crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/.../B/7D6D6391AC914658AC6271B2248731C7.docx · Web viewNáklady na skladovanie ovocia sa zvyšujú mesačne približne o 3 centy na kilogram a realizačná

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

1 130 198

EKONOMIKA VÝROBY VYBRANÝCH DRUHOV OVOCIA

NA SLOVENSKU

2011 Janka Bánska

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

1 130 198

EKONOMIKA VÝROBY VYBRANÝCH DRUHOV OVOCIA

NA SLOVENSKU

Bakalárska práca

Študijný program: Manažment podniku

Študijný odbor: 6 284 700 Ekonomika a manažment podniku

Školiace pracovisko: Katedra ekonomiky

Školiteľ: Viktor Porhajaš, Ing.CSc.

Nitra, 2011 Janka Bánska

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Janka Bánska vyhlasujem, že som bakalársku prácu na tému „Ekonomika

výroby vybraných druhov ovocia na Slovensku“ vypracovala samostatne s použitím

uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 5.mája 2011

.......................................

Janka Bánska

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing.Viktorovi Porhajašovi, CSc. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej

práce.

Abstrakt

Výroba ovocia na Slovensku má dlhodobú tradíciu. V poslednom období

zaznamenávame neustály pokles ovocinárskych sadov. Štruktúra sadov nezodpovedá

súčasným podmienkam, ktoré sú kladené na množstvo produkcie pre zabezpečenie

odporúčanej dávky ovocia na jedného obyvateľa.

Najrozšírenejším druhom ovocia u nás sú jablká, ktoré obyvateľstvo najviac

konzumuje. V práci sme využívali informácie z dostupných zdrojov v odborných

a vedeckých publikáciách. Veľmi významným ukazovateľom bilancie ovocia je podiel

domácej produkcie na celkovej ponuke. Pokles hektárových úrod jabĺk v značnej miere

ovplyvňuje efektívnosť výroby. Výška vstupov je rozhodujúcim momentom efektívnosti

a podnikovej úspešnosti výroby ovocia. Vstupy na zahustené intenzívne jabloňové sady

predstavujú 3,8 až 4,5 tis.€.ha pri dosiahnutí 20 až 25 t.ha. Pri štíhlych vretenách vlastné

náklady sa zvyšujú z dôvodu zvýšených úrod o 90 %. Vývoj realizačných cien sa za

sledované obdobie postupne zvyšoval.

Významné postavenie v našej krajine má pestovanie sliviek. Realizačné ceny

vytvárajú predpoklady, aby výroba sliviek pri požadovanej produkcii bola rentabilná.

V skúmanom podniku sme zaznamenali zisk počas sledovaného obdobia. Výška zisku bola

v značnej miere ovplyvnená odrodou.

Pestovanie drobného ovocia sa javí ako okrajové. Najväčšie zastúpenie majú ríbezle,

maliny a jahody. Výroba červených ríbezlí môže byť rentabilná ak sú splnené produkčné

požiadavky a realizačné ceny dokážu kryť náklady na jeden kilogram a vytvárať zisk.

Využívanie mechanizácie znižuje osobné náklady na zber, ktoré sa podieľajú 60 % na

celkových vlastných nákladoch.

Pestovanie čiernych ríbezlí je náročnejšie ako červených ríbezlí. Výroba čiernych

ríbezlí je rentabilná ak produkcia dosahuje 5 t.ha pri realizačnej cene 1€.kg a nákladoch

0,6 €.kg.

Výroba malín v intenzívnych plantážach môže byť zisková ak sa splnia predpoklady

v dosahovanej úrode (4 t.ha) a realizačnej cene (1,2 €.kg).

Kľúčové slová: ovocinárstvo, zisk, náklad, produkcia, realizačná cena

Abstract

Fruit production in Slovakia has a long tradition. Recently, we are registering

continuous decrease of fruit plantations. The plantations structure does not meet the current

conditions that are imposed on the quantity of production to ensure a recommended dose of

fruit per capita.

In this country, the most widespread species of fruit are apples, which are the most

consumed by the population. In this work we used the information from available sources

of technical and scientific publications. The proportion of domestic production on total

supply is a very important indicator of the balance of fruit. Declining of apple hectar

harvests affects in a large extent the efficiency of production. The amount of inputs is

a critical moment of the efficiency and the business success of the fruit production. Inputs

for intensively concentrated apple plantations reach 3,8 to 4,5 thousand € ha with 20 to 25

t.ha. For slender spindles own costs rise according to increased harvest by 90%.

Development of the realization prices for the monitored period increased gradually.

The important role for the cultivation of plums in our country. Realization prices

create conditions that require the plum production to be profitable. In the surveyed

company we recorded a profit during reporting period. Level of profit was greatly

determined by variety.

Growing small fruits appears to be minor. Currants, raspberries and strawberries

have the highest representation. Production of red currants can be profitable if production

requirements are met and realization prices can cover the cost per one kilogram and

generate profits. Use of mechanization reduces the personal cost for harvesting, sharing

60% of total own costs.

Black currant cultivation is more difficult than the red currant. Black currant

production is possible if it reaches 5t.ha, the realization price of 1€.kg and the cost

minimum of 0,6€.kg.

Production of raspberries on intesive plantations can be profitable if the predictions

are fulfilled in the acomplished harvest (4t.ha) and in the realization price (1,2 €.kg).

The key words: fruit production, profit, cost, production, realization price

Obsah

Úvod.......................................................................................................................................8

1 Prehľad riešenej problematiky doma a v zahraničí.......................................................10

1.1 Súčasný stav ovocinárskej výroby.........................................................................10

1.2 Trh a výroba ovocia...............................................................................................13

1.3 Podporná a regulačná politika ovocinárskeho trhu...............................................15

1.4 Zakladanie sadov v ovocinárstve.........................................................................16

2 Cieľ práce......................................................................................................................18

3 Metodika práce.............................................................................................................19

4 Výsledky a diskusia......................................................................................................22

4.1 Skladovanie ovocia................................................................................................28

4.2 Zahraničný obchod Slovenska s ovocím...............................................................29

4.3 Ekonomika výroby drobného ovocia.....................................................................36

4.4 Ekonomické zhodnotenie výroby malín................................................................37

Záver....................................................................................................................................39

Zoznam použitej literatúry...................................................................................................42

Úvod

Ovocinárska výroba na Slovensku má dlhodobú tradíciu predovšetkým v pestovaní

všetkých druhov ovocia mierneho pásma, ktoré sú zastúpené v diapazóne osvedčených

ovocných druhov. Nezanedbateľnou súčasťou je aj spracovanie ovocia v konzervárenských

a mraziarenských produktoch. Predaj čerstvého a uskladneného ovocia je závislé od kvality

ponúkaného produktu na trhu. Ovocinárska výroba patrí v rámci poľnohospodárstva medzi

odvetvie s vysokým produkčným potenciálom, ktorý umožňuje dosahovať rentabilnosť

výroby. Odvetvie ovocinárskej výroby sa na produkcií rastlinnej výroby nepodieľa

významnou mierou, ale i napriek tomu je veľmi dôležitým odvetvím rastlinnej výroby.

Vysádzanie nových progresívnych výsadieb je žiaduce uskutočňovať z dôvodu

zabezpečenia potravinovej bezpečnosti obyvateľstva v oblasti spotreby ovocia.

V Slovenskej republike od roku 1989 zaznamenávame neustály pokles produkčných sadov

z 19 tis.ha na približne 9 tis.ha. Nežiaduci vývoj je tiež výrazne ovplyvňovaný vysokým

zastúpením extenzívnych sadov. Uvedená skutočnosť vytvára tlak na budovanie nových

intenzívnych výsadieb. V súčasnom období nie je riešený problém pokryť spotrebu ovocia

na obyvateľa, odporúčaná dávka je 96,7 kg, ale na Slovensku sa pohybuje reálna spotreba

okolo 60 kg. V krajinách EÚ medzi najväčších spotrebiteľov patria Gréci, Taliani,

Belgičania a Holanďania, ktorý dosahujú ročnú spotrebu od 100 do 190 kg na osobu.

Priemerná ročná spotreba na jedného obyvateľa EÚ dosahuje hodnotu 122 kg.

Medzi najrozšírenejšie druhy ovocia na Slovensku zaraďujeme jablká, pre ktoré

máme priaznivé pôdnoklimatické podmienky. Najpriaznivejšie podmienky na pestovanie

ovocia v EÚ majú producenti hlavne v južných oblastiach nášho kontinentu. Medzi

najväčších pestovateľov jadrovín a kôstkovín patria Francúzsko, Taliansko, Poľsko.

V produkcii jabĺk na prvom mieste je Poľsko s približne 2,8 mil.ton, potom nasleduje

Francúzsko približne s 2 mil.tonami ročne.

Slovensko dosahovalo celkovú produkciu ovocia v roku 2009 iba 69 086 ton, čo je

pre potreby nášho obyvateľstva nedostatočné, preto podľa odborníkov by sa malo do roku

2013 vysadiť 5 000 ha intenzívnych sadov, ktoré budú v prevažnej miere zastúpené

jabloňovými sadmi a tiež kôstkovinami. Výsadba sadov bude mať aj priaznivý vplyv na

zamestnanosť v regiónoch s vysokým podielom nezamestnaných. Je žiaduce, aby sa

8

zmenila štruktúra zastúpenia ovocinárstva v jednotlivých krajoch. Na západnom Slovensku

sa pestuje ovocie z celkovej výmery 70 %, na strednom Slovensku približne 10 % a na

východe krajiny výmera dosahuje 20 %.

Za poslednú dekádu sme zaznamenali nárast dovozu ovocia, hlavne v jarných

mesiacoch. Riešenie uvedeného stavu je v podpore pestovateľov pri pozberovej úprave,

triedení,  balení ovocia a tiež v podpore pestovateľov pri rekonštrukciách skladových

priestorov.

Časť produkcie je potrebné preskladovať v klimatizovaných sadoch. Pri skladovaní

ovocia sa vytvoria priaznivé podmienky na zachovanie vysokej kvality produktov.

Kvalitná preskladovaná produkcia poskytne priaznivé podmienky pre výrobcu, aby

odbytové ceny zabezpečili návratnosť investícií do výsadby sadov a tiež výstavby skladov.

Rozvoj a intenzifikácia ovocinárstva v trhovom hospodárstve je základnou úlohou

prvovýroby a tiež Ministerstva pôdohospodárstva. Z dlhodobého hľadiska je rozširovanie

plôch ovocných sadov a zvyšovanie produkcie nevyhnutnosťou pre zabezpečenie výživy

obyvateľstva.

Spotrebu ovocia hodnotíme nie iba z ekonomického, ekologického, ale aj

zdravotného hľadiska, ktoré v značnej miere ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva.

Úlohou moderného ovocinárstva je produkcia kvalitného ovocia pri dodržiavaní

ekonomickej efektívnosti jeho výroby.

9

1 Prehľad riešenej problematiky doma a v zahraničí

1.1 Súčasný stav ovocinárskej výroby

V procese transformácie poľnohospodárstva sme zaznamenali pokles tvorby

poľnohospodárskej produkcie, ktorá sa podieľa značnou mierou na sebestačnosti a tiež

podielom subvencii na HDP. Podľa BIELIKA, P. (2003) transformačný proces

v poľnohospodárstve sa v značnej miere prejavil znížením na tvorbe HDP. Uvedený

pokles poľnohospodárstva sa prejavil tiež na produkcii ovocinárstva, čo sa prejavilo

výrazným poklesom ovocia.

Hlavnou príčinou nízkej produkcie nášho ovocinárstva je podľa PAŠKU, Ľ. (2000)

nízky stupeň jeho intenzifikácie, ktorá sa prejavuje do efektívnosti výroby ovocia.

Slovensko má vysoký podiel extenzívnych sadov na celkovej výmere ovocných sadov.

Autor uvádza, že najrozšírenejším druhom ovocia sú jablká. Na celkovej produkcií

v Slovenskej republike sa drobní pestovatelia podieľajú 50 %. Úroveň ovocinárskej výroby

v jednotlivých poľnohospodárskych podnikoch je nízka z hľadiska produkcie a jej kvality.

Kvalita produkcie je nepriaznivá, lebo 30 – 40 % úrody je zaradené do prvej akostnej

triedy a vysoký podiel až 50 % tvorí neštandard.

Uvedený stav ovplyvňuje celý súbor nedostatkov ako napr. hmotná zainteresovanosť,

materiálno-technické zabezpečenie, kvalifikácia a iné.

Zabezpečenie dostatočného množstva kvalitného ovocia z vlastnej produkcie je

podľa HRIČOVSKÉHO, I. (2006) hlavnou úlohou ovocinárstva na Slovensku.

Racionálne využívanie pôdnoklimatických podmienok je úlohou výrobcov ovocia.

V minulom období pri nevyrovnanej úrode štát chránil výrobcov na domácom trhu.

V budúcom období musíme brať do úvahy, že sa bude neustále zvyšovať konkurencia

v oblasti výroby a predaja ovocia hlavne v rámci EÚ. Bude dôležité rešpektovať

medzinárodné normy, ktoré pôsobia na všetkých stupňoch výroby.

Na dosiahnutie predpokladanej produkcie je žiaduce podľa MICHÁLEKA, S.

(2008) , aby producenti mali základné vedomosti o ošetrovaní, reze a tvarovaní stromov po

výsadbe a tiež odborné poznatky o nových technologických systémoch pestovania ovocia.

V poľnohospodárskych podnikoch sa zabezpečuje vysoká technologická úroveň

u jabloňových sadov. Dodržiavanie technológie sa prejavuje vo vysokej úrode z jednotky

10

plochy 35 - 45 t.ha-1. Úrodu 35 – 45 t.ha-1 dosahuje len veľmi málo producentov. V rokoch

2001 – 2008 sme zaznamenali útlm vo výsadbe a rekonštrukcií sadov, čo bolo spôsobené

nezáujmom spracovateľského priemyslu o spracovanie ovocia.

Register ovocných sadov sa vykonáva v zmysle legislatívy a výkonu činnosti

vyplývajúcej z Vyhlášky MP SR 15/2009, pracovisko OOIP predpokladá aktuálny stav vo

výmerách ovocných sadov v Registri ovocných sadov a chmeľníc v pôsobnosti ÚKSUP

k 31.5.2010.

K 31.5.2010 bolo v Registri ÚKSUP registrovaných 517 subjektov, čo predstavuje

o 2 subjekty viac ako predošlý rok. Ovocné sady sa členia z hľadiska výmery na celkovú

výmeru 9 285,8 ha-1 a čistú výmeru 8 311,1 ha a z hľadiska intenzity na intenzívne 5 136,4

ha-1 a extenzívne 3 206,7 ha-1.

Prírodné podmienky sú najdôležitejším faktorom podľa BOREKOVEJ, B. (2001),

ktorý ovplyvňuje výšku pridaných hodnôt v poľnohospodárstve. Ďalším podstatným

faktorom je výrobná výkonnosť podniku. V značnej miere je pri tvorbe pridaných hodnôt

závisle od štruktúry majetku podniku, jeho efektívneho využívania a zhodnocovania

a hospodárskeho vynakladania prostriedkov.

Podľa MATUŠKOVIČA, J. a PAULENA, O. (2001) pre intenzívne ovocinárstvo

musia byť splnené nasledovné základné podmienky:

zakladanie sadov na úrodných pôdach a rovinách s menšími výmerami podľa druhu

a odrody,

zabezpečený vodný zdroj pre kontrolovanú závlahu (kvapkovú závlahu),

pozemok chránený drôteným pletivom proti škodcom a odcudzeniu,

štíhle vretená a spon,

špeciálna agrotechnika,

vysoký stupeň mechanizácie.

Efektívnosť výroby všetkých druhov ovocia je závislá podľa PORHAJAŠA, V.

a kol. (2008) od objemu produkcie jednotky plochy. Úlohou všetkých podnikateľských

subjektov ktorí produkujú ovocie je efektívna výroba, ktorá dosahuje vysoký zisk. Ak

slovenské ovocinárstvo chce byť konkurencieschopné v rámci EÚ musí nevyhnutne

znižovať náklady na výrobu. Znižovanie nákladov môžeme dosiahnuť zvyšovaním

11

produkcie ovocia z hektára a to zavádzaním nových výkonných a rezistentných odrôd

a zavádzaním nových progresívnych technológií.

Slovenská republika má potenciál vyrábať kvalitné ovocie mierneho pásma podľa

PORHAJAŠA, V. (2000). V príspevku hodnotí produkčné a exportné možnosti

slovenského ovocinárstva a zároveň navrhuje perspektívne možnosti zaradenia nových

spôsobov pestovania ovocia. Úroda ovocia pri tradičných výsadbách sa pohybuje

v rozmedzí 8 až 10 ton z hektára v novozaložených sadoch dosahujeme produkciu pri

zahustených výsadbách 24 až 26 ton z hektára a u štíhlych vretien 30 až 35 t z jednotky

plochy. Pri zakladaní zahustených a štíhlych vretenách je potrebné splniť všeobecné

podmienky pre zabezpečenie požadovanej produkcie a to:

vykonať rigoláciu pôdy

zapracovať 70 až 80 ton maštaľného hnoja

vápnenie pôdy 1,5 až 2 t CaO na 1 ha

zapracovať priemyselné hnojivá 1,5 t

použiť slabo rastúce podpníky

využiť závlahu

zvoliť trhové odrody.

Pri analýze ekonomiky výroby ovocia sme zistili, že v tradičných výsadbách sa

pohybuje od 45 do 50 tis.Sk.ha-1 a tržby dosahovali 82 tis.Sk.ha-1 pri priemernej realizačnej

cene 10 Sk.kg-1. Pri extenzívnych sadoch sa vykazuje trvalá strata. V intenzívnych sadoch

sa náklady pohybujú v intervale 7 - 8 Sk.kg-1 a realizačné ceny oscilujú na úrovni 10 až 12

Sk.kg-1. Pri intenzívnom spôsobe sa dosahuje zisk od 80 do 104 tis.Sk.ha. Autor hodnotí

dobrú návratnosť investície ako veľmi rýchlu.

SVATOŠ, M. (2003) vo svojej práci hodnotí východiskové podmienky trhu

a perspektívny vývoj výroby ovocia s prihliadnutím na trvalo udržateľné

poľnohospodárstvo v rámci EÚ. Podľa autora by malo poľnohospodárstvo zabezpečovať

nasledovné:

zvyšovať konkurencieschopnosť bez intervencií

podpora trhu s poľnohospodárskymi produktami bez poskytovaných plošných

výpomocí,

správnymi rozhodnutiami posilniť rozvoj vidieka.

12

Zavlažovaním intenzívnych ovocných sadov sa zaoberá BÁREK, V., PAULEN, O.

(2006), ktorí hodnotia potrebu pre jednotlivé druhy ovocia. Navrhujú používať kvapkovú

závlahu v intenzívnych sadoch, ktorá je predpokladom vysokej kvality ovocia a produkcie

z jednotky plochy. Kvapková závlaha vykazuje úsporu vody, ktorá sa pohybuje okolo 70

%. Závlahou šetríme vodu, energiu a môžeme presne dávkovať množstvo vody podľa

potrieb ovocného druhu. V súčasnom období sme zaznamenali inovácie v rozvodovom

systéme hadíc a kvapkovačov, ktoré sa neupchávajú a tým sa znižujú náklady na údržbu

závlah.

PORHAJAŠ, V., ADAMIČKOVÁ, I. (2007) analyzujú dopad nových

progresívnych odrôd jabloní na efektívnosť výroby. Vplyv nových tolerantných odrôd sa

prejavuje zvýšenou produkciou a znižovaním nákladov na chemickú ochranu, ktorá sa

výraznou mierou podieľa na celkových nákladoch. Produkčný potenciál nových odrôd

výraznou mierou prispieva k rentabilite výroby jabloní. Autori hodnotia tiež vplyv

výživovej závlahy na kvalitu a produkciu z jednotky plochy. Zavádzanie nových

vedeckých poznatkov do výroby jabloňových sadov zvyšujú konkurencieschopnosť

podnikov voči dovážaným jablkám.

Vplyv klimatických zmien na potrebu zavlažovania pri pestovaní zeleniny

a špeciálnych plodín hodnotí kolektív autorov BÁREK, V., HALAJ, P., BÁREKOVÁ,

A. (2007). V práci podrobne hodnotia efektívnosť zavlažovania jednotlivých plodín. Podľa

autorov čím intenzívnejšie kultúry sa pestujú v podnikateľskom subjekte tým aktuálnejšia

je potreba zavlažovania. Závlahy sú významným faktorom pri celkovej rentabilite

komplexného využívania vodných zdrojov, a tým priaznivo ovplyvňujú ekonomickú

efektívnosť príslušného hydrotechnického uzla. Zavlažovaním nie je možné eliminovať

nedostatok v agrotechnike, ich zmierňovanie je veľmi nákladné a nerentabilné. Pri

používaní kvapkovej závlahy je vhodné aplikovať priemyselné hnojivá pomocou

závlahovej vody, ktorá zvyšuje účinnosť využitia pomocou fertigácie. Mikrozávlahy

špeciálnych plodín sú značne náročné 100 000 Sk na hektár.

1.2 Trh a výroba ovocia

Poľským ovocinárstvom sa zaoberá ADAMOVICZ, M. (2009) a tvrdí, že ovocie

nedosahuje takú kvalitu ako si predstavujú spotrebitelia. Podľa jeho názoru je nevyhnutné

13

investovať do nových progresívnych technológií, ktoré môžu významnou mierou

ovplyvniť pozitívne spotrebu ovocia. Zavádzanie nových perspektívnych technológií do

výroby a spracovania ovocia sa prejaví zvýšenou kvalitou, bezpečnosťou a dostupnosťou

produkcie pre obyvateľstvo. Zabezpečenie uvedených predstáv bude predchádzať

serióznemu výskumu spotrebiteľov a tiež ochoty obchodných reťazcov rešpektovať

prijateľné požiadavky producentov v oblasti cien. Hybnou silou rozvoja ovocinárstva

a celej ekonomiky sú inovácie v oblasti výroby, spracovania a realizácie produkcie.

Spotrebou jednotlivých druhou ovocia sa zaoberá PETEROVÁ, J. (2000). Hlavný

dôraz kladie na spotrebu ovocia mierneho pásma s prihliadnutím na jeho vývoz a dovoz.

Hodnotí v plnom rozsahu akou mierou ovplyvňujú realizačné ceny ponuku a dopyt.

Realizačné ceny sú tvorené v závislosti od cien vstupov, klimatických podmienok v danom

roku a konkurencie. Spôsob uskladnenia ovocia v značnej miere ovplyvňuje cenu

produktu, na ktorú tiež vplýva cena importovaného ovocia.

Poľnohospodárska výroba sa považuje za fundamentálny faktor rozvoja každej

vyspelej krajiny. Rozvoj poľnohospodárstva podľa HAZELLA, P. (2007) vytvára

priaznivé podmienky farmárčenia a predstavuje potenciál rastu zamestnanosti

a efektívnosti výroby. Efektívnosť výroby dáva predpoklad pre návratnosť investícií do

poľnohospodárstva. Autor v práci upozorňuje, že v posledných rokoch zaznamenávame, že

rozvoj poľnohospodárstva sa stáva ťažším a zložitejším ako v posledných rokoch.

Dôležitým faktorom rozvoja podniku je sledovanie ponuky a dopytu a zapojiť sa do

systému pestovateľov a predajcov ovocia.

Produkčných sadov v Českej republike je v súčasnom období evidovaných 17 851 ha

podľa LUDVÍKA, M. (2009). Autor uvádza, že za posledných 20 rokov došlo k 23 %

poklesu produkčných sadov, ale produkcia v období rokov 2004 až 2009 sa zvýšila

v intenzívnych sadoch o 22 %. Uvedená skutočnosť bola vyvolaná intenzifikáciou výroby

ovocia. Intenzifikácia sa významne prejavila zvýšenou produkciou jabĺk, ktoré v súčasnom

období tvoria 80 % českých ovocinárov. Jablká sa podieľajú dvoma tretinami na celkových

tržbách ovocinárskej výroby. V Českej republike dotačná politika umožňuje rozširovať

pestovateľské plochy v oblasti konvenčného a ekologického ovocinárstva.

Podľa KOMŽÍKA, M. (2009) v poľskom ovocinárstve sa hlavný dôraz kladie na

vysporiadanie vlastníckeho vzťahu k pôde. Pri zakladaní ovocných sadov v Poľsku

vychádzajú zo zásady minimalizácie na výstavbu oporných konštrukcií závlahy

14

a technického zariadenia na úspešnú prevádzku sadu. Výhodou je minimalizácia hnojenia

a absencia teplomilných škodcov. I napriek prestarnutým sadom dopestované jablká

vykazujú dostatočnú kvalitu a dokážu sa umiestniť na trhu. Výhodou pre ovocinárstvo

v Poľsku je možnosť odbytu do spracovateľského priemyslu a výroba širokého sortimentu

produktov, ktorý sa realizuje na domácom a zahraničnom trhu hlavne do Nemecka. Ročná

produkcia jabĺk dosahuje 2,5 mil.ton z dôvodu nízkej ceny je výroba ovocia

konkurencieschopná z hľadiska európskeho trhu.

1.3 Podporná a regulačná politika ovocinárskeho trhu

Od júla 2008 bolo nariadenie č. 1182/2007 zrušené nariadením Rady (ES) č.

361/2008 z 14.apríla 2008, ktorým sa začlenila komodita ovocie a zelenina do nariadenia

Rady (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov

a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky. Možnosti

poskytovania dotácií pre ovocinárov.

Vstupom do EÚ dotačnú politiku môžeme rozdeliť do nasledovných oblastí:

1) Štátna pomoc

2) Priame platby

3) Podpora podľa Programu rozvoja vidieka (PRV)

4) Spoločná organizácia trhu v sektore ovocie a zelenina

5) Ostatné podpory v rámci dotačnej politiky

1) Štátna pomoc

- štátna pomoc sa poskytovala v roku 2009 podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

369/2007 z 8.augusta 2007 o niektorých podporných opatreniach v pôdohospodárstve

v znení nariadenia vlády SR č. 159/2008 zo 16.apríla 2008.

2) Priame platby sa poskytujú v ovocinárstve na plochu podľa nasledovných

ustanovení:

- spoločných pravidiel režimov podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej

poľnohospodárskej politiky

15

- schém podpory stanovených v hlavách IV. a nariadenia o využití pozemkov vyňatých

z produkcie na výrobu surovín

- v podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodnej platby na

rajčiaky a osobitnej platby na ovocie a zeleninu.

3) Program rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 obsahuje nasledovné opatrenia:

- modernizáciu fariem,

- zvyšovanie pridanej hodnoty poľnohospodárskych produktov,

- rozvoj odbytových organizácií výrobcov poľnohospodárskych produktov,

- rozvoj informačnej a vzdelávacej aktivity,

- využívanie poradenských služieb,

- zlepšovanie životného prostredia.

4) Spoločná organizácia trhu v sektore ovocia a zeleniny

Hlavnou úlohou spoločnej organizácie trhu s ovocím a zeleninou v krajinách EÚ je

stabilizovať ceny v sektore, garantovanie štandardu životnej úrovne farmárov

a poskytovanie stimulov pre zlepšenie kvality produkcie a marketingových výhod.

5) Ostatné podpory v rámci dotačnej politiky

Poskytované podpory v rámci dotačnej politiky umožňujú propagovať

poľnohospodársku výrobu cez propagačné programy, ktoré sú realizované zväzmi.

V oblasti propagácie čerstvého ovocia a zeleniny osobitná pozornosť sa venuje na celé

skupiny detí v školských zariadeniach.

1.4 Zakladanie sadov v ovocinárstve

BIELIK, P. – RAJČÁNIOVÁ, M. (2006) uvádzajú z podnikového hľadiska tri

základné skupiny investícií a to:

16

Finančné investície, nákup cenných papierov, uloženie peňazí v banke,

požičiavanie peňazí spoločnostiam za účelom získavania úrokov, dividend alebo

zisku.

Kapitálové investície, ktoré rozširujú dlhodobý hmotný majetok.

Nehmotné investície, ktoré sú zamerané na vedu, výskum, nákup licencii a iné.

ČUNDERLÍK, D. (2001) uvádza, že podnik by mal investovať vtedy, keď mu

investícia prinesie vyššie finančné efekty ako by dosiahol pri vložení vlastných peňazí do

banky. Vychádza zo ziskového kritéria, ktoré podrobne analyzuje. Ziskové kritérium

vyjadruje ekonomický princíp, ktorý má výrazne postavenie pri podnikateľskom

rozhodovaní.

17

2 Cieľ práce

Cieľom práce je ekonomika výroby ovocia v ovocinárskej veľkovýrobe.

Ovocinárstvo v poľnohospodárstve má osobitné postavenie a dlhoročnú tradíciu. V oblasti

pestovania ovocia v odbornej spoločnosti sa preferujú nároky o spôsobe, systémoch,

kvalite a produkcii ovocia so zameraním na efektívnu a konkurencieschopnú výrobu

v ovocinárstve.

Splnenie hlavného cieľa vychádzalo z hodnotenia parciálnych cieľov ako sú náklady,

tržby, realizačné ceny a rentabilita. Analýza bola uskutočnená za roky 2005 až 2009.

Práca pozostáva z nasledovných parciálnych cieľov:

1) Analýzou vlastných nákladov jednotlivých druhov ovocia (jablká a slivky) sme

pomocou kalkulácii, kde sme sa zamerali na štruktúru nákladov a  možnosti ich

znižovania na jednotku produkcie.

2) Naturálne zhodnotenie produkcie jednotlivých druhov ovocia za sledované obdobie

a možnosti zvyšovania produkcie pomocou dodatočných vkladov do výroby.

3) Komparácia zavlažovaných a nezavlažovaných sadov na ich produkciu

a ekonomiku pestovania.

4) Analýza výberu technologického systému a ich riziká spojené s pestovaním.

5) Zhodnotenie tržieb v náväznosti na realizačnú cenu.

6) Posúdenie rentability ovocinárstva v Slovenskej republike pre vybrané druhy

ovocia.

Hore uvedené parciálne ciele nám v plnej miere umožnia zhodnotiť ekonomiku

výroby ovocia za sledované obdobie. Po celkovej analýze hospodárenia a systému

pestovania ovocia nám poskytnú priestor na odstránenie negatívnych činiteľov pri výrobe

ovocia v oblasti nákladovosti, produkcie a kvality ovocia. Odstránením uvedených

skutočností je možné konkurovať v cene a kvalite zahraničnému ovociu.

18

19

3 Metodika práce

V bakalárskej práci analyzujeme ekonomiku vybraných druhov ovocia na Slovensku.

Na vypracovanie práce sme použili informácie, ktoré boli prezentované v odborných

a vedeckých prácach domácich a zahraničných autorov. Uvedené poznatky sme uviedli

v časti Zoznam použitej literatúry. Vstupné údaje sme získali z Výskumného ústavu

ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva so sídlom v Bratislave a tiež z výskumu,

ktorý sa uskutočňoval na Katedre ekonomiky za obdobie rokov 2005 – 2009.

Pri vypracovaní bakalárskej práce sme zvolili nasledovný postup:

získanie dostupných informácií z danej problematiky v odborných a vedeckých

publikáciách,

využívanie informácií z tlače a internetu,

zber podkladových údajov o výrobe ovocia,

vypracovanie kalkulácie na vopred stanovené činnosti,

získavanie informácií o cenách a trhu s ovocím,

realizácia produkcie na slovenskom trhu a možnosti z ich presadenia na EÚ,

výpočet jednotlivých ukazovateľov rentability,

komparácia údajov v Slovenskej republike a vybranými krajinami EÚ,

návrh opatrení na odstránenie nedostatkov a využitie rezerv.

V práci využívame nasledovné metódy a ukazovatele:

1) Metóda analýzy – podstatou metódy je rozklad určitého celku na jednotlivé zložky,

časti alebo prvky, z ktorých sa skladá. Bádam vzájomné intervencie medzi nimi.

Uvedená metóda je aplikovaná pri hodnotení výrobných ukazovateľov.

2) Metóda komparácie – vychádza z porovnávania výsledkov, ktoré podniky dosiahli

za sledované obdobie a vyhodnocuje závery pre zlepšenie stavu vo výrobe.

3) Štatistické metódy – pre výpočet ukazovateľov boli použité indexy, priemerné

ceny.

4) Kalkulačná metóda – vyčísľujeme rozdiely medzi výnosmi a nákladmi pomocou

kalkulačného vzorca pre RV.

20

Položky kalkulačného vzorca rastlinnej výroby:

1) Spotreba nakúpených sadív a osív

2) Spotreba vlastných sadív a osív

3) Spotreba priemyselných hnojív a chemických ochranných prostriedkov

4) Spotreba vyrobených hnojív

5) Osobné náklady

6) Opravy a udržiavanie

7) Odpisy

8) Ostatné priame náklady prvotné

9) Ostatné priame náklady druhotné

10) Nepriame náklady

11) Zisk

12) Ponuková cena

Ukazovatele rentability výroby vybraných druhov ovocia. Rentabilitu charakterizujeme,

ako schopnosti výroby dosahovať zisk a zhodnocovať vložený kapitál:

Zisk1) Nákladová rentabilita (miera rentability) = ––––––– x 100

VN

Zisk2) Objem rentability = ––––––––

Výmera

Pre vyjadrenie a pre lepšie vzájomné pochopenie súvislostí a podmienenosti výsledkov

ekonomických ukazovateľov sme použili:

∑ xi

Jednoduchý aritmetický priemer = –––––––– n

kde: xi – hodnota daného ukazovateľa v danom období

n – počet sledovaných rokov

21

xIndex rastu = ––––––– x 100

xi-1

kde: xi – hodnota daného ukazovateľa v danom období

xi-1 – hodnota daného ukazovateľa v predchádzajúcich obdobiach

22

4 Výsledky a diskusia

V Slovenskej republike výroba, spracovanie a predaj ovocia má dlhodobú tradíciu,

ktorá je zrejmá z produkcie ovocinárstva u nás. Od roku 1989 zaznamenávame neustály

pokles výmery ovocných sadov čo sa následne prejavuje v poklese produkcie ovocia.

Pokles výmery sadov od roku 1989 sa výmera znížila približne o 10 tisíc hektárov. V roku

2010 dosiahla výmera sadov na Slovensku iba 9 285 ha celkovej plochy, z uvedenej

výmery na čistú plochu pripadá 8 313,1 ha. Podiel intenzívnych sadov na celkovej výmere

je 61,4 %, uvedené zastúpenie je nevyhovujúce pre zabezpečenie odporúčanej dávky 96,7

kg. Pozitívnym javom je pokles extenzívnych sadov, ktoré svojou produkčnou

výkonnosťou nie sú schopné zabezpečiť dostatočné množstvo kvalitného ovocia. Pre

zabezpečenie odporúčanej dávky je žiaduce vysadiť 35 tisíc hektárov ovocia mierneho

pásma. V súčasnosti z predpokladanej výmery Slovenský záhradkársky zväz vykazuje

plochu sadov v objeme približne 5 tisíc hektárov.

Z analýzy produkcie ovocia za sledované obdobie vyplýva neustály pokles produkcie

a kvality. Uvedený stav z dlhodobého hľadiska je neúnosný. Pokiaľ vychádzame

z predpokladu, že dovoz by mal byť nižší ako vývoz je nevyhnutné zmeniť postoj k výrobe

a rozvoju ovocinárstva.

Konkurencieschopnosť ovocinárstva je možné dosiahnuť pomocou determinantov,

ktoré pozitívne ovplyvňujú produkciu ovocia. Na výšku produkcie vplývajú hlavne: výživa

a hnojenie, chemická ochrana, závlaha, výber rezistentných odrôd a technologický systém

pestovania ovocia. Na dosiahnutie požadovanej produkcie je žiaduce budovať nové plochy

intenzívnych sadov, ktoré svojimi parametrami a technológiami dokážu produkovať

kvalitné a zdravé ovocie, ktoré dáva predpoklad konkurencieschopnosti so zahraničnými

výrobcami ovocia.

V súčasnom období stratégia výrobcov je lepšie zhodnocovať svoju produkciu za

vyššie trhové ceny počas obdobia predaja skladovateľných zimných druhov ovocia.

Uvedený cieľ môžeme dosiahnuť pomocou výstavby klimatizovaných skladov.

Skladovanie pozitívne pôsobí na rast cien pre producenta. Náklady na skladovanie ovocia

sa zvyšujú mesačne približne o 3 centy na kilogram a realizačná cena rastie priamo úmerne

k výdajom.

23

Vývoj plôch rodiacich sadov zachytáva tabuľka 1 za sledované obdobie rokov 2005

až 2009. Dominantné zastúpenie majú jablone, ktoré sa pestujú na výmere 2 745 ha. Za

analyzované obdobie sme zaznamenali pokles rodiacich plôch o 14 %. Výrazný pokles

sme tiež zaznamenali pri drobnom ovocí. Pozitívny vývoj rodiacich plôch ovocných sadov

bol u čerešní (214 %) a orechov (440 %). Ak hodnotíme celkový vývoj rodiacich sadov na

Slovensku, tak je možné vysloviť názor, že odvetvie výroby ovocia je v kríze. V rámci

krajov najväčšie plochy sadov a produkcie boli dosiahnuté v Nitrianskom kraji (1 902 ha,

16 614 t), Trenčianskom kraji (1 005 ha, 9 807 t) a Trnavskom kraji (860 ha, 10 635 t).

Najmenšiu plochu sadov a produkciu dosiahol Žilinský kraj (127 ha, 44 t).

Tab. 1

Vývoj plôch rodiacich ovocných sadov (ha)

Ovocný druh 2005 2006 2007 2008 2009 Index 2009/2005

Jablone 3 198 3 345 3 244 3 426 2 745 0,86Hrušky 148 154 134 141 138 0,93Broskyne 684 751 718 710 669 0,98Marhule 229 241 209 202 221 0,92Slivky 533 596 574 581 605 1,13Čerešne 97 152 155 156 208 2,14Višne 115 223 115 93 123 1,07Ringloty 13 13 13 13 14 1,08Egreše 26 27 20 21 21 0,80Ríbezle 823 714 655 652 682 0,83Orechy vlašské 20 19 32 24 88 4,40Jedlé gaštany 10 10 10 7 11 1,10Maliny šľachtené 58 58 49 52 33 0,57Ostatné ovocie 99 101 82 113 100 0,99Spolu 6 053 6 404 6 010 6 191 5 658 1,27

Prameň: ŠÚ SR, od.r.2009 ÚKSUP

24

2005 2006 2007 2008 20090

500

1,000

1,500

2,000

2,500

3,000

3,500

4,000Vývoj plôch rodiacich ovocných sadov (ha) Jablone

HruškyBroskyneMarhuleSlivkyČerešneVišneRinglotyEgrešeRíbezleOrechy vlašskéJedlé gaštanyMaliny šľachtenéOstatné ovocie

Prameň: ŠÚ SR, od.r.2009 ÚKSUP

Obr. 1

V tabuľke 2 uvádzame vývoj produkcie ovocia v ovocných sadoch v rokoch 2005 až

2009.

Tab. 2

Vývoj produkcie ovocia v ovocných sadoch (t)

Ovocný druh 2005 2006 2007 2008 2009 Index 2009/2005

Jablone 36 257 30 776 17 724 41 803 37 689 1,04Hrušky 370 524 311 387 719 1,94Broskyne 2 483 3 160 1 142 2 865 3 209 1,29Marhule 145 414 147 414 629 4,34Slivky 1 324 2 550 2 246 2 238 2 915 2,20Čerešne 161 277 388 614 437 2,71Višne 217 223 136 140 142 0,65Ringloty 0 0,2 0,2 2 11 0Egreše 16 21 0 0 19 1,19Ríbezle 278 205 176 247 305 1,10Orechy vlašské 2 1 1 1 5 3,33Jedlé gaštany 0,3 1,2 0,5 0,4 1 3,33Maliny šľachtené 26 35 19 14 6 0,23Ostatné ovocie 36 19,2 26 38 177 4,92Spolu 41 315 38 206 22 317 48 764 46 264 1,12

Prameň: ŠÚ SR, ÚKSUP

25

Analýzou produkcie ovocia sme zistili výrazný nárast produkcie najmä u ostatného

ovocia (492 %), marhúľ (434 %), čerešien (271 %). Najnižšiu produkciu sme zaznamenali

u malín šľachtených a višien (65 %). Podľa údajov ÚKSUP priemerná úroda v sadoch bola

12,01 t v roku 2009.

Celková produkcia ovocia v ovocných sadoch a záhradách je veľmi dôležitým

ukazovateľom výroby ovocia na Slovensku. V roku 2008 sa vyprodukovalo ovocia spolu

75 656 t, ale v nasledujúcom roku sme zaznamenali pokles o 8,7 %. Z celkového množstva

ovocia 69 086 t bolo vypestovaných v záhradách 22 882 t. Produkcia sa zvyšovala iba

u ostatného ovocia (3 %) a tiež u egrešov (+25 %), sliviek (+7,9 %) a broskýň (+1,4 %).

Pokles sme zaznamenali u malín (-57,1%), orechov a ringlót (-27 %) a hrušiek (-20,7 %).

Pri najvýznamnejšom ovocí v našich sadoch jabloní sme zaznamenali pokles o 9,1 %.

Úroda jabĺk tvorí 71,9 % z celkového vyprodukovaného ovocia na Slovensku.

Priemerná hektárová úroda je rozhodujúcim faktorov pri pestovaní ovocia. V tabuľke

3 uvádzame priemernú hektárovú úrodu v ovocných sadoch (t/ha).

Tab. 3

Priemerná hektárová úroda v ovocných sadoch (t/ha)

Ovocný druh 2005 2006 2007 2008 2009 Index 2009/2005

Jablone 11,34 9,20 5,46 12,20 13,73 1,21Hrušky 2,49 3,41 2,33 2,75 5,20 2,09Broskyne 3,63 4,21 1,59 4,04 4,80 1,32Marhule 0,63 1,72 0,70 2,05 2,85 4,52Slivky 2,90 4,54 4,00 3,90 4,81 1,65Čerešne 1,66 1,82 2,50 3,95 2,11 1,27Višne 1,89 1,88 1,18 1,51 1,16 0,61Ringloty 0 0,01 0,02 0,12 0,76 0Egreše 0,63 0,77 0 0 0,93 1,48Ríbezle 0,34 0,29 0,27 0,38 0,45 1,32Orechy vlašské 0,07 0,04 0,04 0,05 0,05 0,71Jedlé gaštany 0,02 0,11 0,05 0,40 0,11 5,5Maliny šľachtené 0,46 0,60 0,32 0,26 0,17 1,06

Prameň: ŠÚ SR, od.r.2009 ÚKSUP

26

2005 2006 2007 2008 20090.00

2.00

4.00

6.00

8.00

10.00

12.00

14.00

16.00

Priemerná hektárová úroda v ovocných sadoch (t/ha)

JabloneHruškyBroskyneMarhuleSlivkyČerešneVišneRinglotyEgrešeRíbezleOrechy vlašskéJedlé gaštanyMaliny šľachtené

Prameň: ŠÚ SR, od.r.2009 ÚKSUP

Obr. 2

Použitím indexovej metódy pri analýze priemerných hektárových úrod sme

zaznamenali pozitívny vývoj pri všetkých druhoch ovocia okrem višní a vlašských

orechov, kde bol výrazný pokles.

Tab. 4

Bilancia výroby a použitia ovocia mierneho pásma v SR (t)

Ukazovatele Skutočnosť Index 2009/2005

2005 2006 2007 2008 2009Domáca produkcia 64 528 62 043 45 900 74 572 69 086 1,07z toho: produkčné sady 41 289 38 171 22 316 48 762 46 264 1,12Dovoz 75 517 74 461 114 405 96 016 78 986 1,05Celková ponuka 140 045 136 504 160 305 170 588 148 072 1,06Dodávky pre sprac. priemysel 5 429 5 346 6 364 5 510 5 700 1,05Priama spotreba 102 634 95 661 113 272 120 682 115 500 1,13Ostatná spotreba a straty 6 289 1 744 7 784 14 456 8 283 1,32Vývoz 22 756 33 753 32 885 29 940 18 589 0,82Celkové použitie 140 045 136 504 160 305 170 588 148 072 1,06

Prameň: ŠÚ SR, Colné riaditeľstvo, ÚKSUP

27

Veľmi významným ukazovateľom bilancie ovocia je podiel domácej produkcie na

celkovej ponuke ovocia. Z tabuľky 4 je zrejmý vysoký podiel dovážaného ovocia na

celkovej bilancií.

2005 2006 2007 2008 20090

20,000

40,000

60,000

80,000

100,000

120,000

140,000

Vývoj bilančných ukazovateľov ovocia

Domáca produkciaz toho: produkčné sadyDovozPriama spotrebaVývoz

Prameň: ŠÚ SR, Colné riaditeľstvo, ÚKSUP

Obr. 3

Ponuka domáceho ovocia za sledované obdobie má rozkolísanú hodnotu v závislosti

od vplyvu počasia. V roku 2009 z celkovej ponuky pripadalo na domácu produkciu 46,7 %

a ostatné množstvo pripadlo na ovocie z dovozu. Slovensko, ktoré má predpoklady na

výrobu kvalitného ovocia kryje domácu spotrebu na 29,8 %.

Spotreba ovocia na jedného obyvateľa má rastúci trend, ktorý od roku 2004 do 2008

vykazoval medziročný nárast. Vývoj spotreby ovocia v kilogramoch na jedného obyvateľa

uvádzame v tabuľke 5.

Tab. 5

28

Vývoj spotreby ovocia (kg/obyvateľ/rok)

Druh 2005 2006 2007 2008 2009 Odporúčaná dávka

Ovocie a ovocné výrobky (v hodnote čerstvého)z toho ovocie čerstvé

52,637,1

54,036,7

60,341,3

65,042,3

58,243,7

96,7-

Prameň: ŠÚ SR

Priemerné hektárové úrody u najdôležitejších druhov ovocia z hľadiska ich

postavenia v štruktúre sadov a spotrebe plodov sme analyzovali hlavne pri jablkách.

Hektárová úroda počas sledovaného obdobia zaznamenala výrazný pokles v roku 2007 čo

bolo spôsobené nepriaznivými klimatickými podmienkami. Úroda v tomto roku dosiahla

5,46 t na hektár. Uvedený stav sa nepriaznivo prejavil na efektívnosti výroby jabĺk.

Najpriaznivejšiu produkciu na jednotku plochy sme zaznamenali u čerešní. Broskyne

dosiahli najväčšiu úrodu v poslednom roku skúmania. Pozitívny vývoj v produkcii bol

evidovaný u marhúľ, ktoré sú charakteristické svojou nerovnomernou úrodou. Drobné

ovocie nedosahuje požadované parametre v produkcii v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ.

Spotreba ovocia mierneho pásma sa pohybovala za sledované obdobie od 52,6 kg po

65,0 kg na obyvateľa. Významné postavenie z ovocia mierneho pásma majú jablká ktorých

sa spotrebuje od 15,5 kg do 16,5 kg a broskýň od 2,1 kg po 2,9 kg na obyvateľa. Výrazný

podiel na spotrebe ovocia má južné ovocie, ktorého spotreba sa pohybuje od 25,2 do 33,3

kg. Z južného ovocia výrazný podiel pripadá na spotrebu pomarančov 7,3 kg až 11,2 kg,

mandarínok 4,0 kg až 4,2 kg a banánov 6,0 až 9,6 kg na obyvateľa.

4.1 Skladovanie ovocia

Budovanie skladov je limitujúcim faktorom pre zabezpečenie ovocia počas obdobia

zberu zimných druhov po novú úrodu. Výhodou skladov je, že podniky nakupujú ovocie za

nižšie ceny na jeseň a v jarných mesiacoch ich realizujú za výhodných podmienok pre

výrobcu, pripadne pre majiteľa skladov. Na Slovensku k 31.5.2010 bolo využívaných 136

ovocných skladov. Celková kapacita skladov je 42 324 t. V roku 2010 prišlo k poklesu

o 1 760 t (-4,2 %) skladov vetraných vzduchom, z dôvodu ich nepoužívania pre

skladovanie ovocia. Uvedený spôsob je nevhodný pri moderných technológiách. Kapacita

CA-ULO skladov zostala oproti roku 2009 nezmenená na 20 950 t.

29

V tabuľke 6 uvádzame kapacitu ovocných skladov v tonách.

Tab. 6

Kapacita ovocných skladov (t)

Rok 2008 2009 2010Počet užívateľov sadov, ktorí majú ovocné sklady 140 137 136Sklady vetrané vzduchom 11 582 11 375 8 330Klasická chladiareň bez možnosti regulovania atmosféry

12 537 11 764 13 049

Sklady s riadenou CA 180 1 100 1 100Sklady s ULO 21 521 19 845 19 845Kapacita skladov CA – ULO v t spolu 21 701 20 945 20 945Celková kapacita skladov v SR v t 45 820 44 084 42 324Prameň: ÚKSUP

4.2 Zahraničný obchod Slovenska s ovocím

Slovenská republika za poslednú dekádu vykazovala nepriaznivý stav v oblasti

exportu ovocia, ktorý je veľmi nevyrovnaný. Ovocinárstvo nevyužíva možnosti

znižovania importu pomocou domácej produkcie ovocia mierneho pásma. Nepriaznivý

vývoj importu je zobrazený v tabuľke 7 Bilancia zahraničného obchodu SR s ovocím.

Dovoz ovocia v roku 2009 vykázal v porovnaní s rokom 2008 pokles o (-3,4 %).

Najväčší objem dovozu pripadol na banány (27,9 %), citrusového ovocia (26,9 %), jabĺk

a hrušiek (18,0 %). V roku 2009 najvýznamnejším dovozcom na Slovensko bolo

Taliansko z ktorého dovážajúce jablká a hrušky v celkovom objeme 33,1 %, na jablká

pripadalo 22,5 % a na hrušky 10,6 %. Španielsko je druhým významným dovozcom

citrusového ovocia na Slovensko.

Tab.7

Bilancia zahraničného obchodu SR s ovocím

30

Rok Údaje v tonách Údaje v tis.Sk a tis.€Export Import Rozdiel Export Import Saldo

2000 14 383 161 464 -147 081 291 203 2 869 416 -2 578 2132001 29 343 160 109 -130 766 522 612 3 381 890 -2 859 2782002 14 712 168 451 -153 739 451 102 3 582 218 -3 131 1162003 18 065 173 070 -155 007 619 383 3 446 723 -2 827 3402004 26 534 219 554 -193 020 1 504 952 4 829 656 -3 324 7042005 54 633 219 806 -165 173 2 377 857 5 858 687 -3 480 8302006 68 977 229 055 -160 078 2 680 653 6 122 690 -3 442 0772007 62 525 285 722 -223 197 2 139 712 6 618 959 -4 479 2472008 75 758 264 304 -188 546 2 362 797 6 657 903 -4 295 106*2008 75 758 264 304 -188 546 78 430 221 002 -142 5712009 51 534 255 293 -203 759 57 371 194 548 -137 177

Prameň: Colné riaditeľstvo SR, ŠÚ SR k 16.3.2010

*- od roku 2008 sa cena udáva v €

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 *2008 20090

50,000

100,000

150,000

200,000

250,000

300,000

350,000

Bilancia ZO SR s ovocím v t

ExportImport

Prameň: Colné riaditeľstvo SR, ŠÚ SR k 16.3.2010

Obr. 4

Nepriaznivý vývoj sme zaznamenali pri vývoze ovocia, kde bol medziročný pokles

až 32 %. V štruktúre vývozu sme zaznamenali najväčší podiel: 30,1 % tvorili jablká

a hrušky, banány 25,1 % a citrusové plody. Do Českej republiky sme vyviezli 44,2 %

31

ovocia a hlavné zastúpenie mali jablká. Z celkového vývozu na Maďarsko pripadalo 30,0

% išlo hlavne o reexport ovocia.

Za sledované obdobie rokov 2005 až 2009 sme zaznamenali výrazný nárast drobného

ovocia malín, moruší z 4 t na 233 t a brusníc, čučoriedok z 12 t na 66 t. Dovoz malín

a moruší stúpol medziročne takmer štvornásobne a u brusníc a čučoriedok viac ako

dvojnásobne. Nárast dovozu čerešní a višní sa zvýšil z 25 t na 553 t. Ak v roku 2005 sme

dovážali 917 t jahôd v roku 2009 import dosiahol až 7 536 t.

Uvedený stav podľa nášho názoru je pre nás neúnosný z dôvodu likvidácie už i tak

zdecimovaného ovocinárstva. Priemerné odbytové ceny výrobcov ovocia uvádzame

v tabuľke 8.

Tab. 8

Odbytové ceny ovocia z domácej produkcie

Druh/cena 2005 2006 2007 2008 2009 Index2009/2005priemerná priemerná priemerná priemerná priemerná

Broskyne 0,76 0,71 0,84 0,69 0,59 0,77Čerešne 1,29 1,63 1,57 1,33 1,24 0,96Marhule 1,03 0,73 0,95 0,82 0,77 0,75Slivky 0,62 0,53 0,67 0,42 0,34 0,55Jablká letné 0,51 0,58 0,67 0,56 0,38 0,74Golden delícius 0,55 0,61 0,79 0,61 0,46 0,84

Idared 0,46 0,52 0,68 0,59 0,31 0,67Jonagold 0,49 0,57 0,71 0,50 0,46 0,94Hrušky 0,71 0,80 0,81 0,52 0,41 0,58Zdroj: Situačná a výhľadová správa

V súčasnom období odbytové ceny jednotlivých druhov ovocia sa pohybovali v roku

2009 od 0,31 do 0,96 € za kilogram. Ceny výrobcov sú rozhodujúcim faktorom zvyšovania

spotreby ovocia na jedného obyvateľa. Negatívna spotreba ovocia ovplyvňuje aj neúmerne

vysoká obchodná marža v hypermarketoch, ktorá prekračuje hranicu 100 %. Slovenské

ovocinárstvo dosahuje pri výrobe vysokú kvalitu ovocia a zdravotnú nezávadnosť, ktorá je

výsledkom racionálneho používania chemickej ochrany a hnojenia. Uvedená kvalita sa

dosahuje u nových intenzívnych systémoch pestovania ovocia, kde sa využívajú vedecké

poznatky v oblasti šľachtenia tolerantných odrôd na choroby a využívania kvapkovej

32

závlahy. Môžeme vysloviť názor, že produkcia ovocia na Slovensku je ekologickejšia ako

v EÚ a spĺňa všetky predpoklady presadenia sa na domácom trhu a v EÚ.

Náklady na výrobu jabĺk uvádzame v tabuľke 9. Výška vstupov je rozhodujúcim

momentom efektívnosti a podnikovej úspešnosti výroby ovocia. V tabuľke 9 uvádzam

vývoj priemerných nákladov na kilogram ovocia v období rokov 2005 až 2009.

Tab. 9

Vývoj priemerných nákladov na kilogram ovocia v rokoch 2005 - 2009

Ovocný druh/Rok

y

Náklady v €.kg-1

Index 2009/20052005 2006 2007 2008 2009

Jablká 0,22 0,24 0,25 0,27 0,28 1,27Zdroj: vlastné prepočty

Z analýzy nákladov je zrejmé, že za sledované obdobie vstupy plynule rástli, čo bolo

spôsobené zvyšovaním cien hnojív, chemických ochranných prostriedkov a energii.

Vstupy na zahustené intenzívne jabloňové sady dosahujú od 3,8 do 4,5 tisíc € na

hektár pri dosiahnutí úrody od 20 až 25 ton z hektára. Pri štíhlych vretenách vlastné

náklady sa pohybujú v rozmedzí od 5,5 do 6 tisíc € na hektár pri úrode 38 až 45 t.

V súčasnom období na Slovensku sú podniky, ktoré už presahujú uvedenú produkciu

z jednotky plochy.

Štruktúra nákladov je zrejmá z tabuľky 10, kde na mzdy pripadá 21,43 %

z celkových vlastných nákladov. Ak berieme do úvahy mzdy, ktoré boli vynaložené na

zber jabĺk potom percentuálny podiel je až 28,57 %. Osobné náklady môžeme znížiť

pomocou rozumného využívania pracovného času a zvyšovaním produktivity práce

a hmotnou stimuláciou pracovníkov. Zavádzaním nových technologických systémov

pestovania ovocia sa prejavujú na výkonoch pracovníkov pri zbere jabĺk. U nás dokáže

jeden pracovník pozberať približne 0,8 až 1,2 tony jabĺk, v zahraničí výkon zberača

predstavuje 1,5 až 1,8 tony za zmenu. Limitujúcim intenzifikačným faktorom pri pestovaní

ovocia je spotreba chemických ochranných prostriedkov, ktoré sa v značnej miere

podieľajú na celkových vlastných nákladoch 17,9 % a tendencia u pestovateľov je

zvyšovanie vstupov na ochranu. Zvrátenie uvedeného negatívneho javu je možné

33

v budúcom období zmeniť a to tým, že pri zakladaní ovocných jabloňových sadov

zaraďujeme tolerantné odrody do výsadieb.

V tabuľke 10 uvádzame aktuálnu štruktúru nákladov na výrobu kilogramu jabĺk.

Tab.10

Náklady na výrobu jedného kilogramu jabĺk

Kalkulačná položka €Chemická ochrana 0,050Pohonné hmoty 0,020Nájom pôdy 0,015Voda 0,002Hnojivá 0,015Odpis sadu 0,049Odpis závlah 0,013Zber – mzdy 0,020Mzdy 0,060Odpis strojov 0,013Opravy strojov 0,007Režijné náklady 0,016VN spolu 0,280Zdroj: vlastné prepočty

Pestovaním progresívnych tolerantných odrôd jabloní môžeme veľmi účinne

znižovať náklady na chemickú ochranu. Pri obvyklých odrodách je potrebné uskutočniť

chemickú ochranu uskutočniť minimálne 15 až 20 krát, uvedený stav vyvoláva

u spotrebiteľov nezáujem o jablká z takýchto sadov. Nové tolerantné odrody

v novozaložených sadoch vytvárajú podmienky pre znižovanie chemických zásahov na

maximálne šesť. Znížením nákladov na chemickú ochranu v budúcom období môžeme

ušetriť až dve tretiny čo sa prejaví vo finančnom vyjadrení o 0,03 € na kilogram jabĺk.

Uvedená skutočnosť sa premietne zvýšením zisku o 0,03 € na kilogram.

V tabuľke 11 uvádzame vývoj realizačných cien v intenzívnych sadoch v období

rokov 2005 až 2009.

Tab.11

34

Vývoj priemerných realizačných cien v intenzívnych sadoch v rokoch 2005 až 2009

Ovocný druh/Rok

y

Priemerná RC v €.kg-1

Index2009/20052005 2006 2007 2008 2009

Jablká 0,36 0,37 0,40 0,41 0,40 1,11Zdroj: vlastné prepočty

V období rokov 2005 až 2009 sme zaznamenali priaznivý vývoj cien jabĺk. Uvedené

dosiahnuté realizačné ceny sú zárukou ekonomickej efektívnosti pestovania jabloňových

sadov, ktoré vykazujú vysoký stupeň rentability. Hrubý zisk z jednotky plochy sa pohybuje

v rozmedzí od 2 800 do 4 800 € z hektára, v závislosti od spôsobu zvoleného

technologického systému pestovania odrody a výšky úrody z hektára. V intenzívnych

zahustených výsadbách a štíhlych vretenách dosahujeme podiel prvej triedy a výberu 85 %

druhej triedy 10 % a 5 % pripadá na neštandard. Uvedenú kvalitatívnu stránku výroby

podľa najnovších technologických postupov zabezpečuje aj využívanie hnojivej závlahy

tzv. fertigácie. Znižovanie nákladov na chemickú ochranu a využívanie fertigácie zvyšuje

produkciu a zisk ktorý znižuje dobu návratnosti novozakladaných intenzívnych sadov.

Rozvoj ovocinárskej výroby závisí od odbytových cien výrobcov ovocia, ktoré sú

základným impulzom pre zakladanie intenzívnych sadov. Zo spotreby ovocia mierneho

pásma vyplýva, že v novozaložených sadoch by mali mať dominantné postavenie jablone.

Podľa nášho názoru Slovensko by malo zmeniť postoj k ovocinárskej výrobe, ktorá

vytvára predpoklady pre vytváranie pracovných miest v regiónoch s vysokou mierou

nezamestnanosti.

Ekonomika výroby sliviek má veľmi významné postavenie v ovocinárskej výrobe.

Slivky patria medzi tradičné ovocie pestované na Slovensku, ktoré sa pestujú na ploche

605 ha a priemerná úroda dosahuje 4, 82 t.ha-1. V práci sme analyzovali pestovateľa, ktorý

má iba slivkový sad s výmerou 67 ha. Ekonomická analýza bola zameraná na dosiahnutie

výsledku v oblasti celkovej produkcie, realizačných cien a nákladov. Pri hodnotení sme sa

zamerali na odrody sliviek, ktoré sú tolerantné na šárku slivkovú, ktorá dokáže postupne

likvidovať celý sad. Podľa požiadaviek zdravej výživy by mal človek skonzumovať 7 kg

v roku 2008 sa skutočná spotreba sliviek pohybovala na úrovni 0,9 kg. Uvedený stav je

nevyhovujúci, preto je žiaduce vysádzať nové sady s vysoko produkčným potenciálom na

35

jednotku plochy, ktorú je možné dosiahnuť novými výkonnými odrodami. Ak priemerné

úrody za sledované obdobie sa pohybovali od 4,70 kg do 7,89 kg na strom v SR

u najlepšieho pestovateľa sme zaznamenali produkciu z jedného stromu od 16,15 kg do

31,51 kg. Profesionálny prístup k pestovaniu sliviek sa výber rajonizovaných odrôd sa

prejaví vo vysokej produkcii z jedného stromu a hektára. V analyzovanom podniku

dosahujú hektárové úrody za sledované obdobie i napriek rozkolísanosti produkcie

podstatne vyššou produkciou z hektára ako je priemer Slovenska (4,82 t/ha), ktorý sa

pohybuje od 6,66 t do 13,1 t. Podnik sa špecializoval na nasledovné odrody Stenley, Silvia,

Čačanská najbolya a Čačanská lepotica. Najvyššiu úrodu za obdobie rokov 2005 až 2009

dosiahla odroda Stenley 21,10 v posledných troch rokoch sledovania a odroda Silvia

v prvých troch rokoch sledovania 14,1 až 13,9 t z hektára, ostatné odrody sa pohybovali

v rozmedzí 6,1 t po 7,3 t z jednotky plochy.

Na Slovensku sme zaznamenali veľmi rozkolísané realizačné ceny pritom náklady

mali pozvoľný nárast. Zisk vo výrobe sliviek sme zaznamenali v roku 2007 a 2008

v ostatných rokoch bola vykazovaná strata.

V skúmanom podniku realizačné ceny pre liehovary sa pohybovali od 0,23 do 0,25 €

za kg. V obchodných reťazcov sa ceny pohybovali od 0,46 do 0,53 €.kg skorých ale aj

neskorých odrôd. Na zahraničné trhy boli slivky realizované z 2 až 3 € za kilogram, ale

museli byť rešpektované podmienky zberu, triedenia a expedície. Pre konzervárne

realizujú slivky od 0,29 do 0,37 €.kg v závislosti od odrody a kvality. Podnik na zber

ovocia využíva služby spoločnosti, ktorá zabezpečuje pracovníkov, ktorým platí za 1 kg

zozbieraných sliviek 0,06 € uvedené osobné náklady predstavujú 30 % celkových

vlastných nákladov. Významnú položku tvoria hnojivá a chemické ochranné prostriedky

od 26 do 30 % na odpisy a réžiu vynakladá podnik 30 až 40 %.

Uvedené skutočnosti v oblasti nákladov a realizačných cien vytvorili predpoklady, že

podnik za obdobie rokov 2005 a 2009 vykazoval zisk od 425 € do 1 310 € na hektár.

Najnižší zisk bol dosiahnutý v roku 2005 pri odrode Čačanská lepotica 267 € . ha. V roku

2007 sme pri odrode Stenley vyčíslili rekordný zisk 2 310 € . ha, ale v predošlom roku zisk

bol iba 535 € . ha.

36

4.3 Ekonomika výroby drobného ovocia

Pestovania drobného ovocia je zamerané na ríbezle, maliny, ostatné druhy ako sú

egreše a jahody na Slovensku sa javia ako okrajové.

Za sledované obdobie sme zaznamenali pokles výmery ríbezlí o 141 ha. Ríbezlové

plantáže sú u nás prestárle a preto je nutné budovať nové efektívne plantáže, ktoré

zabezpečia požadovanú úrodu rentabilitu výroby.

Pri výrobe ríbezlí je žiaduce akceptovať nasledovné požiadavky:

náročné na vlahu sú červené ríbezle

čierne ríbezle vyžadujú suchšie výrobné oblasti

optimálne podmienky pre rast ríbezlí je pri pH 5,5 – 7,5

červené ríbezle dosahujú najlepšie výsledky od 200 do 600 m.n.m

pre čierne ríbezle je vhodná poloha pestovania do 350 m.n.m.

Výskumný ústav okrasných drevín a drobného ovocia odporúča spon 3,5 m pri

vzpriamene rastúcich do 3 m a vzdialenosť v radoch od 0,6 do 0,8 m. Podľa zvoleného

sponu sa počet kríkov pohybuje od 3 570 do 5 550 ks na hektár, nákupná cena kríka

dosahuje 1,5 až 1,7 € za kus. Na biologicky materiál je potrebné vynaložiť 81 % a 87 %

z celkových vlastných nákladov. Na výsadbu a hnojenie dosahujú náklady približne 1 165

€ na jednotku plochy. Na založenie ríbezlovej plantáže vynaložíme od 7 350 do 10 600 € .

ha v závislosti od sponu. Pri vyčíslovaní nákladov na projekt započítame 2,5 % na

projektové a prieskumné práce. Z celkových nákladov na investíciu. Na vybudovanie

kvalitnej závlahy je v investičnom rozpočte nutné vyčleniť 3 500 € . ha.

Pri dosiahnutí požadovanej produkcie a efektívneho pestovania sa v značnej miere

podieľajú pestovateľské systémy a výber vhodnej odrody pre daný región. Na Slovensku

máme v súčasnosti vyšľachtené veľkoplodé odrody Detvan, ktorého produkcia jedného

kra dosahuje 10 kg, Tatran 17 kg, Maratón 12 kg a iné. S rozvojom pestovania drobného

ovocia súvisí aj rozvoj včelárstva. Na jeden hektár je žiaduce rozmiestniť 6 včelstiev,

hlavne pre čierne ríbezle, kde zvýšenie úrody je o 30 %.Ak hodnotíme priemernú úrodu

z jedného kra na Slovensku pohybuje sa približne na úrovni 0,5 kg. Efektívnosť výroby nie

je možné dosiahnuť pri uvedenej úrode.

37

Závlaha je rozhodujúcim intenzifikačným faktorom úrodnosti a kvality drobného

ovocia. Vplyv závlahy na celkovej produkcii sa prejavuje zvýšením na 30 až 60 % úrody.

Produktivita práce pri ručnom zbere ovplyvňuje odroda a druh ríbezlí. Pracovník je

schopný dosiahnuť nasledovný výkon v závislosti od odrody:

za 1 hodinu pracovník pozberá čiernych ríbezlí 3 – 5 kg

za 1 hodinu pracovník pozberá maloplodých červených ríbezlí 5 -6 kg

za 1 hodinu pracovník pozberá červených ríbezlí veľkoplodých 10 – 15 kg.

Pri ručnom zbere ríbezlí je nutné vynaložiť na 1 ha 2 200 hodín. V súčasnom období

sa využívajú nové, moderné zberacie stroje, ktoré zvyšujú veľmi výrazne produktivitu

práce a šetria živú prácu o 60 %.

Moderným výberom odrôd a dosiahnutí priemernej úrody červených odrôd 10 až 14

t môžeme minimálne zozberať 40 ha a tým ušetriť 250 – 300 pracovníkov. Celkové osobné

náklady na zber pri úrode 10 až 14 t . ha a výkone na pracovníka 80 – 120 kg za smenu

dosahujú 2 200 až 2 950 € . ha. Na výrobu ríbezlí je potrebné vynaložiť celkový objem

nákladov na jednotku plochy vo výške 4 300 do 5 000 € . ha. Za sledované obdobie

priemerná realizačná cena červených ríbezlí je 0,56 € . kg tržby pohybujú v intenzívnych

výsadbách od 5 640 do 6 770 € . ha-1. Uvedené tržby, hektárové úrody a zisk je možné

dosiahnuť pri dodržaní technológii pestovania drobného ovocia.

Pestovanie čiernych ríbezlí je náročnejšie ako pri červených ríbezliach. Úroda

dosahovaná u čiernych ríbezlí je 5 t . ha a realizačná cena osciluje približne na úrovni 1 € .

kg. Vstupy do výroby sú približne 2 850 € . ha a príjmy z predaja produkcie dosahujú

4 150 do 4 950 € . ha. Výroba čiernych ríbezlí je rentabilná.

4.4 Ekonomické zhodnotenie výroby malín

Pestovanie malín na Slovensku má negatívny vývoj ak v roku 2005 výmera

dosahovala 58 ha, v roku 2009 sme zaznamenali pokles o 57 %. Uvedený stav je veľmi

nepriaznivý, čo sa prejavuje vysokým importom malín na Slovensko.

Nepriaznivý vývoj je možné zvrátiť výsadbou nových intenzívnych plantáží malín.

Podľa odborníkov z praxe je odporúčaný spon výsadby 2,5 až 3 m medzi radmi a v rade od

38

0,5 do 0,6 m- U nás dosahujeme v súčasnosti úrodu približne 2,5 až 3 t . ha za sledované

obdobie. V intenzívnych malinových plantážach dosahujeme 4 až 6 t . ha pri výbere

vhodných odrôd a využitím závlahy.

Investičné náklady na založenie plantáže na sadbový materiál dosahujú 7 300 € . ha.

Celkové náklady na založenie plantáže spolu so závlahou dosahujú na hektár 10 300 €.

Na Slovensku používame rôzne typy pestovania malín I, T, V. Najnižšie náklady sa

vynakladajú na typ I. Na zabezpečenie požadovanej úrody je potrebné v období kvitnutia

a tvorby plodov intenzívne zavlažovať v mesiacoch jún a júl. Dĺžka zberu malín je 3 až 5

týždňov v závislosti od odrody. V štátoch EÚ sa na zber používajú kombajny, ktoré

znižujú pracovné náklady. Návratnosť investovania do zberovej techniky dosiahneme ak

budeme pestovať minimálne 10 hektárov malín.

Ak chceme úspešne predávať kvalitné maliny musíme mať v podniku chladiarenské

zariadenia, z dôvodu rýchleho znehodnotenia. Realizačná cena na kilogram malín

dosahuje 1,2 € . kg. Príjmy z realizácie pri úrode 4 t . ha dosahujú 4 800 € . ha. Náklady na

pestovanie malín predstavujú 3 050 € . ha. Výroba malín pri dosiahnutí uvedených

parametrov je rentabilná.

Drobné ovocie má pri rešpektovaní technologických požiadaviek vysoký produkčný

potenciál. V našich podmienkach podniky nevyužívajú dostatočne produkčný a genetický

potenciál ríbezlí a malín. Využitím intenzifikačných faktorov je možné u nás vyrábať

drobné ovocie rentabilne. V oblasti znižovania pracovných nákladov je žiaduce využívať

špeciálnu techniku na zber a tým znižovať pracovné náklady.

Podľa odborníkov z výskumu a praxe koncentrácia drobného ovocia by mala

dosiahnuť 10 – 40 hektárov ríbezlí a 2 až 10 hektárov malín.

39

Záver

Na Slovensku výroba a spracovanie majú dlhodobú tradíciu. V ovocinárstve neustále

zaznamenávame pokles výmery sadov, ktorých plocha sa znížila od roku 1989 o 10 tisíc

hektárov. V roku 2010 výmera sadov dosiahla iba 9 285 ha celkovej plochy. Intenzívne

sady sa podieľajú na celkovej výmere 61, 4 %. Pozitívnym javom je pokles extenzívnych

sadov na celkovej výmere.

Konkurencieschopnosť ovocinárstva je možné dosiahnuť pomocou determinantov,

ktoré pozitívne ovplyvňujú kvalitu a množstvo produkcie z jednotky plochy. Výživa

a hnojenie, chemická ochrana, závlaha, výber tolerantných odrôd sú hlavnými

determinantami produkcie. V súčasnosti producenti ovocia začínajú budovať sklady, ktoré

sú klimatizované alebo s riadenou atmosférou. Náklady na skladovanie ovocia sa zvyšujú

mesačne približne o 3 centy a realizačná cena rastie priamo úmerne k výdajom.

Produkcia ovocia je dôležitým ukazovateľom výroby ovocia na Slovensku. V roku

2008 sa vyrobilo ovocia spolu 75656 t v nasledujúcom roku som zaznamenala pokles o 8,7

%. V záhradách sa vypestovalo v roku 2009 približne 30 % ovocia. Z celkového množstva

vyprodukovaného ovocia na Slovensku pripadá na jablká 71, 9 %. Priemerné úrody ovocia

nedosahujú požadovanú produkciu v porovnaní s EÚ.

Analýza bilancie ovocia poukazuje na nepriaznivý vývoj podielu domácej produkcie

46,7 % na celkovej ponuke. Prírodné podmienky Slovenska vytvárajú predpoklady na

výrobu kvalitného ovocia v požadovanom objeme pre zabezpečenie odporúčanej dávky.

V období rokov 2005 až 2008 sme zaznamenali pozitívny nárast spotreby ovocia.

Významný podiel ovocia mierneho pásma tvoria jablká ktorých sme spotrebovali 15,5 kg

až 16,5 kg.

Výrazný podiel v spotrebe pripadá na južné ovocie, ktoré sa podieľa na celkovej

spotrebe od 25,2 do 33,3 kg. Nepriaznivý vývoj som zaznamenala vo vývoze, kde

medziročný pokles bol o 32 %. V štruktúre vývozu najväčší podiel pripadá na jablká

a hrušky, banány 25,1 % a citrusové plody. Dovoz za sledované obdobie sa zvyšuje.

Náklady na výrobu jabĺk za sledované obdobie postupne rástli čo bolo zapríčinené

zvyšovaním cien intenzifikačných faktorov. Vstupy na zahustené výsadby jabloňových

sadov dosahujú od 3,8 do 4,5 tis.€ na hektár pri dosiahnutí úrody od 20 do 25 t . ha. Pri

40

štíhlych vretenách vlastné náklady sa pohybujú v rozmedzí od 5,5 do 6 tis.€ . ha pri úrode

38 až 45 t . ha.

Pestovaním tolerantných odrôd môžeme v značnej miere znížiť náklady na chemickú

ochranu, ktorá dosahuje 3 centy na 1 kg. Uvedená skutočnosť sa premietne zvýšením zisku

o 0,03 € na kilogram.

V období rokov 2005 až 2009 sme zaznamenali priaznivý vývoj cien jabĺk od 0,36

do 0,4 € za kilogram. Hrubý zisk sa z jedného hektára pohybuje v rozmedzí od 2 800 do

4 800 € z hektára v závislosti od spôsobu zvoleného technologického systému pestovania,

odrody a výšky úrod.

Pestovanie sliviek má významné postavenie v ovocinárskej výrobe. Na Slovensku

sme zaznamenali rozkolísané realizačné ceny, ale náklady rástli. V skúmanom podniku

sme analyzovali realizačné ceny, ktoré sa pohybovali od 0,23 do 0,25 €/kg. Do

obchodných reťazcov sa ceny pohybovali od 0,46 do 0,53 €/kg. Pre konzervárne sa

realizovali od 0,29 do 0,37 €/kg. Náklady na zber 1 kg dosiahli 0,06 €. V období rokov

2005 až 2009 podnik dosahoval zisk od 425 € do 1 310 € na hektár. Najnižší zisk bol

dosiahnutý v roku 2005 pri odrode Čačanská lepotica 267 €.ha. Rekordný zisk bol

dosiahnutý pri odrode Stenley 2 310 €.ha.

Pestovanie drobného ovocia na Slovensku je zamerané hlavne na ríbezle a maliny.

Na založenie ríbezlovej plantáže je potrebné vynaložiť investičné náklady od 7 350 do

10 600 € . ha v závislosti od sponu. Náklady na výrobu ríbezlí dosahujú od 4 300 do 5 000

€.ha. Priemerná realizačná cena červených ríbezlí sa pohybuje 0,56 € . kg a tržby dosahujú

od 5 640 do 6 770 €.ha.

Čierne ríbezle sú náročnejšie na pestovanie ako červené ríbezle. Hektárová úroda

u čiernych ríbezlí sa dosahuje okolo 5 t a realizačná cena 1 €.kg. Vstupy dosahujú približne

2 850 €.ha a príjmy 4 450 až 4 950 €.ha. Výroba čiernych ríbezlí pri splnení

pestovateľských podmienok je rentabilná.

Výroba malín je rentabilná ak realizačná cena dosahuje 1,2 €.kg, úroda 4 t.ha. Tržby

pri uvedenej úrode dosahujú 4 800 €.ha a náklady dosahujú 3 050 €.ha. Výroba malín pri

dosiahnutí uvedených parametrov je rentabilná.

41

Odporúčania pre prax:

zakladať intenzívne jabloňové sady s využitím nových vedeckých poznatkov

v tomto odvetví,

v značnej miere využívať kvapkovú závlahu, pri ktorej je možné použiť hnojivovú

závlahu (fertigáciu),

budovať jabloňové sady typu zahustených výsadieb alebo štíhlych vretien,

výber tolerantných odrôd,

používať výhradne slaborastúce podpníky, ktoré zabezpečujú vysokú kvalitu

a produkciu,

znižovať osobné náklady.

42

Zoznam použitej literatúry

1. ADAMOVICZ, M. (2009). Analizy rynkowe. Warszava. ISSN 1231-2584.

2. BÁREK, V., PAULEN, O. 2006. Zavlažovanie intenzívnych ovocných sadov = Irrigation

of intensive fruit orchards. In: Krajinné inžinierstvo v novom tisícročí [elektronický zdroj]:

zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej pri príležitosti významného

životného jubilea prof.Ing.Dušana Húsku, PhD., Nitra, 25.január 2006.Nitra: Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 2007. S.36-44. ISBN 978-80-8069-841-6.

3. BÁREK, V., HALAJ, P., BÁREKOVÁ, A. 2007. Vplyv klimatickej zmeny na potrebu

závlah pri pestovaní zeleniny a špeciálnych plodín. Influence of climate changes on

irrigation water demands for vegetables and special plants. In:Bioclimatology and natural

hazards [elektronický zdroj]: international scientific conference, Poľana nad Detvou,

Slovakia, 17-20 september 2007. – Zvolen: Technická univerzita, 2007. ISBN 978-80-228-

17-60-8.

4. BIELIK, P. 2003. Štrukturálne zmeny v slovenskom poľnohospodárstve. 2003. Zborník

prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Vyd. ČZU, Praha, Provozně ekonomická

fakulta. s.26 - 30. ISBN 80-213-1085-5.

5. BIELIK, P. – RAJČÁNIOVÁ, M. 2006. Podnikové hospodárstvo. 1.vyd. Nitra: SPU,

2006. 99 s. ISBN 80-8069-660-8.

6. BOREKOVÁ, B. 2001. Tvorba renty v závislosti na prírodných podmienkach. Zborník

z medzinárodnej konferencie. 2001. ISBN 80-7137-973-5.

7. ČUNDERLÍK, D. 2001. Manažment rizika podnikania. 1.vyd. Bratislava: Epos, 2001. 464

s. ISBN 80-8881-095-7.

8. HAZELL, P. 2007. THE FUTURE OF SMALL FARMS FOR POVERTY REDUCTION

AND GROUTH. INTERNATIONAL FOOD POLICY RESEARCH INSTITUTE. 75 s.

2007.

43

9. HRIČOVSKÝ, I. a kol. 2006. Enviromentálne aspekty poľnohospodárskych technológií.

Vyd. SPU, 2006, Nitra – Vydavateľstvo SPU. 78 s.

10. KOMŽÍK, M . 2009. Sady a vinice. 4/2009. Ročník IV. 12 – 14 s. ISSN 1336-7684.

11. LUDVÍK, M. 2009. Sady a vinice, 5/2009. Ročník IV. 14- 15 s. ISSN 1336-7684.

12. MATUŠKOVIČ, J. – PAULEN, O. 2001. Základy ovocinárstva. Nitra: SPU, 2001. 137 s.

ISBN 80-7137-850-x.

13. MICHÁLEK, S. 2008. Sady a vinice 3/2008. Ročník IV. 14 – 16 s. ISSN 1336-7684.

14. PAŠKA, Ľ. 2000. Manažment výroby. Nitra: SPU, 2000. 182 s. ISBN 80-7137-799-6.

15. PETEROVÁ, J. 2000. Ekonomika výroby a zpracování zemědělských produktu.2000.

Vyd. ČZU v Prahe. Provozně ekonomická fakulta. s. 201 – 207. ISBN 80-213-1085-5

16. PORHAJAŠ, V. 2000. Produkčné a exportné možnosti slovenského ovocinárstva. Zborník

vedeckých prác. Nitra: SPU, 2000. 383 s. ISBN 80-7137-716-3.

17. PORHAJAŠ, V. – ADAMIČKOVÁ, I. 2007. Dopad nových progresívnych odrôd jabloní

na ekonomiku výroby. In Role zemědělsko-potravinářského sektoru v procese evropské

integrace a světové globalizace – CD z medzinárodnej vedeckej konferencie, MZLU Brno,

máj 2007. Brno: Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, 2007, s.227-230. ISBN 978-

80-7375-109-8.

18. PORHAJAŠ, V. a kol. 2008. Analysis of the development of fruit prices and consumption

in Slovakia. In Agriculture martkets and trade: evidence and perspecitiv of VH region and

its neighbour – Ukrajine: proceedings of the papers frour the international scientific

workshop Kiev. Ukraine, november 5.-6.2008. Nitra: Slovak University of Agriculture,

2008. ISBN 978-80-552-0122-1. S.178-184.

44

19. SVATOŠ, M. 2003. Některé faktory efektivní integrace agrárniho sektoru do evropských

struktur. 2003. Zborník prací z  mezinárodní vědecké konference. Vyd. ČZU v Prahe.

Provozně ekonomická fakulta. s.250 – 254. ISBN 80-213-1085-5.

20. www.vuepp.sk Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a  potravinárstva

(Komoditné, situačné a výhľadové správy)

45