EduPagezspionierka.edupage.org/files/skvp_9_roc_predmety.pdf · 2021. 1. 19. · IV. Školský uþebný plán Vzdelávacia oblas "Predmety Poþet hodín 5. roþník Poþet hodín

IV. Školský u ebný plán

Vzdelávacia oblas Predmety Po ethodín5. ro ník

Po ethodín6. ro ník




Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk a literatúra 5 4 4 5 5

Prvý cudzí jazyk – anglický 4 4 3 4 4

Druhý cudzí jazyk – nemecký - 1 2 1 1

Práca s textom 1 - - - -

Mediálna výchova - 1 1 1 -

Matematika a práca sinformáciami

Matematika 4 4 4 5 5

Informatika 1 1 1 1 1

lovek a spolo nos Dejepis 1 1 2 1 2

Geografia 1 2 1 2 2

O ianska náuka 1 1 1 0,5 0,5

lovek a hodnoty Etická výchova/náboženskávýchova

1 1 1 0,5 0,5

lovek a príroda Biológia 1 2 2 1 2

Fyzika - 2 1 2 1

Chémia - 1 1 1 3

lovek a svet práce Technika 1 - 1 1 -

Tvorba životného prostredia 1 - - - -

Svet práce - - 1 1 -

Umenie a kultúra Výtvarná výchova 2 1 1 - -

Hudobná výchova 1 1 1 - -

Výchova umením - - - 1 1

Zdravie a pohyb Telesná a športová výchova 2 2 2 2 2

Spolu 27 29 30 30 30

Poznámky:

Predmety anglický jazyk, nemecký jazyk, informatika, svet práce a technika sa vyu ujú v skupinách do17 žiakov. Etická výchova vyu ovaná v alternácii s náboženskou výchovou sa vyu uje v skupinách smaximálnym po tom 20 žiakov. Na telesnú výchovu sa vytvárajú skupiny chlapcov a diev at do po tu25 žiakov. Posilnenie asovej dotácie vo všetkých predmetoch je bez rozšírenia obsahu u ivapredpísaného štátnym vzdelávacím programom.

V. U ebné osnovy

ebné osnovy tvoria vlastný didaktický program vzdelávania pre každý predmet. Vychádzajúzo Štátneho vzdelávacieho programu a reflektujú profil absolventa a zameranie školy.

Obsahujú1. Charakteristiku predmetu – jeho význam v obsahu vzdelávania.2. Ciele u ebného predmetu – základné predmetové kompetencie (spôsobilosti), pedagogické stratégie –

metódy a formy,3. ebné zdroje4. Kritériá a stratégie hodnotenia5. Obsah predmetu

Ciele 9. ro níka:

V oblasti JAZYK A KOMUNIKÁCIA:a) osvoji si základné pravidlá medzi udskej komunikácieb) zvýši jazykovú kultúru žiakov tak, aby sa skvalitnil verbálny ústny a písomný jazykový prejav žiakovc) rozvíja itate ské schopnosti tak, aby presahovali aspekt technického zvládnutia ítaného textu a

smerovali k prijatiu jeho obsahud) porozumie odlišnostiam iných kultúr prostredníctvom cudzích jazykov

V oblasti MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI:a) rozvíja logické a kritické myslenieb) aplikova matematiku v praktickom životec) osvoji si vhodné postupy pri práci s informáciami a zaznamenáva ich vo formálnych zápisoch, ktoré

slúžia ako prostriedok komunikácie prostredníctvom po íta ových sietí a internetuV oblasti LOVEK A PRÍRODA:

a) osvoji si vedomosti o sústave udského tela a porozumie jeho biologickým zákonitostiamb) osvoji si princípy zdravého životného štýluc) porozumie zákonitostiam prírodných procesov a vedie vysvetli prírodné javyd) osvoji si postupy v bádate skej innosti (laboratórne cvi enia, praktické cvi enia)

V oblasti LOVEK A SPOLO NOS :a) vedie sa orientova v ase a priestoreb) pochopi prí iny a dôsledky významných historických udalostí v slovenských a svetových dejináchc) oboznámi sa so zemepisnými charakteristikami jednotlivých oblastí svetad) spozna históriu svojho regiónu, tradície, prírodné a kultúrne pamiatky a dedi stvo UNESCOe) pochopeniu podstaty demokracie, práv a povinností ob anov, rozpoznávaniu protiprávneho konania a

uvedomeniu si jeho dôsledkovf) osvoji si pravidlá a normy spolo enského správania a ob ianskeho spolužitiag) rozvíja úctu k vlastnému národu a iným národom a rešpektova odlišnosti

V oblasti LOVEK A HODNOTY:a) osvoji si hodnotový systém založený na úcta k loveku a k prírode, spolupráce, prosociálnosti a

národných hodnotáchb) vedie zauja stanovisko, rozlišova dobro od zlac) osvoji si prosociálne hodnoty, zásady efektívnej komunikácie a dobrých medzi udských vz ahovd) oboznámi sa so skuto nos ou viery a s posolstvom, na ktorom sa viera zakladá

V oblasti UMENIE A KULTÚRA:a) chápa význam umenia v živote jednotlivca a spolo nosti a v kultúreb) chápa význam kultúrnych a umeleckých pamiatok

c) získa schopnos vyjadrova svoje emócie, vz ahy a postoje, teda komunikova umeleckýmiprostriedkami.

d) nadobudnú schopnos otvorene prijíma , hodnoti a váži si umelecké diela a umelecké prejavyvlastného národa, iných národov a etník

V oblasti LOVEK A SVET PRÁCE:a) osvoji si kladný vz ah k práci a zodpovednos za kvalitu svojich i spolo ných výsledkov práceb) osvoji si základné pracovné zru nosti a návyky a zásady bezpe ného používania rôzneho pracovného

náradia, nástrojov a pomôcok používaných v bežnom životec) vedie sa zorientova v rôznych odboroch udskej innostid) rešpektova zásady environmentálneho spracovania materiálov a produktov

V oblasti ZDRAVIE A POHYB:a) osvoji si zdravý spôsob života vytváraním pozitívneho vz ahu k pravidelnej športovej innostib) rozvíja pohybové, kondi né a koordina né schopnosti a zlepšova pohybovú výkonnos žiakac) oboznámi sa so zásadami a pravidlami jednotlivých športových innostíd) osvoji si návyky, zru nosti a schopnosti na požadovanej úrovni zo športovej výchovy zameranej na

basketbal.

Názov predmetu Slovenský jazyk a literatúraas : Slovenský jazyk

asový rozsah výu by 3 hod. týždenne, spolu 99 vyu . hodínRo ník deviatyNázov ŠkVP íme sa pre životStupe vzdelania ISCED 2Forma štúdia DennáVyu ovací jazyk Slovenský

1. Charakteristika vyu ovacieho predmetu Slovenský jazyk je štátnym a dorozumievacím jazykom. V hierarchii u ebných predmetov v oblasti Jazyk akomunikácia je primárny. V jazykovej asti tejto oblasti je hlavným cie om rozvoj schopností, vedomostí,zru ností a kompetencií potrebných k osvojovaniu spisovnej podoby slovenského jazyka. Jazyková komunikáciavedie žiakov k presnému a logickému mysleniu, ktoré je základným predpokladom zrozumite néhovyjadrovania. Jazyk je nástrojom myslenia a komunikácie medzi u mi, o sa vo vyu ovaní premietne dozámerného preferovania rozvoja komunikatívnych kompetencií, ktoré budú istým teoretickými praktickým východiskom ich alšieho rozvíjania v ostatných vyu ovacích predmetoch s oh adom na ichšpecifické potreby. Pri komunikatívno-zážitkovom modeli vyu ovania jazyka sa posilní rozvoj žiackychspôsobilostí poznávania, konania, hodnotenia, dorozumievania sa a porozumenia si.Slovenský jazyk na 2. stupni ZŠ zah a jazykovú, slohovú a literárnu zložku. Jazyková a slohová zložka nie jevzájomne oddelená, je v kompetencii u ite a ur ova a upravova si dotáciu hodín pod a podmienok v danejtriede.Jazyková as predmetu sa zaoberá problematikou jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi mi.Dobré zvládnutie jazykového u iva a najmä komunika ných a kognitívnych kompetencií (spôsobilostí) jepovažované za východisko kvalitnejších výsledkov celého školského systému a následnej schopnosti žiakovuplatni sa na trhu práce a v súkromnom živote.Analýza a interpretácia jazykových prejavov poskytne žiakom priestor na sebauvedomenie. Dá šancu objavi anásledne prejavi pozitívny vz ah k sebe a iným, nadobudnú primeranú sebadôveru, schopnos dokázahodnoti svoje prednosti i nedostatky, umožní dokáza vyjadrova svoje pocity a hodnoti svoj vlastný citovýstav, dokáza hodnoti svoje správanie a jeho dôsledky. Cie om je, aby si žiaci uvedomovali jazykovú a kultúrnupestros v rámci Európy a sveta, ale aj v rámci jednotlivých sociálnych prostredí. Cez pochopenie významujazyka pre národnú kultúru by mali dospie k chápaniu odlišností, tolerancii a orientácii v multikultúrnomprostredí. Komunika ná gramotnos sa má cie avedome budova a rozvíja vo všetkých vyu ovacíchpredmetoch s oh adom na ich špecifické potreby.Jazyková a slohová as predmetu rozvíja predovšetkým interaktívne využívanie komunika ných nástrojov.Ve a tém slúži aj na rozvoj sociálnej interakcie v rámci heterogénnych skupín a formovania autonómnehosprávania.Najvä ší akcent sa kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, itate skú gramotnos ,schopnos argumentova ap.Realiza ná rovina vzdelávania sa priklonila ku konštruktivistickému prístupu k u eniu. Znamená to, že riešenímúloh žiak sám prichádza na základe usmer ovaného zážitkového vyu ovania na nové poznatky, ktoré vyu ujúcisystematizuje a zovšeobec uje.

2. Ciele u ebného predmetuEduka né ciele predmetu slovenský jazyk a literatúra

Poznávacia (kognitívna)kompetencia

Komunika nákompetencia

Interpersonálna(sociálna) kompetencia

Intrapersonálna(osobnostná)kompetencia

Spôsobilos používakognitívne operácie.

Spôsobilos tvori ,prija a spracovainformácie.

Spôsobilos akceptovaskupinové hodnoty arozhodnutia.

Schopnos vytváraa reflektova vlastnúidentitu.

Spôsobilos u sa sám aj vskupine.

Zru nos vyh adávaa odosiela informácie.

Schopnos kooperova vskupine.

Schopnos vytvára sivlastný hodnotovýsystém.

Spôsobilos kritickéhomyslenia.

Spôsobilosformulova svoj názora argumentova .

Schopnos tolerovaodlišnosti jednotlivcov askupín.

Schopnos sebareguláciea ochrany vlastnéhoživota.

Spôsobilos formulovaa rieši problémy.

Spôsobilos verbálne aneverbálne vyjadrivô u a city

Schopnos empatie.

Schopnos tvorivéhomyslenia a spôsobilosuplatni jeho výsledky.

Poznávacie a re ové kompetencieVerejná prezentácia textu, verejný prejav:1. Pri ústnom prejave dodržiava správne dýchanie, artikuláciu, spisovnú výslovnos a správne uplat ova suprasegmentálne javy.2. Pri ústnom prejave primerane uplat ova paralingválne javy.3. Reprodukova umelecký aj vecný text.

Pamä ové, klasifika né a aplika né zru nosti:1. Zapamäta si potrebné fakty a definície a vedie demonštrova ich znalos .2. Vysvetli podstatu osvojených javov a vz ahov medzi nimi.3. Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodi charakteristiky nových javov.4. Usporiada známe javy do tried a systémov.5. Aplikova jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty.6. Pri písanom prejave aplikova pravopisnú normu.

Analytické a syntetické zru nosti:1. Uskuto ni jazykovú analýzu textu a vytvára jazykový systém.2. Odlíši medzi sebou umelecký a vecný text.3. Odlíši medzi sebou texty z h adiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov.

Tvorivé zru nosti:1. Vytvori vlastný text na základe dodržiavania stanoveného žánru, slohového postupu, jazykového štýlu.2. Ústne prezentova vlastný text.3. Napísa krátky príbeh.4. Dokon rozprávanie alebo neukon ené prozaické dielo.5. Zdramatizova kratší prozaický alebo básnický text.

Informa né zru nosti:1. Používa jazykové príru ky a slovníky, korigova pod a nich vlastné texty.2. Vyh adáva , spracúva a používa informácie z literárnych prame ov a internetu.

Komunika né zru nosti:1. Adekvátne komunikova s prihliadnutím na komunika nú situáciu.

2. Vyjadrova sa neverbálne a chápa neverbálnu komunikáciu.3. Verejne prezentova a obháji vlastný názor.

Vzdelávací obsahlenenie vzdelávacej oblasti pod a k ových jazykových kompetencií, t. j. pod a

procesov, ktoré sa nimi rozvíjajú:Po úvanieKomunikácia (hovorenie) s porozumením

ítaniePísanie

Jazyková as predmetu sa zaoberá problematikou jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi mi.Jazyk je vnímaný ako potenciálny zdroj osobného a kultúrneho obohatenia loveka.

Obsahom SJL je:pochopenie vzdelávania v slovenskom jazyku, v ktorom sa odráža historický a kultúrny vývoj národaa zárove je významným zjednocujúcim inite om národného spolo enstva a dôležitým prostriedkomceloživotného vzdelávania,vnímanie a postupné osvojovanie si jazyka ako bohatého mnohotvárneho prostriedku k získavaniua odovzdávaniu informácií, vyjadrovania vlastných postojov a názorov,pozitívny vz ah k jazyku v rámci interkultúrnej komunikácie,

zvyšovanie jazykovej kultúry verbálnych a písomných jazykových prejavov,ovládanie pravopisnej normy spisovného jazyka,nadobudnutie vz ahu k slovesným umeleckým dielam, vlastným itate ským zážitkom,rozvíja pozitívny vz ah k literatúre a alším druhom umenia vychádzajúcich z umeleckých textova k rozvíjaniu vlastného emocionálneho a estetického vnímania a cítenia.

Pedagogické stratégie – metódy a formy Vyu ovanie slovenského jazyka v základnej škole z psycholingvistického h adiska stavia na tvorivostia detskej hre, na tvorení vlastného textu (hra s jazykom). Zo sociolingvistického h adiska sa vyu ovanie slovenského jazyka orientuje na naj astejšie a vekuprimerané komunika né situácie, ktoré sú ilustrované napr. na príkladoch textov v u ebniciach, navideozáznamoch, precvi ované formou dramatizácie textov i simulovania rozli ných situácií. Zo systémového h adiska sa jednotlivé jazykové javy nepreberajú izolovane, ale vždy v súvislosti s inýmijazykovými javmi, pri om sa berie do úvahy hierarchia jednotiek jazykového systému a jeho jednotlivých rovín.Rozlišuje sa centrum a periféria jazykových javov. Skúma sa forma a obsah jazykových jednotiek, gramatickýchkategórií, popri synchrónii sa v odôvodnených prípadoch upozor uje aj na diachróniu jazykových javov. Dôrazsa pritom kladie na tie jazykové roviny, ktoré majú vyústenie v texte, t. j. na lexikálnu a syntaktickú rovinu.Posil uje sa vyu ovanie re ových prejavov, od reprodukcie textov sa postupne prechádza k tvorbe vlastnýchtextov. Precvi uje sa ústna podoba rôzne uplat ovaná v jednotlivých štýloch i žánroch. V oblasti štylistického uplatnenia jazykových prostriedkov sa prechádza na spojenie jazykovej slohovejzložky vyu ovania slovenského jazyka do jedného celku. Od holého osvojovania si vedomostí o jazykovýchjavoch sa tak prechádza k nácviku uplatnenia preberaného jazykového javu v praktickej komunikácii. Žiacizískavajú základné poznatky o sú innosti slohových postupov a slohových útvarov. Pozornos sa zameriava ajna štýly. V oblasti jazykovej kultúry sa postupne prechádza od osvojovania si zvukovej a pravopisnej normyk základom lexikálnej, morfologickej a syntaktickej normy a poznatkov z dejín jazyka a jazykovedy.Vyu ovací proces vyús uje do získavania poznatkov o primeranom štylistickom využívaní jednotlivýchjazykových prostriedkov. Dôležitou zásadou vyu ovania slovenského jazyka je, že sa nemá vyu ova metatext,ale text patriaci k rozli ným štýlom, s uplatnením rozli ných slohových postupov i jazykovýchi mimojazykových prostriedkov ( iže u ivo má by viazané na isté komunika né situácie). Pri práci z textom sažiaci k poznatkom o jednotlivých jazykových javov a o jazykovom systéme ako celku dopracúvajú metódoupostupných krokov. U ite ich vedie tak, aby sami vy lenili z textu skúmaný jav, odhalili jeho podstatné znaky,našli súvislosti s inými jazykovými javmi, zaradili jazykový jav do jazykového systému. alším krokom jetvorenie vlastného textu z analyzovaným javom, ím sa žiaci u ia prakticky komunikova a používa preberanéjazykové javy. Až potom nasledujú cvi enia na zmechanizovanie h adania a používania preberaného javuv texte, na ur ovanie jeho základných charakteristík. Záver tvorí zhr ujúce pou enie o preberanom jave, o jehoza lenení do širšej skupiny jazykových javov formou preh adných tabuliek, grafov a pod. Pri pou kách (definíciách, charakteristikách) nejde o doslovné memorovanie, ale o pochopenie podstaty,vysvetlenie a aplikáciu. Pri osvojovaní si jednotlivých jazykových javov a v ich bohatosti a vnútornej diferencovanosti sa uplat ujeinduktívna metóda, jednotlivé varianty sa u ia vždy na pozadí invariantu. Precvi ovanie jazykovo-štylistických osobitostí sa uskuto uje v rozsahu žánrového vymedzenia v literatúrev danom ro níku.

Vyu ovanie slovenského jazyka je založené na komunikatívno–poznávacom princípe, ktorý spo íva vovyh adávaní jednotlivých jazykových javov v rôznych typoch textov, v následnom usúvz ažnení, triedenía systematizovaní analyzovaných javov, ktoré vedie k istému zovšeobecnenému poznatku o danom jave.Pou enie o preberanom jave a jeho za lenení do širšej skupiny javov sa môže robi formou preh adnýchtabuliek, grafov a pod. pri pou kách (definíciách, charakteristikách) nejde o doslovné memorovanie, aleo chápanie podstaty, vysvetlenie a aplikáciu. Dôležité je precvi ovanie poznaného jazykového javu ktorévyús uje do jazykovej praxe, iže žiaci sa u ia využíva poznaný a precvi ený jazykový jav pri tvorení prvýchvlastných textov. Vo vyu ovaní sa uplat uje princíp špirálovitosti a postupnosti, to znamená, že o preberaných jazykovýchjavoch sa postupne pridávajú alšie poznatky, ktoré sa rozširujú do h bky.Stratégia vyu ovania U ite využíva rozli né vyu ovacie metódy (napr. heuristickú, analyticko-syntetickú at .) a rozmanité formypráce. Ich výber a použitie závisí od konkrétnych podmienok pri rešpektovaní zásady primeranostiveku.Významné miesto má samostatná práca žiakov s dôrazom na diferencovanos úloh a individuálny prístup

ite a k žiakom. alej je to práca v dvojiciach i skupinách, ktorá ma by ú elná a má sa využíva funk ne. Jepotrebné rozvíja invenciu žiakov a využíva ich hravos prostredníctvom didaktických hier. Dôsledne sauplat uje zásada názornosti, pri om sa okrem textu v u ebnici i v pracovnom zošite, živého príkladu u ite a ,

názorných pomôcok a jazykových príru iek využívajú akusticko-auditívne pomôcky a opticko-akustický kanál(televízia, video). U ite využíva rozli né typy úloh a cvi ení, motivuje žiakov v práci. Rozsah a obsah domácich úloh má by ú elný pri rešpektovaní zásady primeranosti veku, aby žiak nepísaldomácu úlohu dlhšie ako 20 minút. Obsahovo by mali by zamerané:- v jazykovej zložke na tie javy, ktoré sú náro né na vnímanie a je potrebné domáce precvi enie,- v slohu bu na prípravu jazykového materiálu a konceptu, alebo na upravenie konceptu na istopis.Pri písaní diktátov sa dodržiavajú didaktické zásady diktovania. Dôležitá je ústna analýza nedostatkov v diktáte.Je v právomoci u ite a rozhodnú , ko ko nácvi ných diktátov bude predchádza kontrolnému diktátu (aj aký typnácvi ného diktátu to bude a akou formou sa bude realizova ).Javy v slohovej výchove sa preberajú v súlade s jazykovými javmi a s využitím žánrovo- tematického osnovaniav literatúre z dôrazom na rozvoj komunika ných zru ností žiakov. Výber tém sa ponecháva na u ite a, ktorý mamožnos u ivo aktualizova a prispôsobova pod a vlastného uváženia.Klasifikované slohové písomné práce sa píšu v škole a predchádza im písomná príprava a práca s konceptom(odporú a sa používanie korektorských zna iek, ktoré umož ujú efektívne využíva pracovný as). Rovnakodôležitá je analýza nedostatkov v písomnej práci, ktorá sa spravidla robí aj pri neklasifikovaných písomnýchprácach. Pri ústnych jazykových prejavoch u ite upozor uje na správnu výslovnos , na správne slová/tvaryslov, slovesné väzby, na štylistickú primeranos výberu jazykových, parajazykových a extrajazykovýchprostriedkov.Metódy: výkladovo-ilustratívne, výkladovo-problémové, heuristické, výskumnéFormy: rozprávanie, objas ovanie, opis, rozhovor, diskusia, zostavenie plánu, postupinnosti, ukážky riešenia úloh, práca s IKT, frontálne, individuálne, skupinové vyu ovanie, vychádzka, návšteva

knižnice, zážitkové vyu ovanie, exkurzieFrekventované metódy a techniky:- formy aktívnych jazykových hier: pomenovanie súboru, dopl ova ky, tajni ky, vyra ova ky, re azovky, slovné rébusy, tvorenie slov, skrýva ky, kvízy- prenášanie informácií : reprodukcia, parafráza, transformácia textu, dop anie- dialogizácia, dramatizácia textu- pasívna percepcia: po úvanie dramatizácie textu, hlasné ítanie, nahrávky, využitie DVD, internetu- využitie IKT vo vyu ovaní: prezentácie pripravené u ite om, práca s internetom, vyh adávanie informácií- prezentácia príbehu alebo vysvetlenie podnetu, stimulu- spoznávanie: žiaci identifikujú formu, text, autora...- opakovanie, vrátane opakovania formou testu. Fixácia u iva formou pracovných listov, vstupné, výstupné testy, rozcvi ky, skupinová práca- identifikácia, zis ovanie: žiaci vyberajú - zis ujú a tvoria alebo iným spôsobom identifikujú špecifické formy, funkcie, definície alebo zameranie lekcie.- vyrozprávanie príbehov na základe textov, podrobnejšia súvislá prezentácia príbehu bu u ite om, alebo žiakmi- otázky a odpovede, vyjadrenia: aktivity vyžadujúce okamžité vyjadrenia, vo né odpovede žiakov- dramatizácia textu, hlasné ítanie, ítanie s porozumením, rozvoj itate skej gramotnosti3. U ebné zdroje

ebnica Slovenský jazyk pre 9. ro níkJ.Kraj ovi ová , J .Kesselová, SPN 2011

o pracovné zošity,o cvi ebnice,o jazykové príru ky,o jazykovedné asopisy,o encyklopédie,o internet,o školská knižnica,o verejná knižnica,o zvukové nosi e CD,o multimediálne nosi e DVD,o didaktické pomôcky a hry.

4. Kritéria a stratégie hodnoteniaŽiak je hodnotený pod a Metodického pokynu . 22/2011 z 1.mája 2011 na

hodnotenie žiakov ZŠ známkou výborný (1), chválitebný (2), dobrý (3), dostato ný (4) , nedostato ný (5) vo všetkých troch zložkách predmetu. Známkou sa hodnotí ústny prejav, písomný prejav, projekty a iné formy samostatnej práce žiakov a schopnosti práce žiakov.

V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú u ebnými osnovami presnestanovené zamerania a po ty povinne klasifikovaných kontrolných diktátov a písomných prác (kontrolné slohovépráce), ktoré má žiak absolvova v príslušnom ro níku.

Kritéria hodnotenia diktátov pod a stupnice:0 - 1 chyba – 12 - 3 chyby – 24 - 7 chýb -- 38 - 10 chýb – 411 - viac chýb - 5

Hodnotenie tematických previerok:100 – 90% - 189 – 75% - 274 – 50% - 349 – 25% - 424 – 0% - 5

Hodnotenie školských slohových písomných prác: známka je vyjadrená slovne –výborný..., známka vyjadruje hodnotenie dodržania slohového útvaru, slohového postupu, štylizácie, pravopisu,estetickej úpravy textu.

V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú hodnotené tri zložky predmetu:jazyk, sloh a literatúra.

Hodnotenie bude rešpektova žiakove vedomosti a schopnosti, kreativitu, prácus informáciami, samostatnos , úspešnos , spoluprácu.

Predmetom klasifikácie v predmete slovenský jazyk a literatúra sú výsledky, ktoréžiak dosiahol v rámci jednotlivých zložiek predmetu: jazyková, slohová a literárna zložka, ktoré sú v súlade spožiadavkami u ebných osnov a vzdelávacích štandardov. Hodnotí sa schopnos používa osvojené vedomosti,zru nosti a návyky v konkrétnych situáciách.

Predmetom klasifikácie v predmete slovenský jazyk a literatúra je obsahová kvalitaa jazyková správnos odpovede, t. j. rozsah slovnej zásoby, gramatická správnos , štylistická pôsobivos astupe re ovej pohotovosti. V písomnom (ústnom) prejave má žiak preukáza komplexnos ovládaniaspisovného jazyka, mieru tvorivosti a celkovú vzdelanos a kultúrnos v miere vychádzajúcej z u ebných osnova vzdelávacích štandardov.

o Po et kontrolných diktátov: 4Zameranie:

cudzie nesklonné podstatné menáneživotné podstatné menáinterpunkciaopakovanie ISCED 2

o Po et školských slohových prác: 2Zameranie:

výklad, životopis

5. Obsah predmetu 9. ro níkaCie Tematický

celokObsahový štandard

Téma pojmy

Výkonový štandardspôsobilosti

asovádotácia

Zopakovaivo, utvrdi

poznatky,preverivedomosti

Opakovanieiva

8.ro níka

Úvod do vyu ovania, zvukovástránka jazyka, náuka o slove,tvaroslovie, skladba, sloh

Žiaci majú utvrdenévedomostiz predchádzajúceho ro níka

7

žiakov

Systematizovapoznatkyz predchádzajúceho ro níka.Rozšíri slovnúzásobu žiakov,poukáza narozmanitospoužívania slovichpríznakovos ,rozšíriitate skú

gramotnos ,rozvíjakomunika núrovinu.

Lexikálna(významová)rovinajazyka

Slová pod a vecného významuSlovná zásoba, vecný významslov, slovníkyVz ahy medzi slovamiSynonymá, homonymáSlová pod a dobového výskytuVývin slovnej zásoby:historizmy, archaizmy, zastaranéslová, neologizmySlová pod a citového zafarbeniaNeutrálne a expresívne slováSlová pod a pôvoduDomáce slová a slová cudziehopôvoduSlová pod a spisovnostiSpisovné a nespisovné slová(slang, náre ie)Obohacovanie slovnej zásobyOdvodzovanie, skladanie,skracovanieObohacovanie slovnej zásobyZdružené pomenovanie,frazeologická jednotkaOpakovanieZhrnutie u iva o slovnej zásobe

Žiak vie:-Vymenovaplnovýznamové/neplnovýznamové slovné druhy, vysvetlijedno- a viacvýznamovéslová, rozumie pojmu slovnázásoba, vie pracovas rôznymi slovníkmi, ktorézachytávajú slovnú zásobu-Rozlíši synonymá,homonymá, antonymá-Rozumie nielenneologizmom, ale aj slovámz predchádzajúcichhistorických období-Správne používa citovozafarbené slová-Rozlíši domáce slováa slová cudzieho pôvodu,internacionalizmy,zdomácnené i cudzie slovávie správne napísa-Používa vo vhodnýchsituáciách využi spisovnéi nespisovné slová-Rozlíši slang, náre iea spisovné slovo-Vie správny pravopiszdružených pomenovaní-Vie vysvetli najznámejšiea najpoužívanejšiefrazeologizmy

11

Nau žiakovsprávnevyužívaprozodickévlastnosti re iv komunika nom prejave,správnevyslovovaa písa slovácudziehopôvodu.

Hláskoslo-vie -fonetika

Zvukové vlastnosti re iProzodické vlastnosti re iZvuková stránka jazyka apravopisPravidlo o rytmickom krátení,spodobovanie, hláskySpoluhláskyTvrdé, mäkké, obojakéVýslovnos a pravopis slovcudzieho pôvoduSlová cudzieho pôvoduInterpunk né znamienkaPoml ka, spojovník

Žiak vie správne využívaprozodické vlastnosti re i, vievysvetli a v komunika nomprejave odhali : prízvuk,dôraz, prestávku, melódiu,Vie vysvetli dôležitostempa re i a sily hlasuŽiak vie pravopisne správnenapísa text, pozná pravidloo rytmickom krátení, vievysvetli , ako vplýva nakrátenie slabík. Vie vysvetlipodstatu spodobovania,správne napísa slová,v ktorých ku spodobovaniudochádzaŽiak vie vymenova tvrdé,mäkké a obojaké spoluhlásky,pozná vybrané slová, pravopispo tvrdých, mäkkýcha obojakých spoluhláskachŽiak vie, že v slováchcudzieho pôvodu sazachováva pôvodnávýslovnos a pôvodnýpravopis, tento poznatok vie

6

využi v praxiŽiak pozná interpunk néznamienka, vie ich v textenájs a identifikova , vie ichsprávne použi

Utvrdivedomostio slovnýchdruhoch, vediesprávnesklo ovaa asova ,vedieaplikovavedomostiv pravopise.

Tvarová(morfolo-gická)rovinajazyka

Podstatné menáNeživotné podst.m. muž.r.zakon ené na -álNeživotné podstatné menámužského rodu zakon ené na –ál, -r, -lNeživotné podst.m. muž.r.zakon ené na –r, -lOpakovanie podstatných mienZhrnutie vedomostío podstatných menáchNeživotné podstatné menáPrídavné menáZámenáDelenie zámen, sklo ovaniaa gramatické kategórie, pravopis

íslovkySlovesáPríslovkyPredložky a spojky

astice a citoslovcia

Žiak vie správne ohýbaneživotné podstatné menámužského rodu zakon ené na–r, -lŽiak pozná správny pravopispri písaní podstatných mien.Použi správny pravopis pripísaní neživotnýchpodstatných mienŽiak vie rozlíši druhy zámen,ovláda ich pravopisa gramatické kategórieŽiak vie nájs v textepredložky, správne ich ur .Žiak vie použi správnuinterpunkciu pri písaníspojok.Žiak vie nájs vo vete asticea citoslovcia a vie použisprávnu interpunkciu

15

Utvrdipravopispísania iarkyv jednoduchejvete a v súvetí.

Syntaktická(skladobná)rovina

Veta a vetný lenVeta, vetné leny, rozdelenie,definíciaZákladné vetné lenyPodmet a prísudok, vetný základPredmetPrívlastokPríslovkové ur eniePrístavokJednoduchá vetajedno lenná, dvoj lennáJednoduché súvetie,podra ovacie, prira ovacieProstriedky súdržnosti –obsahové jazykovéInterpunkcia v texteSprávna interpunkcia

Žiak vie definova vetu,pozná lenenie viet, viesprávne charakterizova vetnéleny

Žiak vie nájs vo vetezákladné vetné lenyVie správne ur vetné lenyVnia iarky v jednoduchejvete a v súvetíie identifikovaprístavokPozná správny pravopis pripísaní viacnásobných vetnýchlenov, pri písaní prístavku

Žiak vie správne urjedno lennú a dvoj lennúvetuŽiak vie rozlíši jednoduchúvetu a jednoduché súvetie, viesprávne napísa jednoduchésúvetieŽiak vie vysvetli pojem text,chápe, že text nie je lensledom náhodných viet, vieidentifikova prostriedkysúdržnostiŽiak vie zásady správnejinterpunkcie pri písanísúvetia, vety, viacnásobnýchvetných lenov a pod.

16

Poukáza napatriotizmus,dôležitos

Náuka ojazyku

JazykovedaRozdiel medzi pojmami – re ajazyk

Žiak vie vysvetli dôležitosvlastného spisovného jazyka,vznik náre í a vývin

9

spisovnejsloven iny.

lenenie jazykovedyFonetika, lexikológia,morfológia, syntax a štylistika.Hovorový štýl, útvaryhovorového štýlu, formyhovorového štýlu, jazykovéprostriedkySúkromný listSloven ina ako národný jazyk.Celonárodná platnosspisovného jazyk. Kodifikáciaspisovného jazyka, kodifika népríru ky. Základné skupinyúzemných náre í na Slovensku

spisovného jazyka. Viepoveda príklady vhodnéhopoužívania náre ia. Žiakpozná kodifikátorov spisovnejsloven iny, vie vymenovasú asné kodifika né príru ky.Žiak vie rozlíši 3 základnéskupiny územných náre í naSlovensku, pozná ich stru núcharakteristiku

Nau žiakovznaky,uplatneniea jazykovéprostriedkyjazykovýchštýlov, vypúradné tla ivá,napísa svojvlastnýživotopis.

Komuniká-cia a sloh

lenenie jazykových štýlov,výkladový slohový postup,umelecký štýl,administratívny štýlTla ivá a formuláreÚtvary administratívneho štýluÚradný listŽiados , objednávka,reklamácia, s ažnosPodací lístokPodací lístokÚradný a štruktúrovanýživotopisÚradný a štruktúrovanýživotopisPublicistický štýl, útvarypublicistického štýlu, formypublicistického štýlu, jazykovéprostriedky

Žiak vie charakterizovapublicistický jazykový štýl,pozná jazykové prostriedky,ktoré využíva. Vie rozlíširôzne žánre publicistickéhoVie rozlíši základné útvaryadministratívneho štýluVie vytvori krátky úradnýlistVie správne vyplni podacílístokVie vytvori úradnýi štruktúrovaný vlastnýživotopis štýlu Žiak viecharakterizova opisnýslohový postup, vie rozlíšistatický a dynamický opis,odborný a umelecký opis. Vievytvori krátky opis Žiak vievysvetli rozdiely medzijednotlivými štýlmi, vievymenova žánre umeleckéhoštýlu, vie vytvori krátkubáse , vytvori krátky príbeh

26

Utvrdi získanévedomosti,aplikova ichv spolo enskomživote,analyzovazískanévedomosti,overi znalosti

Závere néopakovanie

Opakovanie – zvuková stránkajazykaOpakovanie – slovná zásobaOpakovanie - tvaroslovieOpakovanie - skladbaOpakovanie – náuka o jazyku

Žiak má zopakovanévedomosti.

9

Názov predmetu Slovenský jazyk a literatúraas : Literatúra

asový rozsah výu by 2 hod. týždenne, spolu 66 vyu . hodínRo ník DeviatyNázov ŠkVP íme sa pre životStupe vzdelania ISCED 2Forma štúdia DennáVyu ovací jazyk Slovenský

1. Charakteristika predmetu: (vi as Slovenský jazyk )2. Ciele u ebného predmetu: (vi as Slovenský jazyk)

technika ítania a verejná prezentácia textu,pamä ové, klasifika né a aplika né zru nosti,analytické a interpreta né zru nosti,tvorivé zru nosti,informa né zru nosti,rozvoj itate ských zru ností ( itate ská gramotnos ),klás dôraz nielen na umelecký, ale aj vecný text, zamera sa na ítanie s porozumením nielensúvislých, ale aj nesúvislých textov (mapy, grafy a pod.) pri om sa odporú a využíva rôzne techniky,formy a stratégie ítania s porozumením (informatívne ítanie, zážitkové ítanie, dramatizácia textu)dôraz sa kladie na aktivitu žiaka (praktické úlohy),

• uplat ova princíp žánrového u enia (nie sú štandardizovaní autori a diela, iba literárne žánre).

ové kompetencie Poznávacie a itate ské kompetencie

Technika ítania a verejná prezentácia textu1) Plynulo íta súvislý umelecký text, pri hlasnom ítaní správne dýcha , artikulova a dodržiava spisovnú

výslovnos .2) Recitova prozaické a básnické diela. Rešpektova rytmickú usporiadanos básnického textu, frázova

básnický aj prozaický text v zhode s vlastným chápaním jeho významu.3) íta text postavy dramatického diela pri spolo nom dramatizovanom ítaní. Modulova hlas pod a zmyslu

textu.

Pamä ové, klasifika né a aplika né zru nosti1) Zapamäta si potrebné fakty a definície a vedie demonštrova ich znalos .2) Vysvetli podstatu osvojených javov a vz ahov medzi nimi.3) Usporiada známe javy do tried a systémov.

4) Aplikova literárnovedné vedomosti na literárne texty s analogickou štruktúrou (jednoduchý transfer).

Analytické a interpreta né zru nosti1) Prerozpráva obsah pre ítaného diela.2) Odlíši epické, lyrické a dramatické texty.3) Vytvori dejovú osnovu pre ítaného diela, vyh ada k ové slová.4) Ur hlavné a ved ajšie postavy diela.5) Abstrahova a sformulova hlavnú myšlienku pre ítaného diela, vrátane lyrickej básne.6) Analyzova umelecký text po štylisticko-lexikálnej a kompozi nej stránke a ur funkciu jednotlivých

prvkov pre celkové vyznenie diela, interpretova význam diela.7) Sformulova vlastné hodnotenie diela a podloži svoje stanovisko argumentmi.

Tvorivé zru nosti1) Zdramatizova básnický alebo prozaický text (rozprávka, bájka, poves ).2) Ilustrova umelecký text.3) Napísa kratší prozaický útvar (bájka, rozprávka), básnický text, scenár.4) Inscenova kratší dramatický text.

Informa né zru nosti1) Orientova sa v školskej a verejnej knižnici.

2) Pracova s knižným fondom vo forme kartotéky a v elektronickej podobe.3) Vedie získa informácie z integrovaného informa ného systému a internetu.4) Budova si vlastnú knižnicu.

Pedagogické stratégie – metódy a formy práce (vi as Slovenský jazyk)

3. U ebné zdroje6. Literárna výchova pre 9. ro ník

Mgr. Daniela Petríková,2011Knižný fond školskej knižnice:vi as Slovenský jazyk

4.Kritériá a stratégie hodnotenia: (vi as Slovenský jazyk)

5. Obsah predmetu 9. ro níkaCie Tematický

celokObsahový štandardTéma pojmy

Výkonový štandardspôsobilostí

asovádotácia

Oboznámi žiakovs obsahompredmetomliteratúra.

Úvod do štúdialiteratúry

Literárne druhy a ichžánre ,literárneobdobia.

Žiaci vedia:- rozlíšiliterárne druhy,charakterizova literárnežánre.

1

Nau žiakovesteticky, citovovníma krásu slovai pomocouumeleckýchprostriedkov,rozoznáva znakyreflexívneja spolo enskejlyriky,systematizovaa aplikovavedomostiv konkrétnom texte.

Poézia Lyrická a epická poéziaRozdiely medzilyrickou a epickoupoéziou. Interpretácia,kompozícia literárnehodiela, dialógspolo enskáa reflexívna lyrikaštúrovskí básnici,Výklad, analýza,definícia pojmov,uplatnenieliterárnovednýchpoznatkov.Óda ,lyrickáa lyrickoepická báse ,symbolizmus, presah,druhy rýmov,aforizmus,epitaf.

Žiak vie:vysvetli pojem umeleckejviazanej re i - poézie.Definova žánre patriacek poézii. Definova pojmy –lyrická a epická poéziaVyjadri svoje pocityz literárneho textu. Nájsa pomenova v texteumelecké jazykovéprostriedkyŠtúrovskí básnici. Poznaznaky udovej slovesnosti,romantizmuZnaky lyrickej poézie,vysvetli podobnoss udovou slovenskos ouSprávnym literárnym pojmomozna jednotlivé umeleckéjazykové prostriedkyNájs v texte básnickú otázku,vedie vyjadri svoj názor napre ítaný text, vysvetlipojem – spolo enská lyrikaVysvetli pojem reflexívnalyrikaVedie vyjadri svoj názor napre ítaný text, aplikovaliterárnovedné vedomosti natext. Vysvetli pojem - ódaVysvetli rozdiely medzilyrickou a lyrickoepickoubás ouVysvetli formu sonetu,presah a obkro ný rým

21

Vysvetli základné symboly,ktoré sa používajú v bás achi v živote.Vysvetli pojem epitaf,aforizmus.

Poukáza nadruhovúrozmanitosrománu, vzbudizáujem o ítaniehistorickejliteratúry.

Próza Hlavná myšlienka,dejová osnova, obsah.Hlavná postava, kladnéa zápornépostavy, realizmus,román vo veršoch,epos, historický román,dobrodružný román,sci-fi román, genera nýromán, diev enskýromán, román zo životamladých udí, denník,detektívna literatúra,metonýmia.

Žiak vie: ukáza v texte znakyrománu vo veršoch, vysvetlipojem eposDramatizova ukážku.Odlíši skuto nos od fantázieu autorov, ktorí tvoriahistorický román, vysvetlipojem historický románPrezentova vybrané literárnedielo alebo jeho autoraIdentifikova znaky vedecko-fantastickej literatúry.Rozlíši dobrodružnú,vedecko-fantastickú literatúrua literatúru fantasy.Vysvetli rozdiely medzirománom, poviedkoua novelou.Vysvetli pojem detektívka,pozna kompozíciudetektívnej literatúryVysvetli pojem genera nýrománPorovna filmovú a literárnuukážkuSprávne formulova svojenázoryIdentifikova umeleckéjazykové prostriedkyv prozaickom texteVysvetli pojem metonymia,identifikova metonymiu vtexteVysvetli pojem – diev enskýrománIdentifikova rozpráva aa jeho formu (ja-, on-), poznarozdiel medzi monológom adialógom

30

Rozšíri vedomostiz oblasti drámy,vzbudi záujemo divadelné umenie,priblíži žiakomhistorický vývojdramatickéhoumenia.

Dráma Vonkajšia a vnútornákompozícia divadelnejhry.Výklad, analýza,definícia pojmov,uplatnenieliterárnovednýchpoznatkov. Tragédiaa komédia ,muzikál.

Žiak vie:charakterizova vonkajšiua vnútornú kompozíciudivadelnej hry.Prerozpráva dej,identifikova hlavné postavy,prezentova svoj názor nariešenie konfliktu.Prezentova divadelnú hrudialogickou formouVysvetli rozdiely medzikomédiou a tragédiou, vediezaradi divadelnú hruCharakterizova muzikála poveda , v om spo ívajú

10

hlavné rozdiely medzimuzikálom, divadelnou hrou,filmovou rozprávkou.

Upevni a overivedomosti.


Upevnenie a overenievedomostí, poézia,próza, dráma.

Žiaci majú- upevnenéa systematizované získanévedomosti a zru nosti.

4

Názov predmetu Anglický jazykasový rozsah výu by 4 hodiny týždenne, 132 hodín ro ne

Ro ník deviatyTrieda IX.ANázov ŠkVP íme sa pre životStupe vzdelania ISCED 2Forma štúdia dennáVyu ovací jazyk slovenský

1. Charakteristika predmetu

Záujem o štúdium anglického jazyka v posledných rokoch stále rastie. Je to dané nielenpožiadavkou zo strany rodi ov i žiakov ale najmä spolo enským vývinom. Vstup našej krajiny do EÚ ajej štruktúr si žiada ovládanie cudzích jazykov , dobré vedomosti a komunika né zru nosti. Žiaci sa s cudzímjazykom oboznamujú už rannom detstve, o má pozitívny vplyv na celkový rozvoj osobnosti die a aotvára žiakom nový obzor pri spoznávaní iných kultúr a tým rozvíja aj tolerantnos die a vo i iným kultúram.Schopnos žiakov komunikova v cudzom jazyku im otvára nové dimenziu, ktoré im umož ujú sa v neskoršomobdobí lepšie sa uplatni na trhu práce, cestova i komunikova s inými mi.

Anglický jazyk sa na škole vyu uje ako prvý cudzí jazyk. Žiaci v deviatom ro níku pokra ujúv rozširovaní si svojich vedomostí, ktoré v predchádzajúcich ro níkoch. Cie om vyu ovania anglického jazykana ZŠ je, aby absolventi deviateho ro níka dosiahli v jazykovom vzdelávaní úrove A 2. Pri detailnejšomrozlíšení v u ení sa prvého cudzieho jazyka môžeme obdobie nižšieho stredného vzdelávania (5. -9. o ník)rozdeli na dve asti: A2.1 v 5. -6. ro níku a A2.2 v 7. -9. ro níku. Z obsahovej stránky sa intenzívne rozvíjanielen kvantita, ale aj kvalita prvého cudzieho jazyka. Žiaci postupne nadobúdajú istotu v používanígramatických a štylistických anglického jazyka.

2. Ciele u ebného predmetu

Cie om anglického jazyka je ponúknu u iacim sa nielen súhrn jazykových kompetencií, ale ajkompetencie všeobecné tak, aby ich jazyková príprava efektívne zodpovedala požiadavkám modernéhoeurópskeho demokratického ob ana pripraveného na život v spojenej Európe. U enie sa cudzích jazykovpodporuje otvorenejší prístup k om. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležitépre podporu mobility v rámci Európskej únie, umož ujú ob anom plne využíva slobodu pracova aštudova v niektorom z jej lenských štátov. Orientácia jazykového vzdelávania na kompetencie v nemalejmiere vytvára podmienky pre nadpredmetové a medzipredmetové vz ahy, ktoré pomáhajú u iacemu sachápa vz ahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta, v ktorom existujú. Chápanie jazykovéhovzdelávania ako „vzdelávania pre život“ umož uje každému jedincovi ži pod a vlastných predstáv auspokojenia. Nová koncepcia základnej pedagogickej dokumentácie vychádza zo základného dokumentu:Spolo ný európsky referen ný rámec pre jazyky, alej SERR (Common European Framework ofReference for Languages: Learning, Teaching, Assessment (Cambridge, 2001)

Pod a Spolo ného európskeho referen ného rámca pre jazyky pri používaní a u ení sa jazyka sa rozvíjacelý rad kompetencií. U iaci sa využíva nielen všeobecné kompetencie, ale aj celý rad komunika nýchjazykových kompetencií, ktoré spolupôsobia v rozli ných kontextoch a v rôznych podmienkach. Zapájasa do jazykových inností, ktoré sa týkajú jazykových procesov, pri ktorých si vytvára a/alebo prijímatexty vo vz ahu k témam z konkrétnych oblastí. Pri tomto procese aktivuje tie stratégie, ktoré sa muzdajú na splnenie úloh najvhodnejšie.Základným princípom jazykového vzdelávania na báze kompetencií je zabezpe , aby u iaci sa:

• dokázal rieši každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom,ktorí sú v jeho vlastnej krajine,

• dokázal vymie si informácie a nápady s mladými mi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom asprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity,

• viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedi stvo.iaci sa na úrovni A1 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:

• získava uvedomene nové vedomosti a zru nosti,• opakova si osvojené vedomosti a dop si ich,• uvedomova si stratégie u enia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,• opísa rôzne stratégie u enia s cie om pochopi ich a používa ,

• pochopi potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,• dop si vedomosti a rozvíja re ové zru nosti, prepája ich s poznaným, systematizova ich a

využíva pre svoj alší rozvoj a reálny život,• kriticky hodnoti svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomova si možnosti svojho rozvoja,• udrža pozornos pri prijímaní poskytovaných informácií,• pochopi zámer zadanej úlohy,• inne spolupracova vo dvojiciach i v pracovných skupinách,• aktívne a asto využíva doteraz osvojený jazyk,• využíva dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,• by otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

iaci sa na úrovni A2 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A1 a alej si ich rozvíja vrovnakých dimenziách.

ové kompetencie:nadviaza kontaktvypo si a poda informácievyjadri svoju schopnosvyjadri pravidlá, povinnostiprejavi svoje cityporozpráva príbeh, reagova na príbehpoda a za leni informáciuvybra z ponúknutých možnostívyjadri svoj názor ,svoju vô uvyjadri o akávania, reagovapredstavi zá uby a vkus

3. Stratégie vyu ovania - metódy a formy práce

Správne zvolenými metódami a formami práce sa má vytvori atmosféra, v ktorej sa môže die a ubez strachu a stresu, má využi a motivova chu die a do u enia sa a jeho prirodzená zvedavos . Majúzoh ad ova potreby die a a hlavne umožni mu u sa všetkými zmyslami, má die a nau reagovav anglickom jazyku, aktívne ho používa a postupne sa osamostatni (leaders independence).3.1 Stratégie vyu ovania

• vyu ovanie orientované na žiaka;• innostný charakter vyu ovania;• rešpektovanie individuálnych osobitostí žiakov;• pozitívna motivácia;• názornos a primeranos veku;• asté striedanie organiza ných foriem práce v rámci vyu ovacej hodiny;• systematické opakovanie;• tolerovanie chyby ako prirodzenej sú asti u enia sa jazyka;• rozvíjanie komunika nej kompetencie ako produktu vyu ovania, nie domácej prípravy

V tomto ro níku je ve mi vhodné využíva aj jazykovo a obsahovo integrované vyu ovanie (CLIL),ktoré pomáha de om osvojova si pojmy a vedomosti o svete z rôznych poh adov.

3.2 Metódy práce- výklad;- motiva né metódy rozhovoru;- reproduktívne i produktívne metódy upev ovania u iva;- demonštra né vizuálne i audiovizuálne metódy;- dramatiza né metódy;- interaktívne metódy;- heuristické metódy projektovej práce;- brainstorming;- projektová metóda;- problémová metóda.

3. 3 Formy práce- individuálna a skupinová práca, tímové hry;- práca vo dvojici;

- frontálna výu ba;- - práca s u ebnicou, pracovným zošitom, multimediálnymi programami, interaktívnou tabu ou, PC, CD,

asopisom, s obrázkovým a prekladovým slovníkom doplnkovým materiálom ((gramatické knihy, pracovnélisty), beletria a internetom.

4. U ebné zdroje

English World 3 : Teacher´s Guide, Pupil´s Book, Dictionary, Grammar Practice Book, Workbook, CD, DVDodborné publikácie k daným témam;- Storytelling with Children – Resource Book for Teachers;- Games for Children - Resource Book for Teachers;- Practical Classroom English;- animované filmy;- nahrávky;- materiálno-technické a didaktické prostriedky, ktoré má naša škola k dispozícií;- dvojjazy né slovníky;- obrázkové slovníky;- multimediálne výukové CD ROM´s;- obrazový demonštra ný materiál (magnetické obrázky, karty, pexesá, ma ušky- a pod.).- Internetové zdroje- webové stránky venované výu be anglického jazyka

4. Kritéria a stratégie hodnotenia predmetu

Žiaci sú hodnotení a klasifikovaní v súlade s Metodickým pokynom . 22/2011 na hodnotenie žiakovzákladnej školy , ktoré schválilo MŠ SR pod .:2011-3121/12824:4-921 s platnos ou od 1.5.2011. Hodnoteniepredmetu prebieha písomne prostredníctvom vstupných, polro ných, výstupných testov a závere ných testov,ktoré nasledujú po každej lekcii a merajú osvojenia gramatických javov, lexiky a ítania s porozumením. Priklasifikácii testov vychádzame z nasledujúcej tabu ky:

Klasifika ná tabu ka

Klasifika ný stupe po et %1 100 – 902 89 – 753 74 – 504 49 – 255 24 - 0

Schopnos aplikova vedomosti v praxi je hodnotená prostredníctvom projektov a krátkych písomných prác.Ústny prejav je hodnotený po as ústnej odpovede alebo situa ných hier známkou alebo slovne. Pri výslednejklasifikácii zoh ad ujeme aj systematickú a sústavnú pripravenos žiaka na vyu ovanie, jeho aktivity a výkonyna hodinách (v zmysle príslušného Metodického pokynu pre hodnotenie žiakov na základnej škole.)5. Obsah predmetu

Na hodinách sa má vytvori hravá atmosféra, v ktorej sa môže die a u bez strachu a stresu. Vza iato nej fáze vyu ovania anglického jazyka hrajú dôležitú úlohu parajazykové (rytmus, intonácia) anonverbálne (gestikulácia, mimika) prostriedky. Správne zvolenými metódami sa má vyprovokova chudo u enia a využi prirodzená zvedavos die a. Je nutné zoh adni potreby die a a umožni mu usa všetkými zmyslami. Prihliada sa aj na vyjadrovacie schopnosti žiaka, kreativitu, sociálne správanie a re ovézru nosti. V prvom rade má die a jazyk zaži a použi v komunikácii s partnerom. Pritom majú u za iato níkovprednos po úvanie a hovorenie. ítanie a písanie sa pridávajú neskôr pod a schopností detí a v rámci kontextu.

iaci sa na úrovni A2 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A1 a alej si ich rozvíja tak, aby dokázal:• vedome získa nové vedomosti a zru nosti,• opakova si osvojené vedomosti a dop si ich,• uvedomova si stratégie u enia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,• opísa rôzne stratégie u enia sa s cie om pochopi ich a používa ,• pochopi potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,• dop si vedomosti a rozvíja zru nosti, prepája ich s už osvojeným u ivom, systematizova ich a

využíva pre svoj alší rozvoj a reálny život,• kriticky hodnoti svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomova si možnosti svojho rozvoja,

• udrža pozornos pri prijímaní informácií,• pochopi zámer zadanej úlohy,• inne spolupracova vo dvojiciach i v pracovných skupinách,• aktívne a asto využíva doteraz osvojený jazyk,• pri samostatnom štúdiu využíva dostupné materiály,• by otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

Komunika né zru nosti Komunika né zru nosti nemožno chápa izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dop ajú (integrovanézru nosti).Po úvanie s porozumením

iaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zru nosti na úrovni A1 a alej si ich zdokona uje tak, aby za predpokladu,že re je jasne a zrete ne formulovaná:

• dokázal naplni konkrétne potreby na základe porozumenia podstaty po utého,• porozumel slovným spojeniam a výrazom vz ahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života,• porozumel základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o

predvídate ných každodenných záležitostiach,• vedel identifikova tému vypo utej diskusie,• porozumel základným bodom v prejave na témy, ktoré sú mu známe,• rozumel jednoduchým pokynom informatívneho charakteru,• pochopil vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú.

ítanie s porozumenímiaci sa dokáže porozumie krátke jednoduché texty, ktoré obsahujú frekventovanú slovnú zásobu.

iaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zru nosti na úrovni A1 a alej si ich zdokona uje tak, aby:• dokázal vyh ada konkrétne informácie v jednoduchých printových materiáloch, akými sú napríklad

prospekty, jedálne lístky, programy a asové harmonogramy,• vedel vyh ada špecifické informácie v zoznamoch a vybra z nich potrebné informácie,• rozumel bežným orienta ným tabuliam, ozna eniam a nápisom na verejných miestach, akými sú ulice,

reštaurácie, železni né stanice, at .,• pochopil konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku,

akými sú napríklad listy, brožúry a krátke lánky,• porozumel jednoduché osobné listy,• z kontextu krátkeho pre ítaného textu pochopil význam niektorých neznámych slov,• vedel nájs potrebné informácie v krátkych asopiseckých textoch.

Písomný prejaviaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zru nosti na úrovni A1 a alej si ich zdokona uje tak, aby vedel:

• napísa krátke jednoduché poznámky z okruhu jeho záujmov,• napísa jednoduché osobné listy,• zaznamena krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiada o jeho zopakovanie a

preformulovanie,• stru ne a krátkymi vetami predstavi a charakterizova osoby a veci,• napísa jednoduché vety a spoji ich základnými konektormi,• jednoducho opísa aspekty všedného d a ( udia, miesta, škola, rodina, záujmy)

Ústny prejav – dialógiaci sa dokáže komunikova v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a priamu

výmenu informácií na známe a bežné témy, ktoré súvisia s prácou a vo ným asom. Dokáže zvládnu krátkuspolo enskú konverzáciu, ale nie vždy je schopný ju aj vies a rozvíja .

iaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zru nosti na úrovni A1 a alej si ich zdokona uje tak, aby dokázal:• zapoji sa do krátkych rozhovorov na témy, ktoré ho zaujímajú,• používa jednoduché zdvorilostné formy oslovení,• sformulova pozvania, návrhy a ospravedlnenia, reagova na ne,• poveda , o sa mu pá i a o nie,• požiada o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnú .

Ústny prejav – monológiaci sa dokáže poda jednoduchý opis alebo charakteristiku udí, podmienok v rodine a v škole, opis

každodenných zvyklostí a toho, o má alebo nemá rád, at . Vo forme krátkeho sledu jednoduchých slovnýchspojení a viet.

iaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zru nosti na úrovni A1 a alej si ich

zdokona uje tak, aby dokázal:• v jednoduchých pojmoch vyjadri svoje pocity a v nos ,• jednoduchým spôsobom sa rozpráva o každodenných praktických otázkach,• komunikatívne zvládnu jednoduché a rutinné úlohy (role) s použitím• jednoduchých slovných spojení a viet,• vyrozpráva príbeh, poda krátky jednoduchý opis udalostí a inností,• zážitkov zo školy a vo no asových aktivít v jednoduchom slede myšlienok,• opísa svoje plány a osobné skúsenosti

Anglický jazyk pre 9. ro . – asová dotácia 4 hodiny týždenne, 132 hodím ro ne

Cie

Tem

atic

kýce

lok

/K

omun

ika

nété

my Obsahový štandard Výkonový štandard

Med

zipr

edm

etov

évz

ahy

apr

iere

zové

tém

y

asovádotácia

Zopakovaa upevni siosvojené u ivoz 8. ro níka.

ÚV

OD

Úvodnáhodina

-oboznámenie sas knihou, inštrukcie

Žiak sa vie orientovav knihe, vyh ada si potrebnéinformácie

BOZP 10

Opakovanie-prítomné asy

Zopakova použitieprítomného jednoduchéhoa priebehového asu,stavové slovesá

Žiak dokáže použi prítomnéasy a aktivity v prítomnosti.

RCG

OSR(7,27,21,29,31,40,47,51)

Opakovanie –predprítomnýas

Zopakova použitiepredprítomného asu, for,since, been / gone,kvantifikátory- too/enough

Žiak vie vyjadri použipredprítomný as, použisprávne predložky navyjadrenie d žky dejaa momentu za iatku deja.Dokáže opísa situácius použitím kvantifikátorovtoo/enough + prídavné meno.

Opakovanie –minulé asy

Zopakova použitieminulého jednoduchéhoa priebehového asu,

Žiak vie rozlíši požitieminulých asov, poznánepravidelné slovesá.

Opakovanie -modálneslovesá

Zopakova použitiemodálnych slovies – can,must, have to, should

Žiak dokáže rozpoznavhodnos použitia modálnychslovies pod a príslušnejsituácie. Pozná gramaticképravidlá tvorenia modálnychslovies v minulom,prítomnom a budúcom ase.

Opakovanie-prvápodmienka

Zopakova použitie prvejpodmienky, vyjadreniesúhlasu a nesúhlasu / Sodo I / Nor do I)

Žiak vie sformulova ideuv prvej podmienke. Dokáževyjadri súhlas a nesúhlask výrokom inej osoby.

Opakovanie –trpný rod

Zopakova použitietrpného rodu

Žiak je schopný rozlíšipoužitie inného a trpnéhorodu v prítomnom, minuloma budúcom ase.

Opakovanie -vstupný test

Overenie vedomostí Žiak vie uplatni svojevedomosti pri riešení úloh.

Upevni sitvorenie vietv minulomase.

Hádaj o! -minulý a budúci as-stup ovanie prídavnýchmien-tvorba otázok

Žiaci vedia vyh adainformáciu, použi vhodnýas a vystup ova prídavné

mená

MDV (21,10)

Piese -hovorové frázy Žiaci dokážu sformulovaideu, orientova sa v texte,

MDV (21,10)

vyh ada a použi správnyvýraz z piesne.

T v or is ú v e t i a s ov z a ž n ý m iz á m e n a m i .

L 1 :

udia

v

našic h

životoc h

Tvoj život -vz ažné ved ajšie vety -opis udí- vz ažné zámená who,which, that

Žiak dokáže porozumietextu, odpoveda nadopl ujúce, vie uviesinformácie o sebe.

ENV (13) 14

Vz ažnézámená

Žiak vie tvori súvetia, opísaudí s použitím vz ažných

zámen „that“, „who“, „whichOsvoji sitvorenie viets modálnymslovesom„should“ .Vedie použisprávnu frázupri konverzácii.

Šikanovanie - modálne slovesoshould

- vyjadrenie rady,odporú ania

- opis správania udí

Žiak vie porozumiepre ítanému textu a viesrozhovor o šikanovaní

RCGMUV(3,9,11)PSJ

Šikanovanie-konverza nécvi enia

Šikanovanie:ako muzabráni -konverza nécvi enia

-výrazy vyjadrujúceodporú anie – modálnesloveso „should“

Žiak dokáže sformulovarady a odporú ania, vievytvori plagátzauja stanovisko a písomneaj ústne ho sformulova .

OZZ (23)PSJ

Zoznamovanie

- frázy vhodne prizoznamovaní

Žiak vie nadviaza kontakt apouži vhodné frázy prizoznamovaní a žiadaníobjasnenia.

MUV (3,21)

Ako sa topovie

-synonymné výrazy Žiak dokáže vyjadrimyšlienku viacerýmispôsobmi a nahradizabudnuté slovo.

Osvoj si názvypredmetovdennej potreby.

Hádaj na omyslím

-lexika- názvy predmetovdennej potreby

Žiak vie používamonolingválny slovník,opísa a vysvetli predmet/pojem

Vedie opísavýzora charaktervybranej osoby.

Meganin novýimidž 1. as

-práca s textoma slovníkom

Žiak dokáže porozumiepríbehu, orientova sa v textea zreprodukova osnovutextu.

RCGMUV (21)OZZ (9)

Práca soslovami

-lexika: prídavné mená,frázové slovesá, vz ažnézámená

Žiak vie opísa výzora charakter osoby s použitímvhodných adjektíva dokáže použi frázovéslovesá.

Komunika nécvi enia

udia v mojom okolí Žiak rozpráva o svojichblízkych, priate och,zvykoch.

REV (1)OSR (4,19)

Zopakovaa upevni siosvojené u ivo1. lekcie.

OpakovanieL1

- lexika- vz ažné vety,

zámená- modálne sloveso

should

Žiak si upev uje a rozširujesvoje vedomosti a zru nosti.Žiak vie uplatni svojevedomosti v praktickýchcvi eniach.

OSR(7,27,21,29,31,40,47,51)Opakovanie

L1Test L1

U p e vn i s ip o u ž í v a n i ep r í t o m n é h oj e d n o d u ch éh o a s u p r io p i s ez v y k o va d e n n ý c ha k t i v í t .

L2

: Živ

otn

ý štý

l

Životný štýl - prítomný jednoduchýa priebehový assloveso + gerundium /infinitív

Žiak vie opísa svoj dennýrežim, vie vyjadri a opísazvyky a udalosti, ktoré saodohrávajú v okamihurozprávania.Žiak dokáže opísa svojvíkend.Žiak vie argumentova ,rozpráva o zvolenomživotnom štýle.

MUV (16)OZZ (6)

19Životný štýl –konverza nécvi eniaVíkendy

Prítomné asy -prítomný as jednoduchýa priebehový- stavové slovesá like,love, prefer, hate, think,adore,

Žiak vie rozlíši prítomnýjednoduchý a priebehový as,použi vhodný typ a formuasu, použi prítomný as pri

rozprávaní o plánoch do

OZZ (6)

Stavovéslovesá

budúcnosti -opakovaniea doplnenie formy a použitia.

Tvori vetys použitímmodálnychslovies „must“,„might“,„can t́“.

Nezvy ajnédomáce zviera

-modálne slovesá :„must“, „might“, „can t́“

Žiak je schopný pochopipre ítaný/vypo utý text a viereagova na , dokážezdôvodni svoje tvrdenies použitím „must, might,can t́“, vie opísa nezvy ajnézviera.

RCG

Nezvy ajnédomáce zviera- konverza nécvi enia

Opísa svojezá uby,rozlišovapoužitieneur itku a -„ing-ového“tvaru slovesa.

o radi/neradi robíme

-neur itok-„ing-ový“ tvar slovesa-užito né frázy navyjadrenie záujmov

Žiak dokáže porozumiepre ítanému textu, vyjadrisúhlas/ nesúhlas, rozprávao ob úbenýcha neob úbených aktivitách,íta a po úva s porozumením,

dokáže doplni chýbajúcivýraz.

RCGOZZ (6)

Moje zá uby Vie rozpráva o zá ubách,vies konverzáciu.

ENV (13)

Meganin novýimidž 2. as

-práca s textom aslovníkom

Žiak vie porozumie príbehu,orientova sa v texte azreprodukova základnéinformácie z textu.

OZZ (9)

Práca soslovami

-lexika: slová s príponou„ing“, „play, do, go“ +aktivity-frázové slovesá

Žiak dokáže hovorio vykonávaní aktivít a použifrázové slovesá.

Osvoji siniektorérozdiely medzibritskoua americkouangli tinou

Dejiny AJ -vývin anglického jazyka- rozdiely medzi britskoua americkou angli tinou(centre –center; colour –color; lift –elevator;crisps- chips; autumn-fall; football-soccer;petrol-gas, ....)

Žiak vie rozlíši americkéa britské výrazy a poznázákladné informácie o vývineAJ

RCGMUV (5,15,19)

Rozprávao životetínedžerov.

Konverza nécvi enia

Svet tínedžerov Žiak dokáže vies rozhovoro sebe, svojich zá ubách, vievyjadri o má a nemá rád.

OSR (4,19)

Vedie uplatnisvojevedomosti pri praktickomtvoreníprojektu.

Projekt A/ Mapa životaB/ Sociálne problémyC/ História jazyka

Žiak vie zhromaždiinformácie a materiál k danejtéme. Je schopný vytvoriprojekt na vybranú témuDokáže prezentova svojprojekt.

TVP(1,2,3,7,9,10, 11)

Prezentácia


Môj vo ný as Žiak vedie rozhovor o trávenívo ného asu

ENV (13)OSR (4,19)


OpakovanieL2

-lexika-gramatika: prítomnéasy, gerundium/ infinitív

Žiak si upev uje a rozširujesvoje vedomosti a zru nosti.Žiak vie uplatni svojevedomosti v praktickýchcvi eniach.

OSR(7,27,21,29,31,40,47,51)Opakovanie

L2Test L2

O vl á d at v o r e n i ev i e tp r e d p r í t o mn o m a s e .

L3

: Zv

láštne, alep

ravd

ivé

Elektrickážena


Žiak dokáže íta a po úvatext s porozumením apracova s výkladovýmslovníkom

RCG 20


Telefonovanie Žiak vie správne telefonova ,vyžiada si informáciu.

OSR (4,19)

Minulé asy -kladné, záporné aopytovacie formy -opakovanie

Žiak vie tvori vetyv minulom a predprítomnomase, dokáže rozlíši použitie

jednotlivých gramatickýchasov, svoje vedomosti

dokáže aplikova doverbálneho prejavu.

Predprítomnýas

Záhady -spájacie výrazy Žiak je schopný porozumietextu, zosumarizovapodstatné informácie arozpráva plynule s pomocouspájacích výrazov.

DOV (4)

Vediesformulovaprobléma požiadavku.

Problémy -stanovenie problému-žiados o nápravu-ospravedlnenia-po akovanie

Žiak vie sformulovaproblém alebo požiadavku,reagova na problém alebopožiadavku a porozumieprenesenému významu slova.

BOZP

Oboznámi sas viano nýmizvykmi naSlovensku a voVe kej Británii.

Viano nékoleda


Žiak dokáže porozumietextu s pomocou slovníka,zosumarizova podstatnéinformácie a zachyti logickúštruktúru textu.

REV (28,30)RCG

Práca soslovami

-frázové slovesá Žiak vie priradi výrazyk obrázkompouži frázové slovesáa frázy s prenesenýmvýznamom.


Riešenie problému Žiak dokáže oznámivzniknutý problém, požiadao pomoc, navrhnú riešenie.Žiak je schopný uplatnisvoje vedomosti a zru nostiv komunikácii.

MUV (3)OSR (4,19)

Vianoce –viano nézvyky voVe kejBritánii a naSlovensku

- Lexika, rozšírenieslovnej zásoby

Žiak je schopný uplatnisvoje vedomosti a zru nostiv komunikácii, porozumiepo utému textu.

MUV (19)REV(28,30)

Vianoce - kvízZopakovaa upevni siosvojené u ivo3. lekcie.

OpakovanieL3

-lexika-gramatika: minulé asy,predprítomný as

Žiak si upev uje a rozširujesvoje vedomosti a zru nosti.

Žiak vie uplatni svojevedomosti v praktickýchcvi eniach.

OSR(7,27,21,29,31,40,47,51)

OpakovanieL3

-lexika-gramatika: minulé asy,predprítomný as

Test L3 -lexika-gramatika: minulé asy,predprítomný as

Zopakovaa upevni siosvojenévedomosti .

Opakovanie Vz ažné vety, vz ažnézámená, prítomné asyMinulé asy,predprítomný asSloveso + gerundium /infinitívModálne sloveso- shouldPlay/ go / do + vyjadrenieinnosti

Frázové slovesá

Žiak je schopný uplatnisvoje vedomosti a zru nostiv komunikácii.

OpakovanieOpakovanieOpakovanie –polro ný test

Žiak vie uplatni svojevedomosti v praktickýchcvi eniach.



OSR (4,19)

Upevnitvorenie otázokv prítomnom,minuloma budúcomase.

L4: Zábava

Anketa rádia -spôsob tvorenia otázokv prítomnom, minuloma budúcom ase- uzavretá a otvorenáotázka-opytovacie zámená

Žiak dokáže vyplnidotazník, položi otázku,získa informáciu a jeschopný porozumiepo utému textu.

MDV (2) 10

Tvori vety Slávni! -konverzácia Žiak vie porozumie RCG

s disjunktívnymi otázkami.

ítanému a po utému textu,dokáže sformulova otázky,predstavi svoje schopnosti, -reagova na otázky písanievlastného profilu

MDV (1)

Môj názor -konverzácia Žiak dokáže porozumiepo utému dialógu, vievyjadri vlastný názor.

MDV(20)

Disjunktívneotázky

-„Question tags“- osvojenie formya použitia disjunktívnejotázky

Žiak je schopný použi „tagquestions“ v rozhovore,vyjadri a obháji svoj názor,vypo si iný názor.

Rozvíja slovnúzásobus použitímslovníka.

Práca soslovami

-lexika: médiá a zábava-frázové slovesá-opakovanie a rozšírenieslovnej zásoby L4

Žiak vie použi frázovéslovesá v praktickýchcvi eniach.


Projekt A/ KatastrofaB/ MédiáC/ Ob úbený spevák

Žiak dokáže zhromaždiinformácie a materiál,vytvori projekt na vybranútému a prezentova projekt

Prezentácia

Rozprávao svojomob úbenomhudobnominterpretovi.


Moja ob úbená skupina,spevák, spevá ka

Žiak je schopný uplatnisvoje vedomosti a zru nostiv komunikácii.Vies rozhovor o ob úbenejosobe.

OSR (4,19)


OpakovanieL4

-lexika-gramatika: formy otázok,disjunktívne otázky-opakovanie gramatikya slovnej zásoby L4-overovanie vedomostí


Žiak vie uplatni svojevedomosti v praktickýchcvi eniach a kritickyhodnoti svoje pokrokya nedostatky.

OSR(7,27,21,29,31,40,47,51)Test L4

T v or is ú v e t i av p o d m i e ov a c o ms p ô s o b e 1 .a 2 . t yp u .

L5

: Risk

Odvážiš sa? -modálne sloveso„would“- osvojeniepoužitia modálnehoslovesa vo vete-podmie ovací spôsob 2.typu-osvojenie pravidielpoužívania 2.kondicionálu

Žiak vie opísa obrázok,vyjadri svoj názor k danejsituácii je schopný vyjadripodmienku a uvies príklad.

OSR (23)MUV (5,10)

11Podmie ovacíspôsob

Ute enci -práca s textom- lexika-podmie ovací spôsob 2.typu

Žiak vie porozumiepo utému textu a zoradichronologicky udalosti.

RCGVLP

Si ten ktoprežije?

-podmie ovací spôsob2.typu

Žiak dokáže odpoveda napodmienkové otázky, vievytvori otázkyv podmie ovacom spôsobe.Žiak vie vytvori kvíz –power point

OZZ (23)

Vedie správnepouži modálneslovesá vovetách.

Upozornenia arady

-užito né frázy- modálne slovesá might,could, would-spájanie výstrahy sdôvodom

Žiak vie poradi a varova . OZZ(23)VLP

Vhodnepoužívazvratné zámenávo vetách.Vedie tvori

Zvratnézámená

-zvratné zámená Žiak je schopný použizvratné zámená.

Nástrahy -rady- modálne slovesá might,could, would

Žiak dokáže definovanebezpe enstvo, da radu,odporú anie.

OZZ (23)

rady s použitímmodálnychslovies.

Práca soslovami

-lexika: výstražnéznamenia, zákazy, frázovéslovesá- rozšírenie slovnejzásoby L5

Žiak vie pomenovavýstražné zna ky, vyjadrizákaz a odvodi prídavnémeno.



OSR (4,19)


OpakovanieL5

-lexika-gramatika: 2. kondicionál-zvratné zámená-opakovanie slovnejzásoby a gramatiky L5-overovanie vedomostí

Žiak si upev uje a rozširujesvoje vedomosti a zru nosti.Žiak vie uplatni svojevedomosti v praktickýchcvi eniach a kritickyhodnoti svoje pokrokya nedostatky.

OSR(7,27,21,29,31,40,47,51)Test

R o z l i š o v ap o í t a t e n éa n e p o í t a t

n ép o d s t a t n ém e n á .

T v o r i v e t yv m i n u l o m

a s es v ý r a z o mu s e d t o .

L6

: Zm

eny

Biologickéhodiny

-po ítate nospodstatných mien

leny – ur ité, neur ité

Žiak dokáže porozumieítanému textu, rozpráva

o dennom režime a správnejživotospráve, rozlíšipo itate né a nepo itate népodstatné mená.

RCGOZZ (6)

10

Tínedžerskéroky

-práca s textom Žiak dokáže porozumietextu, vyh ada v texteinformáciu, -zachyti logickúštruktúru textu a -vyjadrisvoje pocity.

OZZ (6)VLP

„Used to“ -výraz „used to“-osvojenie pravidielpoužívania výrazuv kontexte, v bežnej re i

Žiak vie vyjadri zvyk/obvyklé innosti, opísaproblémové správanie apožiada o radu.

Osvojipravidlátelefonovania.Vedierozprávao rutinnýchinnostiach.

Plánovanie -užito né frázy Žiak vie nadviaza kontaktzdvorilo dohodnú sistretnutie a vies telefonickýrozhovor.

MUV (21)OSR (4)

Práca soslovami

-lexika: rutinné innosti-„get“-frázové slovesá- rozšírenie slovnejzásoby L5

Žiak dokáže rozprávao rutinných innostiach apouži frázové slovesá.


Projekt A/ Tínedžerská módaB/ Príru ka pre tínedžerovC/ Vzdelávací systém unás

Žiak dokáže zhromaždiinformácie a materiál,vytvori projekt na vybranútému a prezentova projekt

TVP(1,2,3,7,9,10, 11)

Prezentácia



Vzdelávanie Žiak je schopný uplatnisvoje vedomosti a zru nostiv komunikácii.

REV (2)OSR (4,19)

OpakovanieL6

-lexika-gramatika: po ítate nospodstatných mien, leny,„used to“-opakovanie gramatiky aslovnej zásoby L6



OSR(7,27,21,29,31,40,47,51)Test L6

Upevni sitvorenie vietv budúcomase.

L7: Ideálne miesta

Lobudúcnosti

-formy budúceho asu-opakovanie slovesnýchtvarov

Žiak dokáže hovorio budúcnosti a vyh adainformáciu v texte.

RCG 7

Zlepši svojživot

Žiak dokáže porozumietextu a odpoveda na otázky,vytvori plán pod a fengshui.

ENV (13)OZZ (6)

Dosta o -užito né frázy: Žiak je schopný porozumie OSR (4)

chceš požiadavky, žiadosti,prosby-formulácia prosby,požiadavky

po utému textu, viesformulova prosbu,požiadavku, dokáže sa ujasa slova v rozhovore avyjadri súhlas/ nesúhlas

VLP

Osvoji sinázvypredmetovv dome, astídomu.Vedie opísasvoj vysnívanýdom s požitímpredložiekmiesta.

Práca soslovami

-lexika: dom/ bývanie,predložky-frázové slovesá-obohatenie slovnejzásoby-predložky miesta

Žiak vie pomenovamiestnosti, nábytok, urumiestnenie predmetua vhodne použi frázovéslovesá.



OSR (4,19)


OpakovanieL7

-lexika-gramatika: vyjadreniebudúcnosti-opakovanie gramatiky aslovnej zásoby L7


OSR(7,27,21,29,31,40,47,51)Test L7

T v o r i v e t yv t p n o ma i n n o mr o d e .

L8

: Do

sta sa tam

ervenáplanéta

-práca s textoma slovníkom-trpný rod

Žiak je schopný porozumietextu, overi tvrdenie,vyh ada informáciu, ítas porozumením

RCGENV(14)

13

Trpný rod -trpný rod-opakovanie aprecvi ovanie trpnéhorodu

Žiak vie transformova innýrod na trpný a opa ne, -rozpráva o dejoch v trpnomrode.

Izba svýh adom

-práca s textom Žiak dokáže porozumiepo utému/ pre ítanému textu,vie opísa hotel.

RCGOSR (7)

Osvoji silexikálnevýrazy vhodnév komunikáciipri cestovaním.

Cestovanie -rozvoj komunikatívnychzru ností-ur ovanie asu

Žiak vie komunikova nastanici, kúpi si cestovnýlístok

RCGCesta vlakom

Rezerváciahotela

-užito né frázy Žiak je schopný zarezervovaizbu a vyjadri požiadavkua vyplni formulár.

OSR (4)

Návratjachtárky


Žiak dokáže porozumietextu s pomocou slovníka,zachyti logickú štruktúrutextu a zhrnú získanéinformácie.

RCG

Práca soslovami

-lexika: cestovanie,užito né slová, frázovéslovesá

Žiak vie opísa výlet,dovolenku a -používafrázové slovesá súvisiaces dopravou.


Moja vysnívanádovolenka


OSR (4,19)OZZ (6)


OpakovanieL8

Trpný rod-opakovanie gramatiky aslovnej zásoby L8


OSR(7,27,21,29,31,40,47,51)Test L8

Vedie uplatnisvojevedomosti pri

Projekt A/ Turistická brožúrkaB/ Sprievodca š astímC/ Systém vlády v našej

Žiak dokáže zhromaždiinformácie a materiál,vytvori projekt na vybranú

TVP(1,2,3,7,9,10, 11)Prezentácia

praktickomtvoreníprojektu.

krajine tému a prezentova projekt

Zopakovaa upevni siosvojené u ivo.

ZÁVERE

NÉ

ZHRUNUTIE


-spôsob tvorenia otázokv prítomnom, minuloma budúcom ase- disjunktívne otázky

Žiak si upev uje a rozširujesvoje vedomosti a zru nosti. Žiak je schopný:- tvori otázky

v prítomnom, minuloma budúcom ase

- vie utvori disjunktívneotázky

- správne použi modálneslovesá might, could,would

- utvori vety v 2.Podmienke

- rozlíši po ítate nospodstatných mien,správne ich použi vovetách s vhodnýmkvantifikátorom

- do textu vhodne doplniur ité a neur ité leny

- sformulova myšlienkys vhodnými zvratnýmizámenami

- vyjadri pomocou usedto svoje zvykyv prítomnostia minulosti

- objasni svojubudúcnos s vhodnezvoleným gramatickýmasom

- správne použi vhodnýminulý as

- správne použiprítomný as

- opísa obrázoks vhodným frázovýmslovesom


OSR(7,27,21,29,31,40,47,51)

RCG

18


- modálne slovesá might,could, would- podmienka 2. typu


-po ítate nospodstatných mien

leny – ur ité, neur ité-zvratné zámená


-gramatika: po ítate nospodstatných mien, leny,„used to“


-gramatika: vyjadreniebudúcnosti- trpný rod


Minulé asy ( past simple,past continuous, presentperfect)


Prítomné asy ( presentsimple & continuous)


Frázové slovesá

Závere néopakovanie –výstupný test

Overovanie vedomostí

Upevni siosvojenévedomostiv praktickýchcvi eniach.

Jazykovéportfólio

-závere né opakovaniea hodnotenie.

Žiak vie objektívne zhodnotisvoj progres a výkon.Žiak je schopný uplatnisvoje vedomosti a zru nostiv komunikácii.


OSR (4,19)

HodnoteniePiese -hovorové frázy

- rozvoj lexikyŽiak dokáže porozumietextu piesne, pochopi pointua použité frázy,

MDV (21,10)

Filmováprodukcia

-hovorové frázy- rozvoj lexiky

Žiak vie diskutova o filmehercoch žánri hlavnejmyšlienke, porozumiepointe

MDV (21,10)

Jazykové hry -hovorové frázy- rozvoj lexiky-upev ovanie vedomostí


Konverza nécvi enia –Huráprázdniny

-konverzácia Žiak vie vyjadri plány aopísa miesta a udalosti.Žiak je schopný uplatnisvoje vedomosti a zru nostiv komunikácii.

OSR (4,19)OZZ (6)

Názov predmetu Nemecký jazykasový rozsah výu by 1 hod. týždenne, spolu 33 vyu . hodín

Ro ník deviatyNázov ŠkVP íme sa pre životStupe vzdelania ISCED 2Forma štúdia DennáVyu ovací jazyk Slovenský

1. Charakteristika predmetu

Jazykové vzdelávanie prináša medzinárodné porozumenie, podporuje spoluprácu a toleranciu vo izvyklostiam a tradíciám rôznych krajín a kultúr. Vyu ovanie cudzích jazykov rozvíja a podporuje spolo enskú,individuálnu a profesijnú akcieschopnos , najmä v medzinárodných súvislostiach, a slúži tak rozvoju osobnosti.Svojou polohou v srdci Európy, bohatými historickými, sociálnymi, kultúrnymi a hospodárskymi vz ahmi snemecky hovoriacimi krajinami a regiónmi predstavuje Slovensko krajinu s ideálnymi podmienkami navyu ovanie nemeckého jazyka. Z týchto dôvodov okrem výu by anglického jazyka ako prvého cudzieho jazykažiaci v 6.ro níku absolvujú výu bu nemeckého jazyka ako druhého cudzieho jazyka a pokra ujú s výu bou NJako druhého CJ aj vo vyššom ro níku.

Vyu ovanie nemeckého jazyka má význam aj pre rozvoj komunika ných schopností v prostredírôznych kultúr: na vyu ovaní nemeckého jazyka sa žiak u í poznáva životné podmienky, postoje a spôsobykonania udí v nemecky hovoriacich krajinách. Tým, že sa zaoberá jemu cudzou spolo nos ou a kultúrou,za ína lepšie rozumie svojej vlastnej. Popri štúdiu kultúry germanofónnych krajín si žiaci osvojujú gramatickéjavy aj lexikálne a foneticky správne vyjadrovanie v nemeckom jazyku využívaním rôznych didaktickýchinova ných metód. Ve mi dôležitou úlohou je vytvori a rozvíja schopnosti uplat ova jazyk v autentickýchsúvislostiach. pomocou vyu ovania zameraného na reálnu komunikáciu, podporova aj samostatnos žiaka v

ení sa a jeho schopnos kriticky myslie , autonómne u enie sa a v súvislosti s tým individuálne stratégiežiakov. Z h adiska vývinovej psychológie je potrebné využíva také metodické postupy, ktoré zoh adnia tietovývinové faktory a využijú ich na dosiahnutie rozvoja re ových zru ností a schopností. Pri tom sa treba vprimeranej forme orientova na aktivitu a zmyslové vnímanie žiaka. Vyu ovanie jazykov, rovnako ako celývyu ovací proces, má vychádza zo skúsenosti deti a má ma vz ah k ich každodennému životu. Žiaka trebapovažova za subjekt vyu ovacieho procesu a jeho správanie, zážitky, potreby a záujmy musia determinovapriebeh celého vyu ovacieho procesu.

2. Ciele u ebného predmetu

Ciele vyu ovania nemeckého jazyka ako druhého cudzieho jazyka v 9. ro níku s asovou dotáciou 1hodina týždenne (33 hodín ro ne):

Podnecova prirodzenú zvedavos , spontánnos , rados z osvojovania poznatkov, zmyslové vnímanie,motoriku a fantáziu, ktorá sa v priebehu pubertálneho vývoja mení a získava iné formy vplyvommeniacich sa záujmov.Vníma žiaka ako subjekt – stredobod vyu ovacieho procesu. Pri plánovaní a realizácii vyu ovaciehoprocesu musia by zoh adnené jeho postoje, zážitky, potreby a záujmy.Položi pevné základy, na ktorých budú budova svoje re ové zru nosti vo vyšších ro níkoch.Vies k samostatnosti v štúdiu jazyka tým, že majú dostatok priestoru pre intenzívnu a tvorivú prácu.Používa rôzne materiály na štúdium a vedie pracova so slovníkmi.Prehlbova pozitívny vz ah k osvojovaniu si cudzieho jazyka.Dorozumie sa v základných komunika ných situáciách, aby mali primerané znalosti gramatikyv súlade s asovou dotáciou 1 hodiny.

Nová koncepcia základnej pedagogickej dokumentácie v CJ vychádza zo základného dokumentu:Spolo ný európsky referen ný rámec pre jazyky, alej SERR (Common European Framework of Reference forLanguages: Learning, Teaching, Assessment (Cambridge, 2001)), ktorý bol vytvorený na pôde Rady Európy.Tento dokument na jednej strane vytvára rámec pre tvorbu eduka ných politík v oblasti jazykov, pri om sazameriava na rozvoj komunika ných a kognitívnych kompetencií žiaka a na druhej strane stanovuje všeobecný

stupe dosiahnutia jednotlivých presne špecifikovaných kompetencií, ím vytvára rámec komunika nýchspôsobilostí, ktoré môžu u iaci sa pri presne stanovených podmienkach dosiahnu .

Stanovenie úrovní ovládania jazyka má za cie presne vymedzi rámec pre harmonizáciu dosiahnutýchjazykových kompetencií u iaceho sa, pri om k ovými kompetenciami v oblasti jazykovej prípravy sú:porozumie ( po úva , íta ), hovori (ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písa . K ovékompetencie sú priamo ovplyv ované kvalitatívnymi aspektmi ako rozsah, presnos , plynulos , interakcia akoherencia.

Ke že cie ová skupina žiakov sa vo formálnom vzdelávaní v ZŠ odlišuje úrov ou kognitívnychspôsobilostí, ktorá sa neustále vyvíja, vytvorenie úrovní prihliada na psychohygienické možnosti žiaka.

Vychádzame toho, že žiaci ZŠ u iaci sa NJ ako druhý CJ by mali pod a takto stanovených podmienokdosiahnu na konci 9.ro níka úrove A 1 pod a SERR. Preto bude našim cie om dosiahnu , aby si žiaci osvojilipotrebné jazykové kompetencie, zru nosti a spôsobilosti na tejto úrovni.

Komunika né jazykové kompetencieKomunika né jazykové kompetencie sú tie, ktoré umož ujú u iacemu sa kona s použitím konkrétnych

jazykových prostriedkov.Na uskuto nenie komunika ného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunika né správanie, ktoré je primerané

danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.iaci sa, ktorý dosiahne úrove A1:

• rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých ú elom je uspokojeniekonkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používa ,• dokáže predstavi seba aj iných, dokáže klás a odpoveda na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kdežije, o och, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,• dokáže sa dohovori jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly ajasne a je pripravený mu pomôc .a) Jazyková kompetencia

iaci sa na úrovni A1:• používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétnehotypu,• má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vz ahujúcich sa na danékonkrétne situácie,• prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú sú as ouosvojeného repertoáru,• ovláda výslovnos obmedzeného repertoáru nau ených slov a slovných spojení zrozumite nú pre rodenýchhovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikova s cudzincami,• dokáže odpísa známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo inštrukcie, názvykaždodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia,• dokáže vyhláskova svoju adresu, štátnu príslušnos a ostatné osobné údaje.

b) Sociolingvistická kompetenciaiaci sa na úrovni A1:• dokáže nadviaza základnú spolo enskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadreniazdvorilosti: dokáže pozdravi aj rozlú sa, predstavi sa, po akova , ospravedlni sa, at .

c) Pragmatická kompetenciaiaci sa na úrovni A1:• dokáže spája slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov,napríklad „a“ alebo „potom“,• dokáže zvládnu ve mi krátke izolované a vä šinou vopred nau ené výpovede, ktoré sú poznamenanémnohými pauzami, nevyhnutnými na h adanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov ana pokusy o vhodnejšiu formuláciu.

Komunika né zru nostiKomunika né zru nosti nemožno chápa izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dop ajú

(integrované zru nosti).a) Po úvanie s porozumením

iaci sa na úrovni A1:• dokáže rozozna známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny abezprostredného konkrétneho okolia, ke udia hovoria pomaly a jasne,• rozumie, ak sa hovorí ve mi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú as na pochopenie zmyslu,

• rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zrete ne adresované a dokáže porozumie krátkemujednoduchému popisu cesty.

b) ítanie s porozumenímiaci sa na úrovni A1: • rozumie známym menám, názvom, slovám a ve mi jednoduchým vetám, napríklad na oznámeniach aplagátoch alebo v katalógoch, na poh adniciach,• rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,• dokáže si pri jednoduchšom informa nom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobi predstavu oobsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,• rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.

c) Písomný prejaviaci sa na úrovni A1:• dokáže napísa krátky osobný list alebo poh adnicu, napríklad pozdrav z dovolenky,• dokáže vyplni jednoduché registra né formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna

EduPagezspionierka.edupage.org/files/skvp_9_roc_predmety.pdf · 2021. 1. 19. · IV. Školský uþebný plán Vzdelávacia oblas "Predmety Poþet hodín 5. roþník Poþet hodín

Documents