Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda Biológia Charakteristika predmetu: Hodinová dotácia predmetu v 5., 6.ročníku sú 2 hodiny týždenne – 66 hodín ročne. V ŠkVP je pridaná 1 hodina týţdenne. Učivo biológie je v ŠkVP doplnené 5 praktickými cvičeniami, regionálnymi zvláštnosťami, zaradením prierezových tém environmentálneho zamerania a tvorbou a prezentáciou projektov, exkurziami, vychádzkami, prácou s odbornou literatúrou, spoznávaním prírody Slovenska, ochranou prírody. Učebný predmet umoţňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o ţivých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k ţivým a neţivým zloţkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie ţivej a neţivej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a ţivot organizmov v ich ţivotnom prostredí. Orientuje sa na prejavy ţivota a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí ţivých a neţivých zloţiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, vyuţívať ich v praktickom ţivote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia. K základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Hodinová dotácia predmetu v 5., 6.ročníku sú 2 hodiny týţdenne – 66 hodín ročne. Učivo v 5. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z niţšieho stupňa vzdelávania a skúsenosti ţiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. Učivo v 6. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z 5.ročníka a skúsenosti ţiakov, z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. Zameriava sa na ţivot organizmov s človekom a v ľudských obydliach, základnú štruktúru ţivota, stavby tela organizmov. Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých organizmov v nich ţijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zloţitosti organizmov a postupne prehlbovať poznatky. Ciele učebného predmetu sú zamerané na poznávanie ţivej a neţivej prírody ako celku, čo predstavuje: Poznať a chápať ţivot v prírodných celkoch a ţivot organizmov v nich ţijúcich. Poznať väzby organizmov na ţivotné prostredie v prejavoch ţivota a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na ţivé a neţivé zloţky prírody. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a vyuţívať v praktickom ţivote. Poznať proces domestikácie organizmov, význam a ich vyuţitie.
30
Embed
Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda oblast - Clovek a priroda... · Čo je inštinkt. Uviesť príklady ohrozenia lesa a zásady správania sa v lese. Poznať na ukáţke skokana,
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda
Biológia
Charakteristika predmetu:
Hodinová dotácia predmetu v 5., 6.ročníku sú 2 hodiny týždenne – 66 hodín ročne.
V ŠkVP je pridaná 1 hodina týţdenne. Učivo biológie je v ŠkVP doplnené 5 praktickými
zamerania a tvorbou a prezentáciou projektov, exkurziami, vychádzkami, prácou s odbornou
literatúrou, spoznávaním prírody Slovenska, ochranou prírody.
Učebný predmet umoţňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o ţivých organizmoch
s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k ţivým
a neţivým zloţkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie ţivej a neţivej prírody ako
celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a ţivot organizmov v ich
ţivotnom prostredí. Orientuje sa na prejavy ţivota a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie
základných súvislostí ţivých a neţivých zloţiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia
rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, vyuţívať ich
v praktickom ţivote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho
zdravia.
K základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých
ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších
k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach.
Hodinová dotácia predmetu v 5., 6.ročníku sú 2 hodiny týţdenne – 66 hodín ročne.
Učivo v 5. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z niţšieho stupňa
vzdelávania a skúsenosti ţiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov
a človeka v prírodnom prostredí.
Učivo v 6. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z 5.ročníka
a skúsenosti ţiakov, z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka
v prírodnom prostredí. Zameriava sa na ţivot organizmov s človekom a v ľudských
obydliach, základnú štruktúru ţivota, stavby tela organizmov.
Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých
organizmov v nich ţijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na
potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných
štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zloţitosti organizmov
a postupne prehlbovať poznatky. Ciele učebného predmetu sú zamerané na poznávanie ţivej
a neţivej prírody ako celku, čo predstavuje:
Poznať a chápať ţivot v prírodných celkoch a ţivot organizmov v nich ţijúcich.
Poznať väzby organizmov na ţivotné prostredie v prejavoch ţivota a vzájomných vzťahoch
ako súčastí celku.
Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného
pôsobenia prírodných procesov a javov.
Chápať základné biologické procesy vo väzbe na ţivé a neţivé zloţky prírody.
Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a vyuţívať v praktickom ţivote.
Poznať proces domestikácie organizmov, význam a ich vyuţitie.
2. Kľúčové kompetencie v biológii:
Poznávať ţivé organizmy a ich význam v prírode a pre človeka. Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických aktivít, spracovávaní jednoduchých
správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov. Rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach. Identifikovať a správne pouţívať základné pojmy. Objektívne opísať základné znaky biologických objektov a procesov. Vedieť vysvetliť podstatu javov, procesov a vzťahov. Predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať. Aplikovať poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.
3. Ciele, témy, obsahový štandard a výkonový štandard, prierezové témy:
Cieľ Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
Chápať význam
pojmov príroda, ţi
vé a neţivé prí rod
niny. Osvojiť si zák
ladné postupy pozo
rovania prírodnín,
prácu s lupou a mi -
kroskopom.
Chápať lesný eko
systém ako ţivotný
priestor organiz
mov. Poznať typic-
kých predsta vite ľov
lesných rastlín, húb
a ţivočíchy podľa
vonkajších znakov,
ţivotných prejavov
a potravových vzťa
hov. Poznať význam
lesných organizmov
pre ţivot v lese.
Príroda
a život
3hodiny
Život v lese
23hodín
Príroda a prírodniny.
Metódy a prostriedky
skúmania v biológii.
Praktické cvičenie č.1:
Pozorovanie
rastlinných
a ţivočíšnych objektov
lupou a mikroskopom.
Les - ţivotný priestor
organizmov a jeho
štruktúra.
Zmeny lesa počas roka,
potravové vzťahy
v lese.
Dreviny. Ihličnaté
a listnaté stromy.
Poznávanie, ţivot
drevín počas roka.
Vedieť rozlíšiť ţivú a neţi- vú
prírodninu.
Predviesť pouţitie lupy pri pozorovaní
prír., uviesť na príklade význam
a vyuţitie mikroskopu. Ukázať na mikr.
okulár, objektív, zr -kadlo.
Vedieť kedy pouţiť lupu, mikroskop–
práca s mikroskopom.
Uviesť príklad rastliny a ţivočícha
ţijúceho v lese. Pomenovať podľa
schémy vrstvy lesa.
Opísať zmeny lesa v ročných obdobiach.
Zostaviť príklad potravového reťazca
lesných org.
Poznať zákl.stavbu tela dreviny.
Rozlíšiť ihlič.-listnatý strom.
Určiť názov ihličiny podľa šišky
a vetvičky.
Určiť názov list.stromu podľa listu-
plodu.
Význam pre ţivot
v lese.
Kry. Poznávanie drevín
počas roka. Význam
pre ţivot v lese.
Dreviny v našom okolí.
Tvorba projektu
Mikroskopické
a nekvitnúce rastliny
v lese.
Praktické cvičenie č.2:
Pozorovanie machu lu-
pou a mikroskopom.
Kvitnúce byliny v lese.
Poznávanie, ţivot
počas roka. Význam
pre ţivot v lese.
Huby v lese.
Poznávanie jedlých
a jedovatých húb,
spoluţitie stromov
a húb. Zásady pomoci
pri otrave hubami. Výz
nam v lese.
Praktické cvičenie č.3:
Poznávanie
a rozlišovanie jedlých
a jedovatých húb.
Lesné bezstavovce. Poz
návanie podľa vonkaj –
ších znakov, ţivotných
prejavov. Potravové
vzťahy, význam v lese.
Uviesť význam stromov pre ţivot
organizmov a ľudí.
Rozlíšiť a zdôvodniť na príklade strom
a ker. Pomenovať na ukáţke 2lesné kry.
Uviesť význam krov pre ţivot
organizmov.
Uviesť príklad ţivočíchov, ktorí sa ţivia
semenami –plodmi lesných drevín.
Samostatné pozorovanie – mapovanie
druhov drevín vo svojom okolí –
spoločný projekt.
Uviesť význam pôdnych baktérií v lese.
Vysvetliť zelené povlaky na stromoch.
Uviesť príklad 1machu a 1paprade.
Rozlíšiť na ukáţke mach a papraď.
Poukázať na význam ma-chov a papradí
v lese.
Zručnosti s mikroskopom, pozorovanie
lupou.
Poznať stavbu tela kvitnúcej byliny.
Poznať na ukáţke 3 byliny. Uviesť
príklad jedovatej a liečivej rastliny.
Význam bylín pre ţivot v lese.
Poznať na ukáţke 2 jedlé a 2jedovaté
huby. Rozpoznať lišejník od iných
organizmov. Vysvetliť význam húb
a lišajníkov v prírode.
Poznať zásady prvej pomoci pri otrave
hubami. Vedieť zásady pri zbere húb.
Praktické rozlišovanie jedlých
a jedovatých húb na modeloch.
Poznať slimáka podľa vonk. znamov.
Poznať dáţďovku podľa vonkajších
znakov.
Uviesť potrvu slimáka a dáţ.
Rozlíšiť simáka a dáţďov- ku podľa
Chápaťvodný eko
systém ako ţivý prie
stor organizmov.
Poznať typic kých
predstaviteľov vod -
ných a brehových
organizmov podľa
vonkajších znakov,
ţivotných prejavov
a potravových vzťa
Život vo
vode a na
brehu.
I.č.
Lesné bezstavovce. Poz
návanie podľa vonkaj-
ších znakov a ţivot-
ných prejavov.Potravo
vé vzťahy, význam v le
se. II.č.
Lesné obojţivelníky
a plazy. Poznávanie
podľa vonkajších zna-
kov,ţivotných prejavov
potravových vzťahov.
Prvá pomoc pri uštipnu
tí vretenicou.
Lesné vtáky. Poznáva -
nie podľa vonkajších
znakov,ţivotných preja
vov, potrvových vzťa-
hov. Význam v lese.
Lesné cicavce. Poznáva
-nie podľa vonkajších
znakov,ţivotných preja
vov, potrvových vzťa-
hov. Význam v lese.
Ţivot v našom lese.
Prikrmovanie vtákov
v zime.
Voda a jej okolie ako ţi
votný priestor organiz-
mov. Význam kyslíka,
čistoty a teploty vody
pre ţivot v stojatých
a tečúcich vodách.
Rastliny ţijúce vo vo -
de.Poznávanie podľa
vonkajších znakov.Výz
prijímania potra vy a spôsobu pohybu.
Rozlíšiť na ukáţke kriţiaka, kliešťa
a mravca. Poznať moţnosť nákazy
kliešťom a jeho odstránenie z koţe.
Poznať na ukáţke 3 druhy lesného
hmyzu.
Uviesť príklad potravy 2 bezstavovcov.
Čo je inštinkt.
Uviesť príklady ohrozenia lesa a zásady
správania sa v lese.
Poznať na ukáţke skokana, uviesť ako sa
prispôsobil prostrediu stavbou tela.
Poznať jaštericu podľa vonkajších
znakov.
Poznať vretenicu podľa vonk.znakov.
Rozlíšiť o bojţivelníka od plaza. Uviesť
príklad ich potravy .
Uviesť 3 príklady vtákov v lese.
Poznať podľa vonk.znakov vtáka ţijúce
ho v lese. Uviesť význam spevavcov pre
ţivot lesa.
Výz nam lesných dravcov. Uviesť prík.
potravy 2 lesných vtákov.
Pomenovať na ukáţke cicavce ţijúce
v lese.Uviesť príklad byli noţravého,
mäsoţravého a všeţravého lesného
cicavca. Uviesť cic.ţiviaceho sa
hmyzom.
Demonštrovať na príklade výz nam
les.cicavcov.Uviesť príklad 2lesných
cicavcov.
Poznať 2 vtáky, ktoré zimujú v okolí
školy a v meste.
Uviesť vlastnosti vody dôleţité pre ţivot
organiz mov.
Vysvetliť význam kyslíka pre vodné
organizmov.
Uviesť príklad stojatej a tečúcej vody.
Uviesť príklad znečistenia vodných
tokov.
Vysveetliť význam mikro skop. rastlín
ţijúcich vo vode.
Poznať význam vodných rastlín pre ţivot
hov. Poznať význam
vodných a breho
vých organizmov
preţivot vo vode a o-
kolí.
nam planktónu a zele
ných rastlín ţijúcich vo
vode.
Brehové rastlinstvo.Poz
návanie drevín a bylín
podľa vonkajších zna -
kov.Význam brehové-
ho rastlinstva.
Mikroskopické a drob-
né vodné ţivočíchy.Poz
návanie podľa vonkaj -
ších znakov, ţivotných
prejavov, potravových
vzťahov, význam.
Vodné bezstavovce.Poz
návanie podľa vonkaj-
ších znakov, ţivotných
prejavov, potravových
vzťahov, význam.
Praktické cvičenie č.4:
Pozorovanie
a rozlišovanie ulít
a lastúr lupou.
Hmyz ţijúci vo vode
a na brehu.Poznávanie
podľa vonkajších zna –
kov, ţivotných preja –
vov, potrvových vzťa –
hov, význam.
Ryby ţijúce vo vode.
Poznávanie podľa von
kajších znakov, ţivot-
ných prejavov, potravo
vých vzťahov, význam.
vo vode.
Vysvetliť škodlivosť pre mnoţenia siníc
pre zdravie človeka.
Vysvetliť príčinu premno- ţenia
niektorých org.v stojatej vode v letnom
období.
Poznať na ukáţke drevinu ţijúcu na
brehu.
Poznať na ukáţke byli nu ţijúcu na
brehu. Uviesť význam brehového
rastlinstva.
Uviesť význam vodných ţiv.mikr
organizmov. Poznať na ukáţke nezmara
podľa vonkajších znakov. Uviesť príklad
potravy črievičky a nezmara.
Opísať ako si nezmar loví potravu.
Uviesť príklad vod. orga -nizmu, ktorý
sa ţiví plan -któnom.
Na ukáţke poznať vodného ulitníka
a lastúrnika. Poznať význam pi javice
v medicíne.
Opísať na ukáţke vonkaj šie znaky raka.
Uviesť čím sa ţiví pijavica.
Zdôvodniť či stotu vody na ţivot raka.
Uviesť príklad potravy vodného
bezstavovca.
Uviesť rozdiely medzi ulitou a lastúrou.
Poznať na ukáţke 1druh hmyzu ţijúceho
na vode alebo vo vode.
Poznať na ukáţke 1druh hmyzu ţijúceho
na brehu.
Opísať na ukáţke prispôsobenie kapra
ţivotu vo vode.
Uviesť prík. ryby ţijúcej v stojatej
a tečúcej vode. Rozlíšiť potravu
bylinoţr.
Chápať poľný a tráv
natý ekosystém, ako
ţivý priestor org.
Poznať typických
predstaviteľov poľ -
ných a lúčnych orga
nizmov podľa von
kajších znakov, ţivo
tných prejavov a po
travových vzťahov.
Poznať význam
poľných a lúčnych
organizmov pre ţivot
na poliach a lúkach
a výţivu človeka.
Život na
poliach
a lúkach.
Ţivočíchy ţijúce na
brehu. Poznávanie pod
ľa vonkajších znakov,
ţivotných prejavov, po-
travových vzťahov, výz
nam.
Vtáky ţijúce pri vode.
Poznávanie podľa
vonkajších znakov, ţi –
votných prejavov, potra
vových vzťahov, výz
nam.
Cicavce ţijúce v okolí
vody.Poznávanie podľa
vonkajších znakov, ţi –
votných prejavov, potra
vových vzťahov, výz –
namné mäsoţravce.
Ţivot vo vode. Čo
ohroz uje čistotu vôd.
Polia, lúky, pastviny.Ţi
votný priestor organiz –
mov, druhová rozmani-
tosť, vplyv ľudskej čin-
nosti.
Rastliny a huby na
lúkach. Poznávanie, ţi-
vot počas roka,
význam.
Obilniny. Poznávanie,
ţivot počas roka,
význam. Význam obil -
nín pre výţivu človeka.
a dravej ryby.
Poznať na ukáţke skokana a mloka.
Opísať ţivot skokana vo vode a na
brehu.
Uviesť príklad potravy skokana
Rozlíšiť vretenicu a uţovku podľa
vonkajších znakov.
Pomoc pri uhryznutí vretenicou.
Opísať prispôsobenie vtákov na
plávanie, potá- panie a brodenie.
Opísať spôsob prijímania potravy kačice
a labute. Uviesť príklad vtáka ţivia ceho
sa drobnými ţivočích mi v plytkej vode.
Uviesť príklad potravy dravého vodného
vtáka.
Uviesť význam plávacích blán a chvosta
vydry a bobra.
Uviesť príklad potravy bobra a vydry.
O písať spôsob stavania obydlia bobra.
Rozlíšiť lúku a pole a zdôvodniť rozdie
ly.
Vysvetliť význam skupín drevín
uprostred lánov polí.
Porovnať význam lúk, pasienkov a polí
pre človeka.
Zdôvodniť nevhodnosť vypaľovania
trávy.
Uviesť príklad ţivočícha, kt. môţe
ohroziť rozoranie medzí a likvidácia
remízok.
Poznať na ukáţke 3 lúčne byliny.
Uviesť význam lúčnych tráv.
Po znať hubu pečiarku pod ľa typických
znakov. Uviesť príklad ţiv., ktorý sa ţiví
lúčnymi bylinami.
Poznať na ukáţke a pomenovať pšenicu,
ovos a kukuricu.
Uviesť význam obilnín pre človeka.
Uviesť príklad 3 výrobkov z obilnín.
Krmoviny. Poznávanie,
ţivot počas roka,
význam.
Olejniny a okopaniny.
Poznávanie, ţivot po
čas roka, význam.
Bezstavovce ţijúce na
lúkach a poliach.Pozná-
vanie podľa vonkajších
znakov, ţivotných preja
vov, potravových
vzťahov, význam.
Obojţivelníky a plazy
na poliach a lúkach.
Vtáky ţijúce na lúkach
a poliach. Poznávanie
podľa vonkajších
znakov, ţivotných preja
vov, potravových vzťa-
hov, význam.
Cicavce ţijúce na lú –
kach a poliach.
Poznávanie podľa von
kajších znakov, ţivot
ných prejavov, potra -
vových vzťahov, výz
nam.
Vysokohorské prostre
die a ţivot v ňom.
Pozorovanie a poznáva
nie organizmov nášho
Poznať a pomenovať na ukáţke ďatelinu.
Uviesť príklad krmoviny ako potravy
hospod. zvierat.
Vysvetliť význam zeleného hnojenia.
Poznať na ukáţke a pomenovať
slnečnicu a repku. Porovnať význam
slnečnice, repky a repy.
Poznať na ukáţke a pomenovať ľuľok
zemiakový. Vysvetliť význam zemiako
vej hľuzy pre človeka.
Uviesť význam dáţďovky pre kvalitu
pôdy.
Poznať na ukáţke 2druhy hmyzu
ţijúceho na lúke a poli.
Uviesť príklad hmyzu, kto rý po
premnoţení ohrozuje pestované rastliny
na poli. Uviesť príklad ţivočícha, ktorý
sa ţiví hmyzom na poli alebo lúke.
Odlíšiť skokana a ropuchu podľa
spôsobu pohybu. Uviesť príklad potravy
ropuchy.
Poznať na ukáţke jaštericu podľa
vonkajších znakov. Uviesť význam
ropuchy a jašterice pre ţivot na lúkach
a poliach.
Poznať na ukáţke 3 vtáky ţijúce na lúke
a poli. Uviesť význam jarabice a baţanta
pre ţivot na poli.
Preukázať na príklade význam dravých
vtákov pre ţivot na poliach a lúkach.
Poznať na ukáţke 3 cicav – ce ţijúce na
poli a lúke. Usporiadať potravový vzťah
hraboš, sokol, obilniny.
Uviesť dôsledky premno -ţenia
hrabošov, myší a sys ľov na poli.
Rozlíšiť zajaca a králika podľa
vonkajších znakov.
Poznať podmienky ţivota rastlín a ţivočí
chov vo vysokohorskom prostredí.
Poznať 2 byliny, 2 dreviny, 2 vtáky, 2
cicavce tohto prostredia
Vedieť určiť 3 listnaté, 3 ihličnaté
dreviny, 3 byliny v areáli školy
okolia.
Ochrana prírody Slo
venska.
Práca s prírodninami.
Vedieť uviesť dôvody ochrany prírody,
poznať národné parky SK, poznať 3
chránené rastliny, 3 ţivočíchy.
Naučiť sa zásady pri tvorbe herbára.
6.ročník:
Cieľ Téma
66h
Obsahový štandard Výkonový štandard
Chápať vplyv ľud
skej činnosti na
prispôsobovanie sa
organizmov prostre
diu. Vedieť vyuţiť
ich pozitívny vplyv
a naučiť sa chrániť
pred negatívnymi
vplyv mi.
Život s člove
kom a v ľud
ských sídlach
23h
Ľudské obydlia a ich
okolie ako ţivotný priestor
organizmov.
Vplyv ľudskej činnosti na
prispôsobenie sa
organizmov prostrediu.
Mikroorganizmy ţijúce
s človekom. Poznávanie
a význam pre človeka.
Pestované rastliny v záhra
dách.
Pestované ovocné stromy
a kry.
Neţiaduci spoločníci čl
Zásady prevencie pred
šírením nákazy.
Včelárstvo, rybárstvo,ryb
nikárstvo.
Zásady chovu včiel a rýb.
Chovateľsky významné
vtáky.
Uviesť osobitosti ľudských obydlí
a ich okolia pre ţivot org. Uviesť
význam kríţenia a zdomácňovania
rastlín a ţivočíchov pre človeka.
Uviesť prejavy škodlivosti parazit.
baktérie. Opísať vyuţitie mlieč.a kvas
ných bakt. Uviesť podmienky výskytu
plesní v dom. priem.výroba s vyuţitím
kvasinky.
Vedieť uviesť 2 druhy ochorení
spôsobené mikroorganizmami, 2druhy
prospešných mikroorg.
Pomenovať podľa ukáţky zástupcov
druhov zeleniny.
Potreba hnojenia, význam zeleniny vo
výţive človeka
Poznať a pomenovať 2ovocné stromy,
2rastliny s drobným duţinatým ovo
cím, význam pre zdravie.
Zdôvodniť škodlivosť vnút
a vonk.parazita. Poznať 2 ţivočíchy
znehodnocujúce potraviny. Poznať
zásady ochrany pred parazitmi.
Opísať význam včely mat
ky,robotnice,trúda.Význam chovu pre
človeka, význam chovu a lovu rýb.
Vedieť pomenovať samca, samicu
kury,husi,morky. Pohlavná
dvojtvarosť.Výz nam chovu kury,husi,
Pochopiť bun kový
základ ţivota.
Rozdiely medzi
rastlin nou
a ţiv.bun kou,
vzťahy medzi nimi.
Pochopiť pôso
benie vírusov,
význam bakté rií
pre ţivot človeka.
Pre vencia pred ni
mi.
Základná
štruktúra
života
2h
Živé organiz
my a ich stav
ba
8h
Blízky spoločníci člove ka.
Zásady chovu a spolu
naţívania.
Chovateľsky významné
cicavce.
Zásady chovu hospodár
skych zvierat.
Cicavce ţijúce s člove
kom.
Riziká prenosu nákazli
vých ochorení, ochrana,
prevencia.
Ţivočíchy v okolí ľud
ských sídel, poznávanie
podľa vonk.znakov, výz
nam.
Rastlinná a ţivočíšna
bunka.
Stavba a funkcia častí
bunky.
Nebunkové a jednobunko
vé organizmy. Stavba tela.
Význam, vplyv na člo
veka, nákazlivé ochore nia,
prevencia.
Jednobunkové organizmy
Stavba tela.
Mnohobunkové organiz
kači ce a morky.
Porovnať odlišnosti znakov psa
a mačky. Pomenovať 1 plemeno,
zásady chovu psa a mačky.
Starostlivosť o drobné dom.ţivočíchy.
Rozpoznať samca,samicu, mláďa
2hosp.zvierat. Roz poznať 3druhy
hosp.zvierat
Uviesť význam chovu 1dru hu, hlavné
zásady chovu.
Riziká chem. prípravkov v potrave
hosp.zvierat.
Rozlíšiť myš a potkana, rizi ko
výskytu v domácnosti. Spôsoby
ochrany-deratizácia.
Uviesť 2bezstavovce v záhra de-
sade.Vysvetliť škodlivosť
premnoţenia.Opísať význam
spevavých vtákov v okolí.Poznať
3spevavcov, uviesť príklad sp.,ktorý
sa ţi ví hmyzom.
Vedieť pomenovať časti rastl
a ţiv.bunky, význam chloro plastu
a jadra.Určiť zhodné a rozdielné časti
buniek.
Porovnať stavbu vírusu a baktérie.
Rozoznať vírusové a bakt.ochorenia
3príklady. Poznať moţnosti šírenia
nákazy, prevencia pred nimi.
Význam zeleného sfarbenia
drobnozrnka.Vedieť pomeno vať
hlavné časti črievičky.
Rozdiel medzi drobnozrn kom
a črievičkou.
Vedieť priradiť pletivo-tkani vo
Pochopenie špecia
lizácie buniek,
vznik mnohobun
kových organiz
mov. Rozdiel me
dzi pletivom a tka
nivom, orgány
a sústavy rastlín
a ţivočíchov.
Časti rastlinného
tela stavba, výz
nam.
Stavba tela
rastlín a húb
21h
my.
Štruktúra tela organizm .
Stavba tela nekvitnúcich
rastlín.
Machy a paprade.
Stavba tela kvitnúcich
rastlín.
Príjem ţivín koreňom,
význam koreňa.
Stavba stonky byliny
a dreviny.
Prúdenie látok stonkou.
List.Stavba listu,fotosyn
téza, dýchanie, vyparova
nie vody.
Kvet.Stavba kvetu, opele
nie,oplodnenie.
Význam pre rozmnoţova
nie rastlín.
Plod a semeno.Stavba
plodu a semena.
Rozdelenie plodov,
význam pre
rozmnoţovanie.
Rastlinné telo. Súčinnosť
orgánov pre príjem ţivín,
proces vylučovania látok.
Vplyv tepla, svetla, vody
a ţivín.
Huby s plodnicou.
Rozlíšenie jedlých a jedo
vatých húb.
Stavba tela vasinky, ples
k rastl.-ţiv. Určiť orgány na tele
rastliny. Štruktúra te la ţivočíchov-
bunka,tkanivo, orgán,sústava org.
Vedieť pomenovať časti tela machu,
paprade.Význam vý
trusov,mach.porastov pre les.
Rozlíšiť pokoţku,cievne zv.,
duţinu,koreň.vlásky.Vysvetliť význam
koreňa pre rastlinu.
Rozlíšiť byliny a dreviny pod ľa
stavby stonky.Význam cievnych zv.
Význam stonky.
Určiť na ukáţke dôleţité čas ti listu
pre fotosyntézu, význam prieduchov.
Význam listov pre prijímanie potravy
a dýchanie, ktoré látky prijímajú-vy
lučujú pri dýchaní zo vzduchu.
Rozlíšiť kvetný obal,tačinku
a piestik.Význam peľu a va
jíčka.Opísať opelenie kvetu,
oplodnenie.Zdôvodniť, prečo je kvet
rozmnoţovací orgán.
Ukázať na úplode oplodie
a semeno.Rozlíšiť duţinatý a suchý
plod.Popísať časti-
osemenie,zárodok,klíčne lis
ty.Vysvetliť význam plodu a semena
pre rastlinu, ţivočí chov.
Vymenovať látky potrebné pre ţivot
rastliny. Pomenovať rozmnoţovacie
orgány, orgány potrebné pre príjem
ţivín, dýchanie. Časti, ktorými prúdia
látky a rastlina prijíma a vylučuje
vodu.
Opísať stavbu tela jedlej huby
s plodnicou. Rozlíšiť jedlú a jedovatú
hubu podľa stavby tela. Poznať hubu
s lupeňmi a rúrkami.
Rozlíšiť stavbu tela plesne a kvasinky.
Poznať vplyv
drobných orga
nizmov-bezsta
vovcov na ţivot
človeka, poznať
vonkajších a vnú
torných parazitov,
prevencia.
Pochopiť význam u
ţitočých a úţitko
vých bezstavovcov.
Stavba tela
bezstavovcov
12h
ne.
Stavba tela lišajníka.
Pŕhlivce – stavba tela,
orgány a sústavy.
Ploskavce a hlístovce-
vnútorné parazity.
Mäkkýše-ţivočíchy so
schránkou.
Obrúčkavce-ţivočíchy
s obrúčkami.
Článkonoţce-ţivočíchy
s článkovaným telom.
Článkonoţce-hmyz.
Chránené druhy bezsta
vovcov.
Práca s odbornou literatú
rou
Význam výtrusov.
Opísať stavbu tela lišajníka, ich
význam.
Vedieť popísať stavbu tela nezmara,
prijímanie potravy, reakcie, pohlavné
a nepohlavné rozmnoţovanie. Pojem
obojpohlavný ţivočích.
Uviesť,v ktorej časti čreva ţije
pásomnica a hlísta. Opísať ich
rozmnoţovanie. Vysvetliť
navyhnutnosť hy gieny tela, potravín
a tepel nej úpravy mäsa.
Uviesť kde má slimák uloţe né
vnútorné orgány.Porovnať schránku
škľabky a slimáka, ich dýchacie
orgány. Pomenovať sústavu orgánov
na prijímanie a spracovanie potravy.
Pomenovať a popísať pohyb
dáţďovky.Zdôvodniť zatvore nú
cievnu sústavu.Opísať dý chanie
a nerv.sústavu dáţďo vky. význam
opasku.
Vysvetliť význam jedovej ţľazy
pavúka.Dýchacia sústa va pavúka
a raka. Ako si rak tvorí nový pancier.
Uviesť podľa ústneho ústroja potravu
hmyzu. Určiť druhy končatín hmyzu.
Dýchacia a nervová sústava
Vyhľadávanie ohrozených druhov
bezstavovcov.
Biologický slovník, triedenie
organizmov.
3. Metódy a formy práce - stratégie vyučovania:
Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu
vyučovania, vlastné činnosti ţiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových
kompetencií ţiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny,
vekových a iných osobitostí ţiakov a materiálneho vybavenia.
Motivačné metódy – na vzbudenie záujmu ţiakov o učebnú činnosť / motivačné rozprávanie,