Správa o kritických faktoroch úspechu a neúspechu biznis inkubácie v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania Časť 1 – Prehľad literatúry SUPER – Podpora podnikateľskej úspešnosti start-upov Erasmus+ | Kľúčová akcia 2 | Strategické partnerstvá Číslo zmluvy o grante: 2015-1-SK01-KA203-008915 Trvanie projektu: 36 mesiacov, 1/9/2015 – 31/8/2018 Výstup 2 Výsledok 2.2.1 www.super-project.eu
67
Embed
Súhrnný prehľad · Web viewPonúka financie pre start-upy vo výške 30 000 € bez toho, aby prijímal akcie z počiatočného start-upu. Ďalej ponúka kancelárie, infraštruktúru,
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Správa o kritických faktoroch úspechu a neúspechu biznis inkubácie v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania
Časť 1 – Prehľad literatúry
SUPER – Podpora podnikateľskej úspešnosti start-upovErasmus+ | Kľúčová akcia 2 | Strategické partnerstvá Číslo zmluvy o grante: 2015-1-SK01-KA203-008915Trvanie projektu: 36 mesiacov, 1/9/2015 – 31/8/2018
3) Tvorcovia ekosystémov - pre tieto organizácie je kľúčovou zainteresovanou stranou
vládna agentúra a cieľom je rozvíjať ekosystém start-upov v rámci regiónu alebo
technológie. V tomto prípade sa často zameriava na veľmi skoré fázy podnikania.
Okrem toho možno rozlíšiť štyri kategórie biznis inkubátorov (Grimaldi a Grandi, 2005):
Podnikateľské inovačné centrá (BICs)
Činnosti pozostávajú z poskytovania súboru základných služieb, ako je poskytnutie priestoru,
infraštruktúry, komunikačných kanálov a informácií o možnostiach externého financovania.
Vysokoškolské biznis inkubátory (UBIs)
Univerzitná činnosť sa čoraz viac považuje za hlavný prispievateľ a hnaciu silu miestnych a
národných ekonomík. Z tohto dôvodu sa od univerzít stále viac vyžaduje, aby venovali
tomuto úsiliu čas, zdroje a talent. Predpokladá sa, že prostredníctvom UBI je možné výrazne
prispieť k miestnym ekonomikám cez výskum vedúci k patentovateľným vynálezom a
objavom, spin-off spoločnosti a technologický transfer.
Nezávislé súkromné inkubátory (IPIs)
Investovaním vlastných peňazí do podnikania sú IPI vytvorené súkromnými osobami /
skupinami, ktoré pomáhajú podnikateľom vytvárať a rozvíjať biznis. Grimaldi a Grandi
tvrdia, že IPI sú často definované ako "akcelerátory", pretože sa nemusia podieľať na fáze
definovania konceptu v rámci rozvoja podnikania.
Firemné súkromné inkubátory (CPIs)
Inkubátory vlastnené a zriadené veľkými spoločnosťami s cieľom podporiť vznik nových
nezávislých obchodných jednotiek (corporate spin-off). Môžu tiež hostiť generické
začínajúce podniky.
Biznis inkubátory sa často pokúšajú využiť lokálnu akademickú vedeckú a výskumnú
základňu (Lerner, 2010), najmä v prípade verejných neziskových inkubátorov (Grimaldi a
Grandi, 2005), zatiaľ čo súkromné inkubátory zamerané na zisky sa častejšie zameriavajú na
podnikanie na internete.
Grimaldi a Grandi (2005) poskytujú komplexný zoznam "charakteristických" premenných
pre biznis inkubátory:
1) Inštitucionálna misia / stratégia: je možné rozlíšiť medzi neziskovými a ziskovo
orientovanými inkubátormi. BIC a UBI sú neziskové inštitúcie: sú zriadené vládnymi
orgánmi s cieľom podporovať regionálny rozvoj.
2) Priemyselný sektor: Inkubátory sa zamerajú na konkrétny priemysel a rozvinú kapacitu na
pritiahnutie začínajúcich podnikov v tom istom priemyselnom sektore alebo v rôznych, ale
spolu súvisiacich odvetviach. Čím jasnejšie inkubátor definuje prichádzajúci nový rizikový
profil, tým lepšie bude tento inkubátor schopný využiť svoje schopnosti a vytvoriť
potenciálne synergické efekty medzi začínajúcimi start-upmi.
3) Umiestnenie: Fyzické umiestnenie inkubátora má významný vplyv na typy a povahu
podnikov, ktoré inkubátor dokáže prilákať.
4) Trh: Je potrebné si určiť, na ktoré podniky sa má inkubátor zamerať, keďže spoločnosti
pôsobiace na miestnej úrovni majú iné potreby ako podniky pôsobiace na národnej alebo
medzinárodnej úrovni.
5) Pôvod nápadov: Je možné rozlišovať medzi myšlienkami pochádzajúcimi z už existujúcej
organizácie, ku ktorej je inkubátor pripojený (vnútorný), a tými, ktoré pochádzajú od
všetkých ostatných jednotlivcov / organizácií (vonkajšie). UBI budú orientované hlavne na
valorizáciu a využívanie kompetencií a poznatkov organizácií, s ktorými sú pridružené. To
znamená, že sú viac zamerané na vnútorné prostredie a uprednostňujú podnikateľské nápady
pochádzajúce od svojich "materských organizácií", čím sa podporujú akademické spin-off
spoločnosti.
6) Fáza intervencie: V závislosti od požiadaviek hostiteľských spoločností by inkubátor
mohol poskytnúť pomoc z prvej fázy vymedzenia podnikateľského konceptu až po
nezávislosť svojich podnikov.
7) Doba inkubácie: Tento faktor závisí od viacerých ďalších premenných, ktoré závisia od
biznis modelov rôznych spoločností (obdobie, počas ktorého spoločnosť potrebuje zotrvať v
inkubátore, závisí od jej stratégie, životného cyklu, cieľových trhov , atď.).
8) Zdroje príjmov: Verejné inkubátory sú neziskové, preto pokrývajú svoje výdavky
prostredníctvom regionálneho / národného / medzinárodného financovania a čiastočne
prostredníctvom poplatkov, ktoré platia spoločnosti za služby, ktoré získajú. Niektoré služby
sú založené na modely platby za používanie (napríklad nájomné a telefónne linky). Súkromné
inkubátory nevyužívajú verejné financie, poplatky + vlastné zdroje sú najčastejšie využívané
súkromnými inkubátormi (nižšie nájdete viac o modeloch financovania).
9) Ponúkané služby: BIC sú vo všeobecnosti viac orientované na poskytovanie hmatateľných
služieb (ako priestory, kancelárie atď.), IPI a CPI na poskytovanie nehmotných aktív (prenos
kompetencií a služieb založených na vedomostiach). UBI vo všeobecnosti kombinujú hmotné
aj nehmotné služby.
10) Manažérske tímy: V súkromných inkubátoroch manažérske tímy investujú vlastné
peniaze do nových podnikov a sú hlboko zapojení do riadenia každodenných prevádzkových
aspektov. Vo verejných inkubátoroch manažérske tímy pôsobia ako "sprostredkovatelia"
medzi novými podnikmi a rôznymi vonkajšími subjektmi.
Ďalším prvkom, ktorý je potrebný zdôrazniť v rámci akejkoľvek typológie, je dôležitosť
investora pri definovaní modelu financovania a programu inkubátora. Investor inkubátora
definuje širší účel programu, ktorý bude riadiť výber inkubovaných subjektov a typy
poskytovaných služieb a školení.
Hodnotenie inkubačných činností
Biznis inkubátory sa vnímajú na celom svete ako nástroj na podporu rozvoja firiem
založených na technológiách a orientovaných na rast. Vzhľadom na veľké sumy peňazí
investovaných do inkubátorov zo strany národných a regionálnych vlád, obcí, univerzít a
výskumných inštitúcií je otázne, či sa táto investícia do biznis inkubátorov vypláca (Bergek a
Norrman, 2008, Phan, Siegel a Wright, 2005, Lukeš, Zouhar a Longo, 2016).
Význam hodnotenia výkonnosti biznis inkubátorov je potvrdený aj v správe Európskej
komisie (2002). V správe sa uvádza, že biznis inkubátory generujú ročne 30 000 hrubých
nových pracovných miest za priemernú cenu okolo 4 000 EUR na jedno pracovné miesto.
Biznis inkubátory sú tak mimoriadne efektívnym nástrojom. Bez porovnania
s neinkubovanými firmami však takéto výpočty nie sú užitočné. Správa navyše pripúšťa, že
pokiaľ podpora smeruje k novým firmám, ktoré pôsobia len na miestnej úrovni a konkurujú si
len lokálne s inými firmami, čistá pridaná hodnota je veľmi sporná. V literatúre určite
existuje všeobecná výzva na ďalšie meranie a hodnotenie biznis inkubácie, aby sa zistilo, či
sú tieto verejné peniaze dobre vynakladané. Dokým sa to nepodarí, Miller a Stacey (2014)
nás varujú, aby sme to nepreháňali so sľubmi o tom, čo môžu inkubátory dokázať.
V dôsledku toho sa hodnotenie výkonu inkubátora stalo predmetom niekoľkých
predchádzajúcich štúdií. Väčšina z nich pripúšťa, že hodnotenie výsledkov inkubátorov je
náročné (napr. Hackett a Dilts, 2004, Rubin, Aas a Stead, 2015). Počet takýchto
akademických štúdií nie je vysoký otázka, čo "výkonnosť" inkubátora vlastne znamená nie je
jednoznačne zodpovedaná. Voisey a kol. (2006) poskytli prehľad o rôznych ukazovateľoch
výkonnosti biznis inkubátorov rozdelených na „tvrdé“ metriky špecifické pre firmy a pre
inkubátor, poskytovanie služieb biznis inkubátorom a „mäkké“ metriky špecifické pre firmy
a pre inkubátory . Tvrdé metriky špecifické pre firmy zahŕňajú tržby, ziskovosť, rast
zamestnanosti a absolvovanie inkubátora.
Obrázok 3: Koncepčný rámec určujúci metriky výkonnosti podnikateľskej praxe v inkubátoroch (upravené podľa Voisey et al., 2006)
Európska komisia (2002) pripomína, že prínos inkubátorov pre rozvoj rýchlo rastúcich
a inovatívnych firiem a ich schopnosť vytvárať nové pracovné miesta je dôležitejšia ako
miera prežitia. Keďže inkubátory sú špeciálne navrhnuté na udržanie a zvyšovanie životnosti
inkubovaných začínajúcich podnikov, použitie miery prežitia ako výkonnostných kritérií má
len malú platnosť (Phan a kol., 2005). Navyše je možné, že firmy, ktoré strávili mnoho rokov
v inkubátore, nemuseli prežiť bez dotovaných zdrojov. Schwartz (2009) zistil, že
absolvovanie inkubátora môže spôsobiť okamžitý negatívny vplyv na prežitie po inkubačnom
období. Avšak výkonnosť podniku, počas inkubácie, môže predvídať zlyhania po
absolvovaní. V následnej štúdii (Schwartz, 2011) sa dospelo k záveru, že nie je možné prijať
predpoklad udržateľného a silného rastu firmy po inkubácii.
Ďalším nedostatkom väčšiny predchádzajúcich štúdií, s niekoľkými výnimkami (napríklad
Stokan a kol., 2015) je, že porovnávané vzorky inkubovaných a neinkubovaných firiem sú
pomerne malé (napríklad Grimaldi a Grandi, 2005, Phan et al., 2005; Colombo a Delmastro,
2002). Existuje všeobecný nedostatok rozsiahlych empirických dôkazov o výkonnosti
inkubovaných a neinkubovaných firiem (Colombo a Delmastro, 2002, Hackett a Dilts, 2004).
Niektoré štúdie zistili pozitívne výsledky inkubácie na hodnoty výsledných premenných.
Stokan, Thompson a Mahu (2015) vo svojej analýze z prostredia USA ukázali, že inkubátory
mali pozitívny vplyv na vytváranie pracovných miest nájomníkov, a to aj pri využití
porovnávacej skupiny, pravdepodobne vďaka získaniu podstatne väčšieho množstva služieb
pre biznis. Colombo a Delmastro (2002) porovnali vzorku 45 talianskych technologických
firiem nachádzajúcich sa v technologických inkubátoroch so zodpovedajúcou kontrolnou
vzorkou umiestnenou mimo inkubátorov. Vstupné aj výstupné inovačné opatrenia sa v
prípade firiem mimo inkubátorov a v inkubátoroch podstatne nelíšili. Ukázali však, že firmy
v inkubátoroch rástli rýchlejšie, podobne ako v štúdií Westhege a Storey (1994). Ďalej zistili,
že inkubované firmy viac využívajú verejné dotácie, medzinárodné programy výskumu a
vývoja a spoluprácu s univerzitami.
Väčšina štúdií zistila len čiastočné alebo nepriame pozitívne účinky inkubácie. Napríklad rast
firmy bol hlavne výsledkom zručností podnikateľa a určitých start-upových charakteristík
(Peña, 2004). Ako dôležití boli preukázané len manažérske školenia a asistenčné služby
poskytované inkubátorom. Löfsten (2010) vo svojej štúdii o výkonnosti inkubovaných firiem
vo Švédsku zistil veľmi obmedzené spojenie medzi výkonnosťou firmy (meranou cez tržby a
zamestnanosť) a rôznymi premennými, ako sú interné a externé siete kontaktov, financovanie
a lokalizácia. Jediné významné prepojenie bolo medzi výkonnosťou a bankovými úvermi.
Podobne, Ferguson a Olofson (2004) uviedli, že firmy sídliace vo vedeckom parku majú
vyššie miery prežitia, avšak neprekonávajú výkony firiem mimo parku v oblasti rastu tržieb a
zamestnanosti. Löfsten a Lindelöf (2002) poukázali na niektoré rozdiely medzi skúsenosťami
švédskych firiem nachádzajúcich sa v parku a mimo nich. Inkubované firmy boli
pravdepodobnejšie prepojené s miestnou univerzitou. Zároveň dospeli k záveru, že iniciatívy
na podporu firiem založených na nových technológiách vo vedeckých parkoch poskytnú
vyššiu mieru tvorby pracovných miest než všeobecné politiky zamerané na pomoc týmto
firmám.
V deväťdesiatych rokoch Westhead a jeho kolegovia (napríklad Westhead a Storey, 1997)
analyzovali vzorku firiem umiestnených vo vedeckých parkoch v Spojenom kráľovstve.
Zistili nepriame pozitívne účinky pôsobenia v inkubátoroch, ako napríklad vnímaná prestíž a
potenciálne výhody prepojenia s univerzitami (Westhead and Batstone, 1998). Podobne
štúdie Felsenstein (1994) o izraelských vedeckých parkoch ukázali, že umiestnenie vo
vedeckom parku má len slabý a nepriamy vzťah s úrovňou inovácie a opäť viac súvisí s
vnímaným statusom a prestížou. Podobné zistenia vyplynuli zo štúdie Studdard (2006) -
jediným poznatkom získaným inkubovanými firmami bola zvýšená reputácia.
Na rozdiel od niektorých pozitívnych výsledkov Vásquez-Urriago a kol. (2016) nezistili
žiadny vplyv umiestnenia v parku na ekonomickú výkonnosť a Ensley a Hmieleski (2005)
dokonca uviedli, že start-upy založené na univerzitách mali horšiu výkonnosť než nezávislé
nové podniky z hľadiska čistého peňažného toku a rastu príjmov.
Štúdie, ktoré porovnávali výkonnosť firiem v rámci a mimo inkubátorov, poskytli zmiešané
výsledky. Väčšina štúdií uvádza čiastočný a nepriamy pozitívny vplyv biznis inkubácie.
Dôkazy nie sú jasné, či inkubované firmy majú lepšie výsledky ako porovnateľné firmy
umiestnené mimo inkubátorov.
Okrem toho v literatúre existuje zhoda, že hodnotenie musí zohľadňovať rôzne kontexty a
ciele inkubačných programov, napríklad:
Vek inkubačného programu: UKBI zdôrazňuje, že môže trvať 7 až 12 rokov než sa
stane biznis inkubátor úplne rozvinutým
Ciele inkubačného programu: napr. ziskovosť inkubátora je nepravdepodobná pre
ekosystémové inkubátory (Clarysse a kol., 2015))
A napriek tomu, že v literatúre existuje len málo preskriptívnych predpisov, ktoré sa týkajú
hodnotenia inkubačnej aktivity, existujú niektoré benchmarkingové schémy, ktoré možno
považovať za najlepšie postupy, ako napr.
Globálna schéma benchmarkingu UBI pre univerzitné inkubátory
UKBI - Inspire
EÚ-BCI
Národná asociácia pre biznis inkubáciu - online nástroj na meranie ekonomického
vplyvu inkubátora
Nástroj na hodnotenie inkubátorov INBIA
Tieto boli pôvodne vyvinuté, aby pomohli inkubátorom porovnávať sa s osvedčenými
postupmi a získať nejakú formu certifikácie. Avšak nie je jasné či dokážu poskytnúť širšie
poznatky o tom, či je inkubácia efektívna.
Regionálny kontext, rozvoj ekosystémov a vysokoškolské inštitúcie
Dodd a Hynes (2012) poznamenali, že vzdelávacie inštitúcie a ich zainteresované strany sú
zakotvené v širších kontextoch, medzi ktoré patria sociálne, právne a ekonomické faktory.
Preto, aby sme porozumeli úlohe a analyzovali efektívnosť podnikateľského vzdelávania a
inkubácie vo vysokoškolských inštitúciách, musíme venovať pozornosť kontextu, v ktorom
sa tieto aktivity uskutočňujú. Dobre fungujúce regionálne ekosystémy zohrávajú dôležitú
úlohu pri rozvíjaní podnikateľskej kultúry v regióne. Napríklad Neck a kol. (2004) opisujú,
ako môže rozvinutý podnikateľský ekosystém v konkrétnom regióne podporovať regionálnu
podnikateľskú aktivitu s použitím príkladu Boulder Country v Colorade.
Z pohľadu evolučnej ekonomickej geografie (Boschma a Frenken, 2011) možno očakávať, že
ekonomicky rozvinuté regióny a väčšie mestá vytvoria intenzívne prostredie pre vytváranie
sietí kontaktov a získavanie poznatkov a zdrojov. Podnikateľský kapitál regiónu, jeho
prostredie agentov, rutín, tradícií a inštitúcií prispieva k podnikateľskému správaniu a k
rizikovej kultúre (Audretsch a kol., 2008, s. 690).
Obrázok 4: Deväť atribútov úspešnej start-up komunity (prispôsobené z Feld, 2012)Atribút PopisVedenie Silná skupina podnikateľov, ktorí sú viditeľní, prístupní a angažovaní v
regióne. Sú skvelým miestom na začatie a rast spoločnosti.Sprostredkovatelia Mnoho dobre rešpektovaných mentorov a poradcov, ktorí sa venujú všetkým
etapám, sektorom, demografii a zemepisným oblastiam. Výrazná prítomnosť efektívnych, viditeľných, dobre integrovaných akcelerátorov a inkubátorov
Hustota siete Dobre prepojená komunita start- upov a podnikateľov spolu so zainteresovanými a viditeľnými investormi, poradcami, mentormi a podporovateľmi. Tieto osoby a organizácie sa nachádzajú naprieč sektormi, demografiou a kultúrnou angažovanosťou. Každý musí byť ochotný prispieť naspäť tejto komunite.
Vláda Silná vládna podpora a pochopenie významu start - upov v oblasti hospodárskeho rastu. Okrem toho by mali byť zavedené politiky podporujúce hospodársky rozvoj, daňové a investičné nástroje.
Talent Široká a hlboká zásoba talentu pre všetky úrovne zamestnancov vo všetkých odvetviach a oblastiach odborných znalostí. Univerzity sú vynikajúcimi zdrojmi start-up talentu a mali by byť dobre prepojené s komunitou.
Podporné služby Profesionálne služby sú integrované, efektívne a primerane cenovo dostupnéStretnutia Veľký počet podujatí na spájanie podnikateľov a komunity, s veľmi
viditeľnými a autentickými účastníkmi.Spoločnosti Veľké spoločnosti, ktoré sú kotvou mesta, by mali vytvoriť konkrétne
oddelenia a programy na podporu spolupráce s vysoko rastovými start-upmi.Kapitál Silno intenzívne a podporujúce komunity kapitálových investorov, biznis
anjelov a iné formy financovania by mali byť k dispozícii, viditeľné a prístupné vo všetkých odvetviach, demografických a geografických oblastiach.
Stam (2015) ponúkol novší a komplexný pohľad na súčasné prístupy k podnikateľským
ekosystémom. Sústreďujú sa na úlohu (sociálneho) kontextu pri povoľovaní alebo
obmedzovaní podnikania a ako stredobod pozornosti majú podnikateľa. Okrem toho sa
podnikatelia považujú za hlavných hráčov (vodcov) pri vytváraní a udržiavaní zdravého
systému. Táto "privatizácia" podnikateľskej politiky znižuje úlohu vlády v porovnaní s
predchádzajúcimi politickými prístupmi - čo nemení fakt, že vláda si nezachováva svoj
význam, ale pôsobí skôr ako "feeder" (napr. upravovanie zákonov a nariadení) ekosystému
než "vodca"/“leader“ (Feld, 2012, pozri obrázok 12).
Isenberg (2010) navrhuje, aby lídri (verejného sektora) dodržiavali deväť princípov pri
budovaní podnikateľského ekosystému:
a) Zdôraznite úlohy miestnych podmienok a procesov zdola nahor:
1. Zastavte napodobňovanie Silicon Valley. Bežná chyba je snaha
napodobniť tento úspech študovaním Silicon Valley tak, ako je to dnes,
namiesto rokov, kedy sa formovalo);
2. Tvorba ekosystému na základe miestnych podmienok;
3. Zapojte súkromný sektor od začiatku;
4. Zdôraznite korene nových podnikov;
5. Nepreháňajte tvorbu klastrov - pomôžte im rásť organicky.
b) Zdôraznite ambiciózne podnikanie:
6. Podporujte vysoký potenciál;
7. Získajte veľkého víťaza do vášho riadiaceho tímu.
c) Zdôraznite inštitúcie:
8. Stavajte sa kultúrnym zmenám čelom;
9. Reformujte legislatívne, byrokratické a regulačné rámce.
Tieto zásady vedú k "vytvoreniu ekosystému" a "živému podnikateľskému sektoru".
Práca Svetového ekonomického fóra (2013) definuje osem pilierov (pozri Obr.5), ktoré tvoria
ekosystém, a jednotlivé zložky každého piliera. Tieto piliere, ako sa uvádza, predstavujú
zloženie dobrých podnikateľských ekosystémov.
Obrázok 5: Piliere podnikateľského ekosystému a ich zložky (Svetové ekonomické fórum, 2013)Pilier KomponentyPrístupné trhy Domáce a zahraničné trhy: veľké/ stredné/
malé spoločnosti ako zákazníci, vláda ako zákazník.
Ľudský kapitál / pracovná sila Manažment a technický talent, skúsenosti podnikateľských spoločností, dostupnosť outsourcingu, prístup k pracovnej sile prisťahovalcov
Financovanie Priatelia a rodina, anjelskí investor, private equity, rizikový kapitál, prístupy k dlhu
Podporné systémy / mentori Mentori/ poradcovia, profesionálne servisy, inkubátory/akcelerátory, siete podnikateľských rovesníkov
Vládny a regulačný rámec Jednoduchosť začať biznis, daňové stimuly, právne predpisy a politiky priaznivé pre podnikanie, prístup k základnej infraštruktúre,
telekomunikácie a dopravaVzdelávanie a odborná príprava Dostupná pracovná sila s preduniverzitným
vzdelaním, vysokoškolským vzdelaním a špecifickým podnikovým školením.
Veľké univerzity ako katalyzátory Podpora kultúry rešpektovania podnikania, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní myšlienok pre nové spoločnosti a pri poskytovaní absolventov novým firmám
Kultúrna podpora Tolerancia voči riziku a zlyhaniu, uprednostňovanie samostatnej zárobkovej činnosti, úspešné príklady / podnikateľské vzory, kultúra výskumu, pozitívny obraz podnikania, oslava inovácií.
Stam (2015) opisuje niekoľko problémov s postuláciou podnikateľského ekosystému v
odbornej literatúre, ako je tautologická povaha (nejasná kauzalita), žiadne dôsledné
vysvetlenie príčin a následkov a nejasný rozsah (mesto, región, ale aj sektor). Stam (2015)
navrhuje model, v ktorom sú systémové podmienky srdcom ekosystému: siete podnikateľov,
vedenie, financie, talent, vedomosti a podporné služby.
Obrázok 6: Prvky, výstupy a výsledky podnikateľského ekosystému (upravené zo strany Stam, 2015)
Univerzity zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní podnikateľského ekosystému. Fritsch a
Aamoucke (2013) zistili, že samotná prítomnosť a veľkosť miestnych vysokých škôl, bez
ohľadu na ich kvalitu, má pozitívny vplyv na vytváranie nových inovatívnych podnikov.
Takto demonštrovali význam lokalizovaných poznatkov a verejného výskumu pre vznik
nových inovatívnych podnikov. Morris a kol. (2011) ilustrujú transformačný vplyv
univerzitných podnikateľských programov na miestny hospodársky rozvoj a poskytujú
odporúčania pre replikácie.
Existujú však určité dôkazy, že mechanizmy podpory univerzít na vytváranie podnikov
pôsobia skôr ako náhrada než ako doplnok k miestnemu prostrediu. Fini a kol. (2011)
skúmajú dostupnú podporu akademickým spin-off a dospeli k záveru, že mechanizmy
podpory univerzity dopĺňajú legislatívnu podporu pre high-tech podnikanie, avšak majú
substitučný účinok vzhľadom na množstvo regionálneho sociálneho kapitálu, regionálny
finančný rozvoj, prítomnosť regionálneho biznis inkubátora, regionálne verejné výdavky na
výskum a vývoj, ako aj úroveň inovatívnych výkonov v regióne. Okrem toho Huggins (2008)
poznamenáva, že prítomnosť univerzity v rozvinutom podnikateľskom ekosystéme
neznamená, že všetky univerzity sú viazané na ekosystém a využívajú ho. Huggins (2008)
skúmal účasť VŠ na regionálnych procesoch komercializácie vedomostí, pričom ako
prípadovú štúdiu použil Londýn. Zistil, že mnohé zdroje spojené s úspešnou
komercializáciou vedomostí sú skreslené smerom k väčším, prestížnym univerzitám v
Londýne. V dôsledku toho je zapojenie väčšiny vysokoškolských inštitúcií v Londýe do
podnikateľských procesov založených na vedomostiach podstatne nižšie, ako sa očakávalo.
Tieto zistenia podporujú myšlienku, že by sa mali zvážiť situácie regionálnych nastavení pre
univerzity, aby sa vytvorila efektívna politika podnikania.
Výskum v oblasti podnikateľského vzdelávania začal rozpoznávať potrebu väčšej