GLOBÁLNE MEGATRENDY · GLOBÁLNE MEGATRENDY: HODNOTENIE A VÝZVY Z POHĽADU SLOVENSKEJ REPUBLIKY Martina Lubyová, Richard Filčák (eds.) Publikácia vznikla vďaka finančnej podpore

GLOBÁLNE MEGATRENDYHODNOTENIE A VÝZVY Z POHĽADU

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

GLOBÁLNEMEGATRENDY

HODNOTENIEAVÝZVYZPOHĽADU

SLOVENSKEJREPUBLIKY

2016

Centrumspoločenskýchapsychologickýchvied,Slovenskáakadémiavied

GLOBÁLNEMEGATRENDY:HODNOTENIEAVÝZVYZPOHĽADUSLOVENSKEJREPUBLIKY

MartinaLubyová,RichardFilčák(eds.)

Publikáciavzniklavďakafinančnejpodpore

CESAVCESTA,zmluvaIII/2/2011

ProjektAPVV‐14‐0324

BilaterálnyprojektCNR–SAV2016–2018

VEGA2/0100/2015

VychádzavspoluprácisMinisterstvomživotnéhoprostrediaaSlovenskouagentúrouživotnéhoprostredia

Recenzenti:

prof.Ing.ŠtefanMihina,PhD.aMgr.DanielGerbery,PhD.

Autori:

Mgr.M.Sc.PavolBaboš,PhD.,CSPVSAV(6.kapitola)

Ing.MiroslavBalog,PhD.etPhD.,Strategos,s.r.o(Kapitola4.BRobotika)

RNDr.DušanaDokupilová,CSPVSAV(3.a9.kapitola)

Ing.ElenaFifeková,PhD.,CSPVSAV(5.kapitola)

Mgr.RichardFilčák,MSc.,PhD.,CSPVSAV(Úvod,9.a11.kapitola)

prof.Ing.IvanChodák,DrSc.ÚPSAV(Kapitola4.ATechnologickýpokrok)

doc.RNDr.ZitaIzakovičová,PhD.,ÚKESAV(8.kapitola)

doc.Ing.ĽubošJurik,PhD.,SPUvNitre(Kapitoly2.a7.AVoda)

Ing.ZuzanaLieskovská,SAŽP(10.Kapitola/časťvodaapôda)

Ing.IvanLichner,PhD.,EÚSAV(Kapitola7.B.Nerastnésuroviny)

prof.Ing.ŠtefanLuby,DrSc.,Dr.H.c.,FÚSAV(3.a10.Kapitola/časťovzdušie)

JUDr.Mgr.MartinaLubyová,PhD.,CSPVSAV(Úvoda6.kapitola)

Ing.EditaNemcová,PhD.,CSPVSAV(5.kapitola)

Ing.EduardNežinský,PhD.,CSPVSAV(5.kapitola)

Ing.ViliamNovák,DrSc.,ÚHSAV(Kapitola7.A.Voda)

Ing.MartinPolovka,PhD.,VÚPNPPC(7.Ckapitola)

RNDr.Mgr.RadoslavPovažan,PhD.,MSc,SAŽP(8.kapitola)

doc.RNDr.PeterSiekel,CSc.,VÚPNPPC(7.Ckapitola)

RNDr.BranislavŠprocha,PhD.,CSPSSAV(1.a2.kapitola)

Ing.BorisVaňo,PhD.,INFOSTAT(1.a2.kapitola)

©Centrumspoločenskýchapsychologickýchvied,Slovenskáakadémiavied

Grafickáspolupráca:MichalMojžiš

Publikácianeprešlajazykovouúpravou.

ISBN978‐80‐970850‐2‐5

Bratislava2016

Obsah

ÚVOD DO PROBLEMATIKY GLOBÁLNYCH MEGATRENDOV ............................................................. 4

DEFINOVANIE MEGATRENDOV....................................................................................................... 4

METODOLÓGIA, VÝSKUMNÉ OTÁZKY A ŠTRUKTÚRA....................................................................... 9

ENVIRONMENTÁLNY PARADOX A GMT AKO VÝZVA...................................................................... 10

MEGATRENDY A HLAVNÉ VÝZVY .......................................................................................................... 11

MEGATRENDY A ICH REFLEXIA V SLOVENSKOM KONTEXTE .......................................................... 15

1 ROZDIELNE GLOBÁLNE POPULAČNÉ TRENDY .......................................................................... 15

2 ZVYŠUJÚCA SA MIERA URBANIZÁCIE VO SVETE....................................................................... 28

3 MENIACE SA ZAŤAŽENIE CHOROBAMI A RIZIKÁ PANDÉMIÍ...................................................... 46

4 ZRÝCHĽUJÚCI SA TECHNOLOGICKÝ POKROK............................................................................ 62

4.A TECHNOLOGICKÝ POKROK............................................................................................................. 62

4.B ROBOTIKA................................................................................................................................. 71

5 POKRAČUJÚCI HOSPODÁRSKY RAST ....................................................................................... 79

6 MULTIPOLÁRNY SVET ............................................................................................................. 92

7 INTENZÍVNEJŠIA GLOBÁLNA SÚŤAŽ O ZDROJE........................................................................103

7.A VODA .....................................................................................................................................103

7.B NERASTNÉ SUROVINY .................................................................................................................122

7.C POTRAVINY ..............................................................................................................................128

8 RASTÚCI TLAK NA EKOSYSTÉMY.............................................................................................159

9 NARASTANIE ZÁVAŽNOSTI PROBLÉMU A DÔSLEDKOV ZMENY KLÍMY.....................................178

10 RASTÚCE ZNEČISTENIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA...................................................................196

11 DIVERZIFIKUJÚCE SA PRÍSTUPY K RIADENIU ...........................................................................229

AUTORI A AUTORKY .........................................................................................................................236

ZOZNAM POUŽITÝCH ODBORNÝCH SKRATIEK..........................................................................................248

ZOZNAM TABULIEK ..........................................................................................................................251

ZOZNAM OBRÁZKOV ........................................................................................................................252

ZOZNAM GRAFOV............................................................................................................................253

LITERATÚRA ...................................................................................................................................255

Úvoddoproblematikyglobálnychmegatrendov

DEFINOVANIEMEGATRENDOV

Európa je previazaná so svetomprostredníctvom rôznych ekonomických asociálnychväzieb, ktoré umožňujú tok materiálov, finančných zdrojov, inovácií, ideí, ale ajodpadovaemisií.Zvyšuje saglobálnasúťažozdroje, azároveňsaprejavujúdôsledkyglobálnychjavov,akýmisúúbytokbiodiverzityazmenaklímy.Vdôsledkutohtovývojaje a bude ekologická, ekonomická asociálna situácia Európy, ateda aj Slovenska vnadchádzajúcichdesaťročiachvýrazneovplyvnenáglobalizácioua rôznymiglobálnymjavmi.

Prelepšiepochopeniepríčin,stavuavývojasavteóriiajpraxivčorazväčšomrozsahuvyužívajú štúdie trendov amegatrendov. Trend je vo svojej základnej definícii určitývzorec akým sa postupne vyvíja alebo mení situácia. Analýza trendov je základommnohých odvetví skúmania aprognózovania. Termín trend označuje vekonomiketendenciefinančnýchtrhovpohybovaťsavpriebehučasuvurčitomsmere.Vštatistikeexistujemetódaodhadutrendov,ktorásazaoberáinterpretáciouúdajov.Sériameraníurčitéhoprocesusaoznačízačasovýradaskúmasa,akésútendencievovývoji.

Voblasti skúmania komplexných sociálnych aenvironmentálnych systémov existujesnaha oposun od skúmania jednotlivých trendov kich komplexnému hodnoteniuapredikciámpomocoukonceptumegatrendov.Tiemožnodefinovaťakosúbortrendov,ktorésanavzájomovplyvňujú,pôsobiavoveľkommeradle(globálne),azároveňmajúveľkélokálnevplyvy.Ideovzájomnesúvisiceaovplyvňujúcesasociálne,ekonomické,politické,environmentálne,alebotechnologickézmeny.Globálnemegatrendy(ďalejlen„GMT“)vtomtoponímanípatriamedzisystémovécharakteristickévlastnostidnešnýchenvironmentálnychvýziev.

Program OSN pre životné prostredie (UNEP) sa vo svojich pravidelných analýzachGlobálnychenvironmentálnychvýhľadov(GEO–GloballEnvironmentalOutlooks)snažíočorazkomplexnejšieanylýzyakospolusúvisiaindividuálnetrendyvoblastiživotnéhoprostrediavkontextesociálnychaekonomickýchvýziev.

Snaha definovať askúmať megatrendy pritom nie je vlastná len vedeckýmaimplementačným agentúram. Globálna ekonomicko poradenská skupina PwCidentifikue 6 hlavných MGT, ktoré budú vplývať na ekonomiky ainvestície. Sú todemografické asociálne zmeny, zmeny vekonomickej sile, rýchla urbanizácia, zmenaklímyanedostatokzdrojovatechnologickýprelom.

VkontexteeurópyaEurópskejúniesaanalýzamegatrendovstávajednouzprofilovýchúlohEurópskejenvironmentálnejagentúry(EEA).EEAdefinuje11megatrendov(MT)

4

v piatich klastroch1, ktoré sú považované za kľúčové pre definovanie dlhodobýchvýhľadov avýziev pre životné prostredie vEurópe. Rozdeľuje ich do piatich klastrov(Obrázok1).

Prvým klastrom je sociálny. Sem patria 4 základné GMT, ato rozdielne globálnepopulačné trendy, zvyšujúca sa miera urbanizácie vo svete, meniace sa zaťaženiechorobami ariziká pandémií. Druhým klastrom je technologický (zrychľujúci satechnologickypokrok),tretímekonomický(pokračujúcihospodárskyrast,multipolárnysvet, intenzívnejšia globálna súťaž ozdroje). Štvrtým akľúčovým klastrom jeenvironmentálny. Sem patria 3 kľúčové GMT, ato rastúci tlak na ekosystémy,zvyšovanie závažnosti problémov a dôsledkov zmeny klímy, rastúce znečistenieživotného prostredia. Posledným, azatiaľ komplikovaným na definíciu je klasterriadenie(diverzifikujúcesaprístupykriadeniu).

Týchto 5 identifikovaných klastrov aich 11 hlavných megatrendov definuje oblasti,ktorésúpreEurópskuúniuajejčlenskéštátykľúčové.Predstavujúvýzvyaproblémy,ktorébudúovplyvňovaťživotnéprostredie,azároveňformovaťekonomickýasociálnyvývoj.Ichpopisahlavnédefinovaniejenasledujúce2:

Rozdielneglobálnepopulačnétrendy(GMT1):Svetovápopuláciasaod60.rokov20.storočia zdvojnásobila na 7miliárd, a predpokladá sa, že bude naďalej rásť, hoci vovyspelých hospodárstvach populácie starnú, a v niektorých prípadoch i klesajú.Populácievnajmenejrozvinutýchkrajináchnaopakprudkorastú.

Zvyšujúca sa miera urbanizácie vo svete (GMT 2): Približne polovica globálnejpopulácie dnes žije vmestských oblastiach a podľa prognóz stúpne táto hodnota doroku 2050 na dve tretiny. S adekvátnymi investíciami môže táto pokračujúcaurbanizáciapodporiťinovačnériešeniaenvironmentálnychproblémov,tiežvšakmôžezvýšiťznečistenieamieruvyužívaniazdrojov.

Meniace sa zaťaženie chorobami a riziká pandémií (GMT 3): Riziko vystavenianovým, vznikajúcim a opätovne sa objavujúcim ochoreniam a novým pandémiám sadávadosúvislostischudobouarastiesozmenouklímyazvyšujúcousamobilitouľudíatovaru.

Zrýchľujúci sa technologický pokrok (GMT 4): Nové technológie radikálnetransformujú svet, obzvlášť pokiaľ ide o nano‐, bio‐, informačnú a komunikačnútechnológiu.Tovytvárapríležitostiznížiťvplyvľudstvanaživotnéprostredieazvýšiťbezpečnosťzdrojov,aletiežsosebouprinášarizikáaneistotu.

Pokračujúci hospodársky rast (GMT 5): Hoci naďalej pôsobiaci dopad nedávnejhospodárskej recesie stále tlmí hospodársky optimizmus v Európe, väčšinavýhľadových štúdií predvída pokračujúci hospodársky rozmach na globálnej úrovni

1http://www.eea.europa.eu/soer#tab‐global‐megatrends

2Zdroj:EEA,SOER2015

5

počasnadchádzajúcichdesaťročí–sozrýchľujúcousaspotrebouavyužívanímzdrojov,obzvlášťvÁziiaLatinskejAmerike.

Multipolárny svet (GMT 6): V minulosti dominovalo v oblasti globálnej výroby aspotreby relatívne malé množstvo krajín. Dnes prebieha významné vyrovnávaniehospodárskejmoci, keď sanajmäázijskékrajinydostávajúdopopredia, čo vplývanaglobálnuvzájomnúzávislosťaobchod.

Intenzívnejšia globálna súťaž o zdroje (GMT 7): Pri svojom raste zvyknúhospodárstva využívať viac zdrojov, a to obnoviteľných biologických zdrojov, ako ajneobnoviteľných zásobminerálov, kovov a fosílnychpalív. Priemyselný rozvoj, ako ajmeniacesaspotrebnémodelyprispievajúkzvýšeniudopytu.

Rastúci tlak na ekosystémy (GMT 8): Strata biodiverzity a znehodnocovanieprírodných ekosystémov, ktoré sú poháňané globálnym populačným rastom asúvisiacimi potravinovými a energetickými potrebami, ako aj vyvíjajúcimi saspotrebnými modelmi, budú podľa prognóz naďalej pokračovať a najvážnejšieovplyvniachudobnýchľudívrozvojovýchkrajinách.

Zvyšovaniezávažnostiproblémuadôsledkovzmenyklímy(GMT9):Otepľovanieklimatického systému je nesporné a od 50. rokov 20. storočia nemá mnoho zpozorovaných zmien obdoby, či už z hľadiska desaťročí alebo tisícročí. Tak akodochádzakzmeneklímy,očakávajúsavážnedôsledkypreekosystémy,akoaj ľudskúspoločnosť (vrátane potravinovej bezpečnosti, frekvencie období sucha a prípadovextrémnehopočasia).

Rastúceznečistenieživotnéhoprostredia(GMT10):Ekosystémysúdnesnacelomsvete vystavené kritickým úrovniam čoraz komplexnejšieho znečistenia. Ľudskéaktivity,globálnypopulačnýrastameniacesaspotrebnémodelysúkľúčovýmifaktormizodpovednýmizatútonarastajúcuenvironmentálnuzáťaž.

Diverzifikujúce sa prístupy k riadeniu (GMT 11): Nesúlad medzi čorazdlhodobejšími globálnymi výzvami, ktorým čelí spoločnosť, a obmedzenejšímiprávomocamivládvytváradopytpododatočnýchprístupochk riadeniu, vktorýchbyväčšiuúlohuzohrávalopodnikanieaobčianskaspoločnosť.Tietozmenysúnevyhnutné,vyvolávajúvšakobavyokoordináciu,efektívnosťazodpovednosť.

Všetkých 11 identifikovanýchmegatrendov predstavuje zásadné výzvy pre Európskuúniu ajej členské štáty. Zároveň ale situácia vjednotlivých krajinách EÚ vykazujeznačnú rozmanitosť. Štáty majú veľmi rozdielny sociálny aekonomický kontext, inúhistóriuvyužívaniadostupnýchprírodnýchzdrojovainúštruktúruekonomiky.ZtohtohľadiskaslúžiaGMTdefinovanéEurópskouenvironmentálnouagentúrouakospoločnýmenovateľ pre úniu, ale zároveň predstavujú určitý rámec, ako ich analyzovať nanárodnejúrovni.

MonografiaGlobálnemegatrendy:Hodnotenie a výzvy z pohľadu Slovenskej republikyvychádza zrámca GMT definovaného Európskou environmentálnou agentúrou, ale

6

zároveňposúvaťažiskoanalýzynaúroveňSlovenskejrepublikyareflektujedôležitosťarozsahjednotlivýchGMTvkontextenašichhraníc.Slovenskomálennepriamyvplyvna globálne témy ako je ochranamorských ekosystémov, ale zároveň sa ho niektoréGMT dotýkajú viac ako iných krajín, napríklad v oblasti vodných zdrojov či ochranybiodiverzity.

7

Obrázok1:GlobálnetrendyaEurópskaúnia

Zdroj:EEA,SOER2015

8

METODOLÓGIA,VÝSKUMNÉOTÁZKYAŠTRUKTÚRA

Cieľom publikácie jezhodnotiť situáciu vSlovenskej republike vkontexte 11identifikovaných megatrendov, tak ako sú popísané Európskou environmentálnouagentúrou.GMTdefinovanénaúrovniEurópskejúniepredstavujúrámecpreanalýzu,zároveňsaaleautoriaautorkysústredilinatrizákladnévýskumnéotázky:

1.Nakoľko sa 11 identifikovanýchmegatrendov prejavuje svojimi vplyvmi/dopadmi nasituáciivSlovenskejrepublike?

2.Akýjevplyv/príspevokSlovenskakuglobálnymmegatrendom?

3. Aké sú/budú environmentálne, ekonomické asociálne implikácie súvisiacesidentifikovanýmimegatrendami?

Priprípravesprávyvychádzaliautoriaautorkyzanalýzyliteratúryotrendoch,GMTavlyvoch environmentálnych a sociálno‐ekonomických politík. Ako východisko bolapreskúmaná metodológia EEA akontext hodnotenia Európskych GMT. Vsamotnejanalýze 11 GMT, aich priemetu do kontextu Slovenskej republiky, sa vychádzalo zanalýzindikátorovzaloženýchnakontextovýchúdajocha/aleboadministratívnychdátverejnedostupnýchaposkytnutýchverejnýmiinštitúciami.Zároveňautoriaautorkyvosvojich analýzach reflektujú stav poznania danej problematiky na Slovenskuaidentifikujúšpecifickéaspektyspôsobenésociálne‐ekonomickýmkontextomastavomakvalitounášhoprírodnéhokapitálu.

VmonografiizároveňvychádzamezdefinovanýchcieľovSlovenskejrepublikyvoblastitrvalo udržateľného rastu asociálne – ekonomického rozvoja. Jednou zotázok preverejnépolitikynásledne jeakýmspôsobomdefinovanéGMTsmerujúkichnapĺňaniuakde sú možné bariéry pre riešenie negatívnych vplyvov. Vsúlade smetodikouEurópskejenvironmentálnejagentúry jeďalejanalýzarozdelenána11kapitol.Autoriaautorky vnej reflektujú situáciu vSlovenskej republike zpohľadu identifikovanýchGMT.Štruktúratýchtokapitolsariadinasledujúcimrozdelením:

Hnaciesily:Čovplývanatrendyvdanejoblasti?Kdesúpríčinystavuatrendov?

Trendy:Akésútrendyvdanejoblasti(pozitívne/negatívne)?

Implikácie:Čovyplývazidentifikovanýchtrendov?

Problémy, výzvy ariešenia: Aké sú výzvy, aako by im bolomožné čeliť (stratégie,verejnépolitiky,projekty)?

Jednou zhlavných výziev ako podporovať pozitívne ameniť nepriaznivémegatrendybudú zmeny a posuny smerom ku riadeniu, ktoré pomôže riešiť nesúlad medziglobálnymialokálnymivýzvamiasúčasnými riešeniami.Špecificképostaveniemá takvkontexte analýzy GMT 11 (Diverzifikujúce sa prístupy k riadeniu). Na jednej straneanalyzujetrendyazmenyvprístupekuriadeniu,nastranedruhejjezároveňsúčasťou

9

riešení.Kapitola tak zároveňpredstavuje závery zanalýzyMGTvkontexte Slovenskejrepubliky.

ENVIRONMENTÁLNYPARADOXAGMTAKOVÝZVA

Pripohľadenaglobálnyvývojvrôznychoblastiachživotnéhoprostrediavidímenárastpriemyselnýchemisií,odpadovčiexhalátovzdopravy.Spotrebasurovínrastiezacenuenvironmentálnych externalít, ktoré sa týkajú všetkých fáz výroby tovarov, od ťažbysurovín, ich spracovania až po manažment odpadov. Obrovské množstvo literatúry,správmedzinárodnýchorganizáciíavládnychinevládnychthinktankovpoukazujenanegatívne trendyapopisujeakceleráciuenvironmentálnychproblémovakrízový stav.SprávyMedzinárodného panelu pre zmenu klímy varujú pred dopadmi zmeny klímy,ktoréuždnesradikálneovplyvňujúekosystémyaohrozujúľudí,ktorínanichzávisia.Nie je to len problém vzdialených krajín. ISlovensko čoraz viac pociťuje zmenyvpoľnohospodárstve, ktoré sú spôsobené meniacou sa klímou aproblém čorazčastejšíchaintenzívnejšíchzáplavsibudevyžadovaťznačnéinvestícieštátu.

Zároveňsaalekvalitaživotazpohľadumateriálnehoblahobytuzauplynulédesaťročiavrozvinutýchštátochzlepšovala.ToistébysadalopovedaťoväčšinerozvíjajúcichsakrajínÁziečiJužnejAmeriky.OpačnétrendyviditeľnévznačnejčastiAfrikyacentrálnejÁzie nemajú na globálny priemer rozhodujúci vplyv. Dalo by sa tiež polemizovaťnakoľko údaje na národnej úrovni korešpondujú sdennou realitou časti, či dokoncaväčšinyobyvateľovrozvinutýcharozvíjajúcichsakrajín.

Priglobálnompohľadenatrendytedamámenárastblahobytu,azároveňzhoršovaniekvalityživotnéhoprostredia(MEA2005).Ničenieekosystémovjepritompokladanézadôvodohrozenia sociálne – ekonomických systémov, ktoré súnanich založené.Ak sinapríkladvezmemepomerneširokopoužívaný Indexľudskéhorozvoja ‐HDI (HumanDevelopment Index), vidíme, že premenné, ktoré skúma, sa od 70. rokov minuléhostoročia zlepšujú. Tak pre rozvojové, ako aj pre rozvíjajúce sa krajiny. Gramotnosť,dĺžkaživotaajpriemernýpríjemstúpajú.Tentorozpor,ktorýsaniekedyoznačujeakoenvironmentálny paradox by sa dal formulovať nasledujúcim spôsobom: Prečo sanapriek tomu, žedochádzaku spotrebeprírodných zdrojova zhoršovaniu ekosystémov,globálnevpriemerezlepšujekvalitaživota?

Podľaštúdie tímuvedenéhoCiarou Raudsepp‐Hearnesana tentoparadoxdajúnájsťštyrimožnévysvetlenia(Raudsepp‐Hearneatal2010):

1. Základné parametre kvality života sa nedarí adekvátne zachytiť a v skutočnosti sakvalita života zhoršuje.Meranéparametre, ktoré tvrdia, že sa zvyšuje, sú chybnéalebonekompletné.

2. Najpodstatnejšími parametrami ekosystémových služieb, ktoré ovplyvňujú kvalituživota je produkcia potravín. Preto ak stúpa výroba potravín na obyvateľa, stúpa ajkvalitaživota–bezohľadunainéekosystémovéslužby.

3. Technika a sociálne inovácie odstránili závislosť kvality ľudského života naekosystémochdotakéhorozsahu,žeužnanichtátokvalitaažtaknezávisí.

10

4.Existuje časovýposunmedziničenímekosystémov,a týmako sa toprejavínakvaliteživota.Znižovaniekvalityživotasapretoeštezatiaľširšieneprejavilo.

Ak si odmyslíme problém meraní adostupných údajov (1) atechnokratické videniesveta, ktoré je vzdialené reality (3), ostávajú dve najpravdepodobnejšie vysvetlenia.Naše indikátory kvality života sú postavené na veľmi úzkom chápaní významuekosystémovaprodukciapotravínsícezvyšujekvalituživota,alejetoprodukcia,ktorájedlhodoboneudržateľnáafungujevpodstatenadlh.Kľúčovýječasovýposun.

Problém environemntálneho paradoxu je jeho globálny rozmer. Ak sa zvyšuje kvalitaživotaprečasťpopulácie,neznamenáto,žesalepšíprevšetkých,prípadne,žesatomutakpočasestane.Jednouzozákladnýchotázok,ktorévtejtomonografiidiskutujeme,jevzťah globálnych alokálnych trendov. Ak sa znížila miera priemyselnej výrobyvEurópe, zlepšila sa aj kvalita životného prostredia. To sa ale už nedá povedať orozsiahlych oblastiach Ázie, kde sa produkuje spotrebný tovar možno práve preobyvateľov,ktorídnesvtýchtobývalýchpriemyselnýchzónachžijú.

Druhýfaktordôležitýpreanalyzovanieenvironmentálnehoparadoxu,atedaaj tvorbyalebo rezistencie voči environmentálnej politike je obsiahnutý vo štvrtej hypotéze.Časovýposunmedzivznikomproblému,akumulácioudopadovazmenoujekľúčovýmproblémomv chápaní environmentálnychproblémov.Klasickýmpríkladommôžebyťzmena klímy, kde sa začiatok tvorby emisií CO2 datuje do počiatkov priemyselnejrevolúcie.Akumulovanýmdopadombudemevystavenýstoročiapotom,čoľudiazačalimasívnespaľovaťfosílnepaliváapoložilizákladydnešnéhosystému.

Ak teda vanalýze slovenskýchmegatrendov vidíme, že krajina úspešne znižuje svojeemisieskleníkovýchplynovmôžemetohodnotiťakopozitívnyvývoj.Nadruhejstraneto ale vdlhodobejšom horizonte neznamená, že sa vyhneme dopadom meniacej saklímy. Popri hodnotení globálnych alokálnych variácií vtrendoch amegatrendoch jedôležité analyzovať, nakoľko sa deklarované ciele Slovenskej republiky zhodujú,prípadnenezhodujúsvývojom.

Globálnemegatrendy,takakoichidentifikujeEEA,súvmnohýchohľadochnegatívne.Zároveňalepredstavujúmožnosťpozitívnychzmienasmerovaniakuenvironmentálnetrvaloudržateľnýmsociálnoekonomickýmsystémom.Napríkladtechnologickýpokrok,alebo hospodársky rast sú hrozbou, azároveňmožnosťou. Ide oto, aká bude kvalitatýchtoprocesov.

Megatrendyahlavnévýzvy

Analýza globálnych megatrendov popisuje meniacu sa situáciu Slovenska vkontexteekonomických, sociálnych aenvironmentálnych výziev. Nie všetky MGT majú zatiaľsilné vplyvy, ale vstredno a dlhodobom horizonte sa budú prejavovať vrôznychformách.AkoilustrujemenaobrázkuX,poznaniesúčasnéhostavuasmerovanievývojaje dôležité, tak pre podporu auchovanie pozitívnych trendov, ako aj pre cielenéopatrenianaspomalenieazastavenienegatívnehosmerovania.

11

Obrázok2:Analýzasituácievkontextemegatrendov

Demografia je základným faktorom definujúcim stav a vývoj spoločnosti. Rozdielnepopulačné trendy sa prejavujú dvoma spôsobmi. Na jednej strane vidímedemografický pokles obyvateľstva, na strane druhej ide orastúce migračné tlaky,ktorýmsanevyhneme.Slovenskárepublikastarne,čobudemaťpriameimplikácieprevšetko sociálne aekonomické oblasti, počnúc spotrebou zdrojov akončiacudržateľnosťouekonomickéhorastu.

Populačnývývojnebudemožnériešiťbezvyužitiatechnologickéhopokroku,pričomsnaha by mala byť ohľadaní progresívnych technologických riešení, umožňujúcichzvyšovať kvalitu života, za súčasného dobrého využívania prírodných zdrojov.Kľúčovou otázkou je aká bude kvalitahospodárskeho rastu. Európska únia vtomtosmerepostupnerozpracúvaaimplementujeprincípynízko‐uhlíkovejekonomiky,ktoráje súčasťou širšieho kontextu tzv. obehovej ekonomiky (Circular Economy). Ideohospodársky rast, ktorý ale súčasne znižuje spotrebu prírodných zdrojovaodpadovcestouefektívnehovyužívaniazdrojov,znižovaniaspotrebyarecyklácie.

Rastbymalbyťzaloženýnaznižovaníemisiískleníkovýchplynovazvyšovaníefektivitynakladania s prírodnými zdrojmi. Medzi šiestimi hlavnými princípmi obehovejekonomiky sú: 1. Všetkymateriály sú permanentne recyklované. 2. Všetka energia jevyrobená zobnoviteľných, alebo inak udržateľných zdrojov. 3. Ľudské aktivitypodporujú ekosystémyanové vytváranieprírodnéhokapitálu. 4. Zdroje súpoužívanéna vytváranie hodnôt (finančných ainých). 5. Aktivity podporujú verejné zdravie. 6.Ľudské aktivity sú smerované ku podpore zdravej asociálne súdržnej spoločnostiakultúry.

JeSlovenskonacestektýmtocieľom?AnalýzaMGTindikujepozitívny,aleajnegatívnyvývoj.Voblasti produktivity zdrojov je cieľomzeleného rastu vytváraniedivergencie(decoupling) ‐ zvyšovanie ekonomického rastu by malo byť simultánne spojené soznižovaním množstva spotrebovaných prírodných zdrojov a so znižovanímprodukovaného odpadu. Analyzované indikátory pre Slovensko ukazujú, že kudivergencii skutočne dochádza aekonomický rast je sprevádzaný znižovanímenergetickejamateriálovejnáročnostiekonomiky.Jenepochybné,žetentotrendjedoznačnejmieryajvýsledkomdeindustrializácieapresunuvýroby,alezároveňdochádzakuinvestíciamdozelenýchtechnológiíavýrobnýchpostupov,ktoréspotrebujúmenšie

12

množstvo vstupov. Dôležitú úlohu tu zohráva aj rozvoj environmentálnehomanažmentu, ktorý sa zameriava na lepšie zhodnocovanie zdrojov arecykláciuodpadov. Na druhej strane, ako vidíme pri analýze GMT, dochádza čoraz viac kuohrozeniam adegradácii ekosystémov. Podľa MŽP SR (2014) ohrozenosť nižšíchrastlínvSRpredstavujevsúčasnosti17,6%,ohrozenosťvyššíchrastlínčiní42,6%Až59%stavovcovžijúcichnanašomúzemíjeohrozených.

Situáciu na Slovensku zároveňmusíme vidieť vkontexte globálnych výziev, kde námGMTpomáhajúindikovaťsúčasnéabudúceproblémy.Hlavnouznichjezmenaklímy.AjkeďSlovenskosivoblastiznižovaniaskleníkovýchplynov(mitigácie)doroku2020vediedobre,čorazviactýchtoemisiídovážamevproduktochaslužbách,ktorésarobianiekde inde.CieleEurópskejúniebolivoktóbri2016potvrdenératifikáciouParížskejdohody.PredúniouajSlovenskokladúdoroku2030ambiciózneciele:

Najmenej40%zníženieemisiískleníkovýchplynov(oprotiroku1990)

Najmenej27%podieluobnoviteľnejenergie

Najmenej27%zvýšenieenergetickejefektívnosti.

Ciele Európa 2020 Slovensko snajväčšou pravdepodobnosťou splní aprekročí, alerámeccieľovdoroku2030budepredstavovaťvýzvu,keďžečímďalejbudeznižovaniekomplikovanejšie afinančne náročnejšie. Ani to ale nebude stačiť na lokálne vplyvyglobálnych zmien, abude potrebné investovať do adaptačných opatrení. Zmenyvpoľnohospodárstve, protipovodňové opatrenia ariešenia, ktoré budú chrániť vodnézdroje sú kľúčové. Zmeny vpriemerných teplotách prinesú nové hrozby, ako súpandémieachoroby,ktorétudnesnepoznáme.Napríkladmalária.

Všetky tieto ohrozenia avýzvy si vyžadujú medzinárodnú spoluprácu. Intenzívnejšiaglobálnasúťažozdrojemôževiesťknovýmnapätiam akonfliktom.PopisaanalýzaGMT nám preto ukazujú, že je potrebné sústrediť naše úsilie na dve paralelnéanavzájomsaovplyvňujúceroviny.

Globálnazmenaklímyužvyvolávaabudevyvolávaťkonfliktyovodu,masovúmigráciuaboj ozdroje. Slovenská republika sa preto musí aktívne podieľať na globálnychriešeniach, ktoré majú lokálne dopady aj na našu krajinu. Základným prístupom jaaktívnaspoluprácanaglobálnychdohovorochazáväzkoch,akoaj je rozvojovápomoczasiahnutým regiónom apodpora riešení situácie na mieste, svyužitím miestnychzdrojovavytváraniapríležitostípreľudí.

Ako ilustruje Tabuľka 1, každý zGMT má implikácie pre formovanie acielenieverejnýchpolitík.Poprijasnestanovenýchstrategickýchprioritáchacieľochjedôležiténachádzať optimálne spôsoby riadenia ako knim smerovať. Výzvy ako vonkajšiaavnútorná bezpečnosť, obehová ekonomika čimanažment prírodných zdrojov sivyžaduje diverzifikované prístupy kriadeniu. Implementácia strategických cieľovvoblasti trvalo udržateľného rastu nie je možná bez udržateľných regiónov, miest asídiel. Výzvou je posilňovanie ekonomickej asociálnej súdržnosti. Ľudia, ktorí netrpiaekonomickou depriváciu asociálnym vylúčenímmajú viac možností azdrojov ako sabrániťenvironmentálnymrizikámapodporovaťprogresívneriešenia.

13

Tabuľka1:Megatrendy,relevanciaahlavnévýzvy

GLOBÁLNY MEGATREND RELEVANCIA/SR HLAVNÉ VÝZVY

ROZDIELNE GLOBÁLNE POPULAČNÉ

TRENDY SILNÁ ZASTAVIŤ DEMOGRAFICKÝ POKLES A RIADENÁ

MIGRÁCIA

ZVYŠUJÚCA SA MIERA URBANIZÁCIE

VO SVETE STREDNÁ PODPORIŤ KONCEPT UDRŽATEĽNÝCH MIEST A

SÍDIEL

MENIACE SA ZAŤAŽENIE CHOROBAMI

A RIZIKÁ PANDÉMIÍ STREDNÁ PREVENCIA A KOMPLEXNÉ STRATÉGIE PREPOJENIA

ENVIRONMENTÁLNYCH A ZDRAVOTNÝCH OPATRENÍ

ZRÝCHĽUJÚCI SA TECHNOLOGICKÝ

POKROK SILNÁ PODPOROVAŤ PROGRESÍVNE TECHNOLOGICKÉ

RIEŠENIA POSTAVENÉ NA NÍZKO‐UHLÍKOVÝCH RIEŠENIACH

POKRAČUJÚCI HOSPODÁRSKY RAST SILNÁ ROZVÍJAŤ KONCEPT RASTU V KONTEXTE OBEHOVEJ EKONOMIKY

MULTIPOLÁRNY SVET SILNÁ PODPOROVAŤ MIEROVÉ RIEŠENIE KONFLIKTOV

A MEDZINÁRODNÚ SPOLUPRÁCU

INTENZÍVNEJŠIA GLOBÁLNA SÚŤAŽ

O ZDROJE SILNÁ EFEKTÍVNE VYUŽÍVANIE ZDROJOV

A DEMATERIALIZÁCIA VÝROBY A SPOTREBY

RASTÚCI TLAK NA EKOSYSTÉMY SILNÁ ZAMERANIE NA PRÍČINY TLAKU A KOMPLEXNÉ

RIEŠENIA

ZVYŠOVANIE ZÁVAŽNOSTI PROBLÉMU

A DÔSLEDKOV ZMENY KLÍMY SILNÁ POKRAČOVAŤ V MITIGÁCII, PRÍPRAVA NÍZKO‐

UHLÍKOVEJ STRATÉGIE A PODPORA ADAPTAČNÝCH OPATRENÍ

RASTÚCE ZNEČISTENIE ŽIVOTNÉHO

PROSTREDIA STREDNÁ HĽADAŤ PREPOJENIE TECHNICKÝCH A POLITICKÝCH

RIEŠENÍ V KONTEXTE ROZVOJA NOVÝCH

EKONOMICKÝCH MODELOV

DIVERZIFIKUJÚCE SA PRÍSTUPY

K RIADENIU SILNÁ HĽADAŤ DLHODOBÉ A FUNGUJÚCE

RIEŠENIAZALOŽENÉ NA TRANSPARENTNOSTI

A PARTICIPANTOVOM RIEDENÍ

14

MegatrendyaichreflexiavSlovenskomkontexte

1 ROZDIELNEGLOBÁLNEPOPULAČNÉTRENDY

Slovensko vnajbližšej dobe čakajú výrazne zmeny, ktoré sú späté snepriaznivýmdemografickýmvývojom.

Počet obyvateľov SR sa bude ešte niekoľko rokov zvyšovať.Očakáva sa nárast zosúčasných 5,42milióna (rok 2014) na 5,48 až 5,55miliónov. Bude to historickynajvyšší počet obyvateľov na Slovensku, ktorý by mal nastať medzi rokmi 2025a2030.Nasledovať bude pokles počtu obyvateľov trvajúci niekoľko desaťročí. Doroku2060saočakávazníženiepočtuobyvateľovtesnenadhranicu5miliónov.

Starnutie obyvateľstva na Slovensku bude podľa prognózy EUROSTATunajintenzívnejšie spomedzi všetkýchkrajínEU28. Slovensko sa vpriebehunecelých50 rokov zmení zjednej znajmladších krajín Európskej únie (v súčasnosti tretianajmladšiakrajinapoÍrskuaCypre)na jednuznajstarších(vroku2060budemaťvEÚ 28 staršie obyvateľstvo od Slovenska len Portugalsko). Priemerný vekobyvateľstva SR sa do roku 2060 zvýši o10 rokov apriblíži sa tesne khranici 50rokov.

So starnutím obyvateľstva ajeho zvyšujúcim sa ekonomickým zaťažením sapriebežnédôchodkovésystémydostávajúdoproblémovapostupnehrozíichkolaps.V2.polovici20. storočia,kedypriebežnédôchodkové systémybezproblémovplnilisvoje poslanie, pripadalo na 1 osobu vpoproduktívnom veku zhruba 10 osôbvproduktívnom veku.Vsúčasnosti je tento pomer 1:4,8 avroku 2060 to bude len1:1,6.Užvroku2030budena jednéhoobyvateľavpoproduktívnomvekupripadaťlen3osobyvproduktívnomveku.

Tieto fakty sabudúmusieťnutneprejaviťna celomnastavení sociálneho systému,hlavnedôchodkovéhozabezpečenia.

1.1Hnaciesily

Súčasnýsvetjecharakterizovanýveľkýmirozdielmivdemografickomvývojivyspelýcharozvojovýchkrajín,akoajjednotlivýchregiónov.Platívšeobecnépravidlo,žečímjekrajinamenej vyspelá, týmmá vyššiu pôrodnosť avyššiu úmrtnosť. Slovenskospolusostatnýmieurópskymikrajinamipatrímedzidemografickyvyspelékrajiny.

PodľaúdajovOSNsavovyspelýchkrajináchvsúčasnostirodízhruba1,7detína1ženu,vrozvojových krajinách je to vpriemere 2,4 detí na 1 ženu avnajmenej vyspelýchkrajinách až 4,3 deti na 1 ženu. Vprípade Slovenska je to podľa posledných údajovpribližne 1,4 – 1,5 dieťaťa. Podobné rozdiely medzi vyspelými amenej vyspelýmikrajinami saprejavujúaj voblasti úmrtnosti. ŠtatistikyOSNukazujú, že vovyspelýchkrajináchnarodenédetiprežijúvpriemere78,3rokov(údajpreobidvepohlaviaspolu),vrozvojových krajinách 70,2 roka avnajmenej rozvinutých krajinách len 62,1 roka.VprípadeSlovenskasa tátohodnotapreobepohlaviavsúčasnostipohybujeokolo76rokov.

15

Migračné toky vo vyspelom arozvojovom svete majú tiež rôzne tendencie. Migračnéprírastky zaznamenávajú len vyspelé krajiny (v priemere 1,9 osoby na 1000obyvateľov), zatiaľ čo rozvojové aj najmenej rozvinuté krajiny súmigračne stratové.Vrozvojových krajináchmigračný úbytok predstavuje 0,3 osoby na 1000 obyvateľovanajviacobyvateľovsasnažívysťahovaťznajmenejrozvinutýchkrajín(1,1osobyna1000obyvateľov).

Všetky európske krajiny patria zcelosvetového hľadiska medzi vyspelé krajiny. Približšom pohľade však aj vtejto skupine krajín existujú pomerne výrazné rozdiely.Demografickádeliacačiarakopírujebývalúželeznúoponu.KrajinybývalejzápadnejEurópymalirovnomernejšídemografickývývojavsúčasnostimajúpriaznivejšiedemografické charakteristiky ako krajiny bývalého východného bloku, ktoréovplyvnilo 40‐ročné obdobie totality, astým súvisiace zlomy vdemografickomvývoji.

Plodnosť vEurópe sa pohybuje vrozpätí od 1,9 dieťaťa na ženu vkrajinách severnejEurópy po 1,4 dieťaťa na ženu vkrajinách východnej Európy. V oblasti úmrtnosti sasituácia vo východnej Európe výrazne odlišuje od všetkých ostatných európskychregiónov, vktorých stredná dĺžka života pri narodení pre obidve pohlavia spolupresahuje80rokov(vzápadnejajužnejEurópejeviacako81rokov),kýmvovýchodnejEurópe je to len71,9rokov.VýchodnáEurópa jeaj jedinouoblasťouEurópy,ktorá jemigračne stratová, keďna1000obyvateľovubúdamigráciou vsúčasnosti zhruba0,7obyvateľa. Vjuhoeurópskych krajinách zaznamenávame vsúčasnosti malý migračnýprírastok (0,6 osoby na 1000 obyvateľov). Vsevernej azápadnej Európe pribúdamigráciouročne2,4,resp.2,7osobyna1000obyvateľov3.

Reprodukčné správanie obyvateľstva Slovenska prechádza od začiatku 90. rokovvýraznou ahistoricky jedinečnou transformáciou. Zmeny vintenzite acharakterejednotlivých demografických procesov anajmä procesov priamo ovplyvňujúcichpopulačný vývoj (plodnosť, úmrtnosť, migrácia) sa odzrkadľujú nielen na dnešnomstave, ale vzhľadom na zotrvačnosť ahistorickú podmienenosť populačného vývoja(najmäprostredníctvomvekovejštruktúry)budúpôsobiťajvstrednodobomhorizonte.Samotný populačný vývoj, ako aj zdravotný stav obyvateľstva predstavujú základnépodmieňujúce faktory demografického megatrendu. Dá sa povedať, že populáciapredstavujeprimárnyfaktor,sktorýmsúvšetkyostatnémegatrendyurčitýmspôsobomprepojené. Populácia apopulačný vývoj tak predstavujú abudú predstavovať ajvprípadeSlovenskajednuznajdôležitejšíchzložiekkomplexnéhosystémuparciálnychmegatrendovpôsobiacichvovzájomnýchsynergickýchvzťahoch.

Pôrodnosťaplodnosť

DramatickýadynamickýpoklesplodnostinaSlovenskuv90.rokochminuléhostoročiavrcholiacina začiatkunovéhomilénia spôsobil, že saSlovenskovpriebehu jednéhodesaťročia dostalo do skupiny krajín snajnižšou plodnosťou na svete. Aninasledujúcivývojvšakneprispelkvýraznejšiemunárastuplodnosti,pretoSlovenskoužviacakojednudekáduzostávapodhranicou1,5dieťaťanaženuvreprodukčnomveku.

3ÚdajeOSNomigráciipochádzajúeštezobdobiapredutečeneckoukrízou.

16

Existujúcepopulačnéprognózy (napr.EUROPOP2013,Bleha,Šprocha,Vaňo2013)súvšak skeptické aj ohľadne budúceho vývoja. Určitý nárast sícemôžeme očakávať, aleúroveň plodnosti zkonca 80. rokov pravdepodobne zostane vnajbližších rokochnedostihnuteľnoumétou.Pokles intenzityplodnosti ajej zotrvávanienanízkejúrovnisa priamo premietlo aj do výrazného poklesu počtu narodených detí. Ktomuto javunavyšedochádzalovobdobí,keďsadoreprodukčnéhovekudostávaliapostupnenímprechádzalipočetnégeneráciežienzo70.rokov.Vzniklatakparadoxnásituácia,keďnaprelomemiléniíbolvreprodukčnomvekurekordnevysokýpočetžien,nocelkovýpočetnarodenýchdetísadostalnarekordnenízkuhodnotu.Vroku2002sanarodilomenejako 52 tis. detí. Vďalších rokoch síce môžeme vidieť mierny nárast vsúvislostismiernymzvyšovanímplodnostiakourčitývýsledokrealizácie„odloženejreprodukcie“z90‐tychrokov,nopostupnesazačalazmenšovaťreprodukčnázákladňa.

Predchádzajúci populačný vývoj sa tak výraznou mierou podpíše pod budúcesmerovanie pôrodnosti. Počet žien vreprodukčnom veku bude surčitosťou klesať,keďže veľmi početné generácie zo 70‐tych rokov nahrádzajúmenej početné kohortynarodené v80‐tych anajmä 90‐tych rokoch. Ukazuje sa, že ani výrazný nárastplodnosti (napr. na úroveň z80. rokov) už nemôže zvrátiť nastupujúci trendpoklesupočtunarodenýchdetí.

Ďalším zdôležitých javov vtransformácii procesu plodnosti je starnutie. Slovenskodlhodobopatrilokpopuláciám,vktorýchmanželské,materskéarodičovskéštartyboliv rámcieurópskeho priestoru posunuté do mladšieho veku. Tento rodinnýareprodukčnýmodel sapočasobdobia reálneho socializmuešteviacutvrdil. ŽenynaSlovenskusapretoaždokonca80. rokovstávaliveľmiskoromatkami,nozároveňajpomerneskoroukončovalisvojureprodukčnúkariéru(najčastejšiedo30.rokuživota).Postupne sa tiež čoraz viac medzigeneračne presadil aj dvojdetný model rodiny.Scelospoločenskou transformáciou došlo kerózii tohto modelu, ktorý vzmenenýchpodmienkach už nemohol mladším generáciám vyhovovať apostupne sme svedkamiformovania nových reprodukčných režimov, ktoré odzrkadľujú nové spoločensképodmienky acelkovú heterogenizáciu životných dráh. Ich súčasťou sa pre väčšinovúspoločnosť stalo odkladanie manželských, materských arodičovských štartov dovyššiehoveku.Precelkovúrealizovanúplodnosťtakbuderozhodujúce,akáčasťtýchtoodložených reprodukčných zámerov sa realizuje vo vyššom veku. Posledné dostupnéúdajeukazujú,žeznačnáčasťodloženýchprvýchdetísanapokonpredsalennarodila,alebo vprípade mladších generácií môžeme očakávať, že sa narodí, no hlavnýmfaktoromnízkejplodnostijenedostatočnédobiehanievprípadedruhýchaďalšíchdetí.Výsledkom tak je aj značná zmena vštruktúre žien podľa počtu narodených detí. Uždnes môžeme vidieť, že dominantný dvojdetný model rodiny postupne odchádza doústrania.Miernesazvyšujeajceloživotnábezdetnosť,pričomniektoréprojekciehovoria,žebybezdetnoumohlazostaťajkaždápiatažena.Dopopredia sa takdostávamodelrodinysjednýmdieťaťom, ktorýbol na Slovenskodlhodobomenejčastý. Určitá špecifická subpopulácia žien (najčastejšie rómskeho etnika, snízkymvzdelaním)savšaknaďalejvyznačujepreferenciouväčšiehopočtudetí,pretoaj tentomodel rodinyzostávaazostanenaSlovenskuajdobudúcnosti súčasťoupopulačnéhovývoja.

17

Úmrtnosť

Koniec 80‐tych rokov azačiatok 90‐tych rokov minulého storočia priniesol prepopuláciu Slovenska prelomenie takmer štvrťstoročie trvajúceho negatívneho vývojaúmrtnostných pomerov. Posledných 25 rokov sa tak nesie vznamení viac menejstabilného znižovaniaúmrtnosti atýmpredlžovania životaumužov ižien. Potvrdzujúto aj hodnoty strednej dĺžky života pri narodení. Kým na konci 80‐tych rokov početpotenciálnych rokov života upráve narodených mužov sa pohyboval na hranici 67rokov, poslednýdostupnýúdaj zroku2014už hovorí oprekročení hranice 73 rokov.Oniečo menej dynamicky sa zlepšovali úmrtnostné pomery užien, kde vrovnakomobdobídošlokpredĺženiuživotazpribližne75rokovna80rokov.Pozitívnyvývojbysaza normálnych okolností nemal zastaviť ani vnajbližšom období. Podľa populačnýchprognóz(napr.EUROPOP2013,Bleha,Šprocha,Vaňo2013a)bysastrednádĺžkaživotapri narodení umužov mohla do roku 2050 dostať nad hranicu 80 rokov aužien bymohladosiahnuťúroveň86rokov.

Slovensko však aj napriek štvrťstoročiu priaznivého vývoja úmrtnostných pomerovpomerne výrazne zaostáva za demograficky najvyspelejšími štátmi sveta. NapríkladumužovvporovnanísoŠpanielskom,TalianskomaŠvédskom,kdestrednádĺžkaživotapri narodení presahuje hranicu 80 rokov, Slovensko zaostáva opribližne 7 rokov.Vženskej populácii veurópskom priestore najdlhšie vpriemere žijú Španielky,Francúzky aTalianky, ktorých stredná dĺžka života pri narodení sa pohybujevsúčasnostinaúrovni85–86rokov.Slovenkytakvporovnanísnimižijúo5–6rokovkratšie.Hlbšiaanalýzavývojazmienhodnôtstrednejdĺžkyživotadokoncaukázala,žeajkeďSlovenskomápomerneznačnýpotenciálnaznižovanieúmrtnosti,dynamikatohtoprocesu nebola vposledných dvoch desaťročiach natoľko výrazná, aby tieto rozdielydokázala zmenšiť. Podobne ani do budúcnosti sa neočakáva, že by došlo kúplnémuvyrovnaniu rozdielov. Predpoklad je, že kurčitému zbližovaniu dôjde, ale viaceréšpecifické odchýlky v oblastiintenzity, charakteru arozloženia pravdepodobnostíúmrtiazostanúzachované.

Slovensko spolu sostatnými krajinami strednej anajmä východnej Európy zaostávaloza demograficky vyspelou Európou. Knajvýraznejšej konvergencii vúmrtnostnýchpomeroch veurópskom priestore došlo na začiatku 60. rokov, keď sa vtýchtopopuláciách dovŕšili zmeny spojené spotlačením vysokej úmrtnosti na infekčnéochorenia avýrazne sa podarilo znížiť úmrtnosť najmenších detí. Krajiny bývaléhovýchodného bloku však postupne začali zaostávať. Príčiny je potrebné hľadať jednakvstagnácii zdravotníckej techniky, liečebných postupov, nemožnosti alebovobmedzenýchmožnostiachzískavanianovýchinformácií,liečiv,techníksčímsúviselatiež značná finančná poddimenzovanosť, ale aj vzhoršovaní zdravotného stavuobyvateľstva vdôsledku znižovania kvality životného prostredia, vysokej prevalenciirizikových faktorov behaviorálneho charakteru (fajčenie, konzumácia alkoholickýchnápojov, zlá životospráva, nezáujem ovlastné zdravie apod.). Na druhej stranevkrajinách bývalého západného bloku sa postupne darilo znižovať úmrtnosť naniektoré civilizačné ochorenia predovšetkým spojené skardiovaskulárnou sústavou.Propagácia zdravého životného štýlu, prehlbovanie zodpovednosti za vlastné zdravie,prevenčné programy ako aj samotný medicínsky pokrok ajeho implementácia dopraktického života prispeli kďalšiemupredlžovaniu života.Na Slovensku aj vďalšíchpopuláciách východného bloku však bol rast hodnôt strednej dĺžky života veľmiobmedzený (skôr umužov), pričom (najmä umužov)niekedy dochádzalo aj k jehopoklesu. Detailnejšia analýza ukazuje, že hlavným dôvodom kratšej priemernej dĺžky

18

života mužov Slovenska vsúčasnosti vporovnaní sdemograficky najvyspelejšímipopuláciami Európy je dlhodobo vyššia úmrtnosť vo vekových skupinách 50‒64a65‒79rokov.Tiesanakratšejstrednejdĺžkeživotaprinarodenípodieľajúažtakmer70 percentami. Užien dominuje vysoká úmrtnosť vo veku 65 a viac rokov. Do tohtovekovéhointervalujesústredenýchviacako80%zcelkovéhorozdieluvstrednejdĺžkeživotaprinarodení.

ZahlavnépríčinysúčasnéhozaostávaniaSlovenskavúmrtnostnýchpomerochmôžemeoznačiťgeneračnézaťaženiepopulácienepriaznivýmpredchádzajúcimvývojom(najmädozačiatku90.rokov),vyššiuúmrtnosťumužovužodstrednéhoproduktívnehovekuaužien najmä vpoproduktívnom veku avneposlednom rade aj relatívne nízkudynamikuznižovaniaúmrtnostiporoku1989.

Vzhľadomnasúčasnýstav,nedávnyvývojaexistujúcipotenciáljezrejmé,žeajvblízkejbudúcnosti budeme svedkami ďalšieho zlepšovania úmrtnostných pomerov, ktorénavyše postupne čoraz vmenšejmiere budú zaťažené generáciami, ktoré väčšiu časťsvojhoživotaprežilivminulompolitickomrežime.Zpohľaducharakteruexistujúcehopotenciálu súčasne môžeme tiež predpokladať, že dôjde kpriblíženiu ku krajinámbývaléhozápadnéhobloku,vktorýchďalšívývojúmrtnostnýchpomerovbudenarážaťna problémy so znižovaním úmrtnosti vo vyššom veku. Ďalší vývoj úmrtnostnýchpomerov vo všeobecnosti bude úzko súvisieť so schopnosťou jednotlivých krajínfinancovať stále drahšiu asofistikovanejšiu lekársku starostlivosť. Vtomto ohľade jevýhľadSlovenskaskôrpesimistickejší.

Migrácia

Po výraznom znížení dynamiky prirodzeného prírastku obyvateľstva predstavujemigráciarozhodujúcifaktorterajšiehoakoajbudúcehopopulačnéhovývoja.Súčasnejeto však najmenej stabilný anajrýchlejšie ovplyvniteľný proces vonkajšími javmi, čoznačne znižuje možnosti presnejších predikcií. Vo všeobecnosti Slovensko dlhodobopredstavovaloskôrtranzitnýpriestorakocieľovúkrajinupreimigrantov.Jehoprijatímdo EÚ sa však postupne táto charakteristika mení. Svedčí otom nielen zvyšujúci sapočet imigrantov do začiatku hospodárskej krízy, ale aj rastúci počet cudzincovspovolenýmpobytompriinternacionalizáciivnútornéhopracovnéhotrhu(pozrinapr.Divinský, Mihály 2011). Na druhej strane je potrebné upozorniť na problémysevidenciounajmä vysťahovanýchosôb atiež dlhodobo žijúcich vzahraničí.Oficiálnaštatistika založená na koncepte odhlásenia sa ztrvalého pobytu určite nemôže aaninezachytávapodstatnúčasť takýchtoosôb.Ajpretooficiálneštatistikyozahraničnomsťahovaní poukazujú dlhodobo na kladné migračné saldo, no Slovensko snajväčšoupravdepodobnosťouviacľudíopúšťa(niekedylendočasne)akosaprisťahuje.PokiaľsaSlovensko vbudúcnosti stane cieľovou krajinou, zahraničnámigrácia môže postupneprispieť kreálnemu prírastku obyvateľstva. Takýto scenár (len srozdielnou úrovňoukladného migračného salda) očakávajú do budúcnosti všetky známe populačnéprognózy.

1.2Trendy

Výrazné rozdiely vpopulačnomvývoji, ktoré existujú vjednotlivých častiach sveta, sapremietajúajdoprírastkovavekovéhozloženiaobyvateľstva.Prirodzenýprírastokvovyspelých krajinách sveta sa vpriemere pohybuje tesne nad nulovou hranicou (1,0

19

osoba na 1000 obyvateľov). Vmenej vyspelých krajinách sú hodnoty prirodzenéhoprírastkupodstatnevyššie, a topredovšetkýmvďakavývojuplodnosti.Vrozvojovýchkrajináchdosahujeprirodzenýprírastok12,1osobyna1000obyvateľovavnajmenejrozvinutých krajinách až 24,8 osoby na 1000 obyvateľov. Prírastok obyvateľstva sazatiaľzachovávavovšetkýchväčšíchregiónochsveta,ajkeďvmnohýchkrajináchalebomenších regiónochobyvateľstvoubúda.Prírastokvovyspelýchkrajináchzabezpečujehlavne migrácia, vrozvojových anajmenej rozvinutých krajinách pôrodnosť. Celkovýprírastok obyvateľstva(t.j. suma prirodzenej reprodukcie amigrácie) vo vyspelýchkrajináchjevsúčasnostinecelé3osobyna1000obyvateľov,vrozvojovýchkrajináchjeto11,8osôbna1000obyvateľovavnajmenejrozvinutýchkrajináchviacako23osôbna1000obyvateľov.

Výrazné rozdiely existujú vo svete aj vo vekovom zložení obyvateľstva. Obyvateľstvostarnenacelomsvete.Zatiaľčovrozvojovýchkrajináchjeobyvateľstvomladéaprocespopulačného starnutia sa len rozbieha, vo vyspelých krajinách starnutie obyvateľstvaprebieha intenzívne už niekoľko desaťročí. Vidno to aj na rozdielnych hodnotáchpriemerného veku. Kým obyvateľstvo vyspelých krajín sveta má priemerný vekobyvateľstva41,2roka,vrozvojovýchkrajináchjetolen29,3avnajmenejrozvinutýchkrajináchdosahujepriemernývekobyvateľstvaextrémnenízkuhodnotu19,7 roka.VrámciEurópy nie sú rozdiely vprírastkoch obyvateľstva avo vekovom zloženíobyvateľstva také veľké ako vjednotlivých regiónoch sveta, rozhodne však nie súzanedbateľné.

Obyvateľstvo severnej a západnej Európy ešte vykazuje prirodzený prírastokobyvateľstva (2,9 osoby, resp. 0,5 osoby na 1000 obyvateľov), zatiaľ čo vjužnejavýchodnej Európe prevažujú už zomrelí nad narodenými, čo vedie k prirodzenémuúbytku(vjužnejEurópe0,6osobyna1000obyvateľov,vovýchodnejEurópe1,8osobyna1000obyvateľov).CelkovýprírastokobyvateľstvajenajvyššívsevernejEurópe(5,3osobyna1000obyvateľov),nasledujezápadnáEurópa(3,2osobyna1000obyvateľov).VjužnejEurópe saprírastokobyvateľstvapohybuje vsúčasnosti veľmiblízkonulovejhraniceapočetobyvateľovvovýchodnejEurópesaznižuje(úbytok2,5osobyna1000obyvateľov).

NajstaršieobyvateľstvoEurópyjevsúčasnostivjej južnejazápadnejčasti(priemernývek obyvateľstva tesne pod hranicou 44 rokov). Obyvateľstvo severnej Európy mávpriemere40,3 rokaavovýchodnejEurópe jepriemernývek tesnepodhranicou40rokov.Veľmi intenzívnestarnutieobyvateľstvavovýchodnejEurópevšakprinesiedosúčasných vekových pomerov obyvateľstva Európy výraznú zmenu apostupne začneintenzívnestarnúťajobyvateľstvovrozvojovýchkrajinách.

Súčasný aočakávaný populačný vývoj na Slovensku povedie kvýznamným zmenámvstaveaštruktúreobyvateľstva.Prírastkyobyvateľstvasabudúznižovaťapostupnesazmenia na úbytky. Nakoľko takýto vývoj nastane aj vprípade celkového prírastkuobyvateľstva,znamenáto,ženásčakáznižovanieabsolútnehopočtuobyvateľov.Zmenynastanú vo všetkýchdemografických charakteristikách obyvateľstva, najvýznamnejšiezmeny (čo do rozsahu aj významu) sa však očakávajú vo vekovej štruktúreobyvateľstva. Prirodzený aj migračný pohyb obyvateľstva spôsobí zmeny aj vjehorozmiestnení.Na Slovenskubudúoblasti sprírastkomobyvateľstva ajeho zvyšujúcousakoncentráciou(najmäsevernáavýchodnáoblasť),aleajoblasti,kdesabudepočetajkoncentráciaobyvateľstvaznižovať(najmästredajuhSlovenska).Všetkytietozmeny

20

apohyby budú mať významný dopad na spoločenský aekonomický vývoj vrátanevplyvovnaživotnéprostredie.

Prirodzenýprírastok

PrirodzenýprírastokobyvateľstvamánaSlovenskudlhodoboklesajúci trend(znižujesaodpolovice80.rokov20.storočia),ktorývyvrcholilveľminízkymihodnotamiokoloroku 2000. Vrokoch 2001‐2003 bol prvýkrát vhistórii zaznamenaný na Slovenskuprirodzený úbytok obyvateľstva. Zvýšenie prirodzeného prírastku obyvateľstvavobdobí 2008‐2011 je spojené so zvýšením pôrodnosti. Že išlo okrátkodobý výkyv,svedčiahodnotyporoku2011,keďsaprirodzenýprírastokobyvateľstvaznížilzhrubaopolovicu.Vsúčasnostidosahujeročnéhodnotynaúrovni3‐4tisícosôb,čovprepočteznamenácca.0,5osobyna1000obyvateľov.

Počet narodených sa bude vnajbližších desaťročiach znižovať (napriek očakávanémuzvýšeniu plodnosti) anaopak počet zomrelých sa bude zvyšovať (napriek očakávanejznižujúcej sa úmrtnosti). Dôvodom tohto na prvý pohľad paradoxného trendu budúzmenyvovekovejštruktúre.Početosôbvreprodukčnomvekusabudeznižovaťapočetosôb vpoproduktívnom veku zvyšovať. To znamená, že sa zníži počet potenciálnychrodičov azvýši sa počet osôb vo veku vysokej úmrtnosti. Tieto zmeny budú takévýrazné, že ani očakávaný priaznivý vývoj plodnosti aúmrtnosti ich nedokážekompenzovať.Vdôsledkuuvedenýchzmiensabudeprirodzenýprírastokobyvateľstvaznižovať anajneskôr tesne po roku 2020 (pravdepodobne však už oniečo skôr) sazmenínaprirodzenýúbytok,ktorýsabudevďalšíchdesaťročiachprehlbovať.Doroku2060bymalprirodzenýúbytokobyvateľstvana Slovenskupresiahnuťhranicu30 tisícosôbročne, čovprepočteznamenáviacako6osôbna1000obyvateľov(Bleha,Šprocha,Vaňo2013a).

Celkovýprírastok

MigračnésaldodosahujeodvznikuSRvroku1993kladnéhodnotyvovýškeniekoľkotisíc osôb ročne. Najvyšší migračný prírastok na Slovensku za posledné obdobie bolvrokoch2007a2008,atozhruba7tisícosôb.Jepredpoklad,žekladnémigračnésaldosa bude vnajbližších rokoch zvyšovať. Budúci vývoj migrácie je však otvorený adoznačnejmiery bude závisieť od celkovejmigračnej politiky a situácie vo svete. Pretomigráciapredstavujenajväčšíprvokneistotypridemografickýchúvaháchobudúcnosti.

Sveľkou pravdepodobnosťou všakmožnopredpokladať, žemigračné saldo nedokážedlhodobo vykompenzovať prirodzený úbytok obyvateľstva apostupne (s určitýmodstupom za vznikom prirodzeného úbytku obyvateľstva) sa aj celkový prírastokobyvateľstva zmení na celkový úbytok.Malo by sa tak stať najneskôr do roku 2030,pravdepodobnevšakoniečoskôr(okoloroku2025).Ajcelkovýúbytokobyvateľstvasa bude ďalej prehlbovať. Do roku 2060 by mal celkový ročný úbytokobyvateľstva sveľkou pravdepodobnosťou presiahnuť 15 tisíc osôb, môže tovšakbyťaždo30 tisícosôbročne,atovprípade,žesanenaplniapredpokladyovyššommigračnomprírastku(Bleha,Šprocha,Vaňo2013a).Vprepočtena1000obyvateľovbysamal celkovýúbytokobyvateľstvapohybovaťv roku2060od3do6osôb(vsúčasnostidosahujecelkovýprírastokobyvateľstvahodnotu0,32osôbna1000obyvateľov).

21

Početobyvateľov

Na počet obyvateľov bude mať významný vplyv migrácia. Z dôvodu neurčitostibudúcich migračných trendov možno vsúčasnosti spoľahlivo odhadnúť len základnétrendyvovývojipočtuobyvateľov,nievšakkonkrétnepočtyobyvateľov.Jevšakveľmipravdepodobné, že na Slovensku postupne dôjde kznižovaniu počtu obyvateľov. Doúvahy prichádza mierny pokles na úrovni menej ako 0,1% ročne ale aj výraznejšíúbytok na úrovni 0,25% ročne. Konkrétne údaje budú závisieť predovšetkým odbudúceho vývoja migrácie. Počet obyvateľov SR sa bude ešte niekoľko rokovzvyšovať.Očakávasanárastzosúčasných5,42milióna(rok2014)na5,48až5,55miliónov.Bude to historicky najvyšší počet obyvateľov na Slovensku, ktorý bymalnastaťmedzirokmi2025a2030.Nasledovaťbudepoklespočtuobyvateľovtrvajúciniekoľkodesaťročí.Doroku2060saočakávazníženiepočtuobyvateľovtesne nad hranicu 5miliónov. Ako najpravdepodobnejší sa vsúčasnosti javí počet5,15 miliónov, vylúčiť však nemožno ani zníženie pod hranicu 5 miliónov osôb. NazákladenajnovšíchodhadovbypočetobyvateľovSRnemalbyťvroku2060nižšíako4,85miliónov(Bleha,Šprocha,Vaňo2013a).

Vekovézloženieobyvateľstva

Zloženie obyvateľstva podľa veku apohlavia predstavuje dve základné populačnéštruktúry, vktorých sa odzrkadľuje nielen predchádzajúci populačný vývoj, alepredstavujú súčasne aj jednu znajdôležitejších faktorov budúceho smerovaniapopulácie.Jednýmznajvýznamnejšíchtrendov21.storočiabudeajvprípadeSlovenskadynamizácia procesu starnutia, ktorémôžeme chápať ako zvyšovanie počtu apodielustarších osôb. Zmeny vo vekovom zložení obyvateľstva budú na Slovensku veľmiintenzívne aich dopad na spoločenský vývoj zásadný. Starnutie obyvateľstva naSlovensku bude podľa prognózy EUROSTATu najintenzívnejšie spomedzivšetkýchkrajínEU28.Slovenskosavpriebehunecelých50rokovzmenízjednejznajmladších krajín Európskej únie (v súčasnosti tretia najmladšia krajina poÍrsku a Cypre) na jednu znajstarších (v roku 2060 budemať vEÚ 28 staršieobyvateľstvoodSlovenska lenPortugalsko).PriemernývekobyvateľstvaSR sado roku 2060 zvýši o10 rokov apriblíži sa tesne khranici 50 rokov. Indexstarnutiapresiahneokoloroku2050hranicu200avroku2060budepripadaťna100detívovekudo15rokovzhruba220seniorovvoveku65+(vsúčasnostijetozhruba80seniorovna100detí)(Bleha,Šprocha,Vaňo2013a).

22

Graf1:PrognózavekovejštruktúrySlovenskavroku2030a2060ajejporovnaniesrokom2015

Zdroj:Bleha,Šprocha,Vaňo2013a

IntenzívnestarnutieobyvateľstvanaSlovensku je spôsobené rozdielnympopulačnýmvývojom pred apo roku 1990 azneho vyplývajúcimi rozdielmi vo vekovej štruktúreobyvateľstva.Doseniorskéhovekusauždnesdostávajúpočetnégeneráciez50.rokov.Znamená to, že zproduktívnej zložky každoročne odchádza pomerne dôležitýkontingentosôbadostávasadopoproduktívnehoseniorskéhoveku.Početstarobnýchdôchodcovsatakbudeajvnajbližšíchrokochnaďalejzvyšovať.Postupnebudústarnúťajpočetnégeneráciezo70‐tychrokov,čovýrazneovplyvníajvekovézloženiepracovnejsilyakontingentosôbvreprodukčnomveku.Doreprodukčnéhoaproduktívnehovekusa naopak dostávajú abudú dostávať postupne čoraz menej početné generácienarodenév90‐tychrokochavprvejdekáde21.storočia.Jezrejmé,ženedokážusvojoupočetnosťou zabezpečiť jednoduchú náhradu ani pre obyvateľstvo vproduktívnomveku,anipreobyvateľstvovreprodukčnomveku.Znamenáto,žereprodukčnázákladňaaj ekonomická základňa Slovenska meraná veľkosťou populácie sa bude početnezmenšovaťastarnúť.

504030201001020304050

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

5055

60

65

70

75

80

85

90

95

100+

Počet osôb (v tis.)504030201001020304050

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

55

60

65

70

75

80

85

90

95

100+

Počet osôb (v tis.)

23

Graf2:PrognózapodieluhlavnýchvekovýchskupínvpopuláciiSlovenskadoroku2060

0

10

20

30

40

50

60

70

2015 2020 2025 2030 2035 2040 2045 2050 2055 2060

Podiel (%)

0‐19

20‐64

65+


Graf3:Prognóza celkovéhoprírastkuapriemerného vekupopulácie Slovenskadoroku2060

‐18‐16‐14‐12‐10‐8‐6‐4‐202468

1012

2015

2020

2025

2030

2035

2040

2045

2050

2055

2060

Počet osôb (v tis.)

38,038,839,640,441,242,042,843,644,445,246,046,847,648,449,250,0

Vek (roky)

Celkový prírastok

Priemerný vek


1.3Implikácie

Zmeny vpočte, prírastku, rozmiestnení avekovom zložení obyvateľstva, ktoré súspôsobené zmenami vreprodukčnom arodinnom správaní obyvateľstva, budú maťzávažný vplyv na spoločenský vývoj. Vplyv sa bude dotýkať všetkých oblastí

24

spoločenského života, najviac však trhu práce, sociálneho poistenia, zdravotníctvaasociálnychslužieb.

Trhpráce

Očakávanýdemografickývývojprinesierizikápreponukovústránkutrhupráce,ktorébudúpredstavovaťzásadnévýzvyprespoločnosťvnajbližšíchdesaťročiach(Stratégiaaktívneho starnutia 2013). Už vsúčasnosti sa prírastky ekonomicky aktívnehoobyvateľstva znižujú apracovná sila starne. Evidentné sú aj významné regionálnerozdiely. Po roku 2020 sa demografické dopady na trh práce zintenzívnia. Prírastokpracovnej sily sa zastaví (aj vprípade ďalšieho rastu ekonomickej aktivity) aprocesstarnutia pracovnej sily sa zrýchli. To znamená, že vďalších desaťročiach budepracovná sila na Slovensku vporovnaní so súčasnosťoumenej početná astaršia avovzťahukočakávanémuvývojumigráciemožnoajetnickypestrejšia.Starnutiepracovnejsilyjeprenajbližšiedesaťročianezvratné,jejmenšiapočetnosťveľmipravdepodobná.

Dôchodkovépoistenie

Sostarnutímobyvateľstvaajehozvyšujúcimsaekonomickýmzaťaženímsapriebežnédôchodkovésystémydostávajúdoproblémovapostupnehrozíichkolaps.V2.polovici20.storočia,kedypriebežnédôchodkovésystémybezproblémovplnilisvojeposlanie,pripadalo na 1 osobu vpoproduktívnom veku zhruba 10 osôb vproduktívnom veku.Vsúčasnostijetentopomer1:4,8avroku2060tobudelen1:1,6.Užvroku2030budena jedného obyvateľa vpoproduktívnom veku pripadať len 3 osoby vproduktívnomveku. Tieto počty dokumentujú obrovskú záťaž, ktorá bude doliehať na ekonomickyaktívnu populáciu pri financovaní dôchodkov vrámci systému tzv. priebežnéhofinancovania. Je zjavné, že pomerná úroveň dôchodkov vrámci priebežného systémubude neudržateľná adôchodcovia budú nútení využívať aj iné stratégie svojhomateriálnehozabezpečenia,vrátaneneskoršiehoodchodudodôchodkuadiverzifikáciezdrojovdôchodku.

Zdravotníctvoasociálneslužby

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je odborne, kapacitne aj finančne náročnejšie,pokiaľpopuláciastarne.Zvyšujúcisapodielstaršíchastarýchľudívpopuláciivytváratlaknasystémzdravotnejstarostlivosti.NaSlovenskusapodielobyvateľovvoveku65+zvýši zo súčasných 14% na viac ako 30% vroku 2060. Výrazné zvýšenie podielu saočakáva aj vnajstaršej populácii, kedy sa okrem nárokov na zdravotnú starostlivosťvýrazne zvyšujú aj nároky na poskytovanie sociálnych služieb. Podiel obyvateľov voveku 80+ sa do roku 2060 zvýši na 12% (v súčasnosti sú to len 3%). Tieto údajeilustrujúvýraznézvýšenienárokovnafinancovaniezdravotníctvavbudúcnosti,atýmajnutnosťfiškálnejkonsolidáciesystémuužvsúčasnosti.

Životnéprostredie

Dopadynaživotnéprostrediesúvisiavýznamnesrozmiestnenímobyvateľstva,nakoľkovzávislosti od neho, ako aj od prírastkov, resp. úbytkov obyvateľstva (či užprirodzenýchalebomigračných) saodvíjajú rôzne spoločenskéaekonomickéaktivity,

25

ktorémajú na životné prostredie dopad. Vplyv na životné prostrediemá aj štruktúraobyvateľstva, najmä vzhľadom na vek, vzdelanie aekonomickú aktivitu. Záťaž preživotné prostredie avyužívanie prírodných zdrojov predstavuje predovšetkýmpopulačný rast. Predovšetkým oblasti sprírastkom obyvateľstva, ktorý vedie kvyššejkoncentrácii obyvateľstva, predstavujú environmentálne riziká (napr. vyššiakoncentrácia znečistenia vôd, skladovanie odpadov, energetická náročnosť ap).Rizikovépreživotnéprostrediesúvšakajoblasti,vktorýchobyvateľstvorýchlostarneadochádza kdepopulácii (napr. úpadok infraštruktúry zabezpečujúcejpoľnohospodárstvo,zarastaniepôdapod.).

1.4Riziká,výzvy,riešenia

Analýza demografického trendu pre Slovensko poukazuje na masívny aintenzívnyproces starnutia populácie vkrátkodobom horizonte, relatívneho úbytku populácievstrednodobomhorizonteanapokonajabsolútnehoúbytkuobyvateľstvavdlhodobomhorizonte. Zmiernenie dopadov demografického vývoja na spoločnosť si vyžiadakomplexný adlhodobo stabilný systém reforiem aopatrení, ktorý je potrebnérealizovaťsdostatočnýmpredstihomvzhľadomnazotrvačnosťdemografickéhovývoja(nie je možné dosiahnuť výraznejšie zmeny vkrátkom časovom horizonte) anízkuefektívnosťpopulačnýchopatrení.

Trhpráce

Na jednej strane treba urobiť všetky možné (aj keď obmedzené) opatrenia nazmierneniedemografickýchdopadovnaponukunatrhupráce,nadruhejstranetrebatýmto skutočnostiam prispôsobiť fungovanie trhu práce, hlavne po stránkeorganizačnejatechnologickej(Stratégiaaktívnehostarnutia2013).

Na Slovensku už vsúčasnosti existuje nedostatok pracovných síl vniektorýchprofesiách, ktorý sa bude ďalej prehlbovať. Je preto potrebné hľadať zdroje narozšírenieponukypracovnýchsíl.Jednýmpotenciálnymzdrojomsúmladíľudia,najmävprípade, žeby sa skrátiladobaprípravynapovolanie.Ďalej trebamaťnazreteli, žepodľa údajov výberových zisťovaní opracovných silách rádovo 100 tisíc Slovákovpracujevzahraničívkrátkodobýchzamestnaniach(menejnež12mesiacov),pričomidenajmä omladšie vekové kategórie. Títo ľudia by sa postupne mohli stať zdrojompracovnýchsílnaSlovensku,pokiaľbysanáš trhpráceemancipoval sozahraničným,najmä voblastimzdovéhoohodnotenia. Relatívnenízkaúroveňmiezd vSR je hnacímfaktorompracovnej emigrácie.Druhýmpotenciálnymzdrojomsú seniori, prektorýchsa vytvorí priestor na rozšírené pôsobenie na trhu práce zvýšením hranice pre vekodchodu do starobného dôchodku. Treťou skupinou sú nezamestnaní. Tu však trebamaťnapamäti,žeznačnúčasťtejtoskupinytvoriaťažkozamestnateľnéosoby,najmävdôsledku nepriaznivej vzdelanostnej štruktúry. Štvrtý potenciálny zdroj predstavujúmigranti. Vprípade vnútroštátnej migrácie treba vytvárať podmienky pre mobilitupracovnej sily, vprípade zahraničnej, treba pamätať na integráciu, ktorá zahŕňa celýkomplex opatrení, ktorého súčasťou je aj získanie zamestnania. Poslednou skupinou,ktorápredstavujezdrojpreposilnenieponukypracovnejsily,jeekonomickyneaktívneobyvateľstvo. Časť ekonomicky neaktívnych by sa mohla zapojiť do práce aspoň nakratšíúväzok.Jepretopotrebnézatraktívniťasprístupniťtútoformuúväzkov.

26

Procespopulačnéhostarnutiacelejpopuláciesaprenášaajnapracovnýtrh.Starnutieprebieha vskupine ekonomicky aktívnych, zamestnaných aj nezamestnaných a tentoprocessabudepostupnezrýchľovať.Starnutieobyvateľstvajeajhlavnýmargumentomprepotrebuzvyšovaniahranicepreodchoddostarobnéhodôchodku.Fungovanietrhuprácevšak trebamenejpočetnej ahlavne staršejpracovnej sileprispôsobiť.Potrebnésúopatreniahlavneorganizačnéhoatechnologickéhocharakteru.

Dôchodkovépoistenie

Priebežný systém financovania dôchodkov je dlhodobo neudržateľný, apreto jepotrebnéhoreformovať.Vrámciodbornejdiskusiehľadaťstabilnériešenieprevznikdlhodobo udržateľného systému dôchodkového zabezpečenia. Pri hľadaní riešenia jepotrebné minimalizovať politické vplyvy areformu riešiť ako odborný problém.Legislatívne zvyšovanie hranice je nepopulárne apoliticky zložité, ale fiškálny tlakvyplývajúcizdemografickýchpomerovsaprejavíajvofaktickejrovine–mnohíseniorisi nebudúmôcťdovoliťodísťdodôchodkubezohľaduna to, žeužprekročia vekovúhranicu.

Zdravotníctvo

Všeobecným cieľom voblasti zdravotníctva bez ohľadu na populačný vývojmusí byťzvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti azlepšovanie zdravotného stavuobyvateľstva prostredníctvom prevencie. Vintenzívne starnúcej populácii sakvšeobecným cieľom pridávajú aj špecifické ciele vyplývajúce zo zvýšeného počtuseniorov vpopulácii, atým aj zväčšieho počtu pacientov vstaršom veku. Ide olepšiudostupnosť zdravotnej starostlivosti pre seniorov ako aj rozšírenie adlhodobejzdravotnejstarostlivosti.

Sociálneslužby

Vstarnúcej populácii sa ťažisko poskytovania sociálnych služieb presúva na skupinuseniorov, predovšetkýmna obyvateľov vo veľmi vysokomveku, ktorí sú odkázaní napomoc okolia. Je nevyhnutné systematické rozšírenie askvalitnenie domácichopatrovateľskýchslužieb(Repková2014).Opatrovateľskéslužbyvdomácomprostredísú aj pracovnou príležitosťou pre ťažko zamestnateľnú skupinu občanovvpreddôchodkovomveku.Inštitucionálnustarostlivosťoseniorovjepotrebnépriblížiťeurópskym trendom vpodobe menších inštitúcií vytvárajúcich prostredie blízkedomácemu.

27

2 ZVYŠUJÚCASAMIERAURBANIZÁCIEVOSVETE

Vo vyspelých krajinách prebiehajú procesy urbanizácie prakticky od obdobiapriemyselnejrevolúcie.Kýmvroku1950žilovmestách lennecelých30% svetovejpopulácie,doroku2000 sapodielmestskéhoobyvateľstvazvýšilnaviacako46%aod roku 2008 užmestské obyvateľstvo tvorí väčšinu svetovej populácie. Vroku2015 už žilo vmestách 54% obyvateľstva sveta apodľa prognózy OSN sa tentopodielbudenaďalejzvyšovať.

Európa v procese urbanizácie pokročila najviac zo všetkých kontinentov. Najviacurbanizovaný je sever Európy spodielommestského obyvateľstva tesne nad 80%azápadná Európa spodielom mestského obyvateľstva tesne pod 80%. VjužnejavýchodnejEurópejepodielobyvateľstvažijúcehovmestáchnižší,dosahuje70%.

Slovensko patrí medzi krajiny snižšou mierou urbanizácie vEurópe stradičnerelatívnevysokýmpodielomobyvateľstvažijúcehovovidieckychobciach.Vroku2015žilo na Slovensku vmestách 53,6% obyvateľov avo vidieckych obciach 46,4%obyvateľov. Proces suburbanizácie sa rozbehol až po roku 1990. IntenzívnasuburbanizáciaprebiehahlavnevzázemíBratislavy.

CelkovosanaSlovenskuvytvoria3oblastisprírastkomobyvateľstva,ktorýbysamaludržať najmenej 20 rokov (Bleha, Šprocha, Vaňo 2013b). Ide ooblasť na severestredného Slovenska (okresyNámestovo, Tvrdošín aBytča), ďalej o západnú časťvýchodnéhoSlovenska(pásokresovodokresuKežmarokaStaráĽubovňanasevereažpookresKošiceokolienajuhu)aokoliehlavnéhomestaBratislavy(všetkyokresyBratislavskéhokrajasvýnimkouokresuBratislavaI).

Najvyššie úbytky sa očakávajú na juhu stredného azápadného Slovenska (okresyPoltár, Veľký Krtíš, Levice, Banská Štiavnica,Detva aŽarnovica) atiež vokresochMyjava,Brezno,HumennéaSobrance.

2.1Hnaciesily

Populačný vývoj má zásadný vplyv na rozmiestnenie obyvateľstva. Prirodzenýamigračnýprírastok,resp.úbytokurčujúhustotuzaľudneniavjednotlivýchregiónoch.Pri sťahovaní obyvateľstva hrajú úlohu aj procesy urbanizácie, resp. suburbanizácie.Mieraurbanizácievosvetesadlhodobozvyšuje.

Vo vyspelých krajinách prebiehajú procesy urbanizácie prakticky od obdobiapriemyselnejrevolúcie.Odprvejpolovice20‐tehostoročiasastáleviacpresadzujútzv.suburbanizačnéprocesy,ktorépresúvajúčasťzáťažezmestskýchcentiernaokrajovéčastimiest,resp.namenšieobcevzázemíveľkýchmiest.Koncentráciaobyvateľstvasapritomzmenšujeazvyšujesarozlohamestskýchaglomerácií.

Urbanizácia je vsúčasnosti celosvetovým trendom. Aj v rozvojových krajinách dnesexistujú intenzívneurbanizačné trendy, ktoré však vporovnaní svyspelými krajinamizačali podstatneneskôr.Pretovsúčasnostimieraurbanizácievrozvojovýchkrajináchzďalekanedosahujehodnotyvyspelýchkrajín.Voväčšine rozvojovýchkrajínvznikajúobrovskémestskéaglomerácie,vktorýchsakoncentrujeveľkémnožstvoobyvateľstva.Značnáčasťobyvateľstvavšaknaďalejzostávanavidieku,nakoľkovsídelnejštruktúre

28

rozvojovýchkrajínsúmenejzastúpenémenšiemestá.Vysokémigračnéprírastkyspolusvysokoupôrodnosťouvrozvojovýchkrajináchzvyšujúkoncentráciuobyvateľstvanamalompriestore,čospôsobujemnohéproblémy.Menejvyspelékrajinytotižnedokážuvytvoriť dostatok príležitostí pre obyvateľov žijúcich koncentrovane na malompriestoreazabezpečiťtakprenichdôstojnúživotnúúroveň.

Slovensko patrí medzi krajiny snižšou mierou urbanizácie vEurópe. Processuburbanizácie sa rozbehol ažpo roku1990ako súčasť transformácie spoločnostipopolitických zmenách. Intenzívna suburbanizácia prebieha hlavne vzázemí Bratislavy.Podobne ako demografické zmeny, aj proces suburbanizácie nastal nárazovo bezpostupnej prípravy. Preto spôsobuje viaceré problémy, hlavne v oblasti budovaniainfraštruktúry (dopravnej, technickej aj občianskej), ale aj voblasti evidencieobyvateľstvaasňouspojenýmprerozdeľovanímdaní.

Vznik arozvoj miest je od pradávna spojený svodou. Predovšetkým rieky bolipodmieňujúceprevznikmiestvnajstaršíchcivilizáciách.Riekaposkytovalavznikajúcimmestámaichrozvojuniekoľkozásadnýchfunkcií.

Rieka bola miestom pre rybolov ako zdroj obživy obyvateľov. Rieka poskytovala ajdostatok vody pre závlahy na pestovanie potravín. Navyše bola riekamiestom, ktorépomáhalobezpečnostimesta.Riekanapájalaodpradávnazvodnenévrstvypodmestom,vktorých si obyvatelia budovali studne pre zásobovanie vodou. Srastom mestaaprodukcie výroby obyvateľov sa rieka stala vynikajúcim prostriedkom pre lodnúdopravupoľnohospodárskejaleboremeselnejnadprodukcienapredajalebovýmenudoinýchoblastíatiežpredopravutovarovzinýchmiest.Neskôrvkultúrnychcivilizáciáchsa stala aj miestom pre odvedenie odpadových vôd zkanalizácie, čím zabezpečilahygienuobyvateľstvaaochranupredepidémiami.Rastommestasapostupnedostávalazástavba aj do menej vhodných miest, atak sa obyvatelia stretávali so záplavamiamestáriešiliaktívnuochranuprotipovodniam.Vodamestochránilaajpredpožiarmi.Požiareničilimestáodpradávna,akonapr.vroku64n.l.vRíme.

Požiadavky na rieky boli ale oveľa konkrétnejšie. Napr. voda pre závlahymusela byťkdispozíciivobdobí,keďbolovegetačnéobdobieavyhovujúceklimaticképodmienkypre plodiny. Ato bolo zvyčajne vlete. Preto sa prvé svetové centrá nachádzali nariekach,ktorépramenilivnajvyššíchpohoriachÁzie–India,ČínaaMezopotámiamalapredtisícročiamivýznamnémestásvodovodmi,kanalizáciouaremeselnouvýroboualeaj významným obchodom. Všetky boli postavené na riekach zHimalájí alebo inýchvysokýchpohorí.Medziriekamibolisystémyprevedenievodykpoliamvširšomokolí.VýnimkoubolEgypt,kdesavodavriekepočasvegetačnéhoobdobiadostávalavďakamonzúnovýmdažďom.Apráve ztýchto dôvodov nevznikli prastaré civilizačné centrávEurópe. Voda zÁlp odteká koncom apríla alebo začiatkom mája, ato nie je eštevegetáciavEurópedostatočnerozvinutáprevytvorenieúrody.RozvojmiestvEurópepretomoholnastaťažpodstatneneskôr.

Druhoumožnosťou pre rozvojmiest acivilizačných centier boli jazerá. Aj tu boli premestávyužitévšetkyuvedenéfunkcievody.VEurópeneboliveľkéavýznamnéjazerá,ktoré by poskytovali dlhodobé podmienky pre vznik veľkých miest. NajstaršiecivilizácievEurópesúpodľaarcheológov lokalizovanénabrehochŽenevského jazera.Bolatovšaklenmalálokalitavyužívajúcanabývaniedomypriamonadjazerom,akojetomu dnes vniektorých ázijských oblastiach. Keď sa ale voda zodpadkov veľmiznečistila,presťahovali svojeobydliado inejčasti jazera,ataksapolohakomunitypo

29

storočia menila. Jazero ale nedovolilo rozvoj väčšiemu množstvu ľudí vdávnychhistorickýchčasoch,ažneskôrvstredoveku.

Brehyveľkých riek sapostupomčasuarozvojomstavebníctvaaobchodustalineskôrvhodným miestom pre mestá aj vEurópe. Staroveký Rím mal amá rieku Tiber(Obrázok3),dostatokhorskýchprameňovsčistouvodouaajobchodaremeslá.

Obrázok3:FabriciovmostponadTibervRíme

Zdroj:http://www.studenthandouts.com/

Dôležitýmkritériombolanajmädopravnáprístupnosťpre lodezabezpečujúcepresuntovaru alebo vojsk. Rast miest sa sústredil na väčšie splavné rieky. Tu aj dnesnachádzamenajvýznamnejšiemestásveta.

Rozvoj miest sa vstredoveku spájal spriemyselnou revolúciou asrastom bohatstva.Priemysel potreboval vodu pre výrobu a pre pracovníkov bolo vrastúcich mestáchpotrebné zabezpečiť na naplnenie životných potrieb prístup ku vode. Podmienkouživota miest bola aj kooperácia spoľnohospodárskou produkciou na zabezpečenieobživy robotníkov pracujúcich takmer celý deň. Rieky prinášali okrem vody formouzáplav aj sedimenty bohaté na živiny apodporovali udržateľnosť poľnohospodárskejprodukcie. Oživotné prostredie pre robotníkov aoodvod odpadových vôd sa takmernikto nestaral. Postupne sa preto priemyselné centrá stali ohrozené epidémiami,súvisiacimi smikrobiálne znečistenou vodou. Najničivejšími boli stále požiare. Rastmiest ale aj rast produkcie sa preto spomaľoval. Na zabránenie šírenia epidémií bolurýchlene pripravený návrh kanalizácií pre väčšinu veľkých miest aniektoré znichdokonca veľmi moderný. Napr. mesto Praha si objednalo vroku 1894 projekt prestokovú sieť uanglického inžiniera Lindleya. Ten navrhol delenú stokovú sieťapotrubiapredažďovéadruhépresplaškovévodymalibyťuloženénadsebou.Projektsa ale nerealizoval. Vtom istom období sa vAnglicku postavila prvá čistiareňodpadových vôd atakmer súčasne sa očistenie odpadových vôd postarali vmestáchvNemecku, Francúzku apod. Mestá sa na konci 19. storočia začali meniť na mestásnákladnouinfraštruktúrou.VrátilisakupôvodnémukonceptumestazMezopotámie,Rímskej ríšealebo inýchpôvodnýchkultúr, kdekaždýdomabudovaboli zásobovanévodouaboliajnapojenénastokovúsieť.Pozmenepočtuľudívmestáchbolopotrebnériešiťvobdobí19.storočiačistenieodpadovýchvôd,nielenichodvádzanie.

Bohatstvodomiestpriniesloajnovéfinančnenáročnéprvky–rozsiahleparkyaumeléjazerá či fontány alebo tečúce vody vumelých korytách alebo kanáloch. Dodnes ichobdivujemevTaliansku,Francúzku,NemeckučiVeľkejBritánii.AleajnaSlovensku,v

30

Rakúsku či Maďarsku pri návšteve stredovekých kaštieľov alebo hradov. Zvládnutiekvalitypitnejvodyaodkanalizovaniamiestnakonci19. storočia, alenajmäpočas20.storočia dalo základ na vznik metropol. Obrovské mestá smiliónmi obyvateľov bolipodporené revolúciou vprodukcii potravín po zavedení chemickej ochrany rastlínavýrobou minerálnych hnojív. Daňou za tento rozvoj sú dnes takmer všetky vodysobsahomherbicídovčivysokýmobsahomdusíkaafosforu.Atýmznižovaniezdrojovvhodnejkvalitnejvody.Vodapodporujeajbrzdírastveľkomiestpocelomsvete.Okremtohomestávybudovanévrozsiahlychniváchtokovsútrestanézasvojrastpovodňamiavleteprehrievanímcentier.Tosúobmedzujúcefaktoryichďalšiehorozvoja.

2.2Trendy

Urbanizačné procesy prebiehajú vo svete už počas dlhšieho obdobia (aj keďvjednotlivých regiónoch srôznou intenzitou) apremietajú sa do postupnéhozvyšovaniemieryurbanizácie,t.j.podielumestskejpopulácienacelkovejpopulácii.Kýmvroku 1950 žilo vmestách len necelých 30 % svetovej populácie, do roku 2000 sapodiel mestského obyvateľstva zvýšil na viac ako 46 % aod roku 2008 už mestskéobyvateľstvo tvorí väčšinu svetovej populácie. Vroku 2015 už žilo vmestách 54 %obyvateľstvasvetaapodľaprognózyOSNsatentopodielbudenaďalejzvyšovať.

Vo vyspelých krajinách trvajú urbanizačné procesy dlhšie aboli intenzívnejšie nežvmenej vyspelých krajinách sveta. Vo vyspelých krajinách vsúčasnosti takmer 80%obyvateľstvažijevmestách,pričommestskéobyvateľstvotvorilonadpolovičnúväčšinuobyvateľstva vyspelých krajín už pred rokom 1950. Vrozvojových krajinách jevsúčasnostipodielmestskéhoavidieckehoobyvateľstvapraktickyvyrovnaný(v roku2015 žilo vmestách rozvojových krajín celkovo 52% ich obyvateľstva). Vnajmenejrozvinutých krajinách však ešte stále výrazne prevláda vidiecke obyvateľstvo,vmestáchžijevsúčasnostilenniečoviacako30%obyvateľov.

Európavproceseurbanizáciepokročilanajviac zovšetkýchkontinentov.VsúčasnostiužvoväčšinečastiEurópyniejepodielmestskéhoobyvateľstvanižšíako70%.Najviacurbanizovaný je sever Európy spodielom mestského obyvateľstva tesne nad 80%azápadná Európa spodielom mestského obyvateľstva tesne pod 80%. Vjužnejavýchodnej Európe je podiel obyvateľstva žijúceho vmestách nižší, dosahuje užspomínaných70%.

Slovensko patrí vrámci Európy kmenej urbanizovanýmkrajinám stradične relatívnevysokým podielom obyvateľstva žijúceho vo vidieckych obciach. Vroku 2015 žilo naSlovensku vmestách 53,6% obyvateľov avo vidieckych obciach 46,4% obyvateľov.Mestské obyvateľstvo je na Slovensko vprevahe síce už od konca 70‐tych rokovminuléhostoročia,avšakpodielmestskéhoavidieckehoobyvateľstvajestálepomernevyrovnaný,pričomtentostavbysanemalvýznamnejšiezmeniťanivnajbližšíchdvochdesaťročiach.

Rozmiestnenieobyvateľstva

Prirodzenýajmigračnýpohybobyvateľstvaspôsobí zmenyajvjehorozmiestnení.NaSlovenskubudúoblastisprírastkomobyvateľstvaajehozvyšujúcousakoncentráciou,ale aj oblasti, kde sa bude počet obyvateľov aj ich koncentrácia znižovať. Všetky

31

uvedené zmeny apohyby budú mať významný dopad na spoločenský aekonomickývývoj,vrátanevplyvovnaživotnéprostredie.

Zmeny vrozmiestnení obyvateľstva budú vSR nerovnomerné vdôsledku rozdielnehovývoja reprodukčného správania aj migrácie. Rozmiestnenie obyvateľstva ovplyvní ajpomalypokračujúciprocesurbanizácie(vroku1996žilovovidieckychobciachdo1000obyvateľov 16,4% obyvateľov SR, vroku 2014 to bolo už len 15,6%). Celkovo sa naSlovenskuvytvoria3oblastisprírastkomobyvateľstva,ktorýbysamaludržaťnajmenej20 rokov (Bleha, Šprocha, Vaňo 2013b). Ide ooblasť na severe stredného Slovenska(okresyNámestovo,TvrdošínaBytča),ďalejozápadnúčasťvýchodnéhoSlovenska(pásokresov od okresu Kežmarok aStará Ľubovňa na severe až po okres Košice okolie najuhu)aokoliehlavnéhomestaBratislavy(všetkyokresyBratislavskéhokrajasvýnimkouokresuBratislavaI).KýmhlavnýmzdrojomprírastkuobyvateľstvavokolíBratislavyjeabudemigrácia,nastrednomavýchodnomSlovenskutobudepôrodnosť.Kýmnaseverestredného Slovenska možno vidieť za progresívnym vývojom počtu obyvateľov ajreligiozitu, vprírastkových okresoch na východnom Slovensku sa pridáva aj faktoretnického zloženia obyvateľstva. Ostatné regióny Slovenska zaznamenajú počasnajbližších desaťročí úbytok obyvateľstva, ktorý bude mať rôznu intenzitu. Najvyššieúbytky sa očakávajú na juhu stredného azápadného Slovenska (okresy Poltár, VeľkýKrtíš, Levice, Banská Štiavnica, Detva aŽarnovica) atiež vokresoch Myjava, Brezno,HumennéaSobrance.Vniektorýchmenšíchregiónochnaúrovniobcí,resp.skupinyobcí(hlavne vniektorých okresoch na juhu stredného Slovenska aseverovýchodnomSlovensku) bude úbytok obyvateľstva natoľko významný, že môžeme hovoriťodepopuláciispojenejsvýraznýmstarnutímobyvateľstva.

Graf4:PrognózapočtuobyvateľovvokresochSRvroku2035

Zdroj:Bleha,Šprocha,Vaňo2013b

32

Trendy rastu miest apopulácie žijúcej vmestách sú takmer vo všetkých štúdiáchjednoznačné (Graf 5). Očakáva sa nárast veľkosti miest aj podielu populácie, ktorávnich bude žiť. Posledných 5 rokov vývoja ale nedáva tomuto trendu jednoznačnýpriebeh.Problémomrastuveľkýchmiestsúajvodohospodárskezáležitosti.Častoužniejemožnézabezpečiťpretakveľkúkoncentráciuľudídostatokkvalitnejpitnejvody.Tosú dnes ťažkosti metropol vBrazílii, Mexiku alebo vČíne. Väčšou starosťou jeodkanalizovaniemiest,kdekuspotrebovanejvodesapridávaodtokvôdzozrážokaleajdrenážnych vôd. Mestá ešte aj dnes kopírujú rímsky systém stokových sietí, ktorýzabezpečovaloddrenážovaniečastimesta,odvedenievôdzdomovaulícasamozrejmeodpadových vôd. Recipientom bola veľká ačistá rieka. Dnes sú ale rieky znečistenéavýustezčistiarníodpadovýchvôdsúprinášajúcelenďalšielátkydoriek.

Graf5:Mestskáavidieckapopulácia

Zdroj:http://www.consultancy.uk

Brzdiacich faktorov je samozrejme viac. Je to napríklad cena pôdy, resp. pozemkov,topografickéfaktory,populačnýrast,ekonomickýrastapod.Menejdiskutovanýmjeajvedeckotechnickýpokrok.Tenmôžezrýchliťaleboajspomaliťrastmiest. Sútonapr.trendy komplexného využitia infraštruktúrnych stavieb ainžinierskych sietí. Ich cenavýznamne vstupuje do možností rozvoja miest, ale súčasne aj vidieckych území.Vidiecke sídla sa môžu stať lepšou infraštruktúrou vbudúcnosti atraktívnejšie prerozvoj. Napr. rozvoj internetových technológií‐ predovšetkým kvalitný prenos obrazuazvukuužnekladiepožiadavkynaprítomnosťľudívmestealeboštáte.Zjavnéjetoajvovzdelávaní.Rozvoj internetovýchučebnýchkurzovalebocelýchuniverzítposkytujevzdelanie ľuďom kdekoľvek na svete, aj mimo tzv. kamenných univerzít, na vysokejúrovni.VeľmivýznamnéjetonajmävEurópe.

33

2.3Implikácie

Zmeny vrozmiestnení obyvateľstva, ktoré sú spôsobené zmenami vreprodukčnomarodinnomsprávaníobyvateľstva,procesmimigrácieaurbanizáciebudúmaťzávažnývplyvnaspoločenskývývoj.RegionálnerozdielynaSlovenskusúnapriekmalejrozlohevýznamné. Týkajú sa všetkých oblasti spoločenského života, prejavujú sa vrozdielnejživotnejúrovniaprispievajúkrozdielnemuživotnémuštýlu.

Životnéprostredie

Vplyv činnosti človeka na životné prostredie na Slovensku môžeme vnímaťvregionálnom imedzinárodnom pohľade. Vprípade medzinárodnej perspektívy jevýzvou21.storočiaprekonanieresp.adaptáciasanameniacesaklimaticképodmienky.Tiepritombudúovplyvňovaťnielencharakterastabilitujednotlivýchekosystémov,alebudú predstavovať jeden zhlavných faktorov priestorového prerozdeleniaobyvateľstvavbudúcnosti.

Veľmidôležitývplyvbudúcehovývojapopulácie, osídleniaahospodárskej činnostinaSlovenskunaživotnéprostrediemôžemeidentifikovaťvoblastivyužitiaúzemia.Jelenveľmiťažképredpokladať,žebysavýraznejšiemohol spomaliť trendubúdaniaornejpôdyapoľnohospodárskejpôdyvprospechzastavanýchplôchanádvorí.Dlhodobosanedarí vo väčšejmiere revitalizovať staré priemyselné zóny apremieňať ich na novémoderné priemyselné parky. Tieto sú často stavané na nových územiach, dokoncapriamo na poľnohospodárskej pôde. Obdobná je aj situácia vprípade skladovýchpriestorov.Okremhospodárskejčinnostisanazvyšovanípodieluzastavanýchplôchnaúkor poľnohospodárskych pozemkov aornej pôdy podieľa aj proces suburbanizácie.Tenvpodstatevzázemiachvšetkýchvýznamnejšíchmiestvýraznoumierouprispievakpremenevidieckejkrajinydopodobyfunkčnýchprímestskýchštvrtí.Okremsamotnejvýstavby je nepriaznivý vplyv činnosti človeka na miestne ekosystémy spojenýsvýstavbou inžinierskych sietí, riešením dopravného spojenia, vznikajú problémysodpadovouvodou,tuhýmkomunálnymodpadom,nadmernouhlučnosťou,zvyšujesazaťaženie ovzdušia emisiami (najmä zautomobilovej dopravy), pričom prítomnosťčloveka ovplyvňuje aj ďalšie priľahlé ekosystémy. Vkombinácii so zmenamiklimatickýchpodmienokavyužívaniaúzemia,môžedochádzaťkzvyšovaniuzaťaženiapôdnehofonduveternouavodnoueróziou.UžvsúčasnostijeveternáeróziadôležitýmproblémovvniektorýchoblastiachZáhoriaaPodunajskejnížiny,tedavregiónoch,kdemôžemeočakávaťnajmävďakamigráciipozitívnypopulačnývývoj.

Aj keď celkové zaťaženie ovzdušia exhalátmimá klesajúcu tendenciu, nepriaznivo samôžeme pozerať na vývoj osobnej automobilovej dopravy vspojitosti smestskouaprímestskouhromadnoudopravou.Nárastpočtuosobnýchdopravnýchprostriedkovanaopakznižovanievýkonovhromadnejdopravyvýraznoumierouovplyvňujelokálnezaťaženieživotnéhoprostredia.Určitýpriaznivývývojbymohlaznamenaťdynamizáciastarnutia, keďže useniorov môžeme sledovať nižšiu prepravnú dynamiku ako ajčastejšievyužívaniehromadnýchdopravnýchprostriedkov.

Starnutieobyvateľstvavkombináciispredpokladanýmpoklesompočtuobyvateľovdobudúcnosti najmä vniektorých vidieckych priestoroch môže priniesť aj viacerénegatívne vplyvy na vývojmiestnych ekosystémov. Ide predovšetkým ospoločenstválúk, pasienkov, ktoré možným zánikom tradičného hospodárenia sú vystavenésekundárnou sukcesiou. Najviac ohrozenými biotopmi takýmito zmenami sú pritom

34

rôzne druhy rašelinísk amokradí, zaplavované lúky, slané lúky abiotopy viazané napiesky.

Ako už bolo povedané, voda arozvojmiest sú historicky spojené.Aká je dnes funkciavodyvmesteačosavbudúcnostibudemeniť?

Začneme netradične vodou pre rekreáciu. Parky boli ozdobou významných sídiel –kaštieľov,hradovapalácov.Udržovalichladnejšiuklímu,vzdušnúvlhkosť,chránilipredhlukom aprachom aposkytovali potešenie zkrásnych stromov, kvetov ale ajrozsiahlychvodnýchplôch.Vodnéplochybolinapájanédažďovýmivodamizo striechaspevnenýchplôch.Pretožeichodvedenieaždoriekybybolofinančnenáročné.Dnessa najvýznamnejšie budovy otieto doplnkové vplyvy vody nezaujímajú alen takztradície ichnahrádzajúmalounádržous fontánouvovstupnýchpriestoroch, čipredbudovou. Podobne je to aj spriemyselnými parkmi alebo obchodno – zábavnýmicentrami.

Riekyapotokyvmestách tiežstratilimnohozosvojich funkcií. Rybyzoznečistenýchriekmôžu sotvaposkytnúť obživu obyvateľommiest. Aj vodana závlahy je zväčšinyrieknevhodnáapoľnohospodárisivytvárajúvlastnézdrojezávlahovejvodyzmenšíchpotokov ariečok. Obranná funkciamesta sa stala najmenej potrebná aneprístupnosťmesta je skôr na obtiaž rozvoja miest, pretože sa musia budovať množstvá mostov.Mestánaobochbrehochrieksaspájajúataksapotrebabudovaniamostoveštezvyšuje(Obrázok4).Tojecenazahistorickéumiestneniecentramestaajehomodernýrozvojvokolitompriestore.

Obrázok4:MostycezDunajvoViedni

Zdroj:http://www.meinbezirk.at/klosterneuburg/

Významnejšousastalakomunikačnáprístupnosťmiestprelodnúdopravu.Lodedokážudnes najekonomickejšie previezť obrovské množstvá tovarov. Preto sa vEurópevážnosťlodnejdopravyudržalaapostupnesazvyšuje.KrajinynariekeDunajsanapr.viacako100rokovsnažiliprepojiťriekyDunajaRýn,HamburgaAmsterdamsČiernymmoromaskrátiť lodnú obchodnú trasu vedúcu pomoriach. Kanál spájajúci obe riekybol dokončený v roku 1992 a je dlhý 171 km. Jeho prvý zámer bol predložený 6.novembra 1892 vNorimbergu. To, že sa aj po tak dlhej dobe toto náročné dielo –technicky aj finančne – dokončilo dokumentuje význam plavby pre mestá ležiace navodnýchtrasách.

35

Rieky vmestách postupne vyplňujú nedostatok priestoru pre rekreáciu ľudí aaj preprístuprodínsmalýmideťmikprírode.Mnohévýznamnémestádnesrevitalizujúriekynasvojomúzemíatýmvytvárajúvcentremestapriestorpreľudíatiežpreorganizmyspojené sriekou – rastliny aj živočíchy. Výborným príkladom je mestoMníchov(Obrázok 5). Mesto investovalo do revitalizácie rieky Isar 35 miliónov Eur,podobne ako Stuttgart do riekyNeckar. Ale príkladov zo sveta je omnoho viac. Čo jedôležité,žedennepribúdajúnacelomsveteprojektyintegrujúceriekykumestu.Riekasatakstávanepostrádateľnoupremesto.Ichmyšlienkoujepredovšetkýmvyužiťriekuakoprvokprírodyna rekreáciuaoddychazískaniepohodypreobyvateľovmiestbezpotrebydlhéhocestovaniaalebobezzbytočnýchcestovnýchnákladov.

Obrázok5:PríkladrevitalizácieriekyIsarvMníchove

Zdroj:www.ecrr.org.

Čomuseli uvedené nemeckémestá riešiť pre revitalizáciu riek? Vytvoriť podmienky,abysa ľudiadobrecítilipri rieke.Toznamenalozabezpečiťkvalituvodynadmestomazamedziťvyústeniammestskýchapriemyselnýchvôddotokuvkvalite,ktorábytokohrozila. Následne vybudovať územie vsúlade spôvodným stavom rieky ale ajspotrebami pre rekreáciu. Upraviť vegetáciu, ale aj vytvoriť podmienky pre hygienuľudí.Unássúdnesskôrpríkladyprepreneseniezástavbytakmeraždokorytarieky.Toniejerevitalizácia,aleurbanizáciatokov.

Významnou požiadavkou, ktorá sa týkariek, je protipovodňová ochrana miest. Kýmkedysi ľudia bývajúci pri toku počítali snebezpečenstvom zaplavenia, dnes naopakveríme správcovi toku alebo štátu, že sa postará obezpečnosť našich obydlí predpovodňami. Do podzemných priestorov domov, kde bývali kedysi sklady pre ovocie,zeleninučiuhlie,dnesprojektujemegaráže,priestorypresauny,kotolne,skladyapod.Atak sú okolo tokov ztohto dôvodu na zvýšenie bezpečnosti stavané vyššie aširšiehrádze.Ochrannéhrádzeriešiapovodňovúochranu,alesúčasneoddeľujúľudíodriekytechnickýmialebovizuálnymiprekážkami.Niejetonovýtrend.RiekynaSlovenskuboliohrádzovanévmestáchužvmedzivojnovomobdobí.Napr.súčasnývzhľadriekyNitravmesteNitraaokolitýchmestáchvznikolokoloroku1930.Vosvetesaodtechnickýchopatrení upúšťa avzmysle myšlienky „dajme vode priestor“ sa hľadajú iné riešenia

36

vkrajine mimo miest. Vytvárajú sa vhodné opatrenia na krátkodobé zadržanie vodyvkrajinesprísnymipožiadavkaminačonajmenšívplyvnaprírodualebopozemky.

Vobdobí rokov 1980 až 2010 sa v 37 európskych krajinách stalo celkom 3.563povodňovýchudalostí.Najviacvjednomrokuboloregistrovaných321povodnívroku2010. Postihnuté boli obce amestá v 27 krajinách. Príčinou opakujúcich sa povodnívmestách je strata tzv. inundačných území. Inundačné územie je územie priľahlé kvodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta, vymedzené záplavovou čiarounajväčšej známejalebonavrhovanejúrovnevodnéhostavu.Dnes jevmestách takmervšetko zastavané. VNemecku avRakúsku na hornom toku rieky Dunaj bolo kedysiinundačné územie na ploche 1762 km2 adnes je na ploche 95 km2. Bolo zmenšenéotakmer 95%. Na strednom toku rieky Dunaj (Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko,Srbsko) bolo inundačné územie 8161 km2 adnes je len asi 2000 km2 čo je 25%pôvodnejplochy.PodobneriekaRýnmalavNemeckuzáplavovéúzemievrozsahu2064km2 adnes je na ploche 454 km2 čím sa zmenšilo o80 percent. Rieka Seina voFrancúzkustratilaaž99%záplavovéhoúzemia(Schneideretal.(2009);Schmid‐Breton(2015);Tockneretal.(2002)).

Otýchtozmenáchvieme,lebosúvýsledkomriadenéhoúzemnéhoplánovania.Územnéplánovaniejevýsledkomľudskéhosnaženiaoekonomické,sociálneaenvironmentálnevyužitie priestoru miest. Výsledkom je veľmi vysoká povodňová ohrozenosť miest,ktorúmusiariešiťorganizáciespravujúcetoky.Tiesúfinancovanézverejnýchzdrojov.Chyby miest pri plánovaní sú prenášané aj na obyvateľov iných oblastí pri postupevytvorenej povodni dole po koryte toku (Obrázok 6). Územné plány povoľovaním„betónovania“ povrchov dokonca zvyšujú povodňovú ohrozenosť územia zvýšenýmodtokom (EEA, 2015). Napr. ztrávnatého povrchu odteká asi 10% úhrnu zrážky. Pojeho premene na betónové parkovisko alebo námestie až 95% zo zrážkovej vody.Najskôrdokanalizácieapotomdopreplnenejriekysvodouzvyššiepoloženýchmiest.Výsledkomjezaplavenieúzemí(Obrázok6).

Obrázok6:Povodnevurbanizovanomúzemí

Zdroj:www.webnoviny.sk


Problematika regionálneho rozvoja, vyrovnávanie sa sregionálnymi rozdielmi aichodstraňovanie sú témy na Slovensku spoločensky veľmi závažné. Je to spôsobenéhlavne skutočnosťou, že sa zatiaľ nepodarilo zastaviť prehlbovanie regionálnychdisparít.

37

Pribúda problémových regiónov, vktorých sa kumuluje aprehlbuje odliv ľudského ajfinančnéhokapitálu, čímsa tieto regiónymôžudostaťdopasce zaostávania.Tomôženegatívne ovplyvniť ich absorbčnú schopnosť vprípade potenciálnych rozvojovýchimpulzov.

Na zmiernenie regionálnych rozdielov bude potrebná vyvážená regionálna politikazaloženánasystémovýchopatreniachscieľomznížiťneoprávnenéregionálnerozdiely.Znižovanie regionálnych rozdielov je jedna zoblastí, na ktorú je možné čerpaťprostriedkyzeurofondov.

Výsledkomdnešných snažení sú pripravované novémapy potenciálne zaplavovanýchúzemí.NazákladeSmerniceEurópskehoParlamentuaRady2007/60/ESz23.októbra2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík sa stala základnou myšlienkouprevenciapredpovodňami,nieriešenieichnásledkov(Alfieri,2014).Jednýmzopatreníje tvorba apresná príprava máp území, kde sa dá predpokladať ohrozenie veľkouvodou.NaSlovenskubolatiežvďakaministerstvuživotnéhoprostrediavytvorenámapaoblastí, kde by sa mohli vyskytnúť povodne. Oblasti s vysokým rizikom povodní súoznačené červenou . Miesta, kde by povodne mohli hroziť teoreticky, sú označenéžltou (Obrázok7).

Obrázok7:MapapotenciálneohrozenýchmiestpovodňaminaSlovensku

Zdroj:VUVH,2015

Pripohľadenamapusavytvorilikontúryväčšíchslovenskýchtokov,ktorésamôžustaťhrozbou pre obyvateľov na ich riečnej nive. Plošne sú ohrozené len dve územia –Záhorie apohorie Čergov. Tu sa povodne vyskytovali aj vposledných 15 rokochnajčastejšie.Mestávtýchtooblastiachsúnajviacohrozené.

Téma „Mestá avoda“ sa významne dotýka aj problematiky zásobovania vodou akanalizáciami. Väčšina štátov zvláda zásobovanie vodou. Výstavba rozvodných sietípokročilaveľmivýznamneasúoblasti,kde jetaktovyriešenézásobovaniepre100%obyvateľov.Tovšakneznamená,žebysaneobjavovaliproblémy.Kvalitapitnejvodyvoverejných vodovodoch súvisí so zdrojmi. Znečisťovaním životného prostredia aekologickými haváriami sa dnes často ohrozujú aj zdroje pre vodovody a vytvorenienových zdrojov vody je buď nemožné alebo veľmi nákladné. Problematika krízového

38

zásobovania po takejto udalosti bola v mnohýchmestách zanedbaná a až po reálnejhavárii sa začína hľadať riešenie, ktoré malo byť súčasťou dokumentácie krízovéhozásobovaniaobyvateľstvapitnouvodou.Napr.pripovodnijeniekedyzničenýmostanamoste viedlo aj vodovodné potrubie. Rekonštrukciamostu trvá následne aj niekoľkorokovaleobnovazásobovanianemôže takdlho čakať.Tu sapotomuplatňujekrízovézásobovanievodou.Významnouneriešenouotázkoudneškasústratyvovodovodnýchrúrovýchsietiachvplyvomnetesnostíaporúch.NaSlovenskualeajvokolitýchštátochdosahujúaž30%vyrobenej vody.Prevodárenské spoločnosti tonie jeproblém, lebonákladnaichvýrobusapočítadooprávnenýchnákladovatakdocenypredanejvody.Jeto nesmierne plytvanie so zdrojmi vody. Ak sa zníži dostatok zdrojov, bude potrebazmeniťajstratyvrozvodnýchrúrovýchsietiach.Prebudúcnosťjetovýznamnáúlohazpohľaduudržateľnostiprírodnýchzdrojovaichhospodárnehovyužívania.

Väčšieproblémymiestsúspojenéskanalizácioumiest.Podtýmtopojmomrozumiemestokovésieteačistiareňodpadovýchvôd.PodielľudípripojenýchnastokovúsieťjenacelomsveteajvEurópevýraznemenšíakopripojenosťnavodovod.NaSlovenskujeasi25% ľudí zásobovaných pitnou vodou bez kanalizácie. Ešte väčší je rozdiel medzizásobovanýmiobyvateľmiaobyvateľmipripojenýminačistiareňodpadovýchvôd.Jetoproblém aj veľkých európskychmiest, dokonca aj Bruselu, Milána, Lyonu, Valencie ainých. Aktuálne údaje su na interaktívnejmape UrbanWasteWater Treatmentmapsaktualizovanej prostredníctvom Európskej environmentálnej agentúry na stránkehttp://maps.eea.europa.eu/EEABasicviewer/v4/.

PrizobrazeníúzemaSlovenskavidímestáleveľamiestsčervenýmznakom,ktorýjepremestás nedostatočnoutechnológioučisteniaodpadovýchvôd(Obrázok8)červená jenevyhovujúcistav.Modrávyhovujúcatechnológiasivá–súvidieckeČOV).

Obrázok8:StavkvalityčistiarníodpadovýchvôdnaSlovensku

Zdroj:EEA2016

Súčasné technológie sú zamerané len na centralizované čistenie sdlhými prívodnýmipotrubiamistokovejsiete. Neriešiavyužitieodpadovýchvôdvblízkostiichvzniku,ichrecykláciu alebo napr. energetické či poľnohospodárske zhodnotenie. Čistenieodpadovýchvôdprinášaobyvateľomnákladyaniemožnézhodnotenieodpadovýchvôdako zdroja pre niektoré látky ako napr. pre organickú hmotu, dusík alebo fosfor.

39

Vniektorých krajinách sú určité snahy ofinančné zhodnotenie odpadových vôd. Užtradičná je výroba bioplynu zčistiarenského kalu. VNemecku je riešené získavaniefosforu napr. zrážaním do formy struvitu, ktorý nie je vtechnológii ČOV novinkou.Struvitvytváraproblematickéusadeninyvpotrubiachačerpadlách.Aksavšakvyzrážana vhodnom mieste, dá sa aj vhodne odobrať. Je to vynikajúce hnojivo sobsahomhorčíku, amoniaku asamozrejme fosforu. Vseverských krajinách sa orientujú skôr natekuté hnojivá zodpadových vôd svysokým obsahom živín aorganickej hmoty. Premenšiemestá súvhodnéalternatívne technológie spestovanímriasalebo inej zelenejhmoty.

Stokové systémy nedokážu vhistorickýchmestách reagovať na nárast obyvateľov povýstavbe výškových budov vcentrách. Na mieste, kde bolo kedysi bývajúcich aodkanalizovaných 50 – 100 ľudí, je zrazu 1000 až 2000 ľudí aj viac po dostavbevýškovej budovy sdesiatkami poschodí. Produkcia odpadových vôd stúpa úmernespočtom obyvateľov. Preto je na zabezpečenie nových pripojených obyvateľovpotrebné následne zkapacity potrubí vylúčiť iné odvádzané vody, ato bývajúpredovšetkým zrážkové vody. Preto hovoríme dnes otzv. Zelených opatreniach,zelených mestách. Je to vynútená reakcia na zmenu hustoty osídlenia centier miestaklimatickézmeny.

Zelená infraštruktúra je udržateľný prístup k riešeniu problémov mestskej dažďovejvodyazároveňposkytujespoločenskévýhodyobyvateľommiestakovylepšenieklímy,estetiky avytvorenie rekreačných príležitostí. Odtok dažďovej vody je riadenýprostredníctvom navrhnutých systémov, ktoré napodobňujú prírodné funkcie ako jeinfiltrácia,retenciaaevapotranspirácia.Zelenáinfraštruktúrazahŕňavegetačnéúpravychodníkov,dažďovézáhrady,výsadbuzelenedoprispôsobenýchnádob,zmenupovrchunaporéznyasfalt,zelenéstrechyavertikálnestenybudovainémetódy(Obrázok9).

Zelené opatrenia sa preto zaoberajú úlohou ako sa zrážkové vody nedostanú dostokovejsietealevyužijúnaúzemíichvzniku.Aksatonedá,takminimálnezadržiavoduna čas, poktorý trvádážďapotomsapomalyodvádzajúdo stokovej siete sčasovýmodstupom. Najznámejšie sú riešenia na povrchu terénu, kde sa vytvárajú vsakovaciepriekopy, jazierkaalebomokradeanovšími sú riešenianabudovách– zelené strechyavertikálnesteny.Vhodnájepredovšetkýmichvhodnákombinácia(Obrázok10).

Obrázok 9: Návrh pre ulicu 21. storočia vNew Yorku sintegrovanou zelenouinfraštruktúrou

Zdroj:http://www.streetsblog.org/

40

Nesmieme zabudnúť, že niektoré druhy pôd sú takmer nepriepustné, atak savsakovaniedažďovýchvôdnedápoužiť. Sú tonapr. územia spôdami vzniknutýminasprašiach.Podmienkoupredobrériešenievsakovacíchopatreníjeichdimenzovaniesozohľadnením potreby vody pre dlhšie obdobie bez zrážok. Napr. vroku 2015 naSlovensku takmerdvamesiacenepršaloanavyšebolivysoké teploty.Tusadávyužiťnaakumulovaná voda na strechách alebo na teréne na spätné privedenie ku zelenigravitačnealebopomocoučerpaniazozásobníkov.

Obrázok10:Premenabetónovýchplôchna„zelenéopatrenia“

Zdroj:http://melioradesign.net/StormwaterPractices

Nevyhnutnoupodmienkouprenávrhzariadeníprehospodáreniesdažďovýmivodamije pripraviť riešenie na preťaženie zariadenia pri extrémnom úhrne zrážok. Tu sapotomvytváraretenčnézariadeniebuďnapovrchualebočastejšiepodpovrchomzeme.Akdokážemezachytiťvodunastrecháchalebostenáchbudov,nepotrebujemeenergiunaichdistribúciukmiestupoužitia.

Najprirodzenejšie je využitie vôd zpovrchového odtoku pre zeleň vmeste. Voda savyužijepreochladenieovzdušiamestavýparomalebovposlednýchrokochpremestsképoľnohospodárstvo. Vo Francúzku aVeľkej Británii sa zaviedli nové pojmy akokomunitárne záhradky alebo urbárne poľnohospodárstvo. Dažďová voda sa zadržíavyužije na ekoprodukciu ľudí bývajúcich vdanej lokalite. Produkcia ale nie je takdôležitá ako spoločná aktivita avýchova detí k aktivitám vzáhrade. Produkcia jenajčastejšie vkontajneroch zrecyklovanýchmateriálov alebo všpeciálne zhotovenýchzáhonoch (Obrázok11).Nacelomsvetemestské farmyazáhradyumožňujúpestovaťdobré jedlo na dosiaľ málo využívanom mestskom priestore(www.flickr.com/gojeffrey). Približne asi 15% svetových potravín sa teraz pestuje vmestskýchoblastiach. PodľaOrganizácieOSNpre výživu apoľnohospodárstvo (FAO),mestské farmyuždodávajúdnespotravinypreasi700miliónovobyvateľovmiest,čopredstavujeasištvrtinusvetovejmestskejpopulácie.VkrajináchstrednejEurópyjetozatiaľlenveľkávýzvapresprávumiest.

41

Obrázok 11: Príklad zariadenia na využitie dažďovej vody vmestskompoľnohospodárstve

Zdroj:http://www.greenme.it/

Mestsképoľnohospodárstvomôžebyťaj súčasťouznovupoužitiamateriálov,ktorébysa stali odpadmi – organickej hmoty po kompostovaní anajrozličnejších plastovýchmateriálov.Mestásúpovinnézberaťtzv.biologickorozložiteľnýodpad.Alečosasnímmá následne urobiť, už nie je predpisované, ani často kontrolované. Mestskékomunitárne poľnohospodárstvo je dobrým prvkom pre udržateľné riešenie tohtoproblému(Obrázok12).

Obrázok 12: Príklady využitia dažďovej vody premestské poľnohospodárstvospojenésrecyklácioumateriálovzmesta

Zdroj:ortosulterrazzo.it

Zásadným významom uvedených zelených riešení je okrem zníženia odtokuvstokových sietiach aj zvýšenie vzdušnej vlhkosti vmestských priestorochaochladzovaniepriestorovpovýparevody.Nemenejdôležité jeaj zvýšenie infiltrácievodyatakzvýšeniezásobpretvorbupodzemnýchvôdvmedziachakotomubolo,kýmúzemienebolozastavané(Obrázok13).

Častýmriešenímvminulostivurbanizovanýchúzemiachbolistromyakry,kuktorýmsaviedolodtokvôdzpovrchu.

42

Obrázok13:Riešeniezachyteniadažďovýchvôdvmestáchvsúčasnostiakedysi

Zdroj:FotoJurík

Dnessastaloskôrpravidlom,žestromyskôrohradzujemeobrubníkmiataksatakmerprirodzenýprítokvodykustromomnedostane.Apretobudujemezávlahyprezeleň.Jeto nepredstaviteľné, že rastlinám nedovolíme prístup k dažďovej vode spadnutej namiestekderastú,aleprivádzameknimpitnúupravenúvodu,ktorúsmedopravovaliajdesiatkykilometrov.Všetko jeriadenéurbanistamiaschvaľujúcimiúradmi. Pritomjetu jednoduché riešenie, ktoré bolo po storočia používané vparkoch kaštieľovahistorickýchbudov(Obrázok14).

Obrázok14:Zasakovacieprvkyvsídliskovejzeleni

Zdroj:FotoJurík

Stačí nasmerovať terén ku stromom alebo krom azabezpečiť odvodnenie plochyasúčasnezávlahuzelene.Verejnéplochyvspúčasnýchmestáchspoliehajúčastolennastokovésietearýchleodvedeniezrážkovejvody.PriprechádzkeponámestiachvNitre,ZvoleneMartine,Senici,BanskejBystricialeboMierovomnámestívBratislave,vidímeprezentáciubetónovýchplôch.Bezzeleneariešeniadažďovýchvôd.Vleteprehriatychaodpudzujúcich ľudí horúčavou asuchým vzduchom apočas dažďa smnožstvomodtekanejvody.

Vsvetovýchmetropolách je takéto riešenie neprijateľné, lebo ich stokové sústavy byboli preťažené. Atak napr. New York publikuje riešenie ‐ Green strategies for

43

controlling stormwater and combined sewer overflows, pomocou voľne dostupnejpublikácie na stránke http://www.nrdc.org/water/pollution/rooftopsII/default.asp.PodobnépríkladynaSlovenskutakmerneexistujú.MestoBratislavasapokúšaodroku2015o„Zelenériešenia“vcentremesta.DažďovévodyvmestáchsúproblémomnielenBratislavyaostatnémestábymaličímskôrprijaťpodobnéopatrenia.

Voda amestá súpevne spojené. Preto je riešenie vodypri plánovanímiest jednou zozákladných aveľmi dôležitých otázok už dnes ado budúcnosti sa ešte zvýši jehozávažnosť. Je potrebné zmeniť pohľad na riešenia. Je potrebné zmeniť pohľad naodpadovévody,ktorébymohlibyťzdrojomprepoužitieodvádzanýchlátok.Aleajnavyužitie odpadových vôd vmieste vzniku, pokiaľ nám to len podmienky dovoľujú.Súčasnépodmienkysazmenianaudržateľnéaekologické.

Vodaamestá–udržateľnosťrozvojamiest

Udržateľnosťmiestjespojenásudržateľnosťouzásobovaniavodoualeajschopnosťoučistenia obrovského množstva odpadových vôd ariešenia odpadových látokzachytených pri ich čistení (UNEP, 2014). Vtejto súvislosti je vsúčasnosti máloanalyzovanápotreba vodypre zeleň vmestách. Bez zelene sa urbanizovanépriestoryprehrievajúazvyšujúvýparapredovšetkýmpriamyodtokdažďovýchvôdzmiest,obcí,nákupnýchapriemyselnýchzón.Novšímvýraznýmproblémomurbanizovanýchúzemíjeochranapredpovodňamiasuchom.

Zásobovanie miest vodou aich odkanalizovanie sa takmer nezmenilo za posledných3000rokov.Starovekémestápoužívalinajlepšievodnézdrojevblízkostimiestnapitnúvodu,ktorásaprivádzalanajmäpomocourôznychtypovtlakovýchpotrubíanáslednesapotrubím rýchloodvádzalado toku.Tokyboli vtomobdobíúplne čisté svysokousamočistiacouschopnosťou.Prírodasapostaralaokvalituzásobovanejvodyatiežojejspätné vyčistenie. Dnes je táto situácia úplne iná. Čistá voda bez nebezpečných látoktakmer neexistuje. Aj ztohto dôvodu je vplatnom znení Európskej smernice opitnejvode(SmernicaRady98/83/ESz3.novembra1998okvalitevodyurčenejpreľudskúspotrebu) uvedený vprílohe 1 časti B zoznam látok, ktorých prítomnosť vo vode jepovolená. Je vnej uvedený aj prípustný obsah pre 9 druhov pesticídov, kyanid,kadmium, ortuť amnožstvo iných nebezpečných látok. Zdroje bez týchto látok sa užtakmernevyskytujú.Mnohémestávosveteužvôbecnemajúzdrojepitnejvody,atakjuzískavajú zčistiarní odpadových vôd nákladným upravovaním. Zásadnou zmenouoprotistarovekýmmestámjetakdnesúpravavodyakonásledokpôsobeniačlovekanaprírodu.

Stokové siete miest sa od staroveku zmenili ešte menej než zásobovacie siete.Gravitačné odvádzanie odpadových azrážkových vôd pretrvalo dodnes. Máloznečistené dažďové vody premiešavame soznečistenými vodpadovými vodamianásledne sa ich vobjektoch čistiarní pokúšame tohto znečistenia zbaviť, častoneúspešne, pretože boli vymyslené odľahčovacie komory, ktoré pri preťažení sieteväčšinu vôd zo stoky počas významnejšieho dažďa odvádzajú priamo do toku sovšetkýmznečistením.

AjvšetkymestánaSlovenskuvyužívajútototechnické(ne)riešenie.Preplnenépotrubiasodpadovýmivodamisavedúpodulicami,ktorésúvleteúplnevyprahnutéaichzeleňje ohrozená vyschnutím. Hoci len pár centimetrov pod ich koreňmi je prebytokodpadovejvodyvpotrubiach.Novétrendyinfraštruktúrymiestbymalitietosúvislosti

44

zmeniť. Vokolitých krajinách už hľadajú riešenia, napríklad pri využití konštantnejteploty odvádzaných vôd vzime ako zdroj energie pre tepelné čerpadlá, alebo nariešenie potrubných systémovna zachytenie dažďových vôd vlokalite ich vzniku akozdrojvobdobíbezzrážok.Plányhospodárskehoasociálnehorozvojamiestaobcíunássa zatiaľ stakýmito možnosťami zaoberajú len výnimočne. Technológie čisteniaodpadových vôd sa tiež riešia takmer úplne prírodnými procesmi vtechnickýchobjektoch.Mechanickéznečistenieodstraňujemegravitáciouacedením,organickélátkypomocou procesov samočistenia vtokoch – konzumáciou mikroorganizmami. Určitýpokrokboldosiahnutýprispracovaníčistiarenskéhokalu,kdesačorazviacpresadzujeenergetické zhodnotenie. Neriešenou je stále otázka chemických látok vodpadovýchvodách,ktoré sanemusiaanalyzovaťatakaniodstraňovať.Aninajjednoduchší ľahkoanalyzovateľný parameter– rozpustené látky – nie je vEurópe záväzný pre kvalitučistenia odpadových vôd. Je významný pre kvalitu povrchových vôd, do ktorých sačistenéodpadovévodyvypúšťajú.

Vokolitých krajinách sa pripravuje tiež postup pre získavanie fosforu zodpadovýchvodách,najmäzdôvodu,žesajehoprírodnézdrojemimoriadneznížilianachádzajúsavpoliticky problematických krajinách. Trendom do budúcnosti teda je pozerať naodpadové vody ako na odtekajúce vody svyužiteľnými látkami. Alátky vnichobsiahnuté by sa mali znovuzískavať a nie likvidovať. Predovšetkým samotná voda,ktorá je vurbanizovanom prostredí veľmi nedostatková, sa po finančne náročnomvytvorení zdrojov jednoducho len odvedie. Už vstarovekomRíme sa privedená pitnávoda najskôr použila na pohon vodných kolies mlynov, čím sa jej kvalita nezmenila,azomlela obilie pre 1 milión obyvateľov mesta, až potom sa viedla ku jednotlivýmdomom.

Environmentálne, ekonomické asociálne implikácie súvisiace spotrebou kvalitnejačistejvodyasjejnáslednýmodvedenímsastávajúproblémamisvysokouprioritoudobudúcnosti.Rozvojmiestaobcí,rozvojaudržanieekonomickýchaktivít,aleajrekreáciaašport sú bez dostatku kvalitnej vody nemožné. Voda prináša najväčší potenciál preudržateľnosť krajiny aurbanizovaných území, ale aj najväčšie ohrozenie. Preto simusímevrozvojovýchdokumentáciáchuvedomiť,žetrendyrozvojaľudstvasúsúčasnetrendamivyužívaniaadostupnostivodnýchzdrojov.Vtomtoohľadesaniektoréstarériešenia stávajú problematickými. Napríklad zásoby vody sa vminulosti regulovalivýstavbou priehrad, dnes sú ale mnohé znich prázdne. Posledné obdobie bolipriehrady pre vodu vSao Paolo, na Cypre, vTurecku ale aj iných častiach svetapoloprázdneažprázdne.AjSlovenskomalovnajväčšíchnádržiachvroku2015kritickézásoby.Pôdnavodaniejesvetovoanalyzovaná,alejejvyčerpanievŠpanielsku,Grécku,Taliansku, arabských krajinách, ale aj vÁzii alebo Amerike je alarmujúce. Chýbajúcestokové siete ačistenie odpadových vôd sú zdrojom znečistenia väčšiny povrchovýchvôd.

45

3 MENIACESAZAŤAŽENIECHOROBAMIARIZIKÁPANDÉMIÍ

Ľudstvovpriebehuvekovprechádzaloobdobiami,počasktorýchhonapádalirôznechoroby.Cholera,mor, týfus, ... tobolichoroby,ktoréspôsobovali smrť tisícov ľudí.Objavením antibiotík sa očakávalo, že sa situácia zmení aľudia budú takmernesmrteľní. Ale choroby sa vyvíjali, objavovali aobjavujú sa nové, na ktoré ešteliečivániesúkdispozícii.

Prenoschorôbprebieharôznymiformami.Výraznoumieroukzrýchleniuprocesuichšíreniaprispievacestovanie,ktoréjesvývojomnovýchtransportnýchmodulovzrokanarokjednoduchšie.Týmjeajrýchlejšiešírenieinfekčnýchchorôb.Ďalšímifaktormi,ktoréovplyvňujúzdravieobyvateľstvasúznečistenieovzdušia,vody,zléhygienicképodmienky,nedostatokpotravy,spánku,zmenenéklimaticképodmienky,nesprávnestravovacie návyky, nevhodné zaobchádzanie s chemikáliami ale aj neprimeranáfyzickáaktivita–čiužjejnedostatokaleboprebytok.

3.1HnaciesilyChorobysprevádzaliľudstvoodnepamäti,očomsvedčiaanalýzykostíjaskynnýchľudí,podľaktorýchčlovekužvtejdobetrpelchorobamiakorakovina.Vpriebehuvekovbolitieto lepšie zdokumentované, čím sa vytvoril presnejší prehľad ovývoji ochorení.Zhistorických údajov zisťujeme, že pandémie sprevádzajú ľudí od nepamäti(Rámček1).

Rámček1:Definície

Epidémia je definovaná ako nahromadenie ochorení vyvolaných v pomerne krátkomčasenaohraničenomúzemí tým istýmpôvodcomnákazy.Mimoobdobia epidémie samôžu vyskytovať ojedinelé ochorenia alebo ochorenia vmalých kolektívoch (napr.rodinnípríslušníci).

Pandémia je rozsiahla epidémia s neurčitým časovým ohraničením a prakticky bezohraničeniavmieste,pričombývapostihnutéveľkémnožstvoľudínarozsiahlomúzemí(kontinenty alebo dokonca celosvetovo). Pandémiu vyhlasuje Svetová zdravotníckaorganizácia.

Zdroj:Štátnyústavprekontroluliečiv

Rámček2:Pandémievdejinách

Pravdepodobnetýfusvrokoch429–426prnl.vGréckuspôsobilsmrť75000–100000ľudí. Neznámachorobapodobnákiahňamvrokoch165–180zabila30%obyvateľstvavEurópe,severnejAfrikeazápadnejÁzii. MorvEurópevyhubil40%obyvateľovvrokoch541‐542. Čiernasmrť=morvrokoch1347až1352spôsobilvEurópesmrť75miliónovľudí,čopredstavovalotakmer50%obyvateľstva.

46

Lepra.Jejinkubačnádobajeaž5rokov.Existovalaužvroku600prnl.,najviacsarozšírilaporoku1000.Ročnejeužhlásenýchcelosvetovoažokolo200000novýchprípadov.Chorobajevsúčasnostiliečiteľná. Týfus.VEurópesaobjavilpočaskrižiackychvýprav,kdevinouepidémiezomreloviacbojovníkovakovboji.Svojuprácuvykonalajpočas30ročnejvojny.ZohraldôležitúúlohuvťaženíNapoleonadoRuska,kdez500000armádypolovicazomrelanatýfus.Vrokoch1918‐1922savRuskunakazilotýfusom25miliónovľudía3miliónynaňajzomrelo. Chrípka.PrvýkrátjupopísalHippokratesvroku412prnl.Prvápandémiachrípkybolazachytenávroku1580aodvtedysaopakujekaždých10až30rokov.Ruskáchrípkazačalavroku1889vRuskuapostupnesarozšírilaajdoSevernejaneskôrajdoJužnejAmeriky.Vyžiadalasiviacakomiliónmŕtvych.Španielskachrípka–vrokoch1918–1920sarozšírilapocelomsvete,nakazilatretinujejobyvateľovaspôsobilasmrť50miliónovchorých.Vroku1957sarozšírilatzv.Ázijskáchrípka,ktorásoseboupriniesla1miliónobetí.Hongkongskáchrípkazroku1968sazmiestasvojhonázvurýchlorozšíriladoSpojenýchštátovamerickýchacelosvetovozasebouzanechala1000000mŕtvych. Pravékiahne.Nakonci18.storočiazabilvírusvariola,ktorýjepôvodcomtejtovysokonákazlivejsmrteľnejchoroby,vpriebehuroka400000Európanov.Počas20.storočiananecelosvetovozomrelo300‐500miliónovľudí.Vroku1979vyhlásilaSvetovázdravotníckaorganizáciatútochorobuvďakarozsiahlemuočkovaniuzapotlačenú. Osýpky.Vroku1529osýpkyzlikvidovalidvetretinydomorodéhoobyvateľstvavMexiku,StrednejAmerikealezdecimovalajinkskúcivilizáciu.Vroku1963sazačaloprotiosýpkamočkovať.Za150rokovnacelomsvetenatútoinfekciuzomrelo200miliónovľudí.Vírusjevšakstáleaktívny. Cholera.PôvodmánaIndickompolostroveodkiaľsarozšíriladoceléhosveta.Vrokoch1817až1860zabilavIndiiviacako15miliónovľudí.Doroku1917ichtamzomreloďalších23miliónov.VRuskusivyžiadala2miliónymŕtvych.Dokonca19tehostoročiasarozšírilapocelomsvete.Naposledyvroku1966saobjavilavoväčšomrozsahuvRusku. Tuberkulóza.Ročnesatuberkulózounakazíasi8miliónovobyvateľovnašejplanétya2miliónyľudípodľahnetejtochorobe.Počas20tehostoročiazomrelonatuberkulózutakmer100miliónovľudí. Malária.BolabežnýmochorenímajvEurópeaSevernejAmerike.DoterazjerozšírenávtropickýchasubtropickýchoblastiachAmeriky,ÁzieaAfriky.Počasamerickejobčianskejvojnynaňuochoreloviacakomiliónvojakov.Ročnesaobjaví350‐500miliónovnovýchprípadovtejtochoroby.Vsúčasnostivznikáproblémpriliečenítejtochoroby,pretoževzniklarezistencianaväčšinuantimalarík. Žltázimnica.Totovírusovéochoreniejeprenášanékomármi.VyskytujesavtropickýchoblastiachAfriky,StrednejaJužnejAmeriky–dokopyv47krajinách.Vsúčasnostiexistujeúčinnéočkovaciesérum,ktorédokáževytvoriťdostatočnúimunituprotitomutoochoreniu.Vroku2006prebehlavZápadnejAfrikerozsiahlaočkovaciakampaň,priktorejbolozaočkovanýchviacako100miliónovobyvateľov.Napriektomusazačiatkomroka2016opäťobjavilavAngole,kdespôsobilasmrťstoviekľudí. HIVaAIDS.PôvodjevAfrikeodkiaľsavrokoch1966–1972cezHaitipreniesoldoUSA.AIDSjevsúčasnostipandémiou.VštátochjužnejavýchodnejAfrikynímtrpí25%obyvateľstva.CelosvetovojevírusomAIDSnakazenýchpravdepodobne40

47

miliónovľudí,ztoho75%žijevsubsaharskejAfrike.NaSlovenskupočetnakazenýchkaždoročnestúpa. SARS–syndrómnáhlehozlyhaniadýchania.PrvýkrátbolhlásenývČínevroku2002.Behompármesiacovsanákazarozšíriladoviacako30štátovsveta,pričomspôsobilasmrťtakmer1000ľudí,čojedesatinaznakazených. ZIKAvírus.Objavilsavroku2015avýraznesaprejavilzačiatkomroka2016.Zatakýkrátkyčasjeužnakazenýchviacako1,5miliónaobyvateľovvoviacerýchjuhoastredoamerickýchštátoch.NajnovšiesaobjavilajnaFloridevUSA.

Zdroj:WHO

Vsúčasnostisapojemepidémiapoužívaajvširšomzmysleslova.Hovorísanapríkladoepidémiáchcivilizačnýchchorôb.Medzinajzávažnejšiepatríepidémiaobezity,ktorávyvolávaďalšieochorenia–napríkladdiabetesmellitus,kardiovaskulárneopatreniačirakovinu.Svetovázdravotníckaorganizáciaodhaduje,ževroku2014trpelonadváhou1,9miliardy dospelých,znich 600 miliónov trpelo obezitou čo znamená, že 39%dospelýchnad18rokovtrpínadváhoua13%obezitou.Znepokojivýjeajpočetdetído5rokov, ktoré trpia nadváhou. Vroku 2013 ich bolo viac ako 42miliónov. Každoročnezomrie3miliónyľudínacelomsvetedôsledkomnadváhyaleboobezity.(WHO)

3.2.Trendy

CelosvetovásituáciaPodľasvetovejzdravotníckejorganizáciepríčinou23%zovšetkýchúmrtía26%úmrtídetído5rokovsúzmenenépodmienkyživotnéhoprostredia.Hlavnýmidôsledkamisúcievnemozgovépríhody,ischemickéchorobysrdca,hnačkyarakovina.Tietosavoveľaväčšom rozsahu vyskytujú vkrajinách snižším HDP, svýnimkou niektorýchneprenosnýchcivilizačnýchochoreníakokardiovaskulárneochorenia,infekciedýchacejsústavy arakovina. Tie sa častejšie vyskytujú vrozvinutých krajinách. Mnohé zospomenutých ochorení sa dajú eliminovať, znášho pohľadu, jednoduchými činmi.Príkladom jezabezpečeniedostatkučistejvodypredomácnosti, lepšíchhygienickýchpodmienok,používaniečistejšíchpalív,rozvážnejšienakladaniesjedovatýmilátkaminapracoviskáchajvdomácnostiachaajzvyšovaniebezpečnostipripráci.

Vo vývoji chorôb sa vpriebehu posledného desaťročia vytvára nový trend, vrámciktorého sa znižuje počet chorôb spôsobovaných infekciami,parazitmi avýživovýminedostatkami (z30%na20%zcelkovéhopočtuchorôb,ktorýchpríčinou jezmenenéživotnéprostredie)kneprenosnýmchorobám.Možnýmdôvodomjevytváranielepšíchhygienickýchpodmienokvrozvojovýchkrajinách,kdeľudiazískalilepšíprístupkčistejvodeakanalizáciianižšiemupočtudomácností,ktorénavareniepoužívalipevnépalivá.Stále však zostáva najväčší počet úmrtí na choroby spôsobené zlými životnýmipodmienkamivsubsaharskejAfrike.

Celosvetovo sa však počet úmrtí za rok znížil vrelatívnych aj absolútnych číslach.Vroku 2002 ročne zomrelo podľa Svetovej zdravotníckej organizácie na chorobyvyplývajúcezozlýchživotnýchpodmienok13,3miliónaľudí,kýmvroku2012len12,6milióna. Celkovo bol pokles z57miliónov úmrtí vroku 2002 na 55,6milióna vroku2012. Tento sa dá pripísať lepším životným podmienkam, ale aj vyššej úrovni

48

zdravotnej starostlivosti. Vprípade rozvojových krajín platí výrazne, že len maléinvestície dokážu robiť zázraky. Napr. náklady na zabezpečenie pitnej vody preobyvateľstvovAfrikedosahovalimenejako2USDnaosobu.Týmsaobyvateľstvuvšakzabezpečil prístup kbezpečnej vode avýrazne sa znížila chorobnosť aj úmrtnosť.(WHO)

SituácianaSlovenskuNajčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku sú choroby obehovej sústavy, na druhommiestesúnádorovéochorenianasledovanéúrazmi.

SituácianaSlovenskujeveľminepriaznivá.Akomôžemevidieťznasledujúcichgrafov,úmrtnosťna tietoochoreniana100000obyvateľovnaSlovenskupatríknajvyššímvrámciEÚ.

Graf 6: Počet úmrtí na choroby obehovej sústavy prepočítané na 100000obyvateľov

0,0

200,0

400,0

600,0

800,0

1 000,0

1 200,0

1 400,0

France (⁴)

Spain

United

Kingdom

Denmark

Netherlands

Belgium

Portugal

Luxembourg

Italy

Ireland

Sweden

EU‐28

Cyprus

Germany

Finland

Greece

Austria

Slovenia

Malta

Poland

Croatia

Czech

Republic

Slovakia

Estonia

Hungary

Lithuania

Latvia

Romania

Bulgaria

Zdroj:dátaEurostat

Slovensko sa nachádza vskupine stredoeurópskych krajín súmrtnosťou 712 chorýchna 100000 obyvateľov. Rozdiely medzi susednými krajinami ako Poľsko, ČeskoaMaďarskosúlendesiatkyprípadov,alevporovnanískrajinamiakoFrancúzskoaleboŠpanielsko je tento rozdiel obrovský. Vo Francúzsku zomrie ročne 223 chorých na100000obyvateľov.NaSlovensku3krátviac.VporovnaníspriemeromEurópskejúniejeunástakmerdvojnásobokúmrtínaochoreniaobehovejsústavy.

VývojnaSlovenskupritomtotypeochoreníjemierneklesajúci.Podľadátzverejnenýchštatistickýmúradomzroku2010sapočetúmrtínasrdcovéochoreniaznížilvskupinemužov do 65 rokov z3391 vroku 2000 na 3259 au mužov starších ako 65 rokov

49

z10177 vroku 2000 na 9582 vroku 2010, čo vprvom prípade činí 4% zníženieaustaršíchmužov6%pokles.

TentopoklesjevšaknižšíakopriemerkrajínEurópskejúnie.

Graf 7: Počet úmrtí na ischemické choroby srdca prepočítané na 100000obyvateľov

0,0

100,0

200,0

300,0

400,0

500,0

600,0

700,0

France (⁴)

Portugal

Netherlands

Spain

Belgium

Luxembourg

Denmark

Greece

Italy

Cyprus

Slovenia

United

Kingdom

EU‐28

Germany

Sweden

Poland

Ireland

Austria

Bulgaria

Finland

Malta

Croatia

Romania

Czech

Republic

Estonia

Hungary

Slovakia

Latvia

Lithuania

Zdroj:dátaEurostat

Podobnú situáciu môžeme vidieť aj na konkrétnom ochorení – ischemickej chorobesrdca.SlovenskosanachádzanachvosteEÚspočtomúmrtí427na100000obyvateľov.Situácia všetkých stredoeurópskychkrajín jepodobná.Tonásvšak rozhodnenemôžeuspokojovať,pretože ischemickýchochorení srdca jeunás3krátviacako jepriemerEurópskejúniea7,7násobokpočtuvoFrancúzsku.AjvporovnanísosusednýmČeskommámeo18%viacúmrtínatotoochorenie.

Opäť sa situácia včase zlepšuje, kde vo všetkých vekových kategóriách dochádzakpoklesu úmrtí na toto ochorenie. Vprípade žien do 65 rokov medzi rokmi 2010a2000 je tentopoklesažo27%.Medzimužmizarovnakéčasovéobdobie jezníženie15%.Obesúvšakpozitívne.

Dôležitosť venovať sa aj naďalej pozornosti chorobám obehovej sústavyzekonomickéhohľadiskaspočívahlavnevnákladnostiichliečby.

50

Graf8:Početúmrtínanádorovéochoreniaprepočítanéna100000obyvateľov

0,0

50,0

100,0

150,0

200,0

250,0

300,0

350,0

400,0Cyprus

Finland

Sweden

Spain

Portugal

Greece

Bulgaria

France (⁴)

Germany

Malta

Austria

Italy

Belgium

Luxembourg

EU‐28

Romania

Lithuania

United

Ireland

Estonia

Netherlands

Czech

Poland

Latvia

Slovenia

Denmark

Slovakia

Croatia

Hungary

Zdroj:dátaEurostat

Vprípadenádorovýchochorení jeSlovenskonachvosteeurópskychkrajín.Turozdielvporovnanísostatnýmikrajinaminiejeažtakývýrazný.VporovnanísCyprom,ktorýmá vrámci Európy najnižšiu úmrtnosť, je unás 1,5 krát viac úmrtí na nádorovéochorenia. Ale opäť bývalé stredoeurópske krajiny sa nachádzajú na chvostesnajväčšímpočtomúmrtí.Vtomtoprípadeniejeoptimistickýanivývojvčase,kedysaúmrtnosťzvyšujeumužovajužienvoväčšinevekovýchkategóriách.

Umužovdo65rokovvidímepoklesz2853vroku2000na2833vroku2010.

Umužovnad65rokovjenárastz4115na4139.

Užiendo65rokovpozorujemenárastz1667na1704.

Užiennad65rokovvidímenárastz3215na3338,čopredstavuje4%nárast.

Zvýšenie úmrtí je viditeľné hlavne pri vyšších vekových kategóriách, čo je späté ajsdlhšímvekomdožitia.

Výraznérozdielyvšakzostávajúmedzipohlaviami,kdeúmrtnosťmužovjeoveľavyššiaako užien. Úmrtnosť mužov na nádorové ochorenia je 1,9 krát vyššia ako žien,uexternýchpríčinsmrtidokonca4,5krátvyššia.

Pri rakovinových ochoreniach najčastejšou príčinou úmrtia žien je rakovina prsníka,kožné nádory arakovina hrubého čreva. Umužov je to rakovina pľúc, kože, prostaty,hrubéhočrevaakonečníka.

Pritomniektorézdruhovrakovinysúpreventabilné.Napríklad90%rakovinypľúcmápôvod vo fajčení. Pri účinných preventívnych opatreniach sa toto ochorenie môžeminimalizovať.Odozvanaopatreniavsnaheeliminovať totoochoreniemôžeprísť ažpo20rokoch(MZSR).

Na Slovensku je ročne hlásených 25000 nových prípadov zhubných nádorov. Skoro70%zhubnýchnádorovsavyskytujeupopuláciestaršejako60rokov.(MZSR)

51

Ministerstvo zdravotníctva vo svojej správe ostave zdravotníctva na Slovenskuočakáva, žepočetnádorovýchochoreníbudevnajbližších rokoch stúpať.Dôvodom jezvyšujúci sa priemerný vek populácie aj zlý globálny vývoj životného prostredia.Preventívnymopatrenímbymalbyťzáchytochorenívskorýchštádiáchchoroby.Čímskôr sa diagnostikuje problém, tým je väčšia pravdepodobnosť úspechu, kratší časliečeniaaajnižšie celkovénáklady.Totoplatíhlavneprinádorovýchochoreniach,priktorýchjezáchytochoreniavpokročilomštádiustálevysoký.

Pri pohľade na priestorové rozloženie chorôb v rámci Slovenskej republiky najviacúmrtínanádorovéochoreniamužovjevokresochSenica,NovéZámky,Poltár,TrstenáaLevoča.(MZSR)

UžiensanajviacvyskytujúvovšetkýchokresochBratislavy,vPezinku,Senici, Skalici,Žiline, Partizánskom, Dunajskej Strede, Komárne, Nitre, Nových Zámkoch, Leviciach,BanskejŠtiavnici,Revúcej,KežmarkuaLevoči súmrtnosťounad1,8človekana 1000obyvateľov.

Zaujímavosťou je, že rakovinové ochorenia sa vyskytujú výrazne menej vokresochvýchodnéhoSlovenskaaoveľaviacvokresochjužnéhoSlovenska.

Graf9:Početobyvateľovtrpiacichchronickýmichorobamiv%

0

5

10

15

20

25

30

35

40

ženy muži ženy muži ženy muži ženy muži ženy muži ženy muži

2009 2010 2011 2012 2013 2014 Zdroj:ŠtatistickýúradSlovenskejrepubliky

Zdát Štatistického úradu opočte ľudí trpiacimi chronickými chorobami nám vyplývasmutnáskutočnosť,žeichpercentuálnypodielsazvýšilvporovnanísrokom2009.Idelen opercentuálne rozdiely (u žien 1%, umužov 2%), ale vzhľadom na zlepšujúcusaúroveň vedomostí v rámcimedicíny by sa dali očakávať lepšie výsledky. Do systémuzdraviačlovekazasahujevšakveľafaktorov–okreminýchajenvironmentálne,ktoréhoovplyvňujúnegatívne,aleajdlhšiadobadožitia.

52

Graf10:Každodenníapríležitostnífajčiariv%

0

5

10

15

20

25

30

35

40

ženy muži ženy muži

2009 2014 Zdroj:ŠtatistickýúradSlovenskejrepubliky

Podľa údajov Európskeho zisťovania ozdraví sa výrazne zvýšil na Slovensku početfajčiarov. Vprípade mužov o10%, čo znamená, že vroku 2014 až 38% mužskejpopulácie fajčilo. Užien nebol tento nárast až taký vysoký, ale celkový podiel 20%fajčiarok je alarmujúci aj vzhľadom na vysokú pravdepodobnosť výskytu rôznychdruhov chorôbufajčiarov – od rakovinypľúc, krčkamaternice, hrtana, ústnej dutiny,pažeráka, ale aj srdcového infarktu, či zvýšenej pravdepodobnosti podľahnutiaorganizmuinfekciám.

Vpriebehuposlednéhodesaťročiasazvyšovalachorobnosťnaniektoréchoroby:

HIV(15prípadovvroku2004sazvýšilona83vroku2014) Kvapavka(128prípadovvroku2004sazvýšilona449vroku2014) Syfilis(204prípadovvroku2004sazvýšilona370vroku2014) AkútnahepatitídaA(606prípadovvroku2004sazvýšilona736vroku2014,

smaximomvroku2010spočtom1453ochorení) AkútnahepatitídaC(20prípadovvroku2004sazvýšilona36vroku2014) Čiernykašeľ(21prípadovvroku2004sazvýšilona1123vroku2014) Kliešťováencefalitída(70prípadovvroku2004sazvýšilona116vroku2014,

smaximom162vroku2013) Mumps(14prípadovvroku2004sazvýšilona1556vroku2014)

Nárast počtu niektorých ztýchto ochorení (čierny kašeľ, mumps) sa spája snižšouočkovanosťoudetí,pretoženiektorírodičiavsúčasnostiodmietajúočkovaniapre jehomožné negatíva. Bolo by vhodné zvážiť lepšiu informovanosť verejnosti omožnýchdôsledkovporušeniajednotlivýchpoložiekočkovacejschémynajednotlivcaaleajcelúspoločnosť.

Naopaksúochorenia,ktorýchvýskytsavýrazneznížil:

Salmonelóza(12667prípadovvroku2004,4379vroku2014) Dyzentéria(797prípadovvroku2004,230vroku2014)

53

Šarlach(414prípadovvroku2004,221vroku2014) Tuberkulózapľúc(566prípadovvroku2004saznížilona277vroku2014)

PodľaposlednejsprávyostavezdravotníctvanaSlovenskusavýraznezvyšujelenpočetľudízomierajúcichnachorobydýchaciehosystému.Úmrtianavšetkyostatnéochoreniastagnujú alebo sa znižujú. Potešiteľný je najmäpokles úmrtí spôsobenými chorobamiobehovej sústavy. Výrazné rozdiely však zostávajú medzi pohlaviami, kde úmrtnosťmužovjeoveľavyššiaakoužien.

Vporovnaní sostatnýmikrajinamivšakzaostávamehlavnevdynamikepoklesuúmrtínachorobyobehovej sústavyanádorovéochorenia,ktorésavnašejkrajinepodieľajúna75%úmrtí.Vtýchtoprípadochbymohlapomôcťužspomínanáprevencia.

PripohľadenapriestorovérozmiestneniechorýchvrámciSlovenskejrepubliky,najviacchorýchpriväčšineochorenísanachádzavjužnýchokresochSlovenska.(MZSR)

Pri ochoreniachobehovej sústavy jenajväčšiaúmrtnosť vokresochRimavská Sobota,Revúca,Poltár,BanskáŠtiavnica,Krupina,RužomberokaSvidník,kdejeúmrtnosťviacako9,5obyvateľana1000mužov.Počtyužiensúveľmipodobné,alepridávajúsaešteokresyTurčianskeTeplice,GalantaaSobrance.

Slovensko musí čeliť ešte mnohým výzvam, ktoré sú zviazané snižšou priemernoudĺžkouživota,kratšoupriemernoudĺžkouživotaprežitouvzdraví,ochorenínasrdcovéanádorovéochoreniavporovnanísvyspelýmikrajinamieurópskejúnie.

3.3Implikácie

SituáciavosveteZáver poslednej správy Svetovej zdravotníckej organizácie vraví, že zdravšie životnéprostredie môže predchádzať chorobám. Zabezpečiť ho však nie je jednoduché. Jeovplyvnenéprílišveľkýmpočtomfaktorovasubjektov.

Podľa Svetovej Zdravotníckej Organizácie vroku 2012 zomrelo na Zemi 12,6miliónaľudídôsledkomzlýchživotnýchpodmienok.Topredstavujetakmerkaždéštvrtéúmrtie.Vzhľadomnazhoršujúcesaživotnéprostrediebudetotočíslovnajbližšíchrokochrásťavznikáveľkáobava,ženielenpriamoúmerne.PostupnenaZemivznikajúúzemia,naktorýchježivotveľmiťažký.VČíne,kdeajvdôsledkuvýraznéhorozvojahospodárstva,je na mnohých územiach veľmi znečistené ovzdušie, africké krajiny trpia zasenedostatkomvodyatá,ktoráje, jeznečistenáťažkýmikovmi.Pôdajekontaminovanápesticídmi, zvyškami ťažkých kovov. Potraviny na svete sú včoraz horšej kvalite.Ľuďom sa nedostávajú základné životné potreby vpotrebnej kvalite, čo výraznenapomáhašíreniuchorôb,leboľudiasúslabšíamenejodolnívočichorobám.

Zaujímavým je, že muži sú viac dotknutí životným prostredím ako ženy. Ženy súvystavené tradičný zdravotným rizikám, napr. dymu pri varení, pri používaní tuhýchpalív. Muži sa častejšie vystavujú riziku pri vykonávaní svojho zamestnania, ale vovyspelýchcivilizáciáchajprirekreačnýchaktivitáchakonapr.prišporte.

NajväčšípodielchorýchasmrteľnýchprípadovvdôsledkuzlýchživotnýchpodmienokjevnízkoastrednepríjmovýchkrajináchhlavnevAfrikeaÁzii.

54

Vsúčasnosti sa zvyšuje závažnosť ochorení. Vnikajú nové liečivá, ale rezistencia vočinapr.antibiotikámsavýraznezvyšujeanestíhajúsavytváraťnovéliečivá,ktorébybolischopnéliečiťnovovzniknutéochorenia.

SituácianaSlovenskuSlovensko patrí vsúčasnosti kbezpečným krajinám hlavne zhľadiska šírenia chorôbdôsledkom migrácie obyvateľov. Slováci nie sú zvyknutí cestovať. A teda aj šíreniechorôbjenižšie.

Zdravie slovenského obyvateľstva je však výrazne ovplyvnené zlým životnýmprostredím hlavne zminulosti aaj zlými návykmi – fajčenie, nedostatok pohybu, zléstravovacienávyky.

NaSlovenkujemožnévidieťsúvislosťmedziniektorýmiochoreniamiazlýmiživotnýmprostredím.Vokolíveľkýchznečisťovateľovovzdušiasavýraznejšievyskytujúniektoréochorenia,napríkladvokolíHornejNitry,kdesúbaneaveľaľudípracovalovbanskompriemyslesavyskytujeviacochorenídýchaciehosystémepostihujúcehohornédýchaciecesty–čiužvpodobeastmyaleborakoviny.(dátaVsZP)

PočetlekárovSlovenskomá jedenznajvyššieho počtu lekárov na 1000 obyvateľov vo svete. Vroku2009 sme mali spolu 18000 lekárov a2600 zubárov, 2900 farmaceutov, 32000zdravotných sestier(MZ SR), čo predstavuje 3,33 lekára na 1000 obyvateľov. TentopočetpatríkvyššímvrámciEurópy.ViacmáNemecku3,889aNórskos4,28lekármina1000obyvateľov.PritomvMaďarskumajú3,08 lekára,voFínsku2,9 lekára,Briti2,8,Poliaci len2,219.SpojenéštátyAmerickédisponujú2,4lekárom,Kanada–2.KrajinyakoBangladéš ‐0,356aEtiópia len0,025 lekára.Zaujímavosťou jeKubasviacako6lekármi.

Uvšetkých krajín pozorujeme zvyšujúci sa počet lekárov atým snáď aj zlepšenielekárskej starostlivosti. Unás z3,18 vroku 2003 na 3,33 lekára vroku 2012.(WorldBank)

3.4Riziká,výzvy,riešeniaVeľkým objavom vhistórii medicíny bol objav antibiotík. Prvé kultivoval zplesníAlexanderFlemingvroku1928.Vroku1945sapoužívanieantibiotík–vtomtoprípadepenicilínu–rozšírilopocelomsvete.Penicilínvšaknebolúčinnýnavšetkybakteriálneochorenia.Farmaceutickéfirmynacelomsvetesapustilidovývojanových,účinnejšíchantibiotík, ktorými sa darilo liečiť viac aviac ochorení. Postupným vývojom chorôbazlýmanadmernýmužívanímantibiotíksabaktériestali rezistentnýmivočimnohýmantibiotikám.Príkladomjebaktériazlatéhostafylokoka,ktoráv50.rokoch20.storočiabolaúspešneliečenápenicilínom.Vsúčasnostiužtentodruhantibiotíkniejenaliečbutejto baktérie vhodný, lebo aj všetky kmene zlatého stafylokoka sú na penicilínrezistentné.

Veľkým problémom súčasnosti je nadmerné užívanie antibiotík aj na choroby, ktorétakétochorobyneliečia.Príkladomsúchrípka,prechladnutie,...kedychorýmnohokrátpresvedčí lekára, abymu liek naordinoval. Alebo lekár sa obáva, aby ľahšia chorobaneprešladoniečohoťažšiehoanasadípacientoviantibiotikápreventívne.

55

Človek vsúčasnosti neprijíma antibiotiká ainé lieky len priamo. Mnohokrát saantibiotiká ordinujú aj zvieratám, ako prevencia chorôb, hlavne vmasových chovoch.Vtýchbydošlokveľkýmekonomickýmškodám,akbyvplyvomochorenianiekoľkýchjedincovvymrelcelýchov,ktorýnapr.prihydinemôžemaťajstátisícezvierat.Vtomtoprípade sa nepočíta sekonomickými škodami celého ľudstva, keď vplyvom takéhotokonania prichádzame omožnosť liečenia ťažkých ochorení. Pritom vývoj novýchantibiotík stojí priemerne 5 miliárd dolárov. To vyžaduje, aby tieto lieky boli dlhoúčinné avedeli si na seba zarobiť. Ich nevhodným používaním však antibiotikápotrebnépodmienkynespĺňajúataksafarmaceutickéfirmyvenujúradšejliekom,ktoréčasomnestrácajúúčinnosťakoantidepresívaaprotizápalovélieky.

USAajEurópasasnažíriešiťtútozlúsituáciu.Vroku2012prezidentObamapodpísalkongresomschválenýzákonnapodporuvývojaantibiotík,vktoromo5rokovpredlžujeexkluzivitupatentunavýrobunovýchdruhovantibiotíkpreobjaviteľskúfirmu.

Trebasiuvedomiť,žečímviacsaantibiotikápoužívajú,týmsúmenejúčinné.Baktérietým,žesúantibiotikámčastejšievystavované,sadokážuprispôsobiťavplyvomliekovnezahynú. Steve Gilman, hlavný odborník vo veľkej farmaceutickej firme CubistPharmaceuticals, vraví, že kým v90.tych rokoch bola rezistencia len 10‐15%vsúčasnostijeto60%.

Je dôležité si uvedomiť, že spodporou veľkých štátov vďaka rozsiahlemu výskumuvznikajúnovédruhymedikamentovnaliečeniebakteriálnychochorení,aleuždesiatkyrokovnevzniklanovátriedaantibiotík,ktorébyvedelibojovaťprotichorobám,ktorésúrezistentné na už dlho používané antibiotiká. Jedným zpomerne jednoduchýchaľahkýchriešeníjevylepšiťprístrojovévybavenievšeobecnýchlekárov,ktoríbymohlirýchlejšieapresnejšiediagnostikovaťchorobyatýmajpresnejšieurčiťvhodnýspôsobliečenia.Antibiotikápredpisovať lennabakteriálneochorenia ana základepresnejšejahlbšejanalýzynasadiťsprávneliekya„neskúšať“,akéliekyzaberú,aažkeďnevidiainúmožnosť,spraviťnapr.krvnévyšetrenia.

Dásaočakávať,žeajchoroby,ktoréniekedyspôsobovalipandémieavďakapodávaniuliekov – napr. antibiotík ‐ vlastne odanej chorobe už ani nevieme, táto môže opäťprepuknúť,pretožesúčasnéliekynaňuužnezaberajúanovéniesúvyvinuté.

Vdôsledkuzmien,ktorésadejúnaZemisadáočakávaťvýraznéšíreniechorôb.

Dôvodovjeniekoľko:

Vyššípočet ľudí,ktorížijúnaZemi.Vdôsledkuvyššejkoncentráciesachorobyrýchlejšiešíria.Hlavnevrozvojovýchkrajinách,kdesaobyvateľstvovoveľkomsťahujezvidiekadomiestsvidinouzískanialepšiehoživota.Tievšakniesúnamasy prisťahovalcov pripravené, nie sú pre nich zabezpečené základnéhygienické podmienky ako prístup kpitnej vode, kanalizácia či odvoz odpadu.Prisťahovalci žijú vnevhodných podmienkach snedostatkom čistej vodyavhodnéhojedla,ktorébybolopripravenévhygienickýchpodmienkach.

Výraznejšípohybobyvateľov.Ľudiaoveľaviaccestujú,čomázanásledok,žesastretávajúschorobami,sktorýmisaichimunitnýsystémnikdynestretolaoveľaľahšie podľahnú týmto chorobám. Následne ich prinášajú do svojej pôvodnejkrajiny,kdesaužochorenieprinedostatočnýchopatreniachzačnetiežšíriť.

Klimatické zmeny. Mnohé choroby sa pri vyšších teplotách rýchlejšie aľahšiešíria,prípadnedlhšiezostanúaktívne.Dôsledkomklimatickýchzmiendochádzanapríkladknárastuteploty,ktoráoslabujeorganizmus.Tensanedokážebrániť

56

chorobám. Takistomôžu vznikať záplavy, ktoré prispievajú kmnoženiu plesní,baktérií ale aj bodavého hmyzu. Najnovší je prípad, kde zrejme dôsledkomklimatických zmien, sa kživotu prebrala baktérie bacillus anthracis, ktoráspôsobujeochoreniesleziny.Nazývasaajantrax.Vdôsledkuvysokýchteplôt‐dosahovali až 35C, čo je o10C viac ako priemer ‐ sa na severe Sibíri pripolárnomkruhukživotuprebudilaajtátobaktéria,ktoráprežívaajvzamrznutejpôde. Ňou sa nakazili soby, ktorých tisícky zomreli aneskôr, konzumovanímsobiehomäsaajľudia.Tátochoroba jeprirýchlompodanívhodnýchantibiotíkliečiteľná.VRuskusanaposledyobjavilapred75rokmi.

Environmentálnezmeny.Zmenyvživotnomprostredíspôsobujú,žeorganizmusčloveka sa musí prispôsobovať. Tým je vystavený záťaži aľahšie podľahnechorobám.Niekedylenľahkým.Tieopäťoslabiaorganizmusatenpotomhoršieodolávaďalšímochoreniam.Tentoproces vytvára priestor premasové šíreniechorôbnaúzemiachpoznačenýchenvironmentálnymizmenami.Zmenymôžubyťspôsobené

o činnosťou človeka – ťažbou nerastných surovín, poľnohospodárskoučinnosťou, pri ktorých sa môže zmeniť pôvodný ekosystém narušenímpôvodného pôdneho krytu, čo má za následok napr. výraznejší odvodvody zúzemia, alebo intenzívnejšie využitie vodných zdrojov, ktoré saúplnestratia(jazeroAral),aleajurbanizáciou,kedydochádzakpremenepôvodnejprírodnejkrajiny,kdesaužmeníajkolobehvody.

o Prírodnými činiteľmi ‐ napr. zamorením invazívnymi rastlinami, ale ajpôsobenímzvierat, hlavnepri ichpremnoženímôžu zničiť iné rastlinnéaleboživočíšnedruhy.

o Prírodnými katastrofami, ako sú záplavy, erupcie sopky, zosuvy pôdy,Mnohokrát dochádza kstrate biodiverzity, čomá za následok aj zmenuekosystému.

Zmenavkvalitepotravín.ViacobyvateľovZemevyžadujeviacpotravín.Týmsavytvára tlak na poľnohospodársku výrobu, aby vyrobila potrebné množstvopotravín.Tosanajjednoduchšieanajekonomickejšievyrobíošetrovanímplodínchemickýmipostrekmiaumelýmihnojivami.Tiesavšakukladajúvpotravináchaznižujúichkvalitu.

Nedostatok potravín. Vmnohých oblastiach Afriky je nedostatok potravín, čospôsobuje,žeorganizmustýchtoľudínedostávapotrebnévýživné látky,čímsaoslabujeajeľahšienapadnuteľnýchorobami.

Nedostatokalebonekvalitavody.Podobneakoprinedostatkupotravín,aletujerýchlejšiaodozva.

Zhoršujúcasakvalitapôdy,ktorájezamorovanápesticídmi,herbicídmi,ťažkýmikovmi,uhľovodíkmi.

Zhoršujúca sa kvalita ovzdušia, ktorá je spôsobovaná emisiami zpriemyslu,dopravy, energetiky, ale aj vulkanickou činnosťou, prirodzeným rozpadomorganických odpadov, požiarmi, ale aj rastlinami či živočíchmi. Takisto sazhoršuje kvalita ovzdušia, ktorú dýchame vo vnútorných priestoroch.Vrozvinutých krajinách je jedným zdôvodov klimatizácia, ktorá prinedostatočnej starostlivosti je zdrojom šírenia infekcií. OECD vsvojej správezroku 2014 predpokladá, že vroku 2050 bude hlavnou príčinou úmrtíspôsobených zlýmživotnýmprostredímhlavneprítomnosťdrobných častíc vovzduchuaozón.BudetohlavnevIndiiaČíne.

57

Environmentálno‐zdravotnéimplikáciesúvisiacesoznečistenímovzdušia

ZdravotnéohrozeniaPodľa OECD „sa má do roku 2050 znečistenie ovzdušia v mestách stať hlavnouenvironmentálnoupríčinouúmrtnostinacelomsvete,častejšouakoznečistenievodyanedostatočná hygiena“. Predpokladá sa, že počet predčasných úmrtí v dôsledkuvystaveniatuhýmčasticiamvovzdušísador.2050viacakozdvojnásobíacelosvetovodosiahne3,6miliónaročne,pričomnajviacbudedotknutéúzemieČínyaIndie.Zatiaľčoväčšie tuhé častice PM10 môžu pôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest skašľomakýchanímadráždenieočnýchspojiviek,menšiečasticeaosobitnenanočasticesadostávajúaždodolnýchdýchacíchciest,môžuprestupovaťdopľúcnychskliepkovabuď sa usadzovať v pľúcach alebo aj prenikať do krvného obehu. Za citlivé skupinypopulácie sa považujú astmatici, osoby s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovo‐cievnejsústavy,malédetiastaríľudia.

Prízemný ozón má akútne i chronické účinky na zdravie. Akútne účinky sa môžupozorovať u citlivých osôb vo forme dráždenia očí, nosa a hrdla, pocitov tlaku naprsiach, kašľu a bolesti hlavy. U astmatikov môže vyvolávať záchvaty a príznaky zdráždenia dýchacích ciest. Chronické účinky je možné očakávať pri opakovanom adlhodobomvystavovaní organizmuúčinkomozónu amôžu sa prejavovať zápalovýmiochoreniamidýchacích ciestapľúc, zmenamiv zloženíkrvi, zvýšenímpohotovostinaalergickú reakciu, poruchami odolnosti organizmu. K‐ najcitlivejším skupinámpopulácie na ozón patria starí ľudia, osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo‐cievnejsústavy, alergici a astmatici, veľmi malé deti a tehotné ženy. V dôsledku starnutia avysokejurbanizácieobyvateľstvasakrajinyOrganizácieprehospodárskuspoluprácuarozvoj(OECD)zaradiapodľapočtupredčasnýchúmrtívdôsledkuprízemnéhoozónunadruhémiestozaIndiu.

Znečistenie ovzdušia vkrajinách Európskej úniemá za následok 10x viac obetí akodopravnénehody.Spôsobilovšakajzávažné,avšakpredchádzateľnéchorobyaťažkostivrátane ochorení dýchacej sústavy (ako astma) či prepuknutie kardiovaskulárnychproblémov.ZdôvodovznečisteniaovzdušiazomieranaSlovenskuročneasi6000ľudí,čo je až 20 x viac ako pri dopravných nehodách, oktorých počúvame denne. Poradiefrekvencieochorení vplyvomPM jenasledujúce: 1. ochorenia srdca aciev, 2. chorobydýchacích ciest, 3. rakovina, atď. VEurópe na následky znečistenia ovzdušia zomiera370000 osôb ročne. Keby sme dosahovali priemer Európy, mali by sme mať 3 700úmrtí,defactojeichviac.

VlastnostiatoxicitaenvironmentálneohrozujúcichplynovVtabuľke2uvádzameprehľadovlastnostiachatoxiciteenvironmentálneohrozujúcichplynov.Okremvyššieuvedenýchhlavnýchplynnýchkontaminujúcichzložiekprostrediavenuje sa pozornosť najmä prchavým organickým látkam (POL), spôsobujúciminteriérovúajexteriérovúkontamináciusozávažnýmidopadminaživotnéprostredie,napr.tvorbufotochemickéhosmoguazdravie.Sútozlúčeninyuhlíka,ktorésaodparujúintenzívne pri normálnej teplote atlaku. Klasifikácia POL je vtabuľke 3.2. Ťažkosti,ktorétietolátkyvyvolávajú,súpach,dráždenieočí,chronickéchorobydýchacíchciest,dlhodobá toxicita akarcinogenita, poškodenia nervového systému, návykové stavy.

58

Benzén aformaldehyd sa klasifikujú ako karcinogény, perchlóretylén astyrén sa tiežpovažujúzalátkytejtokategórie.Závislosťnatýchtolátkachjeznámauždávno,opísanábola ešte v19. st. (DETROIT LANCET , 1884 – 1885). Inhalácia, často zámerná,spôsobuje popočiatočnej eufórii ťažké poruchy spánku, halucinácie, bolesti hlavy,psychicképoruchy.

Rozšírenýjeformaldehyd,ktorýunikázkonštrukciíadekoratívnychmateriálov(XIE,H.et al., 2012). Spôsobuje nielen dýchacie ťažkosti a onkologické ochorenia, ale ajabnormalitu novorodencov.WHO stanovila prípustnú expozíciu 30min na úrovni 80ppb. Sledovanie takejto interiérovej kontaminácie si vyžaduje presné meraniaamodernizáciuvoblastikonštrukčnýchmateriálov.

Acetón CH3COCH3 je biomarkerom diabetes mellitus apokiaľ jeho koncentráciavovýdychu prekročí 1 ppm, ide ochorobný stav, ktorý sa takto dá diagnostikovaťomnoho pohodlnejšie, ako odoberaním krvi zprsta (RYABTSEV, S. V. et al., 1999).Skladba vdychovaného vzduchu je totiž iná, ako vydychovaného aje odrazomzdravotného stavu pacienta (LUO, J. et al., 2012). Výdych obsahuje o4 – 5%menejkyslíkaao4–5%viacejCO2.Obsahujevšakajacetón,amoniak,metylalkohol,etanolai. Tieto látky umožňujú diagnostikovať aj iné ochorenia ako diabetesmellitus, napr.rakovinupľúc,žalúdočnévredy,oprítomnostiktorýchsvedčíamoniak(TIMMER,A.etal.,2005)ai.Oštandardnejdetekciialkoholuvkrviuvodičov,montérovainýchprofesiínetrebaistehovoriť.

Tabuľka2:Fyzikálnevlastnosti,zdrojeemisií,toxicitaaprahovélimitnéhodnotyenvironmentálneohrozujúcichplynov

Plyn Fyzikálnevlastnosti Zdrojeemisií Toxicita,enviro‐impakt

TLV

NO2 Červenkasto‐hnedýplynsdráždivýmzápachom.Tvoríplynnúkys.dusičnúatoxickéorganickénitráty

Všetkydruhyspaľovaniavdopraveapriemysle

Dráždeniepľúc,nižšiaodolnosťvočiinfekciámdýchaciehotraktu,koróziakovov,degradáciagumy,poškodeniestromovaúrody

3ppm

NO Nehorľavý,oxidujúciakorodujúciplyn

Vznikáspaľovaním Dráždioči,dýchaciecesty,cyanóza,vextrémnychprípadochsmrťvdôsledkupľúcnehoedému

25ppm

N2O Bezfarebnýplyn,sladkastýzápach

Vznikáštiepenímdusičnatýchhnojív,unikázoceánov

Skleníkovýefekt 50ppm

59

H2S Bezfarebnýtoxickýhorľavýplyn,zápachskazenýchvajec

Zdrojmisúropa,prírodnýplyn,vulkanicképlyny,horúcepramene.Vznikáajbakteriálnymrozkladomorganickýchlátokaodpadov.Tvoriahoajľudiaazvieratáapriemyselnéprevádzky

Poškodeniedýchacíchciest

10ppm

CO Bezfarebnýplynbezzápachu,chuti,nedráždivý

Produktneúplnéhospaľovaniabenzínu,dreva,uhliaatď.

Zabraňujeabsorpciikyslíkavkrvi,orgánypretozlyhávajú.

Tzv.tichýzabijak

50ppm

NH3 Bezfarebnýplynsostrýmzápachom

Vznikározkladomzvieraciehotrusu

Pľúcnyedém,dráždioči

25ppm

CH4 Bezfarebnýplynbezpachu,horľavý,ľahšíakovzduch

Vznikáaneróbnymtrávenímorganickýchlátok,palivopremotorysvnútornýmspaľovaním

Netoxický.

Skleníkovýplyn.

Prinahromadeníhrozívýbuchom

1000ppm

SO2 Neviditeľnýplynsodpornýmostrýmpachom.Tvoríkyselinusírovúai.

Vznikápriemyselnýmiaktivitamiaemisiamimotorovýchvozidiel

Dráždioči,dýchaciecesty,kašeľ,kráteniedychu,tlaknahrudi

5ppm

CO2 Plynbezfarbyazápachu

Vznikávotvorenomohni,produktspaľovania,dýchanímsakyslíkmenínaCO2avodu

Vytváranedostatokkyslíkaaasfixiáciualebosufokáciu.Hlavnýskleníkovýplyn

5000ppm

Zdroj:Wetkachun,K.etal.,2011

Tabuľka3:Základnáklasifikáciaprchavýchorganickýchlátok

Kategória Bodvaru[oC] Príklady

Veľmiprchavéorganickélátky

<0až50–100 propán,bután,metylchlorid

Prchavéorganickélátky 50–100až240–260 acetón,benzén,etanol,

60

formaldehyd,hexanol,chloroform,izopropylalkohol,toluén,

Poloprchavéorganickélátky

240–260až380–400 pesticídy,retardátoryohňa

Zdroj:EPA,USA,2015

61

4 ZRÝCHĽUJÚCISATECHNOLOGICKÝPOKROK

Technologický pokrok je zodpovedný za významnú časť ekonomického, ale ajsociálneho rozvoja spoločnosti vposledných dekádach, pričom technológie ajvsúčasnostiovplyvňujúnášživot.

Novétechnológiemajúduálnycharakter.Majúpotenciálriešiťmnožstvoproblémovcivilizácie, ale na druhej stranemôžu za istých okolností predstavovať aj hrozbudlhodobéhorozvoja.

Preto je aktuálnou úlohou zachytiť výzvy spojené stechnologickým pokrokomasmerovať trendy vprospech rozvoja spoločnosti. Jedným zperspektívnych oblastíspotenciálom uplatniteľnosti je napr. robotika, ktorá bude o.i. kreovať tvárbudúcehopriemyslu,aleajbežnéhoživotaasociálnychinterakcií.

4.ATechnologickýpokrok

Vštúdii SOER 2015 — The European environment — state and outlook 2015 (AcomprehensiveassessmentoftheEuropeanenvironment'sstate,trendsandprospects,in aglobal context), dostupnej na http://www.eea.europa.eu/soer#tab‐global‐megatrends sa vúvode posudzovania tohto trendu píše onebývalej rýchlostitechnologických zmien, najmä voblasti informatiky, komunikácie, nanoabiotechnológií. Tento pokrok sa hodnotí ako príležitosť na zníženie vplyvu ľudskejčinnosti na environment anádej na riešenie blížiacich sa problémov súvisiacichsvyčerpanímprírodnýchneobnoviteľnýchzdrojovprisúčasnomzlepšeníkvalityživota,pri stimulácii inovácií audržateľného rozvoja. Riziká aneistoty spojenéstechnologickými inováciamimožno eliminovať aplikáciou legislatívnych regulačnýchopatrení aprincípov predvídania hrozieb. Pri reštrukturalizácii inštitúcií, politickýchprístupov azlepšení komplexných vedomostí oenvironmente Európa bude schopnálepšie riadiť rizikové postupy pri podporovaní inovácií aprieniku nových technológií(toľkovoľnýprekladanglickejverziezvyššiecitovanejštúdie).

Totojeveľmioptimistickýprístup,ktorýzodpovedápohľaduskôrpolitikovnežvedcovnatakmervšetkyproblémy,ktorésavyskytujúnaakejkoľvekposudzovanejúrovniodjednotlivcovažpocelosvetovéjavy.Zrýchľujúcisatechnickýpokroksatotižzhľadiskaživotného prostredia prejavuje vpodstate bipolárne, pretože na jednej stranezabezpečuje zdroje nielen pre prežitie, t.j. prostú reprodukciu súčasného stavu, aleumožňuje zvyšovanie kvality života, vrátane investícií potrebných pre zachovanieaudržaniekvalityenvironmentu,nadruhejstranevýrazneprispieva,alebojedokoncaurčujúcim faktoromprinajmenejpredvapodstatné vplyvy týkajúce sa environmentu,atovyčerpávanieprírodnýchzdrojovaznečisťovanieprostredia.

62

4.A.1Hnaciesily

Za hnaciu silu technického pokroku možno pri úplnom abstrahovaní všetkýchsúvisiacich faktorov považovať snahu ozvýšenie kvality života na Zemi. Vtejtosúvislosti alena rozdiel od zdanlivo identickéhoparametra „životnáúroveň“, ktorá jedefinovaná pomerne presne, absentuje práve definícia pojmu „kvalita života“, ktorejzvýšenie možno odhadovať na základe rozličných údajov, ako sú výška príjmovobyvateľstva alebo priemerná spotreba na jednej strane, ale aj stav životnéhoprostredia, podiel voľného času a možnostijeho využitia alebo stupeň spokojnostiodhadovaný na základe štatistík vdotazníkových prieskumoch, atď. na strane druhej.Vskutočnostialekonkrétnejšou,asúčasneoveľavýznamnejšou,doistejmieryskrytousilou pre technický pokrok, je snaha firiem vytvárať maximálny možný zisk. Tusmerovaniekziskovostijevmnohýchprípadochvpriamomrozporespožiadavkaminaživotné prostredie.Ak spomenieme napríklad požiadavky na stavbu čističiekodpadovýchvôdalebovposlednomčase snahyoobmedzenieemisiíCO2.Všetky tietoinvestície vpodstate zvyšujú náklady výroby apre firmy, ktoré ich akceptujú,predstavujúzníženiekonkurencieschopnostivočivýrobcom,ktorísúschopnísatýmtopožiadavkámvyhnúť,čiužprelegislatíverozdielyvjednotlivýchkrajinách(akopríkladmožnouviesťČínu)aleboajakodôsledoknedodržiavaniaplatnýchzákonov.

4.A.2Trendy

Voblasti technologického pokroku je jednoznačným trendom maximálna podporainovácií. Zaviedol sa systém hodnotenia krajín EU, ado istej miery celého sveta, nazáklade tzv. indexu inovatívnosti. Samotný indexmá niektoré nie celkom jasné, resp.diskutabilné časti, ale podstatne väčším problémom je celková politika vlád vsmerezvyšovaniatohtoindexu.

Faktorom, ktorý výrazne ovplyvňuje technický rozvoj je nerovnomerné rozdeleniesvetového bohatstva. Podľa najnovšej štúdie GlobalWealth Report jedno percentonajbohatších ľudí na svete vlastní 48,2 percenta celkových aktív, zatiaľ čo zhľadiskamajetkuspodnápolovinasvetovejpopulácie(smajetkommenejako3650US$,pričomvtejtosume jezapočítanáajhodnota imania investovanéhodoobydlia)vlastnímenejako1%bohatstva.Tentopomersakaždoročnezvyšujevprospechbohatých.Zhľadiskaspotreby anárokov, zktorých možno odvodiť aj spotrebu surovín atvorbu odpadu,možnopredpokladaťprejednoduchosť,žepomerjepribližnetakýistý,ikeďzhľadiskanegatívneho dopadu na životné prostredie by som sa prikláňal skôr k eštevyššiemupodielutohospomenutého1%bohatejvrstvy.Technickýrozvojzameranýnavýrobusaprispôsobuje svojimi výstupmi samozrejme predovšetkým požiadavkám solventnýchzákazníkov,ktorísúschopníabsorbovaťvýrobu,vrátaneperspektívnenedostatkovýchkomodít,najmäčosatýkaenergie.

Nádejevtejtosituáciisakladúnajmädourýchlenéhovedeckéhopokroku.Deklarujesavýraznápodporavedy,alevýsledkynajmävEUniesúadekvátne.Príčinamôžespočívaťvnadmernom lobizme zameranom na získavanie grantov, ajednak vnedostatočnepremyslenom poskytovaní prostriedkov. Napríklad vprograme Horizon 2020 saplánuje vydať 80 miliárd EUR vobdobí 2014 – 2020 na programy financovanézprostriedkov EU s deklarovanýmcieľom dosiahnuť vedeckú excelentnosť avedúce

63

postavenie vpriemysle, pri riešení sociálnych otázok ako potravinová bezpečnosť,klimatické zmeny aefektivita pri využívaní zdrojov. Toto sa ale zatiaľ vo svetleminulých rámcových programov javí ako ťažko dosiahnuteľný cieľ, ak sa vedúcepostavenie definuje ako predstihnutie úrovne USA. Vtejto súvislosti je zarážajúcirozdiel vdistribúcii vynaloženýchprostriedkovnavýskumzverejných zdrojovvEUaUSA,prezentovanývTabuľke4,kdejeuvedenápreporovnanieajČína.

Tabuľka4:PodielprostriedkovzverejnýchzdrojovvynaloženýnavýskumvEU,USAaČíne

EU USA Čína

Demonstration 6 48 57

Aplikovanývýskum 2 28 32

Základnývýskum 92 24 11

Zdroj:http://youtu.be/oy_wxg5‐nyY

Rozdiely sú obrovské. Pritom údaje zUSA aČíny sú porovnateľné, sprihliadnutím nafakt,žesamozrejmevzhľadomnaúroveňvýskumujepodielzákladnéhovýskumuvUSApribližne dvojnásobný. Znamená to, že vlastne za prostriedky zEU sa robí výskum,ktorý sabuďvôbecnevyužijevpraxi, alebo sadokoncaaplikujevUSAaČíne.ZtohtopohľaduvysokýpodielčínskychinvestíciívoblastiDemonstrationmôženaznačovať,žeEU bude mať problémy nielen vyrovnať sa USA, ale môže byť vblízkej budúcnostipredstihnutápráveČínou.Súčasne,napriekokázalejdeklarovanej(doznačnejmieryajreálnej, čo sa týka objemu financií) podpore vedy vEU, vskutočnosti nie súzabezpečené ani niektoré podmienky, ktoré vUSA ale aj viných krajinách sveta saponímajú ako samozrejmosť. Napríklad Graceperiod pri publikovaní vedeckýchvýsledkov, čo je doba, počas ktorejmožno patentovať výsledok ivprípade ak bol užzverejnený vpublikácii. VEU zatiaľ stále platí, že publikovanie vedeckého výsledkuznemožňujenáslednépodaniepatentovejprihlášky.Tentostavjednoznačnedemotivujevedcovnajmäzakademickejsférykpodávaniupatentovýchprihlášok.

Negatívnym úkazom je rétorika na najvyšších miestach. Vo všeobecnosti politici prihodnotení akejkoľvek situácie opakovane zdôrazňujú, čo sa zlepšilo ačo sa zlepšuje,atakmer sa nehovorí otom, čo sa naopak zhoršuje amôže vyústiť dokonkrétnychhrozieb,ktorésaprejaviavbudúcnosti.Popriskutočnosti,žepohľadpolitikovsakončína konci volebného obdobia, prípadne ešte ojedno obdobie ďalej, typickým jenekonkrétne vágne pomenovanie hrozieb, apokiaľ možno zľahčovanie rizík, aleboprinajmenej zbavovanie sa zodpovednosti za riešenie. Je dosť pravdepodobné, že priodborných diskusiách mimo pohľadu verejnosti sa decízna sféra rizikami zaoberá

64

konkrétnejšie, ale tým, že ichnedostatočne zdôrazňuje,budí vobčanochdojem, že tieriziká,akvôbecexistujú,niesúprílišakútne.

4.A.3Implikácie

Hodnotenieúčinkutechnológiínaživotnéprostredie

Univerzálna,pomerneobjektívnametódaprestanoveniedopadurozličnýchčinnostínaživotné prostredie je tzv. LCA, vanglickom origináleLifeCycleAssessment. Metódaumožňuje kvantitatívne vyhodnotenie vplyvu konkrétneho materiálu, výrobku,technológie na určitý vopred zvolený parameter charakterizujúci stav životnéhoprostredia. Parametrom môže byť napríklad bilancia CO2, spotreba energie, zmenakoncentrácie znečisťujúcich látok vo vode apodobne. Princípom, vyjadrenýmslovami„životnýcyklus“(LifeCycle)je,žesahodnotiazmenyzvolenéhoparametrapočasceléhocyklu používania výrobku, to znamená od získania suroviny, cez samotnú výrobu,environmentálne pôsobenie počas používani anapokon vplyv pri likvidácii výrobkuresp. materiálu. Tento postup umožňuje porovnať ekologický vplyv zameniteľnýchvýrobkov,materiálov,technológiíalebopostupovavybraťnajvhodnejší,ktorýnajmenejpoškodzuježivotnéprostredie.Bežné jehodnotenienapríkladobalovzoskla,papiera,plastov aďalších materiálov pre použitie na balenie nápojov, alebo porovnaniespôsobovlikvidáciekonkrétnehoodpadurecykláciou,spaľovaním,aleboskládkovaním.Získané výsledky umožnia výber najvhodnejšej alternatívy, platnej pre danú lokalituaobdobie,samozrejme,prisubjektívnomvýberezvolenéhoparametra(parametrov).

Optimistickénázorysaspoliehajúnatechnickýpokrok,ktorýbymoholniektoréhrozby odvrátiť a účinokiných podstatne znížiť.Mohol by, keby sa ľudstvo dokázalosprávaťkoordinovaneadisciplinovane.Nestabilitazhľadiskasprávaniasajednotlivcov,ale aj národov ako celkov je vsúčasnosti snáď najväčšou hrozbou zhľadiska prežitiaľudstva.Ikeďpravdepodobneneprídeknáhlejapokaplypse,ktorávkrátkejdobeurobíZemneobývateľnou,prezachovanieživotnéhoprostrediajenevyhnutnýkoordinovanýpostupvglobálnom,celosvetovomrozsahu.

Tu prichádzame kvýznamnej požiadavke pre ochranu životného prostredia.Vzhľadom na celosvetový charakter znečisťovania zakéhokoľvek zdroja, ikeďgeograficky presne lokalizovaného, nie je možné zabrániť znečisteniu v krajinách, ajkebyteoretickyneprodukovaližiadnyodpad,aksaichsusedianebudúsprávaťrovnako.Samozrejme,jejasné,žedôkladnáochranaživotnéhoprostrediapredznečistenímjevoväčšine prípadov ekonomicky pomerne nákladná. Krajiny, ktoré uprednostňujúekonomický rast pred životným prostredím, sa dostávajú do konkurenčnej výhodyoproti krajinám, ktorémajú snahu aspoň čiastočne investovať do ochrany životnéhoprostredia.ČítankovýmpríkladomsúdiskusieoznižovaníemisiíCO2,keďviaceríveľkíproducenti emisií neboli ochotní sa pripojiť do programu znižovania emisií, ďalšiekrajiny opakovane zjemňovali limity, presadilo sa obchodovanie skvótami emisií (čoaspoňčiastočnepriniesloprostriedkypreekonomickyslabšiekrajiny,zktorýchčasťsamožno použila na ekologické projekty) anapokon sa celý program oneskoril do tejmiery,žeprocesvplyvuCO2naklímuje,zdása,užnezvratný.

65

4.A.4.1Rizikáaodpovede

Riziká vyplývajú zkomplexnosti problému, kde vkaždom posudzovanom prípadevystupujemnožstvofaktorov,pričomsúvislostimedziniminiesúzrejméačastoaniniesúposudzované,nehovoriaconedostatkuhoci len semikvantitatívnychúdajov. Ztohovyplývaneúplnosťinformácií,oktorébysmesamohliopieraťpriodhadochbudúcehovývoja, nejednoznačnosť vinterpretácii itých faktov, ktoré sú známe anejednotnéposudzovanie vonkajších faktorov, ktoré pôsobia na zmeny anaopak sú týmitozmenamiovplyvňované.

Ztextuuvedenéhovniektorých zpredošlých častímožnovyčítaťnáznakyproblémov,ku ktorým vedie rýchly technický rozvoj. Počet inovácií prakticky neumožňujedetailnejšiemonitorovanie jednotlivýchaktivítnezávislým,dostatočnekompetentnýmkontrolným dohľadom asamotné hodnotenie vedľajších efektov zavedenej technickejzmenyjeplneponechanénaexistujúcu legislatívuanazodpovednosťpríslušnej firmytútolegislatívuplnedodržiavať.Vtomtokontexte,poprvé,existujúcalegislatívamôže,ale aj nemusí dostatočne zohľadniť všetky riziká, ktoré konkrétna inovácia prináša.Tentonázornajlepšiedokumentujerozdielnosťlegislatívnychpožiadaviekvrozličnýchkrajinách, ktorá je vmnohých prípadoch zásadná. Po druhé, ak absentuje dostatočneúčinný mechanizmus, zabezpečujúci aspoň čiastočnú kontrolu firiem, posúdenienežiaducich vedľajších účinkov si vykonávajú aplikátori sami. Je pochopiteľné, že ichprístup je ovplyvnený snahou ozavedenie danej inovácie, ktorá prináša vyššie zisky,aprípadnémožnévedľajšieefektysabuďvôbecneskúmajú,alebobagatelizujú.Dnesjevmasovompoužívanímnožstvoproduktov,oktorýchvplyvenaenvironmentviemelenveľmimálo.Napríkladpoľnohospodárskevýrobkyzgenetickymodifikovaných rastlín(nedávno saobjavila informáciaovplyveGMOvpoľnohospodárstvenaúbytokvčiel),podozrenia na karcinogénne efekty niektorých nanočastíc (ako napríklad uhlíkovénanorúrky,podobnásituáciabolasazbestom,oktoromsaažpodlhodobompoužívanívstavebníctve dokázal jednoznačný vplyv na rakovinu pľúc), plošné používanieantibiotík,ktoréviedlokvytvoreniurezistentnýchkmeňovbaktérií,alebovposlednomčase povinné (!!) zavádzanie úsporných žiaroviek sobsahom ortuti vmnožstveschopnom pri náhodnom úniku pri rozbití spôsobiť až otravu so smrteľnýminásledkami.

Vzhľadom na tlak vytváraný vonkajšími faktormi nie je dostatok času na posúdenieaspoň najvýznamnejších rizík, sktorými je spojené zavádzanie niektorých inovácií.Tento tlak savytvára jednakvdôsledku snahy firiemdosahovať čonajvyšší zisk, čižezavádzať ziskové inovácie včo najkratšom čase, ale aj vdôsledku potreby riešiťproblémyaťažkosti,ktorésaužprejavili,aktorýmijepotrebnésazaoberaťokamžite.

Ešte dôležitejšie je, aby sa dostatočne preštudovali vedľajšie dlhodobé účinkynovýchpostupovzhľadiskazdraviaavšeobecneekológie.

Riziká a návrhymožných riešení možno rozdeliť podľa veľkosti územia, ktorého sadotýkajú,respektívepodľapočetnostidotknutejskupinyobyvateľstvanasledovne:

Celosvetové

Nižšie sú načrtnuté úvahy na tému problémov ariešení zhľadiska svetového. Ztohtopohľadu treba definovať globálne hrozby pre životné prostredie, posúdiť ich

66

naliehavosť aodhadnúť časový rámec. Tu by sa mal posudzovať vplyv technickéhorozvojanafaktoryakoglobálneotepľovanie,zásobyneobnoviteľnýchzdrojov,prognózaspotrebyvodyapod.Trebaprognózovať,čipredanýfaktorexistujebod,kedyjezmenanevratná,aakáno,kedyasitentostavnastane.

Čo sa týka riešení, tu prakticky nevidímmožnosť dospieť kpotrebným dohodám nacelosvetovej báze. Pri politických rokovaniach neexistuje možnosť ktoréhokoľvekzkľúčových hráčov donútiť kpristúpeniu na určitý záchranný scenár, čo smeopakovane jasne videli vnedávnejminulosti pri rokovaniach oznižovaní emisií oxiduuhličitého. Druhou, ikeď menšou prekážkou, je veľmi ťažká kontrola vzaostalýchoblastiach,ktorésúroztrúsenépocelomsveteačastoťažkoprístupné.

Technologický pokrok bymal aajmohol významne prispieť kzabezpečeniu dostatkupotravín pre rastúci počet obyvateľov Zeme. Tento stav ale treba dosiahnuťintenzifikáciouvýrobypotravín,vrátanehľadanianovýchzdrojov,najmävmori.Hovorísanapríkladoriasach,aleiinýchdosiaľopomínanýchmožnostiach.OdhadyúnosnéhopočtuobyvateľovZemezhľadiskapotrebypotravínsapohybujúokolo20miliárd.Jealenevyhnutné rýchlosť rastu populácie spomaliť, pretože aj napriek zrýchľovaniutechnickéhorozvojanebudemožnétentopočetnasýtiťprisúčasnomtrendezvyšovaniapopulácie, ak nechceme ísť cestou extenzívneho rozvoja. Extenzívny rozvoj jejednoznačnecestadoslepejuličky,pretožeprizáberepôdynadorábaniepotravínbudechýbaťpôdanaďalšieaktivity,napríkladajnavýrobubiopalív,ktorésú,zdása,jedinou,alebo prinajmenej vdohľadnom čase najreálnejšou alternatívou pre zabezpečeniedostatkuenergie,aksanebudemespoliehaťnajadro,ktoréjepovažovanézaniecelkombezpečné sprihliadnutím na vysoké riziko pri možných, hoci veľmi zriedkavýchhaváriách, akoajnaurčiténedoriešenéproblémysodstraňovanímvyhoretéhopaliva,nehovoriacomožnostiteroristickýchútokov.

VrámciEU

VrámciEUjenutnéurobiťpodobnéodhady,akobolouvedenéprecelosvetovýrámec.Vtomto prípade sú možnosti regulácií oveľa vyššie, môžeme veľmi dobre narábaťsdomácimi zdrojmi surovín (ktorých zásoby sú však, žiaľ, nedostatočné), môžemeprakticky vľubovoľnom rozsahu zaviesť ochranu pôdy alesov, a do značnejmiery ajvody. Sami nie sme schopní výraznejšie ovplyvniť zhľadiska opatrení zavedených nanašom území kvalitu ovzdušia, čo sa týka obsahu skleníkových plynov, celkový stavspôsobený globálnym otepľovaním, anidosiahnutie kritického znečistenia oceánov akonečnézlikvidovaniedažďovýchpralesov.Snahaprispieťaspoňmarginálnoumieroukriešeniu týchto otázok by mohla viesť kzníženiu ekonomickej sily, ktoré byznamenalo menej prostriedkov na riešenie ekologických problémov, ktoré môžemeovplyvniťvpodstatnejmiere.

Významnéproblémymožnoočakávaťprizabezpečovanísurovín.Svetováprodukciamávmnohýchkľúčovýchprípadochmonopolný charakter v tomzmysle, že jednakrajina(častoČína)kontrolujeglobálny trh.Očakávasa,žecelkovýdopytpomateriálochakoniób,gáliumaďalšiekovyvzácnychzemínbuderásťoviacnež8%ročnevnajbližších5– 10 rokoch pričom mnohé progresívne technológie závisia od dostupnosti týchtosurovín (napríklad fotoelektrické články, veterné turbíny, alebo automobily na

67

hybridný, alebo elektrický pohon). Toto môže významne, vtomto prípade negatívne,vplývať na technický rozvoj voblastiach dôležitých aj pre envirnment, ale najmävprogresívnychtechnológiáchnapríkladvoblastirobotiky.

Slovensko

Vrámci Slovenska musíme odhady, urobené pre EU, spresniť na naše územieatechnickýrozvojzameraťnaidentifikovanéoblasti.Podstatnýmopatrením,sktorýmtreba začať prakticky okamžite, je vybudovať fungujúcu legislatívu, prispôsobenúsituácii očakávanej vblízkej budúcnosti. Súčasne treba zintenzívniť pôsobenie naobyvateľov, aby si uvedomovali riziká, pochopili vážnosť situácie adlhodobosťimplikovaných alebo pripravovaných opatrení, atieto vo veľkej miere podporili.Ktomuto cieľu musí mať decízna sféra dostatok jednoznačných presvedčivýchargumentov, ktoré jasne popíšu súčasný stav, alternatívne cesty ďalšieho vývojavblízkejivzdialenejšejbudúcnostianačrtnúreálneauveriteľnémožnostipozitívnehoriešenia,dosiahnuteľnéhovčasovomhorizontepredpokladanejočakávanejzmeny.

Natomtozákladejepotrebnétiežokamžitezačaťhľadaťriešeniajednotlivýchsituáciívyvíjanímpotrebnýchtechnológií.Riešeniabymalibyťalternatívne,zameniteľné,abybolamožnosťoptimalizovaťpostupyajprizmenesituácie,aleboneočakávanomvývoji.Nižšie rozoberieme niektoré základné komodity zpozície Slovenska, ale vniektorýchprípadochpripojímeajširšípohľad,umožňujúcizameraťsanasúvislosti.

4.1.4.2Riešenia

Celosvetové

Zcelosvetového hľadiska nevidím najmenšiu možnosť dosiahnuť koordinovanédlhodobé kroky svetových lídrov kprinajmenej stabilizovaniu prípadne postupnémuzlepšovaniu environmentu vo svete. Dôvodom je jednak odlišný postoj ku kľúčovýmotázkam najmä čo sa týka environmentu a ekonomiky, neúmerné nadraďovanievlastného záujmu štátunad celosvetovýmipotrebami,ďalej vonkajšie riziká súvisiacenajmä sterorizmom ahrozby z pravdepodobného prekročenia kritického boduvniektorýchfaktoroch,kedysauždanýtrendnedázvrátiť.

Aby sme aspoň poznali, čo nás čaká, je nevyhnutné urobiť realistické odhady limitovrastupopulácieavyčerpávaniazdrojov,asúčasnenačrtnúťsituácieariešeniaprestav,keďdôjdeknasýteniu.Tietoscenáresúbezpochybyurobenévdesiatkachalternatív,alenezdása,žebysanejakovýznamnejšiebralidoúvahypriglobálnomrozhodovaní.

Vprvom rade treba dohliadnuť, aby sa ireverzibilne nezničili základné zdrojeobnoviteľnýchsurovín.Ktýmtomožnozaradiť(bezurčeniaporadiadôležitosti)

poľnohospodárskupôdu

lesy(predovšetkýmdažďovépralesy,ktorésúnajviacohrozené)

pitnúvoduavodupreenergetiku,potravinyabiotopy

obývateľnosťmorskejvodypreživočíchy

68

VrámciEU

Vrámci EU by samali urobiť podobné odhady ako sú popísané pre svet. Mali by savýraznejšie šetriť zdroje, predovšetkým nereverzibilné napríklad podporovanímrecyklácie, vrátane systematického výskumu anásledných aplikácií nových spôsobovrecyklácií.Znichakopríkladymožnouviesť skvapalňovanieplastovscieľomzískaniauhľovodíkovýchpalív(ikeďvtomtoprípadeideoďalšiuprodukciuoxiduuhličitého),alebo zvýšenie používania biodegradovateľných plastov, ktoré saväčšinou vyrábajúzobnoviteľných zdrojov, apo ukončení doby životaich možno použiť ako hnojivovpoľnohospodárstve. Ako najúčinnejší spôsob „recyklácie“ (i keď v tomto prípadevprenesenomslovazmysle)bymohlobyťvyvinutietechnológiíumožňujúcichvýrobupalívaleboiplastovpriamosyntézouzoxiduuhličitého.

Druhou,zčasovéhohľadiskarýchlejšouikeďmenejúčinnoucestoujezvýšeniepodieluopravovaných aznovupoužívaných výrobkov. Na rozdiel od ešte nedávnej minulostidnes je všeobecným trendom buď rovno kúpiť nový výrobok, alebo vprípade oprávtietovykonávaťvýmenoucelýchčastí.Tentospôsob jednakprispievakzvýšeniuHDP,jednak jeprospešnýajpre firmy,keďopravysúrýchleacenyprispievajúkpozitívnejekonomickej bilancii. Bolo by ale dobré podporovať technológie, ktoré vychádzajúzopráv používaných výrobkov, avprvom rade legislatívne zamedziť aplikácii tzv.„kazítok“, ktoré cielene a programovane znehodnocujú výrobky krátko po vypršanízáručnejdoby.

VrámciSlovenska,prípadneV4

Jenevyhnutné zabezpečiť vymožiteľnosťprávavoveľaväčšejmiere akovsúčasnosti.Situáciuvoblastiživotnéhoprostrediatrebapokladaťzakritickú,možnonievzhľadomna súčasný, momentálny stav, ale sprihliadnutím ktomu, že srelatívne vysokoupravdepodobnosťousablížimekbodu,kedyakékoľvekopatrenianedokážuužsituáciuzvrátiť, alebo prinajlepšom budú mimoriadne nákladné apovedú k výraznémuzhoršeniu životnej úrovne aj kvality života na zemi. Vtakom prípade bude asinevyhnutnézabezpečiťlegislatívnedodržiavanienevyhnutnýchpravidielnapríkladprelimitovanie spotreby vody, znečistenie ovzdušia apod., ato bez ohľadu napríklad naprincípy demokracie, umožňujúce využívať súkromné vlastníctvo bez zásahov štátu.Opäť zdôrazňujem, že na takúto situáciu sa treba zodpovedne pripraviť predvídanímmožných situácií, zavedením príslušnej legislatívy, ale aj umožnením adaptácieobyvateľstva na nový stav jednak pochopením nevyhnutnosti opatrení, ajednak ajurčitou dobou nábehu. Príklad podobnosti so situáciou sdodržiavaním predpisovvcestnej premávke možno použiť aj pre tento prípad. Vytipovaním určitých typovpriestupkovaichdôsledným(nielennárazovým)postihombysaoverilo,doakejmieryje represia účinná, do akejmiery je polícia schopná postihovať konkrétne priestupkyplošne bez ohľadu na postavenie páchateľa, atiež by si obyvateľstvo začalo pomalyzvykaťnastav,keďniejemožnésasprávaťmimonoriembezpostihu.

69

Zameranénajednotlivcov

Zdá sa, že jednotlivci môžu len veľmi málo prispieť kzlepšeniu situácie. Vkaždomprípade naivná predstava, že môžeme vplývať na politikov hrozbou, že ich vďalšíchvoľbách nezvolíme, sa ukázala ako takmer neúčinná. Na druhej strane sústavný tlakjednotlivcov by mohol ovplyvniť správanie sa konkrétnych firiem, prinajmenej nalokálnej úrovni.Nie nejakými demonštráciami spojenými svykrikovanímpred sídlomfirmy, ale plošným dlhodobým ignorovaním dotyčnej firmy. Toto by sa dalo, ikeďsťažkosťami, ale predsa pri dobrej organizácii zvládnuť. Ak by danej firme behomkrátkej doby klesol obrat povedzme o30% je dosť pravdepodobné, že by nakoniecakceptovalaaspoňkompromisnériešenie.Jealejasné,žetakétoniečobysadalopoužiťlenvýnimočne, jednakpresamotnúnáročnosťorganizácie,a jednakpreto,žetaktobybolo možné ovplyvňovať len veľmi malý počet firiem, ak by akcia mala byťdlhodobejšia.Napokonajochotaobyvateľovpridaťsabymuselabyťdostatočnevysokáadlhodobá,abysadosiaholžiadanývýsledok.

Záver

Čo sa týka technického pokroku, vychádzam zmyšlienky, že ekonomický rozvoj budezrejme treba trocha spomaliť. Tento názor som do istej miery rozvinul vpredošlomtextesdovetkom,žeekonomickýrozvojnemôževsúčasnýchpodmienkachpokračovaťdonekonečna. Srastom ekonomiky priamo súvisí aj technický rozvoj. Pod jehospomalením nemyslím obmedzenie vedeckého výskumu, inovácií aaplikácií, alevytvorenie systému, v ktorom sa ponechá dostatok priestoru na overenie dôsledkovakejkoľvek zmeny technológií, najmä ak sa plánujú aplikovať vmasovom meradle.Treba si uvedomiť, že aj keď sapriamedôsledkynovýchpostupovatechnológií javiaakoinertné,existujemnožstvonepriamychväzieb,ktorýchkomplexnosťjeveľmiťažkéa niekedy nemožné presnejšie prognózovať. Preto zásadné zmeny by sa nemali diaťurýchleneaceloplošne,aleichdopadjepotrebnétestovaťdlhodobejšievrozsahu,ktorýpri akomkoľvek vývoji nenaruší ireverzibilne celý ekosystém. Ztohto hľadiska jevýhodnejšie zavádzať alternatívne viacero konkurenčných technológií srôznymprincípom, ktoré riešia ten istý problém, než zamerať sa na jeden spôsob aostatnéeliminovať.

Vsúvislosti sekonomickým rozvojom sa treba zamerať na vedcov, aaj vmenejvyvinutýchoblastiachzabezpečiť,abyišloviacdobrýchnápadovdopraxe.Nevyhnutnéale je,abynovinkybolidostatočneoverené.Pretotrebasústavnezlepšovaťkontrolnúčinnosť, zlepšením analytických a diagnostických metód, používať na vysokej úrovnimodelovanie vplyvov, zlepšiť metódu LCA scieľom zvýšiť objektívnosť apotlačiťsubjektívnyfaktor.

Je potrebné vyvinúť snahu, aby sa dobré aoverené inovácie dostali do aplikácií bezzbytočnýchprieťahov,nadruhejstraneinovácie,ktoréniesúdostatočneoverenéaichaplikácie,bymohliznamenaťzvýšenériziko,bybolipozdržané.Pripodporeinováciíbysamalodôslednerozlišovať,čidanáinovácia jepotrebnáaprinesiedeklarovanýefektbezvedľajších,nespomínaných,účinkov.Samozrejme, toto jemožnédosiahnuť lendourčitej miery, za predpokladu, že kontrola nebude čisto byrokratická, budú do nejzapojení odborníci, navyše bez vedľajších záujmov opodporenie určitých projektov

70

anaopak oeliminovanie konkurenčných návrhov. Takýmto spôsobom by sa pomerneobjektívnedospelokspomaleniuexplozívnerastúcehopočtu technologickýchzmien, ikeď zhoreuvedeného len náznakového výpočtu potrebných opatrení je zrejmé, žetakýtosystémnaSlovenskutakmernemášancuvblízkejbudúcnostiuspieť.

4.BRobotika

4.B.1Hnaciesily

Vsúčasnejdobe sú technologické zmenykatalyzovanénajmäglobálnoukonkurenciouvrámci jednotlivých odvetví asektorov. Vďaka globalizácii a voľnému trhuumožňujúcemu sminimálnymi bariérami presúvať kapitál došlo k zníženiu bariérvstupunovýchhráčovnarôznetrhy,aleajvznikunovýchšpecifickýchtrhov.Vdôsledkutoho došlo knárastu konkurencie vrámci prakticky všetkých odvetví, atýmkzrýchleniutechnologickýchzmien.Vysokákonkurenciavplývanasprávaniepodnikovacelkové skracovanie životných cyklov produktov. Zvýraznili sa efekty kreatívnejdeštrukcie, ktorá vplýva na tvár prakticky všetkých odvetví čeliacim vzrastajúcejkonkurenciirealizáciouajpro‐inovačnýchaktivít.

Významnou časťou jednakeurópskej, ale aj slovenskej ekonomiky jepriemysel, ktorývytvára značnú priamu, ale aj nepriamu zamestnanosť aje zodpovedný za významnúčasť rastuHDP.Priemysel stojí predbránamiďalšej priemyselnej revolúcie (Industry4.0), ktorá vnajbližších rokoch zmení jeho tvár. Štvrtá priemyselná revolúcia umožníuplatnenieprincípovkreatívnejdeštrukcievpodnikoch,príp. celýchodvetviach,ktorénebudú schopné čeliť výzvam spojených sIndustry 4.0. Významnou súčasťounadchádzajúcej priemyselnej revolúcie bude automatizácia, robotika adigitálnetechnológie.

Druhýmpodstatnýmdeterminantom technologických zmien sú aktivity vlád, ktoré sasnažia reagovať najčastejšie na aktuálne, ale videálnom prípade na hroziace napr.spoločenskéčienvironmentálnevýzvyahrozby.Príkladomreakciínaenvironmentálnevýzvysúsnahyozníženieemisiískleníkovýchplynov,napr.prostredníctvompodporyrozvoja CCS technológií, SmartGrid sietí či elektromobility, príp. celkové zvýšenieenergetickejefektívnostiapodporyalternatívnychzdrojovenergie.

Vsúčasnej dobe sa začína intenzívne diskutovať ostarnutí populácie, aztohovyplývajúcichmožnýchdôsledkov,ktorémôžemeočakávaťvnajbližšíchdesaťročiach.Práve starnutie obyvateľstva si bude vyžadovať jednak zmeny spoločenské, ale ajtechnologické. Rôzne odvetvia majú rôzny potenciál prispieť prostredníctvomtechnologických zmien kriešeniu jednotlivých otázok spojených so starnutímobyvateľstva.Jednýmzperspektívnychodvetvíjerobotika.

Zhľadiska globálnych politických posunov sa vposledných rokoch zvýrazňujú otázkybezpečnosti obyvateľstva zdôvodu zvyšujúcich sa teroristických hrozieb.Bezpečnostnou výzvou je aj zapojenie Slovenska do globálnych aktivít OSN i NATOparticipáciounamierovýchmisiách(Golandskévýšiny,Afganistan,etc.),aleajkonceptnekonvenčnej vojny (nelineárna vojna) ajej možné implementácie vhraničnýchteritóriách Slovenska, EÚ aNATO. Komplexné robotické obranné systémy majú

71

potenciál zvýšiť obranné spôsobilosti armády Slovenskej republiky ajej strategickýchspojencov.

Rámček3:Robotickýpriemysel

Roboty môžu byť rozdelené na priemyselné (stacionárne) aservisné (mobilné).Priemyselné roboty našli uplatnenie vrôznych odvetviach ako napr. automobilovýpriemysel, farmaceutický priemysel, elektrotechnický priemysel. Servisné roboty sarozdeľujúpodľapoužitianaprofesionálne(napr.obrana,logistika,podvodnésystémy)aosobné(napr.kosačky,domácazdravotnáasistencia,rehabilitačnézariadenia).

4.B.2.Trendy

Robotika sa začala rozvíjať v60. rokoch 20. storočia apostupne našla cestu preuplatnenie vširokej plejáde aplikácií. Vznik robotiky ajej rozvoj je spojený spriemyselnou robotikou. Následne došlo krozvoju servisnej robotiky, ktorá rozšírilaaplikačnéportfóliorobotickýchsystémovvďakaponukenovýchproduktovaotvoreniunovýchtrhov.

Robotický trh vposledných dekádach rástol postupne, pričom kvýraznému oživeniudošlo po roku 2009. Prognózuje sa ďalší intenzívny rozvoj priemyselnej, ale najmäservisnej robotiky vrokoch 2014‐2020, pričom priemyselná robotika by mala rásťo6,2%aservisnáažo21,5%ročne(Graf11).

Graf11:Globálnytrhpriemyselnýchaservisnýchrobotov(mld.USD)

0

20

40

60

80

100

120

2007 2009 2013 2015 2016 2018

Celkovo

Servisné roboty

Priemyselné roboty

Zdroj:RoboticsBusinessReview,2015

72

Vsúčasnostijezhľadiskadopytudominantnáservisnárobotika,vrámciktorejsútržbyniekoľkokrátvyššievporovnanísrobotikoupriemyselnou.Celkovobolovroku2013predanýchcca.4miliónyservisnýchrobotov,čopredstavuje28%medziročnýrast.Preporovnanie, globálny rast predaja priemyselných robotov dosahoval vrokoch 2008‐2013len9,5%(WorldRobotics,2014).

Priemyselnárobotikajenaviazanánarastarozvojinýchpriemyselnýchodvetví,najmäautomobilovéhopriemyslu(skoro40%všetkýchdodávok).Dopytposervisnejrobotikeje tak priamo ovplyvňovaný očakávaniami aperspektívami rozvoja jednotlivýchodvetví.

Priemyselné roboty našli uplatnenie najmä vrámci automobilového priemyslu, ale ajvmnohých iných odvetviach ako napr. elektrotechnickom, chemickom, plastikárskomapotravinárskom.

Zhľadiskageografickéhočleneniajenajrýchlejšierastúcim,aleajnajväčšímtrhomÁzia,najmäČína.EurópaaAmerikasúvporovnanísázijskýmitrhmipomalšierastúcetrhy,najmäzdôvoduvyššej saturáciepotriebpodnikov zminulýchobdobí.Vroku2013až70%globálnehodopytubolozUSA,Nemecka,JužnejKórei,JaponskaaČíny,pričomaž20%dodávoksmerovalodoČíny,ktorásatakstalanajrýchlejšierastúcimanajväčšímtrhom. Uvedené trendy automatizácie arobotizácie zásadným spôsobom zmeniakonkurencieschopnosť čínskych podnikov. Ročná miera rastu dodávok do Európyvrokoch2008‐2013dosiahla4,5%,pričomnemeckýtrhrástolmedziročneocca.4%.

Zhľadiska priemyselného členenia je najväčším trhom priemyselných robotovautomobilový priemysel, ktorý je zhľadiska dopytu vrastovej fáze, ktorá korelujescelkovým cyklom odvetvia. Dodávky do odvetvia vroku 2013 dosiahli skoro 70000inštalácií. Automobilový priemysel je nasledovaný elektrotechnickýmakovospracujúcimpriemyslom(Graf12).

Graf12:Robotyvpriemysle

0 10000 20000 30000 40000 50000 60000 70000 80000

Automobilový priemysel

Elektrotechnický priemysel

Kovospracujúci priemysel

2013

2012

2011

Zdroj:WorldRobotics2014

4.B.3Implikácie

Celosvetový rast trhu robotiky je aktuálne saturovaný globálnymi hráčmi, ktorí súetablovaní na štandardných trhoch. Slovenská robotika vuvedenom kontexte

73

avzhľadom na svoje vývojové štádiá aaktuálnu ekonomickú silu nemá dostatokprostriedkovnavýznamnejšiepresadeniesanaglobálnychtrhoch.Slovenskárobotikavšakvmnohýchprípadochna sebaprevzaladôležitúúlohusystémových integrátorovsobsluhou najmä lokálnych trhov. Súčasné nastavenie však neumožňuje väčšiepresadenie slovenských firiem vglobálnom kontexte. Napriek tomu aj tieto podnikymajúpríležitostirozvoja.Výnimkypotvrdzujúpravidloaspoločnostiakonapr.MatadorčiMicroStep sapresadiliprakticky celosvetovo.Výzvouaj vichprípadevšakostávajúnové perspektívne trhy ako je napríklad rýchlo sa rozvíjajúci čínsky trh sobrovskouabsorbčnoukapacitou.

Slovenskýpriemyseldlhodobointenzívneinvestujedovlastnejtechnologickejobnovy.

Presadenie konceptu Industry 4.0 vpodmienkach Slovenska je výraznou biznispríležitosťou, pričom môže dôjsť kzrýchleniu ekonomického rozvoja, zvýšeniuefektívnosti, pridanej hodnoty, ale aj celkovej konkurencieschopnosti slovenskéhopriemyslu.

Podnikypôsobiacevoblastiautomatizáciearobotiky,aleajdigitálnychtechnológiítakmajú príležitosť implementovať nové technologické koncepty vpodmienkachSlovenska. Vzhľadom na existenciu jednotného trhu vrámci EÚ, ale aj globálnemožnosti, je možné zápasiť oetablovanie riešení aj vpodnikochmimo teritoriálnehoúzemiaSR,resp.EÚ.Podľapredpokladovcelkovéinvestíciedoeurópskehopriemysluvrámci štvrtej priemyselnej revolúcie môžu dosiahnuť až 140 miliárd EUR ročne.VsamotnomNemeckusapredpokladá,žeinvestíciedosiahnuaž40miliárdEURročne.Tovytváradostatočnýpriestorpreaktivityajslovenskýchpodnikov,atoajvspoluprácisdomácimivedecko‐výskumnýmiorganizáciami.

Nové výzvy vytvárajú nové príležitosti. Veľkou výzvou zhľadiska technologickéhorozvoja je starnutie obyvateľstva. Pre riešenie tejto závažnej celospoločenskej zmeny,ktorásavnajbližšíchdekádachzačnepresadzovaťnielennaSlovensku,alepraktickyvovšetkýchvyspelýchkrajináchsveta.

Starnutie obyvateľstva prináša so sebou okrem tradičných otázok, ako napr.udržateľnosť dôchodkových systémov aj potrebu tvorby technologických riešení,astýmspojenýchajinovatívnychbiznismodelov.

ZhľadiskatechnologickýchriešenínaSlovenskuabsentujeucelenýprístup,ktorývšakzhľadiska EÚ pokrýva napr. ActiveAssistedLivingProgramme. Vynára sa priestor pretvorbu technologických konceptov, testovanie ich akceptovateľnosti potenciálnymizákazníkmi avkonečnom dôsledku aj masová výroba. I to bude vyžadovať tvorbunových biznis modelov a budovanie komplexných hodnotových reťazcov schopnýchvkrátkomčaserealizovaťriešeniapodľaočakávanízákazníkov.Jemožnépredpokladať,že vprípade implementácie vhodných biznis adistribučných modelov môže „prvýpodnik na trhu“ vytvoriť silnú konkurenčnú výhodu apozíciu, ktorá môže byťstabilizovanávistejčasovejperióde.

74

4.B.4Problémy,výzvyaodpovede

Statusquo

Rozvoj slovenskej robotiky je vsúčasnosti limitovaný zrôznych dôvodov. Jedným jevývojové štádium podnikov, ktorých je na Slovensku niekoľko desiatok. Vývojovéštádium,aleajsamotnébiznismodelysúvznačnejmieredeterminovanéspôsobomichvzniku.

Rámček4:Porterovdiamant

Diamant konkurenčných výhod dáva do súvisu faktory pôsobiace nakonkurencieschopnosťfiriem:

‐Stratégiaarivalitafiriem

‐Príbuznéapodpornéodvetvia

‐Podmienkyvstupnýchfaktorov

‐Podmienkydopytu

‐Vláda

Stratégiaarivalitafiriem

Podniky, najmä etablované vrobotike majú dlhoročné skúsenosti, know‐how asilnúpozíciu na trhoch. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ponúkajú unikátneakvalitnériešenia,ajzdôvodurealizácievlastnéhovýskumuavývoja.Vrámciodvetviaexistujú relatívne vysokébariéryvstupuprenové firmyvo forme špecifickéhoknow‐how akapitálovej náročnosti. Spolupráca medzi firmami vrámci odvetvia je vo

75

všeobecnosti stále nedostatočná, alemá vzrastajúcu tendenciu. Problémom je taktiežnedostatočnáinternacionalizácia.

Pre rozvoj podnikov je potrebné zabezpečiť najmä posilnenie vzájomnej spoluprácepodnikov, podporiť vyhľadávanie partnerov a spoluprácu so zahraničnými podnikmivrámci odvetvia. Taktiež je nevyhnutné podporiť strategické rozhodovanie podnikovavytvoriťmechanizmylákaniazahraničnýchinvestíciídoodvetvia.

Príbuznéapodpornéodvetvia

Funkčnosť robotických firiem je podmienená nielen dostupnosťou, ale ajkvalitoudodávateľov. Vďaka dostatočnému zastúpeniu renomovaných zahraničnýchdodávateľskýchpodnikovmajúlokálnepodnikyprístupkmodernýmtechnológiám.

Nadruhej strane savšakukazujenedostatok lokálnychpodnikov schopnýchponúkaťsubdodávky pre výrobu, aj zdôvodu ich nedostatočnej technologickej vybavenosti.Taktiež je podkritická spoločná spolupráca robotických firiem aich dodávateľov narealizácii rozvojových projektov. Je nevyhnutné zlepšiť najmä technologickúvybavenosť aj dodávateľských firiem, posilniť spoluprácu sdomácimi podnikmizpríbuzných apodporných odvetví ako aj nadväzovanie spolupráce apodporiť PZIvrámcihodnotovéhoreťazcarobotiky.

Rámček5:KlasterautomatizačnejtechnikyarobotikynaSlovensku

Slovenské podniky si uvedomili potrebu posilnenia vzájomnej spolupráce, apreto3.3.2010 založili vKošiciach záujmové združenie právnických osôb KlasterAutomatizačnej techniky a robotiky AT+R ‐ Klaster AT+R z.p.o. Klaster AT+Rpredstavuje inštitucionalizovanú formu vznikajúceho high‐techklastra. CieľomzaloženiaKlastraAT+Rbolokoncentrovať rozvojovékapacity aprehlbovať tuzemskúprofiláciu a účasť v medzinárodných zoskupeniach pre oblasť AT+R. Klastrováorganizácia je medzinárodne aktívna a vytvorila priamu väzbu na európskutechnologickú platformu MANUFUTURE, EUROP a EUnitedRobotics ako aj združenieEFFRApodporujúcePPPprojektyEÚ,špeciálneprogramFactoriesoftheFuture.

Podmienkyvstupnýchfaktorov

Podnikyvrobotikezápasiasnedostatkomkvalifikovanýchpracovnýchsílnatrhupráce.Istú výhodu vytvára nízka cena práce vporovnaní skrajinami EÚ. Výhodou jedostupnosťstrednýchavysokýchškôlvregiónoch,rozbiehajúcesaduálnevzdelávanieaspolupráca podnikov so študentmi. Problematická je kvalita absolventov, slabéprepojenie školstva apraxe. Zhľadiska etablovaných podnikov, ktoré sú vdobrejfinančnej kondícii, nie je problémzískať financovanie zo zdrojovbankovéhokapitálu.Alternatívne formy financovania však nie sú prakticky využívané. Významnýmproblémom je odchod kvalifikovanej pracovnej sily zregiónov. Voblasti výskumuavývojajenedostatočnáspoluprácasVaVorganizáciamiaichzameraniemimopotreby

76

priemyslu, ale aj praktická nefunkčnosť mechanizmov transferu technológiízprostrediaVaVorganizácií.

Je potrebné najmä podporiť budovanie spoločnej pro‐inovačnej infraštruktúry,intenzívne podporovať spoluprácu podnikov sVaV organizáciami, implementovaťopatrenia na stabilizáciu kvalitnej pracovnej sily vpodnikoch azvýšiť kvalituabsolventov SŠ aVŠ aj prostredníctvom tvorby špecifických študijných odborovzohľadňujúcichpotrebypraxe.

Podmienkydopytu

Voblastirobotikyvsúčasnostisúpotenciálnizákaznícinajmäzoblastiautomobilovéhopriemyslu. Odvetvie má pozitívne prognózy rastu globálneho dopytu. Slovensképodniky etablované na zahraničných trhoch sú vnímané celosvetovo. Možno všakskonštatovať, že veľkosť národného trhu je výrazne limitovaná, vniektorýchsegmentoch prakticky neexistuje. Príkladom je neexistencia dopytu zo strany štátnejaverejnejsprávy.Tozvýrazňujepotrebuorientácienainétrhyazhľadiskaexportujenedostatočná propagácia podnikov vzahraničí, ale aj vysoké náklady pri vstupe nazahraničné trhy. Nedostatočne sú taktiež rozvinuté spoločné iniciatívy ako klastreaexportnékonzorciá.

Ďalší rozvoj je potrebné stimulovať prostredníctvom tvorby domáceho dopytu aj nastraneverejnej správy,efektívnejšejpodporyexportuaprípadnejpodporyspoluprácesveľkýminadnárodnýmispoločnosťami.

Vláda

Vláda realizuje rôzne podporné opatrenia napr. na podporu exportu, podporu VVaIaktivít či rozvoj MSP.. Prakticky všetky opatrenia vnedostatočnej miere zohľadňujúreálne potreby ajedinečnosť jednotlivých odvetví čo je markantné najmä v prípadevysokoinovatívnych,akýmjenapr.robotika.

Vláda však vytvorila dostatočnú bázu na prekonanie súčasného stavu. Za možnývýznamný rozvojový katalyzátor sveľkýmpotenciálom jemožné považovať Stratégiuinteligentnej špecializácie, Stratégiu vonkajších ekonomických vzťahov, ale ajKoncepciuinteligentnéhopriemyslupreSlovensko,ktorébolischválenéVládouSR.

Je nevyhnutné vytvárať opatrenia cielene na potreby jednotlivých odvetví. Úspešnáuniverzálna priemyselná či vedná/výskumná politika vdobe špecializácie neexistuje.Preto je potrebné prikročiť kšitiu podporných mechanizmov na mieru jednotlivýmodvetviamapodporovaťpremyslenúšpecializáciu.Tosavozvýšenejmieretýkanapr.budovania infraštruktúry prioritne vo vedecky excelentných tímoch a priemyselnerelevantných oblastiach, podpore orientácii školstva na potreby praxe, zefektívneniaavýraznéhozníženiaadministratívnejnáročnostipodpornýchmechanizmov.Taktiežjenevyhnutné zefektívniť traumatizujúci proces verejného obstarávania avytvoriťmechanizmyumožňujúceobstarávaťinovatívneriešeniaajvprostredíverejnejsprávy,ktorátakmôževytváraťpilotnétrhy.

77

Z hľadiska Slovenska sa zdá, že rozvoj robotiky naráža na vnútorné limity. Pre ichprekonanie, resp. presunutie je nevyhnutná intervencia národnej vlády, príp. vládregionálnych. Cieľom komplexnej podpory by malo byť dosiahnutie globálnehotechnologického líderstva vo vybraných technologických doménach arastúci trhovýpodielvoblastirobotikynaglobálnychtrhoch.

78

5 POKRAČUJÚCIHOSPODÁRSKYRAST

Rozvoj Slovenska akomalej otvorenej ekonomiky, členaEurópskej únie aOECD jevýznamnou mierou určovaný globalizačným procesom, svetovými aeurópskymitrendmi. Ťažisko ekonomického vývoja sapresúva zEurópyaSevernejAmerikydoÁzie. Pre krajiny OECD bude charakteristický predovšetkým klesajúci podiel nacelosvetovomprodukte.Hlavnouhybnou siloudlhodobého rastuproduktivitybudesúhrnná produktivita faktorov (TFP). Táto je spojená sakumuláciou nefyzickýchforiem kapitálu – ľudského asociálneho. Vtejto súvislosti sú ako osobité formykapitáluvyčleňovanéajinformačno‐komunikačnétechnológie(IKT)aleboinštitúcie.Ekonomickémodely prognózujú rast príjmu na obyvateľa celosvetovo ivhlavnýchekonomickýchblokoch (OECD,BRICS,Eurozóna).Vovnútrinárodnýchekonomík jevšaknepriaznivýmtrendomnarastajúcapríjmovánerovnosť.

Pre Slovensko sú vzhľadom ktýmto skutočnostiam do budúcnosti významnénasledujúce výzvy. Demografický vývoj astarnutie sa na Slovensku prejavívýraznejšieakovinýchštátochEurópysnepriaznivýmidopadminaverejnéfinanciespojenými so zvýšenými výdavkami na zdravotníctvo adôchodkové zabezpečenie.Vtýchtooblastiachbudúprezabezpečenieudržateľnostiverejnýchfinanciípotrebnéštrukturálne reformy (zvyšovanie veku odchodu do dôchodku,reformazdravotníctva, zvyšovanie odvodov). Treba však počítať i surčitou závislosťourozpočtuSRodvývojavokolitýchštátoch,EurópskejúniialeboEurozóne.

Zhľadiska váhy automobilového priemyslu vštruktúre slovenskej ekonomiky jedôležitý proces reindustrializácie charakterizovaný posilnením náročnosti natechnológie, výrobné postupy ametódy, či kvalifikáciu pracovných síl vpriemysle,ako igenerovaním dopytu ziných odvetví národného hospodárstva. Automobilovýpriemysel tak môže nepriamo prispievať kudržaniu zamestnanosti na národnejúrovni.

Rýchly ekonomický rozvoj narazil celosvetovo na limity zdrojov, avšak najmäekologických isociálnych dopadov ekonomickej činnosti. Preto je aktuálnymhodnotenie rozvoja beyond GDP prostredníctvom indikátorov, ktoré okremekonomických výsledkov obsahujedopadyna životnéprostredie– eko‐efektívnosťalebo komplexných ukazovateľov blahobytu zahŕňajúcich najrôznejšie aspektykvalityživota.VtýchtoukazovateľochsaSlovenskonevymykázrámcaV4.

5.1Hnaciesily

Ekonomický rast je základom zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva atvorbypracovných miest, sktorými súvisia aj príjmy obyvateľstva. Najpoužívanejšímukazovateľom ekonomického rastu je ekonomický výstup na obyvateľa, t.j. objemprodukcie delený počtom obyvateľov vkrajine. Populácia afaktory, ktoré na ňuvplývajú,súpredmetomkapitolyodemografii.Preekonomickýrastjepodmieňujúcimfaktorom aj štruktúra obyvateľstva a pracovnej sily, najmä podiel práceschopnéhoobyvateľstva. Klesajúci podiel vyvíja tlak na zvyšovanie daňového zaťaženiaaodčerpávazdroje,ktorémohlibyťvyužiténarozvoj.

79

Doprodukcietovarovaslužiebsúzapojenézákladnévýrobnéfaktory–príroda,kapitálapráca. Ich súhrnná produktivita (TFP, Total Factor Productivity) je daná úrovňoutechnológie. Kapitál ako naakumulované investície sa vyskytuje vo formáchfyzického,ľudského, či sociálneho kapitálu. Knim pristupuje aj prírodný kapitál vpodobevybavenia prírodnými zdrojmi astavu životného prostredia (World Bank,2006).

Dlhodobýrastjevrozvinutýchekonomikáchpodmienenýtakmervýlučneakumuláciounefyzických foriem kapitálu. Zvyšovanie produktivity cez rast TFP je možnéprostredníctvom akumulácie ľudského alebo sociálneho kapitálu. Ľudský kapitál hrákľúčovú úlohu pri inováciách, ato ako pri ich vzniku, tak ipri implementácii.Významným sa teda stáva celoživotné vzdelávanie aschopnosť spracúvať informácie.Vtejto súvislosti sú informačno‐komunikačné technológie (IKT) vyčleňované akoosobitá forma kapitálu charakterizovaná vysokou produktivitou, ale aj rýchlejšímzastarávaním apotrebou obnovovania ainovácií. Sú považované za nevyčerpateľnýzdrojrastu,nakoľkosúobnoviteľnéamajúschopnosťrásťvlastnýmvyužívaním.Rastvýrobného potenciálu je nakoniec určovaný aj inštitucionálnym zázemím. Vyššiainštitucionálnakvalitavytváralepšiepodmienkyprehospodárskyrastarozvoj.Krajiny,ktoré disponujú kvalitným inštitucionálnym rámcom aich ekonomický systém boldlhodobo prepojený sinštitucionálnou kvalitou, dosahujú vsúčasnosti vyššiu úroveňekonomickej výkonnosti. Existuje pomerne silná interdependencia vzťahu medzikvalitouinštitúciíaekonomickouúrovňoukrajiny.Vyššiaekonomickáúroveňspravidlamení morálne hodnoty spoločnosti, robiť ju viac slobodnou, otvorenou, spoľahlivouazodpovednou,čímvplývanazvyšovanieinštitucionálnejkvality.

Napríkladotvorenosťekonomikynapomáhadifúziiaabsorpcii technológiíaprispievaku konvergenčným procesom. Kvalita podnikateľského prostredia a trhové regulácievýrazným spôsobom ovplyvňujú ponukovú stranu amajú schopnosť urýchliťalebobrzdiť ekonomický rozvoj. Vkonečnom dôsledku však podcenenieinštitucionálnej kvality, nedostatočné pochopenie významu inštitúcií, ich vývojaavzájomnej prepojenosti všetkých inštitucionálnych komponentov môže viesť knegatívnymdopadomnaekonomickývývojkrajiny.

5.2Trendy

Rýchlyekonomickýrastjezhistorickéhopohľadunovýmjavomcharakteristickýmpreobdobie od priemyselnej revolúcie v19.storočí. Kexponenciálnemu rastu svetovéhohrubéhodomácehoproduktu (HDP) zobrazenémunagraf13prispievali hospodárskyEurópske štáty vrátane Ruska aSevernej Ameriky, ktoré tvorilinadpolovičný podielvyrábanejcelosvetovejprodukcieodzačiatku20.storočia.

80

Graf13:RastsvetovéhoHDP

0

5000000

10000000

15000000

20000000

25000000

30000000

35000000

40000000

1820 1850 1875 1900 1925 1950 1975 2000 2008

HDP (GK$)

Zdroj:Maddison(2014)

Ekonomický vývoj vo svete však neprebieha rovnomerným tempom. ZhľadiskaekonomickejsilyjeevidentnáklesajúcaváhaEurópyaEurópskejúnienacelosvetovomprodukte.Prispievaktomupokračujúciekonomickýrastvtzv.skupineBRICS(Brazília,Rusko, IndiaaČína),predovšetkýmvšakvČíne,ktorápredbehlaUSAakonajväčšiehosvetového producenta. Vobdobí 1980 – 2013 rástla ekonomika Číny takmer 10‐percentnýmtempom,pričomkaždýchsedemrokovzdvojnásobovalaobjemprodukcie(World Bank, 2014). Podiel najvyspelejších ekonomík sveta – krajín OECD ‐predstavovalvroku2000asi 60%svetovéhoHDP,odesaťrokovneskôruž len51%avroku2030saočakávajehopoklesna43%.

Hospodárska kríza vroku 2008 zasiahla všetky svetové ekonomiky vrátane BRICSaspôsobilabuďspomalenierastu(napr.vČíne,IndiičiIndonézii),aleborecesiu(napr.v Rusku, Južnej Afrike, Brazílii). Najväčšie straty však utrpeli rozvinuté ekonomiky.Kríza takprispelakpresunu ťažiskaekonomickéhovývojavneprospech Európskehokontinentu aSevernej Ameriky. Vnasledujúcich desaťročiach bude tento trendpokračovať, avšak doterajšie tempá ekonomického rastu vIndii aČíne narážajú naobmedzenia dané ichmodelmi rozvoja aprocesmi, ktoré sú dôsledkami doterajšiehovývoja.

PrekrajinyOECDbudecharakteristickýpredovšetkýmklesajúcipodielnacelosvetovomprodukte.Priprojekciáchekonomickéhorastu(OECD,2014)sauplatňujúpredpokladyotrendochvývojafyzickéhoaľudskéhokapitálu,demografie,investíciíačistýchúspor.Takistosapredpokladá,žeštátyvstrednomčasovomhorizonteimplementujúpolitikynutnépreudržateľnosťverejnýchfinancií.Ďalšímdôležitýmpredpokladomje,žekrízanebude mať permanentný vplyv na budúce tempá rastu, ale znamenala iba zníženietrenduvnasledujúcichrokoch.

Doteraz sa za hlavné faktory rozdielov vekonomickej úrovni krajín (HDP na hlavu)pokladajúmedzeryvTFPavmenšomrozsahuivľudskomkapitáli. ZaúrovňouTFPvUSAznačnezaostávanajmävýchodnáEurópa,LatinskáAmerika,akoajkrajinyBRICS.

81

Postupnéuzatváranietýchtomedziervysvetľujemohutnýrastvposlednejdekáde.TFPzostáva predpokladanou hlavnou hybnou silou rastu výroby ido budúcnosti. Ďalšieprehlbovanie kapitálu však už nemôže slúžiť rastu produktivity pre klesajúce výnosyzrozsahu. Neplatí to však pre nehmotné aktíva, ktoré budú vbudúcnosti prispievaťkrastu TFP. Tomuto trendu dopomôže aj celosvetovo sa zvyšujúca vzdelanostnáúroveňaakumuláciaľudskéhokapitálu.

TempárastuHDPvkrajináchstrednejavýchodnejEurópybudúdlhodobokonvergovaťktempám rastu rozvinutých európskych krajín, nemožno preto očakávať opakovaniedvojcifernéhorastuzpredkrízovéhoobdobia.

Konvergenciaekonomickéhorastunacelosvetovejúrovni

Napriek tomu, že experti sanezhodujúohľadom jednotnéhomodelu rastupre všetkyekonomiky,vrámciširšiehokonsenzusaočakáva,žekrajinybudúsmerovaťkusvojejšpecifickej ustálenej úrovni HDP na hlavu. Táto je okrem špecifických štrukturálnychpodmienok apolitík určovaná aj celosvetovou mierou technologického pokroku.Rozdielyvúrovniachbudúpretrvávaťnajmävďakamedzerámvtechnológii,vybavenífyzickýmaľudskýmkapitálom.

Dlhodobé projekcie predpokladajú reálnu konvergenciu vHDP na hlavu vrámciEurozóny(OECD,2014)doroku2030,vneskoršomobdobísaočakávaroztváraniesanožnícmedziSlovenskomakrajinamiEurozóny(Graf14).Doroku2060jeevidentnýiprehlbujúcisarozdielmedziUSAakrajinamiOECD.

Graf14:HistorickéaprojektovanéHDPnaobyvateľa1995‐2060

0

10000

20000

30000

40000

50000

60000

70000

80000

90000

100000

1995 2005 2015 2025 2035 2045 2055

Slovensko

USA

EA 15

OECD

World

BRIICS

Zdroj:OECD(2015)

82

Zhľadiska demografie je Európa oblasťou, kde sa už výrazne prejavuje starnutiepopulácie.Podielosôbvoveku15–64rokovbudestáleklesať,čobudemaťnegatívnyvplyvnapotenciálrastuekonomickejúrovne.Tentovývojvšaksurčitýmoneskorenímčaká väčšinu krajín sveta, pričom vpriebehu najbližších 50 rokov bude starnutienajvýraznejšie vČíne, Východnej aJužnej Európe. Nižšia miera ekonomickej aktivityobyvateľstva vedie sama osebe (pri nezmenenej technológii, produktivite práce)knižšiemu HDP, ateda i príjmu na obyvateľa. Demografický vývoj teda patrí kdôležitýmdeterminantomrastu.

Eko‐efektívnosť

Vzhľadom na prepojenosť ekonomických, sociálnych aprírodných javov vprostredíglobalizovaného sveta nie je možné posudzovať ekonomický rast ako zvyšovanievýroby tovarov aslužieboddeleneod ichdôsledkov avplyvovnaostatné sféry životaspoločnosti.Mápretovýznamzaoberaťsavzťahomčlovekaksvojmubezprostrednémuivzdialenejšiemu okoliu („domovu“ – oikos zpôvodného významu slova ekonómia).Ekonomické problémy, hľadanie správnych spôsobov vedenia domácnosti vširokomzmysle,satedadotýkajúnielentradičnevymedzenýchotázokvýmeny,výroby,hodnoty,cienatď.,aleajichsúvislostisprostredím.

Zfyzikálnehohľadiskanaspracovávaniemateriálovjemožnénahliadaťakona„tepelnýstroj“dodávajúciprácudosystémuaznižujúcehoentropiu.4Ekonomickouaktivitousamateriály menia na žiaduce výstupy (s nízkou entropiou), zároveň však inežiadúcevýstupy s vysokou entropiou vpodobe odpadov, emisií atď. Z termodynamickýchzákonov vyplýva nemožnosť absolútne efektívnej recyklácie. Úvahy ozodpovednostivýrobnej sféry za stav životného prostredia vyústili do hodnotenia efektívnostiprodukčnejčinnostizhľadiskaživotnéhoprostredia.Eko‐efektívnosťtakdohodnoteniazahŕňa okrem ekonomickej ienvironmentálnu dimenziu. Vnajjednoduchších verziáchsa ukazovateľ eko‐efektívnosti vyčísľuje prostredníctvom pomeru ekonomickejhodnotyaekologickejzáťažespojenejsjejprodukciou.

Zložitejšiemodelovaniepoužívaneparametrickýprístup,priktoromjemožnéurčiťtzv.tieňové ceny ekonomických statkov, pre ktoré neexistuje trhové ohodnotenie.Príkladom sú emisie skleníkových plynov, pevných častíc apod., vznikajúcich privýrobnom procese. Pre firmy pôsobiace venvironmentálne angažovanomlegislatívnom prostredí, ale izhľadiska blahobytu spoločnosti ako celku znamenáprodukcia emisií náklady, ktoré však často nemajú priame peňažné vyjadrenie.MetódamitypuDEA5jemožnéurčiťtieňovécenyazároveňivirtuálnyspoločenskýziskzvyrobenej produkcie, ako isamotný ukazovateľ eko‐efektívnosti (Korhonen –Luptáčik,2004).Rozvinutieanalýzdočasovéhorámca(Luptáčiketal.,2011;Nežinský,2013) ukazuje na typ technologického pokroku šetriaceho životné prostredie(environment‐saving)pridosahovaníhypotetickyrovnakéhovýstupuekonomiky.Tentospočívavorientáciiskôrnanižšiemnožstvoemisiínežnanižšiuspotrebutechnických

4Entropia–náhodnosť,neusporiadanosť

5 Vsúčasnosti široko využívaná metóda analýzy obalu dát (data envelopment analysis), spočívavskonštruovaníhraniceefektívnosti,kuktorejsavzťahujehodnotenieneefektívnychjednotiek.

83

vstupov(input‐saving).Znamenátočoraz„zelenšiu“produkciuvEÚ,pričomtentotrendje možné ivzhľadom na uplatňovanie nadnárodných regulačných štandardovpredpokladaťidoďalšíchdesaťročí.

5.3Implikácie(politikyverzusprojekcie)

Konvergenciavživotnejúrovni

Ekonomika Slovenska patrí do kruhu najvyspelejších ekonomík sveta združenýchvOECD. Vsúčasnosti je charakterizovaná pomerne vysokou kapitálovou intenzitou(zásoboufyzickéhokapitálunapracovníka)súvisiacousmasívnymprílevompriamychzahraničnýchinvestíciíavrámciEurópyajrelatívnelacnoupracovnousilou.Štruktúraekonomiky (napr. automobilový priemysel) už teraz naráža na nedostatokkvalifikovanejpracovnejsily,čosanaplnoukázalovčasenajväčšiehoboomuvrokoch2007–2008.DlhodobésmerovanieekonomickéhovývojaSlovenska jevďakavysokejotvorenosti ekonomiky azapojeniu do globalizačných aintegračných procesov závisléodcelosvetovýchajeurópskychtrendov.Napriektomumáisvoješpecifickéodlišnosti,ktoré vdlhodobej perspektíve prerastajú do významných rozdielov vdôležitýchindikátoroch.

Rýchly ekonomický rast vrozvíjajúcej sa časti sveta (vprotiklade koveľa miernejšejdynamike vkrajináchEurozóny aleboOECD) vytváramnožstvopríležitostí, ale irizík.Ekonomickýrastprestávabyťchápanýakocieľsámosebe,jevšakevidentné,ževytvárapredpoklady pre naplnenie cieľov vkomplexnom pojme „blahobytu“. Ekonomickývýkon ovplyvňuje príjmy domácností aznich vyplývajúcu úroveň spotreby. Vpodobedôchodkov (i prostredníctvom daní znich) slúži ako zdroj financovania verejnýchstatkov– infraštruktúry (diaľnic), školstva, zdravotníctvaarôznych foriemsociálnehozabezpečenia.UkazovateľHDPnaobyvateľa jepretodo istejmieryajporovnateľnýmindikátoromživotnejúrovne.

Štrukturálnereformy

Udržateľnosť verejných financií si vyžaduje nevyhnutné štrukturálne reformy.Zvyšujúci sa vekdožitiamusímať odraz vpostupne sa zvyšujúcomvekuodchodudodôchodku.Zatakýchtopodmienoksamieraekonomickejaktivityľudívaktívnomveku(15+) na Slovensku vsúčasnosti udržiava na úrovni okolo 60%. K jejzhoršeniu(opribližne 3 percentuálne body) prichádza vobdobí 2035‐60 kvôli nepriaznivejprognózedemografickéhovývoja(Európskakomisia,2014).MieraekonomickejaktivitynaSlovenskuivniektorýcheurópskychštátochbudeovplyvnenádvomiprotichodnýmitendenciami. Zvyšovanie doby vzdelávania znamená neskorší vstup na trh práce,zároveň však vyššiu pravdepodobnosť uplatnenia aneskorší odchod do dôchodku.VprípadeSlovenskabudetentoefektvdlhomhorizontezanedbateľný(OECD,2012).

Príjmovénerovnosti

Napriek tomu, že ekonomický rast vo svete pôsobí vsmere znižovania príjmovýchnerovnostímedzikrajinami,vnútornývývojkrajínvykazujeopačnútendenciu.VrámciOECD je potvrdený rast príjmových nerovností, ktoré dosahujú najvyššiu mieru zaposledných 30 rokov. Príjmové nerovnosti sú považované za faktor brzdiaci

84

ekonomickýrast.Zahlavnýprenosovýmechanizmussaoznačujúinvestíciedoľudskéhokapitálu,kedynízkopríjmovéskupinymajúsťaženýprístupkukvalitnémuvzdelaniu,čoznamená plytvanie ľudským potenciálom, ako aj zníženú sociálnu mobilitu (OECD,2015). Negatívny vzťah však nie je potvrdzovaný všetkými empirickými štúdiami,výsledky sa líšia podľa použitej ekonometrickej techniky atypu údajov orozdelenípríjmov(DeDominicisetal.,2008).SlovenskopatrívrámciEurópskejúniekukrajinámsnižšou polarizáciou príjmov. Hodnota Giniho koeficientu v roku 2014 dosiahlahodnotu 26,1 (Švédsko, Fínsko, Česká republika, Slovinsko sú na úrovni 25 – 26,najnerovnomernejšiesúpríjmyrozdelenévkrajináchPIIGS6anajmäPobaltí–vyše35)pri priemere EÚ‐28 30,9 (Eurostat). Nejednoznačný kauzálny vzťah medzi príjmamianerovnosťami neumožňuje dlhodobú predikciu, hospodárska politika však má nazmiernenie príjmovej polarizácie nástroje dôchodkovej politiky, ktoré by mohlavyužívať.

Udržateľnosťverejnýchfinancií

Ďalším brzdiacim faktorom rastu vekonomickom priestore Európy je stav verejnýchfinancií, najmä vdôsledku masívneho zadlženia, ktoré vyplynulo zrealizáciezáchranných vládnych opatrení po vypuknutí finančnej ahospodárskej krízy.Stabilizácia finančného sektora zcudzích zdrojov vyústila do neudržateľnej výškyzadlženiapredovšetkýmvkrajináchPIIGS.Obsluhaenormnéhodlhuodčerpávazdrojezekonomiky,bráni ďalšej konsolidácii, obmedzuje poskytovanie verejných služieb amožnosti reakcienašokyvbudúcnosti.Rovnakoznemožňujeaj realizáciupotenciálneprorastových opatrení. Záchranné fiškálnemechanizmy Európskej únie podmienečneviažuďalšiezdroječlenskýchkrajín.

Preposúdeniedlhodobejudržateľnosti verejných financií súdôležité aj faktory, ktorézačnú hrať dôležitú úlohu vsúlade strendmi popísanými vkapitolách venovanýchdemografii aživotnému prostrediu. Vdlhšom časovom horizonte je nutné počítať sozvýšenýmivýdavkamispojenýmisozmenamivekovej štruktúryobyvateľstvaaznichvyplývajúcimivýdavkaminazdravotníctvo(predovšetkýmzvýšenúpotrebudlhodobejstarostlivosti) adôchodky. Zmeny štruktúry obyvateľstva zhľadiska ekonomickejaktivity podmieni aj rozsah samotných rozpočtových zdrojov. Do úvahy je potrebnébrať ajvýdavky spojené sekológiou vpodobe projektov financovaných zverejnýchzdrojov.

Komplexné posúdenie udržateľnosti verejných financií poskytuje indikátorykrátkodobej, strednodobej adlhodobej udržateľnosti 24krajínEÚ (Európskakomisia,2012).7 Do roku 2030 bude väčšina európskych krajín presahovať „maastrichtskú“hranicu 60% dlhu vpomere ku HDP. Slovensko sa sohľadom na túto požiadavkunachádzavskupine11stredneohrozenýchštátov.Preurčeniedlhodobejudržateľnostijenevyhnutnézapočítaťpredovšetkýmzmenysúvisiacesdôchodkamizazhoršujúcejsa

6Portugalsko,Írsko,Taliansko,GréckoaŠpanielsko.

7 Vspráve sa neposudzujú Grécko, Írsko a Portugalsko t.j. krajiny monitorované medzinárodnýmiorganizáciami(MMF,ECB,Svetovábanka)prenadmernýdlhaprijatékonsolidačnéprogramy.

85

demografickej štruktúry v období doroku 2060. Ztohto pohľadu čelí Slovenskovysokémuriziku(spolusBelgickom,LuxemburskomaSlovinskom).

Ukazovateleudržateľnostisúpočítanéextrapoláciouzpočiatočnéhostavuzadlženiazapodmienok nezmenených politík, preto slúžia ako odhady potrebných zmienahospodárskopolitickýchopatrení.PreSlovenskobudúzataktoprijatýchpredpokladovvývoja potrebné reformy voblasti dôchodkového zabezpečenia. Pôjde okombináciuzvýšenia veku odchodu do dôchodku, zvýšenia odvodov apresunutie váhy výplatydôchodkov zpriebežného na kapitalizačné piliere. Význam individuálnej fiškálnejzodpovednosti jednotlivýchkrajínvyplývazdôsledkovneudržateľnýchpolitíkurčitejkrajiny na ekonomiky okolitých alebo spolupracujúcich štátov. Tieto efekty tzv.prelievania (spillover) sa prejavujú prostredníctvom buď (i) reálnej ekonomiky, keďnepriaznivý vývoj na domácom trhu práce znižuje import ziných krajín, vktorýchprostredníctvommultiplikačnéhoefektuprichádzataktiežkpoklesudomácehodopytu,alebo (ii) cez finančný kanál uinvestorov zvýšenou averziou kriziku, ktorá postihujeregiónzvýšenýmirizikovýmiprémiamiapredražujefinancovanie.

Štruktúrneaspekty:priemysel

Pokračujúca globalizácia ašpecializácia majú vmalej otvorenej ekonomike odraz vzmenáchštruktúryekonomiky.Zodvetvovéhohľadiskamánezastupiteľnépostavenievekonomike Slovenska priemysel, ato okrem iného aj vzhľadom na uskutočnenéiplánované priame zahraničné investície do automobilového priemyslu. Tietoskutočnostibudúurčovaťvývojprinajmenšomvstrednodobomhorizonte.

Ekonomickýrast jevovšeobecnostispájanýsrastompriemyselnýmjednakvzhľadomku kľúčovej úlohe priemyslu v rámci neho, jednak vzhľadom k jeho úlohe v proceseštrukturálnej transformácie ekonomiky. Tento názor vyplýva okrem iného aj zoskutočnosti, že industrializácia býva označovaná za synonymumekonomického rastu,nakoľko počas prvej i druhej priemyselnej revolúcie bol priemysel akcelerátoromekonomického rastu.Mnohé rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky sú svedectvom toho, že„čím rýchlejšie je celkové tempo rastu, tým viac prevyšuje tempo rastu priemyselnejprodukcienadtempomrastuekonomikyakocelku“(Kaldor,1967).

Vosvojejpodstatejeekonomickýrastzároveňprocesomštrukturálnejadaptácie,ktorejvonkajším výrazom je relokácia výrobných faktorov smerom od tradičnéhopoľnohospodárstva k modernému poľnohospodárstvu, priemyslu a službám, ako ajnásledná relokácia týchto faktorov zo sektorapriemyslu smeromk sektoru služieb.Vprípadeúspešnéhoakcelerovaniaekonomickéhorastudochádzavrámcitohtoprocesuk posunu výroby smerom k vysoko produktívnym sektorom. Vyjadrené všeobecne,udržateľnýekonomickýrastjespájanýsoschopnosťoudiverzifikovaťdomácuvýrobnúštruktúru, t.j. generovať nové technicky a poznatkovo náročné aktivity v záujmeposilnenia ekonomických väzieb v rámci krajiny. Moderné, technicky a poznatkovointenzívne odvetvia priemyslu a služieb zvyčajne dynamicky prispievajú k tomutoprocesudiverzifikácie.Napokon,vývojpotvrdzuje,žeobdobiarýchlehorastubolivždyspätésdiverzifikáciouvýrobysmeromkodvetviamsvyššouproduktivitoupráce.

Srozvojompriemyslu jeveľmiúzkospätýajspoločenskýrozvoj. Industrializáciabývapovažovanázahnaciusilumnohýchprocesovsúhrnneoznačovanýchako„spoločenskátransformácia“a„modernizácia“.Konkrétnejšie,predpokladása,žeexistujúminimálne

86

4 spôsoby, akomôže priemysel prispieť k dosiahnutiu cieľov spoločenského rozvoja(UNIDO,2007):

Významnýpodielpriemyslunaekonomickomrastepomáhavytvoriťpodstatnúčasťrezervpotrebnýchnapodporuprogramovsociálnehorozvoja.

Priemysel podporuje rast zamestnanosti a s ňou spojené generovanie zisku, a topriamoinepriamo.Novépracovnémiestasavytvárajúpriamovpodnikochvrámcisektora priemyslu. Prostredníctvom väzieb so sektorom poľnohospodárstva aslužieb napomáha priemysel vytvárať pracovné miesta nepriamo v týchto dvochsektoroch.

Tým,žemzdyvpriemyslesúvyššienežvsektorepoľnohospodárstva,prispievakznižovaniuchudobyavytvárapriestorprezvyšovanieúrovnemiezd.

Priemysel napomáha procesom sociálnej integrácie z viacerých aspektov, hlavneprostredníctvomvšeobecnéhotlakusmeromkmodernizáciiašpecifickyprispievavniektorýchprípadochk integrácii a zrovnoprávneniu žienponukouproduktívnychpracovnýchpríležitostí.

Vzhľadomnadôležitosťpriemysluvštruktúre slovenskej ekonomikydôležitýmibudúdva pozorované protichodné procesy. Deindustrializácia, ktorej samotné označenieevokuje predstavy ooslabení doterajších pozícií aúlohy priemyslu, bola spočiatkuchápaná ako hrozba azároveň bola považovaná za jednu zhlavných príčinnezamestnanosti. Tieto obavy podporovala aj skutočnosť, že klesal podielzamestnanosti vpriemysle na celkovej zamestnanosti. Napríklad na Slovensku v roku2014vporovnanísrokom1990klesolpodielzamestnanostivpriemyselnejvýrobenacelkovejzamestnanostitemero10%.

Graf15:ŠtruktúrazamestnanostivSRpodľaodvetvívrokoch1990a2015

1990

14,2

33,7

52,1

poľnohospodárstvo

priemyselná výroba

ostatné

87

2015

0,3

22

75

poľnohospodárstvo

priemyselná výroba

ostatné

Zdroj:ŠÚSR,vlastnévýpočty

Výskumy na pôde MMF (Rowthorn, R. E. – Ramaswamy, R. 1997) vyústili do oveľapozitívnejšíchzáverov.Hlavnoupríčinoudeindustrializácie jepodľanichrýchlejšírastproduktivity práce v sektore priemyslu ako v sektore služieb. Z tohtohľadiskanaňupotommožno nazerať ako na sprievodný znak úspešnej ekonomiky, kde v dôsledkuneustálehozvyšovaniaproduktivitypráceklesápracovnánáročnosťvýroby.Priemyseltedanestrácasvojudôležitosťako jedenzozákladnýchfaktorovrozvojakrajiny, lenvdôsledku meniacich sa podmienok plní túto úlohu na kvalitatívne vyššej úrovni.Vsúčasnosti je pozorovaný trend reindustrializácie vo všetkých krajinách EÚ(Európska komisia, 2014). Neznamená to však návrat aobnovu pôvodnej štruktúrypriemyslu zodpovedajúcu industriálnej etape rozvoja, ale posilnenie jeho váhyvštruktúre ekonomiky vdôsledku rastu jeho kvalitatívnej náročnosti , t.j. náročnostijednotlivých odvetví priemyslu na technológie, výrobné postupy a metódy, čikvalifikáciupracovnýchsíl

Medziročný vývoj zamestnanosti vpriemyselnej výrobe Slovenska kopíruje trendyvývoja vEÚ, len smenšími výkyvmi.Relokácia priemyslu, ďalší fenomén uvádzaný vsúvislostisvývojompriemysluEÚ,ktorousaoznačujepresunpracovnýchpríležitostíavýroby do iných, najčastejšie menej rozvinutých krajín, sa na Slovensku prejavujeprostredníctvomopačnéhoprocesu–zahraniční investori zostarýchčlenskýchštátovEÚsempreniesličasťsvojichaktivít.Najmarkantnejšiesatentotrendprejavilvprípadeautomobilového priemyslu. Vdôsledku prílevu priamych zahraničných investícií saautomobilový priemysel, ktorýmána Slovensku dlhoročnú tradíciu (motocykle sa naSlovenskuvyrábaliužvroku1947aprvých257kusovosobnýchautomobilovbolonaúzemí Slovenska vyrobených v roku 1982) vyprofiloval na ťažiskové odvetviepriemyslu. Od prvého roku samostatnosti Slovenskej republiky sa odvetvie výrobydopravných prostriedkov, ktoré sa vtedy podieľalo na produkcii spracovateľskéhopriemyslu iba 4,6%, posunulo na vedúce miesto v rebríčku jednotlivých odvetví(Nemcová, 2005) avroku 2013 jeho podiel na produkcii priemyslu vzrástol temerštvornásobne,na29,8%.Vyšetrojnásobnýnárastodroku1995zaznamenalaajpridaná

88

hodnota vytvorená vtomto odvetví, ktorá sa vroku 2013 podieľala 20,7% na tvorbepridanejhodnotypriemyselnejvýroby.

Technickýrozvoj,narastajúcaglobalizáciaazvyšujúcasakonkurencianútiafirmy,abyim prispôsobili svoje modely podnikania. Niektoré z týchto zmien vo vnútri odvetvístierajú rozdielymedzi výrobnými a obslužnými aktivitami. Rastúci počet výrobnýchfiriem ponúka spolu s tradičnými výrobkami aj služby. Možno hovoriť o akomsi„procesekonvergencie“medzispracovateľskýmpriemyslomaslužbami.NaSlovenskupodobneakotakmervovšetkýchkrajináchEÚ,bolokremvýraznéhoazvyšujúcehosapodielu služieb na tvorbe hrubej pridanej hodnoty zaznamenaný zvyšujúci sa podielslužieb na celkových výkonoch spracovateľského priemyslu. Zpohľadu štruktúrnychzmienjesícemožnépozorovaťpoklesváhypriemyslu,trebamaťvšaknapamäti jehoúlohuakodôležitéhogenerátoradopytuposlužbách.

AkuvažujemeopriemyselnejpolitikevsúladesostratégiouudržateľnéhorozvojaEÚ,jej ciele je potrebné formulovať nielen vzhľadom k podielu priemyslu na zvyšovaníekonomickéhoblahobytu(čojenapokonjadrompriemyselnejpolitiky),aleajvzhľadomkjejúlohenaspoločenskomrasteapridosahovaníenvironmentálnychcieľov.IdetedanielenočistoekonomickýrastvyjadrenýkvantitatívnymiukazovateľmiakoHDP,aleajo úlohu priemyslu v procese sociálnej inklúzie a kohézie, adaptácii priemyslu naštrukturálne zmeny, ako aj podiel priemyslu na udržateľnom využívaní surovín aenergií. Vzhľadom k týmto skutočnostiam možno rozlišovať medzi širokou a úzkoukoncepciou udržateľnej priemyselnej politiky. Široká koncepcia by mala integrovaťkompletnúškáluekonomických,sociálnychienvironmentálnychcieľov.Vprotikladeknej užšia koncepcia udržateľnej priemyselnej politiky sa zameriava viac naenvironmentálne aspekty, ako napríklad udržateľné využívanie zdrojov a ochranaživotného prostredia. Pri úvahách o udržateľnej priemyselnej politike treba mať nazreteli vzťah medzi konkurencieschopnosťou a udržateľnosťou. Na jednej stranemôžemechápaťudržateľnúkonkurencieschopnosť jednoduchoako schopnosťudržaťjej úroveň v dlhodobom horizonte. Na druhej strane ju môžeme pri koncipovanípriemyselnej politiky chápať z aspektu dosiahnutia konkurencieschopnosti prisúčasnomdodržaní požiadaviek (širokých či úzkych) udržateľného rozvoja. Európskaúnia sa pri koncipovanímodernej priemyselnej politiky zameriava na jej čo najširšieponímanie v súvislosti s požiadavkami udržateľného rozvoja tak, aby prispela kminimalizácii škodlivých vplyvov priemyslu na životné prostredie, či užprostredníctvom jeho produkcie alebo využívaním jeho výrobkov, pri súčasnomzachovaníjehokonkurencieschopnosti.(Nemcová,2012)

Priemyselné sektory nemožno ponímať ako homogénne, nezávislé a národné.Hodnotová výmena je čoraz komplexnejšia a previazanejšia, prekonáva tradičnésektorovo založené kategórie a geografické obmedzenia. Súčasne so zvyšovanímtechnickejúrovnevýrobyvtakýchkrajináchakoČína,IndiačiBrazíliajeevidentné,ževmnohých priemyselných aktivitách a segmentoch bude potrebné rátať s nimi ako shlavnými konkurentmi. Čím viac sa spomaľuje ekonomický rast vo vyspelýchekonomikách, tým viac sa zostruje na svetových trhoch konkurencia zo strany krajínpovažovaných zamenej vyspelé, hlavne v segmentochproduktov s vysokoupridanouhodnotou,ktorédonedávnaovládalpriemyselEÚ.Priemyselnápolitikapretomusíbyťrozhodnejšia ako doteraz a uplatňovať prístupy odlišné od tých, ktoré neumožňujúodklon od tradičného ponímania priemyselných odvetví, a pochopiť hybné silykonkurencieschopnostiaichimplikáciepreodlišnépriemyselnéaktivity.Možnonastalčasurobiťdeliacučiaruzadoterajšímrozlišovanímprístupovpriemyselnejpolitikyna

89

horizontálne a sektorové. Aby mohla byť priemyselná politika zároveň aj politikouudržateľnou,pozornosťbysamalaviacsústreďovaťnagenericképolitiky,nežcielené,zameranénašpecifickékategórie firiemalebokategórievrámcihodnotovéhoreťazcaalebo smerom k posilneniu väzieb a vytváranie synergie v rámci hodnotovej výmeny(ako napr. zameranie sa na mladé inovatívne firmy alebo klastrové politiky). Väčšianepredvídateľnosť kombinovaná s rastúcou rýchlosťou zmien, ktorá znamenázložitejšie a komplikovanejšie podnikateľské prostredie, zároveň komplikujeformuláciustratégiízameranýchnapodporukonkurencieschopnosti.

Jenevyhnutné,abyjednouzústrednýchtémprebudúcupriemyselnúpolitikuSRbolohľadaniesúladumedziudržateľnýmrozvojomakonkurencieschopnosťoupriemyslu.

Budúca „udržateľná politika konkurencieschopnosti priemyslu“ musí umožniťadaptovanie a transformáciu priemyslu tak, že podporí zvyšovaniekonkurencieschopnosti priemyslu spolu s plnením cieľov udržateľného rozvoja.Transformačný proces prepojený s technickým rozvojom nezahŕňa len high‐techodvetviaspracovateľskéhopriemyslu,aleajinovatívneaplikácietechnológiívtechnickymenej náročných odvetviach. Konkurencieschopnosť sa môže oveľa výraznejšievylepšovaťstratégiami(napr. inteligentnouapohotovoušpecializáciou),ktorésúskôrzaložené na existujúcich aktívach (napr. zručnosti, odborné znalosti, disponibilnéfyzickézdroje,prírodnépodmienky,prístupnatrhapod.)nežnaprekonanísúčasnýchtýchto technických trendov. Takáto stratégia bola napríklad uplatnená v prípadeautomobilového priemyslu, o ktorého rozvoj v SR sa okrem iného pričinilo využitieexistujúcichaktívvo formekvalifikovanejpracovnejsilyanáslednéďalšiezvyšovaniejejodbornostiazručností.

Priemysel je právom označovaný za hlavného pôvodcu znečisťovania životnéhoprostredia,využívaniasurovínaprírodnýchzdrojovaznačnejspotrebyenergie.Pretojednou z najnaliehavejších výziev pre priemysel SR je prechod k nízkouhlíkovej,energetickyasurovinovomenejnáročnejvýrobe.Kľúčkriešeniuproblémovsaukrývav technológiách a inováciách. Vplyv priemyslu na životné prostredie sa posudzuje zdvochstrán–taknazákladevplyvupriemyselnejvýrobynaživotnéprostredie,akoajnazákladetoho,akonaživotnéprostredievplývaspotreba(využívanie)priemyselnýchvýrobkov. Nakoľko environmentálne problémy zapríčinené priemyselnou výrobou súspôsobenétzv.externalitami(napr.emisieskleníkovýchplynov,znečisťovanievodnýchtokov apod.) –mimo sféry trhovéhomechanizmu ‐ sú potrebné na ich eliminovaniekorekcie zo strany hospodárskej politiky. Moderné priemyselné technológie a ichnepretržité inovatívne zmeny – ak sú náležite plánované prostredníctvom trhových apolitických stimulov – vo veľkej miere prispievajú k riešeniu problémovenvironmentálnejudržateľnosti.

Ekonomickýrozvoj–„beyondGDP“

Je evidentné, že hospodárstvo interaguje so systémami vyššieho rádu, vďaka ktorýmexistuje, ktoré však aj zásadneovplyvňuje. Ekologické asociálnedopady ekonomickejaktivity nadobudli zglobálneho pohľadu rozmery, pri ktorých je nutné prejsť odzúženého pohľadu na hospodársky rast ako cieľ rozvoja kmultidimenzionálnemuhodnoteniu výrobnej činnosti. Pozornosť medzinárodných organizácií aexpertnýchtímov je namierená na vypracovanie ukazovateľov kvality života zahŕňajúcich ajmimoekonomické aktivity človeka (voľný čas), zdravotný stav, prístup kzdrojom,sociálnuapríjmovúrovnosť,participáciu,sociálnuochranu,rovnakoakostavživotného

90

prostredia. Rozsiahly zoznam indikátorov, ktoré by mali doplniť ekonomický rast,poskytuje známa Stiglitzova správa (Stiglitz et al., 2009) sústredným motívom „odvýroby kblahobytu“. Podľa autorovby samalmateriálny blahobyt hodnotiť zpozíciepríjmovaspotreby,aniepodľaobjemuvýroby.

Podobný problém rieši od roku 2007 spoločná pôvodná iniciatíva Beyond GDPEurópskejkomisie,Európskehoparlamentu,Rímskehoklubu,OECDaSvetovéhofonduna ochranu prírody (EC, 2009, 2015). Okrem tzv. „rozšíreného“ HDP, vktorom súzahrnuté náklady poškodenia životného prostredia, vyčerpania zdrojov alebonerovnosti vpríjmoch, je podobným spôsobom získaná aj hodnota čistých„upravených“úspor.Obaukazovatelemajúambíciupodchytiťširšiechápanébohatstvoaleboblahobytspoločnosti.

Ďalšími pokusmi ohodnotenie blahobytu sú index ľudského rozvoja (HDI – HumanDevelopment Index) Organizácie spojených národov (UNDP, 2014) aindex lepšiehoživota(BLI–BetterLifeIndex)Organizáciepreekonomickýrozvojaspoluprácu(OECD,2015). Oba súhrnné ukazovatele sú zložené zo sub‐indexov, ktoré hodnotia rôzneaspekty blahobytu. V jednoduchšom variante (HDI) sú to okrem HDP na hlavu ajpriemerná dĺžka života a gramotnosť. V prípade BLI ide o komplexné hodnoteniepomocou 11 dimenzií reflektujúcich príjmy, vzdelanie, životné prostredie, občianskuangažovanosť, zdravie, bezpečnosť, rovnováhumedzi prácou a odpočinkom a ďalšie.OECD nepublikuje súhrnný indikátor, BLI za rok 2012 (Vondrová a Valach, 2013)spoužitím rovnakých váh pre všetky dimenzie zaraďuje Slovensko vrámci OECD na27.miesto(Českárepublika21.,Poľskom25.aMaďarskom29.,naprvýchpriečkachsúAustrália,USA,DánskoaRakúsko).PodľaHDI(UNDP,2014)jeSlovensko35‐tezo188krajín za Českou republikou na 28. mieste, pred Poľskom (36.) aMaďarskom (44.).RebríčekvedúNórsko,AustráliaaŠvajčiarsko).

Za nedostatok všetkých uvedených ukazovateľov možno považovať skutočnosť, žejednotlivédimenzie,napr.životnéprostredieavzdelanie,majúvopredstanovenéváhy,ktorými sa agregujú do súhrnného indikátora. Naproti tomu neparametrický prístupumožňuje ohodnotiť „sociálno‐ekologickú efektívnosť“ ekonomík, pričom jednotlivédimenzie dostanú optimálne váhy ako výsledok optimalizačnej úlohy (Lábaj et al.,2014). Pre tvorcov politík sú potom zrejmé aj relatívne slabé asilné stránky, atedamožnosti smerovania rozhodnutí. Časová analýza pohybu hranice produkčnýchmožností ukazuje, že technologická zmena vEurópe má váhu viac na zlepšovanívoblastiach„beyondGDP“akonazlepšovaníčistoekonomickejvýkonnosti(Luptáčiketal.,2015).

91

6 MULTIPOLÁRNYSVET

Na začiatku 21. storočia je politická a ekonomická moc vo svete, na rozdiel odobdobiaspredniekoľkýchdekád,rozloženámedziviaceroaktérov.Bipolárnedeleniesveta je definitívne ukončené a akademici nevedia nájsť zhodu na tom, či je novéusporiadaniemultipolárne,alebonepolárne.Avšakdôsledkypreriešenieglobálnychproblémov sú jednoznačné:dosahovaniedohôd jezdĺhavejšieanáročnejšie,dohryvstupujenepomerneviacaktérovazáujmov,apretojeajtemporiešeniaglobálnychvýzievakonapríkladklimatickézmenyrelatívnepomalé.

Boj ozdroje je vnovodobej medzinárodnej politike nadradzovaný nad tradičnéhodnoty, akými je demokracia, transparentnosť, či dodržiavanie ľudských práv.Tradiční aktéri medzinárodných vzťahov, ktorými sú štáty či zoskupenia štátovpostupne ustupujú aktérom predstavujúcim nadnárodné či globálne zoskupeniakapitálu.

6.1Hnaciesily

Koniecstudenejvojnysoseboupriniesolajkoniecjednejéryrozloženiamocivosvete.Desaťročiapredrokom1989hovoriliapísalinielenteoreticimedzinárodnýchvzťahov,aleajnovináriaširšiaverejnosťobipolárnomsvete.SpojenéštátyavtedajšíSovietskyzväzvňompredstavovalidvecentrámoci,ktorémalisvojesféryvplyvu.TotodelenieboloobzvlášťviditeľnévEurópe,kdepriamoovplyvňovalovývojstaréhokontinentu.

ÚpadokSovietskehozväzuajehopostupnýrozpadvšakznamenal,ženaglobálnejmapeostalaibajednaveľmoc,Spojenéštátyamerické.RuskáfederáciaakonástupníckyštátSovietskeho zväzu si zachovala zbrojný arzenál aobzvlášť nukleárne zbrane, ktorýchdržba sa považuje za znak veľmoci. Avšak kvôli hospodárskym problémom jej váhaaangažovanosťvglobálnychotázkachupadla.VäčšinudeväťdesiatychrokovminuléhostoročiatakboliUSAjedinouveľmocou,aexpertivoblastimedzinárodnýchvzťahovsazhodujúnatom,žetotoobdobiesadánazvaťunipolárnym.

Odzačiatkudvadsiatehoprvéhostoročiavšaksvetprechádzaďalšímizmenami,ktorébysadalizhrnúťdotrochbodov:i)úpadokmociapostaveniaUSAvosvete,ii)nárastmoci,anajmäekonomickejsilyďalšíchštátov,iii)ataktiežnárastmociďalšíchaktérov,ktorí ale nie sú národnými štátmi. Môžu to byťregionálne zoskupenia ako napríkladEurópska únia, ale aj Islamský štát (ISIS) či Al‐kájda, medzinárodné inštitúcie(Medzinárodný menový fond, Svetová banka), niektorí teoretici medzinárodnýchvzťahochhovoriadokoncaajoglobálnychmédiach(CNN,BBC)alebohnutiach(Occupy,99%).

Otázka tedaznie,vakomsystémeglobálnychvzťahovsanachádzame,aksúdržiteľmimoci(čiužpolitickej,vojenskejaleboekonomickej)viaceríaktéri,atonienevyhnutneštátni?Na rozdiel odminulých období, keď sa experti zhodovali najprvna bipolirate,aneskôrnaunipolarite,napomenovanídnešnéhokontextuglobálnychvzťahovzhodaneexistuje.

Rovnako neexistuje zhoda ohľadom hnacích síl (drivers), ktoré sú za uvedenýmvývojom. Vsúčasnosti sú vo vedeckom svete aj vširšej verejnosti populárne dveprotichodné teórie ohľadne hnacích síl spoločenského vývoja. Obe tieto teórie boli

92

inšpirované udalosťami 90‐tych rokov minulého storočia, najmä globálnym pádomsocialistického zriadenia astratybipolarity vo svete. Ich autori sapokúšajúdefinovaťfaktory, ktoré sú abudú významnými hnacími silami globálneho vývoja vbudúcnosti.Globálny charakter vývoja je symbolizovaný terminológiou týchto teórií, ktoré sazakladajúnapojmecivilizácie.Hociobeteórievzniklitakmersúčasne,zaskoršiumožnopovažovaťteóriuFrancisaFukuyamuokoncicivilizácie,ktorúnasledujeteóriaSamuelaHuntingtonaostretecivilizácií.

Fukuyama vo svojej práci Koniec civilizácie aposledný človek predkladá tézu, žehistorický vývoj ľudskej spoločnosti zhľadiska sociálno‐ekonomických zriadení bolzavŕšený vznikom liberálnej demokracie. Fukuyama pokladá kombináciu inštitútovdemokracie atrhovej ekonomiky za najvyšší možný resp. najefektívnejší vývojovýstupeň sociálno‐ekonomického zriadenia. Preto sa domnieva, že ľudská civilizáciadospela zhľadiska sociálno‐ekonomického vývoja do posledného štádia, ktoré sa užnedákvalitatívnezlepšiť,amysmeztohtohľadiska„posledníľudia“.TeóriaFukuyamusadoveľkejmieryopieraopráceMarxaaHegela,ktorésasnažísúladnerozvíjať.Pojem„posledný človek“ si však Fukuyama zámerne vypožičal od Nietzscheho. Podľa neho„typickým občanom liberálnej demokracie je „posledný človek“, ktorý sa, školenýzakladateľmi moderného liberalizmu, vzdal hrdej viery vo vlastnú nadradenosťvprospechpohodlnejsebezáchovy.Liberálnedemokracieprodukujú„ľudíbezhrude“,pozostávajúcichzožiadostíarozumu,alepostrádajúcichthymos,zbehlýchvobjavovanínových spôsobov, ako uspokojiť spústu bezvýznamných potrieb kalkuláciamiodlhodobom súkromnom záujme. Posledný človek postráda túžbu byť uznaný zaväčšiehonežostatníabeztakejtotúžbyniejemožnávýnimočnosťaniúspech.Spokojnýso svojím šťastím aneschopný cítiť hanbu za neschopnosť povzniesť sa nad svojepotreby, posledný človek prestal byť človekom“8. Uvedené súvislosti dávajú tušiť, žesamotný Fukuyama nie je hodnotovo vyrovnaný sdefinitívou svojej teórie, alezhľadiska analýzy dejinného vývoja sociálno‐ekonomických zriadení nedokážepredikovaťinýkvalitatívnevyššítypzriadenianežposkytujeliberálnademokracia.

FukuyamovuteóriuokoncicivilizáciekritizovalSamuelHuntington,ktorýpovažujezarozhodujúci faktor súčasného globálneho vývoja boj medzi rozdielnymi sociálno‐kultúrno‐náboženskýmisystémami, t.j. civilizáciami.11.september2001anasledovnéudalosti rozmnožili rady zástancov teórie Huntigtona, postavenej na strete civilizácií.Pojem civilizáciemá uHuntingtona širší kontext azahŕňa aj sociálno‐kultúrne prvky,vrátane náboženstva. Huntington zaviedol termín „stret civilizácií“ (clash ofcivilizations) a vo svojej rovnomennejmonografii tvrdí, že súčasnými hybnými silamivývoja azároveň faktormi medzinárodných konfliktov je boj medzi veľkýmicivilizáciami, akými sú najmä kresťanstvo a islam, do istej miery aj hinduizmus čibudhiszmus. Na rozdiel od Fukuyamu, ktorého teória je postavená na koncepciisociálno‐ekonomickéhozriadeniaachápaniedejínjeredukovanénavývojforiemtýchtozriadení, Huntingtonov prístup je eklektický, zahŕňa vsebe aj prvky kultúrno‐náboženských systémov, demografického vývoja príslušníkov jednotlivých civilizáciíaichgeografickéhorozdeleniavosvete.

8Fukuyama,F.(2002)

93

TietozáveryHuntingtonapodrobilkritikeFrancisFukuyama,ktorýnaďalejzotrvávanasvojej teórii konca dejín, avšak pripúšťa, že islamský svet doposiaľ len veľmi slabovyužíva inštitútydemokracieatrhovéhokapitalizmu ‐uvádzaTureckoakovpodstatejedinýpríklad.ZtýchtoústupkovFukuyamuaznajnovšiehovývojavTureckumôžemeohľadom jeho teórie urobiť dva alternatívne závery: a) liberálna kapitalistickádemokracia je kvalitatívnenajvyšším stupňom sociálno‐ekonomického vývoja ľudskejspoločnosti, avšak vo veľkej časti sveta nebude nastolená, resp. môže naopak prísťkregresu anávratu knedemokratickým formám vládnutia, alebo b) liberálnakapitalistická demokracia bude vbudúcnosti prekonaná iným kvalitatívne vyššímstupňomsociálno‐ekonomickéhozriadenia.

Obajakľúčovíautorivšaksilnebazírujúnaanalýzehistorickéhovývojaaneodvážiasavýznamnejšie predikovať vývoj do budúcnosti.Huntingtonova teória nemápredikčnúsilu, pretože jej chýba analýza sociálno‐ekonomických zákonitostí, ktorá by umožnilabudovať scenáre budúceho vývoja. Vtomto analytickom smere sa posunul ďalejFukuyama, avšak prekážkou je jeho „definitíva“, t.j. presvedčenia, že liberálnakapitalistickádemokraciajenajvyššímstupňomvývojasociálno‐ekonomickýchzriadeníaodchýlkaodnejbyneznamenalakvalitatívnyvývoj,aleregres.

6.2 Trendy

Väčšina akademikov hovorí omultipolárnom svete (Flemes, 2012, Herolf 2011,Renard aBiscop, 2010, aďalší). Póly, teda centrá moci, sú rozložené na viacerýchmiestach sveta. Po Spojených štátoch sa asi najčastejšie spomínajú dve zoskupeniakrajín:EurópskaúniaablokkrajínBRICS,odvodenéodprvýchpísmenBrazílie,Ruska,Indie,ČínyaJužnejAfriky.

Inýnázor,ajkeďstáleblízkokmultipolárnemuvideniusvetapredstavujenázor,žesvetje interpolárny (Grevi 2009, Renard aBiscop 2010). Táto časť literatúry akceptujetvrdenie, že existuje viacero centier moci, avšak zdôrazňuje úlohu globalizácieavzájomnej prepojenosti týchto centier. Geografická blízkosť či vzdialenosť vtomtoprístupe prestávajú hrať dôležitú úlohu, asilná vzájomná prepojenosť znamená, žeštátysanevedie,aleboibamáloúčinnebrániťglobálnymhrozbám.Buzan(2011)vtejtosúvislostihovoríodecentralizovanomglobalizme,vktoromnebudeexistovaťžiadnasvetová veľmoc (superpower), ktorej vplyv by bol celosvetový, avšak iba viaceromocností(greatpowers),ktorýchvplyvbuderegionálny,resp.kontinentálny.

SilnejšíodklonodmultipolaritypredstavilHaass(2011),ktorýdnešnýsvetovýporiadokcharakterizuje ako nonpolárny. Za kľúčové rozdiely považuje dve charakteristiky.Centiermociniejeibaniekoľko(angl.afew),akosivyžadujemultipolárnysystém,aleveľa (angl.many). Druhým faktom je práve nárast takých centier moci, ktoré nie súnárodnými štátmi.Národné štáty takmusia riešiťnielenproblémy, ktoré prichádzajúzrovnakej úrovne, od iných štátov. Avšak vnarastajúcej miere aj takým, ktoréprichádzajúzdola(odrôznychhnutí),zhora(medzinárodnéinštitúcie),či„odboku“,akosúnapríkladterorizmus.

Ajkeďsa tátodebatazdámiestami,ažprílišakademická(otázkamôžeznieť,činejdelenohrusoslovíčkami?),mápraktickédôsledkyprereálnysvetaštáty.Bezohľadunato, ako systémmedzinárodných vzťahov nazveme (inter‐, non‐, alebomulti‐polárny),vyznačuje sa spoločnými črtami aprincípmi, ktoré prinášajú svetu nové problémy

94

ahrozby, ktoré zásadnemenia spôsob, akýminane štátymôžu reagovať, audržiavaťtakmieraprosperitu.

Vtomto smere možno chápať aj obsah pojmu medzinárodného usporiadania čimedzinárodnéhovývoja.Samotnýpojemoznačujeinterakciumedzinárodmi,ktoréboliv20‐tom storočí vprevažnej väčšine predstavované národnými štátmi. Vsúčasnostikategórianárodastrácasvojupojmotvornúsilu.Jetojednakpreto,žetradičnéchápanienárodaakoistejhomogénnejetnickejskupinyľudísastrácasovznikommulti‐etnickýchštátov(príkladomsúSpojenéštátyamerické,aleajnovodobáimigračnávlnavEurópe).Zároveňsaťažiskorozhodovaniaposúvazmenšíchnárodnýchštátovnaširšiekoalícieresp. združenia štátov vsnahe zachovať si rozhodujúcu váhu vglobálnom meradle(príkladommôžubyťzdruženiaštátovtypuEurópskejúnie,alebozónyvoľnejmobilitytovarovaspoločnýchcolnýchpravidieltypuASEAN).

Pokiaľ uznáme, že žijeme vére globalizácie asúčasný vývoj je určovaný faktormicelosvetového, t.j. globálneho charakteru, zpredchádzajúceho vyplýva, že kategórienárodaaninárodnéhoštátuniesúdostatočnesilnýmiprvkami,ktorébymohlizohrávaťrozhodujúcu úlohu pri ovplyvňovaní nového globálneho usporiadania sveta. Preto sapojmy medzinárodnej politiky, medzinárodných vzťahov, či medzinárodného vývojastávajúzastaranýmiapostupnesúnahrádzanékvalitatívneodlišnýmipojmami,akýmisúnapríkladnadnárodné,multi‐polárnečiglobálnevzťahy.

Dobiehaniezápadu

Fakt, že celosvetovo sa ekonomika rozvíja pomerne rýchlym tempom, dokumentujúviaceré údaje rôznych inštitúcií, ktoré zhrnula vo svojej publikácii Európskaenviromentálna agentúra (EEA, 2015).Medzi rokmi 1990 až 2011 rástol celosvetovoexportpribližnetempom7,9%ročne.Vrovnakomobdobírástolhrubýdomáciproduktpribližneo5,5%ročne.Zvyšovaniecelosvetovéhopriemerupritom„ťahali“rozvíjajúcesaekonomikyakoČínaaIndia.Naopak,miera,akouprispievajúkcelosvetovémuHDPbohatékrajiny,akojenapríkladUSA,štátyEÚčiJaponsko,saznižuje.

Európska environmentálna agentúra priniesla aj prognózu, ako by mal ekonomickýrozvoj vyzerať aj vnasledujúcich dekádach (Graf 16). Počíta pritom so zotavením saEurópy zkrízy a snávratom mierneho ekonomického rastu na starý kontinent.Európska únia, ktorej produkcia predstavovala vroku 2000 približne 28 % tejcelosvetovej,bysadoroku2050malapodieľaťnasvetovomHDPuž„iba“14%.Spoloknajvyspelejšíchkrajín,OECD,tvorilvroku2010viacnežtrištvrtinysvetovejprodukcie.Do roku 2050 sa však odhaduje, že tento podiel klesnena približne42%.Na druhejstraneEEApredpovedásilnýnárastprodukcie,atedaajpodielunasvetovomHDPČíneaIndii.

95

Graf16:PodielhrubejprodukcienasvetovomHDP,v%

Zdroj:EEA2015

6.3 Implikácie

Silný hospodársky rast vybraných krajín sveta spôsobil, že vmnohých ekonomickýchukazovateľochdobiehajúpôvodnekrajinytretiehosvetazápadnúEurópuaUSA.Podľarôznychodhadovsanapríkladočakáva,žedoroku2017predbehnečínskaekonomikaamerickúastanesanajsilnejšounasvete(vparitekúpnejsily).

Nárast ekonomickej sily krajín mimo západnej civilizácie sa začal prejavovať ajvďalšíchoblastiach,atonajmäpolitickej.StretnutianajbohatšíchkrajínznámeakoG7,na ktorých svetoví lídri hľadali odpovede na závažné globálne otázky, sa postupnerozrastali. Najprv bolo na stretnutie prizvané Rusko, azG7 sa stala G8. Po príchodesvetovejekonomickejkrízyatlakuviacerýchkrajín,ktorépôvodnenebolimedziG8,satáto skupina ešte rozrástla. Zosmičky tak vznikla dvadsiatka najmocnejších azúčastnené boli okrem Číny, Indie aBrazílie aj krajiny ako Saudská Arábia, Mexiko,Južná Afrika či Južná Kórea. Podobne sa rozrastá aj Organizácia pre ekonomickúspoluprácu arozvoj (OECD), združujúca najvyspelejšie ekonomiky sveta, ktorá má vsúčasnostiuž36členov,vrátanekrajínakýmisúMexikočiTurecka.

Ovzrastajúcom postavení, atiež ambíciách krajín BRICS svedčí napríklad aj ichpravidelné stretávanie na spoločných summitoch, atiež požiadavka reformovaťmedzinárodnéfinančnéinštitúcietak,abyodrážalinovérozloženieekonomickejsilyvosvete. Táto snaha sa však podľa ich vlastného vyhlásenia zroku 2014 zdala byťneúspešná. „Ostávame sklamaní avážne znepokojení so súčasným nedostatkomimplementácie reforiem MMF zroku 2010, čo negatívne vplýva na legitimitu,dôveryhodnosťaefektívnosťMMF,“stálovovyhlásenízosummitu(BRICS2014).

VýsledkomsnáholepšiepostaveniekrajínBRICvosvetebolonapokonzaloženiedvochbánk: BRICS New Development Bank (BRICS Nová rozvojová banka) aAsianInfrastructureInvestmentBank(Ázijskábankapre investíciedo infraštruktúry).Tietofinančné inštitúcie majú slúžiť ako alternatíva kzápadnému Medzinárodnémumenovému fondu (MMF) aSvetovej banke. Je nesporné, že medzinárodné finančnéinštitúcie IFC(InternationalFinancialCorporation),medziktorépatríMMFajSvetovábanka sú kľúčovými hráčmi ovplyvňujúcimi ekonomický asociálny vývojvcelosvetovommeradleprostredníctvompôžičiek,ktoréposkytujúnajmärozvojovým

96

krajinám, ale aj niektorým rozvinutým krajinám, ktoré sa ocitli vekonomickej kríze(napr. Grécko či Maďarsko). Spôžičkami prichádza aj vplyv na domácu politiku voforme podmienok (tzv. kondicionalít), ktoré tieto inštitúcie kladú zadlženým štátom.Podmienkysúvzásadezameranénazlepšenieplatobnejschopnostikrajín,čosavpraxispájaspolitikoufiškálnej„austerity“,t.j.šetrenia,škrtaniasociálnychvýdavkovap.Nadruhej strane sa podporuje podnikateľské prostredie ainštitúcie voľného trhu. Totoprostredievyhovujenadnárodnémukapitáluaspravidlamáaspoňspočiatkunegatívnesociálnedopadynaobyvateľstvozadlženýchkrajín.

VmedzinárodnejekonómiisazaužívalpojemWashingtonskýkonsenzus,ktorýzaviedolvroku 1989 britský ekonóm JohnWiliamson ako označenie pravidiel, na ktorých sazhodli ekonómovia MMF, Svetovej banky aUS Treasury pri poskytovaní finančnejpomoci anásledných kondicionalít pre krajiny Latinskej Ameriky. Išlo o10 pravidielvyjadrujúcich liberálnu trhovú koncepciu – dôraz na voľné podnikanie, dereguláciu,znožovaniesociálnychvýdavkovaznižovanieštátnehodlhu.Naprelome20‐tehoa21‐ého storočia sa tieto princípy dostali aj do pôžičkových schém pre krajiny bývaléhoSovietskeho zväzu aďalšie tranzitívne ekonomiky východnej Európy. Trvaleneuspokojivásociálnasituáciavtýchtokrajináchapríchodhospodárskejkrízyspôsobilizavrhnutie koncepcie Washingonského konsenzu mnohými významnými štátmi čiorganizáciami. Na stretnutí G20 vLondýne v pokrízovomroku 2009 britský premiérGordon Brown vyhlásil, že Washingtonský konsenzus je mŕtvy. Na úrovnimedzinárodných organizácií bol vtomto smere najvýraznejšou iniciatívou pokusbývalého generálneho riaditeľaWTO Pascala Lamy ovytvorenie novej koncepcie tzv.Ženevskéhokonsenzu.NarozdielodreštriktívnehoduchaWashingtonskéhokonsenzuzameranéhonafinančnéparametresaŽenevskýkonsenzuszakladánakomplexnejšomprístupe zahŕňajúcom princípy medzinárodného obchodu smerujúceho kzvýšeniusvetovéhoblahobytuanajmäzníženiuchudobyvrozvojovýchčastiachsveta.

Pre Slovensko je ztohto hľadiska dôležité porozumieť procesom prebiehajúcimvsúčasnosti na Ukrajine, ktoré sú vedené vduchu globálne prekonanéhoWashingtonskéhokonsenzu. Symptómami tohtoprocesu sú vláda vedenáoligarchom,prítomnosť inštitúcií IFC a reštriktívne sociálne reformy. Veľmi zaujímavým znakomsituácienaUkrajinejevládapozostávajúcazcudzíchštátnychpríslušníkov,ktoríprijaliUkrajinskéobčianstvoztitulu funkcievovláde. IdenajmäoobčanovSpojenýchštátovamerických, významná je aj prítomnosť Gruzínska prostredníctvom tímu bývaléhogruzínskeho prezidenta Saakašviliho (okrem neho samotného aj bývalý generálnyprokurátor, ministerka vnútra aminister zdravotníctva, práce asociálnych vecí).Ponukudostaliajpredstavitelialiberálnychekonomickýchkruhov,ktoríuskutočňovaliliberálne ekonomické reformy vtranzitívnych krajinách strednej avýchodnej Európy.UkrajinasatedaokremrozpoltenostivovzťahukRuskuazápadunachádzaajvsituáciipresadzovanialiberálnychreforiemsnegatívnymisociálnymidopadmi.

Jetedajasné,žemnohéznovýchvyrastajúcichmocnostímajúambíciuhraťúlohuajnaglobálnejúrovni,čiužideoekonomickézáležitosti(najmäČínaaIndia),politické(Čína,Rusko,Pakistan)alebovojenské(poprinárodnýchštátochnajmäIslamskýštát).

Niektorí experti voblasti diplomacie sú však skeptickí vsúvislosti sotázkou, čisekonomickou silou môže automaticky prichádzať aj politická moc. Haass (2011)upozorňuje, že aj keď Čína môže mať HDP vyššie ako EÚ aporovnateľné sUSA,štruktúra krajiny je odlišná aneporovnateľne väčšie množstvo zdrojov musí byťvynaloženéna sociálnu sféruatransfery, anemôžu tak ísťna zbrojenie aleboexterné

97

aktivity krajiny. Navyše, viacero autorov sa zhoduje tiež vtom, že udržať politickústabilitu vprostredí rýchleho rastu, avšak nerovnej nedemokratickej spoločnosti jenáročné abude spôsobovať problémy aj Číne. Tumožno pridať aj príklad arabskýchkrajín perzského zálivu, ktoré sa po objavení ropných zdrojov vdruhej polovicidvadsiatehostoročiastaliekonomickynezávislýmiabohatýmikrajinami,nepodarilosaim však vytvoriť politickú pridanú hodnotu vsvetovom ani vnútornom meradle.Regionálnezdruženiaarabskýchštátovsariadiapragmatickýmicieľmiregulovaťťažbuaceny ropy, ktorá je zdrojom ich bohatstva. Vnútorné pomery sú založené naautoritatívnom štýle riadenia odvodeného od príslušnosti ku kmeňom či klanom. Ichpríslušníci nemusia pracovať, nezískavajú pracovné návyky, žijú zrenty atým sastávajú zraniteľnými. Vniektorých Spojených arabských emirátoch až 80 percentpracovných síl tvoria cudzinci, ktorí nezískavajú občianskepráva a vprípadepoklesuekonomického potenciálu by krajinu opustili. Ani vprípade krajín perzského zálivusamotná ekonomická moc bez patričných politík diverzifikácie, sociálnej inklúzieaintegrácie teda nestačila na získanie politickej moci vglobálnommeradle. Obdobnásituácia je aj vďalších krajinách, ktoré vďaka zdrojom uhľovodíkových palív dosiahliekonomickúmoc,alenebolivstavevysporiadaťsasjednostrannýmiúčinkamisvojichzdrojov. Táto situácia je nazývaná holandskou chorobou (Dutch disease podľahistorickéhovývoja,ktorýnastalvHolandskupoobjavení sa tulipánovakosvetovéhoexportnéhoartikla). Je charakteristická stavom,keď jedenekonomicky silnýexportneorientovaný sektor dominuje vekonomike krajiny a„dusí“ ostatné sektory. Napríkladpri objavení ropy sa vďaka jej exportu síce naplní štátna kasa, ale zároveň sa posilníreálnyvýmennýkurzdomácejmenynatoľko,žeostatnésektorydomácejekonomikysastanúnekompetitívnyminavonkajšomtrhu.PríkladommôžebyťAzerbajdžan,ktorýsapo otvorení ropovodu Baku‐Tbilis‐Ceyhan vroku 2005 stal najrýchlejšie rastúcouekonomikou sveta vroku 2006 (s 34‐percentným ročným nominálnym rastomHDP).Azerbajdžanský manát sa rýchlo vyšplhal voči americkému doláru z kurzu takmer5000:1 na kurz približne 1:1. Krajine sa však podnes nepodarilo diverzifikovať svojuekonomikuavrámciinštitucionálnejtypológiebývazaraďovanáskôrdoskupínkrajínsautoritatívnouformouvládnutia.

Hrozbypresvetovýporiadok

Zajednuznajvplyvnejšíchsíl,ktorétvarujúdnešnýsvet,anútiatakkďalšiemuvývojuajsystémmedzinárodnýchvzťahov,jeglobalizácia.Konkrétnejšietásúčasťglobalizácie,ktorá zabezbečila, že geografické hranice prestali hrať významnú úlohu avďakaliberalizácii obchodu sa postupne zvyšoval objem cezhraničnej výmeny tovarovaneskôr aj služieb. Takýto vývoj postupne viedol aj kzvýšeniu pohybu ľudí medzihranicami národných štátov a snástupom digitalizácie sa toky cezhraničnej výmenydoplnilioinformácie(správy,emaily)atiežmnohéslužbyzábavnéhopriemyslu.

Haass (2011) argumentuje nasledovne, keď uvádza globalizácia ako jednu zpríčinkonca unipolárneho systému: „Globalizácia zvýšila objem, rýchlosť adôležitosťcezhraničnej výmeny asi všetkého, počnúc drogami, emailmi, skleníkovými plynmi,spotrebnéhotovaru,vírusov(virtuálnychajskutočných),azbraní.“

Haass udáva dva závažné dôsledky globalizácie pre svetový poriadok, amy knimpridávameďalší. Po prvé, veľkémnožstvo cezhraničnej výmeny sa deje bez kontrolynárodnýchvlád(napr.zvýšenémigračnévlnyutečencovvroku2015),ačastodokoncabez ich vedomosti otýchto tokoch (často drogy azbrane). Po druhé, dynamika tejto

98

cezhraničnej výmenydáva viacmoci rôznymorganizáciam, ktorédokážukontrolovaťčasti územia na pomedzí viacerých štátov (Taliban, Hizbaláh, Hamas, Boko Haram,Islamskýštát,apod.).Netrebaasidodávať,žesatakdejenaúkortradičných,národnýchštátov.Potretie,právezvýšenýastáleviacliberalizovanýpohybtovarov,kapitáluatiežinformácií prispieva krýchlejšiemu rastu ekonomík, ktoré dokážu svoj potenciálvhodnevyužiť(viďvyššie).Vďakatechnológiám,ktorésadokážuuplatniťkdekoľvekvosvete,amedzinárodnémuobchodutakzačaliprudkorásťštátyakoČínačiIndia.

Boj o prilákanie veľkých investorov resp. prispôsobovanie domáceho legislatívnehoprostrediaichpotrebámjeďalšouilustráciouupadajúcejmocinárodnýchštátov,ktorémusia súperiť oprilákanie globálnych výrobcov. Slovensko je vrámci globálnejekonomickej súťaže úspešné ako substrát pre nadnárodné spoločnosti voblastiautomobilového priemyslu. Vsúčasnosti sa vrámci produkcie automobilov naobyvateľa radíme na prvé priečky vo svete. Medzi faktory, ktoré zohrali úlohu priprilákaníautomobilovýchfiriempatrianepochybnečlenstvoSlovenskavEurópskejúniiavEurópskejmenovej únii, relatívne nízka úroveňmiezd, ale aj prítomnosť vhodnejenergetickej a dopravnej infraštruktúry azásob vody. Výroba automobilov je náročnána vodu aSlovensko je krajinou (zatiaľ) na vodu bohatou. Automobilová výroba naSlovensku sa premieta do úrovne rastu Hrubého domáceho produktu a počtyvytvorenýchpracovnýchmiestsúrádovovtisícochaždesiatkach tisícov(najmäaksazohľadnia ja nepriame multiplikátory, dodávateľské vzťahy ap.). Potenciálnymihrozbami vysokej koncentrácie automobilovej výroby na Slovensku sú následky pozatvorení týchtovýrob(skúsenosti talianskehoTurínačiamerickéhoDetroitu),akoajenvironmentálnedopadyspôsobenévysokounáročnosťouvýrobynaenergieavodu.

Výsledkomglobalizáciearastunovýchcentiermocisúvšakajnovéhrozby,ktorémajújednucharakteristickúčrtu: žiadny štát či vláda sa imneviebrániťbezpomoci, aleboaspoňkoordináciesďalšímištátmi.Klasickýmpríkladomjesíceterorizmusabojprotinemu,avšakniejetoanizďalekajedinýproblém,takakovojensko‐bezpečnostnásféranie je jedinou, vktorej samusia štátyviacerýchkontinentovdohodnúťna spoločnýchriešeniach a postupe. Len na ukážku, vroku 2015 sa členské štáty EÚ, USA, aďalšievládyafrickýchčiázijskýchštátovmuselizaoberaťekonomickoukrízou,konfliktomnaUkrajine,enormnouvlnouutečencovsmerujúcichdoEurópy,doznievajúcouepidémiouEboly,bojomsIslamskýmštátomčiorganizáciouBokoHaram,klimatickýmizmenami,postavením medzinárodných finančných inštitúcií, aďalšími menšími, regionálnymiproblémami.

Multipolaritaaklimatickézmeny

Globálne otepľovanie aklimatické zmeny sú nesporne globálnymi problémami vtomzmysle,ženaichriešeniejepotrebnákoordináciamedzinárodnéhospoločenstva.Pretoajspôsob,akýmjedistribuovanáauplatňovanápolitickáaekonomickámocvosvetesatýkanapríkladajrokovaníozníženíemisiíabojaprotiglobálnemuotepľovaniu.

Fakt, že odôležitých svetových dohodách akou je napríklad Kjótsky protokol (akododatokkRámcovémudohovoruOSNozmeneklímy)nerozhodujúibadve,respektívemalý početmocností, má isté výhody. Jednou z nich je otvorenie rokovaní aj ďalšímkrajinám, ktoré tak nemusiamať pocit, že sa aj oich osude rokuje bez nich. Druhouvýhodoumôže byť zapojenie iných ako štátnych aktérov, napríkladmedzinárodné čimimovládne organizácie avýskumné inštitúty. Títo aktéri môžu do celého procesuvniesťexpertízubeztoho.Tým,žejeumožnenáichpriamaúčasťnarokovaniachsadá

99

zabrániť vládam, aby slúžili ako strážcovia agendy (tzv. gate‐keepers) aprípadneznemožniliistýmneštátnymaktéromvystúpiť.

NadruhejstranemáriešenieproblémovnapôdeOSNajnevýhody.Jednouznichje,žezvýšený počet arozmanitosť aktérov prináša rôznorodosť avysoký počet záujmov,medziktorýmijenáročnéhľadaťzhodu.Rovnakomnohíuvádzajúakonevýhoduajfakt,že moc jednotlivých aktérov nie je rovnaká, čo komplikuje rokovania ešte viac. Aknapríklad rokovací stôl opustí výskumná inštitúcia, pretože jej závery nie súzohľadnené,dôsledokbude iný,aksaodchodomodzmluvyvyhrážaveľkáekonomikaakojenapr.ČínaaleboUSA.

Ďalšoumenejzrejmou,alevážnounevýhodouriešeniaglobálnychproblémovnapôdeOSNjefakt,žeideoorganizáciuzaloženúnaštátoch,resp.dokoncavprevažnejmierenanárodnýchštátoch,ktoré,akosmevyššiepopísali,strácajúsvojumocvbojisinýmineštátnymi aktérmi – nadnárodnými spoločnosťami, hnutiami, apod. Právomoci OSNajejpočetnýchagentúrotváraťzastúpeniaavyvíjaťaktivityvdanomštátesúodvodenéod zmluvy uzavretej stýmto štátom. Pokiaľ krajina nesúhlasí sčinnosťou niektorejzložky OSN na svojom území, organizácia musí prerušiť svoje aktivity, čím jeobmedzená jej schopnosť presadzovať konkrétne ciele či politiky. Vextrémnychprípadoch síce môže spoločenstvo národov prostredníctvom OSN uvaliť embargo čiinakostrakizovať jednotlivékrajiny(stalosa taknapríkladvprípade IránučiBarmy),ale aj tento nástroj sa uplatňuje selektívne. Svedčí otom napríklad situácia vTurkménsku, kde od deväťdesiatych rokov minulého storočia dochádza kbudovaniukultu osobnosti vodcov a výraznémuporušovaniu či obmedzovaniu ľudských práv,medzinárodné spoločenstvo však tento stav toleruje zobáv o svojuenergetickúbezpečnosť. Turkménskomá veľké zásoby zemnéhoplynu aje jehododávateľompremnohé západné demokracie. Dalo by sa teda zhrnúť, že OSN trpí podobnýmiproblémami ako národné štáty vnej združené avo svojom terajšom stave nie jedostatočnouplatformouvhodnounaefektívneriešenieglobálnychproblémov.

Hľadaním vhodných mechanizmov sa zaoberal Haass, ktorý sa domnieva, žemultilaterálnevzťahybymohlibyťspôsobom,akosavmultipolárnomsvetebudúriešiťglobálne výzvy. Znamenalo by to, že každý balík problémov by sa mal, obraznepovedané, otvoriť, rozložiť, akaždému kúsku skladačky by sa následne venovalapozornosťosobitne.Voblastibojaprotiklimatickýmzmenámbysatakmohlinapríkladosobitne dohadovať zmluvy upravujúce reguláciu tvorby emisií, aosobitne napríkladoblasťnahraditeľnostizdrojov.

MaléštátyaEurópskaúnia

Posun od bipolárneho (cez unipolárny) sveta kdnešnému multipolárnemu so sebouprináša viaceré výzvy aj pre malé aotvorené štáty, ako je Slovensko. Mnohé, akonapríklad aj vyššie diskutované klimatické zmeny, sa týkajú ekonomického životakrajiny.VmultipolárnomsvetebymenšiečlenskéštátyEÚsamostatne lenťažkohraliakúkoľvek úlohu vglobálnommeradle – a preto by samali zaoberať otázkou, ako savyrovnávaťsglobálnymivýzvami,ktorýchjestáleviac.

Menšou komplikáciou je, že multipolarita vmedzinárodných vzťahoch podkopávaštandardnú diplomaciu ako prostriedok na komunikáciu akoordináciu aktérov.Dôvodomje,ževmultipolárnomsvete,narozdielodpredošlýchusporiadaní,saajkvôlipočtu arôznorodosti aktérov znižuje spoľahlivosť adôveryhodnosť štruktúr. Haass

100

vysvetľuje, že rôzne aliancie aspolky, ktoré si pre svoje efektívne adlhodobéfungovanievyžadujújasnéhrozby,záväzky,výhľadydobudúcnostivšakotieto„istoty“vmultipolárnomsveteprichádzajú.

Viacerí autori sa domnievajú, že vbudúcnosti sa nebude dať jednoducho rozlišovaťkrajiny na spojencov anepriateľov. Rôzne štáty budú navzájom spolupracovaťvniektorýchoblastiach,konkurovaťsiviných,avyslovenesiodporovaťviných.

Známky tohto typu spolupráce sme mohli pozorovať aj vuplynulých rokoch. Irán,napriektomu,žejepovažovanýzadlhoročnéhonepriateľaSpojenýchštátov,sadokázaldohodnúť na obmedzení jadrového programu. Rovnako Rusko aSpojené štáty, rivalipočas studenej vojny, dokázali nadviazať spoluprácu voblasti boja proti terorizmu(Reuters 2013). Podobne komplexne sa vyvíja aj situácia medzi kľúčovými aktérmisýrskehokonfliktu.VzápadnejčastikrajinyovládanejhnutímISILsanachádzajúropnévrty,zatiaľčorafinérieprespracovanieropysúsústredenéprevažnevovýchodnejčastiovládanejsilamiBašaraAhmadaresp.ďalšíchskupín.Napriekvojenskémukonfliktusúobestranynútenékekonomickejspoluprácipriťažbeaspracovaníropy,pretožejednabez druhej by stratili zdroj príjmov. Do podobných vzťahov vstupuje Turecko akoprotivník ISIL‐u, ktorý však prijímal kolóny kamiónov dovážajúce ropu zo západnejčasti Sýrie na spracovanie. Sýrsky konflikt je teda ďalšou aktuálnou ilustrácioukomplexných aprotichodných aktivít štátov vpolitickej, vojenskej ahospodárskejoblasti anie náhodou sa stal kľúčovýmkonfliktom súčasnosti, ktorý prostredníctvomglobálnych prepojení, akými sú migračné toky, ovplyvňuje situáciu vmnohýchvzdialenýchčastiachsveta,vrátanesamotnejEurópskejúnie.

Dlhodobá nepredvídateľnosť aoslabené štruktúry vmedzinárodnom prostredíprinášajú prvky neistoty. Európska únia, vzhľadom na to, že ešte stále nie je plnepovažovanázasvetovúveľmoc,bypretomalavyvíjaťkroky,ktorépovedúkznižovaniuneistotyvmedzinárodnýchvzťahoch.VeľkýmizdrojmineistotysúvsúčasnostiohniskákonfliktovnavýchodajuhodhranícEurópskejúnie–naUkrajineavTurecku.Obetietoohniská si zaslúžia hlbšiu analýzu situácie než možno poskytnúť vtejto kapitole.Vsúčasnosti sa dynamickejšie vyvíja situácia vTurecku, ktoré sa môže po rokochsekularizmuvrátiťkreligióznemuštátu.Môžektomuprispieťajneúspechdlhoročnýchvleklých prístupových jednaní sEurópskou úniou, ktoré sa ocitli vslepej uličkeavrcholiaodmietanímzrušeniavízovejpovinnostipreobčanovTureckazostranyúnie.Frustráciu obyvateľstva môže využiť turecký prezident Erdogan kukončeniuprístupovýchkonaníanávratuknáboženskémuzriadeniu,ktorýpredznamenázvýšenúintegráciu Turecka do konfliktov na blízkom východe. Upevňovanie mociaautoritatívnych metód vládnutia po pokuse ovojenský prevrat vroku 2016 ktomuvytvárajú vhodné prostredie. Európska únia by sa tak ocitla vpriamom susedstvesislamským štátom aprostredníctvom gréckej či bulharskej hranice by bolaexponovanámigračným tokom či prípadnej priamej agresii. Určitúpôdupre jednaniamedzi Tureckom aEurópskou úniou poskytovala potenciálna dohoda ozdržiavanímigrácie resp. ovýmene niektorých kategórií migrantov. Po stroskotaní vízovýchrozhovorovsazdá,žemigračnádohodasanenaplní.JejpraktickáhodnotapreEurópskuúniu bola však dubiózna, pretože navrhovaná výmena ekonomických migrantov zahumanitárnych migrantov môže byť pre Európu finančne náročnejšia. Humanitárnimigranti môžu byť celkovo viac traumatizovaní, menej motivovaní a ťažšieintegrovateľní než tzv. ekonomickí migranti, ktorí prichádzajú spravidla ako ľudiavproduktívnom veku bez rodinných príslušníkov abezprostredne začínajú svojouekonomickoučinnosťouprispievaťdohospodárstvahostiteľskejkrajiny.

101

SituáciavovzťahochsTureckomjekvalitatívneodlišnáodsituácienaUkrajine,ktorásabezprostredne dotýka Slovenska,majúce sUkrajinou hranicu vdĺžke zhruba 150 km,ale aj Maďarska anajmä Poľska soveľa dlhším hraničným úsekom. Spoločnýmfaktorom vo vzťahoch sTureckom aj sUkrajinou je účasť Ruska, ktoré je priamozaangažované vsýrskom aj v ukrajinskom konflikte. Zatiaľ čo slovenská bilaterálnapozícia voči Rusku je tradične otvorená, vrámci EÚ dominuje negatívna pozícia vočiRusku,rovnakovrámciV4dominujevočiRuskunegatívnapozíciaPoľska.SlovenskosapretonaprieksvojejbilaterálnejdispozíciivočiRuskuocitávúlohenárazníkovéhoštátuúnievočirusko‐ukrajinskémukonfliktu.StabilizáciasituácienaUkrajinejeprvoradýmzáujmomSlovenska,ktoréjezávisléajnadodávkachatranziteropyaplynuzRuskacezukrajinské územie. Súčasné oteplenie vzťahov medzi Ruskom aTureckom aneistotaohľadne výsledku prezidentských volieb vSpojených štátoch amerických otvárateoretickúmožnosťpreRuskopridaťsaktýmtomocnostiamvproti‐európskomgarde,čobyboloveľkoustratoupreEurópskuúniuipreSlovensko.

Aksanachvíľuvrátimekteoretickémuuvažovaniu,aakceptujmepredpoveďexpertov,že vmultipolárnom svete sa budú riešenia na globálne výzvy hľadať podľaprincípovmultilateralizmu (Van Langenhove 2010). To znamená, že ojednotlivých oblastiachglobálnej politiky (v zmysle policy) sa bude rokovať osobitne, na rozličných, častošpecializovaných fórach aplatformách, amôžu vznikať vždy odlišné koalície krajín čineštátnych aktérov. Tejto predpovedi nasvedčuje aj narastajúci počet regionálnychzoskupeníatiežmedzinárodnýchorganizácii,ktorésikladúzaúlohudosahovaťdohodyoregulácii rôznych oblastí politicko‐ekonomického života na danej úrovni. PodľaSchiavone(2001)bolnárasttakýchtomedzinárodnýchorganizáciíz37vroku1990navyše400vroku2000.

Malé štáty Európskej únie ako je Slovensko sú členmi viacerých takýchto organizácií.PodľaslovenskéhoMinisterstvazahraničnýchvecí(MZV2014)bolatátokrajinačlenom108 medzinárodných organizácií, pričom sa do tohto počtu nezapočítava členstvoEurópskej únii. Malé krajiny sa nemôžu vyhnúť riešeniu globálnych problémov(spomeňmelennajdiskutovanejšievslovenskýchmédiách:globálnaekonomickákríza,migrácia, situácia na Ukrajine) anemajú ani dostatočné vlastné kapacity (politické,vojenské,ekonomické,atď.)napresadzovanievlastnýchriešení.

Preto jebymalobyťvoveľkomzáujmeSlovenskaajEÚbudovanie,resp.skvalitneniemedzinárodnýchinštitúcií,ktorébudujúodbornosťvjednotlivýchoblastiach.SlovenskoaEurópska únia musia pracovať na tom, aby pri globálnych výzvach neboli tietoinštitúcie obchádzané, ale práve naopak, aby sa posilňovala ich úloha. Všeobecne jevzáujme Slovenska, aby sa vmedzinárodnom poriadku posilňovala úloha inštitúciíapravidiel postavených na hodnotách aprincípoch, a nie ad‐hoc riešenia založené nazáujmochkonkrétnejkrajiny.

102

7 INTENZÍVNEJŠIAGLOBÁLNASÚŤAŽOZDROJE

Voda,nerastnésurovinyapotraviny

Výrobapotravín,pokrývajúcapotrebyrastúcehopočtuobyvateľovZemejejednouzkľúčových podmienok existencie ľudstva.Na Zemi je a bude dostatočnémnožstvovody,ktorébyumožnilozavlažovaťpôdu,atakzabezpečiťvýrobupotravín,avšakjejnerovnomerné priestorové a časové rozdelenie bude limitujúcim faktorom pre ichvýrobuvnovýchlokalitách,pretojemožnésaspoliehaťpredovšetkýmnaexistujúcepoľnohospodárske oblasti. Naďalej bude pretrvávať napätá situácia so zdrojmipitnej vody v tých krajinách, kde je jej nedostatok v súčasnosti. Slovensko mádostatok kvalitných zdrojov pitnej aj úžitkovej vody a bude jej dostatok aj vbudúcnosti,aksapodaríobmedziťjejznečisťovanieodpadnýmivodami,emisiamiaskládkami.

Až približne 85% konečného použitia (vrátane exportu) nerastných surovín je naSlovenskuuspokojenýchdovezenýmizdrojmi.Vpriebehurokov1999‐2014až 83% importovanej produkcie vpeňažnom vyjadrení pochádzalo zRuska, pričommajoritnézastúpeniemaliropaazemnýplyn.

Vnajbližších rokoch bude nevyhnutné pokračovať vdiverzifikácii štátov podľapôvodu dovážaných zdrojov, predovšetkým energetických surovín apodporovaťexpanziu technológií na báze obnoviteľných zdrojov energie pre zabezpečenieenergetickejstabilityasebestačnostiSlovenska.

Kľúčovúúlohubudemaťtiežprístupkzdrojompotravín,atotakzhľadiskakvantityako aj kvality, keď sa do popredia dostanú otázky zabezpečenia potravinovejsebestačnosti rastúcej populácie apotravinovej bezpečnosti, zabezpečeniaudržateľnej produkcie potravín na zmenšujúcej sa agrárnej ploche svyužitímmoderných technologických postupov (biotechnológií, GMO), optimalizáciavýrobných postupov minimalizáciou tvorby odpadov ainováciami voblastiobalovýchmateriálov.

Ďalší rozvoj voblasti produkcie potravín bude ovplyvnený aj multikultúrnymivplyvmi, ktoré ovplyvnia preferencie spotrebiteľov, rastúcou globalizácioukompenzovanousnahouoochranutradičnýchalokálnychpotravinovýchproduktovaleajpolitickévplyvyazásahy(dotácie,politickéobmedzeniatrhu).

7.AVoda

7.A.1VodanaZemi,jejrozdelenie,významavlastnosti

KoľkovodyjenaZemi?VšetkavodanaZemijelokalizovanávpriestore,ktorýsanazývahydrosféra.

Hydrosféra jepovrchovávrstvaZeme,ktoráobsahujevodu, jejhrúbka jepribližne20km(10kmpodúrovňoupovrchuZemeapribližne10kmvrstvaatmosféry).VšetkavodanaZemibypokrylaZemvrstvouhruboupribližne2800m.Biosféra,t.j.oblasťvýskytubiologickýchobjektovjepodsystémomhydrosféry.Priemernýročnýúhrnvýparuvody

103

zpovrchu Zeme je 1,15metrová vrstva vody; to znamená, že všetka voda na zemi sa„vymení“ približne raz za 2300 rokov, samozrejme za predpokladu, že sa vyparí celýobjem oceánov. Pravdepodobnejšie však je, že vdôsledku nedostatočnéhopremiešavania vody voceáne sa obehu vody na zemi zúčastní len bližšie neurčenávrchnávrstvavody.

Pre získanie predstavy o hrúbke biosféry, nech je Zem reprezentovaná guľou opriemere1000mm(1m),biosférajepribližnepolovicahydrosféry,jereprezentovanávrstvou hrubou0.1mm.Hydrosféra je reprezentovaná vrstvou vody s hrúbkou0.22mm.

Biosféra je teda relatívne veľmi malý priestor, ktorý je citlivý nielen naextraterestriálnevplyvy,aleajnaantropogénneaktivity.

Hydrosféra–zdrojvodyprebiosféruBiologickéobjektypotrebujúpresvojuexistenciuvodu„sladkú“,ajkeďexistujeskupinarastlínoznačovanýchakohalofyty,ktorésauspokojaaj soslanouvodou.Principiálne,všetka voda hydrosféry môže byť zdrojom “sladkej” vody, ak sa z nej odstrániaminerálne látky v nej rozpustené, aby táto voda splnila kritéria pre “sladkú” vodu.Najjednoduchšíspôsobprípravy“sladkej”vodyzvodyslanej,aleboináčznečistenej jejejdestilácia,t.j.odparovanie.Vprírodetentoprocesprebiehakontinuálne;zrážkyakozdrojvodysúšesútvorenévodou,ktorásavyparízpovrchuZeme.Zpovrchusúšesavyparílen0,17vodyvyparenejzpovrchuZeme;zvyšok(0,83)savyparízpovrchumoríaoceánovaznačnáčasťznejsadopravínadpovrchsúše,kdespadnevoformezrážokako voda “sladká”. Zem tak funguje ako gigantické destilačné zariadenie poháňanéenergiouSlnka.

VyparovanievodyakochladiacisystémZemeVyparovanievody jeenergetickyextrémnenáročnýproces.Navyparenie1kilogramuvody (pri 20 °C) sa spotrebuje 2450 kJ energie, čo je približne 5 krát viac ako saspotrebuje na zohriatie kilogramu vody z teploty bodu mrazu na teplotu bodu varuvody.Približneplatí,ženavyparovanievodyzpovrchuZemesaspotrebujeasipolovicaglobálneho žiarenia, t.j. žiarenia Slnka, ktoré dosiahne povrch Zeme. Je to obrovskémnožstvo energie, ktoré je približne dvadsaťtisíc násobkomenergie, ktorúpremeniavšetkyelektrárnenaZemi.Akbytentoprocesneexistoval,teplotanaZemibybolatakvysoká,žebyneumožňovalaživotvtakejforme,akohopoznáme.Príkladommôžubyťteplotynapúšťach,kdejevýparminimálny,pretožesútospravidlabezzrážkovéoblasti.Teda ochladzovanie a stabilizácia teplôt na Zemi je produktom vyparovania. Na tomistom princípe, ako funguje hydrologický cyklus je založený aj najrozšírenejší procesodsoľovania vody destiláciou. Takýto spôsob prípravy sladkej vody si môžu dovoliťkrajiny,ktorémajúdostatočnéalacnézdrojeenergie.

SlanáversussladkávodaViacako97percentvšetkejvodynaZemi jevodaoznačovanáako„slaná“voda.Čo to„slaná“voda je?Principiálne,čistávoda, t.j.vodaneobsahujúcarozpustené látky(soli)neexistuje. Voda blízka „sladkej“ vode je voda dažďová, alebo destilovaná, ale aj tie

104

obsahujúrádovodesiatkymiligramovrozpustenýchlátok.Za„sladkú“vodusaspravidlaoznačuje voda sobsahom rozpustených látokmenším ako 1 gram na liter. Aby taktodefinovaná „sladká“ voda bola aj vodou pitnou nesmie obsahovať látky, ktoré sú ajvmalýchkoncentráciáchtoxické,alebochuťovoneprijateľné.

Sladká voda tvorí len 2,7 percenta všetkej vody na Zemi; pokryla by ju vrstvou 84metrov;väčšina“sladkej”vodyjeobsiahnutávľadovcochatedadisponibilnémnožstvosladkejvodytvorílenasi0,6percentavšetkejvody,jetoekvivalent17metrovejvrstvyvody,pokrývajúcejZem.Jetoveľa,alebomálo?

Čojetopitnávoda?Pitnávodaje“sladká”voda,ktorámáobsahrozpustenýchminerálnychlátoknižšíako0,5g/liter.Totojezákladnácharakteristikapitnejvody.Pitnávodavšakmusíspĺňať82kontrolovateľných akontrolovaných ukazovateľov (Nariadenie vlády SR č.354/2006Z.z.),ktorémusiabyťsplnené,abyvodamohlabyťurčenápreľudskúspotrebu.VhoreuvedenomnariadeníjezahrnutáajsmernicaEÚ98/93/ESokvalitepitnejvody.

Vodapatriacadoprechodnejoblastimedzi“sladkou”aslanouvodoujevodabrakická;taktosaoznačujevodasobsahomrozpustenýchlátok0,5–3g/liter.

Minerálnavoda(podľaČSN)obsahujeviacako1g/literrozpustenýchlátok(Fatra4.5g/liter,piešťanskávoda1.7g/liter).

Morskávodaobsahuje31‐37g/l;priemerne35g/l,jejhustotajepribližne1.024g/l.

Prezaujímavosť,vodazMŕtvehomora(DeadSea)obsahuje335g/lrozpustenýchlátok;hustota1.240g/l.

PitnáaúžitkovávodaPri bilanciách potreby aspotreby vody je potrebné rozlišovaťdva druhy vody: vodapitnáavodaúžitková.Medzinimimôžebyťpodstatnýrozdiel.Definíciapitnejvodybolauvedená vyššie aje určená pre spotrebu človekom, alebo pre výrobu potravín. Pitnávoda tvorí spravidla len časť spotreby vody vkaždom štáte ateda aj na Slovensku.Slovensko sa líši od mnohých iných krajín tým, že nemá vybudovanú osobitnúvodovodnú sieť pre úžitkovú (alebo technickú) vodu aaj na iné účely ako na priamuspotrebu človekom sa používa pitná voda. Výroba energie (alebopresnejšie premenaenergie,pretožeenergiunemožnovyrobiť, ale lenpremeniť zinej formyenergie)aajpoľnohospodárstvomôžuvyužívaťvodu,ktoránespĺňakritériákladenénavodupitnú.Výrobaparypre turbogenerátory, ktorá saneskôr chladí vchladiacichvežiach, akoajvoda na zavlažovanie môže byť vodou úžitkovou. Úžitková voda sa môže čerpaťzvodnýchnádrží,alebo jazier,prípadnepriamozvodnýchtokov.Rozdielnenárokynatypvodyavodnéhozdrojatrebamaťnapamätipribilanciipotrebyvody.

105

7.A.2Hnaciesily

Znečistenievôd

Jednýmzhlavnýchrizíkzachovaniakvalityvodyprepriamuspotrebuobyvateľstva jeochranazdrojovvodypredznečistením.Aksaznečistenávodavypúšťadotokov,tátoodtiaľinfiltrujedookolitýchzvodnenýchvrstievamôžeznečistiťpodzemnévody,ktoréstrácajúparametrepitnejvody.

Využívaniekrajiny

Spôsob využívania krajiny, najmä vblízkosti zdrojov vody, môže spôsobiť ichznečistenie. Rozpustené priemyselné hnojivá môžu infiltrovať do podzemných vôdaodtiaľ do zdrojov vody. Až 90% všetkých domových studní je znečistenýchdusičnanmi adusitanmi do takej miery, že nespĺňajú kritériá pitnej vody. Zdroje preverejnévodovodysúchránenésystémomochrannýchpásiem,čobrániichznečisteniu.

Demografickézmeny

Podľa dostupných informácií, sa počet obyvateľov Zeme do roku 2050 zvýši na 9,6miliárd, čo je asi oštvrtinu viac, ako je súčasný počet obyvateľov(EEA, Copenhagen,2015). Vsúčasnosti sa počet obyvateľov Zeme zvyšuje približne o80miliónov ročne.Produkciapriemysluapoľnohospodárstvaby sa za štyridsať rokovpodľa toho istéhozdrojamalazvýšiťtrojnásobne.Totozvýšenieprodukcie jespojenésvyššíminárokmina vstupy surovín, so zvýšením spotreby vody, predovšetkým vpôdohospodárskomsektore,čovytvorísilnétlakynazdrojevody.Nárastpočtuobyvateľov–predovšetkýmvmimoeurópskychkrajinách–budeviesťkzvýšenýmnárokomnapotravinyatýmajna poľnohospodárstvo. Niektoré krajiny sobmedzenými pôdnymi zdrojmi nakupujúpôdu predovšetkým vrozvojových zemiach „landgrabbing“, aby vbudúcnosti pokrylisvojepotrebypotravín(EEA,Copenhagen,2015).Totojespojenésveľkýminárokminazdroje vody, pretože väčšina takto získanej pôdy je lokalizovaná vrozvojovýchkrajináchsobmedzenýmizdrojmivody

Zmenyklímy

Prebiehajúca zmena klímy smeruje kzvyšovaniu teplôt Zeme akdynamizácii obehuvodyvprírode,vyvolápotrebukorekčnýchopatrenívhospodárenísvodou.Očakávasazvýšenieročnýchúhrnovzrážok,aleajvyššiaevapotranspirácia.SozvýšenouteplotouZeme saočakáva topenie ľadovcov azvyšovanie sahladínmorí aoceánov, spojené sozaplavenímpríbrežnýchoblastí,kdežije značnémnožstvoobyvateľstva.Okremtoho,saočakávazvýšenáextremalitahydrologických extrémnych javov,povodníasuchýchobdobí. Zvýšené extremalita, t.j. zvýšenie extrémnych zrážok anaopak výskyt

106

bezzrážkovýchobdobívyvolázmenyvýdatnostízdrojovvody,sčímjepotrebnépočítaťpribudovaníichkapacít.Akésútedaperspektívyuspokojeniapožiadavieknazdrojevody?

7.A.3Trendy

7.A.3.1Svet:JenaZemidosťvodyprevšetkých?

ZdrojevodynaZemiaichštruktúra‐udržateľnosťaglobálnetrendyVodanaZemisavyskytujepravdepodobneužasi4,6miliardyrokov.Jejmnožstvosaužďalejpodstatnenemenilo.NaZemijepribližne1,386,000,000km3vody.Voda,ktorásanachádzaastále tvorív hlbšíchgeologickýchvrstvách,(tzv. juvenilnávoda)nie jeakozdrojvodypreľudstvovýznamná.Prehľadvybranýchzložieksvetovýchzásobvodyjeuvedený vtabuľke 5, nie je tam uvedená voda podzemná, ktorá je najvýznamnejšímzdrojompitnejvody.

Tabuľka5:Niektorézložkysvetovejzásobyvody

Zdroj vody Objem vody (v km3) Podiel zo zdrojov sladkej vody (v %)

Atmosféra 12 900 0.04

Mokrade 11 470 0.03

Rieky 2 120 0.006

Voda v organizmoch 1 120 0.003

Zdroj: Shiklomanov(1993)

KolobehvodynazemijepoháňanýenergiouSlnka;zajedenroksavyparízoceánovasi434tisíckm³avýparzpevninyasi71tisíckm³.Napevninuztohtomnožstvaspadnespäťvoformezrážokasi107tisíckm³vody.Potomsačasťzrážokzpevninyopätovnevyparí azvyšných asi 36 tisíc km³ vody ročne pritečie do oceánov. Tento kolobehprebiehalprirodzenepodľaklimatickýchpodmienoknaZemipomiliardyrokov.Zmenyvmnožstve vody boli ovplyvňované len prirodzenými vplyvmi, predovšetkýmteplotounaZemi,vulkanickýmierupciamiapod.Zaposlednýchniekoľkotisícrokovsavšakkolobehvodyčiastočnemenívplyvomčloveka.Prvýmzásadnýmzásahomvtomtosmere bol rozvoj poľnohospodárstva sprevádzaný klčovaním lesov. Zmenamnožstvaaštruktúryvyparovaniavodyzpôdyarastlínbolaneskôrešteviacovplyvnenáodbermivodyzriekajazierprezávlahy.

Asi2000predn.l.sazačalibudovaťpriehradyanádrže,predovšetkýmakozásobavodypre závlahy, vdôsledku zvýšenej životnej úrovne nastal rozvoj miest, najmä v Indii,Číne,Mezopotámii,vGréckuaRímskejríši.Mestábudovalivodovodyakanalizácie,čímsazvýšilodber(spravidla)podzemnýchvôd.Zároveňsazačalivypúšťaťodpadovévodypriamo do riek vo väčšom objeme, čo znamenalo zhoršenie kvality vody v tokoch.Vposlednom období sa sindustrializáciou dostávajú do vôd aj chemické látky

107

zpriemyslu, ktoré sa vprírode nikdy nenachádzali. Významným zásahom doprirodzeného kolobehu vôd bolo aj silné znečistenie ovzdušia počas priemyselnejrevolúcie(napr.vLondýne),čímsaužzrážkovévodyznehodnotilichemickýmilátkami,ktorébolitransportovanévodouažpomoriaaoceány.

Ako neskôr ukážeme, „sladkej“ vody je na Zemi dosť pre všetkých súčasnýchobyvateľov.Priemernýprietokvšetkýchrieksvetanajednéhoobyvateľaprisúčasnompočteobyvateľov(7miliárd)je15m3(15000litrov)/osobu/deň.

Len jediná (aj keď najväčšia) rieka Amazonka samotná napája Atlantický oceánmnožstvom vody, ktoré reprezentuje 1460 l / na každú osobu/deň.. čo jedvadsaťnásobok minimálnej potreby jedného obyvateľa našej planéty.Svetovázdravotnícka organizácia (WHO) považuje zaminimálnu spotrebu 70 litrov na osobuadeň Teda samotná rieka Amazonka pokrýva spotrebu vody súčasnej svetovejpopulácie.

Najväčšíspotrebiteľvody:poľnohospodárstvoPribližne 80% všetkej spotrebovanej vody na Zemi sa využije na závlahy; táto vodanemusí mať vlastnosti pitnej vody, môže to byť voda úžitková. Závlahy, ako spôsobovplyvňovania režimu vody vpôde sú pre ľudstvo významné, pretože 20 percentzavlažovaných pôd vyprodukuje približne 40% biomasy. Len približne 20%spotrebovanej“sladkej”vodynaZemisavyužijenaosobnú,komunálnuapriemyselnúspotrebu. Bez závlah nie je možné zabezpečiť potravinovú bezpečnosť obyvateľstva,teda aj táto spotreba vody je nevyhnutnou súčasťou “vodnej” bezpečnosti. Ak saporovná sumárny prietok vody všetkých vodných tokov Zeme, je približne 200násobkom osobnej spotreby obyvateľstva Zeme a teda v súčasnosti existuje dostatokzdrojovvodyprerealizáciusúčasnejúrovnezávlah.Problémomje,žezávlahovéoblastisú často oblasťami s deficitom zdrojov vody. Napríklad, jedná z najprodukčnejšíchpoľnohospodárskychoblastínasvete,ImperialValley(CA,USA)jezavlažovanávýlučnevodouzriekyColorado,ktoráležímimotohtoúdoliaavodazriekychýbaMexiku,ktoréleží v delte tejto rieky. Opäť: zdroje sú inde, ako oblasti, kde sa využívajú. Technickériešenia si vyžadujú vysoké finančné náklady, ktoré simôžu dovoliť len ekonomickysilnékrajiny.Okremtoho je tuproblémzdieľaniazdrojovvody.Ajvtomtoprípadesúrozdiely vspotrebe vody vpoľnohospodárstve veľké. Veľká spotreby vody jepredovšetkým varidných oblastiach, vEurópe je vysoká spotreby vodyvpoľnohospodárstve, predovšetkým vjužných oblastiach Európy (Taliansko,Španielsko,Grécko).

Vsúčasnostijeobehvodyvprírodeovplyvnenýľudskoučinnosťou:poľnohospodárstvososilnouchemizáciou,pokračujúceodlesňovanie,priemyselnávýrobasemisiou látok,ktoré sa vprírode nikdy nevyskytovali, budovanie priehrad pre závlahy aleboenergetiku, plavba aaj urbanizácia arýchly rozvoj miest. Pre Slovensko astrednúEurópu je dôležitá potreba vody najmä pre poľnohospodárstvo, priemyselnú výrobuaťažbusurovín,preenergetikuarozvojmiest.

Vprehľadeoglobálnomkolobehuvodysúvyjadrenéjejmnožstvávtisícochkm³.Sútočíslavyjadrujúcepotenciálnemnožstvávody.Nevyjadrujú jejkvalituanivyužiteľnosť.Akáje,anajmäakábude,potrebavody?

108

Vsvetovomglobálnommeradleročnýodbervodystúpa.NapríkladShiklomanovuvádzarast ročného odberu z 3,790 km3 vroku 1995, na 4,430 km3 vroku 2000 anárastsamotnej spotreby z 2,070 km3 vroku 1995 na 2,304 km3 vroku 2000(Shiklomanov,1999). Rozdelenie spotreby vody pre jednotlivé oblasti jej využitia jezobrazenénagrafe17.

Graf 17: Svetové zásoby vody, zásoby sladkej vody aspotreba sladkej vodyľudstvom

Zdroj:Shiklomanov(1993),FAOAquastatdatabáza

Ak porovnáme ročný odber so zásobami sladkej podzemnej vody – asi 10.6miliónovkm3, potomvidíme,žeľudstvopotrebujedneslenasitisícinusvetovýchzdrojovvodyna pevnine. Ak však porovnáme potrebné množstvo pre odbery smnožstvom vodyvriekach,bilanciajezásadneodlišná.VriekachnacelejZemijedostupnýchročneasi2120km3vody,pričomspotrebavroku2000bola2304km3.VodavniektorýchtokochvEurópe sa využíva viacnásobne (Rýn). Doplnkovým zdrojom ku riekam sú jazerá,ktorémajúročneobjemvodyasi91000km3vody.

Prečo jepotomvodaglobálnymproblémom?Príčinou je jejnerovnomernérozdeleniena kontinentoch avjednotlivých štátoch. Zdostupných údajov môžeme uviesť štáty,kdepotrebaaodberysúlenmalýmzlomkomreálnychzdrojov(Kanada,Nórsko,NovýZéland,Indonéziaapod.),akoajštátysveľkýmnedostatkomvodnýchzdrojov(Izrael,Líbya, Malta, Kuvajt apod.) (Obrázok 18). Vštatistikách však dnes nenájdeme údajeonevhodných zdrojoch vody. Vliteratúre je veľa podkladov onajznečistenejšíchriekach, jazerách či podzemných vodách, ale ich podiel sa vbilanciách neuvádza.Pritomkrajiny, ktoré majú napätú bilanciu vodných zdrojov, majú zvyčajne ajznečistenévodnétokyajazerá.

109

Graf18:Zabezpečenieobyvateľstvavodnýmizdrojmipodľajednotlivýchštátov

Zdroj:FAOAquastat

V publikáciách sú kdispozícii rôzne výhľady budúcej potreby vody pre ľudstvo.Vychádzajúzpotrebypotravínpreľudí,ďalejzpotriebrozvojaenergetiky,priemysluarozvojamiest. Súčasný technologický rozvoj znižuje spotrebu vodypre priemysel, alesživotnou úrovňou rastie spotreba vody pre mestá. Oba druhy spotreby súčasneprodukujú odpadové vody aohrozujú zdroje vôd. Rozvoj technológií pre čistiarneodpadovýchvôdje jednazdôležitýchaktivítprezabezpečenievhodnýchzdrojovvodypreľudstvo.

7.A.3.2AkojenatomsvodouSlovensko?Plocha Slovenska je 49 019 km2; leží na rozvodnici (alebo aj streche) Európy. 95%územia patrí do úmoria Čierneho mora, len 5% plochy (riekou Poprad) odteká doBaltickéhomora.CezúzemieSlovenskanepretekáanijednarieka;alezatotrivýznamnétoky(Dunaj,TisaaMorava)tvoriačasťhranícSlovenska.

Priemerný prietok riek Slovenska je 400m3 s‐1, to znamená, že zúzemia Slovenskaodteká7,2 m3/ človeka/deň, (teda približne polovica toho, čo pripadá na hlavupopuláciesveta).LensamotnýDunajmápriemernýprietok2000m3s‐1,(Bratislava),t.j.päťnásobok prietoku všetkých slovenských riek; čo znamená 35 m3/ človeka/deň.Samozrejme,odbervodyzDunajajednotlivýmištátmicezktorépretekájelimitovanýmedzinárodnýmidohodami,čižemôžemespotrebovaťlenčasťprietokuDunaja.Zdrojevody pre Bratislavu ajužnú časť Slovenska sú lokalizované vokolí Bratislavy anaŽitnom ostrove asú napájané vodou infiltrujúcou do kvartérneho masívu zDunaja.PriemernáspotrebavodynahlavunaSlovensku(komunálnaapriemyselná) je180 l/

110

človeka/deň,ztohokomunálnajenižšiaako100l/človeka/deň.Takátonízkaspotrebavody (minimálna odporúčaná WHO je 70 litrov na osobu adeň) bola spôsobenápredovšetkýmrelatívnevysokoucenouvodynaSlovensku;pritomSlovenskojekrajina,ktorá zatiaľ oplýva bohatstvom zdrojov kvalitnej vody. Významnou negatívnoupoložkou bilancie zdrojov vody sú straty počas dopravy vody od zdrojov vodykspotrebiteľovi.Vprincípesastratámvodyzabrániťnedá,ale27%stratajepriveľká.Vyžadujesitozvýšiťstarostlivosťorozvodyvody.

SúčasnávýdatnosťzdrojovvodyvokolíBratislavyavodárenskýchnádržinaSlovenskuje dostatočná; sú pripravené projekty výstavby ďalších vodárenských nádržívoblastiach snedostatočnými zdrojmi vody (východné ajuhovýchodné Slovensko),ktorýchvýstavbasaeštenezačala,predovšetkýmprenámietkyochrancovprírody.

Vniektorých prípadoch ako zdroj vody sa používa voda povrchová, t. zn. voda saodoberá zvodných tokov tam, kde nie sú kdispozícii zdroje kvalitných vôd (povodieHornádu,Bodrogu,Popradu).

Odhadnutá kapacita existujúcich zdrojov vody na Slovensku je 32 800 l s‐1, čo jepribližnetrojnásoboksúčasnejspotreby.

Slovensko: Dopyt po vode je určovaný najmä spotrebou domácností avýrobouenergieBilancie vodných zdrojov kontinentov aštátov vychádzajú zoštátnych alebo inýchmonitorovacích sietí. Zprvkovkolobehuvodymeriamepriamo len zrážky, povrchovýodtok a polohu hladín podzemných vôd. Znich odhadujeme zásoby vody vpôdeaspotrebu pre rastlinstvo, zahrňujúce prírodné rastlinné spoločenstvá apestovanéplodiny.NaSlovenskuspotrebovávamepodľaštatistickýchúdajovročne305821tisícm³povrchovejvody,prepoľnohospodárstvoztohoiba1060tisícm³vody.Tojelen0,3percenta odobratej vody. Pravda je, že je to len evidovaná voda pre závlahy.Poľnohospodárstvona Slovensku vposlednomdesaťročí využilo predovšetkýmveľkúčasťprirodzenýchzrážoknaúzemínadosiahnutiepoľnohospodárskejprodukcie.

Skutočnévyparenémnožstvovodyspojenésrastlinnouprodukciounanašomúzemívštátnej vodohospodárskej bilancii nevystupuje, podobne ako aj vodaevapotranspirovanálesmi.Vliteratúrenenachádzameaniodhadobjemutejtovody.

Rast tlaku na zdroje vody vyplýva zo zvyšovania produkcie energie arastu počtuobyvateľov zásobovaných zverejných zdrojov. Pre nové elektrárne je problémom ichlokalizáciaz pohľadu zabezpečenia prevádzkovou vodou.Nárokynie sú len zpohľadukvantityaleajkvalityvodypretechnologicképoužitienapr.vchladiacichvežiach.Jetoproblém nielen dostavby JE Mochovce ale aj napr. elektrárne Žlkovce, ktorá sa ajzpohľadu zásobenia vodou nakoniec nesprevádzkovala. Na jej potrebu bol prezabezpečenie chladiacej vody vytvorený zložitý komplex prevodu vody zVáhu doDudváhuapotomdoodberupreelektráreň.NaSlovenskunieještatistickyzhodnotenývplyvbioenergetickýchzdrojovspracujúcichbiomasunabilanciumikropovodívúzemí,kdesabiomasaprodukuje.

111

OdhadnutákapacitamožnýchzdrojovvodySlovenskaPodľaodhadovSHMÚ(Kollár,2001),možnávyužiteľnákapacitazdrojovpitnejvodynaSlovensku 146,7m3 s‐1,(146 700 l s‐1), zpodzemných zdrojov na Slovensku jemožnéčerpať 75m3 s‐1, (75000 litrov za sekundu). V súčasnosti sa na Slovensku využívajúzdrojepodzemnejvodysvýdatnosťou12830 litrovzasekundu).Hypotetickákapacitapodzemných zdrojov Žitného Ostrova je 25000 litrov za sekundu. Je zrejmé, žeSlovenskomápostačujúcezdrojepitnejvody,ktorépokryjújejpotrebuajvbudúcnosti.

Povrchovévodymôžubyťvbudúcnostivýznamnýmzdrojompitnejvody.Akosmeužuviedli,súčasnávýdatnosťvodárenskýchnádržinaSlovenskujepribližne5000litrovzasekunduamôžebyťzvýšenávýstavbouďalšíchvodárenskýchnádrží.

Okrem vodárenských nádrží, ktoré sú zdrojom pitnej vody, na Slovensku mámevybudovaných54veľkýchnádrží(sobjemomväčším,ako5mil.m3),ktorézadržiaasi14% ročného odtoku vody zo Slovenska amôžu byť vbudúcnosti apo príslušnýchúpravách využité nielen ako zdroje povrchovej vody, ale aj na reguláciou prietokovvtokoch (hlavne Váhu) atak môžu zlepšiť podmienky pre infiltráciu vody dohorninových masívov atým zvýšiť výdatnosť zdrojov podzemnej vody pozdĺž tokov.Vzhľadom na prebiehajúce klimatické zmeny anejasnú dobu ich trvania, je potrebnévybudovať retenčnépriestory (nádrže) na vytvorenie zásobúžitkovej vody.Retenčnépriestory,ktorémáSlovenskokdispozíciiniesúdostatočné;zaoptimálnesapovažujúretenčnépriestory,ktorézadržia30‐40percentročnéhoodtoku.

Na Slovensku máme teda značné rezervy vzdrojoch vody. Problémom však jenerovnomernosťvplošnomrozloženímnožstvaakvalityvodynaúzemíSlovenska

KvalitazdrojovvodynaSlovenskuVzhľadom na 80 percentný podiel podzemných zdrojov na zásobovaní obyvateľstvapitnou vodou, je jej kvalita veľmi dobrá. Pravidelné testovanie viac ako 50‐tichparametrov pitnej vody ukázalo, že asi 6% testovaných vzoriek vody vykazovalozvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov. Najčastejšie boli zvýšené koncentráciedusičnanov (do10percentprípadov), nasledovalobsahkoliformnýchbaktérií (6%)azvýšené hodnoty tzv. senzorických ukazovateľov (teplota vody, obsah železa amangánu). Senzorickéukazovatele nie sú rizikové, ovplyvňujú len chuťovévlastnostivody.Podľaexistujúcichodhadov,až90percent„domácich“studnínespĺňakritériáprepitnú vodu. Najčastejšími príčinami je prítomnosť fekálnych baktérií azvýšenákoncentráciadusičnanov.Riešenímjenapojeniedomácnostínaverejnézdrojevody.

OchranazdrojovvodyPod ochranou zdrojov vody sa chápe súbor činností, ktoré zabezpečujú požadovanúvýdatnosť(kvantitu)akvalituzdrojovvody.VodanaSlovenskujechránenousurovinoupodľa Zákona o vodách; je to tzv. všeobecná ochrana vody. Pre ochranu oblastí vktorých sa vyskytujú významné zdroje vody bolo zriadených 10 chránenýchvodohospodárskych oblastí (CHVO) s plochou 6942 km2 (14,2% plochy SR).Najvýznamnejšou CHVO je Žitný ostrov. V týchto oblastiach sú ohraničené určitéaktivity,ktorémôžuohroziťkvalitatívneakvantitatívnevlastnostivody.Jetonapríkladtrasovanieropovodov,výstavbazariadenísmožnýmúnikomlátokznižujúcichkvalituvody. Hospodárska činnosť v takýchto oblastiach sa riadi špeciálnymi predpismi.

112

Najprísnejšouochranoujetzv.užšiaochrana,podktorúpatriazdrojepitnejvody.Naichochranu sú zriadené ochranné pásma (existujú tri druhy ochranných pásiem), ktorémajúzamedziťznečisteniuzdrojovpitnejvody.NaSlovenskumámekdispozíciiveľmidobrú legislatíve týkajúcu sa ochrany zdrojov vody, ale ako v mnohých prípadochproblémomjejejnedodržiavanieavprípadeidentifikácievinníkovslabávymožiteľnosťpráva.

VodaaklimatickázmenaZmenaklímyna Zemi, ktorá sa tiež označuje ako globálne otepľovaniemôže výrazneovplyvniť hydrologický cyklus Zeme. Príspevok spaľovania fosílnych palív naprebiehajúce zmeny klímy je neoddiskutovateľný, jeho kvantitatívny vplyv na zmenuklímyniejeznámy.Vzhľadomnaskutočnosť,žezmenyklímysúpermanentnýmjavom,dá sa predpokladať, že sú významne ovplyvnené mimozemskými javmi (Kutílek,Nielsen,2010).Nespornýjevšakfakt,žezaposlednýchpribližne100rokovsazvýšilapriemernáteplotanaSlovenskuasio1°C(Lapin,etal.2001),čosamusíprejavíajnadynamikevodynaZemi.Pretoženazemibudekdispozíciiviacenergie,dásaočakávaťväčšia dynamika vody v hydrologickom cykle. Predpokladá sa, že sa zvýšievapotranspirácia, čo saprejavívo zvýšenýchúhrnoch zrážoka voväčšej extremalitehydrologických javov, t.j. dá sa očakávať väčšia frekvencia povodní, ako aj suchýchobdobí a dlhšie trvanie suchých období. Vzhľadom na značnú fluktuáciu počasia, saniektoré suché (alebo mokré) obdobia tzv. “alarmistami” označujú za prejavyklimatickejzmeny,čonemusíbyťpravda.

Významný vplyv na produkciu biomasy môže mať zvýšená koncentrácie CO2 vatmosfére, ktorá sa zvýšila z330ppm (partspermillion, teda častí zmlióna)na370ppmvposlednejdekáde.Tentojavmôžemaťvplyvnazvýšenúprodukciubiomasy;nieje jasné, ako sa však porasty dlhodobo naadaptujú na zvýšenú koncentráciu oxiduuhličitého. Okrem toho, zvýšená teplota vzduchu spolu so zvýšenou koncentráciouoxiduuhličitéhomôžespôsobiťvýznamnézvýšenieúrod,akbudekdispozíciidostatokvodyaživín.

7.A.4DôsledkyVodajekomodita,ktorácirkuluje;popoužitísadostanedopôdy,tokovamorí,odkiaľsavyparujeavproceseevapotranspiráciesačistí;znečisťujúcelátkysatakakumulujúvovodnýchútvarochavpôdach,tedaznečisťujúživotnéprostredie.Znečisťovanievodyjezákonitýmprocesom;dôležitéje,abysavodypredichvypustenímdorecipientuzbaviliznečisťujúcichlátok.Znečisťujúcelátkysavyužijú,alebosabezpečneuložia,abynebolizdrojomďalšiehoznečistenia.

Ochrana zdrojov vody musí byť regulovaná vhodnou legislatívou, ale aj technickýmiaorganizačnými opatreniami, ktoré spoločne pomôžu zmierniť znečisťovanie zdrojovvody.

113

VodaakoľudsképrávoVýbor OSN pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva deklaroval v novembri 2002vodu ako ľudské právo a verejnú komoditu. To znamená, že prístup k adekvátnemumnožstvučistejvodypreosobnéadomácepoužitiejezákladnýmprávomvšetkýchľudí.Tiež sa prehlasuje, že voda je nielen surovina, ale aj sociálna a kultúrna komodita(UNDPI, 2003). Výbor tiež oznámil, že 145 krajín, ktoré podpísali deklaráciu osociálnych, ekonomických a kultúrnych právach by sa mali zúčastniť na aktivitáchzabezpečujúcichčistúvoduprevšetkýchľudíbezdiskriminácie.Vodabolaprehlásenáza základnú ľudskú komoditu, nevyhnutnú pre zdravie a život, ktorej množstvo jeobmedzené.

Voda je však považovaná aj za ekonomickú komoditu a z tohto pohľadu pravidláriadiaceobchodsplynomaropousúplatnéajpreobchodovaniesvodou.Podľatýchtopravidiel,(Ardakanian, 2007), žiadna krajina by nemala bojkotovať export vody, bezschváleniaSvetovejobchodnejorganizácie(WTO).

V súčasnosti neexistuje žiadna záväzná legislatíva usmerňujúca využitiemedzinárodnýchzdrojovvody,avšakexistujúvšeobecneakceptovanémorálneaetickékritéria,ktorénabádajúkzdieľaniuzdrojovvodyvzmysleChartyľudskýchpráv.

KonkurenciaprivyužívanízdrojovvodyakoprvokpolitickejdestabilizáciePredpokladása,žezánikniektorýchminulýchcivilizácií(vúdolíriekEufrataTigris)bolzapríčinený vyčerpaním zdrojov vody, prípadne zasolením pôd v dôsledkupoľnohospodárskej činnosti. Tiež zánikMykénskej kultúry je pravdepodobne spojenýsdlhotrvajúcim suchom vregióne (Kuusisto, et al., 1994). Vminulosti sa problémyspojenésnedostatkomvodyriešili„sťahovaním“obyvateľstvadopriaznivejšíchlokalít.Vsúčasnosti,takétoriešenianiesúmožné,pretožesústanovenépevnéhraniceštátov.Preto, aj v súčasnosti, najmä v oblastiach s obmedzenými zdrojmi vody je využívaniemedzinárodnýchvôdzdrojomnapätiamedzištátmiazdrojomlokálnychkonfliktov.Sozvyšujúcou sa potrebou vody bude napätie spôsobené rozdielnymi názormi na ichvyužívanierásť.

Opatrenia,ktorémôžupomôcťznížiťdeficitvodyZákladným opatrením na zníženie deficitu kvalitných zdrojov vody je zníženie jejspotrebynaminimálnu,aleekonomickyaspoločenskyúnosnúmieru.Najjednoduchšímanajúčinnejším jezvýšeniecienvody.TietoopatreniaprinieslizníženieodberovvodyvEurópe(EEA,Copenhagen,2015)azvlášťnaSlovensku,kdesaznížilaspotrebavodypribližnenapolovicuvporovnanísospotreboupred25rokmi.

Vpoľnohospodárstve je potrebné zavádzať nové, ekonomickejšie spôsoby závlahporastov; namiesto závlahy postrekom, kde sa značná časť závlahovej vody vyparízpovrchu porastov, bude sa vo zvýšenej miere využívať kvapková závlaha, ktoráprivedievodupriamokukoreňomrastlín,čopodstatnezvýšiúčinnosťzávlahy.

Jepotrebnévybudovaťčistiarneodpadovýchvôd,ktorévyčistiavšetkuodpadovúvoduatým sa zamedzí sekundárnemu znečisťovaniu zdrojov (najmä podzemnej) vody;zachytenélátkysabezpečneuskladnia,alebodruhotnevyužijú.

114

Vzhľadom na zmenu klímy (tento proces je zákonitý) sa predpokladá zvyšujúca saextremalita zrážok atým aj výskyt dlhších suchých, ale ajmokrých období. Preto jenevyhnutné aj naďalej budovať retenčné kapacity (vodné nádrže azásobníkypodpovrchovýchvôd),potrebnénapreklenutiesuchýchobdobíaakoretenčnékapacitypreprípadpovodní.Vsúvislostistým, jepotrebnéudržiavaťpovodiavdobromstave;t.j.sozdravýmvegetačnýmkrytomatakouúpravoukrajiny,ktoráumožnízadržaťvoduvkrajine.

Povodne,sucháaotepľovanievôdPodľa predpovedí aklimatických scenárov sa riziko povodní vEurópe vbudúcnostizvýši. Pripravujú sa riešenia, ktoré by mali vychádzať zmedzinárodnej koncepcieochrany pred povodňami na základe predpovedných, varovných azáchrannýchsystémov. Zatiaľ však povodne značne komplikujú život obyvateľom Európy. PodľazáznamovEurópskejenvironmentálnejagentúrybolovEurópeodroku1980viacako3500povodňovýchudalostíatrendichročnéhovýskytu jestúpajúci.Lenvroku2010boloasi27krajínovplyvnených321povodňami.Slovenskéštatistikyuvádzajúpodobnéinformácie.Početobcípostihnutýchpovodňamisazvyšujeaajškodysúveľmizávažné.Zároveň všakmožno konštatovať, že ohrozenie obyvateľstva je vďaka vybudovanýmochrannýmopatreniamnižšienežvokolitýchkrajinách.NaSlovenskúsúaleoblasti,kdesa povodne vyskytujú obzvlášť často, napr. Myjava alebo pohorie Čergov. V obdobírokov2000–2012dosiahliškodyanákladyspojenéspovodňamivSRcelkovýobjem961miliónov EUR. Toto tvrdenie platí pre tzv. lokálne povodne, vyvolané lokálnymiprívalovýmizrážkami.Problémregionálnych, t.zn.veľképlochypostihujúcichpovodníbol na hlavných tokoch vyriešený systémom vodných nádrží aprotipovodňovýchhrádzí.

NovouvýznamnouhrozbouvEurópeinaSlovenskujesucho.Rok2015náspriviedoldopomerov subtropického pásma. Takmer dva mesiace sa nevyskytli na celom územízrážky, atak sa hladiny vriekachdostali na kritickúúroveň. Podobnábola aj situáciavnajväčšíchnádržiach ‐Oravskápriehrada či LiptovskáMaramali len asi 50percentbežnéhoobjemu.Najdramatickejšíbolpoklesobjemupôdnejvody,ktorýohrozilúrodykukurice,slnečnicealebocukrovejrepy.

Významnou hrozbou je aj otepľovanie vôd vo vodných nádržiach celého sveta.Otepľovanie podporuje rozvoj rias asiníc, čím sa naakumulovaná voda znehodnocujeačasto sa nedá následne použiť. Zväčšujú sa aj straty vody výparom. Tento globálnytrendsaprejavujeajnaSlovensku.Ohrozenésúpredovšetkýmvodárenskénádrženastrednom Slovensku, kde sa vposledných rokoch pravidelne vyskytujú sinice, ktorévylučujútoxínynevhodnéprepitnúvodu,aleajpreinéorganizmyvnádržiach.

VodapreenergetikuapoľnohospodárstvoVoda venergetike ajej potreba pre budúce globálne zdroje produkcie elektrickejenergie je významnou časťou budúcej potreby vody. Väčšina druhov elektrární mápriamuspotrebuvodyprerôznetechnologicképrocesyprivýrobeenergie,najčastejšieide o chladenie. Aj vbudúcnosti budú vo svete hlavným zdrojom energie tepelnéelektrárne spaľujúce uhlie apredpokladá sa len nárast spotreby biopalív, čím saenergetika ešte viac pripútava ku vode (Graf 19). Biopalivá sa majú stať druhým

115

hlavným zdrojom energie hneď za klasickými zdrojmi energie. Ich produkcia je všakkontroverzná,pretožejednakspotrebovávajúveľkémnožstvovodysúvisiacesvysokýmtranspiračnýmkoeficientomenergetickýchrastlín,jednakpotrebujúveľképlochy,ktorébolipôvodnepoužívanénaprodukciupotravínakrmovín.

Graf19:Štruktúrazdrojovenergievsúčasnosti(a)avroku2035(b)

Zdroj:InternationalEnergyAgency,2012.

Bioenergetika je vo fáze prípravy zdrojov mimoriadne závislá na dostatku vody preprodukciu biomasy. Krajiny snajväčším potenciálom pre produkciu biomasy naenergetickéúčelyvroku2020súFrancúzko,Nemecko,Španielsko,Taliansko,PoľskoaRumunsko. Pri príprave zdrojov nahrádzame pôvodnú produkciu napr. obilnínprodukcioubioenergetickýchrastlín,ktorémajúoveľaväčšiuvýškuaajbiomasuna1m2produkčnejplochy(pozriObrázok15preilustrácourozdielov).Nanovúdoplnkovúbiomasuna jednotkovejplochepotrebujemepredovšetkýmvoduaživiny. Ichpoužitieje priamo závislénadostatkuvody avroku2015pri suchuvEurópe saneznížila lenprodukcia kultúrnych plodín, ale aj biomasy pre energetiku. Sucho neohrozuje lenpotravinovúbezpečnosťaleajenergetiku.Pretobysamalivbudúcnostistaťzdrojombiomasy odpady ziných produkcií – predovšetkým zprodukcie dreva, ale aj ovocia,zeleniny,apoľnohospodárskychplodín.

Obrázok15:Porovnanieobjemubiomasyobilnínaenergetickýchrastlín

Zdroj:www.ces.ncsu.edu

116

Ak chceme zdvojnásobiť produkciu biopalív, budeme teda potrebovať aj vyššiemnožstvo vody.9 Husté porasty biomasy sú tiež častejšie ohrozované chorobami –najčastejšie hubovými, apreto sa pri ich pestovaní zvyšuje aj spotreba prostriedkovchemickejochrany.ZvýšenúspotrebuvodyprebioenergiadokumentujeajGraf20.

Graf20:Potrebavodypresúčasnézdrojeenergie

Zdroj: Schornagel (2012);USDOE (2006);Gleick(1994); IEAanalýza.1 ekvivalent tonyropy=11.63megawatt‐hodín(MWh)

OrganizáciaOSNprevýživuapoľnohospodárstvoFAO(FAO,2012),ktorásadlhodobozaoberá potrebou vody ajej reálnych odberov prepoľnohospodárstvo, vytvorila pretietopotrebystránkuAQUASTAT.Tusauvádza,ževcelosvetovompriemerejeasi45%celkovýchodberovvodynaZemipotrebnýchpráveprepoľnohospodárstvo.Vdatabázesúvšakajkrajiny,kde sanaprodukciuplodínpoužívaviacnež90%vody. SlovenskoakrajinystrednejazápadnejEurópyspotrebovávajúvpoľnohospodárstvelenasi10%odberov vody. Vkrajinách južnej Európy sa však poľnohospodárstvo podieľa naspotrebevodyaž60%.PodľaúdajovvodohospodárskejbilancieSRjespotrebavodyvpoľnohospodárstvevobdobíporoku2000dokoncamenejnež5%ročne.

9NapríkladpripokusesvŕbamiprebiomasunaškolskompoľnohospodárskompodnikuvKolíňanochsazbývalej zamokrenej lokality počas 4 rokov stala vyprahnutá zem anásledne produkcia biomasykaždoročneklesalaúmernekudostatkuvodyaživínvpôde.

117

Tabuľka6:Užívaniepovrchovejvody(mil.m3)

Zdroj: Vodohospodárska bliancia SR (Zdroj: SHMÚ,2015) Slovenskojetedavodberevodyprepoľnohospodárstvovýraznepodpriemeromkrajínv stredoeurópskom regióne najmä preto, že naši výrobcovia vpoľnohospodárstveupustili od používania závlah aspoliehajú sa na úrodu zprirodzených zrážok2. Tentostav by sa mal čoskoro zmeniť. Dôvody pre zmenu sú ekonomické ale aj politické.Slovenskosivytýčiloprogramsebestačnostivýrobypotravínasúčasnesmesistanovilizvýšenie využitia biomasy venergetike apri produkcii biopalív. Obe smerovaniaohrozujú prirodzený režim tokov avposledných rokoch sú hladiny našich riek vletekriticky nízke, niektoré dokonca vyschli na niekoľko dní. Bez tvorby zdrojovastarostlivostiovodnézdrojebudúnašeplányvtejtooblastiohrozené.

Spotreba vody v poľnohospodárstve je priamo závislá od klimatických podmienok(teplota, zrážky) a pestovaných plodín. Zmeny, ktoré už nastali, alebo sa ešte lenpripravujúvsektorepoľnohospodárstva,budúmaťpriamusúvislosťsozmenamiklímy.Vplyvy klimatických zmien na poľnohospodárstvo v SR sa zaoberá viacero štúdií. PripohľadenapolianaLiptove,kdeuždneskukuricanahradilajačmeňalebozemiaky, jezrejmé,žeprognózyštúdiípreroky2030aneskôrsúvnašejkrajineviditeľnéuždnes.

7.A.5ProblémyariešeniaDokumentOECD„EnvironmentalOutlookto2050“(OECD,2012)uvádza,žezhoršujúcesapodmienkyprepestovaniepoľnohospodárskychplodínmožnoočakávaťasivdruhejpolovicinášhostoročia.Včasevrcholnéholetabudúpodmienkyprepestovanieväčšinypoľnohospodárskychplodínznačnenepriaznivé.Danúsituáciubudemožnéuspokojivovyriešiť len pravidelným zavlažovaním. Všetky tieto aspekty sa vposlednom obdobíprejaviliužajnaSlovensku.Produkciajesennýchplodínaneskorozbieranýchplodínsvysokou spotrebou vody v lete – napr. kukurice, slnečnice ale aj zeleniny aovocia, jeohrozená. Závlahové sústavy Slovenska však zostali aj vtakomto období nevyužité.Farmári okolitých krajín sa naopak snažili zachrániť svoje úrody každou dostupnoukvapkou vody. Aj preto je spracovanie scenárov potreby vody pre Slovensko zložité.Bilancia potreby vody pre poľnohospodárstvo za posledných 20 rokov neposkytujerealistický základ pre budúce scenáre. Ako sa však uvádza vdokumente FAO (FAO2014): "Scenáre nie sú ani predpoveďami či projekciami. Ide skôr o príbehy obudúcnosti s logickými nadväznosťami, ktoré popisujú, k akým udalostiam dôjde.Scenáre zvyčajne zahŕňajú zábery budúcnosti s popisom hlavných rysov a zoznamukauzálnych skutočností vedúcich z prítomnosti (resp. z východiskovej situácie) kvýslednémustavu."

Východiskový stav môže preto výrazne ovplyvniť scenáre pre potrebu vody naSlovensku. Pri určení východiskového stavuaprepotrebuďalších analýz je potrebnélepšie vyjadriť spotrebu vody aprodukčné využitie vody. Napríklad aj vodaspotrebovaná pre rast lesov alebo prírodných biotopov ako aj produkciu

118

poľnohospodárskychplodínbezzávlahyje využitávoda.Otázkameraniaavyjadreniaprodukčnejamimoprodukčnejhodnotyvodybudezásadnouotázkoupreudržateľnosťvodyvnašejkrajine.

Eutrofizácia–znečistenievodyalebospotrebaCO2?Zaujímavým problémom súčasnosti sa stáva eutrofizácia. Ide o nadmerný rastrias,cyanobaktérií ainých rastlín vdôsledkuobohatenia vôd živinami. Zdrojom súnedostatočne čistené odpadové vody alebo povrchový odtok zpoľnohospodárskychpôd.SúčasnevšakhovorímeajopotrebezachyteniaCO2,kuktorémudochádzaprávepri raste zelených rastlín, ktoré sú výsledkom aj eutrofizácie. Atak sa ako následokčinnosti človeka produkujú vexhalátoch veľké množstvá CO2, ale aj veľké množstváodpadovýchvôd.Spoločnýmriešenímspotrebyoxiduakontrolovanýmrastomzelenejbiomasy zodpadových vôd by sme vyriešili oba problémy. Riešenia sa už objavujú.Vyvedením časti potrubí sodpadovými vodami nad povrch, napr. na mostnékonštrukcie alebo fasády budov, dokážeme odstrániť zvýšenú produkciu oxidov pridopravných trasách azmeniť kvalitu odvádzaných vôd ešte pred čistiarňou, atakzmenšiťkapacitupotrebnúnačistenie,aleboenergetickézaťaženiečistiarní.

119

Tabuľka7:StavznečisteniapovrchovývôdnaSlovensku–početmonitorovacíchmiestnespĺňajúcichkvalituvroku2014

Zdroj:SHMÚ,2015

ZnečistenievôdNaSlovenskujeznečisteniepovrchovýchvôdvysoké.Vroku2014bolomonitorovaných254 lokalít povrchových vôd, pritom stav v 217 lokalitách (viac než 85 %) bolhodnotený ako nevyhovujúci. Napr. v čiastkovompovodí rieky Váh zosemdesiatichsiedmich sledovaných profilov nevyhovuje osemdesiat. Príčiny sú predovšetkýmorganické látky, nadmerný výskyt fytoplanktónu, črevné enterokoky, koliformnébaktérie,termotolerantnékoliformnébaktérie,chlorofyla.Tietoproblémysúvisianajmäso zlým alebo chýbajúcim odvádzaním odpadových vôd. Vroku 2015 sme malidosiahnuť aspoň dobrý stav povrchových vôd na našom území. Hodnotenie

120

ekologickéhostavuútvarovpovrchovýchvôdzareferenčnéobdobie2009–2012bolovykonanév1358prirodzenýchvodnýchútvarochpovrchovýchvôd.550prirodzenýchvodných útvarov povrchových vôd zatiaľ túto požiadavku nesplňuje. Znečisteniepovrchovýchvôdmôževýznamneovplyvniťkvalitupodzemnýchvôd,ktorésanapájajúinfiltráciou ztokov. Počas prúdenia vody ztokov do podzemných vôd sa ich kvalitaspravidlavýraznezlepší,avšakčistenieodpadovýchvôdaažpotomichvypúšťaniedotokovsamusístaťpravidlom.

Slovensko sa vyznačuje aj regionálnou rôznorodosťou. Napriek štatistickémuobrovskémucelkovémuprebytkuzásobvodyexistujúúzemiaaobcebezdostatočnýchzdrojovvody.Mámeešteasi700obcíbezverejnýchvodovodov,ktoré súzásobovanézvlastnýchstudní.Akoboloužpovedané, až80percent studníobsahuje vodu,ktoránespĺňakritériákladenénapitnúvodu.

7.A.6Závery

SvetHydrosféra Zeme obsahuje dostatočnémnožstvo vody na uspokojenie súčasnej ale ajbudúcej komunálnej, priemyselnej potreby ako aj potreby vody na závlahy. Nazávlahysa vglobálnom merítku využíva až 80 percent súčasnej spotreby vody.Predpokladáme, že vglobálnom merítku jej bude dostatok aj v najbližšom storočí.Oblastisprebytkomaleajdeficitomvodybudúpribližnetieisté,akoteraz.

Odhaduje sa, že približne tretina populácie Zeme nemá prístup k dostatočnémumnožstvupitnejvody,čonesiesosebouexistenčnéazdravotnériziká.Zdrojevodysúvšak rozdelené veľmi nerovnomerne, čo spôsobuje napätosť v dostupnosti zdrojovvody. Napätosť vo využívaní zdrojov vody je možné zmierniť vodohospodárskymiopatreniami a princípom zdieľania vody (Afrika, časť Ázie), nie sú však k dispozíciikonečné,uspokojivériešenia.Odsoľovanievodynarážanavysokénárokynaenergiuatechnológiu a preto si jumôžu dovoliť len bohaté krajiny. Doprava vody z oblastí jejprebytkudonedostatkovýchoblastí jeekonomickynáročnáapretochudobnékrajiny,trpiacenedostatkomvodysijunebudúmôcťdovoliťanivbudúcnosti.

SlovenskoSlovenskomádostatokdisponibilnýchzdrojovvodyapredpokladása,žetaktomubudeaj v budúcnosti za predpokladu vysokej úrovne ochrany zdrojov vody. Legislatívnaochrana zdrojovvody je vsúlade seurópskyminormami,problémom jenedostatočnávymožiteľnosť práva ajeho dôsledkom je vysoká úroveň znečistenia vôd.Predpokladané zmeny klímy pravdepodobne spôsobia zvýšenie úhrnov zrážok, ale ajzvýšenúnerovnomernosťzrážkovýchepizód,zvýšenúpotenciálnuevapotranspiráciuaznížený povrchový odtok. Tomuto javu je možné čeliť zvýšením retenčných kapacítúzemia(hlavnebudovanímnádržísvysokouretenčnoukapacitouavhodnýmvyužitímkrajiny).Slovenskopatrímedzikrajinyspozitívnymvýhľadomvývojazdrojovvody.

NaSlovenskujespotrebavodynazávlahyvporovnanísosvetommalá;jetospôsobenérelatívne vysokými úhrnmi zrážok, ktoré umožňujú dosahovanie relatívne vysokýchúrod plodín. Vbudúcnosti sa predpokladá zvýšený úhrn zrážok, ale aj ich zvýšená

121

extremalita (obdobia sprebytkom anedostatkom atmosférických zrážok), čo vyvolápotrebuzávlahhlavnekrmovínazeleniny.

Slovenskomá vglobálnych trendoch spotreby vody zvláštnepostavenie. Priemyselná,atiežkomunálnaspotrebavodyklesá.Celoštátnypriemer jemenejako80litrovvodyna osobu adeň. Pritom úroveň 70 litrov na osobu a deň denne bola na druhomSvetovom vodnom fóre (WorldWaterForum), ktoré sa konalo vHaagu vmarci 2000snázvom „FromVision to Action“, stanovená ako hygienické minimum pre určeniepotrebu vody pre obyvateľov Zeme. Vodárenské spoločnosti unás dokonca evidujúspotrebu vody vobciach aj pod 60 litrov na osobu adeň. Súčasná cena pitnej vodyspôsobuje nízku spotrebu vody hlavne pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstvaaekonomickédôsledky(nedostatokinvestičnýchfondov)prevodárenskéspoločnosti.

CieľomvodohospodárskejpolitikynaSlovenskunie je zvyšovať spotrebuvody, ale juoptimalizovať tak, aby boli uspokojené potreby priemyslu, poľnohospodárstvaaobyvateľstva. Tento cieľ je podmienený dobrou kvalitou zdrojov vody, ktorá sa dádosiahnuťichochranouačistenímvypúšťanýchvôd.

Problémom je určitá vrstva obyvateľstva, ktorá za vodu neplatí anemá potrebnéhygienické návyky, anedostupnosť pitnej vody sa môže premietnuť do epidémií.Vtakýchto prípadoch by mal štát zabezpečiť vodu aspoň na úrovni hygienickéhominima.

7.BNerastnésuroviny

7.B.1HnaciesilyNerovnomerný ekonomický rast (MT5) vedie kpresunu centra ekonomickej silysmerom na juho‐východ. Uvedený vývoj je sprevádzaný aj zmenami vrozložení sílzpohľadu geopolitiky (MT6) spolu s pokračujúcimrastom globálnej populácie (MT1).Uvedené faktory spolu sďalšími historickými zmenami viedli kzásadnému rastuglobálnehodopytuponerastnýchzdrojoch,ktorýsaodzačiatku20tehostoročiazvýšilaž desaťnásobne. Štruktúrne zmeny, ktorými prešli svetové ekonomiky, sa prejavujúpredovšetkýmposunomodpoľnohospodárskehousporiadaniaprodukčnýchsystémov,primárne závislých na produkcii aspotrebe biomasy potrebnej na uspokojenieenergetickýchamateriálnychpotrieb,kmestskýmpriemyselnýmekonomikám(MT2).Za posledné storočie vzrástol globálny počet obyvateľov zhruba štvornásobne,skoncentráciounárastuobyvateľovpredovšetkýmvmestách,pričomspotrebabiomasysazvýšila lenmierneviacako2,5násobne.Technologickýpokrokumožnil lokalizovaťaefektívnejšie získavať zdroje, zároveň však so sebou priniesol aj mnohé dodatočnéspôsoby ich využitia. Vpriebehu posledných sto rokov sa však spotreba inýchmateriálov ako biomasy znásobila viac ako 20 krát, čo naznačuje že technologickýpokrok apopulačný rast vytvárajú narastajúci tlak na dostupné zdroje, pričom jeracionálneočakávaťjehopokračovanieajvbudúcnosti

Pri pohľade do budúcna je možné očakávať pokračovanie rastu svetovej populácie,ktorá by mala podľa (OSN, 2013) vroku 2050 dosiahnuť 9,6 mld. ľudí aprejaviť savďalšom raste dopytu po dostupných zdrojoch. Spolu sočakávaným rastom počtusvetovej populácie možno očakávať zvyšovanie produkcie pri zachovaní podielu

122

ekonomickej aktivity (OECD, 2014) azmeny vsociálnej štruktúre populácie smeromksilnejšej strednej vrstve10 (Kharas, 2010). Nedávny (pokrízový) vývoj koncentráciebohatstvaazvyšovaniapríjmovejpolarizácievšaksplneniupredpokladurastustrednejvrstvyveľminenasvedčujeabudesivyžadovaťzvýšenúpozornosťasnahupolitickýchelít.

Na druhej strane pokračovanie niektorých vývojových tendencií zminulosti môžeprispieť kzmierneniu očakávaného nárastu globálnej spotreby zdrojov. Medzi tietotendencie patrí pokračovanie štrukturálnych zmien vekonomike smerom odpriemyselných ekonomík khospodárstvu založenom na službách avedomostnejekonomike. Pokračujúca globálna urbanizácia (MT 2) predstavuje jednu zhlavnýchvýzievpolitíkpririešeníproblémurelatívnevyššejenergetickejnáročnostimestskýchpopulácií. Na Slovensku je možné očakávať predovšetkým rozrastanie sametropolitného regiónu Bratislavy, zatiaľ čo vprípade ostatných mestských sídiel saočakáva skôr stagnácia, alebomierny pokles koncentrácie obyvateľstva (bližšie pozriMT2).

7.B.2TrendyRastúcaneistotaprístupuknerastnýmzdrojom

Zatiaľčovsúvislostispokračovanímvyššiespomenutýchtrendov(predovšetkýmMT1,MT5)saočakávavýznamnýdodatočnýrastdopytuponerastnýchsurovinách,budúcadostupnosť týchto surovín je značne neistá. Zásoby mnohých veurópskom kontextevýznamnýchnerastných zdrojov súkoncentrovanévmalompočte krajín, čo so sebounesievysokúmierurizikavyplývajúcunajmäzbudúcehovplyvutýchtokrajínnacenyadostupnosťjednotlivýchsurovín.Uvedenákoncentráciamôžeovplyvniťajvytváranienovéhousporiadaniaglobálnychsíl(MT6).

Vaktualizácii zoznamu Európskej Komisie zroku 201411 bolo identifikovaných 20kritických nerastných surovín pre EÚ na základe ich substituovateľnosti (rizikanedostatku) a významupre hospodárstvo EÚ. Ukazuje sa, že ich produkcia je značnekoncentrovaná, čo si zpohľadu ich ekonomickéhovýznamu (napr. vprípade zelenýchtechnológií) zaslúži zvýšenú pozornosť asnahu ohľadanie alternatívnych prístupov.Zpohľadu Slovenskej republiky sa ako významný javí magnezit, vktorého slovenskáprodukcia predstavovala, vrokoch 2010‐2012, 6% globálnej ponuky aposkytujeSlovensku určité pozitívne postavenie ako možného dodávateľa pre európsky trh.Vsúčasnosti12,až91%importovanejprodukciemagnezitudoEÚ,pochádzazTurecka.

10Zpohľadu kúpnej sily, skoncentráciou rastu predovšetkým vkrajinách Ázie čo bude mať hlavnenepriameefektynaSlovensko

11Európskakomisia(2014)

12Vobdobírokov2010až2012

123

Graf 21: Krajiny s najvyšším podielom na svetovej produkcii kritickýchnerastnýchsurovín,priemer2010‐2012

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

Fosforitá hornina

BoritanyChróm

Koksovateľné uhlie

KobaltFluority

KremíkIndium

Germánium

Platinové kovyPrírodný grafit

GáliumMagnezitWolfrám

StibiumHorčík

Ľahké vzácne prvkyBerýliumNiobium

Ťažké vzácne prvky

Čína USA Turecko Južná Afrika Demokratická Republika Kongo Brazíl ia

Zdroj:spracovanépodľaEurópskakomisia(2014)

Ťažobné aktivity na Slovensku predstavujú zekonomického uhla pohľadu málovýznamnú činnosť na úrovni zhruba 0,5% HDP. Produkcia vytvorená spracovanímtýchtozákladnýchzdrojovvšakpredstavujenásobnevyššípodiel,apretoniejemožnéťažbuadobýjaniepovažovaťzekonomickéhohľadiskazaúplnebezvýznamnú.

Zhľadiska aktuálne známych zásob jedostupnosť stavebných surovín vrozmedzí 70‐140rokov13,vprípadeostatnýchsurovínjedostupnosťnaúrovniminimálne200rokovprienergetickýchsurovináchažpoviacako8tisícrokovvprípaderudnýchsurovín.

13vzávislosti od výťažnosti ložísk apri nezohľadnení rastu spotreby nerastných surovín vsúvislostisočakávanýmekonomickýrastom,čosajavíakoskôroptimistickýodhad.

124

Graf 22: Ťažba nerastných surovín na výhradných ložiskách SR v roku 2011,podielypodľatis.ton

7,6%0,1%

38,0%54,3%

Energetické suroviny

Rudné suroviny

Nerudné suroviny

Stavebné suroviny

Zdroj:Baláž,Kúšik(2012)

Graf23:ObjemimportunerastnýchsurovíndoSR,1999‐2014,tis.ton

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

1999 20002001 2002 2003 20042005 2006 2007 20082009 2010 2011 20122013 2014

Uhl ie a l igni tRopa a zemný plynŽelezné rudyOstatné produkty ťažby a dobíjania

Zdroj:Eurostat,tabuľka:DS‐057009‐EUTradeSince1988ByCPA_2008

ŠtruktúradovozunerastnýchsurovínnaSlovenskosavpriebehuposledných15rokovmierne zmenila, avšak výrazný trend poklesu dovozu sa prejavil iba vprípade uhlia.Vprípade ostatných hlavných skupín nerastných surovín sa prejavili predovšetkýmfluktuácie spojené sfázou ekonomického cyklu, vktorej sa vaktuálnom obdobíslovenská ekonomika nachádzala. Za povšimnutie stojí, že spotreba uhlia, ropyazemného plynu v SR nekopíruje rozsah ekonomického rastu, čo naznačuje určitý

125

pokrok v energetickejefektivite slovenskej ekonomiky, asnáď ajprvé opatrné krokysmeromknízkouhlíkovémuhospodárstvu.

Závislosťslovenskejekonomikynaimportenerastnýchsurovínjeznačnávzhľadomnalimitovanéobjemynerastnýchzásobaichnesúladsoštruktúroudopytovanýchzdrojov.Vpriebehu rokov 1999‐2014 až 83% importovanej produkcie vpeňažnom vyjadrenípochádzalozRuska,pričommajoritnézastúpeniemaliropaazemnýplyn(viacako90% importu z Ruska). Na ďalších miestach sa umiestnili Česká republika (5,9 %)aUkrajina(4,6%),zktorýchdovážameuhlie,lignit,avposlednýchrokochzemnýplyn,resp.železnúrudu,avprípadeUkrajinyajuhlie.DobudúcnostisaakonajväčšierizikojavítakmerjednostrannázávislosťnadodávkachropyazemnéhoplynuzRuska,ajkeďvprípade zemného plynu už prebieha postupná diverzifikácia, v ktorejje zhľadiskaznižovaniarizíknevyhnutnépokračovať.

7.B.3ImplikácieAž približne 85% konečného použitia (vrátane exportu) nerastných surovín je naSlovensku uspokojených dovezenými zdrojmi. Vzhľadom na relatívne obmedzenézásoby kľúčových nerastných surovín je možné vbudúcnosti očakávať pokračovanietohtostavu.Pritomvsúvislostispostupnýmnárastomglobálnehodopytupozdrojochjemožné očakávať rastúcu neistotu ohľadne vývoja cien nerastných surovín, ktorýchvývoj bude ovplyvnený predovšetkým rozhodnutiami organizácií združujúcichproducentov (aktuálny príklad predstavuje Organizácia krajín exportujúcich ropu(OPEC),ktorásvojimirozhodnutiamiovplyvňujecenyropynasvetovýchtrhoch).Pretobude nevyhnutné pokračovať vdiverzifikácii štátov pôvodu dovážaných zdrojov,predovšetkým energetických surovín, apodporovať expanziu technológií na bázeobnoviteľnýchzdrojovenergiepre zabezpečenieenergetickej stabilitya sebestačnostiSlovenska.

Rastúce environmentálne riziká súvisia aj snovými spôsobmi získavania nerastnýchzdrojov, ato hlavne s rastúcim objemom ich použitia a slikvidáciou vznikajúcichodpadov. Prijímané politiky budú nevyhnutne musieť hľadať spôsoby alegislatívnerámcedobývanianerastnýchsurovínadodržiavaniaekologickýchštandardov,atotakna národnej, ako ina medzinárodnej úrovni. Preto sa zdá nevyhnuté vytváraniestrategickýchpartnerstiev,ktoréumožniazískaťlepšiuvyjednávaciupozíciuSlovenskavmedzinárodnompriestore.Zároveňbudepotrebné sadetailne zameraťnamožnostiefektívnej implementácie princípov obehového hospodárstva vpodmienkach SR, takaby sa predĺžil životný cyklus nerastných surovín dovezených vpodobe hotovýchvýrobkov,akoajtých,ktorévzniklizdomácichzdrojov.

Technologickýpokrokumožňujúci efektívnejší prístup k nerastným zdrojom (vrátanefosilných palív), ktorých dobývanie bolo vminulosti neefektívne, sa môže negatívnepodpísať na snahách oznižovanie emisií skleníkových plynov, vdôsledku ich vyššejdostupnostianižšejceny.Napriekplneniumedzinárodnýchzáväzkovznižovaniaemisiískleníkových plynov zo strany Slovenska bude mať pokračovanie spotreby fosílnychpalív viných častiach sveta (predovšetkým vrozvojových krajinách) významnýnegatívny vplyv na globálne životné prostredie aobmedzí snahy oznižovanienegatívneho trendu klimatických zmien. Negatívne vplyvy klimatickej zmenyvniektorýchoblastiach(napr.subsaharskáAfrika)spolusočakávanýmdemografickýmvývojomvtýchtoregiónochmôžuviesťkpokračovaniunárastuglobálnychmigračných

126

tokov smeromdo vyspelých krajín (vrátaneEÚ). Takýto vývojmápotenciál zmierniťočakávaný negatívny vývoj počtu avekovej štruktúry populácie na Slovensku (bližšieMT1), avšak zároveň so sebou nesie značnú neistotu a výzvy týkajúce sa integráciemigrantovdospoločnosti.

7.B.4ProblémyaodpovedeEurópa sabude vnajbližšíchdekádach vzáujme zlepšenia stavu životnéhoprostrediaatrvalej udržateľnosti miery environmentálnych záťaží vyplývajúcich zkomplexnéhoprepojenia efektov očakávaného vývoja viacerých megatrendov musieť zamerať naefektívnosť využívania zdrojov, znižovanie emisií skleníkových plynov aefektívnehonakladania sodpadmi. Na tomto procese bude nevyhnutne musieť participovať ajSlovensko.

Vzhľadom na komplexnosť avzájomnú prepojenosť viacerých megatrendov, ktorýchbudúcivývojjezpozícieEÚmožnélenobmedzeneovplyvniťbudepotrebnézabezpečiťúčinnúspoluprácujednotlivýchštátovadodržiavaniedohôdvoblastizlepšovaniastavuživotného prostredia. Medzi hlavné výzvy, ktoré na Slovensko čakajú patria zmenysmerujúce kefektívnejšiemu využívaniu zdrojov, ktoré súčasne prispejú kznižovaniuemisií skleníkových plynov, ato inapriek faktu, že SR vsúčasnosti spĺňa limitymedzinárodného dohovoru oemisiách skleníkových plynov. Podľa SHMÚ aMŽP SR(2015) Slovensko splnilo svoje záväzky zKjótskeho protokolu znížiť emisieskleníkových plynov o8% vobdobí rokov 2008‐2012 vporovnaní súrovňou zroku1990ajenadobrejcestedosiahnuťcieľzníženiaemisiískleníkovýchplynovo17%vroku2020oprotiroku2005.Predosiahnutiedostatočnéhopokrokuvznižovaníemisiískleníkových plynov však bude potrebné prijať dodatočné opatrenia predovšetkýmvodvetví dopravy. Následne, by mali krajiny Európy pokračovať vznižovaní emisiískleníkových plynov tak, aby sa vroku 2050 dosiahlo 80% zníženie ich tvorbyvporovnaní so stavom vroku 1990. Najväčší pokrok sa očakáva vodvetví výrobyelektrickej energie vktorom bymal byť dosiahnutý podiel obnoviteľných zdrojov naúrovnitakmer100%vroku2050.VtomtosmerebudepreSlovenskodôležitévýraznezvýšiť investície do tohto druhu výroby energie vzhľadom na značné zaostávanie,vroku2013bolvSRpodielOZEnajejkonečnejspotrebenaúrovnimiernepod11%.

VoblastiefektívnostivyužívaniadostupnýchzdrojovvSRzohrávpriebehunajbližšíchrokov významnú úlohu implementácia Operačného programu Kvalita životnéhoprostredia vrámci ktorého aktivity prioritnej osi 1:Udržateľné využívanieprírodnýchzdrojov prostredníctvom environmentálnej infraštruktúry, by mali napomôcť rozvojuoblastí odpadového avodného hospodárstva, ochrane biodiverzity azlepšeniuprostrediavmestáchaopustenýchpriemyselnýchareáloch. Slovenskománaobdobierokov 2014‐2023 kdispozícii vrámci tejto prioritnej osi kdispozícii zhruba 1,4 mld.EUR,ktorýchefektívnevyužitiepredstavujedôležitýpredpokladnapodstatnézlepšenieaktuálnehostavuvoblastivyužívaniazdrojov.

Jednou zoblastí, vktorej Slovensko dlhodobo zaostáva za vyspelými krajinami jeodpadové hospodárstvo na podporu ktorého sa vobdobí rokov 2007‐2015 vrámciOperačného programu Životné prostredie včlenilo viac ako 500 mil. EUR. Napriekznačnému pokroku vtejto oblasti vposlednom období definuje Program odpadového

127

hospodárstvaSRnaroky2016‐2020,akosvojhlavnýcieľ„...odklonenieodpadovodichzneškodňovania skládkovaním obzvlášť pre komunálne odpady“. Cieľovou hodnotoupre rok 2020 je recyklácia komunálnych odpadov na úrovni 50%14, pre dosiahnutiektorej bude potrebné prijať razantné opatrenia vzhľadom na fakt, že vroku 2013 sapodiel triedeného odpadu pohyboval mierne pod úrovňou jednej tretiny cieľovejhodnoty. Na základe čoho je možné konštatovať, že vprípade Slovenska je situáciavoblasti nakladania sodpadmi relatívne vzdialená snahám EÚ oprechod naintenzívnejšieobehovéhospodárstvo15.

7.CPotraviny

V úvodnej kapitole sú definované základné problémy v oblasti produkcie potravín a potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky.

Vpodmienkach SR je evidentná snaha centrálnych orgánov na politickej úrovnivytváraťpodmienkyprezvýšenieprodukciepotravíndomácehopôvodu,sozaistenímichkvalitatívnychabezpečnostnýchštandardov.

Z hľadiska bezpečnosti štátu je potrebné vprvom rade dosiahnuť sebestačnosť vprodukciipotravín.Tosadádosiahnuť lenzvýšenoupodporouprvovýroby, farmárovakoajsamotnýchvýrobcovpotravín.

Stimulovať požiadavku na zvýšený odbyt slovenských výrobkov nie je jednoduché.Rozhodujúcim faktorom slovenského spotrebiteľa je nízka kúpyschopnosť väčšinyobyvateľov, ateda veľakrát je rozhodujúcim faktorom cena výrobku. Odbytuslovenských potravín neprospieva ani vysoká prítomnosť zahraničnýchpotravinárskych reťazcov na trhu s prevažujúcou ponukou zahraničných produktov.Málo pozitívnych dopadov na podporu predaja slovenských potravín priniesliadministratívneopatreniazostranycentrálnychorgánov.

NaúroveňsebestačnostiprodukciepotravínmáajnaSlovensku tiež významnývplyvzvyšujúca sa urbanizácia s úbytkom kvalitnej poľnohospodárskej pôdy, či znižovaniebiodiverzitypoľnohospodárskyvýznamnýchplodínazvierat.

V celosvetovom meradle je problémom nedostatok potravín. Približne 800 miliónovľudí trpí nedostatkom základných potravín a teda hladom resp. podvýživou. WHOcharakterizuje podvýživu ako jedno z najvážnejších ohrození verejného zdravia vcelosvetovommeradle.16

VEÚanaSlovenskujesituácialepšia.Napriektomuajtuječasťpopuláciepostihnutápodvýživou, či skrytou podvýživou. Odhaduje sa, že v Európe žije 33 miliónov ľudíohrozenýchrizikompodvýživy.Podľaúdajovdostupnýchnainternete17Slovenskupatrí164. miesto zo 172 hodnotených krajín, scelkovým ukazovateľom 0.02 úmrtí na

14Vzmyslerámcovejsmerniceoodpadoch

15Európskakomisia(2015)

16http://www.eufic.org/article/sk/artid/Time‐to‐recognise‐malnutrition‐Europe/

17http://www.worldlifeexpectancy.com/cause‐of‐death/malnutrition/by‐country/

128

100000 obyvateľov zdôvodu podvýživy. Štúdie ukazujú, že rizikom podvýživy jeohrozená,takmerjednatretinapacientovvnemocniciachadomovochopatrovateľskejslužby,podobneaj10%osôbstaršíchako65rokovvEurópskejúnii.

Najmästaršiačasťpopuláciemánedostatokniektorýchvitamínov,minerálnychlátokčiesenciálnychtukovzdôvodupoklesukúpyschopnosti,vdôsledkučohopreferujúnákupnekvalitnýchpotravín, často súodkázanínapomocpri nákupe a príprave jedla alebovyžadujú pomoc pri kŕmení. Podvýživa je však problémom aj časti detskej populáciearizikových,najmänízkopríjmovýchskupínobyvateľov18

Popri relatívnom potravinovom nedostatku zdôvodu nízkej kúpyschopnostiobyvateľstva,existujúceštatistickéúdajenaeurópskejaleislovenskejúrovnidlhodobopoukazujú na nesprávnu kvalitu askladbu konzumovaných potravín. Charakteristickýje najmä nadmerný energetický príjem a nevyváženosť zastúpenia základných živín,keďdominujevysokýpodieltukov(presahujúcipriemernéodporúčanévýživovédávkyažocca40%)asúčasneidentifikujemedeficitpríjmuniektorýchochrannýchfaktorov–vitamínov(vitamínuB2avitamínuC),minerálnychlátok(vápnika)astopovýchprvkov(napr.železa),resp.vlákniny.

Podľavýsledkovepidemiologickýchštúdiínamedzinárodnejinárodnejúrovniškodlivéfaktory vo výžive, ako sú napríklad nadmerný energetický príjem, zvýšený príjemnasýtenýchmastnýchkyselín,zníženýpríjemnenasýtenýchmastnýchkyselín,zníženýpríjemvlákniny,zníženýpríjemantioxidantov,nedostatočnýpríjemminerálnychlátok,najmä vápnika, draslíka, horčíka, jódu a niektorých mikronutrientov ako selénu,nadmerný príjem sodíka majú významné uplatnenie z hľadiska výskytu chorôbneinfekčnejpovahy.

Nevyváženosť spotreby potravín, a tým vytvorenie nutričnej rizikovej situácievzniknutej z nesprávnej výživy závislých chorôb, spôsobuje nadmernosť konzumácieviacerých potravín, najmä živočíšnych (vajcia, bravčové mäso), cukru a niektorýchďalších. Na druhej strane je to zasa nedostatočná spotreba významných potravín, vpopredí s nízkou spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny a týmpodmieneného nízkeho prívodu viacerých ochranných výživových faktorov doorganizmu.Súčasnejestravaveľmibohatánaprívodkuchynskejsoli,ktorýsapokladázadvojnásobnýoprotiodporúčaniam.19

Na tieto problémy sa snaží reagovať aj Európsky resp. slovenský potravinársky sektor.

Vkontexte identifikovaných rizík akľúčových faktorov, identifikovali sme najmänasledovné kľúčové aspekty – trendy – rozvoja potravinárstva vďalšom obdobívpodmienkach globalizovaného sveta ale aj Slovenskej republiky ako jej organickejsúčasti:

18www.solen.sk/pdf/2e6ab89a154ca7c1a69157b9edce666c.pdf

19http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=605:aktualizovany‐program‐ozdravenia‐vyivy&catid=66:vyiva‐a‐bezpenos‐potravin&Itemid=72

129

1. diverzifikáciapestovaniaplodínvsúvislostispostupnouzmenouklímy;

2. zvýšenieprodukciepotravinárskychproduktovvyužitímlimitovanýchmožností(zmenšujúca sa výmera aklesajúca bonita poľnohospodárskej pôdy)azdecimovanáprodukciahospodárskychzvierat;

3. nízke výkupné ceny primárnych poľnohospodárskych produktov arelatívnyprebytok niektorých komodít (mlieko amliečne výrobky, ovocie azelenina) nadomácomaeurópskomtrhu;

4. nízka pridaná hodnota domácej potravinovej produkcie aslabé využívanielokálnešpecifickýchplodínnaprodukciutradičnýchpotravín;

5. nízky stupeň inovácií vpotravinovej produkcii, fragmentácia spracovateľskéhosektora anízky stupeň zapojenia inovačných centier (vedecko‐výskumnýchinštitúcií);

6. podliehanie spotrebiteľských nálad moderným trendom akampaniam(potraviny získané zgenetickymodifikovaných zdrojov, bioprodukty, prídavnélátkyvpotravinách–tzv.E–fóbiaap.),preferenciačerstvýchvýrobkovnaúkortrvanlivých;

7. krížovédotáciepoľnohospodárskejprodukcieaproexportnápolitikaniektorýcheurópskychkrajín resp. obchodnédohody spoprednýmiproducentmipotravín(USA, Čína) apolitické obmedzenia (aktuálne recipročne zavedené sankcie nadovoz/vývozniektorýchpotravín(Ruskáfederácia);

8. cena potravín ako kľúčový faktor celého výrobného, distribučnéhoaodberateľskéhoreťazca.

Vpredloženej štúdii analyzujeme vybrané problematické oblasti vcelosvetovom /celoeurópskomkontextesanalýzoustavuastratégiourozvoja jednotlivýchsegmentovvpodmienkachSlovenskejrepubliky.

1.DiverzifikáciapestovaniaplodínvsúvislostispostupnouzmenouklímyTrendy vývoja poľnohospodárstva apotravinárstva vsúvislosti sklimatickýmizmenami

Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry,20 Európska únia je jedným znajväčšíchsvetovýchvýrobcovpotravínavyrábapribližnejednuosminucelosvetovéhoobjemuobilnín,dve tretinyvína,polovicucukrovej repya tri štvrtinyolivovéhooleja.Prikaždomzkrokovsúvisiacichsvýroboupotravínsadoovzdušiauvoľňujúskleníkovéplyny.

V roku 2012 sa poľnohospodárstvo podieľalo na celkových emisiách skleníkovýchplynov v EÚ 10%. Emisie EÚ pochádzajúce z poľnohospodárstva sa v období rokov1990 až 2012 znížili o 24 %, a to vďaka významnému zníženiu stavu dobytka,efektívnejšiemu používaniu hnojív a lepšiemu nakladaniu s maštaľným hnojom.Znižovaniu emisií skleníkových plynov uvoľňovaných pri výrobe potravín by popri

20http://www.eea.europa.eu/sk/signaly‐eea/signaly‐2015/clanky/polnohospodarstvo‐a‐zmena‐klimy

130

zefektívnení výroby mohli pomôcť aj zmeny na strane spotreby. Mäso a mliečnevýrobkymajúvovšeobecnostinajväčšiucelosvetovúemisnústopuasúnajnáročnejšiezhľadiskaspotrebysurovínavodynakilogrampotravín.

Pestovanieplodínsivyžadujevhodnúpôdu,vodu,slnečnésvetloateplo.Vyššiateplotavzduchu už ovplyvnila dĺžku vegetačného obdobia vo veľkej časti Európy. Obilninykvitnú a dozrievajú o niekoľko dní skôr. Predpokladá sa, že tieto zmeny budú vmnohýchregiónochpokračovať.Predĺženievegetačnéhoobdobiaaobdobiabezmrazovmôže vo všeobecnosti viesť k zvýšeniu produktivity poľnohospodárskej výroby vsevernej Európe. Vyššie teploty a dlhšie vegetačné obdobia umožňujú pestovanienových plodín. Na druhej strane sa však očakáva, že extrémne horúčavy a poklesobjemu zrážok a dostupnosti vody znížia produktivitu pri pestovaní plodín.Predpokladajúsaväčšievýkyvyročnýchvýnosovplodínzdôvoduextrémnychhorúčavaďalšíchfaktorov,napríkladškodcovachorôb.

V určitých častiach Stredozemia by sa niektoré letné plodiny mohli začať pestovaťnamiesto letnýchmesiacov(sextrémnymihorúčavamianedostatkomvody)vzime.Viných oblastiach, napríklad v západnom Francúzsku a juhovýchodnej Európe, zrejmepoklesnú výnosy v dôsledku horúcich a suchých letných období, keďže pestovaniedanýchplodínvzimeniejemožné.

Zmenyteplôtavegetačnýchobdobímôžuovplyvniťajšírenieurčitýchdruhovhmyzu,inváznychburínčichorôb,čosadotknevýnosovplodín.Zníženiuvýnosovječiastočnemožnépredísť využívaním takýchpestovateľskýchpostupov, ako je striedanie plodínpodľadostupnosti vody, prispôsobenie času sejby teplotnýma zrážkovým režimomapoužívanieodrôdplodín,ktorésalepšiehodiadonovýchpodmienok(napríkladplodínodolnýchvočihorúčavámasuchu).

Podľapracovnéhodokumentu Stratégia adaptácie SRnanepriaznivédôsledky zmenyklímy21vypracovanéhoMinisterstvomživotnéhoprostrediaSR,vpoľnohospodárstvesadajúpredpokladaťzmenyvskladbeškodlivýchorganizmov,alenajmävnárastepočtuhospodársky významných škodlivých organizmov, zmeny teplotnej zabezpečenostirastlinnej výroby, zmeny fenologických pomerov, zmeny agroklimatickéhoprodukčnéhopotenciálu,zmenyvrozdelenízrážokavlhkostnejzabezpečenosti,zmenypodmienok prezimovania (absencie snehovej pokrývky), zmeny fyzikálnych achemických vlastností pôdy, urýchlený rozklad organickej hmoty, zrýchlený rastkoreňovej sústavy, zvýšená veterná erózia, akľúčové bude predĺženie hlavnéhovegetačnéhoobdobiadohorizonturoku2075o43dnínajužnomSlovenskuao84dnínasevereSlovenskaastýmsúvisiaceúsilieonovédruhyrastlín.

Vo vedeckých zdrojoch sa uvádza vplyv vysokých teplôt na zníženie úžitkovostihospodárskych zvierat o 10 až 25 %. Úhyny sa zvyšujú o 50 až 120 %. Klimatickéfaktorymajúvýznamnývplyvaj napopuláciepoľnej fauny. Ichdopadv súčasnosti jeskúmaný len v obmedzenej miere a nie sú objasnené závislosti na vybranýchklimatickýchfaktoroch.

Taktiež by mala vzrásť celková potreba závlahovej vody v hlavných závlahovýchoblastiachvpriebehunasledovných65rokovccao115%,zosúčasných310mil.m3na

21www.shmu.sk/File/ExtraFiles/SHMU.../files/Strategia_adaptacie_SR_draft.pdf

131

prognózovaných668mil.m3.Tentonárastpotrebyvodyprezávlahynavodnézdrojebudespôsobenýnielenzvýšenýmdeficitompotenciálnejaaktuálnejevapotranspirácie,aleajpotrebouzvýšeniavýmeryzávlaho cca100%vporovnaník súčasnémustavu,resp.kroku2010.

Voblastirastlinnejvýrobysapritomnazmiernenieočakávanýchdopadovpredpokladáokrem iného kvantifikáciadopadovna vybranédruhyhospodárskydôležitýchplodín,efektívne poradenstvo a prepojenosť výskumu s praxou a samotnýmpestovateľom voblasti klimatickej zmeny anajmä povinné používanie certifikovaného osiva voblastiachšpecifickyzasiahnutýchdopadmiklimatickejzmeny(oblastisprejavysuchaapod.).Voblastiživočíšnejprodukciesapredpokladádôraznametódyochladzovania,systémy ustajnenia, výber plemien vhodných pre vyššie teploty (použitie tradičných,odolných plemien) ale aj alternatívne krmoviny, pretože v dôsledku zvýšenia teplôtbude pravdepodobne v južných oblastiach Slovenska nutné nahradiť tradičnúprodukciusilážnejkukuricenapr.produkcioucirokuobyčajnéhoresp.hybridovcirokusudánskeho, Ako alternatíva sa pri znížení produkcie pšenice javí pestovanie kasavy(manioku).

KvalitaabezpečnosťpotravínvsúvislostispostupnouzmenouklímyPredpokladá sa, že očakávané klimatické zmeny budú mať aj priamy dopad nabezpečnosťpotravín.anaprístupkpotravinám(t.j.dostatokpotravín).Zmenaklímysavovšeobecnostivnímaakojavsnegatívnymdopadomnapotravinovúbezpečnosť,atonajmävrozvojovýchkrajinách.EurópskyúradprebezpečnosťpotravínEFSAvosvojichdokumentoch uvádza, že zmena klímy je z dlhodobého a strednodobého hľadiskaspúšťačomrôznychrizíkohrozujúcichbezpečnosťpotravínakrmív22.

Podľa údajov EUFIC23 možno vsúvislosti so zmenou klímy očakávať zmenyvmikrobiologickýchachemickýchaspektoch:

a) mikrobiologické aspekty: Mnohé z potravinových patogénov, ako napríkladSalmonellaaCampylobacter,salepšierozmnožujúvteplomavlhkomprostredí;navyšezvýšenie teploty, vlhkosti a extrémne poveternostné podmienky ovplyvnia schopnosťmnohých choroboplodných baktérií v potravinách prežiť alebo rásť v novýchpodmienkach. Medzi ďalšie potenciálne dôsledky klimatických zmien patrí vzniknových mikrobiálnych rizík v dôsledku zmien v druhoch pestovaných plodín apoľnohospodárskych postupov pri ich pestovaní (napr. zvýšené využívanienespracovanéhoživočíšnehoodpadunahnojenieplodín)alebonárastpočtupatogénovrezistentných voči antibiotikám v dôsledku širšieho podávania veterinárnych liečivpoľnohospodárskym zvieratám. Rezistencia proti mikróbom môže byť spôsobená ajspontánnymizmenamigenetickejvýbavybunkyalebotrvalýmzačlenenímpohyblivýchgenetickýchprvkovprenášanýchmedzimikroorganizmami;

22RobinsonT,AltieriA,ChiusoloA,etal.(2012).EFSA'sapproachtoidentifyingemergingrisksinfoodandfeed:takingstockandlookingforward.EFSAJournal10(10):s1015.

23http://www.eufic.org/article/sk/artid/Climate_change_possible_implications_for_food_safety/

132

b) chemické aspekty: Vsúvislosti so zmenou klímy je možné očakávať zmeny vcharaktere, množstve a šírení rôznych chemických látok, kontaminantov spriamymdopadom na bezpečnosť potravín. Tieto zmeny vyplývajú zočakávaných zmienpoľnohospodárskych postupov a zmien druhu pestovaných plodín resp. spôsobu ichpestovania.Týmsazmenítypamnožstvoškodcovaburiny,čomôžemaťzanásledokzmenyvtype,množstváchaspôsobepoužívanianapr.pesticídovahnojívpoužitýchnaplodiny. Konzumenti budú tak vystavení zvýšenému riziku konzumácie rezíduípesticídov, ale aj riziku zvýšenej tvorby plesní atoxínov vo vybraných druhochpotravín.

Sočakávanými zmenami klímy aich dopadom na oblasť kvality abezpečnostipotravín súvisia aj pripravované opatrenia vlády SR voblasti poľnohospodárstvaapotravinárstva. Niektoré znich sú uvedené vpredchádzajúcej časti dokumentu24.Sohľadom na očakávané zintenzívnenie efektívneho vedeckého poradenstva aprepojenosti výskumu spraxou očakáva sa smerovanie výskumu voblastipotravinárstvavsúladeseurópskymitrendmidonasledovnýchoblastí25:

vyvinúť postupy a technológie na ochranu výživovej a hygienickej kvalityproduktovproti ich chemickej a biologickej kontaminácii v celompotravinovomreťazci od prvovýroby až po spotrebiteľa, s dôrazom na tradičné, miestne asezónnepotraviny;

rozvíjaťefektívneanalytickéadiagnosticképostupypreautentickosť,alergénnosťazdravotnúbezpečnosťpotravín;

vývoj systémov predlžujúcich trvanlivosť potravín vrátane aplikácií funkčnýchobalovýchmateriálov;

vyvinúť procesy a postupy získavania cenných prírodných látok s vysokoupridanouhodnotouvhodnýchprevyužitievpotravinárstve,farmácii,kozmetikeapoľnohospodárstve;

aplikovať nové technológie a procesy umožňujúce efektívnejšiu výrobuauchovávanie kvalitných potravín a vyšší stupeň využitia primárnychpoľnohospodárskychsurovín,druhotnýchsurovínaenergií;

rozvíjaťmodernépostupyhodnoteniarizikazložiekpotravín,informačnésystémykvalitepotravín,zloženípotravínaobsahurizikovýchfaktorovvpotravináchpreoblasť vedeckého hodnotenia rizika spolu s vývojom variantov optimálnejspotrebypotravínpreobyvateľstvoSlovenska,zohľadňujúcichnové,odporúčanévýživovédávky;

rozvíjať a využiť poznatky spotrebiteľského a potravinárskeho výskumu,výsledkovhodnoteniarizíkprivzdelávanídomácichspotrebiteľovaproducentovpotravín;

aplikovaťnovéinformačnéakomunikačnétechnológievpotravinárstvescieľomoznačovaniapotravín,ichvysledovateľnostiaaplikáciípreobchodaspotrebiteľa,(napr.RFDčipy,elektronicképroduktovékódyapod.;

24www.shmu.sk/File/ExtraFiles/SHMU.../files/Strategia_adaptacie_SR_draft.pdf

25https://www.vedatechnika.sk%2FSK%2FVedaATechnikaVSR%2FRada%2520vldy%2FRokovanie%2520vlady_23_10_2014%2FCely_dokument_Strategia_aplikovaneho_vyskumu_v_polnohospodarstve.pdf&usg=AFQjCNFMLa7NUFtRUz8au8RvVMmpn_FAEw

133

vyvíjaťnovéinovatívnepotravinárskevýrobky.

2.ZvýšenieprodukciepotravinárskychproduktovDruhou oblasťou ktorú sme identifikovali ako kľúčovú zhľadiska trendov budúcehorozvojapotravinárstvajezvýšenieprodukciepotravinárskychproduktovtakpostránkekvalitatívnej ako aj kvantitatívnej využitím limitovaných možností (zmenšujúca savýmera aklesajúca bonita poľnohospodárskej pôdy) azdecimovaná produkciahospodárskychzvierat.

Biotechnológia,GMaprodukciapotravín107 nositeľov Nobelovej ceny podpísalo petíciu vktorej vyzvali neziskovú organizáciuGreenpeace aby prestali útočiť voči geneticky modifikovaným organizmom.OrganizátoromsastalRichardRoberts,držiteľNobelovejcenyzamedicínuzroku1993.Signatári výzvy uviedli, že neexistuje jediný aspoľahlivý prípad poškodenia ľudskéhozdravia alebo zdravia živočíchov po konzumácii GMO. Vplyv GMO na prírodu jemenejškodlivýako inýchporovnateľných rastlín.ZároveňvyzvaliGreenpeaceabyprehodnotilisvojenegatívnestanoviskokpoužívaniuGMO.

WashingtonPost30.6.2016.

Produkcia potravín pomocou biotechnologických metód agenetické modifikáciepredstavujú jeden zprístupov akými je možné čeliť problémom opísanýmvpredchádzajúcichčastiach.

Spôsoby pestovania poľnohospodársky významných rastlín a technológie výrobypotravín sa neustále menia. V tomto kontexte je významnou otázka zabezpečeniaprodukcie dostatku surovín pre výrobu potravín, úprava ich chuťových a nutričnýchvlastnostíatiežuchovávanieakonzervovaniepotravín.

Vprvejpoloviciminuléhostoročia–vobdobítzv.zelenejrevolúcie,bolodosiahnutéažtrojnásobné zvýšenie úrody základných poľnohospodárskych plodín. V súčasnosti jevšak dôležitou úloha ako zabezpečiť dostatok potravín pre všetkých ľudí aj prineustálom náraste populácie v rozvojových krajinách. Pestovanie genetickymodifikovanýchpoľnohospodárskychplodínvhospodárskyrozvinutýchkrajinách,alerovnako aj v rozvojových krajinách, napr. vArgentíne,Brazílii, Číne a Indii, je už aj vsúčasnostiekonomickyprínosné2627.

Genetickymodifikované plodiny, suroviny pre potravinársky a krmivársky priemysel,súvsúčasnostiupravovanénielenvylepšovanímichagrotechnickýchvlastností,akýmisú napr. tolerancia voči herbicídom či rezistencie voči hmyzu, ale aj úpravamipotravinársky významných technologických a nutričných vlastností. Príkladom jerajčiak FlavrSavr so zvýšenou údržnosťou (trvanlivosťou) a predĺžením doby

26ISAABRIEFS30/2003www.ISAAA.orgprístup17.7.2016

27PERSLEY, G.J. – LANTIN. M.M. (eds): AgriculturalBiotechnology and the Poor, Proceeding of anInternationalConference,Washington,D.C.,2000,s.235.

134

transportuaskladovania,alezároveňajsvyššímobsahompektínu,čo jevýhodnéprivýrobe potravín ako sú pretlaky a kečupy. Z výživového hľadiska je významnouúpravouzmenaobsahukľúčovýchnutrientovvpotravinárskychplodinách.Príkladomtakéhotopostupusúgenetickémodifikácie ryže,kdena jednej straneboliodstránenégény pre hlavný alergén, na strane druhej to bolo zvýšenie obsahu vitamínu A abiologickydostupnéhoželezavoformeferitínuvzrne.Významtýchtoúpravspočívavtom,ženajmävrozvojovýchkrajináchjepribližne3.7miliardyľudídeficitnýchvpríjmeželeza, v celosvetovom meradle až 4 – 5 miliárd a 100 – 150 miliónov detí trpínedostatkomvitamínuAsnáslednýmpoškodenímzraku28.

Postupy využívajúce výsledky biotechnologického výskumu a vývoja nachádzajúuplatnenieajvpotravinárstve.Sútonajmäplodinypripravovanésvyužitímgenetickymodifikovanýchmikroorganizmov,pletivovýcha tkanivovýchkultúr.Biotechnologickysa pripravujú najmä aromatické a chuťové látky slúžiace na ochutenie potravín,prírodnéfarbivá,špeciálnebielkovinyscielenýmivlastnosťami,funkčnépolysacharidya oligosacharidy, mikronutrienty typu vitamínov a esenciálnych zložiek s vyššoubiologickoudostupnosťou.

Cieľompotravinárskychbiotechnológiíje:

biotechnologická konverzia zložiekpotravínna zložky so zmenenoubiologickouvyužiteľnosťou

výroba biopolymérov a biodegradovateľných obalových materiálov vpotravinárskompriemysle

aplikáciamikrobiálnychkultúraenzýmovvpotravinárstve aplikáciazámerneupravenýchprobiotickýchkultúrdopotravín aplikáciarôznychčistýchazmesnýchštartovacíchkultúrvpotravinárstve aplikáciaenzýmovvpotravinárskejtechnológiiakopomocnýchaditívnychlátok aplikáciaenzýmovalebomikrobiálnychkultúrsozámeromznížiťobsahalergénov

aprírodnýchtoxikantovvpotravinách aplikácia enzýmov alebo mikrobiálnych kultúr so zámerom zlepšiť senzorické

vlastnostipotravín aplikáciamikrobiálnychpreparátovnaspracovanieodpadovvpotravinárstve.

Okrem využitia biotechnologických postupov, ktoré sa zameriavajú priamo naprodukciu potravín a ich zložiek, biotechnológie nachádzajú široké uplatnenie vpotravinárskych analytických postupoch a mikrobiológii. Bioanalytické postupyumožňujú zisťovať prítomnosť nežiaducich resp. nedeklarovaných zložiek vpotravinách na molekulárnej úrovni, na úrovni bielkovín a nukleových kyselín.Umožňujú získavať kvalitatívne a kvantitatívne údaje o náhradách drahých surovínlacnejšími, zisťovať stopy alergénov a geneticky modifikovaných organizmov vpotravinách. Významným sa javí aj spresnenie identifikácie patogénnychmikroorganizmovaskráteniedobypotrebnejnaichidentifikáciuz5‐7dnínapolovicu29

28WHOhttp://www.who.int/nutrition/en/

29Kaclíková, E. – Pangallo, D. – Drahovská, H. – Oravcová, K. – Kuchta, T.:DetectionofListeriamonocytogenesin food,equivalent toENISO11290‐1or ISO10560,

135

Jeznáme,žepotravinyovplyvňujú,takvnegatívnomakoajpozitívnomzmysle,zdraviespotrebiteľov.Znegatívnychvplyvovjetoobezitaakonásledoknadmernejkonzumácietukov a sacharidov s priamymi dopadmi na ochorenia srdcovo cievneho systému,diabetes,onkologickéainézávažnéochorenia.

Pozitívnepôsobia,okremzákladnýchživín,ajrôznetypyvitamínov,minerálnychlátok,antioxidantov a iných biologicky aktívnych látok. Z preventívnych dôvodov sazvyšovanie deficitných a zároveň žiaducich látok uskutočňuje fortifikáciou potravín,pridáva sa napr. vitamín D domlieka, tiamín a niacín domúky, jód do soli, železo akyselinalistovádocereálnychpotravín.

Genetickémodifikácie potravinársky významných plodín umožňujú produkovať taktoobohatené„funkčné“potravinypriamo30.Pozitívnevplyvynízkoenergetickýchpotravín,potravín s priaznivým zastúpením tukov v prospech polynenasýtených mastnýchkyselín určených na priamu konzumáciu, olejov so zvýšeným obsahom nasýtenýchmastných kyselín určených na tepelnú úpravu (smaženie), potraviny so zvýšenýmobsahomvitamínov,esenciálnychaminokyselínaminerálnychnutrientovsúhlavnýmiznakmi druhej, a najmä tretej generácie geneticky modifikovaných plodín. Inýmpozitívom tretej generácie je vývoj zdraviu prospešných potravín, ako príklad môžeposlúžiť hypoalergénna ryža a sója (alergénny proteín P34), v ktorých sú gényprodukujúce alergén eliminované. Inými príkladmi sú rastliny produkujúcefarmakologickyvýznamnélátky(napr.protilátky).

V krátkosti možno uviesť, že technológie rDNA a transgénne organizmy sa vpotravinárstvevyužívajúnasledovne:

genetickymodifikovanérastliny,živočíchy,mikroorganizmyprivýrobepotravín

privýrobeapoužitíenzýmovýchpreparátov,alebočistýchenzýmov

mikrobiálnekultúryscielenýmivlastnosťamisaaplikujúpriamodopotravín

biotechnologicky pripravené látky a prípravky sa aplikujú v potravinárskychtechnológiách

pri analýze mikrobiálnej kontaminácie a identifikácii nežiaducich, prípadneneoznačenýchzložiekpotravínmetódamivyužívajúcimiDNAdiagnostiku

Prvou geneticky modifikovanou rastlinou a zároveň potravinou na trhu bol rajčiakFlavrSavrsozvýšenouúdržnosťou,vlastnosťouumožňujúcouprepravovaťaskladovaťrajčiakytohtokultivaruvzrelomstave.Zároveňsavyznačovalvyššímobsahompektínu,čojevýhodnéprivýrobepretlakovakečupov.

Aplikáciou metód rDNA v procese produkcie potravín a ich komponentov sa otváranová oblasť prípravy potravín. Jednou z prvých aplikácií, o ktorej sa v súvislosti s

by a three‐dayspolymerasechainreaction‐basedmethod. FoodControl 14, 2003, s. 175‐179.

30CGIAR: BiofortifiedCropsforImprovedHumanNutrition. AnnualGeneralMeeting 2002. Washington DC,October30–31.s.67.

136

genetickymodifikovanýmipotravinamihovorílenveľmimálo, jepoužívanieenzýmov,ktorésúproduktmigenetickyupravenýchmikroorganizmov.

Produkcia potravinársky významných látok pomocou geneticky upravenýchmikroorganizmov

Jednou z výhod genetického inžinierstva je skutočnosť, že umožnilo ekonomickyvýhodnú nadprodukciu rôznych bielkovín pochádzajúcich z rôznych zdrojov(organizmov) v hostiteľských produkčných organizmoch. Okrem iných, napr.zdravotníckych aplikácií, akou je napr. výroba inzulínu identického s ľudským, tentopostup umožnil produkciu enzýmov a iných prídavných látok pre potravinárskypriemysel. Najčastejšie používaným a zároveň najvýznamnejším enzýmom jerekombinantnýchymozín. Uplatňuje sa v mliekarenstve pri produkcii syrov. Bolnaklonovaný do troch rôznych hostiteľských mikroorganizmov (Escherichiacoli,Kluyveromyceslactis a Aspergillusniger) a v troch variantoch je dostupný od trochrôznych firiem. Ako ďalšie príkladymožno uviesť vitamíny (riboflavín – vitamín B2,vitamínC),aminokyseliny(tryptofán)čiprídavnélátky(aspartám).

VitamínB2sapoužívasaakopotravinovýdoplnok.Pôvodnebolprodukovanýzglukózychemickou syntézou v šesťstupňovom procese. Rekombinantý kmeň Bacillussubtillisprodukuje riboflavín priamo z glukózy. Pri ekonomickom zhodnotení procesu saukázalo, že pri porovnateľných nákladoch na technológiu sú náklady nabiotechnologickúprodukciuvýraznenižšieprivýhodnejšíchekologickýchparametrochvýroby (o50–70%nižšie emisie).Biotechnologickáprodukcie riboflavínumáoprotichemickejsyntézenespornévýhody.Prepoužívanierekombinantnéhoriboflavínubolaurčenáhodnotaakceptovateľnéhodennéhopríjmu(acceptabledailyintake,ADI0–0.5mg/kg telesnej hmotnosti) rovnako ako pre syntetický riboflavín výborom JECFAKomisie CodexAlimentarius, spoločným orgánom FAO aWHO a jeho používanie bolotiežautorizovanévEurópskejúnii3132.

V súčasnosti sú publikované spôsoby produkcie kyseliny L‐askorbovejbiotechnologickoucestou,vrátanevyužitiatechnológiírekombinantýchDNA33.

Trendy rozvoja biotechnológií v potravinárstve smerujú najmä do oblasti prípravyproduktov využívajúcich geneticky modifikované mikroorganizmy, pletivové atkanivové kultúry. Takto je možné pripraviť, okrem už uvedených enzýmov ajaromatické a chuťovovonné látky, prírodné farbivá, špeciálne bielkoviny s cielenýmivlastnosťami,funkčnépolysacharidyaoligosacharidy,mikronutrientytypuvitamínovaesenciálnych zložiek s vyššou biologickou dostupnosťou. Cieľom je biotechnologickákonverziazložiekpotravínnazložkysozmenenou,lepšoubiologickouvyužiteľnosťou,výroba biopolymérov a odbúrateľných obalovýchmateriálov, aplikáciamikrobiálnych

31WHO1998http://www.who.int/pcs/jecfa/summary_51.htmprístup10.5.2004.

32EUROPEAN COMMISSION, DirectorateGeneral, JoinResearch Centre http://gmoinfo.jrc.it prístup 10.5.2004.

33HANCOCK, R.D. – VIOLA, R.: BiotechnologicalapproachesforL‐ascorbicacidproduction. Trends inBiotechnology,20,2002,s.299–305.

137

kultúr,aplikáciacielenýchprobiotickýchkultúrdopotravín,aplikáciarôznychčistýchazmesných štartovacích kultúr v potravinárstve, aplikácia enzýmov v potravinárskejtechnológii ako pomocných aditívnych látok, aplikácia enzýmov alebo mikrobiálnychkultúr pri znižovaní obsahu alergénov a prírodných toxikantov v potravinách ‐zlepšenie senzorických vlastností, ale aj aplikácia mikrobiálnych preparátov naspracovanieodpadovvpotravinárstve.

Využívaniegenetickymodifikovanýchorganizmovvpotravinovomreťazci

Genetické úpravy, pozmeňovanie genetickej informácie kultúrnych rastlín ahospodárskyaspoločenskyvýznamnýchzvieratsauskutočňujepotisícročia.Obilniny,takakoichpoznáme,saspontánneskrížili,vznikliztrochrôznychdruhovtráv,predcca10tisícrokminablízkomvýchode.Podobnesatakudialoajsinýmirastlinnýmidruhmizeleninyčiovocia.Aksapozriemenapestrosťnašichhospodárskychzvieratviemesipredstaviť, že vznikli ako produkt ich zámerného šľachtenia. Gregor JohannMendel,zakladateľgenetiky,sipred160rokmivšimoldvochstránjednejmince,atostability–dedičnostianadruhejstranepremenlivostiorganizmov.

Neskôrsanapozmeňovaniegenetickejinformácierastlínamikroorganizmovvyužívaliionizujúce žiarenie a chemické mutagény. Ich pôsobením dochádza k náhodným apočetnýmzmenám–mutáciám,zktorýchväčšinaješkodlivá.Takmervšetkymodernékultivaryplodín,čizeleninyaovociamajúpôvodv takomtospôsobešľachtenia.Tietopostupy boli v súčasnosti nahradené presnejším a vedecky podloženým postupomcieleného prenosu génov z jedného organizmu do organizmu iného, v procesenazývanomtransgenéza.Tentopostupjeumožnenýuniverzálnosťougenetickéhokóduaspoločnými„koreňmi“živýchorganizmov,tedagénminesúcimirovnakú,čičiastočneodlišnúinformáciu.

Geneticky modifikované potraviny obsahujú zložky pochádzajúce z genetickymodifikovaných plodín, či mikroorganizmov. Kým prvé je potrebné označovať, kvôliinformovaniu spotrebiteľov, aditívne látky produkované geneticky upravenýmimikroorganizmami sa neoznačujú. V súčasnosti je, pre potravinárske využitie, v EÚautorizovanýchmnožstvokultivarovsóje,kukurice,repky,bavlníka,cukrovejrepy,kýmpestovaťjemožnélenkukuricuMON810.

VyužitieGMO je legislatívne regulované,Nariadenie 1830/2003 zaviedlo označovaniepotravín obsahujúcich, alebo pozostávajúcich z GMO. Schvaľovacím procesom pregeneticky modifikované organizmy, ktoré vstupujú na trh EÚ je poverený Európskyúrad pre bezpečnosť potravín – EFSA. Do posudzovania rizika sú, okrem expertovčlenských krajín, zapojení členovia tzv. GMO panelu – odborníci na hodnoteniezdravotnýchaspektovbezpečnostipotravínakrmív,genetikuamolekulárnubiológiu,toxikológiu,aleajalergológiu,posúdenierizíkpreživotnéprostredie,štatistikuaďalšievedeckédisciplíny.Doposiaľtaktopodrobnenebolaposudzovanáahodnotenážiadnazpotravínnatrhu.

Genetickémodifikáciepotravinárskyvýznamnýchplodínumožňujúprodukovať,okremplodínvyznačujúcichsazmenenýmiagronomickýmiznakmi,ajpotravinyobohatenéovýznamné živiny (zatiaľ neautorizované pre ľudskú spotrebu). GMO tretej generáciepredstavujú vývoj zdraviu prospešných potravín. Ako príklad môže poslúžiťhypoalergénna ryža a sója, v ktorých sú gény produkujúce alergén eliminované.Významnésúzlepšeniaobsahukľúčovýchnutrientovpotravín.Príkladomjegenetická

138

modifikáciaryže,doktorejbolapridanácelámetabolickádráhačímsadosiahloto,žeryžaobsahujetaktovytvorenýβ‐karotén(provitamínA).Doryžebolpridanýajgénpreprodukciuferitínu‐biologickydostupnejformyželeza.

Akýjeprínostýchtogenetickýchúprav?

Okremspomínanýchpoľnohospodárskychproduktov savpotravinárstvevyužívajú ajprídavnélátkyprodukovanégenetickyupravenýmimikroorganizmami.Mnohobaktérií,kvasiniek a húb prirodzene produkuje užitočné biologicky aktívne látky, ako súvitamíny(B1,B6),aminokyseliny,enzýmy(α–amyláza,β–galaktozidáza,chymozín)čiorganické kyseliny (mliečna, octová, citrónová), čo aj využívame viac ako storočie.Vďakagénovýmtechnológiámichvsúčasnostiprodukujemeviac,lacnejšieaekologickyprijateľnejšie.

Produkcia geneticky modifikovaných potravín a plodín má aj ekonomicky významnéprínosy ako ukázala nedávna rozsiahla meta‐analýza pestovania GM plodín34. Nazákladeštúdiarozsiahlehomnožstvaprácinýchautorovpreukázalvýskumnýkolektívzuniverzity v nemeckom Göttingene rozsiahle benefity. Podľa tejto analýzy prinieslopestovanie GM plodín navýšenie výnosov plodín o 22% a navýšenie pestovateľskýchziskovo68%.Mierazvýšeniavýnosovazníženiemnožstvapoužívanýchpesticídov jeväčšiauGModrôdrezistentnýchvočiškodcomnežuplodíntolerantnýchkherbicídom.Výnosyaziskyfarmárovsúvyššievrozvojovýchkrajináchakovkrajináchrozvinutých.NazákladeajtýchtoúdajovjemožnévyhlásiťGMtechnológiuzaprínosnú.

Dôraz na bezpečné využívanie moderných biotechnológií je už niekoľko rokov napoprednommiestevagendemnohýchorganizáciíOSNčiOECD.

Slovensko ako krajina s relatívne vysokým stupňom rozvoja priemyslu iagropotravinárskehokomplexu,azároveňsobmedzenýmizdrojmienergieasurovín,samusí jednoznačne orientovať na vysokoefektívne využitie obnoviteľných zdrojov aprírodného potenciálu krajiny. Na základe súčasných poznatkov jebiotechnologizáciaagropotravinárskeho komplexu významnou, ak nie jedinoualternatívou pre túto stratégiu. Vychádza z toho, že novými postupmi bude možnézabezpečiťplnohodnotnúvýživuobyvateľstvaasúčasneznížiťekonomickúnáročnosťprimárnych vstupov, eliminovať ubúdanie poľnohospodárskej pôdy, nahradiť značnúčasť energií a surovín pre priemyselné účely z obnoviteľných zdrojov, pri súčasnomzvyšovaníkvalityabezpečnostipotravínaživotnéhoprostredia.

Na Slovensku vostatnom období, najmä pod vplyvom mimovládnych organizácií,dochádza kodklonu od využívania GM technológií vpoľnohospodárstve, čo je trendkopírujúci väčšinu štátov EÚ. Negatívny postoj spotrebiteľov vedie kpostupnémuznižovaniu výmery pestovanej GM kukurice MON810. Vroku 2014 je obsiata plochaviac ako10–krátmenšiaakobolaplochavroku2010.Celkovávýmerav roku2012bola iba 0,063% výmery konvenčnej kukurice a vsúčasnosti je to zanedbateľnémnožstvopestovanénajmänapokusnéúčely.

34Klümper W., Qaim M. (2014): A Meta-AnalysisoftheImpactsofGeneticallyModifiedCrops. PLoS ONE 9(11): e111629. doi:10.1371/journal.pone.0111629

139

Ekologicképoľnohospodárstvoaprodukcia„bio“potravín

Ekologické poľnohospodárstvo je jedným z možných východísk riešenia vplyvupoľnohospodárstva aprodukcie potravín na životné prostredie, ale tiež riešenia voblasti ekonomickej asociálnej (tvorba nových trhov s produktmi ekologickéhopoľnohospodárstva, vytváranie nových pracovných miest, rozvoj vidieckehoprostredia).

Jetosystémpriaznivývočiživotnémuprostrediu,ktoréhocieľomjetrvaloudržateľnýagroekosystém,ktorývyužívapredovšetkýmmiestneaobnoviteľnézdroje,ekologickyšetrné technológieapostupy,ktoréminimalizujúpoškodzovanieživotnéhoprostredia3536.

Zakladá sanaminimálnompoužívaní externýchvstupov, najmä syntetickýchhnojív apesticídov. Nemôže zabezpečiť, aby produkty boli úplne bez rezíduí znečistenia zoživotnéhoprostredia.Používanépostupyvšakminimalizujúznečistenievzduchu,pôdya vody. Prvotným cieľom organického poľnohospodárstva je optimalizovať zdravie aproduktivitunezávislýchpôdnychoblastí,rastlín,zvierataľudí.

Systémorganickejpoľnohospodárskejprodukciesazameriavana:

Zvýšeniebiologickejdiverzityvrámciceléhosystému, Nárastbiologickejaktivitypôdy, Dlhodobézachovanieúrodnostipôdy, Recykláciu odpadov rastlinného a živočíšneho pôvodu s cieľom vrátiť živiny do

pôdyaminimalizovaťpoužívanieneobnoviteľnýchzdrojov, Obnoviteľnézdrojepoľnohospodárskychsystémovpríslušnýchlokalít, Podporu zdravého využívania pôdy, vody a vzduchu, ako aj minimalizáciu

všetkých foriem znečisťovania životného prostredia pri uplatňovanípoľnohospodárskychpostupov,

Starostlivé spracovanie poľnohospodárskych produktov cielené na zachovanieorganickejintegrityakvalítproduktu.

Základnýmiprvkamisystémumanažmentuekologickejrastlinnejvýrobysúmanažmentpôdnejúrodnosti,výberdruhovaodrôd,viacročnárotáciaplodín,recykláciaorganickejhmotyakultivačnétechniky.Doplnkovéhnojivá,pôdnepomocnélátkyaprípravkynaochranu rastlín by sa mali používať iba vtedy, ak sú zlučiteľné s cieľmi a zásadamiekologickej výroby. Živočíšna výroba je základompre organizáciupoľnohospodárskejvýroby v ekologických poľnohospodárskych podnikoch do tej miery, že poskytujepotrebnú organickú hmotu a živiny pre obrábanú pôdu, a teda prispieva k zlepšeniupôdyakrozvojutrvaloudržateľnéhopoľnohospodárstva.37

35ZuzanaLehocká,MartaKlimeková:Ekologicképoľnohospodárstvo‐šancapreEurópuajpreSlovensko.http://www.sasaslovakia.sk/publikacie/

36http://www.ecotrend.sk/‐Zväzekologickéhopoľnohospodárstva

37NARIADENIERADY(ES)č.834/2007z28. júna2007oekologickejvýrobeaoznačovaníekologickýchproduktov,ktorýmsazrušujenariadenie(EHS)č.2092/91

140

Zglobálneho hľadiska pozorujeme od polovice 30‐rokov 20. storočia postupnérozširovanie plôch poľnohospodárskej pôdy obrábanej vsystéme organickéhopoľnohospodárstva. Stýmsúvisíaj exponenciálny rastprodukciebiopotravín–medzirokmi2013až2018saočakávalenvUSAnárastprodukcietýchtovýrobkovnaúrovnicca14%.

V Európskej únii bola vr.2011 celková hodnota trhu s ekologickými produktmiodhadnutá na približne 20 miliárd Eur. Toto číslo predstavuje približne 2% z cenyobratupotravín anápojovéhopriemyslu vEÚ, ktorý sa vr. 2011odhadoval na1,017miliardy Eur. Tento podiel sa od r. 2004 do r. 2008 zdvojnásobil, pričom sa očakávamedziročnýpriemernýrastnaúrovni7‐9%.Vr.2016saočakávahodnotaekologickejprodukcie na úrovni 30.5miliardy Eur. Najrozvinutejší trh sproduktmi ekologickéhopoľnohospodárstva je vNemecku 6,6 miliardy Eur v roku 2011), nasledovanéFrancúzskom(3,8miliardyEur)aTalianskom(1,7miliardyEur)38.

Najväčšiuprekážkupreďalší rast tohtosektorapredstavujúnákladynazabezpečenieprodukcie,kontinuálnosťakvalitatívnavyrovnanosťdodávokasamozrejme,cena,čojeprekoncovéhospotrebiteľakľúčovýaspekt39.

Do veľkej miery ťaží obľuba bioproduktov medzi konzumentmi zfaktu, že okolopotravín získaných pomocou GM apomocou biotechnológií existuje množstvo fám,dohadov apopulistických vyhlásení rôznych záujmových skupín, ktoré okolo tejtoodbornej témy spúšťajú často až hystériu40. Faktom je že podľa platnej legislatívy,genetickymodifikovanéorganizmy(GMO)aproduktyvyrobenézGMOalebopomocouGMO nie sú zlučiteľné s koncepciou ekologickej výroby a vnímaním ekologickýchproduktov spotrebiteľom. Z tohto dôvodu by sa tieto nemali používať v ekologickompoľnohospodárstvealeboprispracovávaníekologickýchproduktov.

Koncepciadlhodobéhokontaktumedzispotrebiteľomavýrobcomanarastajúcidopytpo výrobkoch smeruje k nárastu ekonomických záujmov a následne k zavádzaniupostupovexternejkontrolya certifikácie. Integrálnouzložkoucertifikácie je inšpekciasystému manažovania organickej produkcie. Certifikačné orgány nesmú maťekonomickézáujmy.

Podľa dostupných údajov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavupoľnohospodárskeho vBratislave, ktorý pôsobí ako jediný certifikačný orgánekologického poľnohospodárstva vSR, na Slovensku sa organické poľnohospodárstvozačalo rozvíjať vr. 1991, keď 37 farmárov združených vo zväze NaturalAlimentariazačalo zavádzať princípy ekologickej výroby na 14 773 ha poľnohospodárskej pôdy.Postupne do r. 2008 bolo vrežime ekologického poľnohospodárstva viac než 7%rozlohypoľnohospodárskejpôdypričombolo registrovaných55výrobcovavyše200druhov výrobkov. Medzi prvé slovenské biopotraviny patrili bylinkové bio čaje

38http://ec.europa.eu/agriculture/organic/documents/eu‐policy/policy‐development/report‐and‐annexes/proposal_en.pdf

39Top Ten FoodIndustryTrendsfor 2016 by MonicaOrrigo on January 4, 2016,https://www.handshake.com/blog/food‐industry‐trends/

40http://www.fooddive.com/news/the‐non‐gmo‐industry‐is‐growing‐fast‐where‐does‐it‐go‐from‐here/

141

abiošpaldová múka41. Vsúčasnosti je vregistri prevádzkovateľov ‐ spracovateľovzaoberajúcichsavýroboupotravínzekologickejpoľnohospodárskejvýrobyk30. júnu2016 registrovaných celkovo 85 subjektov, 431 subjektov sa zaoberá produkciounespracovaných poľnohospodárskych produktov rastlinného charakteru z ekologickejpoľnohospodárskej výroby a ekologickej poľnohospodárskej výroby vkonverzii (t.j.vriadenom akontrolovanom prechodemedzi konvenčnou aekologickou produkciou)acelkovo 434 subjektov sa zaoberá chovom zvierat v ekologickej poľnohospodárskejvýrobe a ekologickej poľnohospodárskej výrobe vkonverzii, najmä chovomhospodárskychzvierat,oviec,kôzakoní,ztoho3súvčelári.42

ZozískanýchúdajovvyplývažeajnaSlovenskupozorujemevoblastirozvojaprodukciebiopotravínpozitívnytrend,pričomjepredpokladžeprodukciatakýchtopotravínbudemať rastúce zastúpenie na trhu. Ako vyplýva zuž citovaných materiálov UKSUP,vrastlinnejvýrobedominujeprodukciabioobiliavšetkýchbežnýchdruhov,alenapr.ipšenice špaldovej, čo je tradičná obilnina pestovaná na Slovensku vminulosti, dneszažívajúca renesanciu. Rozvíja sa tiež pestovanie strukovín, ovocia azeleninyavneposlednom rade, produkcia vína zekologických vinohradov. Stále zastúpené jetiež pestovanie liečivých rastlín arastlín na lekárske akozmetické účely. Vživočíšnejvýrobe dominuje chov hospodárskych zvierat, oviec, kôz akoní, pričom rezervy boliidentifikované vchove ošípaných ahydiny (a stým spojená produkcia ďalšíchbioproduktov,napr.biovajec. To sú oblasti, vktorých je možné aj na Slovenskuočakávaťvnajbližších5‐10rokochpomerneintenzívnyrozvoj.

MeniacesapreferenciespotrebiteľovĎalším identifikovaným trendom vsprávaní spotrebiteľov sdopadom na potravinovúprodukciu sú meniace sa preferencie spotrebiteľov. Vposlednom obdobízaznamenávamevýraznýnárastpovedomiaspotrebiteľovoväzbáchmedzipotravinamiazdravím.Významnáčasťvedeckýchprácpublikovanýchvposlednomobdobídokladá,že spotrebitelia sa vrastúcej miere zaujímajú ozdravie podporujúce potravinárskevýrobky,čosúvisísosnahouopredchádzaniechorobámaudržaniezdravéhoživotnéhoštýlu,ajvsúvislostisozvýšenýmnárastomcivilizačnýchochorení.43

Preferenciezákazníkovsamenianajmäsmeromk:

čerstvýmvýrobkomnaprotikonzervovaným výrobkomobsahujúcimprírodnézložkynaprotisyntetickýmnáhradám výrobkom sčo najnižším obsahom prídavných látok (farbivá, sladidlá, iné

prídavnélátky(emulgátory,zvýrazňovačechutnosti,konzervantyapod.)) výrobkomsčonajvyššímobsahomprírodnýchaprírodneidentickýchzložiek výrobkomsobsahomtzv.funkčnýchzložiek produktomzlokálnychfariem/oddomácichproducentov

41www.old.agroporadenstvo.sk/ep/bioprodukty.htm

42http://www.uksup.sk/register‐ekologickych‐prevadzkovatelov/

43http://www.recapt.org/images/PDF/D2.1_public.pdf

142

Natietotrendymusíreagovaťglobálnyajdomácivýrobnýsektor–producentipotravín,aleajpredajcovia,manažériprodukcie,obchodavneposlednomrade,médiáapolitici.Cieľom je uspokojiť volanie zákazníkov po bezpečnejších azdravších potravinách,zvýšiťefektivituvýrobyadostupnosťjednotlivýchtechnológií.Tento„innovationpress“je hnacou silou rozvoja potravinárskeho priemyslu vo svete adá sa očakávať že naňbudereagovaťajslovenskýtrhspotravinami,resp.domáciproducentipotravín.

NápojeZreteľná je meniaca sa skladba produkcie najmä voblasti nápojového priemyslu.Voblasti produkcie ovocných džúsov anápojov sú trendy aočakávania výrobcov ajkonzumentov hádam najzreteľnejšie. Vposlednom období rastie ponukaneprisládzaných džúsov shladinou cukru na úrovni prirodzene obsiahnutého vovocí,resp.džúsovbezprídavkuarómaleboumelých farbív.Popriklasickýchdžúsochsanatrhuzačínajúobjavovaťdžúsysozvýšenýmobsahomdužinyalebokúskovovocia,resp.vzniknuté spracovaním celého ovocia alebo jeho miešaním (blendovaním) sinýmidruhmiovociaalebozeleninytzv.„smoothies“.

Ďalšímtrendomsrastúcoupopularitou jeprodukciatzv. funkčnýchnápojov,určenýchnielenprešportovcovčifyzickyaktívnychľudíaleajprebežnýchkonzumentov.Jednása najmä ovýrobky so zvýšeným obsahom vlákniny alebo sobsahom proteínov. Jepotešujúce, že na vyššie opísané prakticky okamžite popri popredných svetovýchproducentochnápojovzareagovaliajpopredníslovenskíproducenti,čiastočnevrámciinovácie svojho výrobného programu, čiastočne vdôsledku potreby rozšíreniaodbytovýchmožností(nízkakúpnasilaarelatívnemalýdomácitrh).

Aj napriek súčasnej nadprodukcii mlieka na trhoch EÚ veľmi intenzívny rozvojzaznamenáva vposlednom období aj mlieko spracujúci priemysel. Najnovšie trendykopírujú prakticky všetky trendy uvedené vtejto publikácii asú dôsledkom tlakuzákazníkoviproducentovpoviac‐funkčnýchnápojoch.Možnoichzhrnúťnasledovne:

produkciaorganického(tzv.biomlieka)aorganickýchmliečnychproduktov produkcia obohatených mliečnych nápojov (vitamín D, vláknina, niektoré kovy

aminerály,probiotickékultúry), produkcia bezlaktózových mliečnych produktov vsúvislosti snárastom

intolerancielaktózyvpopulácii zvýšenýobsahproteínov,funkčnémliekaamliečnevýrobky mliečne produkty smenej tradičnými príchuťami (exotické ovocie, zelenina

apod.) podobne ako uovocných džúsov, pozorujeme rastúcu obľubu mliečnych

smoothies

Ufermentačne spracovaných mliečnych výrobkov je trendom posledného obdobianávrat ktradičným spôsobom konzervácie afermentácie prirodzenými mliečnymikultúrami.Rastúcajeobľubamliečnychproduktov(jogurtov,syrov)sprídavkomovocia

143

(bobuľové ovocie, citrusy) zeleniny a netradičných korenín (kápia apod.). Rastúcuobľubumajúajtzv.cheesecakesašpeciálnesyry44

Inováciesadajúočakávaťajvoblastispracovaniaodpadovvznikajúcichprispracovanímlieka,najmäsrvátkyakazeínu.Srvátkanachádzarastúcevyužitievkozmetike,aleajpriprodukciiproduktovšpeciálnejvýživyavneposlednomrade,vobalovompriemysle.Kazeín sa tradične využíva pri produkcii niektorých imitovaných potravín (najmäsyrov),špeciálnejvýživealeajvobalovompriemysleakočiastočnánáhradaniektorýchdruhov obalov, alebo pri produkcii ochranných biofilmov, vbižutérii akozmetike.Používa sa tiež vpapierenskom, kožiarskom atextilnom priemysle.45 Vsúvislostistrendmiopísanýmivtejtokapitole,očakávamenárastvyužitiamliekaajehozložiekvoviacerýchsektorochpriemyslu.

CereálneproduktyVoblasti tradičných pekárenských produktov (chlieb, tradičné druhy pečiva)pozorujemevposlednomobdobíurčitústagnáciu inováciínatrhunaúkormodernýchcereálnych výrobkov (raňajkové cereálie, snacky, sendviče, plnené pečivo), do istejmieryspôsobenúajzlýmzdravotnýmimidžom,ktorýmajúvočiachčastispotrebiteľov.Voblasti produkcie sladkého pečiva pozorujeme mierny rast avšak aj vtejto oblastiexistujútlakynainovácie46.

Podľa odhadov GlobalIndustryAnalysts, poprednej spoločnosti zaoberajúcej saprognózami svetových obchodných stratégií aprieskumom trhu47, vroku 2020 sapredpokladá obrat na globálnom trhu s pekárskymi výrobkami vo výške 485miliárddolárov, najmä vďaka stúpajúcej popularite zdravého, organického aprírodné zložkyobsahujúceho pečiva a rastúcej svetovej spotrebe chleba. Tento predpoklad zahŕňaprodukciu chleba, raňajkových cereálií, sušienok, koláčov apečiva. Rast trhu jepodmienený rôznymi faktormi, ako je dostupnosť širokej škály produktov zaprimeranú, komfort spojený stzv. „ready‐to‐eat“ produktmi, rýchlo sa rozvíjajúcouurbanizáciou, dynamickým životným štýlom, dostupnosťou rozsiahlej ponukyproduktov s rôznymi chuťami a textúrou, arastúcou ponukou tzv. funkčných lebozdravie podporujúcich pekárenských výrobkov. Pozorujeme aj určitú diferenciáciutohto sektora podľa regiónu resp. stupňa rozvinutosti ekonomiky. Vrozvojovýchkrajinách existuje stále potenciál pre nárast podielu cereálnych výrobkov na trhuazvýšenie ich dostupnosti pre obyvateľov, kým vrozvinutých krajinách je trendomrastúcipodiel inováciídonovýchchutíaobsahuzdravých/funkčnýchzložiekscieľomprilákaťkonzumentaazvýšiťspotrebu.

44http://www.ift.org/newsroom/news‐releases/2012/september/18/10‐new‐trends‐in‐dairy.aspx

45Jean-Luc Audic, Bernard Chaufer, Georges Daufin. Non-food applications of milk components and dairy co-products: A review. Le Lait, INRA Editions, 2003, 83 (6), pp.417-438.

46http://www.mintel.com/blog/food‐market‐news/the‐trends‐set‐to‐transform‐the‐global‐bakery‐market‐in‐2016

47http://www.strategyr.com/pressMCP‐2203.asp

144

Európskytrhpredstavujezpohľaduprodukciepečivanajväčšítrhnasvete.Neustálesameniace chuťové preferencie konzumentov spolu s rastúcim dopytom po zdravšíchproduktochatlakunaprodukciuvýrobkovobsahujúcichnovéingredienciesúmotorominovácií vpekárenskompriemysle, ktoré zároveňuľahčujúprienik týchtovýrobkovajnatrhyázijskýchaďalšíchkrajín.Ázijsko‐pacifickýtrhpredstavujenajrýchlejšierastúcitrh spredpokladaným ročným nárastom do roku 2020 o 6,7%, čo je podmienenéprudkýmnárastompočtuobyvateľovspolusnízkouspotreboupečivanaosobualeajmohutnými reklamnými a propagačnými aktivitami nadnárodných spoločností,prispôsobovaním životného štýlu západným zvyklostiam ale aj zlepšenoudopravou alogistikouarozšírenímmaloobchodnejsieteaasúvisiacejinfraštruktúry.

Vsúvislosti srýchlym životným štýlom narastá počet konzumentov tzv. snackov, t.j.rýchleho občerstvenia, ktoré nahrádza tradičné zvyky – najmä skladbu raňajok.Producenti potravín reagujú na tento trend produkciou raňajkových (ready to eat)sušienok, snackov, plneného pečiva a podobne. Rastie aj produkcia tzv. raňajkovýchnápojov–najčastejšieovocnýchnápojovsobsahomcereáliía/alebovlákniny.Narastátiežprodukciarôznychmuffinovavaflísprídavkomrôznehodruhuovociaazeleniny.

Budúci rozvoj produkcie cereálnych výrobkov bude založený na rastúcej popularitezdraviu prospešných zložiek (viaczrnné acelozrnné produkty, výrobky sobsahomvitamínov,nízkokalorické výrobky, výrobky so zníženýmobsahom tukov) azníženomobsahuzložiekuktorýchsapreukázalalebosapredpokladánegatívnyvplyvnazdravie(napr. tzv. trans‐mastné kyseliny, nasýtené mastné kyseliny). Ďalšou oblasťoupekárenských výrobkov uktorých je možné očakávať vblízkej budúcnosti výraznýnárastprodukciesúobohatené(fortifikované)cereálnevýrobky, tzv. funkčnécereálie,výrobkybezcukruabezlepkové(gluten‐free)pekárskevýrobky.

Na základe faktov uvedených vyššie, hlavné smery inovácií vprodukcii pečivaacereálnychvýrobkovmožnozosumarizovaťnasledovne48:

nárastprodukcieviaczrnnýchacelozrnnýchvýrobkov nárastprodukciefortifikovanýchafunkčnýchvýrobkov nárastprodukcieplnenýchvýrobkov(snackov,šišiek) produkciareadytouseazmrazenýchvýrobkov rozvojprivátnychpekárenskýchznačiekalokálnychproducentov

Situácia vSlovenskej republike prakticky kopíruje vyššie opísané svetové aeurópsketrendy. Vposlednom období pozorujeme nárast malých astredných podnikovzaoberajúcich sa produkciou inovatívnych cereálnych produktov na báze tradičnýchdomácich plodín (jačmeň, raž, pšenica) alebo vyrobených zmenej tradičných druhovobilnín apseudoobilnín (špalda, pohánka, konope, pohánka, amarant, mrlík), sprídavkom ďalších hodnotných plodín (rakytník rešetliakový, baza čierna a i.). Tietovýrobky – najčastejšie vpodobe muffinov, placiek alebo vaflí ‐ musia byť prespotrebiteľa senzoricky atraktívne a musia spĺňať kritériá vysokej kvality aztohtodôvodu sa očakáva nárast spolupráce medzi výskumno‐vývojovou základňouaproducentmi.

48http://www.strategyr.com/MarketResearch/Bakery_Products_Baked_Goods_Market_Trends.asp

145

Problematické je rozšírenie technológie predpekania a zmrazovania výrobkovdostupnýchvslovenskýchobchodnýchreťazcoch,čodourčitejmierydeformujedomácitrh voči domácim producentom, ktorí doteraz ťažili zkrátkej doby trvanlivostičerstvých pekárskych výrobkov. Na túto realitu je potrebné reagovať vhodnýmilegislatívnymi opatreniami, anajmä zhľadiska možných rizík pri konzumáciidopekaných výrobkov z neznámych zahraničných zdrojov sa predpokladá účinnáspoluprácaodbornýchkapacítpoľnohospodárskehoapotravinárskehovýskumu.

Podľa údajov Ministerstva pôdohospodárstva SR uvedených vKoncepcii rozvojapotravinárskeho priemyslu na roky 2014‐202049 je problémom Slovenska tiež to, žesúčasnomobdobí(2014)praktickyžiadnaprevádzkanemávlastnélaboratórium,nemámožnosť kontrolovať výrobný proces, overovať požiadavky systému HACCP a prikontrolesurovínjeodkázanáveriťatestudodávateľa.DokumentdefinujeajnasledovnéopatreniaprezlepšeniepostaveniapekárskehopriemyslunaSlovensku:

a) voblastiinvestíciíje: nevyhnutnámodernizáciaväčšinyvýrobnýchkapacít, nevyhnutnéinvestíciesmerovaťdoinovatívnychtechnológiíavýrobkov potrebnévyčleniť investíciena implementáciupožiadavieksprávnejvýrobnej

praxeapožiadaviekochranyživotnéhoprostredia potrebnépodporiťbudovanievlastnýchpredajní pre zabezpečenie kvality a bezpečnosti pekárskych, cukrárenských a

cestovinárskychvýrobkovjenevyhnutnépodporiťvytvoreniepodmienokprečinnosťskúšobnýchlaboratórií

b) voblastitechnických,legislatívnychamarketingovýchopatreníjepotrebné:

podporiťvytváranieregionálnychodbytovýchzdružení zabezpečiť podporu spotreby pekárskych výrobkov ako súčasti racionálnejvýživy zvýšiťpropagáciuvýrobytradičnýchčerstvýchvýrobkov podporazvýšeniaazlepšeniatransferupoznatkovvedyavýskumudopraxe,

MäsoamäsovévýrobkyPoslednoukomoditnoupotravinouktorejvenujemepozornosťvtejtopublikáciijemäsoamäsové výrobky atrendy rozvoja tohto sektora. Podľa viacerých dostupných štúdiímožnotrendyrozvojadefinovaťnasledovne5051:

49Koncepciarozvojapotravinárskehopriemyslu2014–2020.MinisterstvopôdohospodárstvaarozvojavidiekaSlovenskejrepubliky(2014),102s.

50http://www.bordbia.ie/industry/manufacturers/insight/publications/bbreports/Documents/Meat%20Trends‐%20A%20Report%20on%20Meat%20Trends%20in%20Retail%20and%20Foodservice%20‐%20August%202011.pdf

51http://www.foodmanufacture.co.uk/NPD/Meat‐firm‐outlines‐key‐trends‐for‐innovation

146

a) nárast informovanosti opôvode akvalite výrobku atransparentnosť výrobnéhoreťazca

Tento trend je vsúlade spožiadavkou konzumenta na preukázateľnosť pôvoduazloženia výrobku, okrem iného aj vdôsledku rôznych káuz znedávneho obdobia,uvedenýchajvpredloženejštúdii.Snahouproducentovjezabezpečiťväčšieprepojeniekonzumentov azdroja potraviny (napr. priamym predajom výrobkov na farmách),zlepšenie informovanosti (kvalitatívne aj kvantitatívne) opôvodemäsových výrobkovamodifikáciouobalovýchmateriálovpreukázaťčerstvosťsvojichvýrobkov.

b) PodporadomácehospracovaniamäsovýchvýrobkovVýrobcoviamusia reagovať na rastúce požiadavky zákazníkov na produkty, ktoré sújednoduché na prípravu, konzumáciu aprípadné uskladnenie pre ďalšiu spotrebu.Vtejto súvislosti je tiež trendom minimalizácia kontaktu spotrebiteľov so surovýmmäsom,napr.ajprostredníctvomvhodnýchobalov.

c) Inovácievoblastivôní,chutíanáboženskýchpreferenciíJedná sa otrend vyplývajúci zmoderného spôsobu života arastúcej globalizácie.Výrobcovia musia reagovať na požiadavky typických chutí avôní výrobkovpochádzajúcich zurčitých regiónov aoblastí – napr. prostredníctvomúpravy zloženiakoreniacichprísadamarinád.Vyplývatoajzpožiadaviekzákazníkovnaidentickéchutesakými sa stretli pri návšteve dovolenkových destinácií najmä vÁzii aLatinskejAmerike. Zmeny možno tiež očakávať voblasti mäsových výrobkov určených prešpecifické náboženské skupiny (vyznávajúce najmä islam alebo judaizmus). Dá saočakávať sprísnenie noriem pre produkciu mäsových výrobkov určených pre tietokrajiny,načoužreagujúniektorísvetovíproducentipotravín(napr.McDonald‘s).

d) ZvýšeniepridanejhodnotyprespotrebiteľovProducenti potravínmusia reagovať na tlak zo strany zákazníkov zlepšiť dostupnosťsvojich výrobkov pri zachovaní kvality. Aj vzáujme udržania kvality abezpečnostipotravínpozorujemepostupnúdominanciuzmrazenýchvýrobkovpredchladenými,čodoistejmierymôžepriniesťekonomickýprospechajproducentom.

e) ZníženieobsahukonzervantovavybranýchaditívnychzložiekProducenti potravín musia reagovať na tlak zákazníkov ako aj kontrolných orgánovvyplývajúcich zpožiadaviek zdravotníckych autorít (najmäWHO) na zníženie obsahuniektorých látok vmäse amäsových výrobkov, najmä obsahu sodíka. Výrobcovia pritejto svojej činnosti často narážajú na vyššie výrobné náklady, zmeny vtrvanlivostiresp. chuťových vlastnostiach výrobkov. Na trhu sa už síce objavilo niekoľkopatentovaných komerčných náhrad prípravkov obsahujúcich sodík52, avšak ich širšievyužitiejezatiaľotázne.

Vsúvislosti sdostupnosťou jednotlivých druhov mäsa amäsových výrobkov,rozhodujúcim kritériom (okrem obmedzení vyplývajúcich zregionálnych preferenciíalebo náboženských zvyklostí) je meniaca sa cena, t.j. kolísanie vstupných atým ajvýrobných nákladov aobmedzenia vyplývajúce zobmedzenej kúpyschopnostispotrebiteľov na jednotlivých trhoch nie len vrámci EU ale vcelosvetovej mierke.Druhovúskladbuacenumäsovýchvýrobkovovplyvňujetieždovozlacnejšíchvýrobkov

52http://www.globalmeatnews.com/Product‐Innovations/White‐Paper‐Sodium‐Free‐Safety‐for‐Processed‐Meat

147

ziných krajín, ktorých cena je často krát výsledkom dotačnej politiky importujúcichkrajín.

Vpodmienkach Slovenskej republiky rozvoj mäso spracujúceho priemyslu ainovácievtomto sektore ovplyvňuje najmä dovoz lacnejších výrobkov zPoľska aneschopnosťdomácich producentov čeliť tomuto konkurenčnému tlaku. Od roku 2008 sakontinuálne zvyšuje vývoz živých zvierat do zahraničia, znižuje sa hrubá domácaprodukciahovädziehoabravčovéhomäsaamäsovýchvýrobkovaneustálesazvyšujedovoz.Svývozomživýchzvieratsasúčasnevyvážaajpridanáhodnota,keďžesaknámnaspäť dovážajú mäsové výrobky s vyššou pridanou hodnotou akú má prvotnásurovina.

Z bilančného hľadiska Slovensko vyváža viac ako 78% svojej produkcie bravčovéhomäsa,pričomdovoztvorícca88%zcelkovejspotreby.Uhovädziehomäsasavyvážaviac ako 67% vlastnej produkcie a dovoz tvorí 62% z celkovej spotreby. Slovenskáprodukciabravčovéhomäsapokrývaročnúspotrebuna48,0%apozohľadnenívývozuna10%,prihovädzommäseslovenskáprodukciapokrývaročnúspotrebuna108,2%apozohľadnenívývozuna35%.Zuvedenéhovyplýva,žeSRniejevnosnýchvýrobkochmäsopriemyslu sebestačná, značná časť je v súčasnosti krytá dovozom. Ide najmä ovýsekové mäso a mäsové výrobky svyššou pridanou hodnotou. Obdobné trendypozorujemeajpriprodukciihydinyahydinárskychvýrobkov.

Navrhnutéopatrenianazmiernenietejtosituáciezahŕňajúokreminého

posilnenie amodernizácia tých spracovateľskýchprevádzok, ktoré spracovávajúrozhodujúcemnožstvávyrobenéhomäsaamäsovýchvýrobkovapotenciálne súschopnéspracovaťkaždúzvýšenúprodukciujatočnýchzvierat,

posilnenie výroby špecialít a tradičných regionálnych výrobkov s cieľomzabezpečiťdiverzifikovanúponukuodponukyobchodnýchreťazcov,

podporainvestíciídovýrobyvýrobkovsvysokoupridanouhodnotou, investície do zníženia energetickej náročnosti spracovania jatočného mäsa

amäsovýchvýrobkovanamodernizáciuodpadovéhohospodárstva zvýšenieponukyapredajaslovenskýchmäsovýchvýrobkovnadomácomtrhu.53

Priinováciivýrobkov,poradenstveprioptimalizáciivýroby,poradenstvevsúvislostisosprávnouvýrobnoupraxouahygienouprodukciesapredpokladáefektívnaspoluprácaexistujúcej výskumno‐vývojovej základne, najmä výskumných kapacít združenýchvNárodnom poľnohospodárskom apotravinárskom centre resp. univerzitnýchpracoviskách.

Etnické,regionálnešpecifické,lokálneatradičnépotravinyVkontexte smeniacimi sa preferenciami spotrebiteľov zasluhuje si pozornosťnarastajúca popularita tzv. etnických, regionálnych, lokálne špecifických prípadnetradičných výrobkov. Dobre pozorovateľný je trend rastúcej obľuby potravinových

53Koncepciarozvojapotravinárskehopriemyslu2014–2020.MinisterstvopôdohospodárstvaarozvojavidiekaSlovenskejrepubliky(2014),102s.

148

produktov typických pre ázijský, africký či blízkovýchodný región zaznamenaný preamerický(USA)trhspotravinami.Nárastdostupnostitýchtopotravínvobchodnejsietimedzirokmi2012a2017 jeodhadovanýnaúrovniviacnež20%54.Zatentonárast ječiastočne zodpovedná zvýšená migrácia obyvateľov týchto regiónov, ale aj rastúcizáujemspotrebiteľovonovénetradičnépotravinyachute.

Podobnýtrendakojeopísanývyššie,zaznamenávaajeurópskytrhspotravinami,kdejerastúca obľuba potravín pochádzajúcich ziných oblastí sveta zaznamenaná najmäuspotrebiteľovzostarýchčlenskýchkrajínEÚ,VeľkejBritánie,Francúzska,Nemecka,Talianska,Španielska,Írska,krajínBeneluxuaŠkandinávskychkrajín.Natrhudominujúnajmä čínske aorientálne potraviny (42%), nasledované potravinami typickými preMexiko/Ameriku(27%)aIndiu(25%).Rastúcejobľubesatešiatiežproduktytypicképre Japonsko,ThajskoakrajinyKaribiku.Vsúladestrendmi, jemožnéočakávaťďalšínárast popularity týchto výrobkov, najmä v podobe snackov, ato aj zdôvodupredpokladanýchpozitívnychúčinkovnazdraviespotrebiteľov.55

Rastúcaobľubalokálnychatradičnýchpotravínzostranyspotrebiteľov,ktorésúčastokrát vyrábané vmalých množstvách tradičnými postupmi snízkym stupňomautomatizácievýrobyjeďalšímidentifikovanýmtrendomnaktorýreagujúproducentitýchtopotravín. Zhľadiskamožností rozvoja tohto sektora vidíme vtejto oblasti trhuspotravinami šancu pre rozvoj malých astredných potravinových producentovaodbytových združení. Nevyhnutná je aj podpora apropagácia týchto výrobkov voformepriaznivých legislatívnychopatreníacentrálneorganizovanýchmarketingovýchapropagačných kampaní. Na celoeurópskej úrovni sa vtejto súvislosti vposlednýchrokoch posilnila ochrana tradičných potravín, pôvodu azloženia, prezentovaná vtzv.politike chránených označení potravín. Slovenská republika reagovala na potrebupodpory tradičných domácich produktov prostredníctvom národného programupodporypoľnohospodárskychproduktovapotravín"ZnačkakvalitySK".Vzniklavroku2004 zaúčelompodpory spotrebydomácejpotravinovej produkciev rozvíjajúcomsakonkurenčnomprostredípovstupeSlovenskadoEurópskejúnie.Cieľomprogramujepodporiťprávedomácutradičnúprodukciupotravín,ktorémajúnezastupiteľnémiestonadomácomtrhu,pretožesúprespotrebiteľazárukou"domácejtradičnejkvality".56

Jedôvodnépredpokladať,ževdôsledkurastúcejglobalizácietrhuspotravinamivyvinújednotlivé štáty či už na národnej úrovni, úrovni nad‐regionálnych zoskupení aleboceloeurópskej úrovni ďalšie vhodné mechanizmy zaručujúcu ochranu regionálnešpecifických, charakteristických alebo tradičných poľnohospodárskychapotravinárskych produktov. Vtejto súvislosti vyvstáva do popredia otázka kontrolyaoverenia pravosti potraviny, či už zhľadiska zloženia, akosti alebo pôvodu(odhaľovanie falšovania potravín), čo je úloha pre vedeckovýskumné akontrolnéorgányvoblastikontrolykvalityabezpečnostipotravín.

54https://www.handshake.com/blog/food‐industry‐trends/

55http://www.thinkethnic.com/portfolio/european‐ethnic‐food‐growth/

56Národný program podpory poľnohospodárskych produktov a potravín "ZNAČKA KVALITY SK".http://www.mpsr.sk/index.php?navID=265&id=6445

149

3.ObalovémateriályapotravinyVsúvislosti snovými/inovovanými potravinami reagujú producenti potravín napožiadavky zákazníkov arastúcu konkurenciu aj inováciami voblasti obalovýchmateriálov. Nie je to len otázka dizajnu ateda atraktivity obalu pre spotrebiteľa (vzmysle zásady že obal predáva), ale táto oblasť úzko súvisí srozvojom voblastiobalovýchmateriálovamožnosťamiovplyvňovaniakvalitypotravín(najmävovzťahukpost‐produkčnému zhoršovaniu vlastností počas skladovania) prostredníctvom tzv.funkčnýchobalov.

ĎalšímdôvodomprudkéhorozvojaainováciívtejtooblastijelegitímnapožiadavkaEÚna znižovanie množstva vyprodukovaných obalových materiálov. Údaje za rok 2010hovoria,ževEÚjednaosobavyprodukovalavpriemere502kgkomunálnehoodpadu,pričomtakmer40%skončilonaskládkach.Hocisaobjemvzniknutéhoodpadupomalyznižuje,akonevyužitýodpadkončíveľkáčasťnielenobalovaledokoncaajsamotnýchpotravín.57 Prvoradou prioritou odpadového hospodárstva v EÚ má byť pritompredchádzanie vzniku odpadu, až potom nasleduje druhotné použitie a recykláciamateriálov,anapokonjehoenergetickézhodnocovanie.

Inovácie vobaloch aobalových materiáloch (niektoré už vo fáze experimentálnehooverovania)vposlednomobdobí,uktorýchmožnoočakávaťvýraznýprogresvblízkomhorizonte2‐5rokovsú:

tzv. biodegradovateľné obaly (napr. na báze kyseliny polymliečnej alebovybranýchpolyalkanoátov)

tzv. jedléobalyzmateriáluktorýbudebiologickyrozložiteľnývtráviacomtrakteazároveňplnezabezpečípotravineprotekčnúfunkciu

obalyrozpustnévovode(napr.MonoSol),fungujúcenapodobnejbázeakouždnesdostupnéobalyspracímpráškomalebokapsuledoumývačiekriadu

jedléochrannévrstvy–nátery–napr.nabázerastlinnéhoškrobu,izolátovzagarualebobielkovínobsiahnutýchvsrvátke58.

Problematickéjezabezpečiťantimikrobiologickévlastnostitakýchtoobalov,ichtvarovútepelnú afunkčnú stálosť počas použitia ako aj odolnosť pri styku sniektorýmizložkami potravín (voda, kyseliny, bielkoviny...). Samozrejmým aspektom pri inováciiobalov, osobitne ak ich definujeme ako jedlé alebo biologicky odbúrateľné, zostávajúotázky zabezpečenia sterility ahygienickej nezávadnosti obalu počas výrobnéhoprocesu ako aj vprocese distribúcie ku koncovému spotrebiteľovi a vneposlednomrade aspekty trvanlivosti obalu, keďže ten bude podliehať degradačným procesompodobneakopotravina,ktorúmáchrániť59.

57http://www.euractiv.sk

58http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15713008

59http://euractiv.sk/clanky/zivotne‐prostredie/obaly‐z‐potravin‐nevyhodime‐nezrecyklujeme‐ale‐zjeme‐019133/

150

Podľa údajov portálu PackagingEurope60 zaznamenáva sektor výroby obalov prepotraviny vysoký nárast, len tržby zpredaja potravinárskych obalov sa vr. 2016očakávajúnaúrovni40miliárddolárov,čopredstavujepribližnepredajzodpovedajúci2,04biliónaobalov.Zarastobalovéhosektoraainovácievtejtooblastisúzodpovednéminimálne štyri kľúčové aspekty ‐ presné označovanie – motivované čiastočneškandálom skonským mäsom, volanie spotrebiteľov po tzv. single‐serve porciách,požiadavkynaudržateľnosťprodukcieavneposlednomrade,predchádzanieplytvaniuspotravinami.

OznačovaniepotravínOkrem legislatívne zakotvených, tzv. povinných údajov uvádzaných na potravináchresp. ich obaloch, uvádzaných na trh61, problematika presného označovania zloženiapotravín je dôsledkom tlaku zo strany kontrolných orgánov akonzumentov. Ako jeuvedené vpredchádzajúcej časti, požiadavka na presné akorektné označovaniepotravín vystúpila do popredia záujmu po viacerých škandáloch, naposledy po tzv.škandále skonským mäsom. Tento škandál vpraxi preukázal, že akokoľvekprepracovaný systém označovania potravín nezabráni pokusom oklamanieazavádzanie,pokiaľsanerealizujedôslednýmonitoringaevidenciaceléhovýrobnéhoreťazca. Vsnahe oobnovenie dôvery spotrebiteľov, môže byť presné označovaniezloženia apôvodu výrobkov vzmysle ich vystopovateľnosti až kprimárnemuproducentovisurovínvhodnýmnástrojom.Najmäpokiaľsatakátoinformáciadostanenaprednúčasťobaluresp.jevhodnezapracovanádodizajnuceléhoobaluvýrobku.

Poprisnaheproducentovoobnovudôveryspotrebiteľa,jedôležitýmstimulomvotázkevysledovateľnosti pôvodu azloženia potravín legitímna požiadavka kontrolnýchorgánov, tak na európskej ako aj národných úrovniach, mať kdispozícii presnéinformácieopôvode,zloženíaspôsobespracovaniapotraviny.Tentoaspektjedôležitýaj zhľadiska zaistenia kvality abezpečnosti potravín. Okrem výživových údajovaúdajov opôvode azložení potravín, majú rastúci význam tiež údaje oobsahualergénov(lepok,vaječnébielkoviny,orechy,mliečnezložky....), ale tiežobsahcukrov,potravínzískanýchpomocougenetickýchmodifikáciíapod..

Ďalším aspektom rastúceho množstva povinne zverejňovaných resp. zákazníkmižiadaných informácií je vplyv týchto údajov na veľkosť adizajn etikety resp. obaluvýrobku,najmäpripožiadavkáchnaminimálnuveľkosťtextuačitateľnosťuvedenýchinformácií. Najmä pri výrobkoch predávaných vmenších baleniach alebo výrobkochobsahujúcich väčšie množstvo zložiek môže byť naplnenie týchto požiadaviekproblematické. Inovatívneriešeniavtejtooblastipredstavujúnapr.dvojstranné,aleboskladacieetikety.62

60http://www.packagingeurope.com

61VYHLÁŠKAMinisterstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 z 29.marca2012ooznačovanípotravín

62http://euractiv.sk/

151

„Singleserve“porcieZnižovanie nadmernej spotreby potravín amnožstva odpadu vpodobeneskonzumovaných alebo čiastočne skonzumovaných potravín je ďalším trendomavýzvou,naktorýmusíobalovýpriemysel reagovať. Jedenzospôsobov je tzv. „singleserve“,kedysazmenšímnožstvopotravinyvobale(atedaajveľkosťsamotnéhoobalu)tak,žespotrebiteľbudeschopnýskonzumovaťjunaraz,resp.včonajkratšomčasepojejzakúpeníresp.prvompoužití.Vývojtýmtosmeromjeovplyvnenýajdemografickýmiukazovateľmi, keďže vEU, podobne ako na Slovensku, narastá počet jednočlennýchdomácností,aleboosameložijúcichosôb.Redukciaobalovspojenástýmtotrendommátiež za následok znižovanie tvorby odpadu – nevyužitých resp. neskonzumovanýchnadmerných porcií potravín. Vspojitosti svývojom nových obalových materiálov, dobudúcna by mohla byť vyriešená aj otázka takto vznikajúceho väčšieho množstvaodpaduzobalovýchmateriálov.

UdržateľnosťobalovéhopriemysluTento aspektmoderných obalov súvisí so snahou odosiahnutie efektivity obalu – čopredstavuje holistický problém – keďže vsebe zahŕňa viacero parciálnych otázok –počnúcvýberomvhodnéhoobalu, jehoochrannýchvlastností, efektivitoumanipulácieatransportu výrobku, jeho vystavenie vpredaji aživotnosti. Významné sú tiež otázkyvzťahuobaluaživotnéhoprostrediaresp.možnostijehorecyklácie.Ztohtohľadiskamástále dominantné postavenie obal na báze papiera – podľa odhadov sa očakávakontinuálny nárast produkcie týchto obalov o6% ročne, pričom vr. 2017 bymal trhspapierovými obalmi dosiahnuť obrat vo výške 70 miliárd dolárov63. Vposlednomobdobí voblasti papierových obalov zaznamenávamepodobné trendy ako sú opísanévyššie, spočívajúce najmä v redukcii objemu, čím sa tieto obaly stávajú rovnocennoualternatívouplastovýchobalov,najrozšírenejšíchnajmävnápojovompriemysle.

RedukciamnožstvaobalovapredĺženieživotnostipotravínEurópska komisia prostredníctvom Nariadenia 2008/98/EC oodpadoch64 stanovujezákladnépojmyadefinícietýkajúcesanakladaniasodpadom,sjasnoudefinícioupojmuodpad, recyklácia, opätovné zhodnotenie. Smernica tiež stanovuje niektoré základnéprincípyodpadovéhohospodárstva:vyžaduje,abyodpadovéhospodárstvoboloriadenéso zreteľom na minimalizáciu rizika ohrozenia ľudského zdravia, poškodzovaniaživotnéhoprostrediaanajmäprírodnýchzdrojov.Smernicazavádzaprincíprozšírenejzodpovednosti výrobcu odpadu alebo potenciálneho odpadu. Vdôsledku tlakuregulačnýchorgánovaleajpostupnesameniacehopovedomiaspotrebiteľovodopadesvojej činnosti na životné prostredie. To má za následok aj meniace sa preferenciespotrebiteľov vo vzťahu kdruhu obalu, vktorom je potravina zabalená. Výrobcoviaobalovsúpretonúteníreagovaťnameniacesapožiadavkyzákazníkovasnímsúvisiacenárokyaočakávaniavýrobcovpotravín.

63http://www.packagingeurope.com

64http://eur‐lex.europa.eu/legal‐content/EN/TXT/?uri=CELEX:32008L0098

152

Vsúvislosti sfaktami uvedenými vyššie očakávame že rastúcim trendommodernéhoobalového priemyslu bude snaha vyrobiť obal efektívnenie len zhľadiska výrobnýchnákladovadopadunaživotnéprostredie,aleajzhľadiskajehofunkčnosti–použitia–pri ochrane nutričnej aúžitkovej hodnoty potraviny ale aj pri zachovaní jej kvalityabezpečnostipočasceléhocykluživotnostipotraviny.

Vtejto súvislosti pozorujeme rastúce inovácie vskladbe obalovýchmateriálov – aj naSlovenskom trhu sa začínajú objavovať potraviny balené vsofistikovaných – tzv.viacfunkčných ‐ aktívnych alebo inteligentných obaloch ktorých súčasťou sú napr.absorbéry kyslíka, oxidu uhličitého, etylénu, vôní apachov, UV‐filtre, regulátoryvlhkosti,obalovévrstvyobsahujúcekovy/látkysantibakteriálnymivlastnosťami(napr.nabázestriebra)atď.

Aktívneobaly„aktívne“alebosamovoľnemeniapodmienkyvokolíbalenejpotravinyscieľompredĺžiťskladovateľnosť,zlepšiťjejbezpečnosťaleboorganoleptickévlastnostipri súčasnom zachovaní jej kvality. Inteligentné obaly na rozdiel od aktívnych,podmienkyvokolíbalenéhovýrobkunemenia,ibaich„monitorujú“aprostredníctvomchemickýchalebomikrobiologickýchindikátorovmonitorujústavvýrobkuaposkytujúinformáciuokvalitebalenýchvýrobkovpočas transportuaskladovania. Ideoznačky,nálepky, etikety umiestnené na vonkajšom povrchu obalov alebo zabudované doplastovej fólie, ktoré vizuálne, najčastejšie jasnou zmenou farby, indikujú zmenypodmienok(napr.teploty),ktorýmje,alebobol,výrobokvystavený.Najviacvyužívanésú indikátory teploty, indikátory zloženia atmosféry (O2, CO2) relatívnej vlhkosti,čerstvostiamikrobiálnejkontaminácie.Menejpoužívanéindikátorysúindikátoryprotiodcudzeniu,proti falšovaniuananenadväzujúceRFID (RadioFrequencyIdentificationDevice)kódovanievýrobkov.

Niektoré indikátorysviežostialebočerstvostivýrobku indikujúpriamoajmikrobiálnukvalitu výrobku ‐ reagujú na metabolity produkované rastom niektorýchmikroorganizmov.Dajúsatedapriamovyužiťajakoukazovatelebezpečnostipotravín.Indikátory čerstvosti boli navrhnuté napríklad pre oxid uhličitý, diacetyl, amíny,amoniak, etanol, a sírovodík. Špecifickým ukazovateľom pre detekciu E. coli súenterotoxíny,možnosťpoužitiatechnológiepreodhaľovanietvorbyďalšíchtoxínov jestále predmetom výskumu. Testujú sa tiež indikátory založené na zmene farbychromogenického substrátu enzýmami, produkovanými kontaminujúcimi mikróbami,nadetekcií spotrebyniektorýchživínvovýrobku, alebonadetekciímikroorganizmovakotakých.6566

65VIRGALA, Rastislav: Inteligentné prvky v balení potravín. (Bakalárska práca). Slovenská technickáuniverzita v Bratislave. Fakulta chemickej a potravinárskej technológie: Oddelenie potravinárskejtechnológie.Školiteľ:Ing.StanislavSekretár,CSc.Stupeňodbornejkvalifikácie:Bakalár.Humenné,2010

66http://www.polnohospodar.sk/kategorie‐spravodajstva/213‐ponohospodar‐19‐2057/5032‐aky‐je‐vyvoj‐v‐oblasti‐balenia‐potravin

153

Ekonomika,exportnédotácieapolitickévplyvy

Vúvodnej časti sme medzi kľúčovými aspektmi ovplyvňujúcimi rozvoj aďalšiesmerovaniepotravinárstvaidentifikovalikrížovédotáciepoľnohospodárskejprodukciea pro‐exportnú politiku niektorých európskych, existujúce / pripravované obchodnédohody s poprednými producentmi potravín a politické obmedzenia na vývoz/dovozpotravín spoukázaním na to že všetky tieto opatrenia ovplyvňujú cenu potravínspriamym dopadom na výrobný, distribučný a odberateľský reťazec potravínapoľnohospodárskych produktov amôžu významne ovplyvniť ďalší rozvojasmerovanie potravinárstva. Vďalšej časti sa preto venujeme vybraným, znášhopohľadukľúčovýmotázkamvtomtosmere.

Spoločnápoľnohospodárskapolitika

Trh spoľnohospodárskymi apotravinárskymi produktmi vEurópskej únii ovplyvňujenajmäspoločnápoľnohospodárskapolitika (SPP/CAP–CommonAgriculturalPolicy).Vpôvodnejpodobebolapoľnohospodárskapolitikakoncipovanánariešenieproblémov,ktoré mali zakladajúce štáty v období po 2. svetovej vojne, kedy bol všeobecnýnedostatok potravín. V priebehu uplynulých 60‐tich rokov sa tieto východiskovépodmienkypodstatne zmenili.Na trhupotravín vo všetkých rozvinutýchkrajinách súveľképrebytkyaEÚjenajväčšímvývozcompotravín.

Podľazámerovjejtvorcov,plníSPPviaceréfunkcie:67

pomáha poľnohospodárom produkovať dostatočné množstvá potravín preEurópu,

zabezpečuje, aby boli tieto potraviny bezpečné (napríklad vďakavysledovateľnosti),

chránipoľnohospodárovpredkolísanímcienakrízaminatrhu, pomáhaiminvestovaťdomodernizácieichfariem, udržiavaživotaschopnévidieckekomunitysrôznorodýmihospodárstvami, vytváraazachovávapracovnémiestavpotravinárstve, chrániživotnéprostredieadobréživotnépodmienkyzvierat.

V posledných desaťročiach prešla SPP výraznými zmenami, ktorých cieľom bolopomôcť poľnohospodárom čeliť novým výzvam a zároveň reagovať na meniace sapostoje verejnosti. Postupné reformy viedli k tomu, že rozhodnutia o produkciiprijímajú samotní poľnohospodári na základe trhového dopytu, a nie inštitúcie vBruseli.Najnovšiereformyzroku2013upriamilipozornosťna:

ekologickejšiepoľnohospodárskepostupy, výskumašírenievedomostí, spravodlivejšísystémpodporypreeurópskychpoľnohospodárov, lepšiepostaveniepoľnohospodárovvpotravinovomreťazci.

67https://europa.eu/european‐union/topics/agriculture_sk

154

MedziďalšiedôležitéaspektySPPpatrí:

pomocspotrebiteľompri informovanomvýberepotravínpomocousystémovEÚnaoznačovaniekvality,

podpora inovácie v poľnohospodárskej výrobe a spracovateľskom priemysle scieľomzvýšiťproduktivitu a znížiť environmentálne vplyvy (napríklad využitímodpaduavedľajšíchproduktovzpestovaniaplodínnavýrobuenergie),

presadzovanie spravodlivých obchodných vzťahov s rozvojovými krajinamizrušením vývozných dotácií na poľnohospodárske produkty, čo rozvojovýmkrajinámuľahčívývozichproduktovdoEÚ.

Problémom SPP ajej aplikácie vpriestore spoločného európskeho trhu spotravinamiapoľnohospodárskymi produktmi je však prebyrokratizovaný systém dotácií čovytváraneprimeraneveľkúadministratívnuzáťažnažiadateľovodotácieanajmä ichnerovnomerné rozdelenie medzi jednotlivé členské štáty založené na vplyve alebolobingujednotlivýchštátov.Potrebyapodporupoľnohospodárstvaapotravinárstvatakneregulujespotrebiteľskýtrhalepolitickérozhodnutia.68

ĎalšímproblémomktorýmbudemusieťSPPdobudúcnačeliťsúnajmä:

očakávaný rast populácie svýhľadom potreby zdvojnásobiť produkciu potravíndoroku2050

dosahyklimatickýchzmiennapoľnohospodárskuprodukciu klesajúcipodielpoľnohospodárstvanacelkovomrozpočteEÚ(zmaximálnych70

%v70‐tychrokochnadnešnýchpribližne38%).Odroku2004saEÚrozšírilao13 nových členských štátov, čo však napríklad nebolo sprevádzané žiadnymzvýšenímpoľnohospodárskychvýdavkov.

Časti opísaných problémov venujeme pozornosť aj v predloženej publikácii.

Dopadypoliticko‐ekonomickýchrozhodnutínainovácie

Ďalšímfaktorom,ktorýovplyvňujerozvojpoľnohospodárstvaaprodukciepotravínsúpolitickérozhodnutiavpodobesankciínavývoz/dovozpotravínz/dourčitýchregiónovktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť ich produkciu (hromadenieneexportovateľných potravín aztoho plynúca nadprodukcia, alebo naopak, relatívnynedostatok niektorých importovaných výrobkov zkrajín ktoré sú sankciamiaobmedzeniami zasiahnuté), cenovú politiku výrobcov (a reakciu trhu naprebytok/nedostatok niektorých komodít) atým vneposlednom rade ovplyvniťpotenciál pre inovácie – tak vpozitívnom ako inegatívnom smere. Vprípadepozitívneho impulzu sú producenti nútení hľadať inovatívne riešenia pre zvýšenieodbytuproduktovnadomácichtrhochkýmvdruhomprípade,vdôsledkuodbytových

68http://europskaunia.sulik.sk/spolocna‐polnohospodarska‐politika‐popularna‐neznama/

155

problémov sa producenti môžu dostať do ekonomických problémov snáslednýmvyústenímdovýrobnýcharozvojovýchreštrikcií.

Typickým príkladom zposledného obdobia sú tzv. protiruské sankcie anásledneprotiopatrenia Ruskej federácie vpodobe zákazu dovozu niektorých komodít.Vpotravinárskomsektoresa prejavilprebytokprodukcieniektorýchkomodít (najmämäsaamäsovýchvýrobkovčiovocia)avtohodôsledkuniektoríproducentibolinúteníhľadať alternatívne odbytové možnosti. Podľa odhadov ruských expertov utrpelizápadnékrajinybojkotomruského trhu stratu9,3miliardydolárov.Nadruhej stranevýpadok potravín z dovozu nahradili ruskí producenti zvýšením domácej produkciea/aleboimportomzospriatelenýchkrajín69.

Podľa odhadovMinisterstva hospodárstva SR, zverejnených v InformačnommateriálinarokovanieRadyvládySRprepodporuexportuainvestícií23.9.201570spracovanomna základe podkladov zInštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR, súčasnýsankčný režim nepredstavuje z krátkodobého hľadiska pre slovenské hospodárstvozásadnejšieriziko.

Podľa toho istého materiálu výraznejší dopad na vzájomnú obchodnú bilanciu majúvýkyvykurzuRubeľ/Euro.ZhľadiskavýškyvývozuSRaobratuvzájomnéhoobchoduspotravinami a poľnohospodárskou produkciou možno trh RF charakterizovať akomenej zaujímavý a príťažlivý pre naše výrobné a obchodné organizácie. Za obdobieostatných 15 rokov sa export poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie do RFpostupnezvyšoval (aždoroku2014),nadruhejstrane importpoľnohospodárskychapotravinárskych výrobkov stagnoval. Bilancia vzájomného agrárneho obchodu jedlhodoboaktívnavprospechSR.

Zavedenie ruského embarga v auguste 2014 spolu s postupnou devalváciou ruskéhorubľa však negatívne ovplyvnili výšku nášho agrárneho vývozu tak za celý rok 2014,akoajvpriebehuroku2015.VýškapriamychdopadovsankciínaSRsapodľaMPRVSRv roku 2014 pohybovala na úrovni cca. 8 mil. EUR (hodnota exportu položiekpostihnutých v roku 2014 embargom za rok 2013), avšak nepredstavuje zásadnýproblém, keďže producenti boli schopní výpadky realizovať na tretích trhoch, resp.predaťpodcenu(90%agrárnejprodukcieSRsmerujenatrhyEÚ).

RadaministrovAGRIFISHsaotázkouvývojana trhuzhľadiskavplyvuzákazudovozuRFnaeurópskepoľnohospodárstvozaoberalanasvojomzasadnutídňa13. júla2015.Pri tejto príležitosti delegácie vyjadrili obavy týkajúce sa trendov v rozličnýchsektoroch,predovšetkýmvoblastimliekarenstva,bravčovéhomäsa,ovociaazeleniny.Európska komisia uznala, že zákaz dovozu do RF nebol jedinou príčinou ťažkejekonomickej situácie vpoľnohospodárstve, sa dočasne rozšírili opatrenia záchrannej

69Ruskohrozí:Európskepotravinyzakážeajbudúcirok.http://www.etrend.sk/ekonomika/rusko‐hrozi‐europske‐potraviny‐zakaze‐aj‐buduci‐rok.html

70Informačný materiál na rokovanie Rady vlády SR pre podporu exportu a investícií 23. 9. 2015http://www.mhsr.sk/sankcie‐eu‐voci‐ruskej‐federacii/146939s&usg=AFQjCNEDAoYaF7HCM‐45KT9lIhOvAEF71A

156

sietepresektorovociaazeleniny(platnédo30.júna2016).Očakávanéboliajopatreniavodvetvímliekaamliečnychvýrobkov.

Negatívne dopady vniektorých sektoroch sú zároveň kompenzované pozitívnymvývojomnapr.vsektoreturizmuacestovnéhoruchu.

Okrem existujúcich obchodných obmedzení sa očakáva, že určitý dopad na vývojvhospodárstve ateda aj voblasti produkcie poľnohospodárskych apotravinárskychvýrobkov bude mať aj vystúpenie Veľkej Británie zEurópskej únie. Dopady všakvsúčasnostiešteniejemožnékvantifikovaťanatútotémuzatiaľniejedostupnážiadnaprognózazaloženánareálnychekonomickýchukazovateľoch.

Podľa očakávaní Slovenskej poľnohospodárskej apotravinárskej komoryprezentovaných pre spravodajské portály71, Brexit nebude mať veľký vplyv naslovenskýagropotravinárskysektor.VývozslovenskýchagropotravinárskychvýrobkovdoVeľkejBritánieniejeveľkýatýkasanajmäsiedmichnajviacvyvážanýchproduktovzo SR do Veľkej Británie anaopak. V roku 2015 sa z Veľkej Británie do SR doviezlinajmä červenémelóny (4886 ton), bravčovémäso (1824 ton) a jablká, hrušky, slivky(854 ton). Zo SR do Veľkej Británie sa vlani exportoval najmä cukor (7811 ton),mrazenázelenina(3237ton)asyry(2001ton).OdchodVeľkejBritániezeurópskehozoskupeniabudemaťvšakvplyvnaSpoločnúpoľnohospodárskupolitiku.Kýmniesúznáme konkrétne podmienky vystúpenia Veľkej Británie z EÚ, je skutočný dopadBrexitunaSpoločnúpoľnohospodárskupolitikuotázny.

Úlohavýskumuavývojavpodmienkachglobalizujúcehosatrhuspotravinami

Vsúvislosti sočakávanými trendmi ďalšieho vývoja voblasti poľnohospodárstvaaprodukcie potravín identifikujeme dôležitú úlohu výskumno‐vývojovej základne.Existujúce inštitúcie zaoberajúce sa výskumom, vývojom ainováciami voblastipotravinárstva apoľnohospodárstva reagujú na požiadavky výrobcovaspracovávateľov potravín atéma inovácií. Otázka uspokojenia potrieb a preferenciíspotrebiteľov a zároveň minimalizácie vplyvov výroby akonzumácie potravín nazdravie a životné prostredie je jednou zkľúčových tém hlavného nástroja Európskejúniepreoblasťpodporyvedy,výskumuainováciínaroky2014‐2020–Horizont2020.Vprioritnej oblasti Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morskývýskum abioekonómia vrámci piliera „Spoločenské výzvy“ sa uvádza že trendom jevýskum a inovácie sa zameria na bezpečnosť potravín a krmív abezpečnosť akonkurencieschopnosť európskeho poľnohospodársko‐potravinárskeho priemyslu audržateľnosť výroby potravín, ich spracovania aspotreby, pričom pokrytý bude celýpotravinovýreťazecasúvisiaceslužbyodprvovýrobyažpospotrebu.72VpodmienkachSR sa za kľúčový dokument vtejto oblasti považuje Stratégiu výskumu a inovácií pre

71Brexitnebudemaťveľkývplyvnaslovenskýagropotravinárstvo.http://www.teraz.sk/ekonomika/sppk‐brexit‐nebude‐mat‐velky‐vplyv/204261‐clanok.html

72https://ec.europa.eu/programmes/horizon2020/en/h2020‐section/food‐security‐sustainable‐agriculture‐and‐forestry‐marine‐maritime‐and‐inland‐water

157

inteligentnú špecializáciuSR (RIS3), ktorúvládaSR schválilana svojomrokovanídňa13.11.2013uznesenímč.665/201373.

Rovnako slovenský poľnohospodársky apotravinársky výskum, koncentrovaný narezortných výskumných ústavoch spojených vNárodnom poľnohospodárskomapotravinárskom centre (pre oblasť potravín najmä Výskumný ústav potravinárskyNPPC) a univerzitách (SPU Nitra, STU Bratislava) reaguje na tieto výzvy zo stranyspotrebiteľov,resp.výrobcovpotravín.Postupnesaprechádzaodprojektovzákladnéhovýskumuktzv.zákazníkom–odberateľomzpraxe‐riadenémuvýskumu.

Problémom je však rozdrobená anajmä podkapitalizovaná výrobná sféra. Len veľmimalá časť domácich producentov potravín má preto možnosti azdroje na inováciesvojho výrobného programu a technologické inovácie ktoré by zvýšili efektivituprodukcie (znížením energetickej amateriálovo‐technologickej náročnosti výroby)azároveň zvýšili konkurencieschopnosť výrobku/producenta na trhu. Inými slovami,zdroje výrobcovna efektívnu spoluprácu svýskumno‐vývojovou základňou sú značnelimitovanéaviazanénaexistujúcegrantovéschémypodporujúcespoluprácupriemysluavýskumu.

Ďalším identifikovaným problémom je obmedzený trh (relatívne nízka populáciaobyvateľov – potenciálnych odberateľov. Výrobcovia riešia problémy sobmedzenýmtrhom anízkou kúpnou silou najmä kumuláciou viacerých trhov ateda produkcioupotravín pre širší, najčastejšie stredoeurópsky priestor (najmä Česká republika,Maďarsko,Slovensko).

Nízke je aj povedomie spotrebiteľov ovzťahu životného štýlu, kvality potravínazdravia, ako aj relatívne obmedzená kúpna sila vdôsledku rozdielnejsocioekonomickej ademografickej štruktúry obyvateľstva vjednotlivých regiónochSlovenska. Aj vtýchto oblastiach vidíme priestor pre vzdelávacie aktivity ako súsemináre,kurzy,školeniaainéaktivityurčenétakproducentompotravín(poradenstvoapomoc voblasti znižovania energetickej amateriálovej náročnosti výroby, kontrolakvality produkcie, správna výrobná prax...) ako aj širšej odbornej a laickej verejnosti,ktoré výskumno‐vývojová základňa SR voblasti potravinárskeho výskumu postupnerealizuje. Zlepšenie existujúceho stavu si však bude vyžadovať aj podporuasystematické financovanie vhodných informačných apropagačných nástrojov zostranyzodpovednýchcentrálnychorgánov.

73http://www.eu2020.gov.sk/ris3‐strategia‐vyskumu‐a‐inovacii‐pre‐inteligentnu‐specializaciu/

158

8 RASTÚCITLAKNAEKOSYSTÉMY

Ekosystémysúzákladombytiaafungovaniaspoločnostinakoľkoposkytujúcelýradpriamychalebonepriamychživotnýchpotrieb.Poskytujúpotravu,voduamateriályprerozvojspoločnosti,podporujútvorbuprírodnýchzdrojov,prispievajúkreguláciimnohých javov a procesov, ktoré prebiehajú v krajine a tiež poskytujú viacerékultúrnearekreačnémožnosti.

Inapriek nenahraditeľnémuvýznamu,ktoréekosystémyplnia vkrajinedochádzaglobálnek ichneustálemuohrozovaniuadegradácii.Nepriaznivá situácia jeajnaSlovensku. Podľa MŽP SR (2014) ohrozenosť nižších rastlín v SR predstavuje vsúčasnosti17,6% (vrátanehúb),ohrozenosťvyšších rastlín činí42,6% (zavšetkykategórie ohrozenosti), resp. 30,3 % (v kategóriách CR, EN a VU). OhrozenosťbezstavovcovvSRpredstavujevsúčasnostiokolo8,4%(resp.

5,4%vrámcilenCR,ENaVUkategórii).Čosatýkastavovcov,týchjeohrozenýchaž59%(resp.23,5%vrámcilenCR,ENaVUkategórii).

Zdravotný stav lesných ekosystémov je horší ako európsky priemer. Na základestupňadefoliáciemožnokonštatovaťžeažcca60%lesnýchekosystémovSlovenskajeohrozenýchažpoškodených,čímsúoveľaviacohrozenépôsobenímklimatickýchvplyvovabiotickýchčiniteľov.Dôležitýminegatívnymivplyvmina lesnéekosystémysú komerčná lesohospodárska činnosť arastúci tlak na športové arekreačnévyužívanie.Mokrade asladkovodné ekosystémy vminulosti utrpeli odvodnením naploche viac ako 5 tis. km2, tzn. na približne 10 % rozlohy Slovenska atopredovšetkým na Záhorskej, Podunajskej aVýchodoslovenskej nížine. Podobne súohrozované aj poloprírodné travinné ekosystémy, kde je osobitným problémomopúšťanie tradičných spôsobov obhospodarovania, čím dochádza kich zarastaniu,sekundárnejsukcesii.

Faktory spôsobujúce ohrozenie ekosystémov Slovenska sú rôznorodé. Možno ichrozdeliť do dvoch základných skupín, a to prirodzené, podmienené evolučnýmiprocesmiaantropogénnepodmienenéčlovekomajehoaktivitami.Oveľarizikovejšiesú antropogénne faktory, nakoľko prejavy človeka v krajine sú mnohokrátnekontrolovateľné, nie sú izolované, ale sú vo vzájomnej interakcii. Degradáciaekosystémov, ktorú urýchľuje zmena klímy, vedie ku ohrozeniu potravinovejbezpečnosti,zvyšujezdravotnérizikáamácelýradpriamychanepriamychdopadovnaspoločnosť.

8.1Hnaciesily

Strata biodiverzity a znehodnocovanie prírodných ekosystémov, ktoré sú poháňanéglobálnympopulačným rastom (GMT1) a súvisiacimi potravinovými a energetickýmipotrebamiakoajvyvíjajúcimisaspotrebnýmivzormi,budúpodľaprognóz(napr.GEO5,OECD2012)naďalejpokračovať.Priamoanajvážnejšieovplyvniachudobnýchľudívrozvojových krajinách, nepriamo (cez migráciu) ovplyvňujú už dnes aj rozvinutékrajiny.

159

Populácia Slovenska signifikantne nerastie (GMT 1), ale rýchlo sa menia modelyspotreby (jedlo, doprava aenergia), čo vytvára rastúci tlak na ekosystémy a ichživotpodporujúce služby. V kombináciiso zmenou klímy (GMT 9) tieto zmenyvyvolávajúohrozeniaobavypreprodukciupotravín,využívanievodyavýrobubiopalív.

Problémprehlbujezmenaklímy(GMT9)apokračujúceznečistenie(GMT10),čovedieknárastu miery globálneho ničenia biotopov aúbytku biodiverzity. Pokračujúcadegradácia globálnych ekosystémov a ich služieb budemať vplyv na chudobu anerovnosť,potenciálneprispejeajkzvýšenejmigráciiobyvateľstva.

Hnaciesilyúbytkubiodiverzity,resp.hnaciesilyglobálnejenvironmentálnejdeštrukciesapodrobnejšie skúmajúužod70. rokovminulého storočia, v nadväznosti na známepočítačovémodelytímuMeadowsovcov,ktoréužvroku1972upozornilimedzinárodnéspoločenstvonaneudržateľnosťdoterajšiehospôsoburozvoja(SABOetal.2011):

1. Prekračovanie limitov rastu – exponenciálny rast ľudskej populácie (GMT 1),exponenciálnyrastúrovnevýrobyaspotreby(GMT5,7);

2. Nespravodlivosť, neadekvátne inštitúcie atechnológie (GMT 4) – nespravodlivérozdeľovaniebohatstva,neefektívnevs.modernétechnológieaichdvojakátvár,úbytokbiodiverzity.

Rastúcaglobálna súťažoproduktívnu pôdu avodu (GMT 7) je zjavná zo súčasnéhorýchlehonárastuveľkoplošnéhonadobúdaniapôdyceznadnárodnéakvizície,väčšinouvrozvojovýchkrajinách.Vrokoch2005až2009globálneakvizíciepôdyzahraničnýmiinvestormipredstavovaliasi47Mha[12],čojeviacakoceléúzemieŠvédska.Dôsledkomje expanzia veľkoplošného komerčného hospodárenia na úkor drobných (miestnych)poľnohospodárovaichprístupukpôdeavode–najmävAfrikeačastiÁzie.

Očakávasa, žepopulačnýrast (GMT1),dopytpopotravináchazmenaklímy(GMT9)vytvoriavýznamnéhrozbypreprístupkpitnejvode.[13]Scenárecelosvetovéhodopytupo potravinách do roku 2050 poukazujú na závažný nedostatok vody vmnohýchregiónoch, ato aj vprípade významného nárastu efektivity jej využívania.[14] Topredstavujehrozbuprevyužívanievodyčlovekom(vodnábezpečnosť)ajprefunkčnosťekosystémov. Už dnes čelí zhruba polovica zhlavných svetových povodí, ktoré súdomovom2,7miliardy ľudí, nedostatkomvodyprinajmenšom jedenmesiac za rok[15]atentoproblémsazrejmezvýraznívplyvomzmenyklímy(GMT9).

StavekosystémovaichhodnotenienaSlovenskuNa Slovensku bolo rozpracovaných viacero konceptov a projektov zameraných nahodnotenieekosystémov,ichzmienaekosystémovýchslužieb(SAŽP,ÚKESAV,ŠOP).Zanajkomplexnejšíprístupkhodnoteniuekosystémov,khodnoteniusúčasnéhostavuichochrany, ohrozenia a degradácie možno považovať koncept reprezentatívnychgeoekosystémov (REPGES).REPGES súkomplexnékrajinné jednotky, ktoré súurčenénazáklade(MIKLOS,IZAKOVIČOVÁetal.2006):

• Zonálnych(bioklimatických)podmienok‐vkrajineichvyjadrujúpredovšetkýmvegetačné pásma. Charakterizujú sa podľa bioklimatických podmienok, ktoré sú naúzemíSRkomplexnevyjadrenév9zónachpotenciálnejvegetácie.

160

• Azonálnych podmienok ‐ primárne najmä kvartérno‐geologického podkladu areliéfu, druhotne pôdami a výškou hladiny podzemných vôd. Na území SR bolovyčlených37typov.

Na základe kombinácií azonálnych a zonálnych podmienok bolo na území SRvyčlenených 120 typov REPGES. Typy REPGES majú charakter potenciálnychgeoekosystémov(geoekosystémy,ktorébysavyvinuli,akbydonichnezasiaholčlovek),pretože sú vyčlenené na základe abiotických podmienok, ktoré predstavujú určitýpotenciál pre rozvoj jednotlivých foriem života a sú charakterizované na základepotenciálnej vegetácie. Mnohé z REPGES boli zlikvidované, prípadne boli výraznezmenené, potenciálnu vegetáciu v nich nahradili agrocenózy, urbánne ekosystémy,prípadnesekundárnelesy.

Za hlavné hybné sily, ktoré výraznou mierou zasiahli do štruktúry a vývojapotenciálnychgeoekosystémovmožnopovažovať:

• Obdobieindustrializácieaurbanizácie(poII.svet.vojne,50.roky20.storočia)–obdobie charakterizované procesom zoštátňovania a spriemyselňovania krajinySlovenska.Nastalprudkýrastpriemyselnejvýroby,ktorápostupnenadobudlavedúcepostavenie v hospodárskej štruktúre (GMT 5). Masová priemyselná výroba bolasústredená predovšetkým na výrobu polotovarov a bola založená na neúnosnomčerpaní prírodných zdrojov a energie. Priemysel vyvolal tlaky na zvýšenú spotrebudreva. Ťažilo sa na rozsiahlych plochách a po ťažbe ostávali spustošené plochy. Vdôsledku týchto procesov sa zlikvidovali viaceréREPGES.Negatívnymdôsledkombolnielen záber prirodzených ekosystémov, ale aj ich ohrozenie v dôsledku pôsobeniasekundárnych faktorov.Mnohépriemyselnéprevádzkyneúmernoumierou zaťažovaliživotné prostredie, produkovali nadlimitné množstvá emisií, ktoré kontaminovalijednotlivézložkyživotnéhoprostredia,čímsanarušiliprírodnépodmienkyprerozvojreprezentatívnychgeoekosystémov,čonásledneovplyvniloprirodzenývývojmnohýchekosystémov.Hodnoteniukvality zložiek životnéhoprostrediav tomtoobdobínebolavenovaná dostatočná pozornosť, kvalita zložiek životného prostredia sa pravidelnenesledovala, nevyhodnocovala, mnohé informácie o stave životného prostredia sanezverejňovali,zostávaliutajené.Vdôsledkuurbanizácieaindustrializácie(GMT2)bolinajviac antropogénne premenené REPGES v oblastiach nížin a kotlín ‐ predovšetkýmriečne nivy, terasy, proluviálne kužele, pláňavy, sprašové tabule a pahorkatiny,polygénnepahorkatinyapod.,ktorévytváralivhodnépodmienkyprevýstavbunielenobytných zón, ale aj priemyselných objektov. Priemyselné objekty zaberajú 1 – 4 %rozlohy týchtoREPGES.Výmeraurbanizovanýchplôch kolíše, závisí od typuREPGES,najvyššiuvykazujúnížinnétypyREPGES,kdeurbanizovanéplochyzaberajúaž30%ichrozlohy.

• Obdobiekolektivizácie(50.–60.roky20.storočia)–obdobiecharakterizovanékonfiškáciou majetku súkromných poľnohospodárov a zakladaním družstiev.Vytvorením družstiev sa naštartoval proces sústreďovania a sceľovania pozemkov apostupnesazačalos tvorboumonofunkčnejpoľnohospodárskejkrajiny.Rozorávalisamedze, terasovépolíčka, likvidovali sa lúky a pasienky. Takprišlo k zániku viacerýchcenných REPGES. Intenzifikácia poľnohospodárstva v dôsledku výrazného odlesneniakrajinyspôsobilazánikmnohýchcennýchREPGES,najmävgeografickýchregiónochspriaznivými prírodnými podmienkami na rozvoj poľnohospodárstva s prevahounížinového, rovinového reliéfu a výskytom najúrodnejších pôd, s priaznivýmiklimatickýmipodmienkami(teplouklímou).Zhľadiskapremenylesnýchekosystémov

161

na agroekosystémy boli najviac zmenené REPGES riečných nív, terás, proluviálnychkužeľov,sprašovýchtabúľapahorkatín,pláňav,nížinnýchalebokotlinovýchúpätnýchdepresií s lužnými lesmi, slatinovými jelšinami,dubovo‐hrabovými,prípadnedubovo‐cerovýmilesmi.DominantnépostavenievtýchtoREPGESvsúčastnostimáornápôda,ktorázaberáviacakopolovicuichvýmery. Zhľadiskaregionalnehovidno,že najviacboli zasiahnuté nížinové a pahorkatinové regióny Slovenska – Podunajská rovina,Podunajská pahorkatina, Východoslovenská rovina a pahorkatina, a Juhoslovenskákotlina. Výraznú premenu zaznamenali aj horské kotliny, kde sa tiež sústreďovalapoľnohospodárska činnosť (Zvolenská kotlina, Rožňavská kotlina, Žilinská kotlina,Košickákotlina,Turčianskákotlina,Hornádskakotlina,Podtatranskákotlinaapod.).Vpodhorských a horských oblastiach sa súkromnému hospodáreniu darilo odolávaťkolektivizácii, a tak v niektorých regiónoch sa zachovali typické tradičné formyhospodárenia s prevahou lúčno‐pasienkarského hospodárenia v kombinácii smaloblokovými terasovými poličkami. Pozostatky týchto tradičných foriemhospodárenia vytvárajú v súčasnosti cenné historické krajinné štruktúry krajinySlovenska významné aj zhľadiska biodiverzity. Podobný proces „zoštátňovania“ bolzaznamenanýajv lesnomhospodárstve,kde lesnépozemkyzačalimeniťvlastníkovapostupnenarastalaplocha lesovvovlastníctve štátu. Nastala intenzívnaťažbadreva,začali sa aplikovať nevhodné formy obhospodarovania lesov, čo ohrozovaloprirodzenosťadruhovúskladbulesnýchekosystémov.

• Obdobie normalizácie (60. – 70. roky 20. storočia) – túžba socialistickéhopoľnohospodárstva neustále zvyšovať hektárové výnosy viedla k zakladaniu novýchpoľnohospodárskych kolosov, ktoré vznikali spájaním sa jednotlivýchpoľnohospodárskych podnikov v rámci daných regiónov. S deľbou práce a smodernizácioudružstievprišlinovétlakynazáberprirodzenýchekosystémov.Zaberalisaposlednézvyškylesíkov,remíz,trvalýchtrávnychporastov,vysušovalisamočiarearybníky,naprávali sa vodné toky, likvidovali sameandre, cenné mokradeabrehovéporasty, rúbali sa aleje popri cestách a pod. Prišlo aj k zvyšovaniu intenzifikáciepoľnohospodárskej výroby. Snaha dosahovať čo najväčšie hektárové výnosy viedla kneustálemu zvyšovaniu chemizácie a modernizácia výroby podporovala rastmechanizácie,čomalovýraznénegatívnenásledkynakrajinnejštruktúre‐vysušovaniea uľahnutosť pôdy, kontaminácia zložiek životného prostredia a pod., čo sa následneprejavilonaohrozeníekologickýchpodmienokprirodzenýchekosystémov.Typickýpretotoobdobiebolajneuváženývýrubsadovazáhradaichpremenanaornúpôdu,čímsazlikvidovalo tradičné záhradkárstvo a ovocinárstvo. Podobne sa začali likvidovaťmaloblokové vinice a začali sa nahrádzaťpriemyselnýmidružstevnýmidrôtenkovýmiveľkoblokovýmivinicami.Taktosaodstrániliiposlednézvyškyekostabilizačnýchplôcha celé územie nížinných a rovinných oblastí sa premenilo na monotónnu intenzívnevyužívanú oráčinu s nízkym stupňom ekologickej stability. Podobne aj v lesochprichádzakzintenzívňovaniuťažbydreva,meniasatechnológie,ručnúprácunahrádzaťažká technika. Ako následky tejto intenzívnej ťažby sa začínajú objavovať holorubynarúšajúce ekologickú stabilitu lesných ekosystémov. Výsledkom tejto etapy bol opäťzásah do štruktúry prirodzeného zloženia REPGES a ich nahrádzanie umelýmiekosystémami.

• Transformačné zmeny (po roku 1989) – S transformačnými zmenami sapostupne začalo s vysporiadavaním vlastníckych vzťahov. Pôvodne majetky bolivrátenévlastníkom,avšaktítoužnemajúzáujem,bačastoanimožnosti,čiužtechnické,finančné alebo ľudské na obhospodarovanie vrátených pozemkov. Časť pozemkov

162

menej úrodných, prípadne s nevhodnou dostupnosťou je neobhospodarovaných,opustených.Tietopozemkysúzdrojomšírenia sa synantropnýcha inváznychdruhov,čonásledneovplyvňuještruktúruadruhovézloženiemnohýchekosystémov.Časťlesovsa vrátila pôvodným majiteľom a v týchto lesoch nastala intenzívna ťažba dreva,nakoľkovlastnícisasnažiliočonajväčšieekonomickézisky.Vtýcholesochpodstatnenarástol podiel smreka a borovice, výrazne pokleslo zastúpenie pôvodných drevín,jedleaduba.

Celkovápremena REPGESbolahodnotenánazákladesyntézykoeficientuekologickejkvalitypriestorovejštruktúry,ktorývyjadrujezastúpenieprírodných,poloprírodnýchaantropogénne vytvorených ekosystémov a ich krajinnoekologickú významnosť a nazáklade koeficientu prirodzenosti rastlinných spoločenstiev, ktorý vyjadruje podielzastúpenia prirodzených spoločenstiev v danom REPGES. Čím má koeficient vyššiuhodnotu,týmjevrámciREPGESvyššiezastúpenieprirodzenýchspoločenstiev,atedaich ekologickú kvalitu možno považovať za priaznivejšiu. Priemerná hodnotakoeficientuprirodzenostizaceléúzemieSRje14,68%.

Z priestorového hľadiska patria k územiam s najpriaznivejšou ekologickou kvalitouhorské oblasti s vysokým zastúpením prirodzených ekosystémov, naopak, najmenejpriaznivú ekologickú kvalitu priestorovej štruktúry majú nížinné oblasti Podunajskárovina, Podunajská pahorkatina, Východoslovenská rovina, Juhoslovenské kotliny,Dolnomoravskýúval,Považsképodolieapod.,kdesúdominantnýmprvkomkrajinnejštruktúryveľkoblokovéplochyornejpôdy,prípadneurbanizovanéareály.Nepriaznivúekologickú kvalitu priestorovej štruktúry vykazujú aj kotliny (Zvolenská,Turčianska,Žilinská,Žiarska,Pliešovskáapod.), kdepodielekostabilizačnýchprvkovneprevyšuje30%celkovejvýmery.

Zhľadiskakoeficientuprirodzenostirastlinnýchspoločenstievvykazujúnízkehodnotyaj regióny, ktoré síce majú vysoký stupeň lesnatosti, avšak ide o sekundárne lesy svýrazne zmeneným druhovým zložením ‐ Považské podolie, Turzovská vrchovina,Podbeskydskávrchovina,Borskánížina,Horehronsképodolie,OravskéBeskydy,Koziechrbty,Moravsko‐sliezskeBeskydyapod.

Nadpolovičnú väčšinu zastúpenia prirodzeného drevinného zloženia vykazuje 13REPGES, väčšinou lokalizovaných v horských ťažko dostupných oblastiach, najmä vTatrách, Nízkych Tatrách, Veľkej Fatre, Branisku, Kremnických, Levočských aSkorušinskýchvrchoch,OravskýchBeskydách,OravskejMagure apod., kdedominujúlesnéalúčneekosystémy.

Močiarne plochy sa najviac vyskytujú v oblastiach nížin alebo kotlinových úpätnýchdepresií so slatinovými jelšinami, kde ich výmera dosahuje 3,32 %. V ostatnýchREPGESsúichplochyminimálne.

Kroviny sú dominantné pre REPGES hornatín a veľhornatín, kde sa ich zastúpeniepohybujevrozmedzí50‐90%.ZregionálnehohľadiskamajúnajväčšípodielkrovínTatry,NízkeTatry,VeľkáFatra,ChočskévrchyaSpišsko‐gemerskýkras.

Kosodrevina sanajvýraznejšievyskytujevoblastiachextrémnečlenitých veľhornatínna kryštalických horninách, kde dosahuje okolo 30 %. Z regionálneho hľadiska idenajmäooblasťVysokýchaNízkychTatier.

Významnýmfaktoromovplyvňujúcimzachovanieprirodzenýchekosystémovjeochranaprírody. V porovnaní s európskymi krajinami ochranu prírody na Slovensku možnopovažovaťzapriaznivú.NaSlovenskujevsúčasnostivyhlásených9národnýchparkov,

163

ktoré zaberajú 6,48 % rozlohy SR a 14 chránených krajinných oblastí, ktorépredstavujú 10,66%z rozlohySR.Vokolínárodnýchparkov súvyhlásené chránenépásma, ktoré zaberajú 5,51 % z rozlohy SR. Spolu uvedené chránené územia sochrannýmipásmamizaberajú22,65%zvýmerySlovenska.

Okrem tzv. „veľkoplošných chránených území“ sa na území Slovenska nachádza aj1 108 tzv. maloplošných chránených území (chránených areálov, prírodnýchrezervácií, národných prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, národnýchprírodných pamiatok achránených krajinných prvkov). Mnohé chránené územia súpod stálym antropogénnym tlakom, čo sa prejavuje ich ohrozovaním, prípadnedegradáciou.Zcelkovéhopočtu1073maloplošnýchúzemív3.až5.stupniochrany jedegradovaných 22 svýmerou 276 ha, čo predstavuje 0,2 % zich celkovej rozlohy,ohrozených je 415 (16,9% zvýmery) avoptimálnom stave je 668 území, t. j. 82,9%zvýmery maloplošných chránených území (MŽP SR, 2015). Vporovnaníspredchádzajúcimobdobímbadaťmiernezlepšenie.

NaúzemíSlovenskasúokremuvedenýchchránenýchúzemívyhlásenýchpodľazákona543/2002 Z. z. oochrane prírody akrajiny vyhlásené aj medzinárodne významnéúzemia, ato 4 biosférické rezervácie (Poľana, Slovenský kras, Východné Karpaty aTatry), 2 územia, ktoré majú udelený Európsky diplom chránených území (NPRDobročský prales, NP Poloniny), 2 medzinárodné územia zapísané do zoznamusvetového prírodného dedičstva (Jaskyne Slovenského aAggtelekského krasu,Karpatskébukovépralesy)a17mokradímedzinárodnéhovýznamu(tzv.ramsarskýchlokalít).

Podobne ako v ostatných štátochEÚ sa aj na Slovenskubuduje súvislá európska sieťosobitnechránenýchúzemí–NATURA2000,ktorútvoriadvatypyúzemí:

Chránenévtáčieúzemia(CHVÚ) – lokalityvyhlásenénazákladekritérií stanovenýchvSmernici Rady č. 79/409/EHS z2. apríla 1979 oochrane voľne žijúcich vtákov zaúčelom ochrany azabezpečenia priaznivého stavu vybraných zraniteľných druhovvtákov. Na území SR sa vyskytuje 341 voľne žijúcich druhov vtákov, 81 znich patrímedzidruhyvzácnezeurópskehohľadiska.Vsúčasnosti jenaúzemíSR vyhlásených41chránenýchvtáčíchúzemíscelkovouvýmerou1282811hačopredstavuje26,16%zvýmerySlovenska.PrekryvCHVÚsosúčasnýmichránenýmiúzemiamije55,15%.

Územia európskeho významu (ÚEV) – lokality navrhnuté na základe kritériíuvedenýchvSmerniciRadyč.92/43/EHSoochranebiotopov,voľnežijúcichživočíchovavoľne rastúcich rastlín za účelom ochrany, udržania, prípadne zlepšenia stavubiotopov adruhov rastlín aživočíchov európskeho významu. ÚEV boli navrhnuté pre66európskyvýznamnýchtypovbiotopovvrátane23tzv.prioritných,51druhovrastlína95druhovživočíchov. Národnýzoznamnavrhovanýchúzemíeurópskehovýznamuvyšiel výnosom MŽP SR č. 3/2004 zo dňa 14. júla 2004, vroku 2011 bol zoznamaktualizovaný. Vsúčasnosti aktuálny celkový počet ÚEV je 473 území EV svýmerou584353 ha, čo predstavuje 11,9% zvýmery SR. Prekryv navrhovaných ÚEV sosúčasnými chránenými územiami je 86%. Zcelkovej plochy tvorí lesný pôdny fond86,2%,poľnohospodárskypôdnyfond10%,vodnéplochy2%a2%ostatnéplochy.

164

8.2Trendy

Biodiverzitasúše(terestrická)Suchozemské ekosystémy poskytujú ľudskej spoločnosti mnoho funkcií, napr.prispievajúkreguláciiklímy,chrániapôduprederóziou,zadržiavajúvodu,regulujújejodtok azlepšujú jej kvalitu, tlmia znečistenie ovzdušia, poskytujú ochranu predlavínamiapod.Spolu sosladkovodnýmiekosystémamipatriaktým,ktorésúkľúčovépreprodukciupotravín,aletiežpreochranuprírodyarekreáciu(SABOetal.2011).

Niektoré scenáre predpokladajú neustále a pokračujúce znižovanie globálnejbiodiverzity[3],napr.OECD(Graf24).Očakávasa,žedopolovice21.storočiasahnacímisilami straty biotopov stane pestovanie bioenergetických plodín a zmenaklímy (GMT9).[3] [17] Ak by nedošlo kzmene súčasných politík, predpokladá sa, že do roku 2050globálnabiodiverzitasúšepoklesnezúrovne68%naúroveňasi60%(meranéindexomMSA). Najvyšší pokles môže nastať v Japonsku a Kórei, Európe, južnejAfrikeaIndonézii(Graf 24).Tietoodhadymôžubyť konzervatívne, pretoženezahŕňajú rizikáspojenésprekročením prípadných prahových hodnôt ekosystémov arastúcim šírenímniektorýchinváznychdruhovvdôsledkuzmenyklímy(GMT9).[18]

Graf24:Vývojglobálnejbiodiverzitysúšemeranej indexomMSA (MeanSpeciesAbundance)vrokoch2010–2050[3]

Zdroj:OECDEnvironmentalOutlookdo2050

Lesy,travinnéoblastiamokradeDopyt po pôde vposledných desaťročiach má za následok alarmujúce odlesňovanietropických oblastí. Celkový globálny výrub tropických pralesov je stále vysoký, alevkrajináchakoBrazíliaaIndonéziadošlokspomaleniutohtotrendu.Nadruhejstranesavďakazalesňovaniuvmiernompásmepredpokladá,žeglobálnačistástratalesovsazastaví po roku 2020.[3] Lesné plantáže (monokultúry) poskytujú niektoré

165

ekosystémové služby (produkcia dreva aukladanie uhlíka), tie sú však nedostatočnévporovnaní spôvodnými či prírode blízkymi lesmi (biodiverzita, mimoprodukčnéfunkcie). Prepokladá sa pokračujúce znižovanie rozlohy pôvodných lesov (pralesov)aždo roku2050, ato najmä v Afrike, Latinskej Amerike, Karibiku ajuhovýchodnejÁzii.[11][22]

Podobnesúvyčerpanímastratoubiodiverzityohrozenésuchéoblastiamokrade.Suchéoblasti pokrývajúasi 40 % zemského povrchuasú domovom asi 2 miliárd ľudí. Ichpremenana obhospodarovanúornúpôdudosahuje veľké rozmery, čomá za následoknedostatok vody (vodnýstres)adegradáciu pôdy. Pravdepodobne bude pokračovať ajveľmi vysoká miera nenávratnej premeny mokradí i pobrežných mokradí(mangrovy)prepoľnohospodárstvo,lesníctvoainfraštruktúru.[11]

Problémom lesných ekosystémov je veľký rozsah aj tempo globálneho odlesňovania.Známe jeajvýraznéodlesneniezápadnejEurópyužvstredoveku.Dnessa sústreďujenatropicképralesy(SABOetal.2011).Vobdobírokov1990–2005planétastratilaviacako 3% lesov, priemerné tempo odlesňovania bolo 13mil. ha ročne, najmä voblastitropických pralesov (FAO – GFRA 2006). Po zničení veľkej časti indomalajskýchpralesov vzrastá tlak na tropické dažďové pralesy Amazónie ana oblasti rovníkovejAfriky(SABOetal.2011).

Degradácia lesov vEurópe a na Slovensku siaha hlboko do minulosti – patria semrozsiahlevýrubyaklčovanie lesovkvôli ťažbedreva(akopaliva,nastavbupríbytkov,námorných flotíl, tavenie rúd) aich premene na poľnohospodársku pôdu. Podstatnúčasť súčasných lesov dnes tvoria obhospodarované lesy, ktoré boli na obrovskýchrozloháchpremenenénarovnovekémonokultúry,navyše,častosnepôvodnýmidruhmidrevín (najmä ihličnatých). Vposlednom polstoročí knegatívnym vplyvom patrí ajznečisťovanieovzdušia (GMT10),narúšanie trofickýchreťazcovchemickouochranouporastov(atakajprirodzenýchautoregulačnýchschopnostílesa),aletiežpoľovačkami,pytliactvom,zábermipôdyvýstavbou(GMT2),dopravouapod.(SABOetal.2011).

Ekosystémytravinnýchporastovbolizaposledných50rokovzglobálnehopohľadunaväčšine územia okrem fragmentácie degradované najmä tromi skupinami procesov.Kprvejpatriafyzikálnezmeny–najmämeliorácieavysúšanielúk.Druháskupinasúvisísintenzívnym hospodárením spojeným snadmernou pastvou a vysokým prísunomdusíka do pôdy. Tretí typ procesov, ktorý prebehol najmä vhorských oblastiach,predstavuje opúšťanie lúk apasienkov aich následné pustnutie, resp. zarastanienáletomdrevín(processukcesnéhozarastania).

Mokrade vsúčasnosti patria ku globálne najviac ohrozeným typom ekosystémov.Odhadujesa,žemokradebolizlikvidovanéalebozmenenénapolovicisvojejpôvodnejrozlohy (Duganet al. 1994;Mooneyet al. 2009).Khlavnýmantropogénnymvplyvomlikvidácieadegradácievnútrozemskýchmokradí,vodnýchplôchavodnýchtokovpatriazmeny využívania krajiny, vysušovanie, odvodňovanie, regulácia tokov, urbanizáciavinundačných územiach, ktorá znižuje možnosti infiltrácie vody do podzemnýchpriestorov. Mokraďové biotopy degraduje aj nadmerný prísun živín, znečisťovanie,acidifikácia,ťažbarašelinyasamozrejme,zmenaklímy–GMT9(SABOetal.2011).

StavvEurópe

Lesypredpríchodomčlovekapokrývali80–90%nášhokontinentu,vsúčasnostijetoiba 35 – 40 % pôvodnej rozlohy. Vposledných rokoch prevyšuje zalesňovanie nad

166

výrubom. Hrozbou je pestovanie ekologicky labilných monokultúr avplyv kyslýchdepozícií.Pozitívne je, že zaúčelomochranybiodiverzity je vEurópevyčlenenýchasi10,5%lesov(SABOetal.2011).

Takmer polovica európskeho kontinentu je vsúčasnosti využívaná akopoľnohospodárska pôda. Súčasné konvenčné poľnohospodárstvo charakterizujevýrazná premena krajinnej štruktúry, zmena hydrologických pomerov, znižovanievýmery ekostabilizačných prvkov atým znižovanie heterogenity krajiny, čo má zanásledok úbytok biodiverzity vpoľnohospodárskej krajine. Medzi príčiny patriapredovšetkým rozorávky druhovo pestrých lúk apasienkov avysoko intenzívnehospodárenie. Na druhej strane je nemenej dôležitým problémom opúšťanieobhospodarovania travinných porastov aich zarastanie, najmä vhorskýchapodhorskýchoblastiach.

Mokradeaj vEurópepatriamedzinajohrozenejšie typybiotopov.Hlavnýmipríčinamisú zánik tradičného využívania krajiny, urbanizácia (GMT 2), odvodňovanie,vyčerpávanie zásob podzemnej vody kvôli závlahám, výstavba arekreácia, vmenšejmiere tiež zalesňovanie. Mokrade sú negatívne zasiahnuté aj znečisťovanímpoľnohospodárskou výrobou apriemyslom, keďokremvysokéhoprísunu živín, ktorýspôsobuje eutrofizáciu, sa do vody dostávajú aj ťažké kovy aperzistentné organicképolutanty(POPs),predovšetkýmrezíduápesticídov.POPsakoajťažkékovyintoxikujúpotravnéreťazceapodosiahnutíurčitejkoncentrácievýraznemeniacitlivémokraďovéspoločenstváživýchorganizmov(SABOetal.2011).

StavnaSlovensku

NaúzemíSlovenskalesyzaberajú41%zrozlohyúzemia.Prirodzenádrevinováskladbalesov je výrazne ovplyvnená historicky dlhým pôsobením človeka (Moravčík et al.2007). Podľa posledného mapovania pralesov na Slovensku je ich rozloha eštealarmujúcejšia,keďsaaktuálneudáva len122 izolovanýchmaloplošných fragmentov,ktorých celková výmera je 10120 ha (FSC Slovensko 2010a). Podľa prvej NárodnejsprávyostaveaochranebiodiverzitynaSlovensku(Strakaetal.1998)patríasi40–45% lesovmedziprirodzené lesy.Podobnýpodielmajúaj lesyprírodné.Zdravotnýstavlesovjehoršíakoeurópskypriemer.Nazákladestupňadefoliáciemožnokonštatovaťžeaž cca 60% lesných ekosystémov Slovenska je ohrozených až poškodených. Lesysneprirodzeným zložením sú oveľa viac ohrozené pôsobením klimatických vplyvov(silnývietor,mráz,vysokáadlhotrvajúcasnehovápokrývkaalebodlhéobdobiasucha,atď.) abiotických činiteľov (najmä podkôrneho adrevokazného hmyzu). Vdôsledkuabiotickýchfaktorov,atopredovšetkýmvdôsledkuškodlivéhopôsobeniavetra,snehu,námrazy,suchabolovroku2012poškodených1272,5tis.m3 drevnejhmoty,pričomnavrubvetraišloviacako79,4%.Zbiotickýchškodlivýchčiniteľovlesnýchporastovmá najväčší podiel podkôrny a drevokazný hmyz. Ďalšími škodlivými činiteľmi súlistožravýacicavýhmyz,hnilobyatracheomykózyapoľovnázver.

Najvýznamnejšímbiotickýmčiniteľombollykožrútsmrekovýsviacako89%podielomna celkovej drevnej hmotenapadnutej podkôrnyma drevokaznýmhmyzom. Z drevínpoškodených podkôrnym a drevokazným hmyzom je najviac poškodený smrek (99,6%).

Dôležitými antropogénnymi negatívnymi vplyvmi na lesné ekosystémy sú komerčnálesohospodárska činnosť arastúci tlak na športové arekreačné využívanie (výstavba

167

veľkýchrekreačnýchkomplexovarozširovanielyžiarskychstredísk).Ohrozujúichtiežplány na ťažbu nerastných surovín, osobitne zlata auránu, ale aj výstavbapriemyselných parkov (napr. na Záhorí). Významným antropogénnym negatívnymfaktorom sú aj imisie. Zantropogénnych faktorov na imisie pripadá až 73%.Najviacpoškodenými drevinami sú dub, agát, jedľa a smrek, najmenej hrab a buk.Zpriestorového hľadiska knajviac ohrozeným patria lesné ekosystémy v Spišsko‐tatranskejoblasti, KysúcaOravy.Vsúčasnosti savlesohospodárskejpraxi zhľadiskadrevinového zastúpenia výraznejšie presadzuje požiadavka rôznorodosti lesnýchporastov so zastúpením (a výhľadovo aj posilnením zastúpenia) domácich druhov,nakoľko primeraná biodiverzita zvyšuje statickú aj ekologickú stabilitu, resp.ekologickú integritu lesov. Knej prispieva aj zložitejšia priestorová štruktúra lesnýchporastov,vktorejsauplatňujezastúpenievšetkýchštyrochetáží–machorastov,bylín,krovínastromov(SABOetal.2011).

Na Slovensku sa prirodzené travinné ekosystémy vyskytujú iba nad hornou hranicoulesa–alpínskeasubalpínskelúkyanaprimárnebezlesnýchstanovištiach(napr.skalnéstepi).Činnosťoučlovekabolivytvorenépoloprírodnétravinnéekosystémy,kuktorýmzaraďujeme najmä lúky apasienky obhospodarované viac ako 20 rokov (Ružičková1996).Vlhkélúkynanížináchbolivminulostivysušovanéarozorávané,vpodhorskýchahorských oblastiach boli degradované intenzívnou pastvou. Kosné lúky ohrozujehlavne hnojenie priemyselnými hnojivami, nadmerné košarovanie apasenie,rozorávanie,dosievanieapod.osobitnýmproblémomjeopúšťanietradičnýchspôsobovobhospodarovania, keď dochádza kich zarastaniu, sekundárnej sukcesii (SABO et al.2011).

Mokradevminulostiutrpeliodvodnenímnaplocheviacako5tis.km2,tzn.napribližne10 % rozlohy Slovenska, ato predovšetkým na Záhorskej, PodunajskejaVýchodoslovenskej nížine (Viceníková 2000). Hlavnými faktormi vedúcimikdegradácii alebo zničeniu mokradí sú predovšetkým odvodňovanie, rozorávanie,eutrofizácia, acidifikácia, stavebná činnosť, ťažba surovín, rekreácia ainvázienepôvodnýchdruhov(SABOetal.2011).

SladkovodnéekosystémyEkosystémystojatýchvôdohrozujúprocesyvedúcekzmenekolobehuvody,živinovéhorežimu, dostupného kyslíka akzmenám trofických reťazcov. Vyvoláva ich najmäčerpanievodynazávlahyvpoľnohospodárstve,eutrofizácia,antropogénnaacidifikácia,nadmernýrybolov,znečisťovanieropnýmiderivátmiatoxickýmilátkami,aleajtepelnéznečisteniealebointrodukcianepôvodnýchdruhov(SABOetal.2011).

StavvEurópeProblémom vodných tokov sú regulácie aodvodňovanie území, odstraňovaniebrehových porastov, výstavba priehrad, ktoré sú prekážkami migrácie rýb, čerpanieveľkých objemov vody na závlahy, znečisťovanie nadmerným prísunom živín ajnebezpečnýmichemickýmipolutantmi,nadmernýrybolovanástup inváznychdruhov.Ku kritickým stresorom stojatých sladkých vôd vposledných desaťročiach patríantropogénna acidifikácia (GMT 10). Pozitívne je, že výrazný pokles depozícií oxidovsíry adusíka od začiatku 90. rokov minulého storočia, vyústil do globálneho

168

zotavovania najmä horských ekosystémov zacidifikácie. Pozitívnym trendom je ajzníženie objemu organických polutantov vypúšťaným do riek atým aj zlepšeniekyslíkovejbilancie.Vdôsledkuzavádzaniaúčinnejšíchtechnológiíčisteniaodpadovýchvôdsanajmälokálnezlepšilaajkvalitavodnýchtokov(SABOetal.2011).

StavnaSlovensku

Vodné toky v20. storočí boli fragmentované vdôsledku výstavby veľkých priehrad,vsúčasnosti je to hlavne výstavba veľkého počtu malých vodných elektrární.Dlhodobýmproblémomjeznečisťovanievodnýchtokov.HocivovývojikvalityvôdnaúzemíSlovenskavposlednomobdobíbadaťpozitívnetrendy,situáciuvkvalitevôdeštestále nemožno považovať za uspokojivú. Prekračované limity sú najmä voblastisyntetických anesyntetických látok, hydrobiologických amikrobiologickýchukazovateľov. Z hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľov sú najviacprekročené požiadavky na črevné enterokoky, a to v čiastkových povodiach:Morava,Váh,Slaná,Bodrog,HornádaBodva,termotolerantnékoliformnébaktérieakoliformnébaktérie sú najviac prekročené v čiastkových povodiach:Morava, Váh, Slaná, Bodrog,Hornád, Bodva a Poprad. Jazerá sú najviac ohrozované zanášaním aznečisťovaním,tatransképlesáajacidifikáciou.Výraznézásahyboliurobenéajdobrehovýchporastov,mnohébolizlikvidované,prípadneboliohrozenévdôsledkunarušeniavodnéhorežimu,čo má za následok aj zvýšený výskyt záplav. Podľa informácií zo Správy o staveživotného prostredia (MŽP SR, 2014) povodne v roku 2011 postihli 87 obcí a miestSlovenska. Zaplavilo 1 808 obytných budov (pivníc a suterénov), 730 nebytovýchbudov,vyše1500hapoľnohospodárskejpôdy,150halesnejpôdyaviacako1400haintravilánovobcíamiest.Povodnezasiahlivyše2‐tisícobyvateľov.Celkovénákladyaškodyspôsobenépovodňamipredstavovali34,59mil.eur,ztohonákladynapovodňovézabezpečovacie práce dosiahli takmer 13 mil. eur, náklady na povodňové záchrannépráce2mil.eurapovodňovéškody20mil.eur.

8.3Implikácie

Odlesňovanieaničenietravinnýchporastov

Odlesňovanieaničenietravinnýchporastovmáširokéspektrumzávažnýchdôsledkov.Preatmosférujeproblémomznižovanierozlohykľúčovýchsuchozemskýchabsorbérovvýznamného skleníkového plynu oxidu uhličitého. Pre hydrosféru odlesňovanieznamenávýraznéznižovanieretenčnejschopnostizemskéhopovrchuzadržiavaťvoduvkrajine–podporovaťtýmprodukciuachrániťpredpovodňami.Prepôdusazvyšujeriziko výrazného rastu rýchlosti pôdnej erózie (v dôsledku pôsobenia vody a vetra),najmä na svahoch aveľkých pláňach. Pre druhy znamená úbytok až stratu vhodnýchbiotopovpreúkryt,hniezdenie,rozmnožovanieapod.,ajredukciupotravnejzákladne.Tovšetkovediekúbytkubiodiverzity(SABOetal.2011).

Dôsledky degradácie travinných porastov sú podobné ako vprípade odlesňovania, ajkeďintenzitavplyvov jenižšia–vplyvynaklímuvdôsledkuzníženiaabsorpcieoxiduuhličitého (napr. pri rozorávaní trávnych porastov), zníženie schopnosti krajinyzadržiavaťvodu,zvýšenierizikaerózieavýraznýúbytokažstratabiodiverzity(najmäpriintenzifikáciivyužívania)–(SABOetal.2011).

169

Strataekosystémovýchslužieb

Všetkyscenáreglobálnycharegionálnychhodnoteníukazujú,žeúbytokbiodiverzityadegradáciaekosystémovbudúpokračovaťalebosadokoncaurýchlia.[21][25]Hnaciesilyúbytku biodiverzity pravdepodobne výrazne prevažujú nad dopadmi prípadnýchopatrení na ochranu biodiverzity[25]. Degradácia ekosystémov narúša schopnosťprírodypodporovať ľudskú spoločnosť, [26] keďže ekosystémyposkytujú širokú škáluslužieb [27] [28], pričom stupňujúca sa súťažo jedlo, vodu aďalšieprírodné zdrojebymohlapodporovaťregionálnunestabilitu,čímzvyšujerizikovznikukonfliktu.

Prínosyochranyekosystémov(biotopov,území)aichposkytovaniesúvisiacichslužiebčasto ďaleko prevyšujú náklady na ich manažment.[26][29] Žiaľ, trhové systémy lenzriedkaberúdoúvahyúplnésociálneaekonomickéhodnotyekosystémovýchslužieb.

StavnaSlovensku

Vposlednom období badať výrazný dopyt po službách ekosystémov, predovšetkýmdôsledkom pôsobenia globálnych megatrendov, najmä vdôsledku demografickýchzmien, ekonomického rozvoja, zmenou životného štýlu a zmenou správania saspoločnosti. Zvýšený dopyt po produktoch ekosystémov, ako napríklad potraviny,suroviny,energieapod.zmenilštruktúruvyužívaniakrajinyanásledneohrozilplneniemimoprodukčných funkcií ekosystémov aoslabilo sa poskytovaniemimoprodukčnýchslužieb ekosystémov, ktoré môžu mať vbudúcich desaťročiach rovnakú alebo ešteväčšiudôležitosť(napr.regulačné,podpornéslužby).Zachovanieekosystémov,ochranaich funkcií aefektívne využívanie ekosystémových služieb je nevyhnutné preudržateľný rozvoj spoločnosti azachovanie ľudstva. Vposledných rokoch bolozaznamenanýchnielennaeurópskejúrovni,aleajnasvetovejúrovnimnožstvoaktivítzameranýchnamapovanieahodnotenieekosystémov,hodnotenieichslužieb,čiužnateoretickejúrovnialebovaplikačnejrovine.ProblematikouPK/ESsazaoberámnožstvovedeckých prác. Najkomplexnejší obraz oES a ich klasifikácii, ktorá jenajviacadaptovanávosvetovejliteratúre,podalrozsiahlyprojektMilleniumEcosystemAssessment (MEA) vr. 2001‐2005 (Sarukhán, J., Whyte, A., eds. et al., 2005) apod.Úroveň výskumu atiež aplikácie sú vjednotlivých krajinách rôzne. Zaostávajú najmäkrajiny strednej a východnej Európy. Nedostatočné poznanie a oceňovanie hodnôtekosystémov je zdôraznené aj v cieľoch EÚ pre biodiverzitu (EC 2008) a v cieľochnovejstratégiepreochranubiodiversitydoroku2020,ktorejcieľomjedoroku2020zastaviť stratubiodiversityaekosystémovýchslužiebvEÚ,av čonajväčšejmiere ichobnoviť. (CBD2011).Vstratégiiobiodiverzitesapodopatrením5uvádza,žečlenskéštáty by mali do roku 2014 v spolupráci s Európskou komisiou na národnej úrovnizmapovaťazhodnotiťsúčasnýstavekosystémovaichslužieb.

SlovenskovtejtoiniciatívetrochuzaostávazavyspelýmikrajinamiEÚ.NaMŽPSRbolazriadená komisia, ktorá by mala pracovať na tejto úlohe. Komisia je tvorená zozástupcovorganizácií,ktorésazaoberajúmapovanímahodnotenímekosystémovaichslužieb. Bola vypracovaná rámcová metodika hodnotenia ekosystémov aich služiebabolivytvorenéskupinyprehodnotenieštyrochzákladnýchkategóriíekosystémovýchslužieb – produkčné, regulačné, podporné akultúrne. Aktivita sa pribrzdila nanedostatočnostizdrojovejdatabázyahlavnenaskoordinovanostimožnostiposkytnutiadatabázjednotlivýmiorganizáciami,ktorénimidisponujú.Nemalúúlohutuzohrávaajnedostatokfinanciínarealizáciudanejúlohy.

170

HocinaúzemíSlovenskaniejevenovádostatočnápozornosťekosystémovýmslužbámriešilo sa tu viacero projektov zameraných na hodnotenie ekosystémových služiebOpenNESS (7 RP projekt EÚ), Hodnotenie funkcií a služieb ekosystémov kultúrnejkrajiny (projektAPVV),Významnosťaúžitkyekosystémovvhistorických štruktúrachpoľnohospodárskej krajiny, Diverzita poľnohospodárskej krajiny a jejekosystémovéslužby(projekty VEGA), Hodnotenie ekosystémových služieb vchránenýchúzemiach(NPMuránskaplanina)–projektUNDPGEF‐SGP,Prírodaľuďom–ľudiaprírode(Švajčiarskyfinančnýmechanizmus)ainé.

Zriešeniaprojektovvyplynulinasledovnéskutočnosti:

Konceptekosystémovýchslužieb(ES) jevpodmienkachSRmálorozpracovanývteoretickej iaplikačnej rovine. Podobne koncept ES nie je legislatívnezakotvený. Pojem „ekosystémové služby“ sa neuvádza ani vjednom zákone.Niektoré princípy konceptu ES sú obsiahnuté venvironmentálnej legislatíve,najmä v zákone oochrane prírody. Environmentálna legislatíva sa niekedypovažujezaprekážkuregionálnehoasídelnéhorozvoja.

Najväčšie rezervy vhodnotení ES vteoretickej rovine sú voblasti hodnotenianiektorých kategórií ES – najmä regulačných a podporných služieb atiež vkvantifikácii (oceňovaní) jednotlivých ES. Ztohto aspesktu je unás najlepšierozpracované hodnotenie ekosystémových služieb lesných ekosystémov(Papánek,1978).

Z rozvojových dokumentov majú najbližšie ku konceptu ES krajinárskedokumentácie (Miestne územné systémy ekologickej stabilityaKrajinnoekologické plány), ani tieto dokumenty však nemožno z hľadiskaniektorých kritérií označiť za vyhovujúce a komplexné, na opačnej stranerebríčka sú odvetvové koncepcie, vktorých sa koncept ES vyskytuje ojedinele.Súvislosť dokumentácie skonceptom ES ajeho zohľadnenie závisí vo veľkejmiereajodspracovateľadanejdokumentácie.

Politici, či už na národnej, regionálnej alebo lokálnej úrovni sa väčšinou spojmom a konceptom ES stretli, spájajú ho s ochranou a tvorbou životnéhoprostredia.

Vsídelnom aregionálnom rozvoji sú za priority väčšinou považované potrebynaliehavoriešiťinvestičnézámery.Environmentálnezámerysaskôrsústreďujúna budovanie environmentálnej infraštruktúry. Ostatné environmentálneaekologickéopatreniasarealizujúvmnohýchprípadochlennadobrovoľníckejbáze.

Kde hľadať príčiny tohto nelichotivého stavu? Je ich veľa, knajvýznamnejšímmožnozaradiťnasledovnéfaktory:

Po vstupe Slovenska do EÚ nastali určité pozitívne zmeny voblasti ochranyatvorby krajiny ajej ekosystémov. Prijal sa celý rad zákonov, vyhlášokanariadeníkompatibilnýchsEÚ.NapodnetEÚapodľajejvzorusavypracovaliviaceré strategické dokumenty, ako je napr. Národná stratégia trvaloudržateľnéhorozvoja,Národnástratégiapreochranubiodiverzity,Akčnéplányapod. Avšak často krát prijímanie týchto strategických dokumentov je lenformálne.SRmásícevypracovanéstrategickédokumenty,dásapovedať,ženadobrejodbornejúrovni, ichrealizáciavpraxi jeminimálna, realizáciaopatrení

171

zadefinovaných vjednotlivých dokumentoch sa posúva zroka na rok, mnohéopatrenia sa prepisujú zjedného dokumentu do druhého, mnohé znich saignorujú ačasto tieto opatrenia zostávajú deklarované len vtýchtodokumentoch. Mnohé dokumenty sa vypracovávajú len preto, lebo si tovyžadujúmedzinárodnézáväzky.

Nízka koordinovanosť subjektov zodpovedných za ochranu atvorbu krajiny, čiuž na národnej, regionálnej imiestnej úrovni, duplicita anekoordinovanosťvýskumu – napr. opakované mapovanie biotopov, duplicitné spracovávaniemetodík pre tvorbu krajinnoekologických dokumentácií, pre hodnotenieekosystémových služieb apod., duplicitné riešenia projektov, nedostatočnákomunikácia medzi výskumnými pracoviskami, jednotlivými expertmi, medziodborníkmiadecíznousférou,nedostatočnýprístupkdatabázam,obchodovaniesinformáciami,negatívneovplyvňovanievýskumupolitikmiadonormiapod.

Výrazná priepasť medzi výskumom aaplikáciou, slabá aplikácia výsledkovvýskumu vreálnej praxi – subjekty zodpovedné za ochranu atvorbu krajinyčastoniesúochotnérealizovaťvýsledkyvýskumovvreálnejpraxi.Dôvodytohtostavu sú rôznorodé – nedostatok financií, nezáujem aneochota venovať saenvironmentálnejproblematike, nedostatočnáodbornápripravenosť, aleajnadruhej strane náročný odborný jazyk často veľmi vzdialený od jazykaverejnosti.

Stretyzáujmovmedzihospodárskymrozvojomaochranouatvorbouživotnéhoprostredia – tlak investorov na lokality významné zhľadiska biodiverzity,korupcia, klientelizmus apod., podobne pretrvávajúce strety záujmov medzirozvojom špecifických záujmov, ako je rybárstvo, poľovníctvo aochranoubiodiverzity ‐ rast pytliactva, nedovolený odchyt zveri apod. Výsledkom tohtoprocesu jebudovaniepriemyselnýchparkov,obchodnýchcentieralogistickýchparkov na najkvalitnejších pôdach, čím sa ohrozujú ich produkčné služby,budovanie rekreačných centier vchránených územiach, ktoré majú vysokýpotenciálzhľadiskaplneniakultúrnychslužiebapod.

Nízke environmentálne vedomie obyvateľstva, preferencia obyvateľstva riešiťsocioekonomické problémy pred environmentálnymi, preferencia konzumnéhospôsobu života nerešpektujúceho princípy apožiadavky trvalej udržateľnostiapod. Dá sa povedať, že vnašej spoločnosti vo väčšine prípadov ekonomicképrincípyprevažujúnadmorálnymiaetickýmiaspektmi.

Nedoceňovanie potreby výskumu venvironmentálnej oblasti. Vsúčasnosti saunás výskum krajiny a biodiverzity dostáva na okraj záujmu spoločnosti.Výskumkrajinyajejzložiekjepomernenáročnýnačas,relevantnépoznatkyjemožnézískať lendlhodobýmvýskumom.Spoločnosťnie jeochotnáčakať,chcemať rýchle výsledky. Tento fakt často podmieňuje degradáciu komplexnéhoekosystémového výskumu. Pred objektívnym terénnym výskumom sauprednostňujevýskumzaloženýnadátachzinternetuanaaplikáciímodernýchtechnológií (GMT 4) často snereálnymi zovšeobecneniami abez overeniavteréneavpraxi.

172

Zníženýpotenciálprezmierneniezmenyklímyaadaptívnakapacita

Uhlík uložený prostredníctvom prírodných ekosystémov má globálny význam v úsilíozmiernenieklimatickejzmeny(GMT9).Globálneničenielesovvsúčasnostiprispievaasi 12 % kcelosvetovým emisiám oxidu uhličitého ročne, [30] preto účinná ochranaprirodzených(lesných)biotopovbymohlavýrazneprispieťkpokračujúcemuukladaniuuhlíka. Bol preto prijatý medzinárodný finančný mechanizmus pre znižovanie emisiískleníkovýchplynovzodlesňovaniaaznehodnocovanialesov(REDD+).[31]

Prístupy založené na ekosystémoch, kde ekosystémy chránia človeka prednepriaznivýmúčinkomzmenyklímy(GMT9),umožniaprirodzenýmekosystémomhraťdôležitúúlohuvprispôsobenísazmeneklímy.[32][33][34]Napríkladmangrovyapobrežnémokrademôžuznížiť rizikákatastrofpozdĺžexponovanýchpobreží. Srastomteplôtadôsledkov klimatickej zmeny(GMT 9) sa zvýši nutnosť adaptačných opatrenízaloženýchnaekosystémoch.[35]

Nerovnomernérozdeleniedopadov

Pokračujúcadegradáciaekosystémova ichslužiebbudevytváraťproblémynajmäprenižšie príjmové skupiny vrozvojových krajinách. Odhaduje sa, že netrhové tovaryaslužbyekosystémovtvoria89%celkovýchpríjmovchudobnéhovidiekavBrazílii,75% vIndonézii a47 % v Indii. Udržateľný manažment ekosystémov a sociálno‐ekonomickýrozvojsútedavzájomneprepojené.[26][36][37]

Pokračujúce dopady degradácie ekosystémov na chudobu anerovnosti inde vo svetemôžu viesť kzvýšeniu imigrácie doEurópy. Pokiaľ sa nevyužije na ekosystémochzaložených riešeníprebojproti zmeneklímy (GMT9) viných častiach sveta,môže tozvýšiť náklady v Európe. Rozhodujúcim aspektom môže byť prekročenie kritickéhoekologického bodu obratu, čo spôsobí bezprecedentné environmentálne, sociálneaekonomicképroblémyvEurópeajindevosvete.

8.4Problémy,výzvyariešenia

Odpoveďou na rastúci tlak na ekosystémy môže byť účinná ochrana prírodyabiodiverzity.Tásinevyhnutnevyžadujeinformácie,vedomostiarozmanitézručnosti,relevantnéprávneaekonomickénástrojeamanažmentovépostupy.Významný je tiežpozitívnyvnútornývzťahčlovekakukrajine,vktorejžijealebo juvyužíva(SABOetal.2011).Vsúčasnejochraneprírodypretomôžemerozpoznaťštyrizákladnétendencie:

1. Prvou tendenciou je rozvíjanie biologických aspektov ochrany prírody:prehlbovanie poznania druhov a ekologických vzťahov v ekologickýchkomplexoch,ktorévytvárajú.Tútotendenciuodrážaajskutočnosť,ževanglofónnychkrajinách sa ujal pojem biológia ochrany prírody resp. ochranárska biológia(conservation biology), ktorý označuje štúdium prírodných procesov a stavu resp.zmienbiodiverzityzaúčelomjejochrany.Ochranárskabiológiapredstavujeteoretickévýchodiská ochrany prírody ako aplikovanej ekologickej disciplíny. Táto tendencia jesúčasnezákladom,ekologickoupodstatouprogramovstarostlivosti,ktorésavytvárajúpre jednotlivé chránené územia, osobitne národné parky a prírodné rezervácie. Z nejvychádzajú aj programy záchrany pre jednotlivé ohrozené druhy rastlín, húb aživočíchov.

173

2. Druhou tendenciou je rozvíjanie filozofických a svetonázorových aspektovochranyprírody.Ochranaprírodytotižznamenáochranupredčlovekomasúčasneprečloveka.Akmábyťdlhodoboefektívnaaúčinnábeztoho,abybolasilnerepresívna,jenevyhnutnérozšíriťsúčasnúetikutak,abyzahŕňalaajmimoľudskéformyživota.

3. Treťou tendenciou je rozvoj environmentálnych právnych predpisov ajenvironmentálnehoúčtovníctvaakointervenčnýchistimulačnýchspoločenskýchnástrojov v oblasti ochrany prírody, biodiverzity a starostlivosti o životnéprostredie.Stýmsúvisízabezpečenielepšejinformovanostiobyvateľstvaabudovanieotvoreného demokratického systému, ktorý má umožniť participáciu občanov nariadení. Významným predpokladom tejto participácie je celkové zvyšovanieenvironmentálnej gramotnosti a rozvoj medzinárodnej spolupráce. Tú odrážajúdohovorynaochranubiodiverzityiviaceréprojektyjejochrany.

4. Štvrtou tendenciou je praktická ochrana a starostlivosť o ekosystémy. Ideoaktívne postupy na udržanie, usmernenie, zlepšenie alebo obnovu ekologickypriaznivýchstavovkonkrétnychbiotopov,predovšetkýmeurópskehoalebonárodnéhovýznamu, resp. vich vzťahu ku konkrétnym európsky významným alebo národnevýznamným druhom rastlín a živočíchov. Tieto postupy sa zameriavajú na reguláciupopuláciíbiologickýchdruhov,nareguláciu,asanáciualeborekonštrukciuekosystémov,resp. aj na udržanie tradičných spôsobov využívania krajiny (VOLOŠČUK 2005;KOPCOVÁ&TUHÁRSKA2006).

Vposledných rokoch sa vochrane biodiverzity aekosystémov začína uplatňovať tzv.ekosystémovýprístup,ktorýbol v rámciDohovoruobiodiverziteprijatývroku2000(SABO et al. 2011). Výskum sa sústreďuje na vzťahy medzi prvkami ekosystému atendencie vývoja ich organizácie resp. na emergentné vlastnosti, ktoré sú kľúčové zhľadiska funkčnosti ekosystému a jeho schopnosti odolávať narušeniam (rezistencia)resp. zotaviť sa, navrátiť sa do pôvodného stavu (resiliencia). V aplikačnej rovineekosystémový prístup znamená integrovaný manažment prírodných zdrojov (pôdy,vody, bioty) a udržateľné využívanie biologickej rozmanitosti (na báze vedeckýchekologických poznatkov a z nich vychádzajúcich metodických postupov), ktorézabezpečí ich ochranu a dlhodobo udrží ich funkčnosť (VOLOŠČUK 2001, 2005; HUBA2005).

Ekosystémový prístup rešpektuje interakcie medzi organizmami navzájom a medziorganizmami a ich prostredím, ďalej procesy, ktoré vznikajú zreťazením interakcií afunkcie ekosystémov, ktoré sa objavujú ako ich systémové atribúty. Tento prístuppovažujeľudskúpopuláciuajejkultúrnudiverzituzaintegrálnusúčasťekosystémov.Sekosystémovým prístupom súvisí aj procesné systémové myslenie. Pri ochranebiodiverzityuždnesnestačívnímaťachrániťibaobjekty–gény,druhy,ekosystémy,alepodstatnéjezmapovaťtiežinterakcieaprocesy,ktorévedúkúbytkubiodiverzity.Napr.fragmentáciabiotopovmôžemať zanásledokúbytokgenetickej variabilitymiestnychpopulácií, ktorý sa až po nejakom čase prejaví v podobe zrýchleného tempa ichvymierania(SABOetal.2011).

Rámček 6: Dvanásť princípov ekosystémového prístupu podľa Dohovoru obiodiverzite

1. Ciele manažmentu krajiny, vodných a biotických zdrojov sú otázkou spoločenskejvoľby.

174

2.Starostlivosťoekosystémymábyťdecentralizovanánačonajnižšiuúroveň.

3. Manažéri ekosystémov majú zvažovať vplyvy ich aktivít na susedné a ďalšieekosystémy.

4.Starostlivosťoekosystémyvekonomickomkontexteznamenáredukovaťdeformácietrhu negatívne ovplyvňujúce biodiverzitu, vytvoriť stimuly pre ochranu a udržateľnévyužívanie biodiverzity a internalizovať náklady a úžitky spojené s využívanímekosystémov.

5.Prioritoumábyťochranaštruktúryafungovaniaekosystémuzaúčelomzachovaniajehoekosystémovýchslužieb.

6.Ekosystémymusiabyťriadené(manažované)vrámcilimitov,vktorýchfungujú.

7. Ekosystémový prístup má byť aplikovaný v príslušnom priestorovom a časovommeradle.

8. Vzhľadom na časovú a priestorovú variabilitu procesov, ciele starostlivosti(manažmentu)musiabyťdlhodobé.

9. Pri starostlivosti o ekosystémy musíme vnímať, že zmena je v ekosystémenevyhnutná.

10.Trebahľadaťrovnováhumedziintegráciouochranyavyužívanímbiodiverzity.

11.Trebauvažovaťvšetkyrelevantnéinformácie,vedecké,etnickéamiestne.

12.Tentoprístupzahŕňavšetkyrelevantnésektoryspoločnostiavedeckéodbory.

Zdroj:JÖRGENSENetal.2007

MedzinárodnéaspektyochranyekosystémovNahlavnéprocesyahnacie sily tlakovnaekosystémyaúbytokbiodiverzity sa snažiareagovať globálne a európske dohovory a niektoré iniciatívy. Nárast počtu týchtodohovorovjenajmäodzačiatku70.rokov20.storočiavysoký.Ichprínospreochranuživejprírodyjenesporný,avšakpokračujúciúbytokbiodiverzitysúčasnevypovedáajonízkej úrovni ich implementácie resp. o nedostatku kontrolných a sankčnýchmechanizmov,ktorébysivynútili ichdôslednéuplatňovanie.Medzinárodnédohovorynaochranubiodiverzitysapripravujú,vznikajúarealizačnezabezpečujúnajmävrámciProgramuOSNpreživotnéprostredie (UNEP),alečasto tiežz iniciatívyasvýraznýmprispením celosvetových mimovládnych ochranárskych organizácií, predovšetkýmIUCN, WWF, BirdLife International, Greenpeace, Wetlands International ainých(spracovanépodľaSABOetal.2011).

Príležitosť vytvoriť jednotný globálny prístup k zastaveniu a zvráteniu poklesubiodiverzity poskytuje Strategický plán pre biodiverzitu (2011 – 2020), vrátane tzv.Aichicieľovbiodiverzity,aprijatieProtokoluzNagojeoprístupeazdieľanívýhod(GEO5).

Globálnedohovorynaochranuprírodyanajmäbiodiverzityuzavretépredrokom1992–medzidohovoryprijatéeštepredkonanímprvéhotzv.SummituZeme–KonferencieOSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED – United Nations Conference onEnvironment and Development) v Rio de Janeiro v roku 1992 patria tieto:Medzinárodnýdohovororeguláciilovuveľrýb(1946),DohovorOSNomorskompráve

175

(1956), Zmluva oAntarktíde (1959), Dohovor o mokradiach (Ramsarský dohovor,1971), Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (1972),Dohovor o ochrane antarktických plutvonožcov (1972), Dohovor o medzinárodnomobchode s ohrozenými druhmi (Washingtonský dohovor, CITES, 1973), Dohovor oochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor, 1979),Dohovoroochraneantarktickýchmorskýchživýchzdrojov(1980),Dohodaoochranepopuláciíeurópskychnetopierov(1991).KvýznamnýmaktivitámorganizácieUNESCOpatríprogramČlovekabiosféra(ManandBiosphereProgramme–MAB)zameranýnaotázkyochranyaudržateľnéhovyužívaniabiodiverzityanaglobálnezlepšenievzťahovmedzičlovekomaživotnýmprostredím(odr.1983).

Dohovory na ochranu ekosystémov a biodiverzity (od roku 1992) zahŕňajú najmä:Dohovor o biologickej diverzite (1992), Rámcový dohovor o zmene klímy (1992) aRámcovýdohovorobojiprotidezertifikácii(1994).

Naeurópskejúrovnito jeDohovoroochraneeurópskychvoľnežijúcichorganizmovaprírodných biotopov (Bernský dohovor, 1979), Dohovor EKH OSN o ochrane avyužívaní cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (1992), Dohovor ospolupráci pri ochrane a využívaní rieky Dunaj (1994), Európsky dohovor o krajine(Florentskýdohovor,2000),RámcovýdohovoroochraneaudržateľnomrozvojiKarpát(2003) aniektoré ďalšie. Na úrovni EÚ zvrátenie nepriaznivého vývoja majú za cieľenvironmentálne akčné programy EÚ, ako aj rôzne dlhodobé stratégie na ochranu audržateľné využívanie biodiverzity (7. Environmentálny akčný program ‐ EÚ sazaväzuje zabraňovať strate biodiverzity a dosiahnuť dobrý stav vôd a morskéhoprostrediavEurópe),Celoeurópskastratégiaochranybiologickejakrajinnejdiverzity,Celoeurópska ekologická sieť). Osobitnou kapitolou je sústava európskych (EÚ)chránených území zameraná na ochranu druhov, biotopov avtákov Natura 2000.KmnohýmtýmtoDohovorompristúpilaajSlovenskárepublika.

RiešeniananárodnejúrovniNazlepšeniesituáciejenevyhnutnéposilniťochranuekosystémov,ichekosystémovýchslužieb atiež ochranubiodiverzity adiverzity krajiny. Ztohto aspektu je nevyhnutnérealizovaťnasledovnéopatrenia:

Implementovať koncept NC a ES do environmentálnej politiky a legislatívy ‐zmeniťlegislatívuúzemnéhoplánovaniaaochranyprírodyakrajinyanáslednemodifikovať ajmetodiky krajinnoekologických dokumentácií, tak aby vtýchtodokumentochbolzakomponovanýajkonceptekosystémovýchslužiebaochranabiodiverzity.

Implementovať koncept NC a ES do priestorovo‐plánovacích procesov a dosektorovýchplánov.

VytvoriťmetodikuprehodnotenieESnanárodnej,regionálnejilokálnejúrovniarozpracovaťkonceptoceňovaniaekosystémovýchslužieb.

Zintenzívniť výskum voblasti biodiverzity adiverzity krajiny, účinnejšieimplementovaťEurópskedohovoryztejtooblasti.

Zabezpečiťefektívnuvýchovu,vzdelávanieapropagáciu.

176

Zabezpečiťdôslednéplneniemedzinárodnýchpožiadaviek voblastimapovaniaahodnoteniaekosystémovýchslužieb.

177

9 NARASTANIE ZÁVAŽNOSTI PROBLÉMU A DÔSLEDKOV ZMENYKLÍMY

Medzirokmy1990a2014kleslinaSlovenskuemisieskleníkovýchplynovo34,5%.V tom istom čase ale globálne rástli. Ostatnú dekádu približne o 4%ročne,vrokoch2012a2013 sa rast spomalil na 1% a v roku 2014 stúpali o 0.5%. Lokálne, hlavnevrozvinutých krajinách emisie klesajú, ale tento pozitívny trend je preváženýprudkým zvyšovaním vrozvojových krajinách. Krajiny Rámcového dohovoruOrganizácieSpojenýchnárodovozmeneklímy(UNFCCC)potvrdiliglobálnyrozmerproblémua jehoantropogénne korene,pričom sa zároveň zaviazali kuprijímaniuopatreníariešeniam.Takvoblastiznižovaniaemisiítzv.mitigácia),akoajvoblastiriešeniadôsledkov(adaptácia).

V decembri 2015 došlo namedzinárodnej scéne ku prijatiu Parížskej dohody74. Voktóbri2016dohoduratifikovalaEurópskaúniaazaviazalasaznížiťdoroku2030množstvo skleníkovýchplynovo40%. Ideo zdieľanéúsilie, takžeakýbudepresnecieľpreSlovenskojepredmetomnegociácií75.Parížskadohodavarujeprednárastomglobálnejpriemernejteplotynad2°Coprotihodnotámpred industriálnouúrovňou,vyzýva štáty obmedziť nárast teploty na 1,5°C76. Slovenská republika spravilavuplynulom období značný pokrok. Oproti cieľom stanoveným vstratégii Európa2020,kdemôžeoprotivýchodiskovémustavu(rok2005)doroku2020emisiezvýšiťažo13%77saočakáva,žeemisieoprotizákladuroku2005vskutočnostiklesnúopribližne 24%. Pre rok 2013 bol plánovaný maximálny možný nárast o 2,3%,skutočné emisie ale poklesli až o8%. Vroku 2014 došlo kpoklesu až o14,1%.Svýnimkou sektorudopravy sa takdarínapĺňaťcieleznižovaniaemisií.Otázka je,nakoľkoboli tieto cieleambiciózne.Podľaplánovbudedo roku2030EÚznižovaťemisie o40 % ado roku 2050 až o80% (oproti hladine roku 1990). To budeznamenať potrebu čoraz väčších investícií, keďže čím viac sa bude zvyšovaťpercento,týmnákladnejšietopreekonomikubude.

Konzervatívne odhady hovoria, že vroku 2050 bude na Zemi okolo 200miliónov

74Textdohodyjedostupnýna:https://unfccc.int/resource/docs/2015/cop21/eng/l09r01.pdf

75ZdieľanýcieľEÚ,presnépercentopreSRbudepredmetomdohôd.

76Prognózy IPPC(2007,2011)pritomtvrdia, žeužv tomtostoročímôže teplotastúpnuťo1,8až4 °C.Katastrofické scenáre, ktoré rátajú z komplikovanými modelmi uvoľňovania skleníkových plynov zmorskejvodyapermafrostuhovoriaoeštevyššíchteplotách.

77Mimosystémuobchodovaniasemisiami(ETS).

178

migrantov, ktoríbudúmusieť opustiť svojedomovy vdôsledku environmentálnychzmien. (IOM, 2009).78Bezpochyby ide ohlavnú globálnu výzvu nielen voblastiživotnéhoprostredia,aleajpreďalšiefungovanieekonomikyasociálnejoblasti.

Zmena klímy sa začína výrazne prejavovať aj vstredoeurópskom regióne anaSlovensku.NaSlovenskupriemernáročnáteplotavzduchuzaposledných100rokovstúplao1,1C79.Predpokladása,žedoroku2075sateplotavzduchuzvýšio2‐4C.Tento vývoj teploty je spojený aznásobený aj zmenou kvantity ačasovéhoapriestorového rozloženia vodných zrážok. Vysoké úhrny vkrátkom čase ‐následkom čoho vznikajúpovodne sveľkýmihospodárskymi škodami, inokedy zasdlhotrvajúce suchá, lesné apoľné požiare spojené svýrazne zníženými výnosmizpoľnohospodárskej produkcie. Predpokladajú sa výrazné dopady na prírodnéekosystémyabiodiverzitu, zmení sapoľnohospodárska výrobaadôjde ku rôznymsociálnym aekonomickým dopadom (napríklad tlak na migráciu, náklady nainfraštruktúru).Výraznédôsledkymôžemeočakávaťvpodobezvýšenýchnárokovnariešenie vzniknutýchproblémov čiuž vpodobedotáciíprepostihnutých suchom čipovodňami,riešenímprotipovodňovýchzábran, investíciamidopoľnohospodárstva,aleaj riešenímzdravotnýchpostihov–zdravia ľudíazvierat.Meniace sa teplotnépomerybudúumožňovaťšíreniechorôb.

9.1Hnaciesily

Klíma daného regiónu vyjadruje, aké je typické počasie vdanej oblasti. Jecharakterizovanéteplotou,vlhkosťouatlakomvzduchu,počtomavýdatnosťouzrážok,dĺžkou ahrúbkou snehovej pokrývky amnohými ďalšími faktormi. Je ovplyvnenáslnečným žiarením, vlastnosťami zemského povrchu azmenami vo vnútri systému.Týmito môžu byť zmeny vovyužívaní pôdy, chemické zloženie ale aj emisieskleníkovýchplynov.Prírodnéfaktorysanacelkovomnárasteteplotyzaposlednýchstorokovpodieľalivobjemepribližne40%,t.j.len0,3Czcelkovéhoteplotnéhonárastuo 0,74 C sapripisujeprírode, zvyšných0,44 C jedosledkomľudskej cinnosti. (IPCC,2013). Zmena klímy je podložená zozbieranými dátami zmeteorologických staníc.Vanalýzepracujevedasdlhodobýmitrendmianievýkyvmipočasia.Dlhodobétrendyjasneukazujúzvyšovanieteplôtvletnýchmesiacoch,dlhéobdobiasuchaalebovýdatnéanárazové zrážky spôsobujúce povodne, snehové kalamity, ale aj zničujúce víchrice(Lapin,2015).

Vspolupráci snegatívnymi účinkami ľudskej činnosti – napríklad odlesňovanímspôsobeným snahou získať ďalšiu úrodnú pôdu – sa zmeny klímy prejavujú eštevýraznejšie. Pobrežné aostrovné oblasti budú musieť bojovať so zvyšujúcou sahladinou oceánov, ktoré sa tiež otepľujú. Nie je to zanedbateľný problém – zaposledných100rokovsahladinaoceánovzvýšilao10až25cm.Presnépozorovaniaodroku 1992 ukazujú nárast morskej hladiny o1 až 3 mm ročne azmeny môžu

78 Pre porovnanie: Politických avojnových migrantov bolo vroku 2014 (podľa odhadov UNHCR)približne60miliónov.

79MeranénameteorologickejstanicivHurbanove.

179

akcelerovať.PoslednásprávaIPCCprognózujenárastvodnejhladinydoroku2100o26cm až 98 cm pri lineárnom účinku zmien. Vprípade iného scenára môže nárastdosiahnuťaž2m.UžtoniejehrozbalenpremaléostrovnéštátyvTichomoceáne,alenapr. aj pre niektoré územia vEurópe ‐ väčšina územia Holandska je pod úrovňouoceánu aochraňujú ho iba pobrežné valy, ktoré sa budúmusieť priebežne zvyšovať.Vyčíslenie nákladov je vsúčasnoti vHolandsku predmetom intenzívneho výskumuaverejnejdebaty.

Zmena klímy je globálny problém a globálna zodpovednosť. Aby na tento faktupozornili,zažalovalivroku2011MikronézaniaČeskúrepubliku.Tichomorskejkrajinehrozí zánik v dôsledku stúpajúcej hladiny oceánov, pričom Česká vláda umožnilapredlženieživotnostihnedouhoľnejelektrárnePrunéřovIInaseverozápadeČiechatýmpodľanichpomáhaakcelerovaťproblém.

Oponenti riešení založených na znižovaní emisií skleníkových plynov generovanýchčlovekom operujú prirodzenými cyklami avplyvom výkyvov na Slnku. VdlhodobejhistóriiZemesapočasposledných650000rokovvystriedalo7malýchľadovýchdôb.Tietozmenysapripisujúmalýmodchýlkam obežnejdráhyZemeazmenámmnožstvaslnečnejenergie,ktoréprichádzalinanašuplanétu.

Analýzy asprávy renomovaných vedcov avedeckých pracovníkov pripúšťajú určitývplyv prírodných cyklov, zároveň ale spravdepodobnosťou blízkou istote určujú akohlavný zdroj problémov ekonomický systém výroby aspotreby vytvorený človekom(Stern2006,IPPC2007,IPPC2014)

Klimatickázmenajetakidentifikovanáhlavneakovýsledokspaľovaniafosílnychpalívčiužnavýrobuelektriny,nakúrenie,dopravu.Vplyvmátiežalebopoľnohospodárskačinnosť,odlesňovanie a globále zmeny krajiny. Pri týchto činnostiach vznikajúskleníkovéplyny,t.j.plyny,ktorépomáhajúvytváraťskleníkovýefekt.Tenjeprospešnýlen do určitej úrovne. Vďaka skleníkovému efektu je na Zemi teplejšie atým sa ajvytvárajú podmienky prijateľnejšie pre život. Podľa odhadov by bez skleníkovéhoefektu bola teplota na Zemi okolo ‐14C az ‐18C. Vďaka skleníkovému efektu jepriemernáteplotanaZemi14C.Tojeteplota,naktorejsadlhodobostabilizovalživot,fungujúekosystémyabolovytvorenépoľnohospodárstvo.

Na Slovensku priemerná ročná teplota vzduchu za posledných 100 rokov stúplao1,1C80. Súčasne bol, oproti úrovniam spred sto rokov, pozorovaný poklesatmosférických zrážok – na severe krajiny o5% , na juhu Slovenska dokonca o 10%.DochádzakpoklesusnehovejpokrývkynacelomúzemíSlovenska.Podrobnévýsledkyanalýz, údaje apredpokladaný rozsah vplyvov sú čoraz dostupnejšie (Lapin akol.,2008,2009,Pechoakol.,2008,2009,Faškoakol.,2009).

Predpokladá sa, že doroku 2075 sa teplota vzduchu zvýši o2 ‐ 4 C. To znamená, žeklíma Podunajskej nížiny sa presunie na Liptov (Zlocha, SHMU, 1997) Bude to maťdopadyvpoľnohospodárstve,chovezvierataleajnazdravieľudí.Tentovývojteplotyje spojený aznásobený aj zmenou kvantity ačasového apriestorového rozloženiavodných zrážok. Vostatných desiatich rokoch vidíme ich extrémne hodnoty. Vysokéúhrnyvkrátkomčasevytvárajúpovodnesveľkýmihospodárskymiškodami.Vznikajú

80MeranénameteorologickejstanicivHurbanove.

180

dlhotrvajúcesuchá,ktorémajúzanásledokvzniklesnýchapoľnýchpožiarovspojenýchsvýraznezníženýmivýnosmi zpoľnohospodárskejprodukcie.Vrámci zmienklímysadá pozorovať aj znižovanie hladín riek apodzemnej vody. Je to dôsledkom nižšíchúhrnovzrážokprehĺbenýchnerovnomernýmrozloženímzrážkovejčinnosti.ZrážkynaZem prichádzajú vprívalových vlnách, zem vodu znich nedokáže pojať, tá namiestovsiaknutia odtečie vriekach do mora. Mení sa tým malý vodný cyklus aaj jemnémiestnezrážky.Vodanedostávadopodzemnýchvôdaajichhladinasaznižuje.

Akbudepovrchováteplotaďalejstúpať,dôjdeknezvratnýmzmenámvekosystémochapriamym dopadom na človeka. Cieľom medzinárodného spoločenstva apolitíkEurópskej únie je preto udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2C, ktorá sa eštepokladá za riešiteľnú z pohľadu dopadov na životné prostredie a človeka. Parížskadohoda varuje pred nárastom globálnej priemernej teploty nad 2°C oproti hodnotámpredindustriálnouúrovňouadokoncavyzývaštátyobmedziťnárastteplotyna1,5°C81.

PrognózyIPPC(2007,2011)pritomtvrdia,žeužvtomtostoročímôžeteplotastúpnuťo1,8až4°C.Katastrofickéscenáre,ktorérátajúzkomplikovanýmimodelmiuvoľňovaniaskleníkovýchplynovzmorskejvodyapermafrostuhovoriaoeštevyššíchteplotách.

Nie je to jednoduchý problém. Už len na to, aby sa podarilo dosiahnuť cieľ astabilizovať zmenu na 2°C, budú potrebné radikálne zmeny nášho ekonomickéhomodelu.Nerobiťničjealeoveľanákladnejšie.Konzervatívneodhadytvrdia,žezvýšenieteplotyo2až3°Cbysivyžiadaloročnénákladyokolo3percentsvetovéhoHDP(IPPC2007).PodľaSternovejštúdiezroku2006bynákladymohlidosiahnuťúroveň5‐20%globálnehoHDP.Problémje,ževäčšinutýchtonákladovbudúznášaťrozvojovékrajiny,pričomväčšinaemisiímáhistorickypôvodvkrajináchrozvinutých.

Rámček7:Skleníkovýefekt

Zem je ovplyvňovaná narastajúcim skleníkovým efektom, ktorý je dôsledkomuvoľňovania veľkéhomnožstva skleníkových plynov. Ide o plyny, ktoré zachytávajúteplo vatmosfére aich hlavným zdrojom sú ekonomické aktivity. Problematické súhlavneštyriznich:

Oxid uhličitý (CO2): Oxid uhličitý vstupuje do atmosféry hlavne vďaka spaľovaniufosílnychpalív(uhlia,zemnéhoplynuaropy),zpevnéhoodpadu,stromovavýrobkovzdrevaatiežvdôsledkuurčitýchchemickýchreakcií(napríkladvýrobycementu).Oxiduhličitý sa čiastočne z atmosféry stráca (tzv. "sequestácia"), ak je absorbovanýrastlinami ako súčasť biologickej uhlíkového cyklu. Jeho nárast je spôsobený ajodlesňovaním.

Metán(CH4):Metánjeemitovanýpočasvýrobyaprepravyuhlia,zemnéhoplynuaropy.Emisie metánu sú tiež výsledkom chovu hospodárskych zvierat a inýchpoľnohospodárskychpostupova rozpaduorganickéhoodpaduv tuhýchkomunálnychskládkachodpadov.

Oxid dusný (N2O): Oxid dusný je výsledkom poľnohospodárskych a priemyselných

81Textdohodyjedostupnýna:https://unfccc.int/resource/docs/2015/cop21/eng/l09r01.pdf

181

činností,rovnakovznikáajprispaľovanífosílnychpalívapevnéhoodpadu.

Fluórovanéplyny:Fluórované,plnofluórovanéuhľovodíkya fluoridsírovýadusitýsúsyntetické,silnéskleníkovéplyny,ktorésútvorenévrôznychpriemyselnýchprocesoch.Fluórované plyny sa niekedy používajú ako náhrada za stratosférické látkypoškodzujúceozónovúvrstvu(napr.chlórfluorovanéuhľovodíky,HCFCahalóny).Tietoplyny sú obvykle menšie vtvorených objemoch, ale ako skleníkové plynymajú silnýefekt.

Ďalším plynom, ktorý výrazne ovplyvňuje skleníkový efekt aje do určitej mieryovplyvnenýčinnosťoučlovekajevodnápara.Voda,zktorejsavodnáparavytváratvoríaž 2/3 zemského povrchu vobjeme takmer 1400 miliónov km3. V moriach je jejsústredených 96,5% z celkového objemu vody na Zemi. Jej teplota sa mení lenminimálneapôsobíakotermoregulátorprecelúnašuplanétu.Moriadosebaakumulujúslnečné žiarenie počas dňa aleta anaopak, uvoľňujú energiu vnoci avzime. VďakatomunedochádzanaZemikvýraznejšímtepelnýmvýkyvom.

9.2Trendy

Ostatnú dekádu stúpali globálne emisie skveníkových plynov o 4% ročne, v rokoch2012a2013sarastspomalilna1%avroku2014stúpalio0.5%(Olivieretal2015).Uvoľnené skleníkové plyy vytvárajú koncentráciu 400 ppm82 ‐ 400 častíc uhlíkavmilióne častíc vzduchu. Vpriebehu posledných 650000 rokov sa hodnoty oxiduuhličitého pohybovali vrozmedzí 180 – 280 ppm.83 Do roku 1960 však bola ichkoncentráciaibanaúrovni300ppm,čoznamená,žedosúčasnostijehohodnotavzrástlao33%.

Hrozí prehriatie planéty anarušenie klimatickej stability. Prehriatie spôsobí, ženiektoré dôležité procesy sa zastavia ainé sa naopak nekontrolovateľne rozbehnú.Takétojavymôžunastaťužprizvýšenípriemernejteplotyo1až3Coprotiroku1990(IPCC,2014).Stabilitasystémusatotižnarúša.Teplotanaplanétezaposledných160rokov vzrástla o 0,8C. Osem najteplejších nameraných rokov bolo vobdobí od roku1990.PritomteplotanaZemibolazaposledných1300rokovstabilná84.

Nositeľ Nobelovej ceny Swante Arhenius už vminulom storočí dokázal, že vprípadezdvojnásobenia koncentrácie oxidu uhličitého vovzduší sa teplota vzduchu zvýši ažo5C.Čobudemaťvýraznédôsledkynavzhľadajfungovaniecelejplanéty.Roztopiasapevninskéajoceánskeľadovce,zvýšisahladinaoceánov,rozsiahleprioceánskeúzemiabudú zatopené,niektoré živéorganizmyvyhynú, niektoré sapresunúdo chladnejšíchoblastí,vzniknúrozsiahlepúštneoblasti,budečastejšívýskytextrémnychpočasí–vlnyhorúčav,zima,sucho,povodne...

82ppm(parts‐per‐million,10−6)častícuhlíkavmiliónečastícvzduchu

83http://pubs.acs.org/cen/news/83/i48/8348notw1.html

84http://www.ncdc.noaa.gov/paleo/pubs/mann2008/mann2008.html

182

Rámček8:MožnývplyvnaGolfskýprúd.

Existujúajextrémnescenáre.Vprípaderoztopeniapevninskýchľadovcovaichnáhlehospojenia s oceánom by sa mohol zastaviť Golfský prúd vznikajúci vteplých vodáchMexického zálivu. Putuje pozdĺž východného pobrežia amerického kontinentu aotepľuje Európu. Následkom jeho zastavenia by mohla nastať malá doba ľadová.Obdobnésituácianastalapredzhruba13000rokmi,keďsapravdepodobnedooceánuvylialiroztopenéľadovcezoSevernejAmeriky.ZastaviliGolfskýprúdavEurópesanatakmer 1500 rokov výrazne ochladilo – priemerná teplota počas zimných mesiacovdosiahla mínus 25 C. Trvale zaľadnené územia siahali na sever nášho územiaapriemernáročnáteplotanaSlovenskubolalen3 C. Vsúčasnostibypodľaodhadovzastaveniegolfskéhoprúduznamenalozníženiepriemernejteplotyo15C.

Situácia saglobálne zhoršujenapriek tomu, že lokálnevidímeprogres. V Európe sa‐vposledných rokoch s darí znižovať nárast emisií skleníkových plynov, čo môžemevidieť aj na grafe 25. Európska únia dosiahla vroku 2013 vpriemere 20% poklesskleníkovýchplynovoprotihodnotámroku1990. Avšakcelosvetovýnárastemisiísavtom istomobdobívyšplhalna 61%. KnajväčšímproducentomemisiíCO2na svetepatríČínas28%podielomnacelosvetovýchemisiách,USAs15%podielom,Európskaúniavypúšťa9,5%svetovýchemisií.IndiaaRuskomajú5%podiel,zkrajínEUnajviacprodukuje Nemecko s 2% podielom na celosvetovej produkcii CO2. Viacero analýzpoukazujenafakt,ževyspelékrajinyvporovnanísrozvojovýmikrajinamisíceznižujúpodiel emisií , ale vznačnom rozsahu v dôsledku prenesenia výroby zEurópy dorozvojových krajín hlavne vÁzii (Peters, 2011) Na grafe 25môžeme vidieť výraznýnárastemisiíČíny, ktorý ječasovokorelujesekonomickýmrastomazároveňpoklesvkrajináchemisiívUSAaEÚ.

Graf25:Najväčšísvetovíemitentiskleníkovýchplynov,vyjadrenévmiliónochtonCO2

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

EU 28 Rusko USA Čína

Zdroj:dátaglobalcarbonatlas

183

V rámci bilancie emisií skleníkových plynov možno úroveň emisií vypočítať buď nazáklade výroby alebo spotreby. Emisie z výroby sa vypočítajú zo spotreby fosílnychpalívpri rôznych typoch činností (napr. v priemysle, poľnohospodárstve, energetike).Emisie zo spotreby predstavujú skleníkové plyny vytvorené pri výrobe tovaru aposkytovaní služieb na uspokojenie konečného domáceho dopytu v krajine (t. j.spotreba domácností, spotreba verejnej správy a investície) bez ohľadu na to, ktorákrajinavskutočnostipríslušnélátkyvyprodukovala.

AkoilustrujeGraf26,dominantnýmproblémomSlovenskasúemisiespojenésvýrobouenergie adopravou. Tie sa vroku 2013 podieľali na celkových emisiách 68,5 %.Priemyselné procesy generovali 18,7 % skleníkových plynov, poľnohospodárstvo jezodpovednéza7,3%aodpadovéhospodárstvoza5%(SHMÚ,2013).Tentopomerjerámcovopodobnývovšetkýchindustrializovanýcharozvinutýchkrajinách.

Na Slovensku dosiahol pokles skleníkových plynov vroku 2014 oproti roku 1990približne34,5%.Akroku1990vyprodukovaloSlovensko65451,18CO2ekvivalentu(Gg,mimo LULUCF), v roku 2013 to bolo 42883,50. Hlavným ekonomickým sektorom,ktorý vykazuje zvyšovanie emisií skleníkových plynov (v tomto prípade CO2) jedoprava. Slovensko sa tu spolu s ďalšími krajinami, ktoré prešli radikálnoutransformáciou,radíkuEurópskymlídromvjejnáraste.

Historicky sa na Slovensku rast emisií viaže hlavne kpovojnovej industrializáciiapostupným zmenám vo výrobe aspotrebe. Slovensko je jedným zo signatárovRámcovéhodohovoruOSNdohodyzKjótaaakočlenEurópskejúnieplnísvojezáväzkyvyplývajúcezcieľovStratégieEÚ2020.Poklesemisiísadápripísaťzmenámtechnológiíazefektívňovaniuvýrobnýchprocesov,aleajdeindustrializácii85apresunuenergetickynáročných priemyslov ďalej na východ. Aj keď ‐ ako indikuje Graf 26 ‐ emisieskleníkových plynov aich vývoj od roku 1990 prešli prudkýmpoklesom, v ostatnýchrokoch dochádza vtejto oblasti ku spomaľovaniu pozitívnych trendov. Čiastočne tosúvisí suž spomenutými radikálnymi zmenami vzačiatku ekonomickej transformácie,čiastočnejetovýsledokekonomickéhorastu,ktorýSlovenskozažilovuplynulejdekáde.Jetutaktiežproblémzvyšovanianákladov,čímviacsafirmysnažiaoznižovanieemisií(tzv.problémnízkovisiacehoovocia,lowhangingfruit).Jepomerneľahkéalacnéznížiťemisievneregulovanýchastarýchprevádzkach,alečímsa ideďalej, týmviacnákladystúpajú.

85Faktická deindustrializácia, ktorá vkrajine po roku 1989 nastala sa týkala baníctva a značnej častiťažkéhopriemyslu,orientovanéhonazbrojárskuvýrobuapolotovaryprespracovateľskýpriemysel.

184

Graf26:Agregovanéemisieskleníkovýchplynovpodľasektorov(1990–2013),vtisíckachtonCO2ekvivalentu

0,00

10 000,00

20 000,00

30 000,00

40 000,00

50 000,00

60 000,00

70 000,00

80 000,001990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

Energetika a doprava Priemyselné procesy Poľnohospodárstvo Odpadové hospodárstvo

Zdroj:vlastnéspracovaniepodľadátSHMÚ

Vplyvomdramatickýchzmienvyplývajúcichzekonomickejtransformácieporoku1989,ale aj vďaka zavádzaniu lepšieho legislatívneho rámca, je Slovensko jednou zkrajín,ktoré za ostatné dve dekády podstatne znížili emisie skleníkových plynov. Ak sapozrieme na Grafe 26, vidíme, že emisie poklesli tak vEÚ, ako aj vokolitých štátoch,pričomSlovenskárepublikabolavtomtotrenderegionálnymlídrom. Môžemetaktiežvidieť, že knajväčšiemu poklesu emisií došlo hlavne vbývalých socialistickýchkrajinách. Vzačiatku trasnsformácie hlavne deidustrializáciou, neskôr dôsledkomzefektívneniavýroby,zavádzanímnovýchtechnológiíaúspor.

Graf 27: Percentuálna zmena vemisiách skleníkových plynov krajín EÚ oprotiroku1990

‐80

‐60

‐40

‐20

0

20

40

60

28 krajín

EU

Belgicko

Bulharsko

Česko

Dánsko

Nem

ecko

Estónsko

Írsko

Grécko

Španielsko

Francúzsko

Chorvátsko

Taliansko

Cyprus

Lotyšsko

Litva

Luxembourg

Maďarsko

Malta

Holansko

Rakúsko

Poľsko

Portugalsko

Rumunsko

Slovinsko

Slovensko

Fínsko

Švédsko

Spojené kráľovstvo

Island

Zdroj:Eurostat

185

Podľa analýzy EUROSTATu86 zjúna 2015 sme vEurópskej únii svedkami ďalšiehopostupnéhoklesaniaemisiíCO2.Medziročne,medzirokmi2013a2014,klesliemisiezospaľovaniafosílnychpalívvcelejúniio5%.Slovenskárepublikabolapremiantomúnieas14,1%poklesompodľaanalýzyvykázalavspomínanomobdobínajlepšievýsledky.Len 6 krajín z28 členov EÚ pritom vykázalo medziročný nárast emisií. Bolo toBulharsko(+7,1%),Cyprus(+3,5%),Malta(+2,5%),Litva(+2,2%),Fínsko(+0,7%)aŠvédsko(+ 0,2%). Vývoj vtvorbe emisií skleníkových plynov na Slovensku od roku1990jevkontexteregiónuaEurópskejúnieilustrovanýnaGrafe28.

Graf 28: Vývoj emisií skleníkových plynov vybraných európskych krajín aEÚ,vmiliónochtonCO2ekvivalentu

0

50

100

150

200

250

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

0

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

Česko Maďarsko Rakúsko Slovensko EU (28 countries)

Zdroj:podľadátazEurostatu

86EUROSTATNewsrelease105/2015‐15júna2015.Dostupnénawebovejstránke:

http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/6875491/8‐15062015‐BP‐EN.pdf/8adf74de‐e79b‐4778‐905f‐823c42c6e1b1

186

Graf 29: Podiel emisií skleníkových plynov na obyvateľa, vtonách CO2ekvivalentu

0

5

10

15

20

25

Rumunsko

Lotyšsko

Chorvátsko

Maďarsko

Švédsko

Portugalsko

Litva

španielsko

Malta

Taliansko

Bulharsko

Francúzsko

Slovensko

Slovinsko EU

Spojené

Rakúsko

Grécko

Dánsko

Poľsko

Cyprus

Belgicko

Fínsko

Nem

ecko

Česko

Holandsko

Írsko

Island

Estónsko

Luxemburg

Zdroj:dátazEurostatu

Akomožno vidieť naGrafe 29 Slovenská republika patrí kpriemeru krajín európskejúnievprodukciiskleníkovýchplynovnaobyvateľa.

Zaujímavým indikátorom, ktorý poukazuje na situáciu vkrajine je regionálnadistribúcia emisií CO2 aich zmena. Ak sa analyzuje situácia podľa okresov, dáva tamtátoregionálnadistribúciainformáciuotom,akájesituáciavekonomickýchaktivitáchvjednotlivých častiach Slovenska akde sa podarilo najviac znížiť emisie. Graf 30ilustrujezmenuvemisiáchCO2(%)priemerrokov2010‐2013oprotipriemerurokov2008‐2009.Všetkyúdajesúpodľaokresov.

Kinterpretácii týchto údajov musíme pristupovať opatrne, pretože sú ovplyvnenémnohýmifaktormi.AksanapríkladoceliareňUSSteel,momentálnenajväčšíproducentemisií CO2 vrámci krajiny nachádza vKošiciach, nevyhnutne to ovplyvní situáciuvtomto okrese. Dĺžka vykurovacej sezóny medzi severnými ajužnými okresmiSlovenska sa môže líšiť aj oniekoľko mesiacov. Problém je aj vmeniacich saklimatických podmienkach a priemerných ročných teplotách. Podobných mikro–faktorovavplyvovmôžebyťnalokálnej(okresnej)úrovnipomerneveľa.

187

Graf30:ZmenavemisiáchCO2(%)priemerrokov2010 ‐2013oprotipriemerurokov2008‐2009podľaokresov

Zdroj:Balážakol.Hodnotiacasprávazelenýrast,2015.

Očakávasa,žeemisienaSlovenskubudúajnaďalejklesaťadosiahnu aajpresiahnuhodnoty dohodnuté Stratégiou Európa 2020. Dôvodom bude jednak pokračujúcezefektívňovanie výrobných procesov, úspory energie alepší manažment, zvyšovaniepodielu obnoviteľných zdrojov, ale aj možné zmeny vštruktúre aobjeme výroby.Trendyvostatných rokoch sú zrejmé. Pre rok2013bol plánovanýmaximálnymožnýnárast o2,3%,skutočnéemisiealepoklesliažo8%.Vroku2014došlokpoklesuzospaľovania fosílnychpalív až o14,1%.Podobnéhodnoty sadajúočakávaťaj pre rok2015.

Zatiaľ čo voblasti mitigácie dochádza na Slovensku kpomerne dobrým výsledkom,voblastiadaptáciestojímelennazačiatkupotrebnýchinvestíciíazmien.Vadaptáciinazmenuklímytakmomentálneskôrvidímeproblémyamožnosti.Oblastipotenciálnehopríspevkukuzmierneniuprejavovklimatickejzmenysúhlavne:

Manažmentdažďovejvody. Vsúčasnosti je trendomodvádzaťdažďovúvodudopotrubíakanálovhneďakospadnenazem‐považujesazapríťaž,akniezaodpad.Týmsapripravujemeocennéhoakumulátoraslnečnejenergie,ktorýpriminimálnychnákladochmôžeznížiťotepľovanieplanétyZem.Dôležitévšakjeajto, že dažďová voda zverejných kanalizácií ide do riek vtakmer pôvodnommnožstve,akospadlanazem.Vhustozastavanýchsídlachjukanalizáciaodvádzatakmervšetku.Vkrajinenezostanenič, aleveľkýobjemspadnutej vodynaplníkorytá riek azvyšuje sa pravdepodobnosť vyliatia riek zpôvodných korýtanáslednépovodne,ktorémajúzanásledokveľkéhospodárskeškody.

Táto voda by všakmohlaaspoň zčasti zostať namieste, kde spadne vpodobedažďa – jednak na zavlažovanie – dostane sa do podzemných vôd, ale aj akopohlcovačtepelnejenergiezoSlnka–vodabysapôsobenímslnečnéhožiareniapremenila na vodnú paru, čo by spôsobilo uloženie energie do vody, ktorá sauskladnívatmosféreanievZemi.

188

Počas rokov 1996 až 2013 spôsobili povodne na Slovensku škody vcelkovej výške 1,214 miliardy eur, čo je priemerne ročne takmer 67,5miliónaeur.Tútoštatistikuvšakvýrazneovplyvňujeextrémnyrok2010,keďvýškaškôddosiahlatakmer481miliónoveur.(MŽPSR,2014)

Zalesňovanie.Na Slovensku lesovmierne pribúda. Medzi rokmi 2009 a2015vzrástlaplochalesnýchpozemkovslesnýmiporastmio4000ha,čopredstavuje0,2%zcelkovejplochy lesnýchporastov.Problémomjepostupnýnárastťažby,nahradzovanie lesov monoklutúramy, či výrub stromov vmestskýchaprímestskýchoblastiach,spôsobujúciichprehrievanie.

Manažmentbiodiverzity.Živé rastlinyobsahujú 80–90%vody.Pôsobenímslnečných lúčov sa táto odparí, čo pri strome dobre zásobenom vodoupredstavuje odpar v objeme až 400 litrov vody denne. Pri tomto procese sapremení 280 KWh slnečnej energie. Tá sa nezachytí na Zemi, ale jetransportovaná bez nákladov do menej exponovaných miest – do atmosféry.Vpriebehujednéhoslnečnéhodňajedenväčšístromchladísvýkonomviacako10 chladiacich jednotiek. Je pritom vysoko ekologický so zápornouspotrebovanouenergiou(pohlcujenežiadúcuenergiuzoslnka),pohlcujeprachaCO2.

Manažment novej zástavby aurbanizácia. Vsúčasnosti je výstavba novýchbudovspojenásbudovanímbetónovýchabezvsakovýchplôch.Teplouvoľnenézpriestoru 10 km², čo je územie malého mesta, za slnečného dňa jeporovnateľné sinštalovaným výkonom všetkých elektrární vSR. Okrem toho,mestá sálajú teplo, čímmenia prúdenie oblačnosti apohyby vetra nad svojímúzemím aj vokolí. (Kravčík , 2007). Mestá otepľujú vzduch nad sebou, tentostúpa, vytláčavlhkývzduchdochladnejšíchoblastí–hlavnehorských.Tamsavlhký vzduch mení na zrážky následkom čoho vzniká nebezpečenstvo záplavzextrémnych zrážok, ktoré postihnú nielen horské oblasti, ale aj miestavnížinách pozdĺž riek. Ďalším dôsledkom je aj strata vody, ktorá sa odparilazmiest adostala sa do vyšších atmosférických výšok, pretože táto vlhkosť jevetrom, ktorý vzniká zteplotných rozdielov unášaná do ďalekých oblastíanedodáva vlhkosť na mieste výparu. Aj preto je významná prítomnosťrozsiahlychvodnýchčizalesnenýchplôchblízkoveľkýchmiest.

9.3Implikácie

Zmenaklímyovplyvňujeekonomiku,spoločnosťaekosystémymnohorakýmispôsobmi.Má abude mať silný priestorový rozmer a jej vplyv je v rôznych regiónoch značneodlišný,pretože jednotlivé regióny sa líšia,pokiaľ ideo ichvystavenie zmeneklímyaschopnosti vyrovnať sa s touto zmenou. Je to odrazom ich odlišných fyzických,environmentálnych, sociálnych, kultúrnych a hospodárskych charakteristík. Dôležitébude podnikať kroky na zníženie emisií skleníkových plynov a zároveň vyvíjaťadaptačnéstratégienaposilnenieodolnostivočinevyhnutnýmvplyvomzmenyklímy.

Jednou znajväčších výziev spojených snákladovo efektívnymi opatreniami naadaptáciu je dosiahnuť koordináciu asúdržnosť na rôznych úrovniach plánovaniaariadenia. Odporúčaným nástrojom na celosvetovej úrovni sú podľa Rámcovéhodohovoru OSN ozmene klímy vnútroštátne stratégie pre adaptáciu. Ide okľúčové

189

analytické nástroje, ktorých cieľom je informovať astanoviť priority, pokiaľ ideočinnosti ainvestície. Možnosťou je využívanie kohéznych fondov EÚ, kde je značnápodporaalokovanánazáväznéinvestícievrámcistratégiímiestnehorozvojavedenéhokomunitou ana integrované, nízko‐uhlíkové stratégie a trvalo udržateľné plányčinnostipremestskéaglomerácie.

Aksaneprijmúopatrenianaadaptáciunazmenuklímy,budúsaminimálnenákladystýmspojenépreEÚakocelokpodľaodhadovpohybovaťvrozsahuod100miliárdEURročnevroku2020do250miliárdEURvroku205087.PodľasprávyIPCCzroku2014bymohli náklady za emisie uhlíka (čisté náklady na dopady klimatických zmiendiskontovanédosúčasnosti)dosahovaťažtakmer100$zatonuuhlíka.Tentoodhadjevšeobecný azávisí od podmienok, stavu acharakteristík tej ktorej krajiny. PreSlovensko,ktorévroku2014uvoľnilo12miliónovtončistéhouhlíka,bytoilustratívnepredstavovalonákladyviacakomiliardueur.

Vkaždom regióne Európy sa zmena klímy prejavuje špecifickým spôsobom.Vstredoeurópskom priestore sa očakáva nárast teplotných rekordov. Hlavne počasletnéhoobdobiabudúčastévlnyhorúčav,ktorébudúmaťnegatívnenásledkynaľudí,zvieratá,aleajrastliny.Príkladomjeletoroku2015,kedybolonaniektorýchmeracíchmeteorologickýchstaniciach20dní,kedymaximálnateplotadosiahlaviacako35C.Tosa na Slovensku stalo prvý krát. Podobnéteplotné rekordy sa vyskytovali ajvpredchádzajúcich rokoch, majú však stúpajúcu tendenciu spojenú sdosahovanímnovýchmaxím(SHMÚ).

Vysoké teploty si vyžadujú vyššie nároky na zdravotnú starostlivosť. Snarastajúcouteplotou pribúda kolapsov, spojených so zásahmi rýchlej zdravotníckej pomociaprehlbovanieinýchochorení.Potrebnéjeinvestovaťdopreventívnejinformovanostiobyvateľstva.

Svysokými teplotami jemnohokrát spojenýajnedostatokzrážok.Prejavuje sahlavnevpoľnohospodárstve, pričom musí byť riešený dobudovávaním vodných nádrží nazavlažovanie, smožnosťou zachytávania zrážkovej vody vobdobiach sdostatkomzrážok.

Tieto nádrže sa môžu využívať aj ako ochrana pred povodňami, ktorých počet afrekvenciavostatnýchrokochfliuktuuje.Odhadyeurópskejkomisienapríkladhovoria,žepriprotipovodňovýchopatreniach,každéeuroinvestovanédozabezpečeniaušetrí6eurnanákladochpripovodniach.(EK,2013)

Súčasnemôžuvodnénádržeslúžiťakozásobárnevodyvprípadepožiarov,ktorépočasdlhýchextrémneteplýchdníspojenýchsnedostatkomzrážokčastonastávajúvlesnýchoblastiachajnapoľnohospodárskychporastoch.

Poľnohospodárstvo je oblasťou, ktorá najcitlivejšie reaguje na zmenu klímy. PodľaodhadovSHMÚdôjdevpriebehunasledujúcich50rokovkpriemernémuotepleniunaúzemíSlovenskao3C.Tomubudemusieťbyťprispôsobenáajštruktúrapestovaných

87SprávaEEAč.12/2012.Tietoodhadyzahŕňajúvplyvyzmenyklímynariečnepovodne,pobrežnéoblasti,energiunachladenieastratynaživotochspôsobenéhorúčavami.Všetkyúdajevtomtooddielevychádzajúzrovnakého scenára stredných až vysokých emisií skleníkových plynov (A1B), čo vedie kzvýšeniuteplotyoviacnež2°C.

190

plodín, spojená so zavlažovaním suchýchoblastína juhuSlovenska, kdepadnemenejzrážok. Očakáva sa aj objavenie nových chorôb rastlín, na ktoré sa treba pripraviťzabezpečením chemickej ochrany. Môžu sa vytvoriť oblasti nevyužiteľné zhľadiskapoľnohospodárskej výroby. Tu treba rozmýšľať nad záchrannýmimodelmi, prípadnenadzmenouvyužitia.

VplyvyzmenyzmenyspojenésalokáciouzrážokdosevernýchčastíSlovenskabymohlibyť impulzom pre budovanie malých vodných elektrární ako zdrojov OZE právevtýchto oblastiach. Takisto, vzhľadom na predpoklad extrémnych teplôt vletnýchmesiacoch spojených svyšším počtom slnečných dní bude efektívne budovanieslnečnýchelektrární.

NaSlovensku sa dajú očakávať aj škody napáchané víchricami na lesných porastoch.Kvôlitomujenutnélepšieplánovaniedruhovejskladbylesanakritickýchúzemiach.

Silné vplyvy budemať zmena klímy na turistický priemysel. Ekonomika lyžiarskýchstredísk,hlavnevnižšíchpoloháchsastávatrvaleneudržateľnou.Slovenskobudemaťčiastočne vhodnejšie podmienkami pre letnú turistiku. Zvyšuje sa využiteľnosť užexistujúcich vodných plôch, ale aj sezónna dostupnosť slovenských hôr amiest. Nadruhej strane budú nepriaznivé dôsledky zmeny klímy klásť dôraz na plánovanieamanažmentturistickéhopriemyslu.

Jedenzďalšíchvplyvovzmenyklímy jespojenýsozvýšenýmipriemernýmiteplotami.To znamená vyrovnanejšiu spotrebu energie počas letných azimných mesiacov azníženézaťaženieprenosovejsústavy.Vpredchádzajúcichobdobiach,napríkladvroku1996, bola spotreba vzimnýchmesiacoch opolovicu vyššia ako vletnýchmesiacoch.Vroku2014boltentorozdiellen10%.(SEPS).

Zmenaklímynajednejstraneohrozípracovnépríležitosti,nastranedruhejichvytvorípre ľudí vmnohých oblastiach hospodárstva – vpoisťovníctve, vpoľnohospodárstve,vstavebníctvealeajprimanažmentevody.Problém jezmenenápriestoroiváalokáciapracovných miest, spojená spotrebou kompenzačných opatrení amožnej migrácievrámcikrajiny.

Medzinárodná migrácia bude čoraz intenzívnejší problém. Podľa Medzinárodnéhopanelu pre zmenu klímy bude jedným z najväčších dopadov zmeny klimatickýchpodmienok obrovský globálny pohyb ľudí zapríčinený eróziou, suchom, záplavouprímorských území a kolapsom poľnohospodárstva (IPPC 2007, 2011, 2014). Mnohéoblasti Afriky budú suchom a nedostatkom vody generovať milióny migrantov.Časovanú bombu širokej škály dopadov, ktoré dnes vieme predvídať iba veľmipribližne, predstavuje kontaminácia životného prostredia v priemyselných oblastiachjuhovýchodnejÁzie.

Koľkobudemigrantovjelenveľmiťažkéodhanúť.SprávapublikovanáMedzinárodnoufederáciou červeného kríža (IFRC 1999) odhaduje početmigrantov na viac ako 5000denne. Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC 2007) hodnotí zmenu klímy akoveľký dôvod na zvyšovanie migrácie a do roku 2080 bude „mnoho miliónov“ ľudínútenýchmigrovať.Odhadymedzinárodnejorganizáciepremigráciuhovoria,ževroku2050 bude na Zemi okolo 200 miliónov migrantov, ktorí budú musieť opustiť svojedomovy vdôsledku environmentálnych zmien (IOM, 2009). Je to veľké číslo. Preporovnanie, podľa odhadovUNHCR bolo na cestách knovým domovom zpolitickýchabezpečnostnýchdôvodovvroku2014takmer60miliónovľudí.

191


Riziká,výzvyamožnostisúnaSlovenskutakvoblastimitigácie,akoajadaptácie.

Vobasti mitigácie sa bude musieť krajina pripraviť na plnenie cieľov Európa 2030,avýhľadovo2050.Toznamáďalšie znižovanieemisií skleníkovýchplynovvýhľadovoaž o80%. Pre dosiahnutie pohyblivých cieľov v oblasti zmeny klímy, potrebujeSlovensko ďalej znižovať emisie a využívať nové technológie, zlepšiť manažmentvyužívaniaprírodných zdrojov azvyšovaťpodielOZE. Cieľom je znižovať emisieCO2,presadzovať väčšiu energetickú bezpečnosť a znižovať intenzitu využívania zdrojov,pričomsazároveňvytvárapriemyselnápolitika,ktorápodporujepodniky(najmämaléastredné), tak, aby sa prechodom na obehové hospodárstvo docielila väčšiakonkurencieschopnosť.Prechodnanízko‐uhlíkovétechnológiebymalzároveňposilniťrozvoj zelených technológií aposkytnúť pracovné miesta vtomto rozvíjajúcom sasegmenteekonomiky.

Znižovanie emisií skleníkových plynov zfosílnych palív a zvýšenie podielu energiezobnoviteľných zdrojov je jednou zkľúčových oblastí. Na základe celoeurópskychcieľovsiSlovenskárepublikavrámcisvojichmožnostíavúzkomdialógusEurópskoukomisiou stanovila cieľ znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov oprotivýchodiskovému roku 2005 maximálne o 13 % (v odvetviach iných než systémobchodovania s emisiami ETS). Slovenská republika by mala tento cieľ splniťaopatreniapodporovanéštúdioubymaliviesťkuzníženiuemisiínadstanovenéciele.Slovenskosazaviazalodoroku2020dosiahnuťpodiel14%.Na tentocieľsaviažeajzáväzok dosiahnuť podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo všetkých druhochdopravy:10%.DlhodoboustratégiouSlovenskajetentopodielzvyšovať.

Slovenskárepublikamádoroku2020cieľzníženiakonečnejenergetickejspotrebyo11%vočipriemerurokov2001–2005,čoznamenácieľ16,2Mtoe,vyjadrenývprimárnejspotrebe energie (10,0 Mtoe vyjadrený v konečnej spotrebe energie). Dlhodobýmcieľom je ďalšie znižovanie spotreby energie tak vpriemysle aslužbách ako ajudomácností.

Cieleprechoduodfosílnychpalívaznižovanieichspotrebymusiabyťpodporovanéajvýskumom avývojom technológií pre výrobu energie zobnoviteľných zdrojov apostupovpreznižovaniespotrebyenergievpriemysle,službáchavdomácnostiach.

Najväčší energetický potenciál z OZE na Slovensku má podľa vládnej energetickejpolitiky biomasa s teoretickým potenciálom 120 PJ. Predstavuje zároveň dôležitýpotenciálprerozvojregionálnejalokálnejekonomiky.Trvaloudržateľnýprístupbysamal namiesto podpory veľkokapacitných teplární zamerať na projekty regionálnejspolupráce a trvalo udržateľného využívania lokálnych zdrojov biomasy. Pestovanierýchlo rastúcich drevín na produkciu biomasy má na Slovensku značný potenciálamohlobyvytváraťsynergiezpodporoupoľnohospodárstva,rozvojavidiekaatvorbyzelenýchpracovnýchmiest.

Pri využívanie obnoviteľných zdrojov energie je potrebné zo strednodobéhoidlhodobéhočasovéhohľadiskazohľadniťpotenciállokálnehovyužívania,vlastníctvaamanažmentu.Zohľadnenébymalibyťdoterajšieskúsenostispodporoutýchtozdrojov,najmä s cieľom zjednodušiť administratívnu náročnosť na strane prevádzkovateľovaprimeranenastaviťvýškuvýkupnýchcien.

Podľa Európskej komisie sú pred nami ďalšie výzvy apreto sa do roku 2050 podľaCestovnejmapyknízkouhlíkovejekonomikevroku2050počítas80%zníženímemisií

192

vporovnaní súrovňou zroku 1990. Ide odlhodobý cieľ apredpokladom jehodosiahnutia je zapojenie všetkých aktérov asektorov. Slovensko ako člen EÚ mádlhodobý záväzok dekarbonizovať svoju ekonomiku. Pri nastavovaní príslušnýchsektorovýchstratégiíapolitíkjevšaknevyhnutnébraťdoúvahysekundárnedôsledkyapodporu alternatívnych riešení venergetike realizovať so zohľadnením vplyvov nakoncovécenyelektrickejenergie.

Voblasti zabezpečenia dodávok plynu aropy zostáva Slovensko extrémne závislé oddodávokznestabilnýchregiónov.Zostrednodobéhohľadiskasanatejtoskutočnostiničvýrazne nezmení, avšak vdlhodobom horizonte musí byť strategickým záujmomSlovenskadiverzifikácia,atoprenosovýchtrásizdrojovsurovín.Vprenoseelektrinyjepotrebné sústrediť sa na posilňovanie cezhraničných avnútroštátnych prenosovýchkapacít. Osobitnou otázkou pre Slovensko je jadrová energetika. Je to kontroverznáotázka,sohľadomnanákladyspojenéstýmtosektorom.Zostrednodobéhohľadiskaavhorizontetejtoštúdiezostávajadrováenergetikasúčasťouenergetickéhomixu,keďževtomtohorizontenejestvujúadekvátnealternatívy,ktorébyvýrobuelektrickejenergiezjadrových elektrární nahradili. Slovensko by ale malo pozorne študovať situáciuvkrajinách ako je Nemecko apri zmenách postupovať na zákade nákladovo‐výnosovýchanalýz,pracujúcichsintegráciouexternýhnákladov.

Koncept energetickej únie považuje dobudovanie vnútorného trhu za jednu zozákladnýchpriorít.Slovenskobysamalonanejaktívnepodieľaťtým,žepreúčastníkovtrhu vytvorí rovnaké podmienky, aké majú ich konkurenti na ostatných národnýchtrhoch. Pri formovaní energetickej únie je však potrebné zabezpečiť, aby bolazachovaná národná suverenita nad vytváraním aštruktúrou energetického mixu,nakoľkoenergetickýmixjeodpoveďounaenergetickéšpecifikádanejkrajiny.

Investície do prechodu na nízko‐uhlíkové aefektívne hospodárstvo by nemalipredstavovať len náklady, ale zároveň by mali byť akcelerátorom zvyšovaniaproduktivityakonkurencieschopnosti.Splnenie cieľovEÚvoblastienergiebymohlopodľa prepočtov Európskeho výskumného centra do roku 2020 vrozpočte Európyušetriťaž60miliárdeurzadovozropyazemnéhoplynu.88Zároveňbytomalozvýšiťenergetickúbezpečnosť,pričomintegráciaeurópskehoenergetickéhotrhumôžezvýšiťHDPo0,6%na0,8%.Prepočtyďalejuvádzajú, že splnenie cieľa 20%energetickejpotreby Európy z obnoviteľných zdrojov by mohlo vytvoriť viac ako 600 000pracovnýchmiest vEÚ.Ďalších 400 000 pracovnýchmiest bymalo priniesť zvýšenieenergetickejefektívnostio20%.89Záväzkyvoblastiznižovaniaemisiíbymalizároveňpodporiť šírenie inovatívnych technologických riešení aznižovať náklady na výrobuenergiezobnoviteľnýchzdrojov.

Paralelne smitigačnými politikami aopatreniami bude potrebné investovať doadapatácienazmenuklímy.Všeobecnousnahoujevytvoriťpodmienky,vďakaktorýmby bola krajina spolu so všetkými ekosystémami voči zmene odolnejšia. To znamená,zabezpečiť lepšiu pripravenosť a schopnosť reagovať na vplyvy zmeny klímy na

88CiscarJ.C.etal.2014.ClimateImpactsinEurope.TheJRCPESETAIIProject.JRCScientificandPolicyReports,EUR26586EN.

89Detto.

193

miestnej,regionálnejanárodnejúrovni,akoajnaúrovniEÚ,pripraviťjednotnýprístupazlepšiťkoordináciu.Nevyhnutnýmibudúajinvestíciedoadaptačnýchopatreníhlavnevoblasti ochrany proti povodniam,záplavám azmenám vpoľnohospodárstve. (MŽPSR,2013)

Adaptačnéopatreniabudepotrebnéaplikovaťvrôznychoblastiach:

Výskum: Počnúc štúdiom rizík klimatických zmien, zlepšením chápania klímyaklimatických zmien asnimi spojenýchpríležitostí, skúmaním citlivosti systémuspojenejsosúčasnouklímouporizikáneklimatickéhocharakteru.Dôležité jevytvoriťsociálno‐ ekonomické prepojenie apresadiť využívanie technických akvantitatívnychmetód.Prínosombudevytvorenieklimatickýchasocioekonomickýchscenárov,takistozdokonaľovanieatestovaniepodpornýchnástrojovprerozhodovanieohľadomzmenyklímy

Zberdátamonitoring:Zahŕňafenologickýzberdát,využiteľnýpriskúmanídopadovzmenyklímyamonitorovanieúčinnostiadaptačnýchopatrení.

Zmenaavývojregulatív,štandardov,politíkaprogramovtýkajúcichsaklimatickýchrizík aprispôsobeniu sa na ne aplikovaných na miestnej, regionálnej, národnej ajmedzinárodnejúrovni.Potrebnéjeprepojeniesalokáciuzdrojovdoohrozenýchoblastí.

Zlepšenievnútornejorganizačnejštruktúry:Environmentálnemysleniebymalobyťpodporenérôznymiškoleniamiazmenamištruktúryvpodnikateľskejajverejnejsfére,podporenej vytvorením pracovným miest pre pracovníkov zameraných na podporuklimatickýchadaptačnýchstratégií.

Zlepšovanie povedomia odbornej aj laickej verejnosti prostredníctvom školení,konferenciíapublikácií.

Práca vpartnerstvách: Podpora partnerstiev založených na spoločnom riešeníklimatických problémov asnahe riešiť adaptačné problémy zmeny klímy. Tátospolupráca môže mať medziregionálny, medzisektorový aj interdisciplinárnycharakter.

Príprava na situácie spojené srizikom astratami: Prijať straty avyrovnať sa sosituáciou,ktorásaužnedázmeniť–stratyúzemíajbiodiverzity.Týmtostratámtrebaprispôsobiťajcenyproduktovaslužieb,ktorésúvyrodukovanénaúkortýchtoúzemí.

Zdieľanie zodpovednosti za straty ariziká: Je potrebné použiť rôzne finančnémechanizmy na eliminovanie škôd spôsobených klimatickými zmenami vrátanepoistenia adiverzifikácie investícií. Takisto je odporúčané kalkulovať s rizikami priobchodných aktivitách, ktoré by mali byť rôznorodé spoužitím viacerých zdrojovzásobovania,trhov,príjmovatď.

Zabránenieúčinkom,vyhýbaniesarizikámaichaznižovanie:Totoopatreniezahŕňazavádzanie zariadení svyšším technologickým štandardom prispôsobenýmklimatickým zmenám – izolácie, ventilácie, závlahové systémy. Takisto je potrebnézmeniťvyužívanierizikovýchúzemí,príp.Meniťpriestoréumistnenieaktivítsohľadomna riziká a vprípade ohrozenia ich premiestniť – zavádzanie nových rekreačnýchoblastínabezpečnýchmiestach–avytvoriťkrízovéplány,ktorébudúriešiťproblémyvprípadeprírodnýchkatastrof–sucha,povodní,požiarov...

Vyhľadávanie nových príležitostí: Využitie nových trhov asociálnych príležitostí,ktoré vznikajú vplyvom klimatických zmien – globálne aj lokálne. Musí byť spojené

194

svyužívanímnovýchpoľnohospodárskychoblastíaalternatívnymvyužitímpôdy,ktoréjespojenésklimatickýmizmenami.

Veľkou výzvoubude zmena klímypre Slovenskúdiplomaciu.Mali by sme sa, tak akodoteraz,zasadzovaťoprogresívnemedzinárodnédohodyaichuplatňovanie.Slovenskovoktóbri2016,vrámcipredsedníctvaRadyEurópskejúnie,zohralokľúčovúúlohupriratifikáciiParížskejdohodyEurópskouúniou.AkoprijejprípravezdôraznilfrancúzskyministerzahraničnýchvecíLaurentFabius,žejetoambicióznyavyváženýplán,ktorýjehistorickýmbodomzvratu scieľomznižovaťglobálneotepľovanie. Samaosebealenebude stačiť. Chýbajú vnej jasné záväzky, termíny asankcie, zatiaľ čo emisieskleníkovýchplynovglobálnestálerastú.Výzvoujeďalejdomapokračovaťvznižovaníemisiíaadptačnýchopatreniach,pričompodporovaťsilnejšieglobálnezáväzky,vrátanefinančnejpomocirozvojovýmkrajinám.Zmenaklímysiakoglobálnyproblémvyžadujenašu väčšiu globálnu angažovanosť. Inak sa hrozby ako lokálny nedostatok vody čiklimatická migrácia môžu pretaviť do bezpečnostných konfliktov nových zdrojovkonfliktov.

195

10 RASTÚCEZNEČISTENIEŽIVOTNÉHOPROSTREDIA

Vsúvislosti srastom hospodárskych aktivít, akými sú priemyselná výroba,poľnohospodárska činnosť,aleaj s rastompočtuobyvateľov, ichpožiadavkaminadopravu a i.dochádza knegatívnemuovplyvňovaniukvalityživotnéhoprostredia.Odzačiatkupriemyselnejrevolúciev19.storočísaznečistenieživotnéhoprostrediarozrástlo do globálneho cezhraničného problému. Keďže znečistenie prostredia,atedaajovzdušiasagenerujeztrochhlavnýchzdrojov:zospaľovaniapevnýchpalívvpriemysle adoprave, z umelých hnojív apesticídov a z rastúcej komplexnejchemizácieprostredia,aspektyrozvojavýrobyaspotrebynevytvárajúprenajbližšiedvadsaťročie prognózu celosvetového významnejšieho zlepšovania situácie. Otodôležitejší je monitoring znečistenia ovzdušia modernými acenovo dostupnýmimetódami.Vkontamináciiovzdušiahrajúúlohuhlavnedusík,síra,ozónapridružujúsaknimprachovéčastice(PM)aďalšieplynyapary.

SituáciavEurópesazhľadiskaniektorýchpolútantovzlepšuje,napriektomuúroveňznečisteniaovzdušiajevglobálnommeradlevysokáapredpokladásajejďalšírast,osobitne vÁzii.Cezhraničný transport znečisteniamá vtomtoprípade zničujúcejšíúčinok ako je znečistenie vody apôdy. Podiel európskej populácie, ktorá bolavystavená (2012) kontaminantom ovzdušia akoozón, prekračuje podľa prísnychštandardovWHO95%.Dlhodobáperspektívazníženiazáťažeenvironmentusúvisíspredpokladompomalšiehoekonomickéhorastu.AvšakOECDnaopakprojektujedor. 2050 strojnásobenie globálnehoHDP. Strategickými prioritami dneška sú pretovysokáúčinnosťvyužitiasurovínazároveňredukciaemisiískleníkovýchplynov.Tosivyžaduje prechod od lineárnej ku kruhovej ekonomike, ktorá vyťaží zo zdrojovmaximum audržuje ich vhospodárstve aj potom, ako produkt dosiahol koniecživotnosti. Ideálom jehospodárstvo snulovýmiodpadmi.Ktomu smerujúdirektívyEÚvoblastiodpadov,obnoviteľnýchzdrojovaenergetickejúčinnosti.

SituáciavEÚ,ktorásavurčitýchaspektochzlepšuje,násneuspokojuje,pokiaľnašakrajinanedosahujeaspoňeurópskepriemery,odčohosmeďaleko.SRvrámciEÚjeajvparametrochkvalityovzdušianaposlednýchmiestach.Objavujesatukoreláciaspodobnoupozíciouvofinancovanívedyatechniky.VznečisteníjemnýmiPM„vedie“Bulharsko, za ním nasledujú Poľsko, Slovensko, Maďarsko aČeská republika.Najkvalitnejšie ovzdušiemajú vo Švédsku aFínsku. Vmalej ekonomike sa pritomdajú pomerne pružne dosahovať zlepšenia. Na druhej strane, pri nedodržanínastúpených trendovzmenybymohli ľahko smerovaťkzhoršeniu stavu.Slovenskézákonodarstvovoblastiovzdušiajeprimerané.

ZnečistenieovzdušiavkrajináchEurópskejúniemázanásledok10xviacobetíakodopravnénehody.Vroku2010spôsobilo370000predčasnýchúmrtí,akoajzávažnéchoroby vrátane ochorení dýchacej sústavy (ako astma) či prepuknutiekardiovaskulárnych problémov. Na Slovensku zdôvodov znečistenia ovzdušiazomiera ročneasi6000ľudí,čojeaž20xviacakopridopravnýchnehodách.KebysmedosahovalipriemerEurópy,maliby smemať3700úmrtí,de facto je ich tedaviac.

Vprácisúďalejuvedenéfyzikálnevlastnosti,zdrojeemisií,toxicitaaprahovélimitnéhodnoty environmentálne ohrozujúcich plynov podľa svetovej literatúry.Monitorovanieplynovsavyvíjaloparalelnespokrokmiindustrializáciev20.storočí.

196

Historicky sa požiadavkymonitorovania týkalikyslíka,horľavých plynov atoxickýchplynov vprostredí.Prítomnosť týchtoplynov samonitorujednesnajviacpomocoutuholátkovýchsenzorovplynov, medziktorýmihlavnúúlohumajúsenzorynabázepolovodičových oxidov kovov. Sú predmetom dlhoročného výskumu Fyzikálnehoústavu SAV. Základné oxidové polovodiče používané vsenzoroch plynov sú Fe2O3,InO2,SnO2,TiO2,WO3,ZnO.Dajúsapoužívaťdovyššíchteplôtakokremík.Hlavnouinováciousúčasnostisúvšaknanočasticovésenzoryplynov,napr.znanočastícFe2O3.Majú veľký efektívny povrch a tým veľkú citlivosť. Vpráci sa uvádzajú ichcharakteristiky,ktorésvedčiaotom,žetietolacnéacitlivédetektorybysamohlistaťvýbavou každého občana vystaveného ohrozeniu zo znečistenia životnéhoprostrediatoxickýmiplynmiaparami.

Politickú odozvu na uvedené problémy predstavujú aktivityOSN,OECD, EÚ, ktorévšakvpraktickejrovinenarážajúnamýtustrvaleudržateľnéhorastuasnahyrobiťbusiness as usual. Na Slovensku sa vnadväznosti na medzinárodne akceptovanékoncepcieadokumentyzdôrazňujezavádzanienízkouhlíkovýchaenvironmentálnevhodných technológií, podpora environmentálnej výchovy, vzdelávania, vedy,výskumu avývoja, environmentálnehomonitoringu a informatiky a dobrovoľnýchnástrojovenvironmentálnejpolitiky.

Robiť prognózu ďalšieho vývoja vtejto oblasti je problematické, aj keď úvahyvúvodesvedčiaotom,ževyspelýsvetdosahujevotázkeochranyovzdušiaúspechy.Na druhej strane žiadna, aosobitne takámalá krajina ako SR, nie je izolovanýmsystémom aje vystavená vonkajším vplyvom. Pre vývoj na Slovensku je typickácitlivosťnazmenyvštruktúreprodukcie, jejmodernizácii,načotrebadozeraťtýmskôr,žesmestálezávislínazahraničnýchinvestorochasnahabohatéhosvetazbaviťsa škodlivín exportom do chudobnejších krajín je dnes dosť všeobecná. To všetkozvýrazňuje úlohu monitoringu aprevencie. Veda na pomoc tomuto zadaniuprodukujekvalitnéacitlivésenzory.

VODAAPÔDA

Srastom hospodárskych aktivít, rastom počtu obyvateľov aich potriebnarastajúpožiadavky na prírodné zdroje ako aj vplyvy na životné prostredie.Znečistenieživotnéhoprostrediasastaloglobálnymcezhraničnýmproblémom,ktorýsa prejavuje zmenami vkvalite ovzdušia, vody, pôdy a ekosystémov a priamoovplyvňujeľudskézdravieablahobytobyvateľstva.

Prístupkhygienickyvyhovujúcejpitnejvode jerozhodujúcipreudržanieživotaobyvateľstva. Vposledných rokoch došlo vcelosvetovom meradle knárastu počtuobyvateľov sprístupom kzdrojom pitnej vody avšak existujú široké regionálnerozdiely astále pretrváva vysoký počet obyvateľov odkázaných na neupravenézdrojepitnejvody.Dostupnosťpitnejvodybudenaďalejobmedzenáapredpokladása nárast obyvateľov žijúcich v povodiach so závažným nedostatkom vody ako ajnárast spotreby vody. Slovenská republika má kdispozícii vodné zdroje nazabezpečenie jejsúčasných ivýhľadovýchpotrieb,úroveňzásobovaniaobyvateľstvakvalitnouvodouzverejnýchvodovodovjevysokáastálenarastá.

Významným problémom globálneho rozsahu je nevyhovujúca kvalitapovrchovejapodzemnejvody.Predpokladása,ževodnézdrojebudúvnasledujúcomobdobí vglobálnom meradle vystavené vyššiemu tlaku, čo povedie knárastu

197

ohrozeniaekosystémovvrátanečloveka.

Znečisteniedusíkomafosforomsablížikprekročeniucelosvetovoudržateľnýchlimitov aspôsobuje výraznú eutrofizáciu vôd. Odhaduje sa, že počet jaziersnedostatkom kyslíka vcelosvetovommeradle stúpne a obdobne narastie rozsahmŕtvych pobrežných zón. Vpodmienkach SR sa predpokladá, že sa obsah živín vpodzemných vodách nebude zásadnejšie zvyšovať, možno skôr očakávať miernypokles ich obsahu. Na druhej strane, vsúvislosti simplementáciou predpisovsúvisiacich sčistením komunálnychodpadových vôd je reálnypredpoklad zvýšeniavnosuznečisteniaživinamidopovrchovýchvôd.

Chemický stav vôd je taktiež významným problémom oto viac, že utakmerpolovice európskych povrchových vôd zostáva chemický stav neznámy. Približneštvrtina európskych podzemných vôdmá zlý chemický stav. Aj vSR sa vyskytujúútvary povrchových apodzemných vôd nedosahujúce dobrý chemický stav, došlovšak kich poklesu. Napriek prijatým opatreniam bude dosiahnutie dobréhochemickéhostavuvôdveurópskominárodnommeradleveľmináročné.

Úbytok podzemnej vody sa v niektorých regiónoch môže stať najväčšímohrozenímprepoľnohospodárstvoazdrojevodypremestá.Zhľadiska jejďalšiehovývojamôžunaňunegatívnevplývaťextrémnesituácievyskytujúcesavoväzbenazmenu klímy (výskyt období sucha, povodní). Ďalšie riziko je spojené sneustálymnárastom chemických látok využívaných vrôznych typoch priemyslu. Týka sa tohlavnenovosaobjavujúcichlátok.

Pôda plní produkčné imimoprodukčné funkcie. Vzhľadom na nesmiernepomalýprocesjejtvorbyjumožnovzásadepovažovaťzaneobnoviteľnýzdroj.

Schopnosťpôdyposkytovaťekosystémovéslužbyzhľadiskaprodukciepotravínakrmív,životnéhoprostrediapôdnychorganizmovarastlín,akoajreguláciecyklovvody, živín abiologických cyklovje podčorazväčším tlakom. Pozorované zmenysúvisiaceskontaminácioupôd,eróziou,salinizáciou, fragmentáciou, akoajúbytokorganických látokznižujú túto schopnosťpôdy.Degradáciapôdymápriamydosahna kvalitu vody aovzdušia, biologickú diverzitu azmenu klímy.Môže tiež vyvolaťzhoršeniezdravotnéhostavuobyvateľov aohrozovaťbezpečnosťpotravínakrmív.Uvoľňovanieuhlíkadoovzdušiaspojenésdegradácioupôdyvjednomčlenskomštáteohrozujedosahovaniemedzinárodnýchcieľovtýkajúcichsazmenyklímy.Odnospôdysúvisiaci seróziouzanášapriehradyapoškodzuje infraštruktúru smerompoprúdevďalšíchkrajinách.Kontaminácioupotravínakrmívaichnáslednoudistribúciousavplyvkontaminovanejpôdyprejavujevglobálnomrozsahu.Ukladanieokysľujúcichlátok zovzdušia prispieva k okysľovaniu pôdy, ktorým sa znižuje pH pôdy a vdôsledku toho sa mení aj pôdny ekosystém, pričom sa mobilizujú ťažké kovy aznižujúsavýnosyplodín.

Hnacie sily vyvolané človekom, ktoré sú príčinou ohrození pôdy, vykazujúvzostupnú tendenciu. Neočakáva sa, že dôjde kpozitívnym zmenám vo využívanípôdy ajej obhospodarovaní, ako aj súvisiacich environmentálnych asociálno‐hospodárskychfaktorov.

Skutočnosti naznačujú, že degradácia pôdy bude vglobálnom,európskom i

198

lokálnommeradlepokračovaťpravdepodobneešterýchlejšímtempomakodoteraz.

Vposlednej dobe došlo kzrýchleniu technologického pokroku avývoju novýchtechnológií,chemických látok čigenetickymodifikovanýchorganizmov.Následkomtohto sú ľudia vystavení prudko narastajúcemu množstvu chemických látok afyzikálnychfaktorovsprevažneneznámymivplyvminaživotnéprostredieazdravie,ktorévyvolávajúoprávnenéobavy.

10.1Hnaciesily

Vsúvislosti srastom hospodárskych aktivít, akými sú hlavne priemyselná výroba,výrobaelektrickejenergieatepla,ťažbanerastnýchsurovín,poľnohospodárskačinnosť(väzba na GM 5 aGM 7), rastom počtu obyvateľov (väzba na GM 1 aGM 2), astýmspojenýchnárokovnabývanie, dopravu, spotrebu,príslušnú infraštruktúru,dochádzakrastupožiadavieknaprírodnézdroje,akoajkovplyvňovaniukvalityživotnéhoprostredia.Tentovplyvprestalmať charakter lokálnehopôsobenianablízkeúzemieokolomiestasvojhovznikuastáleviacsaprejavujevglobálnommerítku.Odzačiatkupriemyselnej revolúcie v19. storočí sa znečistenie životnéhoprostredia rozrástlodoglobálneho cezhraničného problému, ktorý sa prejavuje zmenami vkvalite ovzdušia,vody,pôdyaekosystémovapriamoovplyvňujeľudskézdravieablahobytobyvateľstva.

Svetovápopuláciasaod60.rokovminuléhostoročiazdvojnásobilaapredpokladása,žebudenaďalejrásť,hocivovyspelýchkrajináchvniektorýchprípadochpopuláciaklesá.NazákladeprognózOrganizácieSpojenýchnárodov(OSN)saočakáva,žedoroku2050presiahne svetová populácia 9 miliárd osôb. Vsúčasnosti je populácia na úrovni 7miliárd, pričomvroku1960bola nižšia než3miliardy. Predlžuje sa priemernádĺžkaživota človeka. Pokračuje globalizácia, mobilita ľudí atovaru, zvyšuje sa mieraurbanizácie. Rastú požiadavky na potraviny, krmivá, produkty osobnej spotreby.Predpokladása,žecelkovýdopytpopotravinách,krmiváchavláknachvzrastiedoroku2050približneo60%.Aplikáciahnojív,ktorápredstavujevýznamnéohrozeniekvalityvôd, vzrástla vČíne aIndii, mierny pokles bol zaznamenaný vEurópe. Synteticky savpoľnohospodárstve aplikuje vo forme hnojív viac dusíka ako sa zachytávaprirodzeným spôsobom vo všetkých suchozemských ekosystémoch. Počasnasledujúcich dvadsať rokov stúpne podľa prognóz svetový dopyt po energii avodeo30 – 40%.Využívanie fosílnychpalív nabázeuhlíka stúplo vpriebehu20. storočiavcelosvetovom meradle 12‐násobne. Emisie zo spaľovania fosílnych palív vobdobírokov1990až2010vzrástlio50%.Emisieoxidovdusíkaztohtospaľovaniasúvyššienežvstupyzprírodnýchzdrojovaemisieoxidu siričitého súdokonca takmerdvakráttakvysokéakoprírodnéemisie.Taktiežsaočakáva,ženarastajúcidopytpopotravináchvkombinácii spopulačnýmrastomazmenouklímy, značneohrozídostupnosťsladkejvody. Aj pri efektívnejšom využívaní vody intenzifikácia poľnohospodárstva, ktorá jepotrebná na zabezpečenie svetového rastúceho dopytu po potravinách akrmiváchvdôsledku populačného rastu ameniacich sa stravovacích návykov môže viesťvmnohých svetových regiónoch kprehĺbeniu vážneho nedostatku kvalitnej sladkejvody,resp.kuvznikuďalšíchoblastístýmtodeficitom.

VrámciEurópyjeobchodovanýchviacako100000chemickýchlátokazaznamenanýjerapídny rastpočtunových látokprístupnýchna svetovom trhu, spoužívanímktorýchmôže byť spojené významné riziko znečistenia životného prostredia, pričom nie je

199

zabezpečené ich dostatočné monitorovanie vzložkách životného prostredia. Novýmenvironmentálnym problémom sa stáva znečisťovanie vody apôdy farmaceutickýmirezíduami.

Vroku 2013 vSlovenskej republike pokračoval pokles prirodzeného prírastkuobyvateľstva. Medziročné zmeny však nespôsobili zásadné zvraty vnastúpenýchdemografickýchtrendochvposlednýchrokoch.Zmenyvpôrodnostianadruhejstranepozitívny vývoj úmrtnosti zásadne ovplyvnili proces starnutia populácie. Slovenskápopuláciastarnezrýchľujúcimsa tempom.Vporovnanídemografickéhovývojavroku2013 srokom 1993, bol pre rok 1993 charakteristický nižší počet obyvateľov, nižšíprírastoksťahovaním,nižšípriemernývekmužovajžienakratšiastrednádĺžkaživota.Naproti tomu bol vroku 1993 vyšší prirodzený prírastok obyvateľstva, vyššiapôrodnosťaúmrtnosť.ZpohľadustupňaurbanizáciepostupneklesolpodielmestskéhoobyvateľstvavSRz56,8%vroku1991,na56,2%vroku2000ažnasúčasných54,1%.

Možno jednoznačne skonštatovať, že obdobie najbližších 60 rokov budecharakteristické zmenou trendu vo vývoji počtu obyvateľov a kontinuálnympokračovanímpopulačnéhostarnutia.Vroku2060budeobyvateľstvoSlovenskamenejpočetné, staršie a pravdepodobne aj etnicky pestrejšie. Úbytok počtu obyvateľov naSlovenskuzačnesveľkoupravdepodobnosťounajneskôrvroku2030asveľmiveľkoupravdepodobnosťou, ktoráhraničís istotou,sazachováaždokoncaprognózovanéhoobdobia. Počet obyvateľov by sa mal v roku 2060 pohybovať okolo hranice 5,3 mil.obyvateľov.

Energetickánáročnosťhospodárstva SR sa významne znížila.Od roku1993klesladoroku2012viacakoopolovicu.NapriektomutotrendujeenergetickánáročnosťSRstálevýraznenadpriemeromeurópskychčlenskýchštátovOECD.Vroku1993bolacelkovákonečná spotreba energie opribližne tretinu vyššia ako je vsúčasnosti (2012), zosektorovmalnajväčší,takmerpolovičnýpodielpriemysel.

SR je takmer na 90% závislá na dovoze primárnych energetických zdrojov: jadrovépalivo (100 %), zemný plyn (98 %), ropa (99 %) a uhlie (68 %). Pre stabilituzabezpečovaniaprimárnejenergiejenevyhnutnádiverzifikáciadopravnýchciestnajmäpre zemný plyn a ropu. Vsúčasnosti je riziko prerušenia dodávok pre zemný plynaropuvyššieakoprečierneuhlieajadrovépalivo.

Zhľadiska vývoja konečnej spotreby energie sa predpokladá ďalšie znižovanieenergetickej náročnosti, a tým aj ďalšie zlepšovanie energetickej účinnosti premenyprimárnych zdrojov energie pre všetky prognózované scenáre vývoja konečnejspotreby. Podľa vysokého a referenčného scenára sa v nasledujúcom obdobípredpokladárastkonečnejenergetickejspotrebyaždoroku2035.Úspornýscenárrátasďalšímzníženímkonečnejspotreby.

SR má vyváženú bilanciu výroby aspotreby elektrickej energie. Výroba elektrinyzobnoviteľných zdrojov (OZE) pomaly stúpa adosahuje približne pätinový podielzcelkovéhoobjemuvyrobenejenergie.

Vpreprave osôb atovaru vSR pretrváva negatívny vysoký podiel cestnej dopravy naúkor ostatných environmentálne priaznivejších druhov dopráv. Taktiež narastá početmotorovýchvozidielapodielindividuálnejdopravynaprepraveosôb.

Predpokladanývývojvnákladnejdopravedoroku2020je,žemnožstvoprepravenéhotovaru a výkony jednotlivých druhov dopravy budú vo všeobecnosti narastať,dominantnou zostane cestná nákladná doprava, jej podiel bude narastať mierne aj

200

vzhľadom na zavedenie elektronického mýta. Nárast cestnej nákladnej dopravy saprejaví najmä na diaľniciach a v trasách rýchlostných ciest v regiónoch s vyššímhospodárskympotenciálom,nárastželezničnejnákladnejdopravysaprejavínajmänahlavných koridoroch. Globálne vplyvy v medzinárodnom obchode sa prejaviapostupnýmnárastommnožstvaprepravenéhotovarudoroku2020o42%acelkovýmprepravnýmvýkonomvSRo50%oprotiroku2008.

V osobnej doprave bude aj naďalej dominovať individuálny motorizmus, ktorý sizachová vyše 70% podiel na počte prepravených cestujúcich pri súčasnom znižovanípodieluverejnejdopravy,ktorejpodielpoklesnena26%.Podokončenímodernizácieželezničných tratí a modernizácie mobilných prostriedkov prímestskej a regionálnejželezničnej dopravy sa vytvoria podmienky pre presun prímestskej aregionálnejdopravynaželezničnúosobnúdopravuamestskúhromadnúdopravu,ktorádosiahne16%podielnacelkovompočteprepravenýchosôb.Očakávasavýraznýnárastpodieluleteckejdopravy.

Spotreba priemyselných hnojív vpoľnohospodárskej produkcii vroku 2013predstavovala 95,6 kg čistých živín na hektár poľnohospodárskej pôdy. Medzi rokmi2000až2013malaspotrebapriemyselnýchhnojívsmenšímiodchýlkamirastúcitrend,ktorýpretrvávaužodroku1993,kedysaspotrebovalo41,6kgčistýchživínnahektárpoľnohospodárskej pôdy.Uvažovanýnárast produkcie rastlinnýchkomodít nevytvárapredpokladyprevýznamnézvýšeniespotrebyhnojív.

V roku 2013 výmera poľnohospodárskej pôdy vsystéme ekologickéhopoľnohospodárstva dosiahla podiel približne 8 % zcelkovej rozlohypoľnohospodárskejpôdy.

Znečistenieprostrediaatedaajovzdušiasagenerujeztrochhlavnýchzdrojov:

●zospaľovaniapevnýchpalívvpriemysleadoprave,

●zumelýchhnojívapesticídova

●zrastúcejkomplexnejchemizácieprostredia

Vyššieuvedené faktory nevytvárajú pre najbližšie dvadsaťročie prognózuvýznamnejšieho zlepšovania situácie. Oto dôležitejší je monitoring znečisteniaživotnéhoprostrediamodernýmiacenovodostupnýmimetódami.

10.2Trendy

10.2.1ZnečistenievôdVývojznečisteniavôdvglobálnomaeurópskommeradleapredpokladjehoďalšiehovývoja

Nárastznečisteniadusíkomafosforomjevýznamnýmproblémomglobálnehorozsahunakoľko ich súčasné úrovne vživotnom prostredí už môžu prekročiť celosvetovoudržateľné limity.Nadmerný prísun živín do vodného prostredia spôsobujeeutrofizáciu,ktorejdôsledkomjezmenamnožstvaarozmanitostidruhov,akoajvodný

201

kvet, odkysličené mŕtve zóny zbavené kyslíka avylúhovanie dusičnanov dopodzemnýchvôd.

Medzi najvýznamnejšie zdroje znečistenia životného prostredia dusíkom afosforompatrí ich nevhodné používanie vpoľnohospodárstve. Kúniku látok zpoľnohospodárstva dochádza, ak sa umelé hnojivá používajú neefektívne ‐vnadmernýchmnožstvách,vnevhodnúdobuatď.Predpokladása,žeglobálnevyužitiehnojívvýraznevzrastievpriebehu21.storočiazpribližne90miliónovtonvroku2000na viac ako 150 miliónov ton v roku 2050. Odhady založené na reprezentatívnychprognózachukazujú,žeintenzívnejšiaprodukciabiopalívbytiežmohlaviesťkvysokejspotrebeumelýchhnojívsvysokýmobsahomdusíka.

Úroveňživínveurópskychsladkovodnýchútvarochklesá.Vobdobírokov1992až2011pokleslapriemernáúroveň fosforečnanovveurópskychvodácho57% adusičnanovo20 %. Napriek zlepšeniu kvality vody sú na mnohých miestach koncentrácie živínnaďalejvysoké.Hocismerniceočisteníkomunálnychodpadovýchvôdaodusičnanochnaďalejprispievajúkznižovaniuznečistenia,difúzneznečisteniedusíkompredstavujenaďalej problém. Predpokladá sa, že veurópskych regiónoch sintenzívnoupoľnohospodárskou výrobou bude difúzne znečistenie dusíkom vhorizonte 20 aviacrokovstálevysoké.

Vcelosvetovommerítkusapredpokladátaktiežnárastobjemuaznečisteniaspojenéhosprodukciou odpadových vôd aich nedostatočným čistením, čo je taktiež spojenésnadmernouprodukcioudusíkaafosforu.Jetospojenésrapídnymnárastompopulácieafinančnou náročnosťou vybudovania zodpovedajúcich systémov zberu ačisteniakomunálnychodpadovýchvôd.Vporovnanírokov2000a2050sapredpokladánárastemisiídusíkaafosforuo180resp.150%anapríkladvypúšťanémnožstvo fosforudoTichéhooceánusamôžeažzdvojnásobiť.

Chemickýstavvôd jeďalšímdôvodomnaobavy.Okolo10%európskychriekajaziermá zlý chemický stav, vriekach sú jeho príčinou hlavne polycyklické aromatickéuhľovodíky,pričomvriekachajazeráchknemuvýraznoumierouprispievajúaj ťažkékovy. Je však potrebné uviesť, že až v40 % európskych povrchových vôd zostávachemický stav neznámy. Približne 25 % podzemných vôd má zlý chemický stav.Dosiahnutie zdravých vodných ekosystémov vyžaduje systematický prístup, pretožestav vodných ekosystémov je úzko spojený so spôsobom obhospodarovania pôdyavodnýchzdrojovasvplyvmijednotlivýchhospodárskychodvetví.

202

Graf31:Percentuálnypodielklasifikovanýchriekajazier(vľavo)apobrežnýchabrakickýchvôd(vpravo)vsprávnychúzemiachpovodírámcovejsmerniceovodepostihnutýchtlakmiznečistenia(EEA)

Zdroj:EEA

Znižovanie celkového prísunu živín do rozvodí európskej úrovne ako aj znižovaniechemickéhoznečistenia,vyžadujeprístup,ktorývnímahydrologickésystémyakocelok.

Vzmysle platných právnych predpisov na ochranu vôd na úrovni Európskej únieenvironmentálnymcieľompreútvarypovrchovejvodyjevykonanieopatrenízaúčelomzabránenia zhoršenia stavu útvarov povrchovej vody, ochrany, zlepšovania aobnovovaniaútvarovpovrchovejvodyscieľomdosiahnuťdobrýstavpovrchovýchvôddo roku 2015 resp. 2021, ochrany azlepšovania umelých a výrazne zmenenýchútvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrýchemickýstavroku2015resp.2021,postupnéhoznižovaniaznečisťovaniaprioritnýmilátkamiazastaveniealebopostupnéukončenieemisií,vypúšťaniaaúnikovprioritnýchnebezpečnýchlátok.

Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je vykonanie opatrení nazabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a nazabránenie zhoršenia stavu útvarov podzemných vôd, ochranu, zlepšovanie aobnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermipodzemnýchvôdadopĺňanímichmnožstvascieľomdosiahnuťdobrýstavpodzemnýchvôddoroku2015resp.2021,zvrátenievýznamnéhovzostupnéhotrendukoncentrácieznečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupnéhoznižovaniaznečisťovaniapodzemnejvody.

Vroku2010Organizáciaspojenýchnárodov(OSN),formálneuznala,žečistápitnávodaakanalizácia sú nevyhnutné na realizáciu ľudských práv. Prístup kpitnej vode jerozhodujúcouzložkoupreľudskézdravie,sociálnyahospodárskyrozvoj,aindividuálnu

203

pohodu. Lepší prístup knezávadnej pitnej vode je často považovaný za jedenznajväčšíchúspechovpriplnenírozvojovýchcieľovtisícročia.

Vrokoch 1990 až 2010, viac ako dvemiliardy ľudí získalo prístup klepším zdrojompitnej vody.Rozvojový cieľ tisícročia znížiť počet ľudí bez prístupuklepším zdrojomvody,boldosiahnutývroku2010–päťrokovskôr,nežboloplánované.

Avšak,tentoglobálnyvývojmôžezastrieťširokéregionálnerozdiely.KýmČínaaIndiamajú veľký pokrok vzlepšení prístupu kpitnej vode len 63 percent populácievsubsaharskejAfrikemáprístupklepším zdrojomvody.Navyše, vrámci jednotlivýchkrajínsúčastoostrérozdielymedzimestskýmiavidieckymikomunitami.Nakonciroku2011 83% obyvateľov bez prístupu klepším zdrojom pitnej vody žilo vo vidieckychoblastiach. Globálne 768 miliónov ľudí je naďalej odkázaných na neupravené zdrojepitnej vody. Ikeď v celosvetovom meradle bol urobený veľký pokrok vo zvyšovaníhygienickejochranyvodnýchzdrojov, iba55%svetovejpopuláciemáprístupkpitnejvodezverejnýchvodovodov.Tomásociálnedôsledkyakoajdopadynaverejnézdravie.Okremtoho,globálnezlepšenieprístupukhygienickýmzariadeniamjeveľmipomalé.UNICEF odhaduje, že približne 2,5miliardy ľudí na celom svete stále nemajú prístupkzodpovedajúcim hygienickým zariadeniam a 15 % svetovej populácie žije bezzabezpečeniaakéhokoľvekhygienickéhozariadenia.Ztejtojednejmiliardyľudížije71%vovidieckychoblastiach.

Dostupnosťpitnej vodybudenaďalej obmedzená a o 2,3miliardy viac ľudí akodnes(spolu viac ako 40% svetovej populácie) bude žiť do roku 2050 v povodiach sozávažnýmnedostatkomvody,hlavnevsevernejajužnejAfrikeajužnejastrednejÁzii.Celkováspotrebavodymánarásťopribližne55%,vdôsledkunarastajúcehodopytuvovýrobnom sektore (+400%), tepelnej energetike (+140%) a použití v domácnosti(+130%). Prírodné toky budú vystavené vyššiemu tlaku, čo povedie k ohrozeniuekosystémov.Úbytokpodzemnejvodysavniektorýchregiónochmôžestaťnajväčšímohrozenímprepoľnohospodárstvoazdrojevodypremestá.Predpokladása,žedoroku2050nebudemaťprístupkbezpečnémuzdrojuvody240miliónovľudínacelomsvete.Miléniovýrozvojovýcieľprehygienunebudesplnenýdoroku2015–doroku2050mábyť1,4miliardyľudístálebezprístupukzákladnejhygiene.

Kvalitapitnejvodyavodyurčenejnakúpaniesanaeurópskejúrovnineustálezlepšujeamnožstvá niektorých nebezpečných látok sú redukované. Zhľadiska jej ďalšiehovývoja extrémne situácie vyskytujúce sa vo väzbe na zmenu klímy môžu na ňunegatívnevplývať(výskytobdobísucha,povodní).Ďalšierizikojespojenésneustálymnárastomchemickýchlátokvyužívanýchvrôznychtypochpriemyslu.Týkasatohlavnenovosaobjavujúcichlátok.

VývojznečisteniavôdvSlovenskejrepublikeapredpokladjehoďalšiehovývojaEmisieživínzaťažujúcichriečnysystémsúpočítanéprostredníctvommodeluMONERIS.VSR je pre celkový dusík najvýznamnejšou cestou vnosu do riečneho systémupodzemná voda vdôsledku jej dotácie živinami zhnojenia. Pre celkový fosfor sú tovypúšťané odpadové vody zbodových zdrojov znečistenia (aglomerácií) aerózia.Priemerný ročný odtok celkového dusíka (2009‐2011) zúzemia SR oproti roku 2004vzrástolpribližneo23%acelkovéhofosforuo20%.

204

Živinyspolusorganickýmilátkamivypúšťanýmidopovrchovýchvôdsúpríčinourizikanedosiahnutia cieľov Rámcovej smernice ovodách k roku 2021 vpribližne 28 %vodných útvarov SR. Opatrenia uvedené vo Vodnom pláne Slovenska sledujú cieľdosiahnutia zníženia znečistenia povrchových vôd živinami minimálne na úroveňkompatibilnú s kritériami dobrého ekologického stavu/potenciálu, ako ajdobréhochemickéhostavuvprípadepodzemnýchvôd.

Vzmysle Koncepcie rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020uvažovanýnárastprodukcievybranýchživočíšnychkomodítdoroku2020(porovnávanýkúrovniroku 2002) na národnej úrovni nevytvára reálne riziko vo vzťahu k zvýšeniuznečisťovania vôd dusíkom.Na úrovni poľnohospodárskych podnikov vznik takéhotorizika, podmieneného celým radom faktorov prostredia a manažmentu, nemožnovylúčiť. Uvažovaný nárast produkcie vybraných rastlinných komodít do roku 2020(porovnávanýkroku2002)naceloštátnejúrovninevytvárapredpokladyprevýznamnézvýšenie intenzity poľnohospodárstva, as tým súvisiaceho nárastu spotrebypriemyselnýchhnojív. Súčasná intenzitahnojeniadusíkomvpriemyselnýchhnojiváchuž terazpresahujepožiadavkyvyplývajúcez cieľovéhozvýšeniaprodukcievybranýchrastlinnýchkomodít.Naúrovnipoľnohospodárskychpodnikovvplyvnárastuintenzityhnojeniadusíkomnazvýšenierizikaznečisťovaniavodnýchzdrojovnemožnovylúčiť.Vzhľadom na uvedené, ako aj so zohľadnením realizácie opatrení Programovhospodáreniamožnopredpokladať, že sa rozsahprienikudusíkadopodzemnýchvôdnebude zásadnejšie zvyšovať, možno skôr očakávať mierny pokles ich obsahuvpodzemnýchvodách.

Na druhej strane, vsúvislosti simplementáciou predpisov súvisiacich sčistenímkomunálnych odpadových vôd je reálny predpoklad zvýšenia vnosu znečisteniaživinamidopovrchovýchvôd.

VsprávnomúzemípovodiaDunajavobdobírokov2009‐2012oprotirokom2007‐2008sapočetvodnýchútvarovpovrchovýchvôdnedosahujúcichdobrýchemickýstavznížilz84na34,čovovyjadrenícezdĺžkuznamenápoklesz1908,70kmna548,80km.

Zhľadiska chemického stavu vútvaroch podzemných vôd približne 77 % útvarovdosiahlodobrýstava23%zlýstav.

Vsprávnom území povodia Visly možné konštatovať, že vobdobí rokov 2009‐2012oprotirokom2007‐2008sapočetútvarovnedosahujúcichdobrýchemickýstavznížilz3 (3,61%)na 1 vodný útvar (1,35%), čo vo vyjadrení cez dĺžku predstavuje pokles z115,1kmna11,3km.

Na základe hodnotenia chemického stavu vútvaroch podzemných vôd zcelkovéhopočtu4útvarovbolivšetkyklasifikovanévdobromchemickomstave.

Návrh Vodného plánu Slovenska na roky 2016 – 2020 špecifikuje opatrenia, ktoré jepotrebnérealizovaťpredosiahnutieenvironmentálnychcieľovvoblastivôd.Vzhľadomna veľké množstvo vyžadovaných opatrení pre riešenie jednotlivýchvodohospodárskych problémov, a tým dosiahnutie environmentálnych cieľov, nie jemožné ich všetky zrealizovať k požadovanému termínu, ato ztechnickýchiekonomických príčin. Vzhľadom k týmto skutočnostiam v SR budú pre útvarypovrchových vôd vdruhom plánovacom cykle (2015‐ 2021) uplatnené vo vybranýchprípadoch výnimky, ktoré príslušné právne predpisy umožňujú, t.j. posun termínudosiahnutiadobréhostavu.

205

11 útvarov podzemných vôd v súčasnosti nedosahuje environmentálne ciele predosiahnutiedobréhochemickéhostavu.Napriektomu,žev2.plánovacomobdobíbudúvútvaroch podzemných vôd v zlom chemickom stave okrem základných opatrenírealizovaných v aglomeráciách, poľnohospodárstve –rastlinnej i živočíšnej výrobe,priemysle, uplatnené i doplnkové opatrenia, je predpoklad, že tieto ciele budúdosiahnutéažporoku2021.

VrámciúzemiaSlovenskej republikysúvodnézdrojerozloženénerovnomernenielenzhľadiskamnožstva,aleajichkvality.Tátoprirodzenádispozíciajevsúčasnostiznačneovplyvňovaná stále častejšími krátkodobými, ale intenzívnymi zrážkami, ktoré sastriedajúsdlhšímiobdobiamisucha.NapriektýmtoprírodnýmvplyvommáSlovenskárepublikakdispozíciivodnézdrojenazabezpečeniesúčasnýchajvýhľadovýchpotriebvody pre obyvateľstvo, priemysel, poľnohospodárstvo aostatné účely, ato najmävoblasti našej najväčšej zásobárne kvalitnej podzemnej vody naŽitnom ostrove.Vostatných častiach územia Slovenska sú vodné zdroje rozložené nerovnomernesrozdielnymmnožstvomakvalitou.

Spotreba vody dodávanej verejnými vodovodmi na Slovensku klesá dlhodobouvšetkých kategórií užívateľov. Množstvo vody vyrobenej a určenej na realizáciu saznížiloodroku1990doroku2013napolovicu–zo619mil.m3.rok‐1na294mil.m3.Poroku 2000 sa síce pokles spomalil, ale tento trend naďalej pokračuje, ato aj napriekbudovaniu arozširovaniu vodovodných sietí anárastu obyvateľov pripojených naverejný vodovod. Tento pokles je dôsledkom viacerých vplyvov, medzi ktoré patriareštrukturalizácia hospodárstva po roku 1990, poznačená významnou redukcioupoľnohospodárskej výroby, počiatočným výrazným poklesom priemyselnej výroby,ktorý následne vystriedala rastová tendencia spojená suplatňovaním novýchinovačných úsporných technológií a zariadení v priemysle, používanie úspornýchspotrebičovvdomácnostiach,atiežplošnéšetreniesvodou.

Znižovanieodberovpodzemnejvodymožnohodnotiťzviacerýchuhlovpohľadu,a tonajednejstraneakopozitívnyvplyvnazlepšovaniebilančnéhostavupodzemnýchvôd,čo je dobrou správou pre životné prostredie. Na strane druhej však z pohľaduspotrebiteľa prílišné úspory vody v domácnostiach môžu viesť k poklesu celkovejživotnej úrovne obyvateľov. Vmnohých okresoch klesla priemerná spotreba vody najedného obyvateľa domácnosti pod 80 l za deň, čo je hodnota považovaná WHO zahygienickéminimum.NazákladetýchtoskutočnostíďalšieznižovanieodberovvodyvpodmienkachSlovenskejrepublikyniejeprospešnéaanižiaducesohľadomnazdravieaživotnúúroveňobyvateľstvaSR.

Výrazne sa znížili aj odbery povrchovej vody. Najvýznamnejšími odberateľmipovrchovej vody sú priemysel aenergetika, verejné vodovody apoľnohospodárstvo.Podľa vodohospodárskej bilancie povrchových vôd za rok 2013 odbery povrchovejvodyvroku2013dosiahli cca308mil.m3.Množstvopovrchovej vodydodávanej preverejné vodovody sa od roku 1995 znížilo otretinu. Najvýraznejšie poklesli dodávkyvodyprepoľnohospodárstvo,najmäakodôsledokpoklesupoľnohospodárskejvýroby.Odberyzávlahovejvodyvštátnychzávlahovýchzariadeniachkleslivroku2013nacca14mil.m3.

Slovenská republika patrí medzi štáty Európskej únie, v ktorých je zásobovanieobyvateľov kvalitnou pitnou vodou zverejných vodovodov na vysokej úrovni. Vroku2013 bolo vSlovenskej republike zverejných vodovodov zásobovaných 87,4 %

206

zcelkovéhopočtuobyvateľov.Z2891obcíbolverejnývodovodvybudovanýv81,4%obcíSlovenska.Problémomsúvšakveľkéregionálnerozdiely.

Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom vroku 2013 dosiaholhodnotu 99,69% (v roku 2012 – 99,67%). Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkýchukazovateľochpožiadavkámnakvalitupitnejvodydosiaholhodnotu94,56%(vroku2012 – 94,27%). Vtýchtopodielochnie je zahrnutý ukazovateľ voľný chlór, ktoréhohodnotenievovzťahukmikrobiologickejkvalitepitnejvodybolourobenéosobitne.

Vroku 2013 bývalo vdomoch napojených na verejnú kanalizáciu 63,6% obyvateľov.Množstvovypúšťanýchvyčistenýchodpadovýchvôdoprotiroku2004poklesloocca20tis. m3/rok, čo je však dôsledkom znižovania spotreby pitnej vody vovšetkýchkategóriáchodberateľov(domácnosti,priemysel,poľnohospodárstvo).

Verejnú kanalizáciu malo vybudovanú 1 023 obcí, pričom ich počet odroku 2004vzrástol o430. Odpadové vody znich sú čistené v648 čistiarňach odpadových vôd(ČOV). Vostatných rokoch bolo vybudovaných 208 nových ČOV, ďalšie bolirekonštruované aintenzifikované vsúlade spožiadavkami na redukciu biologickyodstrániteľného znečistenia. Aj vodkanalizovaní jednotlivých regiónov sú výraznérozdiely.

10.2.2Znečisteniepôd

Znečistenie pôd vglobálnom aeurópskom meradle apredpoklad jeho ďalšiehovývoja

Pôda ako jedna zo zložiek životného prostredia zohráva významnú úlohu zdvochhlavnýchhľadískatoplnenímprodukčnýchimimoprodukčnýchfunkcií. Jetovýraznýkrajinotvornýprvoksobrovskýmregulačnýmadetoxikačnýmpotenciálom.

Keďže tvorba pôdy je nesmierne pomalý proces, možno ju vzásade považovať zaneobnoviteľný zdroj. Pôda je naším zdrojom potravín, biomasy asurovín. Slúži akopriestorovázákladňapreaktivityčlovekaakrajinnéprostredie,jearchívomkultúrnehoaprírodnéhodedičstvaazohrávahlavnúúlohuakoprirodzenéprostredieagenofond.Uchováva, filtruje atransformuje mnohé látky vrátane vody, živín auhlíka. Pôda jevpodstatenajväčšouzásobárňouuhlíkanasvete(1,500gigaton).Tietofunkciesamusiachrániť,pretožemajútaksocioekonomický,akoajenvironmentálnyvýznam.

Pôda je vystavená mnohým procesom degradácie alebo hrozbám. Ide oprocesy akoerózia,úbytokorganických látok, lokálnaadifúznakontaminácia, zástavba, zhutnenie,poklesbiologickejdiverzity,salinizácia,záplavyazosuvypôdy.Vsuchýchapolosuchýchklimatických podmienkach môže viesť kombinácia niektorých ztýchto procesovnakonieckdezertifikácii.

Aj keď je pôda vzásade nehnuteľná, neplatí to úplne, apreto degradácia vjednomčlenskom štáte alebo regiónemôžemať dôsledky siahajúce za hranice tohto štátu čiregiónu. Úbytok pôdnych organických látok vjednom členskom štáte ohrozujedosahovaniemedzinárodnýchcieľovtýkajúcichsazmenyklímy.Odnospôdysúvisiaciseróziou zanáša priehrady apoškodzujú infraštruktúru smerom po prúde vďalšíchkrajinách. Kontaminovaná lokalita vpohraničnej oblasti znečisťuje podzemnú voduvsusednýchkrajinách.Plodinyurčenénavýrobupotravínakrmívaniektorézvieratá

207

chované na výrobu potravín prijímajú kontaminanty vyskytujúce sa vpôde, čomôžemať významný vplyv na bezpečnosť krmív a potravín, ktoré sa voľne predávajú navnútornom trhu, vzhľadom na ich zvýšený obsah kontaminantov a predstavovať takriziko pre zdravie ľudí a zvierat. Degradácia pôdy, chudoba a migrácia sa navzájomposilňujú,avšaktentoproblémsačastodoznačnejmieryignoruje,pretožepozorovanévplyvysúpostupné.

Dezertifikácia, degradáciapôdya suchoovplyvňujúviac ako1,5miliardy ľudívoviacako110krajinách,zktorých90%žijevoblastiachsnízkymipríjmami.PodľaUNEPsakaždý rok stráca až 50000km² prostredníctvom degradácie pôdy, predovšetkým vdôsledku pôdnej erózie. Planéta každoročne prichádza o 24 miliárd ton ornice. Zaposledné dve desaťročia sa stratilo množstvo postačujúce na pokrytie celej plochyúrodnejpôdyvSpojenýchštátoch.Dezertifikáciastojísvetviacako40mld.USDzarokvpodobestratyproduktivity.

Degradáciapôdyspôsobenáľudskýmičinnosťamiprispievakzmeneklímy.Zodpovedáza20%uhlíkauvoľnenéhodoovzdušiavrokoch1850až1998.Samotnéodvodňovanieapremenasvetovýchrašelinískmázanásledokemisieaž0,8miliárdtonuhlíkaročne,pričomväčšineztohobysadalopredísťprostredníctvomobnovy.

Dedičstvokontaminovanýchplôchjespoločnéprevšetkystarépriemyselnécentrá,alepostihuje aj rozvojové krajiny a krajiny s transformujúcimi sa ekonomikami. Vposlednejsprávesaodhadujepočetkontaminovanýchplôch(hlavneskládok)vIndiina36000, odborníci sú presvedčení, že v Číne sa nachádza 300000 až 600000kontaminovanýchmiest.

Strata priepustnosti pôdy (trvalé pokrytie pôdy nepriepustnýmmateriálom) a s týmspojené zaberanie pôdy vedú k strate dôležitých funkcií pôdy (ako sú filtráciaazadržiavanie vody a produkcia potravín). V rokoch 1990 až 2000 sa v EÚ strácalodennenajmenej275hektárovpôdy,čopredstavovalo1000km²zarok.Vrokoch2000až2006sapriemernástratavEÚzvýšilao3%.

Takmertretinaeurópskehoúzemiajevysokofragmentovaná.Vyše25%územiaEÚjepostihnutých pôdnou eróziou spôsobenou vodou. Erózia nepredstavuje závažnýproblém len pre funkcie pôdy, má takisto vplyv na kvalitu sladkej vody, pretožeumožňujetransferživínapesticídovdovodnýchútvarov.

Dezertifikáciaakoextrémnaformadegradáciepôdymázanásledokzávažnézhoršenievšetkýchfunkciípôdy.Napriektomu,ženaeurópskejúrovnieštevždyniejekdispozíciivedeckypodloženéhodnotenie,jednýmzfaktorov,ktoréprispievajúkdezertifikácii,jenepriaznivýtrendvovýrobnejkapacite.

HocivurčitýchoblastiachEurópyexistujúprirodzeneslanépôdy,vodanazavlažovanie– aj keď je vysokej kvality – obsahujeminerály a soli, ktoré sa postupne kumulujú vpôde a spôsobujú zasoľovanie. Pokračujúce rozširovanie zvlažovania – spolu sosúvisiacimi problémami spojenými s nedostatkom vody a narastajúcim využívanímspodnej vody okrajovej kvality – urýchľuje zasoľovanie aovplyvňuje kvalitu pôdy.Systematickéúdajeotrendochvšakzatiaľabsentujú.

Ukladanieokysľujúcichlátok,ktoréznečisťujúovzdušie(hlavneamoniak,oxidsiričitýaoxidydusíka),prispievakokysľovaniupôdy,ktorýmsaznižujepHpôdyavdôsledkutohosameníajpôdnyekosystém,pričomsamobilizujúťažkékovyaznižujúsavýnosyplodín. Zatiaľ čo sa na základe modelov ukladania znečisťujúcich látok zo vzduchupredpokladalo významné zlepšenie v období rokov 1990 – 2010, najmenej štvrtina

208

meraných vzoriek v poslednom hodnotení zalesnených pozemkov, ktoré bolipredmetom monitorovania, vykazovala, že kritické limity okysľujúcich látok boli doznačnejmieryprekročené.

Biologická diverzita pôdy zabezpečuje početné základné služby vrátane uvoľňovaniaživín vo formách, ktoré môžu využívať rastliny a iné organizmy, čistenia vodyodstraňovaním znečisťujúcich látok a choroboplodných zárodkov, prispievania kzloženiuovzdušiaprostredníctvomúčastivuhlíkovomcykleaposkytovaniadôležitéhozdroja genetických a chemických zdrojov (napríklad antibiotík). Mapa založená naukazovateľoch, ktorú vypracovalo Spoločné výskumné centrum (JRC) znázorňujepredbežné hodnotenie oblastí, kde dochádza k ohrozeniu biologickej diverzity pôdy.Zahŕňa oblasti s vysokou hustotou obyvateľstva a/alebo intenzívnoupoľnohospodárskoučinnosťou.

Obrázok16:Potenciálnehrozbyprebiologickúdiverzitupôdy

Mimoriadnenízka Vysoká

Veľminízka Veľmivysoká

Nízka Mimoriadnevysoká

Stredná/mierna

Zdroj:JRC

209

Odhaduje sa viac ako2,5miliónapotenciálne kontaminovanýchlokalít vcelejEurópe, naktorých je potrebné uskutočniť prieskum. Očakáva sa, že približne14% budepotvrdenýchakokontaminovanýchsnutnosťouuskutočniťsanáciu.Väčšinousa jednáolokality, ktorénie sú súčasťoupoľnohospodárskeho, resp. lesnéhopôdneho fondu–lokalitysúsúčasťoubývalýchpriemyselnýchareálov,poľnohospodárskychprevádzok,súčasťoudopravnejinfraštruktúryapodobne.Všeobecne,vývojkontamináciejeveľmipozvoľnýapôdykontaminovanévminulostivprípadoch,ženebolirealizovanécielenésanácie, zostávajú kontaminované aj vsúčasnosti. Týka sa to hlavnepoľnohospodárskych alesných pôd, uktorých je predpoklad, vzhľadom na vyššiepopísanýpredpokladanývývojvoblastiovzdušia,resp.vývojavživináchuvoľňovanýchdoprostrediaby sa stavkontamináciemal stabilizovaťanemalobydochádzaťkjehozhoršovaniu.

Hnaciesilyvyvolanéčlovekom,ktorésúpríčinouohrozenípôdy, vykazujúvzostupnútendenciu. Zhľadiska predpokladaného vývoja sa včasovom horizonte na 20 aviacrokov neočakáva, že dôjde kpozitívnym zmenám vo využívaní pôdy ajejobhospodarovaní, ako aj súvisiacich environmentálnych asociálno‐hospodárskychfaktorov. Nárast svetovej populácie, zvyšujúca sa spotreba mäsových a mliečnychvýrobkov vo vznikajúcich ekonomikách a zvýšené využívanie biomasy na výrobuenergie a iné priemyselné účely bude viesť k zvýšenému využívaniu pôdy na celomsvete a potenciálnej degradácii pôdy. Prejavy počasia spojené so zmenou klímy,dezertifikácia a zaberanie pôdy na účely urbanizácie a infraštruktúry budú zároveňzhoršovaťtentotrend.PreEurópujetodôležité,pretožekonkurenciavprípadepôdyavodných zdrojov vytvára závažné riziká geopolitických nerovnováh. Degradácia pôdyokrem toho vedie k celosvetovému poklesu objemu multifunkčnej pôdy. Všetkyuvedené skutočnosti naznačujú, že degradácia pôdy bude vglobálnom ieurópskommeradlepokračovaťpravdepodobneešterýchlejšímtempomakodoteraz.

ZnečisteniepôdvSlovenskejrepublikeapredpokladjehoďalšiehovývojaVýsledky monitoringu pôd vSR za obdobie od roku 1990 poukázali na nárastzastúpenia poľnohospodárskych pôd skyslou aslabo kyslou pôdnou reakciou, čo saodrazilovzníženízastúpeniapôdsneutrálnouaalkalickoupôdnoureakciou.Poslednéhodnotenia (2013) potvrdzujú, že naďalej dochádza k nárastu zastúpeniapoľnohospodárskychpôdskysloupôdnoureakciou.

Vodnoueróziouvroku2013bolonaúzemíSRohrozenýchpribližne39,2%avetrovouerózioupribližne5,5%celkovejvýmerypoľnohospodárskychpôd.Potenciálnavodnáerózia má klesajúci priebeh. Výmery potenciálnej vetrovej erózie nie sú vysokéavpriebehuposlednýchrokovsavýznamnenemenili.

Procesy salinizácie asodifikácie sa sledujú od roku 2000 na vybudovanej sieti 8stacionárnychmonitorovacíchlokalít,zktorých6jesituovanýchnaPodunajskejrovine.Sú to čiernice vrôznom štádiu vývoja salinizácie asodifikácie aslanec vlokaliteKamenín. Na Východoslovenskej nížine je do monitorovacej siete zahrnutý slanec vkatastri obce Malé Raškovce apri Žiari nad Hronom sa monitoruje antropogénnasodifikáciapôdyemisiamizávodunavýrobuhliníka.

210

Za obdobie troch monitorovacích cyklov bol indikovaný proces akumulácie sodnýchsolí.Jednalosapredovšetkýmonadlimitnéhodnotycelkovéhoobsahusolívovšetkýchmonitorovanýchpôdach.VpôdachlokalítIžaaZemnéjetentoprocesslabýahodnotycelkového obsahu solí vintervale 0,10 ‐ 0,15 % poukazujú na začiatočné štádiumsalinizácie. Vlokalitách Gabčíkovo aZlatná na Ostrove bol pozorovaný vspodnýchhorizontoch prechod do strednej salinizácie sobsahom solí 0,15 ‐ 0,35 %. StrednásalinizáciabolazaznamenanáajvcelompôdnomprofilenalokaliteKomárno‐Hadovce,kdevšaknastalpokles celkovéhoobsahusolí za celémonitorovacieobdobie. LokalityMalé Raškovce, Kamenín aŽiar nadHronommali extrémny obsah solí predovšetkýmv3.monitorovacom cykle, čím ich možno označiť za slaniská. Najvyššie hodnoty bolizaznamenané predovšetkým vpodornicových asubstrátových horizontoch. Todokazuje, že proces salinizácie prebieha od spodných horizontov smerom kpovrchupôdy.

Sodifikácia pôd ako proces viazania výmenného sodíka na sorpčný komplexmonitorovaných pôd vroku 2012 je porovnateľný spredchádzajúcimi rokmi. Obsahvýmenného sodíka vsorpčnom komplexe vrozmedzí 5 ‐ 10 % indikujúci slabúsodifikáciubolzistenývspodnýchhorizontochlokalítIža,Zemné,Gabčíkovo,Komárno‐Hadovce.Vysoký(10‐20%)ažveľmivysoký(nad20%)obsahvýmennéhosodíkabolzaznamenaný vlokalitách Zlatná na Ostrove, Malé Raškovce, Kamenín, ako ajvantropogénnezasolenajpôdelokalityŽiarnadHronom.Sodifikáciapôdjedefinovanápôdnou reakciou pH > 7,3. Znameraných hodnôt vyplýva, že pôdna reakcia väčšinymonitorovanýchpôdahorizontovjestrednealkalická(pH7,3–8,5).LennalokalitáchKamenínaŽiarnadHronomjepravidelnezaznamenávanásilnealkalickápôdnareakcia(pHnad8,5).

Obsah akvalita pôdnej organickej hmoty (POH) je energetickým základom mnohýchbiologickýchprocesov,ovplyvňujeprodukčnúfunkciupôdy,alezúčastňujesatiežnajejmimoprodukčných,hlavneekologickýchfunkciách.

Vsúčasnosti,vdôsledkuzmenyklímyaintenzívnychzmienvovyužívanípôdysazásobaorganickéhouhlíkavpôdachpomernerýchlomení.Nazákladevýsledkovmonitoringubolo zistené, že priemerné hodnoty obsahu organického uhlíka vorničnom horizonteornýchpôd(OP)rovnakýchpôdnychtypovsúpodstatnenižšieakonatrvalýchtrávnychporastoch (TTP). Tento stav je výsledkom intenzívnejmineralizácie POHpri rozoranípasienkov atiež dlhodobým intenzívnym obrábaním orných pôd. Na OP najvyššouhodnotouPOCdisponujúčierniceanajnižšoupseudoglejeahnedozeme

Vývoj kontaminácie poľnohospodárskych pôd po roku 1990 je bez výrazných zmien.Takmer 99 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu SR je hygienicky vyhovujúca.Zostávajúca časť kontaminovanej pôdy je viazaná prevažne na oblasti susediacesoblasťami priemyselnej činnosti ana oblasti vplyvu tzv. geochemických anomálií –horské apodhorské oblasti. Tak, ako bolo uvedené, vývoj kontamináciepoľnohospodárskych alesných pôd je veľmi pozvoľný apôdy kontaminovanévminulosti, zostávajú kontaminované aj vsúčasnosti. Zhľadiska ďalšieho vývoja ichkvality vprípade, že sa nejedná ogeochemické anomálie sa dá očakávať stabilizácia,resp. pokles ich znečistenia ako dôsledok implementácie prísnejších právnychpredpisovtýkajúcichsaprevádzkovaniazdrojovznečisťovania.

Znečistenieúzemiapôsobenéčinnosťoučloveka,ktorépredstavujezávažnérizikopreľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkouenvironmentálnej škody je vzmysle geologického zákona zadefinovaná ako

211

environmentálnazáťaž. Ideoširoké spektrumúzemíkontaminovanýchpriemyselnou,vojenskou, banskou, dopravnou apoľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnymnakladaním sodpadom. Stav územia, kde sa dôvodne predpokladá prítomnosťenvironmentálnejzáťažejedefinovanýakopravdepodobnáenvironmentálnazáťaž.Kukoncu roka 2013 bolo vSR evidovaných celkovo 902 pravdepodobnýchenvironmentálnych záťaží a 277 environmentálnych záťaží. Vo väzbe na ďalší vývojznečisteniaspojenéhosvýskytomenvironmentálnychzáťažísapredpokladápoklesichpočtu ako aj miery arozsahu znečistenia. Dôjsť by knemu malo vdôsledkuuplatňovaniaprijatejlegislatívy,koncepčnýchdokumentovzameranýchnaichriešenieaznižovanie rizika na zdravie aživotné prostredie ako aj vynakladania finančnýchzdrojovdomácichizahraničnýchfondov.

10.2.3Znečistenieovzdušia

Znečistenieovzdušiavglobálnomaeurópskommeradleapredpokladjehoďalšiehovývoja

Znečistenie ovzdušia poškodzuje zdravie ľudí aekosystémy. Prispieva keutrofizácii,acidifikáciivodyapôdyaktvorbeatmosférickéhoozónu.

Na kvalitu ovzdušia významnou mierou vplýva diaľkový prenos znečisťujúcich látokatonielenveurópskomrozmere,aleajmedzijednotlivýmikontinentmi.

Znečistenie ovzdušia dusíkompozostáva hlavne z emisií oxidov dusíka zpriemyslu, zdopravy az emisií amoniaku z poľnohospodárstva. Globálne emisie oxidov dusíkarýchle rástli až do roku 1990, následne značne klesli vEurópe, rast však pokračovalvÁzii.Podľareprezentatívnychprognózsapredpokladá,žeemisieoxidovdusíkabudúvEurópe naďalej klesať až do roku 2050. V Ázii zníženie môže začať až po ďalšíchdvoch alebo troch desaťročiach rastu emisií. Globálne emisie amoniaku zaznamenalipodobný vývoj, ale na rozdiel od oxidov dusíka, ďalšie zvýšenie sa predpokladá voväčšineregiónov,možnouvýnimkoubudeEurópa.

Tvorba ozónu je spôsobená predovšetkým antropogénnymi emisiami prekurzorovozónuakojemetánaoxidydusíka.Globálnemodelovanieukazuje,žeročnépriemernékoncentrácie ozónu v Európe rástli do roku 1990, napriek značnému zníženiu emisiíprekurzorov ozónu vrokoch 2002 – 2011, namerané koncentrácie vtomto období vEurópelenmierneklesli.KoncentrácievovýchodnejajužnejÁziinepretržiterástliodroku 1950 a v nasledujúcich desaťročiach sa predpokladá ich ďalší rast alebodosahovanie vysokej úrovne v závislosti na predpokladoch, pokiaľ ide o globálne aregionálneemisnétoky,rovnakoakoklimatickézmeny.MeraniavEurópeavSevernejAmerike ukazujú, že medzikontinentálne prúdenie vzduchu môže viesť kukoncentráciám ozónu, ktoré prekračujú normy týkajúce sa kvality ovzdušia. Zvýšenieemisií metánu a ďalších prekurzorov v iných častiach sveta by mohli čiastočnekompenzovaťeurópskeopatrenianazníženieemisií.

Podobné zníženie emisií tuhých znečisťujúcich častíc vEurópe ako to bolo vprípadeemisií prekurzorov ozónu, neviedlo k adekvátnemu zníženiu ich koncentrácií. Tietotrendy sú dôkazom o medzikontinentálnom prenose tuhých znečisťujúcich častíc aprekurzorovozónu.

212

Hoci počas posledných dvoch desaťročí došlo celkovo v Európe kzníženiu emisiíznečisťujúcich látok do ovzdušia, vdôsledku komplexných vzťahov medzi emisiamiakvalitouovzdušiasatonievždyodrážavzodpovedajúcomzlepšenístavuovzdušia.

SituáciavrámciEurópytýkajúcasaznečisťujúcichlátok,akýmisúnapríkladolovo,oxidsiričitý abenzén sa zlepšila. Iné znečisťujúce látky ovplyvňujúce zdravie sú naďalejzdrojomosobitnýchobáv.Okremuvedenéhoozónua tuhých častíc (PM)knimpatrianajmäoxidydusíkaakarcinogénnepolycyklickéuhľovodíky.

Graf 32: Percentuálny podiel populácie EÚ žijúcej v mestách potenciálnevystavenej znečisteniu ovzdušia, ktoré prevyšuje vybrané normy EÚ v oblastikvalityovzdušia (hore)a smerniceSvetovej zdravotníckejorganizácie (WHO)voblastikvalityovzdušia(dole),2000–2012

213

Zdroj:Európskaenvironmentálnaagentúra(EEA)

Počas uplynulých desaťročí došlo kzníženiu vystavenia ekosystémov nadmernejacidifikácii apredpokladá sa, že vpriebehu nasledujúcich 20 rokov sa tento stav eštezlepší. Pri eutrofizácii nedošlo krovnakému zlepšeniu. Prevažná časť vegetácieapoľnohospodárskych plodín je vystavená vysokým koncentráciám ozónu, ktoré súvyššie ako cieľová hodnota. Vroku 2011 sa to týkalo 88 % poľnohospodárskejeurópskejplochy,najvyššiehladinybolipozorovanévjužnejastrednejEurópe.

Očakáva sa, že kvalita ovzdušia vEurópe sa bude ďalej vobdobí do roku 2030zlepšovať, avšak škodlivé hladiny znečistenia ovzdušia budúpretrvávať. Predpokladása,žeproblémysúvisiaceseutrofizácioubudúvniektorýchoblastiachpretrvávať,hocidôjdekznačnémuzlepšeniunepriaznivýchvplyvovspojenýchsacidifikáciou.Zlepšeniekvality ovzdušia je predpokladané vo väzbe na vypracované projekcie emisiíznečisťujúcichlátokdoovzdušiaprostredníctvommodeluGAINS.Vypracovanéscenáremodelupredikujúpoklesemisiídoovzdušia.

ZnečistenieovzdušiavSlovenskejrepublikeapredpokladjehoďalšiehovývojaEmisie znečisťujúcich látok do ovzdušia vSlovenskej republike (SR) vdlhodobomhorizonte (1993 ‐ 2012) poklesli, avšak rýchlosť poklesu sa po roku 2000 výraznespomalila. Napriek tomuto poklesu, obdobne ako je to vprípade hodnotenia naeurópskej úrovni, je zaznamenávané prekročenie limitných hodnôt stanovených prehodnotenie kvality ovzdušia zpohľadu ochrany zdravia ľudí aochrany ekosystémov.Hlavnýproblém jerovnakoakovprípade inýcheurópskychkrajínznečistenie tuhýmičasticami(PM),oxidmidusíkaaproblémomsútaktiežkoncentrácieprízemnéhoozónu.Projekcie emisií znečisťujúcich látokdoovzdušiaprostredníctvommodeluGAINSpreSR predpokladajú ich klesajúci trend. SR k celkovým emisiám projektovaných emisií(SO2,NOx,PM2,5,NH3,VOC)naúrovniEÚprispievapribližneod0,7%vprípadeNH3po

214

cca 2,5 % u PM2,5. Cezhraničná povaha znečistenia obmedzuje možnosti dosiahnutialimitných hodnôt realizáciou opatrení na úrovni jednotlivých krajín. Je reálnypredpoklad, že obdobne ako vostatných krajinách EÚ budú aj vSR uvybranýchznečisťujúcich látok pretrvávať škodlivé hladiny znečistenia ovzdušia, presahujúcepovolenélimitnéhodnoty.

GlobálnypohľadMegatrendy poskytujú stručné zhodnotenie stavu európskeho environmentuvglobálnomkontexte.SmerujekvíziiEÚ2050rešpektujúcejpodmienkyživotavrámcilimitov planéty. Predmetom osobitnej dôležitosti je oblasť č. 10 Rastúce znečistenieprostredia, ktoré do značnej miery závisí od znečisťovania produkovaného vinýchčastiachsveta.Akopríkladuveďme(EEA,2015,s.5),žehociemisieprekurzorovozónuvEurópe vostatných rokoch klesli, merané hodnoty ozónu na povrchu Zeme savdôsledku diaľkového transportu ziných regiónov nezmenšili. Tvorba ozónu jespôsobenápredovšetkýmantropogénnymiemisiamiprekurzorovakojemetánaoxidydusíka. Merania v Európe av Severnej Amerike ukazujú, že medzikontinentálneprúdenie vzduchu môže viesť ku koncentráciám ozónu, ktoré prekračujú normytýkajúce sa kvality ovzdušia. Zvýšenie emisií metánu a ďalších prekurzorov v inýchčastiachsvetabymohličiastočnekompenzovaťeurópskeopatrenianazníženieemisií.Na druhej strane Európa prispieva iným častiam sveta emisiou skleníkových plynov,čím urýchľuje klimatickú zmenu. Uveďme ďalšie závery megatrendovakorešpondujúcejsyntézyakovýchodiskáprespracovanietejtokapitoly.

Úroveňznečisteniaovzdušia jevglobálnommeradlevysokáapredpokladása jejďalšírast,osobitnevÁzii.Cezhraničnýtransportznečisteniamávtomtoprípadezničujúcejšíúčinok ako je znečistenie vody apôdy. Znečistenie prostredia sa generuje ztrochhlavných zdrojov uvedených vpredošlom odseku. Tieto zdroje vrozličnej miereovplyvňujúajčistotuvzduchu.Problematickésúnajmäemisiezpevnýchpalív.

Vkontaminácii ovzdušia hrajú úlohu hlavne dusík, síra, ozón apridružujú sa knimprachové častice (PM). Kontaminácia dusíkompochádza zpriemyslu adopravy, ktoréprodukujú emisie oxidov dusíka. Sú aj zdrojom síry. Dusík sa generuje aj zemisiíamoniaku zpoľnohospodárstva. Trendy poukazujú na fakt, že kým kontamináciaovzdušia oxidmi dusíka Európy klesá abudeďalej klesať do r. 2050, vÁzii sa poklesočakáva až poďalšíchdvoch – trochdekádach rastu. Podobné trendy sú aj vprípadeozónu.Vyspelýsvet,SevernáAmerikaaEurópajehokoncentráciuznižujú,vÁziibudúhodnotyrásťdor.2040–2050.

Kontamináciaovzdušiamávplyvnazdravotnýstavobyvateľstva,aleprejavujesaajnavode apôde. Jej acidifikácia zlúčeninami síry adusíka redukuje biodiverzituvytesňovanímrastlín,ktorésanedokážuadaptovaťnakysléprostredie.Ozónzhoršujefotosyntézu, atým ohrozuje biodiverzitu ajúrodu. Ohrozená je produkcia sójeakukurice.

Dlhodobá perspektíva zníženia záťaže environmentu súvisí spredpokladompomalšieho ekonomického rastu. Avšak OECD naopak projektuje do r. 2050strojnásobenieglobálnehoHDP.Akvezmemedoúvahy, žeČínaaIndiaprodukujú ibapätinuresp.desatinutohoHDPčoUSA,jetovcelkuuveriteľné.

215

Strategickýmiprioritamidneškasúvysokáúčinnosťvyužitiasurovínaredukciaemisiískleníkovýchplynov.Tosivyžadujeprechododlineárnejkukruhovejekonomike,ktorávyťaží zo zdrojov maximum audržuje ich vhospodárstve aj potom, ako produktdosiahol koniec životnosti. Ideálom je hospodárstvo snulovými odpadmi. KtomusmerujúdirektívyEÚvoblastiodpadov,obnoviteľnýchzdrojovaenergetickejúčinnosti.

Situácia v Európe týkajúca sa znečisťujúcich látok, akými sú napríklad olovo, oxidsiričitý abenzén sa zlepšila. Iné znečisťujúce látky ovplyvňujúce zdravie sú naďalejzdrojomosobitnýchobáv.Okremuvedenýchplynova tuhýchčastíc (PM)knimpatrianajmäkarcinogénnepolycyklickéuhľovodíky.

Pokiaľ ide oskleníkové plyny, hlavnými producentmi vEurópe sú letecká dopravaorganizovaná 1300 prevádzkovateľmi (45%) apriemysel (50%). Priemysel vedie ajvprodukciiSO2(85%),okremtohovyprodukuje40%NOxa20%PM2,5.

Vplyv takéhoto prostredia na ľudské zdravie je ohrozujúci, kčomu sa vrátim neskôr.Zdraviesapoškodzujepriamymiinhaláciamiajkontamináciou,ktorásadoorganizmudostáva zrastlín apôdy cez potravinový reťazec. Výsledkom je hlavne rakovina pľúc,kardiovaskulárne ochorenia, spomalenie vývoja apredčasné pôrody detí. Závažnosťtýchto podmienok treba posudzovať zhľadiska štandardov kvality, pričom Svetovázdravotníckaorganizácia(WHO)ichnastavujeprísnejšieakoEÚ.VidieťtozTabuľky8.

Tabuľka 8: Percento európskej populácie, ktoré bolo vystavené (2012)kontaminantomovzdušia,ktoréprekračuještandardyWHOaEÚ

ZnečisteniePrekročenieštandarduWHO

[%]PrekročenieštandarduEÚ[%]

PM2,5 90 10

PM10 60 20

O3 95 15

NO2 10 8

Zdroj:EEA,2015a

Situácia vEÚ, ktorá sa vurčitých aspektoch zlepšuje, nás neuspokojuje, pokiaľ našakrajinanedosahujeaspoňeurópskepriemery,odčohosmeďaleko.SRvrámciEÚjeajvparametroch kvality ovzdušia na chvoste (nielen vzamestnanosti a podpore vedy atechniky). V znečistení jemnými PM „vedie“ Bulharsko, za ním nasledujú Poľsko,Slovensko,Maďarsko aČeská republika (WWW, 2014). Najkvalitnejšie ovzdušiemajúvEstónsku,ŠvédskuaFínsku.

Pozrime sa na informácie okvalite ovzdušia podľa údajov Slovenskéhohydrometeorologickéhoústavu(SHMÚ)(SHMÚ,2015).Hodnotysavyjadrujúvμg/m3.

216

Poradie regiónov Slovenska podľa znečistenia jednotlivými polútantmi je nasledujúce(nievšetkyregiónybolizahrnuté):

O3:Bratislava(123),Košice(110),StaráLesná(95),Starina(94)...

SO2:Bystričany(23),Malacky(7)...

NO2:Bratislava(44),Trenčín(30)...

PM10:Košice(31),Bratislava(29),Strážske(23),Vranov(20)...

CO:Trenčín1122),Trnava(1030),Bratislava(733),Malacky(129)...

benzén:Bratislava(2,5),Trnava(1,7),Prešov(0,3)...

Podrobnejšie údaje nájdeme vročných správach SHMÚ, ostatná je za rok 2013(SHMÚ/MŽPSR,2015).Uvádzasatuajtechnikamonitoringu,akozáchytnacelulózovýfilter vkombinácií siónovou chromatografiou, záchyt do absorpčného roztoku sospektrometriou,záchytanalyzátoromnaprincípeUVabsorpcieai.

Podľa správy akopríkladuvádzamepriemernú ročnúnízku koncentráciu naChopku:SO2 0,26 μg/m3 aNOx 0,91 μg/m3. SO2, NOx aCO limity neboli vo všeobecnostiprekročené,hodnotyPM10boliprekročenéna10staniciachaPM2,5nadvochstaniciach.

Rámček9:ZnečistenieovzdušianaSlovensku

Kvalitu ovzdušia SR ohrozujú podobne ako inde oxidy síry, dusíka, oxid uhoľnatý,uhľovodíky,organickélátkyaprachovéčastice.Emisiezákladnýchznečisťujúcichlátokvdlhodobomhorizonte(1990–2009)trvaloklesali,avšakrýchlosťpoklesusaporoku2000výrazne spomalila.Prechodnev rokoch2003–2005bol zaznamenanýdokoncamiernynárastemisií,po roku2005bolužklesajúci trend.Podobnebol zaznamenanýdlhodobý trend poklesu emisií amoniaku a emisií nemetánových prchavýchorganických látok (POL) aemisií perzistentných organických látok. Pokles tuhýchznečisťujúcich látok (TZL) aoxidu siričitého bol podmienený zmenou palivovejzákladne vprospech ušľachtilých palív a zavádzaním azvyšovaním účinnostiodlučovacích zariadení, ale aj poklesom výroby aspotreby energie, prípadnezatváranímprevádzok.

Na znížení emisií oxidov dusíka sa výrazne podieľala aj denitrifikácia veľkýchenergetických zdrojov. Vývoj emisií CO najvýznamnejšie ovplyvňuje železiarskyaoceliarsky priemysel. Zníženie objemu emisií CO vroku 1992 oproti stavu v roku1990, ichnárastvroku1993,akoajkolísanievobdobí1997‐2004úzkosúvisíprávesmnožstvom vyrobeného a spracovaného železa aocele. Zvýšenie emisií CO bolozaznamenanéibavsektoremalézdroje(vykurovaniedomácností)asúvisísozvýšenímspotrebydrevavdôsledkunárastucienzemnéhoplynuauhlia.Poklesemisiívsektorecestnádopravasúvisíspokračujúcouobnovouvozidlovéhoparku.

Poklesbolzaznamenanýajvoblastiprodukcieamoniaku,vroku2009predstavuje62%oprotiroku1990.ProdukciaemisiíNH3vroku2009predstavovalamnožstvo25016ton.Viacako90%všetkýchemisiípochádzazpoľnohospodárstva–živočíšnejvýrobyanakladania so živočíšnymi odpadmi. Významnou kategóriou sú aj emisie NH3 zpoužívania umelých dusíkatých hnojív. Emisie tohto plynu z energetiky/priemyslu adopravysúmenejvýznamné.

217

Výrazný pokles sa zaznamenal vprodukcii prchavých organických látok, ktorávporovnaní srokom 1990 klesla až o66 %. Tento vývoj bol podmienený najmäpoklesom spotreby náterových látok apostupným zavádzaním iných typov náterov,opatreniami vsektore spracovania ropy adistribúcie palív, plynofikáciou spaľovacíchzariadení, najmä voblasti komunálnej energetiky avyššou vybavenosťoumotorovýchvozidielkatalyzátormi.

Klesajúcitrendvoblastiprodukcieťažkýchkovovboldôsledkomodstavenianiektorýchzastaraných aneefektívnych výrob, rekonštrukcie odlučovacích zariadení, zmenysurovinovejzákladneaprechodunapoužívaniebezolovnatýchtypovbenzínu(vyhláškaMŽPSRč.53/2004Z.z).

Zhľadiskapriestorovéhohodnoteniakvalityovzdušiapatriaknajzaťaženejšímoblastivokolíveľkýchpriemyselnýchcentier,akojeBratislava,Košice–Prešov,DolnéPovažie(Trnava,Sereď,Šaľa,Galanta,NovéZámky),HornéPovažie(Trenčín,Púchov,PovažskáBystrica), Stredný Spiš (Krompachy, Spišská Nová Ves), Horná Nitra (Prievidza,Handlová, Partizánske apod.), Pohronie (Žiar nad Hronom, Banská Bystrica, Zvolen),Zemplín (Vojany, Strážske, Vranov nad Topľou, Snina, Humenné), Žilinská kotlina(Žilina),Turčianskakotlina(Martin),Popradskákotlina(Poprad).

Zdroj:Izakovičová,Z.etal.,2012

PrevývojnaSlovenskujetedatypickáznačnácitlivosťnazmenyvštruktúreprodukcie,jej modernizáciu, vydávanie nových, prísnejších noriem ap. Vmalej ekonomike sapritom dajú pomerne pružne dosahovať zlepšenia. Na druhej strane, pri nedodržanínastúpenýchtrendovzmenybymohliľahkosmerovaťkzhoršeniustavu.

Slovenskézákonodarstvovoblastiovzdušia

Hodnoteniekvalityovzdušia,informovanieverejnosti,meranie,správnekonanie,zdrojeznečistenia, prípustné úrovne znečistenia ovzdušia, orgány aich kompetencie, režimštartuapristávanialietadiel,oblastisosobitnouochranouakokúpeleanárodnéparkyai. stanovuje Zákon oovzduší 137/2010 Z.z. Definuje aj emisný limit ako najvyššiumieru vypustenia znečisťujúcej látky do ovzdušia ako hmotnostnú koncentráciu,limitnú hodnotu ako úroveň znečistenia, ktorá sa nesmie prekročiť, cieľové hodnotyurčenéscieľomzabrániťaleboznížiť škodlivéúčinkynazdravieaživotnéprostredie.Zákon vprílohe 1 uvádza zoznam znečisťujúcich látok,menovite SO2, NO2, NO, PM10,PM2,5,Pb,ozón,benzén,CO,Cd,As,Ni,Hg,polycyklickéaromatickéuhľovodíky.

DôležitýmpredpisomjeVyhláškaMinisterstvapôdohospodárstva,životnéhoprostrediaa regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o kvalite ovzdušia č. 360/2010Z.z. Preilustráciuuvádzameniektorélimitnéhodnotypodľauvedenejvyhlášky(Rámček10).

Rámček10:VybranélimitnéhodnotyznečisteniaovzdušiavSR

SO2

1h 350μg/m3sanesmieprekročiťviacako24xzakalendárnyrok

1deň 125μg/m3sanesmieprekročiťviacako3xzakalendárnyrok

218

NO2

1h 200μg/m3sanesmieprekročiťviacako18xzakalendárnyrok

kalendárnyrok 40μg/m3

CO


PM10


As

kalendárnyrok 6ng/m3

Zdroj: Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálnehorozvojaSlovenskejrepublikyokvaliteovzdušiač.360/2010Z.z.

Monitorovanieplynovapárvovzdušíakonástrojdosiahnutiaenvironmentálnychlimitovaprevencie

Laboratórne zariadenia, chromatografy, spektrometre sú dostatočne citlivé, alespravidla veľké, aj keď existujú mobilné varianty. Náročná je aj ichprevádzka.Vzhľadomnašpecifikáenvironmentuaj inýchpriestorovo distribuovanýchúlohgarantovaniazdravotnej bezpečnosti zameriamesa tuna tuholátkovésenzory(MOSLEY, . T., 1997). Vychádzame pritom zviac ako desaťročného výskumu FÚ SAV.Monitorovanie plynov sa vyvíjalo paralelne spokrokmi industrializácie v20. storočí.Historickysapožiadavkymonitorovaniatýkali

•kyslíka,

•horľavýchplynova

•toxickýchplynovvprostredí.

Tuholátkovésenzorysačleniana

• súčiastky na báze tuhých elektrolytov, spomedzi ktorých senzory spaľovania, tzv.lambdasondy,operujúvmiliónochautomobilov,

•katalytickésenzory,

•senzorynabázepolovodičovýchoxidovkovov,

•senzorytypufieldefekttranzistorasvhodnýmhradlom,

•piezoelektrickésenzory,

avposlednejdobeaj

• senzory z moderných uhlíkových materiálov, ako diamantu, grafénu auhlíkovýchnanorúrok(LUBY,Š.,2015)ai.,

Široký sortiment avariabilita týchto súčiastok umožňuje vytvárať znich kombináciealebosiete,ktoréslúžiaakoelektronickénosy(YINON,J.,2003),monitorovaťatmosféruvkabínemotorovéhovozidla, kde trebapoznaťprinajmenšomkoncentrácieCOaNO2(KIM,Y.‐S.etal.,2008),monitorovaťlokalizáciu,šírenieafázupožiaru–horeniealebotlenie (GUTMACHER, D. et al., 2012) ai. Väčšinu týchto senzorov aich kombinácií

219

možno integrovať svyhodnocovacou elektronikou akonštruovať tzv. laboratóriá načipe–LOC.

Senzorynabázepolovodičovýchoxidovkovov

Senzoryplynovzoxidovýchpolovodičovsa skúmajú od r.1962.Vtedysapublikovalimerania koncentrácie CO2 a pár etylalkoholu vovzduší pomocou polovodiča ZnO(SEIYAMA, T. et al., 1962). Takéto senzory vyrába veľa firiem. Dnes súnajfrekventovanejšou polovodičovousúčiastkou,aknepočítamejednotlivétranzistoryvintegrovanýchobvodoch.

ZákladnéoxidovépolovodičepoužívanévsenzorochplynovsúFe2O3, InO2,SnO2,TiO2,WO3,ZnO.Dajúsapoužívaťdovyššíchteplôtakokremík.Senzorymajútotižpracovnúteplotumedzi200a500oC,čojepotrebné,abynapovrchusenzorarýchleprebiehalichemické reakcie detekcie adsorbovaného plynu, a aby sa po ukončenímerania plynzpovrchu rýchle uvoľnil a mohlo sa prikročiť kinému meraniu. Tieto časy bývajúniekoľkominút.OxidovépolovodičesúspravidlatypuN,prúdvnichvedúelektróny.

Zhľadiskafunkciesenzorovrozlišujemedvatypyplynov:

• oxidujúce plyny ako CO2, NO2, NO, N2O, O2, ktoré majú veľkú afinitu – schopnosťpriberaťelektróny.Vyjadrujesavelektrónvoltoch,afinitakyslíkaje0,43eVaNO2jumádokonca2,28eV;

•redukujúceplynyakoCH4,CO,H2S,NH3,acetón,SO2majúnaopakschopnosťelektrónyuvoľňovať.

Nanočasticovéoxidovésenzoryplynov

Senzorysapočasdesaťročívyrábalizvrstievnanesenýchnapodložkunaparovanímvovákuu, natretím a spečením polovodičovej pasty a pod. Vére nanotechnológiíprichádzajú na scénu nanočastice. Ich význam je vtom, že povlak vytvorenýznanočastíc má väčší celkový povrch ako je povrch súvislej vrstvy rovnakej plochy.Senzormápotomväčšíreakčnýpovrchaväčšiucitlivosť.Vysvetliťsitomôžemetakto:nanočasticamápovrch4πr2,pričomrjejejpolomer,aplocha,ktorúnapovrchuzaberá,jeibaπr2.Alekplochesenzoraneprispievaibatátogeometrickáplocha.Nanočasticeniesúideálnegule,súčiastočnedeformované,obsahujúpóryapod.,čoichpovrchešteviaczväčšuje.

Senzorysatestujúvzmesiachmeranéhoplynu,vnašomprípadeNO2,COapáracetónu,so vzduchom. Senzor sa napája napätím 5 alebo 10 V,a prúd sa meria presnýmampérmetrom. Príklad merania NO2 vo vzduchu je na obr. 10.3.Máme tu odozvusenzora, tedapomerprúdusenzoravovzduchu(Iair)kuprúduvzmesivzduchusNO2(INO2)odteplotymerania.Pomerje>1leboNO2zachytávaelektróny.Odozvanad100svedčí o vynikajúcej citlivosti. Jejmaximum je pri 350 oC. Vtedy je reakciameranéhoplynu na povrchu intenzívna, pri ďalšom zvyšovaní teploty začína pokles odozvyvdôsledkuuvoľňovaniaplynuzpovrchu.AjprinajmenšejkoncentráciiNO2,t.j.0,5ppm(500 ppb) máme ešte pri 300 oC odozvu 40. Pritom odparovaním výbušninynitroglycerínsavjejokolívytvárakoncentráciamolekúl1ppm.Nášsenzorprítomnosťtejtovýbušninyajinýchnitrátovýchvýbušnínmôžezaznamenať.Vživotnomprostredísúsamozrejmekoncentrácieškodlivínväčšie.

220

Extrapolácia našich výsledkov ukazuje, že pri zlepšení presnosti miešania plynov sabudedosahovaťcitlivosťnaúrovni100ppbaleboajmenejNO2vovzduchu.HraničnécitlivostimeraniaCOmámeokolo100ppmapáracetónuokolo5ppm.(Existujúvšakajsenzorynabázeinýchoxidov,ktorésúnatietoplynycitlivejšie.)Citlivostisenzorovnaredukujúce plyny sú vo všeobecnosti menšie ako na oxidujúce plyny svysokouelektrónovouafinitou.Súvisítospriebehomreakciíopísanýchrovnicami(1)a(2)atumajú naše senzory ešte priestor na zlepšovanie. Detaily sú uvedené vnašich prácach(CAPONE,etal.,2014,LUBY,Š.etal.,2012).TechnológiaprípravyasamousporiadaniananočastícjepopísanávRámčeku9.

Rámček11:Technológiaprípravyasamousporiadaniananočastíc

Frekventovanoutechnikouvnanotechnológiáchjeprípravananočastícakozákladnýchstavebných blokov štruktúr svyššou hierarchiou, pričom častice obsahujú od párstoviekažpo10000atómov.Nanočasticesadajúpripraviťfyzikálnymimetódami,akonaparovaním na podložku vo vákuu. Ak však chceme získať oddelené nanočasticesmalým rozptylom rozmerov, používame chemické metódy.Častice sa pritompokrývajú surfaktantom, ktorý kontroluje ich rozmery, častice obalí a vurčitomokamžikuzastavíichďalšírastajzhlukovanie.Časticesazískajúvoformekoloidnéhoroztoku, ktorý sa dá naniesť na rozličné podložky. Ako surfaktant sa používajúorganickézlúčeniny.

Na našompracovisku používamena prípravu nanočastícmetódu tepelného rozkladu.Ako príklad uvediem prípravu Fe2O3 z východiskovej chemikálie ‐ acetylacetonátuželeza aďalších komponent (najmä kyseliny olejovej aolejového amínu, zktorýchvznikne surfaktant) v difenyléteri. Zmes sa zohrieva pri 265 oC apotom sa ochladí.Hotové nanočastice sa rozpustia vtoluéne. Rozptyl rozmerov okolo 10 % sa dádosiahnuť pri použití kvalitných chemikálií a zodpovedá súčasnému svetovémuštandardu.

Na štúdium vlastností nanočastíc alebo ich využitie ako citlivého média senzorov jepotrebné naniesť ich na podložky. Našou súčasnou technikou vyvárania vrstievnanočastíc na podložkách je unás upravená Langmuir‐Blodgettovej (LB) metóda(CHITU, L. et al., 2014). Metóda sa používa na nanášanie nanočastíc na rozličnépodložky zhladiny kvapaliny – spravidla vody, na povrchu, ktorej sa najprv vytvoríusporiadaná nanočasticová vrstva. Robí sa to vkorýtku (vaničke). Monovrstvananočastícsasformujenapovrchuvodypomocoubariér,pričompodložka–substrátjeponorenápodhladinou.Časticevďakapoužitémusurfaktantuodpudzujúvodu,apretosadonejneponoria.Potomsavodapomalyvyčerpácezregulačnýventilamonovrstvananočastíc vusporiadanom stave dosadne na povrch substrátu. Vlastnosti nanočastícaregularituichusporiadaniasmepreskúmalivpráci(CHITU,L.etal.,2007).

ReakčnýpovrchnašichnanočastícFe2O3 jepri ichpriemere5alebo6,4nm230alebo180m2/g.Moderné uhlíkovémateriály, ako uhlíkové nanorúrky (XIE,H. et al., 2012)alebografén(SCHEDIN,F.etal.,2007)majúomnohoväčšíšpecifickýpovrch,menovite1500resp.2600m2/g,napriektomupolovodičovýmoxidomkovovzatiaľzrozličnýchdôvodov,ktorésúnadrámectejtoštúdie,nekonkurujú.

221

Posúdenie citlivosti senzorov plynov zoxidov kovov zhľadiska nasadeniavživotnomprostredí

Limitné hodnoty koncentrácie plynov vprostredí sa podľa našej legislatívy uvádzajúvμg/m3.PreNO2máme40μg/m3zarokresp.200μg/m3‐hodinováexpozícia.UCOjetonapr.5μg/m3 zarok.Vliteratúreotuholátkovýchsenzorochplynov jezaužívanéudávať ich citlivosti vppm alebo ppb, teda vmeranej koncentrácii plynu vprostredísuchéhovzduchu,spravidlatechnickéhovzduchu.(Pozn.:vmnohýchkrajináchsalimityudávajú vppm,napr. podľa (ZENG, J. et al., 2012)preNO2 je to vTaliansku100ppb,vUSA 25 ppm, vJaponsku podľa okolností voblasti ppb). Pre našu potrebu urobímeprepočetaspoňpreNO2.

Hustotavzduchupri0oCje1,3kg/m3.MolekulováhmotnosťNO2je46.Molárnyobjemje22,4m3/kmolaAvogadrovákonštanta6,022.1026molekúlnakmol.Ztohovypočítame,žehodnote40μg/m3NO2zodpovedá5,3.1017molekúlvm3.Vzduchmá(prizjednodušenejskladbe 80%N2 a20% O2) vm3 2,7.1025molekúl. Potom uvedená koncentrácia NO2zodpovedá20ppb.Berúcdoúvahyodozvunášhosenzora40naNO2prikoncentrácii500ppb je zrejmé, že koncentrácia 20 ppb by mala pri lineárnej extrapolácii dostatočnúodozvu 1,6, teda 60 %. Takéto hodnoty dnes dosahujú grafénové senzory. SledovaťhodinovúexpozíciuNO2,ktoráje5xvyššia,možnostakýmtosenzoromúplnepohodlne.Analogické argumenty platia aj pre mnoho iných plynov, ktoré sa dajú senzormispolovodičovýchoxidovmonitorovaťvduchunašejlegislatívy.

Uvedené výpočty avýsledky ukazujú, že predstava vyzbrojenia každého jednotlivca,ktorý je vystavený rizikám expozície vprostredí jeho osobným monitorom na bázeminiatúrnehosenzoraplynu(LOC)jecelkomreálna.Pritomtakejtoexpozíciijednesužvystavený nielen robotník voceliarni ale žiaľ, takmer každý občan na ulici veľkéhomesta.

10.3ImplikáciePodľa OECD „sa má do roku 2050 znečistenie ovzdušia v mestách stať hlavnouenvironmentálnoupríčinouúmrtnostinacelomsvete,častejšouakoznečistenievodyanedostatočnáhygiena“.

Zatiaľčoväčšietuhéčastice(nad10µm)môžupôsobiťibapodráždeniehornýchdýchacíchciestskašľomakýchanímadráždenieočnýchspojiviek,menšiečasticesadostávajúaždodolnýchdýchacíchciestačasticesrozmerompod2,5µmmôžuprestupovaťdopľúcnychskliepkov, a buď sa usadzovať vpľúcach, alebo aj prenikať do krvného obehu. Zvýšenáprašnosťvovzdušívšeobecnepôsobídráždivonadýchaciecesty,vlokalitáchsvysokýmadlhodobým výskytom zvýšených koncentrácií malých prachových častíc v ovzduší bolazistenázvýšenáúmrtnosťobyvateľovnaochoreniadýchacejasrdcovo‐cievnejsústavy.Zacitlivé skupinypopulácie sa považujú astmatici, osoby s ochoreniamidýchacej sústavy asrdcovo‐cievnejsústavy,veľmimalédetiastaríľudia.

Doroku2050sapredpokladá,žepočetpredčasnýchúmrtívdôsledkuvystaveniatuhýmčasticiamvovzdušísaviacakozdvojnásobíacelosvetovodosiahne3,6miliónaročne,pričomnajviacbudedotknutéúzemieČínyaIndie.

Prízemný ozón má akútne i chronické účinky na zdravie. Akútne účinky sa môžupozorovať u citlivých osôb vo forme dráždenia očí, nosu a hrdla, pocitov tlaku na

222

prsiach, kašľu a bolesti hlavy. U astmatikov môže vyvolávať záchvaty a príznaky zdráždenia dýchacích ciest. Chronické účinky je možné očakávať pri opakovanom adlhodobomvystavovaní organizmuúčinkomozónu amôžu sa prejavovať zápalovýmiochoreniamidýchacích ciestapľúc, zmenamiv zloženíkrvi, zvýšenímpohotovostinaalergickú reakciu, poruchami odolnosti organizmu. K‐ najcitlivejším skupinámpopulácie na ozón patria starí ľudia, osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo‐cievnejsústavy,alergiciaastmatici,veľmimalédetiatehotnéženy.

VdôsledkustarnutiaavysokejurbanizáciesvojhoobyvateľstvasakrajinyOECDzaradiapodľapočtupredčasnýchúmrtívdôsledkuprízemnéhoozónunadruhémiestozaIndiu.

Znečistenie ovzdušia zostáva zásadným environmentálnym faktorom spojeným schorobami,ktorýmmožnopredchádzať,akoajspredčasnouúmrtnosťouajvkrajináchEurópskejúnie.Mázanásledokdesaťnásobneviacobetíakodopravnénehody.Vroku2010 spôsobilo viac ako 400 000 predčasných úmrtí, ako aj závažné, avšakpredchádzateľnéchorobyaťažkostivrátaneochorenídýchacejsústavy(akoastma)čiprepuknutiekardiovaskulárnychproblémov.

Znečistenie ovzdušia má naďalej významné nepriaznivé účinky na veľkú časťprírodnéhoprostrediaEurópy.

Tabuľka9:Zásadnévplyvyznečisteniaovzdušianazdravieaekosystémyvroku2010naúrovniEÚ

Vplyvy Zdravotnévplyvy

(predčasnáúmrtnosťvdôsledkutuhýchčastícaozónu)

Ekosystémováoblasťprekračujelimityeutrofizácie

(percentuálnypodieloblastiekosystémuEÚ,ktoréprekračujúkritickúzáťažeutrofizácie)

2010 406000 62%

Zdroj:EK

Tabuľka10:Nové cielepolitikyvoblastiovzdušianaúrovniEÚna rok2030 vporovnanísrokom2005

Vplyvy Zdravotnévplyvy

(predčasnáúmrtnosťvdôsledkutuhýchčastícaozónu)

Ekosystémováoblasťprekračujúcalimityeutrofizácie

(percentuálny podiel oblasti ekosystémuEÚ, ktoré prekračujú kritickú záťažeutrofizácie)

2030 ‐52% 35%

Zdroj:EK

223

Okysľovanievodyapôdyvdôsledkudepozícieemisiízlúčenínsíryadusíkadoovzdušianegatívne ovplyvňuje globálnu rozmanitosť rastlín, živočíchov, ako aj schopnosťekosystémov poskytovať služby. Takéto podmienky poskytujú vhodné prostredie prekyslomilné druhy, ktoré svojim rozmachom vytláčajú zpôvodných stanovíšť ostatnédruhy. Všeobecné prahové hodnoty pre nepriaznivé účinky na biologickú diverzitupredpokladajúročnéukladanie5‐10kgdusíkanahektár.KyslédepozícievEurópeodroku1980výraznepoklesli.Avšak,ázijskéaafrickéekosystémymôžučeliťvnajbližších50 rokoch zvýšenému riziku okysľovania vdôsledku zmien týkajúcich sa vlastnostipôdy, individuálneho a regionálneho riadenia a medzinárodnej politiky. Obzvlášťrizikovéoblastisanachádzajúnajuhu,juhovýchodeavovýchodnejÁzii,kdelenmálozvypúšťanýchlátokjeneutralizovanýchatmosférickýmalkalickýmprachom.

Eutrofizáciavodnýchekosystémovjespôsobenávysokýmikoncentráciamiživín,najmäfosfátmi adusičnanmi.Pri rozvrate ekosystémuvdôsledkueutrofizáciedochádza kuzníženiukvalityvodyvdôsledkuzvýšenéhoobsahutoxínovanedostatkukyslíka,akoajkzmene charakteru biodiverzity ajej ochudobneniu. Negatívne je ovplyvňovaná,populácia rýb, mäkkýšov a kôrovcov, ktoré sú veľmi citlivé na dostupnosť kyslíka azmenyvchemickomzloženívody.Toxínyprodukovanésinicamiveutrofizovanejvodemôžu poškodiť organizmus ľudí azvierat. Poškodený môže byť nervový, zažívací adýchacísystémakoža.Sekundárnemôžubyťpoškodenéajďalšieorgány.Zabránenievznikueutrofizáciejejednouzkľúčovýchúlohenvironmentálnejpolitiky.Vprípade,žesasúčasnýprávnyrámecnezmení,odhaduje sa, žepočet jaziersnedostatkomkyslíkavcelosvetovom meradle stúpne do roku 2050 o20 %. Eutrofizácia sa negatívnepremietaajdovznikumŕtvychpobrežnýchzón.Zatrirokymedzirokom2008a2011sapočetprípadoveutrofizácievmorskýchekosystémochzvýšilzozhruba400naviacako750.MŕtvezónysúobzvlášťčastépozdĺžpobrežiaSevernejAmeriky,východnejÁziiaEurópe.

Vysokéúrovneprízemnéhoozónuokremvýznamnýchnegatívnychúčinkovnazdraviečloveka negatívne ovplyvňujú fotosyntézu rastlín. Majú významný vplyv na stratyvpoľnohospodárskej alesnej produkcii. Oslabujú pôdu anarušujú jej schopnosťukladaťuhlík.Ozónnapádaaj látkynebiologickéhocharakteru– textilnévlákna, fary,laky,gumuanegatívnenarušujeichvlastnosti.Vysokoproduktívnepoľnohospodárskeoblasti, ako sú časti Európy, India, astred a západ USA, sú vystavené veľkýmprodukčným stratám v dôsledku ozónu. Globálne odhady naznačujú, že rozsahsúčasnýchzníženýchvýnosovje7‐12%pšenice,6‐16%presójovébôby,3‐4%vprípaderyže, a 3‐5% v prípade kukurice. Za predpokladu, že súčasná právna úprava nebudezmenená, očakáva sa zvýšenie strát výnosov najmä vÁzii obzvlášť vprodukcii sóje akukurice.

Dostatok kvalitnej pitnej vody je prvoradýmpredpokladompre zdravý život človeka.Vprípade, že tentonie je zabezpečený, prejavuje sa vplyvna človeka jednakpriamoucestou‐poškodeniezdraviavdôsledkunedostatkuvody,resp.jejnevyhovujúcejkvalityakoajnepriamo,kedysúnarušovanéfunkcieekosystémovaichschopnostiposkytovaťekosystémovéslužbyvyužívanéčlovekom.Obdobnejetoajvprípadevodynevhodnejnakúpanie,kedymá tátopriamedôsledkynazdravie človeka, spôsobujenapr.kožnéochorenia, zápalyočných spojiviekapodobne.Tentonegatívnydopad, akovoväčšineostatných negatívnych environmentálnych javov je výraznejší vprípade tzv. citlivýchskupínpopulácií–deti,staršíľudia,chronickychoríapod.

224

Znečistených, resp. nedostatočne čistených odpadových vôd vyplývajú pre človeka ajďalšie riziká. Existuje radbakteriálnych, vírusovýchprvokovaorganizmov, ktoré súsúčasťou komunálnych odpadových vôd – napr. baktérieEscherichiacoli(E. coli),Vibriocholerae, Shigellaspp. a Campylobacterspp. Tieto môžu spôsobovať rôzneochoreniatráviacehotraktu,vyvolávaťhnačkyapodobne.

Schopnosťpôdyposkytovaťekosystémovéslužby z hľadiskaprodukciepotravín a krmív,životnéhoprostrediapôdnychorganizmovarastlín,akoajreguláciecyklovvody,živínabiologických cyklovje podčorazväčším tlakom. Pozorované zmeny súvisiaceskontaminácioupôd, eróziou, salinizáciou, fragmentáciou, akoajúbytokorganickýchlátokznižujú túto schopnosťpôdy.Degradáciapôdymápriamydosahnakvalituvodyaovzdušia, biologickú diverzitu azmenu klímy. Môže tiež vyvolať zhoršeniezdravotnéhostavuobyvateľovaohrozovaťbezpečnosťpotravínakrmív.

Vprípade lokálnej kontaminácie pôd, astým spojenej kontaminácie podzemných vôdresp. povrchových vôd, sa jedná ovplyv slokálnym charakterom jednak na zdraviečloveka, ako aj na ekosystém. Tieto vplyvy môžu mať rozdielny stupeň závažnostisohľadomnatypastupeňkontaminácie.

Vnedávnych rokoch došlo kzrýchleniu technologického pokroku avývoju novýchtechnológií, chemických látok či geneticky modifikovaných organizmov. Následkomtohtosúľudiavystaveníprudkonarastajúcemumnožstvulátokafyzikálnychfaktorovsprevažne neznámymi vplyvmi na životné prostredie azdravie. Patria knim novéchemické látky, biologické činitele, svetelné znečistenie aelektromagnetické polia.Chemické látky môžu mať dlhotrvajúce účinky, hlavne vprípade perzistentnýchorganickýchlátokabioakumulačnýchchemickýchlátok.Obavyovplyveobjavujúcichsanovýchchemickýchlátokstálepretrvávajú.

10.4Problémy,výzvy,riešenia

PolitickéodozvynamedzinárodnejaeurópskejúrovniImpulzom ku vzniku rôznych orgánov ainštitúcií na medzinárodnej úrovni, ktorýchnáplňou sa stala ochrana životného prostredia, bola prvá svetová Konferenciaoživotnom prostredí vŠtokholme vroku 2007, ktorú zvolala Organizácia Spojenýchnárodov (OSN). Environmentálne problémy, ktorých riešenie vyžaduje komplexnýglobálnyprístup sa stali postupne súčasťouaktivítďalšíchmedzinárodných inštitúcií,akosúnapríkladOrganizáciaprehospodárskuspoluprácuarozvojaSvetováobchodnáorganizácia.

EnvironmentálnyprogramOSN(UNEP)vznikolvroku1972,akjehohlavnýmúlohámpatrí podpora medzinárodnej spolupráce voblasti životného prostredia, navrhovanieglobálnych aregionálnych riešení, zodpovedá za environmentálnu stránkuudržateľného rozvoja, ajeho prepojenie sekonomickou asociálnou dimenziou. UNEPkoordinuje prijímanie významných medzinárodných dohovorov azmlúv voblastiživotnéhoprostredia.

Starostlivosť oživotné prostredie je významnou súčasťou dokumentov, prijímanýchscieľom smerovania spoločnosti k trvalo udržateľnému rozvoju. Najvýznamnejšímposledným podujatím na medzinárodnej úrovni bola Konferencia OSN otrvalomudržateľnom rozvoji tzv. Rio+20, ktorá sa konala vRio de Janeiro vdňoch 20. –22.6.2012 pri príležitosti 20. výročia tzv. Summitu Zeme, t.j. Konferencie OSN

225

oživotnom prostredí arozvoji (Rio de Janeiro, 1992). Vyhodnotila doterajší vývojavýsledky dosiahnuté voblasti ochrany životného prostredia za uplynulých dvadsaťrokov,alestanovilaajzákladnétrendyďalšiehosmerovania.

Dôrazna riešenie otázok životnéhoprostredia napôdeOECD začal byť kladený v70.rokoch minulého storočia. Medzi najvýznamnejšie dokumenty prijaté za účelomstarostlivosti oživotné prostredie patrí Environmentálna stratégia OECD pre prvúdekádu 21. storočia. OECD vyvíja systematické úsilie voblasti hodnoteniam, ako ajprognózovaniavývojaživotnéhoprostredia.

Zisteniavovývojiživotnéhoprostredia,pretrvávajúcakrízasúčasnéhosystémurozvojaspoločnosti, neefektívnosť aneudržateľnosť zabehnutých procesov vyústili dovytvoreniarôznychkoncepcií,ktorémajúzacieľdosiahnutieekonomickéhorastusčonajmenším možným dopadom na životné prostredie. Takou je aj Stratégia zelenéhorastuvytvorenánapôdeOECD.

Rámček12:Medzinárodnédohovoryoživotnomprostredí

Vsúvislosti so znižovaním znečistenia životného prostredia boli prijaté tietonajvýznamnejšiedohovoryadohody,ktorýchčlenomjeajSR:

Dohovorodiaľkovomznečisťovaníovzdušiaprechádzajúcomhranicamištátov,tzv.Ženevskýdohovorajehojednotlivéprotokoly

Dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, tzv. Viedenský dohovor, jeho dodatky aprotokoly

Štokholmskýdohovoroperzistentnýchorganickýchlátkach

Rotterdamský dohovor o prioritne oznamovanom schvaľovacom postupenebezpečnýchchemickýchlátokapesticídovvmedzinárodnomobchode

Dohovoroochraneavyužívaníhraničnýchvodnýchtokovamedzinárodnýchjazier,jehoprotokoladodatok

Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja, tzv. Dunajskýdohovor

Dohovor EHK OSN o posudzovaní vplyvov na životné prostredie presahujúcichhraniceštátovajehododatkyaprotokol

Dohovor o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ichzneškodňovaní,tzv.Bazilejskýdohovor

Dohovorocezhraničnýchúčinkochpriemyselnýchhavárií

Minamatskýdohovoroortuti

PolitickéodozvynanárodnejúrovniVmarci 2013 bola poradou vedenia MŽP SR schválený koncepčný dokument štátnejenvironmentálnej politiky SR „Orientácia, zásady, priority ahlavné úlohystarostlivostioživotnéprostredienaroky2014–2020“.Dokumenturčilnaobdobierokov2014až2020desaťzásad,osemstrategickýchcieľovanasledujúcichsedemodvetvovýchpriorítstarostlivostioživotnéprostredieSR:

226

1. ochranaaracionálnevyužívanievôdaintegrovanýenvironmentálnymanažmentpovodí

2. adaptáciananepriaznivédôsledkyzmenyklímyaprotipovodňováochrana,

3. ochrana ovzdušia aozónovej vrstvy,zavádzanie nízkouhlíkovýchaenvironmentálnevhodnýchtechnológií,

4. minimalizácia, zhodnocovanie azneškodňovanie odpadov, efektívne využívaniezdrojovarozvojzelenejekonomiky,

5. starostlivosťobiologickúdiverzitu,prírodnédedičstvoaokrajinu,

6. ochrana aracionálne využívanie horninového prostredia, odstraňovanieosobitnýchenvironmentálnychrizíkaenvironmentálnychzáťaží,

7. podpora environmentálnej výchovy, vzdelávania, vedy,výskumu avývoja,environmentálneho monitoringu a informatiky a dobrovoľných nástrojovenvironmentálnejpolitiky.

Pre výber ahierarchizáciu hlavných úloh kuvedeným siedmim prioritámstarostlivostioživotnéprostrediebolostanovenýchpäťkritérií:

výrazne zlepšiť stav životnéhoprostredia, jeho zložieka tiež celkovéhosystému starostlivosti ototo prostredie ako súčasti meniacej saenvironmentálnej situácie vEurópe, avo svete, najmä účinnejšou prevenciou,efektívnym využívaním zdrojov a inováciou, spoločným úsilím všetkýchzainteresovaných inštitúcií (partnerstvom), zvyšovaním environmentálnehopovedomiaspoločnosti,zameranímamaximálnemožnýmzvýšeníminvestíciínaelimináciu konkrétnych pálčivých environmentálnych problémov,obmedzujúcichajrozvojsociálno‐ekonomickýchodvetvíaregiónov,

splniť všetky environmentálne záväzky SR stanovené vZmluveopristúpení kEÚ (environmentálne acquis) sosobitným zreteľom na ochranuaracionálne využívanie vôd, znižovanie emisií azlepšenie stavu odpadovéhohospodárstva,

dosiahnuťspoločnéstrategickéakoncepčnécieleEÚ,vyplývajúcenajmäzo StratégieEurópa2020,Obnovenej stratégie trvaloudržateľného rozvojaEÚazo7.environmentálnehoakčnéhoprogramuEÚ,

zabezpečiť dôslednejšie uplatňovanie environmentálneho právaarealizáciu hlavných cieľov aúloh z parciálnych environmentálnych koncepciíEÚ aSR, vedúcich najrýchlejšie kzlepšeniu stavuzložiek životného prostrediaazaťažených oblastí, využívania zdrojov aadaptácie na nepriaznivé dôsledkyzmeny klímy; monitorovanie avyhodnocovanie účinnosti dosiahnutýchvýsledkovaplneniahlavnýchúloh,

vytvoriť lepšie východiskové podmienky pre zlepšovanie životnéhoprostredia, budovanie vedomostnej spoločnosti azabezpečovania trvaloudržateľnéhorozvojaazelenéhorastuvSRaEÚdoroku2050aprezvyšok21.storočia.

Nazákladeuvedenýchkritériíbolocelkovošpecifikovaných85hlavnýchúloh.

Tento koncepčný dokument sa stal východiskom pre vypracovanie OperačnéhoprogramuKvalitaživotnéhoprostredia.

227

Prehľad ďalších najvýznamnejších dokumentov prijatých na úrovni SR scieľomznižovaniaznečisťovaniaživotnéhoprostredia:

StratégiapreredukciučastícPM10

ProgramynazlepšeniekvalityovzdušiaaIntegrovanéprogramynazlepšeniekvalityovzdušia,Akčnéplánynazlepšeniekvalityovzdušia

Orientácia, zásady apriority vodohospodárskej politiky Slovenskejrepublikydoroku2027

VodnýplánSlovenska

Štátnyprogramsanácieenvironmentálnychzáťaží2010‐2015

Aktualizovanánárodnástratégiaochranybiodiverzitydoroku2020

Záveryaodporúčania

Zporovnania prípustných limitov expozície vyjadrených vppm alebo ppbmôžemeurobiť záver, že naše normy sú nastavené pomerne prísne.Robiť prognózuďalšiehovývojavtejtooblastijeproblematické,ajkeďúvahyvúvodetejtoštúdiesvedčiaotom,ževyspelýsvetdosahujevotázkeochranyovzdušiaúspechy.Nadruhejstranežiadna,aosobitne taká malá krajina ako SR, nie je izolovaným systémom, aje vystavenávonkajšímvplyvom.

Pre vývoj na Slovensku je typická citlivosť na zmeny vštruktúre produkcie, jejmodernizácii, na čo treba dozerať tým skôr, že sme stále závislí na zahraničnýchinvestoroch asnaha bohatého sveta zbaviť sa škodlivín exportom do chudobnejšíchkrajínjednesdosťvšeobecná.

To všetko zvýrazňuje úlohu monitoringu aprevencie. VSR, osobitne vSAV boli napomoc tomuto trendupreskúmanéavyvinuténanočasticové senzoryplynov, ktoré sačasom môžu dostať do osobnej výbavy každého vodiča, chodca či pracovníkavrizikovýchprevádzkach.

228

11 DIVERZIFIKUJÚCESAPRÍSTUPYKRIADENIU

Vládyna celom svete čoraz viac čelianesúladumedzipotrebou vidieťproblémyacielev čorazdlhodobejšomhorizonteaproblémomkrátkodobéhozameraniasanavolebné cykly. Národné vlády sú zároveň pod tlakom rôznorodých záujmovzameraných na krátkodobý arýchly profit, ktorý má ale svoje sociálneaenvironmentálne náklady. Silnie preto význam a potreba medzinárodnýchzáväzkov aje potrebné zásadné posilnenie domácich politík. Hlavným globálnymtrendom je posun od riadenia založeného na hierarchii k decentralizovaným aparticipatívnym formám riadenia. Zatiaľ čo tieto trendy sú vo svojej podstatepozitívne, existujú dva problematické aspekty, ktoré sťažujú efektívne riadeniezamerané na riešenie systémových hrozieb.Prvým je asymetria sily, kde sa trh abiznis dostáva do dominantného postavenia. Druhým je nárast iracionalityvpolitickomdiskurze,populizmusazameranienamarginálne,aleboproblematickétémyariešenia.

Oblastiatémy identifikovanévmapovaníaanalýze10hlavnýchGMTstavajúpredriadeniedvekľúčovéotázky:Akésúefektívneformyriadeniapotrebnépre riešenieproblémov? Aké problémy a výzvy existujú pre ich implementáciu? VkontexteSlovenskej republiky identifikujeme 3 výzvy: (1) Ovplyvňovanie a adaptácia, (2)Participáciavyváženýdialóga(3)Decentralizáciaapodporalokálnychprístupov.

11.1Hnaciesily

Hlavnými hnacími silami sú megatrendy aich vplyv na kvalitu životného prostrediaakvalitu života ľudí. GMT indikujú potrebu konať vkľúčových oblastiach. Národnévlády ale čelia silným tlakom rôznorodých záujmov. Na jednej strane rastie potrebasilnejšíchmedzinárodnýchzáväzkovadomácichkrokov.Nastranedruhejčelia takétocielečorazviacnesúladumedzipotrebouvidieťproblémyacielevčorazdlhodobejšomhorizonteaproblémomkrátkodobéhozameraniasanavolebnécykly.

Slovenskojesúčasťouglobálnychmegatrendovajehovývojovplyvňujemedzinárodnýkontext. Ľudské aktivity, ktoré vedú kemisiám skleníkových plynov majú vplyv naregionálne a globálne klimatické a environmentálne zmeny a tým aj zmeny vpoľnohospodárskej produkcii avodných cykloch. Neprieznivé zmeny môžu viesť knedostatku potravín, ktoré následne spôsobí politickú krízu, etnické napätie aobčianske nepokoje. Globálna zmena klímy už vyvoláva abude vyvolávať konfliktyovodu, masovú migráciu aboj ozdroje. Slovenská republika sa preto musí aktívnepodieľaťnaglobálnychriešeniach,ktorémajúlokálnedopadyajnanašukrajinu.

Popri medzinárodnom kontexte je tu aj otázka národných politík a cieľov.Implementáciastrategickýchcieľovvoblastitrvaloudržateľnéhorastuniejemožnábezbezpečnýcha udržateľnýchregiónov,miestasídiel.Poprivonkajšíchohrozeniachidehlavne oriziká, ktoré vyplývajú zekonomických aktivít človeka. Tie sa týkajú hlavnesociálnychohrození,ktorétátoštúdiapopisujeaposilňovaniaekonomickejasociálnej

229

súdržnosti. Ľudia ktorí netrpia ekonomickou depriváciu asociálnym vylúčením majúviacmožnostíazdrojovakosabrániťenvironmentálnymrizikám.

Cieľom riadnia je identifikovať aimplementovať také opatrenia, ktoré riešianepriaznivé implikácie globálnych megatrendov, pričom zároveň podporujúprogresívneopatrenia.

Opatrenia na mitigáciu aadaptáciu na zmenu klímy, efektívne vyuťívanie zdrojovaochrana biodiverzity by mali ísť ruka vruke sekonomickým rozvojom, tvrobounových pracovných miest, podporou cieľov voblasti demografi a migrácie,zamestnanostiabojaschudobouasociálnymvylúčením.Takétoopatreniaalebyžadujúnové ainovatívne prístupy kriadeniu aefektívne využívanie diverzifikovaných foriemriadnia.

Diverzifikácia foriem riadenia prebieha globálne aj lokálne. Je to posun od riadeniazaloženéhonahierarchiikdecentralizovanýmaparticipatívnymformám.Zatiaľčotietotrendy sú vo svojej podstate pozitívne, existujú dva problematické aspekty, ktoréstažujú efektívne riadnie zamerané na riešenie systémových hrozieb. Prvým jeasymetria sily, kde sa trh a biznis dostáva do dominantného postavenia. Druhým jenárastpopulizmuazameranienamarginálne,aleboproblematickétémyariešenia.

11.2Trendy

VoblastidiverzifikujúcichsaprístupovkriadeniusanaSlovenskudajúidentifikovaťtrihlavnétrendy:

Posunkjasnýmamerateľnýmcieľom

Riadeniepomocouinvestíciíapolitikasúdržnostiakohlavnýnástroj.

Zavádzanieprvkovenvironmentálnehoriadenia.

Decentralizácia,avyužívanieparticipatívnychforiemriadenia.

SlovenskoakosúčasťEurópskejúniejezaviazanékplneniucieľovúnie,ktorésúčorazviac kvantifikované amerateľné. Je tu trend jasných cieľov, ku ktorým sa krajinyzaväzujú anáslednemusie pomocou domácichmechanizmov riadenia garantovať ichplenenenie.CileEurópskejúniedoroku2030súambiciózne.Mádôjsťknajmenej40%zníženiuemisiískleníkovýchplynov(oproti roku1990).Prnajmenšom 27%spotrebyenergievúniibymalobyťgenerovanýchzpodieluobnoviteľnejenergieamádôjsťku27% zvýšenie energetickej efektívnosti. Popri sektorch energetiky dochádza kukvantifikácii cieľov voblasti dopravy adiskutuje sa oindikátoroch pre efektívnevyužívaniezdrojovaochranubiodiverzity.

Dôležitýmnástrojomriadeniasú investície.PodľaúdajovSAŽPdosiaholpodielvroku2014podiel celkovýchnákladovnaochranuživotnéhoprostredianaHDP len1,06%.SlovenskárepublikapatrídlhodobomedzikrajinyEÚsnajmenšímpodielomnákladov

230

verejnéhosektoranaHDP.VeľkáčasťinvestíciísasuplujepomocoukohéznejpolitikyaEurópskychfondov.PodľaúdajovOECDpredstavovalivprogramovomobdobí2007–2013investíciedoživotnéhoprostredia15,5%celkovýchalokácii,čoznamenalodruhýnajväčšípodielposektoredoprava.Vprogramovomobdobí2014‐2015celkovýobjemkohéznejpolitikynarastieazvýšisaajpodielinvestíciídoživotnéhoprostredia.Tiejeniekedyproblematicképresnekvantifikovať, keďžemnohé intervencie vekonomickejasociálnej oblasti majú aj priame, alebo nepriame vplyva na zlepšovanie kvalityživotnéhoprostredia.

Graf33:Vývojnákladovnaochranuživotnéhoprostredia2000‐2014

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

128647

170721

296885

176466

245291

281362

332426

292154

321256

279597

260005

269468

252115

201790

246667

221301

305692

381238

378062

460916

501230

772666

579293

479118

448594

474013

515831

550649

554102

54753

0 100000 200000 300000 400000 500000 600000 700000 800000 900000

Investície [ti s .eur] Bežné náklady [ti s .eur]

Zdroj:ŠÚSR,Enviroportál2016.

Dosiahnutiemerateľnýchcieľovaefektícnevyužívanie finnačnýchzdrojovsivyžadujedobrý systém riadenia. Globálnym cieľom trvalo udržateľného rozvoja je dosiahnuťrovnováhu medzi ekonomikou aživotným prostredím avytvorenie stabilnéhoekonomicko‐sociálnehosystému,ktorýbyreflektovalpotrebyľudíabolzároveňtrvaloudržateľný. Hlavným princípom pre posilňovanie implementačného rámcadiverzifikovaných foriem riadenia je aplikácia prvkov environmentálneho riadenia(EnvironmentalGovernance).

Ide oprístup zameraný na zmenu chápania postavenia environmentálnej politiky.Presadzuje udržateľnosť(udržateľný rozvoj) ako najvyššiu hodnotu, ktorá zahŕňa takenvironmentálnu, ako aj sociálnu aekonomickú dimenziu. Udržateľný rozvoj nie akodoplnok, ale ako centrálna téma vrozhodovacom procese. Spoločnosť by mala byťmanažovanáakocelokavšetkypolitiky,zákony,pravidlá,inštitúcieajednotlivcibymalimaťzahlavnýcieľvytvoreniesystémovéhomanažmentuprírodnýchzdrojov.

231

Kľúčovým nástrojom je internalizácia externých nákladov spojených sekonomickýmiainými aktivitami. Vprincípe ide oto, aby sa cena externých sociálnychaenvironmentálnych nákladov premietala do ceny tovarov aslužieb. Cena by sa takstala jasným signálom pomáhala potláčať neudržateľné vzorce výroby aspotreby.Zároveňbymalobyťcieľomdiverzikovanéhoriadenienachádzaťoptimálnecestypredosiahnutie cieľa. Tu ide ootázku konkrétneho využívania nástrojov ako sú zákonyanormy,versusekonomickénástrojeadobrovoľnéprístupy.

Diverzifikované riadenie je potrebné podporovať pomocou zmien vprávnom rámci,písaných inepísaných pravidlách, praktikách, hodnotách, organizačnýchmechanizmoch, pričom je dôležité, aby došlo kzainteresovaniu rôznych záujmovýchskupín,sociálnychhnutíainštitúcií.

Vneposlednom rade je potrebné stavať na podpore ekologickej modernizácie,normatívnych afinančných mechanizmoch azmene hodnôt asprávania. Snahou bymala byť zmena politického alegislatívneho rámca, inštitucionálne zmeny,usmerňovanie praxe arozhodovacieho procesu vsúlade sprincípmi acieľmi TUR.Diverzifikované riadenie by zároveň malo podporovať koncept dobre spravovanejspoločnostiasnahyokontinuálnevylepšovanieriadeniaaverejnýchpolitíkvprospechobčana.

Dôležitým prvkom diverzifikovaného riadnia je aktívna účasť biznisu aobčianskejspoločnosti. Uplyulé dekády boli svedkom postupneého redefinovania úloh aaprístupovbiznisu.Zcieľakritikysafirmyaichasociáciestávajúspolutvorcamipolitíkapomáhajú uplatňovať princípy environemntálneho riadenia priamo vo svojichprevádzkach.Aksapozriemenavývoj ročnéhoprírastkuorganizácií s certifikovanýmEMS medzi rokmi 2000 a 2014, vidíme jasný posun k efektívnejšiemu využívaniuprírodnýchzdrojovaenvironmentálnemusystémumanažmentu(Graf34).

232

Graf34:VývojročnéhoprírastkuorganizáciíscertifikovanýmEMSvrokoch2000–2014(podľanormyISO14001)

Zdroj:SAŽP,Enviroportál2016.

Využívanie participatívnych foriem riadenia je zrejmé aj pri tvorbe hlavnýchstrategických materiálov apolitík. Kľúčové dokumenty, ako napríklad Partnerskádohoda 204‐2020, ktorá bude riadiť využívanie Európskych fondov na Slovensku, súdnes pripravované súčasťou hlavných profesných skupín. Je snaha otvoriť tvorbupolitík verejnej diskusii anamiesto hierarchického rozhodovania zhora – dole,prechádzaťkusieťévýmformámaúčastiverejnosti.

Zatiaľ čo tieto trendy sú vo svojej podstate pozitívne, existujú dva problematickéaspekty, ktoré stažujú efektívne riadnie zamerané na riešenie systémových hrozieb.Prvýmjeasymetriasily,kdesatrhabiznisdostávavtaktodiverzifikovanomsystémedodominantnéhopostavenia.Druhým jenárastpopulizmu,zameranienamarginálne,alebo problematické témy ariešenia auprednosňovanie krátkodobých záujmov predstrategickýmipotrebami.

11.3Implikácie

Štúdia globálnych megatrendov aich implikácii pre Slovenskú republiku popisujekomplexnosť problémov azložitosť nachádzania funkčných riešení. Diverzikovanéformyriadeniasúsúčasťouriešenia,vyžadujúsiale jasnédefinovaniecieľovakvalitytakýchtoprístupov.Tromazákladnýmivýzvamisú:

233

Ovplyvňovanieaadaptácia

Participáciavyváženýdialóg

Decentralizáciaapodporalokálnychprístupov

Ovplyvňovanieaadaptácia

Dvazákladnérstupykuchápaniuariešeniudopadovaimplikáciímegatrendovcestoudiverzifikovaného riadenia sú ovplyvňovanie aadaptácia. Ovplyvňovaním myslímezáväzky,úlohyamožnosti,ktorémáSlovenskúrepublikanamedzinárodnejanárodnejúrovniaktorébymohliamaliprispieťkuzmierňovaniunegatívnychmegatrendovaichriešeniu.

Voblastiadaptáciebudehlavnouvýzvouzmenaklímyameniacesapopulačnétrendy.Napriek pomerne priaznivým výsledkom Slovenskej republiky voblasti znižovaniaemisií skleníkových plynov, bude jednou znajväčších výziev adaptácia na zmeny. Jezrejmé, že globálne sa nedarí výrazne spomaliť nárast emisií abude postupnedochádzaťkuzmenám.

Kľúčovou výzvou pre Slovensku republiku voblasti posilňovania pozitívnychakorelovania negatívnych megatrendov bude pre Slovensko prijímanie aplneniemedzinárodných záväzkov ana domácej scéne ovplyvňovanie environmentálneho,ekonomického asociálneho vývoja smerom ku spoločnosti fungujúcej na trvaloudržateľnýchprincípoch.

Ekonomickýrozvojaochranaživotnéhoprostredianemusiabyťprotikladnýmicieľmi.Úlohou je prispieť k budovaniu ekonomiky založenej na princípoch dobréhospravovaniaverejnýchfinanciíastabilite,ktorábysledovalacieleplnejzamestnanostiaudržateľného systému financovania štátu a jeho aktivít. Udržateľná ekonomika musístavať na prelínaní ekonomických rozvojových politík s environmentálnymi asociálnymicieľmi.SRpotrebujesilnýakonkurencieschopnýpriemysel,obchodaslužby.Zároveňalepotrebujechrániťsvojeprírodnébohatstvoabiologickúrozmanitosť.

Cieľomdiverzifikovanéhoriedeniajetuhlavnedefinovanietoho,čomôžemeovplyvniť(mitigovať) aaké sú najefektívnejšie cesty ku definovaným cieľom. Ak sa niektorétrendy nedarí riešiť, alebo sú mimomožností národnej vlády, je potrebné definovaťcieleadaptačnýchoaprteníazaistiťichpodporu.

Participáciaavyváženýdialóg

Základným konceptom diverzifikovaného riadenia je účasť verejnosti, progfesnýchskupín aodborníkovna formovaní verejnýchpolitík aprogramov.Tátopožiadavka ječiastočne medzinárodným záväzkov Slovenskej republiky. Dohovor o prístupe kinformáciám,účastiverejnostinarozhodovacomproceseaprístupekspravodlivostivzáležitostiach životnéhoprostredi (tzvArhuskydohovor) zaručujeprávanaprístupk

234

informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti vzáležitostiachživotnéhoprostredia.

Účasťverejnostinarozhodovacomprocesejejasnedeklarovanévprincípepartnerstva,takakoichvyžadujeplánovaniepolitiksúdržnosti.Ideostanovenúhorizontálnuzásadua viacúrovňové riadenie, v zmysle ktorých bymali členské štáty uľahčiť dosahovaniesociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a zabezpečenie priorít Únie v oblastiinteligentného,udržateľnéhoainkluzívnehorastu.

Cieľomdiverzifikovaného riadeniabymalobyť rozpracúvať tietoprincípya zásadyaaplikovať ich aj na oblasti mimo životného prostredia a politiky súdržnosti. Budepotrebnépokračovať vo verejnej diskusii o formáchoperačnej a inštitucionalizovanejspolupráceašíreniadobrejpraxe.

Decentralizáciaapodporalokálnychprístupov

Analýzamegatrendovindikujepotrebuposilneniaposilneniaimplementačnéhorámca,identifikácie a podpory lokálneho a regionálneho plánovanie a rozvoja lokálnychekonomikakojednéhozkľúčovýchprístupovhlavnevoblastiadaptácienanepriaznivétrendy. Mal by mali zahŕňať plány na efektívnejšie využívanie prírodných zdrojovaenergievkontexte celkového rozvojaaprepojenianaopatreniapreposilnenie trhupráce. Regionálny rozvoj by mal byť založený na vyrovnávaní sociálnych rozdielovcestou podpory zelených pracovnýchmiest. Tie sa delia na vysoko anízko náročné.Zatiaľčoprváskupinasatýkavedy,výskumuaaplikáciinovýchtechnológiíaprístupov,zhľadiska sociálnej súdržnosti sú pre Slovenskodôležité aj pracovnémiesta pre ľudísnižšoukvalifikáciu,ktoríčorazťažšienachádzajúuplatnenienatrhupráce.Ideorôznetypy práce vmanažmente krajiny, úsporách energie, výroby energie zbiomasy, čiekologickompoľnohospodárstve.

Druhoulínoujenáslednezapájanieaprieemtlokálnychskúsenostídoforiemriadeniananárodnej úrovni a vytvorenie funkčnéhodialóguv rámci celej spoločnosti. Sieťováformariadniajetunástrojakogenerovaťoptimálneriešeniazaoptimálnenákladyasreálnoušancounaimplementáciu.

235

Autoriaautorky

Mgr. M.Sc. Pavol Baboš, PhD, je pracovníkom Centra spoločenských a psychologických vied SAV. V minulosti pracoval ako novinár pre viaceré printové média, vrátane denníkov Nový deň a Pravda, bol tiež spolupracovníkom Hospodárskych novín. Počas tohto obdobia stážoval vo Washingtonskej redakcii Rádia Slobodná Európa a absolvoval letnú školu politickej žurnalistiky na Georgetown Uni vo Washingtone, DC. Neskôr autor získal titul M.Sc. z analýzy sociálnych politík na K.U. Leuven v Belgicku a PhD. z Univerzity Komenského s prácou zameranou na komparatívny výskum kapitalizmu. Medzi jeho výskumné oblasti dnes patria: trh práce; nezamestnanosť; analýza voličského správania; kvantitatívne metódy v spoločensko-vednom výskume.

Ing.MiroslavBalog,PhD. etPhD., pôsobil v SAV voblasti materiálového výskumu.ZískalštipendiumŠtefanaSchwarzaaFulbrightoveštipendium.Ing.Balog,PhD.etPhD.pôsobil vSlovenskej inovačnej aenergetickej agentúre o.i. ako riaditeľ sekcie inováciíaporadca generálnej riaditeľky. Počas pôsobenia v SIEA absolvoval externédoktorandské štúdium na Ústave manažmentu STU vštudijnom odbore Odvetvovéaprierezovéekonomiky.Jeautorommnožstvaodbornýchavedeckýchčlánkovaanalýzvoblasti rozvoja inovácií akonkurencieschopnosti podnikov akrajín. Ing. MiroslavBalog,PhD.etPhD.jespoluautoromRIS3SKaOPVaIapodieľalsananegociáciáchsECkobomdokumentom.PôsobilakozástupcaSlovenskejrepublikyvInternationalEnergyAgency vParíži vpracovnej skupine technológií konečnej spotreby. Je akreditovanýtréner vrámci European Foundation for Cluster Excellence abenchmarking expert

236

vEuropeanSecretarialforClusterAnalyses.VsúčasnostipôsobívspoločnostiStrategos,s.r.o.

RNDr. Dušana Dokupilová, absolvovala štúdium matematiky na Matematicko‐fyzikálnej Fakulte Univerzity Komenského. Vsúčasnosti pracuje v Centrespoločenských apsychologických vied SAV aštuduje vpostgraduálnom štúdiu odborpriestorovéplánovanie(doktorandskýprogramCSPVSAVaUMSTU).Zaoberásanajmätémami environmentálnej ekonómie. Je členkou tímu FLIS (Forward LookingInformationSystems)vrámciNárodnéhoreferenčnéhocentrapreSRariešiteľkoutémglobálnychmegatrendov.

Ing. Elena Fifeková, PhD., je vedeckou pracovníčkou Centra spoločenských apsychologických vied, organizačnej zložky Prognostický ústav a vysokoškolskouučiteľkounaKatedrehospodárskejpolitikyEkonomickejuniverzityvBratislave.Venujesa najmä problematike ekonomického rozvoja, makroekonomickej stabilite,problematikeštruktúrnychzmien,konkurencieschopnostiekonomikyainštitucionálnejkvalite.

237

Mgr.RichardFilčák,MSC.,PhD., je samostatnývýskumnýpracovníkPrognostickéhoústavu SAV. Študoval na Prírodovedeckej fakulte UK a na univerzite vo švédskomLunde. doktorát obhájil na Stredoeurópskej univerzite (CEU) v Budapešti. AbsolvovalstáževIndii,naLondýnskejuniverziteavSpojenomvýskumnompracovisku(JRC)EÚvSeville.RiadilprojektyaspolupracovalnarozvojovýchaktivitáchvstrednejEurópe,naBalkáne,Ukrajine, vRusku,GruzínskuavTurecku.Pracoval akokoordinátoraeditorex‐antehodnoteniaParnerskejdohody2014 ‐2020 (základnýprogramovýdokumentpre čerpanie fondov EÚ). Bol vedúci riešiteľ sociologického výskumuenvironmentálnych MVO v oblasti Západného Balkánu a Turecka a ich operačnéhopriestoru v rámci národných štátov (SIDA 2005‐2007). Ako hlavný riešiteľ viedolprojekt Dostupnosť energie v závislosti na sociálnej situácii domácností: Sociálne –environmentálne aspekty distribúcie rizík a dopadov a prognózovanie trendov venergetickej chudobe (VEGA 2011 – 2014). V súčasnosti pracuje ako hlavný riešiteľprojektu Metodológia a hodnotenie impaktov kohéznych politík na marginalizovanérómskekomunity:Analýzavýsledkovaprognózyďalšiehovývoja(VEGA2015‐2018)aaktívnesapodieľanahodnotenívplyvovkohéznychpolitikpreinkluzívnyaudržateľnýrast.Dlhodobosavosvojomvýskumeaprácivenujeproblematikechudobyaživotnéhoprostredia, environmentálnej spravodlivosti a rozvojovým stratégiám zameraným nasociálno‐ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. Ako externý konzultantspolupracoval so Svetovou bankou, Environmentálnym programom OSN (UNEP),RozvojovýmprogramomOSN (UNDP),Európskoukomisioua rôznymimimovládnymiorganizáciami.VyučujenaPrírodovedeckejfakulteUK.

238

Prof.Ing.IvanChodák,DrSc., jepracovníkomÚstavupolymérovSAV,kdesazaoberámateriálovým výskumom voblasti plastov. Je autorom viac než 140 vedeckýchpublikáciívprevažnejväčšinevčasopisochevidovanýchvCC, jehoprácebolicitovanéviac ako 1300 krát. Je tiež autorom/spoluautorom 18 patentov, ztoho 6medzinárodných a 3 realizované.Jeho vedecké záujmy sú zamerané na viacfázovésystémyspolymérovoumatricou,predovšetkýmnazmesibiodegradovateľnýchplastovana kompozity so zvýšenou elektrickou vodivosťou. Pozornosť venuje tiež rozvíjaniumetód stanovenia environmetálneho vplyvu plastov na životné prostredie metódouLifeCycleAssessment. Popri základnom výskume jeho činnosť zahŕňa aj rozsiahlu spoluprácu s praxou, od konzultácií pre slovenské firmy, vrátane SME, cez kontraktový výskum týkajúci sa konkrétnych námetov až po dlhodobý kontraktový výskum pre veľké firmy, ako napríklad Matador Púchov, Duslo Šaľa,BASF (Nemecko), DSM, GE Plastics, Shell (Holandsko), National Power (Anglicko).Jeho široký záber dopĺňa popularizačná činnosť (ocenená Cenou SAV za popularizáciu), takmer 20 ročná výuka študentov na STU a TrUNI (o.i. garant predmetu Fyzika polymérov) a organizovanie medzinárodných konferencií.

RNDr. Zita Izakovičová, PhD., medzinárodne uznávaná vedecká pracovníčkapôsobiaca v oblasti integrovaného manažmentu krajiny. Za najvýznamnejší prínosvedeckej činnosti menovanej možno považovať rozpracovanie novýchkrajinnoekologických metód zameraných na hodnotenie socioekonomickej štruktúrykrajiny, stretov záujmov a ekosystémových služieb. V spoluautorstve rozpracovalakoncepciukrajinyakogeosystémuatiežkoncepciureprezentatívnychgeoekosystémov,ktorá bola publikovaná formou Atlasu REPGES v troch jazykových mutáciách. Bolariešiteľkou viacerých rámcových projektov EÚ, v 4 pôsobila ako koordinátor za

239

Slovensko.ReprezentujeSlovenskov rôznychmedzinárodnýchorganizáciách–NATO,HORIZON2020.Máznačnémanažérskeskúsenosti,čiužvoformevedeniariešiteľskýchkolektívov, ako aj vo formevedeniaústavu.Od roku2012pôsobí vo funkcii riaditeľaÚKESAV.

Doc.Ing.ĽubošJurik,PhD.PostgraduálneštúdiáabsolvovalvSt.PoltenevRakúskuav Drážďanoch.V súčasnosti pracuje na Katedre krajinného inžinierstva Slovenskejpoľnohospodárskej Univerzity vNitre. Zaoberá sa udržateľným vodnýmhospodárstvom, kvalitou vodných zdrojov a tiež vodou pre mestá akrajinu.Spolupracujeso4vedeckýmičasopismiakočlenredakčnejrady.

Ing. Zuzana Lieskovská, vyštudovala Chemicko‐technologickú fakult na Slovenskejvysokej škole technickej vBratislave. Od roku 1994 je zamestnaná v Slovenskejagentúre životného prostredia voblasti analýz ahodnotenia životného prostredia,tvorby environmentálnych indikátorov aspráv, podpory implementácie vybranýchnástrojov starostlivosti oživotné prostredie vrátane informačných systémov.EditorkaSprávyostaveživotnéhoprostrediaSlovenskej republikyodroku1994, spoluautorkaviacerých hodnotiacich publikácií voblasti životného prostredia.Členka riešiteľskýchkolektívov mnohých domácich imedzinárodných projektov financovaných napr.znasledovnýchzdrojov‐Envirofond,OperačnýprogramŽivotnéprostredie,Operačnýprogram Konkurencieschopnosť ahospodársky rast, PHARE, Cezhraničná spoluprácaSlovenská republika – Rakúsko, 6. Rámcový program EÚ, Operačný programJuhovýchodná Európa.Zástupkyňa Slovenskej republiky vsieti Európskejenvironmentálnej informačnej amonitorovacej sieti EIONET – Národné referenčné

240

centrum Stav životného prostredia avrámci spolupráce vOECD – Členka Pracovnejskupinypreenvironmentálneinformácie.

Ing.IvanLichner,PhD.Odroku2010pôsobíakovedeckýpracovníknaEkonomickomústave SAV na oddelení ekonomického modelovania a analýz, na ktorom sa venujepredovšetkým makroekonomickým modelom, pričom sa špecializuje na štruktúrnemodely. Vo svojej výskumnej a expertnej práci sa zameriava aj na dopady vybranýchmegatrendov(napr.starnutiepopulácie)natrhpráceasociálnysystém.Aktívnepôsobív Government Foresight Community OECD, v rámci ktorého sa zúčastnil na tvorbemetodikyOECDpredefinovaniemegatrendovaichaplikáciepririešeníspoločenskýchvýzievbudúcnosti.

Prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., Dr.h.c., je slovenský fyzik a vedecký pracovníkFyzikálnehoústavuSAV.JečestnýmdoktoromuniverzítSalento(Taliansko),Slovenskejtechnickej univerzity v Bratislave, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre aTrenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Bol riaditeľom Fyzikálnehoústavu SAV a predsedom Slovenskej akadémie vied (1995 ‐ 2009). Bol prezidentomfederácieeurópskychakadémiíAllEuropeanAcademies,CentralEuropeanAcademyofSciencesandArts, jeviceprezidentomEurópskejakadémieviedaumenívSalzburguapredsedom redakčnej rady Encyklopédie Beliana. Zaoberá sa fyzikou polovodičov,kovov, elektronických súčiastok, laserovou technikou a röntgenovou optikou,nanovedami ananotechnológiami asenzormi plynov. Je autorom vyše 400 vedeckýchpublikácií,ôsmichpatentovadvanástichkníhliteratúryfaktu.Publikovalprácevoblasti

241

čistoty ovzdušia, jeho merania adopadov na zdravie, globálnych megatrendov(znečistenieživotnéhoprostredia),obnoviteľnýchzdrojovenergieaichvyužitia.

JUDr.Mgr.MartinaLubyová,PhD., jeabsolventkouMatematicko‐fyzikálnej fakultyaPrávnickejfakultyUniverzityKomenskéhovBratislave.VrámcipostgraduálnehoštúdiaďalejzískalatitulPhDvodboreekonómiaodStateUniversityofNewYorkaCERGE‐EIvPrahe, ako aj titul PhD vodbore štatistika od Ekonomickej univerzity vBratislave.Vrámci profesionálnej kariéry pôsobila na domácich izahraničných pracoviskách,akýmisúnapríkladNárodohospodářskýústavČeskejakadémieviedvPrahe,TinbergenInstitute v Amsterdame, Institute fuer Hoehre Studien vo Viedni, OECD vParížianapokonvMedzinárodnejorganizáciipráce‐vsubregionálnomúradeprejužnúÁziu so sídlom vNai Dillí a vsubregionálnom úrade pre východnú Európu astrednúÁziusosídlomvMoskve.Odroku2010savenujevýskumnejčinnostinaPrognostickomústaveSAV,odroku2013je jehoriaditeľkouapo jehozlúčenísďalšímipracoviskamiSAVjeriaditeľkounovovzniknutéhoCentraspoločenskýchapsychologickýchviedSAV.Jeautorkouaspoluautorkouviacnež60publikáciíprevažnevoblastisociálnejpolitiky,globálnychmegatrendov,trhupráce,vzdelávaniaamedzinárodnejmigrácie.

Ing.EditaNemcová,PhD., jeabsolventkouVysokejškolyekonomickejvBratislave.VPrognostickomústaveSavpracujeodroku1990.Poabsolvovaníašpirantskéhoštúdiavrokoch1996‐1998naPÚSAVzískalavedecko‐akademickúhodnosťPhD.Vsúčasnostisa venuje problematike rozvoja priemyslu, predovšetkým analýzam a prognózamvývojaslovenskéhopriemyslu,komparáciivývojovýchtrendovsekonomikamiEÚ,akoajotázkam priemyselnej politiky ajej novým dimenziám z aspektu udržateľnéhorozvoja. V období 2008 – 2012 bola riaditeľkou Prognostického ústavu SAV. V

242

súčasnosti zastáva funkciu vedúcej organizačnej zložky PÚ Centra spoločenských apsychologickýchviedSAV.

Ing.EduardNežinský,PhD., pracuje od r. 2013 na Prognostickom ústave CSPV akovýskumnýpracovníksozameranímnaprognózovaniekrátkodobýchčasovýchradovapodieľa sa na tvorbe Bulletinu Prognostického ústavu. Zároveň pôsobí akovysokoškolskýučiteľnaEkonomickej univerzite vBratislave, kdeprednášapredmetyPrognostické metódy, Hospodárska politika, Analýza efektívnosti a produktivity.Výskumná činnosť je orientovaná najmä na analýzu časových radov a aplikáciuoptimalizačnýchtechníkprihodnoteníeko‐efektívnostiablahobytu.BolajeriešiteľomprojektovVEGA,APVVaprojektuWWWforEurope7.RámcovéhoprogramuEÚ.

Ing. Viliam Novák, DrSc, hydrológ, pracuje v Ústave hydrológie Slovenskej akadémie vied. Ukončil stavebnú fakultu SVŠT Bratislava, špecializáciu vodné hospodárstvo. Od roku 1964 pracuje v Ústave hydrológie a hydrauliky SAV Bratislava, neskôr premenovaného na Ústav hydrológie SAV. Je kandidát technických vied (1972) a Doktor vied (1992). V rokoch 1992 – 2011 bol šéfredaktorom časopisu Hydrology and Hydromechanics.Je členom redakčných rád viacerých zahraničných vedeckých časopisov. Venuje sa výskumu transportu vody a energie v systéme pôda – rastlina – atmosféra, s dôrazom na transport vody vo vodou nenasýtenej pôde. Je držiteľom viacerých domácich a zahraničných ocenení výsledkov výskumu.

243

Ing.MartinPolovka,PhD.Vysokoškolskéštúdium(Fakultachemickejapotravinárskejtechnológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave) ukončil vr. 2001, vr. 2005získal hodnosťPhD. vodbore fyzikálna chémia av r. 2008mubola priznaná vedeckákvalifikácia.Odr.2001pôsobilnaFakultechemickejapotravinárskejtechnológieSTUkderozvíjalaplikáciespektroskopickýchmetódprištúdiupotravín,biosystémovaleajdegradáciepolymérnychmateriálov.Odr.2006jezamestnancomVýskumnéhoústavupotravinárskeho vBratislave, kde zriadil avedie laboratórium elektrónovejparamagnetickej rezonancie. Venuje sa otázkam oxidačnej stability potravín, štúdiuantioxidačných vlastností potravín abiosystémov, štúdiu vplyvu technologickýchoperácií na kvalitatívne parametre potravín ako aj vplyvu aplikácie rôznychsterilizačných techník na stabilitu potravín aďalším otázkam. Podieľa sa na riešeníviacerých vedeckovýskumných projektov súvisiacich sjeho odborným zameraním,podporenýchzostranydomácichgrantovýchagentúrakoajzozdrojovEÚ.Jeautoromaspoluautoromviacnež30vedeckýchpublikáciíapribližne70príspevkovnadomácichazahraničných konferenciách. Ním publikované práce zaznamenali kdnešnému dňuviac než 400 citačných ohlasov. Od r. 2013 je vedúcim Odboru chémie aanalýzypotravín. Vminulosti (2006‐2010) pôsobil ako zástupca SR vo Výbore CodexAlimetariuspremetódyanalýzavzorkovania(CCMAS).

RNDr.Mgr.RadoslavPovažan,PhD.,MSc, jeodbornýpracovníkSlovenskejagentúryživotného prostredia, člen tímu FLIS (Forward Looking Information and Services)vrámci Národného referenčného centra zaSR pri Európskej environmentálnejagentúre.Absolvoval štúdiá environmentálnej ekológie aučiteľstva všeobecno‐vzdelávacích predmetov (biológia – ekológia) na Fakulte prírodných vied UMB vB.Bystrici.Vr.2011ukončilMScštúdiummanažmentuchránenýchúzemínaUniverzitevKlagenfurte. Vroku 2015 získal PhD. vštudijnom odbore Synekológia na tému„Hodnotenie ekosystémových služieb v horských národných parkoch Slovenska“. Je

244

odbornespôsobilouosobounavypracovávaniedokumentácieochranyprírodyakrajiny(MŽPSR),členomexpertnéhotímu„Values“Medzivládnejvedecko‐politickejplatformypre biodiverzitu aekosystémové služby (IPBES), expertnej skupiny MAES‐SK premapovanie ahodnotenie ekosystémových služieb (MŽP SR) aSlovenskej botanickejspoločnosti (SAV). Vminulosti pracoval na Štátnej ochraneprírody SR, bol riešiteľomniekoľkýchprojektovsozameranímnabiodiverzituaekosystémovéslužby.Jeautoromaspoluautoromviacerýchvedeckýchprácavysokoškolskýchučebníc.

Doc.RNDr.PeterSiekel,CSc., vyštudoval genetiku na Prírodovedeckej fakulte UK vBratislave (1970 – 1975). V roku 2011 habilitoval na STU, Fakulte chemickej apotravinárskejtechnológievodboreBiotechnológie.Absolvovalviacerédlhodobéstážena zahraničných univerzitách; Univerzita v Liverpoole, UK (1985‐1986, 1993);Michigenská štátna univerzita, USA (2003). Je autorom a spoluautorom viac ako 60vedeckých a odborných publikácií, 3 monografií a učebnice.Je členom komisie prebiologickúbezpečnosťpriMŽPSR.Ječlenomnárodnejodbornejvedeckejskupinyprenové potraviny, rezortnej koordinačnej skupiny MPRVSR a iných. Je expertomSlovenskejnárodnejakreditačnejslužby.Venujesaproblematikebezpečnostipotravínzvyužitím molekulárno‐biologických metód a biologickej bezpečnosti v súvislosti soživotným prostredím. Získal značné skúsenosti z práce vmedzinárodných tímoch prikoordinovaní a riešení vedeckých projektov domácich (APVV, ASFEU), zahraničných,infraštruktúrnych projektov pri budovaní kapacít OECD, UNEP/GEF, FAO, UNDP,SlovenskejrozvojovejpomocipreBosnuaHercegovinuaprojektov5–7RPEÚ.Odroku2012jeriaditeľomVýskumnéhoústavupotravinárskeho,prednášalnaPrírodovedeckejfakulteUK (2002 – 2008), v súčasnosti pôsobí na Fakulte prírodných viedUniverzityCyrilaaMetodavTrnave.

245

RNDr.BranislavŠprocha,PhD., absolvovalmagisterskéštúdiumnaPrírodovedeckejfakulte Univerzity Karlovej v Prahe v odbore demografia a demo‐geografia (2006). Vroku 2011 ukončil doktorandské štúdium v programe demografia. Od roku 2007 jevedecko‐výskumným pracovníkom Inštitútu informatiky a štatistiky vo Výskumnomdemografickom centre v Bratislave a od roku 2009 vedeckým pracovníkomPrognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. V roku 2015 sa stal vedúcimVýskumnéhodemografickéhocentravBratislavepriINFOSATe.Zapublikačnúčinnosťa ďalšie aktivity v odbore demografia mu v roku 2012 bola Českou demografickouspoločnosťou udelená cena prof. Šauera. Je členom Slovenskej štatistickej ademografickejspoločnosti,ČeskejdemografickejspoločnostiaEurópskejasociácieprepopulačné štúdie. V oblasti demografie sa špecializuje na problematiku rodinnéhosprávania,populačnéhovývojaSlovenskaajehodopadovnaspoločnosť.Okremtohosavenuje tiež analýze vybraných populačných štruktúr, reprodukčného správaniarómskeho obyvateľstva na Slovensku a otázkam populačného prognózovania. Jeautorom a spoluautorom celkovo 13 vedeckých monografií vydaných v domácich izahraničnýchvydavateľstváchaďalšíchtakmer120publikačnýchjednotiek.Prednáša5predmetov súvisiacich s problematikou demografie na Filozofickej a PrírodovedeckejfakulteUniverzityKomenského.Bolajeriešiteľomniekoľkýchgrantovýchúloh(APVV,VEGA).

Ing.BorisVaňo,PhD.,vyštudovalVysokúškoluekonomickúvBratislave(1975‐1978).V období 1988‐1989 absolvoval postgraduálne štúdium z demografie na KarlovejUniverzite v Prahe. Od roku 1980 pracuje v INFOSTATe ako výskumný pracovník voblasti demografie. V období 2000‐ 2014 bol vedúcim Výskumného demografickéhocentra. Je členom Slovenskej štatistickej a demografickej spoločnosti, Českejdemografickej spoločnosti,Európskej asociácieprepopulačné štúdieaMedzinárodnejúnie pre vedecké štúdium populácie. V období 2006‐2010 bol podpredsedom

246

Slovenskej štatistickej a demografickej spoločnosti pre demografiu. Špecializuje sa nahodnoteniepopulačnéhovývoja,demograficképrognózyapopulačnúpolitiku.VyučujedemografiunaPedagogickejfakulteUniverzityKomenskéhovBratislave.

247

Zoznampoužitýchodbornýchskratiek

CBC Cezhraničná spolupráca (Cross‐Border‐Cooperation)

CKO Centrálnykoordinačnýorgán

ČŠ Členskéštáty

EK Európskakomisia

EŠIF Európskeštrukturálneainvestičnéfondy

EÚ Európskaúnia

EÚ Európska únia ENPI – Európsky nástroj politiky susedstva (European Neighbourhood and Partnership Instrument)

EFRR Európskyfondregionálnehorozvoja

ENRF Európskynámornýarybárskyfond

EPFRV Európskypoľnohospodárskyfondprerozvojvidieka

ERA Európskyvýskumnýpriestor

ES Európskespoločenstvo

ESF Európskysociálnyfond

EŠIF Európskeštrukturálneainvestičnéfondy

HDP Hrubýdomáciprodukt

HPUR Horizontálnyprincípudržateľnýrozvoj

KF Kohéznyfond

IKT Informačno‐komunikačnétechnológie

ISCED TheInternationalStandardClassificationofEducation

IT Informačnétechnológie

LOC Laboratóriumnačipe(laboratoryonchip)

MRK Marginalizovanérómskekomunity

MVRR SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja

MH SR Ministerstvo hospodárstva

MV SR Ministerstvo vnútra SR

248

MVO Mimovládne organizácie

MZV SR Ministerstvo zahraničných vecí SR

MZSR MinisterstvozadravotníctvaSR

MŽP SR – Ministerstvo životného prostredia SR

NP Nanočastice,nanoparticles,rozmer1–100nm

NPR Národnýprogramreforiem

NUTS Regionálna územná štatistická jednotka

OECD OraganisationforEconomicCo‐operationandDevelopment

OP Operačnýprogram

OPP OdborprierezovýchpriorítÚraduvládySR

OSN Organizáciaspojenýchnárodov

OZE Obnoviteľnézdrojeenergie

PM Pevnéčastice(particulatemater)

PM10 Suspendovanéčastice,ktoréprejdúzariadenímselektujúcimčastice

saerodynamickýmpriemerom10μmsúčinnosťou50%

PM2,5 Suspendovanéčastice,ktoréprejdúzariadenímselektujúcimčastice

saerodynamickýmpriemerom2,5μmsúčinnosťou50%

PO Programovéobdobie

POL Prchavéorganickélátky

Ppb Koncentráciavyjadrenáakojednačasticaalebomolekulavsúbore109

častíc,molekúl(bilión,americkáterminológia)

ppm Koncentráciavyjadrenáakojednačasticaalebomolekulavsúbore106

častíc,molekúl(milión)

ppt Koncentráciavyjadrenáakojednačasticaalebomolekulavsúbore1012

častíc,molekúl(trilión,americkáterminológia)

SACR Slovenská agentúra pre cestovný ruch

SCKO SekciaCKO

SR Slovenskárepublika

STUR Štúdiatrvaloudržateľnéhorozvoja

ŠF Štrukturálnefondy

ŠÚSR ŠtatistickýúradSlovenskejrepubliky

249

TUR Trvaloudržateľnýrozvoj

TLV Maximálnakoncentráciaopakovanejexpozícieeštebeznegatívnych

zdravotnýchúčinkov,thresholdlimitvalue

TZL Tuhéznečisťujúcelátky

UIPS Ústavinformáciíaprognózškolstva

ÚPSVaR Úradprácesociálnychvecíarodiny

ÚVSR ÚradvládySlovenskejrepubliky

VaI Výskumainovácie

WHO Svetovázdravotníckaorganizácia(WorldHealthOrganization)

250

Zoznamtabuliek

Tabuľka1:Megatrendy,relevanciaahlavnévýzvy ................................................................ 14

Tabuľka2:Fyzikálnevlastnosti,zdrojeemisií,toxicitaaprahovélimitnéhodnotyenvironmentálneohrozujúcichplynov .......................................................................................... 59

Tabuľka3:Základnáklasifikáciaprchavýchorganickýchlátok .................................... 60

Tabuľka4:PodielprostriedkovzverejnýchzdrojovvynaloženýnavýskumvEU,USAaČíne......................................................................................................................................................... 64

Tabuľka5:Niektorézložkysvetovejzásobyvody .................................................................107

Tabuľka6:Užívaniepovrchovejvody(mil.m3) .......................................................................118

Tabuľka7:StavznečisteniapovrchovývôdnaSlovensku–početmonitorovacíchmiestnespĺňajúcichkvalituvroku2014 ....................................................................................120

Tabuľka 8: Percento európskej populácie, ktoré bolo vystavené (2012)kontaminantomovzdušia,ktoréprekračuještandardyWHOaEÚ ............................216

Tabuľka9:Zásadnévplyvyznečisteniaovzdušianazdravieaekosystémyvroku2010naúrovniEÚ.....................................................................................................................................223

Tabuľka10:Nové cielepolitikyvoblastiovzdušianaúrovniEÚna rok2030 vporovnanísrokom2005 .......................................................................................................................223

251

Zoznamobrázkov

Obrázok1:GlobálnetrendyaEurópskaúnia ................................................................................ 8

Obrázok2:Analýzasituácievkontextemegatrendov........................................................... 12

Obrázok3:FabriciovmostponadTibervRíme ....................................................................... 30

Obrázok4:MostycezDunajvoViedni ............................................................................................ 35

Obrázok5:PríkladrevitalizácieriekyIsarvMníchove ........................................................ 36

Obrázok6:Povodnevurbanizovanomúzemí ............................................................................ 37

Obrázok7:MapapotenciálneohrozenýchmiestpovodňaminaSlovensku............. 38

Obrázok8:StavkvalityčistiarníodpadovýchvôdnaSlovensku ................................... 39

Obrázok 9: Návrh pre ulicu 21. storočia vNew Yorku sintegrovanou zelenouinfraštruktúrou............................................................................................................................................. 40

Obrázok10:Premenabetónovýchplôchna„zelenéopatrenia“...................................... 41

Obrázok 11: Príklad zariadenia na využitie dažďovej vody vmestskompoľnohospodárstve .................................................................................................................................... 42

Obrázok 12: Príklady využitia dažďovej vody premestské poľnohospodárstvospojenésrecyklácioumateriálovzmesta .................................................................................... 42

Obrázok13:Riešeniezachyteniadažďovýchvôdvmestáchvsúčasnostiakedysi................................................................................................................................................................................ 43

Obrázok14:Zasakovacieprvkyvsídliskovejzeleni .............................................................. 43

Obrázok15:Porovnanieobjemubiomasyobilnínaenergetickýchrastlín ............116

Obrázok16:Potenciálnehrozbyprebiologickúdiverzitupôdy ...................................209

252

Zoznamgrafov

Graf 1: Prognóza vekovej štruktúry Slovenska vroku 2030 a2060 ajejporovnaniesrokom2015 ...................................................................................................................... 23

Graf 2: Prognóza podielu hlavných vekových skupín vpopulácii Slovenska doroku2060......................................................................................................................................................... 24

Graf3:Prognóza celkovéhoprírastkuapriemerného vekupopulácie Slovenskadoroku2060 .................................................................................................................................................. 24

Graf4:PrognózapočtuobyvateľovvokresochSRvroku2035 ...................................... 32

Graf5:Mestskáavidieckapopulácia ............................................................................................... 33

Graf 6: Počet úmrtí na choroby obehovej sústavy prepočítané na 100000obyvateľov ....................................................................................................................................................... 49

Graf 7: Počet úmrtí na ischemické choroby srdca prepočítané na 100000obyvateľov ....................................................................................................................................................... 50

Graf8:Početúmrtínanádorovéochoreniaprepočítanéna100000obyvateľov 51

Graf9:Početobyvateľovtrpiacichchronickýmichorobamiv% .................................... 52

Graf10:Každodenníapríležitostnífajčiariv%........................................................................ 53

Graf11:Globálnytrhpriemyselnýchaservisnýchrobotov(mld.USD) ...................... 72

Graf12:Robotyvpriemysle .................................................................................................................. 73

Graf13:RastsvetovéhoHDP................................................................................................................. 81

Graf14:HistorickéaprojektovanéHDPnaobyvateľa1995‐2060 ................................ 82

Graf15:ŠtruktúrazamestnanostivSRpodľaodvetvívrokoch1990a2015 ......... 87

Graf16:PodielhrubejprodukcienasvetovomHDP,v%................................................... 96

Graf 17: Svetové zásoby vody, zásoby sladkej vody aspotreba sladkej vodyľudstvom.........................................................................................................................................................109

Graf18:Zabezpečenieobyvateľstvavodnými zdrojmipodľa jednotlivých štátov..............................................................................................................................................................................110

Graf19:Štruktúrazdrojovenergievsúčasnosti(a)avroku2035(b) .....................116

Graf20:Potrebavodypresúčasnézdrojeenergie ................................................................117

253

Graf 21: Krajiny s najvyšším podielom na svetovej produkcii kritickýchnerastnýchsurovín,priemer2010‐2012 ....................................................................................124

Graf 22: Ťažba nerastných surovín na výhradných ložiskách SR v roku 2011,podielypodľatis.ton...............................................................................................................................125

Graf23:ObjemimportunerastnýchsurovíndoSR,1999‐2014,tis.ton...................125

Graf24:Vývojglobálnejbiodiverzitysúšemeranej indexomMSA (MeanSpeciesAbundance)vrokoch2010–2050[3] .............................................................................................165

Graf25:Najväčšísvetovíemitentiskleníkovýchplynov,vyjadrenévmiliónochtonCO2 ......................................................................................................................................................................183

Graf26:Agregovanéemisieskleníkovýchplynovpodľasektorov(1990–2013),vtisíckachtonCO2ekvivalentu..........................................................................................................185

Graf 27: Percentuálna zmena vemisiách skleníkových plynov krajín EÚ oprotiroku1990.......................................................................................................................................................185

Graf 28: Vývoj emisií skleníkových plynov vybraných európskych krajín aEÚ,vmiliónochtonCO2ekvivalentu .......................................................................................................186

Graf 29: Podiel emisií skleníkových plynov na obyvateľa, vtonách CO2ekvivalentu....................................................................................................................................................187

Graf30:ZmenavemisiáchCO2(%)priemerrokov2010 ‐2013oprotipriemerurokov2008‐2009podľaokresov ...................................................................................................188

Graf31:Percentuálnypodielklasifikovanýchriekajazier(vľavo)apobrežnýchabrakickýchvôd(vpravo)vsprávnychúzemiachpovodírámcovejsmerniceovodepostihnutýchtlakmiznečistenia(EEA).........................................................................................203

Graf 32: Percentuálny podiel populácie EÚ žijúcej v mestách potenciálnevystavenej znečisteniu ovzdušia, ktoré prevyšuje vybrané normy EÚ v oblastikvalityovzdušia (hore)a smerniceSvetovej zdravotníckejorganizácie (WHO)voblastikvalityovzdušia(dole),2000–2012.............................................................................213

Graf33:Vývojnákladovnaochranuživotnéhoprostredia2000‐2014 ..................231

Graf34:VývojročnéhoprírastkuorganizáciíscertifikovanýmEMSvrokoch2000–2014(podľanormyISO14001).....................................................................................................233

254

Literatúra

AMANN, M., 2015: Adjusted historic emission data, projections, and optimized emission reduction targets for 2030 – A comparison with COM data 2013. Luxembourg: International Institute for Applied Systems Analysis IIASA.

ALFIERI, L. et al., 2014: Advances in pan‐European flood hazard mapping, Hydrol. Process., 28, pp. 4067–4077, doi:10.1002/hyp.9947, 10 2014.

ARDAKANIAN, R., 2007: The fair distribution of water. In: The Proceedings Of the Working Group Water and the Environment. Pontificia Academia Scientarium, Vatican City, Scripta Varia, 108, pp. 3 ‐16.

BARNOSKY, A.D., et al., 2012: Approaching a state shift in Earth/’s biosphere, Nature 486 (7401), pp. 52–58.

BALÁŽ V. ‐ FILČÁK, R. ‐ SKOBLA, D. ‐ JECK, T. a POLO, M., 2015: Hodnotiaca správa zelený rast. Bratislava: Úrad vlády.

BALÁŽ, P. – KUŠIK, D., 2012: Nerastné suroviny Slovenskej republiky 2012 (Stav 2011). Spišská Nová Ves ‐ Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, pp. 2012. ‐ 132. ISBN 978‐80‐89343‐73‐7.

BALMFORD, A. ‐ BRUNER, A. ‐ COOPER, P. ‐ COSTANZA, R. ‐ FARBER, S. ‐ GREEN, R. E.‐ JENKINS, M. ‐ JEFFERISS, P. ‐ JESSAMY, V. ‐ MADDEN, J. ‐ MUNRO, K. ‐ MYERS, N.‐ NAEEM, S. ‐ PAAVOLA, J. ‐ RAYMENT, M. ‐ ROSENDO, S. ‐ROUGHGARDEN, J. ‐ TRUMPER, K. a TURNER, R. K., 2002: Economic reasons for conserving wild nature, Science 297(5583), pp. 950–953.

BEHRENDT et al., 2007. The Model system MONERIS, Version 2.0, User' s Manual. Berlin: Leibniz Institute for Freshwater Ecology and Inland Fisheries in the Forschungsverbund.

BELLARD, C. ‐ THUILLER, W. ‐ LEROY, B. ‐ GENOVESI, P. ‐ BAKKENES, M. a COURCHAMP, F., 2013: Will climate change promote future invasions?, Global Change Biology, 19(12), pp. 3740–3748.

BLEHA, B. ‐ ŠPROCHA, B. ‐ VAŇO, B., 2013a: Prognóza populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060. Bratislava: INFOSTAT. ISBN 978‐80‐89398‐23‐2.

BLEHA, B.‐ ŠPROCHA, B. ‐VAŇO, B., 2013b: Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2035. Bratislava: Prognostický ústav SAV. ISBN 978‐80‐89019‐25‐0.

Association of five emerging national economies Brazil, Russia, India, China and South Africa (BRICS). 2014: Fortaleza Declaration, 6th BRICS Summit. Dostupné na: http://brics.itamaraty.gov.br/media2/press‐releases/214‐sixth‐brics‐summit‐fortaleza‐declaration (30.júl 2015). BROOKS, D., 2012: Where Obama shines. The New York Times. Dostupné na: http://www.nytimes.com/2012/07/20/opinion/brooks‐where‐obama‐shines.html (20. júl 2015). Convention on Biological Diversity (CBD), 2010: Global Biodiversity Outlook 3. Montreal, Canada: Secretariat to the Convention on Biological Diversity. Dostupné na: http://gbo3.cbd.int/ (30.11.2016).

255

CAPONE, et al., 2014: Fe3O4/gama‐Fe2O3 nanoparticle multilayers deposited by Langmuir – Blodgett technique for gas sensing. In: Langmuir, 30, pp. 1190 – 1197.

Consultative Group on International Aqricultural Research (CGIAR), 2002: Biofortified Crops for Improved Human Nutrition. Proceedings, Annual General Meeting 2002. Washington DC, October 30 – 31.

DAMBORSKÁ, J. ‐ TOMLAIN,J., 2001: Voda v atmosfére. Životné prostredie, 35 (3), pp. 117 – 122.

DE DOMINICIS et al., 2008: A Meta‐Analysis On The Relationship Between Income Inequality And Economic Growth, Scottish Journal of Political Economy, 55 (5). pp. 654 ‐682. DETROIT L., 1885: The chloroform habit as described by one of its victims. Detroit Lancet, 8, pp. 251 – 254.

DIVINSKÝ, B. ‐ MIHÁLY, G., 2011: Nové trendy a prognóza pracovnej migrácie v Slovenskej republike do roku 2020 s výhľadom do roku 2050. Bratislava: Trexima.

DUGAN P. et al., 1994: Wetlands in Danger: A World Conservation Atlas. Londýn: Reed International Books.

Electric Power Research Institute (EPI), 2008: Water Use in Electric Power Generation. Report 1014026. Dostupné na: http://www.epri.com/abstracts/Pages/ProductAbstract.aspx?ProductId=000000000001014026 (12.12.2016).

European Environmental Agency (EEA), 2009: Progress towards the European 2010 biodiversity target. Dostupné na: http://www.eea.europa.eu/publications/progress‐towards‐the‐european‐2010‐biodiversity‐target (15.12. 2009).

European Environmental Agency (EEA), 2010b: Asessing biodiversity in Europe – the 2010 report. Dostupné na: http://www.eea.europa.eu/publications/assessing‐biodiversity‐in‐europe‐84 (12.12. 2010).

European Environmental Agency (EEA), 2010c: EU 2010 biodiversity baseline. Dopstupné na: http://www.eea.europa.eu/publications/eu‐2010‐biodiversity‐baseline (12.12.2010). European Environmental Agency (EEA), 2012 : Správa EEA 12/2012. Kodaň: European Environment Agency. European Environmental Agency (EEA), 2015: The European Environment, State and Outlook, Assessment of Global Megatrends. Kodaň: European Environment Agency. ISBN 978‐92‐9213‐534‐8. European Environmental Agency (EEA), 2015: Water‐retention potential of Europe's forests, EEA Technical report No 13/2015. Kodaň: European Environment Agency. European Environmental Agency (EEA), 2015: SOER 2015 briefing on natural capital, European Environment Agency. Kodaň: European Environment Agency.

256

European Environmental Agency (EEA), 2015a: The European Environment, State and Outlook, Synthesis Report. Kodaň: European Environment Agency. European Environmental Agency (EEA), 2016: EEA Report No 1/2016: Flood risks and environmental vulnerability Exploring the synergies between floodplain restoration, water policies and thematic policie.s Kodaň: European Environment Agency. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), 2012: Environmentálny výhľad, do roku 2050. Dostupné na: http://www.oecd.org/document/11/0,3746,en_2649_37465_49036555_1_1_1_37465,00.html (10.11.2016). Environmentla Protection Agency (EPA), 2015: Indoor Air Quality (IAQ. Dostupné na: http://www.epa.gov/iaq/voc2.html (10.10.2016). Európska komisia (EK), 2004: Deliberate Release and Placing on the EU Market of GMOs ‐ GMO Register Directorate General, Join Research Centre http://gmoinfo.jrc.it (10.5. 2004). Európska komisia (EK), 2006. Tematická stratégia na ochranu pôdy. Dostupné na:http://eur‐lex.europa.eu/legal‐content/SK/TXT/?uri=CELEX:52006DC0231 (12.12.2016). Európska komisia (EK), 2012 : Fiscal sustainability report. European Economy, 8/2012. Európska komisia (EK), 2012a: Implementácia tematickej stratégie na ochranu pôdy a prebiehajúce činnosti, EK, 2012. Dostupné na: http://eur‐lex.europa.eu/legal‐content/sk/TXT/?uri=CELEX:52012DC0046. (10.7. 2010). Európska komisia (EK), 2013 : The EU Strategy on Adoption to Climate Change. Európska komisia (EK), 2013a: Ecosystem‐based Adaptation. Brussels: EuropeanCommission. Európska komisia (EK),2014: European Competitiveness Report 2014: Helping Firms Grow. Luxembourg: Publications Office of the European Union. Dostupné na: http://ec.europa.eu/enterprise/policies/industrial‐competitiveness/competitiveness‐analysis/european‐competitiveness‐report/index_en.htm (10.8. 2016). Európska komisia (EK) 2014a. The 2015 Ageing Report.Underlying Assumptions and Projection Methodologies. European Economy 8/2014, ISSN 0379‐0991. Európska komisia (EK), 2014b: On the review of the list of critical raw materials for the EU and the implementation of the Raw Materials Initiative, COM(2014) 297 final, Brussels, 26.5.2014.

Európska komisia (EK), 2015: Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo, COM(2015) 614 final, Brusel, 2.12.2015.

Európska komisia (EK), 2015a. Beyond GDP. Dostupné na: http://ec.europa.eu/environment/beyond_gdp/index_en.html (10.12.2016). FAINBERG, A., 1992: Explosives detection for aviation security. Science 255, pp. 1531 – 1537.

257

Food and Agricultural Organisation (FAO), 2006: Global Forest Resource Assessment 2005: FAO Forest Report. Food and Agricluture Organization of the United States Dostupné na: http://www.fao.org/DOCREP/008/a0400e/a0400e00.htm (11.11.2016). Food and Agricultural Organisation (FAO), 2012: World agriculture towards 2030/2050: the 2012 revision', ESA Working Paper 12‐03, Food and Agriculture Organization of the United Nations, Rome, Italy. Food and Agricultural Organisation (FAO), 2013: FAOSTAT, Food and Agriculture Organization of the United Nations. Rím: United Nations Food and Agriculture Organization. Food and Agricultural Organisation (FAO),2014: The state of the world fisheries and aquaculture. Rím: United Nations Food and Agriculture Organization. FAŠKO, P. – LAPIN, M. – PECHO, J., 2008: 20‐year extraordinary climatic period in Slovakia. Meteorologický časopis, 11 (3), pp. 99 – 105. FLEMES, D., 2012: Network Powers: Strategies of Change in the Multipolar System. Proceedings, the 22nd IPSA World Congress 8‐12th July 2012 in Madrid, Spain. Forest Stewardship Council (FSC), 2010: Pralesov je menej ako sa očakávalo. Dostupné na: http://www.pralesy.sk/component/content/article/1‐latest‐news/88‐pralesov‐je‐menej‐ako‐sa‐ocakavalo.html (12.03.2010). FUKUYAMA, F., 1993: The End of History and the Last Man. New York: Avon Books. FUKUYAMA, F., 2002: Konec dějin a poslední člověk. Praha: Rybka Publishers, ISBN 80‐86182‐27‐4 . KPMG, 2013: Future State 2030. The global megatrends shaping governments. KPMG International, 2013. Dostupné na: http://www.kpmg.com/PH/en/PHConnect/ArticlesandPublications/InvestorsGuide/Documents/future‐state‐2030‐v1.pdf (11.10.2016). Global Carbon Project (GCP), 2016. Global carbon atlas. Dostupný na: http://www.globalcarbonatlas.org/?q=en/emissions (7.1.2016). GERBENS‐LEENES, P.W. ‐ LIENDEN, A.R. van, ‐ HOEKSTRA, A.Y. a van der MEER, T.H., 2012: Biofuel scenarios in a water perspective: the global blue and green water footprint of road transport in 2030, Global Environmental Change 22(3), pp. 764–775. GREVI, G., 2009: The Interpolar World: A New Scenario. Occasional Paper, 79, Paríž: EUISS. GUTMACHER, D. et al., 2012: Gas sensor technologies for fire detection. Sens. Actuators, 175, pp. 40 – 45. HAASS, R. N., 2008: The Age of Nonpolarity: What Will Follow U.S. Dominance. Foreign Affairs, 87 (3), pp. 44‐56.

258

HANCOCK, R.D. – VIOLA, R., 2002: Biotechnological approaches for L‐ascorbic acid production. Trends in Biotechnology, 20, pp. 299 – 305. HEROLF, G., 2011: Multipolar World at the End of the First Decade of the 21st Century: How about Europe? Central European Journal of Public Policy, 4 (1), pp. 4‐23. HOEKSTRA, A.Y. et al., 2012: Global monthly water scarcity: blue water footprints versus blue water availability, PLoS ONE, 7(2), pp. 326‐388. HOYTE, E., 2010: The last drop. NationalGeographic, 217 (4), pp. 172 – 176. HSU, A., et al., 2014: The 2014 Environmental Performance Index. New Haven, CT: Yale Center for Environmental Law and Policy. Dostupné na: http://www.epi.yale.edu (12.12.2016). HUBA M., 2005: Fauna Tatier v kontexte trvalo udržateľného rozvoja tatranského regiónu. Folia faunistica Slovaca, 10 (10), pp. 45–53. Dostupné na: http://zoology.fns.uniba.sk/ffs/fulltext/vol_10/00037/00037.htm (15.1.2009). HÚSKA, D.‐ JURÍK, Ľ., 2012: Public services in the water management provided by local governments. In: Benchmarking of public services provided by municipalities in the V4 countries. 1. vyd. 199 s. ISBN 978‐80‐552‐0803‐9. . Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, pp. 165‐199. CHITU, L. et al., 2014: Spôsob výroby nanočasticových monovrstiev a multivrstiev. In: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Patent č. 288234 z 8. 10. CHITU, L. et al., 2007: Structure and magnetic properties of CoFe2O4 a Fe3O4 nanoparticles. Mater. Sci. Engn., 27, pp. 1415 – 1417.

IFR STATISTICAL DEPARTMENT, 2014: World Robotics 2014/Industrial Robots & Service Robots. Dostupné na:http://www.worldrobotics.org/uploads/media/Executive_Summary_WR_2014_02.pdf (12.12.2016). Institute European Environmental Policy (IEEP), 2009: Scenarios and models for exploring future trends of biodiversity and ecosystem services changes. Institute for European Environmental Policy, Alterra Wageningen UR, Ecologic, Netherlands Environmental Assessment Agency, United Nations Environment Programme World Conservation Monitoring Centre.

International Service for the Acquisition of Agri‐biotech Applications (ISAAA), 2003. BRIEFS 30 / 2003. Dostupný na www.ISAAA.org (17.7. 2016).

IZAKOVIČOVÁ, Z. et al., 2012: Zvýšenie účinnosti zdrojov a perspektívy zeleného rastu na Slovensku. Bratislava: Nadácia F. Eberta, 22 s.

AUDIC, J.L. – CHAUFER, B. ‐ DAUFIN, G., 2003: Non‐food applications of milk components and dairy co‐products: A review. Le Lait, INRA Editions, 83 (6), pp. 417‐438.

Joint research Center (JRC), 2014: Progress in the management of Contaminated Sites in Europe. Dostupné na: http://eusoils.jrc.ec.europa.eu/ESDB_Archive/eusoils_docs/other/EUR26376EN.pdf (1.12.2016).

259

JONES, H.P. ‐ HOLE, D.G. ‐ a ZAVALETA, E.S., 2012: Harnessing nature to help people adapt to climate change, Nature Climate Change, 2(7), pp. 504–509.

JÖRGENSSEN S.E. et al., 2007: A New Ecology: System Perspective. Oxford, Amsterdam: Elsevier.

JURÍK, Ľ. ‐ PALŠOVÁ, L., 2012: Legislatíva ochrany životného prostredia. 1. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2012. 138 s. ISBN 978‐80‐552‐0906‐7.

JURÍK, Ľ. a kol., 2008: Water for landscape or landscape for water. In: Zeszyty problemowe postepów nauk rolniczych. ISSN 0084‐5477, 2008, zs. 532, s. 121‐131.

KACLÍKOVÁ, E. a kol., 2003: Detection of Listeria monocytogenes in food, equivalent to EN ISO 11290‐1 or ISO 10560, by a three‐days polymerase chain reaction‐based method. Food Control, 14, pp. 175‐179.

KALDOR, N. 1967: Strategic Factors in Economic Development. New York: Ithaca.

KASTNER, T. ‐ RIVAS, M.J.I.,‐ KOCH, W. A NONHEBEL, S., 2012: Global changes in diets and the consequences for land requirements for food, PNAS, 109(18), pp. 6868–6872.

KHAMIS, A. H. et al., 2012: The Massachusetts Robotics Cluster. Dostupné na: http://www.isc.hbs.edu/resources/courses/moc‐course‐at‐harvard/Documents/pdf/student‐projects/Final%20Report%20The%20Massachusetts%20Robotics%20Cluster.pdf(10.10.2016)

KHARAS, H., 2010: The emerging middle class in developing countries, OECD Development Centre, Working Paper No 285, Organisation for Economic Co‐operation and Development.

KIM, Y.‐S. et al., 2008: CuO nanowire gas sensors for ait quality control in automotive cabin. In: Sens. Actuators B, 153, pp. 298 – 303.

KLÜMPER W. ‐ QAIM M., 2014: A Meta‐Analysis of the Impacts of Genetically Modified Crops. PLoS ONE 9(11): e111629. doi:10.1371/journal.pone.0111629.

KOLLÁR, A., 2001: Vodné zdroje, ich využívanie a ochrana. Životné Prostedie, 35 (3), pp. 160 – 162.

KOPCOVÁ O. ‐ TUHÁRSKA K., 2006: Ochrana prírody a krajiny. Fakulta prírodných vied UKF v Nitre, Nitra, 115 s.

KORHONEN, P. – LUPTÁČIK, M., 2004. Eco‐efficiency analysis of power plants: An extension of data envelopment analysis. European Journal of Operational Research, 154, pp. 437–446.

KRAM, T. ‐ NEUMANN, K., van den BERG, M. a BAKKES, J., 2012: Global integrated assessment to support EU future environment policies (GLIMP), Final Report, DG ENV Service Contract No. 07.0307/2009/550636/SER/F1, PBL Netherlands Environmental Assessment Agency, The Hague/Bilthoven, Netherlands.

KRAVČÍK M. a kol., 2007: Voda pre ozdravenie klímy – Nová vodná paradigma. Košice: Krupa print.

KUTÍLEK, M. ‐ NIELSEN, D.R., 2010: Facts about Global Warming., Reisenkirchen: CATENA Verl., GMBH.

260

KUUSISTO,E. et al., 1994: Climate and water in Europe: some recent issues. WMO, Workinggroup on hydrology, Helsinki, 1994.

LÁBAJ, M. – LUPTÁČIK, M. – NEŽINSKÝ, E., 2014: Data envelopment analysis for measuring economicgrowth in terms of welfare beyond GDP. Empirica, 41, pp. 407–424.

LAPIN, M., 2015: Meteorológia a klimatológia – Klimatické zmeny. Dostupné na: http://www.milanlapin.estranky.sk/fotoalbum/klimatologicke‐grafy/ (12.12.2016).

LAPIN, M. ‐ DAMBORSKÁ, J. ‐ TOMLAIN, J., 2001: Voda v atmosfére. Životné Prostredie, 35 (3), pp. 117 – 122.

LEADLEY, B., et al., 2010: Biodiversity Scenarios: Projections of 21st century change in biodiversity and associated ecosystem services. Montreal, Quebec, Canada: Secretariat of the Convention on Biological Diversity.

LEHOCKÁ Z. ‐ KLIMEKOVÁ M., 2005: Ekologické poľnohospodárstvo ‐ šanca pre Európu aj pre Slovensko. Dostupné na:http://www.sasaslovakia.sk/publikacie/ (12.12.2016). LUBY, Š. et al., 2012: Oxide nanoparticle arrays for sensors of CO and NO2 gases. Vacuum, 86, s. 590 – 593.

LUBY, Š., 2015: Pohľady do nanosveta. Bratislava: CVTI SR a vyd. Matice slovenskej.

LUO, J. et al., 2012: Nanoparticle‐structured thin film sensor arrays for breath sensing. Sens. Actuators B, 161, pp. . 845 – 854.

LUPTÁČIK, M. – NEŽINSKÝ, E. – LÁBAJ, M., 2015: Drivers of the change in social welfare. WWW. for Europe Working Paper, Issue 105. Dostupné na: http://www.foreurope.eu/index.php?id=686 (12.12.2016).

Millenium Assessment (MA), 2005: Millennium Ecosystem Assessment – Ecosystems and Human well‐being: Health', Synthesis Report . New York: Island Press.

MADDISON, J. ‐ BOLT, J. ‐ VAN ZANDEN, J.L., 2014: The Maddison Project: collaborative research on historical national accounts. The Economic History Review, 67 (3), pp. 627–651.

MAHLBERG, B. – LUPTÁČIK, M. – SAHOO, B.K., 2011: Examining the drivers of total factor productivity change with an illustrative example of 14 EU countries. Ecological Economics 72, pp. 60–69.

MATLOVIČ, R. ‐ MATLOVIČOVÁ K., 2011: Regionálne disparity a ich riešenie na Slovensku v rozličných kontextoch. Acta Facultatis Humanitatis et Naturae Universitatis Prešoviensis, 53 (18), pp. 8‐87.

McKINSEY GLOBAL INSTITUTE (MGI), 2013: Disruptive technologies: Advances that will transform life, business and the global economy. Dostupné na: http://www.mckinsey.com/insights/business_technology/disruptive_technologies(12.12.2016)

Medzinárodná federácia červeného kríža (IFRC), 1999: World Disasters Report from 1993 to 1999. Dostupné na: http://www.ifrc.org/en/publications‐and‐reports/world‐disasters‐report/wdr1993‐1999/ (12.12.2016).

261

Medzinárodná organizácia pre migráciu, (IOM), 2009: Migration, Environment and Climate Change: Assessing the Evidence. Dostupné na: http://publications.iom.int/system/files/pdf/migration_and_environment.pdf (12.12.2016).

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC), 2007: Climate Change 2007: Synthesis Report . Dostupné na: http://www.ipcc.ch/publications_and_data/publications_ipcc_fourth_assessment_report_synthesis_report.htm (12.12.2016). Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC), 2011: Special Report on Renewable Energy Sources and Climate Change Mitigation (SRREN). Dostupné na: https://www.ipcc.ch/report/srren/ (12.12.2016). Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC), 2014: Summary for Policymakers: Climate Change 2014: Impacts, Adaptation, and Vulnerability. Cambridge University Press, Cambridge, UK. Dostupné na:http://www.ipcc.ch/ (12.12.2016).

Ernst&Young (EYG), 2015: Megatrends 2015: Making sense of a world in motion, Dostupné na:

http://www.ey.com/Publication/vwLUAssets/ey‐megatrends‐report‐2015/$FILE/ey‐megatrends‐report‐2015.pdf (12.12.2016).

MENNONEN, M.M. ‐ HOEKSTRA, A.Y., 2010: The Green, Blue and Grey Water Footprint of Farm Animals and Animal Products, Value of Water Research Report Series No. 48. Delft, Netherlands: UNESCO‐IHE Institute for Water Education.

MIETTINEN, J. ‐ SHI, C. – a LIEW, S.C., 2011: Deforestation rates in insular Southeast Asia between 2000 and 2010. Global Change Biology, 17(7), pp. 2261–2270.

MIKLÓS, L. ‐ IZAKOVIČOVÁ, Z., 2006: Atlas reprezentatívnych geoekosystémov Slovenska. Bratislava: Ústav krajinnej ekológie SAV, Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo školstva SR, 2006. 123 s. ISBN 80‐969272‐4‐8.

Ministerstvo priemyslu (MP SR), 2013: Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020. Bratislava:MP SR. Dostupné na: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22608 (12.12.2016).

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPS), 2012: Národný program podpory poľnohospodárskych produktov a potravín "ZNAČKA KVALITY SK". Dostupné na: http://www.mpsr.sk/index.php?navID=265&id=6445 (12.12.2016).

Ministerstvo životného prostredia SR (MZP SR), 2013: Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Dostupné na: https://www.minzp.sk/files/oblasti/politika‐zmeny‐klimy/nas‐sr‐2014.pdf (12.12.2016). Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPR SR), 2014: Koncepcia rozvoja potravinárskeho priemyslu 2014 – 2020. Bratislava: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

262

Ministerstvo životného prostredia SR (MZP SR), 2012: Správa o stave životného prostredia v Slovenskej rebublike v roku 2012. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR. Ministerstvo životného prostredia SR (MZP SR), 2014: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike (Zelená správa). Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR. Ministerstvo životného prostredia SR (MZP SR), 2014a: Tlačový servis MŽP SR. Dostupné na: http://www.minzp.sk/tlacovy‐servis/tlacove‐spravy/tlacove‐spravy‐2014/tlacove‐spravy‐oktober‐2014/mzp‐sr‐povodne‐sposobili‐za‐prvy‐polrok‐skody‐za‐takmer‐22‐milionov‐eur.html (12.12.2016). Ministerstvo životného prostredia SR (MZP SR), 2015: Program odpadového hospodárstva SR na roky 2016‐2020.. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR. Model GAINS, 2016: Greenhouse gas – Air Pollution Interactions and Synergies. Dostupné na: http://gains.iiasa.ac.at/models (12.12.2016).

MOONEY H. et al., 2009: Biodiversity, climate change and ecosystem services. Current Opinion in Environmental Sustainability, 1, pp. 46–54.

MORAVČÍK M. ‐ NOVOTNÝ J. ‐ TOMA P. (eds), 2007: Národný lesnícky program Slovenskej republiky. MP SR, NLC – LVÚ Zvolen, Bratislava, 63 s. MOSLEY, . T., 1997: Solid state gas sensors. Meas. Sci. Technol., 8, pp. 223 – 237. MURRAY, S.J., ‐ FOSTER, P.N. ‐ PRENTICE, I.C., 2012: Future global water resources with respect to climate change and water withdrawals as estimated by a dynamic global vegetation model, Journal of Hydrology (448–449), pp. 14–29.

Ministerstvo zahraničných vesi SR (MZV SR), 2014: Komplexné zhodnotenie efektivity členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách a s ním spojených finančných aspektov (2012‐2013). Materiál predložený na rokovanie vlády. Dostupné na: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23369 (30.7.2015).

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), 2014: Vodný plán Slovenska, Plán manažmentu správneho územia povodia Dunaja, Plán manažmentu správneho územia povodia Visly, – návrh. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), 2014.

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), 2015: Orientácia, zásady a priority vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027. Dostupné na: http://www.minzp.sk/tlacovy‐servis/tlacove‐spravy/tlacove‐spravy‐2015/tlacove‐spravy‐januar‐2015/vlada‐schvalila‐priority‐vodohospodarskej‐politiky‐slovenska‐do‐roku‐2027.html (12.12..2016). National Intelligence Council, 2012: Global Trends 2030: Alternative Worlds,. National Intelligence Council. Dostupné na: http://www.dni.gov/index.php/about/organization/global‐trends‐2030 (12.12.2016).

NEMCOVÁ, E., 2005: Analýza vývoja automobilového priemyslu na Slovensku. Ekonomický časopis, 53 (10), pp. 1009‐1022.

NEMCOVÁ, E., 2012: Udržateľný rozvoj priemyslu a jeho výzvy pre priemyselnú politiku EÚ. In Hospodářská politika v členských zemích Evropské unie : sborník příspevků X. mezinárodní vědecké

263

konference [elektronický zdroj]. ‐ Karviná : Slezská univerzita v Opavě, 2012, cD‐ROM [S. 425‐435]. ISBN 978‐80‐7248‐780‐6.

NEŽINSKÝ, E., 2013: Eko‐efektívnosť a konvergencia: neparametrický prístup. Bratislava: Dizertačná práca.

OLIVIER, J. ‐ JANSSENS‐MAENHOUT, G. ‐MUNTEAN, M. a PETERS. J., 2015: Trends In Global CO2 Emissions.. The Hague: PBL Netherlands Environmental Assessment Agency.

Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), 2012: Looking to 2060: Long‐term global growth prospects. OECD Economic Policy Papers No.3. Dostupné na:http://unctadstat.unctad.org/ (12.12.2016). Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), 2012a: OECD Environmental Outlook to 2050: The Consequences of Inaction.. Paríž: Organisation for Economic Co‐operation and Development.

Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), 2013: All Statistics, OECD iLibrary. Paríž: Organisation for Economic Co‐operation and Development.

Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), 2015: In It Together: Why Less Inequality Benefits All. Paríž: Organisation for Economic Co‐operation and Development.

Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), 2015: Real GDP forecast. Dostupné na: https://data.oecd.org/gdp/real‐gdp‐forecast.htm#indicator‐chart (13.12.2015).

Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), 2015: GDP long‐term forecast. Dostupné na: https://data.oecd.org/gdp/gdp‐long‐term‐forecast.htm (16.01.2016).

Organisation for Economic Coopration and Development(OECD), 2015: BLI – Better Life Index. Dostupné na: http://www.oecdbetterlifeindex.org/ (16.01.2016).

Organizácia spojených národov (OSN), 2013: World population prospects: The 2012 revision. New York: United Nations Department of Economic and Social Affairs.

PAPÁNEK, F., 1978: Teória a prax funkčne integrovaného lesného hospodárstva. Lesnícke štúdie 29. Zvolen: VÚLH, Bratislava: Príroda, 218 s.

PECHO, J. a kol., 2009: Long‐term changes of snow cover characteristics regime in Slovakia. In: Zborník abstraktov z medzinárodnej konferencie EGU. Viedeň, Rakúsko, 19.‐24. apríl 2009.

PECHO, J. a kol. 2009: Analysis of Rainfall Intensity‐Duration Frequency Relationships in Slovakia (Estimation of Extreme Rainfall Return Periods). In: Zborník abstraktov z medzinárodnej konferencie EGU. Viedeň, Rakúsko, 19.‐24. apríl 2009.

PERSLEY, G.J. – LANTIN. M.M. (eds), 2000: Agricultural Biotechnology and the Poor, Proceeding of an International Conference, Washington, D.C., 2000, s. 235.

PETERS G. et al., 2011.: Growth in emission transfer via international trade from 1990 to 2008. PNAS: Early Edition.

PFISTER, S. et al., 2011: Projected water consumption in future global agriculture: scenarios and related impacts. Science of the Total Environment, 409(20), pp. 4206–4216.

264

REID W.V. et al., 2005: Millenium Ecosystem Assesment – Ekosystémy a lidský blahobyt. Syntéza. Centrum pro otázky životního prostředí. Univerzita Karlova v Prahe, Praha, 138 s.

RENARD, T. ‐ BISCOP, S., 2010: A need for strategy in a multipolar world: Recommendations to the EU after Lisbon. Security Policy Brief5. Egmont Royal Institute for International Relations.

REPKOVÁ, K., 2014: Odkázanosť na pomoc inej osoby v domácom prostredí – návrhy systémového riešenia. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, 91 s.

REUTERS, 2013: Russia, U.S. to step up counter‐terrorism cooperation. Dostupné na: http://www.reuters.com/article/2013/04/20/us‐usa‐explosions‐boston‐kremlin‐idUSBRE93J07M20130420 (30.7.2015).

ROBINSON T, et al., 2012: EFSA's approach to identifying emerging risks in food and feed: taking stock and looking forward. EFSA Journal, 10(10), pp. 1015.

ROBOTICS BUSINESS REVIEW, 2015: Investing in robotics, Webcast series 2015. Dostupné na: http://www.roboticsbusinessreview.com/article/webcast_investing_in_robotics_for_20151 (12.12.2016). ROWTHORN, R. E. – RAMASWAMY, R., 1997: Deindustrialization: Causes and Implications. New York: International Monetary Fund (IMF) ,Working Paper. RULLI, M.C. ‐ SAVIORI, A. ‐ D’ODORICO, P., 2013: Global land and water grabbing, PNAS, 110(3), pp. 892–897.

RUŽIČKOVÁ H., 1996: Lúky a pasienky. In: RUŽIČKOVÁ H., HALADA Ľ., JEDLIČKA L. &KALIVODOVÁ E. (eds), Biotopy Slovenska : Príručka k mapovaniu a katalóg biotopov. Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, s. 90–100.

RYABTSEV, S. V. et al., 1999: Application of semiconductor gas sensors for medical diagnostics, Sens. Actuators B, 59, pp. 26 – 29.

SABO, P. a kol., 2011. Ohrozenie a ochrana biodiverzity. Vybrané kapitoly z globálnych environmentálnych problémov. Centrum vedy a výskumu (Ústav vedy a výskumu), Inštitút výskumu krajiny a regiónov, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katedra biológie a ekológie, Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici & občianske združenie Živica. 328 s. ISBN 978‐80‐968989‐6‐5.

SACHS, J.D. et al., 2009: Biodiversity Conservation and the Millennium Development Goals. Science 325(5947), pp. 1502–1503.

SANDERSON J. ‐ HARRIS L. (eds), 2000: Landscape ecology. A Top‐Down Approach. Scientific American, Lewis Publishers. Dostupné na: http://www.scientificamerican.com/article/ominous‐story‐of‐syria‐climate‐refugees/(12.12.2016). SEIYAMA, T. et al., 1962: A new detector for gaseous components using semiconductive thin films., Anal. Chem., 34, pp. 1502 – 1503. SHIKLOMANOV IA., 1993: World fresh water resources. Pages. 13‐24. in Gleick P, ed. Water in Crisis: A Guide to the World's Fresh Water Resources. Oxford (United Kingdom): Oxford University Press.

265

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ)/Ministerstvo životného prostredia (MŽP SR), 2015: Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Slovenskej republike 2013. Bratislava: SHMÚ. SCHEDIN, F. et al., 2007: Detection of individual gas molecules adsorbed on graphene. Nature Mat., 6, pp. 652 – 655. SCHIAVONE, G., 2001: International Organisations: A Dictionary and Directory. New York: Palgrave.

SCHMID‐BRETON, A., 2015: Case study: Flood action programme and role of floodplains in a large river basin. Presentation given at: EEA Expert Workshop: 'Environmental effect of floods and flood protection measures', 28–29 May 2015, Copenhagen, 28 May 2015.Dostupné na: http://maps.eea.europa.eu/EEABasicviewer/v4/?appid=87c9a9da8d9e4ed39a3de3fdbe071c75&webmap=0007ddfbf9724fd9809e628cc0114857&embed=false. (12.12.2016).

SCHNEIDER, E. ‐ DISTER, E. ‐ DÖPKE, M. (eds), 2009: Lower Danube green corridor: an atlas for the lower Danube green corridor. Rastatt: WWF Germany.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHÚ) – Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), 2015: National Greenhouse Gas Inventory Report 1990 – 2013 to the UNFCCC .Dostupné na:http://www.shmu.sk/sk/?page=1379 (12.12.2016).

STERN, N. 2006: Stern Review on Economics of Climate Change. Dostupné na: http://webarchive.nationalarchives.gov.uk/+/http://www.hm‐treasury.gov.uk/sternreview_index.htm (12.12.2016).

Ministerstvo životného prostredia SR (MZP SR), 2013. Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2013. Dostupné na:http://enviroportal.sk/spravy/spravy‐o‐zp/kapitola/1 (12.12.2016).

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR), 2013: Stratégia aktívneho starnutia. Bratislava: Centrum vzdelávania MPSVR.

STRAKA P. ‐ GUZIOVÁ Z., 1998: Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku. Bratislava: MŽP SR.

STIGLITZ, J.E., SEN, A., FITOUSSI, J.‐P. 2009: Report by the Commission on the Measurement of Economic Performance and Social Progress. Dostupné na: www.stiglitz‐sen‐fitoussi.fr/ documents/rapport_anglais.pdf (12.12.2016). TASR., 2016. Brexit nebude mať veľký vplyv na slovenský agropotravinárstvo. Dostupné na: http://www.teraz.sk/ekonomika/sppk‐brexit‐nebude‐mat‐velky‐vplyv/204261‐clanok.html (12.12.2016).

Transport services Access point (TSAP), 2012. Baseline: Health and Environmental Impacts. Institute for Landscape Architecture in South Africa (IIASA).. Dostupné na: http://ec.europa.eu/environment/air/pdf/tsap_impacts.pdf (12.12.2016).

266

The Economics of Ecosystems and Biodiversity (TEEB), 2010: Mainstreaming the Economics of Nature: A Synthesis of the Approach, Conclusions and Recommendations of TEEB. Geneva: The Economics of Ecosystems and Biodiversity.

TIMMER, A. et al., 2005: Ammonia sensors and their applications – a review. Sens. Actuators B, 107, pp. 666 – 677.

TOCKNER, K. ‐ STANFORD, J. A., 2002: Riverine flood plains: present state and future trends. Environmental Conservation, 29(03), pp. 308‐330.

TURNER M.G. ‐ GARDNER R.H. ‐ O´NEILL R.O., 2001: Landscape Ecology in Theory and Practice. New York: Springer Verlag.

United Nations (UN), 2013: World population prospects: The 2012 revision. New York: United Nations Department of Economic and Social Affairs.

United Nations (UN), 2014: World Urbanization Prospects, the 2014 revison. New York: United Nations, Department of Economic and Social Affairs.

United Nations Environmental Programme (UNEP), 2012: GEO 5, Global Environment Outlook: Environment for the Future We Want. Nairobi, Kenya: United Nations Environment Program.

United Nation High Commissioner for Regugees (UNHCR), 2015: Worldwide displacement hits all‐time high as war and persecution increase. Geneve, Switzerland Dostupné na: http://www.unhcr.org/558193896.html (12.12.2016).

United Nations Development Programme (UNDP), 2011: Human Development Report 2011, Sustainability and equity: A Better Future for All. New York: United Nations Development Programme.

United Nations Development Programme (UNDP), 2014: Human Development Reports. Dostupné na:http://hdr.undp.org/en/2014‐report (12.12.2016).

United Nations Environment Programme (UNEP), 2009: Towards sustainable production and use of resources: assessing biofuels. Paríž: Division of Technology Industry and Economics, United Nations Environment Programme. United Nations Environment Programme (UNEP), 2014: Assessing Global Land Use, Balancing Consumption with Sustainable Supply – Summary for Policy Makers. Nairobi, Kenya: Report of the Working Group on Land and Soils of the International Resource Panel, United Nations Environment Programme. United Nations Framework Convention on Climate Change (UNFCCC), 2010: The Cancun Agreements. Bonn: United Nations Framework Convention on Climate Change. VAN DER WERF, G.R. et al., 2009: CO2 emissions from forest loss. Nature Geoscience, 2(11), pp. 737–738. VAN LANGENHOVE, L., 2010: The Transformation of Multi‐lateralism Mode1.0 to Mode2.0. Global Policy, 1 (3), pp. 263‐269.

267

VICENÍKOVÁ A. (ed.), 2000: Svet mokradí. Bratislava: Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie. VIRGALA, R., 2010: Inteligentné prvky v balení potravín. (Bakalárska práca). Slovenská technická univerzita v Bratislave. Fakulta chemickej a potravinárskej technológie:Školiteľ: Ing. Stanislav Sekretár, CSc. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár. Humenné, 2010. Dostupné na: http://www.polnohospodar.sk/kategorie‐spravodajstva/213‐ponohospodar‐19‐2057/5032‐aky‐je‐vyvoj‐v‐oblasti‐balenia‐potravin (12.12.2016) VITOUSEK P.M. et al.,1997: Human Domination of Earth´s Ecosystems. Science, 277, pp. 494–499. Vláda Slovenskej republiky (VSR), 2015: Sankcie medzi EÚ a RF – aktuálny stav a dopady. Informačný materiál na rokovanie Rady vlády SR pre podporu exportu a investícií. Dostupné na: http://www.mhsr.sk/sankcie‐eu‐voci‐ruskej‐federacii/146939s&usg=AFQjCNEDAoYaF7HCM‐45KT9lIhOvAEF71A (23. 9. 2015) VOLOŠČUK I., 2001: Starostlivosť o chránené územia. Zvolen: Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. VOLOŠČUK I., 2005: Ochrana prírody a krajiny. Zvolen: Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene.

VONDROVÁA.– VALACH M., 2013: Use of DEA model for calculating better life index and its impact on economic policy in Slovakia. International context of business environment : selected evidence from CEE and SEE countries. pp. 9‐18. ‐ Gdańsk : Gdańsk University of technology, 2014. ISBN 978‐83‐7348‐584‐6.

WETCHAKUN, K. et al., 2011: Semiconducting metal oxides as sensors for environmentally hazardous gases, Sens. Actuators B, 160, pp. 580 – 591.

World Resources institute (WRI), 1992: Global biodiversity strategy. Washington DC.: WRI.

World Bank, (WB), 2006: Where is the wealth of nations – Measuring capital for the 21th century. Washington DC.: World Bank.

World Bank, (WB), 2010: Convenient Solutions to an Inconvenient Truth: Ecosystem‐based Approaches to Climate Change. Washington DC.: World Bank.

XIE, H. et al., 2012: Multi‐wall carbon nanotube gas sensors modified with amino‐group to detect low concentration of formaldehyde. Sens. Actuators B, 168, pp. 34 – 38.

YINON, J., 2003: Detection of explosives by electronic noses. Anal. Chem., 150, pp. 99 – 105.

ZENG, J. et al., 2012: NO2‐sensing proerties of porous WO3 gas sensor based on anodized sputtered tungsten thin film. Sens. Actuators B, 161, pp. 447 – 452.

ZLOCHA, J., 1997: Územná štúdia Slovenska. Bratislava: Slovenský hydrometeorologický ústav.

268