Predmet didaktiky, všeobecná didaktika a špeciálne didaktiky, tendencie vývinu didaktiky

Predmet didaktiky, Všeobecná didaktika a špeciálne didaktiky,

Tendencie vývinu didaktiky

Cigánik Martin

Didaskó – učím, počujem, vyučujem

Wolfang Ratke - 1613- nemožno vymedziť pojem didaktika len na učenie!- predmet didaktiky nebol vždy ucelený a jednotný

- J. A. Komenský rozumel pod didaktikou umenie vyučovať. K. D. Ušinskij ale aj Otakar Chlup pod ňou rozumeli teóriu vyučovania.

Didaktika je veda! Prečo? Pretože má svoj vlastný cieľ,

terminológiu a aj metódy skúmania

Čo je teda predmetom didaktiky? Na aké otázky sa snaží odpovedať?Možno vybrať tri hlavné otázky a tie sú:

Čo sa má vyučovať?

Ako sa má vyučovať?

Kde sa má a kto má vyučovať?

Na predchádzajúce otázky nám odpovedajú tieto 3 časti: Na otázku ČO nám odpovedá obsah vzdelania: rozumieme

tým, čo sa žiak, študent, ale napríklad aj účastník kurzu má naučiť - čiže čo učiť

Na otázku AKO nám odpovedá proces vyučovania: pod týmto zase rozumieme metódy, zásady, organizáciu a organizačné formy vyučovania, ale aj prostriedky využívané vo vyučovaní a pod – čiže ako učiť a čo treba pri tom rešpektovať

Na otázku KDE a KTO nám odpovedá interakcia učiteľa a žiaka pri vyučovaní: ide o vzťah, ktorý je medzi učiteľom a žiakom, taktiež medzi žiakmi navzájom, skúma sa štýl učiteľa, ktorý používa na vyučovaní – čiže kde a kto má vyučovať

Všeobecná didaktika a špeciálne didaktiky

Všeobecná didaktika – skúma teoretický základ všetkých školských aj mimoškolských didaktík; napríklad aj výcvik služobných psov je istá forma vyučovania, čiže didaktika- poskytuje akúsi základňu ostatných„subdidaktík“

Špeciálne didaktiky – sú to didaktiky, ktoré sa členia z určitého prístupu

Napríklad z hľadiska vekového obdobia ich môžeme rozdeliť do:- predškolská didaktika;- didaktika 1. stupňa ZŠ;- didaktika II. stupňa ZŠ,- stredoškolská didaktika alebo- vysokoškolská didaktika

Tendencie vývinu didaktiky- pojem učenie je tu už od nepamäti, dá sa povedať od vtedy, odkedy je tu ľudstvo samo- už v staroveku sa učením a vyučovaním zaoberali myslitelia ako Sokrates, Platón, Aristoteles alebo Quintilianus

- konkrétne rysy dostala ale didaktika ako teória vyučovania oveľa neskôr- veľmi významný vplyv na rozvoj didaktiky mal Jan Amos Komenský, ktorý vypracoval dielo DIDAKTICA MAGNA (Veľká didaktika)Jeho hlavné myšlienky: aby sa človek začal učiť už od mladosti, vyučovanie má byť rozdelené do jednotlivých stupňov. Je zakladateľom triedy, vyučovacej hodiny a školského roka

Ďalší myslitelia, ktorí sa zapísali do dejiny pedagogiky sú:Jaean Jacques Rousseau (1712 – 1778) –

predstaviteľ francúzskeho osvietenstva – vystúpil proti potláčaniu osobnosti dieťaťa a vyslovil myšlienku slobodnej výchovy. Bol proti scholastickej škole a dogmatickému vyučovaniu.

 Johann Heinrich Pestalozzi (1746 – 1827) –

švajčiarsky pedagóg, venoval sa najmä mladším deťom, bol aj sám učiteľom, čiže vychádzal z praxe. Zdôrazňoval úlohu vzdelávania hlavne ako rozvoj myslenia. Kritizoval mechanické učenie a apeloval k tomu, aby sa učenie začínalo pozorovaním.

Johann Friedrich Herbart (1776 – 1861) – nemecký pedagóg, patrí k najvýznamnejším osobnostiam svojich čias. Po obsahovej stránke rozdelil pedagogiku na dve hlavné časti – teoretickú a praktickú. Najvýznamnejšie sú jeho stupne vyučovania:

jasnosť – výklad učiteľa, zoznámenie sa s novým učivom;

asociácia – rozhovor, spojenie predstáv starších s novými;

systém – uvedenie nového učiva do systému, závery, zovšeobecnenia;

metóda – praktické precvičovanie, využívanie vedomostí v praxi, riešenie úloh.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa začala objavovať tzv. reformná pedagogika, nazývaná aj ako hnutie novej výchovy

Jej hlavným predstaviteľom bol J. Dewey – predstaviteľ americkej sústavy, ktorá predstavovala pragmatické ponímanie výchovy a vzdelávania

Niektoré sústavy, ktoré sa viažu k reformnej pedagogike:Daltonská sústava: vznikla v USA, ide o samoučenie

žiakov. Žiaci pracujú samostatne a osnovy sú rozdelené na mesačný program. Učiteľ radí, pomáha a skúša.

Winetská sústava: taktiež vznikla USA. Učenie prebieha podobne ako v daltonskom pláne, len s tým, rozdielom, že majú program na dva roky.

Batavská sústava – pracujú v triede dvaja učitelia – jeden učiteľ vysvetľuje žiakom učivo, skúša atď. a druhý sústreďuje pozornosť na slabších žiakov, ktorých hneď na hodine individuálne doúča.