90 VZÁJOMNÝ VZŤAH MEDZI MIEROU NEZAMESTNANOSTI A MIEROU MZDOVEJ INFLÁCIE – PHILLIPSOVA KRIVKA THE RELATION BETWEEN THE UNEMPLOYMENT RATE AND THE RATE OF WAGE INFLATION – PHILLIPS CURVE Peter Roguľa ABSTRACT The aim of this paper is the theoretical aspects of approaching the issue of unemployment and inflation. Using a Phillips curve, we try to describe the relationship between unemployment and the rate of change of wage growth (inflation) on the basis of statistical data in the Slovak Republic. Unemployment and inflation are very serious problems of every market economy, hindering positive economic growth. Unemployment is a surplus of labor supply over the demand. Inflation is a phenomenon that results in the devaluation of price level, reflected then in the increase of the price level or in a decline of the purchasing power of money. Using data from the Statistical Office we have tried to point out that there is a correlation between the unemployment rate and inflation rate (rate of change of wages) in the Slovak Republic. KEY WORDS Unemployment and unemployment rate. Rate of wage growth. Inflation. Phillips curve. JEL classification: E29, E49 ÚVOD V súčasnej dobe je veľkým problémom trhovej ekonomiky rastúca nezamestnanosť a rastúca inflácia. Vážnym ekonomickým, ale aj sociálnym problémom sa stáva snaha o vytvorenie nových pracovných miest, snaha o zmiernenie dopadov rastúcej inflácie. Vzájomný vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou znázorňuje Phillipsova krivka, ktorú podrobnejšie rozoberieme v príspevku. Phillipsova krivka v súčasnej dobe nevyjadruje vzájomný vzťah medzi infláciou a nezamestnanosťou, ale ich vzájomné ovplyvňovanie. Silné inflačné tlaky pôsobia v rôznych vyspelých ekonomikách, ktoré je potrebné aktívnou politikou makroekonómie analyzovať, a tak objasniť podstatu inflácie. Ďalej je dôležité rozobrať negatívne dôsledky inflácie a naznačiť možné riešenia tohto problému. Inflácia môže mať rôzne
12
Embed
VZÁJOMNÝ VZŤAH MEDZI MIEROU NEZAMESTNANOSTI A MIEROU · 90 VZÁJOMNÝ VZŤAH MEDZI MIEROU NEZAMESTNANOSTI A MIEROU MZDOVEJ INFLÁCIE – PHILLIPSOVA KRIVKA THE RELATION BETWEEN
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
90
VZÁJOMNÝ VZŤAH MEDZI MIEROU NEZAMESTNANOSTI A MIEROU
MZDOVEJ INFLÁCIE – PHILLIPSOVA KRIVKA
THE RELATION BETWEEN THE UNEMPLOYMENT RATE AND THE RATE
OF WAGE INFLATION – PHILLIPS CURVE
Peter Roguľa
ABSTRACT
The aim of this paper is the theoretical aspects of approaching the issue of unemployment and
inflation. Using a Phillips curve, we try to describe the relationship between unemployment and the
rate of change of wage growth (inflation) on the basis of statistical data in the Slovak Republic.
Unemployment and inflation are very serious problems of every market economy, hindering positive
economic growth. Unemployment is a surplus of labor supply over the demand. Inflation is a
phenomenon that results in the devaluation of price level, reflected then in the increase of the price
level or in a decline of the purchasing power of money. Using data from the Statistical Office we
have tried to point out that there is a correlation between the unemployment rate and inflation rate
(rate of change of wages) in the Slovak Republic.
KEY WORDS
Unemployment and unemployment rate. Rate of wage growth. Inflation. Phillips curve.
JEL classification: E29, E49
ÚVOD
V súčasnej dobe je veľkým problémom trhovej ekonomiky rastúca nezamestnanosť a rastúca
inflácia. Vážnym ekonomickým, ale aj sociálnym problémom sa stáva snaha o vytvorenie nových
pracovných miest, snaha o zmiernenie dopadov rastúcej inflácie. Vzájomný vzťah medzi
nezamestnanosťou a infláciou znázorňuje Phillipsova krivka, ktorú podrobnejšie rozoberieme
v príspevku. Phillipsova krivka v súčasnej dobe nevyjadruje vzájomný vzťah medzi infláciou
a nezamestnanosťou, ale ich vzájomné ovplyvňovanie.
Silné inflačné tlaky pôsobia v rôznych vyspelých ekonomikách, ktoré je potrebné aktívnou
politikou makroekonómie analyzovať, a tak objasniť podstatu inflácie. Ďalej je dôležité rozobrať
negatívne dôsledky inflácie a naznačiť možné riešenia tohto problému. Inflácia môže mať rôzne
91
formy a podoby, čo podstatne sťažuje možnosti jej riešenia. Od miery inflácie závisia jej negatívne
dôsledky. Nezamestnanosť predstavuje ekonomický problém, kedy sa ekonomika nachádza pod
krivkou produkčných možností, čo znamená, že pracovná sila nie je dostatočne využívaná. [7, s.
110, 120].
Cieľom tohto príspevku je poukázať na jednotlivé ekonomické problémy, ktorými sú
nezamestnanosť a inflácia, a na vzájomné pôsobenie miery inflácie a miery nezamestnanosti.
Vzájomný vzťah medzi oboma problémami znázorňuje a popisuje Phillipsova krivka. Tá vyjadruje
vzťah, že s rastom miery inflácie klesá miera nezamestnanosti, čoho dôsledkom je vyššia miera rastu
miezd.
Existencia nezamestnanosti vyplýva z potreby pohybu pracovníkov a zo slobodného
rozhodovania o tom, či jednotlivé osoby budú závislé od príjmov zo zamestnania, alebo od iných
príjmov. Medzi najčastejšie problémy nezamestnanosti patria problémy ekonomického, sociálneho,
organizačného a politického charakteru. Väčšina ekonómov a politikov je presvedčená, že nie je
možné na dlhý čas dosiahnuť súčasne slobodné podnikanie, nízku infláciu a plnú zamestnanosť [1, s.
191, 213].
MATERIÁL A METÓDA
Cieľom tohto príspevku je po teoretickej stránke priblížiť pojmy ako nezamestnanosť
a inflácia. Ďalej sa snažíme poukázať na vzájomný vzťah medzi mierou nezamestnanosti a mierou
zmeny miezd (mierou inflácie). Tento vzťah nám znázorňuje Phillipsova krivka. Pomocou
dostupných štatistických údajov, ktoré zobrazíme v tabuľke, sa budeme snažiť tento vzťah popísať
a aplikovať na podmienky Slovenskej republiky. Výsledkom má byť potvrdenie alebo vyvrátenie
ekonomického javu, že (ceteris paribus) čím je nižšia miera nezamestnanosti, tým je vyššia miera
rastu miezd (inflácie) a naopak.
Informácie a poznatky sme čerpali z odbornej literatúry, zborníkov a údajov uverejnených
Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Zamerali sme sa hlavne na mieru nezamestnanosti,
mieru inflácie a mieru rastu miezd.
Pri písaní tohto článku sme používali rôzne vedecké metódy, ako je metóda komparácie,
metóda analýzy a syntézy a tiež sme popisovali údaje zverejnené Štatistickým úradom SR.
DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA
Nezamestnanosť
Nezamestnanosť je druhým najsledovanejším reálnym ukazovateľom stavu ekonomiky. Veľmi
úzky vzťah je práve medzi nezamestnanosťou a reálnym dôchodkom, čoho vyjadrením je Okunov
92
zákon. Tento zákon hovorí o tom, že ak HDP klesne o 2% oproti potenciálnemu HDP, potom miera
nezamestnanosti vzrastie o 1% (napr. ak skutočný HDP klesne zo 100% na 98% oproti
potenciálnemu HDP, potom miera nezamestnanosti vzrastie o 1%, napr. zo 6% na 7%) [3, s. 217].
V spoločnosti založenej na trhovom mechanizme a demokracii je nezamestnanosť prirodzeným
fenoménom. Každá spoločnosť sa snaží dosiahnuť plnú zamestnanosť, ale v reálnom svete je tento
jav nemožný, pretože pre dosiahnutie plnej zamestnanosti by bolo potrebné odstrániť zamestnanosť,
ktorá súvisí s neefektívnymi ekonomickými činnosťami a zrušiť spoločensky neužitočné pracovné
miesta v nadstavbovej oblasti. Plnú zamestnanosť predstavujú v ekonomike plne využité zdroje
pracovných síl v súlade s ich kvalifikáciou a ich využitie spĺňa požiadavky efektívnosti. Opakom
zamestnanosti je nezamestnanosť, ktorá v modernej spoločnosti predstavuje zložitý problém. Tento
problém je spojený s trhom práce, kde dochádza k nerovnováhe medzi ponukou a dopytom
pracovnej sily. Ide o stav, kedy ponuka pracovnej sily prevyšuje dopyt po pracovnej sile, kedy je
ochota občanov pracovať a zamestnať sa sprevádzaná nezáujmom zamestnávateľov zamestnať ich,
alebo stav ekonomiky pri daných zdrojoch a možnostiach neumožní týchto ľudí zamestnať.
Nezamestnanosť prináša so sebou množstvo problémov, ktoré môžu mať tento charakter [2, s. 149]:
ekonomický – predstavuje straty na HDP, ktoré tvoria náklady súvisiace s pasívnou politikou
zamestnanosti (podpora nezamestnanosti),
sociálny – má podobu stresov, straty kvalifikácie, rastu chorobnosti a pod.,
organizačný – sieť služieb zamestnanosti,
politický – ohrozenie sociálneho zmieru a prebiehajúcich sociálnych a ekonomických
reforiem.
Veľa ďalších negatívnych sociálnych dôsledkov je sprevádzaných so situáciou, keď je človek
dlhodobo nezamestnaný (rok a vyššie). Takýmto dôsledkom môže byť zníženie životnej úrovne
nezamestnaného a jeho rodiny, nárast zdravotných problémov a stresu, alkoholizmus, nárast
kriminality, ale hlavne strata kvalifikácie a tým zníženie možnosti opäť si nájsť prácu.
Nezamestnaným je osoba, ktorá je schopná práce, chce pracovať, ale do uvedeného dňa
nezískala zamestnanie. Nezamestnaní sú spolu so zamestnanými zahrnutí do aktívneho
obyvateľstva. Práceschopné obyvateľstvo tvoria ženy a muži vo veku od 15 rokov do veku odchodu
do dôchodku a môžeme ho členiť na 3 skupiny [6, s. 10 - 11]:
zamestnaní – ľudia vykonávajúci akúkoľvek platnú prácu, ale aj tí, ktorí momentálne
nepracujú z dôvodu choroby, štrajku alebo dovolenky,
93
nezamestnaní – ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne si hľadajú prácu alebo sa chcú
vrátiť do práce. Človek zaregistrovaný v sprostredkovateľni práce (Úrad práce, sociálnych
veci a rodiny) je považovaný za nezamestnaného,
ekonomicky neaktívni (mimopracovná sila) – všetci ostatní, ktorí nie sú súčasťou pracovnej
sily. Mimopracovnú silu tvoria všetci dospelí, ktorí navštevujú školu, vedú domácnosť,
nemôžu pracovať z dôvodu choroby, sú v invalidnom dôchodku, alebo si prácu vôbec
nehľadajú.
Miera nezamestnanosti je ukazovateľ, pomocou ktorého sa zisťuje tá časť súboru pracovnej
sily, ktorá nemá zodpovedajúce zamestnanie, teda je nezamestnaná. Prirodzená miera
nezamestnanosti (počet nezamestnaných je nižší alebo rovný počtu voľných pracovných miest)
predstavuje takú mieru, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. Ide o takú úroveň
dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej
inflácie v rovnováhe. Prirodzená miera nezamestnanosti je najnižšia udržateľná úroveň
nezamestnanosti pri riešení problému predchádzania vysokej miere inflácie. Mieru nezamestnanosti
môžeme vypočítať pomocou vzorca:
u (%) = (U / L) x 100,
kde x – krát, / - delene, u = miera nezamestnanosti, U = počet nezamestnaných, L= počet
pracovných síl, pričom L = E + U, kde E = počet zamestnaných. Z pohľadu nezamestnanosti
môžeme hovoriť o týchto formách nezamestnanosti [5, s. 435 - 439]:
frikčná nezamestnanosť – vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými
miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu (hľadanie práce po skončení školy,
presťahovaní sa do iného mesta, a pod.). Do frikčnej nezamestnanosti najčastejšie
zaraďujeme mladých ľudí, ktorí menia pracovné miesta z dôvodu zistenia svojich osobných
schopností a naučenia sa pracovať.
štruktúrna nezamestnanosť – vzniká z dôvodu nesúladu medzi ponukou pracovných síl
a dopytom po nich. Tento nesúlad vzniká preto, že dopyt po určitom pracovnom mieste
rastie, kým po inom pracovnom mieste klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo.
cyklická nezamestnanosť – vzniká v dôsledku nízkeho celkového dopytu po pracovníkoch,
keď výdavky a output klesajú, nezamestnanosť v celej ekonomike rastie.
dobrovoľná nezamestnanosť – tvoria ju také pracovné sily, ktoré by chceli pracovať, ale len
za vyššiu mzdovú sadzbu, ktorá je výsledkom pôsobenia na trhu.
94
nedobrovoľná nezamestnanosť – vyjadruje stav, keď je počet voľných pracovných síl väčší
ako počet voľných pracovných miest, čiže keď celkový dopyt po práci je nižší ako celková
ponuka práce.
Tabuľka č. 1 Miera nezamestnanosti v SR 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
Muži a ženy spolu 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 14,4 13,5 14,0