-
OBSAH
ÚVOD
................................................................................................................................
4
1 VŠEOBECNÁ CHÉMIA
.....................................................................................................
5
1.1 Chemické látky, sústavy látok
.........................................................................................
5
1.1.1 Hmotnosť látky, objem látky, látkové množstvo
.................................................. 8
1.1.2 Zloženie sústavy látok, roztoky (w, φ, c)
.............................................................
14
1.1.2.1 Hmotnostný a objemový zlomok
.......................................................... 14
1.1.2.2 Látková a hmotnostná koncentrácia, prepočty jednotlivých
spôsobov vyjadrenia zloženia roztokov
................................................ 17
1.1.2.3 Zmiešavanie, zrieďovanie a zahusťovanie roztokov
............................. 20
1.1.3 Stechiometrický vzorec
.......................................................................................
23
1.2 Štruktúra atómov a iónov
.............................................................................................
25
1.3 Periodická sústava prvkov
............................................................................................
35
1.4 Názvoslovie anorganických látok
..................................................................................
40
1.5 Chemická väzba a štruktúra látok
.................................................................................
44
1.6 Chemické reakcie a chemické rovnice
..........................................................................
51
1.6.1 Výpočty stechiometrických koeficientov
............................................................ 52
1.6.2 Výpočty z chemických rovníc
..............................................................................
55
1.7 Termochémia
................................................................................................................
62
1.8 Chemická kinetika
.........................................................................................................
67
1.9 Chemická rovnováha
....................................................................................................
71
1.10 Protolytické reakcie
.............................................................................................
75
1.11 Redoxné reakcie
..................................................................................................
80
1.12 Zrážacie reakcie
...................................................................................................
85
2 ANORGANICKÁ CHÉMIA
..............................................................................................
89
2.1 Vodík, kyslík, voda, peroxid vodíka
...............................................................................
89
2.2 Prvky s
...........................................................................................................................
96
2.3 Prvky p
........................................................................................................................
104
2.4 Prvky d
........................................................................................................................
125
SPRÁVNE ODPOVEDE
....................................................................................................
133
POUŽITÁ LITERATÚRA
....................................................................................................
155
-
25
1.2 ŠTRUKTÚRA ATÓMOV A IÓNOV
1. Atóm je častica: a) zložená z jadra a obalu, b) ktorá patrí
medzi elementárne častice, c) s kladným elektrickým nábojom, d)
charakterizovaná protónovým a nukleónovým číslom.
2. Jadro atómu obsahuje:
a) protóny a neutróny, b) nukleóny, c) protóny a elektróny, d)
elektróny.
3. Z uvedených častíc vyberte elementárne častice: elektrón,
atóm, up kvark, neutrón,
nukleón, down kvark, protón.
4. Prvok je súbor atómov s rovnakým: a) počtom protónov, b)
počtom elektrónov v obale, c) počtom nukleónov v jadre, d) počtom
protónov, počet neutrónov môže byť rôzny.
5. Protón:
a) je ťažší ako elektrón, b) jeho elektrický náboj je
1,602·10−19 C, c) je častica so záporným elektrickým nábojom, d) je
ľahší ako elektrón.
6. Počty častíc v atóme udávajú čísla, ktoré sa nazývajú (názov)
a označujú veľkými
písmenami (značka): a) počet protónov udáva
................................ číslo, označuje sa ......., b)
počet neutrónov udáva .............................. číslo,
označuje sa ......., c) počet nukleónov udáva
.............................. číslo, označuje sa ...... .
7. Nuklidy sú látky, ktorých atómové jadrá majú rovnaké:
a) protónové aj nukleónové číslo, b) len protónové, c) len
nukleónové číslo, d) len neutrónové číslo.
8. Neutrón je častica:
a) zložená z troch kvarkov, b) elektroneutrálna, c) s približne
rovnakou hmotnosťou ako protón, d) nachádzajúca sa v obale
atómu.
-
26
J. KMEŤOVÁ, M. SKORŠEPA, P. SILNÝ, I. PICHANIČOVÁ ÚLOHY Z CHÉMIE
PRE GYMNÁZIÁ 1
9. Určite správne tvrdenia.
a) Nukleónové číslo (A) sa rovná súčtu protónového čísla (Z) a
neutrónového čísla (N). b) Počet neutrónov v jadre atómov všetkých
prvkov sa rovná počtu elektrónov v obale. c) Izotopy sú nuklidy
toho istého prvku s rovnakým protónovým, ale rôznym
nukleónovým číslom. d) Každý atóm je charakterizovaný protónovým
a nukleónovým číslom.
10. Takmer celá hmotnosť atómu je sústredená:
a) v protónoch, b) v jadre atómu, c) v jadre a obale atómu, d) v
protónoch a neutrónoch.
11. Prócium, deutérium a trícium:
a) líšia sa nukleónovým číslom, b) sú izotopy vodíka, c) líšia
sa relatívnou atómovou hmotnosťou, d) líšia sa počtom protónov.
12. Určite nukleónové číslo atómu prvku, ktorý má:
a) v jadre 8 protónov a 9 neutrónov, b) v jadre 12 neutrónov a v
obale 11 elektrónov.
13. Určite značku prvku:
a) ktorý nemá v jadre neutrón, b) ktorý má v obale atómu 24
elektrónov, c) ktorého atóm má zloženie 17 protónov, 20 neutrónov,
17 elektrónov, d) ktorý má v jadre 12 protónov.
14. Určite protónové číslo atómu prvku, ktorý má nukleónové
číslo A = 14 a počet
elektrónov v obale je 7.
15. Nuklidy 16 O, 17 O, 18 O: 8 8 8
a) majú všetky rovnakú hmotnosť, b) sú izotopy, c) nelíšia sa
vzájomne usporiadaním elektrónov v obale, d) majú rovnaký počet
neutrónov.
16. Z atómov 12 C , 14 N, 23 Na , 25 Mg , 13 C , 32 S , 15 N
vyberte:
6 7 11 12 6 16 7
a) dvojice izotopov, b) atómy, v ktorých sa počet neutrónov
rovná počtu protónov, c) atómy, v ktorých sa počet elektrónov rovná
počtu neutrónov, d) atómy obsahujúce 7 neutrónov.
-
27
VŠEOBECNÁ CHÉMIA | ŠTRUKTÚRA ATÓMOV A IÓNOV KAPITOLA 1.2
17. Rovnaký počet neutrónov v jadre má dvojica:
a) 20 Ne , 23 Na, 10 11
b) 14 N , 13 C , 7 6
c) 16 O , 39 K , 8 19
d) 19 F , 17 O . 9 8
18. Vyberte správny výraz: Izotóny sú atómy rôznych prvkov,
ktoré majú rovnaké/rôzne nukleónové číslo, ale majú rovnaký/rôzny
počet neutrónov v jadre atómu.
19. Vyberte správny výraz: Izobary sú atómy rôznych prvkov,
ktoré majú rovnaké/rôzne
nukleónové číslo.
20. Z nasledujúcich troch atómov 39 K , 40 K , 40 Ca vyberte: 19
19 20
a) izotopy, b) izobary, c) izotóny.
21. Určite, koľko protónov a elektrónov majú ióny K+ a O2−.
22. Určite vzorec iónu, ktorého zloženie je 12 protónov, 12
neutrónov a 10 elektrónov.
23. Určite, ktorá z uvedených schém znázorňuje vznik aniónu O2−
z atómu O: a) 16 O + 2e− → 18 O2– ,
8 8 b) 16 O − 2e− → 16 O2– ,
8 8 c) 16 O + 2e− → 16 O2– ,
8 8 d) 16 O + 2e− → 16 O2– .
8 6
24. Z atómov 32S, 15N, 12C, 27Al, 34S, 14N, 31P určite (použite
PTP): a) dvojice izotopov, b) atómy, v ktorých sa počet elektrónov
rovná počtu neutrónov aj protónov, c) atómy, ktoré sú izotóny.
25. Protóny a neutróny sú častice, ktoré sú ďalej deliteľné a sú
zložené z kvarkov up
a down. Určite, koľko a akých kvarkov obsahuje protón a
neutrón.
26. Určite správne tvrdenia. a) Elektróny sa môžu v obale atómu
nachádzať v ľubovoľnej vzdialenosti od jadra. b) Elektróny sa okolo
jadra pohybujú po hladinách, ktoré sú energeticky kvantované. c)
Stav elektrónu v obale atómu charakterizujú 4 kvantové čísla. d)
Elektróny patria medzi elementárne (ďalej nedeliteľné) častice.
27. Orbitál je definovaný ako:
a) priestor v okolí jadra, v ktorom sa elektrón vyskytuje s
najväčšou pravdepodobnosťou,
b) dráha, po ktorej obieha elektrón okolo jadra, c) krivka, po
ktorej obieha elektrón s najväčšou pravdepodobnosťou, d) priestor,
ktorý má vždy tvar gule.
-
J. KMEŤOVÁ, M. SKORŠEPA, P. SILNÝ, I. PICHANIČOVÁ ÚLOHY Z CHÉMIE
PRE GYMNÁZIÁ 1
80
2
2
1.11 REDOXNÉ REAKCIE
1. Určite oxidačné čísla atómov prvkov v zlúčeninách Cu2O,
AlCl3, H3PO4, Ca(OH)2, K2Cr2O7.
2. Určite, ako sa menia oxidačné čísla atómov alebo iónov
reaktantov v priebehu reakcií zapísaných týmito rovnicami: a) S +
O2 → SO2, b) 2Al + 6HCl → 2AlCl3 + 3H2, c) Zn + H2SO4 → ZnSO4 + H2,
d) Cu2+ + Mg → Cu + Mg2+.
3. Medzi redoxné reakcie patria:
a) 2Na + 2H2O → 2NaOH + H2, b) 8HNO3 + 3Cu → 3Cu(NO3)2 + 2NO +
4H2O, c) BaCl2 + H2SO4 → BaSO4 + 2HCl, d) ZnO + 2HCl → ZnCl2 +
H2O.
4. Určite, ktoré z uvedených reakcií železa a jeho zlúčenín sú
redoxné:
a) 2Fe + 2HCl → FeCl2 + H2, b) FeCl3 + 3KOH → Fe(OH)3 + 3KCl, c)
2FeCl2 + Cl2 → 2FeCl3, d) Fe2O3 + 6HCl → 2FeCl3 + 3H2O.
5. Doplňte počet prijatých alebo odovzdaných elektrónov:
a) H0 → HI, b) CuII → Cu0, c) Cl−I → ClVII, d) NV → NII.
6. Oxiduje sa alebo redukuje anión S2− pri zmene na atóm S0?
Uvedený dej zapíšte
polreakciou.
7. Určite, ktoré z uvedených polreakcií znázorňujú redukciu a
ktoré oxidáciu: a) 2HI + 2e− → H0 , b) MnIV − 3e− → MnVII, c) AgI +
e− → Ag0, d) 2I−I − 2e− → I0 .
8. Látka, ktorá sa ľahko redukuje, je:
a) silné redukčné činidlo, b) slabé redukčné činidlo, c) silné
oxidačné činidlo, d) slabé oxidačné činidlo.
-
81
VŠEOBECNÁ CHÉMIA | REDOXNÉ REAKCIE KAPITOLA 1.11
4
9. Napíšte, ktoré látky pôsobia v uvedených reakciách ako
oxidovadlo a ktoré ako
redukovadlo: a) N2 + O2 → 2NO, b) Fe + Cu2+ → Fe2+ + Cu, c) Br2
+ 2I− → 2Br− + I2, d) Zn + 2HCl → ZnCl2 + H2.
10. Peroxid vodíka môže byť oxidovadlom aj redukovadlom. Určite,
v ktorej z uvedených reakcií má peroxid vodíka vlastnosti
redukovadla a v ktorej vlastnosti oxidovadla: a) Ag2O + H2O2 → 2Ag
+ H2O + O2, b) 2MnO– + 5H2O2 + 6H3O+ → 2Mn2+ + 14H2O + 5O2, c) 2KI
+ H2O2 + 2H3O+ → I2 + 2K+ + 4H2O, d) Na2S + 4H2O2 → Na2SO4 +
4H2O.
11. Určite, ktoré z uvedených prvkov možno použiť ako
oxidovadlo: Rb, H2, Ba, F2, Cl2.
12. Určite, ktoré z uvedených prvkov možno použiť ako oxidačné
aj redukčné činidlo:
K, F2, H2, N2, Cl2, Cs.
13. Uvedené prvky zoraďte podľa klesajúcich redukčných
schopností (môžete použiť elektrochemický rad napätia kovov): Fe,
Al, Cu, K, Ag, Zn, H, Ni.
14. Napíšte, ktoré z naznačených chemických reakcií prebiehajú.
Neúplné schémy týchto
reakcií upravte na chemické rovnice. a) Al + NaCl → b) Ca + H2O
→ c) Ag + KNO3 → d) Fe + H2SO3 →
15. Redoxná reakcia prebieha, ak sa zinok nachádza v roztoku: a)
HCl, b) Na2SO4, c) KBr, d) AgNO3.
16. Vyznačte konjugované páry v redoxnej reakcii CuII + Zn0 →
Cu0 + ZnII.
17. Určite, ktoré z uvedených zlúčenín zaraďujeme medzi oxidačné
činidlá: CO, KMnO4, PbO2, HNO3, K2Cr2O7.
18. Určite, ktoré z uvedených zlúčenín možno použiť ako oxidačné
aj redukčné činidlá:
HNO3, MnO2, SO2, H2S, SnCl2, PbO2.
19. Určite, ktoré z uvedených látok môžu mať len oxidačné
vlastnosti: MnO2, PbO2, Cl2, CO, H2O2, KMnO4, S2−, Cu2+, F2.
-
J. KMEŤOVÁ, M. SKORŠEPA, P. SILNÝ, I. PICHANIČOVÁ ÚLOHY Z CHÉMIE
PRE GYMNÁZIÁ 1
104
2.3 PRVKY p
1. Medzi p-prvky patria: a) prechodné prvky, b) prvky 13. (III.
A) až 18. (VIII. A) skupiny PSP, c) prvky, ktorých atómy majú na
valenčnej vrstve dva elektróny v orbitáli s a jeden až
päť elektrónov v orbitáloch p, okrem hélia, d) napr. vzácne
plyny okrem hélia.
2. O p-prvkoch platí, že:
a) hodnota ich oxidačných čísel závisí od ich elektrónovej
konfigurácie a od polarity väzby atómov, s ktorými sa ich atómy
viažu,
b) stabilita ich kladných oxidačných čísel v skupinách PSP
smerom nadol klesá, c) stabilita ich záporných oxidačných čísel v
skupinách PSP smerom nahor rastie, d) variabilita ich oxidačných
čísel je spôsobená prítomnosťou d-orbitálov pri niektorých
prvkoch.
3. Celkový počet valenčných elektrónov p-prvkov: a) je zhodný s
číslom skupiny (A) PSP, v ktorej sa daný prvok nachádza, okrem He,
b) určuje hodnotu maximálneho kladného oxidačného čísla (III – VII)
atómu prvku okrem
O a F, c) nesúvisí s oxidačným číslom, d) je rovnaký vo všetkých
skupinách p-prvkov.
4. Prvky p1: a) sú všetky kovy, b) majú 3 valenčné elektróny, c)
sú okrem bóru všetky biogénne, d) najčastejším kladným oxidačným
číslom je III.
5. Hliník sa priemyselne vyrába:
a) redukciou oxidu hlinitého grafitom bez prístupu vzduchu, b)
redukciou hydroxidu hlinitého vodíkom, c) elektrolýzou oxidu
hlinitého s taviacimi prísadami, d) redukciou oxidu hlinitého
oxidom uhoľnatým.
6. Hliník:
a) ľahko podlieha korózii, b) je veľmi kujný, c) vyznačuje sa
vysokou hustotou, d) je dobrým vodičom elektrického prúdu.
7. Hliník je na vzduchu aj voči vode odolný vďaka vrstve, ktorou
sa pokrýva. Z čoho je táto
vrstva zložená? a) Oxid hlinitý a síran hlinitý. b) Sulfid
hlinitý a síran hlinitý. c) Oxid hlinitý a hydroxid hlinitý. d)
Hyperoxid hlinitý.
-
105
ANORGANICKÁ CHÉMIA | PRVKY P KAPITOLA 2.3
8. O hliníku platí, že:
a) má dobré redukčné schopnosti, b) patrí medzi ušľachtilé kovy,
c) tvorí binárne zlúčeniny, d) má amfotérne vlastnosti.
9. Soli hliníka sú dôležité aj v medicíne. Vytvorte správne
dvojice.
A) Al2(SO4)3·18H2O 1) holiaci kameň na zastavenie krvácania B)
AlK(SO4)2·12H2O 2) obklady proti napuchnutiam a zápalom C)
(CH3COO)3Al 3) látka na čírenie vody
10. Hliník môže tvoriť zlúčeniny, ako napríklad:
a) halogenidy hlinité, b) oxid hlinatý a hliničitý, c)
koordinačné zlúčeniny, d) podvojné sírany hlinité – kamence.
11. O oxide hlinitom platí, že:
a) je amfotérna látka, b) pre svoje adsorpčné vlastnosti sa
jedna z jeho modifikácií používa v chromatografii, c) jeho minerál
korund je v Mohsovej stupnici na 9. mieste, d) s vodou reaguje za
vzniku hydroxidu.
12. Doplňte reakčné schémy a zapíšte chemické rovnice:
a) Al + H2SO4 (zr.) → b) Al + HNO3 (konc.) → c) Al(OH)3 + NaOH →
d) Al + Cr2O3 →
13. Ak zreagujú 2 móly roztoku hydroxidu hlinitého s 3 mólmi
kyseliny sírovej, vznikne:
a) 6 mólov vody, b) 1 mól síranu hlinitého, a) 2 móly síranu
hlinitého, b) 6 mólov vodíka.
14. Odhliadnuc od krásy, vzácnosti a ceny, majú minerál korund a
jeho prímesami sfarbené
odrody rubín či zafír spoločnú chemickú podstatu. Akú? a) oxid
boritý b) oxid hlinitý c) hydroxid hlinitý d) síran hlinitý
15. Hliník je:
a) biogénny mikroprvok, b) tretí najrozšírenejší prvok v zemskej
kôre, c) piaty najrozšírenejší prvok na zemi, d) biogénny
makroprvok.
-
106
J. KMEŤOVÁ, M. SKORŠEPA, P. SILNÝ, I. PICHANIČOVÁ ÚLOHY Z CHÉMIE
PRE GYMNÁZIÁ 1
16. O použití hliníka a jeho zlúčenín platí, že:
a) hliník je v domácnosti známy s názvom alobal, b) chlorid
hlinitý je súčasťou niektorých prípravkov určených proti poteniu
–
antiperspirantov, c) zliatiny hliníka sa využívajú ako
konštrukčný materiál v dopravnom priemysle, d) oxid hlinitý je
základom farebnej odrody kremeňa, nazývanej ametyst.
17. Vyberte vlastnosti, ktoré charakterizujú bór:
tuhá látka, kvapalina, plyn, strieborný, hnedý až sivočierny,
kov, nekov, polokov, vo vode nerozpustný, s vodou nereaguje, s
vodou nereaguje, toxický, biogénny prvok
18. Bórová voda, používaná v zdravotníctve a farmakológii,
je:
a) redestilovaná voda nasýtená bórom, b) vodný roztok kyseliny
trihydrogenboritej, c) sodná soľ kyseliny trihydrogenboritej, d)
roztok bóraxu.
19. Zlúčeniny ktorých prvkov 13. skupiny PSP môžu byť súčasťou
prípravkov na ničenie?
a) hlodavcov, nazývaných rodenticídy b) hmyzu, nazývaných
insekticídy
20. Kaolín:
a) patrí k najbežnejším kremičitanovým horninám a je veľmi
pevný, b) je sfarbený do hnedočervena v závislosti od obsahu
rumelky, c) je prírodná zmes hlinitokremičitanov a je zložka
suroviny na výrobu porcelánu, d) je minerál obsahujúci okrem
hliníka aj cín.
21. O prvkoch 14. skupiny PSP platí, že:
a) vo valenčnej vrstve majú štyri elektróny, b) všetky patria
medzi biogénne prvky, c) v zlúčeninách, v ktorých majú ich atómy
oxidačné číslo IV, prevláda kovalentná väzba, d) sú to všetko
nekovy.
22. Ktorý z prvkov 14. skupiny PSP je biogénny makroprvok?
23. Atómy prvkov 14. skupiny PSP majú konfiguráciu valenčných
elektrónov:
a) ns2 np4, b) ns np3, c) ns2 np nd, d) ns2 np2.
24. V zemskej kôre sa prvky 14. skupiny PSP nachádzajú
predovšetkým:
a) C vo forme uhličitanov Ca a Mg, Si ako oxid a vo forme
kremičitanov a hlinitokremičitanov, Sn ako oxid, Pb ako sulfid,
b) ako nezlúčené prvky, c) vo forme svojich oxidov a sulfidov,
d) C vo forme uhličitanov Ca, Mg, Sr a Ba, Si ako oxid, Sn ako
oxid, Pb ako síran.
-
133
SPRÁVNE ODPOVEDE
1 VŠEOBECNÁ CHÉMIA
1.1 CHEMICKÉ LÁTKY, SÚSTAVY LÁTOK
1. a, c, d. 2. Vzhľad, skupenstvo, farba, zápach, rozpustnosť,
horľavosť, elektrická vodivosť, tepelná vodivosť, magnetické
vlastnosti a pod. 3. Napríklad biele sfarbenie, tuhé skupenstvo,
sypkosť, bez zápachu. 4.
5. a, d. 6. a) otvorená, b) uzavretá, c) otvorená, d) uzavretá.
7. a, b, c. 8. b, c. 9. a, b, c. 10. a, b, d. 11. c, d. 12. c, d.
13. a) železo, oxid uhličitý, etanol; b) bronz, sklo, pivo, žula,
morská voda, med, ovocný džús, krv, minerálna voda, dym. 14. a)
emulzia, b) suspenzia, c) pena, d) aerosól, dym. 15. a) suspenzia,
b) aerosól – dym, c) aerosól – dym, d) pena. 16. a) aerosól – hmla,
b) emulzia. 17. b, c. 18. a) destiláciou, b) filtráciou, c)
kryštalizáciou/odparovaním, d) sedimentáciou. 19. a) hustota, b)
teplota varu, c) rozpustnosť pri danej teplote, d) veľkosť častíc.
20. aerosól, hmla
1.1.1 HMOTNOSŤ LÁTKY, OBJEM LÁTKY, LÁTKOVÉ MNOŽSTVO
1. b, c, d. 2. a, c. 3. c. 4. c, d. 5. a) 18 g, b) 1 mol, c)
6,022·1023, d) 18,066·1023. 6. molekula kyslíka – dvojatómová
molekula kyslíka, horčík – atóm horčíka, 5 molekúl dusíka – 5
dvojatómových molekúl dusíka, 3 molekuly oxidu sírového. 7.
Napríklad: a) Ca – vápnik, atóm vápnika, 2I – 2 atómy jódu, 7Zn – 7
atómov zinku; b) Cl2 – chlór, molekula chlóru, 4S8 – 4 molekuly
síry S8, 2CO2 – 2 molekuly oxidu uhličitého, H2O – voda, molekula
vody; c) H2 + Cl2 → 2HCl – vodík reaguje s chlórom a vzniká
chlorovodík, reakciou jednej molekuly vodíka a jednej molekuly
chlóru vznikajú dve molekuly chlorovodíka, reakciou 1 mólu vodíka a
1 mólu chlóru vznikajú 2 móly chlorovodíka, pomer látkových
množstiev vodíka, chlóru a chlorovodíka je 1 : 1 : 2. 8. 10 mólov.
9. stechiometrické. 10. 12,044·1023 molekúl, 36,132·1023 atómov.
11. dvakrát. 12. n(O2) : n(Cu) – 1 : 2, n(O2) : n(C) – 1 : 1, n(O2)
: n(Fe) – 3 : 4. 13. a) 2 móly, b) 1 mól, c) 4 móly. 14. a, c. 15.
a) n(Cl2) = 0,25 mol, n(NaCl) = 0,5 mol; b) n(Cl2) = 0,5 mol,
n(NaCl) = 1 mol; c) n(Cl2) = 2,5 mol, n(NaCl) = 5 mol. 16. 3 : 1 :
6. 17. 0,01 mol. 18. 9,64·104 C. 19. 6,54 g. 20. 6,022·1021.
-
J. KMEŤOVÁ, M. SKORŠEPA, P. SILNÝ, I. PICHANIČOVÁ ÚLOHY Z CHÉMIE
PRE GYMNÁZIÁ 1
134
21. a) S + O2 → SO2
0,5 mol b) 2 H2O2
→
0,5 mol 2 H2O
+
0,5 mol O2
4 mol c) 2 Na
+
4 mol Cl2
→
2 mol 2 NaCl
6 mol d) 2 NH3
→
3 mol N2
+
6 mol 3 H2
4 mol 2 mol 6 mol
22. a) 0,25 mol, b) 0,5 mol, c) 1 mol, d) 2 mol. 23. a) síra, b)
sodík, c) fosfor, d) neón. 24. a) uhlík, b) síra, c) kyslík, d)
chlór. 25. a, d. 26. 5,00 mol, 90,33·1023 atómov kyslíka. 27.
3,01·1022 štvoratómových molekúl. 28. 20 g. 29. V oxide uhličitom.
30. 966,75 g. 31. Áno. 32. 55,5 mol, 3,34·1025 molekúl. 33. a)
>, b) =, c)
-
SPRÁVNE ODPOVEDE
135
12
potrebných 0,286 g NaOH. 15. 0,16 mol·dm−3. 16. 9,0 %. 17. 20,1
%. 18. 106 g. 19. 1,1 kg. 20. O 3,74 %. 21. 2 : 1. 22. 70,89 cm3.
23. 145 g. 24. 0,42 kg. 25. 0,32. 26. V(98 % H2SO4) = 10,9 cm3, w =
17,5 %. 27. 20 cm3 37 % HCl + 80 cm3 vody, w = 0,0845. 28. 1,54
cm3. 29. 10,7 cm3. 30. 22,6 cm3.
1.1.3 STECHIOMETRICKÝ VZOREC
1. a) 1 : 6 : 3, b) 1 : 6 : 3. Nie je potrebné zohľadňovať
hmotnosti. 2. w(Fe) = 46,5 %, w(S) = 53,5 %. 3. w(Al) = 0,5293,
w(O) = 0,4707. 4. K2Cr2O7, dichróman draselný. 5. 0,5514. 6. 48,2 %
Fe, m(Fe) = 433,8 kg. 7. CHO2, C2H2O4, kyselina šťaveľová. 8. 48 %.
9. Cu2S, sulfid meďný. 10. 12,71 g. 11. 34 g. 12. Cr2O3. 13. 22,87
g. 14. P4O10. 15. CrK(SO4)2·12H2O, dodekahydrát síranu
draselno-chromitého.
1.2 ŠTRUKTÚRA ATÓMOV A IÓNOV
1. a, d. 2. a, b. 3. Elektrón, up kvark, down kvark. 4. a, b, d.
5. a, b. 6. a) protónové Z, neutrónové N, nukleónové A. 7. a. 8. a,
b, c. 9. a, c, d. 10. b, d. 11. a, b, c. 12. a) 17, b) 23. 13. a)
H, b) Cr, d) Cl, d) Mg. 14. 7. 15. b, c. 16. a) 12 C a 13 C , 14 N
a 15N ; b) 12 C , 14 N, 32 S ; c) 12 C , 14 N, 32 S ; d) 13 C a 14
N. 17.
6 6 7 7 6 7 16 6 7 16 6 7
b. 18. rôzne, rovnaký. 19. rovnaké. 20. a) 39 K , 40 K ; b) 40 K
, 40 Ca ; c) 39 K , 40 Ca . 21. K+: 19 protónov 19 19 19 20 19
20
a 18 elektrónov, O2−: 8 protónov a 10 elektrónov. 22. 24Mg2+ .
23. c. 24. a) 32S, 34S a 14N, 15N; b) 32S, 12C, 14N; c) 32S, 31P.
25. Protón: kvarky uud, neutrón: kvarky ddu. 26. b, c, d. 27. a.
28. a, b, c. 29. a, b, c. 30. b, d. 31. a, b, c. 32. a, b, c. 33.
2, 6, 10, 14. 34. 2, 8, 18, 32. 35. 3s, 3p, 3d. 36. 4. 37. 3
orbitály, 5 orbitálov. 38. elektrónová konfigurácia atómu. 39. 18.
40. l = 0: orbitál s, l = 1: orbitál p, l = 2: orbitál d. 41. A2,
B3, C1. 42. b, c, d. 43. a) Si, b) Ca. 44. a) n = 3, l = 0; b) n =
2, l = 1; c) n = 3, l = 2; d) n = 4, l = 3. 45. a) 2s, b) 5d, c)
4f, d) 3p. 46. a) 2s, b) 1s, c) 3d, d) majú rovnakú energiu. 47.
3f, 2d. 48. 2s, 2p. 49. valenčná, valenčné. 50. 1s2 2s2 2p6 3s2
3p1. 51. a) 1s2 2s2 2p2, b) 1s2 2s2 2p6 3s2 3p5, c) 1s2 2s2 2p6 3s2
3p6 4s2, d) 1s2 2s2 2p6 3s2 3p6 4s2 3d5. 52. a) [Ne] 3s1, b) [Ne]
3s2 3p3, c) [Kr] 5s2, d) [Ar] 4s2 3d10 4p5. 53. a) 2s2 2p2, b) 4s2,
c) 2s2 2p5, d) 5s2 5p3. 54. a) 1, b) 2, c) 1, d) 0. 55. a) 0, b) 3,
c) 2, d) 1. 56. a, b, d. 57. a) 20 protónov, 18 elektrónov; b) 24
protónov, 21 elektrónov; c) 37 protónov, 36 elektrónov; d) 13
protónov, 10 elektrónov. 58. a) 7 protónov, 10 elektrónov; b) 9
protónov, 10 elektrónov; c) 16 protónov, 18 elektrónov; d) 53
protónov, 54 elektrónov. 59. Cl−. 60. H+. 61. 3,204·10−19 C
(2·1,602·10−19). 62. −1,602.10−19 C. 63. d. 64. a, d. 65. Na+: 1s2
2s2 2p6, F−: 1s2 2s2 2p6. 66. 1s2 2s2 2p6 3s2 3p6 3d5. 67. Ar, K+ a
Cl−. 68. d. 69. Na+, Al3+, F−. 70. Vrstva K: n = 1, l = 0, ml = 0,
orbitál 1s, max. 2 e−. Vrstva L: n = 2, l = 0, ml = 0 a n = 2, l =
1, ml = −1, 0, 1, jeden orbitál 2s a tri orbitály 2p (px, py, pz),
max. 8 e−. Vrstva M: n = 3, l = 0, ml = 0 a n = 3, l = 1, ml = −1,
0, 1 a n = 3, l = 2, ml = −2, −1, 0, 1, 2, jeden orbitál 3s, tri
orbitály 3p a päť orbitálov 3d, max. 18 e−. Spolu sa v prvých troch
vrstvách v elektrónovom obale atómu môže nachádzať 14 atómových
orbitálov, v ktorých môže byť umiestnených maximálne 28 elektrónov.
Počet elektrónov v prvej a druhej vrstve elektrónového obalu atómu
(2 a 8) je totožný s počtom atómov nachádzajúcich sa v prvej a
druhej perióde periodickej tabuľky prvkov. V tretej vrstve je 18
elektrónov, ale v tretej perióde periodickej tabuľky prvkov sa
nachádza len 8 prvkov. Tieto prvky majú svoje valenčné elektróny na
tretej vrstve, ale v nej zapĺňajú len orbitály 3s a 3p. Orbitály 3d
zostávajú prázdne. 71. 2s, 3s, 3p, 4f. 72. Pre orbitál 1s platí n =
1 a l = 0. Pre orbitál 3s platí n = 3 a l = 0. Z uvedeného vyplýva,
že orbitály 1s a 3s majú rovnaký tvar gule, ale orbitál 3s
predstavuje väčšiu guľu ako orbitál 1s. Orbitály 1s a 3s majú
rozdielnu energiu. Orbitál 1s má menšiu energiu ako orbitál 3s. 73.
3s, 3p a 3d. 74. a) 1s2 2s2 2p6 3s2 3p5, b) 17, c) 18, d) 3. 75.
1s2 2s2 2p3, dusík. 76. [10Ne] 3s2 3p4. 77. 3. 78. 1: l = 0, ml =
0, ms = − ½, 2: l = 0, ml = 0, ms = ½, 3: l = 1, ml = −1, ms = − ½,
4: l = 1, ml = −1, ms = ½, 5: l = 1, ml = 0, ms = − ½, 6: l = 1, ml
= 0, ms = ½, 7: l = 1, ml = 1, ms = − ½, 8: l = 1, ml = 1, ms = ½.
79. a, c. 80. a) Joseph John Thomson, b) Carl David Anderson, c)
Ernest Rutherford, d) James Chadwick. 81. rádionuklidy;
rádioaktivity; α, β a γ. 82. a, b. 83. a. 84. jadrové reakcie,
štiepne, termonukleárne (termojadrové). 85. a, b. 86. 216Po, jadro
obsahuje 84 protónov a 132 neutrónov. 87. a) 7Li , b) 58 Fe , c) 17
O , d) 0 e a neutríno. 88. Líšia sa nukleónovým
3 26 8 1