Program celoživotného vzdelávania Projekt ECETA: NAFORFILL číslo 190631-LLP-2010-1-SK- KA1ECETA Názov projektu: Národné fórum ako nástroj zlepšenia Stratégie celoživotného vzdelávania Výskumná správa z empirického prieskumu Vypracovala: PhDr. Daniela Kešelová Bratislava, november 2011
85
Embed
Názov projektu: Národné fórum ako nástroj zlepšenia ...web.saaic.sk/naforfil/modules/dokumenty/Prieskum_NAFORFIL_sprava_final.pdf · spolo čenské a ob čianske kompetencie,
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Program celoživotného vzdelávania
Projekt ECETA: NAFORFILL číslo 190631-LLP-2010-1-SK-KA1ECETA
Názov projektu: Národné fórum ako nástroj zlepšenia Stratégie celoživotného vzdelávania
2.2 Situácia v oblasti celoživotného vzdelávania a celoživotného .......................................................... 24
poradenstva (CŽV a CŽP) ............................................................................................................................ 24 2.2.1 Zabezpečovanie CŽV u občanov s dôrazom na CŽV občanov so zdravotným postihnutím ............. 24 2.2.2 Využívanie moderných foriem vzdelávania ...................................................................................... 30 2.2.3 Názory a postoje na CŽV a CŽP ....................................................................................................... 31
2.3 Monitoring a prognózovanie vzdelávacích potrieb ............................................................................... 36
2.4 Systém riadenia kvality vo formálnom a neformálnom vzdelávaní .................................................... 40
2.5 Zamestnateľnosť, pripravenosť pre trh práce ..................................................................................... 43
2.6 Prepojenosť subsystémov a uznávanie výsledkov ................................................................................ 48 2.6.1 Prepojenosť subsystémov celoživotného vzdelávania ....................................................................... 48 2.6.2 Uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa ..................................... 49
2.7 Motivácia k účasti na ďalšom vzdelávaní .............................................................................................. 52
2.8 Poradenské služby ................................................................................................................................... 56
2.9 Štatistické údaje o CŽV a CŽP .............................................................................................................. 58
2.10 Dokument Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva ................................. 59
2
ZÁVERY ............................................................................................................................ 60 Situácia v oblasti celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva (CŽV a CŽP) ......................... 60 Monitoring a prognózovanie vzdelávacích potrieb ..................................................................................... 63 Systém riadenia kvality vo formálnom a neformálnom vzdelávaní ............................................................ 64 Zamestnateľnosť, pripravenosť pre trh práce ............................................................................................. 65 Prepojenosť subsystémov a uznávanie výsledkov ...................................................................................... 67 Poradenské služby ...................................................................................................................................... 68 Motivácia k účasti na ďalšom vzdelávaní ................................................................................................... 69 Štatistické údaje o CŽV a CŽP ................................................................................................................... 70 Dokument Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva ........................................... 71
ODPORÚČANIA ............................................................................................................... 72 Situácia v oblasti celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva (CŽV a CŽP) ......................... 72 Monitoring a prognózovanie vzdelávacích potrieb ..................................................................................... 75 Systém riadenia kvality vo formálnom a neformálnom vzdelávaní ............................................................ 76 Zamestnateľnosť, pripravenosť pre trh práce ............................................................................................. 76 Prepojenosť subsystémov a uznávanie výsledkov ...................................................................................... 77 Motivácia k účasti na ďalšom vzdelávaní ................................................................................................... 78 Poradenské služby ...................................................................................................................................... 79
Príloha A ........................................................................................................................................................ 80
Príloha B ......................................................................................................................................................... 81
Príloha C ........................................................................................................................................................ 83
ZDROJE ............................................................................................................................. 84
3
Vysvetlivky skratiek
AOTP – aktívne opatrenia trhu práce
CŽV – celoživotné vzdelávanie
CŽP – celoživotné poradenstvo
FV – formálne vzdelávanie
IĎV – inštitúcie ďalšieho vzdelávania
IU – informálne učenie sa
NAFORFIL – Národné fórum ako nástroj zlepšenia stratégie celoživotného
vzdelávania
NV – neformálne vzdelávanie
PA – personálne agentúry
SOŠ – stredná odborná škola
SŠ – stredná škola
Úrad PSVaR – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
VŠ – vysoká škola
Zoznam grafov
Graf 1: Prevažné zameranie školy/fakulty
Graf 2: Stupeň a druh školy
Graf 3: Veľkosť podniku
Graf 4: Najvýznamnejšie SK NACE
Graf 5: Status na trhu práce
Graf 6: Najvyššie ukončené vzdelanie
Graf 7: Vybrané znevýhodnené skupiny na trhu práce
Graf 8: Pracovná pozícia
Graf 9: Štruktúra respondentov podľa rodinného stavu
Graf 10: Realizácia ďalšieho vzdelávania na stredných školách a vysokých školách v
ostatných 2 rokoch
Graf 11: Realizácia vzdelávania v ostatných 2 rokoch
Graf 12: Spolupráca s úradmi PSVRaR pri vzdelávaní UoZ
Graf 13: Zúčastňovanie sa vzdelávania
Graf 14: Rozhodujúca možnosť pri výbere kurzu u jednotlivcov
4
Graf 15: Vývoj účasti populácie 25 – 64 ročných na vzdelávaní a príprave v rokoch
2002 – 2010 na Slovensku (v %)
Graf 16: Porovnanie účasti populácie 25 – 64 ročných na vzdelávaní a príprave
v roku 2010 na Slovensku a v ostatných európskych krajinách (v %)
Graf B1: Realizácia ďalšieho vzdelávania na školách z hľadiska kraj
Graf B2: Realizácia ďalšieho vzdelávania na školách z hľadiska zamerania školy
Graf B3: Rozhodujúca kvalifikácia pre získanie zamestnania z pohľadu zamestnávateľov
a jednotlivcov
Zoznam tabuliek
Tabuľka 1: Rodová príslušnosť
Tabuľka 2: Hodnotenie postojov zamestnancov ku vzdelávaniu
Tabuľka 3: Plánovanie vzdelávania v ostatných 2 rokoch u zamestnávateľov
Tabuľka 4: Plánovanie vzdelávania ostatných 2 rokoch u IĎV
Tabuľka 5: Postoj k existujúcemu systému akreditácie učebných/študijných odborov
u škôl
Tabuľka 6: Hodnotenie systému akreditácie a riadenia kvality
formou certifikácie u IĎV (v %)
Tabuľka 7: Spolupráca so školami v regióne u zamestnávateľov
Tabuľka 8: Hodnotenie prepojenia systémov formálneho a neformálneho vzdelávania
a informálneho učenia sa u škôl
Tabuľka 9: Hodnotenie prepojenia systémov FV, NV, IU u IĎV
Tabuľka 10: Hodnotenie motivačných nástrojov k účasti na vzdelávaní u
zamestnávateľov
Tabuľka 11: Najvýznamnejší motív ku vzdelávaniu sa u verejnosti podľa IĎV
Tabuľka 12: Najväčší motivátor k účasti na vzdelávaní u jednotlivcov
Tabuľka 13: Využívanie služieb poradcu žiakmi/študentmi, resp. ich rodičmi u škôl
Tabuľka 14: Spätná väzba o počte absolventov školy, ktorí sa uplatnili na TP
Tabuľka 15: Prístup k štatistickým údajom o CŽV a CŽP
Tabuľka A1: Štruktúra výskumných súborov podľa kraja SR
Tabuľka A2: Informovanosť o dokumente Stratégia CŽV a CŽP
5
Úvod
Výskumná správa je výstupom empirického prieskumu celoživotného vzdelávania
a celoživotného poradenstva, ktorý sa realizoval v rámci projektu Národné fórum ako
nástroj zlepšenia stratégie celoživotného vzdelávania (NAFORFIL).
Vychádzajúc z internetovej stránky projektu, medzi hlavné ciele projektu patrí
aktualizovať Stratégiu celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva na
Slovensku (ďalej len Stratégia), podporiť jej implementáciu a podporiť jej prepojenie na
stratégie na európskej úrovni. Prínosom projektu má byť aj zvýšenie povedomia verejnosti
o celoživotnom vzdelávaní a celoživotnom kariérnom poradenstve a „lepšia koordinácia v
procese implementácie národných stratégií celoživotného vzdelávania prostredníctvom
vytvorenia fóra a realizovaním ďalších aktivít“.
Je všeobecne známe, že vzdelávanie, vzdelanie, dostatok zodpovedajúcich
vedomostí a zručností, prístup k informáciám umožňuje človeku rozvíjať sa po profesijnej
i osobnostnej stránke, získať a udržať si zamestnanie a podieľať sa na spoločenskom
a hospodárskom živote. Význam vzdelávania počas celého života človeka zdôrazňuje
Memorandum o celoživotnom vzdelávaní (2000, s. 9): „Vzdelávanie a odborná príprava
pomáha udržiavať hospodársku konkurencieschopnosť a zamestnateľnosť a zároveň je
najlepším spôsobom boja so sociálnym vylúčením.“ Uvedené tvrdenie podporuje aj
Britský Chartered Institute of Personnel and Development (2001), ktorý považuje
vzdelávanie, za rozhodujúci proces v podnikoch a organizáciách. Výsledkom vzdelávania
u zamestnancov je ich zvýšená adaptabilita a zamestnateľnosť. V prípade podniku je to
zvýšená efektívnosť a udržateľnosť organizácie (In Armstrong, 2007). Význam
vzdelávania podčiarkuje aj fakt, že ako uvádza Armstrong (2007), vzdelávanie zvyšuje
Realizácia rozsiahleho empirického prieskumu bola v projekte NAFORFIL
považovaná za najlepší spôsob, ako zistiť aktuálny stav implementácie jednotlivých priorít,
cieľov Stratégie celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva v realite
v Slovenskej republike.
Správa prináša výsledky dotazníkového zisťovania v súboroch stredných
a vysokých škôl, zamestnávateľov, inštitúcií ďalšieho vzdelávania, personálnych agentúr
a jednotlivcov z radov záujmovej verejnosti a informácie z expertných rozhovorov
s odborníkmi v oblasti celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva.
6
V jednotlivých kapitolách správa odpovedá na výskumné otázky týkajúce sa
rôznych oblastí celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva a zohľadňujúce
ciele a priority Stratégie celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva z roku
2007. Tiež prináša závery a odporúčania, ktoré pre celoživotné vzdelávanie a celoživotné
poradenstvo na Slovensku, pre zamýšľanú celonárodnú diskusiu k Stratégii a pre
aktualizáciu Stratégie vyplynuli z výsledkov empirického prieskumu.
7
1. Vysvetlenie kľúčových pojmov
Celoživotné poradenstvo – „komplex poradenských služieb poskytovaných s rozličným
disciplinárnym zameraním.“ (Stratégia, 2007, s. 4)
Celoživotné kariérové poradenstvo - „pomoc jednotlivcom akéhokoľvek veku pri
rozhodovaní o otázkach vzdelávania, odbornej prípravy , voľby zamestnania a
rozvoji kariéry v ktorejkoľvek fáze ich života“. (Stratégia, 2007, s. 4)
Celoživotné vzdelávanie – nepretržité vzdelávanie vo všetkých etapách života človeka.
Dištančné vzdelávanie - vzdelávanie, pri ktorom učiteľ a študent nie sú na jednom mieste.
Komunikujú napr. prostredníctvom pošty, telefónu, e-mailu.
Dospelý účastník vzdelávania - účastník, ktorý už absolvoval svoju prípravu na povolanie
v školskom systéme a vstúpil na trh práce.
Ďalšie vzdelávanie – vychádzajúc zo Zákona o celoživotnom vzdelávaní 568/2009 je to
vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje v inštitúciách ďalšieho vzdelávania a nadväzuje na
školské vzdelávanie. Umožňuje získať čiastočnú alebo úplnú kvalifikáciu alebo doplniť,
obnoviť, rozšíriť, prehĺbiť si kvalifikáciu nadobudnutú v školskom vzdelávaní alebo
uspokojiť záujmy a získať spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti.
E-learning - vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje cez počítač. Informácie sú
sprostredkovávané cez internetový prehliadač.
Formálne vzdelávanie – „zámerná činnosť, uskutočňuje sa organizovane a štruktúrovane
vzhľadom na miesto, ciele, čas a prostriedky. Vzťahuje sa k inštitúciám určeným na
vzdelávanie a odbornú prípravu. Vedie k nadobudnutiu kvalifikácie a udeleniu oficiálne
uznávaných dokladov.“ (Stratégia, 2007, s. 4)
Informálne vzdelávanie – „prirodzená súčasť každodenného života. Na rozdiel od
formálneho a neformálneho vzdelávania sa, nemusí byť zámerné a uvedomované.
8
Vzdelávajúci sa nemusí ani rozpoznať, ako prispieva k jeho vedomostiam a zručnostiam.“
(Stratégia, 2007, s. 4)
Kľúčové kompetencie - Podľa odporúčania Európskeho parlamentu a rady z 18. decembra
2006 existuje 8 kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie (komunikácia
v materinskom jazyku, komunikácia v cudzích jazykoch, matematická kompetencia +
základné kompetencie v oblasti vedy a techniky, digitálna kompetencia, naučiť sa učiť,
spoločenské a občianske kompetencie, iniciatívnosť a podnikavosť, kultúrne povedomie
a vyjadrovanie).
Neformálne vzdelávanie – „prebieha popri hlavných prúdoch vzdelávania a odbornej
prípravy a zvyčajne nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov o získaní kvalifikácie.
Môže sa organizovať na školách mimo ich hlavnej činnosti, v organizáciách, ktoré boli
vytvorené na doplnenie programov vzdelávania vo formálnom systéme, na pracoviskách, v
záujmových organizáciách a pod.“ (Stratégia, 2007, s. 4)
Outdoor tréning, teambuilding - učenie sa prostredníctvom aktivít v prírode. Cieľom je
rozvoj ale aj diagnostika jednotlivca a rozvoj a posilňovanie väzieb vo vnútri skupiny.
Využívajú sa v ňom modelové situácie s následnou spätnou väzbou a sebareflexiou.
(wikipedia)
Rekvalifikácia - zmena kvalifikácie z jedného odboru vzdelania na úplne iný.
Schopnosti - „súbor predpokladov nutných k úspešnému vykonávaniu určitej činnosti“.
Schopnosťami mäkkého typu sú napríklad komunikatívnosť, lojálnosť, zmysel pre tímovú
prácu, zodpovednosť, etika. (Palán, 1997, s. 105)
Tvrdé schopnosti (hard skills) - kvalifikácia a prax (Palán, 1997, s. 105).
Mäkké schopnosti (soft skills) - napríklad komunikatívnosť, lojálnosť, zmysel pre
tímovú prácu, zodpovednosť, etika. (Palán, 1997, s. 105)
Vhodné zamestnanie – Podľa Zákona o službách zamestnanosti č. 5/2004 vhodné
zamestnanie prihliada na kvalifikáciu, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej
práce a zdravotný stav občana. Zároveň ide o zamestnanie, ktoré nie je kratšie ako polovica
9
z ustanoveného pracovného času (napr. minimálne 20 hodín týždenne pri 40 hodinovom
pracovnom čase týždenne).
10
2. Celoživotné vzdelávanie a celoživotné poradenstvo
v empirickom prieskume
2.1 Metodológia realizácie prieskumu
Vychádzajúc z cieľov projektu je hlavným cieľom prieskumu predovšetkým: zistiť stav
v oblasti implementácie systémov celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva
od schválenia Stratégie celoživotného vzdelávania (CŽV) a celoživotného poradenstva
(CŽP) vládou SR v zmysle uznesenia vlády SR č. 382/2007.
Za špecifické ciele prieskumu sa považuje:
- identifikovať a analyzovať implementáciu Stratégie CŽV a CŽP do praxe
- identifikovať a analyzovať názory a postoje k celoživotnému vzdelávaniu
a celoživotnému poradenstvu
- navrhnúť korekcie a aktualizáciu pre naplnenie politík EÚ v oblasti CŽV a CŽP
Výskumné otázky zohľadňujú , ale nekopírujú doslovne ciele a priority Stratégie:
1. Situácia v oblasti celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva (CŽV a CŽP)
- Akým spôsobom je zabezpečované celoživotné vzdelávanie občanov s dôrazom na
ďalšie vzdelávanie? Akým spôsobom je zabezpečované vzdelávanie občanov so
zdravotným postihnutím?
- Do akej miery sa v celoživotnom vzdelávaní využívajú vybrané moderné formy
vzdelávania (napr. e-learning)?
- Aké sú názory a postoje jednotlivcov z radov širokej verejnosti na celoživotné
vzdelávanie a celoživotné poradenstvo? Aké sú názory a postoje subjektov
formálneho a neformálneho vzdelávania a zamestnávateľov na celoživotné
vzdelávanie a celoživotné poradenstvo?
11
2. Monitoring a prognózovanie vzdelávacích potrieb
- Podľa akého „kľúča“ školy otvárajú učebné a študijné odbory?
- Ktoré faktory zohrávajú úlohu pri plánovaní vzdelávacích podujatí?
- Ktoré faktory zohrávali úlohu pri voľbe študijného/učebného odboru detí
jednotlivcov? Ktoré faktory zohrávajú úlohu u jednotlivca pri voľbe ďalšieho
vzdelávania?
3. Systém riadenia kvality vo formálnom a neformálnom vzdelávaní
- Aké sú skúsenosti vzdelávateľov s certifikáciou, akreditáciou?
4. Zamestnateľnosť, pripravenosť pre trh práce
- Ako sú vybrané skupiny občanov znevýhodnené na trhu práce pripravené na
získanie zamestnania? Ako hodnotia jednotlivé subjekty pripravenosť absolventov
škôl pre prax?
5. Prepojenosť subsystémov a uznávanie výsledkov
- Ako je hodnotená prepojenosť subsystémov celoživotného vzdelávania?
- Aké sú skúsenosti s uznávaním výsledkov neformálneho vzdelávania
a informálneho učenia sa?
6. Poradenské služby
- Aká je dostupnosť služieb CŽP? Využíva verejnosť tieto služby?
7. Motivácia k účasti na ďalšom vzdelávaní
- Ktoré hlavné motivačné nástroje k účasti na ďalšom vzdelávaní využívajú
zamestnávatelia pre svojich zamestnancov?
- Ako hodnotia dotknuté subjekty podporné motivačné nástroje k účasti na ďalšom
vzdelávaní?
- Ktoré sú hlavné motivačné faktory jednotlivcov z radov širokej verejnosti k účasti
na ďalšom vzdelávaní?
12
8. Štatistické údaje o CŽV a CŽP
- Ako hodnotia subjekty prístupnosť a obsah štatistických údajov o CŽV a CŽP?
9. Dokument Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva
- Akú informovanosť majú dotknuté subjekty o dokumente Stratégie celoživotného
vzdelávania a celoživotného poradenstva?
Prieskum sa realizoval dvomi metódami v dvoch etapách:
1. V prvej etape dotazníkovým zber údajov
2. V druhej etape expertnými rozhovormi
Dotazníkový zber údajov sa realizoval prostredníctvom 5 typov dotazníkov podľa
jednotlivých cieľových skupín:
- Dotazník pre školy (stredné a vysoké)
- Dotazník pre zamestnávateľov
- Dotazník pre inštitúcie ďalšieho vzdelávania
- Dotazník pre personálne agentúry
- Dotazník pre jednotlivcov
Štruktúrované expertné rozhovory s otvorenými typmi otázok boli realizované s vybranými
expertmi formou štruktúrovaného rozhovoru buď priamo „tvárou v tvár“ alebo
elektronicky zasielaním elektronickej verzie rozhovoru emailom.
Zberu údajov sa zúčastnili nasledovné výskumné súbory1:
- školy: dostupný súbor stredných a vysokých škôl v rámci SR (oslovených bolo 383
stredných škôl, 31 vysokých škôl)
- zamestnávatelia: dostupný súbor zamestnávateľov (oslovených bolo 80 zväzov a
zamestnávateľských organizácií a 161 iných subjektov - NO, OZ, UPSVaR, SRO,
MVO)
- inštitúcie ďalšieho vzdelávania: dostupný súbor (oslovených bolo 104 inštitúcií )
1 Zdroj údajov o počte oslovených subjektov: Priebežná správa projektu: National Forum as tool for improving LLL strategies za obdobie 1. 3. 2011 – 30. 6. 2011.
13
- personálne agentúry (neštátne sprostredkovateľne zamestnania): dostupný súbor
(oslovených bolo 102 personálnych agentúr)
- jednotlivci: dostupný súbor z radov verejnosti (predovšetkým pedagogickí pracovníci,
študenti, rodičia žiakov/študentov)
Expertné rozhovory boli zrealizované s 8 expertmi na celoživotné vzdelávanie
a celoživotné poradenstvo z radov vzdelávateľov, výskumníkov, tvorcov politík a
predstaviteľov zamestnávateľov, a to prostredníctvom štruktúrovaných rozhovorov
s otvorenými otázkami, ktoré anketár kládol buď formou „tvárou v tvár“ (face-to-face)
alebo z časových a priestorových dôvodov zasielal otázky e-mailom.
Spôsob realizácie dotazníkového zberu údajov
Zber údajov prostredníctvom dotazníkov prebiehal elektronicky cez internetovú stránku
projektu. Dotazníky boli vytvorené pre každý výskumný súbor zvlášť a obsahovali otázky
identifikačného, faktického a postojového charakteru. Otázky boli špecifické pre jednotlivé
výskumné súbory ako aj spoločné pre všetky výskumné súbory. Použité otázky boli
predovšetkým uzavreté - dichotonomické, otázky s viac ako dvomi voľbami odpovede,
škály. Respondenti mali možnosť voľby jednej odpovede alebo viacnásobnej voľby
odpovede (výber viacerých odpovedí na jednu otázku). V prípade viacnásobnej voľby
odpovede môže byť súčet percent vyšší ako 100. Vybrané uzavreté otázky boli doplnené
otvorenými otázkami na voľné vyjadrenie sa respondenta. Na konci dotazníka bola otázka
postojového charakteru, na ktorú respondenti mali možnosť vytvorenia voľnej odpovede.
Čas realizácie prieskumu: prieskum sa realizoval v mesiacoch jún až september 2011.
Údaje z dotazníkových prieskumov boli spracované v štatistickom softvéri SPSS for
Windows, verzia 15.0. Analýza údajov sa realizovala prvostupňovým a druhostupňovým
triedením premenných. Odpovede z expertných rozhovorov boli kategorizované
a zosumarizované do uceleného textu expertných vyjadrení.
2.1.1 Základná charakteristika výskumných súborov
Celý prieskum je charakteristický nízkou návratnosťou dotazníkov, čo je bežný jav pri
zbere údajov prostredníctvom internetu. Vyradené boli iba dotazníky, ktoré napriek
registrácii na účasť v prieskume neobsahovali žiadnu odpoveď.
14
Zo súboru škôl sa registrovalo na účasť v prieskume 94 inštitúcií. 5 dotazníkov bolo
vyradených.
V súbore zamestnávateľov sa na vypĺňanie dotazníka registrovalo 35 subjektov. 8
dotazníkov bolo vyradených.
Z oslovených inštitúcií ďalšieho vzdelávania sa do prieskumu registrovalo 27 inštitúcií.
Vyradené boli 4 dotazníky.
Zo súboru personálnych agentúr bola zaznamenaná najnižšia návratnosť. Registrovali sa 4
agentúry. Žiadny dotazník nebol vyradený. Výsledky empirického zisťovania sa
u personálnych agentúr pohybujú v rovine individuálnych údajov.
Na prieskum tiež reagovalo 42 respondentov zo súboru jednotlivcov. V ich prípade bol
vyradený 1 dotazník.
Výsledné veľkosti výskumných súborov sú nasledovné:
- Školy: 89 respondentov
- Zamestnávatelia: 27 respondentov
- Inštitúcie ďalšieho vzdelávania: 23 respondentov
- Personálne agentúry: 4 respondenti
- Jednotlivci: 41 respondentov.
Ide o dostupné súbory, čiže o súbory, ktoré neboli reprezentatívne. Z tohto dôvodu ako aj
z dôvodu nízkych početností bola pri vyhodnocovaní údajov použitá iba deskriptívna
štatistika.
Školy
Vo výberovom súbore škôl boli zastúpené subjekty zo všetkých krajov SR.
Z Bratislavského kraja bola takmer jedna štvrtina škôl (24,7%). Druhé najväčšie zastúpenie
respondentov z radov škôl mal Žilinský kraj (16,9%). Nasledovali Nitriansky kraj (15,7%),
Košický kraj (11,2%), Banskobystrický (10,1%). Z Prešovského a Trenčianskeho kraja
bola necelá jedna desatina škôl (9%). Najnižšie zastúpenie škôl mal Trnavský kraj (3,4%).
Drvivá väčšina škôl bola štátna alebo verejná (95,5%). Zastúpené boli aj súkromné a
cirkevné školy v absolútnom počte 2 od každého - súkromného aj cirkevného
zriaďovateľa.
15
Z hľadiska zamerania mali najvyššie zastúpenie školy technické (40,4%). Necelú jednu
štvrtinu (23,6%) tvorili školy spoločenskovedného zamerania. Poľnohospodársko-lesnícke
a veterinárne školy a školy všeobecného zamerania tvorili 11,2% respondentov. Menej ako
jednou desatinou boli zastúpení školy zdravotnícke (7,9%) a vojenské a bezpečnostné
(3,4%). Jedna škola bola prírodovedného zamerania a jedna škola svoje zameranie
neuviedla.
Graf 1: Prevažné zameranie školy/fakulty
Spomedzi stredných škôl boli v najvyššej miere zastúpené stredné odborné školy. V
celkovom súbore škôl tvorili 41,6%. Ostatné druhy stredných škôl boli zastúpené menej
ako jednou desatinou. Vysokých škôl bolo v súbore 37,1%. Znázornenie štruktúry škôl
podľa ich druhu a stupňa prináša nasledujúci graf.
0
9
18
27
36
45
%
zameranie
16
Graf 2: Stupeň a druh školy
Zamestnávatelia Spomedzi zamestnávateľov, ktorí odpovedali na otázky z dotazníka (N=27), takmer dve
tretiny boli z Bratislavského kraja, jedna štvrtina zo Žilinského kraja a po jednom
odpovedali podniky z Trenčianskeho, Banskobystrického a Košického kraja.
Graf 3: Veľkosť podniku
0
9
18
27
36
45
Strednáodborná škola
Akadémia(pedagogická
a sociálna,hotelová,obchodná)
Strednázdravotnícka
škola
Strednápriemyselná
škola
Strednáumelecká
škola
Špeciálnastredná škola
Gymnázium Spojená školaVysoká škola,fakulta
univerzity
%
41%
18%
41%
0 - 19 zamestnancov 50 – 249 zamestnancov 250 a viac zamestnancov
17
Zastúpenie malých a veľkých podnikov bolo vyrovnané (40,7%). Necelú jednu pätinu
tvorili stredné podniky. Dve tretiny podnikov bolo domácich, necelých 15% zahraničných
a takmer 19% uviedlo inú formu vlastníctva. Takmer tri štvrtiny (74,1%) zamestnávateľov
bolo zo súkromného sektora, z verejného bolo 25,9%.
Takmer 30% tvorili podniky z oblasti priemyselnej výroby, 11% boli zastúpení
zamestnávatelia z oblasti vzdelávania a ostatných činností. Na dotazník odpovedali po dva
podniky z odvetvia stavebníctva, dopravy a skladovania, finančných a poisťovacích
činností a verejnej správy a obrany, povinného sociálneho zabezpečenia. Po jednom sa
prieskumu zúčastnili podniky z odvetvia poľnohospodárstva, dodávky elektriny a plynu,
administratívnych a podporných služieb, zdravotníctva a sociálnej pomoci a činnosti
exteritoriálnych organizácií a združení.
Graf 4: Najvýznamnejšie SK NACE
Inštitúcie ďalšieho vzdelávania
Z oslovených subjektov sa prieskumu sa zúčastnilo 23 inštitúcií ďalšieho vzdelávania.
Zastúpené boli všetky kraje v SR okrem Nitrianskeho. V absolútnych číslach 7 inštitúcií
0
10
20
30%
18
bolo z Bratislavského kraja, 4 z Banskobystrického, po 3 zo Žilinského a z Košického a po
2 z Trnavského, Trenčianskeho a Prešovského.
Personálne agentúry
Prieskum medzi personálnymi agentúrami bol charakteristický veľmi nízkou návratnosťou
dotazníkov. Zo 102 oslovených agentúr na otázky v dotazníku odpovedali iba štyri (z toho
tri boli z Bratislavského kraja a jedna zo Žilinského kraja). Údaje v analýze personálnych
agentúr pohybujú v individuálnej rovine a výsledky nie je možné zovšeobecniť na celý
súbor personálnych agentúr.
Z hľadiska vykonávaných činností dve agentúry realizovali výber a vyhľadávanie
zamestnancov výlučne na základe objednávky zamestnávateľa. Jedna agentúra sa
sústreďovala iba na dočasné prideľovanie zamestnancov a jedna agentúra realizovala
kombináciu všetkých troch činností, konkrétne výber a vyhľadávanie zamestnancov
výlučne na základe objednávky zamestnávateľa, sprostredkovanie zamestnania za úhradu a
dočasné prideľovanie zamestnancov.
Dve agentúry, ktoré robia výber a vyhľadávanie zamestnancov výlučne na základe
požiadavky zamestnávateľa, obsadzujú pozície top manažérov, stredných aj líniových
manažérov/špecialistov. Jedna agentúra sa sústreďuje iba na pozície pre stredný a líniový
manažment.
19
Jednotlivci
Tabuľka 1: Rodová príslušnosť
počet %
žena 23 56,1
muž 15 36,6
neuvedené 3 7,3
spolu 41 100,0
Na otázky v dotazníku pre jednotlivca odpovedalo spolu 41 respondentov. V súbore
jednotlivcov bola prevalencia žien, ktoré tvorili viac ako polovicu respondentov v danom
súbore (56,1%). Muži tvorili 36,6% a traja respondenti na otázku ohľadne rodovej
príslušnosti neodpovedali.
Na otázku ohľadne veku neodpovedali 4 respondenti. Z uvedených odpovedí vyplynuli
nasledovné zistenia. Priemerný vek respondentov bol 45,35 rokov, stredová hodnota sa
pohybovala v úrovni 45 rokov. Najvyšší počet respondentov mal 59 rokov. Najmladší
respondent mal 26 rokov, najstarší 65 rokov.
V súbore boli zastúpení respondenti zo všetkých krajov okrem Trnavského kraja, výraznú
prevahu však mali obyvatelia Bratislavského kraja. Na základe uvedených odpovedí sa
zistilo, že obyvatelia Bratislavského kraja tvorili viac ako polovicu respondentov vo
výskumnom súbore (55%). Druhé najvyššie zastúpenie mal Žilinský kraj (17,5%). Z
Prešovského kraja bolo 12,5% respondentov, z Banskobystrického 7,5% a individuálne bol
zastúpený Trenčiansky kraj, Nitriansky kraj a Košický kraj.
Zo zistených údajov vyplynulo, že viac ako tri štvrtiny respondentov (79,5%) pracovali
ako zamestnanci buď na pracovnú zmluvu alebo dohodu o mimopracovnom pomere. Šiesti
respondenti bolo samostatne zárobkovo činné osoby a po jednom boli zastúpení študenti a
poberatelia starobného, resp. predčasného starobného dôchodku.
20
Graf 5: Status na trhu práce
Drvivá väčšina respondentov (84,6%) mala ukončené vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa.
Individuálne boli zastúpení respondenti so stredným odborným vzdelaním s maturitou,
stredným všeobecným vzdelaním s maturitou a vysokoškolským vzdelaním 1. stupňa.
Traja respondenti mali vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa. Vo výskumnom súbore neboli
zastúpení respondenti s nízkymi stupňami vzdelania - bez vzdelania, so základným
Graf 7: Vybrané znevýhodnené skupiny na trhu práce
0
45
90
stredné odborné smaturitou
stredné všeobecné smaturitou
vysokoškolské 1.stupňa
vysokoškolské 2.stupňa
iné
%
0
20
40
60
80
osoba so zdravotným postihnutím osoba staršia ako 50 rokov nepatrí do žiadnej z vybranýchznevýhodnených skupín na TP
%
22
Ako znázorňuje predchádzajúci graf, viac ako dve tretiny respondentov nepatrili podľa
vlastného vyjadrenia do žiadnej vybraných znevýhodnených skupín na trhu práce2.
Približne jedna štvrtina boli osoby staršie ako 50 rokov a dvaja boli respondenti so
zdravotným postihnutím.
Graf 8: Pracovná pozícia
Z hľadiska pracovnej pozície boli v najvyššej miere zastúpení vedeckí a odborní duševní
zamestnanci (35,9%) a vedúci a riadiaci zamestnanci (33,3%). S odstupom nasledovali
technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci a zamestnanci v príbuzných odboroch
(20,5%). Jednu desatinu tvorili nižší administratívni zamestnanci (10,3%). Pozície
robotníckych zamestnancov a pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov neboli v
súbore zastúpené.
Z hľadiska rodinného stavu viac ako polovica respondentov (56,4%), ktorí uviedli
odpovede, žila v manželstve. Necelá jedna tretina (30,8%) bola slobodná. Štruktúru
respondentov podľa rodinného stavu znázorňuje nasledujúci graf.
2 V prieskume bola zisťovaná prípadná príslušnosť jednotlivcov k vybraným znevýhodneným skupinám na trhu práce, konkrétne absolventi škôl do 25 rokov veku maximálne do 2 rokov od skončenia školy, osoby so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaní (nezamestnaní po dobu 13 mesiacov a viac) a osoby staršie ako 50 rokov.
0
10
20
30
40
vedúci a riadiaci zamestnanci vedeckí a odborní duševnízamestnanci
technickí, zdravotnícki,pedagogickí zamestnanci a
zam. v príbuzných odboroch
nižší administratívnizamestnanci (úradníci)
%
23
Graf 9: Štruktúra respondentov podľa rodinného stavu
Približne dve tretiny respondentov (64,1%) uviedli, že majú deti. Vek detí z hľadiska
školskej dochádzky bol rôznorodý od detí, ktoré ešte nechodia do školy až po deti v
pracovnom pomere. Najvyšší počet respondentov mal deti na druhom stupni základnej
školy v 6. až 8. ročníku. Deti v období voľby strednej školy a teda odboru ďalšieho štúdia a
povolania (v 9. ročníku základnej školy) nemal žiadny respondent. Deti vo veku štúdia na
strednej škole (okrem posledného ročníka SŠ) mal 1 respondent. Dvaja respondenti mali
deti v poslednom ročníku štúdia na strednej škole, a teda v období voľby ďalšieho štúdia
na vysokej škole a povolania. V dennom štúdiu na vysokej škole mali deti štyria
respondenti. Najvyšší počet respondentov (15) mal deti v pracovnom pomere.
0
20
40
60
slobodný/á vydatá/ženatý rozvedený/á vdovec/vdova
%
24
2.2 Situácia v oblasti celoživotného vzdelávania a celoživotného
poradenstva (CŽV a CŽP)
2.2.1 Zabezpečovanie CŽV u občanov s dôrazom na CŽV občanov so
zdravotným postihnutím
Školy
Z uvedených odpovedí vyplynulo, že viac ako dve tretiny stredných škôl (69,2%)
realizovali ďalšie vzdelávanie v ostatných dvoch rokoch. V podsúbore stredných škôl,
ktoré uviedli, že v ostatných dvoch rokoch ďalšie vzdelávanie realizovali (N=36),
v najvyššej miere boli uskutočňované vzdelávacie aktivity na rozšírenie, prehĺbenie
odborných poznatkov a zručností (44,6%). Predpoklad, že stredné školy budú v najvyššej
miere realizovať druhošancové vzdelávanie, sa nenaplnil. Druhošancové vzdelávanie v
podobe zvyšovania si stupňa vzdelania štúdiom v dospelosti popri zamestnaní realizovala v
ostatných dvoch rokoch jedna tretina stredných škôl. Jedna štvrtina stredných škôl tiež
uviedla realizáciu kurzov práce s PC a rekvalifikácií. Vzdelávacie programy na
zdokonalenie tzv. mäkkých schopností realizovalo približne 12% stredných škôl. Najnižšie
zastúpenie mali jazykové kurzy, ktoré realizovalo necelých 9% stredných škôl.
Z uvedených odpovedí vyplynulo, že z vysokých škôl takmer tri štvrtiny (N=20)
realizovali v ostatných dvoch rokoch ďalšie vzdelávanie. Týkalo sa predovšetkým
počítačových kurzov pre verejnosť a kurzov zdokonaľovania, rozširovania odborných
poznatkov a zručností pre verejnosť (44%). Kurzy zdokonaľovania iných zručností,
konkrétne mäkkých schopností realizovalo 40% a jazykové kurzy realizovalo 36%
vysokých škôl v rámci podsúboru vysokých škôl realizujúcich ďalšie vzdelávanie.
Približne jedna tretina vysokých škôl realizovala aj iné druhy vzdelávacích aktivít,
prevažne doplnkové pedagogické štúdium, kvalifikačné, atestačné, inovačné, špecializačné
štúdium a záujmové vzdelávanie.
25
Graf 10: Realizácia ďalšieho vzdelávania na stredných školách a vysokých školách v
ostatných 2 rokoch
Počet škôl, ktoré realizovali ďalšie vzdelávanie, do istej miery kopíroval regionálnu
štruktúru škôl (stredných a vysokých) zastúpených v prieskume a tiež štruktúru týchto škôl
podľa zamerania, viď grafy B1, B2 v prílohe B. Napríklad z hľadiska kraja najvyšší počet
škôl, ktoré realizovali ďalšie vzdelávanie, bol práve z Bratislavského regiónu, odkiaľ bol
v prieskume zúčastnený najvyšší počet škôl. Nepotvrdil sa tak predpoklad o tom, že počet
škôl, ktoré realizujú ďalšie vzdelávanie, je vyšší v Banskobystrickom, Prešovskom
a Košickom kraji – v regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti.
Čo sa týka vzdelávania žiakov a študentov so zdravotným postihnutím, na približne troch
štvrtinách stredných škôl študovali integrovaní v bežnej triede. Žiakov a študentov so
zdravotným postihnutím nemá približne jedna pätina stredných škôl, ktoré sa zúčastnili
prieskumu.
Na vysokých školách, ktoré majú študentov so zdravotným postihnutím, majú najčastejšie
vytvorený bezbariérový prístup. Pedagógovia sa tiež snažia o individuálny prístup, možný
je individuálny študijný program.
0
20
40
60
80
100
Stredné školy Vysoké školy
%áno
nie
26
Zamestnávatelia
Drvivá väčšina podnikov (96%) realizovala v ostatných dvoch rokoch vzdelávanie svojich
zamestnancov. Počet týchto podnikov bol N=24.
Graf 11: Realizácia vzdelávania v ostatných 2 rokoch
Vzdelávanie v podniku mimo pracoviska bol spôsob vzdelávania, ktorý zamestnávatelia
v podsúbore podnikov realizujúcich vzdelávanie využívali v ostatných dvoch rokoch v
najvyššej miere (66,7%). Necelá jedna tretina (62,5%) zabezpečovala vzdelávanie
zamestnancov aj formou vzdelávania na pracovisku pri výkone práce a vzdelávaním v
externej vzdelávacej inštitúcii. S výrazným odstupom nasleduje realizácia odborných stáží
v zahraničí (37,5%).
V najvyššej miere (83,3%) zamestnávatelia realizovali vzdelávanie na rozširovanie,
prehlbovanie poznatkov a zručností v odbore, v ktorom zamestnanci pracujú. Dve tretiny
zamestnávateľov realizovalo vzdelávanie na zdokonaľovanie IKT zručností zamestnancov
a 62,5% zamestnávateľov umožňovala v ostatných dvoch rokoch zdokonaliť sa v cudzom
jazyku. Vzdelávanie na rozvoj mäkkých schopností sa realizovalo v 54,2% prípadoch.
Menej ako polovica (41,7%) zamestnávateľov realizovala vzdelávanie na rozširovanie,
prehlbovanie poznatkov a zručností nad rámec odboru, v ktorom zamestnanci pracujú. V
najnižšej miere (29,2%) sa realizovalo formálne vzdelávanie na zvýšenie si stupňa
vzdelania.
96%
4%
Áno Nie
27
Z odpovedí zamestnávateľov ďalej vyplynulo, že najčastejším zdrojom financovania
ďalšieho vzdelávania zamestnancov boli finančné zdroje podniku. Z vlastných zdrojov
podniku financovalo vzdelávanie zamestnancov 87,5% zamestnávateľov, ktorí svojich
zamestnancov vzdelávali. Ako druhé v poradí využívajú grantové schémy EÚ (58,3%). Zo
zdrojov zamestnanca je vzdelávanie financované v 12,5% prípadov. Medzi inými zdrojmi
financovania figurovali sponzorské príspevky.
Inštitúcie ďalšieho vzdelávania
Na otázku týkajúcu sa vzdelávania občanov so zdravotným postihnutím odpovedalo 19
inštitúcií ďalšieho vzdelávania. Z uvedeného počtu sedem inštitúcií má medzi účastníkmi
vzdelávania aj občanov so zdravotným postihnutím. V jednom prípade sú pre klientov so
zdravotným postihnutím organizované špeciálne vzdelávacie podujatia. Štyri inštitúcie
zabezpečia integrované vzdelávanie spolu s účastníkmi bez zdravotného postihnutia a tiež
zdravotne postihnutým klientom zabezpečia špeciálne pomôcky podľa druhu zdravotného
postihnutia. Integrované vzdelávanie s vlastnými špeciálnymi pomôckami klienta realizujú
tri inštitúcie. V jednom prípade bolo uvedené aj zabezpečovanie vzdelávania dištančne,
resp. e-learningom.
Inštitúcie mali možnosť uviesť viac odpovedí, preto niektoré inštitúcie uvádzali viacero
spôsobov vzdelávania klientov so zdravotným postihnutím. Konkrétne išlo o kombináciu
špeciálnych vzdelávacích podujatí a integrovaného vzdelávania s vlastnými špeciálnymi
pomôckami klienta a o kombináciu dištančného vzdelávania, e-learningu a integrovaného
vzdelávania s poskytnutými špeciálnymi pomôckami.
28
Prieskum zisťoval aj možnú kooperáciu IĎV s úradmi práce pri vzdelávaní uchádzačov
o zamestnanie. Viac ako polovica inštitúcií ĎV uviedla, že s úradmi práce pri vzdelávaní
UoZ nespolupracuje.
Graf 12: Spolupráca s úradmi PSVRaR pri vzdelávaní UoZ
Personálne agentúry
Jedna personálna agentúra realizovala aj vzdelávanie občanov so zdravotným postihnutím.
Zabezpečovala ho formou špeciálneho vzdelávania pre občanov so zdravotným
postihnutím a integrovaným vzdelávaním v bežnom kurze, kam si účastník so zdravotným
postihnutím priniesol vlastné špeciálne pomôcky podľa druhu svojho zdravotného
postihnutia.
Jednotlivci
Z analýzy údajov vyplynulo, že iba jeden respondent ukončil vypĺňanie dotazníka
otázkami o deťoch a už neodpovedal na otázky o svojom ďalšom vzdelávaní.
Z respondentov, ktorí pokračovali vo vypĺňaní dotazníka (N=40), drvivá väčšina (takmer
90%) uviedla, že sa ďalšieho vzdelávania zúčastňovala. Z nich približne dve tretiny tvorili
ženy a jednou tretinou boli zastúpení muži, viď graf B4 v prílohe B.
42%
58%
áno
nie
29
Graf 13: Zúčastňovanie sa vzdelávania
Títo respondenti sa v najvyššej miere (48,6%) vzdelávali na pracovisku pri výkone práce.
Ako druhé v poradí sa podľa uvedených odpovedí umiestnilo vzdelávanie mimo podniku v
externej vzdelávacej inštitúcii (40%). Vzdelávanie mimo pracoviska figurovalo v jednej
štvrtine prípadov. Odbornej stáže sa zúčastnilo takmer 23% respondentov, ktorí sa
vzdelávali. Až 60% respondentov sa profesijne a osobnostne rozvíjalo sebavzdelávaním,
samoštúdiom. Spomedzi iných foriem vzdelávania boli uvádzané predovšetkým účasť na
relevantných seminároch a konferenciách.
Stupeň vzdelania štúdiom popri zamestnaní si zvyšovalo 8 respondentov. U jednotlivcov,
ktorí uviedli účasť na ďalšom vzdelávaní, v najvyššej miere boli využívané vzdelávacie
aktivity na rozširovanie, prehlbovanie poznatkov a zručností z odboru, v ktorom pracujú
(68,6%). Nad rámec odboru si svoje zručnosti a poznatky rozširovalo, prehlbovali v
absolútnom vyjadrení štyria respondenti. V cudzích jazykoch sa vzdelával vyšší podiel
respondentov (42,9) ako v zručnostiach IKT (31,4%). V mäkkých schopnostiach sa
zdokonaľovalo 45,7% respondentov. Žiadny respondent sa v ostatných dvoch rokoch
nezúčastnil vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca a ani vzdelávania a prípravy
pre trh práce uchádzača o zamestnanie. Medzi inými druhmi vzdelávania figurovalo
záujmové vzdelávanie, konkrétne tanečné kurzy.
90%
10%
áno nie
30
Na vzdelávaní sa v ostatných dvoch rokoch nezúčastnili 4 respondenti. Na vzdelávaní sa
nezúčastnili predovšetkým z dôvodu, že sa potrebný kurz a kurz, o ktorý mali záujem,
neotvoril. Dôvodom na neúčasť vo vzdelávaní bola aj finančná náročnosť vzdelávacieho
podujatia.
Respondenti so zdravotným postihnutím sa vzdelávali formou sebavzdelávania,
samoštúdia.
Vyjadrenia expertov
Bariéry, špecializované kurzy
Z vlastných skúseností expertov vyplynulo, že vzdelávanie ľudí so zdravotným
postihnutím sa realizuje vo vyššej miere cez špeciálne vzdelávacie programy ako
prostredníctvom integrácie zdravotne postihnutého účastníka do bežného kurzu. Na druhej
strane z vyjadrení jedného z expertov z oblasti ďalšieho vzdelávania vyplynulo, že všetko
závisí od druhu postihnutia a v individuálnych prípadoch môžu vyjsť v ústrety
potenciálnemu klientovi so zdravotným postihnutím.
2.2.2 Využívanie moderných foriem vzdelávania
Inštitúcie ďalšieho vzdelávania
Z výskumných zistení vyplynulo, že v najvyššej miere (82,6%) inštitúcie ďalšieho
Graf B1: Realizácia ďalšieho vzdelávania na školách z hľadiska kraja
Graf B2: Realizácia ďalšieho vzdelávania na školách z hľadiska zamerania školy
0
4
8
12
16
20
Poč
et š
kôl
Kraj
Realizácia ďalšieho vzdelávania Počet škôl spolu
0
10
20
30
40
Poč
et š
kôl
Zameranie škôl
Realizácia ďalšieho vzdelávania Počet škôl spolu
82
Graf B3: Rozhodujúca kvalifikácia pre získanie zamestnania z pohľadu zamestnávateľov a jednotlivcov
Graf B4: Účasť na ďalšom vzdelávaní u jednotlivcov z hľadiska rodovej príslušnosti
0
9
18
27
36
45
stupeň vzdelaniazískaný v škole
vedomosti a zručnostizo vzdelávacích
kurzov
pracovné skúsenosti zpredchádzajúcich
zamestnaní
vedomosti a zručnostinadobudnuté
informálne (rodina,samoštúdium)
iné
%
zamestnávatelia jednotlivci
66%
34%
ženy muži
83
Príloha C
Mapa C: Percento dospelej populácie vo veku 25 – 64 rokov, ktorí sa zúčastňovali
vzdelávania a prípravy v roku 2010 (Eurostat)
(Eurostat)
84
Zdroje ARMSTRONG, M. 2007: Řízení lidských zdrojů. Praha : Grada Publishing. 789 s. Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie – Európsky referenčný rámec. Odporúčanie európskeho parlamentu a rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie. In : Úradný vestník Európskej únie. 30.12.2006. L 394/13. Dostupné na internete: <http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2006:394:0010:0018:SK:PDF> Memorandum o celoživotnom vzdelávaní sa. 2000. Dostupné na internete
O projekte. Dostupné na internete <http://web.saaic.sk/naforfil/index.php?sw=0&log=0> PALÁN, Z. 1997. Výkladový slovník vzdělávání dospělých.
Praha : DAHA. 159 s. Percentage of the adult population aged 25 to 64 participating in education and training. Dostupné internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsiem080> Pracovné znenie úplného znenia zákona č. 5/2004 Z. z. zo 4. decembra 2003 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostupné na internete: <http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=1153>
Priebežná správa projektu: National Forum as tool for improving LLL strategies za obdobie 1. 3. 2011 – 30. 6. 2011.
Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva. 2007. 48 s. Zákon č. 568/2009 z 1. decembra 2009 o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostupné na internete: http://web.saaic.sk/naforfil/modules/dokumenty/Zakon_CZV_2009_568.pdf