k o j e chápan ie ( [9] , 137). Kva l i t a t ívne me t ó dy v rá t ane chápan i a b u d eme p ov a ž ov a ť s í c e z a významné , n i e v š ak z a s amos t a t né a u ž v ô b e c n i e z a vý lučné me t ó dy soc i o l og i ckého i p edagog i ckého b ádan i a v oblas t i soc iá lne j pa to lóg ie v zmys l e náv ra tu k du rkhe i mov sk ému an t i p sycho log i zmu a pro t i nomina l i s t i ckému chápan iu spo ločnos t i , p o d ľ a ktorých " spo ločnosť" , a t e d a i soc i á lna pa to lóg ia , j e iba názov , k t o r ým s a s l e du j e v y j a d renie u rč i t ého ce lku ind iv íduí a ich v z á j omný ch vz ťahov ( [9] , 144) . V t e j t o oblas t i t reba h ľ ada ť i v š eobecné úsi l ie o budovan i e ko lek t ívne j ident i ty , p r e k on áv a ť
Filozofia 56, 6 403
d icho tomické mys l en i e v opoz íc i i j ednot l ivca , spo ločens tva a spo ločnos t i , a l e a j interpre tác ie p r áve s p o l o č e n s k é h o ž ivo t a z poz í c i e j edno t l i v ca .
Osob i t ný p r í s tup k p rob l ema t i ke soc i á lne j pa to lóg ie z í skame , a k n a súča snú s o ciálnu s i tuáciu b u d em e n a z e r a ť z h ľad i ska supe r zápasu , k to rý ú z ko súv is í s u t vá r an ím "nove j c iv i l izác ie" A lv i na a He id i T O F F L E ROVCOV [10] . Kon c ep t z r á žky c iv i l izác i í ( r o zume j p r v e j soc i á lne j v lny a g r á r ne j r evo lúc ie , d r u h e j v lny indus t r ia l izác ie a t r e t e j v lny nás tupu i n fo rmačných t echno lóg i í ) z n amen á vzn ik , resp . r o z v o j n ových kon f l i k tov , a kými sú p r edov š e t kým k las ická p r i emyse lná v e ľkový roba a p r e s un ťaž i ska z oblast i v ý r oby d o oblas t i soc iá lnych s luž ieb , u l t r anac iona l i zmus a z án ik k l a s i ckých ná rodných Štátov, ma s o vo s ť vý roby a spo ločnos t i a s úča sne ich demas i f i k ác i a , t r a d ic iona l i zmus a z r ýchľovan i e t emp a vývo j a , v zde l ano s ť ve rzus nevzde l anosť , un i ve rzá lnosť ve r zu s špec ia l i zác ia a p od . Na j dô l e ž i t e j š ím momen t om v po l i t i ckom vývo j i n a š e j d o b y j e p o d ľ a To f f l e r o v c ov vzn ik d vo ch zák l adných t ábo rov . J e d en j e o d d a n ý civi l izáci i Druhej vlny, p e vne odhod l aný z a c hov a ť k ľ ú čové inšt i túcie m a s o v e j p r i emyse lne j spo ločnos t i , t . j . nuk leá rnu rod inu , ma s ový vzde l ávac í sy s t ém, g i gan t i cké ko r porác ie , ma s ov é o dbo r y , cen t r a l i zovaný n á r odný štát a po l i t iky p s eudo r ep r ezen t a t í vne j v lády. D r u hý t ábo r , o d d a n ý civi l izáci i Tretej vlny si u v e domu j e , ž e na jna l i ehave j š i e p r ob l émy dne ška , p o č í n a j ú c ene rg iou c e z v o j n y a c h udobu a ž p o eko log i ckú kr ízu a r o zpad rod inných v z ť ahov sa n emôžu r ieš iť v r ámc i p r i emyse lne j c iv i l izác ie ([ l() | , 73) . Iba r o z vo j om poznan i a , a k c ep t ovan ím plura l i ty hodnô t , zm i en v k l a s i cke j nuk l e á rne j rod ine Druhej vlny a p r i súden ím adekvá t n eho významu soc i á lnym s l u žbám v rá t ane so c iá lne j p r áce m o ž n o h ľ ad a ť a n a chádzať r iešenie p r ob l émov soc i á l ne j pa to lóg i e či dev iác ie .
2. Sociálna deviácia. V z h ľ a d om na uv edené výh r adv k o b s a hu a nevv j a snenos t i y J * J
po jmu soc i á lne j pa to lóg ie j e n evyhnu tné v enova ť o sob i tnú pozo rno s ť soc i á l ne j dev iác i i Deviácia ( soc iá lna ) (angl . dev i ance , n em . abvveichendes Verha l t en , Ír. dev ia t i on soc i á l e ) p r ed s t avu j e pod t r i edu soc i á l neho sp r ávan i a a súča sne te rmín na o značen i e o d c hy l k \ o d o č akávaného š t anda rd i zovaného a inš t i tuc iona l izovaného sp rávan ia , k to ré p r e dp i s u j e soc iá lna no rma , p la tná v urč i te j spo ločnos t i , skup ine , s oc i á l nom útvare . Cen t r á l nym po j m o m teóri í soc iá lne j d ev i ác i e s a p r e t o s t áva sp rávan ie .
Východ í sk n á šho pr í s tupu k soc i á lne j deviác i i b u d e n i ekoľko . J e dným / n ich sa s tava význam , k to rý n adobúda j ú n a j e d n e j s t r ane p o jmy správanie d sociálne spravanic a n a d r uhe j s t r ane konanie. Z a h r n u j e t e d a ce lý komp l ex p r edov š e t kým psych iky č l o v ek a a l ebo skup iny (v rá t ane vn íman ia , pamä t i , soc i á lne j skúsenos t i , p reds tav ivos t i , inteligenc ie , emóc i í i po t r ieb) . K a ž d é sp rávan ie j e o d p o v eďou na minu l é s p r ávan i e iných a súča sne i p odne t om , s t imu lom budú c eho sp rávan ia iných. Dô lež i t é je to , ž e s p r ávan i e j e t aký súhrn č innos t í ind iv ídua a l e bo skup iny , k to rý j e pozo rova t e ľný zvonka . Z n ám e sú i kybe rne t i cké vymedzen i a sp rávan i a a k o množ i ny s t avov d y n am i c k é ho a s eba r egu lu j úceho sy s t ému vyvo l aných vonka j š ím i vp lyvmi . Z n ám e sú i p o jm y "patoľenomenológ ia" a "no rmofenomeno lóg i a " správania . Sociálne správanie j e k aždé správanie , k to ré j e s v o j ím zmys l om o r i en tované na pa r tne ra soc i á lneho kon tak tu a l e b o vzťahu . V soc i á l nom sp rávan í pô sob í tzv . n apodobňovan i e , k to ré mnoh í au tor i pok l a d a j ú za z ák l adný p r o c e s soc i á lneho ž ivo ta [1 1 ]. O sob i t ný vý znam p r ip i su j e sp r ávan iu
404
behav iorá lna soc io lóg ia , č a s t o n a zývaná v e d ou o správaní . 5 V po s l e dnom o b d o b í b ý v a čas to teór ia s oc i á l neho sp r ávan i a n ah r adzovaná t eó r iou soc i á lne j in te rakc ie .
N a rozdie l o d sp r ávan i a j e konanie, k t o r é j e j e h o súčasťou , p r edov š e t kým v e d o mou , p r í p adne n a c i e ľ z ame r anou č innosťou . J e t o v e domé , kogn i t i vně a emo t í v n e a k cep tované r e agovan i e o sobnos t i a l e bo skup iny n a ob j ek t í vnu (mate r i á lnu a l e b o soc i á l nu ) s i tuáciu, nav i ac s ax ioma t i ckou , hodno tovou kva l i tou . T ý m s a s t áva k on an i e s ú č a sne a j r iešením n e j a k e j konk r é t ne j ú l ohy v z h ľ a dom n a podmienky , v k torých s a j e dno t l i v e c a l ebo skup ina n a c h ád z a j ú pri u sku točňovan í t e j t o c i e ľ avedome j č innos t i . M o ž n o t e d a povedať , ž e konan i e j e d r u hom sp rávan ia . Sociálne konanie j e t a ké konan i e , k t o r é j e z ame r ané n a sp r ávan i e iných ľudí . J e h o z ák l a dom j e o r ien tác ia n a pa r tne ra v sp r ávan í , p r i čom d ô v o d y t e j t o o r i en tác ie sú z anedba t e ľné . N a j z n áme j š o u j e P A R SON SOVA všeobecná teór ia soc i á l neho konan i a , p od ľ a k to re j m o ž n o a k o soc i á lne konan i e o zna č i ť každé sp rávan ie , k to ré an t i c ipu je , p r edv ída a p r e d chádz a s tavy, ku k to rým sme ru j e , a k o i sp rávan ie , k t o r é sm e r u j e k no rma t í vne j regulác i i . Zmyse l , k to rý j edno t l i v e c a l e b o skupina p r i r aďu j e s oc i á l nemu konan iu , n a zýv ame j e h o orientáciou. H A B E RMA S d o p racovává o t ázky soc i á l neho sp rávan ia a konan i a v o s vo j e j teór i i komun ika t í vneho k o nania .
Ďa l š ím východ i s kom v ka tegor i á lne j oblast i soc io lóg ie d e v i a n t n é h o s p r á v a n í a j e koncepc i a no rmy . T á na j čas t e j š i e d n e s vychádza z D U R KH E I MOVHO [12] a W E B E R OVHO (f 13]; [14 ] ) koncep tu no rmy , k d e s a n o rma iden t i f i ku je a k o e l e men tá rny p r vok soc i á l ne j ex i s t enc ie ľuds tva . O z n a č u j e nad ind iv iduá lny s t av vec i , k to rý j e na vonka j š e j ú rovn i p r ed r adený ind iv iduá lnemu č loveku a j e h o sp rávan iu , k t o rý z a bezpeču j e kont inu i tu a š t ruk túru soc i á lneho konan ia . N o rm y p r í s lušne j spo ločnos t i a l e bo inej ľ ubovoľne j soc i á lne j skup iny sú n áp ro t i vkom spô sobu sp rávan ia a konan i a j e d n o t livca a k o pr í s lušn íka t akého to soc i á lneho útvaru. Z j e dnodu š e n e m o ž n o poveda ť , ž e každé j e dno t l i v é sp r ávan i e č l ena p r í s lu šného soc i á lneho ú tvaru sa u sku t o čňu j e n a p o z ad í no rma t ívne j š t ruk túry , k to re j z odpovedá , resp. k to rú n i ekedy d o k on c a o d z r k ad ľ u j e a l e bo voči k to re j j e namie r ené . T ý m do sp i e v ame v pods t a t e k d v om s p ô s o b om sp rávan ia : k sp rávan iu konformnému voč i n o rmám a k sp rávan iu odchylnému o d no r i em (dev ian tnému) . V p r í p ade odchy l n ého soc i á lneho sp rávan ia by sm e mohl i vy tvor i ť ce lú škálu t akého to sp rávan ia . N a zač ia tku t ake j to šká ly b y b o l o k o n f o rmn é ( v o v z ť ahu k no rmám , t.j. n o rmokon f o rmné ) sp rávan ie , na d r u hom konc i šká ly b y bo l a kr imina l i ta . Blokovo u veľmi p r ib l i žne by sme moh l i tú to šká lu g r a f i c ky znázo rn i ť na s l edovne :
"Za najvýznamnejších predstaviteľov behaviorálnej sociológie alebo vedy o správaní (behavior science) možno označiť G. C. Homansa. Baldwinovcov (J. L. a J. L.). B. F. Skinnera s jeho teóriou elementárnych foriem správania a Turnéra.
F i lozof i a 56 . 6 405
normokonformné sociálne správanie
nápadné, provokujuce sociálne správanie
4Jdisociálne spravanie
asociálne a antisocial ne správanie
delikventné správanie
kriminálne správanie
• (leviuntné sp r á \ an i e
N a t om t o m ie s t e j e n evyhnu tné ob j a sn i ť o n i e čo pod r obne j š i e a j p o j em soc i á l n e j normy, k eď ž e n o rmy t ak v ý z n amne ovp l yvňu j ú n a š e sp rávan ie .
N o rm y v o v šeobecnos t i m ô ž em e c h á p a ť p r edov š e t kým akt) konkre t i zác iu a inš t i tucional izáciu hodnô t . Soc i á lne n o rmy sú v spo j en í a j s o s p r ávan ím o č a k á v a n ým sankc iami , k to ré j e v las tné j edno t l i v cov i a l e bo skup ine , z a u j íma j ú c im pr í s lušnú soc i á lnu poz íc iu . K a ž dop á dn e sú s ú ča sne a j v h o dným ná s t r o j om na me r an i e s t upňa z hody n o r ím a hodnotove j or ientácie v správaní j ednot l ivca . Sociálne normy môžeme definovať a/ ako pravidlá vedomého sociálneho konania, predpisy sociálneho správania, očakávaného správania alebo dokonca vyžadovaného sociálneho správania s charakterom kategorického imperatívu.
No rmy m a j ú ď a l e j s t upeň s vo j e j úč innos t i a p la tnos t i . K eď v y c h á d z ame z ex is tenc ie re levantnos t i s p r ávan i a voč i n o rme a no rmu d e f i n u j eme a k o po ž i a d avku n a správan ie , p o t om tá to úvaha imp l iku je , ž e mus i a j e s t v o v a ť inšt i túcie a l e b o o s oby , k to ré s t ava jú a p r e s adzu jú no rma t í vne pož i adavky na urč i tý vzo rec sp rávan ia \ i s te j konkré tne j s i tuáci i . Tak i s t o mus i a j e s t v ov a ť o s oby a l e b o inšt i túcie, k t o r é sa r i ad ia p o d ľ a t akých to v zo r cov sp ravan ia . A n apokon mu s í p la t i ť i to, 2e n o rmy s a vo svo j i ch výpove d iach v z ť ahu j ú n a konk ré tny ob sah . Abs t r ak tné a pr í l i š v š eobecné fo rmu lác i e s t r á ca jú na s vo j e j re levantnos t i . Tý ch , k tor í n o rmy s t anovu jú a p r e s adzu j ú , b u d em e n a zýva ť a u t o r m i n o r i e m a tých , n a k to rých sa n o rmy ob r a c a j ú , t.j . k t o r ým s ú ad r e sované , b u d eme n a zýva ť a d r e s á t m i n o r i e m . T a k autor i , a k o a j adresá t i n o r i em m ô ž u b y ť n i ekedy pa rc i á lne to tožn í . T a k nap r . t res tné p r á vo j e p r e j e h o au to rov tak i s to z á v ä z n é a k o p r e tých , k t o r ým j e ad r e sované . Z o vzťahu au t o r ov a ad re sá tov no r i em m o ž n o u su d zova ť n a mo c e n s k é pome ry , ideo log ické a spek ty a re la t ívnosť , k t o r é sa m ô ž u o d r á ž a ť v p r í s lušne j n o rme .
Ideá lny s tav , v k t o r om b y v p l n om rozsahu akcep tova l i s po ločnú n o rmu t ak j e j autori , a k o a j j e j adresá t i a s ú č a sne j u rea l izoval i , j e v e ľm i z r i edkavý . Z h ľ ad i ska s t upňa akcep tác ie istej n o rmy z o s t rany au to rov h ovo r íme o s t u p n i p l a t n o s t i . S t upeň
406
platnost i , t e d a rozsah , o k t o r om sú au tor i p r e svedčen í , ž e no rma , k to rú s tanovi l i , j e a k o pož i adavka n a s p r ávan i e zmys l up l n á a už i točná , m ô ž e b y ť v m n o h om o h ľ a d e už i točný . Ak b y sm e to t i ž zisti l i o bmedz en e j š í s t upeň pla tnost i , vyná r a s a o t ázka , či j e n o rm a vôbec leg i t imná a už i točná . Súča sne t o m ô ž e v i e s ť k z áv e r om , ž e j e s t v u j e iba m i n imá l n a náde j na op t imá lne p r e s adzovan i e n o rmy u j e j ad resá tov . L e b o pož i adavka , k t o r á n e bude akcep t ovaná v p r í s l u šnom rozsahu , s t ráca s v o j cha rak t e r abso lú tnos t i a ná ročnos t i . Upos lúchnut ie , t . j . sp lnen ie n o rmy v sp rávan í , a l e bo j e j neupos lúchnu t i e , t e d a nep lnen ie , o z n a ču j eme p o j m om s t u p e ň ú č i n n o s t i . T e n m o ž n o s t anov i ť d o k o n c a i kvant i ta t ívne . S tupeň úč innos t i m ô ž e b y ť k r i t é r iom me r an i a p la tnos t i n o rmy . K e ď j e s tupeň úč innos t i n o rmy obmedz ený , ma lý , t.j . k e ď j u dod r ž i ava v o s v o j om sp r ávan í iba menš ina j e j ad re sá tov , m o ž n o tv rd i ť (pri i s tom z an edban í pr íč in) , ž e n o rmu b u ď n e mo žno dod r ž i ava ť p r e j e j o t á zny zák lad , a l ebo n ie j e dod r ž i avaná z áme rne , l e bo n i e j e dos ta točne z r e jm á nevyhnu tno s ť j e j dodrž i avan ia . Au to r i n o rmy , adresá t i n o rmy , s t upeň platnost i a s tupeň úč innos t i sú t e d a p o jm y p r edovše t kým heur i s t i cke j h odno t y , k t o r é s ú dôlež i té z h ľad i ska n o rmokon f o rmn ého a l e bo o d n o rmy s a o d c hy ľ u j ú c e ho sp rávan ia .
A k j e s t v u j e po ž i a d avka n a sp rávan ie s a p o d ľ a no rmy , mu s í j e s t v o v a ť a j me ch a n i z mus , k to rý d o k á ž e p r e sad i ť o r i en tovan ie sa n a pr í s lušnú n o rmu v sp rávan í . T e n t o m e chan izmus , k to rý m á s lúž iť n a jm ä p r e sadzovan iu no rmy , s a v soc io lóg i i n a z ý v a s o c i á l n a k o n t r o l a . Soc iá lnu kon t ro lu a k o soc io log ickú ka t egó r iu v šak t r eba chápať ov e ľ a š irš ie . A . H I RNER j u d e f i n u j e a k o "... s eba rea l i začnú akt iv i tu d a nú súh rnom interakci í medz i emi to rmi a akcep to rmi napä t ia , vyp l ýva j ú c eho z kon f r on t á c i e sku točného a i deá lneho s tavu v oblas t i c i eľov , hodnô t , no r i em a r ea l i začných č innos t í soc iá lneho sy s t ému ( [15] , 7 8 a n . ) . M á a j význam s igna l izá tora no rmá lnos t i či p a t o lo gickost i s y s t émove j akt ivi ty , p r í p adne s tavu , k to rý s a ňou dos i aho l a l e bo s a ň ou m ô ž e zmen i ť ( [15 ] , 12). A k o s y nonymum soc iá lne j kon t ro ly sa v soc io lógi i ča s to z ú ž en e použ íva t e rmín s a n k c i a . Sankc i e mô ž u by ť poz i t í vne i nega t ívne . T ý m sa líši t en to soc io log ický t e rmín o d p o jmu sankc ia použ í v aného v b e žne j h ovo r ov e j reč i . O sob i t n ý p rob lém p r ed s t avu j e v súvis los t i s o soc iá lnou kon t ro lou o t á zka tzv . vnú to rne a z v o nk a r i adeného sp rávan ia j e dno t l i v c a (Dav id R I E SMANN ) . V súča sne j spo ločnos t i č o r a z väčšmi na ras tá vonka j š í t lak spo ločnos t i n a sp rávan ie j edno t l i v c a b e z soc io log i cke j internal izác ie a p sycho log i cke j in ter ior izác ie hodnô t a no r i em spo ločnos t i . B e z in te rnalizácie a in ter ior izác ie hodnô t a no r i em vyvo láva t en to d r u h soc i á lne j kon t ro ly p r e t o neustále napä t i e , a k o i s nahu vzop r i e ť s a kon t ro l e a v onka j š i emu t laku , k t o r á č a s t o vyúsťu je d o vzdo ru , ag re s i e a nási l ia .
N o rm y a k o impera t ív v správan í , k t o r é m a j ú b y ť f u nk čn é z h ľad i ska i n t e r akčného sys tému, m a j ú zmyse l iba v tedy , k e ď d o k á ž u ga r an tovať kon fo rmi t u . T o s a d e j e n a j č a s te jš ie s ankc i onovan ím sp rávan ia , k to ré j e v r o zpo r e s p r í s lušnými n o rmam i . N e d e j e s a t o a le ind iv iduá lnym t res t an ím t oho , k t o s a o d chy ľu j e o d no rmy , a j k e ď s a s ankc i onovan i e tak to poc i ťu j e . A k j e r a z n o rm a po r u š en á a po ru šova t e ľ n o rmy po t re s t aný , p o r u š en i e no rmy n i e j e t ým ods t r ánené . Sankc i e mô ž u m a ť z o soc io log i ckého h ľ ad i ska iba t en význam, a by sa j edno t l i v ec , k to rý s a o d n o rmy odchýl i l , u ž t o h o v budúcom s p r ávan í n e dopust i l . Pods t a tná f unkc i a s ankc ionovan i a j e t e d a v j e h o s i gna l i z ačnom, v a r o v n om a p r even t ívnom úč inku . Z hľad i ska cha rak te ru soc iá lne j kon t ro ly , k to rá m ô ž e pô sob i ť
F i l ozo f i a 5 6 . 6 407
"zvnút ra" a l e bo " zvonka" , j e dô lež i t é , a k é b u d e sku točné sp r ávan i e j e d no t l i v c a v budúcnos t i .
Soc io log icky j e nep lnen i e no r i em v sp rávan í na j ča s t e j š i e z dôvodn i t e ľn é nedos t a t očnou soc ia l i zác iou . P o d ľ a H A B E RMA SA [16 ] d o ch ád z a v spo ločnos t i k vy tvo ren iu no rma t ívnych (neu t r á lnych ) sy s t émov , k to r é s a do s t áva j ú d o vše tkých ob las t í ž ivo t a , tzv . ž i vo tného sve ta (Lebensvvelt) . T e n t o p r o c e s nazýva H A B E RMA S kolonizáciou. Najdô l ež i t e j š i e v š ak j e to , ž e s ankc i a s a s t áva leg i t imnou p ros t r edn í c tvom svo j i ch ú spe chov , k to ré s poč í v a j ú v o zvýšen í s t upňa úč innos t i p r í s lušne j n o rmy . S amo t n á úč i nnos ť no rmy , k to rá s a mu s í o d v á d z a ť o d s ku t o čného sp rávan ia j e dno t l i v c a a l e b o s kup iny , j e v š ak p odm i en en á mul t i f ak to r i á lne .
Funkčno s ť mech an i zmu sankc ionovan i a z a ú č e l om p r e s adzovan i a kon fo rmnos t i voč i n o rme by s m e moh l i o d v ád z a ť o d vý šky s ankc i e ( t res tu) . P r e od chy l n é ( dev i an tné ) sp rávan ie b ý v a j ú e x emp l á r n e t res ty , k t o r é m a j ú m a ť ods t r a šu júc i úč inok . T á t o f unkc i a trestu a k o m o ž n e j f o rmy sankc i e n i e j e však j e dno zn a čn á . T a k m o ž n o nap r . ť a ž k o dokázať , ž e max imá l n a vý ška t res tu (napr . trest smr t i ) od r ad í k a ž d é ho o d t oho , a b y nap r . zabi l d r uh ého č loveka , l ebo m ô ž u j e s t v ov a ť s i tuác ie a mot ívy , k to r é budú m a ť väčš í úč i nok a k o h rozba t restu (smrt i ) . Vý š k a t restu s amo t n á t e d a n emô ž e by ť z h ľad i ska donú t e n ia k n o rmokon f o rmnému sp rávan iu r o zhodu júca . O v e ľ a úč inne j š i a a k o h roz i a ca sankc ia j e s ku t očná ope ra t í vna p r i p r avenosť k ne j , a k o i v y soká p r avdepodobno s ť , ž e konkré tna odchý l ka o d no rmy v sp r ávan í b u d e sku točne s ankc ionovaná . S ú č a s n e t r eba však upozo rn i ť i n a omy l , k t o r ého s a d opú š ť a j ú tí. k tor í a r gumen t u j ú ab so lú tnou neúč in nosťou h rozen ia t r e s tom. Sprav id la sa odvo l áva j ú na š tat is t iky. T r e b a si však uv edom i ť , ž e š tat is t ike un i k a j ú c e l k om p r i r odzene p r ípady , v k torých h rozba t r e s tom od rad i l a o d t res tne j č innos t i , l ebo š tat is t ika sa z a obe r á iba p r ípadmi , k e ď no rmy a s ankc i e " neod r a di l i" o d páchan i a t res tných č i nov a l ebo dev i an t ného sp rávan ia vôbec .
V spo ločnos t i j e p r e t o dô lež i t é , a b y adresá t n o rmy veri l v o vysoký s tupeň p r a vd e podobnos t i pos t ihnu t ia z a po ru šen i e no rmy . N aop a k , ak j e po t enc ioná ln ) po ru šova t e ľ n o rmy p r e svedčený o nu l ove j a l e bo veľmi n í zke j p r avdepodobnos t i s ankc i e z a s vo j e sp rávan ie , sp rav id la n e p omôž e ani tá na jvyšš i a a na jp r í sne j š i a sankc ia . Súča sne m o ž n o povedať , ž e j e s t v u j e záv i s losť i medz i s t u pňom účinnos t i a p la tnos t i n om i \ a p r ip ravenosťou t r es tať j e j po rušovan ie . T i e t o vzťahy a ich kval i ta mô ž u m a ť / a nás le d o k s tab i lnosť a l e bo labi lnosť no rmv .
J e s t vu j e t e d a t zv . k o n f o rmn e sp r ávan i e (nap r . p r av ide lná d o c h a d z k a d o Sko l ) , J u p r áce ) a dev i an tné ( nemus í v š ak by ť de l ikven tné ) sp rávan ie (napr ík lad p r eh r e šok pro t i d ob r ým z vykom , e t ike te) . V t a kom p r í p ade č a s t o h ovo r íme o a l t e rna t ívne j f o rm e s p r áv a nia. N a o p a k de l i kven tné sp r ávan i e n emus í b y ť v ždy pova žovan é z a d ev i an t né (nap r . a k tivita n a č i e r nom t rhu v č a s e núdze ) . Na j č a s t e j š i e j e však de l i kven tné s p r ávan i e s ú č a s n e a j sp r ávan ím dev i an t ným (napr . lúpež) . Z u v ed en ého vyp lýva , ž e soc i á lna dev i ác i a a k o špec i f i cký t y p soc i á l neho sp rávan ia pos t i hu j e tak soc i á lne no rmy , k to ré p r edp i s u j ú urč i tý d ruh , p r íp . s p ô s o b soc i á lneho správan ia , a k o a j soc ioku l tú rny útvar , k to rý soc i á lne no rmy ob sahu j e , i sús tavu soc iá lnych rol í , k to ré sú neoddde l i t e ľne s n o rmam i s p o j e n é . J e s tvu jú a j teór ie , k t o r é d e f i nu j ú a k o dev i an tné k a ždé sp rávan ie , k to ré j e inými o s ob am i , h lavne však o f i c i á lnymi inšt i túciami, s ankc ionované a l e bo z a dev i an tné o z n a čov an é (s t igmat izác ia , e t ike tovanie , š t í tkovanie , label ing) ; z n ám e sú a j teór ie , k t o r é p o s ud zu j ú
408
dev ian tné sp r ávan i e p o d ľ a kauzá lne j p r íč iny n a rozd ie l o d funkc iona l i s t i ckých a l e b o in terakcional i s t ických teór i í . O sob i t n é mie s to v teór i i d ev i an t ného sp r ávan i a p r e d s t a vu j e konš t rukt iv is t ická p a r ad i gma , op i e r a j ú c a s a o P I AG E TOVE s t upne kogn i t í vnych s c h op nost í č l oveka (d i e ťaťa ) [17] , k t o r é n e skô r rozp racova l L. K O H L B E RG [18] v o s v o j e j poves tne j teór i i s chopnos t i mo r á l n e ho ú sudku č loveka , k t o r á m á tri s tupne . Dopo s i a ľ zos táva o tvo rená o t ázka , či m o ž n o dev i an tné sp r ávan i e v r ámc i u v edene j konš t ruk t iv i s t i cke j p a r ad i gmy po sudzova ť a k o de f i c i t istých kompe tenc i í , a l e bo a k o dô s l edok v las t nej , o sob i t ne j logiky v ývo j a dev i an tného spávan ia . V t e j t o p a r a d i gme to t i ž n ena chádzame o d p o v eď n a p r i epa sť medz i koh l be rgov skou s chopno s ťou mo r á l n e ho ú sudku a s ku t o čným soc i á l nym (asoc iá lnym, an t i soc iá lnym, k r im iná lnym a pod . ) sp rávan ím, medz i mo r á l nym poznan ím a mo r á l nym c í t en ím, t e d a medz i a spek tmi , med z i k torými n e spo rne j e s t v u j e v z á j omný vzťah . A k o sukces ívne kon t i nuum, d o k t o r ého s a r o zpadá n a štyri p rvky v z ť ah mo r á l n eho ú sudku a mo r á l n eho konan i a , ich ana l y zu j e J ame s R E S T [19] . P od ľ a n e h o t ie to p rvky z n amena j ú poznanie, posúdenie, rozhodnutie, odhodlanie. Ak t é r mo r á l n eho ú sudku a mo r á l n eho sp rávan ia n a j p r v mu s í r o z po zn a ť ( iden t i f ikovať) a po súd i ť s i tuáciu a k o významnú p r e mo r á l ny ú sudok . Ná s l e dn e sp r av id la p o s ud zu j e m o ž n é a l te rna t ívy sp rávan ia , adekvá tne d a n e j s i tuáci i , k t o r é po zná . A ž po t om s a r o z hodu j e a vo l í pr í s lušnú a l ternat ívu, a by n apokon o dhod l a n e j e d n u z a l ternat ív naplni l a zača l konať . Def ic i t v uvedených š ty roch p rvkoch však iba m ô ž e byť p r íč inou d ev i an t n ého sp rávan ia . P ô vodn e K OH L B Ľ RGOM konc i povaný mo r á l ny ú sudok s a v o sve t le uvedených teór i í p ok l adá z a p r ekonaný . V iace r í au tor i [ 20 ] na ce lom r ade expe r imen tov p reukáza l i , ž e p r edpok l ad o mo r á l n om v e d om í ( n a jm ä u de t í j a ko z ák l ade mo r á l n eho ú sudku a ut i l i tar is t ického inš t rumentá lneho ka lkulu soc i á l neho sp rávan ia (ani d ev i an tného ) sa nepo tvrd i l .
T e rm ín deviantné správanie sa zača l použ í va ť v ame r i cke j a ang l i cke j soc io lóg i i zač i a tkom 40 tych r okov a p r ed s t avu j e v las tne nas l edovn íka p o jmu soc iá lna pa to lóg ia a č i a s točne i p o jm u anómia . Opro t i t ým t o p o jm om dev ian tné sp r ávan i e n em á j e d n o značne hodno t i ac i cha rak te r , n aopak , n e r az hovo r íme o nega t ívne j , a l e a j o poz i t í vne j deviác i i . Dev i an tné sp r ávan i e m ô ž e m a ť i cha rak te r p r íp ravy soc iá lnych zm i en , m ô ž e an t i c ipovať vzn ik nových soc iá lnych nor i em. V t om to zmys l e na j ča s t e j š i e h o vo r íme o poz i t ívne j dev iác i i , k rea t iv i te soc iá lne j dev iác ie , ked* sa s t áva z ák l a dom vzn iku o d lišných ( nových ) no r i em.
Dod r ž i avan i e k a ž d e j konk r é t ne j n o rmy j e z a bežných oko lnos t í r o vnome rn e r o z ložené. Z n ame n á t o t eda , ž e e x t r émne p r e j avy sp rávan ia (poz i t ívne i n ega t í vne ) sú vý razne men e j f r e kven t ované a k o no rmá ln e správan ie . J e s t vu j e i t zv . tolerančný limit, ktorý s a m e n í p o d ľ a s po ločen ske j s i tuác ie a p od ľ a k to r ého spo ločnos ť t o l e r u j e isté odchý lky o d s t anovených no r i em sp rávan ia ( tak napr ík lad ko l í še to le ranc ia voč i k o n z u movan iu a lkoho lu o d p roh ib íc ie , ab so lú tneho zákazu a vymedzovan i u času . p r íp . m ie s t a , k d e j e povo l ené k o n z umov a ť a lkoho l , a ž p o to l e rovan ie i s tého kvan t a k o n z umov a n é h o a lkoho lu a ž op i l s tva na u rč i tom ú z em í a l ebo všade , p o d o b n e v o t á zkach s exuá l n eho správan ia , manže l s k e j neve ry a pod . ) .
To l e r ančný limit n a chádza s vo j p lný vý r a z i v oblas t i in te rku l tu rá lne j var iabi l i t} no r i em. T o , č o j e nap r . u E s kymákov bežné , nap r . ponúkan i e v l a s tne j man ž e l k y návš tevn íkovi , b y bo l o nap r . v e u r óp skom pros t red í j e d n o z n a č n e p o v a ž ov a n é za
F i l ozo f i a 5 6 . 6 409
devian tné . V t e j t o súvis los t i h o vo r íme o ku l tú rno špec i f i cke j re la t ívnost i n o r i em . Z n ám e s ú poče tné v ý s k umy v t e j t o oblas t i , m ed z i n a j známe j š ím i s p omen i eme C O H E N O V U prácu [21] , a kompa r a t í vnu š túd iu Jú l ie S . B R OWNOVE J [22] .
Dev ian tné sp r ávan i e n emo ž n o vysve t ľovať iba p ros t r edn íc tvom o soby , k to rá s a d e v ian tne sp ráva . N a po súden i e dev i ác i e j e nevyhnu tné o b o z n ám i ť s a s p l a tnými s p o ločenskými no rmam i , s o s ankc i ami , k t o r é použ í v a s po l o čno s ť z a ich n edod r ž i avan i e ( sankc ie z ákonné , mo rá lne , n ábožen ské , es te t i cké a pod . ) , a l e i s h o dno t o vým s y s t émom pr í s lušne j skup iny r e sp . spo ločnos t i , s d e f o rmác i am i v n ich v r á t ane d e f o rmác i í v in te rpersoná lnych , a l e a j s po ločenských vzťahoch . N a j m ä k las ická k r im ino log i cká ško la vychádza z p r inc ípu , p o d ľ a k t o r ého sú si vše tc i kona júc i ľudia rovn í , s l obodn í a rac ionáln i v o s v o j om sp rávan í . Dev i an t né sp r ávan i e vzn iká a k o dô s l edok v z á j omn e j in terakcie medz i i nd i v í duom a spo ločnosťou . P re to ťaž i sko t akého to s p r ávan i a n e spoč íva v dev ian tov i , a l e v j e h o sku tkoch , l ebo k a ždý č lovek s a m ô ž e s t a ť d ev i a n t om .
Nap ro t i t omu s a z a z ák l ad d ev i an t n ého sp r ávan i a v b io log ických t eó r i ách č a s t o pok l adá s amo t n á o s o b a dev ian ta , j e h o b io log icko gene t i cká konš t i túc ia . T e d a z o d p o v edným s a s t áva n i e soc i á lne p ros t red ie , a l e znaky ind iv ídua , pr íp . j e h o sp rávan ia , k t o r é sú i z v onk a z is t i teľné , b a n i ekedy i pozo rova t e ľné . T á t o b io log i cko gene t i cká konš t i túc ia s a pok l adá z a zák lad , d op l ňovaný spo ločenskými p odm i e nk am i ( soc io log i zu júce t eó r i e ) a l e bo p sycho log i ckými a spek t ami (psych ia t r i ckými , p s y cho ana ly t ickými , o sobnos t nými a tď . ) P sycho log i cké teór ie m a j ú s po l o čné to, ž e p ok l a d a j ú z a zák lad soc i á lne j dev i ác i e spo ločensky n e kon f o rmné nas taven ie o sobnos t i , p r e dov še t kým v p sych i cke j rov ine . Rô zn e s t upne p sychopa to log i ckých po rú ch o sobnos t i sú z ák l adom psychopa to log i ckých a psych ia t r i ckých teór i í . P o d ľ a nich d ev i an t né s p r ávan i e mô ž e b y ť p odm i en en é i men t á lnou nedos t a točnosťou a l e bo naopak tým, ž e j e dno t l i v e c s vo j e p ros t red ie p r evy šu j e , čas te j š ie však p r i e b ehom p roce su soc ia l izác ie .
V os t a tnom o b dob í o k r em tzv . mnoho f ak t o r ových ( a ek lek t i ckých) teór i í p r ev l áda s tanov isko , p o d ľ a k t o r ého j e dev i an tné sp r ávan i e odvod i t e ľné o d f ungovan i a inš tancie soc iá lne j kon t ro ly , o d d ev i an t ného sp r ávan i a a k o p roducen t a dev i ác i e i k r imina l i t )
N a zák l ade naš i ch do t e r a j š í ch úvah m o ž n o t e raz u ž zh rnúť de f in í c i e d ev i a n t n ého správan ia :
1. Na j t r an spa ren tne j š i a de f in í c i a d ev i an t n ého sp rávan ia j e p rávn ická , ľ a t o de f i n í c i a pok l adá za dev i an tné t aké sp rávan ie , k to ré p o r u š u j e z á konn e kod i f i kované norm>
2 . D r u hú skup inu def in íc i í tvor ia tie, k to ré sú o r i en tované n a no rmy Podľa t vch to def in íc i í m o ž n o k l a s i f i kovať sp r ávan i e a k o k o n f o rmné a l e bo dev i an tné p o d ľ a t oho , či po ru šu j e a l ebo n epo r u š u j e n o rmy p r í s lušne j s po ločenske j skup iny , a t o a j v tedy , k e ď nie sú z ákonne kod i f i kované .
3 . T re t iu s kup inu de f in íc i í tvor ia t ie , k to ré sú o r i en tované n a o č ak áv an é sp rávan i e . P rvý p rob l ém , k to rý p r i t om vzn iká , j e o t ázka , k t o r o z hodn e o t om , k to r é sú t ie k onk r é t n e očakávan i a n a sp r ávan i e urč i te j o s o by v urč i tých konkré tnych podmienkach . " Na j v ä č š í
6Napr. študent, ktorý pozoruje svojho kolegu pri odpisovaní, by bol v očiach ostatných študentov donášačom, ak by informoval o svojom zistení. Z o strany toho, kto dohliada na priebeh napr. skúšky, ale a j z hľadiska normy ako čestnosti sa očakáva, že na odpisovanie svojho kolegu upozorní. Kto má s konečnou platnosťou rozhodnúť, akc konkrétne očakávanie j e namieste, aby bolo možné definovať, ktoré z uvedených správaní budeme považovať za deviantné?
410
prob lém však p ř ed s t avu j e v t e j t o skup ine de f in íc i í sku točnosť , ž e o č a k á v a ť m o ž n o i dev ian tné sp r ávan i e .
4 . Štvr tú skup inu de f in í c i í p r ed s t avu jú t ie , k to ré s a o r i en tu jú n a s ankc i e . J e t o t en pr ípad , k e ď s a z a dev i an tné sp r ávan i e p o v a ž u j e t aké správan ie , k t o r é in t e rakčný pa r t n e r p ova žu j e z a n evyhnu tné s ankc i onovať (napr . u ER IKSONA ) . " Č o n i e j e z aká z ané , j e dovo l ené" d ev i an tné sp r ávan i e j e iba t aké , k t o r é t r eba s ankc ionovať ( t o l e r ančná d e f inícia dev ian tnos t i ) .
5 . P ia ta s kup i n a de f in í c i í d ev i an t ného sp rávan ia r oz š i r u j e de f in í c iu o kvan t i t a t ívne prvky . P o d ľ a t ých to de f in íc i í ide o dev i an tné sp r ávan i e v tedy , k e ď n i e j e u s poko j e n é očakávan i e väčš iny č l e nov p r í s lušne j s po ločen ske j s kup iny a l e bo spo ločnos t i .
6 . Š ies tu skup inu pr í s tupu k d ev i an t nému sp rávan iu b y sm e moh l i o znač i ť a k o konš t rukt iv is t ickú, vy chádza j ú cu z kogn i t ívnych kompe t enc i í j e dno t l i v c a a j e h o s c h op nosti mo r á l n eho ú sudku .
7 . J e s t vu jú i teór ie , k to ré pok l ada j ú z a dev i an tné ak ékoľvek sp rávan ie , k to ré s o c iá lna kon t ro la po s t i hu j e sankc iami . Osob i t ným d r uhom t akého to sp rávan i a m ô ž e b y ť i c hudoba a k o ná s l edok dev i an t ného sp rávan ia .
8. N a p o k o n t r eba s p omenú ť i charak te r i s t iky dev iác ie , k t o r é v y ch ádz a j ú z po ru šovan i a e tn i ckých , zvykových , t rad ic iona l i s t ických , J ungových a r che typ ických a ezo te r i ckými kr i té r iami sp r ávan i a d aných "nor i em" .
Teó r i e soc i á lne j dev i ác i e tvor ia d n e s u ž t a kme r n ep r eh ľ adné mno ž s t v o na j rôzne j š í ch p r í s t upov a ich kombinác i í . Kvôl i v äč še j p rehľadnos t i b y s m e ich moh l i rozde l iť d o d vo ch veľkých skup ín :
1. Tradičné teórie sociálnej deviácie, k am z a r aďu j eme k las ické poz i t iv i s t i cké a an t ropogene t i cké ško ly , ď a l e j mul t i fak tor iá lne teór ie manž e l ov G L Ú CKOVCOV , p s y cho log ické a p sychogene t i cké teór ie , soc io log ické a soc io log is t i cké t eó r i e v r á t ane t eó r i e anómie , t eór ie subku l tú r , a k o i teór iu d i f e r encovaného učen ia .
2 . Teórie vychádzajúce zo zmeny paradigmy sociálnej deviácie, k am m o ž n o z a radiť t eór ie labeling approach, t eór ie s poč í v a j ú c e na koncep t e s ebakon t ro ly G O T T FREDSONA a H I R SCH IHO , in terakcionis t ické teór ie , t eór ie v y chádz a j ú c e z interpre ta t ívne j p a r ad igmy , t eór ie soc i á lne j kon t ro ly a p r evenc i e a n apokon v ik t imo log i cké teór ie soc i á lne j dev iác i e .
O veľmi vyda r enú k las i f ikác iu teór i í soc iá lne j dev i ác i e sa pokús i l S. L A M N E K ( [23] , 56 ) . O p o d o b n é k las i f ikác ie , p r í p . t r iedenie sa pokúša l i v iacer í (napr . H AAG . E N DRUWE I T , K ER SCHER a ďalš í ) , k las i f ikác ia L AMNEKA j e v š ak n a j p r eh ľ adne j š i a a na jvýs t i žne j š i a .
J e dnou z n a j f r ekven tovane j š í ch teór i í p okú š a j ú c i ch s a vysve t l i ť vzn ik d ev i a n t n ého správan ia j e t eór ia tzv . " n aučene j dev i ác i e " a l e bo ináč " teór ia d i f e r enc i á lnvch p r í l ež i tostí". J e j z á k l a dom j e soc i á lnoš t ruk tú rované i ndukovan i e učen ia d ev i an t n ého sp rávan ia .
Poče tné emp i r i c k é v ý s kumy soc iá lne j dev i ác i e sa na j ča s t e j š i e o r i en tu jú n a p o rovnávan ie h odno t ov e j o r i en tác ie dev ian tných skup ín obyva t e ľ s tva s o s t a t nými soc i á lny mi skup inami , n a p odm i en eno s ť soc i á lnym pros t r ed ím, na j ča s t e j š i e r od inou , "u l i cou" , rovesn íčkou skup inou , a l e i e konom i ckou s i tuác iou p r í s lu šného reg iónu . N a z ák l a d e poče tných , d l h o d obo s l edovaných z n akov sp r evádza júc i ch vzn ik soc iá lne j d ev i ác i e sú z n áme i poče t n é p oku s y p r ognózova ť dev i an tné správan ie , v zn i k t zv . d ev i an tne j ka r i é ry , osob i tne v p r í p ade m ládeže . V zn i k a j ú i poče t n é typo lóg ie , k t o r é sa p okú š a j ú ana lýzou využ ívan ia v o ľ n é ho ča su , h odno t ove j o r ien tác ie , s t upňa agres iv i ty , vzde l an i a .
F i lozo f i a 5 6 , 6
spiri tuali ty, emoc iona l i t y a mno h ý c h ďa l š í ch s l edova t e ľných ukazova t e ľov cha r ak t e r i zo va ť j e dno t l i v é s t upne a "p r ed s tupne" d ev i an t ného sp rávan ia .
Zme n a v ob las t i h odnô t a hodno tových or ien tác i í j e v ždy s p o j e n á i s n á s l ednou (s u rč i tým č a s ovým p o s u n om ) zme n o u no r i em . Ich zm e n y z a z n amenáv a j ú po č e t n é emp i r ické vý skumy v k r a j i n ách s t r e doz ápadne j Európy , umožňu j ú c e p r edpok l ada ť , ž e t i e to zmeny s a do t ýka j ú i ú z em i a S l oven ska a j e h o obyva teľ s tva . Na j č a s t e j š i e s a p o u k a z u j e na zmeny v hodno t á ch a k o us i lovnosť , d i sc ip l ína , zmyse l p r e pov innos ť , s k r omnos ť , k t o r é u s tupu jú d o po z ad i a p r e d hodno t am i a k o emanc ipác i a , r ovno s ť v p r í s tupe , a u t onóm i a , pôž i tok , sebarea l i zác ia , k t o r é n a dobúd a j ú č o r a z väčš í význam . A k o hodno t a n a v ý z n ame veľmi pods t a tne s t ráca v z á j omn á ohľadup lnos ť , k to rú j e o cho t n á v o v ý c hov e s vo j i ch det í up l a t ňovať iba p r ib l i žne š tvr t ina obyva t e ľ s tva ( [24] , 24 ) . Z n a č n e na ra s t á v ý z n am tzv. pos tmate r ia l i s t i ckých hodnô t , a kým i s ú napr . väčš í vp lyv ( o b č anov ) n a r o zhodnu t i a v lády , o ch r ana p r á v a n a s l obodu názo rov , a l e i b e zp e čno s ť o b č anov , p o k o j a po r i adok . Uved en é zmeny n e z n amen a j ú vzn ik nových hodnô t , iba zmenu v p re fe renc i i hodnô t , v ý zn amný vzo s t up a ú s t u p n i ek to rých z n i ch . Súč a sn e na ras tá i d i f e r enc i ác i a v ob las t i p re fe renc i í h odnô t a n o r i em v závis los t i o d s kup i nove j pr ís lušnost i . Na r a s t á i poče t ma r g iná lnych , p r íp . kvan t i t a t ívne b e zvýznamných skup ín s o sob i t nými a ž e x t r émnymi skup inovými hodno t am i a n o rmami . T e n t o v ý v o j m á d v a v ý z n amné rozd i e lne ná s l edky :
N a j e d n e j s t r ane s t úp a j ú inovác ia a ind iv iduá lny rozvo j , č o s a nez r i edka s t áva z d r o j om e konom i ck ého r o zvo j a spo ločnos t i . V t om to sme r e j e v las tne k a ž d á soc i á lna inovác i a d ev i an t ným sp r ávan ím , pr íp . d r u h om poz i t ívne j dev iác ie . N a d r u h e j s t r ane t ým t akme r au toma t i cky ras t ie roz sah d ev i an t n ého sp rávan ia .
O kvan t i f ikác iu soc i á lne j dev i ác i e m l á d e ž e a popu l ác i e s a pokús i l P . SAK [25 ] Z ám e r ope rac iona l i zovať soc iá lnu dev iác iu p r ed s t avu j e v ý z n amné soc io log i cké n e s e n i e , k toré súča sne nap ĺňa z á s adu angažovanos t i , l ebo po sky t u j e konk r é t ne v s t upné úda j e , k toré n e smú c hýba ť pri r i ešen í p r ob l émov o sob i t ne n a mak ro a mezo spo l o č en sk e j ú rov ni. Sak skonš t ruova l tzv . i ndex dev iác ie , ktorý s a p o h y bu j e v in tervale o d 0 36 . ř i m je hodno ta indexu vyšš i a , t ým j e dev i ác i a väčš ia . Ana l ýzou roz ložen ia dev i ác i e \ popu lác i i j e d no zn a č n e p reukáza l soc iá lnu p odm i en eno s ť po sunu o d no rmá lu a n o r ím k dev iác i i Zna čne pes imis t icky vyzn i eva v súvis lost i s o soc iá lnou dev i ác iou j e h o konš ta tovan ie , k toré ko r e š pondu j e a j s m o j ím p re svedčen ím , ž e "... n i ek to ré p rvky dev i an tne j h odno t o v e j o r ien tác ie an t i c ipu jú b udú cno s ť spo ločnos t i " . ( [26) , 121)
Záver. J e nevyhnu tné , a b y s a súča sná soc i á lna f i lozof ia , p edagog i k a i soc io lóg ia v iac otvori l i h r an i čným d i sc ip l ínám, a b y ne rez ignova l i n a p r í j em "soc iá lnych" po zna t k o v vý lučne p ro s t r edn í c tvom vlas tných , sp rav id l a emp i r i ckých vý skumov . Iba z a t akých to p odm i e nok b u d e m o ž n é reá lne rá tať s t ým , ž e soc iá lna f i lozof i a , s oc io lóg i a i p edagog ika d ok á žu dos t a točne sýt iť d isc ipl íny, k to ré u ž t r ad ične vy ch ádz a j ú z ich p o zna tkov pre to , a b y ich dokáza l i ap l i kovať v r ôznych odve tv i ach ž ivo ta spo ločnos t i , o s o b i tne pri r iešení soc i á lnopa to log ických resp . dev ian tných j a v o v (p r ávo , soc i á lna p r áca , výchova a vzde lávan ie , soc iá lna pol i t ika a pod . ) .
LITERATÚRA
[1 ] GIDDENS. A.: "Sociálne vedy a filozofia, trendy v najnovšej sociálnej teórii". In: ľilozojia. roč. 46, 1991, č. 1.
[3] ONDREJKOVIC, P. a kol.: Sociálna patológia. Bratislava, Veda, SAV 2000. [4] PARSONS, T.: The system of modern societies. Engelwood Cliffs, N. J., Prentice Hall 1971. [5] DÔRNĽR, K.: "Staatlicher GewaltVerzicht mindert BurgerGewalt". In: Albrecht, P. A.
Backes, O.: Verdeckte Gewalt Plädoyers fur eine "innere Abriistung. Frankfurt am Main 1990. s. 142250.
V
16J FRIC, P.: "Pojem 'sociálny problém' a všeobecná teória sociálnych problémov v americkej sociológii". In: Sociológia, roč. 22, 1990, č. 1, s. 2945.
[7] PAVLOK, V.: Péče společnosti o integraci občanu spoločensky nepřizpůsobených. V
Výzkumná práce. Praha, Csl. Výzkumní ústav práce a soc. veci 1989. [8] KUSÁ, Z. MACHÁČEK, L.: "14. Svetový sociologický kongres". In: Sociológia, roč. 30,
1998, č. 5, s. 521532. [9] IIIRNER, A.: Ako sociologicky analyzovať. Bratislava, IJŠI 1976. [10] TOFFLER, A. TOFFLEROVÁ, H.: Utváranie novej civilizácie. Politika tretej vlny.
Bratislava, Open Windows 1996. (Creating a new civilization. Turner Publishing, Atlanta 1995).
11 11 BALDWIN. J. M.: Social and ethical interpretations in mental development. New York 1902.
1121 DURKHEIM, E.: Sociologie a filosofie. Sociologie a sociální vědy. Praha. Slon 1998. [13] WEBER. M.: Soziologische Grundbegriffe. Tubingen, Mohr 1984. [14] WEBER, M.: Wirtschaft und Gesellschaft. Tubingen, Mohr 1972/76.
v
[15] IIIRNER, A.: Sociálna kontrola. Bratislava, Cs. výskumný ústav práce 1973. 116] 1IABERMAS, J.: Moralbexvustsein und komunikatives Handeln. Frankfurt am Main,
S u hrkám p 1983. [17] PIAGET, J.: Das moralische Ľrteil beim Kinde. Frankfurt am Main 1973 . [18] KOHLBERG, L.: I)ie Psychologie der Moralentwicklung. Frankfurt am Main 1995 . 119] REST, J.: "Morality". In: Mussen, P.H.(ed.): Handbook of Child Psychology, Vol. III.
New York, Cognitive Development 1983. s. 556629. 120] NUNNERWINKLER. G.: "Moralische Wesen moralische Motivation moralische
Ilandeln". In: Monig, M.S.(Hrsg.): Kinder und Kindheit. Soziokulturelle Mustersozialisationstheoretische Perspektiven. Miinehen, Weinheim 1996, s. 129154.
]21 ] COHEN, A. K.: "Zur Erforschung deliquenter Subkulturen". In: Sack. F.. Kônig. R. (Hrsg.): Kriminalsoziologie. Frankfurt am Main 1968. s. 372394.
] 22 ] BROWN, J. S.: "A Comparative Study of Deviation from Sexual Mores". In: American Sociological Review roč. 17. 1952, s. 135146.
[23] LAMNEK, S.: Theorien abweichenden I'erhaltens. Miinehen. W. Fink 1990. 124 ] FRIEDRIECHS. J.: Anomietendenzen und soziale Integration. Gutachten fur die
Staatskanzelei. Kiel. SchleswigHolstein 1994. ]25] SAK. P.: Proměny české mládeže. Praha. Petrklíč 2000. [26] SAK. P.: Proměny mládeže v sociologickopedagogických souvislostech. Habilitační práce.
Brno, Masarykova univerzita 1999.
Doc. PhDr. Peter Ondrejkovič, PhD. Katedra sociologie výchovy a sociologie mládeže PdF IJK Račianska 59 813 34 Bratislava SR