Transcript
FRANSKÁ
RÍŠA
Vznik Franskej ríše
v 5.storočí zjednotením Frankov – germánskych kmeňov žijúcich na dolnom a strednom toku Rýna najvýznamnejší štát Európy na začiatku stredoveku.
rozširovanie Franskej ríše
Zakladateľ Franskej ríše
Chlodovik I. (481 -511) z dynastie Merovejovcov
za svoje sídlo si vybral
mesto Paríž
prijal kresťanstvo a získal tak rímsku podporu
po jeho vzore sa krátko na to stali katolíkmi všetci Frankovia.
Podľa legendy pri krste kráľa Chlodovika zletela z nebies biela holubica (Duch svätý), ktorá niesla v zobáku ampulku s posvätným olejom na pomazávanie francúzskych kráľov. Ampulka a jej nevyčerpateľný obsah potom vydržali v Remeši na slávnostné akty korunovácií veľmi dlho, až do čias Veľkej francúzskej revolúcie, keď božskú nádobku revolucionári verejne rozbili.
Prijatie kresťanstva v Remeši
v roku 498
R.631 bitka pri Vogastisburgu Slovania porazili vojská franského kráľa Dagoberta.
Fredegarova kronika.
Samo
Dagobert
Frankovia začali dobýjať rozsiahle územia, ale pretrvávali rozdiely v tradíciách i v spôsobe života jednotlivých častí ríše. Franská ríša sa stala najsilnejším
európskym štátom. Po smrti Chlodovika vládli jeho 4
synovia. Neskôr začína moc merovejovských
kráľov upadať a silnie moc majordómov (správcov dvora).
Ríša sa upevnila až po nástupe rodu KAROLOVCOV.
Majordómus (správca paláca) – dvorský hodnostár získaval politickú moc, vyberal dane, kráľov zástupca a veliteľ vojska.
Majordómus Karol Martel (714 - 741) porazil Maurov (moslimovia) v bitke pri Poitiers (JZ Francúzska, r.732) zastavil ich prenikanie do vnútrozemia Európy.
Jeho syn Pipin III. Krátky sa stal franským kráľom zakladateľdynastie Karlovcov.
Najvýznamnejším panovníkom z tejto
dynastie bol Karol Veľký, syn Pipina III. Krátkeho
Karol Martel
Dynastia Karolovcov
Pipin Krátky
Najvýznamnejší panovník Franskej ríše
Karol Veľký (768 až 814), Franská ríša dosiahla svoj najväčší rozmach
vlastnoručný podpis
- výbojná politika, vyše 30 osobne velených výprav
- podmanil si Lombardiu, strednú Itáliu, Bavorsko, Panóniu
- dlhoročný boj viedol proti Sasom, podmanil si ich územie - najkrutejšia časť franských dejín - Sasi, čo odmietli krst, boli hromadne popravovaní
- zatlačil Arabov za Pyreneje
Karol bol veľmi striedmy v jedle a pití, striedmejší však v pití,
lebo v najvyššej miere sa mu hnusilo opilstvo na každom
človeku, a najmä vtedy, keď išlo o jeho blízkych. V jedle však
nemohol byť tak zdržanlivý,často sa sťažoval, že pôst jeho
telu škodí. Veľmi zriedkavo usporadúval hostiny a len pri
zvláštnych oslavách, vtedy však s účasťou mnohých
pozvaných hostí. Pri obyčajnom jedle si dával predkladať len
štyri chody okrem pečienky, ktorú mu poľovníci mali vo
zvyku prinášať na ražni a ktorú jedol radšej než ktorékoľvek
iné jedlo. Pri jedle rád počúval hudbu alebo predčítanie.
Dával si tiež predčítať dejiny, alebo rozprávanie z minulosti...
Reč mal bohatú a plynulú, a čo chcel, mohol ľahko a jasne
vyjadriť. Neuspokojoval sa však len so znalosťou
materinského jazyka, ale učil sa tiež cudzie reči: v latinčine
urobil také veľké pokroky, že ňou hovoril ako vlastnou rečou,
gréčtine však rozumel lepšie, než ňou sám hovoril... Naučil sa
tiež počtové umenie a s úžasnou usilovnosťou a veľkou
túžbou po poznaní bádal o behu hviezd.
Ukážka z diela Finharda: Karolov životopis
Na Vianoce roku 800 v Ríme pápež Lev III. korunoval Karola Veľkého za cisára formálne nadradený ostatným kráľom.
Karol (Carolus) slovo kráľ.
korunovácia Karola Veľkého
Korunovácia Karola Veľkého
kaplnka a trón Karola Veľkého v Aachene
Katedrála v Aachene
Kňazi museli byť vzdelaní (latinčina, písmo)
vznik kláštorných škôl, čitateľné písmo (minuskula = malé písané písmená) ilustrované kroniky, do latinčiny boli prepísané diela antických autorov; učenci z celej Európy.
Podpora cirkvi vojenská pomoc pápežovi stavba kostolov a zvoníc.
Razili sa strieborné mince= denáre
Úrady mohli získať schopní príslušníci strednej a malej šľachty. stredoveká kniha
karolínska renesancia - povolal do krajiny vzdelaných ľudí, aby začali s pravidelným vyučovaním - prikázal do latinčiny prepísať
diela antických autorov (chcel obnoviť rímsku kultúru)
- pre všetkých kňazov bola povinná
znalosť písma a čítania
Ľudovít I. Pobožný ( 814 - 840 )
slabý panovník, aby udržal tak veľkú ríšu vydal nástupnícky poriadok - panovníkom sa má stať
najstarší panovníkov syn po jeho smrti si rozdelili ríšu jeho synovia, podľa
Verdunskej zmluvy - 843 na tri časti
1. Západofranská ríša - Francúzsko - Karol Hollý
2. Východofranská ríša - Nemecko - Ľudovít Nemec
3. Taliansko, Porýnie - Lothar
Frankovia sídlili na území dnešného Belgicka
a sev. Francúzska.
Chlodovik z rodu Merovejovcov – zakladateľ Franskej ríše
- zjednotil franské kmene, prijal kresťanstvo
- sídelné mesto: Paríž
Boje Frankov a Slovanov – bitka pri Vogastisburgu
(Frankovia porazení)
dynastia Karolovcov: zakladateľ - Pipin Krátky
Karol Veľký (8./9. stor.)- za jeho vlády dosiahla ríša
najväčší rozsah, sídlo: Aachen
- nové písmo - karolínska minuskula - malé písmenká
latinky
- podporoval rozvoj vied a architektúry
- mincová reforma - nová strieborná minca denár
- stal sa cisárom (r. 800 korunovaný v Ríme pápežom)
- pod svoju vládu spojil veľkú časť Európy.
r. 843 Verdunská zmluva = rozdelenie ríše na
Západofranskú (Francúzsko) a Východofranskú (Nemecko)
POZNÁMKY DO ZOŠITA
FRANSKÁ RÍŠA (498-843)
top related