FINANČNÁ ANALÝZA VYBRANEJ ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY · zvyšujú. Pomer neobežného majetku sa z roka na rok zvyšuje a predstavuje v týchto troch rokoch priemerne 77% z celkového

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS IX.

FINANČNÁ ANALÝZA VYBRANEJ ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY

Marián GÁL

Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Katedra financií

[email protected]

Abstrakt

Charakterizovať pojem finančná analýza je možné viacerými spôsobmi. V

príspevku sú zhrnuté podstatné charakteristiky finančnej analýzy územných

samospráv, pohľad viacerých autorov na jej význam a prínos pri vyhodnocovaní

finančnej a daňovej sily a sebestačnosti. V príspevku sme aplikovali finančnú

analýzu na mesto Levoča za obdobie 2009-2011. V závere prinášame návrhy na

zlepšenie financovania mesta Levoča. Príspevok bol vypracovaný v rámci

riešenia vedeckého projektu VEGA 1/1195/12.

Kľúčové slová: finančná analýza územnej samosprávy, daňová sebestačnosť,

finančná sebestačnosť, likvidita, zadlženosť obcí

1 ÚVOD Charakterizovať pojem finančná analýza je možné viacerými spôsobmi. Z

pohľadu Růčkovej (2010, s.9) finančná analýza znamená „systematický rozbor

získaných dát, ktoré sú obsiahnuté predovšetkým v účtovných výkazoch“. Ako uvádza

Strážovská (2006, s. 84), finančná analýza „sústreďuje svoju pozornosť na rozbor

finančných zdrojov, spôsob ich získavania a použitia, na výsledok finančného

hospodárenia, rozbor rezerv a spôsoby ich využitia.“ Finančná analýza ako taká

ponúka množstvo metód ako bilancovať, respektíve rekapitulovať finančnú situáciu

obce, ktorá je determinantom úspešnosti obce. Autorky Knápková a Pavelková (2010,

s.15) definujú finančnú analýzu ako „komplexné zhodnotenie finančnej situácie.“

Spracováva sa preto, aby sme získali predstavu o tom, v akom stave sa obec nachádza.

Finančná analýza je chápaná tiež ako zhodnotenie finančného alebo rozpočtového

hospodárenia obce, posúdenie plnenia schváleného rozpočtu v príjmoch a výdavkoch,

porovnanie rozpočtu so skutočnosťou, posúdenie výsledku hospodárenia, a taktiež

výsledkov metód doby návratnosti, likvidity a prípadnej zadlženosti. Slúži aj na

identifikovanie silných a naopak slabých stránok hospodárenia. Takto môžeme

predvídať problémy, ktoré by nastali v budúcnosti, a zároveň urobiť opatrenia na ich

odstránenie.

110

Finančná analýza vybranej územnej samosprávy

Finančnou analýzou sledujeme a vyhodnocujeme výsledky činnosti obce. Získané

informácie sa v tejto analýze roztrieďujú, porovnávajú navzájom medzi sebou,

kvantifikujú sa vzťahy medzi nimi, hľadajú príčiny medzi údajmi a určuje sa ich vývoj.

Informácie získané pomocou finančnej analýzy umožňujú dospieť k určitým záverom o

celkovom hospodárení a finančnej situácii obci.

Finančné prostredie obce ovplyvňujú rôzne aktivity a činitele, ktoré determinujú

výsledky analýzy a podieľajú sa na finančnej situácii obce. Rozdelenie týchto činiteľov

je nasledovné:

• externé činitele – sú nezávislé od vôle orgánov obce a pôsobia objektívne,

napríklad štátne zásahy vo forme zákonov alebo daní;

• interné činitele – nachádzajúce sa vo vnútri obce a pôsobia subjektívne,

rozdeľujeme ich ďalej na kvantitatívne a kvalitatívne.

Finančná analýza je významným nástrojom pre skvalitnenie finančného

rozhodovania na úrovni každej zložky územnej samosprávy. Hodnotí nielen minulé

hospodárenie, ale taktiež sa snaží odhaliť pozitívne i negatívne faktory, ktoré

hospodárenie ovplyvnili. Je dôležitým nástrojom riadenia (Kolektív autorov, 2008).

Objektom finančnej analýzy je finančná situácia obce a jej hlavnou úlohou je

hodnotiť túto finančnú situáciu a stanoviť príčiny, ktoré ju ovplyvnili.

Podľa Strážovskej (2006, s.86) úlohou finančnej analýzy je „určiť, ktoré činitele a

s akou intenzitou sa na formovaní finančnej situácie podieľali. Takáto finančná analýza

zameraná na poznanie činiteľov pôsobiacich na finančnú situáciu – umožňuje odhaliť

jej silné a slabé miesta.“ Preto sa stáva veľmi efektívnym a užitočným nástrojom, ktorý

umožňuje posudzovať finančné zdravie obce.

Cieľom finančnej analýzy obce je znázorniť čo najkomplexnejšie finančnú

situáciu obce, t.j. zainteresovať všetky jej zložky alebo detailnejšou analýzou zhodnotiť

niektorú zo súčasti. A tak cieľom finančnej analýzy je v podstate zhodnotiť finančnú

situáciu alebo zdravie obce a špecifikovať príčiny, ktoré na ňu pôsobia. Tendenciou je

komplexne vyjadriť finančnú situáciu, to znamená určiť všetky činitele, ktoré

determinovali finančné zdravie organizácie.

Finančná analýza je podkladom pre zostavenie návrhov obecného rozpočtu a

môže byť využitá pre tvorbu investičného programu i pre komplexný program rozvoja

obce. Výsledky tejto analýzy je vhodné porovnať s ďalšími porovnateľnými obcami.

Základné metódy finančnej analýzy sa členia na:

• analýzu stavových ukazovateľov – horizontálna a vertikálna analýza;

• analýzu tokových a rozdielových ukazovateľov – cash flow;

• analýzu pomerových ukazovateľov – rentability, aktivity, zadlženosti;

• analýzu sústav ukazovateľov – Du Antov rozklad a pyramídový rozklad.

Finančná analýza obce zahrňuje tieto čiastkové analýzy:

111


• analýzu majetku obce, v ktorej rozoberáme:

o neobežné (stále) aktíva,

o obežné aktíva,

• analýzu pasív obce, v ktorej rozoberáme:

o vlastné zdroje,

o cudzie zdroje,

• analýzu rozpočtových príjmov obce, • analýzu rozpočtových výdajov obce, • analýzu zadlženosti obce a reguláciu tejto zadlženosti, • analýzu likvidity obce (Máče, 2006).

Zámerom finančnej analýzy je zvyčajne posúdenie účinkov vnútorného a

vonkajšieho prostredia, analýza uplynulého vývoja obce, komparácia výsledkov

analýzy v priestore, analýza vzťahov medzi ukazovateľmi (pyramidálne rozklady),

poskytnutie informácií pre rozhodovanie do budúcnosti, analýza variant budúceho

vývoja a výber najvhodnejších variant, interpretácia výsledkov vrátane návrhov vo

finančnom plánovaní (Sedláček, 2007).

Finančnú analýzu je možné zaradiť do technickej kategórie, pretože pracuje s

matematickými postupmi. V praxi sa využíva k analýze rôzny kvalitný software, ktorý

do značnej miery závisí na dostupnosti údajov a tie koncentrujú špecialisti na to určení.

Ukazovatele finančnej analýzy Medzi základné ukazovatele finančnej analýzy patrí daňová sila obce, finančná

sila obce, dlhová kapacita a miera sebestačnosti, ktoré charakterizujú autorky Belajová

a Hamalová (2011).

Daňová sila obce interpretuje objem finančných prostriedkov plynúcich obci zo

všetkých daní v prepočte na jedného obyvateľa obce. Ukazovateľ meria daňovú

výnosnosť obce, teda koľko daní sa v obci vybralo za určité obdobie. Predstavuje

daňovú autonómiu obce. Daňové príjmy sú stabilným príjmom do rozpočtu obcí, a

tvoria ich hlavne miestne dane, miestne poplatky a podielové dane. Platí tu, že čím

vyššia je hodnota, tým lepšie. Možno ju vyjadriť nasledujúcim zápisom:

(1)

Finančná sila obce je indikátorom na komparáciu zdrojov príjmov jednotlivých

obcí, ktorý slúži na analýzu výšky a štruktúry príjmov. Finančná sila je tvorená

daňovými príjmami a transfermi, ktoré obciam plynú zo štátneho rozpočtu na

prenesené kompetencie. Transfery majú veľký význam v rámci príjmov obcí.

Najväčšie transfery plynú obciam na zabezpečenie vzdelávania. Poukazujú tiež na

112


závislosť obcí od štátneho rozpočtu. Finančná sila obce vyjadruje sumu vlastných

príjmov v prepočte na jedného obyvateľa obce, čo zobrazuje tento vzorec:

(2)

Úverová zadlženosť sa vyjadruje ako rozdiel medzi bežnými príjmami a

bežnými výdavkami zvýšenými o záväzky dlhovej služby, lízingu a plnenia záruk za

úvery iných subjektov. Ak je rozdiel kladný, príjmy sú väčšie ako výdavky, čo je dobrý

základ pre finančné hospodárenie a prijímanie úverov. Ukazovateľ úverovej

zadlženosti sa počíta takto: Dlhová služba je tvorená úrokmi a splácaním istiny a

dlhopisov a splátkami lízingu. Dlhovú základňu tvoria daňové príjmy, nedaňové príjmy

a prijaté dotácie. Výsledok je vypočítaný v percentách. Optimálne by obce nemali

dosiahnuť 30%.

Miera sebestačnosti znamená, koľko percent z celkových príjmov obec získava z

vlastných zdrojov. Tento ukazovateľ je indikátorom, ktorý predstavuje mieru stability a

samostatnosti hospodárenia obce. Ak je hodnota ukazovateľa vyššia ako 1, obec je

schopná pokryť z vlastných príjmov bežné výdavky. To jej umožňuje akumulovať

prostriedky aj do budúceho roka (Belajová, Hamalová, 2011). Hodnota finančnej

sebestačnosti by sa mala pohybovať optimálne okolo 50%. V rámci kvantifikácie

finančnej sebestačnosti miestnej samosprávy je možné využiť viacero ukazovateľov:

(3)

(4)

(5)

Daňová sebestačnosť obce je indikátor, ktorý vyjadruje pomer daňových príjmov

obce k bežným príjmom rozpočtu obce. Jej zápis vyzerá takto:

(6)

113


Výkazy finančného účtovníctva Finančná analýza predstavuje ohodnotenie minulosti, súčasnosti a

predpokladanej budúcnosti finančného hospodárenia obce. Pre dosiahnutie kvalitnej

finančnej analýzy je potrebné veľké množstvo informácií z rôznych zdrojov, preto je

prepojená s finančným účtovníctvom, ktoré zhromažďuje všetky informácie

prostredníctvom základných finančných výkazov: súvahy, výkazov ziskov a strát a

prehľadu o peňažných tokoch (cash-flow).

2 FINANČNÁ ANALÝZA MESTA LEVOČA

2.1 Analýza finančných výkazov mesta Levoča Zo štruktúry majetku mesta vyplýva, že najväčšiu časť majetku tvorí neobežný

majetok, ktorý zahŕňa dlhodobý majetok hmotný, nehmotný a finančný. Je to viditeľné

aj z Tab. 1, najväčší podiel stálych aktív v roku 2011 má dlhodobý hmotný majetok,

konkrétne stavby s hodnotou 17 240 741 € a pozemky s hodnotou 10 730 388 €.

Dlhodobý nehmotný majetok predstavuje položka softvér a v rámci dlhodobého

finančného majetku mesto realizuje obchody s cennými papiermi, ktoré sa nepatrne

zvyšujú. Pomer neobežného majetku sa z roka na rok zvyšuje a predstavuje v týchto

troch rokoch priemerne 77% z celkového objemu aktív.

Najväčší objem obežného majetku patrí zúčtovaniu medzi subjektmi verejnej

správy, čo v roku 2011 predstavuje sumu 8 977 909 € a slúži na účtovanie o

zúčtovacích vzťahoch medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy prostredníctvom

jednotlivých syntetických účtov, napríklad zúčtovanie transferov zo štátneho rozpočtu.

Charakter zúčtovania sa zvyšuje, čo znamená viac a viac prijatých transferov do

rozpočtu mesta. Výraznou zmenou v roku 2010 bol nárast zúčtovania o skoro štyri

milióny € oproti roku 2009, pretože mesto v tomto roku prijalo dotácie na rôzne

rekonštrukcie, napríklad na reštaurovanie exteriéru Rímskokatolíckeho kostola sv.

Jakuba.

Účty časového rozlíšenia aktív majú rastúci charakter.

114


Tabuľka 1

Zdroj: Súvahy mesta Levoča 2009-2011, vlastné spracovanie.

PASÍVA V Tab. 2 je znázornená hodnota pasív mesta v sledovanom období, ktoré sú

rozdelené na vlastné zdroje a cudzie zdroje krytia. Väčšiu časť zdrojov tvoria vlastné

zdroje, čo je pre mesto prospešné. Môžeme ale sledovať pokles vlastných zdrojov, od

roku 2009 ich podiel klesá a v roku 2011 predstavoval podiel vlastných zdrojov iba

60,8% z celkových zdrojov krytia, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje sumu 30 091

201 €.

Cudzie zdroje zaznamenávajú kolísavý charakter. V roku 2010 mesto disponovalo

až o 1 420 595 € cudzích zdrojov viac ako v roku 2009. Spôsobil to hlavne nárast

bežných bankových úverov a výpomocí, o ktoré mesto požiadalo. Následne v roku

2011 poklesol objem, hlavne vďaka zníženiu výšky záväzkov.

Účty časového rozlíšenia pasív tvoria výdavky budúcich období a taktiež výnosy

budúcich období. Vývoj časového rozlíšenia pasív má rovnako rastúci trend ako časové

rozlíšenie aktív.

115


Tabuľka 2


V príjmovej oblasti, medzi najvýznamnejšie zložky patrili v sledovanom období

granty a transfery v objeme viac ako 7 mil. €. Daňové príjmy mesta mali kolísavý

charakter spôsobený výpadkom podielovej dane z príjmu fyzických osôb kvôli

negatívnemu pôsobeniu hospodárskej krízy na Slovensku a vo svete. V roku 2011

možno badať nepatrné zlepšenie. Vlastné nedaňové príjmy sa na celkovej štruktúre

príjmov podieľajú v najmenšom rozsahu.

Výdavková strana rozpočtu má rastúcu tendenciu v sledovanom období. Mesto

vykazovalo rozpočtový deficit (bez zohľadnenia finančných operácií). Medzi najväčšie

výdavky patria výdavky na vzdelávanie, občiansku vybavenosť a všeobecné verejné

služby. Toto súvisí predovšetkým s realizáciou rekonštrukcií základných škôl, či

kostola vďaka získaným grantom a transferom zo štátneho rozpočtu.

Komparáciu príjmových a výdavkových položiek môžeme sledovať v Tab. 3, z

ktorej je zrejmé, že deficitné hospodárenie mesta bolo kryté prevažne prijatými úvermi.

116


Tabuľka 3

Zdroj: Záverečné účty mesta 2009-2011, vlastné spracovanie.

2.2 Analýza vybraných ukazovateľov Ukazovateľ celkovej likvidity mesta Z Tab. 4 môžeme badať, že mesto Levoča nemá problém splácať svoje

krátkodobé záväzky. V roku 2010 sledujeme pokles hodnoty ukazovateľa v porovnaní

s rokom 2009, čo je spôsobené hlavne poklesom krátkodobých záväzkov, ale rovnako

klesla aj hodnota obežných aktív. V roku 2010 bolo mesto menej likvidné a hodnota

ukazovateľa 2,12 znamená, že krátkodobé prostriedky mesta kryjú krátkodobé záväzky

niečo viac ako dvakrát. Hodnota v roku 2011 stúpla, čiže mesto má v tomto smere

pozitívny vývoj.

Tabuľka 4


117


Ukazovateľ daňovej sily mesta Daňová sila mesta v sledovaných rokoch má nerovnomerný vývoj. Daňovo

najsilnejšie bolo mesto v roku 2009. V roku 2010 podiel daňových príjmov oproti roku

2009 klesol o 56,78 € na jedného obyvateľa. A naopak v roku 2011 znova vzrástol, no

jeho hodnota bola menšia ako v roku 2009. Príjmy z daní v roku 2011 predstavovali

329,88 € na jedného obyvateľa.

Tabuľka 5


Ukazovateľ finančnej sily mesta Tab. 6 znázorňuje vývoj ukazovateľa finančnej sily mesta Levoča. Vývoj tohto

ukazovateľa v sledovanom období nie je rovnomerný. Zatiaľ čo v roku 2009

predstavoval podiel vlastných príjmov rozpočtu 962,18 € na jedného obyvateľa, v roku

2010 sa zvýšil o 60,71 €. V tomto roku dosiahol ukazovateľ najvyššiu hodnotu, čo

znamená, že mesto disponovalo najväčšou ekonomickou stabilitou, čo súvisí najmä s

prijatými grantmi a transfermi zo štátneho rozpočtu na vyššie spomenuté investičné

zámery. Podiel vlastných príjmov rozpočtu obce v roku 2011 znova klesol a dosahuje

hodnotu 934,11 € na jedného obyvateľa.

Tabuľka 6


Ukazovateľ úverovej zadlženosti mesta Hodnota ukazovateľa úverovej zadlženosti mesta Levoča má rastúcu tendenciu

(viď Tab. 7). V roku 2011 bola hodnota ukazovateľa až 23,53%. V porovnaní s

únosnou hranicou do 30% môžeme povedať, že situácia mesta Levoča je zatiaľ

118


dostatočná, no mesto v rokoch 2010-2011 nesplatilo bankám istinu z úverov, čo

potenciálne môže znamenať hrozby v budúcnosti pri nezvýšení vlastných príjmov a

nemožnosti využívania ďalšieho úverového financovania. Aj v roku 2012 sa očakáva

znova zvýšenie miery zadlženosti, a to vo výške 29%, najmä vďaka využívaniu

úverové financovania deficitného rozpočtu.

Tabuľka 7


Ukazovatele finančnej sebestačnosti Vlastné príjmy sú zostavené z daňových a nedaňových príjmov. V roku 2009 bol

podiel 88,09%, nasledujúci rok sa zvýšil o 4,51% vďaka zvýšeniu vlastných príjmov,

konkrétne vďaka zvýšeniu výnosov z daňových príjmov mesta. V roku 2011 bol podiel

vlastných príjmoch na celkových príjmoch 89,30%, čím sa oproti roku 2010 znížil o

3,30%. Spôsobil to pokles vlastných príjmov obce, hlavne daňových.

Celkovo môžeme konštatovať, že mesto Levoča je ekonomicky efektívne, pretože

disponuje dostatočnými vlastnými príjmami, ktoré mu zabezpečujú dlhodobú stabilitu.

Ukazovateľ samostatnosti vyjadruje pozitívny vývoj.

Tabuľka 8


Druhý (riadok 5 v Tab. 9) a tretí (riadok 6 v Tab. 9) spôsob výpočtu finančnej

sebestačnosti vyjadrujú podiel daňových príjmov obce a všeobecných dotácií na

celkových príjmoch obce alebo celkových výdavkoch obce. Predstavujú objem

zdrojov, ktoré môžu byť využité v rámci pridelených právomocí.

119


Vypočítané hodnoty v Tab. 9 patria k tým priemerným, no môžeme hodnotiť

mesto Levoča ako finančne sebestačné, čo dokazujú aj hodnoty ukazovateľa. Keďže

ich podiel je väčší ako 50%, je to pozitívny jav.

Tabuľka 9


Ukazovateľ daňovej sebestačnosti V Tab. 10 je znázornený vývoj ukazovateľa daňovej sebestačnosti. V roku 2009

daňové príjmy tvorili 56,93% z bežných príjmov mesta, v roku 2010 tvorili 50,86% a v

roku 2011 tvorili 53,37%. Dá sa povedať, že sa podiel daňových príjmov k bežným

postupne znižuje. Rozdiel medzi rokmi 2009 a 2011 bol pokles až o 3,56%. Úbytok

príjmov z daní zapríčiňujú najmä neplatiči daní, ktorí majú značné nedoplatky. V

prípade dane z nehnuteľností je suma dlhu viac ako 400 tisíc €.

Tabuľka 10


3 ZÁVER

V rámci finančnej analýzy sme vykonali výpočty nami vybraných ukazovateľov.

Posúdením vypočítaných hodnôt analýzy sme zistili, že v rámci likvidity je mesto

Levoča v hodnotení na dobrej úrovni, keďže hodnoty ukazovateľa celkovej likvidity

spadajú do intervalu 2,1 až 2,7. Teda mesto má dostatok finančných prostriedkov na

120


splatenie krátkodobých záväzkov. Miera finančnej sebestačnosti je tiež na postačujúcej

úrovni, pretože podiel vlastných príjmov mesta na celkových príjmoch dosahuje

hodnoty 88 % až 92 %. Ukazovateľ úverovej zadlženosti ukázal nepriaznivý vývoj

mesta, z dôvodu stáleho zvyšovania dlhov. V roku 2011 dosahovala úroveň úverovej

zadlženosti 23,53 %, čím sa oproti roku 2009 zvýšila až o 7 %.

Rozhodujúcim zdrojom príjmov mesta Levoča sú daňové príjmy, a pretože sa

neustále znižuje percento ich výberu, odporúčame zvýšiť ich podiel na celkových

príjmoch. Je potrebné venovať pozornosť týmto príjmom, aj z dôvodu, že sú ťažko

vymáhateľné. Neplatiči daní v súčasnosti dlhujú mestu nemalú sumu (spolu cca milión

€), a preto sú zverejnení na zozname neplatičov na oficiálnej internetovej stránke

mesta. Svoju povinnosť si nesplnili hlavne na nájomnom v bytoch a nebytových

priestoroch, dani z nehnuteľností a za odvoz a likvidáciu odpadu. Preto navrhujeme,

aby sa mesto viac usilovalo o zvýšenie výberu a vymáhania daní aj prostredníctvom

exekúcie, do ktorej by mohlo byť prizvaných viac exekútorov. Alebo by sa táto

situácia dala vyriešiť formou dohody o uhradení dane, respektíve formou dohody

mesta s neplatičmi na splátkovom kalendári v prípade ich nesolventnosti.

Ďalším návrhom je zvýšiť finančnú sebestačnosť. Bolo by to možné zvýšením

objemu miestnych daní a poplatkov do rozpočtu mesta, napríklad zvýšením daňovej

sadzby na miestny poplatok za komunálny odpad alebo na nehnuteľnosti. Avšak to by

zároveň mohlo znamenať nie veľmi vhodné zvyšovanie daňového zaťaženia

obyvateľov rovnako ako aj subjektov, ktoré pôsobia na území mesta. Takáto daňová

politika by mohla mať pre rozvoj mesta kontraproduktívny efekt. Rast finančnej

samostatnosti pomáha dosiahnuť aj lepšie využívanie cudzích zdrojov. No účinok v

rozpočtoch sa však prejaví až po dlhšom časovom období. Tomu môže pomôcť

zvyšovanie podielu grantov a ďalších transferov do rozpočtu mesta. Táto možnosť sa

zdá ako reálna, vzhľadom na význam a objem fondov Európskej únie.

Taktiež by mesto mohlo prijať aj opatrenia na výdavkovej strane. Napríklad môžu

sa upraviť platy zamestnancov mestského úradu tak, aby sa prispôsobili možnostiam

mestskému rozpočtu, resp. pri nezmenenej výške platov pokračovať v reštrukturalizácii

zamestnancov úradu.

Môžeme konštatovať, že je veľmi dôležité sledovať finančnú situáciu. Preto by

mesto nemalo vykazovať schodok v hospodárení, a teda dosiahnuť, aby sa príjmy

rovnali výdavkom, respektíve aby bol dosiahnutý prebytok hospodárenia. To by sa

mohlo dosiahnuť napríklad znížením výšky úverov, ktoré mesto Levoča ohrozujú

najviac a majú rastúcu tendenciu.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1] ADAMOVÁ, M. a kol.: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. 1. vyd. Lučenec:

PS LINE, 2005. 960s. ISBN 80-969388-8-6.

[2] BELAJOVÁ, A., HAMALOVÁ, M., ŠEBOVÁ, M.: Komunálna ekonomika a

politika. 1.vyd. Bratislava: Sprint dva, 2011. 260 s. ISBN 978-80-89393-38-1.

121


[3] BERČÍK, P., KRÁLIK, J.: Základy verejnej správy I. 1. vyd. Bratislava:

Akadémia Policajného zboru, 2007. 190 s. ISBN 978-80-8054-400-3.

[4] GRÚŇ, L., PAULIČKOVÁ, A., VYDROVÁ, V.: Samospráva ako súčasť verejnej

správy. Bratislava: Eurounion, 2005. 122 s. ISBN 80-88984-82-3.

[5] Kolektív autorov: Úvod do regionálních věd a veřejné správy. 2. vyd. Plzeň: Aleš

Čeněk, s.r.o., 2008. 455 s. ISBN 978-80-7380-086-4.

[6] PROVAZNÍKOVÁ, R.: Financování měst, obcí a regionů: teorie a praxe. 2. vyd.

Praha: Grada Publishing, 2009. 304 s. ISBN 978-80-247-2097-5.

[7] RŮČKOVÁ, P.: Finanční analýza: metody, ukazatele, vyuţití v praxi. 3. vyd.

Praha: Grada Publishing, 2010. 144 s. ISBN 978-80-247-3308-1.

[8] STRÁŢOVSKÁ, H., STRÁŢOVSKÁ, Ľ.: Ekonomické analýzy. Bratislava:

Merkury, 2006. 152 s. ISBN 80-89143-38-5.

[9] ZALAI, K. a kol.: Finančno-ekonomická analýza podniku. 7.vyd. Bratislava:

Sprint dva, 2010. 446 s. ISBN 978-80-89393-15-2.

[10] Interné materiály mesta Levoča 2009-2011.

122

FINANČNÁ ANALÝZA VYBRANEJ ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY · zvyšujú. Pomer neobežného majetku sa z roka na rok zvyšuje a predstavuje v týchto troch rokoch priemerne 77% z celkového

Documents