ŽILINA: FNsP Žilina pomáhajú aj nemocnice Žilinského
samosprávneho kraja
(01.02.2016; www.lekari.sk; s. ; TASR)
Žilina Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) v Žiline podajú
pomocnú ruku v súvislosti s výpoveďami sestier aj nemocnice
Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). TASR o tom informovala
hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.Podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára je
dohodnuté, že lôžka pre pacientov poskytnú Kysucká nemocnica v
Čadci a Dolnooravská nemocnica v Dolnom Kubíne a výpomoc sestier
príde aj z Hornooravskej nemocnice v Trstenej. "S Fakultnou
nemocnicou v Žiline intenzívne komunikujeme a v rámci možností
našich nemocníc sme pripravení v maximálnej miere pomôcť. Už dnes
nastúpili do nemocnice na výpomoc dve z našich sestier z Dolného
Kubína a zajtra sa zapoja i dve z Trstenej. Aj takýmto spôsobom
pomáhame pacientom, aby mali zabezpečené poskytovanie zdravotnej
starostlivosti pomocou našich nemocníc," zdôraznil Blanár."Odmietam
zároveň tvrdenia predstaviteliek sestier, ktoré manipulatívne
uvádzajú, že zdravotná starostlivosť nebude zabezpečená po 1.
februári 2016 vo viacerých nemocniciach, medzi ktorými uvádzajú aj
nemocnice ŽSK (Dolný Kubín, Trstená a Čadca). V našich nemocniciach
podalo výpovede spolu 22 sestier z celkového počtu 937, čo
predstavuje 2,3 percenta. Pacientov môžem ubezpečiť, že aj po
uplynutí výpovednej lehoty po 1. marci 2016 bude starostlivosť
naďalej zabezpečená v plnej miere. Päť nových sestier sme už
prijali v Dolnom Kubíne a chcem pripomenúť, že sestry majú stále
možnosť svoje výpovede stiahnuť. Nemusia sa báť ani vyhrážok o
zaplatení nemorálnej a protiprávnej pokuty vo výške 3300 eur. Na
základe rozhodnutia súdu nesmie odborové združenie sestier a
pôrodných asistentiek tieto peniaze od sestier vymáhať," dodal
predseda ŽSK.
Predsedníčka Odborového zväzu sestier a pôrodných asistentiek:
Situácia v Žiline je vážna
(01.02.2016; www.cas.sk; Čas > Správy > Slovensko, 13:04,
s. ; TASR)
Podľa Kaveckej je situácia v žilinskej nemocnici vážna
(ilustračné foto). Autor TASR
Po odchode 175 sestier z Fakultnej nemocnice s poliklinikou
(FNsP) v Žiline nie sú podľa predsedníčky Odborového zväzu sestier
a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) Moniky Kaveckej oddelenie
anestézie a intenzívnej medicíny (OAIM) a niektoré jednotky
intenzívnej starostlivosti (JIS) personálne správne zabezpečené a
pre pacientov dostatočne bezpečné.
"Situácia je skutočne z nášho hľadiska vážna. Bohužiaľ, naším
odchodom prestáva byť žilinská nemocnica plne funkčná.
Novorodenecká JIS je od piatku zatvorená a na OAIM sme zistili, že
majú jedného pacienta a je tam jedna sestra. Podľa výnosu
ministerstva zdravotníctva musí byť na týchto intenzívnych
pracoviskách personálny normatív nastavený podľa lôžok, aj bez
počtu obsadených lôžok. Čiže, ak je osem lôžok, musia tam byť štyri
sestry. Starostlivosť nebude zabezpečená správne a bezpečne,"
povedala Kavecká po nočnej návšteve nemocničných oddelení po
mimoriadnom brífingu pred žilinskou nemocnicou.
Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) v Žiline Peter
Blaško upozornil, že situácia je z lekárskeho hľadiska neprehľadná
a zrejme aj vážna. "Skúsená sestra a lekár sú nenahraditeľný tím. A
keď si predstavím situáciu, že by ma niekto vyslal do cudzieho
prostredia, mám sa veľmi rýchlo zorientovať v priestore a kvalitne
poskytovať zdravotnú starostlivosť, môže to byť naozaj problém a
stres pre obidve strany. Myslím si, že lekári budú mať z toho dosť
veľké stresové situácie. Predsa sa im veľmi dobre robilo a robí so
sestrami, ktoré poznajú. Odišlo 175 sestier, čo je takmer tretina.
Logika hovorí, že je to zložitá situácia a nemyslím si, že to bude
možné len tak nahradiť," podotkol Blaško.
Hovorkyňa FNsP v Žiline Viera Jurčiová reagovala, že zdravotná
starostlivosť o pacienta na OAIM bola zabezpečená. "O pacienta sa
starala špecializovaná sestra. Pokiaľ ide o novorodenecké
oddelenie, tam bola taktiež zabezpečená zdravotná starostlivosť o
pacientov. Je tam k dispozícii observačný box, pokiaľ by došlo k
situácii, že by bolo potrebné ho využiť. Nemocnica stále hľadá
riešenia, aby situáciu stabilizovala a komunikuje s okolitými
nemocnicami. Na výpomoc prišli dve sestry z Dolného Kubína a dve
sestry z Trstenej," uviedla Jurčiová s tým, že žilinská nemocnica
uzatvorila počas januára pracovné zmluvy s 20 novými sestrami.
Pomáhajú aj nemocnice Žilinského samosprávneho kraja
Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) v Žiline podajú
pomocnú ruku v súvislosti s výpoveďami sestier aj nemocnice
Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). TASR o tom informovala
hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková. Podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára je
dohodnuté, že lôžka pre pacientov poskytnú Kysucká nemocnica v
Čadci a Dolnooravská nemocnica v Dolnom Kubíne a výpomoc sestier
príde aj z Hornooravskej nemocnice v Trstenej. "S Fakultnou
nemocnicou v Žiline intenzívne komunikujeme a v rámci možností
našich nemocníc sme pripravení v maximálnej miere pomôcť. Už dnes
nastúpili do nemocnice na výpomoc dve z našich sestier z Dolného
Kubína a zajtra sa zapoja i dve z Trstenej. Aj takýmto spôsobom
pomáhame pacientom, aby mali zabezpečené poskytovanie zdravotnej
starostlivosti pomocou našich nemocníc," zdôraznil Blanár.
"Odmietam zároveň tvrdenia predstaviteliek sestier, ktoré
manipulatívne uvádzajú, že zdravotná starostlivosť nebude
zabezpečená po 1. februári 2016 vo viacerých nemocniciach, medzi
ktorými uvádzajú aj nemocnice ŽSK (Dolný Kubín, Trstená a Čadca). V
našich nemocniciach podalo výpovede spolu 22 sestier z celkového
počtu 937, čo predstavuje 2,3 percenta. Pacientov môžem ubezpečiť,
že aj po uplynutí výpovednej lehoty po 1. marci 2016 bude
starostlivosť naďalej zabezpečená v plnej miere. Päť nových sestier
sme už prijali v Dolnom Kubíne a chcem pripomenúť, že sestry majú
stále možnosť svoje výpovede stiahnuť. Nemusia sa báť ani vyhrážok
o zaplatení nemorálnej a protiprávnej pokuty vo výške 3300 eur. Na
základe rozhodnutia súdu nesmie odborové združenie sestier a
pôrodných asistentiek tieto peniaze od sestier vymáhať," dodal
predseda ŽSK.
Autor TASR
Z nemocníc ŽSK odchádza 22 sestier
(01.02.2016; www.openiazoch.zoznam.sk; openiazoch.zoznam.sk, ,
s. ; SITA)
Župné nemocnice pomôžu žilinskej fakultnej nemocnici lôžkami aj
sestrami
V troch nemocniciach, ktoré spravuje Žilinský samosprávny kraj
(ŽSK), podalo výpoveď 22 sestier, pričom ich výpovedná lehota
uplynie 1. marca. Ako informoval predseda ŽSK Juraj Blanár, v
nemocniciach v Dolnom Kubíne, v Trstenej a v Čadci pracuje spolu
937 sestier. Výpoveď teda podalo 2,3 % z nich. "Pacientov môžem
ubezpečiť, že aj po uplynutí výpovednej lehoty po 1. marci 2016
bude starostlivosť naďalej zabezpečená v plnej miere," vyhlásil
Blanár.
Župné nemocnice podľa Blanára pomôžu žilinskej Fakultnej
nemocnici s poliklinikou. Je dohodnuté, že lôžka pre pacientov
poskytnú Kysucká nemocnica v Čadci a Dolnooravská nemocnica v
Dolnom Kubíne. Výpomoc sestier príde aj z Hornooravskej nemocnice v
Trstenej. "S Fakultnou nemocnicou v Žiline intenzívne komunikujeme
a v rámci možností našich nemocníc sme pripravení v maximálnej
miere pomôcť," konštatoval žilinský župan.
V pondelok nastúpili do žilinskej nemocnice na výpomoc dve zo
sestier z Dolného Kubína a v utorok sa zapoja i dve z Trstenej.
Okrem toho nemocnica v januári uzatvorila pracovné zmluvy s 20
novými sestrami a od 1. februára majú nastúpiť ďalšie. Výpoveď však
podalo 175 sestier.
http://openiazoch.zoznam.sk/cl/164089/ZnemocnicZSKodchadzasestier
[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]
8. Zdravotné sestry na Orave výpovede nestiahli
(01.02.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 15:04, s. ; Martin
Pavelek)
Dolnokubínska nemocnica prijíma nové zdravotné sestry ako
náhradu za tie, ktoré chcú odísť koncom februára.
ORAVA. V oravských nemocniciach v pôsobnosti Žilinskej župy dalo
výpovede 22 sestier. "Situáciu vyhodnocujeme s ich riaditeľmi a
pacientov môžeme ubezpečiť, že nedôjde k ohrozeniu poskytovania
zdravotnej starostlivosti," povedal župan Juraj Blanár.
Vedenie nemocnice mlčí
S výrokmi zriaďovateľa nesúhlasí Jana Šúthová, vrchná sestra
neurológie a bývalá prezidentka Regionálnej komory sestier a
pôrodných asistentiek v Dolnom Kubíne. "Ako chcú v Trstenej
operovať, keď výpovede dalo šesť inštrumentárok na operačných
sálach?"
Odpoveď sme hľadali u Jarmily Letašiovej, námestníčky pre
ošetrovateľstvo v Hornooravskej nemocnici. "K tejto téme sa
odmietam vyjadriť."
V Dolnooravskej nemocnici, kde dalo výpoveď 15 sestier, sú
ústretovejší. "Prijali sme päť nových zdravotných sestier, ďalšie
sa hlásia," povedal námestník Ján Strežo. "Čakáme. Dúfame, že
sestry si výpovede rozmyslia. Niektoré sa už informovali, ako sa
dajú stiahnuť."
Jana Šúthová ostala prekvapená. "O ničom takom neviem. Na našom
postoji sa nič nemení. Stále trváme na požiadavkách, na ktoré
ministerstvo nechce pristúpiť."
Dôvodom údajnej zmeny postoja sestier môže byť zvýšenie platu.
Sestre bez špecializácie sa od januára základný tarifný plat zvýšil
zo 608 na 695 eur. Ich kolegyne so špecializáciou dostanú namiesto
668 až 824 eur. K tomu treba pripočítať príplatky za zmeny a prácu
cez víkendy.
Prijali nové sily
Dolnooravská nemocnica je pripravená pomôcť Fakultnej nemocnici
v Žiline, z ktorej by malo odísť 179 sestier. "V súčasnosti máme už
dvoch pacientov zo Žiliny," hovorí Ján Strežo. "Sme pripravení
prijať aj ďalších."
V areáli dolnooravskej nemocnice sme stretli päť študentiek
Strednej zdravotníckej školy v Dolnom Kubíne. "Dobre, že sestry
dali výpovede a protestujú," povedala tretiačka Miroslava
Zápotočná. "Poukazujú na zlý systém."
Spolužiačka Annamaria Štefanidesová ju podporila. "Po
vyštudovaní budeme len asistentky. Na sestru potrebujeme vyššie
vzdelanie." Všetkých päť jednotne potvrdilo, že sa zdravotnou
sestrou stať neplánujú. "V zdravotníctve ostaneme, ale nie ako
zdravotné sestry. Skôr ako špecialistky, masérky, pôrodné
asistentky, záchranárky."
Župní poslanci nevyhoveli petícii proti zrušeniu triedy v
ružomberskej Obchodnej akadémii
(31.01.2016; www.ruzomberok.dnes24.sk; Ružomberok, , s. ;
TASR)
Poslanci zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) na
minulotýždňovom rokovaní nevyhoveli petícii rodičov, žiakov,
zamestnancov a sympatizantov Obchodnej akadémie (OA) v Ružomberku,
proti zrušeniu triedy študijného odboru služby v cestovnom ruchu v
školskom roku 2016/2017.
Podľa poslanca zastupiteľstva ŽSK za volebný obvod Ružomberok
Stanislava Bellu (KDH), klesol počet tried v odbore cestovný ruch z
dvoch na jednu prvýkrát v 23ročnej histórii obchodnej akadémie.
"Preto rodičia napísali petíciu. Vnímame to aj ako podporný
prostriedok, len prišiel v časovo nevhodnom termíne, aby sme ešte
mohli niečo vyrokovať. Ak by sa nepodarilo v nasledujúcom školskom
roku 2017/2018 opäť naplniť stabilný počet osem tried, majú obavu,
že by časom mohlo dôjsť k zlúčeniu alebo k likvidácii školy. Po
rokovaní s predsedom ŽSK sme dostali vyjadrenie, že nič také v
pláne nie je," uviedol Stanislav Bella.
Predseda ŽSK Juraj Blanár zdôraznil, že samosprávny kraj má
záujem, aby sa OA v Ružomberku rozvíjala. "Ak sa v tomto školskom
roku prejaví zvýšený záujem o štúdium na tejto škole, zoberieme to
do úvahy pri rozhodovaní o určovaní počtu prvých tried v ďalšom
školskom roku 2017/2018. Budeme o ňom rozhodovať v októbri tohto
roku a budeme už mať všetky informácie k dispozícii," povedal Juraj
Blanár.
Žilinský župan zároveň upozornil, že ružomberská OA nie je
jedinou školou, v ktorej sa počty prvých tried redukovali. "Bola to
napríklad aj OA v Žiline, ktorá má dlhoročnú tradíciu. Musíme
reagovať na neustály pokles počtu deviatakov v našom kraji. V tomto
roku bolo minimálne o 3000 deviatakov menej. Ale redukcia zároveň
automaticky neznamená, že sa v budúcnosti škola zruší. Preto s
plnou vážnosťou hovorím, že OA je dôležitou školou na území
Ružomberka a my ju chceme rozvíjať ďalej," uzatvoril predseda
ŽSK.
Zdroj TASR
http://ruzomberok.dnes24.sk/zupniposlancinevyhovelipeticiiprotizruseniutriedyvruzomberskejobchodnejakademii228005
[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]
15. Dejiny nie sú iba o hradoch
(30.01.2016; Slovenské národné noviny; č. 04, KULTÚRA , s. 9;
Lenka ZÁTEKOVÁ)
M. Jesenský a kol.: Žilinská župa v dejepise, Matica slovenská,
Martin 2015
Kniha tematicky nadväzuje na dejepisné osnovy pre žiakov
stredných škôl, preto ju Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a
športu SR zaradilo do zoznamu odporúčaných materiálov pre stredné
školy. Je bohatým zdrojom informácií o histórii kraja.
"Každý región, či už Kysuce, Liptov, Orava, horné Považie alebo
Turiec, mal svojrázne dejiny a historici z inštitúcií Žilinského
samosprávneho kraja v spolupráci s učiteľmi dejepisu sa podujali
vypracovať návod, ako čítať veľkú svetovú históriu cez ich bežné,
dá sa povedať až každodenné udalosti," povedal na uvedení knihy
predseda ŽSK Juraj Blanár. "Dejiny sa nediali iba na kráľovských
hradoch, v metropolách a centrách, ale aj v našich regiónoch, ktoré
už viac ako desať rokov tvoria Žilinskú župu," dodal. Kniha vyšla
vo Vydavateľstve Matice slovenskej a na jej tvorbe sa podieľali
odborníci z Kysuckého, Liptovského i Považského múzea a Oravskej
knižnice A. Habovštiaka. Čitateľov prevedú slovanskými časmi,
stredovekom a uhorským kráľovstvom, habsburskou monarchiou i obomi
svetovými vojnami. Popri historických faktoch ponúka publikácia aj
úlohy, ktoré pomôžu žiakom lepšie sa zamerať na dôležité medzníky
dejín a zároveň si na konci každej kapitoly prečítať zaujímavosti,
nové podnety a odporúčania. Župný dejepis distribuujú do všetkých
stredných škôl v Žilinskom kraji a zároveň do knižníc, odkiaľ si ho
budú môcť záujemcovia vypožičať.
Lenka ZÁTEKOVÁ
[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]
16. Osobnosť európskeho významu
(30.01.2016; Slovenské národné noviny; č. 04, ZO ŽIVOTA MATICE
SLOVENSKEJ , s. 11; Emil SEMANCO)
V Žilinskom kraji vyhlásili spomienkový rok na Juraja Turza
Tento rok sa v Žilinskom kraji ponesie v znamení Juraja Turza.
Vedenie kraja a jeho samosprávne orgány tak rozhodli pri
príležitosti 400. výročia úmrtia tejto osobnosti. Juraj Turzo ako
významný protiturecký bojovník, jeden z najbližších poradcov cisára
a uhorský miestodržiteľ výrazne vo svojich časoch vplýval na dianie
v Žilinskej župe, ale i na celom Slovensku a formoval aj osudy
Európy.
"Rok 2016, keď bude Slovenská republika aj predsedať Rade
Európskej únie, venujeme uhorskému palatínovi, rodákovi z Lietavy,
ktorý sa významnou mierou zapísal do histórie našich regiónov.
Turzo bol vzdelaný, hovoril latinsky, grécky, nemecky, maďarsky,
slovensky, dorozumel sa i chorvátsky a v gréčtine dokonca písal
básne. Práve on dal začiatkom 17. storočia postaviť skvostnú stavbu
s najväčšou renesančnou sálou v strednej Európe náš Sobášny palác v
Bytči, kde vydal všetkých sedem svojich dcér. Rovnako dal vybudovať
Kaplnku sv. Michala pri v súčasnosti najnavštevovanejšom Oravskom
hrade, ktorá je aj miestom jeho posledného odpočinku. Vďaka svojej
charizme, umu a vzdelanosti zastával v Uhorsku tie najvyššie
posty," priblížil osobnosť Juraja Turza žilinský župan Juraj
Blanár. Najvýznamnejšieho príslušníka rodu Turzovcov si pripomenú
organizácie v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja množstvom
podujatí počas celého roka. Treba tiež uviesť, že Turzo napriek
blízkemu príbuzenskému vzťahu s Alžbetou Bátoriovou zakročil proti
zločinom tejto zlopovestnej grófky a dal ju na jej hrade v
Čachticiach internovať. Sobášny palác v Bytči, ako hlása nápis nad
hlavným portálom, "dal postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú
slávnosť svojich milých dcér roku 1601". Jednu z najkrajších
renesančných stavieb u nás vybudovali talianski renesanční majstri
za dva roky. Pred desaťročím práve zásluhou ŽSK i samotného J.
Blanára prešla nákladnou unikátnou rekonštrukciou a v súčasnosti
patrí táto národná kultúrna pamiatky ku klenotom slovenských
pamätihodností.
Foto:
Turci ho prezývali Čierny beg.
Sobášny palác v Bytči
[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]
17. O palatínovi Turzovi, ktorý písal aj dejiny Žilinského
kraja
(28.01.2016; Turčianske ECHO; č. 02, KULTÚRA , s. 7; VIERA
LEGERSKÁ)
S palatínom do histórie. Žilinský kraj vyhlásil Rok Juraja
Turza.
MARTIN. Pri príležitosti 400. výročia úmrtia osobnosti, ktorá
výrazne ovplyvnila nielen územie Žilinskej župy, ale i celého
Slovenska a Európy, vyhlásil Žilinský kraj Rok Juraja Turzu. "Turzo
bol vzdelaný, hovoril latinsky, grécky, nemecky, maďarsky,
slovensky, dorozumel sa i chorvátsky a v gréčtine dokonca písal
básne. Práve on dal začiatkom 17. storočia postaviť stavbu s
najväčšou renesančnou sálou v strednej Európe terajší Sobášny palác
v Bytči, kde vydal všetkých sedem svojich dcér. Rovnako dal
vybudovať Kaplnku sv. Michala pri najnavštevovanejšom Oravskom
hrade, ktorá je miestom jeho posledného odpočinku," priblížil
osobnosť Juraja Turzu žilinský župan Juraj Blanár. Podľa jeho slov
si najvýznamnejšieho príslušníka rodu Turzovcov pripomenú
organizácie v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja množstvom
podujatí, a to počas celého roka. "Najvýraznejšími budú najmä
Turzove slávnosti na Oravskom hrade, ktoré otvoria novú turistickú
sezónu víkendom na prelome mesiacov apríl a máj a jarmokom a
pestrým programom Takzvanou čerešničkou na torte však bude
otvorenie novozrekonštruovaných priestorov Turzovho paláca, ktoré
boli pre verejnosť vyše 25 rokov neprístupné," informovala
riaditeľka Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom
Kubíne Mária Jagnešáková. Unikátna výstava hodnotných zbierkových
predmetov, ktoré sa doteraz nachádzajú iba v depozitároch, odhalí
vzácne hrobové textílie a mnoho ďalších jedinečných zbierkových
predmetov. "V Európe sa nachádza len päť múzeí, ktoré sa podobnými
textíliami môžu pochváliť a naši návštevníci ich budú môcť u nás
vidieť v zachovanej a zreštaurovanej podobe už od 1. mája 2016,"
dodala Jagnešáková. A čo Turiec? Nosným podujatím Roka Juraja Turza
bude konferencia v októbri v Turčianskej galérii, ktorá objasní
vplyv tejto osobnosti na vývoj umelecko architektonického
smerovania župy. V Turčianskej knižnici pripravujú diskusiu s
autormi knihy Juraj Turzo. Veľká kniha o uhorskom palatínovi.
"Monografia, ktorú Žilinský kraj vydal v spolupráci s Maticou
slovenskou a ďalšími kultúrnymi organizáciami v roku 2012, mapuje
život panovníka a je plná príbehov, faktov a zaujímavostí. Stala sa
Knihou Oravy 2013 a skončila druhá v hodnotení Najlepších kníh o
Slovensku," uviedol J. Blanár. Vyvrcholením turzovských podujatí v
Turci bude program Palatínovo dedičstvo, ktorý v Evanjelickom
kostole v Necpaloch zorganizuje Turčianske kultúrne stredisko.
Väčšina sestier, ktoré podali hromadné výpovede, od dnes do
práce nenastúpila
(01.02.2016; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17:30; por.
2/20; Júlia Kavecká / Monika Majerová)
Monika Majerová, moderátorka:
"Väčšina sestier, ktoré podali hromadné výpovede, od dnes do
práce nenastúpila. Podľa údajov sesterskej komory malo
z nemocníc odísť 602 sestier. Ďalších 122 tak má urobiť od
marca. Ministerstvo zdravotníctva hovorí o nižšom čísle,
a to 548. Do Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline
dnes napríklad neprišlo 175 sestier, ktoré podali výpovede. Detská
jednotka intenzívnej starostlivosti je preto už od piatka zatvorená
a na oddelení anestézie a intenzívnej medicíny pracovala
v noci len jedna sestra namiesto štyroch. Vedenie nemocnice
však trvá na tom, že zdravotná starostlivosť je zabezpečená.
Zároveň vyjadrilo ľútosť nad odchodom sestier. Situáciu sleduje
naša kolegyňa Júlia Kavecká."
Júlia Kavecká, redaktorka:
"Situáciu v žilinskej nemocnici si prišla krátko po polnoci
overiť šéfka sesterských odborov Monika Kavecká. Podľa nej
oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny
a niektoré jednotky intenzívnej starostlivosti nie sú
personálne správne zabezpečené a teda nie sú pre pacientov
dostatočne bezpečné."
Monika Kavecká, šéfka sesterských odborov:
"Ja sa bojím sama o seba ako o pacienta
a o moju rodinu, pretože tu sa 4 roky bagatelizuje to, že
sestier dramaticky ubúda zo systému."
Júlia Kavecká:
" Podľa prezidentky Slovenskej komory sestier Ivety Lazorovej,
odchodom takmer tretiny sestier prestáva byť žilinská nemocnica
plne funkčná."
Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier:
"Je vážne ohrozená zdravotná starostlivosť a pokým sa niečo
nestane, pokým na to nedoplatí pacient životom, dovtedy budeme
čakať?"
Júlia Kavecká:
" Podľa riaditeľa nemocnice Ivana Mačugu je však akútna
zdravotná starostlivosť zachovaná v plnom rozsahu
a elektívna čiastočne."
Ivan Mačuga, riaditeľ žilinskej nemocnice:
"Na anestéze je podľa minimálnych normatívov personálnych nutná
jedna setra na dve lôžka. Včera sme mali jedného pacienta, bola tam
jedna špecializovaná sestra, od rána máme tam dve sestry bez
špecializácie, jednu so špecializáciou a dneska do nočnej
služby majú prísť ďalšie 4 sestry so špecializáciou."
Júlia Kavecká:
" Žilinskej nemocnici sú nápomocné aj župné zariadenia. Podľa
hovorkyne Lenky Zátekovej, lôžka pre pacientov poskytnú Kysucká
nemocnica v Čadci a Dolnooravská nemocnica v Dolnom
Kubíne."
Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja:
"Dnes už nastúpili do žilinskej nemocnice na výpomoc dve
z našich sestier z Dolného Kubína a zajtra nastúpia
aj dve sestry z Hornooravskej nemocnice v Trstenej."
Júlia Kavecká:
" Sestričky by mali takto vypomáhať minimálne do konca
týždňa."
[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]
20. Hľadáme knihu Oravy 2015
(01.02.2016; www.sme.sk; Kultúra, 10:05, s. ; ok)
Oravská knižnica Antona Habovštiaka v spolupráci s mediálnymi
partnermi MY Oravské noviny a TV Dolný Kubín vyhlasujú 8. ročník
čitateľskej súťaže Kniha Oravy 2015.
Do súťaže môžu byť nominované knihy, ktoré boli vydané v roku
2015 a sú späté s regiónom Oravy tematicky alebo osobou autora
textovej či obrazovej časti.
Tlačené knihy, graficky a knihársky spracované do formy zväzku
viazanej alebo brožovanej publikácie, tvoriace myšlienkový a
výtvarný celok a bolo im pridelené ISBN.
Môžu obsahovať výlučne text, môže ísť o obrazovú publikáciu
alebo text kombinovaný s obrazovou časťou.
Sú z oblasti krásnej alebo odbornej literatúry.
Ako nominovať?
Knihu môže nominovať do súťaže čitateľská verejnosť, autori,
zostavovatelia, redaktori, vydavatelia, kníhkupci aj distribútori
kníh. Čitateľská verejnosť nominuje knihu nominačným listom, ktorý
je možné si stiahnuť z internetovej stránky knižnice alebo
vyzdvihnúť priamo v knižnici. Nominačný list treba doručiť osobne,
faxom, poštou alebo mailom na adresu knižnice.
Autori nominovanej publikácie, zostavovatelia, redaktori,
vydavatelia, kníhkupci a distribútori kníh jeden výtlačok
nominovanej publikácie spolu s nominačným listom doručia osobne
alebo poštou na adresu knižnice.
K nominácii môžu byť priložené recenzie, kritiky uverejnené v
periodikách, názory iných literátov na knihu a podobne.
Dôležité termíny
Nominované knihy budú rozdelené do dvoch súťažných kategórií:
beletria a odborná literatúra. Nominované knihy budú v čase od 1.
marca do 8. apríla 2016 vystavené v knižnici a postupne
predstavované mediálnymi partnermi, na internetovej stránke
knižnice a Žilinského samosprávneho kraja v čase od 1. marca do 8.
apríla 2016.
Termín odovzdania nominácií je od 20. januára do 29. februára
2016. Hlasovanie bude prebiehať od 1. marca do 8. apríla 2016.
Vyhlásenie výsledkov súťaže bude 25. apríla 2016.
Kto rozhodne o výsledkoch
O víťaznej knihe rozhodne čitateľská verejnosť prostredníctvom
hlasovacích lístkov. Hlasovanie bude možné po uzávierke nominácií v
čase od 1. marca do 8. apríla 2016.
Hlasovacie lístky budú uverejnené na web stránke knižnice alebo
si ich záujemcovia môžu vyzdvihnúť priamo v knižnici.
Na jednom hlasovacom lístku môže hlasujúci udeliť jeden hlas
knihe v prvej kategórii (beletria) a jeden hlas knihe v druhej
kategórii (odborná literatúra).
Hlasujúci môže udeliť jednej knihe len jeden hlas. Počas trvania
súťaže môže hlasujúci hlasovať len jedenkrát.
Platný je len originálny anketový lístok, ktorý bude k
dispozícii v knižnici, na web stránke knižnice alebo uverejnený v
regionálnych periodikách.
Hlasovací lístok je potrebné doručiť do knižnice osobne, poštou,
mailom alebo faxom.
Kniha, ktorá získa najviac čitateľských hlasov, získa ocenenie
Kniha Oravy.
Putovná výstava
Z kníh, ktoré sa umiestnili na prvých troch miestach súťaže v
každom regióne Žilinského kraja, bude zostavená putovná výstava. V
Oravskej knižnici potrvá od 1. do 24. augusta 2016.
Kontakty na organizátora súťaže: Oravská knižnica Antona
Habovštiaka, Ul. Samuela Nováka 1763/2, 026 80 Dolný Kubín, tel.
043/586 2277, 043/586 3368, fax 043/586 3368, email
[email protected] alebo web www.oravskakniznica.sk
http://s.sme.sk/rrss/8126147/orava.sme.sk/hladameknihuoravy2015.html
[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]
21. V Kysuckej nemocnici podala výpoveď jedna sestra
(01.02.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 08:42, s. ; (ih))
Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom štyroch nemocníc v
Čadci, Trstenej, Dolnom Kubíne a Liptovskom Mikuláši. Výpovede v
nich podalo celkom 22 sestier, z toho v Kysuckej nemocnici
jedna.
ČADCA. V nemocniciach v pôsobnosti Žilinskej župy podalo
výpovede celkom 22 sestier, v Čadci len jedna. Kysucká nemocnica
zabezpečuje starostlivosť pre spádovú oblasť 124 504 obyvateľov. V
súčasnosti v nej pracuje 253 zdravotných sestier. "S vedením
nemocnice v Žiline sme rokovali o prípadnej pomoci. Zatiaľ sme sa
dohodli, že pre ich pacientov vytvoríme jedno lôžko na našom
oddelení anestézie a intenzívnej medicíny," informoval riaditeľ
nemocnice Martin Šenfeld.
http://s.sme.sk/rrss/8129337/kysuce.sme.sk/vkysuckejnemocnicipodalavypovedjednasestra.html
[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]
22. Sestry sa s ministrom doťahujú, či je plne zabezpečená
starostlivosť o pacientov
(01.02.2016; www.aktuality.sk; Správy, 19:00, s. ; Jana
Čunderlíková)
Minister zdravotníctva sestrám odkázal, že opustili pacientov.
Podáva aj trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy.
Odovzdali kľúče a vyzdvihli si zápočtové listy. Takto skončili
svoje niekoľkoročné pôsobenie dvaja kolegovia žilinskej nemocnice
na Oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny. Monika Sevčíková
a Miroslav Vlk patria medzi vyše 170 žilinských sestier, ktoré sa
zapojili do hromadných výpovedí na protest proti zákonu o
platoch.
Dnešný deň bol pre nich a pre ich kolegyne posledným v
nemocnici.
"Mám tri pracovné ponuky. Jedna je zo Slovenska, jedna z Českej
republiky, jedna z Nemecka. Ale hlavne si chcem chvíľu oddýchnuť
doma a potom sa rozhodnem," odpovedá Miroslav Vlk na otázku, čo
bude robiť ďalej.
Pracujú emócie
Monika Sevčíková netají, že je jej z tejto celej situácie do
plaču. "Je to človeku ľúto, že odchádza z miesta, kde bol dobrý
kolektív a ktoré mal rád. Teraz sme veľmi rozrušení. Viete, ako keď
prídete o miesto. Je to veľmi čerstvé," hovorí.
Emócie vraj pracovali aj dnes doobeda, keď si bola vyzdvihnúť
zápočtový list.
"Bolo to tam také ostrejšie. Od vedúcej pracovníčky nám bolo
povedané, že ako sestry si nevážime zamestnávateľa. Je mu z toho
veľmi smutno," konštatuje Monika Sevčíková.
Podobne ako jej kolega Miroslav Vlk aj ona si plánuje teraz
chvíľku oddýchnuť. Ešte sa nerozhodla, či sa pôjde prihlásiť na
úrad práce, alebo si jednoducho odvody bude platiť sama. Prvý
mesiac bude pre ňu skôr vyčkávací, ako sa situácia vyvinie.
Väčšina odišla
Z oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (ARO) odišlo
19 z celkovo 20 sestier. Na nemocničné oddelenia už nikto z nich
nemá prístup, nevedia preto zhodnotiť aká je v nemocnici aktuálne
situácia. Podľa ich posledných informácií na oddelenie mali prísť
dve sestry z nemocnice z Trstenej.
Riaditeľ žilinskej nemocnica najprv vydal stanovisko, že lôžková
časť oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny bude od nedele
večera zatvorená. Potom sa situácia podľa nemocnice podarila
stabilizovať a oddelenie funguje ďalej vďaka spolupráci s
nemocnicami v Trstenej a Dolnom Kubíne, ktoré "požičali" štyri
sestry. Obe nemocnice patria pod žilinskú župu.
"Stalo sa taká nepríjemná vec, čo sa dalo očakávať, že je tam
tam pacient, ktorý nebol transportu schopný," vysvetľuje Miroslav
Vlk, prečo bolo podľa neho oddelenie zachované.
Na toto oddelenie dnes narážal aj minister zdravotníctva Viliam
Čislák pred novinármi. Sestrám smeroval aj ostrejší odkaz. "Sestry
opustili svojich pacientov a je to prvýkrát v histórii Slovenska.
Stalo sa to dnes v noci, kedy sestry v žilinskej nemocnici práve na
oddelení ARO zo služby o polnoci odišli, " konštatoval Čislák.
List riaditeľa žilinskej nemocnice však dával jasné inštrukcie,
čo majú odchádzajúce sestry urobiť "Po skončení pracovného pomeru
opustiť pracovisko zamestnávateľa."
Skončilo 540 sestier
Svoje pracovisko v pondelok opustili nielen sestry v žilinskej,
ale aj prešovskej a trnavskej nemocnice. K dnešnému dňu ich odišlo
540, oznámil minister. Niekoľkokrát zdôraznil, že zdravotná
starostlivosť je pre všetkých pacientov vrátane Žilinského a
Prešovského kraja plnohodnotne zabezpečená.
V žilinskej a prešovskej nemocnici bolo najviac výpovedí, v
prvej 175, v druhej 304. Akútna starostlivosť je podľa Čislákových
slov v týchto nemocniciach zabezpečená na sto percent a plánované
operácie na 70 percent. Nemocnice postupne naberajú nové sestry a
tak sa majú postupne rozširovať aj plánované výkony.
Pre informácie, že je ohrozených milión pacientov sa rozhodol
dokonca podať trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy.
Skresali lôžka
Že je o pacientov postarané, odkazujú aj samotné nemocnice.
Žilina si dohodla spoluprácu s okolitými zdravotníckymi
zariadeniami, v Prešove pristúpili k organizačnej zmene. V prvej
prijali doposiaľ 24 nových sestier, v druhej rovných sto.
Na východe Slovenska posilnili aj o siedmych zdravotníkov z
armády, ktorí sa pridajú k anesteziologickému tímu, aby mohli robiť
aj plánované zákroky. Štyria už v prešovskej nemocnici pôsobili
dlhodobo. Žilinská nemocnica sestry z armády nevyužila.
Hovorkyňa Fakultnej nemocnice Prešov Renáta Cenková hovorí, že
vyše 60 percent oddelení je plne funkčných a poskytujú zdravotnú
starostlivosť bez obmedzenia. Na 8 oddeleniach úrazovej chirurgie,
chirurgie, pediatrie, psychiatrie, kardiocentra, neonatológie,
oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny a gynekológie,
dočasne znížili počet lôžok. Nemocnica tiež pozastavila činnosť
jedného oddelenia.
Sestry posielajú ministra do nemocníc
"Odišlo celkovo 540 sestier, čo mi je ľúto, ale zdravotná
starostlivosť a zdravotný systém nie je nijakým spôsobom ohrozený,"
vyhlásil Čislák.
Tomuto však len ťažko veria samotné sestry. Predsedníčka
sesterských odborov Monika Kavecká hovorí, že tomu tak nie je. Pýta
sa, ako môže byť zabezpečovaná zdravotná starostlivosť v takej
istej miere ako sa poskytovala pred odchodom stoviek sestier.
Ministrovi odporúča, aby sa išiel pozrieť priamo do nemocníc.
"Odchod 600 vysokokvalifikovaných a skúsených sestier sa nedá
nahradiť šibnutím čarovného prútika," konštatuje Kavecká.
Čo zdroj, to iná informácia. Napríklad žilinská nemocnica
odkázala, že zdravotná starostlivosť o pacientov je zabezpečená aj
na oddeleniach, kde dali sestry výpovede. Kavecká má zase o čosi
iné informácie.
"Bolo nám povedané, že novorodenecká jednotka intenzívnej
starostlivosti je zatvorená od piatku," hovorí odborárka, ktorá
bola v nedeľu o polnoci na obhliadke nemocnice.
Presúvanie sestier
Žilinská nemocnica si dohodla spoluprácu s župnými nemocnicami.
Okrem spomínaných sestier poskytnú nemocnice v Čadci a Dolnom
Kubíne aj lôžka.
Kavecká však za riešenie situácie nepovažuje presúvanie sestier
medzi nemocnicami, podľa nej je to len plátanie diery. "To je aké
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, keď presúvame personál ako
na šachovnici," pýta sa odborárka.
Otázok majú sestry viac. Pýtajú sa či nové sestry, ktoré prišli
do nemocníc sú adekvátnou náhradou. Podľa prezidentky komory
sestier Ivety Lazorovej totiž majú informácie z prešovskej
nemocnice o tom, že z 39 sestier, ktoré vedenie prijalo do
pracovného pomeru, 37 z nich nemá platnú registráciu a ide o osoby,
ktoré sú 6 až 10 rokov na dôchodku.
Otázne je podľa nich aj dodržiavanie normatív na oddeleniach,
t.j. či je pri lôžku pacienta toľko sestier koľko podľa predpisov
má byť.
Zástupkyne sestier chcú zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu,
aby sa situácia začala riešiť. Čislák s nimi nerokoval a s
premiérom Robertom Ficom síce sedeli, ale výsledok žiadny.
"Pôsobenie ministra Čisláka sa zapíše ako čierne obdobie pre
všetky sestry a pôrodné asistentky, ale aj pre celé slovenské
zdravotníctvo," konštatuje Kavecká.
Asociácia pacientov: Obráťte sa na vedenie nemocníc
Asociácia na ochranu práv pacientov už vyzvala ľudí, aby jej
dali vedieť, ak budú mať problémy v nemocniciach súvisiace s
výpoveďami sestier. Zatiaľ podľa prezidentky asociácie Kataríny
Kafkovej im nikto nič nehlásil.
Podotýka, že je úlohou manažmentov nemocníc, aby zabezpečili
adekvátnu zdravotnú starostlivosť.
"Najpodstatnejšie je, aby nedošlo k poškodeniu zdravia pacientov
v tomto momente, či už je to poskytovanie akútnej alebo plánovanej
zdravotnej starostlivosti," konštatuje Kafková.
Pevne verí, že nemocnice túto situáciu zvládnu. " Ale z nášho
pohľadu nie je takáto situácia dlhodobo udržateľná," konštatuje
Kafková.
Ak by pacienti predsa len mali problémy, odporúča im kontaktovať
aj vedenie samotných nemocníc, aby tie mali spätnú väzbu a vedeli,
na ktorých oddeleniach musia situáciu riešiť.
Žilinčania, bez tohto by ste nový týždeň začať nemali: Stačí
jeden klik a máte po ruke šikovný PREHĽAD
(01.02.2016; www.zilina.dnes24.sk; Žilina, , s. ; Adela
Fruckova)
Nový týždeň je tu! Aby ste boli pripravení nielen na svoje
pracovné či školské povinnosti, máme pre vás šikovný ťahák na
chystané akcie. Nájdete v ňom prehľad niekoľkých podujatí, na ktoré
sa v Žiline oplatí skočiť.
FILMOVÉ PONDELKY: ZVONKY ŠŤASTIA
1.2. 2016 o 19:00, Klub Kolečko
Kočovné Kino Bastard (OZ PreNos) v spolupráci s Klubom Kolečko
Vám každý pondelok prinesú zaujímavé dokumentárne aj hrané filmy.
Tešte sa na diskusie s tvorcami aj odborníkmi. Tentokrát pôjde o
premietanie filmu Zvonky šťastia, bizarný dokument o rómskych
fanúšikoch Gotta a Rolinsovej.
MASKY ZIMNEJ LÁSKY (RADOVÁNKY A KRÁSA V BIELOM)
do 13.2. 2016, Považské múzeum
Považské múzeum v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského
samosprávneho kraja v spolupráci s FOART a KELLYFOTOATELIÉR
pripravili netradičnú výstavu dvoch popredných slovenských
fotografov, ktorí nezávisle na sebe, v rôznom časovom období,
fotografovali fašiangové masky a zimné motívy v Rajeckej doline, na
Orave a na Kysuciach, ktorými sa inšpiroval akademický maliar
Vladimír Kompánek.
DALIBOR JANDA SO SKUPINOU PROTOTYP
3.2. 2016 o 19:00, Dom Odborov
V bezmála dvojhodinovej show českej hudobnej legendy za
sprievodu pôvodnej kapely Prototyp si môžete užiť tie najväčšie
hity.
MESIAC ARCHITEKTÚRY
do 28.2., Považská galéria
Považská galéria umenia v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti
Žilinského samosprávneho kraja, Slovenská komora architektov a
Spolok slovenských architektov Vás a Vašich priateľov pozývajú na
otvorenie výstav v rámci podujatia Mesiac architektúry v Považskej
galérii umenia.
12. ŽILINSKÝ FESTIVAL FAŠIANGOVÝCH MASIEK
5.2. o 14:30 pred Mestským úradom v Žiline
Už po dvanásty krát prejde v piatok 5. februára 2016 žilinskými
ulicami karnevalový sprievod fašiangových masiek, do ktorého sa
zapojí vyše 400 rôznych masiek z celého Slovenska. Ako zahraničný
hosť sa predstaví divadlo KVELB z Českých Budejovíc. Osobnosťou
tohtoročného karnevalu bude známa žilinská knihárka Lida Mlichová.
Nebude chýbať ani tradičné pochovávanie basy a na záver karnevalu
vystúpi skupina LOJZO.
ENJOY VIDEOOLDIES
6.2. o 21:00, *enjoyclub
Miroslav Kukoo Kukla je fenomén, ktorý keď zažijete, chcete
znovu. Ak sa máte chuť zabaviť na skutočných hitoch 90.rokov,
ENJOYVideooldies je podujatie pre vás a tým pravým sobotným
oddychom. Videooprojekcie, fotky do ruky, súťaže a nezabudnuteľná
atmosféra.
ZVEDAVÝ SLONÍK
7.2. o 16:00, Bábkové divadlo
Chcete vedieť, odkedy majú slony dlhé choboty? Tak poďte s nami
do Afriky! Inscenácia získala ocenenie Dosky 2015 za Najlepší
kostým. Nedeľné predstavenie pre verejnosť.
V súťaži selfie fotografií môžu triedy vyhrať autobus na
výlet
(02.02.2016; www.teraz.sk; Školský servis, 11:41, s. ; TASR)
Stačí vytvoriť selfie fotografiu tak, aby bolo zreteľné, že je
odfotená vo vnútri alebo pri autobuse spoločnosti SAD.
Žilina 2. februára (TASR) V jednom kuse v našom buse je názov
súťaže selfie fotografií, v ktorej môžu žiaci z akejkoľvek triedy
na území Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) vyhrať autobus na
celodenný výlet. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka
Záteková.
Doplnila, že stačí vytvoriť selfie fotografiu tak, aby bolo
zreteľné, že je odfotená vo vnútri alebo pri autobuse spoločnosti
SAD ARRIVA Liorbus alebo SAD Žilina, ktoré sú zmluvnými prepravcami
ŽSK. "Fotku potom súťažiaci pošlú najneskôr do 28. februára 2016
správou na stránku ŽSK na sociálnej sieti a spolu s ostatnými sa
budú uchádzať o čo najviac 'lajkov'," uviedla Záteková.
Podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára je trend selfie fotografií
výrazný najmä medzi mladými ľuďmi a práve žiaci denne využívajú
autobusovú dopravu. "Každoročne financujeme zľavy na cestovnom aj
pre študentov. Teraz majú možnosť získať na jeden deň celý autobus,
ktorým môžu zadarmo vyraziť na exkurziu či koncoročný výlet. Preto
verím, že sa do súťaže zapoja a vybojujú hlavnú cenu pre svoju
triedu," zdôraznil Blanár.
Víťaznou sa stane fotografia, ktorá sa bude hlasujúcim najviac
páčiť, čiže získa najviac "lajkov". "Pre účasť v súťaži je okrem
zaslania fotky potrebné pripojiť i kontaktné údaje a označiť
tlačidlom 'Páči sa mi to' stránku ŽSK na sociálnej sieti. Kompletné
pravidlá sú dostupné na internetovej adrese
http://www.regionzilina.sk/sk/aktuality/aktuality/vjednomkusenasom
buse.html," uzatvorila hovorkyňa ŽSK.
V Žiline zostali úplne zatvorené dve ZŠ
(02.02.2016; www.teraz.sk; Školský servis, 10:55, s. ; TASR)
Zo škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žilina je podľa
hovorcu mesta Pavla Čorbu zapojená do štrajku len ZŠ Námestie
mladosti, ostatné školy sú v prevádzke.
Žilina 2. februára (TASR) Dve základné školy (ZŠ) Cirkevná
základná škola (CZŠ) s materskou školou (MŠ) Dobrého pastiera a ZŠ
Námestie mladosti Žilina zostali dnes v Žiline zatvorené v
súvislosti so štrajkom učiteľov. Zo škôl v zriaďovateľskej
pôsobnosti mesta Žilina je podľa hovorcu mesta Pavla Čorbu zapojená
do štrajku len ZŠ Námestie mladosti, ostatné školy sú v
prevádzke.
V Martine sa podľa hovorkyne mesta Zuzany Kalmanovej z deviatich
škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta do štrajku momentálne
zapojilo šesť škôl a štrajkuje aj jedna základná umelecká škola
(ZUŠ). "V ZŠ Ul. J. Kronera je obmedzená prevádzka školy. Vyučuje
sa v 8. a 9. ročníku a v 3.A i 1.B. Školský klub je otvorený pre
žiakov, ktorí sa vyučujú a školská jedáleň je v prevádzke. V ZŠ s
MŠ Ul. Gorkého je prerušené vyučovanie v ročníkoch 1. 4., školská
družina je zatvorená. V ročníkoch 5. 9. sa riadne vyučuje, škôlka a
jedáleň fungujú v normálnej prevádzke. V ZŠ A. Dubčeka a ZŠ Ul. A.
Stodolu je v prevádzke školská jedáleň," dodala Kalmanová.
Zo stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského
samosprávneho kraja (ŽSK) sa do štrajku zapájajú Gymnázium Hlinská
v Žiline, Gymnázium Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši,
Spojená škola Scota Viatora v Ružomberku a Stredná odborná škola
Hattalova v Námestove. Na všetkých školách sa vyučuje v bežnom
režime, Gymnázium M. M. Hodžu má špecifický režim výučby,
informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.
Časť učiteľov na Slovensku vstúpila 25. januára do ostrého,
časovo neobmedzeného štrajku. Niektoré školy zostali zatvorené,
inde vyučovanie prebieha v obmedzenom režime. Dôvodom vyhlásenia
štrajku je podľa Iniciatívy slovenských učiteľov dlhodobé
ignorovanie požiadaviek učiteľskej obce, odborových a profesijných
organizácií v školstve na zabezpečenie primeraného financovania
školstva.
http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/vzilinezostaliuplnezatvorenedve/25000clanok.html
[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]
4. Aktuálne info o štrajku učiteľov: V Žiline zostali úplne
zatvorené dve základné školy
(02.02.2016; www.zilina.dnes24.sk; Žilina, , s. ; Adela
Fruckova)
Nespokojnosť pedagógov sa stále dotýka aj nášho mesta. V utorok
zostali zatvorené v Žiline dve základné školy a to práve v
súvislosti so štrajkom učiteľov. Tu sú ďalšie podrobnosti.
Dve základné školy (ZŠ) Cirkevná základná škola (CZŠ) s
materskou školou (MŠ) Dobrého pastiera a ZŠ Námestie mladosti
Žilina zostali v utorok v Žiline zatvorené v súvislosti so štrajkom
učiteľov. Zo škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žilina je
podľa hovorcu mesta Pavla Čorbu zapojená do štrajku len ZŠ Námestie
mladosti, ostatné školy sú v prevádzke.
Zo stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského
samosprávneho kraja sa do štrajku zapájajú Gymnázium Hlinská v
Žiline, Gymnázium Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši,
Spojená škola Scota Viatora v Ružomberku a Stredná odborná škola
Hattalova v Námestove. Na všetkých školách sa vyučuje v bežnom
režime, Gymnázium M. M. Hodžu má špecifický režim výučby,
informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.
Časť učiteľov na Slovensku vstúpila 25. januára do ostrého,
časovo neobmedzeného štrajku. Niektoré školy zostali zatvorené,
inde vyučovanie prebieha v obmedzenom režime. Dôvodom vyhlásenia
štrajku je podľa Iniciatívy slovenských učiteľov dlhodobé
ignorovanie požiadaviek učiteľskej obce, odborových a profesijných
organizácií v školstve na zabezpečenie primeraného financovania
školstva.
Foto: ilustračné
Zdroj TASR
Sestry sa chcú dohodnúť
(03.02.2016; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 2,3; Zlatica
Beňová,Renáta Jaloviarová)
Zlatica Beňová,Renáta Jaloviarová Bratislava
Plánované operácie odsúvajú, niektoré oddelenia pracujú na
polovičný výkon. Taký bol druhý deň po odchode zdravotných sestier
v nemocniciach v Žiline a v Prešove, kde je najkritickejšia
situácia. Odborárky a komora, ktoré protestnú akciu pripravili,
včera vyzvali ministra zdravotníctva a vládu na rokovanie. Tvrdia,
že sú v otázke financií ochotné pristúpiť na kompromis. Rezort im
odkázal, že dvere u nich sú otvorené.
Z práce na protest proti nízkym platom odišlo celkom 530 sestier
zo šiestich štátnych nemocníc, 63 v regionálnych nemocniciach.
Výpadok 175 zdravotníčok je pre Fakultnú nemocnicu v Žiline veľký
problém. Najmä preto, že to boli sestry so špecializáciou a s
dlhoročnou praxou. Prijali síce 20 nových a štyri ďalšie prídu od
februára, stále to však nestačí. Oddnes im ešte vypomôže päť
armádnych sestier. Štyri sestry požičali župné nemocnice z Dolného
Kubína a Trstenej.
Odsúvajú nás, tvrdia pacienti
Pravde sa v žilinskej nemocnici podarilo hovoriť s mužom,
ktorému mali operovať chrbticu kvôli stlačenej mieche, no napokon
ho poslali domov. A spolu s ním vraj aj ďalšie dve pacientky,
ktorých plánované operácie sa tento pondelok tiež neuskutočnili.
Najprv nemocnica odložila operáciu, ktorú mal mať v piatok, a potom
aj v pondelok. "Poslali ma domov. Povedali, že majú naše telefónne
čísla a že sa nám ozvú. Ale nikto nevie kedy," hovorí muž, ktorý si
želal zostať v anonymite.
O tom, koľko plánovaných operácií už odsunuli, však nemocnica
mlčí. "Na každom oddelení je to individuálne, s pacientmi sa
komunikuje," uviedla hovorkyňa Viera Jurčiová.
Kritikou nešetril pán Anton, ktorého manželka podstúpila zákrok
na gynekologickom oddelení. "Operovali ju v stredu poobede a v
nedeľu ráno jej povedali, že musí ísť domov, neboli schopní ju tam
ďalej hospitalizovať. A nebola jediná. Tak som musel prísť po ňu a
zobrať ju domov, hoci mala veľké bolesti," povedal.
Iní pacienti si, naopak, nevšimli, že by nemocnica nefungovala
tak, ako má, prípadne že by bola v núdzovom režime. "Nezbadal som,
že by niečo nebolo v poriadku. Ani to, že by chýbali sestry,"
povedal Michal, ktorý leží na chirurgii.
V pondelok riaditeľ nemocnice Ivan Mačuga uviedol, že je problém
nájsť náhrady za sestry, ktoré odišli. Priznal, že nemocnica má
služby sestier zabezpečené iba na sedem dní.
V prípade, že by bol so zabezpečením akútnej starostlivosti
problém, pomôžu Žiline nemocnice v susedných mestách. Napríklad v
Martine Univerzitná nemocnica. "Zo žilinskej nemocnice môžeme
prebrať dvoch dospelých pacientov na ARO a novorodencov
vyžadujúcich umelú pľúcnu ventiláciu na špecializované pracovisko
neonatologickej kliniky," priblížila hovorkyňa UNM Katarína
Kapustová. Jedno lôžko na ARO dokáže poskytnúť nemocnica v Čadci a
dve nemocnica v Dolnom Kubíne.
Aj v prešovskej nemocnici už prešli na úsporný režim, tam odišlo
304 sestier, prijali 100 nových. Podľa hovorkyne Renáty Cenkovej
plne funkčných ostalo 60 percent oddelení, na ôsmich dočasne
znížili počet lôžok a prechodne bola pozastavená činnosť oddelenia
cievnej chirurgie. Aj tu odkladali zákroky, ktoré boli naplánované.
"Situácia sa už zlepšuje, pomaly rozbiehame aj plánované operácie,
kým v pondelok sa uskutočnilo 26 operácií, v utorok už to bolo 35,"
povedala Cenková.
"Ak v žilinskej nemocnici majú problém, tak v prešovskej musia
mať ešte väčší," myslí si zdravotník z Prešova, ktorý si neprial
zverejniť svoje meno. Pracuje sa podľa neho na polovičné výkony, ak
nie ešte menej. "Keďže nie sú sestry na anestéziológii, tak nemôžu
poskytovať anestézie v plnom rozsahu, to znamená, že sa neoperuje,
a ak, tak funguje len akútna starostlivosť na vybraných
oddeleniach, to znamená rýchle a najnutnejšie zákroky," pripomenul.
Operačné obory sú podľa neho v "kľudovom režime".
V Prešove tiež zaskakuje sedem armádnych sestier.
Čislák: Problém nie je
Minister zdravotníctva Viliam Čislák tvrdil, že sa dva mesiace
starostlivo pripravovali na situáciu, keď sa sestrám skončí
pracovný pomer. "Nie je to improvizácia, mali sme čas dva mesiace a
pripravovali sme sa s plnou vážnosťou na to, aby nemocnice, pri
sestrách, ktoré dali výpoveď, fungovali," reagoval Čislák. Včera
navštívil žilinskú nemocnicu. "O pacientov je postarané,"
dodal.
Podľa neho sú na všetkých oddeleniach služby zabezpečené vrátane
oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny. Čislák tvrdí, že
podobne je to aj vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Prešove.
Zároveň vyjadril ľútosť, že predsedníčka Odborového združenia
sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká sa včera
nezúčastnila na dlhodobo plánovanom rokovaní ku kolektívnej zmluve
v žilinskej nemocnici. "Táto zmluva vychádza v maximálne možnej
miere v ústrety zamestnancom a zohľadňuje aj požiadavky sestier,
pokiaľ ide o započítavanie odbornej praxe či navýšenie mzdy v
nadväznosti na odpracované roky, a opätovne tak znemožnila podpis
tejto zmluvy," uviedol. Denník Pravda sa pokúsil spojiť s Kaveckou,
do uzávierky sa to nepodarilo.
Cez médiá vyzvali na dohodu
Zástupkyne sestier včera cez médiá avizovali, že sú ochotné
rokovať a pristúpiť na kompromis. K detailom sa zatiaľ nechceli
vyjadrovať. Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných
asistentiek Iveta Lazorová naznačila, že kompromis je v otázke
financií. "Zatiaľ sme návrh neodoslali ani na vládu, ani na
ministerstvo. Momentálne prebieha diskusia medzi jednotlivými
sestrami, ktoré sú vo výpovediach. V prvom rade ony by mali
rozhodnúť o tom, či to bude pre ne satisfakcia, ak kompromisy
urobíme. Momentálne sa pracuje na finálnej podobe," vysvetlila
Lazorová. Prezidentka dodala, že sestry výzvu na rokovania cez
médiá dali, na ťahu je teraz ministerstvo.
"Zatiaľ nám od zástupkýň sestier nebol doručený žiaden konkrétny
návrh. Samozrejme, ak sa tak stane, radi sa s ním oboznámime.
Zároveň platí, že tak ako v každom prípade, dvere na ministerstve
zdravotníctva sú pre rokovanie otvorené," reagoval na vyhlásenia
sestier hovorca rezortu Peter Bubla. Zdravotné sestry začali
hromadné výpovede podávať v novembri po tom, čo parlament schválil
novelu zákona o poskytovateľoch, ktorá im garantuje minimálne
platy. O zákone rokovali s vedením rezortu, nedokázali sa však
dohodnúť najmä na výškach základných platov. Od ministerstva
žiadali, aby ich garantovaný základ boli vyšší, ako udáva zákon,
chceli tiež zvyšovanie platov za každé tri roky praxe.
(c) AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Kto vedie nemocnice v Prešove a Žiline
Radoslav Čuha
Prešovskej nemocnici šéfuje od roku 2012. Do funkcie ho dosadila
bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (nominant Smeru).
Po tom, čo ju o dva roky neskôr vo funkcii nahradil jej štátny
tajomník Viliam Čislák, mal Čuha obsadiť voľné miesto po
Čislákovi.
V novembri 2014 mal postúpiť z Prešova do Bratislavy. Do funkcie
štátneho tajomníka ministerstva ho pôvodne mala vymenovať vláda.
Nakoniec sa tak nestalo. Po tom, čo médiá pripomenuli Čuhovu
reakciu pri kauze bielenia dokumentácie, sa Čislák rozhodol pre
zmenu a na vládu predložil nový návrh. Štátnym tajomníkom sa stal
Mário Mikloši, ktorý dovtedy viedol sekciu zdravia na ministerstve,
a Čuha zostal riaditeľom prešovskej nemocnice.
Riaditeľ prešovskej nemocnice v roku 2013 zrejme nechcel pre
médiá reagovať na prípad bielenia zdravotníckej dokumentácie v jeho
nemocnici. Mail, v ktorom odporúčal hovorkyni nemocnice, aby sa z
odpovede vyvliekla výhovorkou, že je na dovolenke alebo
práceneschopná, omylom poslal redaktorke televízie Markíza, ktorá
ho zverejnila. Zvolenská to vtedy označila za chybu. Čuha odmietol,
že by hovorkyni kázal klamať. Označil to za manažérske
zlyhanie.
Čislák sa s ním pozná už z minulosti, v rokoch 2011 až 2012
pôsobili v jednej firme Svet zdravia, ktorá patrí finančnej skupine
Penta. Čuha tam bol medicínskym riaditeľom, Čislák na poste
manažéra pre zdravotnú starostlivosť.
Od roku 2013 je Čuha aj poslancom Prešovského samosprávneho
kraja. Podľa majetkového priznania za rok 2014, ktoré je zverejnené
na webovej stránke župy, ako poslanec mal príjmy z verejnej funkcie
8 823,68 eur a iné 51 928,19 eur. V priznaní uviedol, že vlastní
záhrady, dom dva byty, chalupu aj hypotekárny úver. V akej výške
nie je uvedené.
Ivan Mačuga
Riaditeľ žilinskej nemocnice je vo funkcii dočasne, a to už od
vlaňajšieho septembra. Dosadil ho súčasný šéf rezortu Viliam Čislák
po neúspešnom konkurze na post šéfa nemocnice, keď ani jeden zo
štyroch uchádzačov nevyhovel. Mačuga je neurochirurg a na
neurochirurgickom oddelení žilinskej nemocnice pracuje od roku
1993, od roku 2000 ho aj vedie.
Žilinskej nemocnici do marca 2015 tri roky šéfoval Štefan Volák.
Tomu vlani na jar zlomili krk výpovede desiatich lekárov z
interného oddelenia a 64 zdravotných sestier z jednotiek
intenzívnej starostlivosti. Lekári sa sťažovali na zlé podmienky na
internom oddelení a sestry zase na vyčerpanosť z nadčasov. Lekárske
odbory hrozili, že táto kríza môže vyvrcholiť do celoslovenského
štrajku. Čislák nakoniec zasiahol až na pokyn premiéra Roberta
Fica. Vyzval Voláka na vyvodenie zodpovednosti, ten z funkcie
odstúpil.
Ministerstvo vypísalo konkurz na riaditeľa, no podľa jeho
informácií uchádzači nespĺňali podmienky. Vedením nemocnice dočasne
poverilo primára neurochirurgického oddelenia Mačugu. V
riaditeľskej funkcii by mal skončiť v marci tohto roka. Dovtedy by
mal rezort vybrať nového šéfa nemocnice.
Výpovede sestier
štátne nemocnice
Košice 2
Martin 40
Poprad 0
Prešov 195
Trnava 62
Trenčín 56
Žilina 175
Spolu 530
regionálne nemocnice
Bojnice 39
Dolný Kubín 17
Považská Bystrica 1
Trstená 6
Spolu 63
FOTO:
Chod oddelení je podľa žilinskej nemocnice zabezpečený.
V Žiline dalo výpovede 175 sestier. Ešte minulý týždeň
pochodovali mestom, aby upozornili na dôvody.
Za selfie môžu žiaci vyhrať autobus na výlet
(03.02.2016; Plus jeden deň; SLOVENSKO , s. 8; tasr)
V jednom kuse v našom buse je názov selfie súťaže. Žiaci z
akejkoľvek triedy na území Žilinského kraja môžu vyhrať autobus na
celodenný výlet.
Stačí vytvoriť selfie fotografiu tak, aby bolo zreteľné, že je
odfotená vnútri alebo pri autobuse spoločnosti SAD ARRIVA Liorbus
alebo SAD Žilina, ktoré sú zmluvnými prepravcami kraja. Fotku treba
poslať najneskôr do 28. februára správou na webovú stránku kraja na
sociálnej sieti a spolu s ostatnými sa budú uchádzať o čo najviac
'lajkov`.
tasr
Aj oravské sestričky zachraňujú situáciu
(02.02.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 14:33, s. ; Martin
Pavelek)
V žilinskej fakultnej nemocnici na oddelení anestézie a
intenzívnej medicíny (OAIM) ostala z dvadsiatich sestričiek jedna.
Na pomoc prišli kolegyne z Oravy.
DOLNÝ KUBÍN/ŽILINA. Posledný januárový deň ostalo vo Fakultnej
nemocnici s poliklinikou v Žiline oddelenie OAIM takmer prázdne.
Vedenie nemocnice presunulo všetkých pacientov na iné oddelenia a
do iných nemocníc. Ostala jedna neschopná prevozu. Zostávajúca
sestra sa o ňu nemohla starať sama. Vedenie preto požiadalo o pomoc
župné nemocnice.
Dva rôzne prístupy
Z dolnokubínskej nemocnice prišli dobrovoľne pomôcť dve sestry,
z trstenskej jedna.
"Treba povedať otvorene, aká je situácia," hovorí riaditeľ
Dolnooravskej nemocnice Jozef Mintál. "Nejde o to, že dve sestry
išli prekaziť akciu kolegýň. Na OAIM v Žiline je pacientka, ktorá
je neschopná presunu do inej nemocnice. Ide jej o život. Je na
prístrojoch monitorujúcich životné funkcie a sestry sa ju snažia
udržať pri živote. Toto je ich základná práca. Ak niekto na ne
útočí, tak si pomýlil povolanie a nemal by robiť sestru."
Ako riaditeľ zažil protest a výpovede lekárov aj zdravotných
sestier. Poukázal na úplne odlišný prístup zúčastnených strán.
"Lekári dali výpovede, ale mal som s nimi dohodu. Sedeli na
lekárskej izbe v nemocnici a keby sa niečo dialo, boli ochotní
postarať sa o pacienta. Odišli z hľadiska pracovno právneho, ale
neodišli od pacienta z pohľadu lekára."
Orava pomáha pacientom
Riaditeľovi sa nepáči postoj prezidentky komory sestier, ktorá
tvrdí, na pomáhajúce sestry kazia štrajk. "Štrajk už skončil.
Sestry odišli z nemocníc. Teraz ide o to, že tam ostali pacienti.
Sestry sa museli rozhodnúť, či sa o ne postarajú, alebo ich nechajú
bez pomoci. Veľmi si vážim naše sestry, ktoré išli pomôcť. Keby tam
ležal rodinný príslušník kohokoľvek, určite by nerozprával, že
sestry kazia štrajk. Každý by bol, rád, že tam prišli."
Dve dolnokubínske sestry budú zatiaľ pomáhať do konca týždňa.
Žilinská nemocnica požiadal o predĺženie termínu o ďalších sedem
dní.
"Našich pacientov sa to nedotkne" hovorí Jozef Mintál. "Sestry v
našom zariadení budú mať dobrovoľné nadčasy podľa zákonníka
práce."
Vedenie: Nemocnica zabezpečí starostlivosť
(01.02.2016; Žilinské noviny; č. 04, Žilina , s. 3; AJ)
Zdravotná starostlivosť vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v
Žiline bude po 1. februári zabezpečená v plnom rozsahu. Tvrdí
vedenie.
ŽILINA. Zdravotná starostlivosť vo Fakultnej nemocnici s
poliklinikou v Žiline bude po 1. februári zabezpečená v plnom
rozsahu. Informovala o tom hovorkyňa nemocnice Viera Jurčiová. V
prípade nutnosti je podľa nej dohodnutá spolupráca s okolitými
nemocnicami v Martine, Čadci, Dolnom Kubíne a Považskej Bystrici.
"Žilinská nemocnica eviduje 181 výpovedí sestier, z toho je 24 PN.
Výpovede stiahlo 36 sestier a 20 sestier je nových. V súvislosti s
výpoveďami zdravotných sestier bude k 1. februáru zrušené ARO a
pacienti preložení na príslušné oddelenia jednotiek intenzívnej
starostlivosti," povedala Jurčiová. Aká je situácia v krajských
nemocniciach? V štyroch nemocniciach v kraji podalo výpovede 22
sestier. Čo pre pacientov nepredstavuje ohrozenie a zdravotná
starostlivosť zostane naďalej zachovaná. Na zastupiteľstve kraja o
tom informoval predseda ŽSK Juraj Blanár. "Situáciu vyhodnocujeme s
riaditeľmi nemocníc a pacientov môžeme ubezpečiť, že nedôjde k
ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vo všetkých
našich nemocniciach sa mzdy sestier spoločne zvýšili mesačne takmer
o 416tisíc eur, čo je priemerný nárast mzdy približne o 127 eur,"
zdôraznil Blanár. Žilinský kraj je zriaďovateľom štyroch nemocníc
Kysuckej nemocnice v Čadci, Hornooravskej nemocnice v Trstenej,
Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne a Liptovskej nemocnice v
Liptovskom Mikuláši. Výpovede podalo 15 sestier v Dolnom Kubíne,
šesť v Trstenej a jedna v Čadci. "V súvislosti s výpoveďami sestier
sme pripravení prijať opatrenia tak, aby ostala zdravotná
starostlivosť zachovaná v plnej miere. Podmienky budú zabezpečené
minimálne na takej úrovni ako doteraz. Rovnako sme pripravení
pomôcť i v prípade ohrozenia zdravotnej starostlivosti vo Fakultnej
nemocnici s poliklinikou v Žiline. Lôžka pre pacientov poskytnú
nemocnice v Čadci a Dolnom Kubíne," dodal Blanár.
Nedostatok obecných lekárov
(03.02.2016; Televízna stanica TA 3; Žurnál; 12.00; por. 10/15;
Peter Revús / Zuzana Straková Wenzlová)
Zuzana Straková Wenzlová, moderátorka:
"V Oravskej Lesnej prišli pacienti o detskú lekárku, ktorá náhle
zomrela, spôsobuje to komplikácie deťom, ale predovšetkým ich
rodičom. Chýbajúcu lekárku totiž nedokázala obec spolu so Žilinskou
župou ani za takmer pol roka nahradiť. Podobných prípadov je však v
tomto kraji viac."
Peter Revús, reportér TA 3:
"Pre niekoho možno banálny problém, ale pre rodiny v Oravskej
Lesnej predstavuje chýbajúci detský lekár v obci značné
komplikácie. Po náhlom úmrtí lekárky župa rozdelila zdravotné karty
medzi lekárov v Zákamennom a Námestove."
Katarína Kojdová, matka:
"Do Námestova máme tridsať kilometrov, takže aj k detskému
lekárovi ísť do Námestova je veľmi ďaleko."
Iveta Dendisová, matka:
"Človek bez auta sa v tejto dobe nepohne, spojami, keby mám
chodiť autobusom, tak ťažko, naspäť sa nedostanem."
Helena Klimčíková, výchovná poradkyňa ZŠ v Oravskej Lesnej:
"Sa blíži odbobie vyplňovania prihlášok na stredné školy a
rodičia majú s tým veľký problém, pretože musia tie prihlášky ísť
potvrdzovať až do okresného mesta."
Peter Revús:
"Nepríjemnú situáciu rieši obec a župa takmer pol roka, do
Oravskej Lesnej ale zatiaľ nikoho neprilákali ani benefity."
Marián Murín, starosta Mútneho:
"Máme priestory, ktoré sú prerobené, to znamená, že aj po
stránke hygienickej spĺňajú normy. Tak isto vieme poskytnúť služné
bývanie lekárovi alebo lekárke."
Peter Revús:
"Nedostatok obecných lekárov je celoslovenský problém, len v
Žilinskom kraji má viac ako polovica z nich vysoký vek."
Anna Majbíková, vedúca odboru zdravotníctva ŽSK:
"V Žilinskom samosprávnom kraji v ambulanciách pracuje zhruba 60
percent lekárov, ktorí sú nad 55 rokov, to znamená, tento problém
nám hrozí do budúcna, že budeme mať problémové obsadzovanie
obvodov."
Peter Revús:
"O nutnosti detského lekára v Oravskej Lesnej vypovedá aj jeden
dôležitý fakt, zosnulá lekárka sa starala o približne 1300
detí."
Cestujú za lekármi
(03.02.2016; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny;
17:00; por. 8/12; Zuzana Glabazňová / Mária Chreneková Pietrová,
Jaroslav Zápala)
Mária Chreneková Pietrová, moderátorka:
"Celodenný rodinný výlet za lekárom. To nie je vtip, ale na
Hornej Orave krutá realita."
Jaroslav Zápala, moderátor:
"V Oravskej Lesnej sú mesiace bez detského lekára. Rodičia si na
dlhé cestovanie s chorými deťmi museli zvyknúť. A dôvod? O miesto
obvodného lekára jednoducho nie je záujem."
Zuzana Glabazňová, redaktorka:
"Najchladnejšia obec na Slovensku je už štyri mesiace bez
detského obvodného lekára."
Marek Majdiš, starosta Oravskej Lesnej:
"Náhle došlo k úmrtiu detskej lekárky, ktorá tu slúžila viac ako
dvadsať rokov."
Zuzana Glabazňová:
"Tento obvod mal tisíc tristo detí, ktoré musia teraz so svojimi
rodičmi za zdravotnou starostlivosťou dochádzať desiatky
kilometrov. Tridsať kilometrov do Námestova a dvanásť do
Zakamenného. O tom, kto bude cestovať kam, rozhodla župa podľa
abecedy. Helena má trojročnú dcérku a päťmesačného syna. Vyfasovala
dlhší variant."
Helena Opartyová, mama:
"Vzhľadom k tomu, že mám malé deti, je to zložitejšie, lebo
nechodí len, keď sú choré, ale hlavne na preventívne prehliadky, čo
je dosť často."
Zuzana Glabazňová:
"Navyše to, čo pred tým vybavila v obci za hodinu, jej teraz
trvá celý deň. A rodine sa zvyšujú len náklady."
Helena Opartyová:
"Ja nie som dobrý šofér, takže manžel vždy si musí v práci
zobrať voľno, aby nás odviezol a doviezol."
Zuzana Glabazňová:
"Žilinská župa o probléme vie a lekára vraj hľadá, no nie je to
také jednoduché. Podobné problémy sú aj v iných obciach na
Kysuciach a bude to vraj ešte horšie."
Lenka Záteková, hovorkyňa ŽSK:
"V Žilinskom kraji máme šesťdesiat percent všeobecných lekárov
pre dospelých, deti a dorast, ktorí sú vo veku nad päťdesiat rokov
a preto môže nastať situácia, že v priebehu približne desiatich
rokov nebudeme mať týchto lekárov dostatok."
Zuzana Glabazňová:
"Obec ponúka novému lekárovi aj benefit, ako napríklad byt v
základnej škole, ktorý je vzdialený len pár metrov od zdravotného
strediska. No ani na túto lákavú ponuku nikoho zatiaľ nepritiahla.
Prečo je to tak, nevie ani starosta."
Marek Majdiš:
"Naša obec má ročný prírastok päťdesiatšesť detí. A našu škôlku
navštevuje stodeväť detí, to znamená, že detského lekára v takejto
obci nevyhnutne potrebujeme."
Žena:
"Veľmi dúfame, že sa nejaký teda nájde."
Helena Opartyová:
"Uvítala by som už možno aj niekoho mladšieho, že by tu aj ostal
dlhšiu dobu."
Nedostatok obecných lekárov
(03.02.2016; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por.
8/15; Peter Revús / Natália Fónod Babincová, Jozef Dúbravský)
Jozef Dúbravský, moderátor:
"V Oravskej Lesnej prišli pacienti o detskú lekárku, ktorá náhle
zomrela, spôsobuje to komplikácie deťom, ale predovšetkým ich
rodičom. Chýbajúcu lekárku totiž nedokázala obec spolu so Žilinskou
župou ani za takmer pol roka nahradiť."
Peter Revús, reportér TA 3:
"Pre niekoho možno banálny problém, ale pre rodiny v Oravskej
Lesnej predstavuje chýbajúci detský lekár v obci značné
komplikácie. Po náhlom úmrtí lekárky župa rozdelila zdravotné karty
medzi lekárov v Zákamennom a Námestove."
Katarína Kojdová, matka:
"Do Námestova máme tridsať kilometrov, takže aj k detskému
lekárovi ísť do Námestova je veľmi ďaleko."
Iveta Dendisová, matka:
"Človek bez auta sa v tejto dobe nepohne, spojami, keby mám
chodiť autobusom, tak ťažko, naspäť sa nedostanem."
Helena Klimčíková, výchovná poradkyňa ZŠ v Oravskej Lesnej:
"Sa blíži odbobie vyplňovania prihlášok na stredné školy a
rodičia majú s tým veľký problém, pretože musia tie prihlášky ísť
potvrdzovať až do okresného mesta."
Peter Revús:
"Nepríjemnú situáciu rieši obec a župa takmer pol roka, do
Oravskej Lesnej ale zatiaľ nikoho neprilákali ani benefity."
Marián Murín, starosta Mútneho:
"Máme priestory, ktoré sú prerobené, to znamená, že aj po
stránke hygienickej spĺňajú normy. Tak isto vieme poskytnúť služné
bývanie lekárovi alebo lekárke."
Peter Revús:
"Nedostatok obecných lekárov je celoslovenský problém, len v
Žilinskom kraji má viac ako polovica z nich vysoký vek."
Anna Majbíková, vedúca odboru zdravotníctva ŽSK:
"V Žilinskom samosprávnom kraji v ambulanciách pracuje zhruba 60
percent lekárov, ktorí sú nad 55 rokov, to znamená, tento problém
nám hrozí do budúcna, že budeme mať problémové obsadzovanie
obvodov."
Peter Revús:
"O nutnosti detského lekára v Oravskej Lesnej vypovedá aj jeden
dôležitý fakt, zosnulá lekárka sa starala o približne 1300
detí."
Petícia nepomohla, odbor na akadémii neotvoria
(03.02.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 05:54, s. ; Ľubica
Kubišová)
Takmer dvetisíc rodičov, zamestnancov, bývalých študentov a
priaznivcov sa podpísalo pod petíciu za zachovanie študijného
odboru služby v cestovnom ruchu na Obchodnej akadémii v
Ružomberku.
RUŽOMBEROK. Petíciou sa minulý utorok zaoberali poslanci
Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, medzi ktorými sú
piati poslanci z okresu Ružomberok. Nepodporili ju, a tým
potvrdili, že na ružomberskej Obchodnej akadémii otvoria v novom
školskom roku iba jednu triedu prvákov, hoci je o školu oveľa väčší
záujem.
Dôvodom zrušenia alebo neotvorenia odborov na školách je
väčšinou nezáujem zo strany študentov. V prípade Obchodnej akadémie
v Ružomberku je situácia iná, deviataci sa o štúdium zaujímajú,
dokonca je ich záujem vyšší ako ponuka a škola neprijíma všetkých
záujemcov. Tí si vyberajú medzi dvoma odbormi, obchodná akadémia
alebo podnikanie v cestovnom ruchu, odbor, ktorý funguje päť
rokov.
Ružomberská obchodná akadémia spravidla otvára v prvom ročníku
dve triedy. V nasledujúcom školskom roku to bude inak, pretože
prijme iba 30 žiakov v študijnom odbore obchodná akadémia. Odbor
služby v cestovnom ruchu neotvoria vôbec.
Odbor je vraj pre pracovný trh nepotrebný
Vlani v septembri schválili žilinskí župní poslanci všeobecne
záväzné nariadenie, ktoré určilo počet tried aj prvákov v
nasledujúcom školskom roku. Pri jeho zostavovaní sa držali
nariadenia ministerstva školstva o odboroch potrebných pre trh
práce. Uvádza sa v ňom, že odbor s názvom služby v cestovnom ruchu
údajne slovenský pracovný trh nepotrebuje. Okrem Ružomberka ho
neotvoria ani v Martine.
"Je to škoda, pretože o štúdium na našej škole je vyšší záujem,
ako dokážeme uspokojiť," povedala riaditeľka školy Ľudmila
Kerndlová. Zároveň zdôraznila, že petícia je samostatnou
iniciatívou rodičov.
"Pri výbere školy pre dcéru sme sa riadili odporúčaniami a
uplatnením. Poznám veľa úspešných absolventov, ktorí podnikajú
alebo pracujú v známych zariadeniach cestovného ruchu. Rozhodnutie
neotvoriť tento odbor ma veľmi prekvapilo a sklamalo," napísal nám
rodič druháka.
Vynikajúce výsledky a uplatenie v zamestnaní
Škola funguje takmer 25 rokov, v meste a okolí si stihla urobiť
dobrú povesť. Rodičia označili rozhodnutie o neotvorení odboru so
zameraním na cestovný ruch za nepochopiteľné.
"Absolventi sa úspešne umiestňujú na trhu práce alebo na
vysokých školách, škola má mimoriadne výsledky v porovnávacích
hodnoteniach škôl, vlani sa vo výsledkoch maturitných skúšok
umiestnili v Top desiatke stredných škôl na Slovensku," opísal
predseda petičného výboru Ľubomír Kubáň.
Vysvetlenie, že odbor je pre slovenský pracovný trh nepotrebný,
považujú za nepravdivé. K prvému septembru evidoval ružomberský
úrad práce iba dvoch absolventov obchodnej akadémie. Župným
poslancom predložili aj ďalšie odôvodnenia, pre ktoré by mal
študijný odbor pokračovať.
"Je nekorektné, aby Žilinský samosprávny kraj rozhodoval
politicky a nie odborne. Niektoré odborné školy majú povolený odbor
v školskom roku 2016/2017, aj keď ich odbor je nad rozsah potrieb
trhu práce," reagoval Kubáň.
Ružomberskí župní poslanci súhlasili
Župní poslanci o neotvorení odboru v Ružomberku hlasovali ešte v
septembri prijatím všeobecne záväzného nariadenia. Súhlasilo s ním
všetkých päť poslancov zastupujúcich okres Ružomberok.
Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja,
povedala, že riaditeľka obchodnej akadémie o nižšom počte prvákov
vedela ešte vlani v auguste.
"Počet bol s riaditeľkou prerokovaný na porade riaditeľov
regiónu Liptov ešte 25. augusta 2015 a so stanoveným počtom
súhlasila," potvrdila Záteková.
O pláne župy rodičia vôbec netušili
Návrh všeobecne záväzného nariadenia zverejnili pred
schvaľovaním na úradnej tabuli. Verejnosť, teda rodičia či
učitelia, ho mohli počas 15 dní pripomienkovať. Nestalo sa tak.
Záteková upozornila, že nespokojní rodičia mali ešte jednu
možnosť. Prostredníctvom školy mohli osloviť Republikovú úniu
zamestnávateľov ako príslušnú stavovskú alebo profesijnú
organizáciu. Na ich návrh by mohlo ministerstvo povoliť zvýšenie
počtu tried. "Ani túto možnosť obchodná akadémia nevyužila,"
konštatovala Záteková.
Predseda petičného výboru ale zdôraznil, že o zámere otvoriť v
škole iba jednu triedu sa dozvedeli už neskoro na to, aby mohli
zvrátiť situáciu. Zostala im už iba petícia. Tú ale župní poslanci
uplynulý týždeň nepodporili.
Obávajú sa zániku školy s dobru povesťou
Rodičia sa teraz obávajú toho, že podobný scenár sa zopakuje aj
o rok. O štyri roky by mohla mať obchodná akadémia už iba štyri
triedy, čo je dlhodobo neudržateľné a školu by museli zlúčiť s
inou.
Záteková povedala, že je to veľmi málo pravdepodobné. To, že
tento rok odbor služby v cestovnom ruchu na škole neotvorili, ešte
neznamená, že ho neotvoria o rok. "Žiaci, ktorí daný odbor študujú,
budú v ňom naďalej pokračovať," uzavrela.
http://s.sme.sk/rrss/8128714/liptov.sme.sk/peticianepomohlaodbornaakademiineotvoria.html
[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]
8. Kruhový objazd by vyriešil dva pálčivé problémy naraz
(02.02.2016; Liptovské noviny; č. 04, AKTUALITY / INZERCIA , s.
3; ĽUBICA KUBIŠOVÁ)
KRIŽOVATKA PRI PODBREZINÁCH KOLABUJE
Križovatka v Okoličnom na sídlisko Podbreziny je dlhodobo zlým
snom každého šoféra. Najmä v dopravnej špičke križovatka nestíha.
Pomôcť môže jedine okružná križovatka, ale nie hocaká.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Križovatka pri desaťtisícových Podbrezinách
je známa tým, že ráno a popoludní na nej doprava doslova kolabuje.
Najmä v smere zo sídliska pri odbočovaní doľava na Liptovský Hrádok
potrebujú šoféri veľa trpezlivosti. Menej zdatný šofér má vážny
problém odbočiť. Križovatku tvorí hlavná cesta I/18, ktorá je v
správe Slovenskej správy ciest a vedľajšia cesta tretej triedy,
ktorú spravuje Žilinský samosprávny kraj. Vážnu situáciu na
križovatke mesto pozná, ale nemá veľa možností, ako to vyriešiť,
pretože cesty nie sú majetkom mesta a mesto nemôže investovať do
niečoho, čo nevlastní.
Malý kruhový objazd by nestačil
Radnica nechala ešte vlani urobiť prieskum, ktorý mal kapacitne
posúdiť problémovú križovatku. Mesto si objednalo aj posudok
situácie, keby bola na mieste jednoduchá okružná križovatka.
Výsledky sú jednoznačné. "Existujúca križovatka absolútne
nevyhovuje intenzite dopravy, aká tam je. Nevyhovovala by ale ani
malá okružná križovatka. Do úvahy sa brala súčasná intenzita
dopravy aj tá, ktorá tam bude v horizonte 30 rokov," povedal
Gabriel Lengyel, vedúci odboru dopravy a životného prostredia na
Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši.
Majú na výber z dvoch možností
Uplynulý týždeň predložil projektant dva návrhy, ktoré by
odľahčili križovatku pri Podbrezinách. "Do úvahy prichádza
superokružná križovatka alebo križovatka s baypassmi, vyzerala by
podobne ako pri hoteli Jánošík," spresnil Lengyel. Miesto na
realizáciu veľkej okružnej križovatky v Okoličnom je. "Dá sa to tam
pekne vyriešiť, križovatka sa odsunie hlbšie ku trati. Pozemky sú
ale súkromné, muselo by sa vyriešiť aj majetkovoprávne
usporiadanie," spresnil Lengyel.
Uľavilo by sa aj Závažnej Porube
Ďalšou boľačkou na hlavnom ťahu mestom je križovatka zo Závažnej
Poruby. Autá tu stoja v kopci, často aj kamióny z neďalekej
priemyselnej zóny a čakajú dlhé minúty, kým môžu odbočiť do mesta.
Ak začne odbočovať dlhý kamión, nie je nezvyčajné, že dochádza k
zablokovaniu premávky na hlavnej ceste v oboch jazdných pruhoch.
Lengyel povedal, že veľká okružná križovatka pri Podbrezinách by
pomohla aj križovatke pri Závažnej Porube. "Prikázaným smerom na
križovatke zo Závažnej Poruby by sme autá nasmerovali na veľký
kruhový objazd. Tam by sa otočili a bez komplikácií sa dostali do
mesta.
Mesto môže už iba presviedčať
Dopravný prieskum križovatky pri Pobrezinách zaplatilo mesto.
Viac investovať nemôže. Prieskum má slúžiť ako odborný dôkaz toho,
že križovatku treba bezpodmienečne riešiť. "Mesto bude teraz
iniciovať stretnutie so Slovenskou správou ciest a Žilinským
samosprávnym krajom. Musíme ich presvedčiť, že križovatka musí byť
ich prioritou, a preto ju treba čo najskôr zaradiť do plánu
investícií," dodal Lengyel.
ĽUBICA KUBIŠOVÁ
Petícia nepomohla, odbor na akadémii neotvoria
(02.02.2016; Liptovské noviny; č. 04, AKTUALITY , s. 2; ĽUBICA
KUBIŠOVÁ)
Takmer dvetisíc rodičov, zamestnancov, bývalých študentov a
priaznivcov sa podpísalo pod petíciu za zachovanie študijného
odboru služby v cestovnom ruchu na Obchodnej akadémii v
Ružomberku.
RUŽOMBEROK. Petíciou sa minulý utorok zaoberali poslanci
Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, medzi ktorými sú
piati poslanci z okresu Ružomberok. Nepodporili ju, a tým
potvrdili, že na ružomberskej Obchodnej akadémii otvoria v novom
školskom roku iba jednu triedu prvákov, hoci je o školu oveľa väčší
záujem. Dôvodom zrušenia alebo neotvorenia odborov na školách je
väčšinou nezáujem zo strany študentov. V prípade Obchodnej akadémie
v Ružomberku je situácia iná, deviataci sa o štúdium zaujímajú,
dokonca je ich záujem vyšší ako ponuka a škola neprijíma všetkých
záujemcov. Tí si vyberajú medzi dvoma odbormi, obchodná akadémia
alebo podnikanie v cestovnom ruchu, odbor, ktorý funguje päť rokov.
Ružomberská obchodná akadémia spravidla otvára v prvom ročníku dve
triedy. V nasledujúcom školskom roku to bude inak, pretože prijme
iba 30 žiakov v študijnom odbore obchodná akadémia. Odbor služby v
cestovnom ruchu neotvoria vôbec.
Odbor je vraj pre pracovný trh nepotrebný
Vlani v septembri schválili žilinskí župní poslanci všeobecne
záväzné nariadenie, ktoré určilo počet tried aj prvákov v
nasledujúcom školskom roku. Pri jeho zostavovaní sa držali
nariadenia ministerstva školstva o odboroch potrebných pre trh
práce. Uvádza sa v ňom, že odbor s názvom služby v cestovnom ruchu
údajne slovenský pracovný trh nepotrebuje. Okrem Ružomberka ho
neotvoria ani v Martine. "Je to škoda, pretože o štúdium na našej
škole je vyšší záujem, ako dokážeme uspokojiť," povedala riaditeľka
školy Ľudmila Kerndlová. Zároveň zdôraznila, že petícia je
samostatnou iniciatívou rodičov. "Pri výbere školy pre dcéru sme sa
riadili odporúčaniami a uplatnením. Poznám veľa úspešných
absolventov, ktorí podnikajú alebo pracujú v známych zariadeniach
cestovného ruchu. Rozhodnutie neotvoriť tento odbor ma veľmi
prekvapilo a sklamalo," napísal nám rodič druháka.
Vynikajúce výsledky a uplatenie v zamestnaní
Škola funguje takmer 25 rokov, v meste a okolí si stihla urobiť
dobrú povesť. Rodičia označili rozhodnutie o neotvorení odboru so
zameraním na cestovný ruch za nepochopiteľné. "Absolventi sa
úspešne umiestňujú na trhu práce alebo na vysokých školách, škola
má mimoriadne výsledky v porovnávacích hodnoteniach škôl, vlani sa
vo výsledkoch maturitných skúšok umiestnili v Top desiatke
stredných škôl na Slovensku," opísal predseda petičného výboru
Ľubomír Kubáň. Vysvetlenie, že odbor je pre slovenský pracovný trh
nepotrebný, považujú za nepravdivé. K prvému septembru evidoval
ružomberský úrad práce iba dvoch absolventov obchodnej akadémie.
Župným poslancom predložili aj ďalšie odôvodnenia, pre ktoré by mal
študijný odbor pokračovať. "Je nekorektné, aby Žilinský samosprávny
kraj rozhodoval politicky a nie odborne. Niektoré odborné školy
majú povolený odbor v školskom roku 2016/2017, aj keď ich odbor je
nad rozsah potrieb trhu práce," reagoval Kubáň.
Ružomberskí župní poslanci súhlasili
Župní poslanci o neotvorení odboru v Ružomberku hlasovali ešte v
septembri prijatím všeobecne záväzného nariadenia. Súhlasilo s ním
všetkých päť poslancov zastupujúcich okres Ružomberok. Lenka
Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja, povedala, že
riaditeľka obchodnej akadémie o nižšom počte prvákov vedela ešte
vlani v auguste. "Počet bol s riaditeľkou prerokovaný na porade
riaditeľov regiónu Liptov ešte 25. augusta 2015 a so stanoveným
počtom súhlasila," potvrdila Záteková.
O pláne rodičia vôbec netušili
Návrh všeobecne záväzného nariadenia zverejnili pred
schvaľovaním na úradnej tabuli. Verejnosť, teda rodičia či
učitelia, ho mohli počas 15 dní pripomienkovať. Nestalo sa tak.
Záteková upozornila, že nespokojní rodičia mali ešte jednu možnosť.
Prostredníctvom školy mohli osloviť Republikovú úniu
zamestnávateľov ako príslušnú stavovskú alebo profesijnú
organizáciu. Na ich návrh by mohlo ministerstvo povoliť zvýšenie
počtu tried. "Ani túto možnosť obchodná akadémia nevyužila,"
konštatovala Záteková. Predseda petičného výboru ale zdôraznil, že
o zámere otvoriť v škole iba jednu triedu sa dozvedeli už neskoro
na to, aby mohli zvrátiť situáciu. Zostala im už iba petícia. Tú
ale župní poslanci uplynulý týždeň nepodporili.
Obávajú sa zániku školy s dobru povesťou
Rodičia sa teraz obávajú toho, že podobný scenár sa zopakuje aj
o rok. O štyri roky by mohla mať obchodná akadémia už iba štyri
triedy, čo je dlhodobo neudržateľné a školu by museli zlúčiť s
inou. Záteková povedala, že je to veľmi málo pravdepodobné. To, že
tento rok odbor služby v cestovnom ruchu na škole neotvorili, ešte
neznamená, že ho neotvoria o rok. "Žiaci, ktorí daný odbor študujú,
budú v ňom naďalej pokračovať," uzavrela.
ĽUBICA KUBIŠOVÁ
Dôležitý most ponad Belú po rokoch opravia
(02.02.2016; Liptovské noviny; č. 04, AKTUALITY , s. 8; MAREK
JURIŠ)
NAJVÄČŠIA INVESTÍCIA V KRAJI V TOMTO ROKU
V Liptovskom Hrádku sa dočkali rekonštrukcie dôležitej dopravnej
spojnice. S prácami na oprave Petranského mosta ponad rieku Belá by
krajskí cestári mali začať v priebehu tohto roka.
LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Viac ako sedemdesiatročný most ponad Belú
spája Liptovský Hrádok s obcou Liptovský Peter. Využívajú ho
školáci, pracujúci a všetci, ktorí chodia z okolitých dedín do
Liptovského Hrádku, alebo vodiči idúci z mesta do Tatier či na
diaľnicu. Petranský most aj cesta II/537 sú majetkom krajskej
samosprávy a na rekonštrukciu je už niekoľko rokov spracovaný
projekt a vydané stavebné povolenie. Momentálne prebieha verejné
obstarávanie a práce by sa mali začať v lete alebo na jeseň.
Do opravy investujú milión a pol eur
"Rekonštrukcia mosta ponad Belú bude v roku 2016 jednou z
najvýznamnejších a najrozsiahlejších aktivít v Liptove. Obnova vo
výške 1,5 milióna eur prinesie vodičom pohodlnejší a kvalitnejší
prejazd a zároveň zvýši životnosť objektu," povedala hovorkyňa ŽSK
Lenka Zateková. Dodala, že ďalšia investícia 250tisíc eur pôjde do
rekonštrukcie cesty III. triedy medzi liptovskou obcou Lúčky a
Osádkou na Orave.
Cestu rozšíria, chodník zúžia
Projekt rekonštrukcie mosta počíta s rozšírením vozovky a
chodníky, ktoré sa zúžia, už nebudú slúžiť peším, ale iba údržbe.
Okrem vozovky a jej podložia plánuje správca komplexne opraviť
konštrukciu mosta aj zábradlia. Most by mal byť podľa primátora
Liptovského Hrádku Branislav Trégera v prevádzke aj počas
rekonštrukcie. "Premávka by mala byť počas prác v polovičnom
profile riadená semafórom," informoval.
Chceli ho vyhodiť do vzduchu
Petranský most postavili v roku 1941 pracovné jednotky v rámci
Hilterových plánov. Odvtedy sa na ňom žiadne zásadné opravy
nerobili, len čadičové kocky pokryli asfaltovým kobercom. V
archívnych materiáloch sa uvádza, že počas zábavy s vojakmi
nemeckého Wehrmachtu sa Štefanovi Orfánusovi z Liptovského Petra
podarilo zistiť, čo všetko plánujú pri svojom ústupe zlikvidovať.
Okrem vojenských a iných objektov plánovali odstrániť aj vtedy ešte
nový most ponad rieku Belú. Hneď na druhý deň Štefan Orfánus
povedal o plánoch nemeckých vojakov partizánskemu oddielu Vysoké
Tatry. Tí sa rozhodli Nemcom plán prekaziť. Potrebovali prerušiť
elektrické vedenie, ktoré viedlo k náloži umiestnenej pod mostom.
Na akciu sa podujal Pavel Alexejevič Kolesnikov, ktorému sa
elektrické vedenie podarilo prerušiť. Došlo k silnej prestrelke, v
ktorej pre záchranu mosta zahynulo jedenásť mladých partizánov. Na
znak vďaky a úcty im vybudoval Zväz protifašistických bojovníkov
malý pamätník, na ktorý umiestnili pamätnú tabuľu.
Stavalo ho vyše dvetisíc chlapov
Z mestského archívu sme sa dozvedeli, že na stavbe pracovalo
viac ako dvetisíc ľudí. Počas druhej svetovej vojny most slúžil
hlavne nemeckým vojskám pri presunoch vojenského materiálu, ale aj
civilnému obyvateľstvu. Naprojektoval ho stavebný inžinier, ruský
emigrant so slovenským občianstvom, Michal Piasecký. Okrem neho
postavili pracovné jednotky aj ďalšiu infraštruktúru medzi
Liptovským Hrádkom a Liptovským Petrom na Kaleník do Tichej doliny
či cestu cez Jamník. Výstavba bola jednou z požiadaviek nemeckého
velenia a súvisela s prípravou Slovenska na vojnu. Na sklonku vojny
pri ústupe nemeckých vojsk pred Červenou armádou likvidovali vojaci
Wehrmachtu všetky strategické objekty. Podobný osud čakal aj
hrádocký most. Zásluhou partizánskej skupiny sa ho podarilo
ubrániť, stálo to však jedenásť životov. V roku 2011 urobil správca
mosta aj čiastočnú opravu pravej časti betónového zábradlia.
MAREK JURIŠ
Čadcou budú pochodovať pestré fašiangové masky
(02.02.2016; Kysucké noviny; č. 04, NÁŠ REGIÓN , s. 8; ĽM)
Ukončenie obdobia veselých fašiangov pripomenie v Čadci tradičný
sprievod fašiangových masiek. Milovníci tradícií si vďaka nemu
zaspomínajú na dávne časy.
ČADCA. Fašiangy sú podľa slov Pavla Markecha, etnografa
Kysuckého múzea v Čadci, starobylým obdobím, ktoré v ľudovom
kalendári symbolizujú prechodové obdobie medzi zimou a jarou.
"Spájajú sa v nich starobylé slovanské poľnohospodárske kulty so
stredovekou karnevalovou mestskou tradíciou, ktorá si v ľudovom
prostredí našla svoje miesto ako symbol ľudového veselia, zábavy,
hodovania, pitia a predovšetkým patrí fašiangovým obchôdzkam v
maskách," dod�