Peter Gonda: Rovná daň a smer daňovej reformy

ROVNÁ DAŇ A SMER DAŇOVEJ REFORMY

1. Globálne fórum o rovnej dani

(Bratislava, 4.-5.10.2012)

PETER GONDA

?

Rovná daň a smer daňovej reformy

2

Zdroj: Tanzi (2005), OECD (2012)

DE – Nemecko FR – Francúzsko SWE - Švédsko

Rovná daň a smer daňovej reformy 3

1861-–– prvýkrát schválený zákon o dani z príjmu; 3% 1862 –– 3%; 5% 1864 –– 3% - 10%

1867 –– 5%

1870 -–- 2,5% 1872 –– zrušenie dane Kongresom

1894 –– 2% 1895 –– zrušenie dane Najvyšším súdom ako protiústavnej

1913 –– schválenie ústavného dodatku o dani z príjmu; 1% - 7%

1918 –– 6% - 77%

1929 –– 4% - 24%

1944 –– 23% - 94% 1945

1988 –– 15% - 28%

2003 –– 10%- 35%

ZDROJ: Higgs (1987), Young (2004), NTU (2012)

Vývoj dane z príjmu fyzických osôb v USA

Poznámka: Popri uvedených sadzbách sa v prezentovanom časovom období uplatňovalo aj nezdaniteľné minimum.

Rovná daň a smer daňovej reformy

Zdroj: New Direction – Foundation for European Reform, Institut Économic de Molinari (2012)

4

Rovná daň a smer daňovej reformy

Zdroj: Eurostat (2012)

5

Verejný dlh eurozóny

0

3

6

9

2007 2008 2009 2010 2 011

bil.

eur

Rovná daň a smer daňovej reformy

Zdroj: Eurostat (2012)

Verejný dlh v krajinách eurozóny (r. 2010 a 2011)

6

Rovná daň a smer daňovej reformy 7

Verejný dlh USA

(1940 – 2010)

Rovná daň a smer daňovej reformy

Zdroj: MF SR VF – verejné financie

Deficitnosť verejných financií na Slovensku

9

Rovná daň a smer daňovej reformy

Rovná (proporcionálna) daň vs. progresívne zdaňovanie

10

...súčasť „súboja“ o spôsoby zdaňovania, podobu daňového systému, ale aj o ekonomické a morálne princípy konania jednotlivcov a úlohy vlády v slobodnej spoločnosti s trhovou ekonomikou

Rovná daň a smer daňovej reformy

Príklady, kde bola zavedená rovná daň

11Zdroj: KPMG (2012), Rabushka (2010), Mitchell (2007)

Sadzby daní Rok z príjmu fyzických osôb z príjmu právnických osôb

1940 Jersey 20 0 1947 Hong Kong 16 (15)

/alt.: 2 – 17 / 17,5 (16,5)

1960 Guernsey 20 0 1994 Estónsko 26 (21) 26 (21), 0 (reinvet. zisk) 1994 Litva 33 (15) 29 (15) 1995 Lotyšsko 25 15 2001 Rusko 13 24 2003 Srbsko 12 10 2003 Ukrajina 13 25 2004 Slovensko 19 19 2005 Rumunsko 16 16 2007 Macedónsko 12 12 2007 Island 35,7

/2010: progresív./* 18

2008 Bulharsko 10 10 2008 Česká rep. 15 19 2011 Maďarsko 16 10

* Pre DPFO na národnej úrovni 24,1%, 27 a 33% a na miestnej úrovni 11,24 %, 13,28% a 46,28%.

“Rovná vs. progresívna daň“

„Rovná“ (proporcionálna) daň z príjmu:- menej progresívna ako oficiálne progresívna, menej

obmedzuje motiváciu byť pracovne aktívny, produktívny, sporiť, investovať, menej brzdí prosperitu

- nedomotivuje osobitne produktívnu snahu a neznižuje hraničnú užitočnosť príjmu s prechodom do vyššieho daňového pásma ako progresívna

- v menšej miere umelo znižuje príjmové rozdiely a menej podporuje rovnostárstvo ako progresívna daň

- jednoduchšia, viditeľnejšia, minimalizuje dvojité zdanenie a dáva menej právomoci vláde selektívne zasahovať do ekonomiky a menší priestor na politickú korupciu

Rovná daň a smer daňovej reformy 12

Efektívne (priemerné) zdanenie rovnej (proporcionálnej) dane z príjmu fyzických osôb na

Slovensku

Rovná daň a smer daňovej reformy 13

Progresivita rovnej dane na Slovensku

0,0

5,0

10,0

15,0

20,0

297 600 900 1200 1500 1800 2100 2400 3300

mesačný daň. základ (eur)

efek

tívna

daň

. sad

zba

(%)

Zdroj: ŠÚ SR (2012)

Rovná daň a smer daňovej reformy 14

Lafferova krivka

Zakázaná zóna

?

Bod zlomu

Alternatíva- žiaduci smer

NIE posilňovanie progresívneho zdaňovania, ALE odbúravať ho a najmä zamerať pozornosť na:

daňovo-odvodové zaťaženie – NIE zvyšovať ho

a naopak, neskôr ho spolu s ďalšími výdavkovými úsporami postupne a razantne znižovať

verejné výdavky a úlohy vlády: 1. krok: výdavkové úspory bez zmeny daní (Výdavková diéta, KI, 2012)

- podoprené tvrdými rozpočtovými obmedzeniami, dlhodobými limitmi pre rozpočtovú zodpovednosť a

- systém. reformami výdavkov na odbúravanie mentality, nárokovateľnosti a závislosti „pomoci“ od štátu

Rovná daň a smer daňovej reformy 15

Rovná daň a smer daňovej reformy

Zdroj: NFAH, ZDPS (2012)

Priemerné daňovo-odvodové zaťaženie zamestnanca v SR vo vzťahu k nákladom práce

16

Alternatíva – žiaduci smer

Dlhodobé presmerovanie predpokladá odpovede:

1. Kto má niesť zodpovednosť za svoje zabezpečenie, podnikanie a iné konanie?

2. Aké úlohy ne/má vláda v slobodnej spoločnosti s trhovou ekonomikou zabezpečovať?

= minimálna vláda so základnými (nerozširujúcimi) ochrannými funkciami vo vzťahu k občanom na udržiavanie slobodnej a bezpečnej spoločnosti

= financovaná nízkym daňovým zaťažením jednou nízkou (paušálnou) daňou

18

Alternatíva - žiaduci smerIndividuálna a rodinná sebestačnosť namiesto odkázanosti a

závislosti

Návrh sociálnej reformy na Slovensku (KI, 2005)

Obr.: R. Humaj

Rovná daň a smer daňovej reformy

Peter [email protected], [email protected]

www.petergonda.sk, www.konzervativizmus.sk

1919

20

Vymedzenie základných tokov financovania v ekonomike

DOMÁCNOSTI(podnikajúci)

PODNIKY(finančné, nefinančné)

VEREJNÁSPRÁVA

DOMÁCNOSTI(nepodnikajúci)

DOMÁCNOSTI

ZAHRANIČIE

mzdy

mzdy

dane a SP

dane a SP

dane a SP

bežnétransfery

TVORBA ZDROJOV PREROZDEĽOVANIE ZDROJOV PRÍJEM ZDROJOV

PZI, PI ...

N I S D

dary

dary bežnétransfery

dotácie

dary

granty

grantyZdroj: Autor

PODNIKY(finančné, nefinančné)subvencie

ZAHRANIČIE

úroky

Vymedzenie vlády a verejných financií

SP – sociálne príspevky (odvody), NISD – neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam