Stratégia energetickej bezpečnosti Ing. Juraj Novák Ministerstvo hospodárstva SR
Stratégia energetickej bezpečnosti
Ing. Juraj Novák
Ministerstvo hospodárstva SR
Úvod
Udržateľný hospodársky rast = energetická bezpečnosť SR = dlhodobá stratégia v horizonte do roku 2030
Základné výzvy v oblasti energetiky SR:
zmena klímy a jej dôsledky, vysoká energetická náročnosť hospodárstva, relatívne nízky podiel využívania obnoviteľných zdrojov energie, vysoká závislosť od dovozu primárnych zdrojov energie a potreba
zabezpečenia spoľahlivosti dodávok, rastúce ceny energie na svetových trhoch a konkurencieschopnosť
hospodárstva, výskum a vývoj a inovácie.
Špecifickosť energetiky
elektrina a teplo majú iné postavenie ako bežné komodity na trhu,
musia sa vyrobiť v reálnom čase spotreby,
nefunguje liberálne heslo že „trh všetko vyrieši“ a že „všetko sa dá jednoducho kúpiť či doviezť“,
energetické zdroje sa stali dôležitým nástrojom zahranično-politickej a ekonomickej moci.
Dôležité udalosti
reštrukturalizácia podnikov a ich čiastočná privatizácia,
liberalizácia trhu implementovaním príslušných smerníc a nariadení Európskej únie,
v rámci prístupového procesu do EÚ sa Slovensko dobrovoľne zaviazalo odstaviť dva reaktorové bloky jadrovej elektrárne V1 (druhý bude odstavený koncom roku 2008),(tieto bloky neodstavujeme preto že by sme mali s nimi nejaké technické, bezpečnostné či ekonomické problémy)
Slovensko sa v oblasti elektriny stane z exportnej krajiny importná, čo nie je dlhodobo prijateľné.
Programové vyhlásenie vlády
Vláda si uvedomuje energetická bezpečnosť je súčasťou národnej
bezpečnosti
spoľahlivé zásobovanie energiami môže zaručiť dostatok diverzifikovaných zdrojov
elektriny lokalizovaných na území SR dostatok diverzifikovaných dodávok
primárnych zdrojov energie vybudovanie dostatočnej kapacity
cezhraničných prenosových sietí
Programové vyhlásenie vlády
vypracovanie Stratégie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2030
rozvoj a budovanie efektívnej energetickej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť stabilnú a bezpečnú prepravu a distribúciu energie
podpora výstavby a prevádzku nových zdrojov na výrobu elektriny vrátane dobudovania 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce
komplexné riešenie likvidácie jadrových energetických zariadení
vypracovanie možností ďalšieho využitia infraštruktúry odstavovanej jadrovej elektrárne V 1 Jaslovské Bohunice
Programové vyhlásenie vlády
vyššie využívanie OZE pri výrobe elektriny a tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave + motivačné pravidlá
zníženie energetickej náročnosti vrátane koncepcie energetickej efektívnosti
efektívne a racionálne využívanie domácich energetických surovinových zdrojov
podpora možnosti diverzifikácie zdrojov a dopravných ciest pre ropu a zemný plyn
podmienky pre vybudovanie spojovacích vedení so sústavami okolitých štátov
posilnenie pozície Slovenskej republiky ako významného partnera v oblasti bezpečnosti dodávok ropy a plynu pre Európu
Energetická politika EÚ
Ciele:
bezpečnosť dodávok
zabezpečenie konkurencieschopnosti európskych ekonomík a dostupnosti cenovo prístupnej energie
podpora trvalo udržateľného rozvoja a boj proti zmene klímy
a.
Energetická politika SR
Ciele:
zabezpečenie s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku všetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite
znižovanie podielu hrubej domácej spotreby energie na hrubom domácom produkte – znižovanie energetickej náročnosti
zabezpečenie takého objemu výroby elektriny, ktorý pokryje dopyt na ekonomicky efektívnom princípe
Stratégia energetickej bezpečnosti SR
vznikla s cieľom dosiahnuť konkurencieschopnú energetiku..
..zabezpečujúcu bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie
za prijateľné ceny..
..s prihliadnutím na ochranu odberateľa, ochranu životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj, bezpečnosť
zásobovania a technickú bezpečnosť.
Súčasný stav dovoz 90 % primárnych energetických zdrojov najmä z Ruskej
federácie
od r. 1990 do 2003 sa konečná spotreba energie znížila o 30% v dôsledku reštrukturalizácie ekonomiky
(zo 650 PJ na 465 PJ)
energetická náročnosť (v parite kúpnej sily) takmer dvojnásobná v porovnaní s priemerom v OECD
(12 PJ/mld. EUR vs 7 PJ/mld. EUR)
spotreba elektrickej energie sa za posledné tri roky zvýšila o 3 %.(z 28 572 GWh na 29 624 GWh)
Súčasný energetický mix
SR EÚ 27
Zemný plyn31%
Ropa18%
Ostatné OZE a odpad
2%
Jadové teplo25%
Uhlie22%
Biomasa2%
Uhlie18,2%
Ropa36,8%
Biomasa4,2%
Ostatné OZE a odpad2,4%
Zemný plyn24,0%
Jadrové teplo
14,4%
TEPLO ELEKTRINA
PRIMÁRNE ENERGETICKÉ ZDROJE
MOTOROVÉ MOTOROVÉ
PALIVÁ
Stratégia energetickej bezpečnosti 2007 - 2030
DIV
ER
ZIF
IKÁ
CIA
EF
EK
TÍV
NO
SŤ
OZ
E
NO
VÉ Z
DR
OJE
DIREKTÍVNE OPATRENIA
MOTIVAČNÉ OPATRENIA
LEGISLATÍVNE OPATRENIA
POLITICKÉ ROZHODNUTIE
14Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR
04/08/23
Diverzifikácia fosílnych zdrojov
Ropa Zemný plyn
Uhlie – železničná a vodná doprava umožňuje vhodnú diverzifikáciuhnedé uhlie – významný domáci energetický zdrojčierne uhlie – dovoz celého objemu
15Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR
04/08/23
Bezpečnosť zásobovania ropou
Súčasnosť: závislosť na dovoze ropy - 99 % dodávok z RF spracovanie ropy na úrovni 5,5 mil. ton/rok pokrytie domácej spotreby motorových palív zo strany
Slovnaftu, a.s. na cca 60 % predpoklad zvýšenia spotreby motorových palív
v priebehu 15 rokov – 2 násobne vyššia do roku 2030 – 2,5 násobne vyššia
zabezpečenie zásobovania ropou ropovodom Družba ropou z RF alteratíva ropovodom Adria núdzové zásoby ropy a ropných produktov
16Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR
04/08/23
Bezpečnosť zásobovania ropou
Diverzifikácia zdrojov ropy: hlavné zdroje ropy
Ruská federáciaKaspická oblasť a Stredný východSeverná Afrika
faktory ovplyvňujúce výber pri diverzifikácii ropy technologická konfigurácie rafinériekvalitatívne parametre ropy cena ropymedzinárodné obchodno-politické súvislosti
17Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR
04/08/23
Bezpečnosť zásobovania ropou
Možnosti dodávok ropy pre Slovensko
18Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR
04/08/23
Zhrnutie diverzifikácie dopravných trás pre ropu
Ropovod systém / ropovodné prepojenia
Max. objem prepravy
(mil. t ropy/rok)
Družba 1 6,0
Možnosti náhrady alternatívy trás
Adria / Družba 1 3,4
TAL / AWP / Družba 1
(BA – Schwechat)
3,2
IKL / Družba 1 2,0
19Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR
04/08/23
Bezpečnosť zásobovania plynom
Súčasnosť
od 1. 7. 2007 všetci odberatelia oprávnenými nevhodná štruktúra trhu - vysoká koncentrácia na trhu s
plynom závislosť na dovoze plynu – 98 % dodávok plynu z RF znižovanie spotreby plynu význam SR v oblasti tranzitu ruského plynu
20Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR
04/08/23
Bezpečnosť zásobovania plynom
Diverzifikácia zdrojov plynu
hlavné zdroje plynu Ruská federácia Nórsko Kaspická oblasť a Stredný východ Severná Afrika
faktory ovplyvňujúce výber pri diverzifikácii plynu technické možnosti dopravy plynu pre SR bezpečnosť a spoľahlivosť zdrojov a dopravných trás cena plynu medzinárodné obchodno-politické súvislosti
21Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR
04/08/23
Bezpečnosť zásobovania plynom
Projekty diverzifikácie dodávok plynu v Európe: Projekt Nabucco
Kaspická oblasť a Stredný Východ – predpoklad 2012 konzorcium spoločností z Rakúska, Maďarska, Rumunska, Bulharska a Turecka kapacita 31 mld. m3/rok do plynárensko – logistického obchodného centra Baumgarten v Rakúsku
Projekty LNG Adria LNG – ostrov Krk, kapacita 10 mld. m3/rok, predpoklad 2011 Poľsko LNG
Projekt Blue Stream Ruská federácia cez Turecko do Európy kapacita 16 mld. m3/rok
Projekt Soth Stream Ruská federácia cez Bulharsko do Grécka a Talianska (alt. Rakúsko) kapacita 30 mld. m3/rok
Projekt Nord Stream Ruská federácia popod Baltik do Nemecka kapacita 27,5 mld. m3/rok (2010), cieľová kapacita 55 mld. m3/rok
22Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR
04/08/23
Bezpečnosť zásobovania plynom
Alternatívy dopravy plynu z Kaspickej oblasti, Stredného východu a Ruska - projekty Nabucco, Blue Stream a South Stream
23Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR
04/08/23
Bezpečnosť zásobovania plynom
Bezpečnosť technických zariadení:
prepravná sieť distribučná sieť integrita a rozvoj sietí a ich vyváženosť štandard prevádzkovateľov sietí pre bezpečnosť sietí efektívne využívanie existujúcich sietí
24Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR
04/08/23
Energetická efektívnosť
Súčasný stav
energetická náročnosť v SR je v súčasnosti napriek poklesu výrazne vyššia oproti EÚ-15
historicky vysoko energeticky náročná štruktúra priemyslu
bariéry pre uplatňovanie princípov energetickej efektívnosti:1) týkajúce sa politiky, právneho a regulačného rámca,2) týkajúce sa inštitucionálneho rámca,3) rozpočtové, daňové a cenové bariéry,4) bariéry informovanosti.
25Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR
04/08/23
Energetická efektívnosťCiele a opatrenia
dosiahnuť postupné zníženie energetickej náročnosti na úroveň priemeru pôvodných 15 členských štátov EÚ
dosiahnuť ročné úspory 4 135 TJ/rok => 1% priemernej ročnej konečnej spotreby podľa smernice 2006/32/ES o energetických službách
Koncepcia energetickej efektívnosti SR
horizontálne opatrenia a konkrétne opatrenia pre jednotlivé sektory- priemysel, domácnosti, služby, doprava, pôdohospodárstvo
26Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR
04/08/23
Energetická efektívnosťMožnosti a opatrenia
financovanie: Fond energetickej efektívnosti – verejná aj súkromná sféra, štrukturálne fondy- OP konkurencieschopnosť
a hospodársky rast, banky (napr. úverová linka EBRD)
doplnenie politického, právneho a inštitucionálneho rámca
monitorovací systém, informačné kampane
sektorové aj horizontálne opatrenia definované v Národných akčných plánoch (každé tri roky)
Nové zdrojeElektroenergetika
Inštalovaný výkon SR v r.2006 Výroba elektriny SR v r.2006
Celková spotreba SR v r. 2006 – 29 624 GWhInštalovaný výkon SR v r. 2006 – 8157 MW
Tepelné elektrárne
38%
Jadrové elektrárne
32%
Vodné elektrárne
30%
Jadrové elektrárne
58%
Vodné elektrárne
14%
Tepelné elektrárne
28%
Vznikajúce problémy elektroenergetiky
každoročný úbytok disponibilných inštalovaných výkonov v SR (do r. 2010 - 1370 MW; do r. 2030 – 3855 MW, t.j. 56 % oproti r. 2006). dôvody: medzin. záväzky, zastaranosť, environmentálne kritériá dôsledky: rast cien silovej elektriny, problémy zabezpečenia
podporných služieb úbytok inštalovaných výkonov v EÚ negatívny vplyv poplatkov za emisie na ceny elektriny rizikovejšia dostupnosť palív, cenový vývoj palív je ovplyvnený
celkovým vývojom svetových cien
Predpokladaný vývoj spotreby elektriny
Do roku 2030 sa predpokladá nárast spotreby elektriny o 13,5 TWh, t.j. takmer 46 % nárast oproti súčasnej spotrebe
Rok 2005 2006 2010 2015 2020 2025 2030
nízky scenár 0,8 % GWh 28 572 29 624 30 379 32 008 33 330 34 603 35 987
referenčný scenár 1,6%
GWh 28 572 29 624 31 892 34 713 37 534 40 418 43 112
vysoký scenár 2,3% GWh 28 572 29 624 32 815 37 121 41 530 45 990 50 544
Požiadavky na pokrytie deficitu
0
10
20
30
40
50
60
2005 2010 2015 2020 2025 2030
rok
TW
h
zníženie výroby vysoký sc. spotreby el.
referenčný sc. spotreby el. nízky sc. spotreby el.
29
TW
h
Potreba 6600 MW nových výkonov a približne 29 TWh vo výrobe
Predpokladané zdroje
Rok 2010 2013 2015 2020 2025 2030
Jadrové elektrárne MW 164 1106 1106 1106 2306 2306
Tepelné el. a kogenerácia
MW 142 204 412 1132 1612 1642
Obnoviteľné zdroje MW 263 566 700 1000 1400 2100
PVE Ipeľ MW 600 600 600
Spolu MW 569 1876 2218 3838 5918 6648
Investície do roku 2030cca 460 mld. Sk
obnoviteľné zdroje energie 44 % jadrové zdroje 36% tepelné zdroje 15% prečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ 5%
Jadrové elektrárne
Tepelné elektrárne
Obnoviteľné zdroje
PVE Ipeľ
0
50
100
150
200
250
300
350
400
450
500
2005 2010 2015 2020 2025 2030rok
mld
.Sk
Celkové investičné náklady na zabezpečenie vyrovnanej spotreby elektriny do roku 2030 predstavujú okolo 464 mld. Sk
Porovnanie investícií a výroby
Obnoviteľné47,4% Obnoviteľné
35,2% Obnoviteľné18,6%
Tepelné26,0%
Tepelné26,2%
Tepelné14,3%
Jadrové55,5%
Jadrové38,6%
Jadrové38,3%
0%
20%
40%
60%
80%
100%
Investície Výkony Výroba
Vysoká investičná náročnosť OZE polovica všetkých investícií do nových prírastkov kapacít
výroba elektriny nedosiahne ani jednu pätinu
Obnoviteľné zdroje energie (OZE)
Definícia OZEZdroj, ktorého energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí
Druhy biomasa (vrátane biopalív a bioplynu) slnečná energia vodná energia veterná energia geotermálna energia
OZE ako trvaloudržateľné riešenie
OZE a energetická bezpečnosť domáce zdroje diverzifikované decentralizované
OZE a trvaloudržateľný rozvoj fosílne palivá sú vyčerpateľné a teda nespĺňajú podmienku
trvalej udražateľnosti
OZE a globálne otepľovanie neemitujú skleníkové plyny
Prehľad cieľov na úrovni EÚ
Rok
2006 2010 2020
OZE celkom 7% 12% 20%
Biopalivá k spotrebe palív 1% 5,75% 10%
Výroba OZE elektriny 15% 21%
Vykurovanie/chladenie
9% -
Bez špecifického
cieľa
Využívanie biomasy
- 150 Mtoe 195 Mtoe
Súčasný stav OZE v SR využívanie OZE 34 PJ
biomasa 17 PJ vodná energia 17 PJ ostatné menej ako 0,5 PJ
4,3 % podiel OZE na domácej spotrebe energie (cca 800 PJ)
17 % podiel výroby elektriny na spotrebe elektriny 2,5 % podiel biopalív na spotrebe motorových palív
Ročné využitie OZE
Technický potenciál OZE
0
20
40
60
80
100
120
140
Biomasa Slnečnáenergia
Vodnáenergia
Geotermálnaenergia
Veternáenergia
PJ
Biomasa – najperspektívnejší zdroj
0 5 10 15 20 25 30 35
PJ
Účelovo pestovaná biomasa
Poľnohospodárska biomasana spaľovanie
Lesná biomasa
Drevospracujúci priemysel
Exkrementy hospodárskychzvierat
Biomasa na výrobu biopalív
Energetický potenciál Využívanie
Finančná podpora
Program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach
- vyčlenenie 100 mil. Sk- podpora domácnosti pre
slnečné kolektory : 3 000 Sk/m2kotly na biomasu : 25 % z ceny zariadenia
Využívanie Štrukturálnych fondov
Budúcnosť biomasy
0
10
20
30
40
50
PJ
2005 2010 2015
Výroba tepla Výroba biopalív
rok 2005: 2,0 %rok 2010: 3,7 %rok 2015: 6,0 %
Výroba elektriny z OZE
Rok Výroba v GWh Podiel na spotrebeelektriny
2004 291 1 %
2010 1 240 4 %
2015 2 300 7%
Výroba tepla z OZE
10
100
1000
10000
100000
Biomasa Bioplyn Geotermálnaenergia
Slnečnáenergia
TJ
Rok 2004
Rok 2010
Rok 2015
Budúcnosť OZE 12% v roku 2020 (100 PJ) 21% v roku 2030 (180 PJ)
0
50
100
150
200
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2010 2015 2020 2025 2030
PJ
Veterná energia
Vodná energia
Geotermálna energia
Slnečná energia
Biomasa
Zhrnutie OZE
Najvyšší nárast využívania Biomasa: výroba tepla – náhrada zemného plynu
kombinovaná výroba elektriny a tepla (aj ako bioplyn)
výroba biopalív Slnečná energia: výroba teplej úžitkovej vody a solárne
chladenie (výroba elektriny po r. 2015) Vodná energia: výroba elektriny Geotermálna energia: centrálne zásobovanie teplom
Centrum pre výskum OZEDôvody zriadenia: poskytnúť vedeckú a technickú podporu pre rozhodovanie
v smerovaní výskumu a vývoja OZE, koordinovať výskumné úlohy a napomôcť prenášať výsledky do
praxe integrácia OZE do energetiky nákladovo efektívnym spôsobom zrýchlenie prenosu inovatívnych technológií.
Príležitosti: možnosť presadenia sa SR v oblasti solárneho chladenia, biopalív
2.generácie a organických fotovoltaických článkov možnosť poskytnutia zázemia pre ďalšiu výrobu s vysokou
pridanou hodnotou.
Doba kamenná sa neskončila preto,Doba kamenná sa neskončila preto, že došiel kameň. že došiel kameň.
Doba fosílnych palív sa neskončí preto,...Doba fosílnych palív sa neskončí preto,...
..ale, že sa využijú trvaloudržateľné riešenia !..ale, že sa využijú trvaloudržateľné riešenia !
Záver ..