-
R o m a n o v a
R o v n i a n k o v a
Hr
ob
ák
ov
a
H r ob á k
o v a
Du
do
va
A m b r o s e h o
Br
ad
áo
va
St
ar
oh
áj
sk
a
O
s u s k é ho
Nám.
Fu
rd
ek
ov
a
La
ch
ov
aM
ly n a r o v i o v a
Šu
st
ek
ov
a
M
am
at
ey
ov
a
M . C . S
k l od o w
s k ej
A.
Gw
er
ko
ve
j
J a nk o l
o v a
O v sn á m
Me d
v
ov
ej
P o lo r e
c k éh o
P a nk ú c
h ov a
Do
ln
oz
em
sk
á
ce
st
a
G e tt i n
g o va
E i n s t e i n o v a
E i n s t e i n o v a
Vi
e de
ns
k á c e s t a
H
aa
no
va
Sosnov
áB o s á k o v a
B u l í
ko
va
B l a g o e
vo
va
Š u s t e k o v a
Lu
ná
K l o k o o v a
P
r
i s e i
K
o
án
ko
va
Mo
st
A
po
ll
o
St
ar
ý
mo
Mo
st
K r a s
ov
sk
éh
o
M u c h o v o n á m .
F a r s k é h oe
rn
yš
e
v s k é h o
Š r o b á r o v o n á m .
V a v i l o
vo
vaP i f o v a
Ma
ch
ar
ov
a
W
ol
k r o v a
V l a s t e n e c k é n á m .
J u ng
ma
nn
ov
aJ
an
tá
ro
vá
c
es
ta
M á n e s o v o n á m .
so
vs
ká
c
es
t
a
R u s o v s k á c e s t a
Z a d u naj
sk
á
c e s t a
R
ö
n
tg
e
no
va
Ge
r
c e n o v aZ á
p or o
s k á
L en a
r do v
a
Bo
hr
ov
a
Pe
n
i a n s k a
P l a n c k o v a
K a p i c o v aD a l i b o r o v o n á m .
N o b e l o v o n á m .
á
ov
a
ká
u pi n
sk
á
Vi
lo
vá
D u b n i c k á
sk
á
r n i c k á
a
ts
k
á
p
ia
ns
ka
en
ov
aG
es
s
ay o v
a
Starý háj
P a j š t ú n s k a
Pa
nó
ns
ka
c
es
ta
Be
li
ns
ké
h o
Há l
ov
a
Še
v e n k ov
a
Šv
ab
i ns k é
ho
Šv
ab
i ns
ké
ho
An
dr
us
ov
aP
r ok
oe
vo
va
Fe
di
no
va
Ji
rá
sk
ov
a
Ma
r ko
va
Tu
po
le
vo
va
I j u š i n o v a Nám. Jána Pavla II.
K ut
lí
ko v a
S t
ar
hr
ad
sk
áT
em
at
ín
sk
a
T o
po
ia
ns
ka
Ja
nt
ár
ov
á
ce
st
a
B r a n s k á
H o l í
sk
a
Bu
da
tí
ns
ka
B u d a t í n s k a
B u d a t í n s k a
Budatínska
Sm
ol
en
ic
ká
Š in
ta
vs
ká
S t r en i a n s
ka
St r
en
i an
sk
a
Z n iZ
ni
ev
sk
a
ls
ká
U N A J
C
em
e
Ty r š o v o n á b r .
Do
l
D1
Ro
ma
n o v a
Ro
vni a
nk
ov
a
Ro
ma
no
va
Ko l m
á
ap
aj e v o v a
kon
duk
tor
PETRŽALKAPETRŽALKATURISTICKÝ SPRIEVODCATURISTICKÝ SPRIEVODCA
-
Nemecku v roku 1938 a v sedemdesiatych a osem-desiatych rokoch
postupné búranie vidieckych domov a stavba najväčšieho panelového
sídliska v strednej Európe. Avšak ani tento brutálny zásah
nezničil všet-ko, čo tu bolo predtým. Stále sa tu nájdu historic-ké
miesta a pamiatky, aj pôvodní obyvatelia, ktorí sa v starej
Petržalke narodili. Ohromné betónové bunkre spred druhej svetovej
vojny odolávajú zubu času už takmer osemdesiat rokov. Aj novodobá
Petržalka píše už svoje vlastné, 30-ročné dejiny (v apríli 2013
ubehne 40 rokov od začatia výstavby). Vyrastá tu už druhá generácia
„Novopetržalčanov“, pre ktorých je toto sídlisko domovom. Petržalka
už dávno nie je getom, nocľahárňou, alebo betónovou džungľou, ako
sa o nej zvyklo a nie kedy aj stále zvykne hovoriť. Nemusí fi
gurovať iba ako „kuriozitka“ v turistických sprievodcoch, kto-rej
je lepšie sa vyhnúť. V tieni jej panelákov sa totiž skrýva
mnoho prekvapení. Presvedčte sa.
Petržalka dnes
Z autobusu vystúpi skupinka japonských turis-tov. Všetci
vyvracajú hlavy dohora a obdivujú sofi s-
tikovane riešenú výzdobu panelov „troch vlnov-kových domov“ na
Krásnohorskej ulici, niektorí sa fotografujú pri bielej kamennej
soche ležiacej ženy. Predtým si stihli dať rannú kávu na terase
kaviarne Nemeckého veslárskeho klubu, prezreli si múzeum Petržalky,
prešli sa Sadom Janka Kráľa, pozreli si kostol na korze, hromadný
židovský hrob na petr-žalskom cintoríne, vojnový cintorín a bunker
BS-8. Ešte ich čaká obed v Kokešovej horárniv Starom háji, niektorí
túžiaci po väčšom dobrodružstve si dajú pivo a utopenca v
pohostinstve Meteor. Tento sci-fi scenár by nemusel byť ďaleko od
skutočnosti. Sídlisko Petržalka totiž leží na histo-ricky dôležitom
strategickom území, ktoré prešlo počas svojho vývoja mnohými
zmenami a udialo sa tu veľa dôležitých udalostí našich dejín. Či už
to bolo táborenie Napoleonských vojsk a ostreľovanie
Bratislavy v roku 1809, pripoje-nie najväčšej obce na Slovensku k
nacistickému
ÚVOD
Martin Kleiblautor
Pohľad z dnešnej Rovniankovej ulice v roku 1979,foto: Karol
Kleibl
HISTÓRIA 2 – 3
DVORY 4 – 24 Sad Janka Kráľa 14 – 15 Petržalské korzo 20 – 21
Medzinárodná urbanistická súťaž 25
HÁJE 26 – 46 Detské ihriská 32 – 33 Monumentálne maľby 47
LÚKY 48 – 55
OKOLIE 56 – 62 Petržalský systém opevnenia 58 – 59
KONTAKTOR 63 – 64
OBSAH
Dv
ory
Há
jeL
úk
yO
ko
lie
Ko
nta
kto
r
-
HISTÓRIA Územie, na ktorom leží najväčšie stre-doeurópske
panelové sídlisko, bolo odpra-dávna útvarané tokom rieky Dunaj a
jeho početných ramien. Tie počas dlhého obdo-bia menili svoj tvar,
hĺbku aj počet – pre-to bolo toto územie osídlené až pomerne
neskoro a riedko. Štrkopiesková terasa,
pokrytá vrstvou naplavenej zeminy, bola síce dobre zavlažovaná,
avšak na poľnohos-podárstvo príliš plytká a často zaplavovaná.
Pevné podložie poskytovalo na niektorých miestach priestor na
osídlenie. Prvá zmien-ka o osídlení pochádza z darovacej
listiny
kráľa Ondreja II. z roku 1225, v ktorej sa opisuje poloha osady
nazývanej Flözendorf (nem. fl öz – sloj, vrstva, dorf – dedina) a
spo-mína sa tu aj územie, na ktorom sa kedysi nachádzali domy
Pečenehov. Tento kočov-ný bojovný kmeň sa po mnohých bojoch
a rozdrobeniach usídlil aj v Uhorsku – časť osídlila práve
pravý breh Dunaja oproti dávno osídlenému územiu v okolí
„brati-slavského“ hradu a v blízkosti dôležitého brodu cez Dunaj.
Pečenehovia boli dobre vyzbrojení a bojovnosť mali v „krvi“, pre-to
boli najímaní ako ochrancovia hraníc Veľkej Moravy, neskôr Uhorska.
Ako pamiat-ku na ich pôsobenie nesie oblasť nazý-vaná Pečňa (nem.
Pötschen, maď. Bešeň), s Pečnianskym lesom a dnes už
neexistu-júcim Pečnianskym ramenom. Kým naše územie zasahovalo do
dnešného Rakúska, strážili hranice ruské kmene, ktoré tu vytvo-rili
viaceré strážne osady (Ruský hrad – maď. Oroszvár, dnes Rusovce,
alebo Ivanov dvor – Locus Iwani – Antonienhof – Janíkov dvor). V
spomínanej darovacej listine sa píše o ostrove Uhrov, v roku
1654 označený ako Ungerau – Uhorská niva. V nemeckom znení sa
prvýkrát spomína v roku 1654 ako Engerau (z „uhorskej”
nivy sa stala „úzka“ niva). Prvé trvalejšie osady sú zaznamenané až
na mape z roku 1753 – západnú časť tvo-rila osada Flözendorf,
strednú časť dedina Engerau a východnú časť, na ohybe rieky, osady
Aulissel (Starý háj) a Ovsište. Tieto
Mapa z roku 1753, ktorú spracoval Andrej Erik Fritsch, mestský
geometer v Bratislave
Prehľad dôležitých historických udalostí
Prvá p
ísomn
á zmi
enka
o
osídl
ení ú
zemi
a
Prvýk
rát sp
omen
utý n
emec
ký
názo
v Eng
erau
Ostre
ľovan
ie Br
atisla
vy
napo
leons
kými
vojsk
ami z
petrž
alské
ho br
ehu
Otvo
renie
Mosta
Fran
tiška
Jozefa
Začia
tok pr
emáv
ky vi
eden
skej
elektr
ičky
Petrž
alka s
a stáv
a súč
asťou
ČSR
Okup
ácia
Petrž
alky
hitler
ovsk
ým N
emec
kom
Petrž
alka s
a stal
a súč
asťou
Brati
slavy
Vypís
anie
medz
inárod
nej
urba
nistic
kej s
úťaž
e
Začia
tok vý
stavb
y sídl
iska
1225
1493
1809
1914 1918
1938
1946
1967 1973
1891
neskôr tvorili základ dediny Petržalka. Počas dlhej histórie sa
na tomto úze-mí odohralo množstvo dôležitých uda-lostí,
pravdepodobne sa na petržalských lúkach odohralo viacero významných
bitiek.
V rokoch 1805 a 1809 si tu napoleónske vojská
urobili základňu na ostreľovanie Bratislavy a generálny útok na
Viedeň. (Dodnes sa každoročne v Sade Janka Kráľa uskutočňujú na
výročie tejto udalosti rekonštrukcie bojov.) Ďalšou tragickou
udalosťou bola okupácia Petržalky nacistic-kým Nemeckom v rokoch
1938 až 1945. Na sklonku vojny v roku 1944 tu bol dokonca
vybudovaný provizórny koncentračný tábor a po oslobodení objavený
masový hrob s takmer 500 obeťami. Po odstavení a zanesení
niektorých dunajských ramien sa Petržalka mohla rozrastať.
Rozhodujúcim medzníkom pre rozvoj Petržalky bolo postavenie
cestno--železničného mosta cez Dunaj v roku 1890 a vybudovanie
železničného spo-jenia s Viedňou v roku 1914. Odvtedy tu
(prevažne rakúske) podniky začali budovať svoje výrobné pobočky.
Lacnej pracovnej sily tu bol dostatok. Z pôvodne sedliackej dediny
sa postupne stávalo priemyselné predmestie Bratislavy – s
robotníckymi, malomeštianskymi, sedliackymi domami, aj s chatrčami
najchudobnejších vrstiev. Na úrodnej pôde sa darilo ovociu a
zeleni-ne, ktorými petržalské gazdinky zásobovali
bratislavské trhy. Bol medzi nimi aj voňavý petržlen, a tak sa
u Bratislavčanov ujalo označenie „petržleni“ a dedina dostala
slo-venské meno Petržalka.*1 Po prvej svetovej vojne sa Petržalka
rapídne zväčšovala (v rokoch 1920 – 1930 sa počet jej obyvateľov
strojnásobil) a stala sa z nej najväčšia dedina na Slovensku. Po
druhej svetovej vojne a 7-ročnej okupácii nacistickým
Nemeckom bola v roku 1945 pričlenená k Bratislave. V období od roku
1948 až do roku 1989 viedla v tesnej blíz-kosti Petržalky na jej
západnej strane hrani-ca tzv. železnej opony. V roku 1967 sa
uskutočnila medziná-rodná urbanistická súťaž na riešenie úze-mia
Petržalky a rozhodlo sa o kompletnej asanácii pôvodnej
zástavby a vybudovaní novej modernej štvrte Bratislavy. Odvážne
plány však zmarila okupácia vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968.
Petržalka sa (podľa iného plánu) začala stavať v roku 1973. Pôvodnú
dedinu takmer celú zrovna-li so zemou a celé územie takmer 30 km2
zastavali novými komunikáciami a panelo-vými stavbami, v ktorých
dnes žije viac ako 100 000 obyvateľov.*2
Hitler si obzerá Bratislavu z petržalského brehu, 25. 10.
1938
Posledná etapa výstavby sídliska – časť Dvory
*2 Podľa sčítania v roku 2011 tu bolo evidovaných 105 763
oby-vateľov s trvalým pobytom. Zdroj: Štatistický úrad SR
*1 LUTTERER, I. – MAJTÁN, M. – ŠRÁMEK, R. : Zeměpisná jména
Československa. Praha: Mladá fronta, 1982. s. 233, 234.
-
5
Dv
oryDVORY
Petržalská časť Dvory je ohraničená zo severu riekou Dunaj, zo
západu Viedenskou cestou, z východu Chorvátskym ramenom
a z juhu Bratskou ulicou. Toto územie bolo v minulosti
naj-viac zastavané rodinnými domami starej Petržalky, ktoré začali
postupne asanovať až
od roku 1982 (bola to teda posledná etapa výstavby sídliska
Petržalka). Takmer 2000 domov doslova zo dňa na deň zbúrali a
oby-vateľov vysťahovali do iných častí Bratislavy alebo priamo do
novopostavených panelá-kov Petržalky. Keďže ide o územie, kde sa
predtým nachádzala najväčšia časť dediny,
zachovalo sa tu niekoľko pamiatok na toto obdobie. V severnej
časti sú to hodnotné historické budovy popri významnej Viedenskej
ces-te (divadlo Aréna, veslárske kluby, reštaurácia Leberfi nger),
z vtedaj-šieho centra Petržalky sa zachovali dve budovy škôl,
kostol z 30. rokov 20. storočia od architekta Vladi-mí ra Kar fí ka
a neďaleko neho aj populárny hostinec Lipa. Juž nej šie,
v blízkosti železničnej stanice stoja historické budovy závodu
Mata dor a v jeho blízkosti sa zachovali nie-ktoré pôvodné
ulice, aj s pôvodný-mi domami, v ktorých stále žijú aj niekoľkí
„Staropetržalčania“. V časti Dvory sa dá spraviť najlepšia
pred-stava o tom, ako vyzerala Petržal ka pred výstavbou
sídliska.
Manželia Džongovci pred svojím domom na Kolmej 162, začiatok 80.
rokov 20. stor. tesne pred asanáciou, foto: archív GIB
Starý most – Tyršovo nábrežie – Sad Janka Kráľa – kostol
Povýšenia sv. Kríža – hostinec Lipa – dom riaditeľa smaltovne –
závod Matador – torzo starej Petržalky – petržalský cintorín –
bunker BS-8 – vojnový cintorín – súsošie Dievčatá
i www.konduktor.sk/dvory
R o m a n o v a
R o v n i a n k o v a
Hr
ob
ák
ov
a
H r ob á k
o v a
Du
do
vaA m b r o s e h o
Br
ad
áo
va
St
ar
O
s u s k é ho
Nám.
La
ch
ov
aM
ly
E i n s t e i n o v a
E i
e n sk
á
ce
st
a
Vi
e de
ns
k á c e s t a
K l o
St
ar
ý
mo
st
Mo
st
S
NP
K r a s
ov
sk
éh
o
M u c h o v o n á m .
F a r s k é h o
er
ny
še
v s k é h o
Š r o b á r o v o n á m .
V a v i l o
vo
vaP i f o v a
Ma
ch
ar
ov
a
W
ol
k r o v a
V l a s t e n e c k é n á m .
J u ng
ma
nn
ov
aJ
an
tá
ro
vá
c
es
ta
M á n e s o v o n á m .
Ru
so
vs
ká
c
es
ta
R u s o v s k á c e s t a
Z a d u naj
sk
á
c e s t a
R
ö
n
tg
e
no
va
Ge
r
c e n o v aZ á
p or o
s k á
L en a
r do v
a
Bo
hr
ov
a
Pe
n
i a n s k a
P l a n c k o v a
K a p i c o v aD a l i b o r o v o n á m .
N o b e l o v o n á m .
u bi e
t ov s
k áN
o vo b
a ns k
á
n á m .
L ev
os k
á
Jaroslavova
Kr
em
ni
ck
á
Ha
nd
l ov
sk
á
Pr
ok
op
ov
a
O
ov
sk
á
Kr u
p in
sk
á
Vi
lo
vá
D u b n i c k á
Vr
an
ov
sk
á
Ú d e r n i c k á
K a u k a z s k á
Ka
uk
az
sk
á
Go
go
ov
a
D a r g o v s k áK u b i n s k á
H r o b á r s k a
GoralskáNá
br e
ná
sk
á
Br
a
ts
k
á
Ko
p
ia
ns
ka
Ko
p
ia
ns
ka
en
ov
a
Ge
ss
ay o v
a
P a j š t ú n s k a
ka
c
es
ta
P
an
ón
sk
a
ce
st
a
Be
li
ns
ké
h o
Há l
ov
a
Še
v e n k ov
a
Šv
ab
i ns k é
ho
Šv
ab
i ns
ké
ho
An
dr
us
ov
aP
r ok
oe
vo
va
Fe
di
no
va
Ji
rá
sk
ov
a
Ma
r ko
va
Tu
po
le
vo
va
I j u š i n o v a Nám. Jána Pavla II.
K ut
lí
ko v
S t
ar
h
em
at
ín
sk
a
ia
ns
ka
ce
st
a
B r a n s k á
H o
sk
a
Bu
Sm
ol
en
ic
ká
Š in
ta
U N A
C
em
e
Ty r š o v o n á b r .
D1D1
Kittsee
Ro
ma
n o v a
Ro
vni a
nk
ov
a
Ro
ma
no
va
Ko l m
á
ap
a
j e v o v a
R o m a n o v a
R o v n i a n k o v a
Hr
ob
ák
ov
a
H r ob á k
o v a
Du
do
vaA m b r o s e h o
Br
ad
áo
va
St
ar
O
s u s k é ho
Nám.
La
ch
ov
aM
ly
E i
k
K l o
ar
ým
os
t
st
SN
P
Ge
ss
ay o v
a
j n
ka
ce
st
a
K ut
lí
ko v
S t
ar
h
em
at
ín
sk
a
ia
ns
ka
ce
st
a
B r a n s k á
H o
sk
a
Bu
Sm
ol
en
ic
ká
Š in
ta
U N A
D1
Kittsee
Ro
ma
n o v a
Ro
vni a
nk
ov
a
Ro
ma
no
va
1
2
3
4
5
67
8
9
10
11
12
17
18
21
22
25 1
2
3
4
5
6
16
1
18
19
20
24
2526
27
2829
1
2
3
5
8
14
15
16
17
18
20
1
2
8
10
15
1
2
4
8
k o v9
11
15
16
17
18 20
21
29
36
38
40
43
49
50
51
52
23 24
27
7
2223
4546
47
48
54
55
56
4
2627
30
33
3
5
16
19
21
23
24
25
26
58
59
60
-
6 7
Dv
ory
Dv
ory
Starý most a mýtny domček
V histórii spojenie dvoch bratislavských brehov zabezpečoval
loďkový (pontóno-vý) most Karolíny Augusty (1825 – 1891)
a pred ním tzv. lietajúci most (ktorý fungo-val ako kompa
v rokoch 1676 – 1809). Prvý
stály bratislavský most cez Dunaj posta-vili v rokoch 1889 –
1890 a niesol meno Rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa
I. Za prejazd cez most sa platilo mýto, preto boli na oboch
stranách vybudované mýt-ne domčeky. Tie počas okupácie Petržalky
nemeckou armádou v rokoch 1938 – 1945 slúžili ako colnice. Počas
druhej svetovej vojny most odolával mnohým bombovým útokom, až bol
v roku 1945 ustupujúcou nemeckou armádou značne poškodený. Po
oslobodení Bratislavy most prestavili a až do roku 1989 sa nazýval
Mostom Červenej armády, odkedy nesie dnešný názov – Starý most.
Kvôli zlému technickému stavu na ňom od roku 2010 vylúčili dopravu.
Na cestnej a železničnej časti prebieha rekon-štrukcia, ale lávka
pre peších a cyklistov je funkčná. V mýtnom domčeku na
bratislav-skej strane sídli v súčasnosti Múzeum col-níctva
a galéria a na petržalskej sa nachá-dza reštaurácia.
Bufet pod Starým mostom
Bufet pod Starým mostom s dlhoroč-nou tradíciou je ideálnym
východzím, ale aj konečným miesto, či už vyrážate do neďale-kého
Sadu Janka Kráľa, na dunajskú hrádzu, alebo obdivovať
pamätihodnosti pravého brehu Dunaja. Donedávna bol tento pod-nik
neoddeliteľnou súčasťou futbalových zápasov, ktoré sa odohrávali na
dnes už ne -existujúcom štadióne FC Petržalka (zbúrali ho koncom
roku 2012). Bohatú a úspešnú históriu tohto klubu pripomínajú dve
zará-mované fotografi e futbalových jedenástiek na stenách bufetu.
Aj napriek tomu, že bufet stratil znač-nú časť pravidelných
klientov, je naďalej príjemným a vyhľadávaným miestom na posedenie.
Po nedávnej rekonštrukcii zmizli zo steny pri výčape
charakteristické plagá-ty – možno aj kvôli tomu, čo zobrazovali, sa
krčmičke zvykne dodnes hovoriť aj „Štetka“. Ceny sú veľmi
prijateľné, podnik má svojskú atmosféru a je to jedna z mála
posledných krčmičiek, ktoré pamätajú Petržalku, keď bola ešte
dedinou.
Štadión FC (Artmedia) Petržalka
Petržalský futbal má bohatú históriu a najstaršiu v celej
Bratislave. Z množstva petržalských futbalových klubov
pravde-podobne najviac úspechov zožal klub PTE (Pozsonyi Torna
Egyesület – Prešporský
Bufet pod Starým mostom s vodnou vežou v pozadí
Most Františka Jozefa – Most M. R. Štefánika – Most Červenej
armády –Starý most
1 1
27
Divadlo Aréna
Divadlo Aréna patrí medzi najstaršie divadlá v Bratislave.
V roku 1828 postavi-li z podnetu divadelného podnikateľa
J. A. Stögera pri Auparku (Sade J. Kráľa) dreve-ný nekrytý amfi
teáter – divadelnú arénu. Približne na rovnakom mieste dnes stojí
budova postavená v roku 1898. Po takmer 50-ročnej prestávke od
druhej svetovej vojny zásluhou svetoznámeho slovenského míma
(žijúceho v Nemecku) Milana Sládka divadlo obnovili a od roku
1996 sa v ňom opäť hrá. Konajú sa tu divadelné predstave-nia,
koncerty a pravidelne aj priame preno-sy predstavení z
Metropolitnej opery v New Yorku s HD kvalitou zvuku
a obrazu. Za divadlom sa nachádza takmer 20 m
vysoká tehlová stavba vodnej veže, ktorá slúžila na zásobovanie
divadla vodou. Vedľa stojí zachovaný tehlový dom strojníka
veže.
Lunapark
V 50. rokoch 20. storočia na nábreží Dunaja, pri divadle Aréna
vybudovali jediný stály zábavný park v Bratislave – lunapark. Aj
keď na atrakcie skromný, tešil sa veľkej obľube od jari až do
jesene. Húsenková drá-ha, ruské koleso, strašidelný hrad, bludisko,
autodrom, retiazkový kolotoč, či hangár plný všakovakých
mechanických a počítačových hier však neodolali niekoľkým
záplavám
telocvičný spolok), založený v roku 1898. Na začiatku 20.
storočia patril medzi naj-silnejšie vidiecke kluby Uhorska. V roku
1913 sa dokonca stal majstrom Horného
Uhorska. Od roku 1939 sa názov klubu pomerne často menil. V
nedávnej histórii sa klub preslávil (aj vďaka silnému sponzoro-vi)
pod názvom Artmedia Petržalka, keď sa prebojoval v sezóne
2005/2006 až do Ligy majstrov. Prestavba štadióna v roku 2001
zväčšila kapacitu tribún až na 7100 miest. Od roku 2008, kedy
sponzor klub opustil, štadión zarastal a chátral. V septembri
2012 sa začalo s kompletnou likvidáciou štadió-na, na mieste
ktorého vyrastie v budúcnosti zástavba, keďže ide o
lukratívny pozemok širšieho centra Bratislavy. Futbalový klub,
s novým názvom FC Petržalka 1898 sa v roku 2012 znova vrá-til
z ľavého brehu Dunaja do Petržalky. Domovský štadión sa
momentálne nachá-dza pri škole na Ulici M. C. Sklodowskej
v Ovsišti.
?
I. Čsl. ŠK Bratislava (ČH) na Starohájskej cestePTE SC
(Artmedia) na Kraskovského uliciMakkabea ŠK (poštári) na
Starohájskej cesteLigeti SC (ŠK Petržalka) na Starohájskej
cesteMatador ŠK na Kopčianskej cestePMTK SC na Klokočovej
uliciSlávia Kablo ŠK na ulici Pri SečiTehelňa ŠK na Kopčianskej
ceste
Futbalové ihriská a kluby v Pe tr žalke v rokoch 1918 – 1938
Divadlo Aréna
Štadión FC Artmedia Petržalka
2
1
-
8 9
Dv
ory
Dv
ory
V tesnom susedstve sa nachádza kríž, ako spomienka na kaplnku
sv. Jána Nepomuckého, ktorá kedysi stála v týchto miestach.
Bufet a klub Propeller
Legendárny bufet Propeller na Tyršovom nábreží bol v 90.
rokoch vyhľa-dávanou „oázou alternatívy“ (popri dnes už taktiež
neexistujúcom divadle a krč-me Stoka na Pribinovej ulici za
dnešnou Euroveou). Istý čas do komplexu patrilo aj pódium, ktoré
však v roku 2001 úmyselne zapálili. („Propík“ ležal v žalúdku
mnohým ľuďom, hlavne predstaviteľom mesta a polí-cii, pretože sa tu
vraj stretávala „alterna-tívna“ mládež a slobodne tu polihovala na
trávniku a stvárala kadejaké neprístojnosti. Sem-tam sem
zavítala aj skupinka neona-cistov, ktorým taktiež prekážala
uvoľnená atmosféra tohto miesta). Skutočnosť, že budovu bufetu
postavili načierno, koncerta-mi sa narušoval nočný kľud a v
neposled-nom rade aj vražda Daniela Tupého, mali za následok, že
bufet v roku 2006 zrušili. Namiesto vylihovania v tráve s lacným
pivom alebo kofolou sa tu dnes môžete slniť s drahým mojitom na
3500 tonách piesku, ktoré sem každé leto vysype jeden
nemenovaný mobilný operátor. Dnešná doba už alternatívnej
mládeži nepraje.
a lunapark sa začal rozpadávať, až v roku 2003 po veľkej povodni
zanikol úplne. Dnes sa dajú ešte rozlíšiť základy jednotlivých
stavieb a priestor slúži ako parkovisko.
Pamätníky na Tyršovom nábreží
Dňa 4. septembra 2005 na Tyršovom nábreží (na mieste, kde kedysi
stál luna-park) zavraždili 21-ročného študenta Daniela Tupého. O
rok neskôr na tomto mieste odhalili Pamätník obetiam rasiz-mu
a neonacizmu, ktorý navrhol archi-tekt Pavol Brna a
zrealizoval sochár Pavol Dubina. Na prehnutom oceľovom nosníku je
umiestnená bronzová socha anjela so zlo-meným krídlom. Neďaleko sa
nachádza Pamätník mie-rových zmlúv. Štíhly vysoký pamätník je
venovaný dokumentom spečateným po prvej svetovej vojne vo
Versailles, Saint-Germain a v Trianone v rokoch 1919 až 1920, ktoré
udávali nové hranice po páde
Rakúsko-uhorskej monar-chie. Hneď vedľa Au café stojí v tôni
medzi stromami bohato ornamentálne zdobený pieskovcový Pamätník
obetiam genocídy Arménov, ktorý uctieva pamiatku 1 500 000 obetí
geno-cídy v roku 1915.
Retiazkový kolotoč v Lunaparku
„Alternatívna mládež“ v Propelleri, foto: Martina Jarolínová
1
2
888888888888888888888888888888888888888888888888
chieHn
v tbozdPgk
Pamätník obetiam genocídy Arménov
1
55
knedle), aj to, že sa nachádzal v susedstve významného
rekreačného parku – Aupark (dnešný Sad Janka Kráľa) a každý víkend
sa tu konali tanečné zábavy. Od 50. rokov 20. stor v budove sídlilo
učňovské stredisko kominárov. V roku 1992 objekt vyhorel
a prestal sa využívať. V rokoch 1996 – 1998 prešiel
rekonštrukciou a dodnes fungu-je ako reštaurácia s terasou a
priľahlým detským ihriskom. Ak do reštaurácie zaví-tate poriadne
hladní, určite si nenechajte ujsť štvrťkilovú „Leberfi ngerovu
bravčovú šniclu“.
Pétanque
Hneď vedľa prístaviska propeleru sa nachádza ihrisko na
pétanque. Tento fyzicky nenáročný, ale veľmi príjemný a
spoločen-ský šport si môžete zahrať kedykoľvek počas roka – a
zadarmo. Gule si, samozrejme, treba priniesť.
Most SNP
Most Slovenského národného povsta-nia postavili v rokoch 1967 –
1972, v čase, keď už bolo rozhodnuté o výstavbe na pra-vom
brehu Dunaja. Podľa návrhu architek-tov Jozefa Lacka, jeho
asistentov Ladi slava Kušníra a Ivana Slameňa a inžinierov
Arpá-da Tesára a Jozefa Zvaru dostal most
cha-rakteristickú podobu 84,6 m vysokého pyló-na s
vyhliadkovou reštauráciou na vrchole,
Prístavisko propeleru
V roku 1930 mladý slovenský architekt Emil Belluš navrhol dve
funkcionalistické budovy prístaviska propeleru – kyvadlovej lode
premávajúcej medzi pravým a ľavým brehom Dunaja. Pôvodne dopravu
zabez-pečovalo viacero modelov parníkov. Jeden z nich, vyrobený v
roku 1909 (premával od roku 1911 do roku 1966), dnes kotví pri móle
a nachádza sa v ňom kuriózna galéria ešte kurióznejšieho
„svetoznámeho“ výtvar-
níka Adolfa Bencu. Poslednou kompou bola loď Kamzík, ktorá
premávala od roku 1978 s prestávkami až do roku 2003. Kým budova na
bratislavskom brehu fungu-je dnes ako kaviareň, stavba na pravom
brehu, pozostávajúca z čakárne a okienka na predaj lístkov, už
neplní svoju funkciu a chátra. V súčasnosti sa uvažuje o
obnove-ní prepravy, ktorá by spájala obe prístaviská
s Euroveou a River parkom.
Leberfinger
História hostinca Leberfi nger siaha až do roku 1759, kedy bol
založený ako zájazd-ný hostinec na významnej dopravnej
tep-ne – Viedenskej ceste. Hostinec poskytoval pocestným aj
ubytovanie, ustajnenie a „ser-vis“ ťažných koní, dobytku a povozov.
K jeho obľube prispelo príjemné prostredie, dobrá kuchyňa
(vyhlásené boli tunajšie slivkové
Prístavisko propeleru od arch. Emila Belluša
Leberfi nger a Most SNP
3
4
19
25
2
-
10 11
Dv
ory
Dv
ory
spôsob anglických klubov. V rokoch 1885 – 86 bol podľa projektu
rakúskeho architekta Raimunda Jeblingera postavený v neogotic-kom
štýle technikou tzv. fachwerk (hrazde-ná konštrukcia). Vysoké šikmé
strechy budo-vy s ústrednou vysokou vežou a odhalené
drevené trámy boli inšpirované alpskou architektúrou.
Nemecký veslársky klub
Unikátna funkcionalistická budova Nemeckého veslárskeho klubu od
Josefa Konrada postavili v roku 1931 a je jedným
z dvoch predstaviteľov klubovej architektú-ry na Slovensku.
Táto budova, ktorá využíva prvky lodnej estetiky, pripomínajúca
veľký parník – s terasou, podpalubím a kapitán-skym mostíkom
na vrchole, dlho plnila svoju pôvodnú funkciu. V 90-tych rokoch
v nej sídlil archív STV a v spodnej časti fun-govala
prevádzka mládežníckeho klubu. Od roku 2005 je budova majetkom
súkromnej organizácie. Objekt je zachovaný takmer v pôvodnom,
avšak značne devastovanom stave – dispozícia spodného podlažia bola
iba mierne pozmenená, zachované sú kovo-vé rámy okien, krb a
drevená podlaha na druhom podlaží, madlá aj zábradlia scho-diska
a terás. Aj keď sú v súčasnosti všetky dvere a okná
zabednené, budova, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, chátra a
jej osud je zatiaľ nejasný.
dnes nazývanou „UFO“. Na mohutných oce-ľových lanách visí
konštrukcia mosta s dvo-mi dvojprúdovými vozovkami a chodníkmi pre
peších a cyklistov pod ňou. V strednej časti mosta sú vedené
inžinierske siete. Pri jeho stavbe zbúrali veľkú časť
bratislavské-ho podhradia, vrátane jedinečnej židovskej synagógy.
Aj napriek tomu most v roku 2001 vyhlásili za slovenskú stavbu
storočia. Na streche reštaurácie (pôvodne nazýva-nej Bystrica), do
ktorej premáva výťah, sa nachádza panoramatická vyhliadková
plo-šina, z ktorej pri dobrej viditeľnosti vidieť až na rakúske
Alpy. Z oboch strán spodnej časti mosta na petržalskej strane
sa nachádzajú dva reliéfy bratislavského erbu od sochárky Ľudmily
Cvengrošovej z roku 1971. Tá je aj autorkou sochy ležiacej
ženy na protiľahlom brehu, v parčíku pri zastávke autobusov
pod mostom.
Maďarský veslársky klub
Petržalskú stranu Dunaja v minulos-ti bohato využívali na
rekreačné účely (futbalové kluby, tenis, plávanie, dostihy)
a vzniklo tu aj viacero veslárskych klubov. Dnes už
neexistujúca budova Maďarského veslárskeho klubu (býva označovaný
aj ako Bratislavský, stál na mieste, kde dnes ústi Most SNP a kvôli
tejto stavbe ho koncom 60. rokov 20. stor. asanovali) bol prvým
moderným športovým klubom v Uhorsku na
Maďarský veslársky klub zničený pri výstavbe Mosta SNP
Súčasný stav Nemeckého veslárskeho klubu
6
22
žalskom nábreží v okolí Sadu Janka Kráľa (Auparku) ich bolo v
tých časoch takmer 20. Tehlová budova Dámskeho tenisového klu-bu
postavená technikou „fachwerk“ sa ešte donedávna nachádzala v
areáli výstaviska Incheba. V roku 2007 (tesne po podaní návr-hu na
vyhlásenie za chránenú pamiatku), ho dalo vedenie výstaviska
„vzhľadom na ziste-ný skutkový stav stavebného objektu, ktorý
ohrozoval návštevníkov areálu“ odstrániť“.
Viedenská cesta
Časť Viedenskej cesty leží na povrchu hrádze, patriacej do
sústavy hrádzí, ktoré dala od roku 1771 postaviť Mária Terézia.
Vedie od Starého mosta až k bývalému hra-ničnému prechodu Berg.
Keďže išlo v minu-
losti o významnú cestu, spájajúcu Bratislavu nielen
s Rakúskom, ale aj Maďarskom (na Viedenskú cestu sa napájala
Orosvárska – Rusovská cesta, aj Kopčianska cesta, vedúca do
Kittsee), nachádzali sa na nej význam-né budovy, ako policajná
stanica, divadlo Aréna, kaviareň Au café, zájazdný hostinec Leberfi
nger, 3 veslárske kluby (maďarský, nemecký, slovenský), podniky
Preglejka a Diava. Na pravej strane za dnešnou Inchebou sa tiahlo
Pečnianske rameno, ktoré sa využívalo na rybárčenie, kúpanie,
Slovenský veslársky klub
Druhým predstaviteľom klubovej archi tektúry na Slovensku je
budova Slovenského veslárskeho klubu od význam-ného architekta
Emila Belluša z roku 1931. Je jednou z prvých architektových
stavieb vo funkcionalistickom duchu a patrí k jeho
najavantgardnejším dielam. Pôvodné veľké sklenené plochy boli kvôli
lepšej tepelnej izolácii v rámci rekonštrukcie odstránené a objekt
obohatený o reštauráciu. Tá pod názvom Aušpic funguje dodnes.
Zachovala sa dokonca aj pôvodná funkcia a stále tu sídli Slovenský
veslársky klub, ktorý má na horných podlažiach zázemie a v spodnej
časti lodenicu.
Dámsky tenisový klub
V Petržalke začiatku 20. storočia sa nachádzalo aj množstvo
tenisových kurtov (aj dnes ich nájdeme požehnane). Na petr-
Bratislava z petržalského nábrežia
Budova Dámskeho tenisového klubu v areáli Incheba
Viedenská električka na Viedenskej ceste pri Pečnianskom
ramene
7
5
26
3
-
12 13
Dv
ory
Dv
ory
cu Kopčany. Tam vlak prepojili na medzi-mestský systém. Odtiaľ
pokračoval do Viedne, kde sa znova prepojil na systém mestskej
dopravy. Od roku 1938 trať kon-čila pred Starým mostom a do mesta
cez hranicu s Nemeckou ríšou už neviedla. Na Petržalskej
strane ju ďalej využívali ako spojenie s Viedňou. V roku 1945
petržalský úsek až po Viedeň úplne zrušili. Staničná budova Kopčany
aj pôvodné depo sú zachované pri starom petržalskom cintorí-ne
a fabrike Matador. Stanicu prestavili na rodinný dom (natretý
namodro) a depo slúži ako sklad. V línii od Kopčianskej stanice až
po hranicu s Rakúskom, aj za ňou, sú ešte viditeľné podvaly,
betónové patníky, miesta-mi aj časti koľají a dokonca návestidlo,
ktoré je v polohe „stop“ už od roku 1945. V súčasnosti prebieha
rekonštrukcia lokomotívy z iniciatívy Klubu priateľov mestskej
hromadnej a regionálnej dopra-vy, ktorému sa ju podarilo zachrániť
v roku 2011 pred zošrotovaním v Rakúsku.
Viacúčelové výstavné zariadenie (Inche-ba)
Veľtrh Incheba (International Chemical Bratislava), podľa
ktorého sa táto stavba ľudovo nazýva, sa dlhé roky konal v
bra-tislavskom PKO (Park kultúry a oddychu), v dnes už
neexistujúcich pavilónoch
člnkovanie a v zime sa na ňom korčuľovalo. Rameno v 90.
rokoch, v súvislosti so stav-bou sídliska, vyschlo a veľkú časť
zasypali pri stavbe mosta Lafranconi. Viedenská ces-ta bola aj
dejiskom mnohých historických udalostí 20. storočia. V roku 1938 po
nej prišiel Adolf Hitler, aby si pozrel okupované územie a systém
petržalského opevnenia. V roku 1945 sa po nej práve nemecké
vojská sťahovali naspäť pred Červenou armádou. V roku 1968 po
Viedenskej ceste prichádzali do Bratislavy tanky vojsk Varšavskej
zmluvy. Až do roku 1989 tvorilo územie za cestou hraničné pásmo a
za ňou už nasledoval iba neprekonateľný systém ostnatých drôtov. Po
Viedenskej ceste viedla aj jedna časť povestnej viedenskej
električky.
Viedenská električka
V roku 1914 otvorili 69 km dlhú koľa-jovú trať, vedúcu z
Bratislavy až do Viedne. Trať mala tri časti – bratislavská a
vieden-ská mestská časť trate a medzimestská časť.
V Bratislave vyrážala električka spred hote-la Savoy a
vytvárala okruh cez Šafárikovo námestie (približne tak, ako ho
vytvára dnes električková trať), potom cez (Starý) most prechádzala
po Viedenskej, Rusovskej a Kopčianskej ceste až po výmennú
stani-
Bratislavský úsek trate viedenskej električky (červená) a
medzimestský úsek (zelená)
Výšková budova Incheba s hotelom
23
s vyučovacím jazykom bulharským a jedna Policajnému zboru
SR.
Míľnik Sovietskej armády
Na križovatke Viedenskej a Rusovskej cesty stojí kamenný
pomník s nápisom: „V týchto miestach prekročili oddiely
sláv-nej Sovietskej armády hranice oslobodenej Bratislavy, aby ľud
Rakúska oslobodil od nadvlády fašizmu! Česť a sláva
Sovietskej armáde!“. Žulový pamätník je na jednej strane skosený do
tvaru šípky, ktorá ukazuje smer postupu Sovietskej armády. Rovnaké
pamätníky sú rozmiestnené na viacerých miestach Bratislavy (Rača,
Lamač, Ružinov, Podunajské Biskupice), podľa toho, ako mesto
postupne oslobodzovali. Míľniky odhalili v roku 1960
a ich autor-mi sú sochár Ladislav Snopek a architekt
Ladislav Beisetzer.
z oceľovo-sklenenej konštrukcie od arch. Ferdinanda
Milučkého. Veľtrh sa presunul na protiľahlý breh do veľkého
výstavného komplexu od nemenej významného sloven-ského architekta
Vladimíra Dedečka. Stavbu realizovali v rokoch 1974 – 1986, projekt
však pôvodne rátal s tým, že komplex sa stane predĺžením
bratislavského centra na petržalskú stranu. Súčasťou výstavby mali
byť mnohé budovy, ako aj prístav na Dunaji. V súčasnosti sa vo
výstavných halách počas celého roka konajú rôzne veľtrhy (Coneco,
Autosalón, Bibliotéka, Flóra, ITF Slovakiatour…), koncerty, pred
budovou kaž-doročne na jeseň stávajú kolotočiari z celej
Európy s rozmanitými kolotočmi. Areál zdo-bia rôzne rozmiestnené
sochy od autorov z USA, Talianska, Španielska, Slovenska, Fínska a
Rumunska, ktoré tu vznikli počas medzinárodného sochárskeho
sympózia v roku 2008. Dominantou areálu je admi-nistratívna
budova vysoká 85 m, ktorej zau-jímavé členenie fasád je, bohužiaľ,
z viditeľ-nejšej strany od Mosta SNP zakryté obrov-skou plachtou
reklamy. Keď však prejdete okolo budovy po Viedenskej ceste,
uvidíte aj veľký presklený otvor (dodatočne dorobe-ný) na
najvrchnejšom podlaží, z ktorého má majiteľ podniku Bratislavu a
Karpaty ako na dlani. Vo vedľajšej nižšej budove sa nachá-dza
hotel.
Školy
V Petržalke sa zachovali tri školy z „predsídliskového“ obdobia,
ktoré dodnes fungujú. Gymnázium na Zadunajskej, na torze pôvodnej
ulice, už v rokoch 1918 – 1938 fungovalo ako štátna ľudová škola
5-triedna. V budove Gymnázia na Ein-steinovej ulici sa učí už od
roku 1956. Na Záporožskej ulici sa nachádza komplex viacerých
školských budov aj s telocvičňou. Od roku 1948 tu sídlila
Základná škola, dnes patria budovy Súkromnej bulharskej škole s
gymnáziom a materskou škôlkou
Míľnik Sovietskej armády
Gymnázium Einsteinova
?Historické názvy dnešnej Zadunaj-skej cesty odzrkadľujú všetky
režimy, ktoré prežila – Marxova a Masaryko-va (1918 – 1938),
Adolf Hitlerstrasse (1938 – 1945), Benešova (1945 – 1948),
Stalinova a Zadunajská (1948 – do asa-nácie). Z pôvodnej
ulice sa zachovala iba časť pred Gymnáziom Einsteinova.
Zadunajská cesta
13131313131313131313131313131313131313133131313113131333
ky, ktorá ukazujermády. Rovnaké né na tislavy najské mesto
íľniky utor-
nopek er.
armády
21
8
54
-
záhradnícky, poľovnícky a pavilón priemy-selných plodín. Park je
doplnený o prvky drobnej archi-tektúry – v centrálnej osi vo
východnej čas-ti sa nachádza horná časť gotickej veže
Františkánskeho kostola, ktorú tu pre-miestnili po zemetrasení na
konci 19. sto-ročia, a slúži ako altánok. V strednej časti parku,
pri mieste, kde sa pretínajú cestičky, sa pomedzi kvetinové záhony
vyníma biela socha Janka Kráľa od sochára Františka
Gibalu. Oproti nej v tráve stojí veľký kameň, ktorý je základným
kameňom pre budúci Pa mät ník slovenského vysťahovalectva. Ide o
štyri a pol tony vážiaci kus červené-ho mramoru z Tardošského lomu,
ktorý je darom od maďarských Slovákov. V parku je rozmiestnených 12
kruhových miest s lavičkami po obvode, v strede ktorých sa
nachádzajú guľové plastiky so zna-meniami zverokruhu. V
juhovýchod-nej časti parku sa nachádza fontána
s troma holubicami. Hneď vedľa v rokoch 1934 – 37 bolo prvé
bra-
tislavské rozárium. Pripomína ho pamätná tabuľa neďaleko
fontány. Po obvode južnej a východnej časti parku až po Viedenskú
cestu sa zacho-vala časť obranného valu rakúsko-
Sad Janka Kráľa je najstarším verej-ným parkom v strednej
Európe. Založili ho v rokoch 1774 – 76 na ploche pôvodného lužného
lesa. Park bol upravený vplyvom barokového klasicizmu do tvaru
osemra-mennej hviezdice s alejami rôznych druhov stromov, neskôr
prešiel v roku 1832 úpra-vou, pri ktorej bola dispozícia uvoľnená
na spôsob anglického parku. Dnešnú podobu park získal v roku 1839.
V 70. rokoch 20. storočia prešiel veľkou rekonštrukciou, kedy
odstránili divorastúce kroviny, čím sa park otvoril a vytvorili sa
veľkopriestorové prírodné interiéry. Je tu zastúpené veľké množstvo
druhov krovín a stromov, pomedzi ktorými sa nachádza-jú aj exotické
dreviny (Ginko dvojlaločné, Maklura oranžo-vá, Metasekvoja čínska a
iné). Unikátne sú takmer 200-ročné Platany javorolisté, ktorých
obvod kmeňov dosahuje až 5 – 6 metrov. V roku 1902 sa v Sade
Janka Kráľa usku-točnila II. poľnohospodár-ska výstava. V parku
posta-vili špecializované secesné pavilóny – obilninársky,
vinohradnícky, lesnícky,
Sad Janka Kráľa
Socha Janka Kráľa
Fontána s troma holubicami
Gotická veža Františkánskeho kostola
Gibalu. Oproti nej v ktorý je základnýmPa mät ník slovenskIde o
štyri a pol toho mramoru z Tarddarom od maďarsje
rozmiestnenýcs lavičkami po osa nachádzajú gmeniami zveronej
časti parku
s troma holuv rokoch 19
tislavské rozpamätná tabuPo obvode juparku až po Vivala časť
obr
šiel veľkou rekonštrukciou, li divorastúce kroviny, čím sa
vytvorili sa veľkopriestorové
eriéry. Je tu zastúpené veľké uhov krovín a stromov,
orými sa nachádza-ké dreviny (Ginko Maklura oranžo-
oja čínska a iné). takmer 200-ročné rolisté, ktorých ov dosahuje
až V roku 1902 sa
a Kráľa usku-ľnohospodár-
V parku posta-ované secesné bilninársky, y, lesnícky,
rantiškánskeho kostola
1
2
3
4
5
6
-uhorskej armády proti napoleonským vojskám, ktoré na toto
územie „zavítali“ dvakrát, v rokoch 1805 a 1809. Na výročie
bombardovania Bratislavy a prudké boje na pravom brehu Dunaja sa
v Sade Janka Kráľa odohrávajú každý rok v júni ukážky bojov,
ktorých sa zúčastňuje množstvo skupín vojenskej histórie z celej
Európy. Kuriozitou je budova v západnej časti parku, pôvodne
postavená na reštaurač-né účely. V tej sa dnes nachádza
v posled-
nom čase verejnosťou kritizovaný erotický klub. Neónové nápisy
nad vchodom síce dávnejšie zmizli, ale podnik ponúka svoje služby
naďalej. Sad Janka Kráľa je jedinečným mest-ským parkom, národnou
kultúrnou pamiat-kou, biocentrom regionálneho významu
a súčasne geofondovo významnou plochou fauny a fl óry. Aj
napriek tomu v jeho tesnej blízkosti postavili v roku 2002 nákupné
centrum s priľahlou 22-podlažnou budovou (rok 2007). Z druhej
strany sa týči ďalšia 19-poschodová budova (na Krasovského ulici) a
hneď vedľa sa plánuje výstavba 25-podlažnej polyfunkčnej budovy
juho-
východne od parku. Ide totiž o lukratívne pozem-ky v
blízkosti bratislav-ského centra a diaľnice, ktorá doslova
presekáva Petržalku na dve časti a „izoluje“ ju od Dunaja
a mesta. Ochranári majú obavu o budúcnosť Sadu Janka
Kráľa, ktorému sa okolitou zástavbou prav-depodobne zmenia
klima-tické podmienky.
Tábor Napoleonských vojsk počas výročia bombardovania Bratislavy
v roku 1809
Napoleonský obranný val
v a
V i e de
ns
ká
c
es
ta
Mo
s
Kr a s
ov
sk
éh
o
T y r š o v o n á b r e i e
2
1
3
4
4
56
7
8
Leberfi nger
7
8
Sad Janka Kráľa
-
16 17
Dv
ory
Dv
ory
ročia. Veľký areál pri železničnej stanici, kde sa nachádza aj
pamiatkovo chránená tehlo-vá výrobná hala, je dnes sídlom množstva
fi riem, pneuservisov, autoservisov a zberní kovového šrotu. Vysoký
komín v súčasnosti slúži hlavne holubom a sú na ňom
umiest-nené vysielače a antény.
Letné kúpalisko Matador
Komplex nekrytého kúpaliska Matador tvorí olympijský 50 m bazén
aj s tribúnou, 20 m bazén s tobogánom a dva detské bazény.
Kúpalisko je v prevádzke od roku 1963. Kúpalisko v lete
navštevuje pomer-ne dosť ľudí, aj keď časy, kedy sa v bazéne nedalo
hýbať a na brehu bola hlava na hla-ve, sú históriou. Sezóna začína,
podľa poča-sia niekedy už v polovici mája a trvá až do
začiatku septembra. Olympijský bazén býva dejiskom plaveckých
pretekov a zápasov vo vodnom póle. V areáli je viacero bufetov,
z ktorých sú niektoré otvorené celoročne a sú prístupné
aj z ulice.
Kúpalisko Matador patrilo v minulosti do areálu športovísk
Miestneho športového klubu Iskra, v histórii známeho hlavne kvôli
skvelému futbalovému klubu Matador. Dnes kúpalisko prevádzkuje
bratislavský Klub vodného póla. V areáli v súčasnosti
fungujú iba tenisové kurty, veľké plochy futbalových ihrísk
v tieni novostavby Vienna Gate poma-ly zarastajú.
Závod Matador
V prvej polovici 20. stor. sa Petržalka postupne stala
miestom, kde sa sústredili mnohé priemyselné podniky (v
súvislos-
ti s vybudovaním železničného spoje-nia s Viedňou).
Továrne sa usadili pozdĺž Viedenskej, Kopčianskej a Orosvárskej
cesty, na strategických miestach v blízkosti železničnej trate
a stanice. Nachádzala sa tu tehelňa, továreň na konzervy, parná
píla, továreň na výrobu preglejky a iné. Veľkú
a prosperujúcu továreň na výrobu smalto-vaného tovaru,
situovanú v miestach opro-ti dnešnej železničnej stanici, založili
už v roku 1896. K nej patril aj dodnes zachova-ný murovaný dom
riaditeľa továrne zo začiatku 20. storočia, nesprávne označovaný
ako „staničný domček“. Ten je, podobne ako (už neexistujúce) budovy
Dámskeho teni-sového klubu a Bratislavského veslárskeho klubu,
realizovaný technikou hrázdeného
muriva – fachwerk. V roku 1904 založili podnik na výrobu
gumového
tovaru. Vyrábali sa tu gumové hadice, bicyklové duše, pod-
pätky, tenisové loptičky a pneumatiky. Továreň Semperit, neskôr
známa
pod názvom Matador, tu fungovala až do
90. rokov 20. sto-
161616161611616161616111611
klubu, realizovaný technimuriva – fachw
V rokupodnik na vý
tovaru. Vyrábhadice, bicy
pätky, tea pneuSempe
podtu f
9
Pôvodné výrobné haly závodu Semperit – Matador
Komín Matadoru
Kúpalisko Matador
10
11
16
Petržalský cintorín
Okrem toho, že je Petržalský cintorín miestom posledného
odpočinku mnohých Petržalčanov, nachádza sa tu aj pamätník a
spoločný hrob židovských obetí fašiz-mu. Neďaleko cintorína a
pôvodnej želez-ničnej stanice tu počas okupácie fašistic-kým
Nemeckom stál zberný tábor zriadený až v polovici decembra 1944,
kedy tu dora-zil prvý transport 1 600 väzňov z Budapešti. Boli
medzi nimi najmä maďarskí Židia, ale aj Poliaci, Ukrajinci, Taliani
a Juhoslovania. Po evakuácii nemeckých vojsk v marci roku 1945 za
severozápadným plotom cintorína objavili päť masových hrobov a v
nich 497 obetí, z ktorých sa podarilo identifi kovať 49. Pamätník
má tvar kamennej mohyly s pamätnou tabuľou a zoznamom
identifi -kovaných obetí. Dnes ho zaujímavo dotvá-ra ťahavý strom,
ktorý z pamätníka akoby vyrastal. Viacerých funkcionárov
petržalské-ho zberného tábora v rámci povojnových súdnych procesov
odsúdili, niektorí – ako napríklad veliteľ petržalského gestapa An
ton Hart gasser, však ostali nepotrestaní.
Motokrosová dráha
Na ploche medzi poľom pri „kolónii“ a diaľnicou D2 do
Maďarska (na mieste, kadiaľ viedli koľajnice tzv. viedenskej
elek-tričky) je vybudovaná motokrosová dráha aj
Torzo starej Petržalky
V zastrčenej časti Petržalky (o ktorej väčšina jej súčasných
obyvateľov ani nevie), z jednej strany ohraničenej múrmi bývalej
továrne Matador a z druhej petržalským cintorínom, si môžete
spraviť predstavu
o tom, ako Petržalka vyzerala kedysi. Na uliciach Dargovská,
Kubínska, Nábrežná, Goralská a Hrobárska stoja ešte pôvodné
domy, niektoré aj s pôvodnými obyvateľmi. Oblasť voľakedy patrila
pod rakúsku obec Kittsee a od roku 1928 je evidovaná ako „kolónia
Kopčany“. Preto býva miestnymi obyvateľmi aj starými Petržalčanmi
nazý-vaná „kolónia“, alebo „kolónka“. Dodnes táto časť nemá
vybudovanú kanalizáciu ani plyn. Predajňa kvetov a náhrobných
kameňov na Nábrežnej ulici funguje aj ako malý bufet (Mini Presso)
a môžete si tu dať niečo na osvieženie a posedieť na dvorče-ku.
Čo-to sa dá dozvedieť od samotných majiteľov fi rmy –
Gumbírovcov, alebo sta-rých Petržalčanov, ktorí tu chodia na hroby
svojich blízkych, zaspomínať si aj na svoje rodisko. Cez víkendy tu
na uliciach predávajú miestne záhradkárky čerstvé kvety a naj-väčší
pohyb tu je, samozrejme, na Sviatok všetkých svätých.
Ruina domu na Goralskej ulici
Pamätník a spoločný hrob obetí popravených v zbernom tábore v
Petržalke
4 12
5
-
18 19
Dv
ory
Dv
ory
s prekážkami z dreva a pneumatík a dokon-ca aj s malou tribúnkou
na drevenej kon-štrukcii.
Kopčany
Juhozápadná časť Petržalky bola voľa-kedy súčasťou rakúskej obce
Kittsee, po slovensky nazývanou Kopčany. Štvrť, ktorá tu vznikla
okolo Kopčianskej ulice a želez-ničnej trate, mala priemyselný
charakter (Matador, smaltovňa, tehelňa), ale nachá-dzala sa tu aj
ženská väznica – miestnymi označovaná ako „láger“. V tejto
časti vyrást-lo koncom 80. rokov 20. stor. malé sídlis-ko
nazývané Kopčany a do jeho piatich 12-poschodových panelákov
a ubytovne postupne umiestňovali problematických obyvateľov a
neplatičov. Tak tu vzniko sku-točné geto, izolované od ostatných
častí Petržalky, plného drôg, prostitúcie, smetí
a zdevastovaného prostredia. V posledných
rokoch sa situácia vylepšuje, uskutočňujú sa rôzne sociálne
projekty, pôsobí tu komu-nitné centrum Ulita, ktoré sa orientuje na
mladých ľudí, detské ihriská postupne prechádzajú rekonštrukciou. V
blízkosti sa nachádza mnoho predajní a veľkoskladov, v jednej
budove areálu južne od sídliska (istý čas sa v nej konali aj
predajné burzy) je vybudovaná verejná krytá motokárová dráha s
dĺžkou 500 m. V areáli sa nachá-dza aj centrum s reštauráciou,
penziónom, wellness a konferenčnou sálou. V roku 2012 na
Kopčianskej ceste predĺžili cyklistickú trasu od železničnej
stanice až po hranicu s Rakúskom, kde je napojená na rakúsky
systém cyklistických ciest. Množstvo peších a cyklistov tadiaľto
prechádza k neďale-kému vojnovému cintorínu a zrekonštru-ovanému
bunkru spred 2. svetovej vojny. Sídlisko Kopčany už nie je odrezané
od sve-ta ako kedysi, už nestojí na okraji (záujmu), ale na
historickej spojnici s Rakúskom – tak, ako to bolo v 19. a
začiatkom 20. storočia. Ak predsa len chcete spoznať miestnych ľudí
a prehodiť s nimi pár slov, navštívte podivnú búdku pred
križovatkou, kde vám načapujú kofolu alebo pivo do plastového
pohára. Môžete posedieť vnútri, pri hracom automate a televízore,
alebo sa posadiť von na „terasu“.
Vojnový cintorín
Vojnový cintorín z roku 1916 sa nachá-dza pri hranici s
Rakúskom, v tesnej blíz-kosti bunkra BS-8. Vznikol ako súčasť
vojenského lazaretu. Na cintoríne je pocho-vaných 331 vojakov
rôznych národností. Leží tu 122 Čechov a Slovákov, 53 Maďarov, 16
Rakúšanov, 11 Poliakov, 11 Talianov, 43 Rumunov, 51 Juhoslovanov, 3
Nemci a 6 neznámych vojakov. Ide o obete prvej svetovej vojny,
ktoré zomreli v posádkovej nemocnici v Bratislave a divíznej
nemoc-nici v Kopčanoch v rokoch 1916 – 1918. Cintorín od konca 2.
svetovej vojny chátral,
Prekážky motokrosovej dráhy
Kopčany s Kopčianskou cestou
30
23
24
21
pretože sa nachádzal v zakázanej hraničnej oblasti.
Zrekonštruovali ho až v roku 2008, na spôsob amerických vojnových
cintorí-nov s pravidelnými zástupmi bielych krížov. Stál tu aj
samostatný hrob rakúsko-uhor-ského generála Cvrčeka de Mielec,
ktorého pozostatky previezli krátko po vojne mimo Slovenska. Budovu
samostatnej hrobky--kaplnky asanovali v roku 1936, keď na jeho
mieste postavili objekt opevnenia (bunker
BS-8). Podľa legendy v predvečer exhumá-cie duch generála
vystúpil z hrobky a rozlú-čil sa so svojimi vojakmi. Potom sa
vrátil na miesto svojho odpočinku, ako to na vlastné oči vraj
videli dvaja náhodní okoloidúci.
Záhradky na Kolmej
Hneď pri nadjazde cez Panónsku cestu, pri Kolmej ulici sú ešte
pôvodné záhradky, ktoré tu stáli za poslednou ulicou dedi-ny –
Kolmou. Tá mala smer dnešnej časti Kolmej, ktorá sa nachádza na
protiľahlej strane Panónskej cesty. V tejto oblasti, kde už nestáli
domy, boli na úrodnej pôde budované záhradky, ktoré slúžili najmä
Bratislavčanom. Zachovali sa aj popri železničnej trati vedľa
nákupného stre-diska Danubia a pri petržalskom cintorí-ne, pri
kúpalisku Matador, alebo južne od dnešnej Petržalky, v lokalite
Janíkov dvor. Záhradkárska oblasť na Kolmej ceste je zau-
jímavá tým, že sa nachádza v tesnom sused-stve trafostanice. Ide
možno o posledné miesta, na ktorých ešte rastú aj povestné
petržalské marhule.
Plastika Snop
V strede asfaltovej plochy, na ktorej kedysi stáli stánky
trhoviska a ktorá dnes slúži ako parkovisko pri obchodnom centre na
Jiráskovej ulici, sa týči plasti-
ka znázorňujúca snop – zviazané obilie.
Kameň Torzo
Na rohu Jirás kovej a Paj štún skej ulice stojí červená
pieskovcová socha ženského torza na vysokom podstavci.
Zrekonštruovaný vojnový cintorín z I. svetovej vojny
Záhradky okolo trafostanice na Kolmej ulici
Kameň Torzo
Plastika Snop
di-sti lej sti, de mäpri re-
orí-od
vor. au-
na Jiráskovej ulici, sa tka znásnop –obilie.
Kame
Naa PačersocnaKam
Pozostatky ovocných stromov sa dajú nájsť tiež priamo medzi
panelákmi síd-liska. Pravidelne sa v lete objavujú na
niektorých miestach bohato obsypané stromy plodmi mirabeliek
(žltých sli-viek), orechov alebo jabloní.
?
i www.fruitmap.sk
Ovocné stromy
chy, ánky
ako entre asti-úca ané
5
51
50
-
Vladimíra Karfíka a ten pomocou využi-tia prefabrikovaných
dielov, skeletovej konštrukcie a oceľového debnenia stlačil celkový
rozpočet na 350 000 korún a navr-hol kostol, ktorého výstavba
trvala iba 3,5 mesiaca. Kostol s dispozíciou trojloďovej baziliky
predstavuje ideály funkcionalistic-kého chápania architektúry bez
akýchkoľvek zbytočných prvkov – jednoduchosť, trvanli-vosť, nízke
náklady na údržbu a funkčnosť boli na prvom mieste. V interiéri sa
zacho-vali pôvodné prvky ako oltár, lavice, spoved-nice a priestoru
dominuje drevený kríž od bratislavského sochára Alojza Rigeleho. Ku
kostolu patrí aj budova fary.
Ide o peší a cyklistický chodník spájajú-ci staré mesto cez most
SNP s petržalskou železničnou stanicou. V súčasnosti už trasu
predĺžili cez Kopčiansku ulicu až do Kittsee a napojili ju na
cyklistické trasy v Rakúsku. V severnej časti korzo prechádza medzi
nadjazdom Mosta SNP a Inchebou, vedie ponad Einsteinovu cestu a
diaľnicu na Nobelovo námestie. Na námestí sú sústre-dené rôzne
služby a budovy občianskej vybavenosti. Vedľa budovy potravín so
zau-jímavou točitou rampou sa nachádza želez-ná plastika troch
farebných šašov na choduliach od sochára Stanislava Mikuša. Na
námestí sa zachovala alej gaštanov, kto-
ré tvorili súčasť starého petržalského cin-torína. Ten v 30.
rokoch zrušili a vybudovali nový cintorín za továrňou Matador.
Korzo ďalej pokračuje popri dvoch bustách – Antona Bernoláka a
Štefana Moysésa na Daliborovo námestie, kde už od roku 1932 stojí
Kostol Povýšenia sv. Kríža. Koncom 20-tych rokov 20. stor.
Petržalčania požiadali o fi nančnú pomoc Tomáša Baťu na výstavbu
kostola v neo-gotickom štýle. K našetreným peniazom (350 000 korún)
im chýbalo ešte raz toľko. Baťa povolal svojho dvorného
architekta
Petržalské korzo
Nobelovo námestie
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Hostinec Lipa
3
58
9
Hneď pri kostole sa nachádza socha Krista s rozpaženými rukami
od sochára Stanislava Mikuša z roku 2009. A keďže krčma nemôže byť
ďaleko do kostola, hneď oproti soche v susedstve základnej
umeleckej školy je nízka jedno-podlažná budova, v ktorej už od
začiatku 60. rokov 20. stor. funguje Hostinec Lipa. Osud tejto
takmer poslednej pôvodnej petr-žalskej krčmy je neistý, keďže na
jej mieste plánujú stavbu obytného domu. Stále tu však možno
stretnúť „starých“ Petržalčanov, od ktorých sa dá všeličo
dozvedieť. Kadiaľ pôvodne išli ulice starej Petržalky, kde sa
nachádzalo kino Iskra, alebo napríklad aj to, že viaceré lipy v
záhrade aj v blízkom oko-
lí zasadili niektorí skalní prívrženci tohto občerstvovacieho
zariadenia. Korzo pokračuje cez novú obytnú štvrť s viacerými
kaviarňami a reštauráciami, podchodom pod Rusovskou cestou a
kovo-vou skulptúrou, symbo-lizujúcou vstupnú brá-nu až po
železničnú stanicu. Oproti železnič-nej stanici, v tieni nedáv-no
postaveného centra Vienna Gate čupí tehlový dom, nespráv-ne
nazývaný „staničný domček“. Ide však o vilu postavenú začiatkom 20.
storočia technikou fachwerk (vkladaním nepálených tehál
medzi drevené trámy, tzv. hrázdené muri-vo) a býval v ňom
riaditeľ uhorskej továrne na emailovaný tovar, pán Herkner. Budovu
pred zbúraním zachránilo to, že ju vyhlásili za národnú kultúrnu
pamiatku. Korzo končí pri železničnej stanici, ktorej súčasťou sú
rôzne vonkajšie bufety, ponúkajúce jedlo a pitie. Z petržalskej
sta-
nice premávajú vlaky hlavne do Rakúska. Spojenie s Viedňou
zabezpečujú vlaky v hodinových intervaloch cez pracovný deň
a v dvojhodinových cez víkend. Zo stanice sa dá ďalej
pokračovať po Kopčianskej ces-te smerom na Kittsee alebo podchodom
pod nástupišťami na Panónsku cestu. Nad schodiskom pri východe z
podchodu, sa nachádza trojplastika Tri ženské torzá od sochára
Stanislava Mikuša.
Dom riaditeľa smaltovne
Plastika Šašovia na Nobelovom námestí
Interiér železničnej stanice
59
10
5
24
4
60
-
22 23
Dv
ory
Dv
ory
domu Kaufl and sa na asfaltovej ploche roz-prestiera populárny
skatepark. V južnej časti sa nachádza žltá budo-va, v ktorej
v rokoch 1993 – 2003 sídlilo divadlo Ludus. Odvtedy je budova
nevy-užitá.
Fedinova
Priamo oproti parku na Jiráskovej ulici sa nachádza Fedinova
ulica, ktorá tvorí aké-si obvodné centrum štvrte. Pošta, Cik-cak
centrum s obradnou sieňou a výstavným priestorom, povestné
bingo Alfa (v súčas-nosti ale bez binga), rôzne služby na
tera-se – za návštevu stojí požičovňa kostýmov. Za pásom
terasových domov stojí zdravotné stredisko so zaujímavou
plasti-kou, pripomínajúcou päť kmeňov stro-mov vrastajúcich do
steny. Okresný súd na Prokofi evovej ulici, situovaný v
pôvodnom
Kostol Svätej Rodiny
Kostol sv. Rodiny stojí pri Chorvátskom ramene, oproti
administratívnej budove Technopol. Kostol postavili v roku 2003
podľa návrhu arch. Ivana Koleniča a v súčas-nosti sa buduje
priľahlá budova fary a pas-toračného centra. Námestie Jána Pavla
II., na ktorom sa kostol nachádza, sa 14. 9. 2003 stalo dejiskom
svätej omše, ktorú odslúžil pápež Ján Pavol II. pred takmer štvrť
milió-nom veriacich. Kostol stojí v susedstve budúcej križovatky
bratislavského nosného
systému dopravy a administratívnej a obyt-nej štvrte, ktorá
povedie východozápadnou spojnicou s už jestvujúcim Technopolom
a zástavbou na Pajštúnskej ulici. Vnútri kos-tola sa nachádza
oltárny kríž, ktorý stál na tribúne vybudovanej pri príležitosti
pápe-žovej omše. Pred vstupom do kostola stojí bronzová socha
žehnajúceho Jána Pavla II. z roku 2003 od sochára Jána
Gazdíka.
Park Jiráskova
Park v severnej časti Jiráskovej ulice (za socializmu Námestie
Májového povstania českého ľudu) tvorí trávnatá plocha, v kto-rej
centrálnej časti sa nachádza Pamätník Pražskému povstaniu v
roku 1945, vytvorený z nahromadených kamenných kociek. Vo východnej
časti, v susedstve Chorvátskeho kanála a oproti obchodnému
Kostol sv. Rodiny
Plastika pri zdravotnom stredisku
Skatepark na Markovej ulici
17
49
15
20
18
48
Ide prevažne o zariadenie škôl (inventár tried, kabinetov),
učebné pomôcky, učebni-ce, knihy so školskou a pedagogickou
tema-tikou, listinný materiál (vysvedčenia, indexy, triedne knihy,
školské zošity), či fotografi e, fi lmový a iný obrazový materiál.
Na priestran-stve medzi týmito dvoma budovami je umiestnená
formálne zaujímavá plas-tika z umelého kameňa. Pripomína
milenecký pár a je dielom Emila Venkova. V abstraktnom, až
dekonštruvistickom podaní tvarov (typic-kom pre rukopis tohto
sochára), možno roz-poznať muža, ktorý podáva žene kyticu. Neďaleká
plastika, tentoraz už signova-ná Emilom Venkovom stojí na ploche
medzi 12-poschodovým domom a obchodným centrom na Hálovej ulici.
Hliníková plasti-ka Ikaros je štylizáciou krídiel a voľných
fragmentov, ktoré nepredstavujú žiaden konkrétny tvar, iba
štylisticky dopĺňajú voľ-nejšie plochy krídel v rámci témy
deštrukcie padajúceho Ikara. Dielo vzniklo v roku 1990.
Vlastenecké námestie
Dôležitým centrom severnej časti (Dvory IV) je Vlastenecké
námestie, s rôzny-mi obchodmi a službami (potraviny, pošta,
(avšak prestavanom) obytnom dome starej Petržalky, so susediacou
športovou halou, ihriskami a objektmi materských škôl, tvoria veľkú
otvorenú plochu. Do nej ústi široký chodník, ktorý vedie od
subcentra v okolí daňového úradu a železničnej
stanice.
Bronzová plastika od Miroslava Cipára
Pozdĺž Panónskej cesty, v blízkosti železničnej stanice postupne
vyrastajú nové administratívne budovy. Nachádzajú sa tu napríklad
daňový úrad, súkromná vysoká škola, autoservisy a autopredaj-ne,
nákupné strediská atď. Oproti železničnej stanici, pred vchodom do
budovy vydavateľstva časopisov, sa nachádza abstraktná bron-zová
plastika z roku 2001 od slovenského výtvar-níka Miroslava
Cipára.
Múzeum školstva a pedagogiky
Na Hálovej ulici stojí bývalá budova škôlky, ktorú prestavi-li
na moderné sídlo Slo ven skej p e d a g o g i c k e j k n i ž n i c
e . Oproti, v budove Strednej prie-myselnej školy
elektrotechnic-kej sa nachádza Múzeum škol-
stva a pedagogiky, ktoré muzeálnymi prostriedkami dokumentuje
vývoj školstva a pedagogiky na území Slovenska. Múzeum vlastní vo
svojich fondoch takmer 40 000 zbierkových predmetov zo 16. – 20.
storočia.
Plastika od Miroslava Cipára
Plastika Ikaros
Plastika Emila Venkova
bufotiPrdidekopo
ná12
d, a, j-tď. ici, ovy sa
n-
Dv
ory
denie škôl binetov), čebni-kou a-l y, é e, ový tran-dvomatnená
plas-
meňa
Vlastenecké námestie
56
46
45
25
26
-
24
Dv
ory
Káblová komora
Unikátnym pozostatkom systému opevnenia budovaného v rokoch 1935
– 38 je káblová komora, ktorá sa nachádza na trávnatej ploche medzi
obchodným domom TPD a Chorvátskym ramenom. V káblovej komore sa
stretávali telegrafné a elektrické káble z bunkrov a ďalej
viedli
do kasární a na poštu. Takže to, čo väčšina okoloidúcich
považuje za betónový kanál, je v skutočnosti takmer 80 rokov stará
pripomienka na krutú a neistú dobu pred vypuknutím 2. svetovej
vojny. Vedľa komory sa zachovalo torzo pôvodnej petržalskej ulice –
Mičurinovej, ktorá prechádza aj na druhú stranu Bosákovej ulice.
Vedie stredom lúky a napá-ja sa na šikmú dvojprúdovú cestu, ktorá
je pozostatkom pôvodnej Starohájskej cesty. Tá viedla v 50.
rokoch 20. stor. od Sadu Janka Kráľa, popri horárni Starý háj (tam
mala smer dnešnej asfaltovej cestičky za dostihovou dráhou) až po
ostrov Starý Háj.
Na lúke pri autobusovej zastávke sú už viac ako 30 rokov
ulože-né betónové panely, ktoré mali byť použité pri
výstavbe metra.
banka, kopírovacia služba, hotel s reštau-ráciou atď.). Námestie
prešlo v roku 2012 rekonštrukciou, pri ktorej položili novú
dlažbu, vybudovali kvetináče s množstvom kvetín a stromov. Pred
poštou stojí na stĺpe obloženom lešteným kameňom socha z
čierneho kameňa v tvare zaoblenej kocky s okrúhlymi
vyhĺbeninami.
Súsošie Dievčatá
V strede parčíku medzi Vavilovovou, Wolkrovou a Černyševského
ulicou, v prie-sečníku cestičiek, stojí pomerne mohutné kamenné
súsošie. Z hmoty zloženej z pia-tich kusov kameňa s viac ako
2-metrovou výškou vystupuje päť jemne štylizovaných ženských postáv
v rôznych pózach – jedna
drží v náručí dieťa, ďalšia vypúšťa z dla-ní holubicu.
Dielo vytvoril v roku 1986 sochár Juraj Hovorka (signované v
spodnej časti), ktorý je aj jedným z autorov (spolu s Tiborom
Bártfayom a Karolom Lackom) známej fontány Družba na Námestí
slobody v Bratislave.
Plastika stĺp s tvárou
Na Mánesovom námestí, neďaleko nefunkčnej fontány, sto-jí
plastika z umelého kameňa v tvare štíhleho vysokého stromu, v
korune kto-rého sa vynára kubistická ľudská tvár.
Súsošie Dievčatá
Plastika na Mánesovom námestí
Káblová komora na Jantárovej ceste
Tá viedla v 50.Janka Kráľa, popmala smer dnešdostihovou
dráho
Na lúke pužnk
vý
v roku 1986 ané v spodnej autorov (spolu olom Lackom) ámestí
slobody
stí, y, sto-a v tvare
korune kto-ská tvár.
Plastika na
7
6
43
29
8
Medzinárodná urbanistická súťaž
Cho van com, ktorí aj napriek istým snahám o využitie poznatkov
zo súťaže nedokázali zabrániť použitiu prefabrikovaných panelov a
typizovaných projektov. Budovať sa muse-lo čo najrýchlejšie a
najlacnejšie, aj na úkor kvality. Tak sa v roku 1973 začalo s
výstav-bou.
V roku 1965 vypísali medzinárodnú súťaž na „Ideovú urbanistickú
štúdiu južné-ho obvodu mesta Bratislavy“. To, že išlo na -ozaj o
jedinečnú súťaž v celosvetovom kon-texte, svedčí množstvo zaslaných
návrhov od kolektívov autorov z celého sveta (310 účastníkov z 28
krajín), ale aj medzinárod-né zloženie poroty (odborníci z
Francúzska, Anglicka, Ruska a Juhoslávie). Za predse-du poroty bol
zvolený Arthur Ling (Veľká Británia) a za podpredsedu Štefan Svetko
(v tom čase zastával funkciu námestníka hlavného architekta mesta
Bratislavy). Do fi nálneho výberu sa dostalo 18 návrhov, z
ktorých víťaza nevybrali. Keďže žiaden z návrhov nedokázal
komplexne vyrie-šiť túto neľahkú úlohu, porota udelila päť tretích
cien. Súťaž však priniesla množstvo zaujímavých ideí a konceptov,
ktoré poro-ta odporučila ďalej riešiť formou semi-nárov a
diskusií s odborníkmi aj autormi projektov. Výsledkom mala byť
mestská časť so 100 000 obyvateľmi s komplexnou občianskou
vybavenosťou, so zachovaním prírodného rázu krajiny, uplatňujúc
naj-modernejšie poznatky z vývoja svetového urbanizmu.
V zadaní súťaže sa taktiež píše: „Nová Petržalka nemá byť a
nebude poňa-tá ako ‚obytná spálňa‘ mesta, ale ako útvar, ktorý
svojou príťažlivosťou utvorí podmien-ky pre stále a zdravo
pulzujúci život, aby po výstavbe Petržalky stala sa Bratislava
sku-točne mestom na Dunaji.“* Všetky tieto smelé plány však zo dňa
na deň zhatila okupácia v roku 1968 a násled-né roky tzv.
normalizácie. Riešením projektu bol poverený Stavoprojekt na čele
s archi-tektmi Stanislavom Talašom a Joze fom
* GROSS, Kamil: Medzinárodná urbanistická súťaž Petržalka.
1967
Jeden z víťazných návrhov, v ktorom autori počítali so
zacho-vaním Pečnianskeho ramena a prekopaním ďalších umelých
kanálov, ktoré by dali Petržalke charakter mesta na vode
-
27
Há
je
HÁJE
Lodenice – Záhradkárska kolónia – TJ Polygraf – Centrum Ovsište
– Mlynarovičova – Glazované reliéfy na Haanovej – Nám.
hraničiarov – Dostihová dráha – Hájovňa a kaplnka Starý háj –
Chorvátsky kanál – Monumentálna maľba Mier – DK Zrkadlový háj –
Technopol
Miestna časť Háje sa rozpriestiera v severo-východnej
časti Petržalky, ohra-ničenej Dunajom, Chorvátskym kanálom a
Kutlíkovou ulicou. Toto územie bolo voľakedy ostrovom medzi hlavným
tokom Dunaja a Chorvátskym kanálom, pokry-té prevažne bohato
podmáčanými plo-chami lužných lesov. Obývaná bola iba
severo-východná časť, nazývaná Ovsište. Lužné lesy boli od 19.
stor. pretvárané na lesoparky (Zrkadlový háj, Starý háj), kto-ré
využívali hlavne Bratislavčania, ale zavítali sem aj obyvatelia z
terajšieho Rakúska a chodili sa sem „rekreovať“ aj samotní
Viedenčania. V druhej polovici 20.
stor. tu v miestach dnešnej Rovniankovej, Romanovej a Osuského
stálo množstvo záhrad, ktorých úrodnú pôdu využívali hlav-ne
Bratislavčania. Sídlisko na tomto území začali v 70. rokoch 20.
stor. stavať ako prvé. Prvé pane-láky, ktoré stoja na Romanovej
ulici 33 – 35, skolaudovali už v roku 1977. Sídlisko tu stojí v
tesnom susedstve vzácnych lužných lesov a pomerne rozsiahlych a
zachovaných lesoparkoch (hájoch), ktoré majú jedinečný potenciál
stať sa vyhľadávanou rekreačnou lokalitou nielen pre Petržalčanov.
Časť Háje ponúka aj množstvo príležitostí na športové vyžitie.
Nachádzajú sa tu ihriská, tenisové
kurty, dostihová dráha a viacero jazdeckých klubov, stojí tu
fut-balové ihrisko FC Petržalka, aj nová hokejová hala. Aj blízkosť
Dunaja a hrádze predurčujú toto miesto na vytvorenie
jedi-nečného športového zázemia Bratislavy. V pláne je
vybudova-nie veľkého športového komple-xu s plavárňou
a multišportovou halou pri škole na Dudovej ulici.
Pohľad na dnešnú Romanovu ulicu, na konci ulice vpravo dnes
stojí budova Technopolu, okolo r. 1980, foto: Ľubo Stacho
R o m a n o v a
R o v n i a n k o v a
Hr
ob
ák
ov
a
H r ob á k
o v a
Du
do
va
A m b r o s e h o
Br
ad
áo
va
St
ar
oh
áj
sk
a
O
s u s k é ho
Nám.
Fu
rd
ek
ov
a
La
ch
ov
aM
ly n a r o v i o v a
Šu
st
ek
ov
a
M
am
at
ey
ov
a
M . C . S
k l od o w
s k ej
A.
Gw
er
ko
ve
j
J a nk o l
o v a
O v s i š t s k én á m .
Me d
v e
ov
ej
P o lo r e
c k éh o
P a nk ú c
h ov a
sk
á
ce
st
a
G e tt i n
g o va
Má
jo
vá
n o v a
E i n s t e i n o v a
k á c e s t a
H
aa
no
va
Sosnov
áB o s á k o v a
B u l í
ko
va
B l a g o e
vo
va
Š u s t e k o v a
Lu
ná
K l o k o o v a
P
r
i s e i
K
o
án
ko
va
Mo
st
A
po
ll
o
St
ar
ý
m
Mo
s
K r a s
ov
sk
éh
o
M u c h o v o n á m .
F a r s k é h o
er
ny
še
v s k é h o
Š r o b á r o v o n á m .
V a v i l o
vo
vaP i f o v a
Ma
ch
ar
ov
a
W
ol
k r o v a
V l a s t e n e c k é n á m .
J u ng
ma
nn
ov
aJ
an
tá
ro
vá
c
es
ta
M á n e s o v o n á m .
o v s k á c e s t a
Ge
ss
ay o v
a
Starý háj
s k a
st
a
o
Há l
ov
a
ar k
ov
a
m. a Pavla II.
K ut
lí
ko v a
S t
ar
hr
Te
ma
tí
ns
ka
ia
ns
ka
c
es
ta
D U N A
Cr
ts
e
ra
me
Ty r š o v o n á b r .
Do
ln
oz
em
sk
á
ce
st
a
D1
Ro
ma
n o v a
Ro
vni a
nk
ov
a
Ro
ma
no
va
34
sk
á
ce
st
a
n o v a
k á c e s t a
L
Mo
st
Ap
ol
lo
St
ar
ým
Mo
s
K r a s
ov
sk
éh
o
M u c h o v o n á m .
F a r s k é h o
er
ny
še
v s k é h o
Š r o b á r o v on á m .
V a v i l o
vo
vaP i f o v a
Ma
ch
ar
ov
a
W
ol
k r o v a
V l a s t e n e c k é n á m .
J u ng
ma
nn
ov
aJ
an
tá
ro
vá
ce
st
a
M á n e s o v on á m .
o v s k á c e s t a
s k a
st
a
o
Há l
ov
a
ar k
ov
a
m. a Pavla II.
í
S t
ar
hr
Te
ma
tí
ns
ka
ia
ns
ka
ce
st
a
D U N ATy r š o v o n á b r .
D1
34
2
3
13
14
15
16
17
18
22
25
26
28
29
1a2
6
8
9
1011
12
13
14
1516
17
18
19
20
2124
2526
27
2829
1
2
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
1
2
6
7
8
9
10
12
15
17
20
22
25
1
2
56
7
8
9
11
14
15
16
19
29
32
35
40
42
43
52
27
7
2223
4145
55
27
19
30
-
28 29
Há
je
Há
jeDunajklub Kamzík siaha až do roku 1933, kedy klub sídlil v
budove Maďarského ves-lárskeho klubu. V roku 1970 ho presťahovali
do novopostavenej budovy, ktorá je pres-nou kópiu susednej budovy
kanoistického oddielu Športového klubu polície (kedysi vodácky
kanoistický klub Červenej hviezdy Bratislava). Súčasťou lodeníc sú
aj tenisové kurty, ihriská na plážový volejbal a ohniská na
opekanie. Bola by škoda, keby tieto „oázy pokoja“ zrušili a
nahradili ich výstavbou, keďže sa nachádzajú na lukratívnom území
širšieho centra Bratislavy. Členovia klubov veria, že sa tak
nestane, aj preto, že sa úze-mie nachádza pred hrádzou, teda v
záplavo-vej oblasti Dunaja. Bohatá a úspešná histó-ria týchto
klubov by mala ostať zachovaná a naďalej by malo toto územie
poskytovať tak potrebný kontrast k uponáhľanému tempu
naprotistojaceho brehu.
Kúpalisko Lido
Medzi Bratislavčanmi obľúbené kúpa-lisko Lido sa kedysi
rozprestieralo na brehu Dunaja na mieste dnešného mosta Apollo.
Spočiatku to bola iba štrková pláž, neskôr pribudli aj pontóny, v
ktorých boli osadené bazény, cez ktoré pretekala dunajská voda.
Napokon kúpalisko vymurovali na brehu, aj s prezliekarňami,
sprchami a bufetmi. Počas okupácie v rokoch 1938 – 1945 sa
kúpa-
Lodenice
Petržalský breh Dunaja je už od 19. stor. sídlom viacerých
vodáckych klubov a lodeníc. Maďarský veslársky klub založili už
v roku 1862 a bol to prvý moderný športo-
vý klub vo vtedajšom Uhorsku. V roku 1896 vybudovali
základňu v dnes už neexistujú-cej budove, ktorá bola rozobratá pri
stavbe Mosta SNP. Najstarší klub, ktorý funguje dodnes, je vodácky
klub Dunajčík, založený už v roku 1924. Spočiatku klub sídlil na
pro-tiľahlom brehu Dunaja – v zimnom prístave, až kým bola v roku
1932 postavená lode-nica na konci zátoky Lido, hneď za plotom
povestného kúpaliska. Počas vojny bola čin-nosť klubu prerušená a
lodenica rozobratá. Vybudovať areál, ktorý funguje dodnes, sa
podarilo už v roku 1946. Pôvodné dreve-né budovy namaľované
nazeleno tu stoja dodnes aj so starými popisnými tabuľami, nápisom
Dunajčík a dvoma pádlami nad vstupom do lodenice. Členovia klubu sa
zaoberajú turistickou, ale aj športovou kanoistikou. V areáli sa
stretávajú, zveľaďu-jú svoju lodenicu, opravujú lode, opekajú si a
trávia tu väčšinu svojho voľného času. Kuriozitou je, že sa v
areáli dodnes nachá-dza betónová plocha, ktorá slúžila ako tanečný
parket a terasa známeho hostinca – Elýzium. V susedstve sa
nachádzajú dve novšie budovy lodeníc. História vodáckeho klubu
Lodenica vodáckeho klubu Dunajčík
Kúpalisko Lido
22
6
dedinke Kittsee (kde si ich strážia a pro-pagujú, dokonca
každoročne koncom júna organizujú Slávnosť marhúľ). Oblasť je
zau-jímavá aj tým, že v jej severnej časti pred druhou svetovou
vojnou aj krátko po nej stála osada s názvom Elýzium. Bola obýva-ná
chudobnými vrstvami obyvateľstva, ktorí žili v rôzne pozliepaných
chatrčiach.
TJ Polygraf
Medzi záhradkárskou oblasťou, nadjaz-dom na Starý most a bývalým
autobusovým depom stojí areál telovýchovnej jednoty Polygraf. Na
futbalovom štadióne sa občas konajú zápasy mladšieho dorastu a
ženské-ho futbalu. V areáli sa dá príjemne posedieť v bufete, ktorý
ponúka aj lacnú a dobrú domácu stravu. Pivo a domácu kapustnicu
(niekedy aj kotlíkový guľáš, huspeninu a iné dobrotky) ponúka
milý vedúci a jeho man-želka. Pri letnej terase bufetu sa nachádza
malé detské ihrisko so šmykľavkou a hoj-dačkami, tri tenisové kurty
na prenájom a ihrisko na plážový volejbal. Toto miesto má
príjemnú atmosféru, ktorú treba určite zažiť (a prispieť malým
tringeltom na chod, ktorý už možno dlho trvať nebude), pretože
petržalské futbalové ihriská pomaly, ale isto miznú pod bagrami
developerov.
Hneď za plotom bufetu, na mieste, kde sa dnes nachádza
betonáreň, stál od kon-ca 20. rokov 20. stor. najväčší petržalský
štadión – sídlo futbalového klubu I. ČSŠK
lisko nevyužívalo a v roku 1944 dokonca dostalo zásah pri
bombardovaní rafi nérie Apollo. Po vojne prevádzku čiastočne
obno-vili, až v 90. rokoch 20. stor. úplne zaniklo. Dodnes sa dajú
nájsť pozostatky kúpaliska zarastené vo vegetácii pri moste Apollo,
za budovami lodeníc.
Záhradkárska kolónia (Pri seči)
Jedna z posledných lokalít v Petržalke, kde sa dodnes zachovali
charakteristické záhradky, sa nachádza v oblasti medzi hrá-dzou a
bývalým depom dopravného podni-
ku. Na výnimočne úrodnej a bohato zavla-žovanej pôde sa darilo
zelenine aj ovocným stromom. Dnes tu stále nájdeme pomerne veľa
záhrad, ktoré sú obhospodarované. Cez územie vedie cesta, ktorá
spájala Petržalku s Ovsišťom a ktorej názov pripomína ostré boje
napoleónskych vojsk v roku 1809 – Pri seči. V zarastenej uličke pri
bufete oproti lodeniciam sa nachádza veľký žltý murova-ný, dnes
obývaný dom, ktorý bol až do roku 1938 prvou ovsišťskou školou.
Neďaleko v ďalšej polozarastenej uličke stojí zdemo-lovaná a
viackrát vyhorená budova býva-lej Bukschovej hájovne. Toto územie
je odsúdené na demoláciu a v budúcnosti sa stane súčasťou širšieho
bratislavského cen-tra. Posledné povestné petržalské marhuľe budete
môcť ochutnať už iba v rakúskej
Prvá ovsištská škola
Interiér bufetu TJ Polygraf s kartármi a majiteľom (vľavo)
7
20
13
28
-
30 31
Há
je
Há
jeAgrofert, s množstvom tenisových kurtov (aj s tribúnami),
vonkajším bazénom a halou s tenisovými a badmintonovými kurtami, fi
t-ness a wellness. Medzi dvoma areálmi sa nachádza reštaurácia
Tarpan.
Strom roka 2009
Pred budovou novej auly Ekonomickej univerzity stojí 40 metrov
vysoký Topoľ čierny. Tento strom s priemerom kmeňa 430 cm tu
vysadili v roku 1925 pre potreby reme-selnej výroby
korytárov, ktorí v Ovsišti žili ešte v 70-tych rokoch 20. stor. V
roku 2009 mu bol udelený titul Strom roka. Možno by si zaslúžil
aspoň malú tabuľku.
Nemecká škola
V roku 1938 v obsadenom Ovsišti postavili novú nemeckú 4-triednu
ľudo-vú školu, ktorá nahradila starú školu na Kočánkovej ulici
(budova dodnes stojí).
Dnes sa tu nachádza reštaurácia a v spodnej časti bar s
terasou.
Slnečné hodiny
Obrovské betónové slnečné hodiny
(predchodca Slovanu Bratislava) s úctyhod-nou kapacitou pre
takmer 20 tisíc divákov.prestieral najväčší petržalský štadión
..Reliéf Kozák
Kuriózne umelecké dielo sa nachádza na jednej stene budovy
vodárenskej spoloč-nosti, pod hrádzou za Prístavným mostom. Je ním
reliéfna plastika z umelého kame-
ňa, na ktorej je zobrazený vojak v unifor-me kozáka, sediacom na
koni. Pôvod ani okolnosti osadenia diela na tak kurióznom mieste
nie je zistený.
Jazdecký klub Slávia STU
Za Ekonomickou univerzitou, na Májovej ulici, ktorá je
pozostatkom starého Ovsišťa, sa nachádza jazdecký klub Slávie STU,
na ktorom sa každoročne konajú prestížne par-kúrové preteky Grand
Prix Bratislava. Hneď vedľa je areál športového centra Slavia
Reliéf Kozák na stene vodárne
Strom roka 2009
Jazdecký klub Slávia STU – parkúr
Nemecká škola z roku 1938 pred Ekonomickou univerzitou
8
6
32
26
9
Hneď vedľa neho, pri bufetovom stánku sto-jí stena, ktorá bola
kedysi zdobená mozai-kou s motívmi holubíc a geometrických tvarov.
Dnes je značne zdevastovaná a slúži na umiestňovanie reklamných
pútačov.
Centrum Ovsište
V centre Ovsišťa stojí architektonicky zaujímavo stvárnená
budova od architek-tov Stanislava Talaša a Jána Lenča z roku 1983.
Rozprestiera sa na oboch stranách hlavnej cesty, ponad ktorou je
spojená pre-mostením. Pod ním sú umiestnené autobu-sové zastávky,
aj hlavné vstupy do budovy.
Vchádza sa aj cez okolité rampy a betónové schodisko s vysokou
vežou, pripomínajú-ce kostol. Budova plní funkciu kultúrneho domu
na jednej strane cesty, na druhej sa v prízemí nachádza predajňa
potravín. V priestoroch na prvom poschodí je reštau-rácia, bar
a iné prevádzky, ktoré sa však pomerne často menia. V spodnej časti
náj-deme ďalšie pohostinské zariadenia, rýchle občerstvenie,
zmrzlinu a iné. Určite sa oplatí prejsť sa po budove a trochu sa
porozhliad-nuť. Už aj preto, že túto stavbu ocenili v roku 1983
prestížnou architektonickou Cenou Dušana Jurkoviča. Dom kultúry už
dlhšiu dobu nefunguje pravidelne. Príležitostne sa tu konajú
divadelné predstavenia a done-dávna tu fungovalo kino.
v tvare oblúka osadila Správa diaľnic ako umelecké
dotvorenie Prístavného mosta (pôvodne Most hrdinov Dukly), ktorý
bol postavený v rokoch 1977 – 1985. Autorom je sochár Štefan Prekop
a na hodinách zobrazil zaujímavo stvárnenú betónovú plastiku
človeka v kruhu (pripomínajúcu Da Vinciho Vitruviánskeho muža).
Tieň dlhej šikmej tyče, rovnobežnej s osou Zeme, udá-va čas od 7.
do 17. hodiny, ktoré sú vyzna-čené rímskymi