PREKONÁ EURÓPA PARADOX VLASTNEJ EPOCHY?* · (Prednáška, ktorá odznela v QUO VADIS, Bratislava 17. apríla 2000, usporiadateľ Ob čianske združenie Fanfáry.) ... Na vysvetlenie

FILOZOFIA Ro č 56 , 2 0 0 1 . č X

PREKONÁ EURÓPA PARADOX VLASTNEJ EPOCHY?*

SR. DOMINIKA ALŽBETA DUFFEROVÁ , O S U

SR . DOMIN IKA DUFFEROVÁ , A. : Wi l l Europe Ov e r c ome the Paradox o f Its O w n Epoch? FILOZOFIA 5 6 , 2 0 0 1 , N o 8 , p. 5 2 6

Th e paper f o cu s e s o n tw o quest ions: Can the spirit o f an e p o ch b e expressed in an appropriate f o rm? and What is the purpose o f s u ch an express ion? Th e ma in thes i s o f the paper is: A true express ion o f the spirit o f the e p o ch e make s ist pos i i lb l e t o o v e r c ome its o w n paradox. Carl Schmi t t wa s able to express the spirit o f the e p o ch in a "perfect form". Flis parameters w iden and deepen the v i e w o f the European po litical reality and unvei l the Europe's dream the es tabl i shment o f an empire T o establ ish an empire means to inaugurate myth and order the former in poet ical s en s e and the latter in the s en s e o f a large room Th e n ew room is not t o b e l ooked for in space or o n another planets , not e v en in another cont inents W e have to d i s cover the n e w d imens ion o f Europe and to mak e u s e o f it Th i s impl i e s the mob i l ization o f all European nat ions as we l l as an engaged search ing for its identitv s e en as the se izure o f everything external. "More pol i t ics , l ess trade" su ch wou ld be Schni tťs respond to international forms o f modern imperia l i sm

*

U vod . N a úvod chcem ci tovať Lukáša z o Skutkov apoštolov (16 . 910) : "Pre jd i d o Macedónska a p omôž nám!" Ide tu o Pavlovo videnie, v k torom ho Macedon i a n pozýva d o svo je j kra j iny. Pavol počúvol j e h o výzvu, a tak p o prvýkrát vkročil na európsky kontinent. Náde jou p re Európu pred dvoma t is ícročiami sa s talo zves tovanie evanje l ia , prij a t i e evanje l ia a š írenie evanje l ia z a j e j hranice. A dnes? Ako by sme mohl i charakter izovať ná š kont inent? J e t o vypočí tavosť so súmrakom ľudských hodnôt , a le a j úsvit nezadrža teľnej náde je .

Európa a j dnes vo lá o pomoc . V te j to prednáške sa n ebudeme zaoberať o tázkou , d o ake j miery j e Európa verná svo jmu poslaniu, ani n ebudeme hľadať zmyse l j e j bytia, či cieľ j e j poslania . Budeme sa zaoberať p rob lémom a hľadan ím takého por iadku a uspor iadania Európy , k toré by na jv iac naplnil i j e j byt ie a poslanie . No snou si lou a pomocou pri hľadan í b ud e Carl Schmit t a b udeme s a pohybovať v oblast i f i lozof ie po litiky a p ráva a č ias točne i v oblasti sociológie a kultúry.

Spolu s Pav lom No a c k om si mysl ím, ž e Carl Schmit t "vyjadri l ducha doby dokona lou f o rmou" ([5] , 214 ) : od "zabúdania" na č loveka c e z vyprázdnenie ľudského sveta, d e sakralizáciu a p rofanác iu sveta, stratu stredu, vyumelkované predst ieranie z áu jmu o č loveka (vše tko j e hodno tené len c e z úžitok, účel , vec) , c e z ekonomiku s vylúčením politiky a ž p o neutral izáciu spoločnost i s maskou pacif is t ických tendenci í . Car l Schmit t vytvoril syntetický pohľad n a svet a n a život v ňom, pr ičom dáva podnet tvor ivo sa podieľať na dedičs tve sku točne j f i lozof ie a neplat iť pr i tom daň ilúzii "v šemocného" ľudského rozumu.

(P rednáška , k to r á od zne l a v Q U O VAD IS , Bra t i s lava 17. apr í la 2 0 0 0 , u spo r i ada t e ľ O b č i anske zd ružen i e Fan fá ry . )

526

Moj ím c ieľom j e načr tnúť N OMO S EURÓPY v duchu Car la Schmit ta , do tvor iť h o na zák lade j e h o preds táv , formuláci í , p r inc ípov a zásad a vyhodnot iť h o z f i lozof ického hľadiska.

N omo s Eu rópy nesmieme pr i tom chápať v novodobom zmysle , a le v zmys le pôvodnom, t.j. v súvislosti s p rvým zau ja t ím kra j iny. N i e j e t o t e d a ani no rma , ani p ra vidlo, ani zákon , a le čosi , č o zasahu je d o biosféry , č o j e a koby "zákonom ž ivo ta" "tóra" ž idovský výraz , "mi losť" v kresťanskom chápan í a " rados tná zvesť" . "Neme in " znamená oddel iť , pá sť a l ebo meranie a delenie pas tvy a z t o ho vyplýva júc i POR IA DOK, "radical title". Vidi teľný nomos súvisí so za ložením miest , osád , kolóni í , k e ď sa kúsok z eme premení na POLE S ILY URČ ITÉHO POR IADKU a j e bezpros t rednou k o munikat ívnou p rávnou si lou, nie však c e z zákon.

Carl Schmit t p ren iká všetky kategór ie f i lozof ie a posvá tno j e p re n e ho n iečo viac n e ž len svet bohov . Chápe , ž e "vzťah k posvä tnému j e zák ladom ľudského exis tovania" ako t o vyjadr i l a j Mi lan S l áma v o svo jom Úvode k dejinám filozofie práva ( [7] , 16).

Mus íme si uvedomiť , ž e na pochopen ie skutočnosti nes tačí len "vedecké" skúman ie a konštatovanie, a le a j o tvorenosť voči f i lozof ickým a teo logickým "vel ič inám". A p re to si takýto pos to j vyžadu j e a j nový nomos Európy .

Opornými bodmi naše j úvahy budú : pevná z em a o tvorené more , ka t echón . veľkopriestor , pr ia teľ nepriateľ, mýtus , dej iny, dec iz ionizmus, reprezentác ia a suve renita v teórii štátu, neutral i ta a ríša. Hlavné dielo Car la Schmitta, o k toré sa op ie ram, j e Der Nomos der Erde z r. 1950. Dva prvky sú v ň om zvlášť dôleži té : z em a more . Schmitt c i tu je Goe theho : "Das Kleinl iche ist alles weggeronnen , nur Mee r und Erde haben hier Gewich t" , č o by sme mohl i preložiť asi takto: "Vše tka mal ichernosť odplávala , len mo r e a z em má ešte ne jakú váhu význam." Európa nového č a s u j e de te rminovaná dua l izmom z eme a mora . Sú t o dve e lementárne vzá jomnos t i ľudského bytia a ľudského konania, ktoré u rču jú charakter medz iná rodného p ráva a charakter vo jny . Polit ika, vo j na, mier a p rávo závisia o d priestoru a nadväzu jú naň. S nomosom z eme súvisí a j šanca zachovať a u tvárať mier .

Medzi č lovekom, č o "kráča p o zemi" (Landtreter) , a č lovekom, č o "utvára morskú penu" (Seeschaumer) , ex is tu je ustavičný rozpor . Tým to rozporom j e poznačená a j celá politika, právo, štát i práca . Z em a mo r e či voda t o sú dva z o štyroch p rvkov arché an tických filozofov.

Pri skúman í eu rópskeho č loveka j e dôleži te jš ie zaobe rať sa t ým, " k am" ide, n e ž tým, "odkiaľ" j e . Č lovek j e z redukovaný n a ob jek t a l ebo n a vec , k to ré m a j ú f unkčný charakter . A l e j e tu a j svetlo, k toré využíva širšie s fé ry f i lozof ie a k resťanske j teológie , n a jmä katol íckej . Pod ľ a Schmit ta z ák l adom Cirkvi sú d v e veci : č lovek spo ločens tvo a svet (ktorý j e dob rý a z l o v ň om j e nás ledkom hr iechu č loveka) . Schmit t t u uvádza termín "hr iech"; j e t o teologický vý raz n a označenie t a joms tva zla , k to ré závis í o d vô le a poznania č loveka. N i e j e t o akékoľvek zlo , a le z lo v e domé a dob rovoľne spáchané . To to tvrdenie m á s vo j význam, l ebo Carl Schmit t tak patr í k mys l i teľom, ktor í pod týmto zorným uhlom p rehodnocu jú svet a ľudí. Patria s em a j Pierre Bou tang s j e h o Apocalypse du désire a Paul Ricoeur . Počí tať so s labosťami a hr iechom č loveka j e p re to múdre , nie zbabe lé a l ebo tmárske . Rýdzi kresťanský pr ís tup k ž ivotu vy luču je re inkarnáciu a náuku o n e j , lebo j e t o cykl ický návrat k t omu istému. Kresťanský pohľad podč ia rku je zodpovednosť č loveka za každý j e h o čin.

F i l o zo f i a 5 6 , 8 527

Cirkev s o svo j imi d v oma p rvkami (č lovek n i e j e s ám a sku točnosť hr iechu) s a s táva nábožensky významnou tým, ž e Boh sa stal človekom. J e t o centrá lna udalosť , k torá nie náhodou del í de j iny ľudstva n a d v e časti . Mes iá š m á p r i amy vzťah k hr iechu a k o s lobo deniu o d n eho a o d j e h o nás ledkov. Mes iá š delí č a s na eón pr í tomný a budúci . Doktr ína o vtelení j e u Ca r l a Schmit ta cen t rom a východiskovým bodom: "Kresťans tvo ... j e histor ickou udalosťou nekonečne j , nepremoži teľne j , neobs iahnuteľne j j ed inečnos t i . J e t o vtelenie d o Panny." ( [10] , 9 30 )

Dej iny nespoč íva jú v his tor ickom č ine ľudske j vô le a ľudského rozumu. Nový zákon nie j e výzvou na historickú akciu , a le na pokánie . Dej iny , t o j e "zaradenie sa večného d o prietoku ča sov" c e z svedectvo, prost redníc tvom "zakorenenia d o duchap l nosti zeme, c e z nedosta tok a bezmocnosť , c e z náde j a dôs to jnosť naše j exis tencie" ([10], 931) .

Tendenc ia k ničote s a z d á byť logická, a l e j e t o fa lošná konklúzia . He idegger tvrdí , ž e exis tovať znamená udržať sa uprostred ničoty. To t o "udržať s a " j e viac n e ž "nič" , lebo pôvod "udržania s a " j e v Bytí. Človek teda t iahne k bytiu, a nie k ničote. Zakús i ť nepr í tomnosť mô ž e iba ten, k to zakúsil pr í tomnosť. U Heideggera j e bytie to tožné s pr í tomnosťou. T i e ž rozl išuje medzi "uznať" a "poznať" . Poznať znamená chápať niečo podľa svoj ich ideí, predstáv a tď. Poznanie pre to nedovol í , aby veci boli pred č lovekom také, a k é v skutočnost i sú. Ten to vyumelkovaný svet ideí nezodpovedá na jh lbš ím pot rebám a túžbam č loveka . P re č loveka dneška j e omnoho "dôleži te jš ie" hľadať o d poveď na o tázku "Na čo?" a k o na o tázku "Prečo?" . J e t o však len obyča jná pasca , mylný názor . A k o m á teda č lovek dos iahnuť ( svo je ) Byt ie?

Schmit t odpovedá , ž e súčasný č lovek h o môž e dos iahnuť AK TOM ROZHODNU TIA. v k torom on sám urču je svo je "Ur je tz t" (prateraz) , ako a j svo ju budúcnosť v nadväznost i na večnosť . Ča s j e tu t eda na "uskutočnenie" byt ia č loveka a činí h o doko nalým pre s lávu a nedokona lým pre zatratenie. V čase robí č lovek svo j e rozhodnut ia , ktoré usku točňu je oč is teným pr ianím (Činiť j e d i n e Božiu vôľu) a vys tupu je š i kmým "pohybom" k Bohu. Ten to š ikmý pohyb j e kontemplác ia a imitácia zab i tého Baránka v milosti zas lúženej preliat ím Krvi. V te j to milosti mus íme hľadať výhodu nedos ta tku a bezmocnost i , ktoré vedú k nádej i , oproti nadbytku a všemocnost i , ktoré vedú ku skaze

Vybral i sme sa za nomosom Európy. Predpokladom j e p reskúmať v iacero oblast i , de terminovať použ ívané po jmy , vysvetl iť j ednot l ivé si tuácie, hodnot iť možnos t i a vybrať opt imálne r iešenia návrhu.

Zem a právo . Typ ické p re Európu j e to , ž e na min imálne j p loche sa nachádza maximálna rôznosť kul túrneho dedičstva, j azykov , zvykov, mravov a rás.

Z em v mýt icke j reči j e matkou práva a ukazu je na t ro jaký koreň p ráva a spravodlivost i . Pod ľ a Schmit ta j e t o vnútorný rozmer , pevné línie a súžit ie por iadku s orientáciou (určenie polohy) . Mo r e t o j e "voľný priestor" . Zau ja t i e kra j iny , z eme j e p rvým právnym t i tulom, mo r e pr ichádza d o úvahy a ž neskôr, ked ' sa ľudské mocenské prostr iedky a pr ies torové vedomie dos táva jú na vyššiu úroveň.

Prvý nomos z eme t reba umies tniť d o pôvodného te rénneho sveta, k torý trval pr ibližne 4 0 0 rokov , od 12. d o 16. s toročia, a vytvoril p redglobálne medz iná rodné p rávo . Ďalší nomos sa začal v 16. s toročí , k eď Angl icko postúpi lo od pozemske j f o rmy exis tencie k existencii na mori a da lo podne t na vznik g lobá lneho medz iná rodného práva . N a koniec j e tu industriálna revolúcia a po t reba vytvoriť nový nomos .

528

Schmit t pri s vo jom hľadan í s kúma s t redovek a j e h o Respublicu Christianu, k torá mala svoju j edno tu , ríšu, kráľa , kňažs tvo a pápežs tvo . Rím j e mes to a mies to (v nemč ine to podľa Schmit ta zn ie podobne , to t iž Rom a Raum), k toré spá j a lo r ímske p r ávo s o stredovekým medz iná rodným p rávom. Schmit t h ľadá s topy por iadku a p r ávneho uspor iadania a k o pr íč iny rovnováhy .

RAUMORDNUNG preds tavu je pr ies torový por iadok, aký existoval v "Respubl ica Christ iana". S lovo "nomos" v pr iebehu de j ín značne strat i lo z o s vo jho významu ([2] , 2526) .

Európska de j innosť a katechón. Schmit t považu j e kresťanské k ráľovs tvo z a skutočnosť, k torá zd r žu j e a z ad ržu j e Antikris ta a označu j e h o výrazom vypož ičaným z Nove j zmluvy katechón. "Kráľovs tvo kresťanského s t redoveku t rvá t ak d lho , pok i a ľ j e ž ivá myšl ienka kat echónu." ([8], 2 9 ) Zdržan ím Antikrista, k torý sa m á ob jav i ť t e sne pred parúziou, t.j. pred d ruhým pr í chodom Krista, sa odďaľu j e koniec p r í tomného eónu , t.j. koniec sveta. Katechón ( 2 Sol 2, 10) pôsob í proti vplyvu t a j omne j moc i zla . S t redovek nikdy nesúst reďoval moc d o rúk j e d n é ho človeka. Začia tok dual i ty C i rkev svet kladie Schmit t d o 16. s toročia , hoci základy ob j avu j e u ž v 13. s toročí v šírení ar is totelovskej náuky o "societas perfec tae" . "Konf l ik t" s t redoveku sa n edá po rovnať s Bismarckovým kul túrnym bo jom , ani s f rancúzskou laicizáciou štátu, ani s mode rným štátom social istov.

U ž a j v "Respubl ica Chris t iana" pôsobia ant ické a pohanské spôsoby obnovy , reštaurácie, napríklad obnova cisárstva, ktoré j e podobné mode rnému chápaniu duchovne j sféry v začiatkoch Francúzske j revolúcie. Francúzska revolúcia patr í k veľke j parale le prvotného kresťanstva a vy j ad ru j e stav 19. storočia. S us tupovaním vedomia kat echónu us tupuje a j de j inná sila a s ňou a j de j innosť Európy. Schmit tovu f i lozof iu štátu nazýva jú mnohí an t imoderným ka t echónom. Európa stráca svo ju de j innosť napríklad tým, ž e sa na j e j území čas to odohráva jú obč ianske vo jny , pôsob í bonapar t izmus a vyč íňa p roletarianizmus, k toré vedú k neutralizácii v zovšeobecneniach . Jednot l ivé ná rody u ž ne dostávajú misiu od pápeža , zaniká t iež bo j proti nekresťanským ná rodom. Napr i ek t omu novodobé kresťanské národy sú nosi teľmi por iadku p re celý svet.

Európa j e cen t rom sveta. Štáty Európy sú povo lané vytvor iť nový európsky pr ies torový por iadok. Schmi t tov katechón sa odráža v koncepte RÍŠE pre nové uspor iadanie a por iadok sveta . Katol ícka Ci rkev j e oným "ant imoderným" ka t echónom. "R ímska cirkev j e historickou skutočnosťou ... ka t echónom. . ." ( [13] , 253) .

Napät ie medzi z emou a morom. Napä t i e medzi z emou a mo rom j e vlas tne p la netárnym napät ím medz i Východom a Západom. Exis tu je to t iž dvo j aké napät ie po lá rne SeverJuh a rovn íkové Východ Západ . T o p rvé sa nemení . Budeme sa zaobe rať len tým druhým, k toré j e pos tupné , neohraničené a j e výrazom his tor ickodialekt ického charakteru, ne jde tu o geogra f i cké napätie.

N a vysvetlenie tohto napät ia používa Schmit t IKONOGRAFIU 1 (patria sem všetky viditeľné plast ické diela, a le a j akékoľvek fo rmy vere jného a súk romného života) .

' V ý r a z si požiča l , a k o Schmi t t s ám hovor í , o d J e ana Co t tmanna . z " j eho b r i l an tného d i e l a La politique des Etcits et lew Géographie". (Pa r i s 1952. Libra i r ie A rmand Co l i n . 220 ) . In: ( | 1 5 | . 4 ) .

F i l o z o f i a 5 6 . <X 529

Jad rom opoz íc ie medz i Východom a Z áp adom j e to , ž e zat iaľ č o Východ (Starý zákon a islam) obrazy zakazu j e a sús t reďuje sa n a sluch a n a s lovo, Západ j e baštou kultu p lastiky, zrak a ob r a z sú p reň t o podsta tné . Schmit tova ikonograf ia v porovnaní s ideológiou nez jednodušu je . D o po jmu Východu za r aďu je Z em s masou pevných kra j ín , k ým k Západu patrí mo r e Atlantický a T ichý oceán a označu j e h o a k o "západná pologuľa" .

Histor ické myslenie j e myslením jed inečných situácií , j ed inečných právd ( [15] , 10) a j e dôs ledkom dia lekt ického napätia , v k to rom možno pochop iť š t ruktúru súčasného sve tového dual izmu. Podľa Schmit ta historická p ravda j e len j e d i ný r az pravdivá , a p re to radí neklásť taký dô r a z n a všeobecnú teóriu de j ín . T á j e z ameraná na j edno t l i vé udalosti ([2], 30) .

N omo s z eme vychádza z napät ia z emmore a j e výs ledkom j ed i nečne j h is tor ickej situácie, s lobodnou odpoveďou ľudí na výzvu de j ín . Dne s j e úde lom z eme technif ikácia a industrializácia. A k á by ma l a byť naša j ed inečná odpoveď na ňu?

A k o príklad uvádza Schmit t Angl icko 19. s toročia , k toré "zač ína svo ju č is to námornú exis tenciu". Nedos i ah lo t o preto, ž e by ma lo vyššiu morá lku a l ebo fyz ickú zdatnosť, a le preto, ž e uskutočni lo tranzit z o zemekont inentu na o tvorené more . Nebo l a to j e h o väčšia genial i ta , a le j e h o o dpov eď v o vhodne j dobe .

Námo rn á exis tencia vedie k uvoľneniu techniky, lebo len na mori mô ž e narásť viera v neohraničenú mo c techniky (uprostred mora , kde j e č lovek vydaný napospas pr í rodným ž iv lom, môže byť j ed inou záchranou spoľahl ivá loď, v k tore j sa plavíš) . Industriálna revolúcia ved ie nevyhnutne k nekont ro lovateľnému uvoľneniu techniky. Podľa C . Schmit ta p ráve v t om spočíva historická výzva dneška .

V čom spoč íva podľa Schmit ta táto výzva? V o zv ládnut í uvoľnenej t echniky a v hľadaní nového priestoru na naše j zemi, nie v kozme ([ 15], 25) .

Technika j e "uži točná a pot rebná" , a le m á ďa l eko od toho, aby s ama bola od poveďou na danú výzvu, lebo len uspoko ju je "stále nové potreby, vyvolávané č ias točne ňou samou" . Riešenie? T r eba hľadať v tom smere , odk iaľ pochádza vnem. ktorý m áme a podľa k torého naša zem sa akosi "zmenši la" . Hľadan ie nových priestorov dáva / r o d nove j výzve. Mus íme hľadať nové priestory na zemi , a nie inde.

Dialektická opozíc ia Východ Západ a l ebo zem mo r e plus hľadanie odpovede na túto výzvu vedie Schmit ta ku koncepci i veľkopries toru.

Veľkopries tor . Veľkopr ies tor a lebo Groftraum, a k o h o Schmit t nazýva, j e "pr iestorový po j em v oblast i p rávnych v ied" (Raumbegr i f f in der Rechtswissenschaft) [11] a súvisí s medz iná rodným p rávom. Ber ie sa d o úvahy p rob lém západne j po logule a zachovanie koncepc ie z eme a mora .

Monroeova dokt r ína ( z roku 1823) j e p rvým pr ík ladom veľkopr ies to rového princípu medz iná rodného práva . J e j podsta tou sú tri zásady: nezávislosť, nekolonizácia a neintervencia. V p rve j t ret ine dvads ia teho s toročia nas táva "univerzal izácia" t e j to

f

doktr íny (Austrá l ia a východná Azia) . Schweizer Wel twocher uvádza , ž e podľa J. L. Feuerbacha Carl Schmit t svo jou teór iou veľkopries toru b ud e znamenať pre Európu to, č o Rousseau znamena l p re Francúzsku revolúciu ([6], 401) .

Carl Schmit t z a sadzu je j a d r o te j to doktr íny d o iného ž ivo tného priestoru, d o inej de j inne j situácie, avšak v j e j imperialist ický nesfa lšovanej podobe . Amer ičan ia presadil i proti vôli Angl ičanov "výhradu k Monroeove j doktr íne" ako výhradné právo, a t o sa

530

stáva zák ladom osob i tného medz iná rodného p ráva amer ického kont inentu . V roku 1934 sa podľa Dexte ra Perkinsa tá to dokt r ína zmeni la n a imperial is t ickú doktr ínu a dopomoh la "Spo j eným š tá tom dos iahnuť svetovládu, za t iaľ č o Eu r ópa s a oci t la v t emnej kr íze" ( [11] , 18).

Pokús ime sa t e r az sústrediť n a doktr ínu z roku 1823, k to rá hovor í o veľkopr ies tore . Jadrom veľkopries toru sú tri prvky: pol i t icky vyspelý ľud, pol i t ická idea a uzavre tý veľkopriestor s vy lúčen ím cudze j intervencie. T i e to tri p rvky s a u Schmit ta vzťahu jú u ž na iné priestory, de j i nné si tuácie a zoskupenia pr iateľnepriateľ , n e ž v Mon roeove j doktríne, k torú zá roveň p resahu jú .

N a t omto mies te j e vhodné ešte p r ipomenúť , ž e prez ident Wi l son svo jho času navr hol, aby sa Mon roeova dokt r ína apl ikovala n a všetky ná rody sve ta ma l é i ve ľké v zmysle s lobodného sebaurčenia . A výs ledok? Imperial is t ická verzia pan in te rvenc ionalistickej sve tove j ideológie.

Analýza Schmi t tove j teór ie veľkopries toru (podľa J . L. Feuerbacha) a ) Téza veľkopr ies toru a veľkopr ies torového por iadku. Carl Schmit t n a zák lade

pozorovania Európy v p rve j t ret ine 2 0 . s toročia uskutočnil d v e konštatácie: pr ies torovú a jur is t ickoinšt i tucionálnu. Vysve t l íme si n a j p rv pr ies torovú konštatáciu.

Priestorová konštatác ia vychádza z o skutočnost i , ž e technika a hospodárs tvo p re kročili svo je hranice , prevráti l i ce lý ekonomický por iadok. Dochádza k hor izontá lne j a vert ikálnej komp lexne j koncentráci i podnikania . P o p rve j sve tove j vo jne pozo ru j eme skutočnú ekonomiku veľkopries toru. Pr i tom si mu s íme uvedomiť , ž e (Raum) pr ies tor nie j e to tožný s "veľkopr ies torom". Pr ies tor m á všeobecný , neutrálny, matemat ický a fyzický zmysel , za t iaľ č o veľkopr ies tor j e konkré tny koncept , his tor icky a pol i t icky situovaný, a j e t o dej innopol i t ický po j em PR ÍTOMNOST I . Veľkopr ies tor n i e j e pr i tom priestorovým zväčšen ím priestoru, a le kval i ta t ívnym vys tupňovaním, k toré obsahu j e nový rozmer dynamiku a t iež výkonnosť (Leistungsraum) ( [11] , 5). "Veľkopr ies to r j e oblasť ľudského plánovania , organizác ie a aktivity, k torá pochádza z rozs iahle j súčasne j vývojove j tendencie ." ( [11] , 7 ) J e p r inc ípom por iadku a r ozhodne j e p r ínosom p r e Európu, lebo ob sahu j e v s ebe intuíciu sveta, a p ráve pre to j e funkčný .

Schmit tov pr iestor a k o h o chápe Quari tsch j e mentá lny, nie j e a n emôže by ť prázdny, j e "mies tom akcie , t eda života , na ktorý ape lu j e " ([6], 403) , a z abezpeču j e spo j en i e poriadku a miesta. Por iadok j e právnický po j em a j e v iazaný n a mies to . Len d o priestoru, n ie n a more , to t iž mo žno vsadiť "konkré tny" NOMOS . A pre to "pr ies tor j e centrálnou o tázkou p r áva a medz iná rodného práva , t eda i pol i t iky" ([6] , 403 ) . Nás l ed kom dynamického rozmeru pr ies toru dochádza k zmenám n a j e h o s tupňoch . T en t o pohľad odsudzu j e "status q uo " jur is t icko internacional is t ického pozi t iv izmu, a k o a j štátny konšt i tucional izmus. P o d ruhe j sve tove j vo jne j e koncep t veľkopr ies toru na toľko zrelý, ž e h o právn ická v ed a mô ž e pr i j ať a "pohnúť medz iná rodným p rávom" .

Jurist icko inšt i tucionálna konštatácia . Druhý východiskový b o d t ézy Car l a Schmit ta o veľkopr ies tore s a týka štátu, k torý bo l "európskym mode l om pol i t ickej j e d noty" a ako "historický f enomén j a v " bo l vy jadren ím "špec i f ického spôsobu exis tencie urči tého ľudu v urč i tom momen t e j e h o de j ín" ([6] , 6) . Štát j e p r e j avom modern i ty a j e len j e d ným z mnohých výrazov polit iky. "Éra štátu j e však n a úpadku" ([6], 4 0 4 ) a vo l á

/

p o náhrade. Úpadok sa rozvrs tvu je n a štyri s tupne:

F i l o z o f i a 5 6 , 8 531

1. Znehodnoten ie faktu, p re k torý bo l štát za ložený; štát stratil svo j pôvodný mýtus , j e relat ivizovaný, zn ížený n a hodnotu sociá lnych skupín j e len "nás t ro jovým apará tom".

2 . Štát organicky podľaho l "polykraci i" j e dno t a j e h o vô le sa rozb í j a konf l ik tom záu jmov , neexis tu je j e dno t a rozhodovania , "depoli t izácia p rosperu je" , štát odumie r a "deteologizovaný, depol i t izovaný a neutra l izovaný".

v

3. Štát sme ru j e k evakuáci i polit iky, mizne a k o pol i t ický subjekt , pol i t ická aktivi ta sa "posúva m imo š tá tneho r ámca k iným inštanciám, ktoré nie sú opo t rebované" .

V

4 . Štát n emá dos ta tok priestoru ani miesta. Techn ika a ekonomika "zredukoval i priestor" akákoľvek exp lóz ia výkonnost i sme rom k moc i j e znemožnená" , nas táva nová éra é ra veľkopr ies toru . Podľa Feuerbacha j e Schmit tov veľkopr ies tor v t omto zmysle v po lemickom vzťahu k štátu ([6], 404405) .

Vrcho lom tézy Car l a Schmit ta j e pokladanie veľkopriestoru za pozitívny princíp medzinárodného práva. S t ručne si t o vysvetl íme.

Veľkopriestor ako pozitívny princíp medzinárodného práva Medz iná rodné p rávo vyžadu je podľa Schmit ta konkré tny por iadok právnych o s ô b

a konkrétny priestorovoter i tor iálny por iadok. N a vytvorenie opera t ívno jur i sd ikčného princípu nestačí len j a s n é geogra f ické a pr ies torové vedomie , ale t reba pr ipoj iť a j pol i t ický zmysel , lebo pr iestor a poli t ika sú neoddel i teľné. T r i áda pr iestor ľud idea veľmi výst ižne inkarnuje koncep t veľkopries toru. J eho p rvým s tupňom j e zau ja t i e k ra j iny (Landnahme) , d ruhým s tupňom j e hegemónia moci , ktorá bdie , aby poli t ická idea ovládala prís lušné územie , a na t reťom stupni t reba nechať zažiar iť " ideu", č o " n i e j e nič iné, než poli t ický pro jek t , ktorý mobi l izu je a federa l izu je" ([6], 407) .

Mus íme si uvedomiť , že veľkopries tor ako priestor, v k torom j e platný pr incíp neintervencie cudzích mocnost í , p renesený d o medz iná rodného práva , si vyžadu je "nové geoplanetárne uspor iadanie" , t.j. veľkopr ies torový por iadok. "Histor ická é ra začatá druhou svetovou vo jnou tot iž odhal i la a vyvolala vs tup makrokozmu každého d ruhu . " ([6] , 4 0 7 )

Podľa Schmit ta éra plural is t ického veľkopriestoru naplnila celú zem. Exis tu je viace ro spôsobov utvárania veľkopries torov, napríklad unilaterálne, nanútené j e d n ou kra j i nou. či bilaterálne, p r ípadne multi laterálne vytvorené zmluvou , ako napr ík lad ekonomická a co lná únia. Podmienkou j e polit ická vôľa a k o nutný pros t r iedok, č o u rču je zámer , úlohu i cieľ.

b) Agoná lna (pr iečna) d imenzia veľkopries toru. J e t o j e d n a z vlastnost í veľkopries toru.

V

Koncep t veľkopr ies toru p redpokladá poli t ický koncept . "Speci f ické p re polit iku j e rozlíšenie pr ia teľa a nepr ia teľa ." ([6] , 4 0 8 ) Veľkopr ies tor musí určiť, k to j e nepr ia teľom. Pol i t ickým nepr ia teľom j e "šéf cudz ieho pr ies toru" . Z te j to pož iadavky vyplýva a j j e h o základ , t.j. "pr incíp identity". Existencia nepriateľa vyžadu je "koexis tenciu inej pol i t ickej j edno tky" , a pre to u tvrdzuje j e dno tu polit iky. Svet polit iky nie j e univerzum, ale p lur iverzum. Carl Schmit t vypracoval svo ju ideu veľkopries toru proti intervencionizmu, expanz ion izmu a univerzal izmu. Univerza l izmus vytvára genera l i zu júce koncepty a t ie sú zbraňami intervencionizmu.

532

Schmit t nazýva genera l izu júce koncep ty "arzenálom ideológie l iberálneho pr i rodzeného p r áva a z t o ho p lynúce j ideológie r ozvo j a pok roku a p r áv č loveka" . O amer ickom imper ia l izme tvrdí , ž e n ie j e ani pol i t ikou, ani mi l i ta r izmom, s kô r ekono mikou, a ž e j e esenc iá lne "nepol i t ický" a "mierový" . O d p rve j chví le p r a cu j e s anti tézou: ekonomika proti politike. Dôkazom j e a j vý rok prez iden ta Wash ing tona : "Viac obchodu , men e j pol i t iky." ( [16] , 162)

Hegemón ia amer i ckého internacional izmu s a ž iv í v z ťahom veri teľdlžník, ľudveri teľ a ľuddlžník. J e ho l iberálnym k r édom j e ve re jný por i adok , s úk romné vlastníctvo, s lobodné voľby , t rhová ekonomika , zák ladné p r áva indivídua. Kon t ro l a? T á f ungu j e perfektne . Podr iadenosť? A j k e ď of ic iá lne nie j e ľahko vidi teľná, j e zv lášť intenzívna. Schmit t nazýva ten to j a v " l iberálnym kapital is t ickým gangs te r izmom". 2 Kri t i zu j e M M F (Medz iná rodný menový f ond ) ako nást roj moc i , našu planétu nazýva svetovým t rhom r iadeným severoamer ickým kapi ta l izmom. Veľkopr ies to r b y ma l b y ť prot ikladom imperial is t ického a univerzal is t ického expanzionizmu.

c ) Renesanc ia idey ríše v Európe . V te j to oblasti nachádzame dob ré myšl ienky Carla Schmit ta t ýka júce sa veľkopries toru. Max ima z Monroeove j doktr íny znie : "A merika Amer i č anom" a p renesená Ca r lom Schmit tom a ko OTVÁRAJÚC I akt suverénnej a imper iá lnej pol i t ickej vô le d o eu rópskeho priestoru sa s táva myš l i enkovo nevyhnutnou dedukc iou : Európa Európanom. Tú t o absolútnu ideu akosi n emožno obísť . Európa po t r ebu je vytvor iť h rádzu . Ide o pr incíp, k torý b y Európu urobil r ozhodnou a ktorý by j u zá roveň t ranscendoval : "Európa túži p o impériu ." ([6] , 4 1 ) Podobne , a k o veľkopriestor n i e j e zväčšeným pr ies torom, ani r íša n i e j e zväčšeným štá tom. Ríša n i e j e veľkopr ies torom, "ale k aždá r íša m á ne j aký veľkopr ies tor" ( [11] , 53) .

Pojem ríše medz inárodného práva . Podľa Schmit ta história medz iná rodného p r á v a j e históriou ríš. N i e štáty, a le r íše boli a sú tvorcami medz iná rodného práva . R í ša má schopnosť povzn iesť s a nad štátne ter i tórium, k to ré výlučne náleží j e d n ému ná rodu . Nové rozdelenie Z em e j e mysl i teľné len uznan ím medz iná rodného rozdelen ia p lanéty n a veľkopriestory s o z ákazom intervencie s koncep tom impéria a s de l imi tovanou j ux t a pozíciou niekoľkých poli t ických entít ( [6] , 412) . Schmit t podpo ru j e znovuuznan ie princípu nezasahovania v medz iná rodnom práve. Podľa n eho ríša b y ma la b y ť a j e "centrálnym p o jmom medz iná rodného práva" . N a vnútroš tá tnej úrovni ide o "p r ávo ľudu", t.j. j e dn ého , n a úrovni medz iná rodného p ráva ide o "medz ikomuni tá rny por i a dok" s par t ic ipáciou viacerých ná rodov .

Medz iná rodné p r ávo zah rnu j e štyri d ruhy vzťahov: 1. medz i j edno t l ivými veľkopries tormi ( n a úrovni obchodne j a ekonomicke j sféry) , 2 . medz i j edno t l ivými r íšami ( j e t o interimperiálny vzťah) , 3 . v o vnútri j e d n é h o veľkopr ies toru u rôznych ná rodov a konečne 4 . medz iná rodné vzťahy ná rodov , k to ré patr ia d o rôznych veľkopr ies torov .

Ríša sa m á s tať "uholným kameňom tohto rod iaceho s a medz iná rodného práva" . Obsahu j e nové chápan ie medz iná rodného práva , k toré vychádza z koncepc i e ľudu, "za chováva eventuá lne d imenz iu por iadku konceptu štátu, a le v k a ždom pr ípade ber ie n a seba percepciu pr ies toru a momentá lnych pol i t ických síl" ([6] , 413 ) . Dáva podne t na chápanie nutnost i ob rany kont inentá lnej identity.

2 Pozr i Feue rbach : Ca r l Schmi t t , Groftraum gegen Universcilismus. In : ( [6 ] , 411).

F i l o zo f i a 5 6 . 8 533

Imperiá lny katechón. Identita j e nevyhnutná . Car l Schmit t nazýva dôs lednú obra nu vlastnej identity (t.j. ov ládanie všetkého, č o j e ex terné) impermeabilizáciou v las tne j substancie. Suverénna identita neexis tuje , " iba ak by v n e j nebol i nijaké cudzie prímesy"! Impermeabi l izácia by bo la len au tochtónnou suvereni tou p re daný priestor . P rvým p re j avom identity j e schopnosť pomenovať. Ide tu o SYMBOL , ktorý by preds tavoval poli t ické pro jek ty (možno i prevra tné) a Schmit t tu navrhu je "R ÍŠU" impér ium, k torá by ma la byť inauguráciou mý tu a por iadku. Mý tu z hľadiska poe t i ckého a por iadku v zmys le veľkopr ies toru . Por iadok j e tvorený ideami a pr incípmi zv láš tne j intuície sveta s o z ákazom cudze j intervencie. Ríša j e za s ident i f ikačným p ro j ek tom širokého spektra . Zás luhou Mon roove j doktr íny U SA založili "neeurópsku ríšu".

Identita ríše mô ž e by ť ohrozená vojensky, ekonomicky , n a poli kultúry a l ebo d e mograf icky. Ríša mus í p re to b y ť h radbou a h rádzou proti nepr ia teľským ú tokom, mus í byť si lou, k torá "zadržu je" , mus í b y ť MOCOU , k torá s tavia prekážky a za s t avu j e nebezpečenstvo. Ríša j e t ým "ka t echónom", " ideálnou a a fekt ívnou j edno tou" , k torá začína vierou a mýtom, j e p lná života a dynamiky , j e "komuni tou viery, pol i t ickým systémom, t r anscendu júc im základom". Ríša j e me ta fo rou "idey obrany" a "veľke j idey poslania, ktoré t reba splniť" ([6]. 415 ) . V pr ípade ríše mo žno vyznačiť amity line ([8J, 5469) , pre to p r ichádza d o úvahy a j "možnosť vtelenia vol i teľného brats tva" , nie nanúteného. Podľa Feuerbacha j e r íša "v každom pr ípade fundamentá lnou me lód iou Európy" ([6], 415 ) . N a z ý v a j ú t iež "archi tektonickým pr inc ípom holoarch icke j mob i lizácie všetkých národov , k toré j u u tvára jú" .

Znovupos taven ie a znovuzaloženie Európy, "európsky preskok" a sku točná európska revolúcia závisí teda od ríše. Schmitt sa nazdáva, že Európa j e s chopná postulovať ríšu ako konšti túciu. Konštitúciu chápe ako konkré tne rozhodnut ie , k torým si európske národy us tanovia typ a existenciálnu formu pol i t ickej entity ([6] , 415) .

Európa tuší b l ízkosť zak lada júceho imper iá lneho mýtu , hoci neurči to. V meta fyz ickom zmysle RÍŠA a ko j ed i ná dokáže vytvor iť opravdivý a vlastný "európsky patr io t izmus" a d opomôc ť k "európske j revolúci i" .

A j dnes s a mnoho dobrých Európanov d á nalákať ideálmi sve tove j pol i t ickej j ednoty, ktorá z d á sa m á väčš ie sympat ie než j edno t a poli t iky v Európe. Schmit t n a / ý v a tento sklon "druhovým pat r io t izmom" a nepovažu je ho za správny.

Túžba Európy byť "treťou ces tou" j e pr í tomná. Ríša j e novým európskym NOMO SOM . Smeru j e k n emu šesťs tupňový rebrík. Dobyt ie (Landnahme) , ekonomicke privlastnenie ( Indust r ienahme) , udelenie mena (Nahme Name ) . T i e to p rvé schodíky tvor ia uzemnenie . Ďalš ie tri sú distr ibúcia, p rávne ti tuly ( tvorba, udelenie) a pas tva (we iden) a lebo ťažba . Podľa Schmit ta Európa "vďaka" d ruhe j sve tove j vo jne dosiahla len ten prvý stupeň, j e len "pas tvou" a volá sa "zónou voľne j výmeny" . Európa j e "pole neoko loniálneho vykor isťovania z eme poli t icky neutra l izovanej nás ledkom veľkého «zauja t ia» (Landnahme) d ruhe j sve tove j vo jny" ([6], 417) .

Má Európa šancu vy j s ť z o svoj ich p rob lémov a zmen iť svo j úde l? Áno , znovuzro denie Európy ako sve tove j veľmoci by sa moh lo uskutočniť j edno tnou peňažnou menou .

' " L i b r e cle t o u t e i nm i x t i o n é t r angé r e" . J e a n C a u p o d a l d e f i n í c i u i d en t i t y : " Ľ i d e n t i t é q u ' e s t

c e d 'au tre s i n o n l e s e n t i m e n t d e s a d i f f é r e n c e a f f i rm é e . " In: Discours cle la decadence, 1 9 7 8 , 5 1 .

In: ( [ 2 ] . 4 2 ) .

534

obchodom, z j edno tenou obranou a europe izovanou komunikác iou . P redpok lada lo b y t o však pos tupné zrušenie národnos tných hraníc (nie zvykov , kul túr a j a z ykov ) a integráciu (hľadanie spo ločného dob ra p r e p r í tomnosť a budúcnosť a odpus ten ie kr ívd pr í tomnost i a minulost i) v eu rópskom duchu . Znovuzroden ie Európy nie j e možn é b e z toho , aby Európa fundamentá lne nerepol i t izovala svo j pr iestor ( rozl íšenie pr ia teľ nepriateľ) , a b y sa nestala nos i teľkou zv rchovane j vô le a aby nedos iah la konsenzus .

Priateľ nepriateľ . Podľa Car l a Schmit ta rozl íšenie pr ia teľ nepr ia teľ j e f unda mentá lnym rozl íšením v poli t ike. "Druhový patr iot izmus", o k torom u ž bo la zmienka , m á veľmi neblahé nás ledky. P ráve p re nepresné rozlíšenie pr ia teľ nepr ia teľ , vrchol ia konfl ikty v obč ianskych bo joch , t r iednych rozbro joch , lebo v k ra j inách sa ume lo utvárajú nepr ia teľs tvá a ob j avu j e sa "absolútny" nepr ia teľ namies to "reálneho" .

Korene ume lého nepria teľs tva odhaľu j e Schmit t v pie t izme, k d e sa p o j em priateľstva rozšíril a j n a "pr iateľstvo s Bohom" . Mus íme tu roz l i šovať a j j a zykovo . Niektoré j a zyky ma j ú p re pr ia teľa i nepr ia teľa podobný kmeň napr ík lad s lovenč ina a románske j a zyky : pr ia teľ nepriateľ . Am i ennemi (fr . ) , am i co n emico (tal.); v iných j a zykoch s a pr ia teľ nepria teľ označu je rôzne . Nap r . v nemč ine FreundFe ind . T o druhé pochádza z "hassen" nenávidieť , spo r ( [16] , 245) . Dob r é rozl íšenie tých to po jmov j e dôleži té p re determináciu vo j ny a mieru . P re j e dných to t iž vo j na mô ž e by ť všetko, č o nie j e "priateľ", p re d ruhých zas m ie r môže znamenať všetko, č o n ie j e "nepriateľ". A predsa : "Inter p acem et bel lum nihil est med ium." P re Car la Smit ta j e práve si tuácia "nihil est med i um" veľmi dôleži tou o tázkou. A p re to Maschke ([3] , 3 2 ) vyzdvihuje v p rospech Schmi t tovho myslenia ideu, ž e "koncept nepr ia teľa p r e j avu j e opak vôle k extermináci i" . Z d á sa t o paradoxné , ale p ráve p re to j e nesmierne dôlež i té j a sne vymedz iť termíny.

Politická teória mýtu . A k o v o f i lozofi i , tak a j v poli t ike pôsob í racional i ta a iracionalita. Mýtus j e j e d i n ečná fo rma pre javu iracionality. De j iny nás poúča jú o t om, že uvedomelý rac ional izmus vedie k násiliu. Napr ík lad , kult proletariátu j e p r ípadom radikálneho systému diktatúry. Spoč íva v nove j viere v inštinkt a v inštitúciu ([16] , 9) .

Carl Schmit t upozorňu je , ž e anarchist i ma j ú väčš í vplyv n a vývo j spoločnost i , n e ž si mysl íme. P roudhon a Bakunin bojoval i proti k aždému druhu sys temat ickej j edno ty , proti cent ra l izovanej un i fo rmi te moderných štátov, prot i pa r lamentá rnym pol i t ikom, p r o ti byrokraci i . Anarchis t i p reds tavu jú reakc ie n a nezd ravé j a v y a t endenc ie spoločnost i . N a fana t izmus j e dno t y osvietenstva odpoveda jú napr íklad vyhlásením, ž e " jednota j e o t roctvom". V boj i proti intelektualizmu zamie ta jú akúkoľvek autori tu a tvrdia , ž e "ani veda n emá p ravdu a n emôže v ládnuť" . Umen i e znamená p re č loveka viac n e ž veda ( [ 1 6 ] , 1 0 ) .

Teór ia mýtu , ktorú Schmit t predkladá , vzniká n a zák lade Be rgsonove j f i lozof ie a Sore lovho myslenia , k to rého "cent rom j e teór ia mýtu" . Mu s íme j u chápať v súvislosti s i lného prot ikladu abso lú tneho racional izmu a " jeho diktatúry". Pod ľ a Schmi t ta j e dôležitá h lavne preto, "že j e t o náuka akt ívneho, bezpros t redného rozhodovan ia" a ž e pôsobí ako vyrovnáva júc i pr incíp spoločnost i , zvyknute j mnoho diskutovať , k torá par lamentar izmom st ráca schopnosť rozhodovať a udržať si svo ju rovnováhu. Sila mýtu j e v tom, že ponúka kr i tér ium zisťovania , či istý národ, skupina a tď. "má historické pos lanie a či j e h o his tor ický okamih u ž nadiš iel" ( [16] , 11). Všetky veľké morá lne

F i l o zo f i a 5 6 , 8 535

rozhodnut ia a veľké mýty pochádza jú z inštinktu života. V "bezpros t rednej intuícii" j e sila a energia n a mučeníc tvo , a k o a j odvaha s iahnuť p o násilí . Len tak môže byť ne j aký národ "motorom dej ín" . K d e možno dne s h ľadať priestor p re vytvorenie mý tu ? Podľa Sorela sú t o dve skupiny: buržoáz ia a proletariát . U p rve j j e t o s t rach o pen iaze a maje tok , u d ruhe j viera v generá lny štrajk. J e t o nový d ruh bo j a a vymáhan ia si p ráv a j e podfarbený ekonomicky .

Politická teória a teológia. A k o sa dos tať z ekonomického poľa n a pol i t ické? Schmit tova vedecká poli t ika súvisí s eschatologickou a teologickou koncepc iou . Vychádza z p o jmu kat echón, uvažu j e o Antikris tovi sv . E f ŕ éma v j e h o Sermo d i fine mundi Kázaní o konci světa a mot ivu je j u Theodo r Däuble r a j e h o Nordlicht [12] . Dej iny nie sú úplné , ústia d o ta jomstva .

Hlboké o sobné presvedčenie Car l a Schmit ta j e mot ivované a j Hobbesovou náukou , ktorá j e reakciou na konfes ioná lne obč ianske vo jny 17. s toročia. J eho suverén j e "ozdobený mýt ickým ob r azom Leviatana", j e to nepremoži teľná sila, "Wal f i sch" , v ň om sa odráža umiera júc i boh nakoniec j e t o s ám Kristus.

A ob raz Ant ikr is ta? Schmit t h o če rpá z preds táv E f r éma : "Bude všes t ranne zákerný, vše tkým s a b ud e páčiť , nebude p r i j ímať úrady, nebude n ikoho o sobne p re fe ro vať, všetci h o budú mi lovať , poko jný v k aždom ohľade , bude odmie tať odmeny , b ud e s a j a v i ť a k o pr ívet ivý voč i b l ížnemu, takže h o budú všetci chvál iť a vyhlásia: Hľa , t o j e spravodl ivý č lovek!" .

Záver . P rekoná Európa pa radox vlastnej epochy? Áno , ak uskutoční tranzit k nove j existencii . Ak dos tane pod kontrolu uvoľnenú

techniku. Podľa Schmit ta j e p ráve toto his tor ickou výzvou dneška . Ide mu o hľadanie nového priestoru na zemi, a nie v kozme. T á t o snaha ho viedla ku koncepci i veľkopries toru, súvis iacej s p rob lémom západne j po logule a zachovávan ím koncepc ie z eme am o r a , t.j. ku koncepci i , k torá nechce urobiť z Východu Západ a opačne . Ide o úsilie utvoriť a zachovať európsku identitu.

L I TERATURA

[1 ] BOUT ANG , P . : Apocalypse du désire. Par i s , Berna rd Grasse i 1979. [2] DU F FEROVÁ , A . : Nomos Európy podľa Carla Schmitta. T rnava , Do b r á kn i h a 1999. [3J MA SCHKE , G . : "Carl Schmi t t : Fo s s oyeu r d e la r épub l ique , Kron ju r i s t o u de rn i e r

c lass ique?" In : Nouvelle école, č. 44 , 1987, Sc i ence pol i t ique . [4 ] MESSOR I , V . : "Ant ikr is t" . In: Týdeník Matice cyrilometodejské. č . 33 , II. roč . , 14. s r p en

1944. [5 ] N OACK , P . : Carl Schmitt. Eine Biographie. Ber l in , F r ank fu r t am Ma i n , P ropy läen , Ve r l a g

Ulis te in G m b H 1993. 16] QUAR I T SCH , H . : Complexio Oppositorum iiber Carl Schmitt. Vo r t r äge u n d D i sku s s i on s

be i t räge d e s 28 . Sonde r s em ina r s 1986 d e r Hoch s chu l e f u r Verwal tungsvvissenschaf ten . Ber l in . S p ey e r Dun c k e r u n d Flumblot 1988.

ŕ f

[7 ] S LAMA , M . : Uvod k dejinám filosofie práva (Od antického myslení ke Kantovi). Rukop i s 1992.

[8] SCHMITT , C . : Der Nomos der Erde im Vôlkerrecht des Jus Publicum Europaeum Be r l in ,

536

Dunckc r u n d Humb l o t 1988. [9J SCHMITT , C . : Die Sichtbarkeit der Kirche. E i n e scho la s t i s che E rwägung , 71 80 . [10] S CHM ITT , C . : "Dre i S t u l en h i s to r i sche r S i nngebung . " In : Universitas, Fascikl 8, 1950 ,

927 931 . [11] S CHM ITT , C . : Vôlkerrechtliche Grossraumordnung mit ínterventionsverbot fur

raumfremde Mächte. Ein Beitrag zum Reichsbegriff im Volkerrecht. Ber l in ; Le ipz ig ; Wien , Deu t s che r Reeh t sve r l ag 1939.

1121 SCHMITT , C : Theodor Däublers "Nordlicht". Drei Studien iiber die Elemente, den Geist und die Aktualität des Werkes. Ber l in , Duncke r und Humb l o t 1991.

[131 SCHMITT , C . : Glossarium. Aufzeichnungen der Jahre 1947195J. Ber l in , He r au sgegeben von Ebenha rd von M e d em , Duncke r und Humb l o t 1991.

[14] SCHMITT , C : Land und Meer. F r ank fu r t , Ed i t ion Ma s c hk e "Hohenh e im" 1981. [ 15] SCHMITT , C . : " L a Tens i on P lane ta r i a en t r e o r i en t e y Occ i den t e y la Opos i c i ón en t r e

T i e r r a y Ma r . " In: Revista de Estudios Politicos. Mad r id , Ins t i tu to d e E s t ud i o s Po l i t i cos 1955.

[ 161 SCHMITT , C . : Positionen und Begriffe im Kampf mit WeimarSenfVersaille 19231939. Berl in , Dun ck e r und Humb l o t 1988.

[ 17] S CHM ITT , C : Rômischer Katholizismus undpolitische Form. He l le rau . Ve r l ag von J a c o b Hegn e r 1923.

118 ] SCHMITT , C . : Politische Theologie 11 Die Legende von der Frledigung jeder politischen Theologie. Ber l in . Dun c k e r u n d Humb l o t 1984.

1191 SCHM ITT , C : La Dictadura. Die Diktatur. Von den Anfängen des modernen Souveränitätsgedenkens bis zum proletarischen Klassenkampf Mun c h e n : Le ipz ig . Dun ck e r und I l umb lo t 1928.

[20] SCHMITT , C . : Cambio de Estructura del Derecho Internacionál. Con f e r e n c i a de l p ro f e so r d e la Un ive r s idad d e Berl in Dr . Ca r l Schmi t t e n el Ins t i tu to d e Es t ud io s Pol i t icos . 3 36 , 3 . Tei l s i c h ube r s chne idend mi t "D i e letzte g l obá l e L in ie" 1944. Mad r i d . J u n i o 1943. A n h a n g (Anexo ) aus : Rev i s t a d e Es t ud io s Pol i t icos . Vo l umen V . Mad r i d 1943 S t ruk tu r enwande l d e s Vôlke r rech tes .

sr. Domin i k a A l žbe t a Du f f e r ová , O S U Teo log i cká f aku l t a T U Kos to lná 1 Uršu l ínska 3 8 1 4 9 9 Bra t i s lava SR

F i l o zo f i a 5 6 . 8 537

PREKONÁ EURÓPA PARADOX VLASTNEJ EPOCHY?* · (Prednáška, ktorá odznela v QUO VADIS, Bratislava 17. apríla 2000, usporiadateľ Ob čianske združenie Fanfáry.) ... Na vysvetlenie

Documents