Top Banner
Bezpečnosť v počítačových sieťach Lucia Kapová Martin Vozár
100

Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Mar 21, 2016

Download

Documents

haracha

Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach. Lucia Kapová Martin Vozár. Bezpečnosť v počítačových sieťach. základné sieťové pojmy typy hrozieb zaradenie hrozieb podľa TCP/IP modelu šifrovaná komunikácia SSL/TLS IPSec (sieťová), IPv6 Firewally. Základné pojmy. TCP/IP model. - PowerPoint PPT Presentation
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Page 1: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Bezpečnosť v počítačových sieťach

Lucia KapováMartin Vozár

Page 2: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Bezpečnosť v počítačových sieťach

• základné sieťové pojmy• typy hrozieb• zaradenie hrozieb podľa

TCP/IP modelu• šifrovaná komunikácia SSL/TLS• IPSec (sieťová), IPv6• Firewally

Page 3: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Základné pojmy

Page 4: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

TCP/IP model• TCP – Transport Control Protocol• IP – Internet Protocol

Aplikačná vrstva (application layer)• telnet, FTP, SMTP, HTTP, DNS, SQL, ...Transpotrná vrstva (transport layer)• TCP, UDPInternetová vrstva (internet layer)• IP, ARP, RARP, ICMP ...Spojová vrstva (network access layer)• IEEE 802.x, FDDI, ATM, PPP ...

Page 5: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• IP je protokol sieťovej vrstvy, umožňujúci komunikáciu. Slúži na prenos datagramov, rôznymi typmi sietí

• TCP – zaručuje doručenie packetu, ak nedostane potvrdenie o doručení packet je poslaný znova

• UDP (User datagram protocol) – nezaručuje doručenie, nepreposiela packety

TCP/IP model

Page 6: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach
Page 7: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach
Page 8: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

InternetISP- Internet Service Provider

Page 9: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Prenos dát

Page 10: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Zneužitie siete•Ciele:

•Získať informácie•Získať prístup do systému•Zakázať službu

•Prostriedky:•PortScan•Fingerprinting•Social engeneering

Page 11: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Pohľad na TCP/IP model

Page 12: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

TCP/IP

• Z pohľadu TCP/IP modelu môžeme rozdeliť spôsoby uplatnenia ochrán proti útokom na tieto vrstvy:– Aplikačná (najvyššia)– internetová + transportná– spojová (najnižšia)

Page 13: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Spojová vrstva

• Riziká– odpočúvanie prenosového média a následné

dekódovanie zachytených informácií, prípadné ich využitie na „playback“ útok (napr. odpočúvanie telefónnych liniek, neautorizované zachytávanie dát pri prenose zdiľaným médiom (wireless, ethernet s hubom, …)) – odchytávanie plaintextových protokolov

– MAC spoofing (zmena MAC adresy)

Page 14: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Spojová vrstva

• Vrstva pracujúca s fyzickým médiom a zabezpečovaním prístupu k tomuto médiu (obvykle) prostredníctvom fyzických adries

• Ochrana– použitie silnej autentifikácie a šifrovania na

vyšších vrstvách, t.j. pri pripájaní z neznámych miest používať zabezpečené tunely

Page 15: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Spojová vrstva

• Problém: Ako môže klient v USA pripojiť svoj PC na intranet v EU?

Page 16: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• Riešenie 1:– linka: circuit-switched (ISDN, PSTN ...)– encapsulation PPP

• Výhody:– dostupnosť– jednoduchosť

• Nevýhody:– bezpečnosť (dáta nie sú zašifrované)– náklady (volania sú spoplatnené)

Spojová vrstva

Page 17: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• Riešenie 2:– Virtuálna privátna sieť (VPN)– „Layer 2 tunneling“

• zapuzdrenie sieťového protokolu (IP, IPX, AppleTalk ...) v PPP

• zašifrovanie PPP framov • zapuzdrenie dát v prenosovom protokole (tunneling)

najčastejšie IP– „Layer 3 tunneling“

• zapuzdrenie sieťového protokolu v VTP (Virtual Tunneling Protokol)

• zapuzdrenie dát v prenosovom protokole (tunneling) najčastejšie IP

Spojová vrstva

Page 18: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Spojová vrstva

Page 19: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• Layer 2 forwarding (L2F)• Point-to-point tunneling protocol (PPTP)• Layer 2 tunneling protocol (L2TP)• LAC - L2TP access client • LAS - L2TP access server

Spojová vrstva

Page 20: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• PPTP využíva na zabezpečenie bezpečnosti VPN

Spojová vrstva

Page 21: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• Bezpečnostná architektúra zahrňa IPSEC (IP security protocol) a IKMP (Internet key management protocol alebo IKE-Internet key exchange)

Internetová vrstva

Page 22: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• Riziká:– TCP seq. number guessing (TCP session

hijacking)– spomaľovanie TCP spojenia– zabíjanie TCP spojení

• Bezpečnostné protokoly transportnej vrstvy pre internet:– Secure shell protocol (SSH)– Secure sockets layer (SSL)– Private communications technology (PCT)– Transport layer security (TLS)

Transportná vrstva

Page 23: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• SSH vyvinutý Tatu Ylonen-om na Technickej univerzite v Helsinkách

• Poskytuje podporu pre:– Autentifikáciu používateľov– Kompresiu dát– Utajenie dát a ochranu integrity

Transportná vrstva

Page 24: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• SSH v1 vyžaduje manuálne distribuované a nakonfigurované verejné kľúče (pre server a nepovinne pre používateľa)

Transportná vrstva

Page 25: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• SSH v2 sa podobne ako SSL/TLS skladá z dvoch subprotokolov:– SSH bezpečnostný protokol transpotnej

vrstvy – šifrovaná autentifikácia hostov, kompresia dát, utajenie a integrita dát

– SSH autetifikačný protokol – autentifikácia používateľov

Transportná vrstva

Page 26: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• PCT (Private communication technology) – produkt Microsoftu z roku 1995

• TLS (Transport layer security) – snaha o štandardizáciu

• TLS v1 je veľmi podobná SSL v3 a je nazývaná SSL v3.1

Transportná vrstva

Page 27: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• Riziká:– spoofing (napr. DNS spoofing, falšovanie e-

mailových hlavičiek, HTTP redirekty...)• Sú dve možnosti ako zabezpečiť bezpečnosť

na aplikačnej vrstve:– Zabezpečiť konkrétny protokol („security-

enhanced“)– Využiť štandardizované API využívané viacerými

protokolmi (autentifikačné a distribučné systémy)

Aplikačná vrstva

Page 28: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• „Security-enhanced“ aplikačné protokoly:– Terminál:Telnet

• Kerberos Telnet• SSLtelnet (využíva SSL/TLS)• Encrypted session manager(ESM)• Secure RPC authentification (SRA)• Secure telnet(STEL)• Secure shell(SSH)

– Prenos súborov:FTP• Kerberos FTP• SSLFtp• SSH utility : scp, sftp

Aplikačná vrstva

Page 29: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

– E-mail: SMTP, POP3• Kerberos e-mail (Eudora)• SMTP/POP3 na základe SSL/TLS• Secure messaging: secure MIME (S/MINE) pretty good privacy (PGP)

– WWW: HTTP• Secure HTTP (S-HTTP)• HTTP na základe SSL/TLS (HTTPS)

Aplikačná vrstva

Page 30: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

– Domain name system: DNS• DNS security (DNSSEC)

– Distribuované filesystémy: HTTP• Cryptographic file system (CFS)• Kerberos file system (KFS)• WIN2000 encrypting file system (EFS)

Aplikačná vrstva

Page 31: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• Autentifikačné a distribučné systémy:– Kerberos

• Heslo sa používa len raz pri inicializácii• Odolný voči sniffovaniu hesiel• Nevyužíva šifrovanie podľa verejného kľúča

Aplikačná vrstva

Page 32: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Aplikačná vrstva

Page 33: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• Nevýhody:– Bezvýhradna viera v KDC– Nízka skalabilita

• Vyžaduje obojstrannú dôveru pri komunikácii:

Aplikačná vrstva

Page 34: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Zhrnutie1. Zabezpečiť prenosovú

cestu (Spojová vrstva)2. Zabezpečiť prenášané dáta

(Aplikačná vrstva)3. Zabezpečiť časti cesty a

najcennejšie dáta (Transporná vrstva)

Page 35: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Zvýšenie bezpečnosti

• Šifrovanie (encipherment)• Digitálny podpis (digital signature) • Kontrola prístupu (access control)• Integrita údajov (data integrity)• Autentifikácia (authentification)• Utesnenie spojenia (traffic padding)• Kontrola routovania (routing control)• Značenie (notarization)

Page 36: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Typy hrozieb(čo vlastne chcú)

Page 37: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Typy hrozieb• získať kontrolu nad časťami programov, nad

programami alebo nad celým zariadením• získať cudzie informácie pre vlastnú potrebu

alebo pre iných, • zmeniť/poškodiť informácie• znemožniť prístup k informáciám, resp.

znemožniť funkčnosť zariadenia (napr. smerovača)

(pre osobné potešenie, alebo ako práca „na objednávku“ tretích osôb)

Page 38: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Typy útokov(ako to dosiahnu)

Page 39: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Časté typy útokov• odpočúvanie (niekedy považované za

útok)• ARP/IP spoofing• Man-in-the-Middle• protocol exploitation• session hijacking (tcp alebo app)• DoS/DDoS• DNS/HTTP/e-mail spoofing

Page 40: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Pasívne odpočúvanie

• Pasívne počúvanie (wiretapping, eavesdropping)

• Analýza komunikácie za účelom získania zaujímavých informácií (loginy, heslá, e-maily, SQL výpisy, HTTP komunikácia)

Page 41: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Príklad

•Čítanie packetov treťou stranou

•Obrana: šifrovanie

Page 42: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach
Page 43: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Aktívny útok

• Manipulácia s údajmi• Spoofing

– IP spoofing, sequence number quessing (internetová, transportná)

– DNS spoofing (aplikačná)• Degradation-of-service, denial-of-service

– TCP SYN flooding (internetová)– E-mail bombing (aplikačná)

Page 44: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

PríkladIPspoofing – zmena IP adresy s cieľom Prejsť autentifikáciou založenou na zdrojovej adrese

Page 45: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

TCP session hijacking

• Cieľom je prebrať kontrolu nad spojením, v prípade že používateľ práve čítal mail útočník k nemu bude mať prístup, môže vykonávať príkazy. Obeť len spozoruje, že spadlo spojenie a pripojí sa ešte raz.

• Pri tomto útoku útočník najprv sleduje komunikáciu medzi dvoma počítačmi potom jeden presvedčí o zlyhaní spojenia a preberie kontrolu nad spojením druhému počítaču, ktorý o žiadnej zmene nevie.

Page 46: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

TCP session hijacking

Page 47: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Príklad

Page 48: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Útoky typu DoS

• Obsadenie prenosovej kapacity linky:– Scenár 1: Útočník má vačšiu kapacitu linky (T1

1.544Mb/s) a zahltí pomalšiu linku (128kb/s). – Scenár 2: Využitie prístupu do viacerých

systémov, viac serverov napríklad môže zahltiť cieľovú sieť z viacerých zdrojov s tokom aj na 100 Mb/s.

• Často sa k takémuto cieľu využíva ICMP protokol.

Page 49: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Útoky typu DoS

• Privlastnenie systémových zdrojov:– Snaha o spotrebovanie systémových

zdrojov cieľového PC• Chyby v programoch:

– „ping-of-dead“ – zaslanie packetu s neočákavanými parametrami

• Útok na DNS a smerovače paketov– Manipulácia so smerovacími tabuľkami

Page 50: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Útoky typu DDoS

• Pri distribuovaných DoS je zdrojom zahltenia viac systémov naraz. Útočník ovládne viacero systémov a potom vytvorí dátový tok zo všetkých systémov smerom k cieľovému počítaču.

Page 51: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Útoky typu Denial-Of-Service„Smurf attack“• Idea: Zahltiť obeť

pingmi z viacerých zdrojov.– Vygenerujú sa ICMP

packety so zdrojovou adresou obete

– Každy host vygeneruje ICMP echo reply k zdrojovej adrese a zahltí obeť

Page 52: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

DoS – „Denial-of-Service“

Page 53: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Útoky typu Exploitation a Gathering info

• Exploitation: „TCP/IP hijacking“, „password guessing“, „trojan horses“, „buffer overruns“

• Gathering info: „address/port scanning“, „fingerprinting“, DNS zone transfers, finger, SNMP

Page 54: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Príklad

1. Prieskum: • traceroute

Page 55: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Príklad

• Skenovanie portov, SuperScan

Page 56: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Príkladmythos:~# nmap -O 62.65.180.1

Starting nmap 3.50 ( http://www.insecure.org/nmap/ ) at 2004-04-22 11:55 CESTInteresting ports on cisco-ke.antik.sk (62.65.180.1):(The 1657 ports scanned but not shown below are in state: closed)PORT STATE SERVICE23/tcp open telnet514/tcp open shellDevice type: routerRunning: Cisco IOS 12.XOS details: Cisco 3600 router running IOS 12.2(6c), Cisco router running IOS

12.1.5-12.2.13a, Cisco router running IOS 12.1(5)-12.2(7a)

Nmap run completed -- 1 IP address (1 host up) scanned in 8.323 secondsmythos:~#

Page 57: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• Po zistení otvorených portov a hesiel(dsniff) je možné dostať sa na zariadenie v sieti ak nie je dobre chránené a získať tak dalšie informácie.

Príklad

Page 58: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• Napríklad:Príklad

Page 59: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Bezpečná komunikácia. SSL protokol.

Page 60: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

SSL protokol

• SSL(Secure sockets protocol) bol vyvinutý firmou Netscape ako odpoveď na S-HTTP

• Základná idea je vytvorenie bezpečnostnej vrstvy medzi transportnou a aplikačnou vrstvou pre zvyšenie bezpečnosti komunikácie.

• V principe SSL môže zabezpečovať akýkoľvek TCP-orientovaný protokol (HTTP, Telnet, FTP, POP3, ...)

Page 61: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

SSL protokol

• SSL verzie:– v1.0: interný protokol– v2.0: Netscape Navigator v1.0 až 2.x

• PCT bol vytvorený na základe tejto verzie

– v3.0: opravenie verzie SSL2.0, implementované vo vačšine browserov

• TLS bol vytvorený na základe tejto verzie

Page 62: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

SSL protokol

• Využitie SSL:– Komunikujúce strany sa môžu autentifikovať s

použitímšifrovania podľa verejného kľúča.– Dáta sú chránené, komunikácia je zašifrovaná po

uskutočnení inicializačného handshaku a určení kľúča pre dané spojenie.

– Integrita dát je chránená(MAC).• Nevýhody SSL:

– Útoku formou analýzy spojenia– TCP SYN Flooding, Session hijacking

Page 63: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

SSL protokol

• Pri spojení pomocou SSL je potrebné na oboch stranách vedieť o SSL na opačnej strane a uchovávať stav.

• Informácia o stave komunikácie obsahuje:• ID spojenia• Peer certifikát• Metóda kompresie• Špecifikáciu šifrovania(šifrovanie a autentifikácia dát)• Master secret(zdieľaných 48bytov pre toto spojenie)• Flag – možnosť pokračovania komunikácie

Page 64: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

SSL protokol

• SSL môže byť využitý na rôzne typy komunikácie

• Informácia o stave spojenia obsahuje:• Náhodné bytové sekvencie vygenerované klientom a

serverom pre dané spojenie• MAC (message authentifikation key) pre klienta aj server• Šifrovacie kľuče• Inicializačný vektor• Sekvenčné číslo

Page 65: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

SSL protokol

Page 66: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

SSL protokol

Page 67: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

SSL protokol• SSL RFP (Record format protocol) zabezpečuje

– Fragmentáciu– Kompresiu a dekompresiu– Kódovanie a odkódovanie

Page 68: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• Každý SSL záznam musí obsahovať:– Typ – informácia pre protokol vyššej vrstvy– Číslo verzie protokolu– Dĺžka– Payload– MAC

SSL protokol

Page 69: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

SSL protokol

• SSL HP (Handshake protocol) – klient a server sa dohodnú na:– Podporovanej verzii SSL protokolu– Metóde kompresie– Šifrovaciom algoritme– Vzájomnej autetifikácii (povinne server)– Generujú zdieľané „secrets“ – master

secret

Page 70: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

SSL protokol

Page 71: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Prehľad o IPSec

Page 72: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• Pracuje na internetovej vstve TCP/IP modelu

• je to štandardizované riešenie (IETF)• Umožňuje vytvárať rôzne typy tunelov

medzi počítačmi a sieťami, resp. medzi sieťami navzájom

IPSec

Page 73: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

IPSec

Page 74: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• IPSec umožňuje– Data Confidentiality– Data Integrity– Data Origin Authentication– Anti-Replay

• Podporuje mechanizmus manuálnej alebo automatickej výmeny kľúčov (IKE)

IPSec

Page 75: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• IKE – poskytuje autentifikáciu koncových zariadení, dohaduje IPSec security associations a establishuje IPSec kľúče

• SPI – Security Parameter Index je číslo, ktoré spolu s IP adresou a bezpečnostným protokolom jednoznačne identifikujú SA

IPSec pojmy

Page 76: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• SA – Security Association popisuje ako dve alebo viac entít bude používať bezpečnostné služby (AH alebo ESP)

• SA obsahuje tieto parametre: – použitý autentifikačný a šifrovací algoritmus,

dĺžku kľúča a napr. aj platnosť kľúča– Kľúče pre autentifikáciu, šifrovanie a HMAC– IPSec AH alebo ESP enkapsulačný protokol

identifikáciu módu

IPSec pojmy

Page 77: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• AH – Authentication Header je bezpečnostný protokol, ktorý poskytuje autentifikáciu dát a voliteľné anti-replay služby – overenie pravosti

• AH využíva MD5 alebo SHA-1– vypočítaný vysielajúcim IPSec modulom– pridaný k IP paketu– kontrolovaný prijímacím IPSec modulom

IPSec pojmy

Page 78: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• ESP – Encapsulating Security Payload používa IP enkapsuláciu na kryptografickú ochranu prenášaných dát a voliteľnú autentifikáciu a anti-replay ochranu

• ESP (DES, 3DES, Blowfish)– vysielajúci IPSec modul zašifruje dáta– prijímúci IPSec modul rozšifruje dáta

IPSec pojmy

Page 79: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

• AH a ESP používajú symetrické šifrovanie

• IPSec = AH + ESP + IKE

IPSec pojmy

Page 80: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

AH a ESP

Page 81: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

IPSec módy

• Transport Mode

• Tunnel Mode– host-host– host-network– network-network

Page 82: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

AH a ESP v transportnom a tunel móde

Page 83: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Nadviazanie IPSec spojenia

Page 84: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Firewalls

Page 85: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Firewally

• čo je firewall?• čo chceme chrániť• klasifikácia typov firewallov• vysvetlenie často používaných pojmov• základné typy zapojenia• príklad nastavenia

Page 86: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Čo je firewall

• Zariadenie, ktoré môže– Obmedzovať prístup z jednotlivých časti siete na iné siete na

základe rôznych kritérií (všeobecne: podľa prihláseného užívateľa, IP adries, portov, použitých protokolov...)

– Zaznamenávať a analyzovať sieťovú prevádzku (IDS)

• Zariadenie, ktoré nevie analyzovať napr. vírus prenášaný službou FTP

• FW nevie chrániť počítače, ktoré komunikujú medzi sebou na lokálnej sieti (pretože premávka ide pomimo FW)

Page 87: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Čo chceme chrániť

• dáta– secrecy (utajenosť)– integrity (neporušenosť)– availability (dostupnosť)

• počítače– výpočtový výkon (zdroje)

• svoju reputáciu– zabránenie vystupovaniu útočníka pod našou

identitou

Page 88: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Klasifikácia typov

• Packet Filter– filtruje pakety od neautorizovaných počítačov a

filtruje pokusy o pripojenie na neautorizované služby

– Vyhodnocuje každý paket zvlášť – štandardné PFF nevedia rozoznať súvislosti medzi paketmi – kontrolujú na základe src IP, dst IP, port, …

– SPI (Stateful Packet Inspetion) – stavové firewally, priradzujú pakety k reláciám

Page 89: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Klasifikácia typov

Page 90: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Klasifikácia typov

• NAT– prekladá IP adresy vnútorných počítačov, aby ich

ochránil pred pokusmi o pripojenie z vonkajšej siete

– pre počítače na vnútornej sieti používa vyhradené adresy 10.0.0.0/8, 172.16.0.0/12, 192.168.0.0/16

– z internetu firewall poskytujúci NAT vyzerá ako 1 veľmi vyťažený počítač (čo sa týka počtu spojení)

Page 91: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Klasifikácia typov

Page 92: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Klasifikácia typov

• Application level gateway– vytvárajú nové spojenie na aplikačnej vrstve

namiesto zdrojového počítača– Dual homed hosts – majú dve sieťové rozhrania,

smerovanie medzi nimi je vypnuté– známe aj ako „proxy servre“– závislé na aplikačnom protokole– špeciálny prípad – circuit level proxy –

všeobecnejší typ proxy servera predávajúceho obsah dátovej časti paketov

Page 93: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Application firewall

Page 94: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Niektoré voliteľné služby

• Overovanie užívateľov– šifrovaná autentifikácia užívateľov na preukázanie

identity za účelom povolenia vstupu do internej siete

• Virtual Private Networking– Vytvára zabezpečené spojenie medzi privátnymi

sieťami, medzi počítačmi alebo medzi počítačom a privátnou sieťou

Page 95: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Často používané pojmy

• Bastion host – samostaný počítač s nainštalovaným sw firewallom

• Dual-homed host – zariadenie s min. Dvoma sieť. Rozhraniami s vypnutým IP routingom

• Screened host – • Screened network – • DMZ – demilitarizovaná zóna – časť siete, do ktorej

je povolený velmi obmedzený prístup z internetu a oveľa voľnejší prístup z intranetu; fyzicky oddelený segment siete

Page 96: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Často používané pojmy

Page 97: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Politiky ochrany

• No security – žiadne zabezpečenie• Security though obscurity –

„zabezpečenie“, tým, že o existencii systému „sa nebude vedieť“

• Host security – zabezbečenie jedného počítača

• Network security – zabezpečenie sieťového segmentu

Page 98: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Príklady nastavenia – Linux[root@stargate]-[08:24:44]-[~]# iptables -LChain INPUT (policy DROP)target prot opt source destination all -- anywhere anywhere state NEWACCEPT all -- anywhere anywhere state RELATED,ESTABLISHEDACCEPT all -- anywhere anywhereCNL all -- 147.232.22.0/24 anywhereCNL all -- 147.232.48.0/24 anywhereCNL all -- 147.232.240.0/24 anywhereCNL all -- 212.5.207.224/27 anywhereINET all -- anywhere anywhere

Chain FORWARD (policy DROP)target prot opt source destination

Chain OUTPUT (policy ACCEPT)target prot opt source destination

Chain CNL (4 references)target prot opt source destinationACCEPT all -- anywhere anywhere

Chain INET (1 references)target prot opt source destinationACCEPT tcp -- anywhere anywhere tcp dpt:ftp flags:SYN,RST,ACK/SYN state NEWACCEPT tcp -- anywhere anywhere tcp dpt:ssh flags:SYN,RST,ACK/SYN state NEWACCEPT tcp -- anywhere anywhere tcp dpt:smtp flags:SYN,RST,ACK/SYN state NEWACCEPT tcp -- anywhere anywhere tcp dpt:www flags:SYN,RST,ACK/SYN state NEWACCEPT tcp -- anywhere anywhere tcp dpt:pop3 flags:SYN,RST,ACK/SYN state NEWACCEPT tcp -- anywhere anywhere tcp dpt:auth flags:SYN,RST,ACK/SYN state NEWACCEPT tcp -- anywhere anywhere tcp dpt:imap2 flags:SYN,RST,ACK/SYN state NEWACCEPT tcp -- anywhere anywhere tcp dpt:https flags:SYN,RST,ACK/SYN state NEWACCEPT tcp -- anywhere anywhere tcp dpt:imaps flags:SYN,RST,ACK/SYN state NEWACCEPT tcp -- anywhere anywhere tcp dpt:pop3s flags:SYN,RST,ACK/SYN state NEWACCEPT tcp -- anywhere anywhere tcp dpt:5000 flags:SYN,RST,ACK/SYN state NEWACCEPT icmp -- anywhere anywhere icmp echo-replyACCEPT icmp -- anywhere anywhere icmp destination-unreachableACCEPT icmp -- anywhere anywhere icmp redirectACCEPT icmp -- anywhere anywhere icmp echo-requestACCEPT icmp -- anywhere anywhere icmp time-exceededLOG all -- anywhere anywhere limit: avg 10/sec burst 5 LOG level warningDROP all -- anywhere anywhere

Page 99: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Literatúra

• http://www.networkcomputing.com/netdesign/wall2.html• http://www.interhack.net/pubs/fwfaq/• http://www.darmstadt.gmd.de/ice-tel/deliverables/download/firewall/theory.

html• http://quark.humbug.org.au/publications/firewall/introfirewall.html• Strebe M., Perkinson Ch. – Firewalls 24seven, Sybex 2002• Joel Scambray, Stuart McClure, George Kurtz – Hacking bez tajemství • http://www.eecg.toronto.edu/~lie/ECE1724/Lectures/Lecture11.pdf• http://www.ifi.unizh.ch/~oppliger/Presentations/InternetIntranetSecurity2e/• http://www.cs.unibo.it/babaoglu/courses/security/lucidi/IPSec.pdf• http://cip.uni-trier.de/mauren/internet-security/tutorial/IS-2.pdf

Page 100: Bezpečnosť v po čí ta č ov ý ch sie ť ach

Ďakujeme za pozornosť