Top Banner
MINISTRY OF EDUCATION, SCIENCE AND SPORTS REPUBLIC OF GHANA TEACHING SYLLABUS FOR GHANAIAN LANGUAGE (AKUAPEM TWI) (SENIOR HIGH SCHOOL 2 - 4) Enquiries and comments on this syllabus should be addressed to: The Director Curriculum Research and Development Division (CRDD) P.O. Box 2739 Accra, Ghana Tel: 021-683668 021-683651 September, 2008
60

AKUAPEM TWI

Apr 07, 2015

Download

Documents

Jerome Masamaka
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Page 1: AKUAPEM TWI

MINISTRY OF EDUCATION, SCIENCE AND SPORTS

REPUBLIC OF GHANA

TEACHING SYLLABUS FOR GHANAIAN LANGUAGE (AKUAPEM TWI)

(SENIOR HIGH SCHOOL 2 - 4)

Enquiries and comments on this syllabus should be addressed to:

The Director

Curriculum Research and Development Division (CRDD) P.O. Box 2739 Accra, Ghana

Tel: 021-683668 021-683651 September, 2008

Page 2: AKUAPEM TWI

ii

AKUAPEM TWI

Akuapem Twi Kasa ne amanne nsawmuyi (elective) ho selabôso. Kôtonimma 2008. NHYÂNMU NNIANIM: Agyinatukuw a wôyââ adesua ho nhwehwâmu selabôso, The New Educational Reform Syllabus Review Committee (NERSRC) de wôn dwumadi no gyinaa agyinatukuw a wôyââ adesua ho nsakrae (NERIC) ho nsâmpôw a wôde too gua no so. Wôyââ eyi de faa adesua nkorabata (C.R.D.D) so. ‘NERIC’ nsâmpôw a wôde too gua bi ne sâ, âwô sâ adesua ne adekyerâ gyina selabôso a ebeyi ôhaw a âwô ômanfo so afi hô. Saa botae yi kyerâ sâ, âwô sâ yenya selabôso a âbâboa asuafo ama wôn adwene atu mpôn, wôatumi abisa nea enti a nneâma bi sisi na akanyan wôn ama wôn ara de wôn adwene ayâ biribi. NEA ENTI A WÔKYERÂ AKAN KASA NE AMANNE Ôkasa dwumadi nyâ nkitahodi nkutoo na mmom âyâ akorae a, amanne, nyansasua, mfiri ne adansi ho dwumadi nnuru ne ayaresa ahyâ no ma. Kasa yâ asumade bi a âma ôman biara yâ ômantease. Âno na wogyina so titiriw kyerâ amanne fi awo ntoatoaso kosi awo ntoatoaso so. Amanne kyerâ sânea na nnipakuw bi te, ne sânea wôte nnâ yi ne sânea a wôbâyâ daakye. AKAN KASA NE AMANNE SUA i. bâboa ama asuafo no kasa ho nimdeâ atu mpôn. ii. bebue asuafo adwene mu na wôde nimdeâ a wôanya no wô wôn kasa mu no, aboa

afoforo wô nhomasua mu. iii. bâboa ama wôate wôn amanne ase, ahu bo âsom, sâ wôbâhwâ no yiye na wôakora. iv. bâboa ama wôahu ôhaw a âwô asetena mu, sikasâm, amanyôsâm wô wôn mpôtam ne ôman mu no nyinaa. v. bâyâ nnyinaso a âbâma wôde obu ama Ghana kasahorow no ne wôn amanne. BOTAE AHOROW Wôahyehyâ adesua yi sâ âbâboa asuafo ma; i. wôahu sânea kasa no te na wôde adi adwuma. ii. Sâ wobenya nhumu wô kasa no ntease mu na wôagye wôn amanne ato mu. iii. Sâ wôde obu bâma wôn kasa, abakôsâm ne tete amanne. iv. Sâ wobeyi afi wôn adwene mu sâ biribiara a, âfa Abibifo ho no ho ntew. v. Sâ wobehu sâ yân anom kasadwin yâ abrabô pa ho ntetew ahyâase anaa ôkwan a âboa ma

wogye obi to mu wô ne man mu. vi. Sâ wôhwehwâ Akanfo amanne mu na wôayâ nsakrae a, âfata.

Page 3: AKUAPEM TWI

iii

SELABÔSO NO NHYEHYÂE Wôakyekyâ afe biara selabôso no mu ahorow anan: Ôfa 1: Fônôlôgyi Ôfa 2: Akenkan ne ntease Ôfa 3: Akyerâw Ôfa 4: Kasadwini ne amanne ne amammuisâm. Saa nkyekyâm ahorow yi da adesua ne nimdeâ a wôhwâ kwan sâ asuafo benya wô Akan kasa ne amanne mu adi. ÔFA 1: FÔNÔLÔGYI Saa ôfa yi fa sânea yâkasa ho ne nneâma bi a, sâ yârekasa a, epue mu ho. ÔFA 2: AKENKAN NE NTEASE Akenkan a emu dô a yâde sô yân adwene hwâ (intensive reading) ne nea yâtaa de gye yân ani kâkâ (extensive reading) ne nkyerâase. Ne botae ne sâ âbâboa ama asuafo akenkan ho nimdeâ a wôanya dedaw no atu mpôn na aboa wô wôn daakye akenkan mu. Nea enti a yâde kasa nkyerâase aka ho wô ha ne sâ, akenkan ne ntease na âboa ma obi tumi kyerâ kasa ase ma âtô asom. ÔFA 3: AKYERÂW Saa ôfa yi fa ôkasa mmara ne susukyerâw ho. ÔFA 4: KASADWINI/AMANNE NE AMAMMUISÂM Saa ôfa yi fa anom kasadwini, amanne, amammuisâm ne nea ârekô so mprempren ho. Wôda nhoma a âsâ sâ wôkenkan adi kyerâ wôn ne ôkwan a wôbâfa so apâsâpâsâ mu. ADEKYERÂ KWAN Wôama adwenkyerâ a wôbâfa so ahyehyâ adesua no ma aboa asuafo wô adekyerâ ne adesua dwumadi afa hô wô selabôso yi mu. Kwan a wôbâfa so akari wôn adwene nso wôahyehyâ no nea asuafo betumi de nea wôasua no atoto wôn daa daa abrabô ho. Akyerâkyerâfo wô ho kwan sâ, wôn ankasa nso bâfa kwan a âbâboa asuafo ama wôde wôn ho begye adesua no mu yiye. Nkyem 1: Nkyekyâm; Eti asâm titiriw a âwom no na wôakyekyâ mu wô ha. Âsâ sâ wudi ti asâm no so sânea wôahyehyâ no nnidiso nnidiso no. Mmom, sâ wuhu sâ adesuade bi wô akyi na wode ba anim na âbâboa a, wubetumi ayâ no saa. Nkyem 2: Botae pôtee ahorow nkyâm a âto so abien no de botae pôtee ahorow na âto gua. Botae pôtee kyerâ nhumu nimdeâ ne nnepa a âwô sâ asuafo no nya na wôde to gua wô adekyerâ ne adesua awiei. Akontaabude a wôde hyâ botae pôtee ahorow ase yâ 1.3.5 anaa 2.2.1. Saa akontaabude yi na wôfrâ no “Syllabus Reference Numbers”. Akontaabude abiâsa no mu nea edi kan gyina hô ma ôfa nea âto so abien, no gyina hô ma nkyekyâm, ânna nea âto so abiâsa no gyina hô ma Botae pôtee a yâreka ho asâm. Enti yâka se 1.3.5 na âkyerâ sâ: Ôfa 1, Nkyekyâm 3 ne Botae pôtee a âto so anum (5). Saa ara nso na “Syllabus Reference Number” 2.2.1 kyerâ Botae pôtee a nkyekyâm 2 a âwô ôfa 2 mu. Sâ yâde akontaabude ‘syllabus reference number’ di dwuma a, âboa ma nkitahodi a âda akyerâkyerâfo ne nhomasua ho nimdefo kô so pâpââpâ. Âsan nso ma yenya botae gyina so yâ sôhwâ. Yâmfa no sâ nkyekyâm 2,

Page 4: AKUAPEM TWI

iv

a âwô ôfa 2 wô botae ahorow pôtee ahorow anum 2.2.1 – 2.2.5. Ôkyerâkyerâfo pâ sâ ôde ne nsâmmisa gyina botae 2.2.3 ne 2.2.4, a ômfa botae ahorow abiâsa a aka no. Âba no saa a, ôbâyâ nyiyi mu wô botae ahorow a âwowô nkyekyâm ne afaafa no mu ahwâ sâ sôhwâ no bâfa nimdeâ no nyinaa ho a. Âsâ sâ yâhyâ no nsow sâ botae pôtee no gyina osuani no so. Eyi kyerâ nea osuani no betumi ayâ wô saa nkyekyâm no awiei. Botae pôtee biara ahyâase ne sâ, Adesua no bâkô awiei no, na osuani no tumi.’ Eyi kyerâ sâ âwô sâ yenya bere ma osuani biara ahiade wô adesua mu. Âsâ sâ adekyerâ no gyina osuani biara so sânea âbâyâ a asuafo no mu dodow no ara bâkwadaw botae ahorow a âwô selabôso no nkyekyâm no mu. Nkyem 3 - Adesua no mu nsâm: "Adesua no mu nsâm" a âwô nkyem 3 wô selabôso no mu ne nsâm a wobehia de akyerâ saa nkyem pôtee no. Edu bere bi a, nsâm a âwô mu no dôôso ara yiye. Edu bere bi nso a, âsâ sâ wohwâ beae a wowô ne nneâma a atwa wo ho ahyia ho, na wode nsâm no bi aka ho. Nkyem 4 – Adekyerâ ne Adesua ho Dwumadi: Adekyerâ/Adesua ho dwumadi a âbâboa ama asuafo de wôn ho agye adesua no mu na âwô nkyem 4 hô. Bô mmôden sâ womma asuafo no nwe adesua no ngu wôn tirim kwa a wônte ase anaasâ wônka no wô wôn ano kwa. Mmom ma wômfa wôn adwene ne atenka nyinaa mmoa adesua no. Wubetumi ahyehyâ adekyerâ ne adesua dwumadi no a wôde ama wo no foforo. Afei nso baabi a ehia no wode bi aka ho na ama osuani no adesua awie pâyâ. Sânea yâaka no dedaw no, botae titiriw so de kyerâ ade ne sâ asuafo de nimdeâ a wôanya wô adesua mu no bâbô wôn bra. Akan kasa ne amanne sua mu nnyina so ne sâ, wôde kasa ne ne amanne mu nimdeâ a wobenya no bedi dwuma yiye. Nkyekyâm botae pôtee no bio ama botae a ârehwehwâ no aba mu. Nkyem 5 – Nkarii: Adwenkyerâ ne dwumadi a, wôde kari adesua no wô nkyekyâm biara mu no wô nkyem 5. Nkarii (sôhwâ) dwumadi no betumi ayâ nea yâde ano bisa nsâm, sôhwâ tiaa, sukuu mu dwumadi, susukyerâw, nsâmmisa a wôatô wôn bo ase ahyehyâ, duwmadi a egye mmere (project work) ne nea âkeka ho. Bô mmôden sâ nsâmmisa ne dwumadi ahorow no bâyâ nea âbâboa asuafo ma wôadwen na wôatu mpôn wô Akan kasa ne amanne mu wô nea wobesua yi akyi. Mmôakyi dwumadi no, wubetumi de bi aka ho. Wubetumi ahwehwâ mmôakyi afoforo a âbâboa ama asuafo akwadaw nimdeâ ne nhumu a âwô botae pôtee wô nkyem no mu. Ne korakora, kae sâ selabôso no ntumi nhyâ adekyerâ hyehyâpon (Lesson Plan) anan mu. Âno nti âho behia sâ wobâyâ dwumadi ho nhyehyâe ne adekyerâ hyehyâpon na wode akyerâ nkyekyâm biara a âwô selabôso no mu. Selabôso no mu nsâm nhyehyâe Ôfa biara mu no yâde botae ahorow a yâpâ sâ asuafo no du ho no na edi anim. Botae ahorow no, nhumu, nimdeâ ne su a âsâ sâ osuani no nya, na ôda no adi wô adekyerâ no awiei. Kenkan botae ahorow no yiye ansa na woahyâ ôfa no adekyerâ ase. Sâ wokyerâ nkyekyâm a âwô ôfa no mu nyinaa wie a, san w'akyi kôkenkan botae ahorow no bio sânea âbâma woanya gyidi sâ woatumi akyerâ ne nyinaa awie. Afaafa ne Nkyekyâm Wôahyehyâ selabôso no afaafa ne nkyekyâm kwan so. Wôakyekyâ afe biara mu dwumadi no mu afaafa. Ôfa biara no, adesua ho nimdeâ a âwô mu no sesâe. Nkyekyâm biara wô adesuade ahorow a âne ne yônko wô twaka bi a wôahyehyâ no nhumu ne nimdeâ kwan so. Selabôso no wô nkyem ahorow anum: Nkyekyâm Botae Pôtee Ahorow Adesua Mu Nsâm Adekyerâ ne Adesua Dwumadi Nkarii Sânea wôakyerâkyerâ adesua no mu nsâm no nnidiso ni:

Page 5: AKUAPEM TWI

v

ADESUA MU NIMDEÂ AHOROW (PROFILE DIMENSIONS) Adesua mu nimdeâ ahorow yi di akoten kâse wô selabôso a wôyâ fii 1998 reba no mu. 'Nimdeâ' biara a yenya no yâ adesua su a âboa adekyerâ. Sâ wunya nimdeâ dodow a, na âyâ Adesua Mu Nimdeâ Ahorow (Profile Dimension). Yebetumi de adeyâ asâm a âkyerâ dwumadi akyerâ. Botae pôtee, sâ ebia, osuani no, betumi akyerâkyerâ...n.a. Obi betumi akyerâ biribi wô adesua akyi no, kyerâ sâ wanya nimdeâ. Sâ otumi kyerâkyerâ mu, bô no tôfa nso. Saa ara nso na sâ otumi hyehyâ, dwen, siw ôhaw biara ano n.a a, âkyerâ sâ osuani no betumi de adwene foforo a wanya no adi dwuma wô ôkwan foforo so. Botae pôtee biara a âwô selabôso yi mu no wô adeyâ asâm a âkyerâ dwumadi na âkyerâ su a osuani no betumi anya na wada no adi wô adekyerâ no awiei. Nimdeâ ne Dwumadi n.a. na âsâ sâ âyâ adekyerâ ne adesua fapem wô sukuu ahorow mu. Awerâhosâm ne sâ, ada adi pefee sâ sukuu ahorow no da so kyerâ nneâma a âmma asuafo adwene mu nnô na mmom wogyaw nea âbâma wôn adwene anya nhumu ne ntease no. Adekyerâ dodow no ara agyina nimdeâ nya so kyân sâ anka ebegyina nea âma nhumu na asakra su sâ ‘dwumadi,’ ‘nhwehwâmu’ ne nea âkeka ho so. Mmere dodow a, eyi kô so no, ne nsunsuanso a âde bâba ne sâ, asuafo betumi abô mmôden wô nsâmmisa a ehia adwene a emu dô ho sânea wobetumi de kasa ho nimdeâ adi dwuma wô Akan kasa mu. Sânea yebetumi anya nsakrae wô nnipa su a âfa yân sukuu mu no, âwô sâ yâhyâ asuafo nkuran ma wôde nimdeâ a wôanya no toto abrabô ho de yâ nhyehyâe, toto nneâma yiye, na wôakyerâ adwene foforo a, yebetumi, de asiw ôhaw ano. Saa ara na wôde wôn nimdeâ bâfa akwan ahorow no so akasa, akyerâw, anwene anwensâm, ahwâgoru ne kasa dwumadi ahorow so. Kenkan botae biara yiye sânea âbâma woahu nimdeâ ahorow a âwô sâ wonya fi nea âwô sâ yâkyerâ mu. Nimdeâ ne Dwumadi ahorow a âwô sâ wonya no wôama no ôha mu nkyekyâm ahorow a âwô sâ âda adi wô adekyerâ, adesua ne sôhwâ mu. Akan kasa ne amanne mu no, yâwô "Nimdeâ Ahorow" abien, ne dwumadi ahorow anan a wôasi," so dua wô adekyerâ, adesua ne sôhwâ mu. Nimdeâ ahorow (Profile dimensions) no ne: Nimdeâ ne ntease 30% Nimdeâ Dwumadi 70% Dwumadi anan no ne;

Otie ne ntease (Listening comprehension) 10% Akenkan ne ntease (Reading comprehension) 20% Ôkasa (Ano dwumadi) (Speaking) 30% Akyerâw (Writing) 40%

Yebetumi de nimdeâ ne dwumadi ahorow no a yenya no abom sânea edidi so yi. Otie - nimdeâ ne ntease Akenkan - nimdeâ ne ntease Ôkasa - nimdeâ dwumadi Akyerâw - nimdeâ dwumadi

Page 6: AKUAPEM TWI

vi

Ôkasa ne amanne sua kyerâ sâ, wubenya su ahorow abien. Eyinom ne "Nimdeâ ne Ntease" ne sânea yâde Nimdeâ no di dwuma. Yebetumi afa “Otie” ne “Akenkan” so akyerâ nimdeâ ne ntease. Saa ara nso na yebetumi afa nimdeâ so akyerâ "Ôkasa" ne "Akyerâw", "Otie" ne "Akenkan" yâ nea yâde di adwene mu dwuma (receptive skills) na “Ôkasa” ne “Akyerâw” yâ nea yâde adwene no to gua. Sâ wôwo obi to Akan kasa ne n’amanne mu a, ôkasa no tie ho dwumadi sua koraa, nkanka ne asuafo a wôwô ntoaso sukuu mu (SHS). Yâde yân ani bu sâ asuafo no bedu J.H.S na wotumi bô mmôden wô ôkasa no tie mu a, ebehia adekyerâ mmere kakra bi bâyâ sâ ôha mu nkyâm du 10%. Ne saa nti nimdeâ a, âfa "Ôkasa", "Akenkan" ne "Akyerâw" ho na wosi so dua wô selabôso yi mu. Ôkasa ne amanne biara wô nnipa ho akwaa nsânkyerânne kasa (body language). Âsan nso wô ânne nnamu a âkyerâ ôkasa biara wôka ase. Eyinom na wôfrâ no wô Borôfo kasa mu se "Kinesics" ne "Paralang". Ehia sâ yâkyerâ dwumadi a âtete sââ yi bi wô "Otie ne Ntease" dwumadi mu nkanka ne mmofra nketewa no adekyerâ mu. Nimdeâ ne Dwumadi ahorow a âwô sâ wonya no, wôama no ôha mu nkyekyâm ahorow a âwô sâ âda adi wô adekyerâ, adesua ne sôhwâ mu. Nkarii ahorow a wôakyerâw wô Nimdeâ ne Dwumadi nifa so wô nea yâakyerâw dedaw no, kyerâ nea âsâ sâ Ôkyerâkyerâfo no si so dua wô n’adekyerâ, adesua ne sôhwâ mu. Sâ yâkeka nimdeâ ne dwumadi ahorow anan no bobom wô adekyerâ ne adesua mu a, âbâma Akan kasasua ne n’amanne no kyerâ akô so pâpââpâ. Ôpon a edi so yi kyerâ nkitahodi a âda Nimdeâ Ahorow ne Dwumadi Ahorow anan no ntam: Nkitahodi a âda Nimdeâ Ahorow ne Dwumadi mu

Nimdeâ Ahorow a yenya

Adwene mu Dwumadi Nea yâde to gua Otie Akenkan Akyerâw Kasa MMOANO

Nimdeâ ne Ntease 10 20 - - 30 Nimdeâ, Dwumadi - - 40 30 70 Mmoano 10 30 30 30 100

"Nimdeâ ne Ntease" nkarii 30%. "Nimdeâ dwumadi" nkarii 70% sânea wôakyerâ mu wô pon no mu nkyem a edi awiei no mu no. Kyerâpân "row" a etwa to no kyerâ nkarii anaa nsi so a âwô sâ wôde ma dwumadi anan no mu biara wô adekyerâ ne adesua mu. Nea yâde to gua no nkarii 70% wô bere a nea yâde di dwuma wô adwene mu no nkarii 30%. Nsâmfua titiriw ne nkyerâkyerâmu ahorow wôde ma nimdeâ ahorow no na edidi so yi. Nimdeâ ne Ntease Nimdeâ: Nea etumi boa yân ma yâkae, yâde adwene fa, yesusuw ho, yâkyerâkyerâ mu, yâbobô din, yâde toto ho, yâka nea âma biribi si, nokwasâm ne nea yetwa no mfoni wô adwene mu na yâfrâ no nimdeâ. Ne tiaa mu no nimdeâ yâ sâ wobâbô mmôden akae biribi a wasua no dedaw na eyi ne nea âyâ mmerâw koraa wô adesua mu. Ntease: Nea âboa ma yetumi kyerâkyerâ biribi mu, âbô biribi tôfa, kyerâ biribi, ase, san kyerâw biribi bio, twa nsâm tia ma nhwâso. Sâ wubegyina ade kakra bi so de aka ade a ne su te saa biara ho asâm. Sâ wode w’ani bebu anaa wobâbô wo tirim ahwâ biribi su so akyerâ sânea ebewie. Mpân pii no, yâka sâ ntease a, na âkyerâ sâ, woanya anosâm, mfoni anaa nsânkyerânnede bi mu ntease.

Page 7: AKUAPEM TWI

vii

Nimdeâ Dwumadi Eyi ne sânea yesi de nimdeâ a yenya no di dwuma fa sânea wôakyerâw no wô selabôso yi mu, da su mpâmpânso ahorow adi. Saa mpâmpânso yi bi ni sâ yâde retoto ho, yâpaapae mu, yâpâsâpâsâ mu na yekari, yetumi adwene eyinom ho na yâafa so mmiako mmiako akyerâ. Âwô sâ yenya mmere pâpââpâ ma emu biara. “Nimdeâ Dwumadi” no bô nimdeâ ahorow anan no nyinaa tôfa. Momma yânhwâ nimdeâ ahorow anan no mpâsâmpâsâmu. Ntotoho: Yebetumi de mmara bi yâasua atoto biribi ho na yâama akwankyerâ, nnyinaso, nea nkurôfo akeka afa nneâma bi ho ne nea yenim ne nea yennim dedaw. Âsan nso kyerâ sânea yebetumi ayâ biribi asiw ôhaw bi ano, de biribi ayâ adwuma, ayâ nhyehyeâ mu ada biribi adi, na wahwehwâ biribi mu. Mpâsâmpâsâmu: Sâ wobâkyekyâ biribi mu apôw so, apôw so. Sâ wobâhwâ nsonsonoe a âda nneâma bi mu. Sâ yâbâda biribi adi, wobâkyâ biribi mu, wobâhwehwâ nea edi mu wô biribi mu, nea wôde adwene asusuw, nea wode w’ani bu sâ âyâ nokware NANSO Ânte saa na woayiyi nea wodwene no afi nokwasâm mu. Nkekabom: Sâ yârekeka afaafa bi abom ama ayâ mua. Âkyerâ sânea yebetumi aka nneâma bi abom, aka aboa no, wobâyâ biribi, ôkwan a wobâfa so ayâ biribi, wobâhyehyâ, wubesiesie, wobâyâ ade foforo ne nea âkeka ho. Nkarii: Sâ wubetumi akari, de nneâma bi atoto ho aka ho asâm, wobâkyerâ sânti a biribi te saa, sâ wobâfoa biribi so, wubedi ho nkômmô, wubegye atom ama ho adwenkyerâ. Nkari ne sâ woregyina`biribi so aka ne bo a âsom anaasâ mfaso a âwô so. Mpâsâmpâsâmu ahorow a yâayâ kyerâ sâ Nkari no (Evaluation) ne adwene ho nimdeâ a âwô soro na ehia adwene pa eyi nti na asuafo ne nkurôfo pii ntaa mmô mmôden wô sôhwâ a, ehia adwene pii mu. Sânea yâaka dedaw no, bô mmôden ara sâ wobâma asuafo ahyâ ase ntâm ayâ sôhwâ a âbâma wôadwene akô akyi wô bere a woresua Akan kasa yi. AKWAN A ÂSÂ SÂ YÂFA SO YÂ SÔHWÂ: Ehia sâ yebegyina nimdeâ ahorow ne dwumadi ahorow no nyinaa so akyerâ ade na yâayâ sôhwâ. Sâ worehyehyâ sôhwâ a, hwehwâ botae ahorow pôtee a âbâma woatumi akari selabôso no mu botae ahorow no nyinaa. Botae pôtee biara a âwô selabôso no mu yâ susudua bi a wôpâ sâ osuani biara du ho. Sâ woyâ sôhwâ na ahiade anaa nsâmmisa no gyina botae ahorow a âwô selabôso no mu no nyinaa so a, din a wôde ma no wô Borôfokasa mu ne “Criterion-Referenced Test”. Mpân pii no Ôkyerâkyerâfo no ntumi nyâ sôhwâ wô botae ahorow no a wôakyerâ no nyinaa wô afe nkyem abiâsa no mu biako anaa afe mu no nyinaa ne nea âkeka ho. Sôhwâ no hyehyâ mu no, fa sukuudan mu sôhwâ, ofie dwumadi, dwumadi a egye mmere tenten pii (project) na anya botae ahorow titiriw a wôakyerâ no mu biribi. Mfatoho a, edi so yi yâ adwenkyerâ sôhwâ a, wôde rema ntoaso sukuu S.H.S 2 – 4. Âyâ sôhwâ ahorow abien ne sukuudan mu dwumadi. Sôhwâ no mu biako yâ nea egye mmuae prâko pâ. Nea âto so abien no yâ susukyerâw ne akenkan ne ntease. Nkyem a edi awiei no, kyerâ ôha mu nkyem dodow a, wôde ma nimdeâ ne ntease, nimdeâ dwumadi, ôfa a edi awiei no kyerâ ôha mu nkyem dodow a, wôde ma sôhwâ biako biara ne sukuudan mu dwumadi. Sôhwâ a egye mmuae prâko pâ no, sâ wôhyehyâ a, âsâ sâ enya nsâmmisa anaa nnwenehonsâm 40 anaa nea âboro saa. Nanso sânea saa sôhwâ no nkarii yâ 20% sôhwâ no mma mmoano, sâ âyâ aduanan, aduonum anaa nea âboro saa koraa. Âsâ sâ yehuan so ma n’ahoôden begyina ôha mu nkyem aduonu 20%. Saa ara nso na sôhwâ no a âto so abien no mmoano no bâyâ ôha na yâahuan so aba ôha nkyem aduonum na woanya mma no mmoano koraa.

Page 8: AKUAPEM TWI

viii

Sôhwâ 1 Sôhwâ 2 Mmoano Nimdeâ ne Nteaseâ 30 20 50 Nimdeâ Dwumadi 10 40 50 Mmoano 40 60 100

Sôhwâ a wogye mmuae prâko pâ no, wôakyekyâ no sânea edi so yi. Sôhwâ a, edi kan no wô nsâmmisa 15 anaa mma (15). Âkasa fa nimdeâ ne ntease ho. Ânna nsâmmisa 5 no fa nimdeâ dwumadi ho. Yâka bom a, yenya nsâmmisa 20 anaa mma 20. Sânea wôasi akyekyâ sôhwâ a âto so abien no mu na edidi so yi. Wôama nimdeâ ne ntease mma 15. Wôama “Nimdeâ Dwumadi,” mma 35. Sôhwâ a âto so abien no yâ nea wôde adwene to gua enti na wôma susukyerâw a âwô mu no aba kâse. Nea enti a wôma no mma kyân sôhwâ a edi kan no ne sukuudan mu dwimadi no ne sâ, ehia adwene a emu dô yiye. Sânea wôasi akyekyâ sukuudan mu dwumadi wô sôhwâpon no so no kyerâ sâ, wôde mma 10% ama “Nimdeâ ne Ntease” na wôde mma 20% ama “Nimdeâ Dwumadi.” Yâka bom a, yebenya 30%. Sukuudan mu dwumadi no na âsâ sâ yâde yâ susudua sô asuafo no hwâ wô nimdeâ ahorow anan no nyinaa mu. Hyâ no nsow sâ WASSCE sôhwâ mu no, sôhwâ a egye mmuae prâko pâ no, akenkan ne ntease ho sôhwâ ne susukyerâw ho sôhwâ nyinaa yâ sôhwâ titiriw no, afaafa bi. Sôhwâ titiriw no wô nkyem ahorow abien. Ôfa A yâ sôhwâ a egye mmuae no prâko pâ no fa bi. Ôfa B yâ akenkan ne ntease ne susukyerâw ho nsâmmisa. Âsâ sâ ôkyerâkyerâfo a ôkyerâ SHS 4 no tumi bô mmôden ma asuafo no hu sânea wôahyehyâ WASSCE sôhwâ no ne ôkwan a wôbâfa so asiesie wôn ho afa. AFE NKYEM ABIÂSA SÔHWÂ Afe nkyem abiâsa (third term) awiei biara wôyâ sôhwâ. Saa sôhwâ yi fa nea ôkyerâkyerâfo no akyerâ no afe no nkyem abiâsa no mu nyinaa. Eyi na wôfrâ no Borôfo kasa mu se (summative assessment system). Âsâ sâ afe no awiei sôhwâ no fa nea osuani no suae afe no nyinaa. Âwô sâ yâfa ôkwan foforo so kyekyâ mma no na ada afe nkyem abiâsa biara mu dwumadi adi sânea âfata. Sâ ebia, âsâ sâ afe mu nkyem sôhwâ no fa nea osuani no suaa no afe mu no nyinaa a, ôkyerâkyerâfo no betumi akyekyâ mu sânea edidi so yi. Nea odii kan suaa no nkyem abiâsa no de bâfa 20%; nea âto so abien no nso de bâfa 20% saa ara na nea âto so abiâsa nso afa mma 60%. Ôpon a edi so yi kyerâ afe nkyem abiâsa awiei no sôhwâ titiriw no nhyehyâe. Nhyehyâe no kura sôhwâ titiriw biako a âwô afaafa abien. Yâwô ôfa A ne ôfa B. Saa sôhwâ yi ne daa daa dwumadi a wôyâ no sukuudan mu na wôkabom de kyerâ asuafo no mmôdemmô. Afe no nkyem abiâsa awiei sôhwâ no nhyehyâe bâyâ sôhwâ a ehia mmuae prâko pâ no bi ne nsâmmisa a âfa akenkan ne ntease ne susukyerâw ho. Saa sôhwâ yi fa “Nimdeâ ne Ntease” ne “Nimdeâ Dwumadi”ho. SHS 2: Nsâmmisa 30 yâ simma 45 SHS 3: Nsâmmisa 40 yâ simma 60 SHS 4: Nsâmmisa 40 yâ simma 60 Âwô sâ ôkyerâkyerâfo no gyina asuafo mmôdemmô so na ohu nsâmmisa dodow a ôde bâma wôn. Eyi yâ nhwâso kâkâ, ânyâ ôhyâ sâ wubedi so frenkyemm.

Page 9: AKUAPEM TWI

ix

SÔHWÂ NHYEHYÂE NE NE NKRAII Nimdeâ ahorow

Ôfa A Sôhwâ a ehia mmuae

prâko pâ

Ôfa B Nsâmmisa a ne

mmuae gye mmere

Daa daa dwumadi

a yâyâ wô sukuudan mu

Mmoano

Nimdeâ no

nkarii % Ôkasa mmara,Akyerâw

ne susukyerâw Akenkan akyerâw ne

susukyerâw Afaafa anum no

nyinaa Nimdeâ ne Ntease 10 10 40 60 40 Nimdeâ Dwumadi 10 10 60 80 60 Mma no mmoano 20 20 100 140 Ôha nkyem dodow % 10 40 50 100

Sôhwâ nhyehyâe mfatoho a âwô soro ha yi fa sôhwâ biako a âwô afaafa abien ho. Sôhwâ a egye mmuae prâko pâ no wô nsâmmisa du (10) wô ôfa A mu. Sôhwâ a ne mmuae gye mmere a âwô ôfa B no ho wô nsâmmisa aduonu (20). Emu biako biara kari aba biako na wôn mmoano yâ mma aduonu (20). Mma 20 no a âwô ôfa B mu no, âsâ sâ yâbô ho ma yenya aduanan (40) na yâyâ no ôha nkyem de ma ôfa B. Sukuudan mu dwumadi no fa selabôso afaafa anum no nyinaa ho na wôbâma no mma ôha (100) na wôahuan so aba 50% sânea âwô kyâpân a edi awiei no mu. Aba biara a âwô kyâpân a sâ wufi so a, na woreba awiei de no mu no nso wubehuan so na ayâ sânea âwô mu no. Mma no nyinaa bom a, âbâyâ 140 nanso wubehuan so ma ayâ 100. Yâde asuafo no sôhwâ nkarii no begyina mma 100 so. DAA DAA SUKUUDAN MU DWUMADI HO AKWANKYERÂ Efi Âbô 2008 mu de rekô no, ôkwan a na wôfa so ma asuafo adwuma de hwâ wôn mmôdemmô no asesa, âne sâ wôde nea wôato din sâ ‘ School Based Assessment’ (SBA) no abâhyâ 'Continuous Assessment' anan mu sâ yâde saa SBA yi yâ adwuma sânea âsâ wô yân adekyerâ mu a, âbâma no atu mpôn yiye. Saa nhyehyâe foforo (SBA) yi bâboa yân sukuu ahorow (SHS) no ama wôadu botae a edidi so yi ho.’ Âbâma sukuu dwumadi a âwô yân sukuu ahorow mu no ayâ pâpââpâ. Âbâma dwumadi ahorow a yâde ma asuafo no wô adesuade ahorow a wôasua wô sukuu no mu no so atew. Âbâma akyerâkyerâfo ahu ôkwan a wôbâfa so ahyehyâ sôhwâ ne sânea wobesi asô asuafo ahwâ. Adesua biara benya ne susudua wô gyinapân biara. Âbâma yân akwankyerâ a yâde betwa, ahyehyâ yân sôhwâ ne yân dwumadi ahorow. Âbâma mma a akyerâkyerâfo de ma no ayâ pâpââpâ a asisi biara remma mu. Âbâboa akyerâkyerâfo ama wôahu baabi a asuafo no tô sin na wôatumi afa ôkwan bi so aboa wôn. Yâhwâ kan de no mu a (Continuous Assessment) no, na wôma wôn adwuma mpân aduasa abiâsa (33) nanso seesei de wôatew so aba dumien (12). Eyi kyerâ sâ wôatew akyerâkyerâfo ne asuafo no adesua so aba 64%. Dwumadi 12 no wôakyekyâ mu: Dwumadi 1, Dwumadi 2, Dwumadi 3, de kosi dumien. Afe nkyem abiâsa a edi kan no wôyâ mu anan (1- 4). Nea âto so abien no nso wôyâ mu anan (5 - 8). Na nea aka no nso wôayâ no Afe nkyem a âto so abiâsa no mu. Dwumadi 1 no yâ ankorâankorâ sôhwâ a wôbâyâ no bosome a edi kan no awiei. Dwumadi 1, 5 ne 9 no nyinaa yâ pâpââpâ. Dwumadi a, ôkyerâkyerâfo no hwâ a emu yâ den kakra no ôde ma asuafo no akuwakuw. Âno ne dwumadi a âto so abien. Adesuade no nso betumi ayâ nea ehia pa ara sânea âbâma asuafo no akwadaw mu yiye. Nea âto so abien yi nso bâba so bosome a âto so abien no awiei. Dwumadi 3 no nso wôyâ no ankorâankorâ sôhwâ wô ôkyerâkyerâfo no anim wô bosome dubiako anaa dumien no mu. Dwumadi a âto so anan (4) awotwe (8) ne dumien (12) no, wobue sukuu ara pâ na wode dwuma no ama wôn na wôagye no bere a wôrema kwan no. Âyâ dwumadi a egye mmere (Project Work) wôbâma sukuu biara dwumadi ahorow no akron. Afe nkyem abiâsa mu biako biara benya emu nkyem abiâsa. Âsâ sâ osuani biara yâ saa dwumadi yi mu biako afe nkyem abiâsa no mu biara.

Page 10: AKUAPEM TWI

x

Dwumadi a âwô afe nkyem abien no mu no wôbâyâ no akuwakuw. Dwumadi a egye mmere no botae ne sâ âbâboa asuafo ama wôde wôn nyansa ne wôn nimdeâ a wôanya no adesua mu no ayâ nhwehwâ mu anaasâ apâsâpâsâ asâm anaa biribi mu. Wobetumi akyerâw nkrataa a âda nimdeâ bi adi anaasâ anwensâm bi. Sâ yeyi (SBA) yi to nkyân a, yehwehwâ sâ akyerâkyerâfo de sukuudan mu dwumadi ne fie adwuma bâyâ susudua bi a bere biara wôde asuafo mmôdemmô bâtoto ho na wôahyâ wôn nkruran ma wôakô wôn anim wô adesua mu. SÂNEA YEBESI ATWA SBA DWUMADI Sânea âte wô JHS no saa ara nso na yâhwehwâ no wô SHS asuafo no nso so, sâ dwumadi a wôde bâhyâ wôn nsa bâyâ nea âsâ sâ nhwehwâm no yâ nea âkô akyiri na nhwehwâm no yâ nea âbâma wôakyerâw akô akyiri. Nea edi so yi yâ akwankyerâ a wubetumi de ayâ ne twa ho susudua. 1. Nnianim/nhyânmu 20% 2. Asâm no berâmo/ankasa 60% 3. Awiei 20% Âsâ sâ wôkyerâ asuafo sânea wôde mfoni ahorow di dwuma wô wôn akyerâw mu. Âsâ sâ wôkyerâ wôn sânea wôkyerâw nnianim ne sânea wobewie wôn akyerâw no yiye. Mma no a wonya fi dwumadi a edi mmere tenten (Project Work) mu no, bosome awiei sôhwâ ne fie adwuma a wôahyâ da ayâ ama (SBA) no bâka abom ayâ (SBA) no fa bi a wobetwa no 60%. Yân botae ne sâ ebekanyan asuafo ama wôanya anigye wô nea edidi so yi kyerâw mu, anwensâm, ahwâgoru, abasâm ne ade. Âno nti (SBA) no bâyâ bosome awiei sôhwâ, ofie adwuma (adwuma biara wôde ma wôn kô fie kôyâ) ne adwuma biara a egye mmere (Project Work). G.E.S. de (SBA) nhyehyâe a aka no bâbrâ sukuu ahorow no. YÂDE (SBA) MMA NE AFE NKYEM ABIÂSA MU SÔHWÂ MMA REBOM (SBA) nhyehyâe yâ ade a âbâboa asuafo ama wôayâ ade wô adesua mu. Eyi nti (SBA) mma aduosia (60) no wobehuan so ama aba aduonum (50). Saa ara nso na wobehuan sôhwâ a wôyâ no afe no nkyem abiâsa no awiei no nso so, ma aba aduonum (50) ansa na wôaka abien no nyinaa abom, de ahwâ asuafo no mmôdemmô. Ne saa nti (SBA) mma ne afe nkyem abiâsa mu sôhwâ mma no wôbâyâ ne nyinaa aduonum (50) aduonum (50) pâpââpâ. Saa nkyem pâpââpâ yi benya nsunsuanso wô sukuu dwumadi no nkutoo so. Ârennya nsusuanso wô (SBA) mma aduosa (30%) a WAEC de hyehyâ WASSCE sôhwâ no so. MMA NHYEHYÂE KWAN Sâ woretwa w'asuafo sôhwâ a, âho behia sâ wobâyâ susudua na wode agyina so atwa. Sânea yenim no, âno na âbâboa wo ama woahu asâmmisa biara mmuae a wohwehwâ ne mma a âfata sâ wode ma. Momma yâhwâ saa nhwâso yi, se ebia, asâmmisa bi fata mma 10 na wohwâ kwan sâ asuafo betumi ama nsâmpôw 4 a wubetumi ama nsâmpôw biara mma 2 anaa emu bi. Mma a wode bâma no gyina sânea osuani no besi akyerâkyerâ ne nsâmpôw no mu yiye. Sâ woma nsâmpôw biara mma 2 a, anan no bâka abom na ayâ 8. Eyi kyerâ sâ mma 2 a âbâka no wubetumi de ama kwan pa a wafa so adi dwuma no. Sâ âyâ nsâmmisa a egye mmuae prâko pâ a wobâhyehyâ mmuae a âbâboa wo ma woatwa sôhwâ no ntâm. Wôahyâ sâ wômfa saa nhyehyâe yi nni dwuma sânea âbâma pâpââpâyâ aba asuafo abasobô mu. A: 80 - 100% Woayâ ade papaapa (Excellent) B: 70 - 79% Woayâ ade papa (Very Good) C: 60 - 69% Woayâ ade (Good) D: 45 - 59% Eye (Credit/Satisfactory) E: 35 - 44% Eye kakra (Pass) F: ≤ - 34% Enye (Fail)

Page 11: AKUAPEM TWI

xi

Abasobô nhyehyâe a âwô ha yi kyerâ akyerâwde a yâde gyina hô ma sôhwâ mu mmôdemmô nnidiso. Sâ wode akyerâwde rekari asuafo mmôdemmô wô sôhwâ mu a, wubetumi afa nkyekyâm ne nkyerâkyerâ mu a wôde ama wô ha yi; ßkyerâkyerâ mu’ 'woayâ ade papaapa', 'ayâ ade papa' n.a. na âkyerâ obi mmôdemmô anaa nkogu. Sâ ebia, sâ yâka se obi ayâ ade papaapa a, âkyerâ sâ onyaa mma aduôwôtwe (80) anaa nea âboro saa. Sâ wokyerâw 80 no nkutoo na woankyerâkyerâ mu a, âmma osuani no nte ne mmôdemmô no ase papa. Saa ara nso na sâ wokyerâw 'woayâ ade' na wamfa aba no anka ho a, ôrente ne mmôdemmô no ase yiye. Âno nti âwô sâ wokyerâw mma no a onyae no na wokyerâw ne nkyerâase no nso ka ho. Eyinom nyinaa nkamfua, âwô sâ wobô mmôden ma asuafo no hu baabi a wôn sintô wô sânea âbâboa wôn wô sôhwâ foforo a wôbâyâ mu. Yebetumi de saa nsâm yi aka abasobô ho. Kô so saa Woakô w'anim/soro Wubetumi ayâ ade asen sââ Wobô wo ho mmôden W'ani mmere adesua Wubetumi abô mmôden asen sââ Hyâ no nsow sâ saa abasobô hye a âwô soro ha yi na wôfrâ no Borôfo kasa mu sâ “Grade cut-of scores.” Sâ wofa susudua bi yâ nnyinaso twitwa abasobô so a, wôfrâ no Borôfo kasa mu sâ (Criterion-referenced grading system). Saa ade yi boa ma osuani no nya abasobô a âfata. Eyi boa asuafo ma wôyere wôn ho nya abasobô a âsô ani. Ne saa nti âho hia ma sôhwâyâ ne n’abasobô.

Page 12: AKUAPEM TWI

xii

AKUAPEM TWI KASA NE AMANNE (NSAWMUYI) SELABÔSO

GYINAPÂN 2 (SHS 2)

GYINAPÂN 3 (SHS 3)

GYINAPÂN 4 (SHS 4)

ÔFA 1: FÔNÔLÔGYI Nkyekyâm 1: Ôkasa Nkyekyâm 2: Ôkasa Nkwaadôm Nkyekyâm 3: Anom Nnyigyei (Nnyigyei ne Nkyerâwde) Nkyekyâm 4: Ânne Nnyigyei (Nnyigyei neNkyerâwde) Nkyekyâm 5: Anom Nnyigyei ne Ânne nnyigyei Dwumadi ÔFA 2: AKENKAN NE NTEASE Nkyekyâm 1: Akenkan a emu dô (a) Ôhare so akenkan dwumadi (b) Akenkan a emu dô yiye Nkyekyâm 2: Ôkasamu Titiriw ne ôkasamu kumaa. Nkyekyâm 3: Kasakoa Nkyekyâm 4: Kasa Nkyerâase

ÔFA 1: FÔNÔLÔGYI Nkyekyâm 1: Ânne nnyigyei su/Nkyerâase. Nkyekyâm 2: Ânne nnyigyei biakoyâ Nkyekyâm 3: Anom Nnyigyei su/Nkyerâase Nkyekyâm 4: Selabolo/Asânsin Nkyekyâm 5: Ânne (Toonu) ÔFA 2: AKENKAN NE NTEASE Nkyekyâm 1: Akenkan a emu dô Nkyekyâm 2: Akenkan yâtaa de gye yân ani kâkâ Nkyekyâm 3: Kasa Nkyerâase

ÔFA 1: FÔNÔLÔGYI Nkyekyâm 1: Anom, Hwenem ne Hwemmô nnyigyei Nkyekyâm 2: Anom Nnyigyei Nsakrae (ômene) Nkyekyâm 3: Mmataho Nkyekyâm 4: Ânne Nnyigyei Yera ÔFA 2: AKENKAN NE NTEASE Nkyekyâm 1: Ntim (a) Ôhare so akenkan (b) Akenkan a emu dô dwumadi Nkyekyâm 2: Tôfabô Nkyekyâm 3: Ôkasa Nkyerâase

Page 13: AKUAPEM TWI

xiii

GYINAPÂN 2 (SHS 2)

GYINAPÂN 3 (SHS 3)

GYINAPÂN 4 (SHS 4)

ÔFA 3: AKYERÂW Nkyekyâm 1: Nsâmfuakuw Nkyekyâm 2: Dodow Kabea Nkyekyâm 3: Dabi Kabea Nkyekyâm 4: Nsâmfua yâ Nkyekyâm 5: Akyerâw mu Agyinahyâde Nkyekyâm 6: Osusukyerâw: - Amanneâbô - Nkyerâkyerâmu - Adiyi/Nkyerâase ÔFA 4: KASADWINI AMANNE NE AMAMMUISÂM Nkyekyâm 1: i. Kasadwini nkyerâase ii. Kasadwini ahorow (Anom ne akyerâw) iii. Anom ne Akyerâw kasadwini su iv. Ne bôbea: Asântitiriw, Adesuade, beae, agofomma, ntawntaw, kômpôbu, mmôgyina Nkyekyâm 2: Kasasu ahorow: Nnyinahôma, Asesâsâm, Ntotoho; Kasakoa; Sânipa; Abirabôsâm n.a. Nkyekyâm 3: Anansesâm Nkyekyâm 4: Amanne a yâde pagya obi kô ne mpanyin mfe mu, s.e. Bragoru Nkyekyâm 5: Suban pa ne Nidi

ÔFA 3: AKYERÂW Nkyekyâm 1: Adeyâ asâm a âfa ayâde (ôyâtia) ne nea âmfa ayâde (ôyâtia) Nkyekyâm 2: Kabea ahorow - mprempren/twam kabea - mprempren/twam, ensii kabea - mprempren/ayâasie kabea - mprempren/twam, daakye Nkyekyâm 3: Edin Kasasin Nkyekyâm 4: Adeyâ Kasasin Nkyekyâm 5: Adeyâ nsâm ntoaso Nkyekyâm 6: Ôkyerâfo kasasin Nkyekyâm 7: Nkyerâkyerâmu Nkyekyâm 8: Nsâm kuw nkumaa (ntamgyinafo, Edin ho beae kyerâ asâm) Nkyekyâm 9: Osusukyerâw i. Amanneâbô ii. Nkyerâkyerâmu iii. Adiyie/Nkyerâase iv. Akyinnyegye v. Lâtâ/Krataakyerâw (Amannibô)

ÔFA 3: AKYERÂW Nkyekyâm 1: Ôkasamufa Nkyekyâm 2: Ôkasamu Nkyekyâm 3: Ôkasamu mpaapaemu – (ôy, Ady. Ayd, ôyt - ôyâfo, Adeyâ Ayâde, ôyâtia (ôyt) Nkyekyâm 4: Ôtebâka Nkyekyâm 5: Osusukyerâw i. Amanneâbô, Nkyerâkyerâmu Akyinnyegye ii. Adiyi/Nkyerâase iii. Anodisâm iv. Lâtâ/Krataa kyerâw v. Dawubô krataa mu nsânkyerâw ÔFA 4: AMANNE NE AMAMMUISÂM Nkyekyâm 1: Mmâ (mmâbusâm) Nkyekyâm 2: Apae/Nsagu Nkyekyâm 3: Ânnâ mmere mu asetena, adwinnidi ne sikasâm ho haw. Nkyekyâm 4: Aware ne Awaregyae Akyerâw Kasadwin Nhoma i. Abasâm/ayâsâm ii. Ahwâgoru iii. Anwensâm

Page 14: AKUAPEM TWI

xiv

GYINAPÂN 2 (SHS 2)

GYINAPÂN 3 (SHS 3)

GYINAPÂN 4 (SHS 4)

ÔFA 4: KASADWIN, AMANNE NE AMAMMUISÂM Nkyekyâm 1: Nsui Nkyekyâm 2: Abisaa ne ne aborôme Nkyekyâm 3: Atetesâm Nkyekyâm 4: Nnwom i. abagyigye nnwom ii. adwumayâ nnwom iii. ôko/ôsa nnwom Nkyekyâm 5: Akyiwade ne Ntam Nkyekyâm 6: Asenni Nkyekyâm 7: Tumidi Nkyekyâm 8: Nkitahodi i. Ayan ne mmântia/mmânson ii. Nsânkyerânnede iii. Honam Nkwaadôm a yâde kasa Akyerâw Kasadwini Nhoma i. Abasâm/Ayâsâm ii. Ahwâgoru iii. Anwensâm

Page 15: AKUAPEM TWI

xv

Sôhwâ ho nhyehyâe a âwô kratafa a edi so no yâ mfatoho bi a wôde reboa ôkyerâkyerâfo no ma wahyehyâ n'afe nkyâm abiâsa awiei sôhwâ. Sôhwâ nhyehyâepon a âkyerâ sôhwâ nkrataa, nimdeâ ahorow ne mma nkarii.

Nimdeâ Ahorow

SÔHWÂ 1

SÔHWÂ 2

Mma Mmoano

Nimdeâ Nkarii

Nimdeâ ne Ntease

Ôfa A: Nsâmmisa a ehia mmuae prâko pâ (Nsâmmisa 40) 1. Anom Kasadwin 2. Amanne ne Amammuisâm 3. Ôkasa Mmara Ôfa B: Nsâmmisa a wôahyehyâ afa ôkasa mmara ho (Nsâmmisa 5) Ôfa C: Fônôlôgyi Ôfa D: Nkyerâase

100

Nimdeâ Dwumadi

Ôfa 'A': Osusukyerâw (50) Ôfa 'B': Akenkan ntease (20) Ôfa 'C': Kasadwini mpâsâpâsâmu (30) 1. Ayâsâm (ôhyâ) 2. Ahwâegoru/anwensâm yi mu biako

100

40%

Mma mmoano

100

100

200

% Mma Nkarii

60

40

100

100

Page 16: AKUAPEM TWI

xvi

Sôhwâ Nhyehyâepon no nkyerâkyerâmu: SÔHWÂ 1: Sôhwâ 1 no, wôakyekyâ mu afaafa anan. Emu biako biara bâsô asuafo ahwâ afa adesuade no fa baabi ho. Ôfa A (Mma 40): Saa ôfa yi kura nsâmmisa a ehia mmuae prâko pâ (multiple choice) ahorow aduanan (40) Nsâmmisa no fa; 1. Anom Kasadwini 2. Amanne ne Amammuisâm 3. Ôkasa Mmara ho Âsâ sâ asuafo de simma aduonum (50 minutes) bua wie. Ôfa B (Mma 15): Ôfa B no kura nsâmmisa a wôahyehyâ anum (5). Emu biara wô fi nsâmpôw abiâsa (3 points) mu. Ne saa nti nsâmmisa anum no nsâmpôw bâyâ dunum (15) Ôfa C (Mma 25): Fônôlôgyi kura nsâmmisa ahorow abien. Osuani no bebua emu biako pâ. Asâmmisa biako no kura mma aduonunum (25). Ôfa D (20): Ôkasa Nkyerâase no nso kura mma aduonu (20). Sôhwâ 1 no mma mmoano bâyâ 100 na wôahuan so aba 60%. SÔHWÂ 2: Sôhwâ 2 no bâyâ nea âfa asuafo "Nimdeâ Dwumadi:" (Application of Knowledge) ho. Saa ôfa yi, mma sââ na wubetwa no: Ôfa A: Saa ôfa yi nsâmmisa fa susukyerâw, lâtâ, ôkasa anaa dawubô nsânkyerâw. Eyi nso osuani no bebua biako pâ. Ekura mma aduonum (50). Ôfa B: Akenkan ne Ntease: Nsâmmisa a âwô ha begyina akenkansâm pôtee bi a osuani no bâkan na wabua ho nsâm so. Ekura mma aduonu (20). Ôfa C: Saa ôfa yi bâsô asuafo nimdeâ a wôanya wô kasadwini ahorow bi mu ahwâ. Eyi begyina akenkansâm pôtee bi a wôahyâ da apaw so. Ne nkarii kita mma aduasa (30). Sôhwâ 2 no mma mmoano bâyâ 100% na wôahuan so aba 40%. Âsâ sâ gyinapân 4 (SHS 4) mu no, ôkyerâkyerâfo no bô mmôden kyerâkyerâ asuafo no sânea WASSCE sôhwâ no wôahyehyâ nsâmmisa no afa ne ahoboa a âsâ sâ wôyâ. Nea âto so abien âsâ sâ wuhu sâ, sâ wode saa sôhwâ nhyehyâe yi a âwô soro ha yi di dwuma a, âbâboa w'asuafo ama wôn mmôdemmô wô WASSCE sôhwâ mu no akô anim.

Page 17: AKUAPEM TWI

17

SENIOR HIGH SCHOOL 2 - (GYINAPÂN 2)

ÔFA 1

AKUAPEM TWI KASA NE AMANNE (NSAWMUYI) SELABÔSO

FÔNÔLÔGYI

Botae Ahorow: Osuani no: 1. benya nimdeâ wô ôkasa no ne âho nkwaadôm ho. 2. bâte ôkasa ho nkwaadôm, nnyigyei, nkyerâwde ne sânea yâde di dwuma ase.

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 1 ÔKASA NKYEKYÂM 2 ÔKASA HO NKWAADÔM

Osuani no betumi: 1.1.1 akyerâ nea ôkasa yâ. 1.1.2 akyerâ ôkasa dwumadi abiâsa. 1.2.1 akyerâkyerâ “Ôkasa ho nkwaadôm mu, na wakyerâ emu nan (4).

Ânne a nnipa de di nkitaho. Ôkasa Dwumadi i. Nkitahodi ii. Âhyâ nnipa nso iii. Âde amanne to gua iv. Âkyerâ abrabô, suban pa n.a. Ôkasa ho Nkwaadôm: Anofafa, âse akyi, dadamu bâtââ, menemu, n.a.

Ôkyerâkyerâfo no di asuafo anim ma wôpânsâmpânsân nnyigyei a yâde kasa ne nkitahodi mu. Ôkyerâkyerâfo di asuafo anim ma wôpânsâmpânsâm ôkasa dwumadi ho. Ôkyerâkyerâfo di asuafo anim ma wôyâ anom nnyigyei no bi, s.e./p,b,m,s,t/, Ôkyerâ wôn honam nkwaadôm a yâde yâ saa anom nnyigyei no. anofafa; /b,m,p/ âse-akyi /d,t/ dadamu bâtââ /k,g/ menemu /h/

Asuafo kyerâ ôkasa ase, ne ôkasa afaafa bi. Asuafo bâkyerâw, na wôakyerâkyerâ kasa dwumadi abiâsa mu. Asuafo bâyâ kasa nkwaadôm no ho mfoni, na wôde wôn din ahyehyâ ho.

Page 18: AKUAPEM TWI

18

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 3 ÔKASA HO NKWAADÔM NKYEKYÂM 4 ÂNNE NNYIGYEI NKYEKYÂM 5 ÂNNE NNYIGYEI NE ANOM NNYIGYEI DWUMADI

1.3.1 ahyâ anom nnyigyei nsow. 1.3.2 akyerâ nsonsonoe a âda Anom Nnyigyei ne Anom akyerâwde no ntam. 1.4.1 akyerâ Ânne Nnyigyei a âwô ôkasa no mu. 1.4.2 akyerâ nsonsonoe a âda Ânne Nnyigyei ne Ânne Nkyerâwde ntam. 1.5.1 akyerâ Ânne ne Anom Nnyigyei dwumadi wô asâmfua mu.

Anom nnyigyei ne Anom akyerâwde, ne ne kyerâwbea. i. Anom Nnyigyei: /p, t, s, g/ ii. Anom Nkyerâwde: p, t, s, g, kw, tw. Ânne nnyigyei ne Ânne nkyerâwde, ne ne kyerâwbea. Ânne Nnyigyei:- /a ,u, o, û/ Nnyigyei:- /a, u, â, i/ Nkyerâwde:- a, u, â, e, n.a. Baabi a nnyigyei bi hyâ wô asâmfua mu: anim, mfimfini, awiei.

Ôkyerâkyerâfo kyerâw nsâmfua bi gu kyerâwpon no so, ha wama asuafo ahu nsonoe a âda anom nnyigyei ne anom akyerâwde no ntam. Ôkyerâkyerâfo no kyerâw kasa no mu nsâmfua bi gu kyerâwpon no so, na waboa asuafo ama wôahu nsonsonoe a âda Ânne Nnyigyei ne Ânne Nkyerâwde no ntam. s.e. ade /adІ/ soa /sûa/

Ôkyerâkyerâfo no kyerâkyerâ nnyigyei dwumadi wô asâmfua mu:- anim, mfimfini, awiei.

anim mfimfini awiei abû ofie

san duom

bûa mpo

Asuafo kyerâw nsâmfua anum a ekura saa anom nnyigyei yi wô kasa no mu: /s, k, tw, dw/ Asuafo no kyerâw nsâmfua anum a nnyigyei a edidi so yi wowô mu: /a, u, â, І, ô/

ANIM MFIM-FINI

AWIEI

Asuafo de nsâmfua a nnyigyei a edidi so yi wô mu hyehyâ pon a âwô soro yi so sânea âfata; /a, k, u, m, â, ô/

Page 19: AKUAPEM TWI

19

SENIOR HIGH SCHOOL 2 - (GYINAPÂN 2)

ÔFA 2

AKUAPEM TWI KASA NE AMANNE (NSAWMUYI) SELABÔSO

AKENKAN NE NTEASE

Botae Ahorow: Osuani no:

1. benya nimdeâ wô akenkan ne ntease mu. 2. betumi akyerâ kasakoa na ôde adi dwuma sânea âfata. 3. benya nimdeâ wô kasa nkyerâase mu.

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 1 AKENKAN A EMU DÔ a. ÔHARE SO AKENKAN b. AKENKAN A EMU DÔ NKYEKYÂM 2 ÔKASAMU TITIRIW NE ÔKASAMU KUMAA

Osuani no betumi: 1.2.1 akenkan nhoma wô bere a obi reboa anaa remmoa no. (a) betumi akyerâ adwen titiriw a âwô mu (b) betumi ayâ akenkan a âmu dô, na wayiyi nsâm ano. 2.2.1 ahwehwâ ôkasamu titiriw wô kasa pân mu 2.2.2 ahwehwâ ôkasamu a âreboa ôkasamu titiriw no.

Kenkan akyerâw bi anaa nhoma bi. Ôkasamu/titiriw ne kumaa (aboafo).

Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wogyina ti asâm mfoni, ne ade so, boa wôn a wôkan nea âwô nhoma bi mu. Ôkyerâkyerâfo ne asuafo dwinnwen nsâmfua, kasasin, mmâ ne kasasu ahorow a âwô akenkansâm anaa nhoma bi mu. Ôma wôn bi ma wôkan. Ôkyerâkyerâfo kyerâw ôkasamu bi a âyâ asânka wô kyerâwpon no so. Asuafo kyerâw biribi foa so, anaa wôde tia. Wôhwâ mu kakra. Ôkyerâkyerâ wôn ôkasamu titiriw ne kumaa mu. Ôkyerâkyerâfo kyerâw ôkasamu bi a âyâ asânka wô kyerâwpon no so. Asuafo kyerâw biribi foa so anaa wôde tia. Wôhwâ mu kakra wie a, ôkyerâkyerâfo no kyerâ ôkasamu titiriw ne ôkasamu kumaa mu.

Asuafo bua nsâmmisa ahorow fa akenkansâm no ho. Asuafo hwehwâ ôkasamu titiriw a âwô ôkasapân no mu.

Page 20: AKUAPEM TWI

20

NKYEKYÂMU BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 3 KASAKOA NKYEKYÂM 4 KASA NKYEREASE

Osuani no betumi: 2.3.1 akyerâkyerâ kasakoa mu, ama nhwâso na ôde adi dwuma wô ôkasamu mu. 2.4.1 kyerâkyerâ kasa nkyerâase ase na wanya nimdeâ de akyerâkyerâ ôkasamu tiaa ne kasapân mu.

Asuafo ma kasakoa ho nhwâso. Âyâ ôkwan a wôfa so kyerâ kasa bi ase de kô kasa foforo mu. i. kasa a wôrekyerâ ase no. ii. kasa a wôrekyerâ ase akô mu no. Kasa abien no nyinaa ho nimdeâ ne ho amanne. Âwô sâ nkyerâase no da adwene titiriw a âwô mu no adi (ntease wom).

Ôkyerâkyerâfo ma kasakoa ho nhwâso na ôkyerâkyerâ mu kyerâ asuafo. Ôkyerâkyerâfo di asuafo anim ma wôn nso wôma kasakoa ho mfatoho. Ôkyerâkyerâfo bisa asuafo ma wôma kasakoa a wôde kyerâ sâ: i. ôhene bi awu. ii. apapahwekwa bi awu. i. Ôkyerâkyerâfo ma asuafo kyerâ edin, nkyerâkyerâmu, adeyâ, ôkyerâfo a âwô Borôfo kasa mu kô Twi kasa mu. ii. Ôkyerâkyerâfo ne asuafo di dwuma pii wô asâmfua, asânsin, ôkasamu ne kasapân nkyerâase ho.

Asuafo kyerâ ôkasamu ne ôkasapân fi Borôfo kasa mu kô Twi mu. Afei wôde fi Twi kasa mu de kô Borôfo kasa mu.

Page 21: AKUAPEM TWI

21

SENIOR HIGH SCHOOL 2 - (GYINAPÂN 2)

ÔFA 3

AKUAPEM TWI KASA NE AMANNE (NSAWMUYI) SELABÔSO

AKYERÂW

Botaeâ Ahodoô: Osuani no:

1. ate ne kasa mmara ase yiye na ôde adi dwuma. 2. anya susukyerâw ho nimdeâ.

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂMU 1 NSÂMFUA KUW

Osuani no betumi: 3.1.1 ahu nea wôfrâ no nsâmfua kuw na wakyerâkyerâ mu.

Nsâmfua kuw: edin, edinnsiananmu, oyikyerâ, adeyâ, edin nkyerâkyerâmu (edin ho beae kyerâ asâm, nkabomde), n.a.

Ôkyerâkyerâfo nam nsâmmisa ne mmuae so boa asuafo ma wohu nsâmfua kuw, n.a. Nhwâso: 1. Nsâmfua kuw bân na yâde hyâ nkurow, nnipa, adwene bi, nneâma, n.a. agyirae? 2. Nsâmfua kuw bân âwô biako ne dodow kabea wô ôkasa mmara mu? 3. Edin bân na yâde ma nsâmfua a âkyerâkyerâ nneâma mu? 4. Nsâmfua kuw bân na yâde kyerâ kabea ahorow mu? 5. Nsâmfua kuw bân na yâde kyerâkyerâ edin asâm mu? 6. Nsâmfua kuw bân na yâde di dwuma bere a yâde nneâma toto ho?

Ôkyerâkyerâfo no kyerâw nsâmfua a âyâ edin, adeyâ, nkyerâkyerâmu n.a gu kyerâwpon no so. Asuafo hyehyâ saa nsâmfua yi kô nsâmfua kuw ahorow no mu.

Page 22: AKUAPEM TWI

22

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 1 (NTOASO) NKYEKYÂM 2 DODOW KABEA NKYEKYÂM 3 DABI ANAA NGOO KABEA

Osuani no betumi: 3.1.2 ahyehyâ nsâmfua kuw no kô titiriw ne nkumaa mu. 3.2.1 akyerâ sânea wôde asâmfua bi kô dodow kabea mu. 3.2.2 ahwehwâ nsianim ne nsiakyiri a wôde yâ dodow kabea. 3.3.1 akyerâ nsonsonoe a âda yiw ne dabi kasamu mu. 3.3.2 akyerâ sânea wôde asâm bi kô dabi kabea mu.

Nsâmfua kuw titiriw ne nkumaa: 1. Titiriw 2. Kumaa Edin Edin ho beae kyerâ asâm Adeyâ, Nkabomde, Ôkyerâfo Oyikyerâ Nkyerâkyerâmu n.a. Biako kabea: biako Dodow kabea: abien de rekô *Edin bi wô hô a yenni ne dodow wô Akuapem Twi mu sâ ebia, nsu, anwea, âmo, asikire, ntama, nkwan, mframa. Nsianim: a, m, n. Nsiakyiri: nom, fo Yiw kasamu. Dabi kasamu. m, n.

Ôkyerâkyerâfo di asuafo anim ma woyiyi nsâmfua titiriw no fi kumaa no ho.

Ôkyerâkyerâfo kyerâw edin bi a âwô biakofo kabea ne dodow kabea mu. Ôboa asuafo ma wohu nsonsonoe a âwô mu. Ôkyerâ wôn sâ biako kabea no yâ koro pâ, na dodow kabea no boro ade biako. Ôkyerâkyerâfo kyerâ adeyâ asâm kabea ahorow no mu. Ôboa asuafo ma wôde kô dabi kabea mu. Ôkyerâkyerâfo di asuafo anim ma wôhwehwâ dabi kabea agyiraehyâde wô ôkasamu mu.

Asuafo kyekyâ nsâmfua kuw a âwô ôkasamu abiâsa a wôde ama wôn mu kô titiriw ne nkumaa. Asuafo sesa ôkasamu sin yiw kô dabi kabea mu.

Page 23: AKUAPEM TWI

23

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 4 NSÂMFUA YÂ NKYEKYÂM 5 AKYERÂW MU AGYIRAEHYÂDE NKYEKYÂM 6 i. Amanneâbô susukyerâw ii. Nkyerâkyerâ- mu susukyerâw iii. Adiyi susukyerâw

Osuani no betumi: 3.4.1 akyerâ sânea nsâmfua su si te, ne ôkwan a wôfa so nya nsâmfua foforo wô Twi kasa mu. 3.5.1 de osiwiei, mmisae, osiprenu ne nsanhô adi dwuma sânea âfata wô akyerâw mu. 3.6.1 aka anaa akyerâw ne suahu bi nnidiso kwan so wô kabea a âfata mu. 3.6.2 akyerâkyerâ nneâma bi su ne dwumadi, ne nsâm bi a asisi nnidiso kwan so. 3.6.3 de nsâmfua a âfata akyerâkyerâ ôkwan a wôfa so kyerâw mu.

Nsâmfua yâ: Mmataho Nkakuho Nsâmfua nkekabom Hwemmô Ânne Akyerâw mu Agyiraehyâde i. Mmisae ( ? ) ii. Osiprenu ( : ) iii. Nsanhô ( , ) iv. Osiwiei ( . ) v. Osisan ( ; ) Sânea wôhyehyâ adwene/dwumadi nnidiso kwan so. Wôde nsâmfua a âfata, nkyerâkyerâmu ne ôkyerâfo a âfata yâ nkyerâkyerâmu. Sânea wôyâ biribi nkyerâkyerâmu nnidiso kwan so; sâ ebia: sânea wôyâ abâkwan.

Ôkyerâkyerâfo nam nea edidi so yi so kyerâ akwan a wôfa so nya nsâmfua foforo. i. Mmataho ii. Nsâmfua nkekabom iii. Hwemmô iv. Ânne v. Nkakuho Ôkyerâkyerâfo gyina nsâmmisa ne mmuae so kyerâ sânea yâde nea edidi so yi di adwuma wô kyerâwpon no so. Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôka wôn suahu bi a atwam. Ôkyerâkyerâfo hwâ sâ wôyâ no nnidiso kwan so. Ôkyerâkyerâfo di asuafo anim ma wôyâ mpânsâmpânsâmu de kyerâkyerâ onipa anaa, ade bi su ne biribi a asi, n.a. Ôkyerâkyerâfo ne asuafo fa atifi asâm bi yâ nhwâso pâsâpâsâ akwan ahorow a wôbâfa so akyerâw susukyerâw ho wô kyerâwpon no so.

Asuafo kyerâw nsâmfua a wôwô mmataho. Nsâmfua nkekabom, Hwemmô n.a. mu biara ho nhwâsoô abien. Ôkyerâkyerâfo no kyerâw nsâm ma asuafo de akyerâw mu agyiraehyâde hyehyâ mu. Asuafo de nsâmfua ahaasa ne aduanum (345) kyerâw amanneâbô/atosâm susukyerâw. Asuafo de nsâmfua ahasa ne aduonum (350) kyerâw susukyerâw bi.

Page 24: AKUAPEM TWI

24

SENIOR HIGH SCHOOL 2 - (GYINAPÂN 2)

ÔFA 4

AKUAPEM TWI KASA NE AMANNE (NSAWMUYI) SELABÔSO KASADWINI, AMANNE AMAMMUISÂM

Botae Ahorow: Osuani no: 1. betumi ate anom ne akyerâw kasadwini su ne ne bôbea ase. 2. betumi akyerâ sânea wogoru bra. 3. behu obu ne nidi ho mfaso.

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 1 KASADWINI NHYÂNMU/ NNIANIM

Osuani no betumi: 4.1.1 akyerâkyerâ kasadwini mu. 4.1.2 akyerâ kasadwini ahorow abien no. 4.1.3 akyerâw Anom ne Akyerâw kasadwini su.

Kasadwini yâ nnipa bi abrabô mu nsâm a yâde ano ka anaa yâkyerâw. Anom ne Akyerâw kasadwini. Kasadwini Su Anom kasadwini i. Enni ôkyerâwfo pôtee ii. Emu nsâm tumi sesa iii. Âwô ôyâfo ne atiefo Akyerâw kasadwini i. Âwô ôkyerâwfo pôtee ii. Âmu nsâm nsesa iii. Ânyâ bere biara na âwô ôyâfo ne atiefo

Ôkyerâkyerâfo no kyerâkyerâ âbâ bi mu ma asuafo hu ôkwan a ôkyerâwfo no faa so hyehyââ nsâmfua a âwô mu no sâ ebia: Abotare tutu mmepôw. Ôkyerâkyerâfo pâsâpâsâ nsâmfua: abotare, tutu, mmepôw, mu. Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôkyerâ kasadwini ahorow abien no.

Asuafo bô mmôden hwâ sâ wobetumi akyerâ kasadwini mu. Asuafo no kyerâw kasadwini nhoma bi a âwô Twi kasa mu din.

Page 25: AKUAPEM TWI

25

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 1 (NTOASO) KASADWINI NHYÂNMU/ NNIANIM NKYEKYÂM 2 KASADWINI KASASU NKYEKYÂM 3 ANANSESÂM

Osuani no betumi: 4.1.4 akyerâ nneâma bi a âda adi wô anom ne akyerâw kasadwini mu. 4.2.1 akyerâ kasasu ahorow no bi wô anom ne akyerâw kasadwini bi mu. 4.3.1 akyerâkyerâ Anansesâm mu. 4.3.2 akyerâkyerâ anansesâm nhyehyâe mu.

Bôbea (Nneâma a âda adi wô kasadwini mu) i. Adesuade a âwô mu ii. Adwentitiriw iii. Beae iv. Agofomma v. Nnyehyâe vi. Ntawntaw vii. Mmôgyina viii. Nkômpôbu n.a. Kasasu: i. Nnyinahôma ii. Ntotohosâm/Asesâsâm iii. Sâ-nipa iv. Kasakoa v. Abirabô n.a. abasâm/Ayâsâm bi a yâma nneâma a ânyâ nnipa (mmoa, nnua, nsu n.a) da nnipa nneyâe adi de yâ suban pa ho susudua. Anansesâm Nhyehyâe i. Ahyâase ii. Anansesâm no ankasa iii. Awiei iv. Mmoguo

Ôkyerâkyerâfo di asuafo anim ne wôn pâsâpâsâ bôbea ahorow no mu. Ôkyerâkyerâfo no de nhwâso kyerâkyerâ saa kasasu ahorow yi mu. s.e. Nnyinahôma: Kwame yâ ôpônkô wô mmirikatu mu. Asesâsâm: Kwame tu mmirika te sâ ôpônkô. Ôkyerâkyerâfo no ma Anansesâm ho nhwâso na ôfrâ asuafo ma wôn nso de wôn de ba. Ôkyerâkyerâfo no kyerâ anansesâm no fa biara ho mfaso. Ôkyerâkyerâfo no gyina bi so kyerâkyerâ anansesâm afaafa no mu biara ho mfaso.

Asuafo no ankasa bô mmôden kyerâ anom ne akyerâw kasadwini ase. Asuafo ma kasasu ahorow bi ho nhwâso. Asuafo kyerâw anansesâm. Sâ ôkyerâkyerâfo no hwâ mu wie a, wôde afomfam sukuudan no mu.

Page 26: AKUAPEM TWI

26

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 4 BRAGORU NKYEKYÂM 5 SUBAN PA NE NIDI

Osuani no betumi: 4.4.1 akyerâkyerâ Bragoru mu amanne:- (amanne a wôde pagyaw abeawa bi kô mpanyin mfe so). 4.4.2 akyerâ mfaso anaa biribi a enye wô bragoru ho nnâ mmere yi mu. 4.5.1 akyerâ adebu ho mfaso abiâsa. 4.5.2 kyerâ akwan horow abiâsa a wôfa so da nidi adi.

Kyerâ Bragoru mu. Yân Amanne Mu Nnepa: Âkyerâ nnipa a wôyâ saa amanne no. Amanne no afaafa bi hia nsakra mu. Nneyâe ne akwan ahorow a wôfa so kyerâ nidi. 1. Kasa a âkyerâ obu: i. nea yâde di asâm bi anim ii. nea yâde srâ ade iii. nea yâde kyerâ nidi: “Mesrâ wo” “Mepa wo kyâw” 2. Nneyâe a âkyerâ obu: i. Wokotow gye ade anaa de ade ma obi. ii. Honam akwaa nsânkyerânne iii. Kommyâ iv. Nnwenwene (serew) n.a. v. Animtew Suban i. ntetew pa. ii. nnipa ntam ayônkofa pa. iii. nkurôfoô de obu ma wo.

Ôkyerâkyerâfo betumi ato nsa afrâ obi a ôwô mantam hô, a ôwô Bragoru ho nimdeâ, ma wabâka ho asâm akyerâ asuafo no. Ôkyerâkyerâfo no hyehyâ akyinnyegye dwumadi: Sâ yâhwâ nea ârekô so nnâ mmere yi mu a, Bragoru ho hia? Ôkyerâkyerâfo de nhwâso (ôyâkyerâ) kyerâ: i. kasa a âkyerâ obu. ii. nneyâe a âkyerâ obu. Ôkyerâkyerâfo di asuafo anim ma wôde kasa ne nneyâe mu biara yâ ôyâkyerâ. Boa asuafo na wômma kasa ne nneyâe a âkyerâ obu ho nhwâso pii. Ôkyerâkyerâfo de asuafo anim ma wôpâsâpâsâ nsunsuanso a dwae/ahantan de ba: i. ankorânkorâ so. ii. nea obi abu no animtia so. iii. ankorânkorâ no ayônkofo so. iv. ômanfo so. Ôkyerâkyerâfo kyerâkyerâ ôkwan pa a wôfa so srâ ade anaa sânea wôhyâ wôn abufuw so.

Asuafo no yâ bragoru ho ahwâegoru. Asuafo yâ akyinnyegye dwumadi fa bragoru ho hia a ehia nnâ mmere yi mu. Asuafo kyerâ akwan abiâsa a wôfa so bisa ade bi wô nidi kwan so. Asuafo kyerâ suban a âwô sâ obi da no adi bere a ne bo afuw.

Page 27: AKUAPEM TWI

27

SENIOR HIGH SCHOOL 3 - (GYINAPÂN 3)

ÔFA 1

AKUAPEM TWI KASA NE AMANNE (NSAWMUYI) SELABÔSO FÔNÔLÔGI

Botae Ahorow: Osuani no: 1. bâkyerâkyerâ Ânne ne Anom Nnyigyei ne Ânne Nnyigyei Biakoyâ mu. 2. bâte asâmsin (Selabolo) su ne ne ban ase, na wôahu ne nhyehyâe wô ôkasa no mu.

NKYEKYÂM BOTAEÂ PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 1 ÂNNE NNYIGYEI SU/NKYERÂASE

Osuani no betumi: 1.1.1 akyerâ ânne nnyigyei ahorow no biara su.

Su Ahorow Anan 1. Âsoro : Kankô Âfam : Anto kan 2. Kurukuruwa Tâtrâtâ 3. Anim Mfimfini Akyi 4. Anodwom (Ntom) Anodwom kakra (Ntom fa) Anobue kakra (Mmue fa) Anobue (mmuei)

Ôkyerâkyerâfo fa ôyâkyerâ so boa asuafo no ma wohu honam nkwaadôm a wôde yâ ânne nnyigyei ahorow. Âsâ sâ ôkyerâkyerâfo no di asuafo no anim ma wohu nneâma ahorow anan a wogyina so kyerâkyerâ. Ânne nnyigyei su: i. Sâ tâkrâma pu ba anim anaasâ âtwe kô akyi. /i, e, â/ ii. Sâ anofafa no yâ kurukuruwa anaa tâtrâtâ. /o, u/ /e, â/ iii. Tâkrâma no fa a âwô soro no ne anom soro (dada mu ayônkofa. iv. Sâ yâde tâkrâma no anim, mfimfini anaasâ akyi. /i, e/

Asuafo kyerâ ânne nnyigyei a edidi so yi mu biara su: /i, â, u, e, І/

Page 28: AKUAPEM TWI

28

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 2 ÂNNÂ NNYIGYEI BIAKOYÂ

Osuani no betumi: 1.2.1 akyerâ anom nnyigyei no mu biara su. 1.2.2 akyerâkyerâ ânne Nnyigyei Biakokyâ mu. 1.2.3 ama nsâmfua bi a edi ânne nnyigyei biakoyâ mmara so ho nhwâso. 1.2.4 ama nsâmfua bi a âba ânne nnyigyei biakoyâ mmara yi mu nhwâso, akyerâ nea nti a âba saa.

Nea wogyina so kyerâ wôn su: i. beae a wôka saa nnyigyei no. ii. sânea wosi ka no anaasâ ne yâbea. iii. sâ emu piw anaa emu mpiw. Asâmfua a ânne nnyigyei a âwô mu nyinaa fi ekuw biako mu s.e. âsoro/âfam, tâtrâtâ/kurukuruwa. s.e soro: /ofie/ /obi/ /due/ fam: /kaІ/ /bûa /adІ/ tâtrâtâ: /baІ/ /wie/ /apІ/ kurukuruwa: /obu/ /buoo/ /huom/

Ôkyerâkyerâfo no nam ôyâkyerâ so boa asuafo no ma wôhyâ honam nkwaadôm ahorow a âboa wôn anom nnyigyei yâ mu no nsow. Âsâ sâ ôkyerâkyerâfo no ne asuafo no pâsâpâsâ beae a wôyâ emu biara mu. Ôkyerâkyerâfo no di asuafo anim na wôkyerâkyerâ nea edidi so yi ase: Anom nnyigyei yâ nea emu piw ne nea emu mpiw. Afei odi wôn anim ma wohu sânea wosi yâ emu biara ne dwââdwââwa mu gyinabea. Ôkyerâkyerâfo di asuafo no anim ma wôpâsâpâsâ. Ânne nnyigyei biakoyâ mu. Ôkyerâkyerâfo no di asuafo no anim ma wôma nsâmfua a edi ânne nnyigyei biakoyâ mmara so yi ho nhwâso. Asuafo yi ma nsâmfua a ebu ânne nnyigyei baakoyâ mmara yi so ho nhwâso. s.e /ohia/ /bua/ /muna/ /obiara/ Ôkyerâkyerâfo no di asuafo anim ma wohu nea nti a nsâmfua bi bu ânne nnyigyei biakoyâ mmara no so.

Asuafo no bâkyerâ anom nnyigyei a edidi so yi mu biara su: /b, d, f, k, m/ Kyerâw nsâmfua bi gu kyerâwpono so na ma asuafo nyiyi nea edi ânne nnyigyei biakoyâ mmara no so.

Page 29: AKUAPEM TWI

29

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

ÔFA 3 ASÂNSIN/ SELABOLO ÔFA 4 ÂNNE (TOONU)

Osuani no betumi: 1.3.1 akyerâ nsânsin ahorow a âwô Twi asâmfua bi mu. 1.3.2 akyerâ nsânsin ahorow (nhyehyâe) a âwô Twi kasa mu). 1.4.1 akyerâkyerâ ânne (toonu) ase. 1.4.2 akyerâ ânne ahorow a âwô Akuapem Twi kasa mu.

Asânsini Nhyehyâe/Ahorow sâ ebia: AÂ A Â AAÂ Ânne yâ sorokô ne famkô wô nsâmfua, kasasin anaa kasamu ka mu wô Twi kasa mu. Ânne Ahorow i. Âsoro ii. Âfam

Ôkyerâkyerâfo nam nsâmfua ahorow bi a wakyerâwkyerâw agu nkrataa sin bi so boa asuafo no. Bere a wôrebobô din no, ôkyerâkyerâfo no ma wôwân wôn aso ma wôhyâ beae a mframa no twitwa si wô asâmfua no ka mu nsow. s.e fa akô a:kô mfa m:fa kô nkô n:kô kra k:ra Ôkyerâkyerâfo nam nsâmfua ahorow so ma asuafo no hu nsânsin nhyehyâe ahorow a âwô Twi kasa mu. Ôkyerâkyerâfo no kyerâw nsâmfua bi a ne kyereâw yâ pâ, nanso ne ka mu no ânne no sesa ma no nya nkyerâase foforo gu kyerâwpon no so. Âsâ sâ asuafo no wân wôn aso na wotie ânne ahorow a wôde ka nsâmfua no yiye. Ôkyerâkyerâfo no nam nsâmfua ahorow so yâ ôyâkyerâ ma asuafo hu nsonsonoe a âwô Twi ânne ahorow abien no ntam: Âsoro ne âfam.

Kyerâw nsâmfua bi gu kyerâwpon so na ma asuafo nyiyi nea edi ânne nnyigyei biakoyâ mmara no so. s.e Asuafo no ma wôn ankasa nsâmfua. Wôkyekyâ ebiara mu, kyerâ nsânsin ahorow a âwô mu. Ôkyerâkyerâfo no kyerâw nsâmfua bi gu kyerâwpon no so ma asuafo kyerâw gu wôn nhoma mu. Ma wômfa osiprenu agyirae (;) nsisi nsânsin no awiei s.e; o; ni; pa. Âma asuafo no nsâmfua bebree ma wômmobô din, sânea wôbehu nsonsonoe a âde soro ne fam ne no ntam. Ôkyerâkyerâfo no kyerâw nsâmfua ahorow awôtwe (8) gu kyerâwpon no so. Asuafo no kyerâw gu wôn nhoma mu de ânne agyiraehyâde no (âsoro ne fam) toto ho.

Page 30: AKUAPEM TWI

30

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

ÔFA 4 (NTOASO) ÂNNE (TOONU)

Osuani no betumi: 1.4.3 akyerâ ânne dwumadi abien anaa abiâsa wô Twi kasa mu.

Dwumadi i. Etumi de nsonsonoe ba nsâmfua mu. ii. Etumi de nsonsonoe ba ôkasa no nhyehyâe (mmara) no mu. iii. Etumi de nsonsonoe ba Twi anaa Akan kasa no nkorabata no bi mu.

Ôkyerâkyerâfo no nam nsâmmisa ne mpâsâpâsâmu so di asuafo anim ma wohu ânne dwumadi wô Twi kasa mu. Nhwâso: pápá S.S pàpà F.F pàpá F.S

Page 31: AKUAPEM TWI

31

SENIOR HIGH SCHOOL 3 - (GYINAPÂN 3)

ÔFA 2

AKUAPEM TWI KASA NE AMANNE (NSAWMUYI) SELABÔSO AKENKAN NE NTEASE

Botae Ahorow: Osuani no: 1. benya nimdeâ pii wô akenkan ne ntease mu. 2. benya nimdeâ pii wô nkyerâase mu.

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 1 AKENKAN A ÂMU DÔ AKENKAN A YÂTAA DE GYE YÂN ANI KÂkÂ

Osuani no betumi: 2.1.1 akan akenkansâm anaa nhoma. 2.1.2 de nimdeâ ahorow a wanya no akenkan mu no akenkan nhoma foforo, dawubô krataa, ne ade.

Kan akenkansâm anaa nhoma bi. Sânea wobâboa asuafo no ama wôayi nhoma a âfata wô nhoma korabea.

Ôkyerâkyerâfo di asuafo no anim ma wogyina akenkansâm no atifi asâm so anaa bô wôn tirim ka biribi fa nea wôrebâkan no ho. Ône asuafo no pâsâpâsâ nsâmfua a âyâ den bi te sâ: kasakoa, mmâ ne ade a âwô akenkansâm no mu. Sâ ebehia a, di kan kenkan na asuafo no ntie ansa. Asuafo no kenkan nhoma no dinn wô wôn tirim. Ôkyerâkyerâfo no ma asuafo no akwankyerâ fa sânea yâkan nhoma anaa dawubô nkrataa ho.

Asuafo kyerâw biribi fa nea wôakenkan no ho.

Page 32: AKUAPEM TWI

32

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 2 NKYERÂASE

Osuani no betumi: 2.2.1 de nimdeâ ahorow a wôanya wô nkyerâease mu no akyerâ nsântia bi a âwô Borôfo kasa mu akô Twi mu anaa afi Twi kasa mu akô Borôfo kasa mu.

Ti akwan ahorow a wôfa so yâ nkyerâase mu na toa so ma wônkyerâkyerâ nsâm bi ase mfi Borôfo kasa mu nkô Twi kasa mu, anaa mfi Twi kasa mu nkô Borôfo kasa mu.

Ôkyerâkyerâfo no di akenkanfo anim, ma wôkyerâkyerâ akenkan ahorow a emu biara tenten bâyâ sâ kasapân fi Borôfo kasa mu kô Twi kasa mu anaa fi Twi kasa mu kô Borôfo kasa mu. Nhwâso: abien anaa abiâsa.

Asuafo kyerâw Borôfo akenkansâm bi a âyâ tia kô Twi mu.

Page 33: AKUAPEM TWI

33

SENIOR HIGH SCHOOL 3 - (GYINAPÂN 3)

ÔFA 3

AKUAPEM TWI KASA NE AMANNE (NSAWMUYI) SELABÔSO

AKYERÂW

Botae Ahorow: Osuani no:

1. benya nimdeâ foforo wô Twi kasa mmara mu. 2. bâyâ nam yiye wô susukyerâw ahorow no kyerâ mu.

NKYEKYÂM BOTAEÂ PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 1 ADEYÂ ASÂM A ÂFA KYÂDÂ NE NEA ÂMFA AYÂDE

Osuani no betumi: 3.1.1 akyerâ adeyâ asâm a âfa Ayâde (ôyâtia) ne nea âmfa Ayâde (ôyâtia) mu nsonsonoe. 3.1.2 de adeyâ adi adwuma wô wôn kasa ne akyerâw mu.

Adeyâ asâm a âfa ayâde (fa-ayâde) ne adeyâ asâm a âmfa ayâde (Âmfa-ayâde) ntam nsonsonoeâ. Fa ayâde Âmfa-ayâde di didi to wu hwe da kyerâw kô

Ôkyerâkyerâfo no nam nsâmmisa so ma asuafo no da nsâm bi adi, sâ ebia: Sâ ebia: i. Dân aduan na wudii no nnâra anwummere? ii. Bere bân na wodaa nnâra? iii. Woreba sukuu no, wohyiaa hena? iv. Ôkwan bân na wofaa so baa sukuu nnâ? Ôkyerâkyerâfo no kyerâw asuafo no mmuae gu kyerâwpon no so. Ône wôn baabae mu de kyerâ nsonsonoe a âda adeyâ asâm a âfa ayâde (ôyâtia) ne nea âmfa ayâde (ôyâtia) ntam.

Asuafo kyerâw kasamu ahorow anum a adeyâ asâm a âwô emu biara mu no fa ayâde (ôyâtia), ne ôkasamu anum a emu adeyâ nsâm no mfa ayâde (ôyâtia).

Page 34: AKUAPEM TWI

34

NKYEKYÂM BOTAEÂ PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 2 ADEYÂ ASÂM KABEA (MPREMPREN/ TWAM, MPREMPREN/ TWAM ENSII, TWAM/AYÂASIE, DAAKYE) NKYEKYÂM 3 EDIN KASASIN

Osuani no betumi: 3.2.1 akyerâ kabea ahorow no biara agyiraehyâde na watumi de adi dwuma sânea âsâ/âfata. 3.3.1 akyerâkyerâ kasasin mu. 3.3.2 akyerâ edin kasasin su anaa ne bôbea.

Twam Kabea Na, i, e Ânne Nnyigyei tenten, Mprempren ensii: re-, Twam Ânsii: na...re Ayâasie a- Daakye: rebâ- re- bâ Ôkasasin yâ asâmfua anaasâ nsânkuw bi a etumi nya ayônkofa bi wô ôkasamu nhyehyâe mu. Edin Kasasin tiawa Ekura asâmfua biako pâ: Sâ ebia, Kofi Yaa Nhoma Nkwan Edin Kasasin tenten Ekura nsâmfua boro biako sâ ebia: i. Aberante kôkôô no ii. Me yere iii. Abôfra ketewa no

Ôkyerâkyerâfo no kyerâw ôkasamu ahorow abien a emu biako wô mprempren kabea na biako aka no nso wô twam kabea mu gu kyerâwpon no so. Ôkyerâkyerâfo no ne asuafo no pâsâpâsâ ôkasamu ahorow no ma asuafo no kyerâ nea âma no da nsow. Fa nhwâso ahorow kyerâkyerâ kabea ahorow a aka no mu saa ara. Sâ ehia sâ wôpâsâpâsân bi mu kô akyi a, yâ no saa ara. Kyerâ nsonsonoe a âda twam kabea ne ayâasie mu. Nhwâso: Twam Kabea: Kwasi tôô oguan: Ayâasie: Kwasi atô oguan. Ôkyerâkyerâfo no nam nsâmmisa ne mpâsâpâsâ mu so boa asuafo no ma wôkyerâ ôkasasin ase. Ôkyerâkyerâfo no kyerâw ôkasamu tiaa ahorow gu kyerâwpon no so. Ôma asuafo no kyerâw edin a âwô wo ne biara mu. Âha, wôn mpâsâpâsâ edin a âwô ôkasamu hyehyâe mu. Nhwâso: (i) Kofi atô atade. (ii) Yaw bâkô Kumase. (iii) Abena te Koforidua.

Ma asuafo no mfa adeyâ nsâm bi nyâ kasamu ahorow abien a emu biara wô kabea foforo mu. Asuafo bâma edin kasasin tiaa ne edin kasasin tenten biara ho nhwâso abiâsa.

Page 35: AKUAPEM TWI

35

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 3 EDIN KASASIN NKYEKYÂM 4 ADEYÂ ASÂM KASASIN NKYEKYÂM 5 ADEYÂ NSÂM NTOATOASO

Osuani no betumi: 3.3.3 akyerâ beae ahorow a edin kasasin tumi di wô ôkasamu/ôkasamufa nhyehyâe mu, ne ne dwumadi. 3.4.1 akyerâkyerâ adeyâ kasasin mu. 3.4.2 adeyâ kasasin su anaa ne bôbea. 3.4.3 akyerâ beae ahorow a adeyâ kasasin tumi di wô ôkasasin/ôkasamu nhyehyâe mu. 3.5.1 akyerâ bere a yâka sâ adeyâ nsâm bi toatoa so mu.

i. adeyâ asâm a âyâ eti no nko ara ii. aboafo + adeyâ asâm Adeyâ asâm no nko ara: Adwoa frââ Yaa. Aboafo adeyâ asâm: Kofi de rekô. Adeyâ nsâm abien anaa nea âboro saa a âtotoa so wô ôkasamu mu a nkabomde wô biara mu ntam.

i. Kofi frââ Ama ii. Abarimaa no frââ ne nua bae. iii. Ôhwee abofra no iv. Yaa kyââ Akua sika v. Me papa yâ ôhene Ôkyerâkyerâfo no bâkyerâw ôkasamu tiaa bâyâ du (10) agu kyerâwpon no so. Odi asuafo no anim ma wôhwehwâ adeyâ kasasin a âwô biara mu, nhyehyâe ne beae a edi wô ôkasamu no nhyehyâe mu. Ôkyerâkyerâfo no nam nhwâso ahorow so ma asuafo hu adeyâ nsâm ntoatoaso a âwô ôkasamu bi mu. s.e Yaw adidi awie akôda. Odi wôn anim ma wôn nso mema ôkasamu a adeyâ nsâm ntoatoaso wô mu.

Asuafo no bâkyerâ dwuma a edin kasasin a âwowô ôkasamu ahorow bi mu redi. Asuafo no kyerâw adeyâ kasasin ahorow asia. Ôde biako biara bata edin asia a wôkyerâw guu wôn nhoma mu, wô bere a wôyââ edin kasasin no, biako ho ma no yâ ôkasamu. Asuafo no kyerâw ôkasamu ahorow a num a adeyâ nsâm ntoatoaso wô biara mu.

Page 36: AKUAPEM TWI

36

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 6 ÔKYERÂFO KASASIN NKYEKYÂM 7 EDIN NKYERÂKYERÂ- MU

Osuani no betumi: 3.6.1 akyerâ ôkyerâfo kasasin mu. 3.6.2 akyerâ kasasin ahorow bi a ânyâ ôkyerâfo nanso âreyâ ôkyerâfo adwuma wô ôkasamu mu. 3.6.3 ahu ôkyerâfo kasasin a âwô ôkasamu bi mu, na watumi de adi dwuma yiye wô ôkasa ne akyerâw mu. 3.7.1 akyerâ edin nkyerâkyerâmu mu. 3.7.2 akyerâ edin nkyerâkyerâmu dwumadi ahorow wô ôkasamu mu.

i. Ôkyerâfo biako pâ. ii. Ôkyerâfo + Ôkyerâfo. iii. Ôkasasin foforo a etumi di dwuma sâ ôkyerâfo: s.e. Edin kasasin Dwumadi: Edin nkyerâkyerâmu kyerâkyerâ edin mu. Ahorow i. Nea âbata edin no pââ kyerâkyerâ mu. ii. Nea yâde pia adeyâ asâm bi, ka edin bi ho asâm.

Ôkyerâkyerâfo no ne asuafo no ma ôkasamu ho nhwâso ma asuafo no kyerâ ôkyerâfo kasasin a âwô biara mu. Ône wôn pâsâpâsâ ne nhyehyâe, dwumadi ne beae a edi wô ôkasamu nhyehyâe mu. s.e (i) Yaw bâkô Kumase (beae) kyerâfo. (ii) Kwasi didi koraa dodo (anoden). Ôkyerâkyerâfo no di asuafo no anim ma wôkyerâkyerâ edin nkyerâkyerâmu mu. Ogyina edin kasasin ne ôkasamu ahorow so kyerâkyerâ edin nkyerâkyerâmu dwumadi titiriw abien no mu. (i) Ataade kôkôô no atetew. (ii) Ôkraman no yâ tuntum.

Asuafoô ma ôkyerâfo kasasin ahorow asia (6), wôde mu biara yâ ôkasamu. Asuafo ma ôkasamu ahorow awotwe (8) a emu biara kita edin nkyerâkyerâmu. Âsâ sâ emu a nan yâ nea edin nkyerâkyerâmu no bata edin no ho pââ, na âmu a nan nso yâ nea epia adeyâ asâm no, ka edin no ho asâm.

Page 37: AKUAPEM TWI

37

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 8 NSÂNKUW NKUMAA MMAABAEMU (NKABOMDE, NTAMGYINAFO, EDIN HO BEAE KYERÂ ASÂM NTEÂMU n.a.) NKYEKYÂM 9 OSUSUKYERÂW AMANNEÂBÔ/ ATOSÂM NKYERÂKYERÂ- MU/ADIYI (AKWANKYERÂ) AKYINNYEGYE

Osuani no betumi: 3.8.1 akyerâ nsânkuw nkumaa no dwumadi. 3.9.1 ahyâ nimdeâ a ôwô wô: Amannebô, Nkyerâkyerâmu ne Adiyi susukyerâw no mu kena. 3.9.2 akyerâ wôn adwene wô asâm bi a wôfoa so anaa wômfoa so ho.

Nsânkuw Nkumaa: Nkabomde, Ntamgyinafo Nteâm, Oyikyerâ, Aboafo, Edin ho beae kyerâ asâm. Amannebô Atosâm. Adiyi. Nkyerâkyerâmu. Sâ wofoa so anaa sâ womfoa so. Ôkyerâkyerâfo no di asuafo no anim ma wonya akyinnye susukyerâw ho nimdeâ.

Ôkyerâkyerâfo no ne asuafo no pâsâpâsâ ôkasamu no mu de kyerâ nsânkuw nkumaa no dwumadi, s.e. i. wôde nkabomde ka nsâm anaa ôkasamu abien bi bom s.e.. “Mekôô hô nanso manhu no. ii. Wôde ntamgyinafo si asâm bi so dua. Nhwâso. Ofi Mamfe tônn. iii. Wôde nteâm “Ao!” kyerâ awerâhow anaa ahodwiriw. iv. Wôde edin ho beae kyerâ asâm kyerâ beae. s.e. Sika no da adaka no mu. Ntim – (HWÂ SHS 2, Ôfa 3, Nkyekyâm 6) Ôkyerâkyerâfo no betumi de asâm bi ato gua ama asuafo akyerâ wôn adwene wô ho s.e. “Mmea ani da fam sen mmarima.” Wôma wôn a wôgye saa asâm yi to mu no kô fa na wôn a wonnye ntom nso akô fa ma ôfa no biara kyerâ sânti a wosusuw saa.

Ôkyerâkyerâfo no kyerâw ôkasamu ahorow du (10) gu kyerâwpon no so. Ôsensan nsâm kuw nkumaa a âwowô mu no ase, ma asuafo no kyerâ nsânkuw koro, ne dwuma a âredi wô ôkasamu no mu. Asuafo kyerâw biribi fa nea ôkyerâkyerâfo no de bâma wôn no ho. i. Asuafo no di anobaabae wô asâm bi ho. ii. Ôkyerâkyerâfo ma akyinnye susukyerâw bi ma asuafo no kyerâw.

Page 38: AKUAPEM TWI

38

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 8 KRATAAKYERÂW (LÂTÂ KYERÂW AMANNIBÔ)

Osuani no betumi: 3.9.3 akyerâw amannibô krataa sânea âfata.

Amannibô Lâtâ: Ne su ne ne ban nyinaa kyerâ sâ ayônkofa kâse wô mu. Amannibô lâtâkyerâw bôbea/nhyehyâe.

Ôkyerâkyerâfo no di asuafo anim pâsâpâsâ ne bôbea ne ne nhyehyâe mu. i. Adrââse (akyiri kwan) ii. Ofi iii. Nkyea iv. Lâtâ no ankasa v. Nkradi vi. Edin

Ôkyerâkyerâfo no ma asuafo no amannibô lâtâ ma wôkyerâw.

Page 39: AKUAPEM TWI

39

SENIOR HIGH SCHOOL 3 - (GYINAPÂN 3)

ÔFA 4

AKUAPEM TWI KASA NE AMANNE (NSAWMUYI) SELABÔSO KASADWINI, AMANNE NE AMAMMUISÂM

Botae Ahorow: Osuani no:

1. bâte amanne ne amammuisâm bi a âkô so wô ne mantam ase, ahyâ ne nsow na wahu ho mfaso. 2. benya nimdeâ wô nhoma mpânsâmpânsâm mu na wôada nhoma a wôde bedi dwumadi akyerâ wôn.

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 1 NSUI

Osuani no betumi: 4.1.1 akyerâ Nsui su ne ne bôbea. 4.1.2 akyerâ Nsui ho mfaso wô ne mantam/kurom.

Nea wôbâpâsâpâsâ mu: Kasa/kasasu a wôde di dwuma. i. Kasasu: s.e. ntimu. ii. Ôtofo (ôyâfo) no nantew sânea osi gyina, nsusuanso a enya wô ayiasefo so n.a. Mfaso i. Âhyâ owufo anuonyam ii. Âma osufo nimdeâ a ôwô no nnwonto mu kô anim. iii. Âma mmofra sua nsui. iv. Âboa ma amammere kô so tena hô. v. Bere a yâde kasa tia abônefo san ka wôn anim no nso. vi. Âboa ma yehu tebea a osufo no wô mu n.a. vii. Wôde nsui to ana.

Ôkyerâkyerâfo di asuafo anim ma wôpâsâpâsâ sânti a wosua nsui mu. Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôpâsâpâsâ nsâmfua bi (kasasu) a edi dwuma wô nsui bi mu. Nhwâso: Barima Owusu basateaa A adôe wom Agya a ôkô a minya bi di Ôtofoô yamyefo Agya me ne mma bedi dân Yâbâwe ananse na Akura de ôyâ ôbôpôn. Ôkyerâkyerâfo betumi ato nsa afrâ obi a ôwô nsui ho nimdeâ (otumi su) ama wabâkyerâ asuafo no.

Asuafo no kyerâw nsui a ne tenten bâyâ nsensane awotwe (8).

Page 40: AKUAPEM TWI

40

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 2 AGYAREKÔ (ABISAA) NE MEGYE WO, MEGYE WO (ABORÔME) NKYEKYÂM 3 ATETESÂM

Osuani no betumi: 4.2.1 ahu nsonsonoe a âda Agyarekô (Abisaa) ne Megye wo, megye wo (Aborôme) ntam. 4.2.2 akyerâ Agyarekô (Abisaa) ne megye wo, megye wo ho mfaso. 4.3.1 ahyâ atetesâm bi nsow, na wahu âho mfaso.

Agyarekô yâ nsâmmisa agoru a yâsô obi adwene hwâ ne nimdeâ a ôwô wô biribi ho. Mmofra na wôtaa di saa agoru yi. Âwowô mmuae a ebi tô asom, na ebi nso ntô asom. Nyansapôw Âyâ nsâmmisa a ne nyiano ho hia adwene a emu dô. Nhyehyâe: i. Ahyâase ii. Asânka iii. Asâmmisa iv. Mmuae v. Nkyerâkyerâmu ne nnyetom Atetesâm: Abasâm bi a âfa nnipakuw bi abakôsâm ho a âyâ hu anaasâ âyâ nwonwa.

Ôkyerâkyerâfo no boa asuafo ma wohu Agyarekô (Abisaa) ne megye wo, megye (Aborôme) mu nsonsonoe. Ôkyerâkyerâfo ma abisaa (nsâmmisa) bi, na asuafo ma âho mmuae. s.e. Agyarekô, ogyaw me anuanom baanu bi. Obiako yare a, obiako a ôka ho no ntumi nyâ adwuma: Âyâ dânË Âyâ mpaboa. Ôkyerâkyerâfo/Asuafo ma Agyarekô ho nhwâso ma asuafo yiyi ano. Yâ nyansapôw no nso saa ara. Ôkyerâkyerâfo no boa atiefo ma wôhwehwâ nsonsonoe a âda abisaa ne nyansapôw ntam. Ôkyerâkyerâfo ne asuafo pâsâpâsâ (Agyarekô) abisaa ne nyansapôw nhyehyâe mu. Ôkyerâkyerâfo ma âho nhwâso, na ôfrâ asuafo ma wôka nea wonim fa wôn nkurow anaa nnipakuw no abakôsâm ho. Gyina kasasu ne ne bôbea ne asuafo mpâsâpâsâ mu nhu sâ atetesâm yâ kasadwini. Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôkyerâw atetesâm ho mfaso.

Ôkyerâkyerâfo hyehyâ Abisaa ho akansi ma asuafo no. Asuafo kobisa mpanyimfo fa wôn nnipakuw no ahyeâase (baabi a wôn ahyâase fi).

Page 41: AKUAPEM TWI

41

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 4 NNWOM (ABAGYIGYE, ADWUMA, ÔKO)

Osuani no betumi: 4.2.1 akyerâ nnwom ase, na wakyerâ âho mfaso wô kurow no mu (ôman no mu).

(i) Nnwom: Abagyigye nnwom yâ nnwom a wôto de gyigye mmotafowa ani, anaa de deda wôn. (ii) Adwumayâ Nnwom: Nnwom a nkurôfo to wô bere a wôreyâ adwuma. (iii) Ôko/Ôsa Nnwom: Nnwom a wôto no ôko bere mu, anaa bere a atoyerânkyâm bi asi. Mfasoô: i. Âboa mmotafowa ma wôda ii. Âhyâ akofo no nkuran iii. Âmma adwumayâfo nte brâ.

Ôkyerâkyerâfo no ma âho nhwâso, na ôfrâ asuafo ma wôn nso de wôn de ba. Ôkyerâkyerâfo de nnwom ahorow bi ba ma asuafo no pâsâpâsâ mu.

Asuafo kyerâw saa nnwom yi ho nhwâso.

Page 42: AKUAPEM TWI

42

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADIE

MMÔAKYIRE

NKYEKYÂM 5 AKYIWADE NE NTAM

Osuani no betumi: 4.5.1 ahu akyiwade no bi na wakyerâkyerâ ase.

Akyiwade yâ nneyâe ne nsâm bi a wôabra ne yâ ne ne ka esiane gyidi bi, anaa sânti bi. Akyiwadeâ Ahorow: Ano (Kasa) Akyiwadeâ: Nhwâso: i. Wode wo kunu anaa wo yere adagyaw bâyaw no. ii. Abofra bi bô ne papa anaa maame bayi. iii. Wode obi din frâ no ôdasum n.a. Nneyâe Akyiwade Nhwâso: i. Wode awuduru begu obi aduan/nsu mu. ii. Wobâsâe wo yere muka ne nkuku (nneâma a ônoa mu) iii. Mogyafra iv. Wo ne ôbea a wayâ bra bâda. v. Wobâfa ôbea wô wuram. vi. Wobâkô afum/wuram nnapônna (nna bône) vii. Wubegya w’anan wô nsum anaa abosonnan bi mu/ho. viii. Dan mu apra anadwo.

Ôkyerâkyerâfo ma asuafo kyerâw akyiwade ahorow. Wôkyekyâ mu kô ano akyiwade ne nneyâe akyiwade. Ôkyerâkyerâfo ne asuafo kyerâ ôkwan a akyiwade faa so bae.

Asuafo kyerâw ano akyiwade ahorow anan (4).

Page 43: AKUAPEM TWI

43

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 5 (NTOASO) AKYIWADE NE NTAM

Osuani no betumi: 4.5.2 akyerâ sânti abiâsa a âwô sâ akyiwade tena hô anaa wotwa mu. 4.5.3 akyerâ ntam ahorow, na wakyerâkyerâ mu. 4.5.4 akyerâ asotwe ahorow a âbata ntam ho, na wakyerâkyerâ mu.

i. Kwan a wôfa so ma asetena mu nneyâe pa kô so dwoo. ii. Apômuden nti iii. Ôbôade bôbere ho bammô nti. Nsedi a âfa ôbosom bi ho, asâm bi a âsii ho anaa ôhene bi agua ho n.a. a wôde kyerâ anibere ne nokware a âwô asâm bi mu.

Ôkyerâkyerâfo ne asuafo pâsâpâsâ akyiwade mu. Ôkyerâkyerâfo ne asuafo kyâ akyiwade mu abien: i. nea asotwe bata ho ii. nea asotwe mmata ho. Ôkyerâkyerâfo de akyiwadeâ abien to gua. Ône asuafo pâsâpâsâm mu de toto nnâ mmere yi ho. Ôkyerâkyerâfo betumi ato nsa afrâ obi a ôwô akyiwade ho nimdeâ ma wabâkasa akyerâ asuafo no. Ôkyerâkyerâfo ma asuafo bobô ntam ahorow a âwô wôn mpôtam/kurom hô no bi din, na wôpâsâpâsâ mu. Ôkyerâkyerâfo no kyerâkyerâ ntam asotwe ahorow mu. Wodwinnwen ntam ho mfaso ho.

Asuafo gye akyinnye wô a ti asâm “Akyiwade ho mfaso”, anaasâ wobetumi ayâ no ofie dwumadi. Asuafo kyerâw ntam abien fa eyinom biara ho: i. abosom ii. asâm bi iii. agua Asuafo kyerâw ntam abien ne âho asotwe.

Page 44: AKUAPEM TWI

44

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 6 AHEMFI ASENNI NKYEKYÂM 7 TUMIDI

Osuani no betumi: 4.6.1 akyerâ basabasayâ ase, na wakyerâ emu ahorow. 4.6.2 akyerâ akwan ahorow a wôfa so siesie basabasayâ. 4.6.3 akyerâ ahemfi asânni ho mfaso abiâsa. 4.7.1 kyerâkyerâ tumidi ne Tumidi ahorow mu. 4.7.2 akyerâ dwumadi abiâsa a nnipa a wôwô tumi no di.

Ofie, mpôtam, ôman mu aman ntam. Ankorâankorâ ne ôman ntam. Âma nkabom kâse. Ânyâ kabô kâse. Beae a nkurôfo sua sânea wôsiesie basabasayâ. Tumidi:- Onipa anaa nnipa bi a ankorâankorâ (nkurôfo) bi de wôn ho ahyâ wôn ase ma wodi wôn so, na âde asomdwoe ne nkabom aba. Tumidi Ahorow: i. Ofie ii. Sukuu iii. Mpôtam/Kurom iv. Adwuma mu v. Ôman mu i. Wôma nnipa di mmara ne nhyehyâe so. ii. Wôhwâ kurow no mu nsâm so ma asomdwoe ne dwoodwoo ba. iii. Wôhwâ nnipa biara yiyedi so.

Ôkyerâkyerâfo ne asuafo pânsâpânsâm basabasayâ ahorow a âba ofie, kurow,, ne ôman no mu ho. Ôkyerâkyerâfo ne asuafo pâsâpâsâ nnepa ne sintô a âwô asenni ahorow no ho. Ôkyerâkyerâfo gyina nsâmmisa ne anoyi so, ne asuafo pâsâpâsâ tumidi ahorow mu sâ âbia: Hena na odi tumi wô: i. ofie ii. sukuu mu iii. mpôtam/kurom iv. adwuma mu v. ôman mu Ôkyerâkyerâfo ne asuafo pâsâpâsâ dwumadi ahorow a akannifo ahorow no di mu.

Asuafo gye akyinnye wô eyi ho: “Ahemfi asânni ye sen aban mu asânni.” Asuafo kyerâkyerâ sânti a awofo di tumi wô fie. Asuafo kyerâkyerâ sânti a ôkyerâkyerâfo panyin di tumi wô sukuu mu. Asuafo kyerâw adwumadi anum a eyinom biara yâ: i. Ôkyerâkyerâfo panyin ii. Ôhene iii. Mmarahyâbaguamni iv. Ômantamsoafo v. Asuafo so panyin.

Page 45: AKUAPEM TWI

45

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 7 (NTOASO) TUMIDI NKYEKYÂM 8 NKITAHODI

Osuani no betumi: 4.7.3 akyerâ sânti a anum a âsâ sâ yâde nidi ma tumidi. 4.8.1 ahu na wakyerâ akwan ahorow a sâ yâde kasa to nkyân a, yâfa so di nkitaho. 4.8.2 ayâ nsânkyerânnede ahorow bi na wakyerâ emu biara ase. 4.8.3 kyerâ ayan/atântâbân/ mmânson/mmântia dwumadi.

i. Âde asomdwoe ba. Ii . Âma obiara bu ne yônko. iii. Âma ankorâankorâ bammô ne yiyedi iv. Âma obiara yâ n’asâde v. Âma wôhwâ ôman agyapade so yiye ma obiara nya ho mfaso vi. Âhyâ akannifo nkuran ma wôyâ wôn nnwuma yiye Nipadua nkwaadôm nneyâe ne nsânkyerânnede. Ayan/Mmânson/Mmântia Nnipa ho nkwaadôm nneyâe nsânkyerânnede ne ahyânsode: i. rebô ti nko ii. renyam nsa iii. muna w’anim iv. toa a âsân dua so v. wode koogyan (ade kôkôô) abô wo ti n.a. akyene, atântâbân, mmântia, mmânson: wogyina so de tontontrom (kamfo), frâ nnipa ma wodi ahyia n.a.

Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôkyerâ hia a ehia sâ wôde obu ma tumidi (akannifo). Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôhwehwâ akwan ahorow a yâfa so di nkitaho bere a yâmfa yân ano nkasa. Ôkyerâkyerâfo ne asuafo yâ nneyâe ne nsâkyerânne ahorow yi bi, na wôkyerâ ase. Ôkyerâkyerâfo nam nsâmmisa ne nyiano so boa asuafo ma wôkyerâ akyene, atântâbân ne mmânson/ mmântia dwumadi.

Asuafo kyerâw sânti anum a âwô sâ asuafo di sukuu mmara so. Kyerâ nsânkyerânnede ne ahyânsode anan a yâde di nkitaho wô Twi mu na kyerâ emu biara ase.

Page 46: AKUAPEM TWI

46

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE ADESUA MU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 9 AKYERÂW KASADWINI AKYERÂW KASADWINI (BÔSRÂMKA NE NOKWASÂM) AKYERÂW KASADWINI (ASÂNTITIRIW NE ADESUADE)

Osuani no betumi: 4.9.1 akyerâ nsonsonoe a âda abasâm ne ahwâegoru ntam. 4.9.2 akyerâ nsonsonoe a âda bôsrâmka ne nokwasâm ntam. 4.9.3 kyerâ anwensâm bi mu asântitiriw ne adesuade.

Abasâm ne Ahwâegoru Abasâm: Emu nsâm no toa mu waa a emu ntew (âyâ akyerâw ntoam) Ahwâegoru: Wôakyerâw no agodi kwan so. Wôakyekyâ mu: Adeyâ, Ahwâe ne ade. Bôsrâmka: Nea obi abô ne ti mu anaa ne srâ mu aka (ânyâ nokware). Nokwasâm: Etumi yâ nokwasâm a asi, anaa obi abrabô mu osuahu. Nea obi akyerâw afa obi abrabô mu nsâm ho. Nea obi akyerâw afa n’ankasa abrabô mu nsâm ho. Asântitiriw: Sâ wode asâmfua anaa asântia bi bâbô anwensâm bi tôfa. Adesuade: Afotusâm anaa adesuade biara a âwô nhoma no mu.

Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôbobô Twi abasâm nhoma bi din. Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôbobô Twi ahwâegoru nhoma bi din. Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôkyerâ nsonsonoe titiriw a âda abasâm ne ahwâegoru ntam. Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôkyâ nhoma ahorow bi mu abien: - nea edi obi ho adanse - nea edi n'ankasa ho adanse Ôkyerâkyerâfo gyina akenkansâm abasâm tiawa ne anwensâm bi so kyerâ nsonsonoe a âda asântitiriw ne adesuade ntam.

Asuafo kyerâw su abien bi a âda adi wô abasâm nhoma ho. Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôkyekyâ nhoma bi mu kô akuw abien: bôsrâmka ne nokwasâm. Asuafo pâsâpâsâ anwensâm tiawa bi mu, kyerâ asântitiriw ne adesuadeâ a âwô mu.

Page 47: AKUAPEM TWI

47

SENIOR HIGH SCHOOL 4 - (GYINAPÂN 4)

ÔFA 1

AKUAPEM KASA NE AMANNE (NSAWMUYI) SELABÔSO FÔNÔLÔGYI

Botae Ahorow: Osuani no: 1. betumi ahu, akyerâkyerâ akwan ahorow a ôkasa no fa mu wô ne ka ne ne kyerâw mu.

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE EMU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 1 NNYIGYEI A YÂKA NO ANOM, HWENEM NE NEA YÂBÔ YÂN HWENE KA

Osuani no betumi: 1.1.1 akyerâkyerâ akwan a, yâfa so nya nnyigyei a yâka no anom, hwenem ne nea yâbô yân hwene. 1.1.2 akyerâ nnyigyei a yâbô yân hwene wô ne ka mu. 1.1.3 akyerâ nnyigyei a âyâ hwemmô no dwumadi wô Twi kasa mu.

NNYIGYEI A YÂKA NO ANOM Eyi: Ka mu no, mframa no nam yân anom nkutoo, mfatoho; /a ,e, І/ HWENEM NNYIGYEI i. Ne ka mu no mframa a yâde kasa no nam yân hwenem nkutoo. ii. /m, n, y, ny, nw, å/ HWEMMÔ NNYIGYEI Mframa a, yâde kasa no nam yân anom ne hwenem bere koro no ara wô ne ka mu. /•, ‰, à, Ÿ/ Ânne nnyigyei nkutoo na yâbô yân hwene ka.

HWEMMÔ DWUMADI i. yânam so nya nsâmfua foforo. ii. yânam so kyerâ kasa no nkorabata ahorow.

Ôkyerâkyerâfo nam nneyâe ne ôyâkyerâ ahorow so kyerâ asuafo nsonsonoe a âdeda nnyigyei ahorow abiâsa no ntam; anom, hwenem, hwemmô. Ôkyerâkyerâfo di asuafo no anim ma wôyâ sâ wôrebô wôn hwene aka nnyigyei bi a, yâka no anom s.e. /à, І, û, u/ Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôka ânne nnyigyei bi a yâbô yân hwene wô ne ka mu mfatoho. /h•/ /s•/ Ôkyerâkyerâfo ne asuafo no pâsâpâsâ nsâm bi mu. Ôboa asuafo ma wôkyerâw nnyigyei a âyâ hwemmô dwumadi ahorow bi.

Ôkyerâkyerâfo no nni asuafo no anim mma wonsua sânea wôka nnyigyei a yâka no anom, hwenem, hwemmô. Kyekyâ asuafo mu akuwakuw na ma wônkyerâ nsâmfua aduonu bi a nnyigyei a yâbô yân hwene ka wô mu.

Page 48: AKUAPEM TWI

48

NKYEKYÂM BOTAE AHODOÔ EMU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 2 NNYIGYEI NSAKRAE (ÔMENE) NKYEKYÂM 3 ANOM NNYIGYEI MMATAHO NKYEKYÂM 4 NNYIGYEI YERA (ÂNNE NNYIGYEI NKUTOO)

Osuani no betumi: 1.2.1 ama mmere bi a nnyigyei bi tumi mene bi wô nsâmfua ne kasasin mu. 1.3.1 ama nnyigyei bi a ne ka mu no mmataho wô mu. 1.4.1 kyerâ mmere a ânne nnyigyei bi tumi yera wô Akan kasa mu.

Nnyigyei mene: Yenya eyi bere a nnyigyei bi a edidi so mu biako tumi mene bi. Nnyigyei a ne ka mu no nnyigyei foforo bi bata ho; mfatoho, /hw, kw, tw/ /ky, dw, hy, ny, gy/ Me anim – /m’anim/ Kofi Owusu – /Kofi Wusu/ Âwô mu – Âwom = /ewom/

i. Ôkyerâkyerâfo no ne asuafo no ma nnyigyei ahorow bi a edidi so na ebi amene bi sâ ebia mb=mm, nd­nn ngy=nny ndw=nnw ii. Gyina mfatoho ahorow no so kyerâkyerâ ômene ase. Ôkyerâkyerâfo no nka nnyigyei ahorow bi na ômmoa asuafo ma wonhu sâ âyâ mmataho. Bere koro no ara ma asuafo no nso nka na wôakwadaw mu. s.e. adwuma - /nnwuma/ da - /nna/ gye - /nnye/ Ma mfatoho ahorow bi na boa asuafo ma wonhu bere a ânne nnyigyei bi tumi yera wô Akan kasa mu. s.e. me adamfo - /m'adamf•/ ne ano - /n'anû/

Ma asuafo no nkyerâw nsâmfua ne kasasin ahorow bi a anom nnyigyei mene wô mu. Ma asuafo nkyerâw nsâmfua ason a anom nnyigyei mmataho wô mu. Ma asuafo no nkyerâw nsâmfua ne kasasin ahorow a, ânne nnyigyei yera wô mu. Ma asuafo no nkyerâ mmere bi anaa tebea bi a ânne nnyigyei tumi yera.

Page 49: AKUAPEM TWI

49

SENIOR HIGH SCHOOL 4 - (GYINAPÂN 4)

ÔFA 2

AKUAPEM TWI KASA NE AMANNE (NSAWMUYI) SELABÔSO AKENKAN NE NTEASE

Botae Ahorow: Osuani no: 1. akenkan ho nimdeâ betim. 2. benya tôfabô ho nimdeâ. 3. nkyerâase ho nimdeâ betim.

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE EMU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 1 (a) AKENKAN A WÔDE PÂ APÔ ATITIRIW SUA (NTIMU) SKIMMING WITH PRACTICE (REVISION) (b) AKENKAN A WÔDE PÂ ADE PÔTEE BI SUA (NTIMU) SCANNING WITH PRACTICE REVISION

Osuani no betumi: 2.1.1 akenkan nneâma ahorow bi de apâ apôtitiriw bi. 2.1.2 akenkan nneâma ahorow de apâ ade pôtee bi.

Kenkan akenkansâm anaa nhoma bi.

Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôkenkan akenkansâm bi kasapân a edi kan ne kasapân nkae no nsensan ahorow abien a edi kan no. Eyi bâboa wôn ama wôde wôn ani abu nea wôrebâkan no. Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôkenkan akenkansâm no nyinaa yiye kosi awiei de pâ nsântitiriw bi.

Ma asuafo no nkenkan akenkansâm bi a wode fi baabi na wommua âho nsâmmisa no.

Page 50: AKUAPEM TWI

50

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE EMU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 2 TÔFABÔ NKYEKYÂM 3 NKYERÂASE

Osuani no betumi: 2.2.1 anya tôfabô ho nimdeâ. 2.2.2 ayâ tôfabô ho dwumadi bebree. 2.3.1 anya nimdeâ a âkô anim wô kasa nkyerâase mu sânea wonyaa no wô gyinapân 3 nkyekyâm 2 mu.

Ôkasamu atitiriw. Ôkasamu nkumaa ne wôn dwumadi. Wo ne asuafo nti nea moyâe no mu.

Ôkyerâkyerâfo ne asuafo yâ mpânsâmpânsâmu a emu dô nam so de boa asuafo ma wôn nimdeâ a wôanya no ôkasamu titiriw ne nkumaa ho tu mpôn. Ôkyerâkyerâfo nam nsâmmisa ne mmuae so ma asuafo hu ôkasamu nkumaa dwumadi. Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôyâ nkyerâase dwumadi pii wô kasapân ne akenkansâm bi a wôde ama wôn mu.

Ma asuafo nyâ adwuma bi a âfa tôfabô ho. Ma asuafo tôfabô ho dwumadi nyâ. Asuafo kyerâ Borôfo akenkansâm tiaa bi ase kô Akuapem Twi mu.

Page 51: AKUAPEM TWI

51

SENIOR HIGH SCHOOL 4 - (GYINAPÂN 4)

ÔFA 3

AKUAPEM TWI KASA NE AMANNE (NSAWMUYI) SELABÔSO AKYERÂW

Botae Ahorow: Osuani no: 1. benya nimdeâ afa nea âka bom, yâ ôkasamufa. 2. benya nimdeâ afa sânea wôkyerâw anodisâm ne ôtebâka . 3. benya osuahu ne nimdeâ bebree a ebetumi aboa no wô susukyerâw mu.

NKYEKYÂM BOTAE AHODOÔ EMU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 1 ÔKASAMUFA

Osuani no betumi: 3.1.1 akyerâ nea ôkasamufa yâ. 3.1.2 akyerâ nsonoe a âda ôkasamufa titiriw ne kumaa ntam.

Ôkasamufa: (i) titiriw (ii) kumaa

Ôkyerâkyerâfo nam nsâmmisa ne nyiano so ma asuafo hu ôkasamufa ho nneâma titiriw bi. (i) Ôkasamufa betumi anya nsâmfua abien anaasâ nea âboro saa na ekura ôyâfo ne adeyâ asâm. s.e. 1. Onyame nim 2. Anane gyee n’ahome. 3. Mmea no rehohoro nkankyee no mu. (ii) Ôkasamufa kumaa yâ ôkasamufa titiriw a ekura kumaayâ ho nkabomde: s.e ôkasamufa titiriw: Kofi kum ôwô no. Ôkasamufa kumaa nkabomde ne ôkasamufa titiriw te sâ - Sâ Kofi kum ôwô no a... - Bere a Kofi kum ôwô no... - Kofi kum ôwô no pâ...

Asuafo kyerâw nhwâso anum fa ôkasamufa titiriw ne kumaa biara ho.

Page 52: AKUAPEM TWI

52

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE EMU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 1 ÔKASAMUFA NKYEKYÂM 2 ÔKASAMU AHOROW NKYEKYÂM 3 ÔTEBÂKA

Osuani no betumi: 3.1.3 ahwehwâ ôkasamufa ahorow ne wôn dwumadi. 3.2.1 afa nhyehyâe ne dwumadi so akyerâ nea ôkasamu bi yâ. 3.3.1 akyerâ nsonoe a âda Anodisâm ne Ôtebâka ntam.

(iii) Ôkyerâkyerâfo de dwumadi ahorow a âwô ôkasamufa mu no boa asuafo ma wohu s.e. Edin kasamufa, Ôkyerâfo kasamufa ne Edinnkyerâkyerâmu anaa nkekaho kasamufa. Ôkasamu ahorow. i. Ôkasamu tiaa ii. Ôkasamu mmôho iii. Ôkasamu kuntann Dwumadi: i. Asânka ii. Asâmmisa iii. Ôhyâ iv. Nteâm Anodisâm: - Nsâm koro no ara - Yâde nkahyâmude anaa osiprenu di dwuma Ôtebâka: - Âsesa kabea, edinnsiananmu, bere kyerâfo, ne beae kyerâfo - Enni nkahyâmude biara

(iii) Ôkyerâkyerâfo de dwumadi ahorow a âwô ôkasamufa mu no boa asuafo ma wohu s.e Edin kasamufa. Ôkyerâfo kasamufa ne Edin nkyerâkyerâmu anaa nkekaho kasamufa. Ôkyerâkyerâfo no ti asuafo adwene a wôanya wô ôkasamufa ho de boa asuafo ma wohu sâ ôkasamu tiaa yâ ôkasamufa titiriw. Ôkyerâkyerâfo kyerâw ôkasamu ahorow bi gu kyerâwpon so. Ôboa asuafo ma wôhwâ nhyehyâe ne dwumadi de kyerâ ôkasamu ko a âyâ. Dwumadi: i. Asânka, Asâmmisa, Ôhyâ, Nteâm Ôkyerâkyerâfo no di asuafo no anim ma ôkasamu bi a âyâ Anodisâm; i. Metu kwan ôkyena. Ôkaa se, “Metu kwan ôkyena.” ii. Ôkôm de yân. Ôkaa se, “Ôkôm de yân.”

Asuafo kyerâw ôkasamu abien a emu biara wô i. Edin kasamufa ii. Edinnkyerâkyerâmu kasamufa iii. Ôkyerâfo kasamufa Asuafo kyerâw ôkasamu tiaa ahorow du. Asuafo hyehyâ ôkasamu ahorow a biako yâ ôkasamu mmôho na biako nso ôkasamu kuntann Ôkyerâkyerâfo no kyerâ ôkasamu wô anodisâm kwan so ma asuafo sesa no kô ôtebâka.

Page 53: AKUAPEM TWI

53

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE EMU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 4 ÔKASAMU MPAAPAE MU (NHYEHYÂE NO MU NSÂNKUW)

Osuani no betumi: 3.4.1 ahwehwâ ôkasamufa ahorow ne wôn dwumadi. 3.4.2 apaapae ôkasamu mu akyerâ nsânkuw ahorow a ewom.

Ôkasa mmara dwumadi: Ôyâfo (Ôy.) Adeyâ (Ady.) Ayâde (Ay.), Ôyâtia (Ôytâ.) Ôboafo (Ôbf.) Ôkyerâfo (Ôky.)

Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôsesa kasamu ahorow bi fi anodisâm kô ôtebâka s.e. i. Ôkaa sâ ade kye a, obetu kwan ii. Ôkaa sâ ôkôm de wôn. Ôkyerâkyerâfo no boa asuafo no ma wôhwehwâ ôkasamu ho akwaa ne wôn dwumadi s.e. Kofi sawee (Ôy.) (Ady.) Kofi kum ôwô no (Ôy.) (Ady.) (Ay/Ôyt.) Nnera Amma hyiaa ômanpanyin (Ôky.) (Ôy.) (Ady.) (Ay.) Abofra no a ôhyâ atade bruu no (Ôy.) kô sukuu. (Ady.) (Ôky.)

Ôkyerâkyerâfo no kyerâw Kasamu ahorow anum ma asuafo paapae mu kyerâ nsânkuw ahorow a âwô emu biara mu. s.e. Ôy, Ady, Ay(Ôyt)

Page 54: AKUAPEM TWI

54

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE EMU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 5 a. OSUSUKYERÂW Amanneâbô/Atosâm ii Nkyerâkyerâmu iii Nkyerâase iv Akyinnyegye b. BAGUAM ASÂNKA KYERÂW

Osuani no betumi: 3.5.1 akaakae nimdeâ a ôwô no akyerâw ho, amanneâbô, nkyerâkyerâmu ne nkyerâase susukyerâw ho. 3.5.2 sâ ôbâyâ nhyehyâe bi de ama ôkasa kyerâw 3.5.3 akyerâw ôkasa yiye. 3.5.4 ayâ nhyehyâe de ama lâtâ a ânyâ amannibô. 3.5.5 de kasanem pa ama lâtâ a ânyâ amannibô/atosâm. 3.5.6 akyerâw asâm biara âfa lâtâ a ânyâ amannibô ho.

Amanneâbô/Atosâm Nkyerâkyerâmu Nkyerâase Akyinnyegye Âwô sâ baguam asânka biara nya nhyehyâe sââ: i. Ti asâm ii. Nnianim iii. Asâm no ankasa iv. Awiei Wôn a nidi fata wôn, s.e. Otitenani, Nananom Atrankonguafo. M’ano asi. Ânyâ Amannibô lâtâ: a. Adrââse (nea lâtâ no fi rekô) b. Âda c. Nea lâtâ no rekô ne hô adrââse d. Botae anaasâ sânti a worekyerâw lâtâ no e. Awiei f. Nkradi a nidi wô mu.

Nsawmu – Hwâ SHS 3 Ôfa 3, Nkyekyâm 9. Ôkyerâkyerâfo no hwâ sâ asuafo ate anaasâ akan baguam asânka a wôakyerâw pân na ôde agyina wôn mmuae so ma wôaka nea wonim afa ôkasa kyerâw ho. Ôkyerâkyerâfo ne sukuufo no kasa fa nea âwô emu nsâm kyerâpân no mu. Ôkyerâkyerâfo no kasa fa mfaso a âwô lâtâ kyerâw a ânyâ amannibô ho. Ôkyerâkyerâfo ma eti asâm bi na wôkasa fa ho. Ôkyerâkyerâfo ne asuafo no kyerâ lâtâkyerâw ho nneâma bi.

Asuafo kyerâw susukyerâw fa ti asâm bi ho. Asuafo kyerâw fa ti asâm bi ho. Asuafo kyerâw fa ti asâm bi ho. Asuafo kyerâw fa ti asâm bi ho.

Page 55: AKUAPEM TWI

55

NKYEKYÂM BOTAE AHODOÔ EMU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 5 NEA ÂDA AMANNIBÔ NE NEA ÂMMÔ AMANNI NTAM ADWENKYERÂ (ANODISÂM)

Osuani no betumi: 3.5.7 afa kasa a âsâ de akyerâw adantam lâtâ no. 3.5.8 akyerâw nhyehyâe a âwô adwenkyerâ susukyerâw ho. 3.5.9 akyerâw osusukyerâw afa asâm biara âyâ anodisâm ho.

Lâtâ a wôkyerâw kôma mpanyimfo, ôyônko anaa nnamfo bi kâkâ. Nhyehyâe: - Adrââse - Âda - Nkyia - Lâtâ no ankasa - Obu kasa - Awiei - Nidi mu nkradi - Wo din Ôkwan a wôbâfa so kyerâw lâtâ sââ no nyâ nea ânyâ amannibô pii na ânyâ nea âbô amanni nso (âyâ adantam) pii. Mmuei no yâ asâm a yâde to gua a yâkyerâ yân adwene wô ho. Nea âkasa tia ne nea âkasa ma asâm a âda gua so no. Asânka a etwa ôkasa no to a Anodifo no de ato gua a âhyâ adwenkyerâ no mu kena.

Ôkyerâkyerâfo kasa fa nhyehyâe, su, yâbea a âfa adantam lâtâkyerâw yi ho. Ôkyerâkyerâfo no de asâm bi to gua ma asuafo kyerâ wôn adwene wô ho. Ôkyerâkyerâfo ma asuafo baanu bâyâ anodisâm ho ôyâkyerâ. Sâ baanu no wie a, wobâma asuafo a wotiee baanu no aka nea wôkae no pâpââpâ.

Asuafo kyerâw osusukyerâw ti – asâm bi. Ôkyerâkyerâfo no de asâm bi gu kyerâwpon so ma asuafo no kyerâ wôn adwene wô ho.

Page 56: AKUAPEM TWI

56

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE EMU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKÔMMÔDI NSÂNKYERÂW

Osuani no betumi: 3.5.10 abobô nneâma ne nhyehyâe a ebehia wô nkômmôdi kyerâw mu na aboa asuafo ma wôde adi dwuma. 3.5.11 abobô nneâma ne nhyehyâe a ebehia wô nsânkyerâw ho na aboa asuafo ma wôde adi dwuma.

Nhyehyâe: i. Ôkasafo no din ii. Nea ôkasafo no ka ankasa iii. Ntwarem Nhyehyâe: i. ti-asâm ii. lâtâ no ankasa iii. edin ne adrââse (mobile no.) iv. nidi kasa v. anem kasa fa obu kasa kyerâw

Ôkyerâkyerâfo no de ti – asâm bi to gua na wôkasa fa ho. Wôkyekyâ lâtâ no ankasa no mu kasapân kasapân a âfata. Ôkasapân biara ka asâm a âda gua so no fa kakra. Awiei no âho behia tôfabô a ôkasamu titiriw a âwô kasapân no a edi kan no wô mu.

Asuafo kyerâw ti – asâm a âfa nkômmôdi ho to gua.

Page 57: AKUAPEM TWI

57

SENIOR HIGH SCHOOL 4 - (GYINAPÂN 4)

ÔFA 4

Botae Ahorow: Osuani no:

1. benya kasadwini ne ânnâ yi asetena mu nsâm ho nimdeâ ama saa nimdeâ no atu mpôn. 2. benya ntease a emu dô wô akyerâw kasadwini ho.

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE EMU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 1 MMÂ (ABEBU)

Osuani no betumi: 4.1.1 akyerâ âbâ ase. 4.1.2 akyerâ mmâ su: 4.1.3 akyerâkyerâ mmâ ahorow a yâwô. 4.1.4 akyerâ mmâ ho mfaso.

Asâm tiaa bi a âda nokware ne abrabô pa adi. Âbâ - Âyâ ôkasa tiaa - Âda nokware adi - Âkyerâ abrabô pa - Ne ntease akora ne ho n.a. Akyerâkyerâ, apâsâpâsâ mmâ mu. Mmâ: twa asâm tenten tia. - ma ôkasa yâ dâ, huam - ma osuahu - bara abrabô bône - ma nea ôrebu no nya obu fi atiefo nkyân/hô - ma nokware da adi.

Ôkyerâkyerâfo ma âbâ tiaa bi na ôboa asuafo ma wôkyerâkyerâ mu. Ôkyerâkyerâfo no ma âbâ bi na ôboa asuafo ma wohu bere a wobu saa bâ no. Ôkyerâkyerâfo ne asuafo no bâpâsâpâsâ âbâ su mu. Ôkyerâkyerâfo ma asuafo bu mmâ ahorow pii fa saa nsâm yi ho. a. ahobrâase b. adifudepâ c. abotare d. ahomaso Ôkyerâkyerâfo ne asuafo pâsâpâsâ mmâ ho mfaso mu.

Asuafo kyerâw mmâ abien ma wôkyerâ bere a wobetumi de adi dwuma. Asuafo kyerâw mmâ ahorow abien na wôkyerâ âho mfaso wô abrabô mu. Asuafo no kyerâw mmâ abien fa ahobrâase ne adifudepâ ho. Asuafo kyerâw nneâma anum a mmâ tumi yâ.

Page 58: AKUAPEM TWI

58

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE EMU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 2 APAE YI ANAA NSAGU NKYEKYÂM 3 ÂNNÂ MMERE YI ASETENA, AHONIDI NE SIKASÂM

Osuani no betumi: 4.2.1 akyerâkyerâ apae yi anaa nsagu mu. 4.2.2 akyerâ bere ahorow a wogu nsa wô mu. 4.2.3 akyerâ nsagu, anaa apaeyi ho mfaso. 4.3.1 akyerâkyerâ ânnâ asetena yi mu, ahonidi ne sikasâm. 4.3.2 akyerâkyerâ nea saa ôhaw yi ba âne nsunsuanso a enya wô ômanfo so.

Apaeyi anaa nsagu a egyina gyidi so. Bere a wogu nsa anaa woyi apae; - awaregye - awo ne abadinto - ayiyâ (dôteyi ne sikasanom mu) - akra/asumguare - ôyare - afahyâ - adan no bue - âma wôda wôn gyidi adi - âma wôn sunsum mu gyidi ma wohu sâ wône nsamanfo wô twaka bi. Ânnâ mmere yi asetena, ahonidi ne sikasâm a yebehu no bi ne - nnubônenom - adubône nom - ahuhubra - mmofra ho guadi - nsanom - ntwatoso Nea âde asetena mu ôhaw ba - ohia - nnwuma a enni hô - abaatan a wônhwâ wôn mma yiye - nnamfobône fa Sânea yâbâyâ asiw ano - awofo ntetewee - sukuu mu ntetewee - nnipa bi a wôhwâ wôn sua wôn su.

Ôkyerâkyerâfo boa ma asuafo yâ apaeyi anaa nsagu ho ôyâkyerâ. Âno akyi no ôboa ma wôkasa fa nsâm a âwô apaeyi anaa nsagu mu no ho. Ôkyerâkyerâfo no nam mpânsâmpânsâmu kwan so kyerâ bere ahorow a wogu nsa wô mu. Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôkasa fa mfaso a âwô nsagu mu. Âsâ sâ wohyâ asuafo nkuran ma wôkyerâkyerâ ôhaw a âwô ôman no mu. Asuafo no kyerâkyerâ nea âde saa suban bône yi ba. Asuafo kyekyâ wôn mu akuwakuw na wôkyerâkyerâ ôhaw yi farebae.

Asuafo kô ne mpanyimfo bi di nkitaho fa nsagu anaa apaeyi ho ma wôkyerâw apaeyi/nsagu mu nsâm bi ho nhwâso. Asuafo kyerâw mmere ahorow du (10) a wogu nsa wô mu. Asuafo kasa fa hia a nsagu ho hia wô ânnâ mmere yi mu. Asuafo de nea wôahu no bâto gua.

Page 59: AKUAPEM TWI

59

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE EMU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 4 AWARE NE AWAREGYAE

Osuani no betumi: 4.4.1 akyerâkyerâ aware ne âho Mfaso mu. 4.4.2 akyerâ aware ahorow a âwô Akanman mu. 4.4.3 abobô nneâma ahorow bi a yâhwâ ho bere a yârepâ ôyere anaa okunu. 4.4.4 akyerâ nea âde awaregyae ba.

Aware: Sâ ôbarima ne ôbea bâka abom sâ okunu ne ôyere wô amanne kwan so. Mfaso: - âma awo ntoatoaso - âma nna mu kwan - âhyâ anuonyam - âma bammô - âma wonya ôhokafo 1. Amanne kwan so aware 2. Asennibea/Mmara mu aware 3. Akristofo aware 4. Nkramofo aware Nneâma a âwô sâ wohwâ: - wo hokafo no mfe a wadi - nea n’ani gye ho - baabi a ofi - n’anyamesom - ne suban Nneâma bi a etumi de awaregyae ba - sâ woannya ôhokafo pa - sâ ebia ôhokafo no nyinii - sikasâm - sâ mo nyamesom sono sono - akorômmô - sâ awo mma (bonin anaa krawa) - sâ baanu no nhyia wô nna mu - ahokyere - bô bra a âsâe sika. - sâ ôbea kyerâ 'wia'

Ôkyerâkyerâfo di asuafo anim ma wohu nea aware yâ wô wôn mpôtam. Ôkyerâkyerâfo di asuafo anim ma wôkyerâ aware ahorow a âwô wôn mpôtam. Ôkyerâkyerâfo di asuafo anim ma wôkasa fa nneâma a âsâ sâ wôhwâ bere a wôpâ sâ wôware. Ôkyerâkyerâfo boa asuafo ma wôboaboa nneâma bi a etumi de awaregyae ba ano.

Asuafo yâ ôyâkyerâ fa aware ho. Asuafo kyâ wôn mu akuwakuw ma wôpâsâpâsâ nneâma anum bi a âwô sâ wôhwâ bere a wôrepâ wôn hokafo. Asuafo kyerâw nneâma asia a âma aware tim.

Page 60: AKUAPEM TWI

60

NKYEKYÂM BOTAE PÔTEE EMU NSÂM ADEKYERÂ NE ADESUA DWUMADI

MMÔAKYI

NKYEKYÂM 5

Osuani no betumi: 4.5.1 akyerâ sâ akenkansâm bi yâ anwensâm.

Anwensâm bôbea - wôakyerâw no nkyâm, âyâ nsensane ntiatiaa - wôbô nsâm no amu amu - kasasu ahorow mpa mu - wôtaa kyerâw no wô krataa mfimfini - wôtaa de akyerâwde akâse na âhyâ ase wô nsensane biara mfiase.

Ôkyerâkyerâfo no de ahwâegoru, ayâsâm ne anwensâm nhoma ba sukuudan mu hô. Ôkyerâkyerâfo no kyekyâ asuafo mu akuwakuw na ôde ayâsâm, ahwâegoru ne anwensâm nhoma ma wôn ma wôhwâ emu biara nhyehyâe, Ôkyerâkyerâfo no di asuafo anim ma wôpâsâpâsâ ahwâegoru nhoma bôbea a âwô adesua no mu nsâm kyerâpân hô.

Asuafo bobô anwensâm bôbea ahorow anan.