Kvalita v systéme modernej výučby - web.tuke.skweb.tuke.sk/kip/download/vuc01.pdf · KVALITA v systéme modernej VÝUČBY Michal Blaško Katedra inžinierskej pedagogiky Technickej

KVALITA

v systéme modernej

VÝUČBY

Michal Blaško

Katedra inžinierskej pedagogiky

Technickej univerzity

Košice 2013

31. 1. 2017

Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310

2

Autor © doc. RNDr. Michal Blaško, PhD., 2013

Lektorovali:

prof. Ing. Sándor Albert, PhD.

doc. PhDr. Stanislav Hvozdík, CSc.

Prvé, aktualizované vydanie

ISBN 978-80-553-1281-1

http://web.tuke.sk/kip/main.php?om=1300&res=low&menu=1310

31. 1. 2017


3

OBSAH

Úvod 7

1 DIDAKTIKA a UČITEĽSTVO 8

2 SYSTÉM VÝUČBY a JEHO ZLOŽKY (kliknúť) 14

2.1 Vzdelávanie a výučba

2.2 Základné prvky v systéme výučby

2.3 Zložky systému výučby

3 TVORIVO-HUMANISTICKÉ VZDELÁVANIE 28

3.1 Poslanie a hlavné ciele tvorivo-humanistického vzdelávania

3.2 Charakteristiky plne rozvinutej osobnosti

3.2.1 Autentickosť

3.2.2 Mnohostrannosť a harmonickosť

3.2.3 Sloboda a zodpovednosť

3.2.4 Tvorivosť

3.3 Koncepcia systému výučby s uzavretým cyklom

4 OSOBNOSŤ ŠTUDENTA 44

4.1 Dispozície mozgu

4.2 Typy inteligencie

4.3 Učebné štýly

4.3.1 Druhy učebných štýlov

4.3.2 Povrchový a hĺbkový prístup k učeniu sa

4.4 Študent v kvalite výučby

4.5 Prínos systému VUC pre kvalitu učenia sa

5 PODMIENKY pre VÝUČBU 73

5.1 Podmienky práce učiteľa

5.1.1 Personálne podmienky

5.1.2 Materiálne a finančné podmienky

5.1.3 Sociálne podmienky

5.1.4 Organizačné podmienky

5.1.5 Bezpečnostné podmienky

5.2 Mimoškolské podmienky pre žiaka

5.3 Osobnosť učiteľa

5.3.1 Učiteľ v kvalite výučby

5.3.2 Etický kódex slovenského učiteľa

5.3.3 Profesijný rozvoj učiteľov

5.3.4 Európske trendy v učiteľských kompetenciách

6 PRINCÍPY VÝUČBY 99

6.1 Princípy tradičnej výučby

6.2 Päť princípov tvorivo-humanistickej výučby

6.2.1 Princíp jedinečnosti osobnosti študenta

6.2.2 Princíp sebautvárania osobnosti

6.2.3 Princíp komplexného rozvoja osobnosti



http://web.tuke.sk/kip/download/vuc02.pdf





31. 1. 2017


4

6.2.4 Princíp priority schopností a postojov

6.2.5 Princíp osobného prežívania výučby

6.3 Princípy manažérstva kvality výučby

7 KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE 113

7.1 Komunikačné kompetencie

7.2 Matematické, prírodovedné a technické kompetencie

7.3 Informačné kompetencie

7.4 Kompetencie na riešenie problémov

7.5 Učebné kompetencie

7.6 Sociálne a personálne kompetencie

7.7 Pracovné a podnikateľské kompetencie

7.8 Občianske a kultúrne kompetencie

7.9 Stratégie výučby pre rozvíjanie kompetencií

8 ŠPECIFICKÉ CIELE VÝUČBY 158

8.1 Kognitívne ciele výučby

9.1.1 Klasifikácia kognitívnych cieľov

9.1.2 Klasifikácia kognitívnych cieľov podľa Niemierka

8.2 Psychomotorické ciele výučby

Klasifikácia psychomotorických cieľov – Simpsonovej

8.3 Sociálno-afektívne ciele výučby

Klasifikácia sociálno-afektívnych cieľov – Krathwohlovo

8.4 Požiadavky na formulovanie špecifických cieľov

9 OBSAH VÝUČBY 179

9.1 Poznatky o vonkajšom svete

9.2 Skúsenosti z realizácie spôsobov činností

9.3 Skúsenosti z tvorivej činnosti

9.4 Sociálno-afektívne skúsenosti

9.4.1 Skúsenosti z emocionalizácie

9.4.2 Skúsenosti z motivácie a aktivizácie

9.4.3 Skúsenosti zo socializácie a komunikácie

9.4.4 Skúsenosti z axiologizácie a autoregulácie

9.5 Poznatky a skúsenosti z vlastného organizmu

9.6 Program výučby

9.6.1 Modulové usporiadanie učiva

10 METÓDY a FORMY VÝUČBY 201

10.1 Poznávacie metódy výučby

10.1.1 Výkladovo-ilustratívna metóda

10.1.2 Reproduktívna metóda

10.1.3 Výkladovo-problémová metóda

Problémová situácia, problém

10.1.4 Heuristická metóda

Brainstorming

10.1.5 Výskumná metóda

Projektová výučba, prípadové štúdie, hranie rolí

10.2 Mimopoznávacie metódy výučby






31. 1. 2017


5

10.3 Formy výučby

10.3.1 Metodické formy

Diskusia, žiacky experiment

10.3.2 Sociálne formy

Kooperatívna výučba

10.3.3 Organizačné formy

Organizačné formy záujmovej činnosti

10.4 Vyučovacia hodina

11 MATERIÁLNE PROSTRIEDKY VÝUČBY 237

11.1 Učebné pomôcky

11.2 Didaktická technika

11.3 Zariadenie výučbových priestorov

11.4 Materiálne vybavenie žiaka

11.5 Elektronické vzdelávanie

12 KONTROLOVANIE PRIEBEHU VÝUČBY 259

12.1 Kontrolovanie ako etapa riadenia výučby

12.2 Didaktické testy

12.2.1 Rozdelenie didaktických testov

12.2.2 Zostavovanie didaktických testov

12.2.3 Hodnotenie úspešnosti didaktického testu

13 KVALITA a EFEKTÍVNOSŤ v ŠKOLE 274

13.1 Úspešnosť školy

13.2 Kultúra kvality školy

14 KVALITA VÝUČBY 284

14.1 Vnútorná motivácia

14.2 Sebahodnotenie

14.3 Vlastná tvorivosť

14.4 Poslanie a hlavné ciele manažérstva kvality výučby

14.5 Moderný proces výučby

15 SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY VÝUČBY 312

15.1 Systémový prístup učiteľa k modernej výučbe

15.2 Princípy manažérstva kvality výučby

15.2.1 Zameranie sa na osobnosť študenta

15.2.2 Vodcovstvo učiteľa

15.2.3 Angažovanosť učiteľa

15.2.4 Procesný prístup k výučbe

15.2.5 Zlepšovanie výučby

15.2.6 Rozhodovanie založené na dôkazoch

15.2.7 Riadenie vzťahov s partnermi

15.3 Oblasti a indikátory kvality výučby

15.4 Štandardy manažérstva kvality výučby

(1) Podmienky pre prácu učiteľa a študentov

(2) Nadobudnutý systém učiteľských kompetencií

(3) Plánovanie programu výučby predmetu

(4) Realizácia výučby predmetu







31. 1. 2017


6

(5) Kontrolovanie výučby

(6) Zasahovanie do výučby

(7) Kvalitné vzdelanie

15.5 Prínos štandardov manažérstva kvality výučby

16 NÁSTROJE MERANIA KVALITY VÝUČBY 359

16.1 Posúdenie dôležitosti indikátorov kvality

16.2 Dotazníky pre meranie kvality výučby

16.2.1 Dotazník pedagogických spôsobilostí vyučujúceho

16.2.2 Dotazník na hodnotenie kvality výučby predmetu žiakmi

16.2.3 Dotazník sociálnej klímy výučby

16.2.4 Dotazník na zistenie učebných štýlov 16.2.5 Autodiagnostické dotazníky pre sebareflexiu vyučujúceho

A) Autodiagnostický dotazník tvorivosti v práci vyučujúceho

B) Autodiagnostický dotazník humanistického prístupu

vyučujúceho

17 VYUČOVACIA HODINA V SYSTÉME VUC 381

17.1 Program vyučovacej hodiny v systéme VUC

17.2 Rozvíjanie kľúčových kompetencií učebnými činnosťami

vo vyučovacej hodine

17.3 Plánovanie programu vyučovacej hodiny

17.4 Hodina systematizácie učiva

17.5 Hodina záverečného testu

17.6 Hodina zisťovania postojov k výučbe

Zoznam bibliografických odkazov 408





31. 1. 2017


7

ÚVOD

Učiteľstvo – učiteľská veda – vedecká teória učiteľskej profesie – má mať pri

vzdelávaní učiteľov na univerzitách rozhodujúcu úlohu, aby vyučujúci svojimi

učiteľskými kompetenciami, spôsobilosťami vykonávať profesiu učiteľa, dokázal v

pedagogickej praxi flexibilne reagovať na zmenené požiadavky doby.

Psychodidaktické a odborovo-didaktické hľadisko v príprave expertnosti vyučujúceho

je základom jeho profesionality. Didaktika a odborová didaktika musí byť základom

učiteľskej prípravy. Cieľom učiteľstva nie je len osvojiť si učivo pedagogicko-

psychologických disciplín, ale v rámci ich výučby rozvíjať učiteľské spôsobilosti.

Učiteľstvo nie je pre vyučujúcich samotných, ale predovšetkým pre rozvoj osobností

žiakov a študentov, t.j. pre budúce generácie našich ľudí. Moderný systém výučby

a jeho riadenie vyučujúcim nemôže iba kopírovať skúseností zo školskej práce

z konca minulého storočia, keďže ako ukazuje školská prax, prináša to nepriaznivé

výsledky vo výučbe.

Jedným z riešení neuspokojivého stavu v súčasnej výučbe je implementácia

manažérstva kvality do systému tvorivo-humanistickej výučby, čo je aj poslaním tejto

publikácie.

Už na začiatku je potrebné poznamenať, že manažérstvo kvality výučby môže

naplniť svoje poslanie len vtedy, ak učiteľom konečne vytvoríme náležité

podmienky pre ich prácu: nielen materiálne a finančné, ale aj sociálne,

organizačné, bezpečnostné a predovšetkým personálne (ak školská politika a

neparazitujúci riadiaci pracovníci v školstve konečne budú schopní tieto podmienky

zabezpečovať).

Uvádzaný systém výučby a manažérstvo kvality v ňom má základ v systéme výučby

s uzavretým cyklom (systém VUC), ako produktu myšlienkového prúdu košickej

pedagogicko-psychologickej školy z prelomu 70-tych a 80-tych rokov minulého

storočia.

Na začiatku publikácie sú identifikované a charakterizované jednotlivé zložky

systému výučby, ktoré potom sú podrobnejšie opísané v jednotlivých kapitolách – od

cieľov cez podmienky, princípy, materiálne a nemateriálne prostriedky, po systém

manažérstva kvality výučby.

Publikácia uvádza systémový prístup k modernej výučbe. Je určená predovšetkým

vyučujúcim a študentom v učiteľských študijných programoch pre výučbu na

stredných (aj základných) školách. Väčšinu kapitol môžu využiť aj vysokoškolskí

učitelia.

Práca komplexne nevyčerpáva celú problematiku manažérstva kvality výučby

v systéme tvorivo-humanistickej výučby, tým skôr, že niektoré časti sú pripravené na

doplnenie a podrobnejšie rozpracovanie. Budeme preto vďační čitateľom, keď svoje

pripomienky a návrhy na skvalitnenie tejto publikácie zašlú na adresu vydavateľa.


31. 1. 2017


8

1 DIDAKTIKA a UČITEĽSTVO

didaktika – predmet skúmania, rozdelenie, technické myslenie,

systém didaktiky technických predmetov, expertnosť v učiteľskej profesii,

školská reforma

Didaktika – náuka o výučbe (vyučovaní a učení sa)

V súčasnosti sa didaktika chápe ako pedagogická disciplína, ktorej predmetom

skúmania je proces výučby ako jednota činnosti učiteľa (vyučovanie) a činnosti

študentov či žiakov (učenie sa). Zaoberá sa procesom výučby vo všeobecnosti, bez

ohľadu na konkrétny vyučovací predmet.

Odborové didaktiky sa zaoberajú skúmaním procesu výučby v určitých skupinách

príbuzných vyučovacích predmetov (Turek, 1990, s.10). Takou je napríklad didaktika

technických predmetov, didaktika ekonomických predmetov.

Predmetom skúmania didaktiky technických predmetov je proces výučby

v technických predmetoch (strojárske, elektrotechnické, banícke, stavebné, ...).

V čom sú osobitosti procesu výučby v technických predmetoch oproti iným ?

Napríklad v prírodných vedách prevláda funkcia objavovania a vysvetľovania

zákonitostí prírodných javov. Funkciou technických vied je na základe poznaných

zákonov prírodných vied meniť prírodu podľa potrieb a požiadaviek spoločnosti

Turek, 1990, s.11).

Medzi vyučovacími predmetmi tvoriacimi všeobecné vzdelanie, ktoré sú hlavným

predmetom záujmu pedagogiky a didaktiky, a technickými predmetmi sú veľké

rozdiely:

- iný slovný fond, odborná terminológia, iné vyjadrovanie – matematickým jazykom,

grafické a symbolické vyjadrovanie, technické výpočty,

- iný spôsob myslenia, ako aj iná štruktúra myslenia,

- iná logika vedy,

- iný postoj k humanitným vedám, k histórii vedy a k histórii ľudskej spoločnosti

vôbec,

- iný spôsob zdôvodňovania princípov a zákonitostí,

- iný vzťah k všeobecnému a k práci (napr. technik má tendenciu doviesť myšlienku

až ku konkrétnej realizácii),

- iné spojenie teórie s praxou.

Ako ďalej uvádza Turek (1990, s.12) technické myslenie je charakteristické najmä

analytickosťou, kritickosťou, dôslednosťou, náhlymi prechodmi od abstraktného ku

konkrétnemu. V technickom myslení splývajú a prelínajú sa pojmové, názorné

a praktické zložky. Činnosť ľudí s technickým vzdelaním je bezprostredne spätá

s materiálnou výrobou, čo má vplyv na sformovanie takých profesijných vlastností

ako sú vecnosť, zmysel pre realitu a logiku, racionálnosť, praktickosť, novátorstvo

a zlepšovateľstvo.


31. 1. 2017


9

Ľudia s technickým vzdelaním majú sklony k technokratizmu, preceňujú subjektívny

tvorivý prístup, majú určitú profesijnú averziu k smerniciam, predpisom

a k administratívnym predpisom pri plnení technických úloh. Profesijné zameranie

i pracovná činnosť sú zamerané užšie a do hĺbky, niekedy chýbajú širšie

spoločenské i ekonomické súvislosti, širšie všeobecné a najmä humanitné vzdelanie.

Nedoceňujú význam mobilizácie emocionálnej stránky svojej osobnosti pre prácu.

Funkčnosť, technickú úroveň, presnosť a spoľahlivosť pokladajú za hlavné kritériá

svojej práce. Menej zdôrazňujú jej estetickú stránku a celospoločenské aspekty.

Osobnosť učiteľa technických predmetov

Profil učiteľa technických predmetov by mal byť adekvátny profilu žiakov technických

škôl, ktorých vzdeláva (Turek, 1990, s. 70). Mal by mať preto priestorovú

predstavivosť, matematické nadanie, logické myslenie, túžbu po objavovaní nového,

schopnosť riešiť teoretické problémy až do realizačnej podoby, technickú tvorivosť.

Myslenia inžiniera je konkrétne, zamerané na reálny, prakticky využiteľný výsledok.

Ako učiteľ technických predmetov musí sledovať nielen obsahovú stránku učiva, ale

musí sa aj vžiť do myslenia a cítenia študentov a svoje vyučovacie postupy

prispôsobovať ich reálnym možnostiam. Inžinieri sa nevyjadrujú iba verbálne (ako

napr. učitelia spoločenskovedných predmetov), ale vyjadrujú sa aj výkresmi,

symbolmi a výpočtami. Ich vyjadrovanie je stručné, vecné, ich poznatky sú

štrukturalizované, takže ich môžu vyjadriť v podobe modelov, schém, vývojových

diagramov. Táto skutočnosť nesmie inžiniera - učiteľa zviesť k podceňovaniu

verbálneho vyjadrovania, ktoré má aj vo vyučovaní technických predmetov veľký

význam.

Autorita inžiniera – učiteľa sa na rozdiel od autority inžiniera nezakladá len na

vysokej odbornosti, schopnosti optimálne riešiť technické problémy, ale aj na ďalších

učiteľských kompetenciách v ich systéme, v schopnostiach naučiť svojich študentov

optimálne riešiť technické problémy v praxi.

Dôležitá je dĺžka odbornej praxe inžiniera, z ktorého sa stane učiteľ technických

predmetov. Bez odbornej praxe sa stane učiteľom – teoretikom, ktorému chýbajú

odborné skúsenosti. S odbornou praxou dlhšou ako 15 rokov sa inžinier stáva

učiteľom – praktikom, ktorý podceňuje teoretické poznatky. Príliš sa špecializoval

a svoju odbornosť sa usiluje uplatňovať (niekedy aj nasilu) aj v procese výučby

(Turek, 1990, s. 70).

Reforma školstva na Slovensku

Súčasným problémom Slovenska je devalvácia kvality vzdelávania. Je potrebné

zásadne zmeniť spôsob výučby na všetkých stupňoch vzdelávania. Naši študenti

nečakajú na reformy, pokyny, vyhlášky, modernú pedagogiku, psychológiu či

didaktiku. Čakajú na to najdôležitejšie vo výučbe – na kvalitných učiteľov. Osobnosť

študenta a učiteľa sa navzájom ovplyvňujú prostredníctvom cieľov výučby,

didaktických princípov a podmienok výučby, obsahu, metód, foriem a materiálnych

prostriedkov výučby, v spoločnom procese, výsledkom ktorého je vzdelanie.


31. 1. 2017


10

Reforma školstva sa bytostne dotýka predovšetkým samotného procesu výučby

a jeho kvality. Vo svojich dôsledkoch je reformou didaktickej práce učiteľa, a to tak

na úrovni zvládania vzdelávacieho obsahu (vecného obsahu výučby), ako aj stratégií

výučby (procesuálnej stránky výučby). Jej úspešnosť závisí teda od toho, ako sa

podarí prepojiť vzdelávací program s reálnou činnosťou učiteľa a študentov vo

výučbe.

Do procesu služby vzdelávania je zapojených množstvo vstupov a výstupov, ktoré

vytvárajú systém navzájom prepojených procesov. Preto je potrebné hodnotiť nielen

výsledky procesov, ale aj samotné procesy, vedúce k výsledkom. Na našich školách

chýba ochota kritického hodnotenia vlastnej práce vyučujúcich i vedúcich

pracovníkov.

V súčasnej reforme vzdelávania na Slovensku by malo byť rozvinutie vnútorného

hodnotenia vo vzdelávaní na takej úrovni, aby jeho výsledky mohli byť v čo najširšej

miere použité pri vonkajšom hodnotení. Manažérstvo kvality výučby na každom

stupni školy môže tomu výrazne napomôcť.

Čo všetko chceme zreformovať v našom školstve: obsah výučby (vynoviť), sieť škôl

(racionalizovať), materiálne prostriedky (informatizovať), podmienky škôl

(humanizovať). Koľko síl, energie, peňazí, práce, času vkladáme do zmeny systému

školstva a výučby, a nič dokopy veľkého sa nedeje, pretože zabúdame (zasa ?) na

základ školy – učiteľa.

Nič sa nezreformuje,

ak sa nezreformuje profesia učiteľa.

Teda nie na riaditeľa, nie na zamestnancov riadiacich školských orgánov, či

pracovníkov podporných inštitúcií, metodikov, alebo školských úradníkov. Veľa

zložiek v systéme školstva je potrebné zmeniť, ale nemožno predsa nechávať

reformu osobnosti učiteľa nakoniec.

Stačí, keď dáte učiteľom peniaze ? Určite sa tomu potešia, ale za peniaze možno

kúpiť knihy (ale nie vzdelanie), lieky (ale nie zdravie).

Učiteľské povolanie patrí medzi náročné, zaťažujúce, v niektorých prípadoch až

rizikové povolania.

Zdrojmi, vyvolávajúcimi zaťažujúce faktory v učiteľskom povolaní sú nedostatok

finančných prostriedkov na platy a materiálno-technické vybavenie škôl, neprimerané

správanie sa študentov, ich vysoký počet v triedach, časté úpravy učebných osnov,

nadbytočná administratíva, práca pod tlakom a napätím (Kubáni, 1999). Nemalou

mierou sa na záťažových faktoroch u učiteľa podieľajú nekvalifikovaní,

nekompetentní členovia riaditeľstva školy.

Kvalita pedagogickej služby priamo ovplyvňuje kultúru národa. Učiteľ má záväzok

voči študentom – pomáhať im pri sebarealizácii, pri ich úsilí stať sa prospešnými

členmi spoločnosti. Má stimulovať ich túžbu po poznaní, podporovať vytyčovanie ich

zmysluplných cieľov. Preto musí neustále zdokonaľovať svoju profesionálnu úroveň

a kvalitu. Štát by mal vytvárať podmienky, ktoré priťahujú ľudí hodných dôvery

učiteľskej profesie a napomáhať ochrane tejto profesie pred nekvalifikovanými

jedincami.


31. 1. 2017


11

Neuspokojivé výsledky našich žiakov v medzinárodných testovaniach sú jednou

z príčin nedostatočnej kvality pripravenosti našich učiteľov pre súčasnú výučbu

(Kosová a kol. 2012, s. 53). Učiteľstvo, učiteľská veda, musí byť budovaná v

kvalifikovanej profesijnej príprave, nemôže to byť profesionalizácia bez

profesionalizmu.

Je potrebné zintenzívniť výcvik učiteľských kompetencií, nesústreďovať sa len na

odborovo predmetovú spôsobilosť, dosiahnuť vyššiu proporcionalitu jednotlivých

učiteľských kompetencií. Znamená to tiež, že na učiteľských prípravkách neučiť

pedagogiku, psychológiu a didaktiku, ale prostredníctvom týchto predmetov učiť

učiteľstvo.

Bezchybne zvládnuté testy v autoškole nikomu nezaručia žiadanú zručnosť riadiť

automobil či bezchybne dodržiavať dopravné predpisy. Nadobudnuté školské

poznatky bez príslušných zodpovedajúcich činností, ktoré si vyžadujú čas a tréning,

nezabezpečia automaticky praktické, zmysluplné zručnosti, schopnosti, postoje a

hodnotovú orientáciu.

Na príprave budúcich učiteľov by sa mali podieľať aj najlepší, kvalifikovaní učitelia

z praxe ako externí pracovníci učiteľských fakúlt. Do riadiacich funkcií škôl

a školských úradov je nutné postupne dostať učiteľov, ktorým nechýbajú kľúčové

učiteľské kompetencie.

Ani dlhšia prax v učiteľskej profesii sama osebe nezaručí skvalitnenie učiteľských

kompetencií. Učiteľovo pôsobenie sa má konfrontovať s rozvíjajúcou sa teóriou.

Keby nebo vypočulo detské modlitby,

nezostal by nažive ani jeden učiteľ.

(perzské príslovie)

Učiteľská veda je cieľovo orientovaná na kompetentné podnecovanie

a usmerňovanie celistvého rozvoja a sebautvárania osobnosti študenta.

Systém riadenia kvality školy obsahuje viacero oblastí. Všetkým oblastiam riadenia

kvality školy sa má venovať náležitá, zodpovedajúca pozornosť, ale len jediná oblasť

v tomto systéme je rozhodujúca – kvalita výučby a s ňou spojená kvalita

vzdelávania učiteľov, aj pre inovačné prístupy vo výučbe.

V oznámení Komisie Európskych spoločenstiev Rade a Európskemu parlamentu

(Brusel, 3.8.2007) k zlepšovaniu kvality vzdelávania učiteľov sa na str. 3 uvádza, že

„kvalita výučby je jedným z kľúčových faktorov pri určovaní, či Európska únia dokáže

zvýšiť svoju konkurencieschopnosť v globalizovanom svete.

Výskumy ukázali, že kvalita učiteľov významne a pozitívne koreluje s výsledkami

žiakov a je najdôležitejším vnútroškolským aspektom ovplyvňujúcim výkonnosť

žiakov (jej vplyv je väčší ako vplyv školskej organizácie, vedenia školy alebo

finančných podmienok).

Iné štúdie okrem toho zistili, že odborná príprava, vzdelávanie učiteľa môže

poskytnúť lacnejší spôsob zlepšenia výsledkov výučby ako zníženie počtu žiakov

v triede alebo zvýšenie počtu vyučovacích hodín“.


31. 1. 2017


12

Aj podľa expertnej skupiny Ministerstva školstva Českej republiky (príloha týždenníka

Školství č. 11/2009) mnohé výskumy bezpečne dokazujú, že školy môžu mať veľký

vplyv na úspech žiakov v učení sa a rozhodujúca časť tohto vplyvu pripadá na

učiteľa.

Rozdiely v práci jednotlivých učiteľov spôsobujú značné rozdiely v tom, ako sa dobre

žiaci učia. Kvalita učiteľovej práce má preukázateľné vyšší dopad na rozdiely vo

výsledkoch, ktoré žiaci dosahujú, než je počet žiakov v triede, alebo rôznorodosť

v zložení triedy.

Význam kvalitného školského vzdelania ako základu pre celoživotné vzdelávanie sa

zvyšuje. Už nestačí, aby všetky deti chodili do školy – je potrebné, aby všetky deti

mohli chodiť do dobrých škôl, v ktorých vyučujú kvalitní učitelia. Školy vo vyspelých

štátoch sa usilujú o to, aby zvýšili účinnosť svojej práce a aby vyrovnávali

nepriaznivé mimoškolské vplyvy v prostrediach svojich žiakov.

Motivovaný a kompetentný učiteľ pre súčasných študentov, profesionál

výučby, je rozhodujúcim činiteľom pri zlepšovaní kvality a efektívnosti výučby.

Zvýšiť kvalitu učiteľovej práce znamená predovšetkým prijať fakt, že povaha

učiteľského povolania sa zásadne zmenila, požiadavky na učiteľa sú nielen vyššie,

ale sú často aj celkom iné ako v minulom storočí. Spoločnosť očakáva od svojho

vzdelávacieho systému inú službu, ktorú vyjadruje novo formulovanými vzdelávacími

cieľmi pre jednotlivca (celoživotné vzdelávanie, kompetencie) i pre celý vzdelávací

systém (spravodlivosť, relevancia).

Zásadne sa zmenili deti, ktoré je ťažko pritiahnuť do učenia sa neúčinnými nástrojmi

vonkajšej motivácie (známkovanie, odmeny a tresty). K dispozícii je rad

pedagogických a psychologických výskumov, ktoré hovoria o tom, ktoré postupy,

stratégie vo výučbe vedú k tomu, keď sa žiaci skutočne učia.

Kvalitný učiteľ

je vzdelanec, profesionál, ktorý svojím pôsobením, systémom nadobudnutých

učiteľských kompetencií, kvalifikačným, etickým a osobnostným potenciálom

vyvolá v každom študentovi potrebu učenia sa a naučí ho učiť sa, aby to

využíval pri celoživotnom vzdelávaní.


31. 1. 2017


13

Našim cieľom by mali byť študenti naháňajúci sa za vzdelaním,

a nie vzdelanie naháňajúce študentov.

Už nestačí, aby všetky deti chodili do školy – je potrebné, aby všetky deti mohli chodiť do škôl s takými učiteľmi,

ktorí každého naučia učiť sa.

Ako chceme, aby nemotivovaný, nekvalifikovaný, neurotický, rezignovaný, vyhorený učiteľ(ka) vzdelával

aktívnych, samostatných, tvorivých, spokojných a zo života sa tešiacich študentov.

Cesta k šťastnému a úspešnému študentovi vedie len cez spokojného učiteľa, cez jeho profesionálnu zodpovednosť.

Nevzdelávajúci sa, nerozvíjajúci sa učiteľ nie je ničím iným

než len tieňom učiteľa, mračnom bez vody, studňou bez prameňa, lampou bez svetla.

Ak učiteľ učí zo životnej nevyhnutnosti, potom jeho študenti sa nudia, sú otrávení a živoria spolu s ním.

Učiteľ má byť spolutvorca reformy školstva, a nie jej obeť.

Učiteľ má byť aktívnym účastníkom tvorby teórií v podmienkach školy. Najpraktickejšou vecou na svete je dobrá teória.

Jeden deň s dobrým učiteľom je lepší

ako tisíc dní usilovného štúdia.

Len čo sa učiteľ prestáva vzdelávať, učiteľstvo v ňom zomiera.

Priemerný učiteľ prednáša, dobrý vysvetľuje, výborný demonštruje, veľký učiteľ inšpiruje.

Profesionalizácia sebahodnotením je najlepším dôkazom

učiteľských kompetencií.

Učiteľ každým dňom musí budovať svoju autoritu.

Až keď sa vytvoria náležité podmienky pre prácu učiteľa, až potom možno očakávať skutočné reformy v školstve.


Kvalita v systéme modernej výučby - web.tuke.skweb.tuke.sk/kip/download/vuc01.pdf · KVALITA v systéme modernej VÝUČBY Michal Blaško Katedra inžinierskej pedagogiky Technickej

Documents