Vítame uznesenia ÚV KSČ Spojenie školy a života - úloha ...

Za socialistickú školu

Ročník IV. — Číslo 9. Bratislava, m á j 1959. Cena 50 hal.

f i l l I III, í l * Ii I i <t IUI l l i u i l l i IIIIII

III llllliillkiilLlliillii

Ideme na brigádu Blíži s a koniec s e m e s t r a

a s ním s k ú š k y — t o z n á ­me obdobie usilovného š t ú ­dia, a le i napätia a nervo­zity. A po skúškach prídu túžobne čakané, zas lúžené prázdniny. A v š a k a k o k a ž ­doročne, ani tohto roku ne­zložíme my vysokoškoláci cez prázdniny r u k y do lona. Perá vymeníme za lopaty, knihy za krompáče a a k ­tovky za f ú r i k y - nas túpi­me na n a j d ô l e ž i t e j š i e pra­coviská pomôcť republike.

História mládežníckych brigád j e bohatá. Naša mlá­dež a vysokoškoláci stál i vždy v j e j prvých radoch, budovali t aké s t a v b y ako bola Trat mládeže. Trat družby. Priehrada mládeže, Dedina mládeže, internáty Horský park i Mladá garda. Nezabudnuteľné chvíle, s t r á ­v e n é na týchto pracoviskách, budú s a vždy vinúť spo­mienkami účastníkov ako dlhá zlatá niť bez konca. Pri lopate a čakane, f ú r i k u či miešačke, v t v r d e j práci, a po n e j v d r u ž n e j , b u j a r e j a v e s e l e j zábave zbližovala s a mladá inteligencia s robot­níckou a roľníckou mláde­žou.

Práca vysokoškolákov na stavbách mládeže cez prázd­niny j e veľkým hospodár­skym, politickým a k u l t ú r ­nym prínosom. Vysokoško­láci v y t v á r a j ú p r e n á š š t á t na br igádach v e ľ k é hodnoty. No nie t o j e hlavný k lad letných prázdninových b r i ­gád. Najdôlež i te j š ie j e to, ž e s a počas br igád, v in­tímnom s t y k u s tvrdou p r á ­cou, f o r m u j e a vychováva mladý človek, učí s a mať s p r á v n y pomer k f y z i c k e j práci. Význam vysokoškolských br igád neobyčajne v z r a s t á n a j m ä v súčasnom období, keď s a začína uskutočňovať pres tavba nášho škols tva . Správne robia na tých f a ­kultách, k d e vysokoškolské br igády považujú za s ú č a s ť pr ipravovane j p r e s t a v b y v y ­sokých škôl. Má to, p r a v d a ­že, s v o j odraz a j v nábore na br igády. V tomto roku s a hlási oveľa v iac poslu­cháčov ako kedykoľvek

predtým. Tento úspech j e výs ledkom toho, že f a k u l t n é výbory ČSM v e n u j ú zvýšenú pozornosť náboru na b r i g á -dv a s ú s t a v n e s a touto otázkou zaobera jú . Zvýšená s tarost l ivosť o nábor na le t­né br igády už priniesla s v o j e ovocie na l e k á r s k e j f a k u l t e UK, k d e s a počet z ískaných brigádnikov „nebezpečne" blíži k čís lu 600, čo j e k v ó ­ta, k torú f a k u l t e určil Štáb vysokoškolských br igád SlľV ČSM. Лк medici v nábore nepoľavia, tak ich v súťaži o r e k t o r s k ú v l a j k u nikto neohrozí.

Filozofi chcú as i dokázať, ž e vedia nielen filozofovať, ale a j robiť, pretože sa roz­hodli, že p r v ý až t r e t í roč­ník p ô j d e na br igádu celý. Prvý ročník FFUK vyzva l na súťaž nielen o s t a t n é r o č ­níky fakul ty , a le a j os ta tné f a k u l t y univerzi ty.

Kvóta brigádnikov na tento rok, k torú určil p r e univer­zitu Štáb vysokoškolských br igád SÜV ČSM, nie j e malá. A k j u splníme na 100 percent, tak z univerzi ty nastúpi na le tné b r i g á d y 1170 poslucháčov. A b y toto číslo nebolo p r e n á s len zbožným prianím, t r e b a a b y f a k u l t n é a ročníkové v ý b o r y ČSM i v š e t k y pracovné s k u ­piny nespust i l i v na jb l ižšom období zo z re teľa nábor na letné vysokoškol ské br igády. Treba s ú s t a v n e presviedčať, agitovať, z ískavať. Podpísa­né a s p r á v n e vyplnené p r i ­h l á š k y n e d r ž t e u seba, s ú ­s t r e ď t e ich na f a k u l t n é v ý ­bory ČSM. Nábor na mes iac j ú l končí 15. m á j a , na m e ­s i a c a u g u s t 5. j ú l a 1959

A k budú mať v š e t k y z a ­interesované zložky n e u s t á ­le na pamäti v e ľ k ý význam a poslanie letných v y s o k o ­š k o l s k ý c h brigád, ak budú náboru venovať z v ý š e n ú s tarost l ivosť, potom j e ce l­kom isté, ž e kvóta s a nie­len splní, a le i prekročí. A k tomu potom s radosťou z a g r a t u l u j e a j

Pohľad na akademických f u n k ­cionárov z Halle a z Brat i s lavy v o chvíľach, keď s a v Aule UK s lávnostne zahajoval Týždeň

družby.

ША

Povedali o Týždni priateľstva

Týždeň priateľstva s Univerzitou Martina Luthera v Halle-Wltten-bergu je za nami. ..V čom je prínos Univerzitného týždňa a Co pre nás znamenal ? - Na túto otázku nám zodpovedali:

• Piof . Július Sefránek. rektor UK: Tvždeň priateľstva splnil veľm-

dobre svole poslanie Za významné pokladám naimä to že prostred níctvom početnel delegácie sa Unl verzlta M. Luthera tesnejš ie zblí­žila s našou univerzitou vo všet­kých oblastiach spolupráce. Je vý­znamné ai to. že sa naši hostia zoznámili s naším verejným a kul­túrnym ž'votom že prišli do sty­ku s pracujúcimi. Výsledky Týždňa s a zaiste pre jav ia v konkrétnejších formách spolupráce fednoWvvrb vedeckých odborov. Týždeň s a stal príspevkom v spoločnom boj i za mier. čo sa vy jadr i lo v spoločnom prevolaní k vysokým školám zá­padného Nemecka.

• Doc. d r . Iozef Kukura, p ro­rektor UK: Univerzitný týždeň n-i úseku le­

kárskych fakúl t priniesol nielen osobné spoznanie a zblíženie pra­covníkov, ale súčasne vytvoril všetky predpoklady pre budúcu tesnú spoluprácu. Bude sa praco­vať na spoločných témach vedec-ko-výskumných a výsledky vedec-ko-výskumnej práce sa budú pub­likovať v tlači oboch kra j ín .

• Doc. d r . Lev Hanzel, d e k a n

FFUK: Týždeň splnil očakávania a na­

zdávam sa. že lehn výs ledky po­vedú nielen k cľalšej spolupráci medzi vedeniami univerzít a fakúlt , a le a j ku konkrétnej spolupráci medzi jednotlivými katedrami a ústavmi.

• Doc. d r . Jiří Hromada, pod­predseda CZV ROH: Zástupcovia odborovej organizá­

cie na Hailskei univerzite za svo j­ho pobytu u nás prejavi l i veľký zá­ujem o náš odborársky život. Na­še podmienky práce sú rozdielne v tom. že kým u nás sú v ROH or­ganizovaní a j študenti, vo FDGB sú len zamestnanci. Napriek tom» vý­mena skúseností bola veľmi živá a nemeckí súdruhovia si od nás od­niesli mnoho typov pre prácu vo s v o j e j organizácii.

• Eduard Heger, podpredseda VV CSM: Týždeň umožnil zástupcom mlá­

dežníckych organizácií oboch uni­verzít dohodnúť sa konkrétne na ďa l še j spolupráci.

Vítame uznesenia ÚV KSČ

Spojenie školy a života -úloha každého z nás

V dňoch 22. а 23. apríla 1959 zasadal ÚV KSČ a p r i j a l uz- t a k a j teraz, v p r a v ý č a s po-nesenie o úzkom spo jení školy so životom a o ďalšom roz- vedala vážne slovo o našom v o j i výchovy a vzdelania v Československu. O čom mohli š k o l s t v e a ukázala, v akom J A. Komenský a iní pokrokoví pedagogickí mysl i tel ia v mi- s m e r e s a má škol s tvo odteraz nulosti len snívať, j e obsahom tohto historického uznesenia, uberať. Má vychovávať te le sne Uznesenie j e zvýraznením n a j u š ľ a c h t i l e j š í c h snažení v m i - zdatného, ku l túrne rozhľade-nulosti a snáh nášho ľudu mat ško l s tvo př imknuté svo jou ného človeka s v e d e c k ý m s v e -prácou k ľudu a k j e h o revo lučne j praxi . tonázorom, oslobodeného od

. , . . . „ . . . - . . , zvy škov buržoázneho myslenia, Nasa v e ř e j n o s t s veľkým zá- v y s t a v b y a d a l s . e z.votné p e r - o v ? á d a j ú c e h o p o z n a t k y % ú č a s . u j m o m a pochopením sledovala s p e k t l v y ktoré j a s n e vidíme J techniky, social is-' d T r ľ Í A , U výchovnu prácu pred sebou. t i c k é h o ' v l a s t e n c a a internacio-nasich skôl a bez toho, ze by Komunistická s t r a n a ako vzdy, podceňovala j e j výs ledky, (Dokončenie na s t r . 2.)

s p r á v n e s a dovolávala t a k e j p r e s t a v b y nášho škols tva, k to­rá by zodpovedala potrebe v y ­chovať tudi p r e social izmus a komunizmus. S touto požiadav­kou sa komunistu ká s t r a n a vážne zapodievala a všetok

a s lovenský ľud od n e j ceskv, radostou.

inlm p r i j a

vchovu

KOfTlUI ho z nás.

d o b r o b v t «ill Stic Zahraniční š tudent i v tohoročnom prvomájovom sprievode.

pred Festivalom Duch VII. f e s t i v a l u mládeže a s t u d e n t s t v a ,

k t o r ý zavládne v lete t . r. v o Viedni, zas iahne i Brat is lavu. Mnohé zahraničné delegácie s i totiž pr i vybavovaní c e s t y na Fest ival žiadali o možnosť navš t ív i ť Československo. Veľká časť delegátov teda zaví ta do nášho m e s t a alebo ním p r e c e s t u j e . Boli by s m e veľmi zlý­mi hostiteľmi, keby s m e s a nepostaral i o to, a b y t í to naši vzácni host ia boli s r d e č n e pr i­jat í , aby s a u nás dobre cítili.

Náš Vysokoškolský výbor ČSM na to nezabudol a v y t v o ­ril fes t iva lový akt ív, v ktorom p r a c u j e v iac než 60 sväzákov. Činnost ak t ivu u s m e r ň u j e f e s ­t ivalový výbor (vedie ho s ú ­druh Viktor Bezák z Prírodo­v e d e c k e j f aku l ty UK), k t o r ý j e rozdelený do troch ú s e k o v : organizačný, k t o r ý má na s t a ­ros t i zb ierku na Fest ivalový fond, organizáciu pracovných br igád a kul túrnych poduja t í v prospech fondu; ú s e k zahra­ničný, k torý preberá v š e s t r a n ­nú s taros t l ivosť o zahranič­ných š tudentov a výrobný, kto­r ý má na s taros t i výrobu d a r ­čekov p r e delegátov Festivalu.

Okrem zabezpečenia dosta­točného počtu tlmočníkov robí n a j v i a c s t a r o s t í zb ierka na Festivalový fond. Na Univer­

zi te s a totiž malo zozbierať na tento fond 20.000 Kčs a dote­raz s a v pokladnici fondu na­chádza iba v y š e t i s íc korún. Naj lepš ie s i počína jú posluchá­či pr írodných vied.

Mnoho š ikovných r ú k našich chlapcov a dievčat zase pr i­p r a v u j e rôzne d a r č e k y — upo­mienkové p r e d m e t y : v ý š i v k y , rozličné albumy, f i g ú r k y , ' atď. Na tomto ú s e k u vedú filozofi, n a j m ä zásluhou s ú d r u ž k y Lip-t á k o v e j a Viery Paulechovej, ktorá vedie výrobný ú s e k .

Brat i s lava s a v posledných rokoch s ta la populárnou čo s a t ý k a pohostinnosti. Nepokazme túto dobrú povest. E š t e s t á l e t r e b a k a ž d e j r u k y , každého dobrého nápadu, aby p r e d f e s t i -valové pr ípravy dopadli čo n a j l e p š i e ! - t k -

»• л.

J#'

Nové známosti, ohnivé d i skus ie , s p e v y a tance z celého sve ta , pr ia teľ s tvá na celý život a v n e ­poslednom r a d e mohutný z d r o j e n e r g i e a elánu p r e ďalš ie b o j e za devízu v š e t k ý c h mladých — za m i e r a p r i a t e ľ s t v o ! — t o

v š e t k o j e Fest ival .

TAKTO TO ZAČA­L O . . . ! Čo? Nuž p r e d s a T ý ž d e ň priateľs tva s Uni­verzitou Martina Luthera v Halle — W i t t e n b e r g e Sláv­nostným privítaním delegácie z Halle W l t l c n b e r g u n a b r a t i s l a v s k e j Hlav­n e j stanici. A po­kračovalo to a le o t o m s a u / d o č í ­tate na 4. a S. s t r .

Príhovor prozaický

C

udne sa cíti mladú člo­vek v prijemných májo­vých dňoch: ako by sa mu srdce rozospievalo, ako by sa dýchalo voľnejšie. Po­

chmúrnosť mizne z líc a všetko sa zdá krajším. Nedivím sa tej­to zmene, pozorujem ju každo ročne s príchodom jari, ynímam a nedivím sa. Žijem s vami, bý­vam s vami a preto vám patr í môj príhovor. Som nezbytnou súčasťou vášho života, ale mnohí sa ku mne obrátia len ked im „prihára".

Musím vám rozpovedať jednu malú príhodu, ktorá sa mi stala prednedávnom. Ležala som za nesená prachom v malej a útul­nej internátnej izbe. Raz ma môj majiteľ „vyhrabal" spod hŕ by papierov, akosi ironicky sa na mňa pozrel s miernou po­známkou: „To je ona. Konečne som ju našiel." Potom som s nim

putovala do pekného jarného odpoludnia. „Prechádzka mi ne­zaškodí" — pomyslela som si. O chvíľu sme však boli traja: môj priateľ, jeho priateľka a ja. Rozhovor bol zaujímavý, radšej som však prestala počúvať —

SŤvvMR

cítila som sa tu trocha zbytoč­nou.

Konečne sme boli na mieste a ja som sa chcela vystrieť, lebo som bola cestou gniavená trocha nervóznymi prstami. Moje ná­deje sa nesplnili: nestala som sa zaujímavou, ale potrebnou asi áno - nahradila som japon­skúí pohovku. Vrátila som s a na pôvodné miesto trochu ušpině­ná. Zaspala som na týždeň. Po­tom ma niekto schytil a len po ceste som začula: „Je najvyšší

čas, konečne musím začať!" Po­tešila som sa: „A teraz ti uká­žem. kto som ja - a ty budeš pri mne sedávať častejšie." Na­ozaj. Nekrčím sa už pod ťar­chou papierov, pomôcok a iných kolegov, moje miesto je v štu­dovni. Nie som sama — je nás tam veľa a každou je niekto za­mestnaný. Pochopila som, prečo som sa stala zrazu dôležitá: blížia sa dni skiišok, možných nepríjemností. Pomáham, ako najlepšie viem. Vysvetľujem, ukazujem, radím. Teším sa, priatelia, že ma beriete do rúk a pozorne sa skláňate nado mnou. Volám vás k sebe. Je naj­vyšší čas. Chcem, aby ste do­siahli dobré študijné výsledky a t ý m spôsobili radosť sebe i svo­jim milým. Preto — nezabúdajte im mňa. A nielen pred skúškami.

Vaša kniha

Sfrfrza fAfIs&iA&C'

• K účasti na VII. festivale mládeže a Studentstva vo Vied­ni s a už prihlásilo do 800 orga­nizácií mládeže z celého sveta. Podľa doterajších informácií má len z USA prísť do Vieane 400 delegátov, medzi nimi poprední americkí športovci a mladí umelci. V Nemeckej spolkovej republike celkom vyše 1000 funkcionárov a členov organizá­cií mládeže prejavilo záujem o príchod do Viedne. Myšlienka Festivalu si už teda rozhodným spôsobom prerazila cestu do ce­lého sveta napriek všetkým in­trigám reakčných kruhov.

• Japonskí študenti proti Ki-šiho vláde. Na výzvu Všejapon-s k e j federácie študentských spolkov (Zengakuren) došlo po celom Japonsku k radu študent­ských š t r a j k o v a demonštrácií proti Kišiho vláde, ktorá v y j e d ­návala s USA o zriaďovaní r a ­ketových základní v Japonsku. Do 200.000 študentov demon­štrovalo a j proti plánom na no­v ý zákon o učiteľoch, ktorý má byť namierený proti pokroko­vým silám medzi japonskými pedagógmi. Bola to doteraz n a j ­väčšia študentská akcia v Ja­ponsku.

• Zástupcovia Studentských or­ganizácií Poľska, Francúzska, SSSR, ČSR, Maďarska, Bulhar­ska. Talianska, Švajčiarska, za-padného Nemecka, Luxembur­ska, Škótska. Holandska a J u ­hoslávie s a zišli v polovici aprí­la v Paríži na spoločenskej schôdzi, aby prerokovali návrhy na vzájomnú spoluprácu. Jed­ným z prvých spoločných akcií bude zostavenie kalendára me­dzinárodných študentských a k ­ci!.

• Západonemecki Studenti sú bez nemocenského. V kra j ine „hospodárskeho zázraku" nema­j ú študenti nemocenské poiste­nie. Už si vypracovali plány, akým spôsobom by si ho mohli samí zriadiť a prevádzať, avšak nemajú na to finančné pro-s t r edky. Vedenie VDS s a ob­rátilo na min'stra hospodárstva Erharda s úctivou žiadosťou, aby vláda poskytla bezúročnú pô­žičku vo výške jedného milióna mariek.

• Nezaměstnanost hrozí. V An­glicku n'elen pred robotníkmi, ale a j pred príslušníkmi inteli­gencie s to j í pálčivý problém: nezamestnanosť. Pán Selwyn, zodpovedný zástupca pomocné­ho výboru pre zaobstarávanie pracovných miest pri oxfordske j univerz'te, v y h l á s i : „Ak a j na­ďalej bude z vysokých škôl v y ­chádzať taký počet vyštudova­ných ľudí ako dosiaľ, dostaneme sa do veľkých ťažkostí." Novi­ny Times uverejnili čísla, i lus­t ru júce znížený dopyt jednotli­vých firiem po nových pracov­níkoch — absolventoch vyso­kých škôl • študentský kultúrny festival usporiadali Poliaci v prvej , po­lovici má ja v Krakove. Bola to v podstate súťaž študentských umeleckých kolektívov a jedno­tlivcov v speve, balete, satiric­kom a činohernom herectve, v orchestrálnej i džezovej hud­be. atď. V rámci festivalu otvo­rili tri výstavy študentskej tvo­rivosti — výtvarnú, architekto­nickú a fotografickú.

• Čínski študenti svojmu ľu-du. V Pekingu otvor li výstavu, ktorá ukázala výsledky školské­ho vzdelania, kombinovaného s produktívnou prácou. Boli tu vystavené výrobky alebo mo­dely výrobkov, ktoré vytvorili študentské a vysokoškolské ku-lektívy z celej ČĽR: traktory, lietadlá, rôzne motory a ná­kladné autá. elektrotechnické počítače, atómový reaktor, f a ­rebné telefoto atď. 1500 takých­to vynálezov a zlepšení, vytvo­rených na čínskych univerzi­tách, dosahuje alebo prekračuje svetovú úroveň. -tk-• 400 československých štu­dentov Studuji' v Moskve. Štát­nu univerzitu na Leninských horách navštevuje 95 našich chlapcov a dievčat. Moskovský súbor československých študen­tov, ktorý si naši krajania za­ložil1, u í niekoľkokrát úspešne vystúp I na scénach v Tbilisi, v Jerevane, v Kíjeve a v ďal-ilch mestách.

Ako to vyzerá

S BYTOVYM DRUŽST VOM NA UNIVERZITE Ako sme už v „Našej univer-

izte" spomenuli, zriadia s a na UK komisie pre prípravu založe nia družstva pre výstavbu bytov zamestnancov a záujemcov tiež z radu ženatých (vydatých) študentov. Pôvodné zloženie ko­misie s a ukázalo nedostatočné, nakoľko niektorí členovia ne­prejavil i dostatočný záujem o prácu v prípravnej komisii a preto už v počiatkoch s a museli uskutočniť zmeny. Napriek rôz­nym ťažkostiam, ako pri kaž­dom začiatku, práca komisie po­merne dobre pokračuje. Najväč­šou hamovkou práce komisie doteraz bolo to, že v celej Bra­tislave sa nenašla inštitúcia, ktorá by bola správne informo­vala o potrebných prípravných prácach na založenie bytového

družstva. Je síce pravda, že boli schválené vzorové stanovy pre zakladanie bytových družstiev, no tie s a nám podarilo dosť ťažko získať až tesne pred in-fnrmatívnou schôdzou budúcich členov, ktorá s a uskutočnila dňa 16. apríla 1959; takže s m e ich potom boli nútení doslovne čítať účastníkom schôdze.

Na schôdzi sa zúčastnilo cel­kom 32 záujemcov o družstevnú výstavbu. Za nedostatok pova­žujeme to, že z Lekárske j f a ­kulty UK sa na schôdzi zúčast­nili len š tyr ia záujemci a preto s a nám zdalo, že prípravu druž­s t e v n e j výs tavby bytov na LFUK nedostatočne propagujú

Ш ш МЛУ.Г.'ЛШ'ЛЛ

/ i

úseky ROH. Po rozhovore s predsedom CZV ROH s. MUDr. Hojom sme sa dozvedeli, že pro­pagovanie bolo dobré, že však nie j e záujem zo strany lekárov Doterajšia práca komisie bola zameraná hlavne na získavanie informácií o družstevnej v ý ­stavbe, obstarávanie pozemkov, získavanie záujemcov, ktorým bolo samozrejme treba vysvetliť, čo asi s a bude stavať. Preto sme zabezpečili pre týchto záujem­cov prehľad niektorých typov domov, pdichádzajúc ch do úva­hy pre výstavbu. Treba pr po-menúť, že popri záujemcoch o činžovú výstavbu j e u nás do­statočné množstvo záujemcov o tzv. radovú výstavbu menších domov, pri ktorých sa plánujú záhradky. Je to pochopiteľné, veď tento druh výs tavby sa líši od rodinných domov iba tým, že domy sú s tavané vedľa seba, t. j . sú pospájané spoločnou s t e ­nou, ale tvoria osobitný celok.

Nakoniec treba zhrnúť: zá­u j e m o družstevnú výstavbu u nás j e dostatočný, príprava pre založenie družstva pokraču­j e dobre a ak sa nám podarí náš plán výstavby dostať tiež do plánu ÜNV na rok 1960, mohli by v roku 1960 — 61 bývať niektorí naši spolupracovníci v družstfevných bytoch.

František Kolenlč, rektorát UK

Spojenie školy a života - úloha každého z nás (Dokončenie zo strany 1.)

nalistu, nadšeného budovateľa a hlásateľa marxizmu-leniniz-mu. Ľahko každý pochopí, že vychovať takéhoto človeka ne­možno bez toho, že by už za mladi skusoval a poznával ľu­dí — robotn íkov a roľníkov v ich tvor ive j práci a na n e j s a aktívne spolu s nimi zú­častňoval. Naučiť s a statočne žiť a pracovní nemožno iba z knih, to j e známa pravda. Preto a j strana, vychádzajúc z poznania, že „najlepším uči­teľom dorastajúcich generácií a všetkého ľudu j e naša nová skutočnosť, naša revolučná prax, ich aktívna účasť na v ý ­s tavbe nove j spoločnosti", u r ­čila orientáciu š k o l s k e j výcho­vy na poznanie ľudu a jeho praxe. Prax má byť názornou druhou školou pre mladých ľudí a významnou súčasťou ich celkovej prípravy p r e život.

Uznesenie s t rany o spojení školy s o životom a o ďalšom rozvoji výchovy a vzdelania musíme premeniť na skutky. Už a j doteraz sa na n a š e j uni­verzite, na všetkých fakultách a katedrách urobili užitočné kroky, aby uznesenie neostalo len uznesením. Komunistická s t rana vkladá do nás učiteľov i študentov veľkú dôveru a nectilo by nás, keby sme uz­nesenie postupne do litery ne­splnili. V záu jme ďalšieho roz­voja výchovy a vzdelania mu­síme s a znova a znova vhlbiť do uznesenia a podľa neho u s t r o j i t nielen učebné plány, zaviesť plynulú výrobnú a prie­bežnú p r a x poslucháčov, ale seriózne musíme prikročiť a j k zrevidovaniu obsahu v l a s t n e j výučby, prednášok, v ktorých s a bude musieť odzrkadľovať skutočnosť, že učíme pre život a vychovávame socialistických

ľudí. budovateľov komunistic­k e j spoločnosti, ľudí schopných vedecky pracovať a ochotných I vere jne politicky a osvetovo pôsobil, novú inteligenciu, kto­rá uvedomelé bude slúžiť ľudu — veci socializmu a komunizmu.

V t e j t o súvislosti spomeňme, Iv г uznesenia vyplýva pre nás a j vážna potreba zamyslieť s a nad kvalitou výchovného pôso­benia. Zrejme, vychovávat so­cialistických ľudí nemožno bez pozitívneho bezvýhradného v/tahu k sooialitmu a presved­čenia o správnosti obsahu uz­nesenia. Musíme si zvrúcniť naše vzťahy a j k socialist ickej výchove a zvýrazniť ich v ce­lom našom výchovnom pôsobe­ní. I to j e úloha každého z nás, vyplýva júca z potreby splniť uznesenie.

dr. Štefan Pasiar

Dievča,

Zdá sa mi, že nezabudnem na ňu nikdy. . .

Na dievča, s modrými očami, nevinnou tvárou, s gaštanovými vlasmi, celkom nakrátko — na chlapca — ostrihanými (a lá Má­ria Schellová), s bielou nylono­vou blúzkou a béžovou zamato­vou sukňou, ktoré tak veľmi pristali jej svižnej a štíhlej po­stave. Nie, nie, nebola krásavi­cou, nepatrila k tomu typu diev­čat, krása ktorých je nápadná na prvý pohľad a preto nás sko­ro omrzí. Bolo to jednoducho dieta, také, viete, milé, naivné a rozkošné dieta, ktorému deviit-nást rokov pridávalo na j než­nejšie čaro, a myslím si, že sot­va dakedy dobrého starého Coetheho čítalo také nežné stvorení r ako ona. Sotva i Mar garétu, Sarlot tu, Puškinovu Tat-janu, alebo Turgenevovu Gem-mu môžeme s ňou porovnávat, aj ak by sme brali do úvahy len polovicu jej miloty.

Do knižnice chodila každý deň, Niekedy ráno, inokedy poobede, podľa toho, kedy mala prednáš­

ky na univerzite. Študovala li­teratúru a obyčajne čítala Goe-theho. Len Goetheho, vždy Goetheho!

— Neunavuje vás to — čítať stále Goetheho? — opýtal som sa jej raz, pretože sedávala pri me.

— Ó. .. - pozrela sa na mňa s nežnou výčitkou v modrých očiach. — Unavit sa? Vy asi ne­máte predstavu, čo znamená Goethe! Aký je to básnik, aký čarodejník! A predovšetkým — taký dokonalý tvorca! Človek by ho čítal aj celé tisícky rokov a nikdy by sa neunavil!.. . Ach. Goethe, Goethe — povzdychla si a opät sa zahĺbila do knihy.

Neskoršie, ked sme sa stali priateľmi, sa mi zdôverila:

Ja som do Goetheho jednodu­cho zaľúbená! A nemôžem žit ani chvíľu bez jeho veršov, bez jeho myšlienok, bez jeho vý­nimočných hrdinov! Asi svoj ži­vot zasvätím Goethemu — jeho tvorbe — a literatúre vôbec!...

A nemal som príčiny neverit jej, lebo čítala len Goetheho,

vždy Goetheho a nijako sa ne­podobala tým vysokoškoláčkam, ktoré sa občas podaromnici vlá­čili so všelijakými vysokoško­lákmi. Iba niekedy, ked ju istý starší vážny muž — už s preše­divelými vlasmi, — o ktorom hovorila: „Môj profesor litera­túry!" navštevoval, len vtedy si dovolila takú márnivosť, že sa odtrhla na desať - pätnásť minút od svojho milovaného Goetheho.

No tu, na konci letného se­mestra sa stalo niečo neočaká­vaného. Dievča, ktoré čítalo Goetheho, naraz zmizlo z kniž­nice!. . •

„Iste odišla niekam na rekre­áciu!" — pomyslel som si a s netrpezlivosťou som očakával jeseň.

Ale ona ani vtedy neprišla. A vôbec toto dievča už nevstúpilo viac do knižnice...

„Čo sa s ňou stalo? - čudo­val som sa. Prečo nechodí?"

A bolo mi akosi smutno, ked som si predstavil, ako jej obľú­bené zväzočky pokrýva prach...

Možno by som sa bol ešte dl­ho čudoval, keby som ju raz -koncom septembra — nebol stretol na prechádzke v parku, ako sa viedla pod pozuchou s jej — profesorom! ? S tým istým, starším, vážnym — s prešedive­lými už vlasmi - mužom pre ktorého jedine si dovolila már­nivosť odtrhnúť sa na desať-piitnást minút od svojho milo­vaného Goetheho. ..

Práve čo sa boli vzali!!! „Prečo to urobila? - povedal

som si, ked sme prešli popri se be. - Prečo sa vydala za tohto človeka, ktorý tak isto mohol byť jej otcom ?"

Ale odpoved nebola ťažká... Tak veľmi ľúbila literatúru,

tak vášnivo chcela zasvätiť svoj život Goethemu.. .

(Z bulharčiny: Emil Kudlička)

rarmoceuíhg <Q O Ф

Ф

fO

U)

Je známe, že na n a š e j univerzite š t u d u j e veľa cudzincov, na jmä z ľudových demokracií. Medzi nich patria i š t y r i poslucháčky Farmaceutickej fakulty — Alexsi Krisagj i , Afezoli Elli, Angjo Valentína a Dulaj Nini z Albánska. Dvom z nich sme položili niekoľko otázok.

ф Mysleli ste už dávnejš ie na to, že navšt í­vite našu republ iku? Kto v á s vys la l a kedy s t e pr iš l i? Ovládali s te už pred príchodom češtinu alebo slovenčinu?

Nemožno presne odpovedať na prvú otázku, veď túžby u človeka s a z j a v u j ú veľmi skoro a niekedy zanikajú bez n a j m e n š e j stopy. Fak­tom je, že sme túžili poznať Československo, o ktorom s m e dosť vedeli z kníh a učebníc. Do­stali sme sa k vám zhodou okolností. Naše mi­nisterstvo školstva nás vyslalo do Budapešti študovať farmáciu. Tam s m e v š a k dlho nezo­stali. Po októbrových udalostiach v roku 1956 prišli sme do Prahy, kde sme boli t r i mesiace. V januári 1957 sme prišli do Bratislavy, aby sme tu pokračovali v štúdiu. Po s lovensky a po č e s ­ky sme nevedeli ani slovo. Pri š túdiu jazyka nám pomáhal stály s t y k s vašimi študentmi, ktorí k nám boli veľmi pozorní a starostl iví . Sme im za to veľmi povďačné.

0 Znamená pre v á s štúdium v ČSR n e j a k ý prínos? Ako j e to s vašou tiranskou univerzi­tou?

Sme veľmi šťastné, že môžeme študovať v Československu. U nás, na univerzite v Tirane e š t e nemáme zriadené štúdium farmácie.

9 Ako vám ide štúdium a čím s a zaoberáte vo voľných chvíľach?

Štúdium nám ide zatiaľ dobre. A čo s a týka voľného času, máme ho veľmi málo. Teraz s m e vo š tvr tom ročníku, do ktorého sme museli urobiť niekoľko skúšok za dva roky.

O Ako sa vám u nás páči? Buďte istí, že z v a š e j k r a j i n y odnesieme si

t ie n a j k r a j š i e spomienky do s v o j e j vlasti, na ktorú s a t a k tešíme. - m š -

Už len niekoľko týždňov a .nad Dunajom zaznejú slávnostné fanfáry, oznamujúce celému svetu, že VII. Svetový fes t iva l mlá­deže a š túdentstva j e otvorený. Mnohé z podujatí Festivalu bu­dú prebiehať v modernej, pr iestrannej v i e d e n s k e j Stadthalle

(obr. dole).

. ! » » » >

Bratislava - Halle • Bratislava - Halle • Bratislava - Halle t Bratislava - Halle • Bratislava - Halle • Brati '

Listvládam NDRsCSR Vláde Nemeckej demokratickej republiky - Berlín Vláde čs. republiky - Praha

Zástupcovia učiteľov, poslucháčov, stranických a masových zložiek Univerzity Martina Luthera Halle-Wittenberg a Univerzity Komenskeho v Bra­tislave, zhromaždení na slávnostnom otváracom zhromaždení vysokoškolského týždňa vzá jomnej družby a spolupráce v Bratislave, posielajú vláde Nemeckej demokratickej republiky a vláde č e s ­koslovenskej republiky s v o j e súdružské pozdravy a p r e j a v y oddanosti i p lnej podpory vnútornej i zahraničnej politike, ktorú tieto pod vedením marxist ických s trán svoj ich k r a j í n uskutočňujú v záu jme socializmu a mieru.

Univerzita Martina Luthera v Halle-Wittenbergu a Univerzita Komenského v Bratislave, nadvazu-j ú c na tradičné progresívne kultúrne, vedecké a politické s t y k y našich národov v minulosti, uza­vreli v minulom roku medzi sebou priateľskú zmluvu o vzá jomnej vedeckej, kul túrne j a poli­t i c k e j spolupráci, aby takto prispeli k ďalšiemu vzájomnému zblíženiu s a vedeckých pracovníkov a študentov i pracujúceho ľudu oboch spriatele­ných kra j ín . Základňou t e j t o spolupráce j e so­cialistická orientácia oboch kra j ín a ich ušľach­tilé úsilie o udržanie mieru vo svete .

Zhromaždení zástupcovia oboch univerzít znova slávnostne vyhlasujú, že zostáva jú verní ideálom t e j t o ušľachtilej spolupráce a v budúcnosti j u budú e š t e viac rozširovať a prehlbovať.

V uplynulom roku pracujúci oboch našich k r a j í n v pevnom spoločenstve národov socialistického

tábora na čele so Sovietskym svazom, dosiahli významné úspechy pri budovaní socializmu. Ďalšie budovanie socializmu v našich krajinách a pokojný život miliónov ľudí na celom s v e t e si bezpodmie­nečne vyžadujú, aby sme sústredili v š e t k y naše sily na b o j o zachovanie svetového mieru. Preto my, zástupcovia oboch univerzít bezvýhradne pod­porujeme mierumilovnú iniciativu Sovietskeho svazu a ostatných socialistických kra j ín, vyv í janú v záu jme mierového riešenia zložitých medziná­rodných problémov, akými s ú otázka odzbrojenia a zákazu zbraní hromaděného ničenia, vyriešenie tzv. berlínskeho problému, otázka uzavretia mierovej zmluvy s Nemeckom na mierovom a demokratic­kom základe i iné otázky súčasného medzinárod­ného života. Ako príslušníci spriatelených sused­ných kra j ín si úprimne želáme také vyriešenie nemeckej otázky, ktoré nášmu ľudu umožní žiť v mieri a vzá jomnej spolupráci k prospechu ná­rodov Nemecka a Československa, i ostatných kra j ín .

Vládu Nemeckej demokratickej republiky a Čes­koslovenskej republiky uisťujeme, že plnením pr iateľske j zmluvy, predovšetkým konkrétnou bu­dovateľskou prácou, budeme ich vnútornú i za­hraničnú politiku plne podporovať tak, aby ona čo najúčinnejš ie prispela veci socializmu a mieru.

V Bratislave 27. apríla 1059.

VÝZVA Komenského univerzity v Bratislave a Univerzity Martina Luthera v Halle-Wittenbergu na rektorov a akademické s e ­náty, na profesorov a š tudentov univerzít a vysokých škôl Nemecke j spo lkove j republiky.

V čase od 26. apríla do 3. m á j a 1959 konal s a druhý týždeň priateľstva Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Martina Luthera v Halle-Wittenbergu. Zástupcovia oboch univerzít si v y ­menili pracovné skúsenosti, profesori a docenti mali prednášky a diskutovali o problémoch v ý ­skumu a vedy.

Znovu sme si uvedomili, že medzi našimi ná­rodnými kultúrami j e mnoho styčných bodov, a že sa naše umenie a veda v mnohých epochách vzájomne oplodňovali. Od čias humanizmu nav­števovali slovenskí a českí študenti nemecké uni­verzity a študovali tam menovite filologické, his­torické, filozofické, es tet ické disciplíny. Najmä v obdobiach osvietenstva, klasicizmu a romantiz­mu, z ktorých vyrást l i také významné osobnosti ako Lessíng, Herder, Goethe, Schiller, Hegel a mnoho iných, boli medzi našimi krajinami úzke s tyky. S úctou si spomíname na záujem, ktorý prejavil Goethe a Herder o českú a slovenskú ľudovú kultúru. Pri rozširovaní týchto humanis­tických ideálov pripadal a pripadá veľký význam univerzitám a vysokým školám obidvoch nemec­kých štátov.

V znamení tohto humánneho а pokrokového odka/u starsieh generácií л н ohľadom na našu zodpovednosť voči budúcim pokoieniam obraciame sa na všetky univerzity a vysoké školy Nemeckej spolkovej republiky н výzvou, aby odovzdali vftetky s v o j e sily boju za k r a j š i u budúcnosť a za­chovanie mieru.

I iidntvo s to j í pr*-d rozhodnutím, či má trpieť pripavu i t údenej vojny, alebo či ehee bojovať za mierové spolunažívanie národov a štátov, za mie­rové súťa/enie rozličných politicko-hospodárskych

systémov, za šťastie a priateľstvo medzi národmi. Mnohí vedci, významní profesori univerzít a v y ­sokých škôl Nemeckej spolkovej republiky po­zdvihli už s v o j napomínajúci hlas proti atómo­vému vyzbrojovaniu západného Nemecka a na obranu ľudstva pred jeho úplnou záhubou.

Sme presvedčení, že spoločným úsilím všetkých čestných ľudí možno zachániť ľudstvo pred ne­bezpečenstvom novej vojny. Uzavretie mierovej zmluvy s Nemeckom j e cestou k zabezpečeniu mieru.

V y j a d r u j e m e svo ju radosť nad tým, že došlo k zvolaniu konferencie ministrov zahraničných vecí v Ženeve. Teraz j e dôležité, aby sme spojili s v o j e si ly so všetkými ľuďmi d o b r e j vôle a aby sme presadili uzavretie mierovej zmluvy s Ne­meckom. Konferencia na n a j v y š š e j úrovni by mohla prispieť k uvoľneniu politickej situácie a vytvoriť predpoklady pre postupné zjednotenie Nemecka na základni konfederácie oboch nemec­kých štátov.

Vyzývame preto všetkých západonemeckých vedcov a študentov, aby si uvedomili spolu s nami zodpovednosť za osud nemeckého národa a celého ľudstva. Očakávame, že sa spoločne s nami za­sadíte za dorozumenie všetkých mierumilovných ľudí a národov a za uzavretie mierove j zmluvy s Nemeckom. Prispeli by s m e tak spoločne veľmi podstatne k zachovaniu mieru vo svete .

Za Univerzitu Martina Luthera v Halle-Wittenbergu:

prof. dr. Gerhard Bondi, rektor. Za Univerzitu Komenského v Bratislave:

prof. Július Sefránek, rektor. Bratislava, 2. mája 1959.

" y - ч

V dňoch 26. apríla az 3. m á j a 1959 prebiehal v Bratislave na Uni­verzite Komenského tradičný Týždeň družby a priateľstva s Univer­zitou Martina Luthera v Halle — Wittenbergu, za prítomnosti počet­n e j delegácie význačných predstaviteľov bratske j univerzity v Halle a zároveň predstaviteľov vedeckého a politického života N e m e c k e j demokrat icke j republiky. Úspech Týždňa dokázal, že n e j d e iba o m a ­nifestačný p r e j a v priateľstva, ale o sústavnú spoluprácu a v z á j o m n é poznávanie sa, nielen n a poli vedeckom a pedagogickom, ale a j v po­l it ickej práci, v športovom súťažení, nadväzovaní osobných priateľ­st iev atď. Týždeň družby, z priebehu ktorého prinášame aspoň niekoľ­ko zpráv, bol s ľubným medzníkom pre našu ďalšiu sústavnú spolu­prácu v prospech nielen oboch našich univerzít, ale a j oboch národov, budujúc ich socializmus a b o j u j ú c i c h za udržanie trvalého, spravodli­vého mieru.

í c Jej pnícci volá po mieri Medzi v z á c n y m i h o s ť a m .

k t o r i k n á m p r i š l i z Halle, bola a j p r o f e s o r k a d r . P. I l e r t w i f l o v á . k t o r á c e l ý s v o j i i v o t v e n o v a l a v e d e c k e j p r á ­c i . D n e s . k e ď z á p a d n ý i m p e -

Э

9

• 9 O

profesorka dr. P. Hertwigo­vá sa narodila v r. 1900

v Berlíne. Lásku k vede a túž­bu učit sa, vštěpovat do nej otec, ktorý bol tiež vedeckým pracovníkom. Štúdium na vyso­kej škole bolo však pre nemecké dievča vtedy ešte len snom, le­bo zákony doby nedovoľovali že­nám vstúpiť na „posvätnú" pô­du vedy. Jej otec, rektor ber­línskej univerzity, sa často roz­horčene postavil proti barbar­skému pravidlu. Jeho zásluhou sa v r. 1906 zákon zrušil. Tak­to sa 16-ročná Hertwigová, ktorá práve urobila maturitu, dostala ako jedna z prvých žien, na vysokú školu. Aký iný bol však spôsob vyučovania na vy­sokej škole vtedy. Nebolo štu­dijného plánu periodických pred. nášok, povinných predmetov. Na tabuli vo vestibule bol vyvesený zoznam odborov, ktorými sa profesori zaoberali, a z ktorých si študent mal možnost vybrat. Herwigová sa rozhodla pre zoo­lógiu a botaniku. Študovala

s nadšením, až do vypuknutia prvej svetovej vojny. Po vojne dva roky pracovala, aby si zaro­bila prostriedky na dalšie štú­dium. V roku 1918 vstúpila do ústavu svojho otca, kde zastu­povala asistentku. Konečne v r. 1920 dokončila svoje štúdiá a bola promovaná ako druhá že­na v Nemecku. Pracovala na Ostave dedičných vlastností, od­kiaľ ju pozvali na univerzitu do Berlína, aby prednášala v odbore prírodných vied. R. 1924 bola už docentkou.

I lo Halle prišla v r. 1946, ked ju pozvali, aby ako profe­

sorka prírodných vied viedla biologický ústav na lekárskej fakulte.

V roku 1905 vzrušil celý ve­decký svet objav röntgeno­vých lúčov. Mnohí vynikajúci vedci sa s nadšením vrhli na nové problémy, ktoré prinášal so sebou. Profesor Hertwig ako prvý sa začal zaoberať zmena­mi, ktoré žiarenie vyvoláva v bunečnom jadre. Spoľahlivú pomocníčku pre svoju prácu si našiel v dcére. Bola celkom za­ujatá pokusmi na zvieratách, ktoré priniesli prekvapujúce výsledky. S hrôzou pozorovala strašné nebezpečenstvo pre ži­vé organizmy, skrývajúce sa v týchto lúčoch. Desiatky po­kusných zvierat hynuli zasiah­nuté zlovestnými papršlekmi ešte po mnohých generáciách. Hertwigová sa však nevzdala, Uvedomila si, že len vtedy mô­žeme úspešne liečiť chorobu, ked poznáme jej príčinu. Ani

druhá svetová vojna ju nemoh­la zadržať v pokusoch, hoci bo­lo veľmi ťažko zohnať zvieratá.

Ani dnes, napriek už pokroči­lému veku, sa nevzdáva svojej záslužnej práce. Uvedomuje si, že práve v súčasnosti majú jej výskumy veľký význam. Nie sú len pokrokovou vedeckou prá­cou, ale aj účinnou zbraňou proti vojne. Jej objavy burcujú verejnosť proti pokusom s nuk­leárnymi zbraňami. -ili-

• • • • • * * • *

R e k t o r i o b o c h b r a t s k ý c h u n i v e r ­z í t v y m e n i l i s i c e n n é d a r y .

V r a d o c h š t u d e n t o v n a š e j u n i v e r z i t y m a n i f e s t o v a l i v p r v o m á j o v o m s p r i e v o d e a j š t u d e n t i -d e l e g á t i FDJ г Halle, k to r i s a zú č a s t n i l i T ý ž d ň a d r u ž b y .

Dnes sa vám predstavuje Г

Právnická fakul ta m á 7 katedier: Katedru občianskeho a rodinného práva, Katedru medzinárodného práva a pol it iky, Katedru teórie a d e j í n š tátu a práva, Katedru trestného práva, K a t e d r u správneho práva, Katedru štátneho práva, Katedru štátu a práva SSSR.

Fakulta m á 30 učiteľov, z toho j e d e n profesor, 10 docentov a zást. docen­tov, 14 odb. asistentov, z ktorých j e 3 externých ašpirantov, 5 asistentov, a 3 interní ašpiranti, 7 administrat ívnych zamestnancov vč í tane katedier a k n i ž ­nice. 'í , ^ -

Vedecké hodnosti dosiahlo 5 učiteľov, z toho j e d e n doktor p r á v n y c h v ied a 4 kandidáti právnych vied. V ý u k u 3 zložiek m a r x i z m u zaobstarávajú^ k a ­t e d r y pri F i lozof icke j faku l te a v ý u k u jazykov Katedra j a z y k o v takt iež pri F i lozof icke j fakul te .

# \ n j š e j f a k u l t e š tuduje spofa 240 študentov, z taho mame ž i г n rovných 100. Ako teda vidieť, sme pre­vážne ..mužská" faku l ta !

Й Najčastejším mužským menom je lano. Máme ich 15. Ivanov ie 12. Zo žien máme naiviac Eieniek — 7, Aničiek máme 6. # Najstarší poslucháč sa narodil 17. 3. 1923. na jmiad . i i pcs.uchač 11. 2. 1942. O Pfáca na fakul te si kazí sas iavavm fa jčením plných S3.4 pere poslucháčov. Mu ti matu slabší charakter — f a j č í ich a l 72 pere., ženy si d á r a j á lepší pozor na ra­kovinu p f ú c — f a j č i Ich oreľa menei.

Na nase j fakul te má po­čet vydatých a „ženáčov" arudko s túpajúcu tendenciu. V I. ročníku zatiaľ sú iba dievčatá vydaté. O právnic­k ý dorast sa s t a r a j ú iba dvoma nemluvniatkami. V И. ročníku sú „v tom" jedna žena a jeden muž. V Iii ročníku sú dve diev­čatá ľvdaté. t r a j a muži že­natí. Všetci dohromady ma­jú 4 rato esti . V IV. roční­ku sú 3 ženv vydaté a j e ­den muž ženatý. V V. roč­níku sú iba 2 vydaté, a l e zato až 8 ženatých. Rodinné prídavkv Doberajú t ra ja .

9 Redskcia Mladého práv­nika vypísala nedávna sú-faž o naj lepšiu definíciu )ojmu SK U K A. Z príspev-ííiv w b a r á m e :

Skúška ie 'iialóg, z kto-•ého sa žiaľ. často stava

monológ. Skúška ie boj o štipen­

dium. Skúška ie proces, v kto­

rom obvinený nemá po­sledné slovo

Skúška je pokus 0 pod­vod na nespôsobilom ob­jekte.

Neúspešná skúška — roz­vod z vinv oboch.

Úspešná skúška — pod­pora alkoholizmu.

Skúška íe otr<i7a! (pr ís­pevok skúša júceho) .

Práca pedagogická

sa sús t reďuje na katedrách. Fa­kulta má mnoho učiteľov pomerne» mladých. Niektorí už napísali svo je monografické práce, im na nich pra­cujú. Knižnice katedier iba čiastoč­ne poskytuju studijné materiály pre vedecko-vyskumne práce. Preto sa využívajú všetky možnosti stáleho poznávania praktických otázok v spojitosti so všetkými zmenami v našom spoločenskom živote pri dovršovaní výstavby socializmu.

Katedra dejín využíva predovšet­kým materiály našich archívov. Te­raz napr fakulta pripravuje vedec­kú konferenciu o otázkach fašizmu tzv. slovenského štátu (z hľadiska práva) a matt-rialv spracúvajú tak­mer vset< I učitelia fakulty. Katedry využívaju prax našich národných výborov (viaceri učitelia su členmi trestných komisii národných výbo­rov, členmi i arodnych výborov atd.) а ргал sudov a prokuratury Uva­ž u j e s i o možnosti, aby a j učitelia fakultv j>ra< «»\ all ako 0UdC9TÍI z ľudu

Významná j e spolupráca fakulty s legislatívnymi orgánmi a s ústred­nými uradtni, fakulta dáva pripo­mienky k pripravovaným rozhodnu­tiam najvvššieho súdu, k pripravo­vaným zákonom a pod. Výsledky bá­dania zahrňujú učitelia tiež do učebných pomôcok, ktoré tiež vzhľadom na rýchly v ý v o j naše j spoločnosti a právnych vzťahov rýchle zastarávajú.

. . . a vedecko ýsku mna

Absolventi fakulty sa uplatňujú v najrôznejších úsekoch spoločen­ského života, ako znalci práva a organizátori nachádzajú široké pole praxe v administratíve podnikov, národných výborov a iných úradov, s táva jú sa z nich sudcovia, proku­rátori. Preto tiež štúdium práva j e veľmi mnohostranné, právnik musí predovšetkým poznať zákonitosti vývoja naše j spoločnosti, poznat všetky dôležité otázky spoločen­ských vzťahov, musí byť v praxi tiež politikom, ekonómom a vediet pomôcť pracujúcim, cítiť priamo tep života naše j spoločnosti.

Na Právnickej fakulte sa uplat­ňujú dve formy štúdia: riadne a diaľkové. O diaľkovom štúdiu sa toho nahovorí menej, ale j e práve také dôležité ako riadne a čo viac, študenti, študujúci na diaľku mno­hokrát prevyšujú na konzultáciách a na skúškach a j najlepších riadne študujúcich.

_ Čo najbližšie spojenie života š t u ­denta so skutočným životom v to­várňach, na dedinách, j e predmetom súčasných diskusií o reforme práv­nického štúdia a vysokoškolského štúdia vôbec. Prehlbujeme tiež študijnú prax, ktorá sa osvedčila. Poslucháči Právnickej fakulty pra­x u j ú doteraz po jednom mesiaci na národnom výbore, na súde a na pro­kuratúre. Odborná prax vplýva na záujem o umiestenku po skončení štúdia do toho odboru, ktorý sa ab­solventovi zdá najvhodnejší na zá­klade konkrétneho poznania života.

Spojenie s praktickým životom počas štúdia sa d e j e však tiež prak­tickými cvičeniami, ktoré sa reali­zujú priamo na príslušných praco­viskách, najmä účasťou na pojedná­vaniach súdov, na zasadania t r e s t ­ných komisií NV, arbitráže a pod.

Zaujímavosti z katedier • Katedra správneho práva mochodom, t ie ťažkosti pri

m á na s tarost i v ý u k u a vedec-skúškach s ú vždy, pretože s a k ý v ý s k u m n ekoľkých p r á v - t reba — učiť). nych disciplín. Ťažkosti sú v tom. že ide o otázky, k t o r é s a priamo denne t u a tam m e ­nia. vychádza jú vždy nové úpravy. Veď s ú t o otázky čin­nosti c e l e j š t á t n e j správy, vz tahy pracovno-právne, f i -nančno-právne a roľnicko-družstevno-právne. Preto a j na t ú t o katedru chodí n a j v i a c do­tazov o najrôznejš ích otázkach. Žiaľ, š tudenti tých otázok kladú n a j m e n e j a až skončia, potom s ú radi, a k m a j ú pri r u k e f a ­kultu, aby s a dodatočne i n f o r ­movali o probléme, s k t o r ý m s a s t r e t á v a j ú v praxi.

<antérie, nezrov ! Z t e j t o oblasti ,

— no v prllol

• Katedra trestného práva, netrestá, a le vychováva. No v ý ­nimočne a j potresce študenta, ak j e l a j d á k a neš tuduje . Roz­hodne t res tno-právne otázky s ú zauj ímavé. Myslíte si, s a m é pa­r a g r a f y , Kdeže. Život, zložitý a predsa idúci svo j imi zákonitos­ťami. Poznať j e d n u s t r á n k u tohto procesu j e úlohou vedy t restného práva. (Tou s t ránkou j e práve porušenie nášho po­r iadku) . Skúsili s t e ísť na t r e s t ­né pojednávanie? A k nie, — zväčša j e v e r e j n é a môžete ho navšt ív iť v jus t ičnom paláci, ak náhodou idete okolo. Rozhodne s t e sledovali t a k ý proces z roz­hlasu, keď šlo o dôležité po jed­návanie napríklad v o veci pr í-

A tu p manž- 1 ' ко vtip nejdeme uverejniť, t o iba v zá­kulisí sa uplatnia. A pritom t a ­k á vážna vec — rozvod. To j e s a m o osebe jednoduché, ale s k ú s t e pouvažovať, a k « t o má dôsledky pre jedného či p r e druhého a s k ú s t e n á j s ť zábranv rozvodu ' A j vedecký v ý s k u m na t e j t o katedre pr ináia klad­né výs ledky pre celú n a i u spo­ločnosť. napríklad práce o ob-čiansko-právnej zodpovednosti, o osobnom vlastníctve, ale a j špeciálne úseky.

• Katedra teórie a dejín štá­tu a práva s a rozpadá na v ia­cero úsekov, skúma históriu svetovú, napríklad otrokársku, k d e právo r ímske hralo prím, paložilo základy vykorisťova-

© Katedra medzinárodného práva a politiky láka už s v o ­j í m menom a štúdium, a j keď _ r

j e veľmi rozsiahle, j e to z a u j í - s lušníkov POHG a pod. Poznať t e ľ s k e j vede práva, de j iny f e u mavé. Pravda, nejedná s a iba podstatu t res tného J -o Chartu Organizácie Spojených ' e n v e c p a r a g r a f u národov, a le o obrovský r o z ­siahly materiál diplomacie dl-

podstatu t restného č;nu nie j e a le hlavne

psychológie, logiky, psychiatrie atď. A pravda, musí te poznať

• Katedra občianskeho a ro­dinného práva m á zase iné z a -

napríklad u j ímavos t i na prednáškach, cvi-niektoré čeniach i vo vedeckom rozbore.

Napríklad prednášky : počuje te t u o vše tkých možných zmlu­vách, o dedičských vzťahoch a pod. Cvičenia s ú obľúbené n a j ­m ä z rozvodového konania.

hých desaťročí, rôznych zmlúv zákonitosti nášho života, atď. Na katedre s a r iešia dôle­žité aktuálne otázky medziná­rodných vzťahov, právny režim riek, otázky OSN vzhľadom na právo­moc a pod.

• Katedra štátneho práva skúma otázky vzhľadom na úpravy, obsiahnuté v ústavách, či už n a š e j Ü s t a v y 9. m á j a ale­bo ú s t a v y SSSR a ľudových de­mokracií a pod. Na katedre ú s ­pešne p r a c u j e krúžok ŠVS. Táto katedra, podobne ako odbor teó­rie š t á t u a práva pri ka tedre de j ín podáva jú základy vedo­mostí našich budúcich právni­kov. Z toho vyplýva význam predmetu a pravda, a j ťažkosti š tudentov pri skúškach. (Mi-

dálneho š t á t u a práva, n a j m ä práva cirkevného, de j iny kapi­talistického š t á t u a práva. Veď iba v Československu má do­z v u k y v d n e š n e j n a š e j dobe na­príklad právo predmníchovskej republiky či tzv. s lovenského š t á t u . Rozsiahla matéria v y t v á ­r a lepšie podmienky p r e pocho­penie dnešného nášho s t a v u š t á t u a práva, pomáha pocho­piť obrovské vymoženosti nášho zriadenia a úlohy nášho ľudovo­demokratického práva.

PROSÍM, POZOR TAM NA SCHODOCH! ., A HIJÖÖÖ! „Dvojka" s právnikmi, vyvážajúcimi kompost, sa dala do pohybu. Patronát s petržalským JRD chlapci berú rovnako vážne, ako študijné povinnosti na fakulte. A kým sa chlapci zvŕtajú okolo koní a kompostu ...

M i e i b a p a r a g r a f j

dievčatá zas majú bliiiie ku kvetom. Л tak konkrétna po práunicok rozknitá v pravom i prenesenom slova zmysle

iku. v druist skle

Texty pripravili: Šief a novic - Hošovský -Molek - Hatala

Foto: Štefanovič

Po skončení prednášok v po­sluchárni číslo pät sedí už len Pato. Má pred sebou posledné číslo Mladého právnika a dych­tivo z neho hltá posledné riad­ky-

Z čítania ho vyrušil starší ko­lega Vlado, ktorý vstúpil do po­sluchárne.

— To je najnovšie číslo Mla­dého právnika?

— Ano, — odpovedal a do­dal: — veru, páči sa mi len časopis. Vychádzal aj v minulom roku ?

— To je už jeho tretí ročník a škoda, že si nemal možnost sa bližšie oboznámil! s obsahom minuloročných čísel. Konečne si prvoročiak a tak budeš mat prí­ležitosť sa oboznámiť so všet­kým na našej fakulte. Aké ste mali teraz skúšky ?

— Mali sme tri skúšky, bola to silná „šichta" na nás. Naj­viac som sa bál politickej eko­nómie a tá mi aj najhoršie do­padla. Rímske právo som zvládol najlepšie. Už to nie je ten „ri-man" čo býval voľakedy, však9

— Ilmm, máš pravdu. Aj my sme ho mali len v skratke, ale aj tak nám narobil veľa staros­ti. Л posledná bola logika?

— Áno. — Aj my s m e ju mali posled­

nú.

- A aké ty si mal skúšky?

- Ach, kamarát, ant sa nepý­taj. Dočkaj až prídeš do štvrté ho ročrtíka. Čaká ta veta ťaž­kých skúšok.

- Aké? - Občianske právo ... - Prepáč, že ta vyrušujem.

Je ťažké? A čo vôbec doňho pat r í ?

- To hlavné z „občana" to je záväzkové právo, dedičské prá­vo a občiansky proces. Úzko s ním súvisí rodinné právo, kto­ré však dnes tvorí samostatné odvetvie.

- A ďalšie skúšky? - To máš trestné právo,

správne, finanční\ pracovné, štátne roľnícka-družstevné a medzinárodné. Skôr však nei budeš skladať tieto skúšky,, bu-deš musieť absolvovať skúšky

doteraz V prvých dňoch sme „súdili" v trestných senátoch. Mnohí si z nás prácu veľmi obľúbili, a to najmä preto, že mohli z vopred preštudovaných spisov vynášať rozsudky, no pochopiteľne, ako predbežné študijné rozhodnutia. Zúčastňoval som sa pojednávam ako v civilnom tak aj v trest­nom senáte, kde som uplatňo­val získané vedomosti z fakul­ty. Tu som dospel k názoru a správnosti spájania teórie s pra­xou. Vidíš, aj dnes sme boli v rámci cvičenia z roľnícko-družstevného práva v JRD Petr­žalka priamo medzi družstev­níkmi. Mnohým, ktorí nepoznajú bližšie naše štúdium, sa to bude vari zdať čudné. Myslia si o nás. že len „biftujeme" tie parag­raf y, ale ako sám vidíš, prak­ticky na pracoviskách si overu­jeme poznatky z prednášok. K JRD Petržalka nás viažu aj

na katedre dejín a teórie štátu iné vzťahy. Nedávno sme nad-a pravá.

— Tu čítam v Mladom práv­nikovi, že ste boli nedávno na praxi

— Hej, vždy po siedmom se­mestri praxujeme mesiac t> jus­tícii na súdoch, po ôsmom ideme na národný výbor a na začiatku desiateho semestra sme na pra­xi u prokuratúr. Aj ja som bol teraz na praxi na súde v Nitre.

viazali s nimi družbu, v rámci ktorej my. sväzáci boli sme im pomáhať v ich záhradníctve. Okrem toho sme im zorganizo­vali krúžok ..Nad mapou sveta" a krúžok spoločenských tancov.

- Počul som, že raz pôjde­me Petržalčanom zahrať na zá­bavu

— Vari rnáte nejaký orches t er?

— Áno, prednedávnom založili j sme si malú rytmickú skupinu. I:Podporuje nás v tom i ROH a dúfam, že záujem chlapcov o hudbu bude podchytený.

— A čo je zaujímavé ešte v poslednom čísle?

— Píšu tu o družbe s Práv­nickou fakultou v Halle, o an­kete. .. —

— V tomto čísle si sa málo dočítal o tejto družbe. Tá je už starého dáta. Minulého roku cez prázdniny boli sme aj my, ôsmi právnici v univerzitnej brigáde, ktorá pracovala v Nachterstedte v NDR. O tom by som ti mohol rozprávať celé dni, ako sme sa mali, čo srne zažili a kde-kade sme pochodili. Tu sme sa naprí­klad spriatelili s našimi farma­ceutmi a ani sme netušili, že po našom príchode do Bratislavy sa ešte viac prehĺbi družba, kto­rú sme s nimi v NDR uzavreli.

— To som čítal, veď na zába­ve u nás hrali farmaceuti a bo­lo tam veľa našich priateľov.

— Teraz sa pripravuje veľký majáles, športové stretnutie a mnoho iných akcii v spolupráci s nimi.

— A čo Praha? — S tou máme tiež družbu.

Niekomu sa na prvý pohľad zdá, že tu ide iba o každoročné športové stretnutia. No nie je tomu tak. Náš fakultný výbor si vymieňa s tamojším výborom plány práce, materiály z roč­níkov, fakultné časopisy...

alle • Bratislava - Halle • Bratislava - Halle r Bratislava - Halle • Bratislava - Halle • Bratislava - Halle

Priateľské s t y k y medzi ne*nec-kým národom a národmi n a š e j r e ­publiky majú s tarú tradíciu. Tie­to s t y k y — nakoľko prinášali de­mokratické a pokrokové vzájomné ovplyvňovanie — zanechali nám trva lé kladné dedičstvo. Naproti tcttiiu v ý b o j e nemeckých panujú­cich tried, najmä nemeckého im­perializmu. vyvolávali prechodne

vzájomné odcudzenie. No, vzťahy medzi ČSR a NDR s ú predzvesťou trvalého p'odného priateľstva čes­kého a slovenského národa a ce­lého nemeckého národa — napriek opačným snahám západonemec-kých imperialistov a militaristov, ktorí sú najnebezpečnejšími ne­priateľmi a j vlastného ľudu.

Vzťahy medzi ČSR a NDR ukazu-

f) <f> Ф <§> @ $

Pre nás, ako Nemcov a ako ob­čanov Nemeckej demokratickej republiky má práve v súčasne j medzinárodnej situácii s tretnutie so zahraničnými priateľmi veľký význam. S priateľmi, ktorí sú na­šimi susedmi nielen čo do územia, ale i na základe toho istého spo­ločenského poriadku, t e j i s t e j ideologickej základne marxizmu-leninizmu a toho, až do najmen­ších podrobnosti podobného v y t ý ­čeného cieľa pri konečnej v ý s t a v ­be socializmu . . .

Skúmanie obojstranných pohnú­tok a súvislostí po stáročia t r v a ­

j ú c e j ku l túrne j výmeny medzi oboma krajinami podstatne pri­s p e j e k tomu, aby s a realizovali ciele n a š e j pr iateľskej zmluvy. Popri výsledkoch t a k e j t o výskum­n e j práce, ktoré boli predložené už rôznymi disciplínami, by som rád uviedol príklad z posledných dní ako ilustráciu toho, že akým vynikajúcim spôsobom sa môžu podporovať veľké spoločenské a politické úlohy, k toré vyp lýva jú zo socialistickej výstavby, spoloč­ným pestovaním kultúrneho de­dičstva: v Halle sa skončili pred niekoľkými dňami Händelove osla-

jú, že na demokratickom a socia­listickom základe s a vyvinie na­vždy úprimné priateľstvo a brat­ská spolupráca medzi našimi ná­rodmi a nemeckým národom.

Príkladom kladných s tykov boli v minulosti vzájomné vzťahy me­dzi českým a slovenským národom a univerzitami vo Wittenbergu a v Halle. Na týchto univerzitách študovalo niekoľko s to Slovákov. Význační predstavitelia s lovenske j kultúry, vedy a l i teratúry i boja za slobodu národa — ako Matej Bél, Ľudovít Štúr, A n d r e j Sládko-vič, Jonáš Záborský, Ján Kalin-čiak, Samo Bohdan Hroboň, Ben­jamín Červenák a iní — prinášali si z týchto nemeckých univerzít mnoho demokratických, pokroko­vých a humanitných myšlienok. Na túto tradíciu nadväzuje dnešná spolupráca našich univerzít. No za nových podmienok. Ako vysoké školy dvoch socialistických kra­jín môžeme s t a r é tradície spolu­práce dnes rozví jať na oveľa v y š ­šom základe: jednoznačne v pros­pech pokrokového rozvoja našich kra j ín a národov, v prospech po­kroku a mieru v svetovom me­radle.

(Z pre javu rektora UK proí. J . Šefránka na slávnostnom otvorení Týždňa družby

s Halle.)

vy Nemeckej demokratickej r e ­publiky, tešiace s a i medzinárod­n e j pozornosti, ktorými si pripo­mínala naša vláda, naše kultúrne inštitúcie a na j š i r š ie kruhy pra­cujúcich d v o j s t é výročie smrti veľkého skladateľa Georga Fried­richa Händela. V rámci tohto slávnostného týždňa, početne nav­števovaného tuzemskými i zahra­ničnými hosťami, bolo vrcholom vystúpenie Českého pražského f i l ­harmonického sboru, Pražského rozhlasového orchestra a známych sólistov n a š e j kra j iny s oratóriom ,,Judáš Makabejský*4.

Veľká účasť našich pracujúcich na podujatiach Händlovho týždňa, ktoré boli napriek opakovaným vystúpeniam preplnené, patrí pri­tom k najradostnejš ím a najdôle­žitejš ím znakom Händlovského festivalu.

Rád by som k tomu pripojil ná­de j , že spoločný výskum a popu­larizácia mnohých pokrokových prúdov vedeclcého a kultúrneho dedičstva oboch národov a oboch univerzít môžu v tomto Týždni družby získať nové impulzy. Bu­deme vítať a podporovať, ak po v ý ­mene univerzitných delegácií a hosťovských prednášok v rámci osláv oboch mládežníckych orga­nizácií bude nasledovať výmena kultúrnych súborov a športových delegácií.

(Z pre javu rektora Univer­zity Martina Luthera v Hal-le-Wittenbergu prof. dr. Gerharda Bondiho na otvo­rení Týždňa družby.)

Chvíľka s ta jomníkom FDJ z Halle

Slovo má Egon Schultz

E g o n Schulz, j e d e n z n a š i c h h o s t í , k t o r ý s a z ú č a s t n i l T ý ž ­d ň a d r u ž b y , j e p r v ý m t a j o m n í ­k o m FDJ na U n i v e r z i t e M. L u t h e r a v Halle. Zaš l i s m e za ním, a b y n á m r o z p o v e d a l o p r á ­ci š t u d e n t s k ý c h o r g a n i z á c i í n a ich u n i v e r z i t e a o s v o j i c h d o j ­m o c h z B r a t i s l a v y .

• A k o sa vám páčil 1. máj ? Ako sa slávi u vás?

A k m á m b y ť ú p r i m n ý , b o l t o j e d e n z n a j k r a j š í c h 1. m á j o v , k t o r é s o m zaž i l . 1. m á j o s l a ­v u j e m e t a k i s t o a k o v y . V p r e d ­v e č e r P r v é h o m á j a s t a v a j ú c h l a p c i d i e v č a t á m m á j e p o d o b ­n e a k o u v á s . V z á v o d o c h a š k o l á c h b ý v a j ú s l á v n o s t i . 1. m á ­j a j e v m e s t e v e ľ k á m a n i f e s t á ­c ia a o d p o l u d n i a s ú r ô z n e š p o r ­t o v é a z á b a v n é p o d u j a t i a .

• Odkedy ste tajomníkom FDJ Г

Po skonč e n í s t r a n í c k e j š k o l y s o m bol t a j o m n í k o m FDJ n a R o b o t n í c k o - r o ľ n í c k e j f a k u l t e . Od r o k u 1956 d r u h ý m t a j o m ­n í k o m FDJ n a U n i v e r z i t e M. L u t h e r a v Hal le a v t o m t o r o ­k u s o m s a s t a l p r v ý m t a j o m ­n í k o m FDJ n a u n i v e r z i t e .

• Koľko študentov u vás do­stáva štipendium a aká je jeho výška *

St p e n d i u m d o s t á v a 9 6 p e r e . >sluchAčov. S t u d e n t i z r o b o t ­

n í c k y c h a r o ľ n í c k y c h r o d i n d o ­s t á v a j ú m e s a č n e 1 9 0 m a r i e k a z i n ý c h r o d i n 1 4 0 m a r i e k . 4 0 p e r e . i t u d e n t o v d o s t á v a p r o s p e ­c h o v é i t i p e n d i u m v o v ý š k e 8 0 m a r i e k 3 0 p e r e . p o 4 0 m a r i e k . Za v e d e c k é p r á c e d o s t á v a j ú i t u d e n t i i t i p e n d i u m K a r o l a M a r ­x a a W i l h e l m e Piecka.

pc

• Aké formy práce používa FDJ?

Na k a ž d e j f a k u l t e s ú p r a c o v ­n é s k u p i n y , k t o r é m a j ú j e d n o t ­n é v e d e n i e . N a j m e n š i a m á 2 5 č l e n o v . Mnohí n a š i š t u d e n t i b o ­j u j ú o č e s t n ý t i t u l s o c i a l i s t i c ­k e j p r a c o v n e j s k u p i n y . H l a v n o u ú l o h o u v t ý c h t o s k u p i n á c h j e s o c i a l i s t i c k y s a učiť, p r a c o v a ť a žiť. Dbať o to , a b y v e c k o l e k ­t í v u b o l a v e c o u j e d n o t l i v c a a o p a č n e .

Medzník v ďalšej spolupráci

M e d z i n a š i m i h o s ť a m i z U n i v e r ­z i t y H a l l e - W i t t e n b e r g b o l a j t a ­j o m n í k s t r a n í c k e j o r g a n i z á c i e SED, s ú d r u h R u d i B ü n t i g . Z a š l i s m e z a n i m a položi l i s m e m u n i e k o ľ k o o t á z o k :

# P r e d o v š e t k ý m b y n á s z a u j í ­m a l o , č i s t e u ž bol i n i e k e d y v Č e s ­k o s l o v e n s k u ?

Bol s o m r a z . V j a n u á r i t o h t o r o ­k u s o m bol v B r a t i s l a v e , k e ď s m e p r i p r a v o v a l i t e n t o „ T ý ž d e ň d r u ž b y " m e d z i n a š i m i u n i v e r z i t a m i .

# P o d ľ a V á š h o n á z o r u , č o p r i ­n i e s o l t e n t o t ý ž d e ň p r e s p o l u p r á ­cu n a š i c h u n i v e r z í t ?

P r i š l i s n v s a s e m n a v z á j o m p o -s n á v a ť , v y m i e ň a ť s i s k ú s e n o s t i z r i e š e n i a r ô n y c h p r o b l é m o v , č a s ­to s p o l o č n ý c h . Na z á k l a d e v ý s l e d ­k o v , p o r á d a r o ^ l i o v o r o v , o č a k á v a ­m e ď a l š i e z l e p š e n i e p r á c e , h l a v n e v o b l a s t í v ý c h o v y a p e d a g o g i k y . V e ľ m i n á s z a u j a l a u v á s z a v á d z a n á š k o l s k á r e f o r m a , k t o r á j e p r e n á s v z p r u h o u k r i e š e n i u p r o b l e m a t i k y v y s o k ý c h š k ô l .

# S p o m í n a l i s t e š k o l s k ú r e f o r ­m u . R a d i b y s m e v e d e l i a k o j e t o u v á s s o s p o j e n í m t e ó r i e a p r a x e a s v ý r o b n o u p r a x o u ?

V NDR u ž m á m e d á v n e j š i e z a v e ­d e n ý u v á s n a v r h o v a n ý s p ô s o b p r i ­j í m a n i a n a v y s o k é š k o l y . I d e t u p r e d o v š e t k ý m o r o č n ú v ý r o b n ú p r a x p r e d v s t u p o m n a v y s o k ú š k o ­l u . N á š s y s t é m o v š e m e š t e n i e j e d o k o n a l ý a p r á v e v a š a p r e s t a v b a v y s o k o š k o l s k é h o š t ú d i a n á m u k a ­z u j e v m n o h o m c e s t u . V H a l l e m á ­m e u ž u r č i t é p o z n a t k y z o s p o l u ­p r á c e s p r i e m y s l o m . M u s í m t u s p o m e n ú ť p r e d o v š e t k ý m s p o l u p r á ­c u c h e m i c k é h o p r i e m y s l u s o d b o r ­m i c h é m i e n a u n i v e r z i t e . Š t u d e n t i p o č a s š t ú d i a d o s t á v a j ú t i e ž z a ú l o ­h u r i e š i ť m e n š i e v e d e c k é ú l o h y z o s v o j h o o d b o r u . P o d o b n e a k o u v á s , c h o d i a š t u d e n t i c e z p r á z d n i n y n a m e s a č n é b r i g á d y .

O P r e d NDR s t o j a d ô l e ž i t é e k o ­n o m i c k é ú l o h y , k t o r ý c h s p l n e n i e u m o ž n í p o d s t a n e z v ý š i ť ž i v o t n ú ú r o v e ň o b y v a t e ľ s t v a . A k ý j e p o d i e l m l á d e ž e p r i u s k u t o č ň o v a n í úloh v ý s t a v b y s o c i a l i z m u ?

Ano, n a š a s t r a n a v y t ý č i l a a k o j e d n u z h l a v n ý c h ú l o h p r i b u d o v a ­n í s o c i a l i z m u d o b e h n ú ť d o r o k u 1 9 6 1 NSR v s p o t r e b e n a j e d n é h o o b y v a t e ľ a . A p r á v e t u n a š a m l á d e ž u k á z a l a , ž e v n e j r a s t i e n o v á s o ­c i a l i s t i c k á g e n e r á c i a . M l a d i ľ u d i a

v NDR s a z a v i a z a l i v y r o v n a ť n á ­s k o k NSR u ž v r o k u 1960.

T e n t o č i n n e m e c k e j m l á d e ž e s m e

p r i j a l i s r a d o s ť o u a v e r í m e , ž e t o n i e s ú i b a p r á z d n e s l o v á .

ф Prob l é m B e r l í n a j e j e d n ý m z p r v o r a d ý c h p r o b l é m o v s ú č a s n e j p o l i t i c k e j s i t u á c i e v o s v e t e . A k ý j e v á š n á z o r n a r i e š e n i e b e r l í n s k e j o t á z k y ?

P o d ľ a n á s b e r l í n s k a o t á z k a j e j p o d r i a d e n á o t á z k e u z a v r e t i a m i e ­r o v e j z m l u v y s N e m e c k o m . M i e r o v á z m l u v a n i e j e d ô l e ž i t á i b a p r e n e ­m e c k ý ľ u d , a l e p r e ľ u d c e l e j E u ­r ó p y . U z a v r e t i e t a k e j t o z m l u v y b y z n a č n e n a p o m o h l o u v o ľ n e n i u m e ­d z i n á r o d n é h o n a p ä t i a . No t o ne-! z n a m e n á , ž e o t á z k a B e r l í n a n i e j e j d ô l e ž i t á a ž e m i e r o v á z m l u v a je; p o d m i e n k o u p r e r i e š e n i e b e r l í n s k e j o t á z k y . Na z á p a d e e x i s t u j ú m i l i t a ­r i s t i c k é k r u h y , k t o r é v ý c h o d i s k o z t e r a j š e j s i t u á c i e v i d i a v o v o j n e . P o d ľ a n a š e j m i e n k y j e m o ž n é t u r o z h o d n ú ť m i e r o v o u c e s t o u p o d ľ a n á v r h o v n a š e j a s o v i e t s k e j v l á d y . V e r í m e , ž e n a k o n i e c s a t á t o o t á z k a r o z u m n e r o z h o d n e , v e ď z a n a ­m i s t o j í c e l ý s o c i a l i s t i c k ý t á b o r a ľ u d c e l é h o s v e t a s t ú ž b o u p o m i e r i

# A n a k o n i e c — a k é s ú v a š e d o j m y z p o b y t u v B r a t i s l a v e ?

Mali s m e v e ľ a z á ž i t k o v , n e d á s a t o a n i v y s l o v i ť . B u d e m e s a s n a ž i ť v y t a ž i ť z n á š h o p o b y t u č o n a j v i a c , a b y b u d ú c i „ T ý ž d e ň d r u ž b y " bol e š t e l e p š í , a b y n a š a s p o l u p r á c a bola e š t e p l o d n e j š i a . ( k )

I k e ď n e r a z c h ý b a l i n e m e c k é s l o v á — s l o r o z u m e n í m n e b o ­li ť a ž k o s t i . N i e l e n preto, ž e p r v o m á j o ­v é o s l a v y m a j ú v c e l o m s v e t e j e d e n z m y s e l , a l e a j p r e ­to, ž e m l a d í n e p o ­t r e b u j ú t l m o č n í k o v . S t a č i ú s m e v — a v t o m t o p r í p a d e f o t o -o b j e k t l v .

z priebehu l y z d n a

priateľstua V rámci ,,Univerzitného týž­

dňa, sa копан na ť t UK preunas-k y štyroch významných predsta-vitelov Právnickej íaKuay uni­verzity Haíle-WittenDery.

V utorok, 20. IV. boia pred­náška doc. dr. W. Bucnneia na temu: ,,Vývoj náuky o s t á t e od konferencie o š táte a práve v apríli 1958".

Doc. dr. Büchner s a vo s v o j e j prednáške zaoberal problémami výučby práva v NDK. Pripome­nul, že napriek veľkým úspe­chom, ktoré spočívajú v tom, že právnické fakulty v NDK uoli oéistene od rasistických pred-násatelov a triedne zloženie bolo upravené, takže dnes deti robot­níkov a roľníkov tvoria 50 °/o, právnické fakulty dodnes nepl­nili spoločenskú úlohu a pod ruškoin ,,objektivizmu" s a ne­raz prednášali buržoázne teórie. Hovoril taktiež o nutnosti zmiep obsahu a s t r u k t u r y výučby, pre­tože ako povedal doc. Büchner , výučbu a vedecký výskum treba zladiť s požiadavkami spoločen­ského života.

Po prednáške bola plodná dis­kusia, v k t o r e j s a poslucháči za­ujímali predovšetkým o problé­my prestavby školy.

• # •

Dalším prednášateľom bol de­kan PF Univerzity Halle-Witten­berg prof . d r . Lekschas, k to r ý hovoril o problémoch trestného zákonodarstva NDR.

Autor osvetlil nové prvky v trestnom zákonodarstve, ktoré spočívajú v neúprosnom boji proti škodcom socialistického zriadenia, diverzantom a platným agentom západných imperialistov na j e d n e j s t rane a v čoraz väč­šom vyznáme výchovnej úlohy trestu v t r e s t n e j činnosti osôb na strane druhe j .

Prof. dr. Lekschas dokázal na príkladoch zo socialistickej pra­xe, že mnohé dnešné zákony za­os táva jú za životom. Zaoberal s a taktiež niektorými odbornými právnickými pojmami ako j e za­vinenie, t r e s t a nedbalosť.

* * *

Večer sa konala v aule UK vere jná prednáška prof. dr. Reintanza na tému ,.Problém zá­padného Berlína". Dnes, keď problém západného Berlína j e predmetom živých diskusií na celom s v e t e a od jeho vyr ie­šenia závisí do značnej miery problém zachovania mieru, bola táto prednáška veľmi aktuálna. Prednášate!' sa predstavil ako výborný znalec problému a po­drobne rozobral v ý v o j v oboch častiach Nemecka po Postupim-ských dohodách, ktorý dospel k vytvoreniu dvoch štátov, — ľudovodemokratickej NDR a agres ívnej , militarist ickej NSR. Poukázal na neudržateľnosť dnešného s tavu v Berlíne, ako i na jediné riešenie, ktoré spo­číva vo vytvorení slobodného a nezávislého Berlína.

Vo veľmi bohatej diskusii prof. Reintanz odpovedal na všetky nejasnosti poslucháčov, týkajúcich sa Berlína a celého problému Nemecka, napr. otáz­ky leteckého koridoru záp. Ber­lín—NSR, v ý š k y letov, volieb v* Berlíne, Sárska a pod.

* * *

Vo v e ľ k e j posluchárni LFUK zišlo s a v s t redu 29. apríla v y š e sto poslucháčov z radov vysoko­školských profesorov, asistentov a študentov, aby si vypočuli zaujímavú a aktuálnu prednášku dr. Ernesta Luthera: ,,Pápež a lekárstvo". Ovodné slovo o vedecke j čin­nosti dr. E. Luthera povedal de­kan FFUK — Lev Hanzel. Obsa­hom prednášky bol b o j cirkvi s lekárskou vedou v minulosti a súčasný vzťah Vatikánu k úspe­chom vedy.

Dr. E. Luther poukázal na to, že hoci sa cirkev vždy snažila podriadiť lekárov kňazom, ne­mohla zatvoriť oči pred úspech­mi lekárske j vedy v posledných rokoch. J e j cieľom a j naďalej j e udržať lekárov v putách nábo­ženských predsudkov a viesť b o j proti vedeckému svetonázoru. Cirkev chce určiť ,,mravný zá­kon" pre lekárov. Tí však nie sú

odkázaní na mravné zásady cir­kvi a pápeža, pretože ich práca j e nezlučiteľná s dogmatizmom viery.

L e k á r s k a f a k u l t a p r i v í t a l a n e m e c k ý c h h o s t í s ú p r i m n o u r a d o s ť o u .

N a k a t e d r e h y g i e n y p r e d n á ­š a l a v u t o r o k 28. a p r í l a 1 9 5 9 d r . U r s u l a r e n a t e R e n k e r z H y g i e ­n i c k é h o ú s t a v u U n i v e r z i t y M a r t i n a L u t h e r a n a t é m u : „ C h o r o ­b y z p o v o l a n i a a n á h l e p r í h o d y v z d r a v o t n í c k y c h z a r i a d e n i a c h 44

Z a ú č a s t i p r o f e s o r o v a a s i s ­t e n t o v h o v o r i l a d r . R e n k e r o v á o d ô l e ž i t o s t i o c h r a n y z d r a v i a v z d r a v o t n í c t v e . V p r e h ľ a d e č i n ­n o s t i H y g i e n i c k é h o ú s t a v u p o ­u k á z a l a n a v z o r n ú s t a r o s t l i ­v o s ť š t á t u o z d r a v i e ľ u d u NDR.

V d i s k u s i i s a p r o f e s o r i a p r a ­c o v n í c i H y g i e n i c k é h o ú s t a v u LFUK ž i v o z a u j í m a l i o n i e k t o r é p r o b l é m y z o b l a s t i p r a c o v n e j h y g i e n y a i c h r i e š e n i a v NDR.

Vo š tvr tok, dňa 30. a p r í l a , v y ­konal i n a š i nemeckí hostia n á v š t e ­vu v dvoch b r a t i s l a v s k ý c h závo­doch. Jedna skupina, ktorú viedol rektor UK p r o f . Š e f r á n e k , boia v Závode mieru, druhá s o s . p ro­rektorom Colotkom v závode MDŽ. Po preh l iadke závodu zotrval i hos­tia v družne j besede s pracovníkmi závodov. V diskusi i s a hovori lo o a k t u á l n y c h otázkach, a k o j e p r e s t a v b a v y s o k ý c h škôl, problém západného Berlína, z jednotenie Nemecka a pod.

Ä * Й V stredu 29. apríla predpoludním

prebiehala na Prírodovedeckej f a ­kulte UK prednáška prof. dr. Fried­richa o výsledkoch ovocinárskeho výskumu v NDR a ich uplatnení v praxi. Za prítomnosti asi 40 pro­fesorov a poslucháčov dokumentoval s v o j u prednášku premietaním dia­pozitívov.

• V tom istom čase približne 30

študentov a učiteľov prírodovedec­k e j fakul ty vypočulo v posluchárni katedry zoológie prednášku o vply­ve exogenných faktorov na histo­logickú výs tavbu zvieracieho orga­nizmu. Prednášal prof. dr. Hüssing. Žiaľ, prednáška nebola prekladaná do slovenčiny a tak časť posluchá­čov z radov š tudentstva j e j nepo­rozumela.

• Na Katedre dej ín a archívnictva

FFUK bola prednáška odborného asistenta S. Quilitscha na tému ,,Práca ús tavu národov SSSR na Univerzite M. Luthera". Úvodom tlmočil pozdravy od tých súdruhov, ktorí zostali doma. Vo s v o j e j pred­náške s a rozhovoril o problémoch dnešného Nemecka. Na záver pred­nášky sa rozprúdila živá diskusia.

V s t redu 29. IV. na Katedre g e r ­mánske j a angl icke j filológie mal prednášku docent dr. E. Kirsch .Priemyselná výs tavba NDR v zrkad­le l i teratúry". Celá prednáška bola zameraná na Marchwitzov román ,,Surové železo" Doc. dr. Kirsch sa zmienil i o živote samotného March-witza, spisovateľa, ktorý vyšiel pria­mo z robotníckej triedy a j e j pro­blémy zobrazil vo svoj ich dielach.

V piatok večer pr i š l i naš i n e ­meckí hostia do internátu SNP v Horskom p a r k u na p r v o m á j o v ú vesel icu. Po p r o g r a m e VUS a p r i -priví taní učiteľov a poslucháčov z Halle, hra l do tanoa š tudentský tanečný orchester l á n a Stankgya. Zavládla družná zábava a v roz­hovoroch s a naš i pr ia te l ia rozho­vori l i o tom. a k o s a im u n á s páči. Chválili h lavne n á š tanečný orchester., dobrú ná ladu a M. Lin­k e poznamenal, že n a š e z á b a v y urobili na nich dobrý dojem. Naši hostia si zatancovali , o c h u t . nali s lovenské víno a že sa na zá­bave dobre cítili, dokázal s t ručný vvrok N1. Gielkeho: ..Všetko veľmi Dekné - len je k r á t k y čas."

foz 9ÍáiT

NAŠA UNIVERZITA, v y d á v a -Rektorát UK a ZV ROH Brat i s lava , Š a f á r i k o v o nám. č. 12. Riadi r e d a k č n á r a d a . Ve­dúci r e d a k t o r : Iura) V e r e í , Rraf lcká ú p r a v a : Martin Hrlc, r e d a k t o r : Tibor Korbel ! . Redak­cia a a d m i n i s t r á c i a : Rektorát UK. V y c h á d z a r a z mesačne. Tlač: Západos lovenské t l a č i a r ­ne 01, n. p. u l ica Národného povstania č 41. Povolilo Po­vereníc tvo Školstva a k u l t ú r y , výnosom číslo HS Vl-Il 10-267/

A - 692489

Naša chaia žiada usilovné ruky

Pekná chata, obklopená lesmi. . . Na terase rozosta­vené pestrofarebné lehátka a na nich opálené bronzové telá. . . Neďaleko prí jemne chladiace vlnky, priehrady... Vo vnútri chaty dokonalý komfort — krásna spoločen­ská sála, spojená s jedálňou, 42 postelí pre návštevníkov, teplá a studená voda po celý rok, ústredné kúrenie . . .

Mohol by človek chcieť viac, ak by túžil stráviť nie­kde pár voľných dní? Lenže chôta nebude slúžiť len ako rekreačné stredisko, ale i ako stredisko kurzov a školení.

Pozrime sa však na celú záležitosť trocha bližšie. Kaž­dý pri čítaní týchto riadkov iste pochopí, /e ide o chatu v Harmónii pri Modre, na výstavbu ktore j sa podujal CZV HOH na UK. Ak by mal niekto možnosť nahliadnuť do projektov t e j t o chaty, bol by nadSoný; vytvoril by si dokonalý obraz tohto prí­jemného v budúcnosti iste veľmi vyhľadávonf'ho miesta. A konečne i malý úvod na začiatku snáď postačil pre vyvolán"- asport a k e j - t a k e j predstavivostí. . .

Chata j e však e š t e len vo výstavbe. A to si musíme uvedom ť. Záleží len na nás, či chata bude vítať prvých návštevníkov prv alebo ne­skoršie. Chalu staviame s v o j ­pomocne, na nič nemôžeme preto čakať, treba len v y s ú ­kať rukávy a dať s a do toho Zatiaľ pokračujú práce veľmi pomaly. Sväzy mládeže síce organizujú brigády, ale buď s a ich zúčastní málo š tuden­tov alebo s ú to väčšinou dievčatá, ktoré nemôžu robiť pri takých prácach, ako j e napr. betónovanie. Je to te­raz najnaliehavejšia úloha, aby sa mohlo v prácach rých­lejš ie pokračovať. Treba pre­to mužské ruky, ovšem nie také, ktorým miesto lopaty a krompáča vidno na Zochovej chate držať poháriky. Tre­ba ľudí, ktorí s a nedíva­j ú len na hodinky a napínajú uši, kedy začujú známy hu­kot autobusu, aby ich vyslo­bodil za „zajat ia" tohto roz­kopaného staveniska, ale ľu­dí. ktorí niečo urobia!

Preto j e na Sväzoch mlá­deže, aby vo veľkom počte organizovali brigády, aby sa pracovalo svědomitě a aby s a nezabúdalo ani na letné prázdniny, v čase ktorých nemôžu práce stáť. Po pek­nom príklade Prírodovedec­k e j fakulty, ktorá sa zavia­zala odpracovať tu jeden me­siac, mali by nasledovať a j ďalší. Veď z prijemného po­bytu, ktorý nás tu v budúc­

n o s t i očakáva, ako odmena za dobre vykonanú prácu budeme mat iste všetci ra­dosť.

( a j )

V s t r e d u 29. apríla predpoludním patril štadión Slovana ÜNV poslucháčom Univerzity. Uskutočnili sa tu m a j s t r o v s t v á UK v ľ a h k e j at let ike pre rok 19í>í*. Pretekári nebojovali iba o získanie m a j s t r o v ­ských titulov, ale a j splnenie limitov pre III. kolo vysokoškolských hier. Mimo konkurencie štartovali a j poslucháči druhých vysokých škôl, ktorí využili príležitosť pre splnenie limitov.

Počasie pretekom neprialo, bolo chladno a občas a j pršalo. No napriek tomu sa ich zúčastnil s lušný počet pretekárov. Medzi prítomnými boli a j Ve­selský, Volný a ďalší nádejní atléti. Pre zranenie chýbal Steso. Preteky začali , z nepochopiteľných príčin s v y š e hodinovým meškaním. Dosiahli sa pomerne dobré výs ledky. Najvyšš iu úroveň mali preteky na 100 m muži, k d e d v a j a zabehli s tovku zíi 10,§(!). Podľa výroku cieľových rozhodcov a j tretí závodník dosiahol čas 10,9. ale tnnto výrok Je diskutabilný, nakoľko tret í bol za prvými dvo­ma aspoň poldruha metra. U žien Imll tiež v pre­teku na 100 m dosiahnuté naj lepš ie výsledky.

Medici najlepší Niektoré v ý s l e d k y : Muži: 100 m — 1. Vese lský

(I arm. fak.) 10,9, 2. Pavle (Lek. tak.) 10,9, 110 m prek. — Veselský (I arm. řak.) 15,0, 200 m prek. — Nosáľ (Lek. řak.) 27,9, diaľka a t r o j s k o k Volný 049 cm a 12,31 m, 400 tn — Schwarz 53,0, výška — Ilebort 175 cm, guľa — Švec 11,51 m, 4x100 m — Lekárska fakul ta 45,1.

Ženy: 100 m — Ledererová (Práv. f a k . ) 13,7, 800 m — Fersterová (Lek. fak.) 2:47,8, 80 m prek. — Šebestová (Hl. f a k . ) 15,4, guľa a výška — Ze­lená (Práv. fak.) 9,75 m a 130 cm, 4x100 m — Lekárska fakulta 57,9.

Celkove u mužov zvíťazila Lekárska fakul ta s 353,3 bodmi pred Prírodovedeckou a I 'armaceu-tlckou fakultou, k t o r é získali 92,5, resp. 92 bodov. Na š t v r t o m mieste sa umiestila Filozofická f a ­kulta so 72 bodmi. II žien bolo toto poradie: L l ekárska fakulta 131,5 b , 2. Právnická fakul ta Hi b., 3. Filozofická fakulta 20 b., 4. Pr i rodove ' decká fakulta 18,5 b.. 5. Farmaceutická fakulta 18 b

ŠPORT

S jarou prišiel na rozostavaé ihriská pri internáte v Hor­skom parku aj nový pracovný ruch. Poslucháči všetkých fakúlt UK tu dokončujú výstavbu basketbalového a volejbalového dvor­ca. Treba však povedať, že niektoré skupiny nedostatočne vy­užívajú určený čas na brigádu. Studenti z III. ročníka LF, kto­rých vidíte na obrázkoch, majú značný podiel na odpracova ných hodinách.

Praha bola štedrá Tradičné športové s t re tnut ie

dvoch právnických fakúlt Prahy a Bratislavy sa konalo tentoraz v hlavnom meste n a š e j republiky. Treba hneď na začiatku povedať, že skončilo p r e Bratislavu veľmi ne­priaznivo — prehrou 5:1.

Tak ako každoročne, i tohto roku vyhrali s m e vysoko futbal 6:1 a plne s a potvrdilo, že Praha, kde tento špor t j e na fakul te popoluš­kou, na našich m a j s t r o v UK ne­stačí. Naši chlapci produkovali technickú hru a boli suverénnymi pánmi na ihrisku. Bránky zazname­nali: Bacho 3. Kopšo 2, Holba, resp. Cíner.

To však bolo všetko, v čom s m e porazili pražských kolegov. Suve­rénne p r e Prahu dopadol ženský basketbal — 47:20 (22:10). Ani v mužskom basketbale, kde právnici z Prahy držia titul m a j s t r a Kar love j univerzity, s m e si nerobili nádeje . Škoda, že naši chlapci nebojovali do konca tak, ako na začiatku, ale ne­chali sa zbytočne znervózniť. Mohli

s m e sa dočkať milého prekvapenia. Výsledok 67:43 (35:33) nezodpovedá plne priebehu hry. Za Prahu nastú­pil a j reprezentant Šotola.

Vo volejbalovom s t re tnut í mužov, naše mužstvo sklamalo, keď n e v y ­užilo slabinu súpera a po veľmi slabom výkone prehralo 3:0. Pri vo­le jbale sa ukázalo, že bez dôraznej hry na sieti nemožno ani sebalep-šou hrou v poli zvíťaziť. Práve vďa­ka hre pri sieti a t v rdým podaniam víťazstvo 3:0 s i odniesli domáce hráčky, všes t ranne lepšie.

V stolnotenisovom stretnut í s m e nečakali zázraky, no s labý odpor, aký kládli naši hráči súperovi, nás o z a j nemilo prekvapil. Prehrali s m e 5:0. Nevyhrali s m e ani s e t .

Celkove s t re tnut ie ukázalo, že bude u nás t reba venovať viac po-pozornosti ženskému športu. Prvým krokom j e volejbalový tréning žien. k torý sa pravidelne poriada. Zájazd prispel k zblíženiu a vzájomnému spoznaniu obidvoch fakúl t a možno ho hodnotiť kladne. (HROM)

Vysokoškolské športotéjir^

parterom favoriti Filozofi č iernym k o ­ň o m futbalových majs trovst iev UK • Medici k r a ľ u j ú a j naďalej pod basket­balovými košmi • Obdivuhodný v ý k o n piatich f i lozofiek v o vole jbale ® Právnici m a j s t r a m i v o futbale

Tohoročné maj s t rovs tvá UK vo futbale, basketbale a vo volejbale, ktoré boli súčasťou Vysokoškolských športových hier, s a neobišli bez prekva­pení. Azda na jväčš ie sa zro­dilo vo futbalovom turnaj i , kde podceňovaní filozofi dokázali s v laňa j š ím maj s t rom — Far­maceutickou fakultou — r e ­mizovať a v rozhodujúcom stretnutí porazili prírodoved­cov 3:2, hoci prehrávali 0 :1 a i:2. Týmto s a zaslúžene pre­bojovali do finále turna ja . „Papierový" favorit — farmá­cia — po bezbránkovej remí­ze s filozofmi nedokázal pora­ziť ani deviatich ( ! ) prírodo­vedcov. Prehral 1:2 a obsadil vo s v o j e j skupine iba posledné miesto. Znova sa potvrdilo, že podceňovať s a nevypláca a ani mužstvo, ktoré má vo svojom s t rede niekoľko veľmi dobrých individualít, n ie je vopred ví­ťazom.

V L A Ň A J Š Í F I N A L I S T A MAJSTROM

V d r u h e j skupine zviedli tuhý b o j o postup medici s právnikmi. Keďže ich vzá­jomný s ú b o j sa skončil neroz­hodne 2:2, rozhodlo o postupe vyš š ie víťazstvo právnikov nad geológmi (4:1), keď medici zvíťazili iba 3:1. Vo finále sa čakal vyrovnaný boj. Nedošlo

nepochodili k nemu, lebo právnici dosiahli fakulty 32:7 a IFUK 56:9. vysoké víťazstvo v pomere 5:1. V stretnutí o 2. miesto príro-Treba v š a k priznať, že filozofi dovedky zdolali f i lozofky 32:15. nastúpili oslabení o š tandard- Kuriozitou tohto zápasu bolo, ného brankára Fábryho (zranil že filozofky dali v II. polčase sa v zápase s prírodovedcami) iba jediný bod. Ostatné fakul-a na jeho mieste chytal jeden ty basketbalové družstvá žien z hráčov. I tak však právnici nepostavili ( ! ) . zvíťazili zaslúžene, keď boli Volejbalovými majs t rami sa na jmä pred bránou súpera stali u žien reprezentatnky dôraznejší . L e k á r s k e j fakulty a u mužov

Ml DICK Y SUVERÉNNE " ť n % ľ ľ n T i l ľ „ , ( v p . obdivuhodný výkon žien fcilo-zof icke j fakulty. Hoci celý t u r -

l iasketbal s a stal opäť ко- na j ich hralo iba päť, nesmier-risťou medikov. Muži však mu- nou bojovnosťou všetkých hrá-seli o prvenstvo omnoho tuh- čok s a prebojovali do i fná le ! š ie bojovať ako vlani a v roz- Je to výkon hodný uznania, hodujúcom stretnutí porazili Záverom možno povedať, že geológov len o 2 body(33;31). tohoročné m a j s t r o v s t v á UK Geológovia pre zmenu v zá- boli dobre organizované a ma-pase o postup do finále zvíťa- li vo všetkých súťažiacich hlad-zili nad filozofmi iba o púhy ký priebeh. Je to zásluha po-bod. V súťaži žien titul m a j - riadatefov — KTV prírodove-s t r a UK získali suverénne zno- decke j a L e k á r s k e j a Farma-va medičky, keď porazili re- ceutickej fakulty UK. prezentantky Prírodovedeckej I. Šajnoha

Naša anketa

Prečo málo šporfuieme

V tomto ŕ i s le t m e dali slovo odbornému asistentovi z Katedry dia-lekiu kcho * historii kého materializmu FFUK R. Simovi, k torý nám na o t i i k u ..Preŕo málo špor tu jeme ?", povedal:

vidím v tom. s k o športového do internátov.

ze «-«it* stáit va ruchu n*-prenle; K tomu j * v ink potrebné, aby a j výs tavba áportových ob jektov (ihriaká. bazén. fahkoatletická d r á ­ha • pod ) t a koncentrovala pri in ­ter- . á t »< h V internátoch musí by( a j poliéovfta športového náradia (lopty, o i tep . di»k. t C), Toto «0. povedal by aom. objektívni činitelia. No nie mená.u ulohu h r a j ú a j t i nite 4 »objektívni Pod týmito myslím v prvom rade ne jakú riadia­cu inštitúciu športového života priamo v internáte. V t e j t o b y okrem študentov boli a j niekoľkí as istenti - odborníci z Katedry te­l e s n e j výchovy. Táto inštitúcia .so svo j imi sekciami by riadila a or­ganizovala športový život v inter­náte.'V" rôznych športových odvet­viach treba vytvor iť družs tvá a pr i­hlásiť ich a j do nižších súťaží, prí­padne zriadiť medzi internátmi, ale­bo vysokými školami podobnú pra­

videlnú súťaž (futbal, stolný tenis, basketbal a i.). Zdravá rivalita, zdravy lokálpatriotizmus podnecuje k lepším športovým výkonom. Pri takýchto stretnutiach (pH interná­t e ) by bývalo a j dosť fanúškov. Sú­ťaž. ktorá j e v lastne základom pre dosiahnutie lepších výsledkov, t r e ­ba organizovat a j medzi ročníkmi, pracovnými skupinami, chodbami v internátoch a pod. Takto b y kaž­dý mal možnost nielen trénovať. h',v a j reprezentovať. Pri týchto s ú ­ťažiach by mali byť prítomní odbor­níci. ktorí by objavované ta lenty získavali p r e pravidelné športovanie a viedli ich v tréningoch.

Takto každý vysokoškolák by sa aktívne zapojil do mimoškolského športového života

Vytvorili by s a tak podmienky p r e lepšie športovanie v tom-ktorom odvetví a vysokoškolské internáty by mohli byť liahňou nadanýcn športovcov."