MEDZINÁRODNÝ TERORIZMUS A BEZPENOSŤdiplom.utc.sk/wan/2723.pdf · 3) vytvoriť modelovú situáciu potu obetí pri potenciálnom teroristickom útoku zameranom na dopravnú infraštruktúru.

ŢILINSKÁ UNIVERZITA V ŢILINE

FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŢINIERSTVA

MEDZINÁRODNÝ TERORIZMUS A BEZPEČNOSŤ

DOPRAVY

MARCEL ŠAMAJ

ŢILINA 2008

MEDZINÁRODNÝ TERORIZMUS A BEZPEČNOSŤ DOPRAVY

BAKALÁRSKA PRÁCA

MARCEL ŠAMAJ

ŢILINSKÁ UNIVERZITA V ŢILINE

FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŢINIERSTVA

KATEDRA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŢMENTU

Študijný odbor: Ochrana osôb a majetku

Vedúci bakalárskej práce: doc. Ing. Miroslav Tomek, PhD.

Stupeň kvalifikácie: Bakalár (Bc.)

Dátum odovzdania práce: 6. 6. 2008

ŢILINA 2008

ABSTRAKT

Šamaj Marcel, Medzinárodný terorizmus a bezpečnosť dopravy, Ţilinská univerzita

v Ţiline, Fakulta špeciálneho inţinierstva, vedúci bakalárskej práce: doc. Ing. Miroslav

Tomek, PhD, 2008, 50 s. a 4 s. príloh.

Práca sa zaoberá problematikou terorizmu v doprave a ochrany cestujúcich, ktorí

vyuţijú prostriedky hromadnej pozemnej dopravy. Prvá kapitola rozoberá základné

pojmy, rozdelenie a ciele terorizmu, ako aj samotné teroristické útoky uskutočnené na

dopravnú infraštruktúru. V praktickej časti venuje pozornosť moţnosti prevencie

a návrhu opatrení na ochranu cestujúcich vyuţívajúcich prostriedky pozemnej

hromadnej dopravy. Celú prácu ukončuje modelová situácia počtu obetí pri

potenciálnom teroristickom útoku zameranom na dopravnú infraštruktúru.

Kľúčové slová: bezpečnosť, cestujúci, dopravná infraštruktúra, prevencia, prostriedky

hromadnej dopravy, terorizmus

ABSTRACT

Šamaj Marcel, The International Terrorism and the Safety of Transport, The University

of Ţilina, the Faculty of Special Engineering, The thesis supervisor: doc. Ing. Miroslav

Tomek, PhD, 2008, 50 p. and 4 p. of enclosures.

The thesis deals with the terrorism in relation to the transport and the security of

passengers who are using the means of public transport. The first chapter analyzes the

basic definitions, distribution and the aims of terrorism also terrorists attacks pointed to

the infrastructure of public transport. The practical part pays attention to the prevention

and the proposal of precautions to protect passengers who are using the means of public

transport. This thesis ends by creating a model situation of number of victims in a

potential terrorist attack aimed at the public transport.

Key words: safety, passengers, transport infrastructure, prevention, the means of public

transport, terrorism

PREDHOVOR

„ŢIADNY CIEĽ NIE JE TAK VYSOKÝ, ABY

OSPRAVEDLNIL NEČESTNÉ METÓDY.“

ALBERT EINSTEIN

S terorizmom sa v súčasnosti stretávame oveľa častejšie, ako kedykoľvek predtým.

Rozmery, ktoré nadobudol, zjednotili mnohé krajiny sveta v otázke spoločného boja

proti tomuto fenoménu dnešnej doby. Praktiky, ktoré terorizmus vyuţíva, sa stali

neprípustné pre celú spoločnosť. Tým, ţe zneuţíva dopravu v prospech dosahovania

svojich cieľov, výrazne ohrozil bezpečnosť celého sveta. Práve aktuálnosť problematiky

terorizmu v doprave ma viedli k výberu témy mojej bakalárskej práce.

Na úvod chcem poďakovať predovšetkým vedúcemu bakalárskej práce

doc. Ing. Miroslavovi Tomekovi, PhD. za cenné rady a pripomienky pri tvorbe tejto

práce, a zároveň ďakujem autorom uvedenej literatúry, ktorých diela mi boli

inšpiráciou. Poďakovanie patrí aj rodine a priateľke, ktorí mi boli oporou počas štúdia.

Zároveň čestne prehlasujem, ţe som bakalársku prácu vypracoval samostatne s vyuţitím

teoretických vedomostí a s pouţitím uvedenej literatúry.

........................................

MARCEL ŠAMAJ

OBSAH

ZOZNAM POUŢITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV ........................................................................ 5

ZOZNAM TABULIEK, OBRÁZKOV A GRAFOV .............................................................................. 6

ÚVOD ......................................................................................................................................................... 8

1 TERORIZMUS SÚČASNOSTI ............................................................................................................ 9

1.1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV ................................................................................. 10

1.2 ZÁKLADNÁ TYPOLÓGIA TERORIZMU .................................................................................. 11

1.3 PRÍČINY VZNIKU A ŠÍRENIA TERORIZMU ............................................................................ 15

1.4 GLOBALIZÁCIA AKO FAKTOR OVPLYVŇUJÚCI TERORIZMUS ....................................... 16

1.5 NAJVÝZNAMNEJŠIE TERORISTICKÉ ORGANIZÁCIE SÚČASNOSTI ................................ 16

1.6 NAJČASTEJŠIE CIELE TERORISTICKÝCH ÚTOKOV ............................................................ 18

2 TERORIZMUS V DOPRAVE ............................................................................................................ 20

2.1 ROK 2001 AKO MEDZNÍK V DOPRAVE ................................................................................... 21

2.2 TERORISTICKÝ ÚTOK NA SVETOVÉ OBCHODNÉ CENTRUM V USA............................... 21

2.3 NAJVÄČŠIE TERORISTICKÉ ÚTOKY ZAMERANÉ NA KOĽAJOVÚ DOPRAVU .............. 23

2.3.1 Bombové útoky v Madride ....................................................................................................... 24

2.3.2 Teroristické útoky na Londýn ................................................................................................. 25

2.4 SPOLOČNÉ PRVKY TERORISTICKÝCH ÚTOKOV V LONDÝNE A MADRIDE ................. 26

3 PREVENCIA A BOJ PROTI TERORIZMU V DOPRAVE ........................................................... 27

3.1 LEGISLATÍVNY RÁMEC BOJA PROTI TERORIZMU ............................................................. 28

3.2 PREVENTÍVNE OPATRENIA NA ZVÝŠENIE BEZPEČNOSTI OSÔB V POZEMNEJ

HROMADNEJ DOPRAVE .................................................................................................................. 30

3.2.1 Ţelezničná doprava SR ........................................................................................................... 31

3.2.2 Cestná hromadná doprava SR ................................................................................................ 36

3.3 MODELOVÁ SITUÁCIA POČTU OBETÍ PRI POTENCIÁLNOM TERORISTICKOM

ÚTOKU ................................................................................................................................................ 39

3.3.1 Následky teroristického útoku ................................................................................................ 44

ZÁVER ..................................................................................................................................................... 46

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ................................................................................................. 48

ZOZNAM PRÍLOH ................................................................................................................................. 50

- 5 -

ZOZNAM POUŢITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV

EÚ - Európska únia

G8 - skupina 7 najvyspelejších krajín sveta a Ruska

KPO - konečný počet osôb nachádzajúcich sa na stanici

MDPT SR - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

MHD - mestská hromadná doprava

MO SR - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

MV SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

MZV SR - Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky

NATO - Severoatlantická aliancia

NR SR - Národná rada Slovenskej republiky

OSN - Organizácia spojených národov

POOV - Počet osôb odchádzajúcich zo stanicu vlakmi

POPV - počet osôb prichádzajúcich na stanicu vlakmi

PODMHD - počet osôb dopravených na stanicu prostriedkami MHD

POOMHD - počet osôb odchádzajúcich zo stanice prostriedkami MHD

PZ SR - Policajný zbor Slovenskej republiky

SR - Slovenská republika

USA - Spojené štáty Americké

USD - americký dolár

WTC - Svetové obchodné centrum

Z.z. - zbierka zákonov

ŢSR - Ţeleznice Slovenskej republiky

- 6 -

ZOZNAM TABULIEK, OBRÁZKOV A GRAFOV

ZOZNAM TABULIEK:

Tab. 2.1 Najväčšie teroristické útoky zamerané na dopravnú infraštruktúru od r.1988

do r. 2001 zoradené chronologicky

Tab. 2.2 Odhadovaný počet mŕtvych následkom teroristického útoku na WTC

z 11.9.2001

Tab. 2.3 Teroristické útoky uskutočnené na budovy WTC do 11.9.2001

Tab. 2.4 Počty obetí pri teroristickom útoku uskutočnenom 7. júla 2005 v Londýne

Tab. 3.1 Celosvetový prehľad počtu teroristických útokov, zranených a usmrtených od

1.10.2001 do 15.10.2006

Tab. 3.2 Časový harmonogram spojov MHD prichádzajúcich na ţelezničnú stanicu

Tab. 3.3 Odhadovaný počet ohrozených ľudí teroristickým útokom

Tab. 3.4 Počet vlakov odchádzajúcich zo ţelezničnej stanice v časovom intervale

<7:20; 7:40)

Tab. 3.5 Prehľad počtu usmrtených a zranených ľudí pri teroristických útokoch

od 1.10.2001 do 15.10.2006

Tab. 3.6 Odhadovaný počet usmrtených a zranených ľudí pri teroristickom útoku na

ţelezničnú stanicu

ZOZNAM OBRÁZKOV:

Obr. 1.1 Základná typológia terorizmu

Obr. 1.2 Príčiny vzniku a šírenia terorizmu

Obr. 1.3 Najvýznamnejšie teroristické organizácie súčasnosti

Obr. 1.4 Klasifikácia cieľov teroristickej činnosti

- 7 -

ZOZNAM GRAFOV:

Graf 1.1 Vývoj počtu teroristických incidentov uskutočnených do r.2006

Graf 3.1 Počet osôb prepravených ŢSR

Graf 3.2 Trend vývoja počtu prepravených osôb ŢSR

Graf 3.3 Počet prepravených osôb MHD v mestách Bratislava, Košice, Prešov a Ţilina

Graf 3.4 Trend vývoja počtu prepravených osôb MHD v mestách Bratislava, Košice,

Prešov a Ţilina

Graf 3.5 Počet osôb prepravených MHD

Graf 3.6 Trend vývoja počtu osôb prepravených MHD

- 8 -

ÚVOD

Problematika terorizmu v doprave je horúco diskutovanou témou 21. storočia. Jej

aktuálnosť podčiarkujú čoraz častejšie útoky zamerané na dopravnú infraštruktúru,

ktoré ohrozujú milióny cestujúcich. V relatívne krátkom čase boli hlavne vďaka tlakom

globálneho terorizmu prijaté medzinárodné opatrenia pre zvýšenie efektivity boja proti

terorizmu. Bezpečnosť zaujala prioritné postavenie v spoločnosti, ku ktorej je nutné

urobiť krok vpred formou eliminácie hrozby terorizmu.

Hlavným cieľom mojej bakalárskej práce je na základe posúdenia cieľov

medzinárodného terorizmu a spôsobov vykonaných teroristických útokov navrhnúť

spôsob ochrany osôb, ktoré vyuţívajú prostriedky hromadnej dopravy. Na základe

posúdenia hlavného cieľa som si stanovil nasledovné čiastkové ciele:

1) definovať základné pojmy z oblasti terorizmu a dopravy, typológiu a ciele

terorizmu, a zároveň rozobrať najväčšie teroristické útoky súčasnosti zamerané

na dopravnú infraštruktúru,

2) proces skúmania hlavného problému zamerať na ochranu cestujúcich

v prostriedkoch hromadnej pozemnej dopravy,

3) vytvoriť modelovú situáciu počtu obetí pri potenciálnom teroristickom útoku

zameranom na dopravnú infraštruktúru.

Pri písaní práce vyuţívam niektoré metódy formálnej logiky, ako je syntéza a dedukcia.

Bakalárska práca je členená do troch kapitol. V prvej kapitole venujem pozornosť

vymedzeniu základných pojmov, ktoré sú nevyhnutné pri zaoberaní sa problematikou

z oblasti terorizmu a dopravy. Taktieţ sa venujem terorizmu súčasnosti, od základnej

typológie a cieľov terorizmu, aţ po najväčšie teroristické organizácie súčasnosti.

V druhej kapitole rozoberám problematiku terorizmu v doprave od najväčších

teroristických útokov s vyuţitím dopravy do roku 2001, aţ po najväčšie teroristické

útoky zamerané na dopravnú infraštruktúru dnešnej doby. Posledná, tretia kapitola,

vymedzuje legislatívny rámec boja proti terorizmu v doprave na medzinárodnej, ale aj

na národnej úrovni, ako aj návrh preventívnych opatrení na zvýšenie bezpečnosti osôb

v hromadnej doprave. Poslednú časť tejto kapitoly uzatvára modelová situácia počtu

obetí pri potenciálnom teroristickom útoku zameranom na dopravnú infraštruktúru.

- 9 -

1 TERORIZMUS SÚČASNOSTI

V dnešnom modernom svete sa stal terorizmus jednou z najväčších hrozieb nielen pre

krajiny v bezprostrednom ohrození, ale aj pre celý svet. Následkom globalizácie

a prudkého rastu informačných technológií koncom 80.rokov 20.storočia získali

teroristické organizácie a skupiny neobmedzené moţnosti v rámci národného, ale aj

medzinárodného pôsobenia. Prostredníctvom informačných technológií dochádza

k spájaniu rôznych nelegálnych skupín, ich vzájomnému pôsobeniu, zefektívňovaniu,

a k lepšej koordinácii príslušníkov teroristických skupín. V grafe č. 1.1 moţno vidieť

vývoj počtu teroristických incidentov uskutočnených do roku 2006.

0

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

8000

9000

10000

Po

če

t in

cid

en

tov

1981-1990 240 54 21 817 762 113 100 117 1145

1991-2000 479 89 521 931 1277 51 421 205 1593

2001-2006 203 72 829 1225 9061 88 4482 388 1892

Ázia

Vých. a

Stred.

Ázia

Vých.

Európa

Latin.

Amerika

a

Stredný

Východ

Sev.

Amerika

Južná

Ázia

JV Ázia

a

Oceánia

Západ.

Európa

Graf 1.1 Vývoj počtu teroristických incidentov uskutočnených do r.2006 [2]

Hlavným problémom zo strany teroristických organizácií je globálna politická situácia

vo svete, náboţenská orientácia a politický postoj krajiny, v ktorej ţijú. Predstavitelia

teroristických organizácií nevidia efektívnosť v mierovom rokovaní, vyuţívajú násilie,

strach a paniku obyvateľov k presadeniu svojich ideológií a k prinúteniu vlády ustúpiť

ich poţiadavkám. Na obranu proti terorizmu vznikli mnohé opatrenia na zabránenie

útokom, ako legislatívne kroky na vyššie tresty pre aktérov útokov, sprísnenie

bezpečnostných opatrení dopravných komunikácií, efektívnejšie zabezpečenie

strategických objektov a mnohé iné, avšak ani tieto kroky neviedli k výraznému

oslabeniu terorizmu. Súčasný terorizmus je jedným z najväčších problémov

celosvetového rozmeru, ktorý váţne ovplyvňuje vývoj svetovej ekonomiky a celkovú

bezpečnosť.

- 10 -

1.1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV

Oblasť terorizmu a dopravy obsahuje mnoţstvo pojmov a definícií, ktoré bezprostredne

súvisia s danou problematikou, a ktoré tvoria akoby základný stavebný kameň celej

problematiky, či uţ v oblasti terorizmu všeobecne, alebo vo sfére dopravy. Nasledovná

podkapitola je vyhradená definíciám pojmov z oblasti terorizmu a dopravy pouţitých

v tejto bakalárskej práci.

Bezpečnosť dopravy:

pohľad na bezpečnosť dopravy moţno chápať ako istotu, ţe príslušný dopravný

systém je zbavený všetkých moţných neţiaducich udalostí a javov.

Doprava:

je pohyb dopravných prostriedkov po dopravných cestách alebo činnosť

dopravných zariadení, ktorými sa uskutočňuje preprava, t.j. premiestňovanie

osôb a vecí ako výsledok dopravy,

je premiestnenie cestujúcich alebo zásielok z východiskového miesta do miesta

určenia v poţadovanom čase a kvalite.

Dopravná infraštruktúra:

tvorí súhrn dopravných, prepravných prostriedkov a dopravných zariadení

jednotlivých druhov dopravy na území daného štátu,

prekrýva sa s komunikačnou sieťou, ktorú tvoria rôzne druhy komunikácií

a informačné systémy (systém riadenia dopráv),

podľa nariadenia rady Európskeho spoločenstva sa za dopravnú infraštruktúru

povaţujú všetky cesty a pevné zariadenia druhov dopravy, ktoré sú nevyhnutné

pre premávku vozidiel a bezpečnosť premávky.

Dopravný prostriedok:

je technický prostriedok, pohybom ktorého sa uskutočňuje doprava,

rôzne druhy dopravných zariadení pouţívaných na prepravu osôb alebo ľudí.

Hromadná doprava:

systém hromadnej prepravy osôb dopravnými prostriedkami.

- 11 -

Teror:

slovo teror je odvodené od latinského slova „terrere“, čo v preklade znamená

strašný, hrozný,

znamená hrozbu pouţitia násilia, metóda činností, prostriedok nátlaku so

zameraním na konkrétne osoby.

Terorizovanie:

znamená zastrašovanie vyhráţkou násilia,

nadobúda povahu terorizmu pri spojení s politickými cieľmi.

Terorizmus:

je chápaný ako sústavný teror, pouţívanie násilia,

„Terorizmus je metóda vzbudzovania strachu prostredníctvom opakovaných

násilných aktov, vykonávaných tajnými alebo polotajnými jednotlivcami,

skupinami alebo štátnymi orgánmi z idiosynkratických, kriminálnych alebo

politických dôvodov, pričom na rozdiel od atentátov nie sú priame obete pravým

terčom útoku.“ (KOLEKTÍV. Encyklopedie Světový terorizmus, 2001, s. 58),

podľa Európskej únie (EÚ) je definovaný ako čin spáchaný úmyselne s cieľom

váţne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske

a sociálne štruktúry.

Teroristická organizácia:

štátna alebo neštátna skupina osôb, ktorá pri dosahovaní a presadzovaní svojich

záujmov a cieľov vyuţíva rôzne druhy teroristickej činnosti.

1.2 ZÁKLADNÁ TYPOLÓGIA TERORIZMU

Terorizmus moţno definovať podľa určitých kritérií (obrázok č. 1.1), na základe

ktorých je moţné lepšie pochopiť danú problematiku. Pri súčasnom rozmachu terorizmu

a následnom zneuţívaní dopravy v jeho prospech, je potrebné vhodným spôsobom

klasifikovať terorizmus, zamýšľať sa nad kritériami rozdelenia a spoločnými črtami, na

základe ktorých moţno terorizmus začleniť do určitej štruktúry.

- 12 -

Obr. 1.1 Základná typológia terorizmu

Podľa

pôvodu

aktérov

Podľa

pouţitých

prostriedkov

Podľa

rozsahu

teroristickej

činnosti

Podľa príčin

vzniku a

šírenia

Podľa

objektov

útoku

Štátny terorizmus

Neštátny terorizmus

Individuálny terorizmus

Medzinárodný terorizmus

Národný terorizmus

Vnútroštátny terorizmus

Politický terorizmus

Ideologický terorizmus

Sociálny terorizmus

Terorizmus zameraný na

priame objekty

Terorizmus zameraný na

nepriame objekty

Politický terorizmus

Politický terorizmus

Biologické prostriedky

Chemické prostriedky

Nukleárny terorizmus

Asymetrické prostriedky

Informačný terorizmus

Psychologický terorizmus

ZÁKLADNÁ TYPOLÓGIA TERORIZMU

- 13 -

Terorizmus na základe určitých spoločných atribútov moţno rozdeliť nasledujúcim

spôsobom [1]:

Podľa pôvodu aktérov terorizmu:

Štátny terorizmus – otvorene alebo utajene pouţíva teroristické metódy štátnou

mocou proti jej domácim i zahraničným oponentom. Objektom môţu byť aj

náboţenské, národnostné skupiny. Ku svojej činnosti vyuţíva štát.

Neštátny terorizmus – ide o terorizmus extrémistických organizácií

sponzorovaných z neštátnych zdrojov (finančných alebo materiálnych).

Pouţívajú neprimerané metódy, nátlak a hrozby prostredníctvom rôznych

nepovolených skupín a organizácií, ktoré vyvíjajú nátlak na vládnych

predstaviteľov. Je odkázaný na sponzorov, ktorí sa snaţia prostredníctvom

týchto skupín a organizácií presadzovať svoje záujmy.

Individuálny terorizmus – je realizovaný jednotlivcami, často psychicky

narušenými osobami alebo kriminálnymi ţivlami, na vyriešenie medziľudských

vzťahov.

Podľa rozsahu teroristickej činnosti:

Medzinárodný terorizmus – môţe nadobudnúť regionálnu alebo globálnu

úroveň. Ide napríklad o realizovanie teroristických útokov na území iných

štátov, podporu teroristických organizácií a skupín iným štátom, útoky na

medzinárodné spoločenstvá a pod. Cieľom medzinárodného terorizmu zvyčajne

býva poukázať na nesúhlas s politickou situáciou v krajine, na politické

problémy, prípadne nadviazať kontakty s rovnako zmýšľajúcimi skupinami

v zahraničí a realizovať ich následnú spoluprácu.

Národný terorizmus – terorizmus vykonávajúci svoju činnosť cez hranice

viacerých štátov.

Vnútroštátny terorizmus – vykonávanie teroristickej činnosti len v rámci

vnútorných záujmov určitého štátu. Napríklad pri strete záujmov dvoch

politických strán, prípadne nacionalistických skupín. Jeho dôsledky zvyčajne

nepresahujú hranice štátu.

Podľa príčin vzniku a šírenia:

Politický terorizmus – vzniká ako dôsledok ostrého politického boja, spravidla

medzi krajne orientovanými politickými stranami, s cieľom získať alebo udrţať

- 14 -

si moc v štáte. Útoky sú spravidla zamerané na fyzickú likvidáciu predstaviteľov

politickej konkurencie, diskrimináciu, prípadne likvidáciu konkurenčnej

politickej strany.

Ideologický terorizmus – vzniká ako dôsledok stretu záujmov ideológií

(náboţenských,...) s cieľom získať alebo udrţať si vplyv v danej záujmovej

oblasti. V dnešnej dobe je veľmi rozšírený náboţenský terorizmus.

Sociálny terorizmus – najčastejšie býva podnecovaný zlou ekonomickou

situáciou v krajine a z toho vyplývajúcim sociálnym napätím. Väčšinou sú to

teroristické organizácie s ultrapravicovým či ultraľavicovým zameraním.

Podľa objektov útokov:

Terorizmus zameraný na priame objekty – môţu nimi byť rôzne významné

osoby, predstavitelia vlády, náboţenstvá a iné, s cieľom fyzickej likvidácie,

zastrašenia, zdiskreditovania.

Terorizmus zameraný na nepriame objekty – sú nimi jednotlivci alebo

skupiny osôb, ktoré robia nátlak na vládu, politické strany, náboţenstvá. Cieľom

útokov sú riadiace centrá, dôleţité sídla, ktorých zničením sa ochromí štátna

moc alebo oslabí ekonomika štátu.

Podľa pouţitých prostriedkov:

Konvenčný terorizmus – ide o pouţitie klasických prostriedkov ako výbušnín,

strelných zbraní, horľavín a pod., ale aj klasických metód napr. atentátov,

únosov, zadrţiavania rukojemníkov a pod.

Nekonvenčný terorizmus - ide o pouţívanie zbraní hromadného ničenia,

prostriedkov informačnej a psychologickej vojny:

terorizmus s asymetrickými prostriedkami – z vojenského hľadiska

nespĺňajú kritéria kladené na nástroje bojovej činnosti (zneuţitie

priemyselného odpadu, zámerné vyvolanie ţivelnej pohromy, epidémií

a pod.),

terorizmus chemickými prostriedkami,

terorizmus biologickými prostriedkami,

nukleárny (rádiologický) terorizmus,

informačný terorizmus,

psychologický terorizmus.

- 15 -

1.3 PRÍČINY VZNIKU A ŠÍRENIA TERORIZMU

Vznik a šírenie terorizmu podmieňujú viaceré faktory, či uţ sú to náboţenské, politické,

sociálne, ekonomické rozdiely a mnohé iné, ktoré vyvolávajú rozpory medzi

spoločenskými skupinami. Na základe týchto skutočností rozdeľujeme 4 základné

hľadiská príčin vzniku a šírenia terorizmu (obrázok č. 1.2) [1].

Všeobecné

sociologické

hľadisko Technické

hľadisko

Príčiny vzniku a šírenia terorizmu

Politologické

hľadisko Hľadisko

efektívnosti

Obr. 1.2 Príčiny vzniku a šírenia terorizmu

Všeobecné – sociologické hľadisko:

súvisí s aktom násilia alebo hrozby násilia ako prostriedku na získanie výhody

alebo politického rešpektu,

často sa terorizovanie nevinného obyvateľstva stáva súčasťou vedenia vojny,

aby obyvateľstvo zmenilo svoj postoj voči vlastnej vláde.

Technické hľadisko:

vysoká úroveň vedy, technológií a informačných systémov umoţňuje čoraz

ľahší prístup k získaniu ničivejších prostriedkov na vykonávanie teroristických

útokov.

Politologické hľadisko:

teroristi sú členmi organizovanej skupiny veriacej v správnosť svojej veci,

sú ochotní zomrieť za svoju vieru.

- 16 -

Hľadisko efektívnosti:

skutočnosť, ţe teroristické útoky donútili k činnosti, prípadne viedli ku vzniku

rôznych organizácií v rámci celého sveta,

nespokojnosť s politickou situáciou vedie k čoraz väčšej snahe zefektívniť

teroristické útoky s cieľom poukázať na silu teroristickej skupiny za účelom

domáhania zmeny v politickom smerovaní krajiny.

1.4 GLOBALIZÁCIA AKO FAKTOR OVPLYVŇUJÚCI TERORIZMUS

Pôsobenie globalizácie predstavuje najmä obdobie 80.tych rokov 20 storočia, kedy

dochádza k prudkému rastu tempa globalizácie, ktorá preniká dodnes. Hlavne prudký

rozvoj informačných technológií, rádia, televízie a samozrejme internetu, mal za

následok zmenšenie vzdialenosti medzi jednotlivými krajinami, a tým aj vzájomnú

komunikáciu medzi nimi. Vďaka technológiám sa správy zo sveta stali dostupnejšie pre

kaţdého, udalosti odohrávajúce sa v iných krajinách, ktoré boli nedostupné, sa zrazu

stali prístupné celému svetu. Informovanosť verejnosti rapídne stúpla. Rozpad

bipolárneho sveta otvoril hranice ľudom, umoţnil prenikanie rozličných kultúr,

slobodnú ideológiu, a taktieţ voľné šírenie myšlienok. [10]

S nástupom globalizácie, a s tým súvisiacim otvorením sveta, sa uvoľnil väčší priestor

pre činnosť teroristických organizácií. Vďaka internetu sa výrazne zrýchlila

komunikácia medzi jednotlivými zloţkami teroristických organizácií a ich členmi.

Otvorenie hraníc prispelo k moţnosti získať rôzne výbušniny a modernejšie technické

prostriedky, vďaka ktorým môţu zlepšiť efektivitu svojich útokov. Prudký rast

informačných technológií umoţnil presnejšie vytýčenie strategických cieľov, ktorých

zničením by sa váţne ohrozila stabilita danej krajiny, prípadne celého sveta. Na základe

týchto skutočností vznikli mnohé organizácie, ktoré sa snaţia udrţať mier a stabilitu

krajín vo svete.

1.5 NAJVÝZNAMNEJŠIE TERORISTICKÉ ORGANIZÁCIE SÚČASNOSTI

Teroristické organizácie sú skupiny ľudí vyuţívajúce teroristické činnosti, postupy

a metódy na dosiahnutie stanovených cieľov. Vo väčšine prípadoch ide o náboţenské

presvedčenie, snahu zmeniť politickú situáciu, destabilizáciu krajiny a iné.

Prostredníctvom násilných činov páchaných vo veľkej miere na civilnom obyvateľstve

sa snaţia presadiť vlastné ciele a ideológiu. V nasledujúcom obrázku č. 1.3 moţno

vidieť najvýznamnejšie teroristické organizácie súčasnosti.

- 17 -

Al-Káida

Al – Fatáh Hamas

Hizballáh

Real IRA

ETA

Dţihád

Teroristické organizácie

Obr. 1.3 Najvýznamnejšie teroristické organizácie súčasnosti

Al – Káida (preklad : základňa) [16]:

militantná medzinárodná islamská fundamentalistická sieť skladajúca sa

z nezávislých a niekedy spolupracujúcich buniek,

na čele stál saudskoarabský multimilionár Usáma bin Ládin,

prioritným cieľom je nastolenie čisto moslimských štátov na celom arabskom

polostrove a šírenie islamskej viery na celom svete,

za hlavného nepriateľa povaţuje Spojené štáty americké (USA) kvôli ropnému

bohatstvu.

Al – Fatáh hnutie za národné oslobodenie Palestíny [16]:

nacionalistická strana v Palestíne,

organizáciu viedol Jásir Arafat,

cieľom je zničenie Izraela a zriadenie palestínskeho štátu na jeho území,

fatah v arabčine znamená „dobytie“.

Dţihád [16]:

egyptská islamská extrémistická skupina,

pravdepodobne dve frakcie :

na čele starej frakcie Abdul al-Zumar,

na čele novej frakcie Ajman al-Zawahri.

cieľom je zvrhnúť vládu Husního Mubaraka a premeniť Egypt na islamský štát.

- 18 -

Hizballáh [16]:

Libanonská šiitska politická a vojenská organizácia,

v arabskom a moslimskom svete je povaţovaná za legitímnu,

činnosť sponzoruje Irán.

Hamas [16]:

islamské hnutie odporu,

odmieta akékoľvek politické dohovory medzi Izraelom a Palestínou a svätú

vojnu povaţuje za jediný moţný spôsob na dosiahnutie svojich cieľov,

pouţitie terorizmu proti Izraelu povaţuje za legitímne,

ETA (Baskicko a jeho sloboda) [16]:

cieľom je nezávislý štát Baskov,

operačná zóna leţí v baskických autonómnych regiónoch v severnom

Španielsku a Juhozápadnom Francúzsku.

Real IRA (Írska republikánska armáda) [16]:

snaţí sa o spojenie rozdeleného Írska,

útoky na politických predstaviteľov, armádu, políciu v oblasti Severného Írska

a v celom Anglicku.

1.6 NAJČASTEJŠIE CIELE TERORISTICKÝCH ÚTOKOV

Najčastejšími cieľmi teroristických útokov sa stávajú verejné priestranstvá a miesta, kde

sa zdrţuje čo moţno najväčší počet ľudí. Ide najmä o prostriedky hromadnej dopravy,

trhoviská, kultúrne podujatia, letiská a iné. Avšak sústreďujú sa aj na strategické ciele,

ktorých zničením by došlo k ochromeniu krajiny, prípadne by spôsobilo ekonomickú

krízu. Veľmi časté sú útoky zamerané na nevinné obyvateľstvo, ktoré sa v dnešnej dobe

stali veľmi rozšíreným fenoménom ako upozorniť na silu, ktorou disponuje teroristická

organizácia. Zároveň poukazuje, ţe je schopná pouţitia akéhokoľvek prostriedku na

presadenie svojich cieľov [1].

Ciele teroristických útokov majú viesť k destabilizácii krajiny, vyprovokovať vládu ku

kroku, ktorý by zdiskreditoval súčasnú vládu a postoj obyvateľov krajiny voči nej.

Teroristické útoky na obyvateľstvo nie sú prioritnými cieľmi útokov, sú to len čiastkové

ciele, pomocou ktorých sa snaţí teroristická skupina presadiť svoj konečný cieľ.

Takýmito útokmi sa snaţí vyţiadať si pozornosť vládnucej garnitúry, a tým zvýšiť svoje

- 19 -

šance na presadenie konečných cieľov. Na obrázku č. 1.4 je uvedená klasifikácia cieľov

teroristickej činnosti [1].

Obr. 1.4 Klasifikácia cieľov teroristickej činnosti

Klasifikácia cieľov teroristickej činnosti [1]:

Čiastkový cieľ - nepravý cieľ:

únosy,

vydieranie,

vyhráţky,

fyzická likvidácia jednotlivca a iné.

Konečný cieľ – pravý cieľ:

zmeniť politickú situáciu v krajine,

presadenie a realizovanie vlastných cieľov.

Strategický cieľ:

destabilizovať krajinu,

vyuţívanie médií ako prostriedok zviditeľnenia sa.

Všeobecný cieľ:

zmena globálnej politickej situácie,

plnenie konečných (hlavných) cieľov.

čiastkový cieľ

konečný cieľ

strategický cieľ

všeobecný cieľ

- 20 -

2 TERORIZMUS V DOPRAVE

Terorizmus sa v dnešnej dobe vo veľkej miere zameriava na oblasť dopravy a vyuţíva

všetky druhy dopráv. Na základe uskutočnených teroristických útokov si myslím, ţe

doprava zohráva veľmi dôleţitú, v niektorých prípadoch neodmysliteľnú súčasť pri

realizácií teroristických útokov. Uţ samotným premiestňovaním teroristov na miesta

útokov prostredníctvom dopravných prostriedkov (osobné autá, lietadlá, hromadná

doprava...) napomáha k uskutočneniu teroristických činov. Teroristické útoky zamerané

na dopravnú infraštruktúru a únosy lietadiel sa stali výbornými prostriedkami na

dosiahnutie cieľov teroristických skupín. V tabuľke č. 2.1 je uvedený prehľad

najväčších teroristických útokov zameraných na dopravnú infraštruktúru od r. 1988 do

r. 2001, ktorý som zoradil chronologicky [1].

Tab. 2.1 Najväčšie teroristické útoky zamerané na dopravnú infraštruktúru od r.1988

do r. 2001 zoradené chronologicky

Najväčšie teroristické útoky od r. 1988 do r. 2001

Dátum Popis útoku Mŕtvi / Zranení

21.12.1988 Po výbuchu na palube sa Boeing 747 zrútil

na škótske mesto Lockerbie 270 / ---

26.2.1993 Výbuch vozidla s výbušninou v garážach Svetového

obchodného centra v USA 6 / –-

19.4.1995 Bomba v aute pred federálnou budovou v Oklahoma City 168 / –-

25.7.1995 Výbuch bomby v parížskom metre počas špičky 8 / 86

9.2.1996 Rozsiahly výbuch bomby v londýnskych dokoch 2 / 100

25.2.1996 Samovražedný útok príslušníka Hamas spôsobil

výbuch autobusu v Jeruzaleme 26 / –-

24.7.1996 Dve bomby roztrhli vlak v srílanskom meste Kolemba 78 / –-

23.11.1996 Unesené lietadlo Boeing 767 sa zrútilo do

mora pri Komorských ostrovoch 125 / –-

30.12.1996 Bomba zničila preplnený vlak v indickom štáte Ásám 300 / –-

15.8.1998 Bomba v aute v Írskom meste Omagh 29 / –-

4.9.1999 Výbuch auta pred vojenským obytným blokom

na hranici s Čečenskom 64 / –-

25.2.2000 Výbuch autobusa prepravovaného na palube trajektu

smerujúceho na Filipíny 45 / –-

10.8.2001 Angolskí rebeli zo skupiny UNITA zaútočili

na vlak južne od Luandy 252 / –-

- 21 -

2.1 ROK 2001 AKO MEDZNÍK V DOPRAVE

Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 na Svetové obchodné centrum (WTC)

sa značne ovplyvnil pohľad na dopravu a bezpečnosť cestujúcich, ako aj moţné

následky zneuţitia dopravných prostriedkov teroristickými skupinami. Doprava

a dopravný prostriedok sa stávajú čoraz častejším terčom útokov teroristických

organizácií, čo do istej miery stavia dopravu do veľmi nevhodnej pozície z hľadiska

bezpečnosti. Jedna z doteraz najbezpečnejších druhov dopravy - letecká doprava - sa

stretáva s narastajúcim ohrozením vo forme únosov lietadiel ako častý motív k zničeniu

vytýčeného cieľa. Hromadná doprava celkovo, či uţ vodná, pozemná alebo letecká, je

najčastejším terčom útokov.

Na základe týchto zistení a skutočností sa začal celosvetový boj proti terorizmu. Boli

vydané mnohé dokumenty, vznikajú organizácie na zvýšenie bezpečnosti vo všetkých

oblastiach, nevynímajúc bezpečnosť dopravy a dopravnej infraštruktúry.

2.2 TERORISTICKÝ ÚTOK NA SVETOVÉ OBCHODNÉ CENTRUM V USA

Svetové obchodné centrum tvorilo komplex siedmich budov vrátane dvoch najvyšších

veţí známych ako dvojičky. Svetové obchodné centrum sa stalo neodmysliteľnou

súčasťou New Yorku, predstavovalo ekonomické a finančné centrum, stalo sa

symbolom úspechov USA. Jeho zničenie znamenalo veľkú ranu na srdci amerického

národa.

Stručný popis teroristického útoku [13]:

deň útoku : utorok 11.september 2001 v USA,

ozbrojená skupina 19 muţov hlásiaca sa k medzinárodnej teroristickej

organizácii Al-Káida uniesla 4 komerčné lietadlá typu Boeing 767,

dve lietadlá z nich narazili do WTC v New Yorku, čo malo údajne za následok

zrútenie obidvoch veţí WTC,

tretie z nich zasiahlo budovu Pentagonu – veliteľstvo Ministerstva obrany USA,

štvrté lietadlo havarovalo na území Pensylvánie po pokuse o získanie kontroly

nad uneseným lietadlom.

Teroristický útok na WTC sa zaradil z hľadiska počtu mŕtvych na prvú priečku

v celosvetovom meradle. Odhadované počty mŕtvych následkom teroristického útoku

na WTC z 11.9.2001 sú uvedené v tabuľke č. 2.2 [13].

- 22 -

Tab. 2.2 Odhadovaný počet mŕtvych následkom teroristického

útoku na WTC z 11.9.2001

Obete na ľudských životoch

Počet mŕtvych v budovách WTC 2629

Počet mŕtvych v budove Pentagonu 125

Počet mŕtvych v unesených lietadlách 245

Príslušníci hasičského zboru 319

Príslušníci polície 50

Celkový počet mŕtvych ľudí 3368

Dopad teroristického útoku na ekonomickú a bezpečnostnú situáciu vo svete:

zničenie WTC a časti Pentagonu prinútilo nielen USA, ale aj celý svet zamerať

sa na celospoločenský boj proti akejkoľvek forme terorizmu;

zjednotenie krajín v boji proti terorizmu aj s pouţitím ozbrojených armádnych

síl;

zrealizovaný útok na dobre stráţené vedenie Ministerstva obrany USA z časti

oslabil vedomie USA o nezničiteľnosti a sile, ktorou disponujú, a zároveň

poukázal na neobmedzené moţnosti niektorých globálnych teroristických

organizácií, akou je napr. Al – Káida;

zriadenie Ministerstva vnútornej obrany USA a Správy pre bezpečnosť

v doprave;

WTC znamenalo symbol ekonomickej a hospodárskej vyspelosti USA,

zničením WTC došlo k najväčšej poisťovacej udalosti v dejinách USA. Škoda

spôsobená útokmi a následnou obnovou komunikácií a odprataní trosiek budov

bola vyčíslená na neuveriteľnú sumu 40 miliárd USD;

v dôsledku poisťovacej udalosti vzrástli obavy a nastal prepad akcií niektorých

poisťovacích a zaisťovacích inštitúcií, vrátane niektorých pôsobiacich na území

Európy.

Budovy WTC uţ aj v minulosti pútali pozornosť teroristických organizácií. Budovy

predstavovali ikonu americkej vyspelosti, ekonomické a obchodné centrum, čo bolo

veľkým lákadlom pre teroristov. V tabuľke č. 2.3 sú uvedené teroristické útoky

uskutočnené na budovy WTC do 11.septembra 2001 [13].

- 23 -

Tab. 2.3 Teroristické útoky uskutočnené na budovy WTC do 11.9.2001

Teroristické útoky uskutočnené na WTC

Dátum Popis útoku

26.2.1993 Výbuch nálože v podzemných garážach severnej veže si

vyžiadal 6 mŕtvych a 1040 zranených

11.9.2001 Náraz unesených lietadiel Boeing 767 do oboch veží WTC a následné

zrútenie veží si vyžiadalo 3368 mŕtvych

Alternatívne pohľady na útoky z 11.septembra 2001 na USA:

zničenie WTC pod zámienkou získania vysokej čiastky z poisťovacej činnosti.

K týmto úvahám prispela skutočnosť, ţe Larry Silverstein si len mesiac pred

útokmi na WTC v auguste 2001 prenajal obidve budovy na dobu 99 rokov, ktoré

boli poistené aj proti hrozbe teroristických útokov. Keďţe poistná čiastka sa

pohybovala v závratnej sume 40 miliárd dolárov, niektorí uvaţovali aj nad

takýmto zámerom [13];

ľudia prikláňajúci sa k tejto alternatíve vidia za pozadím útokov snahu vedúcich

politických a ekonomických predstaviteľov USA o podporu obyvateľstva pri

vojnových operáciách na blízkom východe, ktorý je bohatý na nerastné

suroviny, ako sú ropa a zemný plyn.

Či uţ sa prikláňame k ľudom, ktorí veria, ţe teroristické útoky z 11. septembra 2001

boli spôsobené čisto teroristickými organizáciami, alebo inými zainteresovanými

stranami, je zrejmé, ţe v kaţdom prípade išlo o teroristické útoky, o útoky voči

nevinnému obyvateľstvu, ktoré okrem politických, ekonomických a bezpečnostných

kríz zanechali aj tisíce pozostalých trúchliacich za nezmyselnou smrťou svojich

príbuzných.

2.3 NAJVÄČŠIE TERORISTICKÉ ÚTOKY ZAMERANÉ NA KOĽAJOVÚ

DOPRAVU

Spôsob ţelezničnej dopravy si osvojili hlavne ľudia, ktorí sa potrebujú prepraviť na

dlhšie vzdialenosti. So súčasnými modernejšími a komfortnejšími zlepšovaniami

v oblasti ţelezničnej dopravy vyuţíva obyvateľstvo prepravu vlakmi v čoraz väčšej

miere aj pri kratších vzdialenostiach. Rýchlosť, ktorú v dnešnej dobe dosahujú niektoré

rýchlovlaky bez nutnosti zbytočných zastávok, bez nutnosti zdrţaní počas dopravnej

špičky, splnili poţiadavky mnohých cestujúcich na efektívnejší spôsob prepravy.

- 24 -

Samotní teroristi sú si vedomí, ţe vlaky prepravujú v určitom čase veľké mnoţstvo

pasaţierov a zneuţívajú tento fakt sa uskutočňovanie teroristických činností.

2.3.1 Bombové útoky v Madride

Aglomerácia Madridu poskytuje domov viac ako 5 mil. obyvateľom, čo teroristi vyuţili

na zosnovanie plánu, ktorý dosiahol katastrofálne následky. Teroristické útoky na

prímestské vlaky Španielskej metropoly Madrid sa zapísali do dejín ako najničivejšie

bombové atentáty zamerané na nevinné obyvateľstvo a dopravu v Európe. Schopnosť

prevedenia útokov opäť poukázala na silu, motiváciu a finančné moţnosti niektorých

teroristických skupín.

Stručný popis teroristického útoku [15]:

deň útoku : štvrtok 11. marec 2004 v Madride,

bombové útoky na 4 prímestské vlaky,

spolu umiestnených 13 bômb do vlakov na trase z Alcalá de Henares do

Madridu,

10 náloţí explodovalo počas rannej dopravnej špičky, 2 ďalšie zneškodnili

a poslednú náloţ neskôr objavili vyšetrovatelia.

Obete bombových útokov [15]:

pri výbuchu zahynulo viac ako 191 ľudí zo 17 krajín sveta,

pribliţne 2050 ľudí utrpelo zranenia,

pozostalí obetí dostali odškodné vo výške od 30 000 – 1 500 000 eur.

Páchatelia útokov [15]:

španielsky súd uznal vinných 21 z 28 údajných atentátnikov,

obyvateľ Maroka, ktorého usvedčili, dostal trest vo výške viac ako 40 000

rokov, aj keď podľa platných španielskych zákonov môţe stráviť za mreţami

maximálne 40 rokov,

ďalší Španiel uznaný z dodávania výbušnín dostal taktieţ tisícročný trest,

sedem atentátnikov spáchalo samovraţdu, keď ich domy obkľúčili príslušníci

polície,

za útokmi údajne stojí teroristická sieť Al-Káida.

- 25 -

2.3.2 Teroristické útoky na Londýn

Metropola Londýn sa povaţuje za jedno z najrušnejších miest z hľadiska dopravy na

svete. Teroristické útoky boli veľmi dobre cielené na londýnske metro, ktoré ročne

prepraví pribliţne 1 mld. ľudí, čo si vyţiadalo veľké mnoţstvo obetí. Útok na londýnske

metro sa stal jedným z najväčších útokov spáchaných na cestujúcich hromadnou

dopravu v Európe.

Stručný popis teroristického útoku [14]:

deň útoku : štvrtok 7. júl 2005 v Londýne,

séria explózií zameraných na stanice metra v Londýne,

výbuch bomby v poschodovom autobuse,

uskutočnenie útokov v čase rokovania vrcholných predstaviteľov

najvyspelejších krajín sveta a Ruska (G8).

Pri plánovaní útoku vyuţili teroristi skutočnosť, ţe metro denne prepraví veľké

mnoţstvo pasaţierov, a zároveň sa na jeho staniciach koncentruje vysoký počet

cestujúcich. V tabuľke č. 2.4 sú uvedené počty obetí teroristického útoku zameraného

na londýnske metro [14].

Tab. 2.4 Počty obetí pri teroristickom útoku uskutočnenom

7. júla 2005 v Londýne

Obete teroristického útoku

Počet mŕtvych ľudí na stanici londýnskeho metra viac ako 35

Počet mŕtvych ľudí následkom výbuchu poschodového autobusu

14

Počet zranených ľudí viac ako 700

Osoby stojace za teroristickým útokom [14]:

k útokom sa údajne prihlásila dovtedy neznáma skupina blízka Al – Káide,

z dôvodu vypátrania páchateľov zodpovedných za uskutočnenie útokov vyuţila

polícia záznamy z vyše 2500 bezpečnostných kamier z celého Londýna,

podľa vyhlásení britskej polície atentátnici zomreli počas výbuchov.

Následky teroristických útokov [14]:

vyjadrenia predstaviteľov krajín o napomáhaní a boji proti terorizme,

- 26 -

Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť USA poţiadalo veľké mestá o zvýšenie

bezpečnostných opatrení, hlavne veľkých dopravných systémov,

vyhlásenie Európskeho komisára pre spravodlivosť a bezpečnosť o bezpečnosti

ako priorite krajiny a o potrebe pokroku pri jej zaisťovaní,

vyhlásenie niektorých európskych krajín, vrátane Slovenskej republiky (SR),

o dočasnej zvýšenej bezpečnosti britkých inštitúcií, mimovládnych organizácií,

obchodných spoločností na území ich krajín,

v ekonomickej sfére útoky vyvolali pokles cien akcií na londýnskej burze o 3 %.

Cieľom oboch útokov bolo zasiahnuť miesto s čo najväčším počtom civilistov,

vyvolanie strachu a paniky a poukázanie na silu teroristických organizácií.

2.4 SPOLOČNÉ PRVKY TERORISTICKÝCH ÚTOKOV V LONDÝNE

A MADRIDE

Pri dôkladnejšom posúdení oboch spomínaných teroristických útokov v Londýne (7. júl

2005) a Madride (11.marec 2004) si myslím, ţe v obidvoch prípadoch sú značne

badateľné určité rovnaké alebo podobné prvky a črty, na základe ktorých moţno

začleniť tieto teroristické útoky do podobnej skupiny z hľadiska spôsobu

zrealizovaného útoku.

Spoločné prvky teroristických útokov:

teroristické incidenty súvisia s dopravou, resp. so zneuţitím dopravy

a dopravných prostriedkov na uskutočnenie teroristických činností,

útoky boli smerované na metropolitné mestá vyspelých európskych krajín,

útoky boli zamerané na koľajovú dopravu,

útoky boli zamerané na hromadné dopravné prostriedky prepravujúce ľudí,

útoky boli smerované na frekventovanú oblasť dopravného systému,

zameranie útokov na čo najväčší moţný dopad na civilné obyvateľstvo (čo

moţno najväčšie moţné škody, straty na ţivotoch,...),

útoky spôsobili badateľné ekonomické straty (napr. prepad cien akcií na

burzách,...),

teroristické činy boli uskutočnené formou bombových útokov,

útoky boli údajne zosnované medzinárodnou teroristickou sieťou Al-Káida a iné.

- 27 -

3 PREVENCIA A BOJ PROTI TERORIZMU V DOPRAVE

Prevencia proti terorizmu nie je otázkou jedného štátu, jednej organizácie, podieľať sa

na nej musia všetky oblasti spoločenského ţivota. Či uţ sú to orgány verejnej správy,

kultúra, školstvo, ba i obyvateľstvo samotné. Práve prevencia a opatrenia majú viesť

k zníţeniu ohrozenia teroristických útokov, predchádzať im, snaţiť sa ich čo v najväčšej

moţnej miere eliminovať a zabezpečiť bezpečnejšie prostredie pre všetkých

obyvateľov. V tabuľke č. 3.1 moţno vidieť celosvetový prehľad počtu teroristických

útokov, počtu zranených a usmrtených ľudí od 1.októbra 2001 do 15. októbra 2006.

Tab. 3.1 Celosvetový prehľad počtu teroristických útokov, zranených a usmrtených

ľudí od 1.10.2001 do 15.10.2006 [11]

Región Počet útokov Zranení Usmrtení

Afrika 190 1 055 917

Východná a stredná Ázia 58 55 53

Východná Európa 790 3 489 1 331

Latinská Amerika a Karibik 1 108 1 887 1 020

Blízky východ a Perzský záliv 9 083 32 743 17 737

Severná Amerika 64 54 9

Južná Ázia 4 445 13 259 5 667

Juhovýchodná Ázia a Oceánia 307 2 316 787

Západná Európa 1 475 1 276 282

Spolu 17 530 56 134 27 803

Z tabuľky č. 3.1 moţno vidieť, ţe teroristické útoky si vyţiadali mnoţstvo obetí,

ktorých počet sa kaţdoročne zvyšuje. Preto je potrebné zamedziť ďalšiemu rastu

terorizmu a snaţiť sa eliminovať hrozbu, akou terorizmus bez pochýb je. Za týmto

účelom treba hľadať efektívne riešenia (sociálne, politické, legislatívne úpravy...)

v medzinárodnom meradle. Pri stanovovaní opatrení na národnej úrovni musíme

vychádzať zo zahraničnej a vnútropolitickej situácie daného štátu, analyzovať moţné

riziká a stanoviť vhodné opatrenia na odstránenie alebo potlačenie týchto rizík. Pri boji

proti terorizmu je potrebné snaţiť sa o zamedzenie činnosti jednotlivých teroristických

skupín, je potrebné neustále získavanie novších a novších informácií, ktoré napomôţu

vyhľadať členov teroristických skupín a zabezpečia ich následné zadrţanie. Boj proti

terorizmu musí byť zosúladený s bojom proti nadnárodnému organizovanému zločinu,

proti extrémistickým skupinám, nevyhnutnou podmienkou úspešného boja proti

terorizmu je vzájomná spolupráca medzinárodných organizácií a s tým súvisiaca

výmena informácií. [1]

- 28 -

V dnešnom svete - aj v oblasti terorizmu - zohrávajú dôleţitú úlohu financie. Väčšina

teroristických organizácií je financovaných zo súkromných zdrojov bohatých fyzických

alebo právnických osôb. Preto je dôleţité zamedzenie finančných tokov do tejto sféry,

a tým aj ochromenie teroristických organizácií. Je dôleţité zamerať sa na vedúce

osobnosti jednotlivých skupín, ktoré majú veľký význam z hľadiska fungovania

skupiny.

3.1 LEGISLATÍVNY RÁMEC BOJA PROTI TERORIZMU

Terorizmu sa v minulosti po právnej stránke neprikladal aţ taký dôraz ako v súčasnosti.

O udrţiavanie poriadku a bezpečnosti štátu a občanov krajiny sa starali všeobecne

platné zákony, nariadenia, vyhlášky jednotlivých krajín, ktoré síce neriešili konkrétne

otázky moţných teroristických útokov, ale ich úlohou bolo zabezpečiť všeobecne

ochranu štátu a občanov. Keďţe hrozba terorizmu prerástla do obrovských

celosvetových rozmerov, bolo nutné prijať potrebné právne kroky a opatrenia, ktoré

doplnia súčasné platné zákony, vyhlášky a budú platné pre všetky krajiny hlásiace sa

k boju proti terorizmu.

Medzinárodný legislatívy rámec a OSN [9]:

1. Valné zhromaţdenie OSN prijalo rezolúciu o opatreniach na prevenciu

medzinárodného terorizmu, 1983.

2. Dohovor o trestných činoch a niektorých iných činoch spáchaných na palube

civilných lietadiel, Tokio, september 1963 (vyhláška MZV SR č.102 / 1984 Z.z.).

3. Dohovor o potlačení protiprávneho zmocnenia sa lietadiel, Haag, december 1970

(vyhláška MZV SR č.96 / 1974 Z.z.).

4. Dohovor o potlačení protiprávnych činov proti bezpečnosti civilného letectva,

Montreal, september 1971 (vyhláška MZV SR č.16 / 1974 Z.z.).

5. Podpísanie Protokolu o potláčaní násilných protiprávnych činov na letiskách

slúţiacich medzinárodnému civilnému letectvu doplňujúceho Dohovor o potláčaní

protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva, Montreal,

september 1971 (vyhláška MZV SR č. 346 / 2000 Z.z.).

6. Dohovor o zabránení a trestaní trestných činov proti osobám pouţívajúcim

medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov, New York, december

1973 (vyhláška MZV SR č. 131 / 1978 Z.z.).

- 29 -

7. Dohovor proti braniu rukojemníkov, New York, december 1979 (vyhláška MZV SR

č.36 / 1988 Z.z.).

8. Dohovor podpísaný Generálnou konfederáciou Medzinárodnej agentúry pre

atómovú energiu o fyzickej ochrane jadrových materiálov, Viedeň, október 1981

(oznámenie MZV SR č. 329 / 2001 Z.z.).

9. Dohovor o zamedzení nezákonných aktov proti bezpečnosti námornej plavby, Rím,

marec 1988 (oznámenie MZV SR č. 175 / 2001 Z.z.).

10. Protokol o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín

umiestnených na podmorskej plytčine, Rím marec 1988 (oznámenie MZV SR

č.174 / 2001 Z.z.).

11. Dohovor o označovaní plastických trhavín za účelom ich identifikácie, Montreal,

marec 1991.

12. Medzinárodný dohovor o potláčaní teroristických bombových útokov, New York,

december 1997 (oznámenie MZV SR č.382 / 2001 Z.z.).

13. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu, New York, december

1999 (oznámenie MZV SR č.593 / 2002 Z.z.).

14. Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu, New York, apríl

2005 (oznámenie MZV SR č.308 / 2007 Z.z.).

Medzinárodný legislatívny rámec v EÚ [9]:

1. 21. september 20001 - Prijatie Akčného plánu boja proti terorizmu Európskou

úniou.

2. 1. Január 2002 – vstúpil do platnosti Akčný plán boja proti terorizmu prijatý

Európskou úniou.

3. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu, Varšava, máj 2005 (oznámenie

MZV SR č. 186 / 2007 Z.z.).

4. Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ,

Brusel, máj 2000 (oznámenie MZV SR č.572 / 2006 Z.z.).

5. Protokol k dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi

EÚ, Luxemburg, október 2001 (oznámenie MZV SR č.572 / 2006 Z.z.).

6. Európska komisia prijala Zelenú knihu o Európskom programe na ochranu

najdôleţitejšej infraštruktúry, november 2005.

- 30 -

Legislatívny rámec a základné dokumenty spojené s ochranou a bojom SR proti

terorizmu [9]:

1. Bezpečnostná stratégia SR

2. Obranná stratégia SR

3. Zákon o ozbrojených silách SR (zákon č. 321 / 2002 Z.z.).

4. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného

stavu a núdzového stavu (zákon č. 227 / 2002 Z.z.).

5. Zákon o obrane SR (zákon č. 319 / 2002 Z.z.).

6. Zákon o ozbrojených silách SR (zákon č. 321 / 2002 Z.z.).

7. Zákon NR SR o Policajnom zbore SR (zákon č. 171 / 1993 Z.z.).

8. Zákon o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu

(zákon č. 387 / 2002 Z.z.).

9. Zákon NR SR o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (zákon

č. 42 / 1994 Z.z.).

10. Zákon NR SR o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení neskorších predpisov (zákon

č.48 / 2002 Z.z.).

11. Zákon NR SR o Slovenskej informačnej sluţbe v znení neskorších predpisov (zákon

č.46 / 1993 Z.z.).

12. Zákon o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon č.403 / 2004 Z.z.).

3.2 PREVENTÍVNE OPATRENIA NA ZVÝŠENIE BEZPEČNOSTI OSÔB

V POZEMNEJ HROMADNEJ DOPRAVE

V súčasnej dobe sa pohľad na dopravu z hľadiska teroristického chápania podstatne

zmenil. Napriek výhodám, ktoré nám doprava ako taká ponúka, (cestovanie do práce,

vyuţívanie hromadnej dopravy pri premiestňovaní vo väčších mestách, pohodlnejší

a rýchlejší spôsob prepravy na poţadované miesto,...) sa stala pre obyvateľov sveta aj

nástrojom moţných vyuţití teroristickými organizáciami. Dopravné prostriedky

a komunikácie sú veľmi častým terčom teroristov formou bombových útokov,

samovraţedných atentátov, pri ktorých umierajú tisíce nevinných ľudí. Prioritnými

cieľmi teroristických útokov, ako uţ vieme, nie je zranenie a usmrtenie čo moţno

najviac ľudí, ale poukázanie na silu, ktorou disponujú a ideou presadiť - vo väčšine

prípadov - vlastné politické názory a chápanie za kaţdú cenu. V minulosti sme

- 31 -

zaznamenali pomerne časté útoky na leteckú dopravu, ktorá sa stala obľúbeným

nástrojom pri vykonávaní teroristických činov. Taktieţ hromadná doprava prepravujúca

väčší počet ľudí priťahuje pozornosť teroristov ako spôsob, ktorým moţno zastrašiť

verejnosť, politickú garnitúru a zvýšiť svoje šance na presadenie politických cieľov

v krajine.

Pôsobenie teroristických skupín a organizácií znamenalo zameranie spoločnosti na

zvýšenie bezpečnosti a efektívnosti v oblasti dopravy. Medzinárodné a národné

organizácie začali pripravovať legislatívne normy, zákony a dokumenty na zvýšenie

bezpečnosti celej spoločnosti. Firmy a organizácie pôsobiace v oblasti dopravy sa

zamerali na implementovanie noriem, zákonov, dokumentov, organizačných,

reţimových a technických opatrení na zvýšenie bezpečnosti cestujúcich, ako aj zvýšenie

bezpečnosti samotných dopravných prostriedkov a dopravnej infraštruktúry.

3.2.1 Ţelezničná doprava SR

Bezpečnosť cestujúcich v oblasti ţelezničnej dopravy je upravovaná základnou

legislatívou platnou pre SR a to:

Zákonom NR SR č. 258/1993 Z.z. o Ţelezniciach SR (doplnený v znení zákona

NR SR č. 152/1997 Z.z. a zákona NR SR č. 259/2001 Z.z.),

Zákonom NR SR č. 164/1996 Z.z o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb.

o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

Zákonom č.57/1998 Z.z. o Ţelezničnej polícií,

schválením uznesenia Vlády SR č. 445/2005 o Dopravnej politike SR do

roku 2015.

Teroristické útoky zamerané ţelezničnú infraštruktúru (príkladom sú nedávne, uţ

spomínané, útoky na Madrid a Londýn) sú čoraz častejšie vyhľadávanými cieľmi

teroristov. Myslím si, ţe hlavnými dôvodmi útokov na ţelezničnú infraštruktúru sú:

veľký počet prepravujúcich pasaţierov,

pomerne ľahká dostupnosť k ţelezničnej infraštruktúre,

rozsiahlosť infraštruktúry neumoţňuje úplne zabezpečiť celú ţelezničnú sieť

vrátane koľajísk.

- 32 -

Na podieľaní sa o zvýšenie a zefektívnenie bezpečnosti je potrebná vzájomná

spolupráca medzi všetkými zloţkami, ktoré sa starajú o správu a kontrolu ţelezničnej

dopravy. Takýmito zloţkami na území SR sú:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT SR),

Generálne riaditeľstvo Ţelezníc Slovenskej republiky (ŢSR),

príslušná správa ţelezníc v danej lokalite,

príslušníci Ţelezničnej polície, prípadne iné bezpečnostné orgány Ministerstva

vnútra SR (MV SR) alebo Ministerstva obrany SR (MO SR).

V nasledujúcich grafoch č. 3.1 a č. 3.2 moţno vidieť počet prepravených osôb a trend

vývoja počtu osôb prepravených ŢSR od r. 1995 po r. 2007 [6].

0 20000 40000 60000 80000 100000

Počet osôb prepravených ŽSR v tisícoch

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

Ro

k

Graf 3.1 Počet osôb prepravených ŢSR

40000

50000

60000

70000

80000

90000

100000

1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008

Rok

Po

čet

osô

b p

rep

rave

nýc

h

ŽS

R v

tis

íco

ch

Počet prepravených osôb ŽSR

Trendová čiara počtu prepravených osôb ŽSR

Graf 3.2 Trend vývoja počtu prepravených osôb ŢSR

- 33 -

Z oboch grafov č. 3.1 a č. 3.2 moţno vidieť pokles osobnej prepravy ŢSR za časové

obdobie 12 rokov. Aj keď trend vývoja počtu prepravených osôb má klesajúci

charakter, stále v roku 2007 hovoríme o pomerne veľkom čísle - cca 47 miliónov

pasaţierov prepravených ŢSR. Ak by sme uvaţovali nad počtom prepravených

cestujúcich denne, je to pribliţne 128 767 cestujúcich. Pri moţnom plánovaní

teroristického útoku môţe byť v ohrození kaţdý cestujúci, za ktorého, z hľadiska

bezpečnosti pri preprave, zodpovedajú ŢSR. Preto sa domnievam, ţe pri súčasnom

„rozmachu“ terorizmu je potrebné, aby sa otázka bezpečnosti cestujúcich stala jednou z

priorít ŢSR.

Pri návrhu a riešení opatrení odporúčam na základe uţ uskutočnených teroristických

útokov vziať na vedomie fakt, ţe pri bombových útokoch sú často krát umiestnené

náloţe buď priamo v batoţinách cestujúcich alebo v dopravných prostriedkoch, na

ţelezničných staniciach, koľajniciach, poprípade v bezprostrednej blízkosti

spomínaných objektov. Je potrebné navrhnúť spôsob zamedzenia vstupu neoprávnených

osôb na miesta, kde tieto osoby nemajú prístup povolený, jednoznačné rozlíšenie osôb,

ktoré majú povolený prístup k týmto objektom, zaviesť nové, poprípade zmodernizovať

technické a mechanické prostriedky na zvýšenie bezpečnosti (múry, oplotenia, závory,

zábrany,...). Taktieţ je potrebné implementovať spoločné zákony EÚ a NATO týkajúce

sa bezpečnosti v doprave do praxe.

Cieľom návrhu opatrení je:

zvýšenie ochrany cestujúcich vyuţívajúcich prepravu prostredníctvom

ţelezničnej dopravy,

ochrana personálu, majetku, budov, vlakových súprav a pod., ktoré môţu byť

zničené alebo poškodené pri teroristickom útoku,

minimalizovanie bezpečnostných rizík v súvislosti s cestujúcimi v oblasti

ţelezničnej dopravy.

Pri navrhovaní ochranných opatrení cestujúcich na ţelezničných staniciach som sa

zameral na tri základné prvky, ktorými je vo všeobecnosti bezpečnostný systém

tvorený, a to:

technické prostriedky:

Keďţe prostredníctvom ţelezničnej dopravy je prepravované veľké mnoţstvo ľudí,

moţní páchatelia vyuţívajú túto skutočnosť, a snaţia sa skryť v dave ľudí. Vedia, ţe

- 34 -

nie je moţná kontrola všetkých cestujúcich, a to zvyšuje ich šance na moţný útok.

Z tohto dôvodu je vhodné pouţitie kamerových systémov na ţelezničných

staniciach, ktoré umoţňujú ľahšie sledovanie, prípadne nahrávanie situácií na

staniciach a v ich bezprostrednom okolí. Je nevyhnutná neustála modernizácia

kamerových systémov a výstupy z kamier je potrebné následne vyviesť na riadiacu

centrálu, ktorá vyhodnotí danú situáciu. Je potrebné stanoviť vhodné a viditeľné

miesta pre umiestnenia svetelných signalizačných zariadení, v prípade akustických

signalizačných zariadení je nutné prispôsobiť hlasitosť signálu atribútom prostredia,

v ktorých sú umiestnené (hlučnosť prostredia,...). Kvalitnú koncepciu riešenia

kamerového systému a poplachových zariadení povaţujem za dôleţitý prvok pri

návrhoch bezpečnostných opatrení. Pri ich realizácií musíme vziať do úvahy

parametre prostredia, v ktorých budú umiestnené, ako aj technické parametre

samotných bezpečnostných kamier. Dôleţitú súčasť technických prostriedkov tvoria

mechanické zábranné prostriedky, ktoré svojím tvarom a vlastnosťami zabraňujú

vniknutiu osôb do chránených priestorov.

organizačné a režimové opatrenia:

Myslím si, ţe pri navrhovaní týchto opatrení je potrebné zaoberať sa zvýšením

bezpečnosti v nasledujúcich otázkach:

kontrola pohybu cestujúcich na staniciach,

zamedzenie vstupu nepovolených osôb do objektov, kde nemajú prístup,

stanoviť podmienky ochrany priestranstiev, kde sa zdrţiavajú cestujúci na

ţelezničných staniciach,

podmienky vjazdu a výjazdu dopravných prostriedkov do a zo stanice,

podmienky manipulácie s mechanickými zabezpečovacími prostriedkami

a s elektronickými zabezpečovacími systémami,

vypracovanie smerníc pre prípad vzniku moţnej teroristickej činnosti,

a následné vypracovanie evakuačného plánu pre prípad uskutočnenia

teroristického útoku,

organizácia stráţenia objektov fyzickou ochranou.

Z dôvodu rozrastania terorizmu je podľa môjho názoru potrebné neustále

aktualizovanie týchto opatrení za účelom zvýšenia efektivity a neustále

analyzovanie moţných rizík, ktoré nám hrozia zo strany terorizmu.

- 35 -

fyzická ochrana:

V SR dohliadajú na dodrţiavanie bezpečnostných opatrení na ţelezničných

staniciach príslušníci Ţelezničnej polície, v prípadoch, ktoré si to vyţadujú,

príslušníci ozbrojených síl, poprípade iných bezpečnostných zborov. Úlohou

Ţelezničnej polície je zabrániť neoprávnenému vstupu osôb na miesta, kde nemajú

prístup, kontrola podozrivých osôb a batoţín, hlásenie podozrivých objektov

nachádzajúcich sa na staniciach, koľajniciach, vlakoch, udrţiavanie poriadku,

odhalenie moţného bezpečnostného rizika a iné.

Pri zvyšovaní efektivity ţelezničnej polície si myslím, ţe je potrebné:

zvýšenie počtu príslušníkov Ţelezničnej polície,

strategické rozmiestnenie príslušníkov Ţelezničnej polície (vchody,

východy, zraniteľné miesta objektu,...),

neustále vzdelávanie v oblasti bezpečnosti, dopravy a s tým súvisiacej

legislatívy,

poskytovanie aktuálnych informácií Ţelezničnej polícií o hľadaných

osobách, prípadne moţných páchateľoch (vizuálne podoby,...),

vykonávanie pravidelných cvičných akcií za účelom zvýšenia efektivity pri

vzniknutí moţných reálnych situácií,

modernizovanie a nákup nových pomôcok vyuţívaných pri plnení úloh

Ţelezničnej polície,

vyuţívanie psov cvičených na vyhľadávanie výbušnín,

modernizovanie informačných systémov,

spolupracovanie na medzinárodnej úrovni,

dodrţiavať pravidelné kontroly.

Pri neustále rastúcej tendencii bombových útokov v oblasti ţelezničnej dopravy je

moţno uvaţovať aj nad vlastným pyrotechnickým tímom pre prípad akútnej situácie,

a následným zaobstaraním moderných pomôcok pre ich činnosť. Zároveň sú potrebné

taktieţ pravidelné cvičné akcie, ktoré umoţnia získanie dostatočných zručností pri

pouţívaní pyrotechnických pomôcok, ktoré majú k dispozícií.

Ďalej je potrebné zaoberať sa riešením návrhu ochrany osôb v dopravných

prostriedkoch. Zabezpečiť ochranu vlakových súprav pred teroristickým útokom je

náročná úloha, keďţe nie je moţná dôsledná kontrola všetkých vlakov, prichádzajúcich

- 36 -

alebo odchádzajúcich zo stanice, bez nutnosti obmedzenia premávky, meškaní

spôsobených kontrolami, a následne vzniknutým stratám na ziskoch ţelezničných

spoločností. Pri súčasnej snahe uvoľňovania hraníc medzi krajinami EÚ a tým následnej

zníţenej kontrole na hraniciach, vzniká väčšie riziko, ţe sa k nám dostanú členovia

teroristických skupín. Odstránením hraníc sa zvýšila dostupnosť viacerých výbušnín

a zbraní. Pri návrhoch opatrení na zvýšenie bezpečnosti cestujúcich vo vlakoch

z hľadiska teroristických útokov nie je veľa moţností, keďţe výbušniny vyuţívané

teroristami majú takú silu, ţe dokáţu roztrhať aj konštrukciu samotného dopravného

prostriedku. Preto si myslím, ţe na zvýšenie bezpečnosti v tomto rozsahu je potrebná

výroba odolnejších dopravných prostriedkov, vyuţívanie silnejších materiálov, ktoré

svojimi vlastnosťami a tvarom dokáţu vo väčšej miere odolať sile výbuchu. Tieto

zdokonalenia môţu zachrániť mnohé ţivoty, ak by došlo k výbuchu vedľa dopravného

prostriedku alebo pod ním. Taktieţ je moţné uvaţovať nad viacvrstvovými

bezpečnostnými sklami, ktoré by mali väčšiu odolnosť. Pre prípad evakuácie

cestujúcich z vlaku vidím moţnosti vytvorenia núdzových otvorov priamo dostupných

z jednotlivých kupé v stropnej časti alebo podlahe vozňov. Samozrejme nemôţme

zabudnúť na svetelné a akustické signalizačné zariadenia, hasiace prístroje a náradie pre

prípad potreby rozbitia bezpečnostných skiel.

Myslím si, ţe na dosiahnutie čo moţno najväčšej moţnej bezpečnosti cestujúcich, či uţ

na ţelezničných staniciach, alebo vo vlakoch, je potrebná vzájomná koordinácia

orgánov štátnej správy a súkromného sektoru (ŢSR, príslušníkov Ţelezničnej polície,

ozbrojených síl, integrovaného záchranného systému,...).

3.2.2 Cestná hromadná doprava SR

Z hľadiska bezpečnosti osôb vyuţívajúcich prostriedky cestnej hromadnej dopravy je

nutné dodrţiavanie základnej legislatívy platnej pre SR v oblasti cestnej dopravy a to:

Zákon č.168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších zmien a doplnení,

Zákon č.725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na

pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

schválenie uznesenia Vlády SR č. 445/2005 o Dopravnej politike SR do roku

2015.

Dohľad nad dodrţiavaním bezpečnostných opatrení v oblasti cestnej dopravy

vykonávajú orgány majúce na starosti správu a kontrolu cestnej dopravy v SR a to:

- 37 -

MDPT SR,

Krajské a obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie,

Slovenská správa ciest,

príslušníci PZ SR, prípadne iné bezpečnostné orgány MV SR alebo MO SR.

Keď sa zamýšľam nad ochranou cestujúcich pri potenciálnom teroristickom útoku

vyuţívajúcich hromadnú prepravu prostredníctvom cestnej dopravy, vidím najväčšie

moţnosti zneuţitia mestskej hromadnej dopravy. Mestská hromadná doprava je dnes uţ

nevyhnutnou súčasťou pri riešení dopravnej situácie vo väčších mestách. Zároveň

poskytuje hromadnú prepravu cestujúcich v rámci určitého urbanizovaného územia.

Vyuţíva všetky dostupné prostriedky pozemnej hromadnej prepravy ako autobusy,

električky, trolejbusy. Na základe uţ uskutočnených teroristických útokov moţno

usúdiť, ţe medzi teroristami je veľmi obľúbeným lákadlom práve spomínaný druh

prepravy ľudí na zrealizovanie svojich plánov.

Pre vytvorenie predstavy o počte prepravených cestujúcich prostredníctvom MHD som

uviedol nasledujúce grafy. Graf č. 3.3 znázorňuje počet osôb prepravených MHD

v štyroch najväčších mestách Slovenska (Bratislava, Košice, Prešov a Ţilina) za

obdobie rokov 1995 aţ 2006 [7]. Trend vývoja počtu osôb prepravených MHD v týchto

mestách znázorňuje graf č. 3.4 [7].

0 100000 200000 300000 400000 500000 600000

Počet osôb prepravených MHD v tisícoch

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

Ro

k

Graf 3.3 Počet prepravených osôb MHD v mestách

Bratislava, Košice, Prešov a Ţilina

- 38 -

300000

350000

400000

450000

500000

550000

600000

1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008

Rok

Po

čet

pre

pra

ven

ých

osô

b M

HD

v t

isíc

och

Počet osôb prepravených MHD v tisícoch

Trendová čiara počtu osôb prepravených MHD

Graf 3.4 Trend vývoja počtu prepravených osôb MHD v mestách

Bratislava, Košice, Prešov a Ţilina

Napriek tomu, ţe trend v počte prepravených osôb MHD za posledných 11 rokov

v štyroch najväčších mestách SR má klesajúci charakter (na konci roka 2005 dosahuje

hodnotu pribliţne 384 miliónov prepravených osôb), od roku 2006 dochádza opäť

k zvyšovaniu počtu prepravených osôb MHD o cca 14 miliónov cestujúcich ročne

v porovnaní s minulým rokom.

Pri riešení otázky zvýšenia bezpečnosti osôb moţno analogicky postupovať ako pri

návrhoch opatrení v ţelezničnej doprave vo forme technických, organizačných

a reţimových opatrení (viď str. 33 aţ 34), zároveň je potrebné aplikovať tieto opatrenia

aj na miestach vyhradených vozidlovému parku po skončení dennej prevádzky. Na

rozdiel od ţelezničnej dopravy je potrebné zabezpečiť fyzickú ochranu prostredníctvom

vlastnej ochrany, alebo formou súkromných bezpečnostných sluţieb. Pri riešení návrhu

zvýšenia efektivity fyzickej ochrany moţno obdobne aplikovať niektoré body opatrení

uvedené uţ v spomínanej koncepcii fyzickej ochrany na ţelezničných staniciach (viď

s. 35). Pri návrhoch ochrany dopravných prostriedkov nemoţno zaručiť jednoznačnú

ochranu cestujúcich pri moţnom teroristickom útoku. Je potrebné opätovne zaostriť

pozornosť na konštrukčné vlastnosti dopravných prostriedkov, výber kvalitnejších

a odolnejších materiálov, zmodernizovanie pasívnych bezpečnostných prvkov. Pri

návrhoch moţno uvaţovať aj o zmene tvarov podvozkových častí dopravných

prostriedkov pre čiastočné odklonenie energie vzniknutej pri výbuchu náloţe, poprípade

zavedenie nutnosti pouţívania bezpečnostných pásov u vybraných druhoch

autobusových liniek a liniek MHD. Za zmienku stojí aj zvýšená kontrola cestujúcich na

- 39 -

vyťaţenejších linkách a linkách smerujúcim na miesta, ktoré môţu upútať prípadných

aktérov teroristického útoku ako sú sídla politickej moci, hlavy štátu, ústredných

orgánov štátnej správy, ústredí dôleţitých finančných inštitúcií a pod.

3.3 MODELOVÁ SITUÁCIA POČTU OBETÍ PRI POTENCIÁLNOM

TERORISTICKOM ÚTOKU

Aj keď sa na Slovensku ešte neuskutočnil teroristický útok, v rámci prevencie je nutné

zaoberať sa aj touto hrozbou. Sme členmi medzinárodných spoločenstiev a organizácií

bojujúcich za ľudské práva a slobody občanov a ako štát SR sme vyhlásili spolu

s viacerými krajinami vojnu terorizmu. Tým, ţe podporujeme tento boj, sme sa stali

taktieţ potenciálnym terčom teroristických útokov.

Ak by som uvaţoval nad moţným teroristickým útokom na území SR, domnievam sa,

ţe s veľkou pravdepodobnosťou by bolo ohrozené mesto „M“, a to z viacerých

dôvodov:

politické centrum, sídlo štátnych orgánov a organizácií,

ekonomicky vyspelý región,

sústredenie väčšieho počtu obyvateľov,

turistické centrum,

mediálne centrum,

ústredie viacerých finančných inštitúcií a podnikateľských subjektov,

významné dopravné centrum a iné.

Za povšimnutie z hľadiska moţného teroristického útoku na dopravnú infraštruktúru

stojí oblasť mestskej hromadnej dopravy (MHD). Podľa štatistického úradu prepravila

MHD v meste „M“ v minulom roku za 1. štvrťrok 2007 denne priemerne 894 000

cestujúcich, pričom bolo v priemere vyuţívaných 852 vozidiel. Priemerná obsaditeľnosť

vozidla MHD bola 97,5 miesta.km-1

. V grafoch č. 3.5 a č. 3.6 moţno vidieť počet osôb

prepravených MHD v meste „M“ od vzniku samostatnej SR aţ po rok 2006 [zdroj :

Štatistický úrad SR].

- 40 -

0

50000

100000

150000

200000

250000

300000

350000

400000

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

Rok

Po

čet

osô

b p

rep

rave

nýc

h M

HD

v

Bra

tisl

ave

v ti

síco

ch

Graf 3.5 Počet osôb prepravených MHD

150000

200000

250000

300000

350000

400000

1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008

Rok

Po

čet

osô

b p

rep

rave

nýc

h M

HD

v

Bra

tisl

ave

v ti

síco

ch

Počet osôb prepravených MHD

Trendová čiara počtu osôb prepravených MHD

Graf 3.6 Trend vývoja počtu osôb prepravených MHD

Ak uvaţujem nad miestom, kde by sa mohol zrealizovať teroristický útok zameraný na

dopravnú infraštruktúru, a nad počtom obetí, ktoré by boli v danej situácií ohrozené,

v meste „M“ existuje podľa môjho názoru viacero takýchto lokalít, a to:

ţelezničná stanica,

autobusová stanica,

letisko,

mosty ponad rieku,

výletné lode premávajúce po rieke a iné.

Na ilustráciu moţného teroristického útoku som vybral - z môjho pohľadu - jedno

z najatraktívnejších miest, ţelezničnú stanicu v meste „M“.

- 41 -

Na ţelezničnú stanicu premáva celkom 11 spojov MHD, a to:

električka (č. 1, 2, 3, 4),

autobus (č. 5, 6, 7, 8, 9),

trolejbus (č. 10, 11).

Keďţe ide o ţelezničnú stanicu, súčasne do nej prichádza a odchádza viacero vlakov.

Pri zisťovaní počtu ľudí nachádzajúcich sa v určitom čase na stanici som sa zameral na

otázku: „Koľko spojov prichádza súčasne na ţelezničnú stanicu v 10 minútových

intervaloch?“ Časový rozsah pozorovania som stanovil od 6:00 hod. do 9:00 hod., ktorý

zahrňuje rannú dopravnú špičku v pondelok dňa 25.02.2008. Časový harmonogram

spojov MHD prichádzajúcich na ţelezničnú stanicu je uvedený v tabuľke č. 3.2.

Tab. 3.2 Časový harmonogram spojov MHD prichádzajúcich

na ţelezničnú stanicu

Čas príchodu spoja na stanicu

Druh a číslo spoja prichádzajúceho na železničnú stanicu

Električka Autobus Trolejbus Vlak

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

<6:00; 6:10) X X X X X X XX X X XX

<6:10; 6:20) X X X X X X X X

<6:20; 6:30) X X X X X X X X X X XXX

<6:30; 6:40) X X X X X X XXX X XXX

<6:40; 6:50) X X X X X XX X X X

<6:50; 7:00) X X X X X X XXX XX X XX

<7:00; 7:10) X X X X X X X XX X X X

<7:10; 7:20) X X X X X XXX X X X

<7:20; 7:30) X X X X X X X XX XX X XX

<7:30; 7:40) X X X X X XX X XXX XX XXXX

<7:40; 7:50) X X X X X XX X X X

<7:50; 8:00) X X X X X X X XXX XX X X

<8:00; 8:10) X X X X X X XX X X XXX

<8:10; 8:20) X X X X XXX X X XX

<8:20; 8:30) X X X X X X X X X X X

<8:30; 8:40) X X X X X X XX XX XXX

<8:40; 8:50) X X X X XX X X XX

<8:50; 9:00) X X X X X X X X X

Poznámka: X – v príslušnú hodinu spoj prichádza 1- krát

XX – v príslušnú hodinu spoj prichádza 2- krát

XXX – v príslušnú hodinu spoj prichádza 3- krát

XXXX – v príslušnú hodinu prichádzajú na ţelezničnú stanicu 4 vlaky

- 42 -

Z tabuľky č. 3.2 moţno zistiť, koľko spojov sa súčasne nachádza na stanici v priebehu

10 aţ 20 minút. Za povšimnutie stojí časový interval <7:20; 7:40) hod., kedy sa

v časovom rozsahu 20 minút na stanici nachádzalo:

8 električiek,

12 autobusov,

5 trolejbusov,

6 vlakov.

Ak vezmem do úvahy, ţe z kaţdého spoja, okrem vlakových, vystúpi na konečnej

zastávke Ţelezničná stanica len 10 ľudí, na stanici by sa v čase od 7:20 hod. do 7:40

hod. nachádzalo 250 cestujúcich. Do tohto počtu stále nie je započítané mnoţstvo

pasaţierov prichádzajúcich šiestimi vlakmi medzi časovým intervalom <7:20; 7:40) na

stanicu, a taktieţ ani personál stanice.

Pri odhadovaní počtu ohrozených ľudí uvaţujem, ţe cestujúci prichádzajú na stanicu o

15 aţ 20 minút skôr pred odchodom vlaku. Počet cestujúcich zdrţiavajúcich sa na

stanici som stanovil pre časový interval <7:20; 7:40) hod. Ďalej vychádzam z

predpokladu, ţe čas potrebný na opustenie stanice cestujúcim, ktorý prichádza vlakom,

je minimálne 8 minút. V nasledujúcej tabuľke č. 3.3 moţno vidieť odhadovaný počet

ohrozených ľudí teroristickým útokom na ţelezničnú stanicu.

Tab. 3.3 Odhadovaný počet ohrozených ľudí teroristickým útokom

Celkový počet osôb

Časový interval

príchodu spoja

MHD ŽSR Konečný počet osôb

(KPO )

Dopravené osoby (PODMHD)

Odchádzajúce osoby (POOMHD)

Osoby prichádzajúce vlakmi (POPV)

Osoby odchádzajúce vlakmi (POOV)

<7:20; 7:30) 120 100 100 0 120

<7:30; 7:40) 130 100 200 0 230

Konečný počet osôb

(KPO) 250 200 300 0 350

Údaje o počte ohrozených ľudí pri teroristickom útoku na ţelezničnej stanici (tabuľka

č. 3.3) som vypočítal nasledovným postupom:

pri spojoch MHD som uvaţoval, ţe kaţdým spojom pricestuje alebo odcestuje

minimálne 10 ľudí,

pri vlakových spojoch uvaţujem o minimálnom počte 50 ľudí z kaţdého spoja,

- 43 -

potrebné počty spojov MHD a vlakov prichádzajúcich na stanicu v príslušných

časových intervaloch sú uvedené v tabuľke č. 3.2,

potrebné počty vlakov odchádzajúcich zo stanice v príslušných časových

intervaloch sú uvedené v tabuľke č. 3.4,

konečný počet osôb nachádzajúcich sa na ţelezničnej stanici som vypočítal

podľa nasledujúceho vzťahu:

OVPVMHDMHD POPOPOOPODKPO (osôb) [1]

kde: KPO - konečný počet osôb nachádzajúcich sa na stanici,

PODMHD - počet osôb dopravených na stanicu prostriedkami MHD,

POOMHD - počet osôb odchádzajúcich zo stanice prostriedkami MHD,

POPV - počet osôb prichádzajúcich na stanicu vlakmi,

POOV - počet osôb odchádzajúcich zo stanice vlakmi.

Tab. 3.4 Počet vlakov odchádzajúcich zo ţelezničnej stanice

v časovom intervale <7:20; 7:40)

Časový interval Počet odchádzajúcich vlakov

<7:20; 7:30) 0

<7:30; 7:40) 0

Ak sa teda mám zaoberať otázkou počtu ohrozených ľudí pri potenciálnom

teroristickom útoku uskutočnenom na ţelezničnej stanici v meste „M“ , dostávam sa ku

počtom minimálne 350 a viac moţných ohrozených ľudí.

Pri kalkulovaní odhadovaného počtu moţných usmrtených a zranených ľudí

teroristickým útokom na ţelezničnú stanicu vychádzam zo štatistických údajov.

V nasledujúcej tabuľke č. 3.5 moţno vidieť štatistický prehľad celosvetového počtu

usmrtených a zranených ľudí pri teroristických útokoch uskutočnených od 1.10.2001

do 15.10.2006.

Tab. 3.5 Prehľad počtu usmrtených a zranených ľudí pri teroristických

útokoch od 1.10.2001 do 15.10.2006 [11]

Celkový počet ľudí Počet usmrtených Počet zranených

83 937 27 803 56 134

Z tabuľky č. 3..5 moţno percentuálne vyjadriť počet usmrtených (33,1 %) a počet

zranených (66,9 %) ľudí z celkového počtu ľudí. Aj keď celkový počet ohrozených ľudí

- 44 -

pri mojej modelovej situácií predstavuje počet 350, ľudia sú zväčša rozptýlení po areáli

stanice a pri jednotlivých nástupištiach. Najväčšiu koncentráciu ľudí predpokladám pri

pokladniach predávajúcich cestovné lístky v budove stanice. Ak pri výpočte

predpokladám, ţe počet osôb nachádzajúcich sa v budove stanice by tvoril tretinu

všetkých ohrozených ľudí, čiţe 117 ľudí, s vyuţitím štatistických údajov moţno zistiť

odhadovaný počet usmrtených a zranených ľudí pre moju modelovú situáciu. V tabuľke

č. 3.6 je uvedený odhadovaný počet usmrtených a zranených ľudí pri teroristickom

útoku na ţelezničnú stanicu.

Tab. 3.6 Odhadovaný počet usmrtených a zranených ľudí pri teroristickom

útoku na ţelezničnú stanicu

Celkový počet ohrozených ľudí

Počet usmrtených Počet zranených

350 (100 %) 39 (11,2 %) 78 (22,3 %)

Ak by sa uskutočnil teroristický útok zameraný na ţelezničnú stanicu v meste „M“ ,

celkový odhadovaný počet moţných ohrozených ľudí by bol 350 ľudí. Keďţe som

uvaţoval, ţe tretinu z tohto počtu budú tvoriť usmrtení a zranení, vychádzajúc zo

štatistických údajov by sa odhadovaný počet usmrtených a zranených ľudí následkom

teroristického útoku pohyboval na úrovni pribliţne 39 usmrtených a 78 zranených ľudí.

3.3.1 Následky teroristického útoku

Uvedená podkapitola sa zaoberá stanovením prvotných a druhotných následkov

teroristického útoku vychádzajúc z modelovej situácie teroristického útoku uvedenej

v kapitole 3.3.

Následky teroristického útoku:

Prvotné:

39 usmrtených a 78 zranených ľudí,

poškodenie budovy ţelezničnej stanice výbuchom, dôsledkom čoho môţe byť

zrútenie časti budovy ţelezničnej stanice po výbuchu,

poškodenie dopravných prostriedkov nachádzajúcich sa v čase výbuchu na

stanici,

škody na majetkoch v blízkosti stanice spôsobené bezprostredne po výbuchu.

- 45 -

Druhotné:

dopravný kolaps spôsobený výbuchom na stanici,

moţné sekundárne výbuchy spôsobené únikom plynu z reštaurácií

nachádzajúcich sa na stanici,

vznik poţiarov na stanici následkom výbuchu,

vypuknutie strachu a paniky,

hustý oblak dymu a prachu, ktorý sťaţuje záchranné práce a zniţuje tak šance na

preţitie zranených ľudí uväznených na stanici,

prostriedky vynaloţené na vytiahnutie obetí a záchranu zranených,

ekonomický dopad:

náklady vynaloţené na rekonštrukciu a obnovu prevádzky stanice,

náklady vynaloţené na odstránenie škôd na majetku spôsobených

výbuchom,

náklady spojené s prípadným odškodnením pozostalých obetí,

náklady spojené s dočasným zvýšením bezpečnostných opatrení

mesta „M“,

prevzatie politickej zodpovednosti ministrom MO SR, prípadne ministrom

MDPT SR,

zvýšenie bezpečnostných opatrení strategických objektov SR,

zvýšenie bezpečnostných opatrení SR v dopravnom sektore.

Ak by došlo k reálnemu uskutočneniu teroristického útoku zameraného na ţelezničnú

stanicu v meste „M“, malá krajina, akou je Slovensko, by sa ešte dlho spamätávala

z jeho následkov.

- 46 -

ZÁVER

Terorizmus nadobúda v 21. storočí úplne nový rozmer. Neustále narastajúce teroristické

útoky upozorňujú na vytváranie globálnych a medzinárodných organizácií.

S narastajúcim pokrokom v oblasti modernizácie technológií nadobudol terorizmus

hrozbu obrovských rozmerov, neustály vývoj informačných technológií výrazne uľahčil

organizovanie, plánovanie a koordináciu členov teroristických organizácií. Následné,

priam aţ kaţdodenné medializovanie terorizmu spôsobilo mohutné ohlasy mnohých

krajín sveta o radikálnom boji proti hrozbe, ktorú predstavujú teroristické organizácie.

Podľa môjho názoru síce nie je moţné úplne odstránenie vplyvu terorizmu, je

nevyhnutné zavádzať potrebné opatrenia na ochranu spoločnosti aţ do doby, kedy miera

rizika z hľadiska bezpečnosti bude prijateľná pre celú spoločnosť.

Splnenie hlavného cieľa mojej práce pozostávalo zo splnenia stanovených čiastkových

cieľov. Prvý cieľ som splnil objasnením definícií základných pojmov z oblasti

terorizmu a dopravy, ktoré povaţujem za neodmysliteľnú súčasť pri zaoberaní sa touto

problematikou. Uţ samotné východiská definícií mi naznačujú hrozbu, ktorú terorizmus

predstavuje. Poukázaním na základnú typológiu terorizmu si dokáţem rozčleniť

terorizmus podľa spoločných atribútov do skupín, čo mi umoţňuje vytvoriť si ucelenejší

obraz o celej problematike. Objasnením cieľov terorizmu dochádzam k zisteniam, ţe

doprava vo veľkej miere spĺňa poţiadavky teroristických organizácií na dosahovanie

svojich cieľov. Doprava sa stala akoby „spoluvinníkom“ pri teroristických útokoch.

Po rozpracovaní najväčších teroristických útokov súčasnosti zameraných na dopravnú

infraštruktúru, prichádzam k záveru, ţe práve útoky zamerané na oblasť dopravy sú tým

najefektívnejším spôsobom k dosiahnutiu cieľov teroristických organizácií. Druhý cieľ

som splnil postupným riešením nasledovných krokov. Moje prvé kroky viedli k

vymedzeniu legislatívneho rámca boja proti terorizmu v doprave, vďaka ktorému som

získal prehľad o aktuálnych zákonoch, vyhláškach dodrţiavaných krajinami na

medzinárodnej, ale aj národnej úrovni. Ďalší krok predstavoval návrh zvýšenia

bezpečnosti osôb vyuţívajúcich pozemnú hromadnú dopravu, ktorého riešenie ma

doviedlo k záveru nutnosti modernizácie a zvýšenia efektivity všetkých prvkov

bezpečnostného systému dopravy. Tretí cieľ som splnil vypracovaním modelovej

situácie počtu obetí pri potenciálnom teroristickom útoku zameranom na dopravnú

infraštruktúru. Hlavným zámerom mojej modelovej situácie je vyčísliť na základe

dopravných spojov, prichádzajúcich a odchádzajúcich zo stanice, odhadovaný počet

- 47 -

ohrozených, usmrtených a zranených ľudí, ktorí by sa nachádzali v určitom čase na

ţelezničnej stanici. Z riešenia vyvodzujem záver, ţe z hľadiska následkov by sa

teroristický útok na ţelezničnú stanicu v meste „M“ zaradil k jedným z najväčších

útokov zameraných na dopravnú infraštruktúru v krajinách EÚ. Z toho vyplýva nutnosť

zamerať sa na boj proti terorizmu a venovať zvýšenú pozornosť ochrane ľudí pred

hrozbou terorizmu.

Zámerom mojej bakalárskej práce je objasniť aktuálny pohľad na súčasný terorizmus,

poukázať na zneuţitie dopravy v prospech terorizmu, ako aj zaoberanie sa návrhom

ochrany osôb vyuţívajúcich prostriedky pozemnej hromadnej dopravy v SR. Dôleţitou

súčasťou práce je modelová situácia počtu obetí pri potenciálnom teroristickom útoku,

ktorej úlohou je poukázať na fakt, ţe aj pre malú krajinu, akou je SR, môţe mať

teroristický útok katastrofálne následky.

Nesmieme zabudnúť, ţe tie najdôleţitejšie úlohy a kroky boja proti terorizmu ostávajú

v kompetencii nás ľudí. Buď prispejeme k zásadnému vytvoreniu potrebných opatrení

pre obnovu bezpečnosti sveta, alebo zlyhaním ľudského faktora formou pasivity

priloţíme ďalší kamienok na misku váh uţ aj tak preplnenej strany terorizmu.

- 48 -

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY

[1] Cigánik, Ľ. – Jaššová, E. 2006. Terorizmus. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV,

2006, 373 s. ISBN 80-224-0892-1.

[2] Hofreiter, L, 2007. Islamsky terorizmus - Poznáme jeho príčiny? [online].

Liptovský Mikuláš. [2008-04-10].

Dostupné na: <www.nao.sk/ckr/iss/dokum/zb2809/6.doc>

[3] Klavec, J. 2004. Terorizmus ako politický fenomén. Bratislava : Univerzita

Komenského, 2004, 108 s. ISBN 80-223-1915-5.

[4] Kolektív. 2001.Encyklopedie Světový terorizmus. Praha : Svojtka & CO., 2001,

536 s. ISBN 80-7237-340-4.

[5] MDPT SR, 2005. Dopravná politika Slovenskej republiky do roku 2015. [on line].

Bratislava. 8.6.2005. [2008-03.02]. Dostupné na:

<www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=mdpt/dokumenty/dp_445_2005.pdf>

[6] MDPT SR, 2006. Preprava osôb. [on line]. Bratislava. 27.11.2006. [2008-02-23].

Dostupné na: <http://www.telecom.gov.sk/externe/idic/zel/oprepos.html>

[7] MDPT SR, 2006. Preprava osôb. [on line]. Bratislava. 27.11.2006. [2008-02-23].

Dostupné na: <http://www.telecom.gov.sk/externe/idic/ces/mhdprepos.html>

[8] MO SR, 2005. Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky. [on line]. Bratislava.

27.9.2005. [2007.10.20].

Dostupné na: <http://www.mosr.sk/dokumenty/bezp_strategia_2005.pdf>

[9] MV SR, 2005. Národný akčný plán boja proti terorizmu. [on line]. Bratislava.

20.6.2005. [2007.06.12]. Dostupné na:

<http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/D19F2606F50D4CE8C12570000

034FD8D/$FILE/Zdroj.html>

[10] Sviatko, M. 2005. Globálny terorizmus. Banská Bystrica : Euroatlantické centrum,

2005, 140 s. ISBN 80-969306-0-5.

[11] Škvrnda, F, 2007. Bezpečnostná hrozba terorizmu v súčasnosti. [on ine].

Bratislava. [2008-04-10].

Dostupné na: <http://www.nao.sk/ckr/iss/dokum/zb2809/1.doc>

- 49 -

[12] Škvrnda, F. 2003. Terorizmus : najvýznamnejšia nevojenská bezpečnostná hrozba

súčasnosti. Trenčín : Digital Graphic, 2003, 159 s. ISBN 80-968337-2-3.

[13] Wikipedia, 2008. Útoky z 11. septembra 2001. [on line]. [2008-01-06].

Dostupné na:

<http://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9Atoky_z_11._septembra_2001>

[14] Wikipedia, 2008. Výbuchy v Londýne 7. júla 2005. [on line]. [2008-07-06].

Dostupné na:

<http://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%BDbuchy_v_Lond%C3%BDne_7._j%C3

%BAla_2005>

[15] Wikipedia, 2008. 11.March 2004 Madrid train bombings. [on line]. [2008-01-06].

Dostupné na:

<http://en.wikipedia.org/wiki/11_March_2004_Madrid_train_bombings>

[16] Wikipedia, 2008. Teroristické skupiny. [on line]. [2008-01-20].

Dostupné na:

<http://sk.wikipedia.org/wiki/Terorizmus#Teroristick.C3.A9_skupiny>

- 50 -

ZOZNAM PRÍLOH

PRÍLOHA A: Zdrojové údaje......................................................................................51

PRÍLOHA B: Najpouţívanejšie dopravné prostriedky MHD..................................53

- 51 -

PRÍLOHA A: Zdrojové údaje

Tab. 1 Počty osôb prepravených ŢSR [zdroj : MDPT SR]

Rok Počet osôb prepravených ŽSR v tisícoch

1995 89471

1996 76015

1997 71489

1998 70008

1999 69431

2000 66806

2001 63473

2002 59430

2003 51274

2004 50268

2005 50388

2006 49054

2007 47020

Tab. 2 Počty prepravených osôb MHD v mestách Bratislava, Košice,

Prešov, Ţilina [zdroj : MDPT SR]

Rok Počet osôb prepravených MHD v tisícoch

1995 515 593

1996 543 246

1997 527 662

1998 509 862

1999 485 472

2000 404 539

2001 373 269

2002 370 018

2003 394 465

2004 383 118

2005 384 284

2006 398 530

- 52 -

Tab. 3 Počty osôb prepravených MHD v meste „M“ [zdroj : Štatistický úrad SR]

Rok Počet osôb prepravených MHD v tisícoch

1991 365 300

1992 374 100

1993 342 400

1994 282 200

1995 301 200

1996 302 700

1997 304 900

1998 308 900

1999 292 700

2000 221 400

2001 223 706

2002 233 200

2003 253 800

2004 245 500

2005 249 974

2006 252 910

- 53 -

PRÍLOHA B: Najpouţívanejšie dopravné prostriedky MHD

Najpoužívanejší autobus MHD: Karosa B 741

Technické parametre

Dĺţka: 17355 mm

Šírka: 2500 mm

Výška: 3165 mm

Výška podlahy: 890 mm

Rozvor: 5600 mm a 6270 mm

Počet dverí: 4

Počet miest na sedenie: 42 + 1

Počet miest na státie: 108

Celkový počet miest: 150 + 1

Pohotovostná hmotnosť: 13700 kg

Celková hmotnosť: 25600 kg

Najpoužívanejšia električka MHD: Tatra - ČKD T3

Technické parametre

Dĺţka: 14000 mm

Dĺţka so spriahadlami: 15104 mm

Šírka: 2500 mm

Výška: 3028.5 mm (rok výroby 1964 - 1966)

3058.5 mm (od roku výroby 1975)

Pracovná výška: 6168 mm

Výška podlahy: 874 mm

Počet dverí: 3

- 54 -

Počet miest na sedenie: 19 + 2 (T3)

22 + 1 (T3 po odstránení stanovišťa

sprievodcu, T3CS, T3M, T3SUCS,

T3M-CS, T3G, T3S, T3AS)

29 (T3SU, T3M-SU)

24 (T3 Mod)

Počet miest na státie: 140 (T3, T3CS, T3M, T3SUCS, T3M-

CS, T3G, T3S, T3AS)

135 (T3SU, T3M-SU)

86 (T3 Mod)

Celkový počet miest: 159 + 2 (T3)

162 + 1 (T3 po odstránení stanovišťa

sprievodcu, T3CS, T3M, T3SUCS,

T3M-CS, T3G, T3S, T3AS)

164 (T3SU, T3M-SU)

110 (T3 Mod)

Pohotovostná hmotnosť: 18100 kg

Celková hmotnosť: 27400 kg

Najpoužívanejší trolejbus MHD: Tatra - ČKD T3

Technické parametre

Dĺţka: 11340 mm

Šírka: 2500 mm

Výška: 3410 mm

Výška podlahy: 750 mm

Počet dverí: 3

Počet miest na sedenie: 29 + 1 (14 Tr 01 - 14 Tr 05)

28 + 1 (od 14 Tr 08/6)

Počet miest na státie: 51 (14 Tr 01 - 14 Tr 05)

52 (od 14 Tr 08/6)

Celkový počet miest: 80 + 1

Pohotovostná hmotnosť: 10000 kg