6DG -DQND konduktor · 2014. 4. 28. · konduktor PPETRŽALKAETRŽALKA TTURISTICKÝ SPRIEVODCAU RIS CKÝ P EVOD A. Nemecku v roku 1938 a v sedemdesiatych a osem-desiatych rokoch postupné
Post on 09-Feb-2021
2 Views
Preview:
Transcript
R o m a n o v a
R o v n i a n k o v a
Hr
ob
ák
ov
a
H r ob á k
o v a
Du
do
va
A m b r o s e h o
Br
ad
áo
va
St
ar
oh
áj
sk
a
O
s u s k é ho
Nám.
Fu
rd
ek
ov
a
La
ch
ov
aM
ly n a r o v i o v a
Šu
st
ek
ov
a
M
am
at
ey
ov
a
M . C . S
k l od o w
s k ej
A.
Gw
er
ko
ve
j
J a nk o l
o v a
O v sn á m
Me d
v
ov
ej
P o lo r e
c k éh o
P a nk ú c
h ov a
Do
ln
oz
em
sk
á
ce
st
a
G e tt i n
g o va
E i n s t e i n o v a
E i n s t e i n o v a
Vi
e de
ns
k á c e s t a
H
aa
no
va
Sosnov
áB o s á k o v a
B u l í
ko
va
B l a g o e
vo
va
Š u s t e k o v a
Lu
ná
K l o k o o v a
P
r
i s e i
K
o
án
ko
va
Mo
st
A
po
ll
o
St
ar
ý
mo
Mo
st
K r a s
ov
sk
éh
o
M u c h o v o n á m .
F a r s k é h oe
rn
yš
e
v s k é h o
Š r o b á r o v o n á m .
V a v i l o
vo
vaP i f o v a
Ma
ch
ar
ov
a
W
ol
k r o v a
V l a s t e n e c k é n á m .
J u ng
ma
nn
ov
aJ
an
tá
ro
vá
c
es
ta
M á n e s o v o n á m .
so
vs
ká
c
es
t
a
R u s o v s k á c e s t a
Z a d u naj
sk
á
c e s t a
R
ö
n
tg
e
no
va
Ge
r
c e n o v aZ á
p or o
s k á
L en a
r do v
a
Bo
hr
ov
a
Pe
n
i a n s k a
P l a n c k o v a
K a p i c o v aD a l i b o r o v o n á m .
N o b e l o v o n á m .
á
ov
a
ká
u pi n
sk
á
Vi
lo
vá
D u b n i c k á
sk
á
r n i c k á
a
ts
k
á
p
ia
ns
ka
en
ov
aG
es
s
ay o v
a
Starý háj
P a j š t ú n s k a
Pa
nó
ns
ka
c
es
ta
Be
li
ns
ké
h o
Há l
ov
a
Še
v e n k ov
a
Šv
ab
i ns k é
ho
Šv
ab
i ns
ké
ho
An
dr
us
ov
aP
r ok
oe
vo
va
Fe
di
no
va
Ji
rá
sk
ov
a
Ma
r ko
va
Tu
po
le
vo
va
I j u š i n o v a Nám. Jána Pavla II.
K ut
lí
ko v a
S t
ar
hr
ad
sk
áT
em
at
ín
sk
a
T o
po
ia
ns
ka
Ja
nt
ár
ov
á
ce
st
a
B r a n s k á
H o l í
sk
a
Bu
da
tí
ns
ka
B u d a t í n s k a
B u d a t í n s k a
Budatínska
Sm
ol
en
ic
ká
Š in
ta
vs
ká
S t r en i a n s
ka
St r
en
i an
sk
a
Z n iZ
ni
ev
sk
a
ls
ká
U N A J
C
em
e
Ty r š o v o n á b r .
Do
l
D1
Ro
ma
n o v a
Ro
vni a
nk
ov
a
Ro
ma
no
va
Ko l m
á
ap
aj e v o v a
kon
duk
tor
PETRŽALKAPETRŽALKATURISTICKÝ SPRIEVODCATURISTICKÝ SPRIEVODCA
Nemecku v roku 1938 a v sedemdesiatych a osem-desiatych rokoch postupné búranie vidieckych domov a stavba najväčšieho panelového sídliska v strednej Európe. Avšak ani tento brutálny zásah nezničil všet-ko, čo tu bolo predtým. Stále sa tu nájdu historic-ké miesta a pamiatky, aj pôvodní obyvatelia, ktorí sa v starej Petržalke narodili. Ohromné betónové bunkre spred druhej svetovej vojny odolávajú zubu času už takmer osemdesiat rokov. Aj novodobá Petržalka píše už svoje vlastné, 30-ročné dejiny (v apríli 2013 ubehne 40 rokov od začatia výstavby). Vyrastá tu už druhá generácia „Novopetržalčanov“, pre ktorých je toto sídlisko domovom. Petržalka už dávno nie je getom, nocľahárňou, alebo betónovou džungľou, ako sa o nej zvyklo a nie kedy aj stále zvykne hovoriť. Nemusí fi gurovať iba ako „kuriozitka“ v turistických sprievodcoch, kto-rej je lepšie sa vyhnúť. V tieni jej panelákov sa totiž skrýva mnoho prekvapení. Presvedčte sa.
Petržalka dnes
Z autobusu vystúpi skupinka japonských turis-tov. Všetci vyvracajú hlavy dohora a obdivujú sofi s-
tikovane riešenú výzdobu panelov „troch vlnov-kových domov“ na Krásnohorskej ulici, niektorí sa fotografujú pri bielej kamennej soche ležiacej ženy. Predtým si stihli dať rannú kávu na terase kaviarne Nemeckého veslárskeho klubu, prezreli si múzeum Petržalky, prešli sa Sadom Janka Kráľa, pozreli si kostol na korze, hromadný židovský hrob na petr-žalskom cintoríne, vojnový cintorín a bunker BS-8. Ešte ich čaká obed v Kokešovej horárniv Starom háji, niektorí túžiaci po väčšom dobrodružstve si dajú pivo a utopenca v pohostinstve Meteor. Tento sci-fi scenár by nemusel byť ďaleko od skutočnosti. Sídlisko Petržalka totiž leží na histo-ricky dôležitom strategickom území, ktoré prešlo počas svojho vývoja mnohými zmenami a udialo sa tu veľa dôležitých udalostí našich dejín. Či už to bolo táborenie Napoleonských vojsk a ostreľovanie Bratislavy v roku 1809, pripoje-nie najväčšej obce na Slovensku k nacistickému
ÚVOD
Martin Kleiblautor
Pohľad z dnešnej Rovniankovej ulice v roku 1979,foto: Karol Kleibl
HISTÓRIA 2 – 3
DVORY 4 – 24 Sad Janka Kráľa 14 – 15 Petržalské korzo 20 – 21 Medzinárodná urbanistická súťaž 25
HÁJE 26 – 46 Detské ihriská 32 – 33 Monumentálne maľby 47
LÚKY 48 – 55
OKOLIE 56 – 62 Petržalský systém opevnenia 58 – 59
KONTAKTOR 63 – 64
OBSAH
Dv
ory
Há
jeL
úk
yO
ko
lie
Ko
nta
kto
r
HISTÓRIA Územie, na ktorom leží najväčšie stre-doeurópske panelové sídlisko, bolo odpra-dávna útvarané tokom rieky Dunaj a jeho početných ramien. Tie počas dlhého obdo-bia menili svoj tvar, hĺbku aj počet – pre-to bolo toto územie osídlené až pomerne neskoro a riedko. Štrkopiesková terasa,
pokrytá vrstvou naplavenej zeminy, bola síce dobre zavlažovaná, avšak na poľnohos-podárstvo príliš plytká a často zaplavovaná. Pevné podložie poskytovalo na niektorých miestach priestor na osídlenie. Prvá zmien-ka o osídlení pochádza z darovacej listiny
kráľa Ondreja II. z roku 1225, v ktorej sa opisuje poloha osady nazývanej Flözendorf (nem. fl öz – sloj, vrstva, dorf – dedina) a spo-mína sa tu aj územie, na ktorom sa kedysi nachádzali domy Pečenehov. Tento kočov-ný bojovný kmeň sa po mnohých bojoch a rozdrobeniach usídlil aj v Uhorsku – časť osídlila práve pravý breh Dunaja oproti dávno osídlenému územiu v okolí „brati-slavského“ hradu a v blízkosti dôležitého brodu cez Dunaj. Pečenehovia boli dobre vyzbrojení a bojovnosť mali v „krvi“, pre-to boli najímaní ako ochrancovia hraníc Veľkej Moravy, neskôr Uhorska. Ako pamiat-ku na ich pôsobenie nesie oblasť nazý-vaná Pečňa (nem. Pötschen, maď. Bešeň), s Pečnianskym lesom a dnes už neexistu-júcim Pečnianskym ramenom. Kým naše územie zasahovalo do dnešného Rakúska, strážili hranice ruské kmene, ktoré tu vytvo-rili viaceré strážne osady (Ruský hrad – maď. Oroszvár, dnes Rusovce, alebo Ivanov dvor – Locus Iwani – Antonienhof – Janíkov dvor). V spomínanej darovacej listine sa píše o ostrove Uhrov, v roku 1654 označený ako Ungerau – Uhorská niva. V nemeckom znení sa prvýkrát spomína v roku 1654 ako Engerau (z „uhorskej” nivy sa stala „úzka“ niva). Prvé trvalejšie osady sú zaznamenané až na mape z roku 1753 – západnú časť tvo-rila osada Flözendorf, strednú časť dedina Engerau a východnú časť, na ohybe rieky, osady Aulissel (Starý háj) a Ovsište. Tieto
Mapa z roku 1753, ktorú spracoval Andrej Erik Fritsch, mestský geometer v Bratislave
Prehľad dôležitých historických udalostí
Prvá p
ísomn
á zmi
enka
o
osídl
ení ú
zemi
a
Prvýk
rát sp
omen
utý n
emec
ký
názo
v Eng
erau
Ostre
ľovan
ie Br
atisla
vy
napo
leons
kými
vojsk
ami z
petrž
alské
ho br
ehu
Otvo
renie
Mosta
Fran
tiška
Jozefa
Začia
tok pr
emáv
ky vi
eden
skej
elektr
ičky
Petrž
alka s
a stáv
a súč
asťou
ČSR
Okup
ácia
Petrž
alky
hitler
ovsk
ým N
emec
kom
Petrž
alka s
a stal
a súč
asťou
Brati
slavy
Vypís
anie
medz
inárod
nej
urba
nistic
kej s
úťaž
e
Začia
tok vý
stavb
y sídl
iska
1225
1493
1809
1914 1918
1938
1946
1967 1973
1891
neskôr tvorili základ dediny Petržalka. Počas dlhej histórie sa na tomto úze-mí odohralo množstvo dôležitých uda-lostí, pravdepodobne sa na petržalských lúkach odohralo viacero významných bitiek.
V rokoch 1805 a 1809 si tu napoleónske vojská urobili základňu na ostreľovanie Bratislavy a generálny útok na Viedeň. (Dodnes sa každoročne v Sade Janka Kráľa uskutočňujú na výročie tejto udalosti rekonštrukcie bojov.) Ďalšou tragickou udalosťou bola okupácia Petržalky nacistic-kým Nemeckom v rokoch 1938 až 1945. Na sklonku vojny v roku 1944 tu bol dokonca vybudovaný provizórny koncentračný tábor a po oslobodení objavený masový hrob s takmer 500 obeťami. Po odstavení a zanesení niektorých dunajských ramien sa Petržalka mohla rozrastať. Rozhodujúcim medzníkom pre rozvoj Petržalky bolo postavenie cestno--železničného mosta cez Dunaj v roku 1890 a vybudovanie železničného spo-jenia s Viedňou v roku 1914. Odvtedy tu (prevažne rakúske) podniky začali budovať svoje výrobné pobočky. Lacnej pracovnej sily tu bol dostatok. Z pôvodne sedliackej dediny sa postupne stávalo priemyselné predmestie Bratislavy – s robotníckymi, malomeštianskymi, sedliackymi domami, aj s chatrčami najchudobnejších vrstiev. Na úrodnej pôde sa darilo ovociu a zeleni-ne, ktorými petržalské gazdinky zásobovali
bratislavské trhy. Bol medzi nimi aj voňavý petržlen, a tak sa u Bratislavčanov ujalo označenie „petržleni“ a dedina dostala slo-venské meno Petržalka.*1 Po prvej svetovej vojne sa Petržalka rapídne zväčšovala (v rokoch 1920 – 1930 sa počet jej obyvateľov strojnásobil) a stala sa z nej najväčšia dedina na Slovensku. Po druhej svetovej vojne a 7-ročnej okupácii nacistickým Nemeckom bola v roku 1945 pričlenená k Bratislave. V období od roku 1948 až do roku 1989 viedla v tesnej blíz-kosti Petržalky na jej západnej strane hrani-ca tzv. železnej opony. V roku 1967 sa uskutočnila medziná-rodná urbanistická súťaž na riešenie úze-mia Petržalky a rozhodlo sa o kompletnej asanácii pôvodnej zástavby a vybudovaní novej modernej štvrte Bratislavy. Odvážne plány však zmarila okupácia vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Petržalka sa (podľa iného plánu) začala stavať v roku 1973. Pôvodnú dedinu takmer celú zrovna-li so zemou a celé územie takmer 30 km2 zastavali novými komunikáciami a panelo-vými stavbami, v ktorých dnes žije viac ako 100 000 obyvateľov.*2
Hitler si obzerá Bratislavu z petržalského brehu, 25. 10. 1938
Posledná etapa výstavby sídliska – časť Dvory
*2 Podľa sčítania v roku 2011 tu bolo evidovaných 105 763 oby-vateľov s trvalým pobytom. Zdroj: Štatistický úrad SR
*1 LUTTERER, I. – MAJTÁN, M. – ŠRÁMEK, R. : Zeměpisná jména Československa. Praha: Mladá fronta, 1982. s. 233, 234.
5
Dv
oryDVORY
Petržalská časť Dvory je ohraničená zo severu riekou Dunaj, zo západu Viedenskou cestou, z východu Chorvátskym ramenom a z juhu Bratskou ulicou. Toto územie bolo v minulosti naj-viac zastavané rodinnými domami starej Petržalky, ktoré začali postupne asanovať až
od roku 1982 (bola to teda posledná etapa výstavby sídliska Petržalka). Takmer 2000 domov doslova zo dňa na deň zbúrali a oby-vateľov vysťahovali do iných častí Bratislavy alebo priamo do novopostavených panelá-kov Petržalky. Keďže ide o územie, kde sa predtým nachádzala najväčšia časť dediny,
zachovalo sa tu niekoľko pamiatok na toto obdobie. V severnej časti sú to hodnotné historické budovy popri významnej Viedenskej ces-te (divadlo Aréna, veslárske kluby, reštaurácia Leberfi nger), z vtedaj-šieho centra Petržalky sa zachovali dve budovy škôl, kostol z 30. rokov 20. storočia od architekta Vladi-mí ra Kar fí ka a neďaleko neho aj populárny hostinec Lipa. Juž nej šie, v blízkosti železničnej stanice stoja historické budovy závodu Mata dor a v jeho blízkosti sa zachovali nie-ktoré pôvodné ulice, aj s pôvodný-mi domami, v ktorých stále žijú aj niekoľkí „Staropetržalčania“. V časti Dvory sa dá spraviť najlepšia pred-stava o tom, ako vyzerala Petržal ka pred výstavbou sídliska.
Manželia Džongovci pred svojím domom na Kolmej 162, začiatok 80. rokov 20. stor. tesne pred asanáciou, foto: archív GIB
Starý most – Tyršovo nábrežie – Sad Janka Kráľa – kostol Povýšenia sv. Kríža – hostinec Lipa – dom riaditeľa smaltovne – závod Matador – torzo starej Petržalky – petržalský cintorín – bunker BS-8 – vojnový cintorín – súsošie Dievčatá
i www.konduktor.sk/dvory
R o m a n o v a
R o v n i a n k o v a
Hr
ob
ák
ov
a
H r ob á k
o v a
Du
do
vaA m b r o s e h o
Br
ad
áo
va
St
ar
O
s u s k é ho
Nám.
La
ch
ov
aM
ly
E i n s t e i n o v a
E i
e n sk
á
ce
st
a
Vi
e de
ns
k á c e s t a
K l o
St
ar
ý
mo
st
Mo
st
S
NP
K r a s
ov
sk
éh
o
M u c h o v o n á m .
F a r s k é h o
er
ny
še
v s k é h o
Š r o b á r o v o n á m .
V a v i l o
vo
vaP i f o v a
Ma
ch
ar
ov
a
W
ol
k r o v a
V l a s t e n e c k é n á m .
J u ng
ma
nn
ov
aJ
an
tá
ro
vá
c
es
ta
M á n e s o v o n á m .
Ru
so
vs
ká
c
es
ta
R u s o v s k á c e s t a
Z a d u naj
sk
á
c e s t a
R
ö
n
tg
e
no
va
Ge
r
c e n o v aZ á
p or o
s k á
L en a
r do v
a
Bo
hr
ov
a
Pe
n
i a n s k a
P l a n c k o v a
K a p i c o v aD a l i b o r o v o n á m .
N o b e l o v o n á m .
u bi e
t ov s
k áN
o vo b
a ns k
á
n á m .
L ev
os k
á
Jaroslavova
Kr
em
ni
ck
á
Ha
nd
l ov
sk
á
Pr
ok
op
ov
a
O
ov
sk
á
Kr u
p in
sk
á
Vi
lo
vá
D u b n i c k á
Vr
an
ov
sk
á
Ú d e r n i c k á
K a u k a z s k á
Ka
uk
az
sk
á
Go
go
ov
a
D a r g o v s k áK u b i n s k á
H r o b á r s k a
GoralskáNá
br e
ná
sk
á
Br
a
ts
k
á
Ko
p
ia
ns
ka
Ko
p
ia
ns
ka
en
ov
a
Ge
ss
ay o v
a
P a j š t ú n s k a
ka
c
es
ta
P
an
ón
sk
a
ce
st
a
Be
li
ns
ké
h o
Há l
ov
a
Še
v e n k ov
a
Šv
ab
i ns k é
ho
Šv
ab
i ns
ké
ho
An
dr
us
ov
aP
r ok
oe
vo
va
Fe
di
no
va
Ji
rá
sk
ov
a
Ma
r ko
va
Tu
po
le
vo
va
I j u š i n o v a Nám. Jána Pavla II.
K ut
lí
ko v
S t
ar
h
em
at
ín
sk
a
ia
ns
ka
ce
st
a
B r a n s k á
H o
sk
a
Bu
Sm
ol
en
ic
ká
Š in
ta
U N A
C
em
e
Ty r š o v o n á b r .
D1D1
Kittsee
Ro
ma
n o v a
Ro
vni a
nk
ov
a
Ro
ma
no
va
Ko l m
á
ap
a
j e v o v a
R o m a n o v a
R o v n i a n k o v a
Hr
ob
ák
ov
a
H r ob á k
o v a
Du
do
vaA m b r o s e h o
Br
ad
áo
va
St
ar
O
s u s k é ho
Nám.
La
ch
ov
aM
ly
E i
k
K l o
ar
ým
os
t
st
SN
P
Ge
ss
ay o v
a
j n
ka
ce
st
a
K ut
lí
ko v
S t
ar
h
em
at
ín
sk
a
ia
ns
ka
ce
st
a
B r a n s k á
H o
sk
a
Bu
Sm
ol
en
ic
ká
Š in
ta
U N A
D1
Kittsee
Ro
ma
n o v a
Ro
vni a
nk
ov
a
Ro
ma
no
va
1
2
3
4
5
67
8
9
10
11
12
17
18
21
22
25 1
2
3
4
5
6
16
1
18
19
20
24
2526
27
2829
1
2
3
5
8
14
15
16
17
18
20
1
2
8
10
15
1
2
4
8
k o v9
11
15
16
17
18 20
21
29
36
38
40
43
49
50
51
52
23 24
27
7
2223
4546
47
48
54
55
56
4
2627
30
33
3
5
16
19
21
23
24
25
26
58
59
60
6 7
Dv
ory
Dv
ory
Starý most a mýtny domček
V histórii spojenie dvoch bratislavských brehov zabezpečoval loďkový (pontóno-vý) most Karolíny Augusty (1825 – 1891) a pred ním tzv. lietajúci most (ktorý fungo-val ako kompa v rokoch 1676 – 1809). Prvý
stály bratislavský most cez Dunaj posta-vili v rokoch 1889 – 1890 a niesol meno Rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa I. Za prejazd cez most sa platilo mýto, preto boli na oboch stranách vybudované mýt-ne domčeky. Tie počas okupácie Petržalky nemeckou armádou v rokoch 1938 – 1945 slúžili ako colnice. Počas druhej svetovej vojny most odolával mnohým bombovým útokom, až bol v roku 1945 ustupujúcou nemeckou armádou značne poškodený. Po oslobodení Bratislavy most prestavili a až do roku 1989 sa nazýval Mostom Červenej armády, odkedy nesie dnešný názov – Starý most. Kvôli zlému technickému stavu na ňom od roku 2010 vylúčili dopravu. Na cestnej a železničnej časti prebieha rekon-štrukcia, ale lávka pre peších a cyklistov je funkčná. V mýtnom domčeku na bratislav-skej strane sídli v súčasnosti Múzeum col-níctva a galéria a na petržalskej sa nachá-dza reštaurácia.
Bufet pod Starým mostom
Bufet pod Starým mostom s dlhoroč-nou tradíciou je ideálnym východzím, ale aj konečným miesto, či už vyrážate do neďale-kého Sadu Janka Kráľa, na dunajskú hrádzu, alebo obdivovať pamätihodnosti pravého brehu Dunaja. Donedávna bol tento pod-nik neoddeliteľnou súčasťou futbalových zápasov, ktoré sa odohrávali na dnes už ne -existujúcom štadióne FC Petržalka (zbúrali ho koncom roku 2012). Bohatú a úspešnú históriu tohto klubu pripomínajú dve zará-mované fotografi e futbalových jedenástiek na stenách bufetu. Aj napriek tomu, že bufet stratil znač-nú časť pravidelných klientov, je naďalej príjemným a vyhľadávaným miestom na posedenie. Po nedávnej rekonštrukcii zmizli zo steny pri výčape charakteristické plagá-ty – možno aj kvôli tomu, čo zobrazovali, sa krčmičke zvykne dodnes hovoriť aj „Štetka“. Ceny sú veľmi prijateľné, podnik má svojskú atmosféru a je to jedna z mála posledných krčmičiek, ktoré pamätajú Petržalku, keď bola ešte dedinou.
Štadión FC (Artmedia) Petržalka
Petržalský futbal má bohatú históriu a najstaršiu v celej Bratislave. Z množstva petržalských futbalových klubov pravde-podobne najviac úspechov zožal klub PTE (Pozsonyi Torna Egyesület – Prešporský
Bufet pod Starým mostom s vodnou vežou v pozadí
Most Františka Jozefa – Most M. R. Štefánika – Most Červenej armády –Starý most
1 1
27
Divadlo Aréna
Divadlo Aréna patrí medzi najstaršie divadlá v Bratislave. V roku 1828 postavi-li z podnetu divadelného podnikateľa J. A. Stögera pri Auparku (Sade J. Kráľa) dreve-ný nekrytý amfi teáter – divadelnú arénu. Približne na rovnakom mieste dnes stojí budova postavená v roku 1898. Po takmer 50-ročnej prestávke od druhej svetovej vojny zásluhou svetoznámeho slovenského míma (žijúceho v Nemecku) Milana Sládka divadlo obnovili a od roku 1996 sa v ňom opäť hrá. Konajú sa tu divadelné predstave-nia, koncerty a pravidelne aj priame preno-sy predstavení z Metropolitnej opery v New Yorku s HD kvalitou zvuku a obrazu. Za divadlom sa nachádza takmer 20 m
vysoká tehlová stavba vodnej veže, ktorá slúžila na zásobovanie divadla vodou. Vedľa stojí zachovaný tehlový dom strojníka veže.
Lunapark
V 50. rokoch 20. storočia na nábreží Dunaja, pri divadle Aréna vybudovali jediný stály zábavný park v Bratislave – lunapark. Aj keď na atrakcie skromný, tešil sa veľkej obľube od jari až do jesene. Húsenková drá-ha, ruské koleso, strašidelný hrad, bludisko, autodrom, retiazkový kolotoč, či hangár plný všakovakých mechanických a počítačových hier však neodolali niekoľkým záplavám
telocvičný spolok), založený v roku 1898. Na začiatku 20. storočia patril medzi naj-silnejšie vidiecke kluby Uhorska. V roku 1913 sa dokonca stal majstrom Horného
Uhorska. Od roku 1939 sa názov klubu pomerne často menil. V nedávnej histórii sa klub preslávil (aj vďaka silnému sponzoro-vi) pod názvom Artmedia Petržalka, keď sa prebojoval v sezóne 2005/2006 až do Ligy majstrov. Prestavba štadióna v roku 2001 zväčšila kapacitu tribún až na 7100 miest. Od roku 2008, kedy sponzor klub opustil, štadión zarastal a chátral. V septembri 2012 sa začalo s kompletnou likvidáciou štadió-na, na mieste ktorého vyrastie v budúcnosti zástavba, keďže ide o lukratívny pozemok širšieho centra Bratislavy. Futbalový klub, s novým názvom FC Petržalka 1898 sa v roku 2012 znova vrá-til z ľavého brehu Dunaja do Petržalky. Domovský štadión sa momentálne nachá-dza pri škole na Ulici M. C. Sklodowskej v Ovsišti.
?
I. Čsl. ŠK Bratislava (ČH) na Starohájskej cestePTE SC (Artmedia) na Kraskovského uliciMakkabea ŠK (poštári) na Starohájskej cesteLigeti SC (ŠK Petržalka) na Starohájskej cesteMatador ŠK na Kopčianskej cestePMTK SC na Klokočovej uliciSlávia Kablo ŠK na ulici Pri SečiTehelňa ŠK na Kopčianskej ceste
Futbalové ihriská a kluby v Pe tr žalke v rokoch 1918 – 1938
Divadlo Aréna
Štadión FC Artmedia Petržalka
2
1
8 9
Dv
ory
Dv
ory
V tesnom susedstve sa nachádza kríž, ako spomienka na kaplnku sv. Jána Nepomuckého, ktorá kedysi stála v týchto miestach.
Bufet a klub Propeller
Legendárny bufet Propeller na Tyršovom nábreží bol v 90. rokoch vyhľa-dávanou „oázou alternatívy“ (popri dnes už taktiež neexistujúcom divadle a krč-me Stoka na Pribinovej ulici za dnešnou Euroveou). Istý čas do komplexu patrilo aj pódium, ktoré však v roku 2001 úmyselne zapálili. („Propík“ ležal v žalúdku mnohým ľuďom, hlavne predstaviteľom mesta a polí-cii, pretože sa tu vraj stretávala „alterna-tívna“ mládež a slobodne tu polihovala na trávniku a stvárala kadejaké neprístojnosti. Sem-tam sem zavítala aj skupinka neona-cistov, ktorým taktiež prekážala uvoľnená atmosféra tohto miesta). Skutočnosť, že budovu bufetu postavili načierno, koncerta-mi sa narušoval nočný kľud a v neposled-nom rade aj vražda Daniela Tupého, mali za následok, že bufet v roku 2006 zrušili. Namiesto vylihovania v tráve s lacným pivom alebo kofolou sa tu dnes môžete slniť s drahým mojitom na 3500 tonách piesku, ktoré sem každé leto vysype jeden
nemenovaný mobilný operátor. Dnešná doba už alternatívnej mládeži nepraje.
a lunapark sa začal rozpadávať, až v roku 2003 po veľkej povodni zanikol úplne. Dnes sa dajú ešte rozlíšiť základy jednotlivých stavieb a priestor slúži ako parkovisko.
Pamätníky na Tyršovom nábreží
Dňa 4. septembra 2005 na Tyršovom nábreží (na mieste, kde kedysi stál luna-park) zavraždili 21-ročného študenta Daniela Tupého. O rok neskôr na tomto mieste odhalili Pamätník obetiam rasiz-mu a neonacizmu, ktorý navrhol archi-tekt Pavol Brna a zrealizoval sochár Pavol Dubina. Na prehnutom oceľovom nosníku je umiestnená bronzová socha anjela so zlo-meným krídlom. Neďaleko sa nachádza Pamätník mie-rových zmlúv. Štíhly vysoký pamätník je venovaný dokumentom spečateným po prvej svetovej vojne vo Versailles, Saint-Germain a v Trianone v rokoch 1919 až 1920, ktoré udávali nové hranice po páde
Rakúsko-uhorskej monar-chie. Hneď vedľa Au café stojí v tôni medzi stromami bohato ornamentálne zdobený pieskovcový Pamätník obetiam genocídy Arménov, ktorý uctieva pamiatku 1 500 000 obetí geno-cídy v roku 1915.
Retiazkový kolotoč v Lunaparku
„Alternatívna mládež“ v Propelleri, foto: Martina Jarolínová
1
2
888888888888888888888888888888888888888888888888
chieHn
v tbozdPgk
Pamätník obetiam genocídy Arménov
1
55
knedle), aj to, že sa nachádzal v susedstve významného rekreačného parku – Aupark (dnešný Sad Janka Kráľa) a každý víkend sa tu konali tanečné zábavy. Od 50. rokov 20. stor v budove sídlilo učňovské stredisko kominárov. V roku 1992 objekt vyhorel a prestal sa využívať. V rokoch 1996 – 1998 prešiel rekonštrukciou a dodnes fungu-je ako reštaurácia s terasou a priľahlým detským ihriskom. Ak do reštaurácie zaví-tate poriadne hladní, určite si nenechajte ujsť štvrťkilovú „Leberfi ngerovu bravčovú šniclu“.
Pétanque
Hneď vedľa prístaviska propeleru sa nachádza ihrisko na pétanque. Tento fyzicky nenáročný, ale veľmi príjemný a spoločen-ský šport si môžete zahrať kedykoľvek počas roka – a zadarmo. Gule si, samozrejme, treba priniesť.
Most SNP
Most Slovenského národného povsta-nia postavili v rokoch 1967 – 1972, v čase, keď už bolo rozhodnuté o výstavbe na pra-vom brehu Dunaja. Podľa návrhu architek-tov Jozefa Lacka, jeho asistentov Ladi slava Kušníra a Ivana Slameňa a inžinierov Arpá-da Tesára a Jozefa Zvaru dostal most cha-rakteristickú podobu 84,6 m vysokého pyló-na s vyhliadkovou reštauráciou na vrchole,
Prístavisko propeleru
V roku 1930 mladý slovenský architekt Emil Belluš navrhol dve funkcionalistické budovy prístaviska propeleru – kyvadlovej lode premávajúcej medzi pravým a ľavým brehom Dunaja. Pôvodne dopravu zabez-pečovalo viacero modelov parníkov. Jeden z nich, vyrobený v roku 1909 (premával od roku 1911 do roku 1966), dnes kotví pri móle a nachádza sa v ňom kuriózna galéria ešte kurióznejšieho „svetoznámeho“ výtvar-
níka Adolfa Bencu. Poslednou kompou bola loď Kamzík, ktorá premávala od roku 1978 s prestávkami až do roku 2003. Kým budova na bratislavskom brehu fungu-je dnes ako kaviareň, stavba na pravom brehu, pozostávajúca z čakárne a okienka na predaj lístkov, už neplní svoju funkciu a chátra. V súčasnosti sa uvažuje o obnove-ní prepravy, ktorá by spájala obe prístaviská s Euroveou a River parkom.
Leberfinger
História hostinca Leberfi nger siaha až do roku 1759, kedy bol založený ako zájazd-ný hostinec na významnej dopravnej tep-ne – Viedenskej ceste. Hostinec poskytoval pocestným aj ubytovanie, ustajnenie a „ser-vis“ ťažných koní, dobytku a povozov. K jeho obľube prispelo príjemné prostredie, dobrá kuchyňa (vyhlásené boli tunajšie slivkové
Prístavisko propeleru od arch. Emila Belluša
Leberfi nger a Most SNP
3
4
19
25
2
10 11
Dv
ory
Dv
ory
spôsob anglických klubov. V rokoch 1885 – 86 bol podľa projektu rakúskeho architekta Raimunda Jeblingera postavený v neogotic-kom štýle technikou tzv. fachwerk (hrazde-ná konštrukcia). Vysoké šikmé strechy budo-vy s ústrednou vysokou vežou a odhalené drevené trámy boli inšpirované alpskou architektúrou.
Nemecký veslársky klub
Unikátna funkcionalistická budova Nemeckého veslárskeho klubu od Josefa Konrada postavili v roku 1931 a je jedným
z dvoch predstaviteľov klubovej architektú-ry na Slovensku. Táto budova, ktorá využíva prvky lodnej estetiky, pripomínajúca veľký parník – s terasou, podpalubím a kapitán-skym mostíkom na vrchole, dlho plnila svoju pôvodnú funkciu. V 90-tych rokoch v nej sídlil archív STV a v spodnej časti fun-govala prevádzka mládežníckeho klubu. Od roku 2005 je budova majetkom súkromnej organizácie. Objekt je zachovaný takmer v pôvodnom, avšak značne devastovanom stave – dispozícia spodného podlažia bola iba mierne pozmenená, zachované sú kovo-vé rámy okien, krb a drevená podlaha na druhom podlaží, madlá aj zábradlia scho-diska a terás. Aj keď sú v súčasnosti všetky dvere a okná zabednené, budova, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, chátra a jej osud je zatiaľ nejasný.
dnes nazývanou „UFO“. Na mohutných oce-ľových lanách visí konštrukcia mosta s dvo-mi dvojprúdovými vozovkami a chodníkmi pre peších a cyklistov pod ňou. V strednej časti mosta sú vedené inžinierske siete. Pri jeho stavbe zbúrali veľkú časť bratislavské-ho podhradia, vrátane jedinečnej židovskej synagógy. Aj napriek tomu most v roku 2001 vyhlásili za slovenskú stavbu storočia. Na streche reštaurácie (pôvodne nazýva-nej Bystrica), do ktorej premáva výťah, sa nachádza panoramatická vyhliadková plo-šina, z ktorej pri dobrej viditeľnosti vidieť až na rakúske Alpy. Z oboch strán spodnej časti mosta na petržalskej strane sa nachádzajú dva reliéfy bratislavského erbu od sochárky Ľudmily Cvengrošovej z roku 1971. Tá je aj autorkou sochy ležiacej ženy na protiľahlom brehu, v parčíku pri zastávke autobusov pod mostom.
Maďarský veslársky klub
Petržalskú stranu Dunaja v minulos-ti bohato využívali na rekreačné účely (futbalové kluby, tenis, plávanie, dostihy) a vzniklo tu aj viacero veslárskych klubov. Dnes už neexistujúca budova Maďarského veslárskeho klubu (býva označovaný aj ako Bratislavský, stál na mieste, kde dnes ústi Most SNP a kvôli tejto stavbe ho koncom 60. rokov 20. stor. asanovali) bol prvým moderným športovým klubom v Uhorsku na
Maďarský veslársky klub zničený pri výstavbe Mosta SNP
Súčasný stav Nemeckého veslárskeho klubu
6
22
žalskom nábreží v okolí Sadu Janka Kráľa (Auparku) ich bolo v tých časoch takmer 20. Tehlová budova Dámskeho tenisového klu-bu postavená technikou „fachwerk“ sa ešte donedávna nachádzala v areáli výstaviska Incheba. V roku 2007 (tesne po podaní návr-hu na vyhlásenie za chránenú pamiatku), ho dalo vedenie výstaviska „vzhľadom na ziste-ný skutkový stav stavebného objektu, ktorý ohrozoval návštevníkov areálu“ odstrániť“.
Viedenská cesta
Časť Viedenskej cesty leží na povrchu hrádze, patriacej do sústavy hrádzí, ktoré dala od roku 1771 postaviť Mária Terézia. Vedie od Starého mosta až k bývalému hra-ničnému prechodu Berg. Keďže išlo v minu-
losti o významnú cestu, spájajúcu Bratislavu nielen s Rakúskom, ale aj Maďarskom (na Viedenskú cestu sa napájala Orosvárska – Rusovská cesta, aj Kopčianska cesta, vedúca do Kittsee), nachádzali sa na nej význam-né budovy, ako policajná stanica, divadlo Aréna, kaviareň Au café, zájazdný hostinec Leberfi nger, 3 veslárske kluby (maďarský, nemecký, slovenský), podniky Preglejka a Diava. Na pravej strane za dnešnou Inchebou sa tiahlo Pečnianske rameno, ktoré sa využívalo na rybárčenie, kúpanie,
Slovenský veslársky klub
Druhým predstaviteľom klubovej archi tektúry na Slovensku je budova Slovenského veslárskeho klubu od význam-ného architekta Emila Belluša z roku 1931. Je jednou z prvých architektových stavieb vo funkcionalistickom duchu a patrí k jeho najavantgardnejším dielam. Pôvodné veľké sklenené plochy boli kvôli lepšej tepelnej izolácii v rámci rekonštrukcie odstránené a objekt obohatený o reštauráciu. Tá pod názvom Aušpic funguje dodnes. Zachovala sa dokonca aj pôvodná funkcia a stále tu sídli Slovenský veslársky klub, ktorý má na horných podlažiach zázemie a v spodnej časti lodenicu.
Dámsky tenisový klub
V Petržalke začiatku 20. storočia sa nachádzalo aj množstvo tenisových kurtov (aj dnes ich nájdeme požehnane). Na petr-
Bratislava z petržalského nábrežia
Budova Dámskeho tenisového klubu v areáli Incheba
Viedenská električka na Viedenskej ceste pri Pečnianskom ramene
7
5
26
3
12 13
Dv
ory
Dv
ory
cu Kopčany. Tam vlak prepojili na medzi-mestský systém. Odtiaľ pokračoval do Viedne, kde sa znova prepojil na systém mestskej dopravy. Od roku 1938 trať kon-čila pred Starým mostom a do mesta cez hranicu s Nemeckou ríšou už neviedla. Na Petržalskej strane ju ďalej využívali ako spojenie s Viedňou. V roku 1945 petržalský úsek až po Viedeň úplne zrušili. Staničná budova Kopčany aj pôvodné depo sú zachované pri starom petržalskom cintorí-ne a fabrike Matador. Stanicu prestavili na rodinný dom (natretý namodro) a depo slúži ako sklad. V línii od Kopčianskej stanice až po hranicu s Rakúskom, aj za ňou, sú ešte viditeľné podvaly, betónové patníky, miesta-mi aj časti koľají a dokonca návestidlo, ktoré je v polohe „stop“ už od roku 1945. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia lokomotívy z iniciatívy Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopra-vy, ktorému sa ju podarilo zachrániť v roku 2011 pred zošrotovaním v Rakúsku.
Viacúčelové výstavné zariadenie (Inche-ba)
Veľtrh Incheba (International Chemical Bratislava), podľa ktorého sa táto stavba ľudovo nazýva, sa dlhé roky konal v bra-tislavskom PKO (Park kultúry a oddychu), v dnes už neexistujúcich pavilónoch
člnkovanie a v zime sa na ňom korčuľovalo. Rameno v 90. rokoch, v súvislosti so stav-bou sídliska, vyschlo a veľkú časť zasypali pri stavbe mosta Lafranconi. Viedenská ces-ta bola aj dejiskom mnohých historických udalostí 20. storočia. V roku 1938 po nej prišiel Adolf Hitler, aby si pozrel okupované územie a systém petržalského opevnenia. V roku 1945 sa po nej práve nemecké vojská sťahovali naspäť pred Červenou armádou. V roku 1968 po Viedenskej ceste prichádzali do Bratislavy tanky vojsk Varšavskej zmluvy. Až do roku 1989 tvorilo územie za cestou hraničné pásmo a za ňou už nasledoval iba neprekonateľný systém ostnatých drôtov. Po Viedenskej ceste viedla aj jedna časť povestnej viedenskej električky.
Viedenská električka
V roku 1914 otvorili 69 km dlhú koľa-jovú trať, vedúcu z Bratislavy až do Viedne. Trať mala tri časti – bratislavská a vieden-ská mestská časť trate a medzimestská časť. V Bratislave vyrážala električka spred hote-la Savoy a vytvárala okruh cez Šafárikovo námestie (približne tak, ako ho vytvára dnes električková trať), potom cez (Starý) most prechádzala po Viedenskej, Rusovskej a Kopčianskej ceste až po výmennú stani-
Bratislavský úsek trate viedenskej električky (červená) a medzimestský úsek (zelená)
Výšková budova Incheba s hotelom
23
s vyučovacím jazykom bulharským a jedna Policajnému zboru SR.
Míľnik Sovietskej armády
Na križovatke Viedenskej a Rusovskej cesty stojí kamenný pomník s nápisom: „V týchto miestach prekročili oddiely sláv-nej Sovietskej armády hranice oslobodenej Bratislavy, aby ľud Rakúska oslobodil od nadvlády fašizmu! Česť a sláva Sovietskej armáde!“. Žulový pamätník je na jednej strane skosený do tvaru šípky, ktorá ukazuje smer postupu Sovietskej armády. Rovnaké pamätníky sú rozmiestnené na viacerých miestach Bratislavy (Rača, Lamač, Ružinov, Podunajské Biskupice), podľa toho, ako mesto postupne oslobodzovali. Míľniky odhalili v roku 1960 a ich autor-mi sú sochár Ladislav Snopek a architekt Ladislav Beisetzer.
z oceľovo-sklenenej konštrukcie od arch. Ferdinanda Milučkého. Veľtrh sa presunul na protiľahlý breh do veľkého výstavného komplexu od nemenej významného sloven-ského architekta Vladimíra Dedečka. Stavbu realizovali v rokoch 1974 – 1986, projekt však pôvodne rátal s tým, že komplex sa stane predĺžením bratislavského centra na petržalskú stranu. Súčasťou výstavby mali byť mnohé budovy, ako aj prístav na Dunaji. V súčasnosti sa vo výstavných halách počas celého roka konajú rôzne veľtrhy (Coneco, Autosalón, Bibliotéka, Flóra, ITF Slovakiatour…), koncerty, pred budovou kaž-doročne na jeseň stávajú kolotočiari z celej Európy s rozmanitými kolotočmi. Areál zdo-bia rôzne rozmiestnené sochy od autorov z USA, Talianska, Španielska, Slovenska, Fínska a Rumunska, ktoré tu vznikli počas medzinárodného sochárskeho sympózia v roku 2008. Dominantou areálu je admi-nistratívna budova vysoká 85 m, ktorej zau-jímavé členenie fasád je, bohužiaľ, z viditeľ-nejšej strany od Mosta SNP zakryté obrov-skou plachtou reklamy. Keď však prejdete okolo budovy po Viedenskej ceste, uvidíte aj veľký presklený otvor (dodatočne dorobe-ný) na najvrchnejšom podlaží, z ktorého má majiteľ podniku Bratislavu a Karpaty ako na dlani. Vo vedľajšej nižšej budove sa nachá-dza hotel.
Školy
V Petržalke sa zachovali tri školy z „predsídliskového“ obdobia, ktoré dodnes fungujú. Gymnázium na Zadunajskej, na torze pôvodnej ulice, už v rokoch 1918 – 1938 fungovalo ako štátna ľudová škola 5-triedna. V budove Gymnázia na Ein-steinovej ulici sa učí už od roku 1956. Na Záporožskej ulici sa nachádza komplex viacerých školských budov aj s telocvičňou. Od roku 1948 tu sídlila Základná škola, dnes patria budovy Súkromnej bulharskej škole s gymnáziom a materskou škôlkou
Míľnik Sovietskej armády
Gymnázium Einsteinova
?Historické názvy dnešnej Zadunaj-skej cesty odzrkadľujú všetky režimy, ktoré prežila – Marxova a Masaryko-va (1918 – 1938), Adolf Hitlerstrasse (1938 – 1945), Benešova (1945 – 1948), Stalinova a Zadunajská (1948 – do asa-nácie). Z pôvodnej ulice sa zachovala iba časť pred Gymnáziom Einsteinova.
Zadunajská cesta
13131313131313131313131313131313131313133131313113131333
ky, ktorá ukazujermády. Rovnaké né na tislavy najské mesto íľniky utor-
nopek er.
armády
21
8
54
záhradnícky, poľovnícky a pavilón priemy-selných plodín. Park je doplnený o prvky drobnej archi-tektúry – v centrálnej osi vo východnej čas-ti sa nachádza horná časť gotickej veže Františkánskeho kostola, ktorú tu pre-miestnili po zemetrasení na konci 19. sto-ročia, a slúži ako altánok. V strednej časti parku, pri mieste, kde sa pretínajú cestičky, sa pomedzi kvetinové záhony vyníma biela socha Janka Kráľa od sochára Františka
Gibalu. Oproti nej v tráve stojí veľký kameň, ktorý je základným kameňom pre budúci Pa mät ník slovenského vysťahovalectva. Ide o štyri a pol tony vážiaci kus červené-ho mramoru z Tardošského lomu, ktorý je darom od maďarských Slovákov. V parku je rozmiestnených 12 kruhových miest s lavičkami po obvode, v strede ktorých sa nachádzajú guľové plastiky so zna-meniami zverokruhu. V juhovýchod-nej časti parku sa nachádza fontána
s troma holubicami. Hneď vedľa v rokoch 1934 – 37 bolo prvé bra-
tislavské rozárium. Pripomína ho pamätná tabuľa neďaleko fontány. Po obvode južnej a východnej časti parku až po Viedenskú cestu sa zacho-vala časť obranného valu rakúsko-
Sad Janka Kráľa je najstarším verej-ným parkom v strednej Európe. Založili ho v rokoch 1774 – 76 na ploche pôvodného lužného lesa. Park bol upravený vplyvom barokového klasicizmu do tvaru osemra-mennej hviezdice s alejami rôznych druhov stromov, neskôr prešiel v roku 1832 úpra-vou, pri ktorej bola dispozícia uvoľnená na spôsob anglického parku. Dnešnú podobu park získal v roku 1839. V 70. rokoch 20. storočia prešiel veľkou rekonštrukciou, kedy odstránili divorastúce kroviny, čím sa park otvoril a vytvorili sa veľkopriestorové prírodné interiéry. Je tu zastúpené veľké množstvo druhov krovín a stromov, pomedzi ktorými sa nachádza-jú aj exotické dreviny (Ginko dvojlaločné, Maklura oranžo-vá, Metasekvoja čínska a iné). Unikátne sú takmer 200-ročné Platany javorolisté, ktorých obvod kmeňov dosahuje až 5 – 6 metrov. V roku 1902 sa v Sade Janka Kráľa usku-točnila II. poľnohospodár-ska výstava. V parku posta-vili špecializované secesné pavilóny – obilninársky, vinohradnícky, lesnícky,
Sad Janka Kráľa
Socha Janka Kráľa
Fontána s troma holubicami
Gotická veža Františkánskeho kostola
Gibalu. Oproti nej v ktorý je základnýmPa mät ník slovenskIde o štyri a pol toho mramoru z Tarddarom od maďarsje rozmiestnenýcs lavičkami po osa nachádzajú gmeniami zveronej časti parku
s troma holuv rokoch 19
tislavské rozpamätná tabuPo obvode juparku až po Vivala časť obr
šiel veľkou rekonštrukciou, li divorastúce kroviny, čím sa vytvorili sa veľkopriestorové
eriéry. Je tu zastúpené veľké uhov krovín a stromov,
orými sa nachádza-ké dreviny (Ginko Maklura oranžo-
oja čínska a iné). takmer 200-ročné rolisté, ktorých ov dosahuje až V roku 1902 sa
a Kráľa usku-ľnohospodár-
V parku posta-ované secesné bilninársky, y, lesnícky,
rantiškánskeho kostola
1
2
3
4
5
6
-uhorskej armády proti napoleonským vojskám, ktoré na toto územie „zavítali“ dvakrát, v rokoch 1805 a 1809. Na výročie
bombardovania Bratislavy a prudké boje na pravom brehu Dunaja sa v Sade Janka Kráľa odohrávajú každý rok v júni ukážky bojov, ktorých sa zúčastňuje množstvo skupín vojenskej histórie z celej Európy. Kuriozitou je budova v západnej časti parku, pôvodne postavená na reštaurač-né účely. V tej sa dnes nachádza v posled-
nom čase verejnosťou kritizovaný erotický klub. Neónové nápisy nad vchodom síce dávnejšie zmizli, ale podnik ponúka svoje služby naďalej. Sad Janka Kráľa je jedinečným mest-ským parkom, národnou kultúrnou pamiat-kou, biocentrom regionálneho významu a súčasne geofondovo významnou plochou fauny a fl óry. Aj napriek tomu v jeho tesnej blízkosti postavili v roku 2002 nákupné centrum s priľahlou 22-podlažnou budovou (rok 2007). Z druhej strany sa týči ďalšia 19-poschodová budova (na Krasovského ulici) a hneď vedľa sa plánuje výstavba 25-podlažnej polyfunkčnej budovy juho-
východne od parku. Ide totiž o lukratívne pozem-ky v blízkosti bratislav-ského centra a diaľnice, ktorá doslova presekáva Petržalku na dve časti a „izoluje“ ju od Dunaja a mesta. Ochranári majú obavu o budúcnosť Sadu Janka Kráľa, ktorému sa okolitou zástavbou prav-depodobne zmenia klima-tické podmienky.
Tábor Napoleonských vojsk počas výročia bombardovania Bratislavy v roku 1809
Napoleonský obranný val
v a
V i e de
ns
ká
c
es
ta
Mo
s
Kr a s
ov
sk
éh
o
T y r š o v o n á b r e i e
2
1
3
4
4
56
7
8
Leberfi nger
7
8
Sad Janka Kráľa
16 17
Dv
ory
Dv
ory
ročia. Veľký areál pri železničnej stanici, kde sa nachádza aj pamiatkovo chránená tehlo-vá výrobná hala, je dnes sídlom množstva fi riem, pneuservisov, autoservisov a zberní kovového šrotu. Vysoký komín v súčasnosti slúži hlavne holubom a sú na ňom umiest-nené vysielače a antény.
Letné kúpalisko Matador
Komplex nekrytého kúpaliska Matador tvorí olympijský 50 m bazén aj s tribúnou, 20 m bazén s tobogánom a dva detské bazény. Kúpalisko je v prevádzke od roku 1963. Kúpalisko v lete navštevuje pomer-ne dosť ľudí, aj keď časy, kedy sa v bazéne nedalo hýbať a na brehu bola hlava na hla-ve, sú históriou. Sezóna začína, podľa poča-sia niekedy už v polovici mája a trvá až do začiatku septembra. Olympijský bazén býva dejiskom plaveckých pretekov a zápasov vo vodnom póle. V areáli je viacero bufetov, z ktorých sú niektoré otvorené celoročne a sú prístupné aj z ulice.
Kúpalisko Matador patrilo v minulosti do areálu športovísk Miestneho športového klubu Iskra, v histórii známeho hlavne kvôli skvelému futbalovému klubu Matador. Dnes kúpalisko prevádzkuje bratislavský Klub vodného póla. V areáli v súčasnosti fungujú iba tenisové kurty, veľké plochy futbalových ihrísk v tieni novostavby Vienna Gate poma-ly zarastajú.
Závod Matador
V prvej polovici 20. stor. sa Petržalka postupne stala miestom, kde sa sústredili mnohé priemyselné podniky (v súvislos-
ti s vybudovaním železničného spoje-nia s Viedňou). Továrne sa usadili pozdĺž Viedenskej, Kopčianskej a Orosvárskej cesty, na strategických miestach v blízkosti železničnej trate a stanice. Nachádzala sa tu tehelňa, továreň na konzervy, parná píla, továreň na výrobu preglejky a iné. Veľkú a prosperujúcu továreň na výrobu smalto-vaného tovaru, situovanú v miestach opro-ti dnešnej železničnej stanici, založili už v roku 1896. K nej patril aj dodnes zachova-ný murovaný dom riaditeľa továrne zo začiatku 20. storočia, nesprávne označovaný ako „staničný domček“. Ten je, podobne ako (už neexistujúce) budovy Dámskeho teni-sového klubu a Bratislavského veslárskeho klubu, realizovaný technikou hrázdeného
muriva – fachwerk. V roku 1904 založili podnik na výrobu gumového
tovaru. Vyrábali sa tu gumové hadice, bicyklové duše, pod-
pätky, tenisové loptičky a pneumatiky. Továreň Semperit, neskôr známa
pod názvom Matador, tu fungovala až do
90. rokov 20. sto-
161616161611616161616111611
klubu, realizovaný technimuriva – fachw
V rokupodnik na vý
tovaru. Vyrábhadice, bicy
pätky, tea pneuSempe
podtu f
9
Pôvodné výrobné haly závodu Semperit – Matador
Komín Matadoru
Kúpalisko Matador
10
11
16
Petržalský cintorín
Okrem toho, že je Petržalský cintorín miestom posledného odpočinku mnohých Petržalčanov, nachádza sa tu aj pamätník a spoločný hrob židovských obetí fašiz-mu. Neďaleko cintorína a pôvodnej želez-ničnej stanice tu počas okupácie fašistic-kým Nemeckom stál zberný tábor zriadený až v polovici decembra 1944, kedy tu dora-zil prvý transport 1 600 väzňov z Budapešti. Boli medzi nimi najmä maďarskí Židia, ale aj Poliaci, Ukrajinci, Taliani a Juhoslovania. Po evakuácii nemeckých vojsk v marci roku 1945 za severozápadným plotom cintorína objavili päť masových hrobov a v nich 497 obetí, z ktorých sa podarilo identifi kovať 49. Pamätník má tvar kamennej mohyly s pamätnou tabuľou a zoznamom identifi -kovaných obetí. Dnes ho zaujímavo dotvá-ra ťahavý strom, ktorý z pamätníka akoby vyrastal. Viacerých funkcionárov petržalské-ho zberného tábora v rámci povojnových súdnych procesov odsúdili, niektorí – ako napríklad veliteľ petržalského gestapa An ton Hart gasser, však ostali nepotrestaní.
Motokrosová dráha
Na ploche medzi poľom pri „kolónii“ a diaľnicou D2 do Maďarska (na mieste, kadiaľ viedli koľajnice tzv. viedenskej elek-tričky) je vybudovaná motokrosová dráha aj
Torzo starej Petržalky
V zastrčenej časti Petržalky (o ktorej väčšina jej súčasných obyvateľov ani nevie), z jednej strany ohraničenej múrmi bývalej továrne Matador a z druhej petržalským cintorínom, si môžete spraviť predstavu
o tom, ako Petržalka vyzerala kedysi. Na uliciach Dargovská, Kubínska, Nábrežná, Goralská a Hrobárska stoja ešte pôvodné domy, niektoré aj s pôvodnými obyvateľmi. Oblasť voľakedy patrila pod rakúsku obec Kittsee a od roku 1928 je evidovaná ako „kolónia Kopčany“. Preto býva miestnymi obyvateľmi aj starými Petržalčanmi nazý-vaná „kolónia“, alebo „kolónka“. Dodnes táto časť nemá vybudovanú kanalizáciu ani plyn. Predajňa kvetov a náhrobných kameňov na Nábrežnej ulici funguje aj ako malý bufet (Mini Presso) a môžete si tu dať niečo na osvieženie a posedieť na dvorče-ku. Čo-to sa dá dozvedieť od samotných majiteľov fi rmy – Gumbírovcov, alebo sta-rých Petržalčanov, ktorí tu chodia na hroby svojich blízkych, zaspomínať si aj na svoje rodisko. Cez víkendy tu na uliciach predávajú miestne záhradkárky čerstvé kvety a naj-väčší pohyb tu je, samozrejme, na Sviatok všetkých svätých.
Ruina domu na Goralskej ulici
Pamätník a spoločný hrob obetí popravených v zbernom tábore v Petržalke
4 12
5
18 19
Dv
ory
Dv
ory
s prekážkami z dreva a pneumatík a dokon-ca aj s malou tribúnkou na drevenej kon-štrukcii.
Kopčany
Juhozápadná časť Petržalky bola voľa-kedy súčasťou rakúskej obce Kittsee, po slovensky nazývanou Kopčany. Štvrť, ktorá tu vznikla okolo Kopčianskej ulice a želez-ničnej trate, mala priemyselný charakter (Matador, smaltovňa, tehelňa), ale nachá-dzala sa tu aj ženská väznica – miestnymi označovaná ako „láger“. V tejto časti vyrást-lo koncom 80. rokov 20. stor. malé sídlis-ko nazývané Kopčany a do jeho piatich 12-poschodových panelákov a ubytovne postupne umiestňovali problematických obyvateľov a neplatičov. Tak tu vzniko sku-točné geto, izolované od ostatných častí Petržalky, plného drôg, prostitúcie, smetí a zdevastovaného prostredia. V posledných
rokoch sa situácia vylepšuje, uskutočňujú sa rôzne sociálne projekty, pôsobí tu komu-nitné centrum Ulita, ktoré sa orientuje na mladých ľudí, detské ihriská postupne prechádzajú rekonštrukciou. V blízkosti sa nachádza mnoho predajní a veľkoskladov, v jednej budove areálu južne od sídliska (istý čas sa v nej konali aj predajné burzy) je vybudovaná verejná krytá motokárová dráha s dĺžkou 500 m. V areáli sa nachá-dza aj centrum s reštauráciou, penziónom, wellness a konferenčnou sálou. V roku 2012 na Kopčianskej ceste predĺžili cyklistickú trasu od železničnej stanice až po hranicu s Rakúskom, kde je napojená na rakúsky systém cyklistických ciest. Množstvo peších a cyklistov tadiaľto prechádza k neďale-kému vojnovému cintorínu a zrekonštru-ovanému bunkru spred 2. svetovej vojny. Sídlisko Kopčany už nie je odrezané od sve-ta ako kedysi, už nestojí na okraji (záujmu), ale na historickej spojnici s Rakúskom – tak, ako to bolo v 19. a začiatkom 20. storočia. Ak predsa len chcete spoznať miestnych ľudí a prehodiť s nimi pár slov, navštívte podivnú búdku pred križovatkou, kde vám načapujú kofolu alebo pivo do plastového pohára. Môžete posedieť vnútri, pri hracom automate a televízore, alebo sa posadiť von na „terasu“.
Vojnový cintorín
Vojnový cintorín z roku 1916 sa nachá-dza pri hranici s Rakúskom, v tesnej blíz-kosti bunkra BS-8. Vznikol ako súčasť vojenského lazaretu. Na cintoríne je pocho-vaných 331 vojakov rôznych národností. Leží tu 122 Čechov a Slovákov, 53 Maďarov, 16 Rakúšanov, 11 Poliakov, 11 Talianov, 43 Rumunov, 51 Juhoslovanov, 3 Nemci a 6 neznámych vojakov. Ide o obete prvej svetovej vojny, ktoré zomreli v posádkovej nemocnici v Bratislave a divíznej nemoc-nici v Kopčanoch v rokoch 1916 – 1918. Cintorín od konca 2. svetovej vojny chátral,
Prekážky motokrosovej dráhy
Kopčany s Kopčianskou cestou
30
23
24
21
pretože sa nachádzal v zakázanej hraničnej oblasti. Zrekonštruovali ho až v roku 2008, na spôsob amerických vojnových cintorí-nov s pravidelnými zástupmi bielych krížov. Stál tu aj samostatný hrob rakúsko-uhor-ského generála Cvrčeka de Mielec, ktorého pozostatky previezli krátko po vojne mimo Slovenska. Budovu samostatnej hrobky--kaplnky asanovali v roku 1936, keď na jeho mieste postavili objekt opevnenia (bunker
BS-8). Podľa legendy v predvečer exhumá-cie duch generála vystúpil z hrobky a rozlú-čil sa so svojimi vojakmi. Potom sa vrátil na miesto svojho odpočinku, ako to na vlastné oči vraj videli dvaja náhodní okoloidúci.
Záhradky na Kolmej
Hneď pri nadjazde cez Panónsku cestu, pri Kolmej ulici sú ešte pôvodné záhradky, ktoré tu stáli za poslednou ulicou dedi-ny – Kolmou. Tá mala smer dnešnej časti Kolmej, ktorá sa nachádza na protiľahlej strane Panónskej cesty. V tejto oblasti, kde už nestáli domy, boli na úrodnej pôde budované záhradky, ktoré slúžili najmä Bratislavčanom. Zachovali sa aj popri železničnej trati vedľa nákupného stre-diska Danubia a pri petržalskom cintorí-ne, pri kúpalisku Matador, alebo južne od dnešnej Petržalky, v lokalite Janíkov dvor. Záhradkárska oblasť na Kolmej ceste je zau-
jímavá tým, že sa nachádza v tesnom sused-stve trafostanice. Ide možno o posledné miesta, na ktorých ešte rastú aj povestné petržalské marhule.
Plastika Snop
V strede asfaltovej plochy, na ktorej kedysi stáli stánky trhoviska a ktorá dnes slúži ako parkovisko pri obchodnom centre na Jiráskovej ulici, sa týči plasti-
ka znázorňujúca snop – zviazané obilie.
Kameň Torzo
Na rohu Jirás kovej a Paj štún skej ulice stojí červená pieskovcová socha ženského torza na vysokom podstavci.
Zrekonštruovaný vojnový cintorín z I. svetovej vojny
Záhradky okolo trafostanice na Kolmej ulici
Kameň Torzo
Plastika Snop
di-sti lej sti, de mäpri re-
orí-od
vor. au-
na Jiráskovej ulici, sa tka znásnop –obilie.
Kame
Naa PačersocnaKam
Pozostatky ovocných stromov sa dajú nájsť tiež priamo medzi panelákmi síd-liska. Pravidelne sa v lete objavujú na niektorých miestach bohato obsypané stromy plodmi mirabeliek (žltých sli-viek), orechov alebo jabloní.
?
i www.fruitmap.sk
Ovocné stromy
chy, ánky
ako entre asti-úca ané
5
51
50
Vladimíra Karfíka a ten pomocou využi-tia prefabrikovaných dielov, skeletovej konštrukcie a oceľového debnenia stlačil celkový rozpočet na 350 000 korún a navr-hol kostol, ktorého výstavba trvala iba 3,5 mesiaca. Kostol s dispozíciou trojloďovej baziliky predstavuje ideály funkcionalistic-kého chápania architektúry bez akýchkoľvek zbytočných prvkov – jednoduchosť, trvanli-vosť, nízke náklady na údržbu a funkčnosť boli na prvom mieste. V interiéri sa zacho-vali pôvodné prvky ako oltár, lavice, spoved-nice a priestoru dominuje drevený kríž od bratislavského sochára Alojza Rigeleho. Ku kostolu patrí aj budova fary.
Ide o peší a cyklistický chodník spájajú-ci staré mesto cez most SNP s petržalskou železničnou stanicou. V súčasnosti už trasu predĺžili cez Kopčiansku ulicu až do Kittsee a napojili ju na cyklistické trasy v Rakúsku. V severnej časti korzo prechádza medzi nadjazdom Mosta SNP a Inchebou, vedie ponad Einsteinovu cestu a diaľnicu na Nobelovo námestie. Na námestí sú sústre-dené rôzne služby a budovy občianskej vybavenosti. Vedľa budovy potravín so zau-jímavou točitou rampou sa nachádza želez-ná plastika troch farebných šašov na choduliach od sochára Stanislava Mikuša. Na námestí sa zachovala alej gaštanov, kto-
ré tvorili súčasť starého petržalského cin-torína. Ten v 30. rokoch zrušili a vybudovali nový cintorín za továrňou Matador. Korzo ďalej pokračuje popri dvoch bustách – Antona Bernoláka a Štefana Moysésa na Daliborovo námestie, kde už od roku 1932 stojí Kostol Povýšenia sv. Kríža. Koncom 20-tych rokov 20. stor. Petržalčania požiadali o fi nančnú pomoc Tomáša Baťu na výstavbu kostola v neo-gotickom štýle. K našetreným peniazom (350 000 korún) im chýbalo ešte raz toľko. Baťa povolal svojho dvorného architekta
Petržalské korzo
Nobelovo námestie
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Hostinec Lipa
3
58
9
Hneď pri kostole sa nachádza socha Krista s rozpaženými rukami od sochára Stanislava Mikuša z roku 2009. A keďže krčma nemôže byť ďaleko do kostola, hneď oproti soche v susedstve základnej umeleckej školy je nízka jedno-podlažná budova, v ktorej už od začiatku 60. rokov 20. stor. funguje Hostinec Lipa. Osud tejto takmer poslednej pôvodnej petr-žalskej krčmy je neistý, keďže na jej mieste plánujú stavbu obytného domu. Stále tu však možno stretnúť „starých“ Petržalčanov, od ktorých sa dá všeličo dozvedieť. Kadiaľ pôvodne išli ulice starej Petržalky, kde sa nachádzalo kino Iskra, alebo napríklad aj to, že viaceré lipy v záhrade aj v blízkom oko-
lí zasadili niektorí skalní prívrženci tohto občerstvovacieho zariadenia. Korzo pokračuje cez novú obytnú štvrť s viacerými kaviarňami a reštauráciami, podchodom pod Rusovskou cestou a kovo-vou skulptúrou, symbo-lizujúcou vstupnú brá-nu až po železničnú stanicu. Oproti železnič-nej stanici, v tieni nedáv-no postaveného centra Vienna Gate čupí tehlový dom, nespráv-ne nazývaný „staničný domček“. Ide však o vilu postavenú začiatkom 20. storočia technikou fachwerk (vkladaním nepálených tehál
medzi drevené trámy, tzv. hrázdené muri-vo) a býval v ňom riaditeľ uhorskej továrne na emailovaný tovar, pán Herkner. Budovu pred zbúraním zachránilo to, že ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Korzo končí pri železničnej stanici, ktorej súčasťou sú rôzne vonkajšie bufety, ponúkajúce jedlo a pitie. Z petržalskej sta-
nice premávajú vlaky hlavne do Rakúska. Spojenie s Viedňou zabezpečujú vlaky v hodinových intervaloch cez pracovný deň a v dvojhodinových cez víkend. Zo stanice sa dá ďalej pokračovať po Kopčianskej ces-te smerom na Kittsee alebo podchodom pod nástupišťami na Panónsku cestu. Nad schodiskom pri východe z podchodu, sa nachádza trojplastika Tri ženské torzá od sochára Stanislava Mikuša.
Dom riaditeľa smaltovne
Plastika Šašovia na Nobelovom námestí
Interiér železničnej stanice
59
10
5
24
4
60
22 23
Dv
ory
Dv
ory
domu Kaufl and sa na asfaltovej ploche roz-prestiera populárny skatepark. V južnej časti sa nachádza žltá budo-va, v ktorej v rokoch 1993 – 2003 sídlilo divadlo Ludus. Odvtedy je budova nevy-užitá.
Fedinova
Priamo oproti parku na Jiráskovej ulici sa nachádza Fedinova ulica, ktorá tvorí aké-si obvodné centrum štvrte. Pošta, Cik-cak centrum s obradnou sieňou a výstavným priestorom, povestné bingo Alfa (v súčas-nosti ale bez binga), rôzne služby na tera-se – za návštevu stojí požičovňa kostýmov. Za pásom terasových domov stojí zdravotné stredisko so zaujímavou plasti-kou, pripomínajúcou päť kmeňov stro-mov vrastajúcich do steny. Okresný súd na Prokofi evovej ulici, situovaný v pôvodnom
Kostol Svätej Rodiny
Kostol sv. Rodiny stojí pri Chorvátskom ramene, oproti administratívnej budove Technopol. Kostol postavili v roku 2003 podľa návrhu arch. Ivana Koleniča a v súčas-nosti sa buduje priľahlá budova fary a pas-toračného centra. Námestie Jána Pavla II., na ktorom sa kostol nachádza, sa 14. 9. 2003 stalo dejiskom svätej omše, ktorú odslúžil pápež Ján Pavol II. pred takmer štvrť milió-nom veriacich. Kostol stojí v susedstve budúcej križovatky bratislavského nosného
systému dopravy a administratívnej a obyt-nej štvrte, ktorá povedie východozápadnou spojnicou s už jestvujúcim Technopolom a zástavbou na Pajštúnskej ulici. Vnútri kos-tola sa nachádza oltárny kríž, ktorý stál na tribúne vybudovanej pri príležitosti pápe-žovej omše. Pred vstupom do kostola stojí bronzová socha žehnajúceho Jána Pavla II. z roku 2003 od sochára Jána Gazdíka.
Park Jiráskova
Park v severnej časti Jiráskovej ulice (za socializmu Námestie Májového povstania českého ľudu) tvorí trávnatá plocha, v kto-rej centrálnej časti sa nachádza Pamätník Pražskému povstaniu v roku 1945, vytvorený z nahromadených kamenných kociek. Vo východnej časti, v susedstve Chorvátskeho kanála a oproti obchodnému
Kostol sv. Rodiny
Plastika pri zdravotnom stredisku
Skatepark na Markovej ulici
17
49
15
20
18
48
Ide prevažne o zariadenie škôl (inventár tried, kabinetov), učebné pomôcky, učebni-ce, knihy so školskou a pedagogickou tema-tikou, listinný materiál (vysvedčenia, indexy, triedne knihy, školské zošity), či fotografi e, fi lmový a iný obrazový materiál. Na priestran-stve medzi týmito dvoma budovami je umiestnená formálne zaujímavá plas-tika z umelého kameňa. Pripomína milenecký pár a je dielom Emila Venkova. V abstraktnom, až dekonštruvistickom podaní tvarov (typic-kom pre rukopis tohto sochára), možno roz-poznať muža, ktorý podáva žene kyticu. Neďaleká plastika, tentoraz už signova-ná Emilom Venkovom stojí na ploche medzi 12-poschodovým domom a obchodným centrom na Hálovej ulici. Hliníková plasti-ka Ikaros je štylizáciou krídiel a voľných fragmentov, ktoré nepredstavujú žiaden konkrétny tvar, iba štylisticky dopĺňajú voľ-nejšie plochy krídel v rámci témy deštrukcie padajúceho Ikara. Dielo vzniklo v roku 1990.
Vlastenecké námestie
Dôležitým centrom severnej časti (Dvory IV) je Vlastenecké námestie, s rôzny-mi obchodmi a službami (potraviny, pošta,
(avšak prestavanom) obytnom dome starej Petržalky, so susediacou športovou halou, ihriskami a objektmi materských škôl, tvoria veľkú otvorenú plochu. Do nej ústi široký chodník, ktorý vedie od subcentra v okolí daňového úradu a železničnej stanice.
Bronzová plastika od Miroslava Cipára
Pozdĺž Panónskej cesty, v blízkosti železničnej stanice postupne vyrastajú nové administratívne budovy. Nachádzajú sa tu napríklad daňový úrad, súkromná vysoká škola, autoservisy a autopredaj-ne, nákupné strediská atď. Oproti železničnej stanici, pred vchodom do budovy vydavateľstva časopisov, sa nachádza abstraktná bron-zová plastika z roku 2001 od slovenského výtvar-níka Miroslava Cipára.
Múzeum školstva a pedagogiky
Na Hálovej ulici stojí bývalá budova škôlky, ktorú prestavi-li na moderné sídlo Slo ven skej p e d a g o g i c k e j k n i ž n i c e . Oproti, v budove Strednej prie-myselnej školy elektrotechnic-kej sa nachádza Múzeum škol-
stva a pedagogiky, ktoré muzeálnymi prostriedkami dokumentuje vývoj školstva a pedagogiky na území Slovenska. Múzeum vlastní vo svojich fondoch takmer 40 000 zbierkových predmetov zo 16. – 20. storočia.
Plastika od Miroslava Cipára
Plastika Ikaros
Plastika Emila Venkova
bufotiPrdidekopo
ná12
d, a, j-tď. ici, ovy sa
n-
Dv
ory
denie škôl binetov), čebni-kou a-l y, é e, ový tran-dvomatnená plas-
meňa
Vlastenecké námestie
56
46
45
25
26
24
Dv
ory
Káblová komora
Unikátnym pozostatkom systému opevnenia budovaného v rokoch 1935 – 38 je káblová komora, ktorá sa nachádza na trávnatej ploche medzi obchodným domom TPD a Chorvátskym ramenom. V káblovej komore sa stretávali telegrafné a elektrické káble z bunkrov a ďalej viedli
do kasární a na poštu. Takže to, čo väčšina okoloidúcich považuje za betónový kanál, je v skutočnosti takmer 80 rokov stará pripomienka na krutú a neistú dobu pred vypuknutím 2. svetovej vojny. Vedľa komory sa zachovalo torzo pôvodnej petržalskej ulice – Mičurinovej, ktorá prechádza aj na druhú stranu Bosákovej ulice. Vedie stredom lúky a napá-ja sa na šikmú dvojprúdovú cestu, ktorá je pozostatkom pôvodnej Starohájskej cesty. Tá viedla v 50. rokoch 20. stor. od Sadu Janka Kráľa, popri horárni Starý háj (tam mala smer dnešnej asfaltovej cestičky za dostihovou dráhou) až po ostrov Starý Háj.
Na lúke pri autobusovej zastávke sú už viac ako 30 rokov ulože-né betónové panely, ktoré mali byť použité pri
výstavbe metra.
banka, kopírovacia služba, hotel s reštau-ráciou atď.). Námestie prešlo v roku 2012 rekonštrukciou, pri ktorej položili novú dlažbu, vybudovali kvetináče s množstvom kvetín a stromov. Pred poštou stojí na stĺpe obloženom lešteným kameňom socha z čierneho kameňa v tvare zaoblenej kocky s okrúhlymi vyhĺbeninami.
Súsošie Dievčatá
V strede parčíku medzi Vavilovovou, Wolkrovou a Černyševského ulicou, v prie-sečníku cestičiek, stojí pomerne mohutné kamenné súsošie. Z hmoty zloženej z pia-tich kusov kameňa s viac ako 2-metrovou výškou vystupuje päť jemne štylizovaných ženských postáv v rôznych pózach – jedna
drží v náručí dieťa, ďalšia vypúšťa z dla-ní holubicu. Dielo vytvoril v roku 1986 sochár Juraj Hovorka (signované v spodnej časti), ktorý je aj jedným z autorov (spolu s Tiborom Bártfayom a Karolom Lackom) známej fontány Družba na Námestí slobody v Bratislave.
Plastika stĺp s tvárou
Na Mánesovom námestí, neďaleko nefunkčnej fontány, sto-jí plastika z umelého kameňa v tvare štíhleho vysokého stromu, v korune kto-rého sa vynára kubistická ľudská tvár.
Súsošie Dievčatá
Plastika na Mánesovom námestí
Káblová komora na Jantárovej ceste
Tá viedla v 50.Janka Kráľa, popmala smer dnešdostihovou dráho
Na lúke pužnk
vý
v roku 1986 ané v spodnej autorov (spolu olom Lackom) ámestí slobody
stí, y, sto-a v tvare
korune kto-ská tvár.
Plastika na
7
6
43
29
8
Medzinárodná urbanistická súťaž
Cho van com, ktorí aj napriek istým snahám o využitie poznatkov zo súťaže nedokázali zabrániť použitiu prefabrikovaných panelov a typizovaných projektov. Budovať sa muse-lo čo najrýchlejšie a najlacnejšie, aj na úkor kvality. Tak sa v roku 1973 začalo s výstav-bou.
V roku 1965 vypísali medzinárodnú súťaž na „Ideovú urbanistickú štúdiu južné-ho obvodu mesta Bratislavy“. To, že išlo na -ozaj o jedinečnú súťaž v celosvetovom kon-texte, svedčí množstvo zaslaných návrhov od kolektívov autorov z celého sveta (310 účastníkov z 28 krajín), ale aj medzinárod-né zloženie poroty (odborníci z Francúzska, Anglicka, Ruska a Juhoslávie). Za predse-du poroty bol zvolený Arthur Ling (Veľká Británia) a za podpredsedu Štefan Svetko (v tom čase zastával funkciu námestníka hlavného architekta mesta Bratislavy). Do fi nálneho výberu sa dostalo 18 návrhov, z ktorých víťaza nevybrali. Keďže žiaden z návrhov nedokázal komplexne vyrie-šiť túto neľahkú úlohu, porota udelila päť tretích cien. Súťaž však priniesla množstvo zaujímavých ideí a konceptov, ktoré poro-ta odporučila ďalej riešiť formou semi-nárov a diskusií s odborníkmi aj autormi projektov. Výsledkom mala byť mestská časť so 100 000 obyvateľmi s komplexnou občianskou vybavenosťou, so zachovaním prírodného rázu krajiny, uplatňujúc naj-modernejšie poznatky z vývoja svetového urbanizmu. V zadaní súťaže sa taktiež píše: „Nová Petržalka nemá byť a nebude poňa-tá ako ‚obytná spálňa‘ mesta, ale ako útvar, ktorý svojou príťažlivosťou utvorí podmien-ky pre stále a zdravo pulzujúci život, aby po výstavbe Petržalky stala sa Bratislava sku-točne mestom na Dunaji.“* Všetky tieto smelé plány však zo dňa na deň zhatila okupácia v roku 1968 a násled-né roky tzv. normalizácie. Riešením projektu bol poverený Stavoprojekt na čele s archi-tektmi Stanislavom Talašom a Joze fom
* GROSS, Kamil: Medzinárodná urbanistická súťaž Petržalka. 1967
Jeden z víťazných návrhov, v ktorom autori počítali so zacho-vaním Pečnianskeho ramena a prekopaním ďalších umelých kanálov, ktoré by dali Petržalke charakter mesta na vode
27
Há
je
HÁJE
Lodenice – Záhradkárska kolónia – TJ Polygraf – Centrum Ovsište – Mlynarovičova – Glazované reliéfy na Haanovej – Nám. hraničiarov – Dostihová dráha – Hájovňa a kaplnka Starý háj – Chorvátsky kanál – Monumentálna maľba Mier – DK Zrkadlový háj – Technopol
Miestna časť Háje sa rozpriestiera v severo-východnej časti Petržalky, ohra-ničenej Dunajom, Chorvátskym kanálom a Kutlíkovou ulicou. Toto územie bolo voľakedy ostrovom medzi hlavným tokom Dunaja a Chorvátskym kanálom, pokry-té prevažne bohato podmáčanými plo-chami lužných lesov. Obývaná bola iba severo-východná časť, nazývaná Ovsište. Lužné lesy boli od 19. stor. pretvárané na lesoparky (Zrkadlový háj, Starý háj), kto-ré využívali hlavne Bratislavčania, ale zavítali sem aj obyvatelia z terajšieho Rakúska a chodili sa sem „rekreovať“ aj samotní Viedenčania. V druhej polovici 20.
stor. tu v miestach dnešnej Rovniankovej, Romanovej a Osuského stálo množstvo záhrad, ktorých úrodnú pôdu využívali hlav-ne Bratislavčania. Sídlisko na tomto území začali v 70. rokoch 20. stor. stavať ako prvé. Prvé pane-láky, ktoré stoja na Romanovej ulici 33 – 35, skolaudovali už v roku 1977. Sídlisko tu stojí v tesnom susedstve vzácnych lužných lesov a pomerne rozsiahlych a zachovaných lesoparkoch (hájoch), ktoré majú jedinečný potenciál stať sa vyhľadávanou rekreačnou lokalitou nielen pre Petržalčanov. Časť Háje ponúka aj množstvo príležitostí na športové vyžitie. Nachádzajú sa tu ihriská, tenisové
kurty, dostihová dráha a viacero jazdeckých klubov, stojí tu fut-balové ihrisko FC Petržalka, aj nová hokejová hala. Aj blízkosť Dunaja a hrádze predurčujú toto miesto na vytvorenie jedi-nečného športového zázemia Bratislavy. V pláne je vybudova-nie veľkého športového komple-xu s plavárňou a multišportovou halou pri škole na Dudovej ulici.
Pohľad na dnešnú Romanovu ulicu, na konci ulice vpravo dnes stojí budova Technopolu, okolo r. 1980, foto: Ľubo Stacho
R o m a n o v a
R o v n i a n k o v a
Hr
ob
ák
ov
a
H r ob á k
o v a
Du
do
va
A m b r o s e h o
Br
ad
áo
va
St
ar
oh
áj
sk
a
O
s u s k é ho
Nám.
Fu
rd
ek
ov
a
La
ch
ov
aM
ly n a r o v i o v a
Šu
st
ek
ov
a
M
am
at
ey
ov
a
M . C . S
k l od o w
s k ej
A.
Gw
er
ko
ve
j
J a nk o l
o v a
O v s i š t s k én á m .
Me d
v e
ov
ej
P o lo r e
c k éh o
P a nk ú c
h ov a
sk
á
ce
st
a
G e tt i n
g o va
Má
jo
vá
n o v a
E i n s t e i n o v a
k á c e s t a
H
aa
no
va
Sosnov
áB o s á k o v a
B u l í
ko
va
B l a g o e
vo
va
Š u s t e k o v a
Lu
ná
K l o k o o v a
P
r
i s e i
K
o
án
ko
va
Mo
st
A
po
ll
o
St
ar
ý
m
Mo
s
K r a s
ov
sk
éh
o
M u c h o v o n á m .
F a r s k é h o
er
ny
še
v s k é h o
Š r o b á r o v o n á m .
V a v i l o
vo
vaP i f o v a
Ma
ch
ar
ov
a
W
ol
k r o v a
V l a s t e n e c k é n á m .
J u ng
ma
nn
ov
aJ
an
tá
ro
vá
c
es
ta
M á n e s o v o n á m .
o v s k á c e s t a
Ge
ss
ay o v
a
Starý háj
s k a
st
a
o
Há l
ov
a
ar k
ov
a
m. a Pavla II.
K ut
lí
ko v a
S t
ar
hr
Te
ma
tí
ns
ka
ia
ns
ka
c
es
ta
D U N A
Cr
ts
e
ra
me
Ty r š o v o n á b r .
Do
ln
oz
em
sk
á
ce
st
a
D1
Ro
ma
n o v a
Ro
vni a
nk
ov
a
Ro
ma
no
va
34
sk
á
ce
st
a
n o v a
k á c e s t a
L
Mo
st
Ap
ol
lo
St
ar
ým
Mo
s
K r a s
ov
sk
éh
o
M u c h o v o n á m .
F a r s k é h o
er
ny
še
v s k é h o
Š r o b á r o v on á m .
V a v i l o
vo
vaP i f o v a
Ma
ch
ar
ov
a
W
ol
k r o v a
V l a s t e n e c k é n á m .
J u ng
ma
nn
ov
aJ
an
tá
ro
vá
ce
st
a
M á n e s o v on á m .
o v s k á c e s t a
s k a
st
a
o
Há l
ov
a
ar k
ov
a
m. a Pavla II.
í
S t
ar
hr
Te
ma
tí
ns
ka
ia
ns
ka
ce
st
a
D U N ATy r š o v o n á b r .
D1
34
2
3
13
14
15
16
17
18
22
25
26
28
29
1a2
6
8
9
1011
12
13
14
1516
17
18
19
20
2124
2526
27
2829
1
2
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
1
2
6
7
8
9
10
12
15
17
20
22
25
1
2
56
7
8
9
11
14
15
16
19
29
32
35
40
42
43
52
27
7
2223
4145
55
27
19
30
28 29
Há
je
Há
jeDunajklub Kamzík siaha až do roku 1933, kedy klub sídlil v budove Maďarského ves-lárskeho klubu. V roku 1970 ho presťahovali do novopostavenej budovy, ktorá je pres-nou kópiu susednej budovy kanoistického oddielu Športového klubu polície (kedysi vodácky kanoistický klub Červenej hviezdy Bratislava). Súčasťou lodeníc sú aj tenisové kurty, ihriská na plážový volejbal a ohniská na opekanie. Bola by škoda, keby tieto „oázy pokoja“ zrušili a nahradili ich výstavbou, keďže sa nachádzajú na lukratívnom území širšieho centra Bratislavy. Členovia klubov veria, že sa tak nestane, aj preto, že sa úze-mie nachádza pred hrádzou, teda v záplavo-vej oblasti Dunaja. Bohatá a úspešná histó-ria týchto klubov by mala ostať zachovaná a naďalej by malo toto územie poskytovať tak potrebný kontrast k uponáhľanému tempu naprotistojaceho brehu.
Kúpalisko Lido
Medzi Bratislavčanmi obľúbené kúpa-lisko Lido sa kedysi rozprestieralo na brehu Dunaja na mieste dnešného mosta Apollo. Spočiatku to bola iba štrková pláž, neskôr pribudli aj pontóny, v ktorých boli osadené bazény, cez ktoré pretekala dunajská voda. Napokon kúpalisko vymurovali na brehu, aj s prezliekarňami, sprchami a bufetmi. Počas okupácie v rokoch 1938 – 1945 sa kúpa-
Lodenice
Petržalský breh Dunaja je už od 19. stor. sídlom viacerých vodáckych klubov a lodeníc. Maďarský veslársky klub založili už v roku 1862 a bol to prvý moderný športo-
vý klub vo vtedajšom Uhorsku. V roku 1896 vybudovali základňu v dnes už neexistujú-cej budove, ktorá bola rozobratá pri stavbe Mosta SNP. Najstarší klub, ktorý funguje dodnes, je vodácky klub Dunajčík, založený už v roku 1924. Spočiatku klub sídlil na pro-tiľahlom brehu Dunaja – v zimnom prístave, až kým bola v roku 1932 postavená lode-nica na konci zátoky Lido, hneď za plotom povestného kúpaliska. Počas vojny bola čin-nosť klubu prerušená a lodenica rozobratá. Vybudovať areál, ktorý funguje dodnes, sa podarilo už v roku 1946. Pôvodné dreve-né budovy namaľované nazeleno tu stoja dodnes aj so starými popisnými tabuľami, nápisom Dunajčík a dvoma pádlami nad vstupom do lodenice. Členovia klubu sa zaoberajú turistickou, ale aj športovou kanoistikou. V areáli sa stretávajú, zveľaďu-jú svoju lodenicu, opravujú lode, opekajú si a trávia tu väčšinu svojho voľného času. Kuriozitou je, že sa v areáli dodnes nachá-dza betónová plocha, ktorá slúžila ako tanečný parket a terasa známeho hostinca – Elýzium. V susedstve sa nachádzajú dve novšie budovy lodeníc. História vodáckeho klubu
Lodenica vodáckeho klubu Dunajčík
Kúpalisko Lido
22
6
dedinke Kittsee (kde si ich strážia a pro-pagujú, dokonca každoročne koncom júna organizujú Slávnosť marhúľ). Oblasť je zau-jímavá aj tým, že v jej severnej časti pred druhou svetovou vojnou aj krátko po nej stála osada s názvom Elýzium. Bola obýva-ná chudobnými vrstvami obyvateľstva, ktorí žili v rôzne pozliepaných chatrčiach.
TJ Polygraf
Medzi záhradkárskou oblasťou, nadjaz-dom na Starý most a bývalým autobusovým depom stojí areál telovýchovnej jednoty Polygraf. Na futbalovom štadióne sa občas konajú zápasy mladšieho dorastu a ženské-ho futbalu. V areáli sa dá príjemne posedieť v bufete, ktorý ponúka aj lacnú a dobrú domácu stravu. Pivo a domácu kapustnicu (niekedy aj kotlíkový guľáš, huspeninu a iné dobrotky) ponúka milý vedúci a jeho man-želka. Pri letnej terase bufetu sa nachádza malé detské ihrisko so šmykľavkou a hoj-dačkami, tri tenisové kurty na prenájom a ihrisko na plážový volejbal. Toto miesto má príjemnú atmosféru, ktorú treba určite zažiť (a prispieť malým tringeltom na chod, ktorý už možno dlho trvať nebude), pretože petržalské futbalové ihriská pomaly, ale isto miznú pod bagrami developerov.
Hneď za plotom bufetu, na mieste, kde sa dnes nachádza betonáreň, stál od kon-ca 20. rokov 20. stor. najväčší petržalský štadión – sídlo futbalového klubu I. ČSŠK
lisko nevyužívalo a v roku 1944 dokonca dostalo zásah pri bombardovaní rafi nérie Apollo. Po vojne prevádzku čiastočne obno-vili, až v 90. rokoch 20. stor. úplne zaniklo. Dodnes sa dajú nájsť pozostatky kúpaliska zarastené vo vegetácii pri moste Apollo, za budovami lodeníc.
Záhradkárska kolónia (Pri seči)
Jedna z posledných lokalít v Petržalke, kde sa dodnes zachovali charakteristické záhradky, sa nachádza v oblasti medzi hrá-dzou a bývalým depom dopravného podni-
ku. Na výnimočne úrodnej a bohato zavla-žovanej pôde sa darilo zelenine aj ovocným stromom. Dnes tu stále nájdeme pomerne veľa záhrad, ktoré sú obhospodarované. Cez územie vedie cesta, ktorá spájala Petržalku s Ovsišťom a ktorej názov pripomína ostré boje napoleónskych vojsk v roku 1809 – Pri seči. V zarastenej uličke pri bufete oproti lodeniciam sa nachádza veľký žltý murova-ný, dnes obývaný dom, ktorý bol až do roku 1938 prvou ovsišťskou školou. Neďaleko v ďalšej polozarastenej uličke stojí zdemo-lovaná a viackrát vyhorená budova býva-lej Bukschovej hájovne. Toto územie je odsúdené na demoláciu a v budúcnosti sa stane súčasťou širšieho bratislavského cen-tra. Posledné povestné petržalské marhuľe budete môcť ochutnať už iba v rakúskej
Prvá ovsištská škola
Interiér bufetu TJ Polygraf s kartármi a majiteľom (vľavo)
7
20
13
28
30 31
Há
je
Há
jeAgrofert, s množstvom tenisových kurtov (aj s tribúnami), vonkajším bazénom a halou s tenisovými a badmintonovými kurtami, fi t-ness a wellness. Medzi dvoma areálmi sa nachádza reštaurácia Tarpan.
Strom roka 2009
Pred budovou novej auly Ekonomickej univerzity stojí 40 metrov vysoký Topoľ čierny. Tento strom s priemerom kmeňa 430 cm tu vysadili v roku 1925 pre potreby reme-selnej výroby korytárov, ktorí v Ovsišti žili ešte v 70-tych rokoch 20. stor. V roku 2009 mu bol udelený titul Strom roka. Možno by si zaslúžil aspoň malú tabuľku.
Nemecká škola
V roku 1938 v obsadenom Ovsišti postavili novú nemeckú 4-triednu ľudo-vú školu, ktorá nahradila starú školu na Kočánkovej ulici (budova dodnes stojí).
Dnes sa tu nachádza reštaurácia a v spodnej časti bar s terasou.
Slnečné hodiny
Obrovské betónové slnečné hodiny
(predchodca Slovanu Bratislava) s úctyhod-nou kapacitou pre takmer 20 tisíc divákov.prestieral najväčší petržalský štadión ..Reliéf Kozák
Kuriózne umelecké dielo sa nachádza na jednej stene budovy vodárenskej spoloč-nosti, pod hrádzou za Prístavným mostom. Je ním reliéfna plastika z umelého kame-
ňa, na ktorej je zobrazený vojak v unifor-me kozáka, sediacom na koni. Pôvod ani okolnosti osadenia diela na tak kurióznom mieste nie je zistený.
Jazdecký klub Slávia STU
Za Ekonomickou univerzitou, na Májovej ulici, ktorá je pozostatkom starého Ovsišťa, sa nachádza jazdecký klub Slávie STU, na ktorom sa každoročne konajú prestížne par-kúrové preteky Grand Prix Bratislava. Hneď vedľa je areál športového centra Slavia
Reliéf Kozák na stene vodárne
Strom roka 2009
Jazdecký klub Slávia STU – parkúr
Nemecká škola z roku 1938 pred Ekonomickou univerzitou
8
6
32
26
9
Hneď vedľa neho, pri bufetovom stánku sto-jí stena, ktorá bola kedysi zdobená mozai-kou s motívmi holubíc a geometrických tvarov. Dnes je značne zdevastovaná a slúži na umiestňovanie reklamných pútačov.
Centrum Ovsište
V centre Ovsišťa stojí architektonicky zaujímavo stvárnená budova od architek-tov Stanislava Talaša a Jána Lenča z roku 1983. Rozprestiera sa na oboch stranách hlavnej cesty, ponad ktorou je spojená pre-mostením. Pod ním sú umiestnené autobu-sové zastávky, aj hlavné vstupy do budovy.
Vchádza sa aj cez okolité rampy a betónové schodisko s vysokou vežou, pripomínajú-ce kostol. Budova plní funkciu kultúrneho domu na jednej strane cesty, na druhej sa v prízemí nachádza predajňa potravín. V priestoroch na prvom poschodí je reštau-rácia, bar a iné prevádzky, ktoré sa však pomerne často menia. V spodnej časti náj-deme ďalšie pohostinské zariadenia, rýchle občerstvenie, zmrzlinu a iné. Určite sa oplatí prejsť sa po budove a trochu sa porozhliad-nuť. Už aj preto, že túto stavbu ocenili v roku 1983 prestížnou architektonickou Cenou Dušana Jurkoviča. Dom kultúry už dlhšiu dobu nefunguje pravidelne. Príležitostne sa tu konajú divadelné predstavenia a done-dávna tu fungovalo kino.
v tvare oblúka osadila Správa diaľnic ako umelecké dotvorenie Prístavného mosta (pôvodne Most hrdinov Dukly), ktorý bol postavený v rokoch 1977 – 1985. Autorom je sochár Štefan Prekop a na hodinách zobrazil zaujímavo stvárnenú betónovú plastiku človeka v kruhu (pripomínajúcu Da Vinciho Vitruviánskeho muža). Tieň dlhej šikmej tyče, rovnobežnej s osou Zeme, udá-va čas od 7. do 17. hodiny, ktoré sú vyzna-čené rímskymi
top related