Riešenie príkladu výsledným pomerom a s váhou Etapa I 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Váha T4 max 1 1 1 0 0 0 1 0 0 0 RPM max 1 1 0 0 1 1 1 0 1 1 Start t 1 1 1 1 1 1 0 0 1 1 Naklady F 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Úspešnosť C 4/4 4/4 3/4 2/4 3/4 3/4 3/4 1/4 3/4 3/4 Úspešnosť T 2/2 2/2 1/2 0/2 0/2 0/2 2/2 0/2 1/2 1/2 0,625 Úspešnosť Č 1/1 1/1 1/1 1/1 1/1 1/1 0/1 0/1 1/1 1/1 0,075 Úspešnosť F 1/1 1/1 1/1 1/1 1/1 1/1 1/1 1/1 1/1 1/1 0,3 [ ] % 5 , 72 725 , 0 10 . 4 3 3 1 3 3 3 2 3 4 4 = + + + + + + + + + = C E [ ] [ ] [ ] % 30 3 , 0 1 . 3 , 0 10 10 . 3 , 0 % 6 06 , 0 8 , 0 . 075 , 0 10 1 1 1 1 1 1 1 1 . 075 , 0 % 12 , 28 28125 , 0 45 , 0 . 625 , 0 10 . 2 1 1 2 1 2 2 . 625 , 0 = = = = = + + + + + + + = = = + + + + + = V F V Č V T E E E [ ] % 13 , 64 64125 , 0 3 , 0 06 , 0 28125 , 0 = + + = + + = V F V Č V T V C E E E E
22
Embed
Riešenie príkladu výsledným ... - lirslm.fei.tuke.sklirslm.fei.tuke.sk/saas/cviko4.pdf · Náhodný jav – abstraktný pojem opisujúci výskyt udalosti, ktorú je možné množinovo
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Riešenie príkladu výsledným pomerom a s váhou Etapa I 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Váha
• 1. Konštrukcia systémov – systémový a procesný pohľad • 2. Teória informácií – informačná hodnota, entropia. • 3. Základy teórie pravdepodobnosti – javové pole, podmienená
Náhodný jav – abstraktný pojem opisujúci výskyt udalosti, ktorú je možné množinovo popísať, Javový výrok – boolovská hodnota, ktorá hovorí či jav nastal alebo nie, Javové pole – abstraktný priestor, ktorý vymedzuje všetky možné javy aktuálne riešeného problému, Booleova algebra – logické operácie pre počítanie s javmi, Prienik – logický operátor „a“ ( ). Tá časť javového poľa, kde platí jav A spolu s javom B. Zjednotenie – logický operátor „alebo“ ( ). Tá časť javového poľa, kde platí jav A alebo jav B.
∨
∧
Istý jav (I) – jav, ktorý pokrýva celé javové pole, Nemožný jav (O) – jav, ktorý sa nenachádza v javovom poli, Opačný jav – negácia javu, Odvodený jav – značí sa symbolom ⊆ napr. A ⊆ B, t.j. z A vždy plynie B. To znamená, že ak nastane jav A tak jav B je istým javom.
A B BAAB ∧= BAAB ∧= BABA ∨=+
BABA ∨=+ BABA ∨=+ BABA ∧= ABABAB ∧==−
( ) ( ) ( ) ( )ABBAABBABA ∧∨∧=−+−=∆
Symetrická diferencia
• Predpokladáme, že jav A aj opačný jav k javu A patria do toho istého javového poľa. Platí teda, že
• Ak vykonáme n pozorovaní javu A potom predpokladáme, že jav A nastal x-krát a teda jav opačný nastal n-x krát.
• Ak sa podmienky počas pozorovania nezmenili môžeme konštatovať, že vzťahy
hovoria o pravdepodobnosti, javu A a opačného.
IAA =∨
( ) ( )xn
xAPnxAP
−== ;
• V prípade, ak platí, že všetky sledovateľné javy A1, ...,Am patria do toho istého javového poľa, potom platí:
• Ak platí, že sa podmienky pri opakovaní pokusu nezmenia, tak pri nekonečnom počte pokusov osciluje empiricky zistená „pravdepodobnosť“ (relatívna početnosť) okolo konštanty. Čím viac opakovaní, tým sú odchýlky oscilácie nižšie.
( ) 1...21 =∨∨∨ mAAAP
( )∑=
=m
iiAP
11
• Hod dokonale vyváženou mincou, ak sledovaný jav je padnutie mince na líce.
• L R R L L R R R L L R L L L R R R L R R L L L R R
• Vypočítaná hodnota pravdepodobnosti, že nastane jav A na základe všetkých existujúcich možností.
Napr. pravdepodobnosť, že práve pri 1 hode 6 stennou kockou padne číslo 2 je. 1/6.
Šanca tvorí základ teórie kombinatoriky.
• Platí, že
• Ak poznáme P(A|B), potom P(B|A) vyjadríme ako
( ) ( )( ) ( ) 0,| ≠= BPakBP
ABPBAP
( ) ( ) ( )( ) ( ) 0,|| ≠= APakAP
BPBAPABP
• Pre 2D
• Pre 3D
• Pre 2D
• Pre 3D
( ) [ ]%2525,02525,6
.
.2
2
21
2
1 ====rr
SSAP
ππ
( ) [ ]%91,3434907,0900
1592,31430.30.70.70.100
... 2
2
1 =====ππ
cbavr
VVAP
• Pri výrobe bolo zistené, že zo vzorky 300 súčiastok je v priemere jedna súčiastka chybná (chyba nie je špecifikovaná).
• Aká je pravdepodobnosť, že chyba na chybnej súčiastke zasiahne práve kritický priestor.
• Pri výrobe bolo zistené, že zo vzorky 300 súčiastok je v priemere jedna súčiastka chybná (chyba nie je špecifikovaná).
• Aká je pravdepodobnosť, že chyba na chybnej súčiastke zasiahne práve kritický priestor.
• Meraním bolo zistené, že priemerná úspešnosť prenosu TCP paketov v neudržiavanej metalickej sieti je 970 z 1000 paketov.
• Odhadnite aký objem dát sa v tejto sieti stratí (počet paketov aj objem dát), ak veľkosť paketu je 32kB (spolu s 2kB hlavičkou) a prenáša sa 750MB súbor.
• Meraním bolo zistené, že priemerná úspešnosť prenosu TCP paketov v neudržiavanej metalickej sieti je 970 z 1000 paketov.
• Odhadnite aký objem dát sa v tejto sieti stratí (počet paketov aj objem dát), ak veľkosť paketu je 32kB (spolu s 2kB hlavičkou) a prenáša sa 750MB súbor.
Jav A – úspešnosť prenosu ; Jav opačný – chybovosť prenosu Veľkosť dátovej zložky paketu je teda 32kB-2kB = 30kB Pri 3% stratovosti paketov sa v sieti stratí približne 22,5 MB dát, t. j. 768 paketov neprejde.
( ) 03,010009701 =−=AP
[ ][ ]
[ ]MBSpaketovS
paketovN
D
P
P
5,2203,0.75076803,0.25600
25600301024.750
====
==
• Poznáme x,y hodnoty. • Nech x je teplota prostredia [°C] na dopravníku a y je
Závislosť medzi veličinami x,y existuje a má silne proporcionálny / priamoúmerný charakter
rxy = 0 – neexistuje vzťah medzi veličinami rxy > 0 & rxy <=1 – existuje priamoúmerný vzťah medzi veličinami rxy < 0 & rxy >=-1 – existuje nepriamoúmerný vzťah medzi veličinami
0,2998.100 6,1119 23,8681y = − =
Pri teplote 100°C na dopravníku sa poškodí cca 24 výrobkov
• Opakovanie príkladov (ak bude treba) – Modelovanie
• Prvé 3 kroky návrhu systémov • IDEF0 • Grafová a maticová reprezentácia
– Teória informácií • Sigmatická, syntaktická, spojená miera informácie