Dvaja ... ... pre tú, ktorú veľmi ľúbim ...

Dvaja ...

... pre tú, ktorú veľmi ľúbim ...

Dvaja,

za zrkadlom taja.

Smú,

vidieť do raja.

Na brehu vĺn,

za zvuku spojených rúk.

Pohľady očí.

Krásnych.

Iných niet.

Dvaja.

Dvaja,osamelá si stála.Na kraji,za obzorom,nad oblakmi neba,v krásnom smiechusi sa usmievala.A ja?V mojich očiach Tvoje

modroa motýle a tlkot.Dvaja.

Sú dvaja.

Kvety na lúke.

Sa túlia.

Srdcia na ruke,

v pobláznenej piesni.

V rytme,

tancujú.

Na papier,

maľujú.

Dvaja.

Dvaja,

spolu na strome.

V zelenom šate.

Nádej.

Chvália,

okamihy.

Spália,

čas odlúčenia.

Spolu.

Rastú.

Dvaja.

Si krásna.

Slová nestačia.

Na opis Teba.

pomoc z neba treba.

Kvapky dažďa,

na Tvojich pleciach.

Lesknú sa,

žiaria,

jak ty celá.

Do diaľok.

Dvaja.

Vrecúška z čaja,voňavé teplo,čo máme my dvaja.Ty,a perličky Tvojich pier.Hľadám ich.V mori bozkov.To preto ich dávam.Zbieram.Tie perly. Sú také ...

však vieš ...Môžem to povedať?Dvaja.

Z večerného slnka,

utkané.

Tvoje prsty,

to preto sa mi páčia.

Sú ako lúče.

Máš ich desať.

ale aj dva mi stačia.

Dotyk.

Chvenie.

Ty a ľúbenie.

Dvaja.

Dvaja,kúpeľňa prezradila,že ty a ja,naše uteráky a zubné

kefky,do objatia sa náhlia.Dvaja

Dvaja,

na cestách.

Zbalení do sveta,

pripravení.

Kufre na túlanie,

zo skrine oprášené.

Lebo dvaja,

na cestách nie sú sami.

Majú,

čo majú,

len dvaja.

Dvaja,ešte nevieš ktorí?No predsa ty a ja,vyznanie Tvojej duši,do srdca vyryté.Poďakovanie Bohu,vo veršoch ukryté.Vďaka,za hviezdy šťastia,čo cez Tvoje oči,do náručia ...Dvaja.

Dvaja ...... pre tú, ktorú veľmi ľúbim ...

... pre rozprávkovú Kristínku,

ďakujem

a že veľmi Ťa ľúbim.