Vyhodnotenie ú činnosti čistenia odpadových vôd v ...crzp.uniag.sk/Prace/2011/K/7244BBF2876D4F73B7E384943C9F9B24.pdf · ktorý medzi prvými definoval a vymedzil pojem životné

SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Evidenčné číslo 2122822

Vyhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd

v Čistiarni odpadových vôd mesta Čadca

2011 Silvia Kuderavá, Bc.

SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Vyhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd

v Čistiarni odpadových vôd mesta Čadca

Diplomová práca

Študijný program: Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Študijný odbor: 6.1.1 Všeobecné poľnohospodárstvo

Školiace pracovisko: Katedra environmentalistiky a zoológie

Školiteľ: doc. Ing. Jaroslav Noskovič, CSc.

Nitra 2011 Silvia Kuderavá, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Katedra environmentalistiky a zoológie

Akademický rok: 2010/2011

ZADÁVACÍ PROTOKOL DIPLOMOVEJ PRÁCE

Študent: Bc. Silvia Kuderavá

Študijný odbor: 6.1.1 Všeobecné poľnohospodárstvo

Študijný program: Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

V zmysle 3. časti, čl. 21 Študijného poriadku FAPZ SPU v Nitre z roku 2002

Vám zadávam tému diplomovej práce:

Vyhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd v Čistiarni odpadových vôd

mesta Čadca

Cieľ práce:

• Vyhodnotiť účinnosť čistenia odpadových vôd v Čistiarni odpadových vôd mesta

Čadca na základe vybraných ukazovateľov kvality vody BSK5, CHSKCr,

nerozpustných látok NL , amoniakálneho dusíka N-NH4+, celkového fosforu Pcelk.

• Navrhnúť opatrenia na zvýšenie čistiaceho efektu čistiarne odpadových vôd.

Rámcová metodika práce:

• problematiku sme riešili v Čistiarni odpadových vôd mesta Čadca

• kvalitu vody sme hodnotili na základe vybraných ukazovateľov kvality vody: BSK5

– biochemická spotreba kyslíka, CHSKCr – chemická spotreba kyslíka

dichrómanom draselným, NL - nerozpustné látky, N-NH4+ amoniakálny

dusík, Pcelk. - celkového fosforu

• odber vzoriek vody sa realizoval v Čistiarni odpadových vôd mesta Čadca, pričom

na vstupe sa odoberajú vzorky znečistenej (surovej) odpadovej vody v prítokovom

žľabe pred prevzdušňovaným lapačom piesku. Na výstupe z čistiarne odpadových

vôd je miestom odberu vzoriek vyčistenej odpadovej vody posledná šachta na

vyústení.

Literatúra:

• Repík, J., Jakubec : Čadca rekonštrukcia a rozšírenie ČOV, Kalové a plynové

hospodárstvo, biologický stupeň čistenia odpadových vôd, Prevádzkový poriadok

Hydrocoop spol. s r.o., Bratislava, zák. číslo: 01 147 - 91, 12/2000

• Sýkora, M.: ČOV Čadca , Hydroprojekt a.s., Praha, odštepný závod Ostrava,

zák. číslo: 301025 - 1 - 86, 07/2001

• Rozšírenie ČOV Čadca, Biologický stupeň čistenia odpadových vôd, ducháreň,

chemické hospodárstvo, plynojem, čerpanie dažďových vôd, Dodatok

prevádzkového poriadku, A1.textová časť, VHZ-DIS, spol. s r.o. Brno, zák. číslo:

4-PR-10/2009

• domáca a zahraničná odborná literatúra

• domáce a zahraničné odborné časopisy

• internetové zdroje

Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Jaroslav Noskovič, CSc.

Dátum zadania diplomovej práce: rok 2010

Harmonogram postupu práce:

1.etapa:

a) štúdium literárnych zdrojov k problematike diplomovej práce

b) obhliadka danej čistiarne odpadových vôd

c) návrh metodiky

2.etapa:

a) spracovanie nameraných údajov

b) dokumentácia získaného materiálu

c) čiastkové zhodnotenie získaných údajov merania

3.etapa:

a) kompletizácia a vyhodnotenie získaných výsledkov a formovanie využitia

výsledkov

b) odovzdanie diplomovej práce

Dátum odovzdania diplomovej práce: apríl 2011

doc. Ing. Jaroslav Noskovič, CSc. prof. Ing. Daniel Bíro, CSc.

vedúci katedry dekan

Abstrakt

Diplomová práca je zameraná na vyhodnotenie účinnosti čistenia odpadových

vôd v čistiarni odpadových vôd mesta Čadca. Hodnotenie sa uskutočnilo v priebehu

rokov 2005 až 2009 na základe týchto vybraných ukazovateľov kvality vody:

• BSK5 – biochemická spotreba kyslíka

• CHSKCr – chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným

• NL – nerozpustné látky

• N-NH4+ - amoniakálny dusík

• Pcelk. – celkový fosfor

Údaje o jednotlivých prvkov boli poskytnuté od prevádzkovateľa ČOV. Z týchto

údajov bola vypočítaná účinnosť čistenia ČOV. Následne sa výstupné hodnoty z ČOV

porovnávali z limitnými hodnotami stanovenými OUŽP Čadca.

Kľúčové slová: znečistenie vôd, odpadové vody, kvalita vody, čistenie odpadových

vôd.

Abstract

The diploma thesis is focused on assess the effectiveness of wastewater

treatment in waste water treatment plant in Čadca. The evaluation was made over the

years 2005 – 2009 and based on these selected indicators of water quality:

• BSK5 – biochemická spotreba kyslíka (biochemical oxygen demand)

• CHSKCr – chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným (chemical oxygen demand by potassium dichromate)

• NL – nerozpustné látky (insolubles)

• N-NH4+ - amoniakálny dusík (ammonium nitrogen)

• Pcelk. – celkový fosfor (total phosphorus)

Particular values were provided by treatment plant operator. From the input and

output measured values was calculated the coefficient of efficienc and output values

were compared with limits specify by OUŽP Čadca.

Key words : water pollution, waste water, water quality, wastewater treatment.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Silvia Kuderavá vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Vyhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd v čistiarni odpadových vôd mesta

Čadca“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre, apríl 2011 Bc. Silvia Kuderavá

POĎAKOVANIE

Chcela by som touto cestou úprimne poďakovať vedúcemu diplomovej práce

doc. Ing. Jaroslavovi Noskovičovi, CSc., za poskytnutie odbornej a metodickej pomoci,

za cenné rady a vecné pripomienky, ktoré boli pre mňa cennou pomôckou pri

vypracovaní diplomovej práce.

Súčasne vyslovujem poďakovanie pánovi Milanovi Mackovi, pracovníkovi

stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti SEVaK a.s. Žilina, závod 01 Žilina,

pracovisko ČOV Čadca za pomoc pri poskytovaní potrebných materiálov.

Zoznam použitých skratiek

ČOV – čistiareň odpadových vôd

BSK5 – biochemická spotreba kyslíka za 5 dní

CHSKCr – chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným

NL – nerozpustné látky

N-NH4+ – amoniakálny dusík

Pcelk. – celkový fosfor

OV – odpadové vody

ZL – znečisťujúce látky

Q24 – prietok za 24 hodín

Qmax – maximálny prietok

Qmin – minimálny prietok

AN - aktivačná nádrž

DN - dosadzovacia nádrž

VN - vyhnívacia nádrž

USN - uskladňovacia nádrž

EÚ – európska únia

STN – slovenská technická norma

Z.z. – zbierka zákonov

EO – ekvivalentní obyvatelia

ŽP - životné prostredie

Obsah

Úvod ......................................................................................................................................... 11

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ......................................................... 12

1.1 Všeobecná charakteristika životného prostredia ........................................................... 12 1.2 Eutrofizácia vôd ............................................................................................................ 14 1.3 Saprobita ....................................................................................................................... 16 1.3 Odpadové vody a ich čistenie ....................................................................................... 17

2. Cieľ práce .......................................................................................................................... 23

3. Charakteristika ČOV ....................................................................................................... 24

3.1 Kapacitné údaje ............................................................................................................. 27 3.2 Producenti odpadových vôd .......................................................................................... 29 3.3 Zoznam prevádzkových zariadení ČOV Čadca ........................................................... 30

3.3.1 Hrubé predčistenie .................................................................................................. 30 3.3.2 Združený objekt biologického čistenia ................................................................... 30 3.3.3 Kalové a plynové hospodárstvo ČOV .................................................................... 39 3.3.4 Popis jednotlivých technologických komponentov linky ....................................... 41 3.3.5 Spojovacie potrubia a technologické rozvody ........................................................ 46 3.3.6 Možnosti obtoku ČOV a objektov .......................................................................... 47

3.4 Základné údaje o recipiente .......................................................................................... 48 4. Výsledky práce .................................................................................................................. 49

4.1 Hodnotenie biochemickej spotreby kyslíka za 5 dní – BSK5 ....................................... 49 4.2 Hodnotenie chemickej spotreby kyslíka dichrómanom draselným – CHSKCr ............. 51 4.3 Hodnotenie nerozpustných látok – NL ......................................................................... 52 4.4 Hodnotenie amoniakálneho dusíka – N-NH4

+ .............................................................. 53 4.5 Hodnotenie celkového fosforu – Pcelk. .......................................................................... 55

5. Diskusia .............................................................................................................................. 57

6. Návrh na využitie výsledkov ............................................................................................ 60

7. Záver .................................................................................................................................... 61

8. Zoznam použitej literatúry ................................................................................................ 62

Prílohy ...................................................................................................................................... 67

Diplomová práca

11

Úvod

Voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Je nevyhnutnou podmienkou života

a hospodárskeho a civilizačného vývoja. V prírode má osobitný význam, pretože na

rozdiel od ostatných prírodných surovín, ktoré sa zvyčajne po jednom použití

znehodnocujú, voda sa stále mení a regeneruje cestou svojho obehu v prírode.

Základnými časťami obehu vody v prírode sú: výpar, zrážky, povrchový

a podpovrchový odtok a voda akumulovaná v nádržiach. Do tohto obehu neprestajne

viac zasahuje človek a vzniká vzťah medzi vodou a spoločnosťou. Donedávna bol tento

vzťah jednoduchý a bez problémov. Postupné zvyšovanie počtu obyvateľov, neustále

zvyšovanie životnej úrovne podmienené rastom výroby vyvolali určité rozpory vo

vzťahu voda – spoločnosť. Tento vzťah v súčasnosti môžeme charakterizovať na jednej

strane zvýšenými požiadavkami spoločnosti na vodu a na druhej strane zvýšeným

znečisťovaním vodných zdrojov. Voda sa v niektorých oblastiach Zeme stala

limitujúcim faktorom ďalšieho rozvoja spoločnosti. Činnosť človeka sa uskutočňuje

v troch zložkách životného prostredia:

• v mikroprostredí (obytné, pracovné, kultúrne a iné prostredie),

• v mezoprostredí (urbanizované územie),

• v makroprostredí (prírodné prostredie).

Vodu nachádzame vo všetkých troch zložkách životného prostredia, čiže patrí

k najdôležitejším prvkom životného prostredia a významne ovplyvňuje kvalitu životu

života najmä v mikro a mezoprostredí (zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových

vôd).

Životné prostredie si v súčasnosti nevieme predstaviť bez umelo vytvoreného

systému skladajúceho sa z týchto prvkov: odber vody z prirodzeného obehu, úprava

vody, transport, využitie, odvádzanie vôd do recipientu a čistenie odpadových vôd.

Najexponovanejším prvkom tohto systému je odber vody, úprava vody a čistenie

odpadových vôd. Veľmi intenzívny vývoj v tejto oblasti dokazujú nové poznatky

v odbornej literatúre, vznik nových objektov a zariadení a progres v technológii úpravy

a čistenia odpadových vôd.

Diplomová práca

12

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Všeobecná charakteristika životného prostredia

O charakteristiku a definíciu termínu životné prostredie sa pokúšali viacerí

domáci a zahraniční autori.

Pohľad na životné prostredie je chápaný z rôznych hľadísk. Častokrát autori pri

jeho charakteristike ho zobrazujú nielen na základe faktov, ale aj vkladajú svoje osobné,

subjektívne názory. Najčastejšie sa životným prostredím označuje také prostredie,

v ktorom sa realizujú základné funkcie živých organizmov. Z toho vyplýva, že každý

živý tvor sa musí nachádzať v určitom prostredí, v ktorom sa nielen zrodí, ale aj vyvíja

a hynie. Počas svojej existencie nie je izolovaný, ale vstupuje do určitých vzťahov.

Životné prostredie v takomto kontexte je chápané ako prostredie ľudí, živočíchov

a rastlín. Životné prostredie definovali mnohí naši autori. Najznámejší z nich boli

Belluš, Streďanský – Hraško, Klapáč, Klinda, Noskovič. Najznámejší zahraničný autor,

ktorý medzi prvými definoval a vymedzil pojem životné prostredie, bol nórsky profesor

biológie S. Wik. Jeho definíciu životného prostredia prijala konferencia UNESCO

v roku 1967. Podľa nej je životné prostredie „ časť sveta (univerza), s ktorou je človek

vo vzájomnej interakcii, t.j. ktorú používa, ovplyvňuje a ktorej sa prispôsobuje.“

(Noskovič, 2003). Kapitola Životného prostredia je zakotvená aj v Ústave Slovenskej

republiky v článkoch 44 a 45.

O štrnásť rokov neskôr Blažej definoval životné prostredie „ako komplexný

mnohozložkový systém vytvorený a určený fyzikálnym, chemickým a biologickým

prostredím (biosférou) a sociálnym prostredím (spoločnosťou), v ktorom človek žije

a realizuje svoje biologické, materiálne, sociálne a kultúrne potreby.“ (Gábriš, 1998).

Životné prostredie je dynamický celok, v ktorom na človeka pôsobia jeho zložky

v rôznych spojeniach, ovplvňujúcich ľudské zdravie a kvalitu života ľudí.

Zákon č. 17/1991 Zb.z. o životnom prostredí charakterizuje životné prostredie:

„Životné prostredie je všetko, čo vytvára prírodné podmienky existencie organizmov,

vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä

ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy, ekosystémy a energia.“ (Gábriš, 1998).

Diplomová práca

13

Základnou právnou normou, ktorá upravuje životné prostredie, je Zákon

č.17/1992 Zb.z. o životnom prostredí uvádza: „životným prostredím je všetko, čo

vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov, včítane človeka a predpokladom

ich ďalšieho vývoja.“ (Noskovič, 2003).

Slovenská republika ako člen Európskej únie má povinnosť starať sa

a ochraňovať životné prostredie. Medzi najdôležitejšie úlohy patria zabezpečenie

odkanalizovania miesta obcí, vhodného čistenia odpadových vôd, plnenie limitov

týkajúcich sa kvality ovzdušia, zabezpečenie cieľov v oblasti nakladania s odpadmi.

Napriek dielčím úspechom je potrebné splniť náročné záväzky v odkanalizovaní

a čistení odpadových vôd. Aj keď rastie počet obyvateľov napojených na kanalizáciu

a čistiarne odpadových vôd, patrí táto oblasť k najnáročnejším. Súvisí to

s povinnosťami vyplývajúcimi zo smernice Rady 91/271/EHS o čistení mestskej

odpadovej vody, ktorá predpisuje požadovaný stupeň čistenia pred vypustením

a zároveň vyžaduje zabezpečenie všetkých aglomerácií s počtom viac ako 2 000

obyvateľov zbernými systémami a primeraného čistenia zbieraných odpadových vôd.

Jej cieľom je dosiahnuť do roku 2015 dobrý stav vôd. (Chrbet, 2007).

Rozdelenie životného prostredia

Životné prostredie, ako zložitý systém, je tvorený zložkami, ktoré sú jeho

základnými štrukturálnymi jednotkami.

Zložky životného prostredia možno rozdeliť na:

• Prírodné – ovzdušie, voda, pôda, horniny, rastlinstvo, živočíšstvo.

• Umelé – mestá, obce, komunikácie, výrobné objekty.

• Sociálne – výchovné, spoločensko-kultúrne, liečebné, sociálne pomery,

rodinné pomery, medziľudské vzťahy, sebarealizácia. (Noskovič, 2003).

Sociálne životné prostredie najviac ovplyvňujú medziľudské vzťahy, úroveň ich

vyspelosti, a preto získavajú väčší význam v súvislosti s ostatnými zložkami

životného prostredia.

Diplomová práca

14

Činnosť spoločnosti sa realizuje v nasledujúcich zložkách životného prostredia:

• V mikroprostredí ( obytné: byt, občianska vybavenosť, doprava, kultúrne

pamiatky; pracovné: priestor, stav ovzdušia, tepelné a iné zariadenie,

hluk, svetelné podmienky – umelé a prirodzené).

• V mezoprostredí ( urbanizované územie)

• V makroprostredí ( prírodné prostredie). (Martoň, Hyánek 1984, Gábriš

1998)

Wik rozdeľuje životné prostredie človeka na:

• ŽP jednotlivca – tvorí hmotná realita, s ktorou je jedinec (alebo môže

byť) vo vzájomnom kontakte, na ktorú bezprostredne pôsobí a ktorá

pôsobí na neho, pričom nezáleží na tom, či si toto pôsobenie jedinec

uvedomuje alebo nie.

• ŽP skupiny – je spravidla širšie než ŽP jednotlivca. Skupiny ľudí môžu

mať veľmi rozdielny charakter, rozsah, môžu byť rôzne organizované.

Najčastejšie chápeme skupiny ľudí žijúcich v organizovaných

vzájomných vzťahoch v určitom priestore ( rodina v byte, zamestnanci

v závode, obyvatelia mesta, štátu a pod.). Daný priestor nadobúda

v tomto prípade i funkciu životného prostredia pre skupiny ako celok.

• ŽP ľudstva - zahŕňa všetky hmotné podmienky života človeka, najmä

celé prírodné bohatstvo Zeme, t.j. s biosférou. ŽP ľudstva zahŕňa aj

produkty ľudskej práce.

ŽP pôsobí na človeka rôznymi vplyvmi a stránkami. ŽP človeka má

nielen biologické (fyziologické), ale mnohé ďalšie spoločensky podmienené

stránky ako sú funkcie a hodnoty politické, ekonomické, kultúrne, sociálne,

etické, estetické a iné. (Noskovič, 2003)

1.2 Eutrofizácia vôd

Je súbor prírodných a umelo vytvorených procesov, ktoré vedú k zvyšovaniu

koncentrácie biogénnych prvkov (N,P) vo vodách a v pôde.

Diplomová práca

15

S vypúšťaním odpadových vôd do povrchových vôd je spojený veľmi závažný

druh zhoršenia ich kvality – eutrofizácia. Je to súbor prírodných ako aj umelo

vyvolaných procesov, ktorými sa zvyšujú anorganické živiny v stojatých i tečúcich

povrchových vodách. Mestské odpadové vody zbavené v ČOV organických látok môžu

byť svojím obsahom biogénnych prvkov fosforu a dusíka (najmä vo forme dusičnanovej

a fosforečnanovej) príčinou masového rozmnoženia rias, siníc a rozsievok

v povrchových, ale najmä v stojatých vodách (jazerá, vodné nádrže). K vegetačnému

zafarbeniu dochádza pri výraznom prísune dusíka a fosforu, pričom farba povrchovej

vody sa zmení na zelenkastú. Riasy, ktoré sú na hladine vo veľkom množstve, vytvárajú

tzv. vodný kvet. Riasy a vodné rastliny, najmä ich odumreté časti, svojím rozkladom

spôsobujú zhoršenie a zníženie koncentrácie kyslíka, čím vytvárajú vhodné podmienky

pre anaeróbne procesy. Vo vode tak zostáva veľké množstvo zlúčenín fosforu a dusíka.

Eutrofizácia závisí nielen od prítomnosti organických látok (najmä na jar a v lete), ale aj

oxidu uhličitého vo vode. Tým sa zhoršujú senzorické vlastnosti vody, ktoré sú

sprevádzané aj tvorbou toxických látok, čím je ohrozené rybárstvo, rekreačné využitie

vodných nádrží, ale najvážnejšie problémy nastávajú pri eutrofizácii vodnej nádrže,

ktorá je zdrojom pitnej vody.

Významným zdrojom dusíka a fosforu v povrchových vodách sú aj splachy

priemyselných, najmä dusíkatých a fosforečných hnojív z poľnohospodársky

obrábaných plôch a zrážkové vody vplyvom znečistenia atmosféry.

Eutrofizácia môže byť:

• prírodná je spôsobená prítomnosťou zlúčenín fosforu a dusíka pochádzajúcich

z pôdy z dnových sedimentov a rozkladov vodných organizmov.

• antropogénna je výsledkom civilizačného procesu, spôsobená splachom

dusíkatých a fosforečných hnojív z poľnohospodársky obhospodarovanej pôdy,

používaním polyfosforečnanov v systematicky detergentnom a zvyšujúcim sa

množstvom splaškových a odpadových vôd obohatených zlúčeninami fosforu

a dusíka fekálií.

Prevencia vzniku eutrofizácie spočíva najmä znížením prísunu živín ( hlavne

fosforu a dusíka) do povrchových vôd, čo možno dosiahnuť správnou agrotechnikou

a zvyšovaním podielu lesov v ich okolí, ako aj úplným čistením odpadových vôd

Diplomová práca

16

vrátane odstraňovania zlúčenín dusíka a fosforu ( zrážanie, denitrifikácia, biologické

rybníky) (Noskovič a i., 2007).

2.3 Saprobita

Prítomnosť znečistenia vo vodách sa postupne prejaví nielen zmenou

fyzikálnych, chemických, ale aj biologických vlastností. Predovšetkým mnohí

zástupcovia zooplanktónu a fytoplanktónu, na druhej strane sa začnú rozvíjať iné druhy

organizmov, kam patria aj mikróby. Každému stupňu znečistenia zodpovedá určitá

biogenóza. To potom dáva možnosť vyhodnotiť momentálny stav akosti vody, ktorá

ovplyvňuje rozvoj druhov.

Saprobita z gréckeho slova sapros = hnilobnosť, špina, znečistenie) je biologický

stav, vyvolaný znečistením vody biologicky rozložiteľnými organickými látkami.

Saprobita je významným faktorom, ktorý súvisí s akosťou vody. Stanovuje sa prevažne

analýzou životných spoločenstiev, ktorej základom je určenie druhov žijúcich na

posudzovanej lokalite. Hodnotí sa prítomnosť alebo neprítomnosť druhov. Saprobita je

teda biologickým odrazom znečistenia vody ( Martoň, Tölgyessy, et al, 1991).

Saprobita sa pôvodne stotožňovala so znečistením. V skutočnosti je len jedinou

súčasťou znečistenia. Posudzujeme ju podľa systému sapróbnych organizmov dvoma

metódami: mikroskopickou alebo makroskopickou. (Streďanský, 2002).

Paralelne so saprobitou sa vyskytujú aj ďalšie faktory znečistenia; napr. trofia

( úživnosť), toxicita, rádioaktivita.

Systém saprobity môžeme rozdeliť na štyri časti. Katarobita predstavuje

najčistejšie vody. Limnosaprobita zahŕňa prevažne povrchové, podzemné a rôzne

úžitkové vody. Eusaprobita reprezentuje vody odpadové s hnilobnými organickými

látkami. Transsaprobivita zahŕňa odpadové vody nesapróbne, v ktorých prevládajú

chemické jedy,oleje, zvýšená teplota, rádionuklidy. ( Chmielewská, 2004).

Diplomová práca

17

1.3 Odpadové vody a ich čistenie

1.3.1 Charakteristika odpadových vôd

Prirodzené zloženie vôd sa ľudskou činnosťou mení, znečisťujú sa a vznikajú

z nich odpadové vody. Medzi zhoršovaním prirodzenej kvality vôd a ľudskou

činnosťou, ktorá je čoraz intenzívnejšia, je priama závislosť.

Za odpadové vody považujeme vody použité v domoch, obciach, sídliskách,

závodoch, zdravotníckych zariadeniach a v iných objektoch, ak sa po použití zníži ich

znečistenie, ako aj ostatné vody z nich odtekajúce, ak môžu ohroziť kvalitu

povrchových a podzemných vôd (Chmielewská, 2004).

Zdroje vzniku odpadových vôd sústavne narastajú, čo sa odráža v rozdielnosti

množstva a najmä v stupni znečistenia odpadových vôd.

Druhy znečistenia vody:

• Fyzikálne - zapríčinené nerozpustnými prímesami organického alebo

anorganického pôvodu. Prímesi majú formu suspenzie a podľa veľkosti

sa vznášajú, plávajú po hladine alebo tvoria usadeniny.

• Chemické – sú prímesi rozpustené vo vode. Patria sem organické

a anorganické kyseliny, dusičnany, chloridy, sírany, fenoly, soli ťažkých

kovov. Najviac sú ohrozené vodné toky s malým prietokom.

• Biologické – rôzne druhy organizmov a ich metabolity.

Najnebezpečnejšie sú choroboplodné mikroorganizmy. Závažné

znečistenie spôsobujú aj rádioaktívne látky.

Podľa pôvodu znečistené vody delíme na:

• Prírodné – vplyv klimatických, geomorfologických a pôdnych činiteľov.

Je spôsobené eróziou, odnosom pôdy, zosuvmi, lavínami.

• Antropogénne – vplyv ľudskej činnosti (osídlenie, priemysel,

poľnohospodárstvo, doprava). K znečisteniu dochádza pri vypúšťaní

odpadových vôd do vodných tokov a vodných nádrží.

Diplomová práca

18

Podľa charakteru pôsobenia ich rozdeľujeme na:

• Bodové – odpadové vody sa vypúšťajú priamo do recipientu (mestské

kanalizácie). Pre každé vypúšťanie odpadových vôd je potrebné

povolenie na vypúšťanie vôd podľa zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách.

Škodlivé látky možno likvidovať vhodnou technológiou čistenia

odpadových vôd.

• Plošné - zdrojmi sú najmä skládky, odkaliská, splachy zo spevnených

plôch, poľnohospodárstvo, znečistené zrážkové vody. Nevýhodou je

ťažšia identifikácia, evidencia a merateľnosť. Jeho najdôležitejšie zložky

tvoria nerozpustné látky, nutrienty, toxické látky. Najvhodnejším

opatrením sú preventívne opatrenia, aby k znečisteniu vôbec nedošlo.

Vypúšťané odpadové vody môžu spôsobovať zmeny vo fyzikálnych, chemických

a biologických vlastnostiach vody v recipiente. Prejavujú sa hygienickými, estetickými

chybami a hospodárskymi škodami. Estetické chyby sa týkajú zafarbenia a pachu.

Hygienické chyby sa prejavujú bakteriálnym znečistením, toxickými látkami

anorganického alebo organického pôvodu. Najväčšie hospodárske škody môžu

vzniknúť najmä v rybárstve.

Podľa pôvodu znečistenia sa odpadové vody rozdeľujú na:

• splaškové – odpadové vody z domácností, sociálnych zariadení, objektov

spoločného stravovania a ubytovania a pod.

• mestské (komunálne) – zmes splaškových a iných, najmä

priemyselných odpadových vôd, ktoré odtekajú verejnou kanalizáciou.

• priemyselné – znečistené odpadové vody z výrobných procesov

• poľnohospodárske – znečistené vody z rastlinnej a živočíšnej výroby,

drenážne vody z meliorácií

• vody z povrchového odtoku – vody z atmosférických zrážok odvádzané

stokovou sieťou

• iné odpadové vody sem patria napr. nemocničné, chladiace a iné

odpadové vody.

Diplomová práca

19

Podľa akosti sa rozoznáva odpadová voda:

• čerstvá, v ktorej neprebiehajú anaeróbne procesy

• hnilobná, v ktorej začali hnilobné procesy

• infekčná, obsahujúca choroboplodné zárodky takého druhu a v takej miere, že

vyžaduje vykonať osobitné opatrenia pred vypustením do verejnej kanalizácie

• rádioaktívna, znečistená rádioaktívnymi látkami

• toxická, obsahujúca látky pôsobiace toxicky už v malých koncentráciách

(Valášek, 1990)

Moja práca je zameraná na vyhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd na

ČOV Čadca, za obdobie piatich rokov. Cieľom práce je aj zhodnotenie kvality

vypúšťaných vôd z výuste ČOV Čadca do recipientu rieky Kysuca.

Na zachovanie zdravotnej, hospodárskej a estetickej hodnoty povrchových vôd

je nutné odpadové vody pred ich vypustením do tokov upraviť čistením. K základným

činiteľom, ktoré zlepšujú a zabezpečujú potrebnú kvalitu vôd, patrí aj výstavba čistiarní

odpadových vôd (ČOV).

1.3.2 Samočistiaca schopnosť vody

Povrchové vody tečúce alebo stojaté, do ktorých boli vypustené odpadové vody,

získavajú po určitom čase bez pričinenia človeka takmer pôvodnú akosť – vyčistia sa.

Tento prirodzený proces sa nazýva samočistenie.

Technický a ekonomický význam samočistiaceho procesu sa zakladá na tom, že

ho možno pokladať za akúsi rezervu na likvidáciu zvyškového znečistenia po čistení

odpadových vôd. Podmienkou zachovania samočistiacej schopnosti toku je, aby sa

z ČOV vypúšťalo len také množstvo znečisťujúcich látok, ktoré sa v toku zlikvidujú

samočistením.

Samočistenie je súhrn prirodzene prebiehajúcich fyzikálnych, chemických,

biologických a biochemických procesov, ktorým sa z povrchových vôd v prírode

odstraňujú znečisťujúce látky. Pri hodnotení celkového znečistenia treba rozlišovať

vlastné znečistenie spôsobené rastlinami a živočíchmi a produktmi ich látkovej výmeny

a znečistenie cudzieho pôvodu, ktoré sa do povrchových vôd dostáva, napr. prítokom

Diplomová práca

20

odpadových vôd. (Martoň, Tölgyessy, et al, 1990). Pri samovoľnom čistení prebiehajú

vo vodách procesy (sedimentácia – usadzovanie organických a anorganických častíc

s väčšou hustotou ako voda na dne riek, koagulácia, rozpúšťanie kyslíka vo vzduchu

a pod.), chemické procesy (neutralizácia, zrážanie, oxidácia, redukcia, fotochemický

rozklad) a biologické procesy (mineralizácia biologicky rozložiteľných organických

látok pôsobením mikroorganizmov) (Tölgyessy a i., 1989).

Samočistením možno „dočistiť“ určité množstvo znečistených látok, ktoré sa do

povrchovej vody dostali z čistiarne (Valášek, 1990).

Podstatnú časť znečistenia povrchových vôd tvoria organické látky. Nerozpustné

organické látky vytvárajú kal, ktorý sa buď usadzuje na dne a rozkladá sa anaeróbnym

spôsobom alebo slúži ako potrava vodných organizmov. Ak sú vyššie prietoky, kal sa

vyplavuje a môže pokračovať jeho mineralizácia. Koloidné organické látky a látky,

ktoré sú vo vode rozpustené, slúžia ako potrava pre baktérie a huby. Tie ich rozkladajú

pomocou enzýmov. Uhličité organické látky sa rozkladajú rýchlejšie ako dusíkaté. Tieto

sa najprv štiepia na amoniak, ktorý oxiduje na dusitany a dusičnany. Vedľajším

produktom je humus, ktorý sa ďalej nerozkladá a hromadí sa na dne. Nerozložiteľné

látky po anaeróbnom rozklade kalu a humus pri vysokých prietokoch, najmä na jar, sú

odplavované. Čo má podstatný význam pre zabezpečenie úplnej mineralizácie

organického znečistenia.

Z hľadiska fyzikálnych dejov sú významné sedimentácia, tepelná stratifikácia,

pôsobenie vetra, difúzia. Pri sedimentácii ide o usadzovanie častíc, ktoré po znížení

rýchlosti vody klesajú ku dnu. Na jej priebeh vplýva hustota a viskozita odpadových

vôd. Dôležitú úlohu má aj teplota vody, ktorá je potrebná pri vzniku vertikálneho

prúdenia vody. Slnečné žiarenie má vplyv na všetky fázy zmien organických

a anorganických látok. Slúži na asimiláciu uhlíka chlorofylom a na oteplenie vody.

Difúzia sa uplatňuje pri rozptyľovaní znečisťujúcich látok a plynov (najmä kyslíka

a oxidu uhličitého). Pri chemických procesoch, ktoré sa zakladajú na hydrolýze

a oxidácii látok, dochádza k reakciám látok v odpadových vodách s látkami

v povrchových vodách. Ide o neutralizačné, zrážacie a oxidačno-redukčné. Ich

konečným produktom je amoniak, oxid uhličitý, metán, vodík, dusičnany, sírany

a fosforečnany. Tieto procesy sú navzájom prepojené s fyzikálnymi a spoločne

vytvárajú podmienky pre biologické deje. Organické látky sú potravou pre nižšie

a vyššie vodné organizmy. Najnižším slúžia ako zdroj energie a na výstavbu bunkovej

Diplomová práca

21

látky. Samy sa stávajú potravou pre vyššie organizmy. Zároveň vznikajú rozkladné

procesy pri odumieraní organizmov. Tieto deje sú väčšinou aeróbne. Pri dne, v bahne

prebiehajú anaeróbne deje. Ich produkty prechádzajú do vody a sú súčasťou aeróbnych

procesov, pri ktorých sa spotrebuváva kyslík rozpustený vo vode. Ak je jeho

nedostatok, aeróbne procesy prestanú prebiehať a začínajú anaeróbne procesy, čím sa

naruší rovnováha vo vode a obeh látok. Medziprodukty pri samočistení sú amoniak,

sulfán, metán a nízkomolekulové mastné kyseliny. Ak sa spotrebovaný kyslík

nahradzuje v dostatočnom množstve, tieto medziprodukty nevznikajú.

Na aeróbnom samočistení sa podieľajú vo veľkých množstvách mikroorganizmy

a makroorganizmy. Ako prostriedky oxidácie pôsobia baktérie. V odpadových vodách

napádajú bielkovinové látky, ktoré sú rozpustené v koloidnej forme. Baktérie pre svoj

rozvoj potrebujú vhodnú teplotu, kyslík, organické látky, alkalitu. Ak je teplota vyššia

ako 50°-75°C alebo nižšia ako -20°C, hynú. Mnohé chemikálie na ne pôsobia toxicky.

Optimálne podmienky sú v rozsahu pH 5,5 – 8,5. Takisto im škodí vysokoenergetické

a ultrafialové žiarenie.

Anaeróbne procesy sú nežiadúce pre znehodnotenie vody a prostredia

zapáchajúcimi rozkladnými produktami, preto je potrebné v tokoch i v nádržiach

zabezpečiť podmienky pre priebeh aeróbnych procesov. Voda musí preto obsahovať

dostatočné množstvo rozpusteného kyslíka. (Streďanský, 2002).

Požiadavky na kvalitu povrchovej vody

Na určenie kvality povrchových vôd platí norma STN 75 7221 „Klasifikácia

kvality povrchových vôd.“ Pri klasifikácii sa vychádza zo zhodnotenia vybratých

ukazovateľov kvality vody. Patria sem:

• Ukazovatele kyslíkového režimu – rozpustený kyslík, nasýtenie kyslíkom,

biochemická spotreba kyslíka za päť dní (BSK5), chemická spotreba kyslíka

manganistanom, chemická spotreba kyslíka dichrómanom (CHSKcr), celkový

organický uhlík, sulfán, sulfidy.

• Základné fyzikálno-chemické ukazovatele – teplota vody, reakcia vody,

rozpustené látky, merná vodivosť, celkové Fe, celkový Mn, Ca, Mg, chloridy,

sírany, fluoridy.

• Nutrienty – amoniakálny dusík, dusitanový dusík, dusičnanový dusík,

organický dusík, fosforečnanový fosfor, celkový fosfor.

Diplomová práca

22

• Biologické ukazovatele - sapróbny index biosestónu, sapróbny index

bentosu, sapróbny index nárastov, chlorofyl A.

• Mikrobiologické ukazovatele – koliformné baktérie, termotolerantné

koliformné baktérie, fekálne streptokoky, psychrofilné baktérie.

• Mikropolutanty - anorganické mikropolutanty: arzén, bárium, bór, celkové

kyanidy, celkový chróm, hliník, kadmium, kobalt, nikel, olovo, meď, ortuť,

striebro, vanád, zinok.

• organické mikropolutanty : fenoly, tenzidy aniónové, aktívny chlór,

chlórbenzén, benzén, atrazín, benzopyrén a ďalšie.

• Toxicita – akútna a chronická na vodné organizmy a klíčivosť semien. Pri

akútnej toxicite sa účinok môže prejaviť hneď alebo po niekoľkých dňoch.

Pri chronickej toxicite sa účinok toxických látok prejaví až po niekoľkých

týždňoch, mesiacoch či rokoch. Typické toxické látky sú soli ťažkých kovov,

pesticidy, kyanidy, fenoly, amoniak a hydroxylamín.

• Rádioaktivita – celková objemová aktivita alfa a beta, rádium 226, trícium,

prírodný urán.

Podľa kvality povrchových vôd ich zaraďujeme do piatich tried (Noskovič, 2003):

1. veľmi čistá voda

2. čistá voda

3. znečistená voda

4. silno znečistená voda

5. veľmi silno znečistená voda

Diplomová práca

23

2. Cieľ práce

Cieľom predloženej diplomovej práce je vyhodnotenie účinnosti čistenia

odpadových vôd v čistiarni odpadových vôd mesta Čadca na základe sledovaných

ukazovateľov kvality vody:

• BSK5 – biochemickej spotreby kyslíka za 5 dní

• CHSKCr – chemickej spotreby kyslíka dichrómanom draselným

• NL – nerozpustných látok

• N-NH4+ - amoniakálneho dusíka

• Pcelk. – celkového fosforu

Vyhodnotenie sme realizovali v rokoch 2005 – 2009. Najskôr sme vypočítali

účinnosť čistenia pre dané ukazovatele kvality vody za jednotlivé mesiace, následne

priemerné hodnoty za jednotlivé roky. Účinnosť čistenia sa vypočítala na základe

mesačných vstupných a výstupných hodnôt sledovaných ukazovateľov.

Po vyhodnotení skutkového stavu jednotlivých ukazovateľov kvality vody sme

navrhli možnosti využitia získaných výsledkov. Diplomová práca bola vypracovaná na

základe podkladových, resp. vstupných materiálov a údajov, ktoré sme získali od

Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. závod 01 Žilina – Čadca.

Ďalšie potrebné doplňujúce údaje sme získali štúdiom literatúry doma,

v knižniciach, čitárňach, ako aj na internete.

Diplomová práca

24

3. Charakteristika ČOV

Pôvodná mechanicko – biologická ČOV s biofiltrami vybudovaná pre mesto

Čadca v roku 1967 v 80 – tych rokoch bola hydraulicky i látkovo preťažená a jej čistiaci

efekt bol nedostatočný. Preto v roku 1991 SEVaK š.p. Žilina pristúpil k jej rozšíreniu

a intenzifikácii. Pre nedostatok financií boli budované jednotlivé ČOV postupne. V roku

1996 bolo uvedené do prevádzky hrubé predčistenie. V auguste 1998 bola SEVAKOM

š.p. Žilina vypracovaná žiadosť o spolufinancovanie investície: Čadca – rekonštrukcia

a rozšírenie ČOV. Rekonštrukcia bola zahájená 3.1.2001. Odpadové vody zriedené

zrážkovými vodami sú privedené cez merný objekt do objektu hrubého predčistenia,

kde sa oddeľujú zhrabky a piesok tvoria ho tieto časti:

1. lapač štrku

2. hrubé hrablice

3. jemné hrablice

4. lapač piesku a tukov

5. združený objekt biologického čistenia – stará časť

Z objektu mechanického predčistenia sú odpadové vody privedené do

rozdeľovacieho objektu a následne do združeného objektu biologického čistenia.

Biologické čistenie je navrhnuté ako obehová aktivácia so simultánnou nitrifikáciou

a denitrifikáciou a čiastočným biologickým odstraňovaním fosforu. Aktivácia je riešená

ako jedna komplexná biologická linka s vonkajším a vnútorným aktivačným okruhom

rovnakého objemu a vsadenými posudzovanými nádržami. Pohyb vody v žľaboch je

zabezpečovaný miešadlami, resp. prevzdušňovacími elementami. Vratný kal

z dosadzovacích nádrží je čerpaný recirkulačnými čerpadlami umiestnenými

v armatúrnom priestore medzi aktivačnou a dosadzovacou nádržou. Prebytočný kal je

čerpaný do kalového hospodárstva a na strojné zahustenie. Stabilizovaný kal

z uskladňovacích nádrží bude odvodňovaný na mechanickom odvodnení kalu.

Vyčistená odpadová voda z dosadzovacích nádrží odteká cez merný objekt do

recipientu rieky Kysuce. Rekonštrukcia a rozšírenie ČOV Čadca je navrhnutá ako

biologická ČOV s čiastočnou stabilizáciou kalu, s anaeróbnym spracovaním

prebytočného kalu v kalovom hospodárstve, s energetickým využitím produkovaného

Diplomová práca

25

bioplynu pre potreby kalového hospodárstva, resp. pre zlepšenie energetickej bilancie

ČOV.

V roku 1991 bola zahájená ďalšia rekonštrukcia ČOV Čadca na základe

úvodného projektu stavby, spracovanom HYDROCONSULTOM Bratislava v roku

1989.

Rekonštrukcia bola navrhnutá ako mechanicko – biologická ČOV s čiastočnou

stabilizáciou kalu, s anaeróbnym spracovaním zmiešaného kalu v kalovom

hospodárstve a s energetickým využitím produkovaného bioplynu pre potreby kalového

hospodárstva resp. zlepšenie energetickej bilancie ČOV. Konečný horizont dosiahnutia

navrhovaných parametrov ČOV bol rok 2030. Vzhľadom k tomu, že stavba bola

financovaná zo štátnych prostriedkov, jej realizácia pokračovala postupne. Ako prvé

boli vybudované objekty hrubého prečistenia – prívodná stoka, merný objekt na prítoku,

čerpacia stanica, hrubé predčistenie, vrátane lapača piesku. Tieto objekty boli

vybudované na ploche pôvodných kalových polí, ktoré boli zrušené. Ako náhrada za

kalové polia bolo vybudované mechanické odvodnenie kalu pasovým lisom, ktorým je

odvodňovaný kal zo štrbinových nádrží existujúcej ČOV. V tejto etape boli vybudované

aj prevádzkové objekty ČOV – prevádzková budova, dielne, sklady a objekty

energetického zabezpečenia – trafostanica.

Tieto objekty boli ukončené v roku 1995 a v roku 1996 boli uvedené do

skúšobnej prevádzky, ktorá bola postupne predlžovaná až dodnes. V ďalšej etape

realizácie ČOV pokračovala stavba postavením objektov biologického stupňa čistenia

odpadových vôd a kalového hospodárstva. V období realizácie hrubého predčistenia

nadobudlo platnosť nariadenie vlády SR č. 242/93 Z.z. o vypúšťaní odpadových vôd,

ktorým sa podstatne sprísnili limity vypúšťaných odpadových vôd do recipientov

a vyžaduje čistenie OV v ukazovateľoch Ncelk a Pcelk. Technológia biologického

stupňa čistenia OV bola investorom pripravovaná v roku 1997 s požiadavkou

zabezpečenia výstupných ukazovateľov znečistenia podľa NV č. 242/93 Z.z.

Po technickom a ekonomickom vyhodnotení viacerých variantov bola

investičnou komisiou SEVaK-u PR k realizácii vybratá alternatíva biologického čistenia

procesom obehovej aktivácie so simultánnou nitrifikáciou a denitrifikáciou, čiastočným

biologickým odstraňovaním fosforu. Vlastný návrh združeného objektu biologického

čistenia so vsadenými dosadzovacími nádržami bol limitovaný priestorovými

možnosťami medzi vybudovanými objektami zahustenia a odvodnenia kalov.

Diplomová práca

26

Vzhľadom k požadovaným objemom aktivačných nádrží bol oproti pôvodnej koncepcii

mechanický stupeň čistenia t.j. usadzovacie nádrže.

Aktivácia v združenom objekte biologického čistenia je riešená ako jedna

komplexná biologická linka s vonkajším a vnútorným okruhom rovnakého objemu

a vsadenými dosadzovacími nádržami. Pohyb vody v žľaboch je zabezpečovaný

miešadlami, resp. prevzdušňovacími elementami. Vratný kal z dosadzovacích nádrží je

čerpaný recirkulačnými čerpadlami umiestnenými v armatúrnom priestore medzi

aktivačnou a dosadzovacou nádržou.

Prebytočný kal je čerpaný do kalového hospodárstva na strojné zahustenie.

Stabilizovaný kal z uskladňovacích nádrží bude odvodňovaný na mechanickom

odvodnení kalu. Vyčistená odpadová voda z dosadzovacích nádrží odteká cez merný

objekt do recipientu.

V období roku 1998 a sa investor pokúsil zabezpečiť spolufinancovanie

rozostavaných objektov biologického stupňa čistenia a kalového a plynového

hospodárstva z predvstupných zdrojov EU fondu PHARE EGS. Zámer uvažoval

s financovaním finančnej časti hore uvedených objektov z vlastných zdrojov investora

a technologickej časti z fondov EU PHARE EGS. Tento zámer bol úspešný a vyvrcholil

podpísaním memoranda o pridelení grantu a podpísaním zmlúv na realizáciu

technologickej časti objektov biologického stupňa čistenia kalového a plynového

hospodárstva zo zdrojov PHARE EGS s termínom uvedenia diela do prevádzky 15. 12.

2000. Skúšobná prevádzka bola zahájená 3. 1. 2001.

Základné údaje

Ide o mechanicko – biologickú ČOV s vyhrievaným kalovým hospodárstvom.

Podľa spracovanej projektovej dokumentácie je rekonštrukcia a rozšírenie ČOV Čadca

kapacitne dimenzované na konečný stav aglomerácie mesta Čadca k roku 2030. Do

objektu ČOV sú privádzané vody splaškové, dažďové vody a vody z prevádzok,

nachádzajúcich sa v meste Čadca. Na čistiareň odpadových vôd sú pripojené

kanalizačnými zberačmi aj obce v povodí rieky Kysuca (Raková, Staškov, Podvysoká)

a obce v povodí rieky Čierňanky (Svrčinovec, Čierne a Skalité).

Odpadové vody sú privádzané do objektu ČOV jedným prítokom. V prípade

väčšieho prítoku odpadových vôd než je kapacita zariadenia ČOV ide hlavne o vody

Diplomová práca

27

z povrchového odtoku, ich prebytočná časť je odvádzaná priamo do rieky. Vzorky sú

odoberané trikrát v mesiaci. Miesto odberu vzorky je výustný objekt.

V rámci rekonštrukcie a rozšírenia ČOV Čadca bola vybudovaná mechanicko –

biologická ČOV s čiastočnou stabilizáciou kalu, s anaeróbnym spracovaním

prebytočného kalu v kalovom hospodárstve, s energetickým využitím vyprodukovaného

bioplynu pre potreby kalového hospodárstva – ohrievanie surového kalu a dohrievanie

strát vo vyhnívacej nádrži. Biologické čistenie tvoria dve obehové aktivácie so

simultánnou nitrifikáciou a denitrifikáciou a s čiastočným biologickým odstraňovaním

fosforu.

Aktivácia tvorí komplexnú jednotku s vonkajšou a vnútornou obehovou

aktiváciou a so vsadenými dvoma dosadzovacími nádržami. Pohyb aktivačnej zmesi

v žľaboch je zabezpečený miešadlami. Vratný kal z dosadzovacích nádrží je čerpaný

reciklačnými čerpadlami, umiestnenými v armatúrnom priestore medzi aktiváciou

a dosadzovacou nádržou. Prebytočný kal sa čerpá do kalového hospodárstva, kde sa

strojne zahusťuje pred čerpaním do vyhnívacej nádrže. Stabilizovaný kal

z uskladňovacej nádrže sa odvodňuje na pásovom lise. Vyčistená odpadová voda

z dosadzovacích nádrží odteká cez merný objekt do recipientu rieky Kysuca. Podľa

spracovanej dokumentácie je rekonštrukcia a rozšírenie ČOV Čadca kapacitne

dimenzovaná na konečný stav aglomerácie mesta Čadca k výhľadu roku 2030.

3.1 Kapacitné údaje

ČOV Čadca je kapacitne dimenzovaná na konečný stav aglomerácie mesta k roku

2030. Pôvodne projekt uvažoval s napojením mesta vrátane jeho prímestských častí,

vzhľadom k dostatočnej kapacite ČOV bol rozšírený i o možnosť napojenia obcí

v povodí rieky Kysuca a Čierňanky gravitujúcich k ČOV Čadca.

Ide o obce v povodí rieky Kysuca:

• Raková,

• Staškov,

• Podvysoká.

A v povodí rieky Čierňanky:

• Svrčinovec,

• Čierne,

• Skalité.

Diplomová práca

28

Počet pripojených obyvateľov: Mesto Čadca 37 354

Obec Raková 5 000

Obec Staškov 2 700

Obec Podvysoká 1 520

Obec Svrčinovec 3 410

Obec Čierne 4 100

Obec Skalité 5 050

Spolu: 59 134 EO

• priemerný bezdažďový prítok Qd = 10 407m3/d 120,45 l/s

• maximálny hodinový bezdažďový prítok Qmax 17 691,9m3/d 204,77 l/s

• minimálny hodinový bezdažďový prítok Qmin 6224,2m3/d 72,04 l/s

Základné navrhované parametre ČOV pre rok 2030 :

Denné množstvo odpadových vôd 16 000 m3/ d

185 l/s

Denné maximum 1375 m3/ h

382 l/s

Denné minimum 468 m3/h

130 l/s

Kapacitné údaje aktivácie

Predpokladané vstupy na biologický stupeň:

• BSK 5 1400 kg/d

• NH4 271 kg/d

• Org. No 135 kg/d

• NO3 70 kg/d

• P 80 kg/d

Diplomová práca

29

Celková bilancia aktivačného procesu:

Objem aktivácie 6500 m3

Vonkajšia aktivácia 3250 m3

Vnútorná aktivácia 3250 m3

Objem nitrifikačnej zóny 1800 x 3 m3

Objem denitrifikačnej zóny 1120 x3 m3

Kapacitné údaje dosadzovacích nádrží:

Užitočný objem 1 nádrž 837 m3

2 nádrže 1674 m3

Plocha hladiny 1 nádrž 254 m2

2 nádrže 508 m2

Parametre:

Doba zdržania Qh 4,06 hod.

Qd 6,79 hod.

Povrchové hydraulické zaťaženie Qh 0,81 m3.m-2.hod-1

Qd 0,48 m3.m-2.hod-1

3.2 Producenti odpadových vôd

Na verejnú kanalizáciu sú napojené tieto hlavné skupiny producentov (podľa

zmluvných vzťahov – odberatelia):

- mesto Čadca

- obyvateľstvo – bytový podnik a individuálny bytový fond

- nevýrobné organizácie s odpadovými vodami splaškového charakteru –

školy, internáty, úrady a inštitúcie

- obec Raková

- obec Staškov

- obec Podvysoká

- obec Svrčinovec

- obec Čierne

- obec Skalité

- výrobné organizácie s odpadovými vodami – Pratex, a.s., AVC, a.s., Okrasa

v.d., SAD a.s., ŽSR a.s., Vilija a.s.

Diplomová práca

30

Tab.1 Povolené limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných odpadových vôd

z rozhodnutia OÚŽP Čadca do 31.12.2010

BSK5

mg/l

CHSKCr

mg/l

NL

mg/l

N-NH4+

mg/l

Pcelk.

mg/l

30 125 40 20 4

3.3 Zoznam prevádzkových zariadení ČOV Čadca

Rekonštrukcia odľahčovacej komory

V rámci úpravy odľahčovacej komory došlo k stavebným a technologickým

zmenám, ktoré zabezpečili rozdelenie pritekajúcich odpadových vôd do troch smerov.

Na objekte bola osadená škrtiaca uzatváracia klapka, ktorá má za úlohu počas trvania

dažďa priškrtiť prietok cez ČOV na maximum 220 l/s odpadových vôd. Ostatné vody

po vzdutí v odľahčovacej komore začnú prepadať cez nornú stenu do dažďovej nádrže.

Po naplnení dažďovej nádrže dôjde v odľahčovacej nádrži k vzdutiu hladiny na úroveň

prepadovej hrany, ktorá zabezpečí odtok odpadových vôd do recipientu. Pri poklese

hladiny v odľahčovacej komore sa škrtiaca klapka preklopí do otvorenej polohy.

3.3.1 Hrubé predčistenie

Odpadová voda je privádzaná prívodnou stokou DN1000 mm, vtokový

Venturiho žľab, merný objekt do lapača štrku pozdĺžneho 2,5 x 1,6m o objeme 4,08 m3 .

Ďalej pokračuje cez závitkovú stanicu iba (300l/s) na jemné hrablice strojné stierané typ

HYDROPRESS so šírkou lamely 3 mm. Za jemnými hrablicami je stavidlo, žľab š. 1,20

m, ďalšie stavidlo s nátokom do dvojkomorového lapača piesku a tuku. Za lapačom

štrku sú umiestnené hrubé hrablice so šírkou štrbiny 60 mm, ktoré zachytávajú hrubé

plávajúce nečistoty – konáre, plechovky a pod.

Z lapača piesku je vedené spojovacie kanalizačné potrubie DN600 mm až do

rozdeľovacieho objektu biologického čistenia.

3.3.2 Združený objekt biologického čistenia

Združený objekt biologického čistenia sa skladá zo starej časti, ktorá bola

vybudovaná do roku 2001 a novej časti, ktorá bola realizovaná v rokoch 2005 – 2009.

Diplomová práca

31

Stará časť biologického stupňa čistenia bola navrhnutá ako obehová aktivácia so

simultánnou nitrifikáciou a denitrifikáciou s čiastočným biologickým odstraňovaním

fosforu. Aktivácia je riešená ako jedna komplexná biologická linka s vonkajším

a vnútorným okruhom so vsadenými dosadzovacími nádržami. Pohyb vody v žľaboch je

zabezpečený miešadlami, resp. prevzdušňovacími elementami.

V novej časti biologického stupňa čistenia boli navrhnuté aktivačné nádrže ako

dve paralelné, samostatne prevádzkovateľné linky – linka I a linka II. Každá linka

pozostáva zo šiestich sériovo zapojených sekcií, ktoré sú radené následovne:

1. DN – 1. NN – 2. DN - 2. NN – 3. DN – 3. NN ( DN = denitrifika čná sekcia, NN =

nitrifika čná sekcia).

Do združeného objektu biologického čistenia patria:

• rozdeľovací objekt,

• aktivačné nádrže,

• dosadzovacie nádrže,

• ducháreň,

• čerpacia stanica vratného a prebytočného kalu.

Odpadové vody po hrubom predčistení, kde sa predpokladá 9% zníženie

znečistenia podľa BSK5, sú privádzané do združeného objektu biologického čistenia,

ktorý sa skladá z rozdeľovacieho objektu, z dvoch obehových aktivačných nádrží,

z duchárne a z čerpacej stanice vratného a prebytočného kalu.

Rozdeľovací objekt surovej vody

Odpadové vody z rozdeľovacej komory za lapačom piesku natekajú prívodným

potrubím DN 500 mm na nové aktivačné nádrže, resp. do rozdeľovacieho objektu pred

týmito nádržami. Rozdeľovací objekt zaisťuje rovnomerné rozdelenie pritekajúcej

odpadovej vody a čerpaného vratného kalu na obe linky aktivácie. Betónové prepadové

steny budú osadené staviteľnými nerezovými prepadovými hranami.

Diplomová práca

32

Aktiva čné nádrže – nová časť

Predstavujú hlavný objekt biologického čistenia, v ktorom prebieha čistiaci

proces na báze pridávania očkovacieho kalu z dosadzovacích nádrží a intenzívneho

prevzdušňovania. Očkovací kal obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktorých rast

a tvorba je podporovaná prevzdušňovaním, ktoré sú schopné znečistenia absorbovať.

Aktivácia je navrhnutá ako dve paralelné linky so simultánnou nitrifikáciou

a denitrifikáciou a čiastočným biologickým odstraňovaním fosforu. Odpadová voda

bude z rozdeľovacieho objektu natekať do betónových rozvodných žľabov (každá linka

má svoj žľab). Nátok do každého žľabu bude osadený ručným uzatváracím stavítkom.

Vratný kal bude z rozdeľovacieho objektu natekať priamo do 1. denitrifikačnej sekcie

linky 1, respektíve linky 2 aktivačných nádrží pričom nátokové otvory budú rovnako

osadené ručnými uzatváracími stavítkami. Vlastné aktivačné nádrže sú rozdelené na dve

paralelné, samostatne prevádzkovateľné linky - linku 1 a linku2.

Každá linka pozostáva zo šiestich sériovo zapojených sekcií, ktoré sú radené

nasledovne:

1.DN-1.NN-2.DN-2.NN-3.DN-3.NN (DN = denitrifikačná sekcia, NN = nitrifikačná

sekcia). Jednotlivé sekcie sú vzájomne prepojené otvormi 1500 x 1000mm u dna nádrží,

nad týmito otvormi sú naviac ponechané výrezy v rozdeľovacích priečkach. Spodná

hrana týchto výrezov je tesne pod hladinou (tieto otvory majú umožniť priechod

prípadnej peny na hladine do ďalších sekcií).

Každá aktivačná linka má svoj betónový rozvodný žľab, štrky 400mm

s vyústeniami do jednotlivých denitrifikačných sekcií (1.DN, 2.DN, 3.DN). Stavítkami

s ručným ovládaním inštalovaných v miestach odbočiek do jednotlivých

denitrifikačných sekcií. Premiešavanie jednotlivých denitrifikačných sekcií budú

zaisťovať ponorné horizontálne miešadlá firmy KSB. Miešadlá sú uchytené na

vodiacom a spúšťacom zariadení z nerezovej ocele pričom pätka tohto zariadenia bude

ukotvená kotvami do dna nádrže.

V oxickej časti aktivácie prebieha oxidácia amoniakálneho dusíka na

dusičnanový dusík, v anoxickej časti premena dusičnanov na dusitany a plynný dusík,

ktorý uniká do ovzdušia. Uzávermi v rozdeľovacom objekte je možné vyradenie

vonkajšej alebo vnútornej aktivácie z prevádzky, resp. čistenie odpadových vôd v jednej

aktivačnej linke. Odtoky z aktivačných liniek sú umiestnené pri dne aktivačných nádrží

s možnosťou prepojenia na ľubovoľnú dosadzovaciu nádrž. Prepojovacie armatúry sú

Diplomová práca

33

umiestnené v suchých armatúrnych priestoroch medzi vlastnou aktiváciou

a dosadzovacími nádržami.

Obehová aktivácia – stará časť

Objem obidvoch aktivácií 6 500 m3

Objem vnútorný AN 1 3 100m3

Dĺžka žľabu 130 m3

Objem vonkajši AN 2 3 400 m3

Dĺžka žľabu 214 m

Objem nitrifikačnej zóny AN 1 + AN 2 5 000m3

Objem denitrifikačnej zóny AN 1 + AN 2 1 500 m3

Koncentrácia kalu v AN 4,5 kg/m3

Látkové zaťaženie kalu 0,13 kg/kg.d

Objemové zaťaženie AN 0,52 kg/m3

Vek kalu 9,22 dní

Potreba kyslíka 6 800 kg O2/d

Dosadzovacie nádrže – nová časť

Aktivačná zmes nateká z aktivačných nádrží do rozdeľovacieho objektu, kde

dochádza k jej rovnomernému rozdeleniu na dve polovice. Betónové prepadové steny

sú osadené staviteľnými prepadovými hranami z nerezovej ocele s rovným(nie

pílovitým) profilom. Nátokové otvory DN 500 mm do jednotlivých DN budú osadené

dvomi uzatváracími doskovými stavidlami s ručným ovládaním taktiež z nerezovej

ocele.

Z rozdeľovacieho objektu aktivačná zmes nateká potrubím DN 500 mm do

stredového distribučného valca obidvoch dosadzovacích nádrží. Dve kruhové nádrže

o priemere 18 m. Dosadzovacie nádrže sú vystrojené technologickým zariadením

pozostávajúcim z otočného mosta, uloženého na stredovom stĺpe stieracieho zariadenia

dna a hladiny, odberu plávajúceho kalu a systému odberu vyčistenej vody.

Tento systém sa skladá z ponorenej nerezovej rúry DN 400 mm v tvare

anuloidu, ukotvenej ku stene nádrže, a staviteľnej nerezovej prepadovej hrany s rovným

profilom v odtokovom objekte každej DN. Povrch odtokovej rúry DN 400 mm bude

automaticky čistený kefou, zavesenou na otočnom moste. Plávajúci kal je stieraný do

Diplomová práca

34

lievika, inštalovaného u steny nádrže, odkiaľ bude odtekať do centrálnej jímky

plávajúceho kalu. Na moste bude taktiež inštalovaný ventilátor na ofukovanie hladiny,

ktorý bude pomáhať posunu plávajúcich nečistôt do odberného lievika.

Plávajúci kal z oboch dosadzovacích nádrží bude cez lieviky a následné potrubie

DN 250 mm natekať do jímky plávajúceho kalu, ktorá je spoločná pre obidve nádrže.

V jímke je osadené malé ponorné kalové čerpadlo firmy WILO, ktoré automaticky

prečerpáva plávajúci kal do priľahlej šachty vnútornej kanalizácie ČOV. Vyčistená voda

cez odtokové objekty pri každej dosadzovacej nádrži gravitačne odteká PVC potrubím

DN 600 mm cez areál ČOV pred existujúci merný objekt, kde sa spojí s vyčistenou

vodou z existujúcej jednotky biologického čistenia. Na odtokovom potrubí z novej

jednotky biologického čistenia je osadený nový betónový merný objekt s Parshallovým

merným žľabom veľkosti p5 (rozsah 2,5 až 360 l/s).

Kapacitné údaje dosadzovacích nádrží – nová časť

Užitočný objem 1 nádrž 837 m3

2 nádrže 1674 m3

Plocha hladiny 1 nádrž 254 m2

2 nádrže 508 m2

Parametre

- doba zdržania Qh 4,06 hod.

Qd 6,79 hod.

- povrchové hydraulické zaťaženie Qh 0,81 m3m-2hod-1 Qd 0,48 m3m-2hod-1

Kapacitné údaje dosadzovacích nádrží - stará časť

- Dve kruhové nádrže s priemerom 23 m - Objem 1 DN 1400 m3

- Objem 2 DN 2800 m3

- Plocha hladiny 1 DN 346 m2

- doba zdržania pre Q24 = 185 l/s skutočná pre obidve DN v roku 2030 2,10 h

- povrchové hydraulické zaťaženie obidvoch DN 2,0 m3/m2/h

- pre Qmax = 382 l/s = 1375 m3/h v roku 2030

Diplomová práca

35

Ducháreň - nová časť

Je zdrojom tlakového vzduchu pre prevzdušňovanie jednotlivých liniek

aktivácie. Je umiestnená v suchej armatúrnej šachte č.1, ktorá je rozdelená na časť

duchárne a vlastnú armatúrnu šachtu s prepojovacími potrubiami a čerpacou stanicou

kalu. Ducháreň je prístupná z plošiny združeného objektu čistenia betónových

schodiskom. Na výrobu tlakového vzduchu pre prevzdušňovanie nitrifikačných sekcií

aktivácie sú inštalované tri dúchadlové agregáty v zapojení 2+1. Tieto dúchadlá budú

napojené do centrálneho vzduchového rozvodu, z ktorého budú privedené jednotlivé

odbočky do príslušných nitrifikačných sekcií.

Ducháreň je zriadená v novovybudovanom objekte, kde okrem dúchadlových

agregátov budú v tomto objekte v samostatnej miestnosti inštalované rozvádzače

silnoprúdu a ASRTP. Veľkosť dúchadlových agregátov vyplýva z požadovanej potreby

tlakového vzduchu pre prevzdušňovacie elementy v nitrifikačných sekciách:

Qpož. = 3220m3/hod = 53,66m3/min.

Celkové tlakové straty v systéme (tlaková strata prevzdušňovacích elementov,

prívodu vzduchu, rozvodného potrubia, plus tlak vodného stĺpca 5m) činia cca 594mbar

(60Kpa). Pre tieto parametre sú navrhnuté tri dúchadlové agregáty firmy AERZEN.

Základné technické parametre dúchadlových agregátov sú nasledujúce:

Uvažuje sa prevádzkou 2 ks dúchadiel, pričom jedno bude uložené ako suchá rezerva.

Typ: GM30L-150 DELTA BLOWER

• Regulácia: frekvenčným meničom

• Dopravné množstvo: Qjm=1626m3/h(f=50Hz)

• Qmin=378m3/h (f=16,7Hz)

• Max. pretlak na výtlaku: delta p=65kPa

• Elektromotor: P=55kW, 400V, 50Hz

• Príkon na hriadeli: 37,9-11,9kW

• Hlučnosť s protihlukovým krytom: 76dB

• Hmotnosť: cca 1055kg (1351kg s protihlukovým krytom)

Výkony dvoch prevádzkových dúchadiel budú regulované frekvenčnými

meničmi celkove sú inštalované dva meniče, ktoré bude možno za pokoja sústroja ručne

prepnúť k záložnému dúchadlu. Chod dúchadiel je automaticky regulovaný nadradeným

Diplomová práca

36

riadiacim systémom na hodnotu dopredu nastaveného konštantného pretlaku

v centrálnom vzduchovom rozvode.

Dúchadlá sú štartované plynulým rozbehom cez frekvenčné meniče. Agregáty

majú osadené protihlukové kryty firmy AERZEN, vetranie krytov je zaistené

ventilátorom.

Vetranie duchárne

Sú navrhnuté 2 kusy axiálnych ventilátorov typu TXTR/4-450, každý o kapacite

cca 6000m3/hod. pri pretlaku 80Pa. Ventilátory zabezpečujú potrebné množstvo

odsávaného otepleného vzduchu v letných mesiacoch. Ventilátory sú osadené pod

stropom duchárne, na výtlačnom nátrubku bude inštalovaný tlmiaci kus so spätnou

klapkou, zvonku je výfukový otvor osadený protidažďovou žalúziou. Ventilátory sú

spínané automaticky v kaskáde v závislosti na teplote v duchárni.

Prívod chladiaceho vzduchu do priestoru duchárne je zaistený tromi otvormi 800

x 500mm. Každý otvor má zvonku osadenú protidažďovú žalúziu, zvnútra samotiažnou

klapkou. Pre montáž a demontáž komponentov sústroja (elektromotor, vlastný

dúchadlový stupeň) slúži jednonosníkový ručný pojazdný kladkostroj typu Z-210B

o nosnosti 1t, zavesený na 1 nosníku nad dúchadlami.

Ducháreň – stará časť

2 ks rotačných dúchadiel typ AERZEN GM 355. Potrubia k jednotlivým linkám

AN sú z nerezu DN 250 mm. Každá vetva je zabezpečená regulačnou klapkou DN 150

mm s elektrickým pohonom, ktorá slúži k regulácii vzduchu v jednotlivých AN

v závislosti na množstve rozpusteného kyslíka O2 v AN.

Parametre dúchadiel:

Q = 38/16,9 m3. min-1 = 2280/1014 m3 . h-1

P = 620 mbar

P mot = 75/63 kW, 380V, 50Hz

Čerpacia stanica vratného a prebytočného kalu – nová časť

Zabezpečujú prečerpávanie vratného resp. prebytočného kalu do aktivačných

liniek, resp. na zahustenie do kalového hospodárstva. Usadený kal z obidvoch

Diplomová práca

37

dosadzovacích nádrží odteká zo stredovej kalovej jímky potrubím DN 250 mm do

čerpacej stanice vratného a prebytočného kalu. Táto stanica je navrhnutá ako podzemná

betónová komora, vystrojená potrebným technologickým zariadením. Pre prečerpávanie

vratného kalu v rozsahu 100 až 150 % Q24 boli navrhnuté tri kalové čerpadlá firmy

WILO v zapojení 2+1, pričom základné technické parametre čerpadiel sú nasledovné:

Typ: odstredivé kalové čerpadlo FA10.5E-179MM+FK17.1 prevedenie do suchej

jímky.

Pracovný bod: Qčerp.43l/s, Hčerp.=4m ( pri frekvencii 50 Hz).

Elektromotor: Pmot.4,0kW, 400V, motor v prevedení pre reguláciu frekvenčným

meničom.

Výtlačné potrubia čerpadiel sú osadené uzatváracími nožovými šupátkami

a spätnými klapkami a nasledovne sú napojené do dvoch vetví (pre každú dosadzovaciu

nádrž jedna vetva). Každá vetva je osadená indukčným prietokomerom DN 150 mm

(dodávka ASRTP) a nožovým šupátkom pre možnosť odstavenia príslušnej vetvi pri

prípadnej poruche prietokomera. Chod čerpadiel bude automatický, budú regulované

frekvenčnými meničmi na konštantnú hodnotu prietoku, prednastavenú operátorom

ČOV. Rezervné čerpadlo je možné spustiť po prestavení príslušných armatúr na sacej

a výtlačnej strane. Pre prečerpávanie prebytočného kalu sú nainštalované dve

excentrické vretenové čerpadlá firmy WANGEN v zapojení 1+1.

Základné technické parametre čerpadiel sú nasledovné:

Typ: excentrické vretenové čerpadlo KL50S90.0

Pracovný bod: Qčerp. v rozmedzí 5,3-9,4l/s

Hmax=30m

Elektromotor: prírubový pohon čerpadla Pmot=5,5kW, 400V, motor v prevedení pre

reguláciu frekvenčným meničom.

Sacie potrubie čerpadiel DN 150 mm je napojené na prívodné potrubia kalu

z obidvoch dosadzovacích nádrží, tieto napojenia budú osadené nožovými šupátkami

s elektropohonom.

Výtlačné potrubia sú osadené ručnými nožovými šupátkami a spätnými

klapkami a následne sú spojené do spoločného výtlačného potrubia DN 100 mm, ktoré

je vyvedené von z čerpacej stanice. Na spoločnom výtlaku je osadený indukčný

prietokomer DN 80 mm (dodávka ASRTP).

Diplomová práca

38

Chod čerpadiel je riadený z autonómneho ovládacieho panela VX-OP jednotky

zahusťovania prebytočného kalu. Tento rozvádzač spolu s celou jednotkou je

inštalovaný v budove kalového hospodárstva.

Čerpacia stanica vratného a prebytočného kalu – stará časť

Čerpaciu stanicu tvorí nerezová nádrž o priemere DN 900. Prítok z DN do čerpacích

staníc potrubím DN 400. V čerpacej stanici je osadené kalové čerpadlo typ ABS-RCP

250-A vybavené frekvenčným meničom.

Parametre čerpadla:

Q = 42,5 – 100 l/s = 153 – 360 m3/h

P = 2,8 kW, 30 – 50 Hz

Odber prebytočného kalu je z čerpacej stanice potrubím DN 150 mm. Na potrubí je

osadený uzáver s elektropohonom. Množstvo vratného kalu možno navoliť v rozpätí 50

až 100 % prítoku odpadových vôd na ČOV.

Merný objekt na odtoku

Venturiho merný žľab so šírkou hrdla 30 cm. Vlastný merný profil je oceľový,

merné zariadenie NIVOSONAR je osadené nad merným profilom.

• Dĺžka objektu 8,1 m

• Šírka odtokového žľabu 1,0 m

• Hĺbka objektu 3,0 m

• Šírka hrdla merného žľabu 0,3 m

Odtok vyčistených vôd do recipientu

Slúži k odvedeniu vyčistenej vody z ČOV Čadca do toku rieky Kysuca. Profil

DN 600 mm – PVC, DN 900 mm sklolaminát. Vyústenie DN 1000 mm železobetón.

Dĺžka odpadovej stoky 122m. Z toho DN 600 mm je 104,0 m, DN 900 mm a DN 1000

je dĺžka spolu 18 m. Výustný objekt je v riečnom kilometri 30,1 vodného toku Kysuca.

Diplomová práca

39

3.3.3 Kalové a plynové hospodárstvo ČOV

Vyhnívacie nádrže – stará časť

Pre vyhnívanie kalu – anaerobnou stabilizáciou sú v kalovom hospodárstve

vybudované dve oceľové vyhnívacie nádrže s priemerom 10,45m s objemom 1250m3.

Je navrhnuté dvojstupňové vyhnívanie. Vyhnívacia nádrž č.1 je navrhnutá ako

vyhnívacia s pevným stropom a miešaním. Vyhnívacia nádrž č.2 je rovnakého typu aj

prevedenia a pracuje ako dohnívacia bez vyhrievania.

V prípade havárie na vyhnívacej nádrži č.1 je možné zaviesť surový kal do

nádrže č.2., kde je možné prechodne obsah v nádrži aj ohrievať. Vo vyhnívacích

nádržiach prebieha vyhnívanie v mezofilnom teplotnom procese pri teplote 39°C ± 1°C.

Prevádzka vyhnívacích nádrží je nepretržitá. V priebehu jedného dňa je ukončený celý

pracovný cyklus. Vyhnívacie nádrže sú vybavené príslušným technologickým potrubím,

horným vekom a v dolnej kužeľovej časti kontrolným prierezom DN 800 mm.

V hornom veku je prierez DN 600 mm a potrebné hrdlá pre napojenia zachytávania

plynu, pre prívod kalového plynu k miešaniu kalu v nádrži, bezpečnostný prepad

a kvapalinové poistky.

Hladina kalu vo VN je meraná a jej stav signalizovaný pri všetkých nádržiach

pomocou hydrostatických hladinomerov osadených v dolnej časti vyhnívacích nádrží.

Zahustený kal je dopravovaný od zahusťovača čerpadlom na surový kal do vyhnívacej

nádrže. Ohrev kalu vo vyhnívacej nádrži je zabezpečený kalovými výmenníkmi.

Miešanie vyhnívacích nádrží zabezpečuje recirkulačné čerpadlo. Vyhnitý kal je

odpúšťaný z VN č.2 cez armatúru s pneupohonom, ktorá sa samočinne uzatvorí pri

výpadku elektrického prúdu.

Dve oceľové vyhnívacie nádrže o priemere 10,45 m. Každá má objem 1250 m3.

Dvojstupňové vyhnívanie. Obidve VN sú rovnakého typu. VN č.1 je vyhrievaná

a prevádzkuje sa pri teplote 39°C ± 1°C, VN č.2 pracuje ako dohnívacia bez

vyhrievania. Výška hladiny kalu v obidvoch VN je meraná hydrostatickými

hladinomermi osadenými v dolnej časti VN.

Diplomová práca

40

Uskladňovacia nádrž, strojovňa – stará časť

Slúži k uskladneniu vyhnitého kalu z vyhnívacích komôr a zároveň ako

homogenizačná nádrž kalu pred jeho odvodnením. Nádrž je oceľová, priemeru 10,45

m, výška je 16,8 m, objem je 1400 m3 . Miešanie nádrže sa vykonáva ponorným

miešadlom. Nádrž je vybavená potrubím pre prívod a odvod kalu. Na úplné vyčerpanie

kalu slúži čerpadlo umiestnené v strojovni USN medzi vyhnívacou komorou č.2

a USN.

• Oceľová nádrž má priemer 10,45m

• Výška USN 16,8 m • Objem USN 1 400 m3

Miešanie ponorným čerpadlom

Parametre technologických zariadení v strojovni USN:

• Kalové čerpadlo KSB Sewabloc F 100-250/16-170

• Q = 20 l/s

• H = 3,0 m

• n = 1450 ot./min.

• p = 3 kW

Zahustenie kalu – nová časť

Tento prevádzkový podsúbor zahŕňa technologické zariadenie novej linky

zahusťovania prebytočného kalu, produkovaného novou jednotkou biologického

čistenia. Kapacita novej linky je navrhnutá na zahusťovanie nasledujúceho množstva

prebytočného kalu (na vstupe do linky):

• Množstvo produkovaného prebytočného kalu: 1360 kg/ deň

• Objem prebytočného kalu pri koncentrácii sušiny 0,5%: 270 kg/deň

• Objem prebytočného kalu pri koncentrácii sušiny 1% : 136 m3/deň

Diplomová práca

41

3.3.4 Popis jednotlivých technologických komponentov linky

Čerpanie prebytočného kalu na vstupe linky – nová časť

Prebytočný kal je na vstupe linky prečerpávaný dvojicou ( 1 + 1) excentrických

vretenových čerpadiel firmy WANGEN. Kapacita jedného čerpadla je 5,3 – 9,4 l/s (19

– 34 m3/hod.), čerpané množstvo bude regulované frekvenčným meničom.

Na požiadavku prevádzkovateľa sa vykonalo prepojenie prívodných trás oboch

zahusťovacích liniek tak, aby bolo možné na každej zahusťovacej linke (existujúcej aj

novej) zahusťovať prebytočný kal z existujúcej alebo novej biologickej linky. Budú na

to slúžiť tri nožové šúpatká vybavené elektrickým servopohonom.

Zahusťovacie zariadenie prebytočného kalu – nová časť

Zahusťovacie zariadenie prebytočného kalu je osadený pásový zahusťovač

firmy Vanex typu VX-PAZA 12.

Jeho hlavné technické parametre sú nasledovné:

• Orientačná objemová kapacita na vstupe (kal o koncentrácii 0,5%): 19 - 34

m3/hod.

• Rozsah koncentrácie sušiny v kale na vstupe do zahusťovača: 0,5 – 1%

• Rozsah koncentrácie sušiny v kale na výstupe zo zahusťovača: 3 – 7%

• Dávka polymérneho flokulantu: 2 – 3,5 g/kg sušiny kalu

• Potreba ostrekovej vody: 3 – 4 m3/hod., 0,5 – 0,6 MPa

• Kvalita filtrátu (NL): cca 100 – 200 mg/l

Nový pásový zahusťovač je nainštalovaný paralelne vedľa existujúceho štrbinového

zahusťovača.

Trasa zaústenia zahusteného kalu do vyhnívacej nádrže – nová časť

Zahustený prebytočný kal z pásového zahusťovača nateká potrubím DN 80 mm

na jednotku vretenových čerpadiel, umiestnených v suteréne strojovne kalového

hospodárstva. Tieto čerpadlá budú zaisťovať prečerpávanie zahusteného kalu do

vyhnívacej nádrže. Sú navrhnuté dve excentrické vretenové čerpadlá firmy WANGEN

v zapojení 1 + 1.

Diplomová práca

42

Základné technické parametre sú nasledovné:

Typ: excentrické vretenové čerpadlo KL 30S 50.0

Pracovný bod: Qčerp. v rozmedzí 0,83 – 1,7 l/s (3 – 6 m3/h), H max = 30 m

Elektromotor: prírubový pohon čerpadla Pmot. = 1,5 kW, 400 V, motor v prevedení pre

reguláciu frekvenčným meničom.

Úprava existujúcej flokulačnej stanice - nová časť

Existujúca flokulačná stanica kapacitne vyhovuje na prípravu roztoku

polymérnych flokulantov (síran železitý). Na skladovanie síranu železitého bolo

chemické hospodárstvo doplnené o dvojplášťovú polyetylénovú nádrž o objeme 15 m3.

Nádrže sú osadené na betónovej základovej doske. Každú dvojplášťovú nádrž tvoria

dve nádrže. Vnútorná nádrž slúži na skladovanie koagulantu. Vonkajšia nádrž slúži ako

havarijná nádrž pre prípad poškodenia vnútornej nádrže. Pre súbežnú prevádzku

obidvoch zahusťovacích liniek.

V súčasnej dobe sa v tejto trojkomorovej stanici pripravuje roztok o konečnej

koncentrácii 0,1 – 0,2%, ktorý sa následne dávkuje vretenovým čerpadlom do

existujúceho štrbinového zahusťovača. Pre dávkovanie roztoku polyflokulantov pre

novú zahusťovaciu linku je navrhnuté vretenové dávkovacie čerpadlo pre existujúcu

zahusťovaciu linku ( 72 – 415 l/s).

Základné technické parametre čerpadla sú následovné:

Typ: excentrické vretenové čerpadlo KB 20S 20.2

Pracovný bod: Qčerp. v rozmedzí 72 – 415 l/s, (18 – 83 Hz), Hmax = 20 m

Elektromotor: prírubový pohon čerpadla Pmot. = 0,55 kW, 400 V,

motor v prevedení pre reguláciu frekvenčným meničom.

Nové dávkovacie čerpadlo je osadené vedľa existujúceho čerpadla. Vytlačené

potrubia oboch čerpadiel budú osadené rotametrom pre indikáciu prietočného

množstva a miesičom, ktorý zaistí dokonalé premiešanie roztoku polyflokulantov

s riediacou vodou na výslednú požadovanú koncentráciu cca 0,1 – 0,2%. Potrubie

nariedeného roztoku flokulantov bude zaústené do prívodu pred pásový zahusťovač z

prívodného potrubia prebytočného kalu.

Diplomová práca

43

Rekonštrukcia plynojemu – nová časť

Existujúci plynojem bol doplnený o nový membránový plynojem typu

SATTLER s celkovým objemom 270 m3 včítane prepojovacích potrubí a uzáverov.

Je to membránový typ plynojemu s prevádzkovým tlakom 2,5 kPa ± 0,3 kPa. Je

zapojený paralelne k existujúcemu plynojemu s rovnakým objemom.

Plynojem slúži na zber kalového plynu, jeho akumuláciu a na udržiavanie tlaku

v plynovom systéme. Plynojem je zložený z troch membrán: podlahovej, vnútornej

a vonkajšej. Plynový priestor je medzi podlahovou a vnútornou membránou.

Vzduchový priestor je medzi vnútornou a vonkajšou membránou. Vnútorná

membrána je pohyblivá a umožňuje tak zmenu pomeru veľkosti plynového

a vzduchového priestoru. Membrány sú zhotovené z obojstrannej podvrstvenej

polyesterovej tkaniny. Súčasťou plynojemu je ventilátor podporného vzduchu spojený

ohybnou hadicou so vzduchovým priestorom medzi membránami. Tlak vzduchu na

vnútornú membránu tak určuje tlak plynu v plynovom priestore. V betónovom základe

sú uložené nerezové potrubia DN 150 mm pre prívod a odvod plynu z plynojemu. Toto

potrubie je uložené v spáde 1% smerom do strojovne plynojemu a súčasne slúži na

odvod kondenzátu z priestoru plynojemu.

Strojovňa plynojemu

Je vybavená technologickým vybavením. Je zhotovené prívodné a výstupné

potrubie bioplynu. Na oboch potrubiach sú osadené vodné uzávery. Z oboch strán

každého vodného uzáveru sú osadené uzatváracie armatúry. Na potrubí sú ďalej

osadené tlakomery, prípojky pre odplynenie a odvzdušnenie potrubí a pre odber vzoriek

a aj tlakové snímače. Pre zavodnenie vodných uzáverov je inštalovaný dvojitý zásobník

vody o objeme 2 x 165 l s dvoma stavoznakmi. Každý stavoznak bude osadený

kapacitným snímačom, sledujúcim naplnenie zásobníka.

Prívod vody do zásobníka je potrubím DN 25 mm opatreným ručným ventilom

a automaticky ovládaným ventilom s elektropohonom. Prepojovacie potrubie je

opatrené vypúšťacím ventilom kondenzátu DN 25 mm s ručným ovládaním jedným

ventilom DN 25 mm s elektropohonom. Vodné uzávery sú vybavené stavoznakmi

s kapacitnými snímačmi, ktoré budú ovládať automatické vypúšťanie kondenzátu.

Kondenzát bude odvádzaný potrubím do jímky odpadovej vody a odtiaľ automaticky

odčerpávaný čerpadlom do kanalizácie.

Diplomová práca

44

Popis vonkajších rozvodov

Medzi existujúcou a novou strojovňou plynojemu sa zhotovila nová dvojica

plynového prepojovacieho potrubia DN 150 mm. Potrubie je vedené v celej trase nad

zemou na stĺpoch. Prívod plynu do nového plynojemu je riešený odbočkou

z existujúceho potrubia prívodu plynu do existujúceho plynojemu. Výstupné potrubie

z nového plynojemu je privedené do strojovne existujúceho plynojemu, kde je napojené

na výstupné potrubie z plynojemu. Potrubie je vyspádované do novej strojovne

plynojemu. Vonkajšie potrubie je opatrené tepelnou izoláciou.

Kvapalinová poistka

Proti pretlaku bude plynojem istený kvapalinovou poistkou osadenou na

odbočke z prívodného plynového potrubia. Kvapalinová poistka je nastavená na poistný

pretlak 3,1 kPa a naplnená nemrznúcou zmesou. Odfukové potrubie kvapalinovej

poistky bude vyvedené cca 2 m nad strechu strojovne plynojemu. Pred kvapalinovou

poistkou bude osadený uzáver slúžiaci na uzatvorenie prívodu plynu pri servise poistky.

V bežnej prevádzke bude uzáver zaistený v otvorenej polohe uzamknutím.

Existujúca strojovňa plynojemu

Keďže sú obidva plynojemy prevádzkované súčasne, musí mať vstupné

a výstupné potrubie oboch plynojemov osadené uzatváracie klapky s elektropohonmi.

Na existujúcom plynojeme je na vstupe do plynojemu táto klapka doplnená. Pretože

súčasné plnenie oboch plynojemov nie je z dôvodu rôznych tlakových strát možné,

plynojemy sú prevádzkované tak, že jeden sa plní a z druhého sa odoberá bioplyn.

Okolo plynojemu je vyznačený požiarne nebezpečný priestor 6,5m podľa STN 75 6415.

Vetranie a vykurovanie

Minimálna teplota v strojovni plynojemu je 5oC. Prevádzkované vetranie bolo

navrhnuté prirodzené 1x/hod. a havarijné nútené 10x/hod.

Diplomová práca

45

Membránový plynojem SATTLER :

• Užitočný objem 270 m3.

• Prevádzkový tlak 2,5 kPa = 25mbar.

• Podporný ventilátor 1 300 m3/h. P = 0,75 kW.

Horák zbytkového plynu:

• Typ ZUB 110.

• Výkon 110 m3/h. Pretlak 2,2 kPa.

Plynová kompresorovňa :

• Plynový kompresor 1 SK 200 OBP-12

• Q = 240 m3/h

• N = 730 ot/min

• P = 18,5 kW

Čerpacia stanica cirkulácie kalu :

• Kalové čerpadlo KSB Sewabloc F 65-250/1 G – 200

• Q = 12 l/s = 43,2 m3/h

• n = 1 450 ot/min

• P = 4 kW

Kalové čerpadlo KSB Serwabloc F 150-315/1G-290:

• Q = 80 l/s = 288 m3/h

• N = 3 m 96 ot/min

• P = 11 kW

• Výmenník tepla VK 6 – špirálový

Kotolňa :

• 2 ks kotlov Viadrus G 300

• P = 195 kW

• horáky Bentone BG 400-2

• 1 ks na bioplyn

• 1 ks kombinovaný (bioplyn + zemný plyn)

Diplomová práca

46

Štrbinový zahusťovač VANEX VX-STAZA

Sušina vstup: 0,1 – 1%

výstup: 3 – 10%

Výkon 10 – 20 m3/h

Kvalitu filtrátu 200 – 300 mg/l NL

Stanica pre prípravu flokulantu :

Výstupný roztok 0,1 – 0,4%

Výkon 1 000 l/h

Odvodňovanie vyhnitého kalu :

Cened 2000

3.3.5 Spojovacie potrubia a technologické rozvody

Slúžia na dopravu vody, kalu a kalovej vody a ďalších médií. Pre prevádzku

biologického stupňa čistenia sú predmetné nasledovné spojovacie potrubia

a technologické rozvody:

1. prívod predčistenej vody z lapača piesku je realizovaný sklolaminátovým potrubím

DN 600 mm, dĺžky 119 m medzi lapačom piesku a rozdeľovacím objektom

združeného objektu čistenia odpadových vôd. Odtok z lapača piesku je vybavený

kanalizačným stavidlom pre možnosť odstavenia biologického stupňa čistenia,

prítok do rozdeľovacieho objektu je zospodu objektu.

2. prívod prebytočného kalu do kalového hospodárstva na strojné zahustenie. Je

realizovaný tlakovým potrubím PVC, DN 150 mm, dĺžky 192 m. Potrubie je

privedené do strojovne čerpacej stanice kalového hospodárstva do sania čerpadla

zahusťovacieho stroja.

3. prívod predčistenej vody z rozdeľovacieho objektu do vonkajšej aktivácie.

Potrubie je realizované ako tlakové zo sklolaminátu profilu DN 600 mm, dĺžky 39

m. Napojenie potrubia na rozdeľovací objekt je zabezpečené 90° sklolaminátovými

oblúkmi. Potrubie je vložené v súbehu s potrubím prebytočného kalu.

Diplomová práca

47

3.3.6 Možnosti obtoku ČOV a objektov

Obtokovanie ČOV

Uzatvorením kanalizačného uzáveru v šachte za odľahčovacou komorou na

prítoku odpadových vôd sa zabráni prítoku odpadových vôd do vstupnej čerpacej

stanice a tým je možné odstaviť celú ČOV z prevádzky. Odpadová voda po vzdutí

hladiny bude odtekať bez čistenia odľahčovacou stokou do rieky Kysuca.

Obtokovanie objektov

Čiastočné obtokovanie

Manipuláciou so stavítkami je možné v hrubom predčistení odstaviť jedny

hrablice a obdobne jednu komoru lapača piesku.

Manipuláciou uzávermi v rozdeľovacom objekte biologického čistenia je možné

odstaviť vonkajšiu, resp. vnútornú linku aktivácie.

Uzávermi na prítokových potrubiach v armatúrnych šachtách združeného

objektu biologického čistenia možno odstaviť ľubovoľnú dosadzovaciu nádrž.

Upozornenie!

Pri uzavretí oboch stavidiel v rozdeľovacom objekte združeného objektu

biologického čistenia je potrebné najskôr uzavrieť uzáver na odtoku z lapača piesku.

Úplné obtokovanie uzatvorením kanalizačného stavidla za lapačom piesku je možné

obtokovať združený objekt biologického čistenia.

Diplomová práca

48

3.4 Základné údaje o recipiente

Údaje o kvalite vody v Kysuci podľa Povodia Váhu pri Q355 = 0,76 m3/s:

• BSK5 3,4 mg/l

• CHSK 6,8 mg/l

• NL 17,3 mg/l

• NH4+ 0,2 mg/l

Tab.2 Predpokladané výstupy z ČOV

Ukazovateľ Garancia Rozhodnutie OÚŽP

do 31.12.2010

Nariadenie vlády

č. 296/2005 Z.z.

mg/l Priem. Max.

BSK5

CHSKcr

NL

N-NH4+

Pcelk

20

60

25

8

2,7*

20 30

90 125

20 40

10 20

2 4

20

90

20

10

3

* nižšia hodnota chemickým zrážaním

Hodnoty uvedené v stĺpci garancie sa považujú za splnené, keď rozborom

osemhodinovej zmesnej vzorky, získanej zlievaním ekvivalentných objemov

vypúšťaných odpadových vôd najviac v hodinovom intervale, prípadne odberným

zariadením, nie sú zistené vyššie hodnoty.

Diplomová práca

49

4. Výsledky práce

Pri hodnotení účinnosti čistenia odpadových vôd v čistiarni odpadových vôd

Čadca sme mali k dispozícii výsledky uskutočnených analýz z prítoku a odtoku ČOV za

sledované obdobie 2005 – 2009.

V diplomovej práci sme účinnosť čistenia odpadových vôd hodnotili na základe

vybraných ukazovateľov kvality vody a to:

BSK5 – biochemická spotreba kyslíka za 5 dní

CHSKCr – chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným

NL – nerozpustné látky

N-NH4+ - amoniakálny dusík

Pcelk – celkový fosfor

Z nameraných hodnôt sme vypočítali účinnosti čistenia pre dané ukazovatele za

jednotlivé mesiace a priemery za jednotlivé roky. Hodnotili sme, či výstupné hodnoty

ukazovateľov sú nižšie ako povolené limitné hodnoty podľa rozhodnutia OÚŽP

v Čadci. Výsledky sme vyhodnotili tabuľkovo a graficky.

4.1 Hodnotenie biochemickej spotreby kyslíka za 5 dní – BSK5

Rok 2005

Priemerná hodnota BSK5 v roku 2005 na vstupe bola 265,5 mg/l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci apríl 130,0 mg/l, maximálna hodnota 552,6 mg/l bola

zaznamenaná v mesiaci jún. Na výstupe bola priemerná hodnota 8,3 mg/l, minimálna

hodnota bola nameraná v mesiaci október 2,2 mg/l, maximálna hodnota 13,2 mg/l bola

nameraná v mesiaci apríl. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 89,85%

v mesiaci apríl do 99,22% v mesiaci september. Priemerná hodnota účinnosti čistenia

bola 96,87%.

Rok 2006

Priemerná hodnota BSK5 v roku 2006 na vstupe bola 305,1 mg/l, minimálna

hodnota bola 162,6 mg/l v mesiaci marec, maximálna hodnota 469,7 mg/l bola

zaznamenaná v mesiaci apríl. Na výstupe bola priemerná hodnota 5,7 mg/l, minimálna

Diplomová práca

50

hodnota bola nameraná v mesiaci november 2,1 mg/l, maximálna hodnota 11,6 mg/l

bola nameraná v mesiaci január. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 95,94%

v mesiaci marec do 99,03% v mesiaci jún.

Rok 2007

Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 98,11%. Priemerná hodnota BSK5

v roku 2007 na vstupe bola 272,0 mg/l, minimálna hodnota bola 169,8 mg/l v mesiaci

február, maximálna hodnota 464,2 mg/l bola nameraná v mesiaci október. Na výstupe

bola priemerná hodnota 2,3 mg/l, minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci január

0,9 mg/l, maximálna hodnota 5,4 mg/l v mesiaci máj nameraná. Účinnosť čistenia sa

pohybovala v rozpätí od 98,36% v máji do 99,62% v januári. Priemerná hodnota

účinnosti čistenia bola 99,15%.

Rok 2008

Priemerná hodnota BSK5 v roku 2008 na vstupe bola 280,56mg/l minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci september a to 190,30mg.l, maximálna hodnota

486,50mg/l bola zaznamenaná v mesiaci február. Na výstupe bola priemerná hodnota

4,62mg/l minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci november 3,12mg/l, maximálna

hodnota 7,04mg/l bola nameraná v mesiaci júl. Účinnosť čistenia sa pohybovala

v rozpätí od 96,51% v júli do 98,98% vo februári. Priemerná hodnota účinnosti čistenia

bola 98,22%.

Rok 2009

Priemerná hodnota BSK5 v roku 2009 na vstupe bola 224,93mg/l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci december 141,50mg/l, maximálna hodnota 384,25mg/l

bola zistená v mesiaci september. Na výstupe bola priemerná hodnota 3,75mg/l

minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci september a október rovnako 2,99mg/l,

maximálna hodnota na výstupe bola nameraná v mesiaci február 6,33mg/l.

Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 97,32% v marci do 99,22%

v septembri. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 98,26%.

Diplomová práca

51

4.2 Hodnotenie chemickej spotreby kyslíka dichrómanom draselným

– CHSKCr

Rok 2005

Priemerná hodnota CHSKCr v roku 2005 na vstupe bola 619,3 mg/l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci apríl 274,7 mg/l, maximálna hodnota 1119,2 mg/l bola

zaznamenaná v mesiaci jún. Na výstupe bola priemerná hodnota 36,6 mg/l, minimálna

hodnota 57,6 mg/l, v mesiaci marec. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od

85,8% v marci do 97,67% v júni. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 94,09%.

Rok 2006

Priemerná hodnota CHSKCr v roku 2006 na vstupe bola 757,6 mg/l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci marec 336,7 mg/l, maximálna hodnota 1367,8 mg/l

v mesiaci apríl. Na výstupe bola priemerná hodnota 27,9 mg/l, minimálna hodnota

v mesiaci september 18,8 mg/l, maximálna hodnota 39,9 mg/l v decembri. Účinnosť

čistenia sa pohybovala v rozpätí od 94,11% v mesiaci august do97,68%v mesiaci apríl.

Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 96,32%.

Rok 2007

Priemerná hodnota CHSKCr v roku 2007 na vstupe bola 597,5 mg/l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci február 390,8 mg/l, maximálna hodnota 919,0 mg/l bola

zaznamenaná v mesiaci júl. Na výstupe bola nameraná v mesiaci február 17,6 mg/l,

maximálna hodnota 30,4 mg/l v mesiaci júl. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí

od 91,41 % v mesiaci október do 96,69 % v mesiaci júli. Priemerná hodnota účinnosti

čistenia bola 96,27%.

Rok 2008

Priemerná hodnota CHSKCr v roku 2008 na vstupe bola 661,10mg.l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci december a to 472,00mgl, maximálna hodnota

1030,25mg.l bola zaznamenaná v mesiaci február.

Na výstupe bola priemerná hodnota 27,77mg.l minimálna hodnota bola

nameraná v mesiaci marec 19,00mg.dm3, maximálna hodnota 44,33mg.l v mesiaci máj.

Diplomová práca

52

Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 92,63% v júni do 97,36% vo februári.

Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 95,58%.

Rok 2009

Priemerná hodnota CHSKCr v roku 2009 na vstupe bola 555,74mg.l minimálna

hodnota bola nameraná v mesiaci marec 438,50mgl, maximálna hodnota

979,50mg.lbola zistená v mesiaci september.

Na výstupe bola priemerná hodnota 24,59mg.l, minimálna hodnota bola

nameraná v mesiaci apríl 17,93mg.l, maximálna hodnota bola nameraná v mesiaci

február 33,58mg.l.

Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 94,25% v mesiaci február do 97,94%

v mesiaci september. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 95,40%.

4.3 Hodnotenie nerozpustných látok – NL

Rok 2005

Priemerná hodnota NL v roku 2005 na vstupe bola 235,1 mg/l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci marec 112,1 mg/l, maximálna hodnota 720,2 mg/l bola

zaznamenaná v mesiaci november. Na výstupe bola priemerná hodnota 11,3 mg/l,

minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci jún 7,9 mg/l, maximálna hodnota 16,6

mg/l v mesiaci marec. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 85,19 % v mesiaci

marec do 98,29% v mesiaci november. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola

95,19%.

Rok 2006

Priemerná hodnota NL v roku 2006 na vstupe bola 269,2 mg/l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci marec 103,2 mg/l, maximálna hodnota 510,5 mg/l

v mesiaci august. Na výstupe bola priemerná hodnota 6,7 mg/l, minimálna hodnota

v mesiaci august 2,7 mg/l, maximálna hodnota 11,7 mg/l v mesiacoch január a február.

Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od88,95% v mesiaci marec do 99,47 %

v mesiaci august. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 97,5%.

Diplomová práca

53

Rok 2007

Priemerná hodnota NL v roku 2007 na vstupe bola 227,4 mg/l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci február 139,9 mg/l, maximálna hodnota 397,7 mg/l

v mesiaci júl. Na výstupe bola priemerná hodnota 4,8 mg/l, minimálna hodnota 0,2

mg/l v mesiaci júl, maximálna hodnota 10,7 mg/l v mesiaci apríl. Účinnosť čistenia sa

pohybovala v rozpätí od 95,82 % v mesiaci december do 99,95 % v mesiaci júli.

Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 97,89%.

Rok 2008

Priemerná hodnota NL v roku 2008 na vstupe bola 313,14mg.l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci máj 192,50mg.l, maximálna hodnota 833,00mg.lbola

nameraná v mesiaci február.

Na výstupe bola priemerná hodnota 10,11mgl minimálna hodnota bola nameraná

v mesiaci marec 6,00mg.dm3, maximálna hodnota 17,88mg.l bola nameraná v mesiaci

jún. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 91,13% v decembri do 98,92% vo

februári. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 96,32%.

Rok 2009

Priemerná hodnota NL v roku 2009 na vstupe bola 317,42mg.l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci január 206,50mgl maximálna hodnota 447,00mg.l bola

zistená v mesiaci september.

Na výstupe bola priemerná hodnota 11,18mg.l, minimálna hodnota bola

nameraná v mesiaci december 7,50mg.l maximálna hodnota bola nameraná v mesiaci

febrár 14,00mg.l. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozmedzí od 93,97% vo februári

do 97,98% v decembri. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 96,28%.

4.4 Hodnotenie amoniakálneho dusíka – N-NH4+

Rok 2005

Priemerná hodnota N-NH4+ v roku 2005 na vstupe bola 22,18 mg/l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci apríl 5,63 mg/l, maximálna hodnota 51,28 mg/l bola

zaznamenaná v mesiaci február. Na výstupe bola priemerná hodnota 1,20 mg/l,

minimálna hodnota 0,10 mg/l v mesiaci jún, maximálna hodnota 5,66 mg/l v mesiaci

Diplomová práca

54

január. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 78,51 % v mesiaci apríl

do99,39%v mesiaci jún. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 94,59%.

Rok 2006

Priemerná hodnota N-NH4+ v roku 2006 na vstupe bola 24,50 mg/l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci apríl 13,12 mg/l, maximálna hodnota v mesiaci október

38,84 mg/l. Na výstupe bola nameraná priemerná hodnota 0,67 mg/l, minimálna

hodnota 0,05 mg/l v mesiaci marec, maximálna hodnota 5,61 mg/l v mesiaci december.

Účinnosť čistenia sa pohybovala od 85,03 % v mesiaci december do 99,74 % v mesiaci

marec. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 97,27%.

Rok 2007

Priemerná hodnota N-NH4+ v roku 2007 na vstupe bola 27,60 mg/l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci február 15,37%, maximálna hodnota 43,42 mg/l bola

zaznamenaná v mesiaci máj. Na výstupe bola priemerná hodnota 4,02 mg/l, minimálna

hodnota 0,14 mg/l bola nameraná v mesiaci júl, maximálna hodnota 9,23 mg/l v mesiaci

apríl. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 61,81 % v mesiaci februárn

do99,56 % v mesiaci júl. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 85,43%.

Rok 2008

Priemerná hodnota N-NH4+ v roku 2008 na vstupe bola 33,38mgl minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci január 22,35mg.l, maximálna hodnota 42,32mg.l bola

nameraná v mesiaci október.

Na výstupe bola priemerná hodnota 4,46mg.dm3, minimálna hodnota bola

nameraná v mesiaci december 0,10mgl maximálna hodnota 12,30mg.l bola nameraná

v mesiaci október.

Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 70,56% v auguste do 99,68% v decembri.

Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 87,34%.

Rok 2009

Priemerná hodnota N-NH4+ v roku 2009 na vstupe bola 31,64mg.l minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci marec 14,55mg.l, maximálna hodnota 42,28mgl bola

nameraná v mesiaci september.

Diplomová práca

55

Na výstupe bola priemerná hodnota 2,71mg.l, minimálna hodnota bola nameraná

v mesiaci september 0,88mg.l, maximálna hodnota 6,47mg.l bola nameraná v mesiaci

január. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 81,59% v januári do 97,92%

v septembri. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 90,96%.

4.5 Hodnotenie celkového fosforu – Pcelk.

Rok 2005

Priemerná hodnota Pcelk. v roku 2005 na vstupe bola 6,47 mg/l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci január 3,74 mg/l, maximálna hodnota 15,53 mg/l bola

zaznamenaná v mesiaci november. Na výstupe bola priemerná hodnota 1,29 mg/l,

minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci júl 0,88 mg/l, maximálna hodnota 1,73

mg/l v mesiaci január. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 53,74 % v mesiaci

január do 91,18 % v mesiaci november. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola

80,06%.

Rok 2006

Priemerná hodnota Pcelk. v roku 2006 na vstupe bola 6,78 mg/l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci november 3,81 mg/l, maximálna hodnota 11,31 mg/l

v mesiaci august. Na výstupe bola priemerná hodnota 0,58 mg/l, minimálna hodnota

bola nameraná v mesiaci jún 0,33 mg/l, maximálna hodnota 0,94 mg/l v mesiaci

október. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 85,26% v mesiaci február do

97,00% v mesiaci jún. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 91,45%.

Rok 2007

Priemerná hodnota Pcelk..v roku 2007 na vstupe bola 5,56 mg/l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci február 3,49 mg/l, maximálna hodnota 7,83 mg/l

v mesiaci október. Na výstupe bola priemerná hodnota 0,31 mg/l, minimálna hodnota

bola nameraná v mesiaci júl 0,18 mg/l, maximálna hodnota 0,67 mg/l v mesiaci apríl.

Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 89,21% v mesiaci apríl do 97,52%

v mesiaci júl. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 94,42%.

Diplomová práca

56

Rok 2008

Priemerná hodnota Pcelk. v roku 2008 na vstupe bola 6,01mg.l, minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci január 3,81mg.l, maximálna hodnota9,11mg.lbola

nameraná v mesiaci október.

Na výstupe bola priemerná hodnota 0,37mg.l minimálna hodnota bola nameraná

v mesiaci december 0,25mg.l, maximálna hodnota 0,77mg.lbola nameraná v mesiaci

október. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 79,79% v júli do 96,50%

v októbri. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 93,18%.

Rok 2009

Priemerná hodnota Pcelk. v roku 2009 na vstupe bola 6,26mg.l minimálna

hodnota bola zistená v mesiaci marec 3,41mg.l maximálna hodnota 18,83mg.l bola

nameraná v mesiaci september.

Na výstupe bola priemerná hodnota 0,18mg.l, minimálna hodnota bola nameraná

v mesiaci september 0,24mg.l, maximálna hodnota 0,31mg.lbola nameraná v mesiaci

január. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 93,26% v marci do 98,99%

v septembri. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 95,45%. Hodnoty Pcelk. Za

sledované obdobie sú zaznamenané v tabuľke v prílohách. Priebeh hodnôt na vstupe aj

výstupe ČOV mesta Čadca zobrazuje obrázok v prílohách.

Diplomová práca

57

5. Diskusia

Pre hodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd mesta Čadca sme mali

k dispozícii všetky výsledky uskutočnených analýz, pokiaľ ide o kvalitu aj kvantitu na

prítoku a odtoku z ČOV za sledované obdobie. Výsledky jednotlivých meraní

kontrolných vzoriek za obdobie rokov 2005 až 2009 sú uvedené v tabuľkách, ktoré

uvádzame aj v prílohe. Zamerali sme sa na sledovanie ukazovateľov BSK5, CHSKCr,

NL, N-NH 4+, Pcelk.

Zistili sme nasledovné priemerné hodnoty účinnosti čistenia:

2005 2006 2007 2008 2009 BSK5 96,87% 98,11% 99,15% 98,22% 98,26% CHSKcr 94,09% 96,32% 96,27% 95,58% 95,40% NL 95,19% 97,51% 97,89% 96,32% 96,28% N-NH4+ 94,59% 97,27% 85,43% 87,34% 90,96% Pcelk. 80,06% 91,45% 94,42% 93,18% 95,45%

Vertaľ (2010) vo svojej diplomovej práci Zhodnotenie účinnosti čistenia

odpadových vôd v mestskej ČOV Bardejov uvádza tieto priemerné hodnoty účinnosti:

2005 2006 2007 2008 2009

BSK5 88,24% 89,93% 89,86% 93,07% 93,40% CHSKcr 87,24% 89,68% 89,65% 91,91% 89,22% NL 95,91% 93,39% 95,54% 93,77% 91,93%

• Šrámek (2010) hodnotil ČOV v mestskej čistiarni Malacky a uvádza

nasledovné

2006 2007 2008 2009

BSK5 94,80% 98,50% 98,55% 98,43% CHSKcr 92,87% 95,35% 95,73% 95,41% NL 89,82% 94,77% 93,06% 90,63%

N-NH4+ 99,00% 99,78% 98,80% 95,67% Pcelk. 36,35% 61,37% 78,07% 86,17%

Diplomová práca

58

Bednáriková (2010) hodnotila ČOV v mestskej čistiarni odpadových vôd

Piešťany a uvádza nasledovné priemerné hodnoty účinnosti čistenia:

2009

BSK5 90,81% CHSKcr 91,60% NL 91,39%

N-NH4+ 93,30% Pcelk. 66,87%

Rumančíková (2009) hodnotila ČOV v mestskej čistiarni odpadových vôd Nitra

a uvádza nasledovné priemerné hodnoty účinnosti čistenia:

2005 2006 2007 2008

BSK5 55,05% 75,51% 97,47% 97,70% CHSKcr 49,00% 71,52% 97,47% 93,22% NL 79,60% 89,10% 96,51% 96,07%

N-NH4+ 26,31% 63,65% 82,56% 85,80% Pcelk. 22,55% 37,61% 60,99% 82,85%

Priesolová (2006) hodnotila ČOV v mestskej čistiarni odpadových vôd

Ružomberok a uvádza nasledovné priemerné hodnoty účinnosti čistenia:

2005

BSK5 85,60% CHSKcr 97,70% NL 92,60%

Stredoslovenská vodárenská spoločnosť VEOLIA, a.s. Rimavská Sobota (2007-

2008) hodnotila ČOV v mestskej čistiarni odpadových vôd Tisovec a uvádza

nasledovné priemerné hodnoty účinnosti čistenia:

2007 2008

BSK5 92,60% 95,80% CHSKcr 84,90% 87,70% NL 93,00% 95,00%

N-NH4+ 61,90% 62,80% Pcelk. 42,80% 40,90%

Diplomová práca

59

Matajsová (2009) hodnotila ČOV v mestskej čistiarni odpadových vôd

Rimavská Sobota a uvádza nasledovné priemerné hodnoty účinnosti čistenia:

2005 2006 2007 2008

BSK5 97,90% 98,00% 97,90% 99,00% CHSKcr 94,40% 96,40% 94,10% 96,60% NL 96,60% 97,60% 96,80% 97,50%

N-NH4+ 91,10% - 95,00% 93,90% Pcelk. 88,60% 94,80% 90,00% 86,10%

Na základe porovnania hodnôt účinnosti čistenia odpadových vôd v rôznych

mestských čistiarňach odpadových vôd s nami zistenými hodnotami v jednotlivých

ukazovateľoch môžeme konštatovať, že výsledky jednotlivých ČOV dosahovali rôzne

hodnoty, ale čistiaci efekt na čistiarni mesta Čadca je za obdobie rokov 2005 až 2009

v niektorých ukazovateľoch podstatne vyšší, než na uvádzaných čistiarňach odpadových

vôd. Niekedy účinnosť čistenia, udávaná v percentách, môže pri veľmi výrazne

rozdielnych vstupných koncentráciách skresľovať účinnosť a efekt čistenia odpadových

vôd.

V konečnom dôsledku sú najdôležitejšie namerané hodnoty vypúšťaných

vyčistených odpadových vôd do recipientu, ktoré sú na hodnotenej ČOV prevažne

hlboko pod stanovený limit, okrem ukazovateľa P celk .

Diplomová práca

60

6. Návrh na využitie výsledkov

Z nameraných hodnôt vybraných ukazovateľov kvality vody na vstupe a na

výstupe z čistiarne odpadových vôd mesta Čadca sa vypočítala účinnosť čistenia

odpadových vôd v časovom období rokov 2005 – 2009

Získané výsledky môžu byť využité:

• Na ďalšiu optimalizáciu technológie najmä pri odbúravaní fosforu,

• Pri porovnávaní nameraných hodnôt s hodnotami na iných ČOV na Slovensku

prípadne v zahraničí,

• Pri vypracovaní bakalárskej alebo diplomovej práce s podobným zameraním,

• Pri vypracovaní iných prác, ktoré sa zaoberajú znečistením vodných zdrojov

a procesom čistenia odpadovej vody a pod.,

• Pre potvrdenie toho, že ČOV mesta Čadca dodržiava všetky povolené limitné

hodnoty v jednotlivých ukazovateľoch kvality vody na výstupe z čistiacej

jednotky, prípadne kde sú v čistiacom procese nedostatky alebo rezervy.

Možno skonštatovať, že čistiareň odpadových vôd mesta Čadca je vyhovujúca

pre oblasť odbúravania organického znečistenia v ukazovateľoch BSK5, CHSKCr, NL,

ako aj v oblasti odbúravania nutrientov a fosforu.

Na základe nameraných výsledkov môžeme povedať, že zistené hodnoty spĺňajú

požiadavky stanovené vodohospodárskym orgánom OÚŽP Čadca, ako aj nariadením

vlády č. 296/2005 Z.z., čo umožňuje bezproblémový chod čistiarne odpadových vôd

a jej uvedenie do trvalej prevádzky. K priaznivému výsledku v oblasti odstraňovania

Pcelk. prispelo aj chemické hospodárstvo, kde pribudol ďalší zásobník a dávkovacie

čerpadlo Preflocu – síranu železitého. ČOV mesta Čadca spĺňa všetky predpoklady na

zaradenie k špičkovým čistiarňam na Slovensku a výraznou mierou tak prispieť

k ochrane povrchových i podzemných vôd v danom regióne.

„Vode bola daná čarovná moc byť miazgou života na Zemi.“ (Leonardo da

Vinci).

Diplomová práca

61

7. Záver

Cieľom diplomovej práce bolo vyhodnotiť účinnosť čistenia odpadových vôd

mesta Čadca v rokoch 2005 – 2009 na vybraných ukazovateľoch kvality vody. Samotná

práca je rozdelená na teoretickú a praktickú časť.

V teoretickej časti je popísaná charakteristika životného prostredia, možnosti

znečistenia odpadových vôd, rozdelenie odpadových vôd. Táto časť bola spracovaná

s dostupnej literatúry.

Ďalej práca popisuje ČOV. Zameriava sa na ich rozdelenie, popisuje

producentov odpadových vôd, pričom sa hlavne zameriava na v práci riešenú ČOV

mesta Čadca.

Druhá časť práce je zameraná na samotné vyhodnotenie nasledovných

chemických prvkov obsiahnutých v odpadových vodách:

• BSK5 (biochemická spotreba kyslíka za päť dní),

• CHSKCr (chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným),

• NL (nerozpustné látky),

• N-NH4+ (amoniakálny dusík)

• Pcelk. (celkový fosfor).

Údaje o jednotlivých prvkov boli poskytnuté od prevádzkovateľa ČOV SEVaK a.s.

závod 01 – Čadca. Z týchto údajov bola vypočítaná účinnosť čistenia ČOV. Následne sa

výstupné hodnoty z ČOV porovnávali z limitnými hodnotami stanovenými Obvodným

úradom životného prostredia Čadca.

Samotné údaje sú porovnané v tabuľkovej a grafickej forme, s ktorých vyplýva,

že ČOV Čadca v sledovanom období rokov 2005 – 2009 spĺňala kritériá smernice

európskej únie, limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných

odpadových vôd v zmysle NV č. 296/2005 Z.z. ako aj predpísané hodnoty z OÚŽP

Čadca.

Diplomová práca

62

8. Zoznam použitej literatúry

[1] BELICA, P., ŠUMNÁ, J., et al, 2000: Aktuálne problémy komunálnych

stokových sietí a čistiarní odpadových vôd – výsledky vedecko-technického

projektu, VÚVH Bratislava, Zborník konferencie – Odpadové vody 2000,

Tatranské Zruby, Vysoké Tatry 04/2000, AČE SR, s. 221 – 226.

[2] ČERVENKA, F. - KEMIFLOC, a.s., 2004: Snižovaní zatížení aktivačního

stupně srážením Pcelk. v kalových vodách, SOVAK č. 10/2004, s. 18/306 –

20/308.

[3] Čistiareň odpadových vôd Čadca rekonštrukcia a rozšírenie ČOV, Prevádzkový

poriadok 2000

[4] ČÍŽEK, P., HEREL, F., et al, 1970: Stokovaní a čistení odpadních vod, Praha,

SNTL, 1970. s.9, s. 157 – 161, s. 189, s. 201, s. 230, s. 281, s. 350 – 352.

[5] DERCO, J., HUTŇAN, M., et al, 1988: Progresívne postupy čistenia

odpadových vôd, Chemicko technologická fakulta, STU Bratislava, Slovenská

spoločnosť chemického inžinierstva Zborník z konferencie Tatranská Štrba,

Vysoké Tatry 3. – 5. jún 1998, ISBN 80-85330-40-7.

[6] DRTIL, M., FCHaPT STV Bratislava, RAJCZYKOVÁ, E., SaK Management

systems 2006: Implementácia rámcovej smernice pre vodnú politiku – prehľad

legislatívnych predpisov týkajúcich sa čistenia odpadových vôd v Slovenskej

republike, SOVAK č. 7 – 8/2006, s. 29/261 – 31/263.

[7] GABRIŠ, Ľ., PETŘVALSKÝ, et al, 1998: Ochrana a tvorba životného

prostredia v poľnohospodárstve, Nitra, SPU, 1998. s. 146 – 194, ISBN 80-7137-

506-3.

[8] GROFOVÁ, R., 2003: Nebezpečné látky vo vodách EÚ. In.: Enviromagazín

8/2003 č.4, s. 6 – 8, ISSN 1335-1887.

[9] HLAVÍNEK, P. - NOVOTNÝ, D., 1996: Intenzifikace čistíren odpadních vod,

Noel 2000, Brno, s. 1 – 3, s. 9 – 12, s. 15 – 19, s. 67 – 74, ISBN 80-086020-01-

0.

[10] HYÁNEK, Ľ. - NÁMER, J., 1999: Mechanické čistenie odpadových vôd,

Zborník prednášok pre účastníkov seminára Projektu Tempus 11049/98,

Diplomová práca

63

Katedra zdravotného inžinierstva SvF, STU Bratislava, 1999. s. 11 – 14,

s. 26 – 30, s. 33, ISBN 80-85330-58-x.

[11] HYÁNEK, Ľ., 1991: Čistota vôd, Bratislava, Alfa, 1991. s. 240, ISBN 80-05-

00700-0.

[12] CHMIELEWSKÁ, E., 2004 : Ochrana vôd, Bratislava, EPOS, 2004. s. 22 – 24,

ISBN 80-8057-620-3.

[13] CHUDOBA, J., DOHÁNYOS, et al , 1991: Biologické čištení odpadních

vod, Praha, SNTL , 1991. s. 19, s. 25, s. 30, s. 124 – 125, s. 175 – 176, s. 222 –

230, ISBN 80-03-00611-2.

[14] IZÁK, J., 2006: Životné prostredie je náš partner, ktorému musíme rozumieť In.:

Enviromagazín 4/2006, s.3, ISSN 1335-1877.

[15] JURENKA, M., VaK Vsetín, a.s., BRTNÍK, P., HYDROPROJEKT CZ, a.s.,

2004: Intenzifikace ČOV Vsetín – II – etapa, SOVAK č.4/2004 s. 19/119 –

21/121.

[16] KADLEČÍK, J., 2003: Rok vôd 2003, Ochrana prírody Slovenska, 2003. s. 2 –

3, ISSN 1335-7921.

[17] KALÚZ, K. - HOLČÍK, V., 2002: Vodné hospodárstvo, Nitra, 2002. s. 18 -20.

[18] KLINDA, J., 2000: Terminologický slovník environmentalistiky, Bratislava,

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, 2000. s. 764 , ISBN

80-88899-22-1.

[19] KLINDA, J., LIESKOVSKÁ, Z.. a kol., 2007: MŽP SR 2007: Správa o stave

ŽP SR v roku 2007, SAŽP Banská Bystrica , 2007. s. 46 -47, ISBN 978-80-

88833-50-5.

[20] KLINDA, J., 2000: Terminologický slovník environmentalistiky, Bratislava,

MŽP SR, 2000. s. 764, ISBN 80-88899-22-1.

[21] KLINDA, J., LAKANDA, M., et al , 2006: Životné prostredie Slovenskej

republiky 2002 – 2006, Galanta, Asten, 2006. s. 237, ISBN 80-88850-72x.

[22] KONCOŠ, P., 2002: Pri príležitosti svetového dňa vody a otvorenie

konferencie voda pre rozvoj. In. Vodohospodársky spravodajca, 2002. č. 3. s. 4

- 6.

[23] KOS, M., HYDROPROJEKT CZ, a.s., 2005: Technologická úroveň ČOV

v projektech financovaných z fondů EU, SOVAK č. 4/2005, s. 10/106 – 12/108.

Diplomová práca

64

[24] KOVOPROJEKTA Brno a.s., VHZ – DIS, spol. s r.o., Brno 2009: Rozšírenie

ČOV Čadca, dodatok prevádzkového poriadku, biologický stupeň čistenia

odpadových vôd, ducháreň, chemické hospodárstvo, plynojem, čerpanie

dažďových vôd, A1. textová časť, 2009. s. 2 – 43. et al

[25] KOŽUŠNÍČEK, J. - SCHINNECK, P., 2004: Vodohospodařská společnost,

Olomouc a.s., Středomoravská vodárenská a.s., Čistírna odpadních vod

UNIČOV po rekonstrukci, SOVAK, roč. 13, č. 3, březen 2004, s. 22/90 – 25/93.

[26] KRAVČÍK, M., POKORNÝ, J., et al, 2007: Voda pre ozdravenie klímy – nová

vodná paradigma, Žilina, Krupa – print, 2007. ISBN 978-80-969766-5-2.

[27] LACKO, BARTOŠOVÁ, M. a kol., 2005: Udržateľné a ekologické

poľnohospodárstvo I. vydanie, Nitra, SPU, 2005. s. 575, ISBN 80-8069-556-3.

[28] MADĚRA, V. a kol. , 1961: Príručka pro analýzu vody, Praha, SNTL, 1961.

s. 270.

[29] MALÝ, J. - HLAVÍNEK, P., 1996: Čistění průmyslových odpadních vod, Noel

2000, Brno, s. 4 – 15, s. 62 – 64, s.207 – 216, s. 241 – 251, ISBN 80-86020-05-

3.

[30] MARTOŇ, J., TÖLGYESSY, J., et al ,1984: Získavanie, úprava, čistenie

a ochrana vôd, Bratislava, Alfa, 1984. s. 78 , s. 544. ISBN 80-05-00830-9.

[31] MERLE, J. - BAREŠ, P., 1990: Čištení odpadních vod z malých zdroju

znečištení, Praha, SNTL, 1990.

[32] MŽP SR, katalóg indikátorov ŽP SR, Dokumenty, časť – Voda, 2000,

zostavovatelia: SAŽP Centrum environmentalistiky a informatiky, Banská

Bystrica, Bratislava, 2000. s. 94 – 177, ISSN 1335-1564.

[33] Nariadenie vlády SR č.296/2005 Z.z., ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele

povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových

a osobitných vôd.

[34] NESMĚRAKOVÁ, E., 2004: Vývoj legislativních požadavků na kvalitu vod

vypouštěných z čistíren odpadních vod v ČR, Vodní hospodařství ročník 54,

č. 8/2004, s. 261 – 262.

[35] NOSKOVIČ, J. , ONDRIŠÍK, P., et al, 2003: Ochrana a tvorba životného

prostredia, Nitra, SPU v Nitre, 2003. s. 34 – 48, ISBN 80-8069-263-7.

Diplomová práca

65

[36] NOSKOVIČ, J., ONDRIŠÍK, P., et al, 2007: Ochrana a tvorba životného

prostredia, Nitra, SPU, 2007. s. 152, ISBN 978-80-8069-978-9.

[37] Odpady č.4/2007, MK SR, ISSN 1335-7808.

[38] PETŘVALSKÝ, V., a kol., 1989: Voda – prírodný zdroj, ochrana, Nitra, SPU,

1989. s. 41.

[39] PLÁŠIL,J., SEVEROČESKÉ VODOVODY A KANALIZACE, a.s., ČOV

BYSTŘANY, 2001: Problematika využití kalů z pohledu pracovníka provozu

čistírny odpadních vod, SOVAK č. 2/2001, s. 5/33.

[40] RAJCZYKOVÁ, E., 2001: Základné princípy odvádzania a čistenia odpadových

vôd, Bratislava, MP SR, 2001. s. 27, ISBN 80-89062-04-0.

[41] REPÍK, J., 2000: Čadca rekonštrukcia a rozšírenie ČOV, kalové a plynové

hospodárstvo, biologický stupeň čistenia odpadových vôd, prevádzkový

poriadok, HYDROCOOP spol. s r.o. Bratislava, 2000.

[42] SAMEŠOVÁ, D. - PIATRIK, M., 1998: Technológia vody. Čistenie

odpadových vôd, Zvolen, TU, 1998. s. 86, ISBN 80-228-0694-3.

[43] SOUKUP, P., 1991: Praktické problémy složení, odvádění a čistění odpadních

vod MŽP ČR, Sborník konference čistění komunalních odpadních vod 1991,

Santini, s. 40 – 48, ISBN 80-900952-9-1, ISSN 1210 – 1052.

[44] STREĎANSKÝ, J., 1999: Hodnotenie kvality životného prostredia, Nitra, SPU,

1999. s. 125, ISBN 80-7197-577-2.

[45] STREĎANSKÝ, J., 2002: Hodnotenie kvality životného prostredia, Nitra, SPU,

2002. s. 11, s. 15, s. 43 – 67, ISBN 80-8069-000-6.

[46] SUPERSPERG, P., 1987: Stokovanie a čistenie odpadových vôd, Bratislava,

Alfa, 1987. s. 87.

[47] SÝKORA, M., 2001: ČOV Čadca, HYDROPROJEKT a.s., odštepný závod

Ostrava, 2001. s. 2 – 36.

[48] ŠVEC, F., 1982: Člověk a prostředí , Praha, Avicenum, 1982. s. 177 – 186.

[49] TÖLGYESSY, J. - BLAŽEJ, A., 1982: Otázky a odpovede z chémie životného

prostredia, Bratislava, Alfa, 1982. s. 376 , ISBN 80-05.00096-0.

[50] TÖLGYESSY, J., SOJKA, et al, 1989: Chémia životného prostredia,

Bratislava, SPN, 1989. s. 168.

Diplomová práca

66

[51] TÖLGYESSY, J. - PIATRIK, M., 1982: Malá moderná encyklopédia Voda nad

zlato, Bratislava, Obzor, 1982. s.88 – 91, s. 367 – 385.

[52] TÖLGYESSY, J. a kol., 1984: Chémia, biológia a toxikológia vody a ovzdušia,

Bratislava, Veda, SAV, 1984. s. 536.

[53] TÖLGYESSY, J., BLAŽEJ, A., et al, 1989: Otázky a odpovede z biológie

životného prostredia, Bratislava, Alfa, 1989. s. 400.

[54] TÖLGYESSY, J., SOJKA, et al, 1989: Chémia životného prostredia, Bratislava,

SPN, 1989. s. 50 – 56, s. 168, ISBN 80-08-00088-0.

[55] TOPOL, J., 2002: Alternatívne spôsoby zneškodňovaní odpadových vôd, Odpady

4/2002, s. 15.

[56] TURINAGY, J., 1993: Požiadavky na čistenie odpadových vôd,

Vodohospodársky spravodajca č. 4/1993, s. 15.

[57] Ústava Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992)

[58] VALÁŠEK, J., 1990: Voda v rodinných domoch, chatách a záhradách,

Bratislava, Alfa, 1990. s. 336 , ISBN 80-05-00723-X.

[59] VANĚK, M., ŠORM, I., et al, HYDROPROJEKT CZ. a.s., BROUČEK, J.,

POBŘÍSLO, P., et al, STŘEDOČESKÉ VODÁRNY, a.s., 2005: Rekonstrukce

ČOV Kralupy nad Vltavou, SOVAK, 1/2005, s. 12/12 – 15/15.

[60] Zákon č. 17/1992 Z.z. o životnom prostredí

[61] Zákon č. 364/2004 Z:z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(vodný zákon)

Internetové zdroje

[62] http://www.ludiavoda.sk/?page_id=19

[63] http://www.sazp.sk/iszp/nastroje/ism/21.html

[64] http://www.enviportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=203&id_indikator=18

24

[65] http://www.enviportal.sk/indikatory/detail.php?id_indikator=1786

[66] http://www.referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/ekologia/19576/?print=1

Prílohy

Príloha č. 1 Hodnoty ukazovateľa BSK5 v mg/l za sledované obdobie 2005-2007

Mesiac

Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Január 216,50 11,50 94,69 333,80 11,60 96,52 234,50 0,90 99,62

Február 284,10 6,40 96,69 342,50 7,00 97,96 169,80 - -

Marec 244,00 1-,90 95,53 162,60 6,60 95,94 212,10 1,50 99,29

Apríl 130,00 13,20 89,85 469,70 8,20 98,25 342,10 4,10 98,80

Máj 358,50 8,80 97,54 292,60 7,20 97,54 329,20 5,40 98,36

Jún 552,60 8,60 98,48 352,90 3,40 99,03 244,60 - -

Júl 144,30 5,50 96,19 316,50 - - 413,70 3,00 99,27

August 164,90 9,10 94,48 261,90 9,50 96,37 - - -

September 49,90 3,20 99,22 252,60 - - 226,80 3,30 98,54

Október 267,40 2,20 99,18 356,90 - - 464,20 3,80 99,18

November 475,10 3,80 99,20 199,30 2,10 98,95 241,60 2,60 98,92

December 238,30 8,00 96,64 319,80 4,10 98,71 234,70 1,30 99,45

Minimum 130,00 2,20 89,85 162,60 2,10 95,94 169,80 0,90 98,36

Maximum 552,60 13,20 99,22 469,70 11,60 99,03 464,20 5,40 99,62

Priemer 265,50 8,30 96,87 305,10 5,70 98,11 272,00 2,30 99,15

Rok 2005

0

100

200

300

400

500

600

Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December Priemer

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Rok 2006

0,0

50,0

100,0

150,0

200,0

250,0

300,0

350,0

400,0

450,0

500,0

Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December Priemer

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Rok 2007

0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

500

Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December Priemer

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Príloha č. 2 Hodnoty ukazovateľa CHSKCr v mg/l za sledované obdobie 2005-2007

Mesiac

Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Január 578,60 52,10 90,99 770,30 34,60 95,51 551,00 20,9 96,21

Február 523,70 49,30 90,59 724,40 32,00 95,58 390,80 17,60 95,50

Marec 405,70 57,60 85,80 336,70 19,60 94,18 552,30 20,90 96,22

Apríl 274,70 28,20 89,73 1367,80 31,70 97,68 790,60 28,70 96,37

Máj 776,30 27,50 96,46 963,80 27,70 97,15 676,90 25,50 96,23

Jún 1119,20 26,10 97,67 913,60 25,40 97,22 673,10 - -

Júl 478,10 32,10 93,29 702,50 25,00 96,44 919,00 30,40 96,69

August 551,30 30,60 94,45 651,80 38,40 94,11 - - -

September 821,20 29,20 96,44 553,70 18,80 96,60 427,40 19,10 95,53

Október 805,50 34,60 95,70 793,30 24,60 96,90 875,50 26,00 91,41

November 1099,00 42,00 96,18 441,20 22,30 94,95 518,20 25,70 95,04

December 532,60 36,10 93,19 686,20 39,90 94,19 511,40 18,60 96,36

Minimum 274,70 26,10 85,80 336,70 18,80 94,11 390,80 17,60 91,41

Maximum 1119,20 57,60 97,67 1367,80 39,90 97,68 919,00 30,40 96,69

Priemer 619,30 36,60 94,09 757,60 27,90 96,32 597,50 23,30 96,27

Rok 2005

0

200

400

600

800

1000

1200

Janu

ár

Febru

ár

Mar

ecApr

ílM

ájJú

n Júl

Augus

t

Septem

ber

Októbe

r

Novem

ber

Decem

ber

Priemer

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Rok 2006

0,0

200,0

400,0

600,0

800,0

1000,0

1200,0

1400,0

1600,0

Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December Priemer

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Rok 2007

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

1000

Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December Priemer

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Príloha č. 3 Hodnoty ukazovateľa NL v mg/l za sledované obdobie 2005-2007

Mesiac

Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Január 154,5 11,4 92,62 184,5 11,7 93,66 245,1 5,2 97,88

Február 204,2 9 95,59 240,7 11,7 95,14 139,9 3,2 97,71

Marec 112,1 16,6 85,19 103,2 11,4 88,95 200,6 4,1 97,96

Apríl 168,1 9,7 94,23 322 7,2 97,76 313,3 10,7 96,58

Máj 142,5 9,3 93,47 370,6 4,6 98,76 252,1 2,6 98,97

Jún 387,4 7,9 97,96 231,6 3,8 98,36 237,5 - -

Júl 148,6 9,5 93,61 408 5,8 98,58 397,7 0,2 99,95

August 237,4 12 94,94 510,5 2,7 99,47 - - -

September 365,6 14,1 96,14 200,6 4,5 97,76 207,1 5,1 97,54

Október 230,4 9,9 95,7 382 4,2 98,9 302,8 5,7 98,12

November 720,2 12,3 98,29 201,3 3,6 98,21 150,4 5,6 96,28

December 305,4 14,3 95,32 280,4 4,9 98,25 167,5 7 95,82

Minimum 112,10 7,90 85,19 103,20 2,70 88,95 139,90 0,20 95,82

Maximum 720,20 16,60 98,29 510,50 11,70 99,47 397,70 10,70 99,95

Priemer 235,1 11,3 95,19 269,2 6,7 97,51 227,4 4,8 97,89

Rok 2005

0

100

200

300

400

500

600

700

800

Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December Priemer

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Rok 2006

0

100

200

300

400

500

600

Janu

ár

Febru

ár

Mar

ecApr

ílM

ájJú

n Júl

Augus

t

Septe

mbe

r

Októ

ber

Novem

ber

Decem

ber

Priem

er

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Rok 2007

0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December Priemer

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Príloha č. 4 Hodnoty ukazovateľa N-NH44+ v mg/l za sledované obdobie 2005-2007

Mesiac

Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

vstup mg/l výstup mg/l % účinnosť čistenia

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Január 30,03 5,66 81,15 26,86 0,83 96,91 33,5 7,65 77,16

Február 51,28 2,25 95,61 29,71 0,7 97,64 15,37 5,87 61,81

Marec 14,97 0,35 97,66 19,51 0,05 99,74 26,11 5,18 80,16

Apríl 5,63 1,21 78,51 13,12 0,09 99,31 38,29 9,23 75,89

Máj 11,15 0,8 92,83 29,29 0,19 99,35 43,42 4,13 90,49

Jún 16,29 0,1 99,39 31,99 0,11 99,66 32,18 - -

Júl 36,55 0,71 98,06 25,73 2,7 89,51 31,66 0,14 99,56

August 14,5 0,19 98,69 18,83 0,08 99,58 - - -

September 24,93 0,36 98,56 32,15 0,21 99,35 19,07 0,93 95,12

Október 28,54 0,29 98,98 38,84 0,46 98,82 28,9 4,07 85,92

November 32,57 0,32 99,02 21,11 0,7 96,68 28,72 2,47 91,4

December 18,97 1,53 91,93 37,47 5,61 85,03 22,65 1,95 91,35

Minimum 5,63 0,10 78,51 13,12 0,05 85,03 15,37 0,14 61,81

Maximum 51,28 5,66 99,39 38,84 5,61 99,74 43,42 9,23 99,526

Priemer 22,18 1,2 94,59 24,5 0,67 97,27 27,6 4,02 85,43

Rok 2005

0

20

40

60

80

100

120

Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December Priemer

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Rok 2006

0

20

40

60

80

100

120

Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December Priemer

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Rok 2007

0

20

40

60

80

100

120

Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December Priemer

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Príloha č. 5 Hodnoty ukazovateľa Pcelk. v mg/l za sledované obdobie 2005-2007

Mesiac

Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Január 3,74 1,73 53,74 7,62 0,91 88,06 4,85 0,24 95,05

Február 10,07 1,58 84,31 5,7 0,84 85,26 3,49 0,37 89,4

Marec 4,15 1,31 68,43 4,41 0,47 89,34 5,66 0,27 95,23

Apríl 5,33 1,31 75,42 5,21 0,53 89,82 6,21 0,67 89,21

Máj 6,2 1,35 78,23 10,21 0,55 94,61 7,46 0,44 94,1

Jún 9,11 1,68 81,56 11 0,33 97 6,88 - -

Júl 3,94 0,88 77,66 9,9 0,38 96,16 7,25 0,18 97,52

August 4,27 1,01 76,35 11,31 0,55 95,14 - - -

September 10,54 1,1 89,56 6,61 0,55 91,68 4,03 0,23 94,29

Október 9,23 1,46 84,18 6,81 0,94 86,2 7,83 0,28 96,42

November 15,53 1,37 91,18 3,81 0,5 86,88 5,61 0,33 94,12

December 6,85 1,01 85,18 5,81 0,81 86,06 4,85 0,22 95,46

Minimum 3,74 0,88 53,74 3,81 0,33 85,26 3,49 0,18 89,21

Maximum 15,53 1,73 91,18 11,31 0,94 97,00 7,83 0,67 97,52

Priemer 6,47 1,29 80,06 6,78 0,58 91,45 5,56 0,31 94,42

Rok 2005

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December Priemer

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Rok 2006

0

20

40

60

80

100

120

Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December Priemer

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Rok 2007

0

20

40

60

80

100

120

Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December Priemer

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Príloha č. 6 Hodnoty ukazovateľa BSK5 v mg/l za sledované obdobie 2008-2009

Mesiac Rok 2008 Rok 2009

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

január 220,2 4,44 97,98 251 3,65 98,55

február 486,5 4,98 98,98 272 6,33 97,67

marec 212,5 3,74 98,24 197 5,28 97,32

apríl 293,7 5 98,3 210,75 2,99 98,58

máj 269,5 5,26 98,05 258,5 4,22 98,37

jún 321,5 6,1 98,1 241,75 3,79 98,43

júl 201,7 7,04 96,51 205,25 3,49 98,3

august 325,7 3,88 98,81 196,75 3,19 98,38

september 190,3 3,65 98,08 384,25 2,99 99,22

október 343,3 3,6 98,95 177,25 2,99 98,31

november 302,5 3,12 98,97 163,13 3,08 98,11

december 199,2 4,57 97,71 141,5 2,99 97,89

minimum 280,55 4,62 98,22 224,93 3,75 98,26

maximum 190,3 3,12 96,51 141,5 2,99 97,32

priemer 486,5 7,04 98,98 384,25 6,33 99,22

Rok 2008

0

100

200

300

400

500

600

január

febr

uár

mar

ecap

ríl máj jún júl

augu

st

sept

embe

r

októ

ber

nove

mbe

r

dece

mbe

r

mini

mum

max

imum

priem

er

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Rok 2009

0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

januá

r

febr

uár

mar

ec apríl

máj jún júl

augu

st

sept

embe

r

októ

ber

nove

mbe

r

dece

mbe

r

mini

mum

max

imum

priem

er

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia v %

Príloha č. 7 Hodnoty ukazovateľa CHSKCr v mg/l za sledované obdobie 2008-2009

Mesiac Rok 2008 Rok 2009

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

január 618,5 29,14 95,29 616,88 23,19 96,24

február 1030,25 27,22 97,36 583,5 33,58 94,25

marec 651 19 97,08 438,5 23,04 94,75

apríl 662,75 29,64 95,53 486,75 17,93 96,32

máj 704,75 44,33 93,71 513 26,7 94,8

jún 533,75 39,32 92,63 599,25 29,8 95,03

júl 503,75 29,68 94,11 518,5 27,22 94,75

august 792 23,25 97,06 514 23,16 95,49

september 517,33 24,4 95,28 979,5 20,2 97,94

október 807,67 22,5 97,21 494 24,76 94,99

november 639,5 21,18 96,69 453 20 95,58

december 472 23,65 94,99 472,5 25,45 94,61

minimum 472 19 92,63 438,5 17,93 94,25

maximum 1030,25 44,33 97,36 979,5 33,58 97,94

priemer 661,1 27,77 95,58 555,74 24,59 95,4

Rok 2009

0

200

400

600

800

1000

1200

januá

r

febru

ár

mar

ec apríl

máj jún júl

augu

st

sept

embe

r

októ

ber

nove

mbe

r

dece

mber

mini

mum

max

imum

priem

er

vstup m g/l výstup m g/l úč innosť č is tenia %

R o k 2008

0

200

400

600

800

1000

1200

januá

r

febr

uár

mar

ec apríl

máj jún júl

augu

st

sept

embe

r

októ

ber

nove

mbe

r

dece

mbe

r

mini

mum

max

imum

priem

er

vs tup m g/l výs tup m g/l úč innos ť č is tenia %

Príloha č. 8 Hodnoty ukazovateľa NL v mg/l za sledované obdobie 2008-2009

Mesiac Rok 2008 Rok 2009

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

január 250 7,2 97,12 206,5 10,14 95,09

február 833 9 98,92 232 14 93,97

marec 267,5 6 97,76 304 10,8 96,45

apríl 262,25 10 96,19 322 13,5 95,81

máj 192,5 6,75 96,49 271 11,33 95,82

jún 356,88 17,88 94,99 368 13,25 96,4

júl 248,5 9,2 96,3 296 13 95,61

august 257 7,5 97,08 375,5 9,8 97,39

september 276 9 96,74 447 11,5 97,43

október 288,67 10,14 96,49 259 10,8 95,83

november 328 11,2 96,59 356 8,5 97,61

december 197,4 17,5 91,13 372 7,5 97,98

minimum 192,5 6 91,13 206,5 7,5 93,97

maximum 833 17,88 98,92 447 14 97,98

priemer 313,14 10,11 96,32 317,42 11,18 96,28

Rok 2009

0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

500

januá

r

febr

uár

mar

ec apríl

máj jún júl

augu

st

sept

embe

r

októ

ber

nove

mbe

r

dece

mbe

r

mini

mum

max

imum

priem

er

vstup mg/l výstup mg/l úč innosť č istenia %

Rok 2008

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

januá

r

febr

uár

mar

ec apríl

máj jún júl

augu

st

sept

embe

r

októ

ber

nove

mbe

r

dece

mbe

r

mini

mum

max

imum

priem

er

vstup mg/l výstup mg/l úč innosť č istenia %

Príloha č. 9 Hodnoty ukazovateľa N-NH4+ v mg/l za sledované obdobie 2008-2009

Mesiac Rok 2008 Rok 2009

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť % čistenia

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

január 22,35 0,82 96,33 35,14 6,47 81,59

február 26,05 2,17 91,67 30,13 3,68 87,79

marec 27,67 1,35 95,12 14,55 2,03 86,05

apríl 33,4 0,95 97,16 30,03 1,15 96,17

máj 41,38 4,29 89,63 36,23 1,29 96,44

jún 38,23 3,48 90,9 34,33 2,45 92,86

júl 32,85 6,72 79,54 36,68 4,68 87,24

august 37,8 11,13 70,56 31,1 1,1 96,46

september 28,2 7,55 73,23 42,28 0,88 97,92

október 42,32 12,3 70,94 34,33 2,11 93,85

november 39,43 2,64 93,3 25,33 3,64 85,63

december 30,82 0,1 99,68 29,6 3,09 89,56

minimum 22,35 0,1 70,56 14,55 0,88 81,59

maximum 42,32 12,3 99,68 42,28 6,47 97,92

priemer 33,38 4,46 87,34 31,64 2,71 90,96

Rok 2009

0

20

40

60

80

100

120

januá

r

febr

uár

mar

ecap

ríl máj jún júl

augu

st

sept

embe

r

októ

ber

nove

mbe

r

dece

mbe

r

mini

mum

max

imum

priem

er

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

Rok 2008

0

20

40

60

80

100

120

januá

r

febr

uár

mar

ec apríl

máj jún júl

augu

st

sept

embe

r

októ

ber

nove

mbe

r

dece

mbe

r

mini

mum

max

imum

priem

er

vstup mg/l výstup mg/l úč innosť č istenia %

Príloha č. 10 Hodnoty ukazovateľa Pcelk. v mg/l za sledované obdobie 2008-2009

Mesiac

Rok 2008 Rok 2009

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

vstup mg/l výstup mg/l účinnosť čistenia %

január 4,31 0,34 92,11 5,62 0,27 95,2

február 6,3 0,28 95,56 4,72 0,22 95,34

marec 5,74 0,31 94,6 3,41 0,23 93,26

apríl 4,84 0,38 92,15 5,31 0,29 94,54

máj 6,19 0,41 93,38 5,77 0,28 95,15

jún 6,18 0,51 91,75 4,57 0,29 93,65

júl 3,81 0,77 79,79 6,58 0,24 96,35

august 9,11 0,34 96,27 6,33 0,31 95,1

september 6,04 0,25 95,86 18,83 0,19 98,99

október 7,43 0,26 96,5 4,96 0,18 96,37

november 7,5 0,3 96 4,87 0,18 96,3

december 4,67 0,27 94,22 4,13 0,2 95,16

minimum 3,81 0,25 79,79 3,41 0,18 93,26

maximum 9,11 0,77 96,5 18,83 0,31 98,99

priemer 6,01 0,37 93,18 6,26 0,24 95,45

Rok 2008

0

20

40

60

80

100

120

januá

r

febr

uár

mar

ec apríl

máj jún júl

augu

st

sept

embe

r

októ

ber

nove

mbe

r

dece

mbe

r

mini

mum

max

imum

priem

er

vstup mg/l výstup mg/l úč innosť č istenia %

Rok 2009

0

20

40

60

80

100

120

januá

r

febr

uár

mar

ec apríl

máj jún júl

augu

st

sept

embe

r

októ

ber

nove

mbe

r

dece

mbe

r

mini

mum

max

imum

priem

er

vstup mg/l výstup mg/l úč innosť č istenia %

Mechanický stupeň čistenia, čerpacia stanica s objektom hrablíc,dvojkomorový lapač piesku a tuku, chemické hospodárstvo

Obrázok č. 3 (foto autor)

Dažďová nádrž – nová časť

Obrázok č. 4 (foto autor)

Mechanický stupeň čistenia,merný objekt s lapačom štrku, hrubé hrablice – stará časť

;

Obrázok č. 5 (foto autor)

Mechanický stupeň čistenia, závitkové dopravníky – stará časť

Obrázok č. 6 (foto autor)

Celkový pohľad na ČOV so združeným objektom biologického čistenia a plynojemom – stará časť

Obrázok č. 7 (foto autor)

Pohľad na obehovú aktivačnú nádrž a plynojemy – stará časť

Obrázok č. 8 (foto autor)

Detail odtokového žľabu dosadzovacej nádrže – stará časť

Obrázok č. 9 (foto autor)

Detail miešadla v obehovej aktivácii – stará časť

Obrázok č. 10 (foto autor)

Združený objekt biologického čistenia, aktivačné nádrže, denitrifikačné sekcie, nitrifikačné sekcie, dosadzovacie nádrže – nová časť

Obrázok č. 11 (foto autor)

Pohľad na aktivačné nádrže s denitrifikačnými a nitrifikačnými sekciami – nová časť

Obrázok č. 12 (foto autor)

Pohľad na dosadzovacie nádrže s pojazdovým mostom a odtokovým žľabom – nová časť

Obrázok č. 13 (foto autor)

Detail denitrifikačnej a nitrifikačnej sekcie – nová časť

Obrázok č. 14 (foto autor)

Dosadzovacia nádrž s pojazdovým mostom, stieracím zariadením a ventilátorom na ofuk hladiny – nová časť

Obrázok č. 15 (foto autor) Chemické hospodárstvo, dvojplášťové zásobníky, kontajner s dávkovacími čerpadlami

Obrázok č. 16 (foto autor)

Vyhnívacie nádrže, uskladňovacia nádrž – stará časť

Obrázok č. 17 (foto autor)