-
Výskum potenciálu drevnej biomasy na energetické využitie
v podmienkach Slovenska
Národné lesn ícke centrum – Lesn ícky výskumný ústav Zvo len
Výskum a vývoj pre inovácie a podporu konkurencieschopnosti
lesníckeho sektora
2 0 1 8
M I L A N O R A V E C a k o l .
-
Výskum potenciálu drevnej biomasy na energetické využitie
v podmienkach Slovenska
NÁRODNÉ LESN ÍCKE CENTRUMLESN ÍCKY VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVOLEN
Autor: Ing. Milan Oravec, CSc.Spoluautori: Ing. Marián Slamka,
PhD.Vydalo Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav
Zvolen v roku 2018
-
POĎAKOVANIE: Tento výstup vznikol vďaka úlohe „Výskum a vývoj
pre inovácie a podporu konkurencieschopnosti lesníckeho sektora
(VIPLES)“ riešenej v rámci kontraktu uzatvorenom medzi
Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Národným
lesníckym centrom v rokoch 2016 – 2018 (prvok 08V0301).
-
2
OBSAH 1. ÚVOD
................................................................................................................................
3 2. DOKUMENTY A PRÁVNE PREDPISY EÚ A SR V OBLASTI VYUŽÍVANIA
PALIVOVEJ DREVNEJ BIOMASY
........................................................................................
5
2.1. Dokumenty EÚ
............................................................................................................
5 2.2. Dokumenty a právne predpisy SR
...............................................................................
8
2.2.1. Lesné hospodárstvo
..............................................................................................
8 2.2.2. Poľnohospodárstvo
.............................................................................................
10 2.2.3. Energetika
...........................................................................................................
10
3. POTENCIÁL PALIVOVEJ DREVNEJ BIOMASY NA SLOVENSKU
....................... 13 3.1. Potenciál palivovej drevnej biomasy
v lesnom hospodárstve ................................... 15 3.2.
Produkcia tuhých zvyškov po spracovaní dreva využívaných na
energetické účely 21 3.3. Potenciál palivovej drevnej biomasy na
nelesných pozemkoch ................................ 23
4. ENERGETICKÁ NÁROČNOSŤ PRODUKCIE PALIVOVEJ DREVNEJ BIOMASY 26
4.1 Listnatá obnovná ťažba
..............................................................................................
28 4.2 Listnatá výchovná ťažba
............................................................................................
29 4.3 Ihličnatá výchovná ťažba
...........................................................................................
30 4.4 Ihličnatá obnovná ťažba
............................................................................................
31 4.5 Hodnotenie nameraných údajov
................................................................................
32
5. EKONOMICKÁ EFEKTÍVNOSŤ PRODUKCIE A VYUŽÍVANIA PALIVOVEJ
DREVNEJ BIOMASY
.............................................................................................................
35 6. BILANCIA SKLENÍKOVÝCH PLYNOV PRI PRODUKCII A VYUŽÍVANÍ
PALIVOVEJ DREVNEJ BIOMASY
......................................................................................
38 7 PERSPEKTÍVY VYUŽITIA PALIVOVEJ DREVNEJ BIOMASY V SR
..................... 45
7.1 Budúci vývoj potenciálu lesnej palivovej drevnej biomasy
........................................... 45 7.2 Budúci vývoj
produkcie zvyškov po mechanickom spracovaní dreva
...................... 50 7.3 Budúci vývoj potenciálu palivovej
drevnej biomasy na nelesných pozemkoch ....... 51 7.4 Spotreba
palivovej drevnej biomasy
..........................................................................
51
8 ZÁVER
.............................................................................................................................
54 Zoznam použitej literatúry
...................................................................................................
55
-
3
1. ÚVOD
Cieľom riešenia bolo komplexné hodnotenie potenciálu drevnej
biomasy na energetické využitie.
Takmer až do konca uplynulého tisícročia bolo Slovensko
orientované na spotrebu importovaných fosílnych palív, najmä
zemného plynu, ropy a uhlia. Z obnoviteľných zdrojov energie (OZE)
bola jediným do veľkej miery využívaným zdrojom vodná energie,
ktorej potenciál bol v tom čase využívaný približne na 80 %.
Dôvodom boli pretrvávanie obchodných väzieb štruktúra priemyslu,
technologické vybavenie energetických zdrojov a v neposlednom rade
cenová politika v oblasti palív a energie. Drevná biomasa bola
energeticky využívaná najmä v odvetviach spracovania dreva a
obyvateľstvom vo vidieckych sídlach, ktoré neboli
plynofikované.
Dôsledkom uvedeného vývoja bola rezignácia na domáci
vedecko-technický rozvoj oblastí týkajúcich sa technológií nutných
k produkcii, skladovaniu, spracovaniu, doprave palivovej drevnej
biomasy a najmä zariadení umožňujúcich vysoko účinnú premenu
energie (Obr. 1).
Obr. 1 Centrálny tepelný zdroj na palivové štiepky v Žarnovici
Tento problém pretrváva až do súčasnosti. Odkázanosť na dovozy
potrebných technológií
zvyšuje investičnú náročnosť a nezriedka aj kvalitu
realizovaných investícií. Ďalším
-
4
negatívnym dôsledkom sú problémy domácich potenciálnych výrobcov
takýchto zariadení so zapojením do medzinárodnej spolupráce.
Rast záujmu o energetické využívanie drevnej biomasy, ako aj
ostatných OZE bol spôsobený najmä liberalizáciou cien palív a
energie (od roku 2002) a postupným zvyšovaním podpory investícií z
verejných zdrojov. Výrazne sa zvýšila spotreba drevných palív
obyvateľstvom aj v plynofikovaných oblastiach. Časť centrálnych
zdrojov tepla v mestách a väčších obciach boli rekonštruované na
využívanie biomasy. Tieto palivá sa začali využívať na výrobu
tepla, kombinovanú výrobu elektriny a tepla, výrobu elektriny na
kondenzačnom princípe a tiež na krytie vlastnej energetickej
spotreby priemyselných podnikov.
Vplyvom postupného zvyšovania cien fosílnych palív v
celosvetovom meradle sa postupne zvyšujú aj ceny všetkých druhov
drevných palív (palivové drevo, štiepky, pelety, brikety,
homogenizované zvyšky po spracovaní dreva). Na druhej strane ceny
ostatných hlavných sortimentov dreva (guľatiny, vláknina) napriek
cyklickým zmenám stagnujú. Dodávky energetického dreva tvoria čoraz
väčšiu časť príjmov lesného hospodárstva. Okrem relatívne veľkého
exportu surového dreva, ktoré ovplyvňuje situáciu na domácom trhu s
touto surovinou aj vyrovnávanie cien sortimentov dreva pre
mechanické, ale najmä chemické a energetické spracovanie zvyšuje
konkurenciu na strane dopytu.
Drevo je v podmienkach Slovenska najvýznamnejšou domácou
surovinou, ktorá je naviac obnoviteľná. Jeho udržateľná produkcia a
využitie má čoraz väčší význam pre ekonomický a sociálny rozvoj,
ako aj kvalitu životného prostredia. V záujme zlepšenia súčasného
stavu je potrebné optimalizovať produkciu dreva nielen z
kvantitatívneho, ale aj kvalitatívneho hľadiska. Rovnako dôležité
je podstatné zvýšenie efektívnosti spracovania a využitia dreva,
napr. uplatnením kaskádových systémov.
Objektívne hodnotenie súčasného stavu a budúceho vývoja
potenciálnych možností produkcie a využitia energetického dreva je
dôležitou súčasťou snáh na zlepšenie situácie.
-
5
2. DOKUMENTY A PRÁVNE PREDPISY EÚ A SR V OBLASTI VYUŽÍVANIA
PALIVOVEJ DREVNEJ BIOMASY
2.1. Dokumenty EÚ
V správe Komisie rade a Európskemu parlamentu o požiadavkách
trvalej udržateľnosti na
používanie zdrojov tuhej a plynnej biomasy pri výrobe energie
COM (2010) 11 final v konečnom znení sa predpokladá dosiahnutie
podielu biomasy na celkovej spotrebe primárnych zdrojov energie v
EU do roku 2020 na úrovni 10%. Pokiaľ ide o biomasu v členských
štátoch EU, súčasný právny rámec poľnohospodárstva a lesníctva
poskytuje určité záruky pre trvalú udržateľnosť týchto odvetví.
Táto skutočnosť je v súčasnosti rešpektovaná aj na území SR.
Pri analýze správy komisie sa zohľadňovali tri požiadavky:
- účinnosť riešenia problémov trvalého využívania biomasy, -
efektívnosť prostriedkov vynaložených na plnenie cieľov, - súlad s
existujúcimi politikami.
Trvalá udržateľnosť v oblasti produkcie sa týka okrem iného
ochrany ekosystémov
(biologická diverzita, zásoby uhlíka, environmentálne krížové
plnenie v poľnohospodárskej politike). Podľa odhadov len necelých
25% drevnej biomasy pochádza priamo zo zberov v lesníctve a
poľnohospodárstve. Zvyšok tvoria zvyšky zo spracovania biomasy. V
prípade dendromasy ide najmä o zvyšky po mechanickom spracovaní
dreva. Toto je dôvod súčasného zvyšovania rozlohy lesov a zásob
dreva a rastu energetického využitia drevnej biomasy.
V správe sa konštatuje dobrá situácia v štátoch EU z hľadiska
rizík trvalej udržateľnosti, vyjadrujú sa obavy z budúceho vývoja v
prípade veľkého rastu spotreby biomasy (najmä zásoby uhlíka).
Odlesňovania a zhoršovanie kvality pôdy následkom odberu humusu
alebo pňov môžu viesť k strate pozemného uhlíka a zníženiu
produktivity.
Na Slovensku je odber humusovej pôdnej vrstvy na lesných
pozemkoch zakázaný a ťažba pňov s následným využitím suroviny sa
nepoužíva. Súčasný stav kvality lesných pôd bol analyzovaný v
kvantifikácii disponibilných zdrojov palivovej dendromasy. Súčasné
technológie používané v ťažbovo-výrobnom procese v lesnom
hospodárstve neumožňujú nadmerný odber dendromasy, väčším problémom
je nedostatočné komplexné spracovanie nadzemnej hmoty.
Potenciálne ekologické výhody z hľadiska úspor skleníkových
plynov v dôsledku náhrady fosílnych palív biomasou sú jednou z
hnacích síl podpory bioenergie. Vhodnou metódou posúdenia emisií
skleníkových plynov je environmentálne posudzovanie životného cyklu
vo vzťahu k náhrade fosílnych palív bioenergiou. Uvedená metóda
sleduje energetický reťazec od zdroja po konečnú energiu
(elektrina, teplo, chlad). Produkcia emisií skleníkových plynov pri
produkcii biomasy, jej doprave a výrobe energie z biomasy sa
porovnala s priemerom EU pri výrobe energie z fosílnych palív.
Najväčšie úspory skleníkových plynov sa dosahujú pri využití
domácich zvyškov drevnej biomasy prirodzene rastúcej na lesných a
nelesných pozemkoch kde dosahujú hodnotu nad 80 %. Dôvodom je nízka
energetická náročnosť produkcie (nepoužívajú sa hnojivá, malé
výdaje energie na obnovu, pestovanie a ťažbu porastov a výrobu
biopalív (štiepok). Dôležitá je energetická účinnosť premeny
energie.
Uprednostňuje sa spoločný prístup politiky v oblasti
energetickej účinnosti pre fosílne palivá a biomasu, aby sa
zabránilo krokom vedúcich k demotivácii pri energetickom využívaní
biomasy.
Dokument EK o situácii v oblasti trvalo udržateľného využívania
tuhej a plynnej biomasy pre výrobu elektriny, tepla a chladu v EU
(SWD 2014) má analogický obsah ako odporúčania
-
6
Komisie Rade a Európskemu parlamentu. Trvalo udržateľné
využívanie biomasy môže priniesť množstvo ekonomických,
energetických, ekologických a sociálnych výhod. Výroba elektriny z
biomasy je z hľadiska času flexibilnejšia ako z ostatných
obnoviteľných zdrojov a môže byť v spektre obnoviteľných zdrojov
energie vyvažujúcim faktorom. Produkcia lesnej biomasy môže byť
motiváciou k lepšiemu obhospodarovaniu lesov.
Produkcia biomasy na energetické účely by mohla negatívne
ovplyvniť lesnú biodiverzitu, zásobu uhlíka v dôsledku odlesnenia
pozemkov. V súčasnosti sa v Európe viac využíva palivová biomasa
ako komplementárny vedľajší produkt ostatných spôsobov spracovania
suroviny. Rastie výmera a zásoby dendromasy na lesných pozemkoch,
ako aj prirodzené rozširovanie lesov na nevyužívané nelesné
pozemky. Súčasne rastie aj energetické využitie palivovej
dendromasy. Kladie sa dôraz na potrebu trvalo udržateľného
obhospodarovania lesov.
Významným negatívnym dopadom nadmerného energetického využívania
biomasy môže byť strata pracovných príležitostí v drevospracujúcom
a celulózo-papierenskom priemysle, zmena užívania pôdy, zníženie
uskladňovania uhlíka vo výrobkoch z dreva. Tomuto je potrebné
predísť rozvojom kaskádového využitia dreva.
Kombinovaná výroba elektriny a tepla môže prispieť k zníženiu
primárnej energetickej spotreby v porovnaní so samostatnou výrobou
elektriny a samostatnou výrobou tepla. Spoluspaľovanie biomasy a
fosílnych palív je prínosom v prechodovej fáze na nízkouhlíkovú
výrobu energie. Väčšina štátov EU má mechanizmy podporujúce
zvyšovanie efektívnosti výroby energie
Spaľovanie dreva s nízkou účinnosťou premeny energie spôsobuje
nadmernú produkciu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. Z tohto
dôvodu sa sprísňujú emisné limity pri energetickom využití dreva
pri zdrojoch s inštalovaným výkonom 1 MW a vyšším. Cieľom je
optimalizácia pomerov medzi zvyšovaním využitia biomasy a kvalitou
ovzdušia.
Biomasa je najväčším obnoviteľným zdrojom energie v EU z
hľadiska cieľov do roku 2020, ako aj nízkouhlíkových technológií do
roku 2050. Upozorňuje sa na potenciálne neistoty v rozvoji využitia
biomasy v EU založenej na ich dovozoch z tretích krajín.
Medzinárodný trh s biomasou môže byť inhibovaný národnými
kritériami trvalej udržateľnosti, možným riešením sú technické
štandardy na úrovni EU. Konštatuje sa nedostatok poznatkov
potrebných k optimalizácii úspor skleníkových plynov v dôsledku
náhrad fosílnych palív biomasou, napr. vývoj zdrojov biomasy po
roku 2020. Bude potrebné podrobne monitorovať pôvod a koncové
využitie biomasy v EU pre potreby prípadnej korekcie vývoja v tejto
oblasti. Z tohto dôvodu by členské štáty mali vypracovať stabilné a
regulačné mechanizmy a stratégie produkcie a využitia biomasy s
cieľom minimalizácie rizík týkajúcich sa energetickej bezpečnosti,
vplyvov klimatickej zmeny a zabezpečenia trvalej udržateľnosti. Z
hľadiska vývoja v období rokov 2020 – 2030 je potrebné zlepšiť
politiku týkajúcu sa biomasy s cieľom maximalizácie prínosov pri
zmierňovaní vplyvov klimatickej zmeny, zvyšovanie efektívnosti
využitia zdrojov v oblasti bio ekonómie, redukcie produkcie
skleníkových plynov a negatívnych ekologických dopadov.
Európska komisia (ďalej len „EK“) v januári 2007 zverejnila
oznámenie „Energetická politika pre Európu“. Toto oznámenie načrtlo
vývoj v sektore energetiky do roku 2010, ako aj ciele pre rok
2020.
Následne bol Európskou radou v marci 2007 prijatý Akčný plán pre
energetiku na roky 2007-2010, ktorého významným prvkom sú záväzky v
oblasti zmeny klímy:
zníženie emisií skleníkových plynov o 20% do roku 2020 oproti
roku 1990, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20% do
roku 2020, dosiahnutie podielu 10% obnoviteľných zdrojov v doprave
do roku 2020, dosiahnutie 20% úspor energie v porovnaní s
projekciou do roku 2020.
-
7
Významným medzníkom vo vývoji energetickej politiky je prijatie
Lisabonskej zmluvy v roku 2009. Zmluva o fungovaní EÚ definovala
nový právny základ pre opatrenia energetickej politiky EÚ a jej čl.
194 definuje základné ciele a princípy energetickej politiky EÚ.
Základné ciele európskej energetickej politiky sú zabezpečenie
fungovania energetického trhu; zabezpečenie bezpečnosti dodávok
energie v EÚ; presadzovanie energetickej efektívnosti a úspor
energie a vývoja nových technológií výroby elektriny a podpora
výroby elektriny z OZE, ako aj podpora prepojenia energetických
sústav a sietí. Základné princípy európskej energetickej politiky
ustanovujú suverenitu členských štátov pri skladbe energetického
mixu, ako aj pri zabezpečovaní svojej energetickej bezpečnosti.
EK v Pláne prechodu na konkurencieschopné nízko uhlíkové
hospodárstvo v roku 2050 (03/2011) analyzovala dôsledky záväzku
znížiť emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 o 80-95%
a naznačila rozsah zníženia emisií v rámci kľúčových odvetví na
roky 2030 a 2050. Elektrická energia bude mať v nízko uhlíkovom
hospodárstve ústrednú úlohu. Z analýzy Komisie vyplýva, že do roku
2050 môže prispieť k takmer úplnej eliminácii emisií CO2 a
výhľadovo ponúka čiastočné nahradenie fosílnych palív v doprave a
vykurovaní. EK vyzýva ostatné európske inštitúcie a členské štáty,
aby tento plán brali do úvahy v rámci ďalšieho rozvoja európskych,
vnútroštátnych a regionálnych politík zameraných na vybudovanie
nízko uhlíkového hospodárstva do roku 2050.
EK zverejnila Oznámenie „Obnoviteľné zdroje energie: významný
hráč na trhu s energiou“ (06/2012), ktorej cieľom je zabezpečiť
udržateľnosť rastu aj po roku 2020. Oznámenie obsahuje základné
priority, ako sú zvýšená koordinácia systémov podpory, posilnenie
úlohy južného Stredomoria, zvýšenie využitia kooperačných
mechanizmov a pokrok v oblasti energetických technológií.
V marci roku 2013 EK vydala Zelenú knihu: Rámec pre politiku v
oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 a tým
zároveň začala debatu o podobe Rámca pre energetickú a klimatickú
politiku po roku 2020. Európska Komisia 22. januára 2014 zverejnila
Oznámenie EK o politickom rámci EÚ do roku 2030 pre klímu a
energetiku, ktoré nasleduje po Zelenej knihe z marca 2013. Rada na
zasadnutí 20.-21. marca 2014 prijala záväzok prijať Rámec 2030 pre
politiku v oblasti klímy a energetiky do októbra 2014. SR ešte nemá
v tomto smere definitívnu pozíciu, aj keď koordinácia pozícií
prebieha medzi dotknutými rezortmi (MF SR, MŽP SR a MH SR). MH SR
počas rokovaní o budúcom rámci zdôrazní predovšetkým potrebu
zachovania suverenity v oblasti energetického mixu, nezáväzný
charakter cieľov po roku 2020 pre OZE a energetickú efektívnosť,
potrebu rešpektovania národných špecifík, ako aj potrebu rozvoja
OZE nákladovo efektívnym spôsobom, avšak sme pripravení na diskusiu
pokiaľ ide o záväzný cieľ pre znižovanie emisií skleníkových plynov
do roku 2030 pri dodržaní niektorých podmienok.
EK v Pláne prechodu na konkurencieschopné nízko uhlíkové
hospodárstvo v roku 2050 (03/2011) analyzovala dôsledky záväzku
znížiť emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 o 80-95%
a naznačila rozsah zníženia emisií v rámci kľúčových odvetví na
roky 2030 a 2050. Elektrická energia bude mať v nízko uhlíkovom
hospodárstve ústrednú úlohu. Z analýzy Komisie vyplýva, že do roku
2050 môže prispieť k takmer úplnej eliminácii emisií CO2 a
výhľadovo ponúka čiastočné nahradenie fosílnych palív v doprave a
vykurovaní. EK vyzýva ostatné európske inštitúcie a členské štáty,
aby tento plán brali do úvahy v rámci ďalšieho rozvoja európskych,
vnútroštátnych a regionálnych politík zameraných na vybudovanie
nízko uhlíkového hospodárstva do roku 2050.
EK vo svojom Pláne postupu v energetike do roku 2050 –
Energetická cestovná mapa do roku 2050 (12/2011) skúma cesty
„dekarbonizácie“ energetického systému do roku 2050, a to
ovplyvňovaním energetickej efektívnosti na strane spotreby, OZE,
jadrová energia a zachytávanie a skladovanie CO2. Plán sa snaží
vypracovať dlhodobý a technologicky
-
8
neutrálny európsky rámec pre energetické politiky a tým docieliť
potrebnú istotu a stabilitu v investíciách do energetického
systému.
2.2. Dokumenty a právne predpisy SR
Platná legislatíva SR v oblasti lesníctva a poľnohospodárstva
upravuje len problematiku
využitia pozemkov týkajúcu sa v rôznej miere udržateľnosti
produkcie dendromasy na rôzne spôsoby jej využitia a má vplyv na
energetické využitie z hľadiska budúcich zdrojov drevných palív.
Platná legislatíva je v súlade s relevantnými dokumentami EU v
oblasti pôdohospodárstva.
2.2.1. Lesné hospodárstvo
Určujúcim právnym dokumentom pre obhospodarovanie lesov v SR je
zákon č. 326/2005
Z. z. o lesoch v znení doplňujúcich ustanovení. Zákon definuje
oblasti ochrany lesných pozemkov a lesa, odborné a diferencované
hospodárenie v lesoch, využívanie lesov a požiadavku trvalo
udržateľného hospodárenia v lesoch.
V zásadách vykonávania výrobných činností je kladený dôraz na
trvalú udržateľnosť obhospodarovania lesov z hľadiska minimalizácie
poškodzovania pôdy, mladých porastov, obnovy lesa a objemov
ťaženého dreva. Nie je rozlíšený spôsob následného využívania
drevnej biomasy vrátane suroviny na energetické využitie. Z
hľadiska možnosti intenzifikácie produkcie napr. v energetických
porastoch, plantážach a porastoch rýchlorastúcich drevín je možné
vykonávať holoruby.
V Zákone o lesoch je produkcia palivovej dendromasy nepriamo
zmienená len v časti týkajúcej sa možnosti zakladania energetických
porastov. Tieto možno zakladať na lesných pozemkoch ako porasty
rýchlorastúcich drevín (agát, topoľ) na stanovištiach umožňujúcich
intenzívnu produkciu dendromasy (vhodné pôdne a klimatické
podmienky). Rubná doba porastov je minimálne 15 rokov (na rozdiel
od energetických porastov na nelesných pozemkoch).
Lesná palivová dendromasa vo forme palivového dreva (Obr. 2) a
palivových štiepok (Obr. 3) je produktom ťažby a následnej
sortimentácie dreva vo všetkých kategóriách lesov. Kritériami pre
producentov sú kvalita dreva, odbytová cena jednotlivých
sortimentov a tiež možnosti ich odbytu. Podmienkou produkcie je
dodržiavanie ustanovení zákona o lesoch a ďalších právnych
predpisov týkajúcich sa najmä ochrany prírody, ktoré sú
implementované v programoch starostlivosti o lesy. V súčasnosti je
produkčný potenciál palivovej dendromasy využívaný v nedostatočnej
miere, najmä z dôvodu vyšších výrobných nákladov v porovnaní so
zdrojmi na nelesných pozemkoch a drevospracujúcom priemysle.
-
9
Obr. 2 Palivové drevo na vykurovanie rodinných domov používajú
najmä obyvatelia vidieka.
Obr. 3 Palivové štiepky vznikajú ako produkt ťažby a následnej
sortimentácie dreva
-
10
2.2.2. Poľnohospodárstvo
Určujúcim právnym predpisom definujúcim produkciu palivovej
dendromasy na poľnohospodárskych pozemkoch je Zákon č. 220/2004 Z.
z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších
predpisov. Podľa § 18a „Rýchlorastúce dreviny na poľnohospodárskej
pôde“ sú podmienky zakladania porastov definované nasledovne: (1)
Na účely tohto zákona sa rýchlorastúcou drevinou na
poľnohospodárskej pôde rozumie porast rýchlorastúcej dreviny na
produkciu drevnej biomasy na ploche väčšej ako 1 000 m2 najviac na
20 rokov. Porast rýchlorastúcej dreviny možno založiť na
poľnohospodárskej pôde, ktorá je zaradená podľa kódu bonitovanej
pôdno-ekologickej jednotky do piatej až deviatej kvalitatívnej
skupiny, na poľnohospodárskej pôde kontaminovanej rizikovými
látkami, alebo na poľnohospodárskej pôde zaradenej podľa kódu
bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do tretej alebo štvrtej
skupiny kvality, ak sa poľnohospodárska pôda nachádza v záplavovom
území, je zamokrená alebo je vystavená veternej erózii. Porast
rýchlorastúcej dreviny nemožno založiť na pozemkoch, ktoré sa
nachádzajú v treťom až piatom stupni územnej ochrany prírody a
krajiny.
(2) Osoba, ktorá navrhuje založenie porastu rýchlorastúcej
dreviny na poľnohospodárskej pôde je povinná podať žiadosť o
registráciu do registra plôch rýchlorastúcich drevín, ktorý vedie
obvodný pozemkový úrad.
Zakladanie energetických porastov na lesných pozemkoch umožňuje
Zákon č.326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, v
ktorom sa energetickým porastom rozumie porast s maximálnou
produkčnou funkciou spravidla v priebehu prvých 15 rokov, z ktorej
úžitky sa využívajú najmä na výrobu energie.
Zakladanie energetických porastov na lesných pozemkoch je v
zmysle § 2 písmena z) zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom
reprodukčnom materiáli iným lesníckym účelom. Použitie lesného
reprodukčného materiálu na obnovu lesa, zalesňovanie a na iné
lesnícke účely upravuje § 14 zákona o lesnom reprodukčnom
materiáli. Z odseku 2 vyplýva, že na iné lesnícke účely možno
použiť lesný reprodukčný materiál, ktorý pochádza alebo bol
dopestovaný z materiálu pochádzajúceho zo zdrojov podľa § 6 ods. 1,
t. j. zo semenného zdroja, lesného porastu, výberového stromu,
semenného sadu, klonu, zmesi klonov a multiklonálnej variety
génovej základne, semenného porastu, klonového archívu, archívu
potomstiev, matečnice alebo hlavovej škôlky, banky semien lesných
drevín.
Na zakladanie energetických porastov teda možno použiť lesný
reprodukčný materiál, ktorý pochádza z vyššie uvedených zdrojov,
pričom zákon explicitne nevyžaduje, aby tieto zdroje boli uznané v
zmysle § 8 zákona. Lesný reprodukčný materiál z obchodnej výmeny v
rámci členských štátov EÚ, alebo dovozu možno na iné lesnícke
účely, t. j. aj na zakladanie energetických porastov, použiť na
základe súhlasu vydaného Národným lesníckym centrom v zmysle § 15 a
16 zákona o lesnom reprodukčnom materiáli.
Z uvedeného vyplýva, že z ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva pre zakladanie
energetických porastov nevyplývajú bariéry a teda nie je potrebná
zmena ich legislatívy.
2.2.3. Energetika
Cieľom Energetickej politiky SR (EP SR) je zabezpečením dlhodobo
udržateľnej slovenskej energetiky prispieť k trvalo udržateľnému
rastu národného hospodárstva a konkurencieschopnosti. Z tohto
pohľadu je prioritou zabezpečenie spoľahlivosti a stability dodávok
energií, efektívne využívanie energie za optimálne náklady a
zabezpečenie ochrany životného prostredia.
-
11
EP SR je v súlade s hlavnými cieľmi Lisabonskej zmluvy a
vychádza zo základných európskych cieľov stratégie Európa 2020 v
energetike.
SR patrí do kategórie zraniteľných krajín z hľadiska
energetickej bezpečnosti, preto v prospech stability, rozvoja
národného hospodárstva, ako aj v prospech odberateľa a jeho
ochrany, podporuje takú energetickú architektúru, ktorá vytvorí
podmienky pre zvýšenie energetickej sebestačnosti, proexportnú
schopnosť v elektrine, transparentnosť a optimálny energetický mix
s nízko uhlíkovými technológiami, resp. zvýšenie energetickej
efektívnosti.
EP SR kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov
energie a nízko uhlíkové technológie, ako sú obnoviteľné zdroje
energie (ďalej len „OZE“) a jadrová energia.
EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, ktoré sa týkajú zníženia
emisií skleníkových plynov o 20%, zvýšenia energetickej
efektívnosti o 20% a využitia OZE na 20% do roku 2020. Ciele a
priority EP SR sú stanovené tak, aby napĺňali aj ciele stanovené na
úrovni EÚ.
Nízko-uhlíková stratégia Európskej únie pre rok 2050 a
Energetická cestovná mapa do roku 2050 vytvárajú rámec pre dlhodobé
opatrenia v oblasti energetiky a v ďalších súvisiacich sektoroch.
EÚ má za cieľ zníženie emisií skleníkových plynov o 80-95% do roku
2050 v porovnaní s rokom 1990. V tomto kontexte je potrebné
navrhnúť základné ciele a vypracovať dlhodobé trendy vývoja v
energetike za horizont roku 2030 až do obdobia roku 2050, pričom
základ smerovania je stanovený už v tejto energetickej
politike.
Strategický cieľ je dosiahnuť konkurencieschopnú nízko uhlíkovú
energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku
všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na
ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj.
Pre zvýšenie energetickej bezpečnosti sú stanovené tieto
priority:
diverzifikácia energetických zdrojov a prepravných trás;
využívanie jadrových elektrární a zvyšovanie úrovne jadrovej
bezpečnosti a spoľahlivosti; optimalizácia podielu domácich
obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla s ohľadom
na efektívnosť nákladov; využívanie druhotných zdrojov energie;
podpora efektívneho rozvoja skladovacích kapacít zemného plynu a
ropy; znižovanie závislosti na dovoze fosílnych palív; zvyšovanie
energetickej efektívnosti a znižovanie konečnej energetickej
spotreby; maximálne využitie prepravných a prenosových trás
prechádzajúcich cez územie
Slovenskej republiky. Vybudovanie konkurencieschopného
nízkouhlíkového hospodárstva je dlhodobou
prioritou energetickej politiky SR. Za kľúčové pre dosiahnutie
prechodu k nízko uhlíkovej ekonomike sa považuje budovanie
konkurencieschopnej, zelenej ekonomiky SR, ktorá vychádza zo
Stratégie EÚ pre zdrojovo efektívnu Európu, pričom akčný rámec
politík pre zelený rast, ktorý prispieva k dosiahnutiu dlhodobého
cieľa nízko uhlíkovej ekonomiky by v každej krajine mal zohľadňovať
národné podmienky a okolnosti.
Využívanie OZE predovšetkým s predpovedateľnou výrobou, okrem
environmentálneho prínosu, zvyšuje aj sebestačnosť a tým aj
energetickú bezpečnosť. Zvyšovanie podielu OZE na spotrebe energie
je preto jednou z priorít.
Najväčší energetický potenciál z OZE na Slovensku má biomasa s
teoretickým potenciálom 120 PJ. Biomasa predstavuje aj dôležitý
potenciál pre rozvoj regionálnej a lokálnej ekonomiky.
SR má povinnosť zvýšiť využívanie OZE v pomere ku hrubej
konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku
2020. Očakávaná celková spotreba OZE, ktorá
-
12
sa má dosiahnuť v roku 2020, je približne 80 PJ. Pre rok 2012 je
spotreba OZE na úrovni 50 PJ, čo predstavuje 11 % z hrubej konečnej
energetickej spotreby.
Základným dokumentom vo vzťahu k dosiahnutiu cieľa 14 % je
Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie,
ktorý vláda SR schválila dňa 6. októbra 2010 uznesením vlády SR č.
677/2010. Tento dokument predpokladá dosiahnuť 15,3 % využitie OZE
v pomere ku hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020.
Pri projekcii využívania OZE sa zohľadnil princíp minimalizácie
nákladov pri integrovanom prístupe využívania OZE a zníženia emisií
skleníkových plynov. To znamená, že vhodnou kombináciou OZE a nízko
uhlíkových technológií sa bude znižovať spotreba fosílnych palív,
teda aj emisie skleníkových plynov.
Prioritou budú technológie, ktorých využitie vedie k cenám
energií blízkym trhovým s ohľadom na únosnú konečnú cenu energie. V
porovnaní s rokom 2010 podľa zámerov EÚ má vzrásť do roku 2040
podiel OZE na spotrebe energie z 10 % na 26 % (podľa metodiky
vzťahujúcej sa k záväznému cieľu 14% pre rok 2020). V roku 2030
tento podiel dosiahne 20%.
Opatrenia na racionálne využívanie OZE:
implementovať Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných
zdrojov s cieľom splniť relevantné záväzné ciele EÚ;
zamerať štrukturálne fondy pre obdobie 2014-2020 v oblasti OZE
najmä na výrobu tepla z OZE a na podporu malých zdrojov pre
domácnosti;
monitorovať nákladovú efektívnosť mechanizmov na podporu OZE,
vrátane systému výkupných cien a vrátane vplyvu takejto podpory na
konečné ceny pre odberateľov;
zohľadňovať pri podpore energie z OZE ich vplyv na konečnú cenu
elektriny; zjednodušiť administratívne postupy tak, aby sa skrátil
čas pre získanie príslušných povolení
na inštaláciu zariadení využívajúcich OZE, predovšetkým v
prípade menších projektov; podporiť mechanizmy, ktoré umožnia
lokálne a distribuované inštalácie OZE, ktoré prejdú z
podpory doplatkom na iné mechanizmy nezaťažujúce koncového
odberateľa; novelizovať zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore OZE a
kombinovanej výroby elektriny a tepla
so zohľadnením vyššie uvedených opatrení a cieľov.
-
13
3. POTENCIÁL PALIVOVEJ DREVNEJ BIOMASY NA SLOVENSKU
Palivová drevná biomasa je v súčasnosti a minimálne strednodobej
budúcnosti najvýznamnejším OZE v podmienkach Slovenska. Podľa
údajov uvedených v Energetickej politike SR (2014) tvorí podiel
biomasy (drevnej a nedrevnej) na dlhovom potenciáli OZE viac ako 50
%.
Výhodou palivovej drevnej biomasy v porovnaní s ostatnými druhmi
OZE, najmä veternej a slnečnej energie, je menšia závislosť od
sezónnych zmien počasia s možnosťou relatívne vyrovnanej celoročnej
produkcie a spotreby ako aj pomerne rovnomerné rozloženie jej
zdrojov na celom území štátu. Veľkosť zdrojov dendromasy pre
energetické využitie ovplyvňujú najmä lesnatosť územia, veľkosť
zásob dreva a ich kvalitatívna štruktúra. Ďalej miera rozvinutosti
spracovateľských odvetví z hľadiska množstva a miery finalizácie
spracovania suroviny a tiež možnosti recyklácie výrobkov z dreva po
uplynutí doby životnosti. Schéma produkcie spracovania a využitia
dreva je na obrázku 3.
Obr. 3 Schéma produkcie a využitia dreva
Hlavné zdroje palivovej drevnej biomasy v SR:
- lesné pozemky, - porasty drevín na dlhodobo
neobhospodarovaných poľnohospodárskych pozemkoch (Obr.
4), - zvyšky po mechanickom a chemickom spracovaní dreva, -
recykláty výrobkov z dreva po uplynutí doby ich životnosti
(Obr.5).
Ďalšími zdrojmi drevnej biomasy, ktoré nie sú započítavané do
využiteľného potenciálu sú brehové porasty, líniové výsadby stromov
a stromová zeleň intravilánov sídel.
Drevná biomasa na využitie sa dodáva v nasledovných formách: -
palivové drevo, - palivové štiepky, - pelety a brikety, -
jemnozrnné zvyšky po mechanickom spracovaní dreva a recykláty
výrobkov z dreva, - rozmerovo nehomogenizované zvyšky po spracovaní
dreva.
Lesné pozemky a nelesné pozemky vhodné na produkciu
dendromasy
Produkcia dendromasy
Domáca surovina
Spracované drevo
Zvyšky po spracovaní dreva
Energetické a chemické využitie dendromasy
Výrobky z dreva
Energia, celulóza, biopalivá
Spotreba
Drevný popol, výroba hnojív
Komunálny drevný odpad
-
14
Obr.4 Jedným z hlavných zdrojov palivovej drevnej biomasy v SR
sú porasty drevín na dlhodobo neobhospodarovaných
poľnohospodárskych pozemkoch
Obr. 5 Ako zdroj energie je možné využiť aj recykláty výrobkov z
dreva po skončení doby ich životnosti
-
15
3.1. Potenciál palivovej drevnej biomasy v lesnom
hospodárstve
Možnosti produkcie palivovej drevnej biomasy na lesných
pozemkoch ovplyvňujú zásoby nadzemnej stromovej biomasy,
kvalitatívna štruktúru ťaženého dreva, technologické aspekty
ťažbovo-výrobného procesu, ako aj situácia na trhu s drevom. Z
hľadiska technologických aspektov ide najmä o mieru sprístupnenia
lesných porastov (Obr. 6) a dostupnosť technológií umožňujúcich
komplexné spracovanie nadzemnej stromovej biomasy (Obr.7).
Na lesných pozemkoch, ktorých výmera v roku 2017 dosiahla 2,019
mil. ha boli evidované zásoby dreva vo výške 480,25 mil. m3 hrubiny
bez kôry (h.b.k.). Vývoj zásob dreva od roku 1990 je uvedený v
tabuľke 1. Tabuľka 1: Vývoj zásob dreva na lesných pozemkoch v
období rokov 1990 až 2017
Zásoba dreva Roky 1990 1995 2000 2005 2010 2015 2017
Celkom (mil.m3)
Spolu 348,5 378 410 438,9 461,95 478,12 480,25 Ihličnatá 178,9
188 199,1 207,3 212,16 202,21 200,2 Podiel zásob ihličnanov, % 51,3
49,7 48,6 47,2 45,9 42,3 41,7
Listnatá 169,6 190 210,9 231,6 249,79 275,91 280,23 Podiel zásob
listnáčov, % 48,7 50,3 51,4 52,8 54,1 57,7 58,3
Zásoba na 1 ha, m3 181 196 215 229 239 247 248 Zdroj: NLC – ÚLZI
Súhrnné informácie o stave lesov, 2017
V budúcom období budú narastať zásoby dreva listnatých porastov
(Obr. 8) a klesať zásoby ihličnatých porastov. Dôvodom je
každoročný veľký výskyt náhodných ťažieb postihujúcich najmä
ihličnaté porasty. Snaha o výrazné neprekročenie ročných
plánovaných ťažieb má za následok predržiavanie listnatých porastov
v rubnom veku. Vplyv tohto vývoja sa zvyšuje priemerný vek
listnatých drevín a znižuje pri ihličnanoch. V období rokov 2000 až
2017 sa zvýšil priemerný vek smreka zo 66,2 na 65,2 roka a pri buku
došlo k nárastu zo 70,1 na 73,2 roka. Vývoj ťažieb dreva v období
rokov 2000 až 2017 je uvedený v tabuľke 2.
Tabuľka 2: Vývoj ťažieb dreva v období rokov 2000 – 2017
Parameter Rok 2000 2005 2010 2015 2016 2017
Plánovaná ročná ťažby, tis.m3 5 326 6 856 8 219 9 523,5 9 691 9
747,7
Skutočná ročná ťažba, tis.m3 6 218 8 357 9 860 9 248,6 9 321,3 9
393,3
Celkový bežný prírastok, tis.m3 11 204 11 671 11 953 12 092 12
079 12 023
Zdroj: NLC – ÚLZI Súhrnné informácie o stave lesov, 2017
V dôsledku vysokého podielu náhodných ťažieb a nevyužívania
ťažbových možností v listnatých porastoch sa výrazne mení štruktúra
zásob v rubných porastoch v prospech listnáčov. Vývoj zásob dreva v
rubných porastoch v období rokov 2005-2017 je uvedený v tabuľke
3.
-
16
Obr. 6 Možnosti produkcie palivovej drevnej biomasy na lesných
pozemkoch ovplyvňuje z hľadiska technologických aspektov najmä
miera sprístupnenia lesných porastov
-
17
Obr. 7 Možnosti produkcie palivovej drevnej biomasy na lesných
pozemkoch zvyšuje používanie moderných mechanizmov. Tabuľka 3:
Vývoj zásob dreva v rubných porastoch v období rokov 2005-2017 Rok
Zásoba dreva v rubných
porastoch, tis. m3 Z toho zásoba
ihličnanov, tis. m3 Z toho zásoba listnáčov,
tis. m3 2005 127 162,2 64 823,2 62 339,0 2010 149 475,2 75 325,4
74 149,8 2015 183 477,9 80 698,3 102 779,6 2017 183 584,7 78 177,9
105 406,8
Zdroj: NLC – ÚLZI Súhrnné informácie o stave lesov, 2017
Postupné zmeny v štruktúre zásob ovplyvňujúcich ťažbové možnosti
má viditeľný vplyv na štruktúru dodávok dreva z lesného
hospodárstva. Vývoj podielov dodávok sortimentov ihličnatého dreva
je v období rokov 2000 až 2017 je uvedený v tabuľke 4. Tabuľka
4:Vývoj podielov dodávok sortimentov ihličnatého dreva v období
rokov 2000 až 2017 Sortiment Rok
2000 2005 2010 2015 2017 Guľatinové výrezy, % 49,0 41,8 56,7
56,7 48,8 Vlákninové drevo, % 34,3 33,7 23,5 23,4 28,9 Energetické
drevo, % 3,9 2,1 3,9 5,1 5,8 Ostatné sortimenty, % 12,8 22,4 15,9
14,8 16,5
Zdroj: NLC – ÚLZI Súhrnné informácie o stave lesov, 2017
-
18
Obr. 8 V budúcom období sa predpokladá nárast zásoby dreva
listnatých porastov
Vývoj podiel dodávok sortimentov listnatého dreva v období rokov
2000 až 2017 je uvedený v tabuľke 5. Tabuľka 5: Vývoj podielov
dodávok listnatého dreva v období rokov 2000 až 2017 Sortiment
Rok
2000 2005 2010 2015 2017 Guľatinové výrezy, % 27,3 32,9 39,2
33,6 37,7 Vlákninové drevo, % 62,1 59,0 53,1 56,5 53,1 Energetické
drevo, % 4,9 4,8 6,7 7,4 7,1 Ostatné sortimenty, % 5,7 3,3 1,0 2,5
2,1
Zdroj: NLC – ÚLZI Súhrnné informácie o stave lesov, 2017
Z uvedených údajov je zrejmý trend poklesu dodávok vlákninového
dreva, stĺpov, banského dreva a žrdí a nárast podielu guľatinových
sortimentov a energetického dreva. Priame dodávky energetického
dreva z lesného hospodárstva vo forme palivového dreva a štiepok
vzrástli v období rokov 2000 až 2017 o 40 až 50 %. Dôvodom rastu
dodávok bolo zvyšovanie dopytu na domácom trhu sprevádzané rastom
cien tohto sortimentu a v neposlednom rade zmena kvalitatívnej
štruktúry ťažby (Obr. 10).
Je potrebné zdôrazniť, že uvedené údaje sa vzťahujú na dodávky
dreva s hrúbkou nad 7 cm bez kôry a nezahrňujú ťažbové a
manipulačné zvyšky, korunové časti stromov a kôru. Vývoj celkových
dodávok palivovej drevnej biomasy z lesných pozemkov v období rokov
2000 až 2017 sú uvedené v tabuľke 6.
-
19
Obr. 9 Priame dodávky energetického dreva z lesného hospodárstva
vo forme palivového dreva a štiepok vzrástli v období rokov 2000 až
2017 o 40 až 50 %.
Tabuľka 6: Vývoj dodávok palivovej drevnej biomasy z lesných
pozemkov v období rokov 2000-2017
Rok 2000 2005 2010 2015 2017 Ročné dodávky tis.t
Palivové drevo 471 640 695 835 845 Palivové štiepky 5 120 250
615 580 Spolu 475 760 945 1450 1425
Zdroj: NLC – ÚLZI Súhrnné informácie o stave lesov, 2017
V období rokov 2000 až 2017 došlo k výraznému rastu dodávok s
následnou stagnáciou. Hlavnou príčinou stagnácie dodávok je
nedostatočná sprístupnenosť lesných porastov a dostupnosť vhodných
technológií spôsobujúcich rast výrobných nákladov najmä na
produkciu štiepok.
Doterajší vývoj zásob dreva na lesných pozemkoch
charakterizovaný ich rastom a najmä zmenou vekovej a drevinovej
štruktúry porastov, vývojom používaných ťažbovo-výrobných
technológií, lesnej infraštruktúry, ako aj zmenami v dopyte po
drevnej surovine ovplyvňujúcej potenciálne možnosti produkcie
lesnej palivovej drevnej biomasy.
Významný vplyv majú obmedzenia ťažieb z dôvodu ochrany prírody
týkajúce sa najmä 4. a 5. stupňa ochrany a ďalších aktuálnych
obmedzení (napr. vtáčie územia a pod.). V 5. stupni ochrany s
úplným vylúčením ťažby dreva sa nachádza v súčasnosti takmer 80
tis. ha lesov. V 4. stupni ochrany s čiastočným obmedzením ťažby sa
nachádza približne 13 tis ha lesov. V 1. až 3. stupni ochrany s
minimálnym obmedzením ťažby sa nachádza 1 064 tis. ha lesov.
Ťažbové
-
20
obmedzenia z dôvodu ochrany prírody v súčasnosti dosahujú ročné
hodnoty 400 až 430 tis. m3 hrubiny dreva bez kôry a 123 tis. t
potenciálnych zdrojov palivovej drevnej biomasy.
Do celého potenciálu zdrojov je potrebné započítať aj hmotu
tenšiu ako 7 cm a kôru. Rast zásob listnatého dreva zvyšuje
potenciál palivovej drevnej biomasy. V sortimentovej
štruktúre ťaženého listnatého dreva majú v porovnaní s
ihličnanmi podstatne nižšie zastúpenie guľatinové sortimenty.
Podstatne vyššie zastúpenie majú vlákninové drevo a palivová drevná
biomasa, ktorá je podstatnou zložkou korunových častí stromov (Obr.
10). Listnaté drevo v čerstvom stave a rovnako v prepočte na sušinu
má podstatne vyššiu mernú hmotnosť a tým aj vyššiu energetickú
hodnotu v prepočte na m3.
Obr. 10 V sortimentovej štruktúre ťaženého listnatého dreva má
vyššie zastúpenie vlákninové drevo a palivová drevná biomasa, ktorá
je podstatnou zložkou korunových častí stromov
Lesné porasty na Slovensku rastú prevažne na pôdach s
dostatočnou zásobou živín, ktoré sú okrem rozkladu organickej hmoty
dopĺňané tiež vnútropôdnym zvetrávaním, vodnými zrážkami a z
ďalších zdrojov (napr. zvyšovanie obsahu dusíka v pôde vplyvom
klimatickej zmeny). Len približne 15 % rozlohy lesných pozemkov sa
vyznačuje čiastočným nedostatkom pôdnych živín, čo limituje
možnosti odberu drevnej biomasy.
Uvedené vplyvy zahrňujú aj špecifiká ťažby dreva v jednotlivých
kategóriách lesov a stupňoch ochrany území na lesných
pozemkoch.
Minimálne od roku 2000 ceny sortimentov dreva na mechanické a
chemické spracovanie na európskom trhu stagnujú, ceny fosílnych
palív napriek určitým výkyvom narastajú. To zvyšuje
konkurencieschopnosť dendromasy ako paliva a spôsobuje konkurenčný
tlak medzi celulózo-papierenským priemyslom a výrobcami energie.
Vlastníci a obhospodarovatelia lesov a tiež distribútori dreva v
snahe o zvyšovanie príjmov uprednostňujú zákazníkov
ponúkajúcich
-
21
vyššie ceny a tiež stabilný odber suroviny. Najmä strední a malí
vlastníci a obhospodarovatelia lesov prioritne uspokojujú lokálny a
regionálny dopyt po dreve. Ide najmä o palivové drevo.
Drevospracujúci priemysel na Slovensku v súčasnosti nedokáže
konkurencieschopne zhodnocovať najmä listnaté drevo, čo vytvára
možnosti jeho exportu, alebo energetické využitie. Vo všeobecnosti
možno konštatovať, že o spôsobe využitia dreva v SR (a tiež aj v
zahraničí) rozhoduje odbytová cena a nie jeho kvalita.
Podľa komplexného hodnotenia predpokladaného vývoja hlavných
faktorov ovplyvňujúcich potenciál drevnej biomasy vhodnej na
energetické využitie možno za palivovú dendromasu považovať:
surovinu tenšiu ako 12 cm s kôrou rešpektujúc biologické
obmedzenia, surovinu s väčšou hrúbkou, ktorá svojimi fyzikálnymi a
chemickými vlastnosťami
nevyhovuje iným spôsobom spracovania resp. využitia, manipulačný
odpad po výrobe sortimentov dreva na lesných pozemkoch a
skladoch
vlastníkov a obhospodarovateľov lesov.
Hodnoty súčasného potenciálu lesnej palivovej drevnej biomasy v
členení na jednotlivé kraje sú uvedené v tabuľke 7.
Tabuľka 7: Súčasný potenciál palivovej drevnej biomasy na
lesných pozemkoch
Kraj Potenciál palivovej drevnej biomasy, tis. t Ihličnatá
Listnatá Spolu
Bratislavský 20 91 111 Trnavský 12 84 96 Trenčiansky 64 294 358
Nitriansky 3 135 138 Žilinský 283 139 422 Banskobystrický 142 540
682 Prešovský 130 427 557 Košický 69 331 400 Spolu 723 2 041 2
764
Zdroj: NLV-LVÚ Zvolen, 2017 Pri stanovení potenciálu lesnej
palivovej drevnej biomasy nebola zohľadnená jej
ekonomická dostupnosť, čiže výrobné náklady na jej získanie.
Ekonomickú dostupnosť ovplyvňujú viaceré faktory, ktoré sa môžu v
budúcnosti meniť. Využívanie potenciálu budú ovplyvňovať zmeny
právnych predpisov v lesníctve a ochrane životného prostredia,
technologické možnosti, sprístupnenosť lesov a vývoj trhu s drevom.
3.2. Produkcia tuhých zvyškov po spracovaní dreva využívaných na
energetické účely
Súčasné spracovateľské kapacity drevospracujúceho priemyslu
vplyvom vývoja v predchádzajúcom období nedokážu
konkurencieschopným spôsobom spracovať domácu produkciu najmä
guľatinových sortimentov dreva. Najväčší problém je v oblasti
spracovania guľatiny listnáčov, kde domáce podniky dokážu spracovať
cca 25 % tuzemskej produkcie. Uvedené problémy sú dôvodom pomerne
vysokého podielu exportu dreva ťaženého v SR. Drevospracujúci a
celulózo-papierenský priemysel ročne spracúvajú v priemere 7,3 mil.
m3 dreva (drevo hrubšie ako 7 cm bez kôry), pričom sa tento objem
medziročne mení (najmä spracovanie ihličnatej guľatiny).
-
22
Ročné objemy spracovania dreva na Slovensku v rokoch 2010 až
2017 sú uvedené v tabuľke 8.
Tabuľka 8: Ročné objemy spracovaného dreva v odvetví
drevospracujúceho priemyslu v rokoch
2010 až 2017 v tis. m3 hrubiny bez kôry Drevársky priemysel 2
661 až 3 725 Nábytkársky priemysel 887 až 1 081
Celulózo-papierenský priemysel 2 901 až 3 297 DSP spolu 6 487 až 8
103
Zdroj: NLC-LVÚ Zvolen, 2018
Drevársky priemysel na Slovensku je zameraný prevažne na prvotné
spracovanie dreva (porez guľatiny, výroba stavebného dreva,
prírezov a ďalších polotovarov). Spracováva sa najmä ihličnatá
guľatina, v ročnom priemere 2, 87 mil. m3. Priemerný objem
spracovania listnatej guľatiny je 0,42 mil. m3. Ročná produkcia
zvyškov sa pohybuje v rozpätí 1,39 až 2,03 mil.m3, v priemere 1,72
mil.m3. Ide o jemnozrnné zvyšky (piliny, hobliny, prach) a kusové
zvyšky s obsahom kôry. Na energetické účely sa ročne použije v
prepočte na hmotnostné jednotky 1119 tis. t. Po pokrytí vlastných
energetických potrieb podniky dodávajú na trh v ročnom priemere 837
tis. t. palív, prevažne štiepok.
Nábytkársky priemysel vrátane výroby aglomerovaných materiálov
vyprodukuje zvyšky v ročnom rozpätí 0,17 až 0,23 mil. m3, v
priemere 0,20 mil.m3., t. j. 116 tis. t. Spracováva sa prevažne
ihličnatá hmota v kvalite vlákninového dreva, guľatiny III. triedy
akosti a tiež časť zvyškov z drevárskeho priemyslu. Podstatnú časť
produkcie tvoria zvyšky z aglomerovaných materiálov obsahujúcich
prímesi. Táto surovina sa používa ako palivo na krytie vlastných
energetických potrieb podnikov. Na trh sa dodáva tzv. nadprodukcia
zvyškov z rastlého dreva v priemernej ročnej hodnote 17 tis. t.
Celulózo-papierenský priemysel okrem kvapalných odpadov (čierne
lúhy energeticky zhodnocované producentami) pri priemernej ročnej
spotrebe suroviny 3,09 mi.m3 produkuje 0,51 mil. m3 tuhých zvyškov
s podielom kôry, čo predstavuje 496 tis. t. Ide takmer výlučne o
listnatú surovinu. Časť tuhých zvyškov spotrebujú podniky na krytie
vlastných energetických potrieb a na trh sa dostáva ročne v
priemere 175 tis. t listnatých palivových štiepok.
Priemerná ročná produkcia tuhých zvyškov po spracovaní dreva
využívaných na energetické účely je v tabuľke 9.
Tabuľka 9: Celková priemerná ročná produkcia tuhých zvyškov na
energetické využitie po
spracovaní dreva v rokoch 2010 až 2017
Odvetvie Vlastná spotreba
Dodávky na trh Spolu
tis. t Drevársky priemysel 282 837 1119 Nábytkársky priemysel 99
17 116 Celulózo-papierenský priemysel 321 175 496 DSP spolu 702
1029 1731
Zdroj: NLC – LVÚ Zvolen, 2018
Časť jemnozrnných zvyškov produkovaných v drevárskom priemysle
sa spracováva na výrobu peliet a brikiet. Vzhľadom na rozvinutosť
domáceho trhu s týmito palivami z dôvodu ich relatívne vysokých
cien ako aj investičných nákladov potrebných na budovanie kotolní
sa väčšina produkcie exportuje. Produkcia peliet a brikiet sa
medziročne mení podľa situácie na
-
23
zahraničných trhoch. Na Slovensku sa v období rokov 2010 až 2017
vyrobilo ročne 65 až 120 tis. t týchto palív, pričom súčasná domáca
ročná spotreba dosahuje cca 33 tis. t.
Priemerná ročná produkcia tuhých zvyškov po spracovaní dreva na
energetické účely v jednotlivých VÚC je uvedená v tabuľke 10.
Tabuľka 10: Priemerná ročná produkcia zvyškov po spracovaní
dreva v jednotlivých krajoch
vhodná na energetické využitie
Kraj Celková
produkcia Vlastná spotreba
Nadprodukcia (dodávky na trh)
tis. t Bratislavský 35 29 6 Trnavský 138 39 99 Trenčiansky 173
41 132 Nitriansky 104 28 76 Žilinský 502 308 194 Banskobystrický
381 110 271 Prešovský 277 104 173 Košický 121 43 78 Spolu 1731 702
1029
Zdroj: NLC – LVÚ Zvolen, 2018 3.3. Potenciál palivovej drevnej
biomasy na nelesných pozemkoch
Ďalším významným zdrojom palivovej drevnej biomasy sú
poľnohospodárske pozemky dlhodobo nevyužívané na poľnohospodársku
produkciu a ostatné nelesné pozemky porastené drevinovou
vegetáciou. Ide o pozemky porastené drevinovou vegetáciou v
dôsledku prírodnej sukcesie. Nie sú zahrnuté brehové porasty,
líniové výsadby a iné umelo založené porasty drevín. Výmery
porastov drevín na dlhodobo neobhospodarovaných poľnohospodárskych
pozemkoch sú uvedené v tabuľke 11.
-
24
Tabuľka 11: Výmery pozemkov porastených drevinovou vegetáciou v
jednotlivých krajoch zistené v roku 2016 v členení podľa ich
funkcie
Kraj Výmera, tis. ha
Spolu Hospodárska funkcia Ochranná funkcia
Bratislavský 3 2 1 Trnavský 3 3 0 Trenčiansky 27 22 5 Nitriansky
11 7 4 Žilinský 43 41 2 Banskobystrický 78 71 7 Prešovský 86 85 1
Košický 37 31 6 Spolu273 288 262 26
Zdroj: NIML, NLC-LVÚ Zvolen, 2017 Na nelesných pozemkoch rastú
prevažne listnaté porasty alebo zmiešané porasty
s podielom listnáčov nad 90 %, prevažne ihličnaté porasty
prevažujú len v Žilinskom kraji. V drevinovej štruktúre prevažujú
rýchlorastúce listnaté dreviny s podielom nad 60 % vo všetkých
krajoch s výnimkou Žilinského a Trenčianskeho. Zásoby hrubiny dreva
bez kôry sa identifikovali na úrovni 45,50 mil. m3. Zásoby
nadzemnej stromovej biomasy s kôrou sú 63,2 mil. m3. Hmotnosť
zásoby nadzemnej stromovej biomasy po zohľadnení drevinovej
štruktúry 55,0 mil. t.
Na cca 201 tis. ha rastú porasty s vekom do 40 rokov a iba 87
tis. ha pokrývajú porasty staršie. Z hľadiska výskytu porasty na
nelesných pozemkoch rastú najmä v nížinných oblastiach a
podhorských oblastiach s rovinatými a mierne zvlnenými terénmi
(celkovo 83 %). Pôdne pomery na nelesných pozemkoch porastených
drevinovou vegetáciou sa takmer neodlišujú od vlastností pôd
lesných pozemkov, čo vytvára priaznivé podmienky pre produkciu
dendromasy.
V porovnaní s lesnými pozemkami majú porasty na nelesných
pozemkoch nižšiu hektárovú zásobu, ktorá dosahuje 158 m3 hrubiny
bez kôry. To znižuje ich produkčný potenciál. Súčasné drevinové
zloženie s vysokým zastúpením rýchlorastúcich drevín a veková
štruktúra (vek väčšinou do 40 rokov) zvyšuje produkčný potenciál
týchto porastov.
Potenciálna ročná ťažba sa kalkulovala z ročného produkčného
potenciálu analogickým postupom ako v lesnom hospodárstve.
Zohľadnili sa ťažbové obmedzenia vyplývajúce z ochrannej funkcie
pozemkov. Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a
krajiny sa súhlas na vykonanie ťažby nevyžaduje ak ide o stromy s
obvodom kmeňa do 40 cm vo výške 130 cm nad zemou.
Z dôvodu záujmov ochrany prírody nie sú v kalkulácii produkčného
potenciálu zahrnuté
porasty so zásobou 4,06 mil. m3 a hmotnosťou zásob nadzemnej
stromovej biomasy 5,64 mil.t. V dôsledku toho sa potenciálna ročná
ťažba znížila o 78 tis. t palivovej dendromasy Tieto hodnoty sú
súčtom obmedzení produkcie vzťahujúce sa na všetky porasty na
nelesných pozemkoch z dôvodu ochrany prírody. Ide o chránené územia
a tiež porasty mimo chránených území. Zásoby drevnej biomasy v
porastoch na nelesných pozemkoch ich ročný produkčný potenciál a
potencionálna ročná ťažba v jednotlivých krajoch sú uvedené v
tabuľke 12. Tabuľka 12: Zásoby drevnej biomasy v porastoch na
nelesných pozemkoch, ich ročný produkčný potenciál a potencionálna
ročná ťažba v jednotlivých krajoch pre potreby kvantifikácie
zdrojov
-
25
Kraj Zásoba Ročný produkčný
potenciál Potenciálna ročná
ťažba
tis. t Bratislavský 563 11 6 Trnavský 583 12 8 Trenčiansky 5153
103 62 Nitriansky 2101 42 13 Žilinský 8212 164 121 Banskobystrický
14896 298 200 Prešovský 16424 328 248 Košický 7066 141 93 Spolu
55000 1099 751
Zdroj: NLC – LVÚ Zvolen, 2018
Najväčšie potenciálne možnosti ťažby drevnej biomasy na
nelesných pozemkoch sú v Prešovskom, Žilinskom a Banskobystrickom
kraji. Najmenšie možnosti sú v Bratislavskom, Nitrianskom a
Trnavskom kraji.
V súčasnosti sa takmer všetka ťažená nadzemná stromová biomasa z
nelesných pozemkov využíva na výrobu palivových štiepok. Sortimenty
vyššej kvality sa vzhľadom na ich malých podiel a koncentráciu
spravidla nevyrábajú.
-
26
4. ENERGETICKÁ NÁROČNOSŤ PRODUKCIE PALIVOVEJ DREVNEJ BIOMASY
Uvádzajú sa výsledky terénnych meraní technologických postupov
ťažbovo-výrobných
technológií v obnovných a výchovných ťažbách porastov hodnotením
nameraných hodnôt.:
- stromová metóda v listnatej obnovnej ťažbe, - stromová metóda
v listnatej výchovnej ťažbe, - stromová metóda v ihličnatej
obnovnej ťažbe, - stromová metóda v ihličnatej výchovnej ťažbe.
Merali a hodnotili sa nasledovné parametre: - smenová výkonnosť
technológie pri časovom fonde 8 hodín, - spotreba paliva
mechanizmov, - sortimentová štruktúra ťaženej suroviny v štruktúre
guľatinové výrezy, vlákninové drevo,
energetické drevo, - podiel spracovaného dreva na celkovej
nadzemnej stromovej biomase ťažených stromov.
Merania boli vykonané pri stínke stromov, ich približovaní a
manipulácii, ako aj pri štiepkovaní energetického dreva.
Z dôvodu vzájomnej porovnateľnosti výsledkov sa merania vykonali
pri použití rovnakej sústavy mechanizmov. Stínka stromov v poraste
a ich manipulácia na odvoznom mieste (lesnom sklade) sa vykonali
motorovou pílou. Na približovanie stromov pol použitý kolesový
traktor typu LKT 81T (Obr. 11) a na produkciu štiepok mobilná
sekačka BIBER92.
Obr. 11 Na približovanie drevnej suroviny z porastov sa v
prevažnej miere využívajú lesné kolesové traktory.
-
27
Ťažba sa uskutočnila v porastoch s prevahou hlavných
hospodárskych drevín. V prípade listnáčov to boli bukové porasty s
prímesou cenných listnáčov a smreka. Ihličnaté porasty boli tvorené
smrekom s prímesou jedle, borovice a buka. Vek stromov, v ktorých
sa vykonala výchovná ťažba bol v rozpätí 55 až 60 rokov a pri
obnovnej ťažbe bolo rozpätie veku 90 až 110 rokov.
Pri hodnotení sortimentovej štruktúry ťaženého dreva a následnej
manipulácii stromovej biomasy sa rešpektovali kvalitatívne znaky
dreva definované v príslušných STN pre guľatinové sortimenty a
vlákninové drevo. Z hľadiska rozmerov bol minimálny požadovaný
priemer pre guľatinové sortimenty 30 cm s kôrou na dolnom čele
výrezu. Minimálna dĺžka výrezu 2 m. Pre vlákninové drevo bola
požadovaná stredová hrúbka výrezu 12 cm s kôrou a jeho minimálna
dĺžka 2 m. Na výrobu palivového dreva (Obr. 13), alebo štiepok sa
použila surovina nevyhovujúca kvalitatívnym nárokom a minimálnym
rozmerom na vyššie uvedené sortimenty. Ďalej surovina korún stromov
obsahujúca podiel dreva vhodného na produkciu vlákninového dreva,
avšak manipulácia tejto časti stromov by bola časovo a energeticky
náročná.
Dĺžka meraní vo všetkých hodnotených ťažbových postupoch bola 24
hodín celkového pracovného času (3 pracovné smeny) zahrňujúceho
prípravné činnosti, prestávky a nutné prestoje. Uvádzajú sa
priemerné hodnoty parametrov za uvedený čas.
Obr. 12 Na výrobu palivového dreva sa využíva drevná surovina
najnižšej kvality
-
28
4.1 Listnatá obnovná ťažba Priemerný vek stromov na ťažbovej
ploche: 110 rokov. Objem stromovej biomasy ťažených stromov: 215,20
m3. Počet vyťažených stromov: 126. Celkový časový fond pracovných
smien: 1440 min (24 hodín). Priemerná približovacia vzdialenosť:
305 m. Dĺžka čistého pracovného času: 1058,4 min. Podiel čistého
pracovného času na celkovom časovom fonde 73,5 %. Druhová štruktúra
ťaženého dreva: buk 84 %, javor 9 %, smrek 7 %.
Obr. 13 Pred samotnou realizáciou ťažby je nevyhnutné navrhnúť
vhodný technologický postup
-
29
Objemová a sortimentová štruktúra ťaženého dreva, ťažbové straty
a objem obchodovateľného dreva sú uvedené v tabuľke 13. Tabuľka 13:
Objemová a sortimentová štruktúra ťaženého dreva, ťažbové straty a
objem
obchodovateľného dreva
Sortiment
Nadzemná stromová biomasy, m3
Objem priblíženej stromovej biomasy, m3
Objem ťažbových strát, m3
Podiel ťažbových strát, %
Objem obchodovateľného dreva, m3
Guľatina 70,43 70,43 0 0 67,911) Vláknina 62,87 58,72 4,15 6,6
58,82)1 Energetické drevo
47,00 38,68 8,32 17,7 38,682
Tenčina 34,90 20,41 14,49 41,5 20,412) Spolu 215,20 188,24 26,96
12,5 185,82
Zdroj: NLC-LVÚ Zvolen, 2018 Pozn.: 1) – Objem hrubiny bez kôry
2) – Objem dreva s kôrou Podiel obchodovateľného dreva na nadzemnej
stromovej biomase: 86,3 %. Podiel strát na hrubine s kôrou: 4,5 %.
Smenová výkonnosť v prepočte na celkový časový fond pracovnej smeny
(obchodovateľného dreva): 61,94 m3. Priemerný čas pracovného cyklu:
25,2 min. Počet pracovných cyklov v prepočte za smenu (8 hodín):
14. Hodinová výkonnosť v prepočte na čistý pracovný čas: 10,53
m3.
Spotreba paliva a energetická náročnosť ťažbového postupu sú
uvedené v tabuľke 14. Tabuľka 14: Spotreba paliva a energetická
náročnosť ťažbového postupu
Pracovná činnosť Celková spotreba paliva, kg
Spotreba paliva na 1 m3, kg
Energetický ekvivalent MJ.m3
Stínka 72,47 0,39 17,1 Približovanie 230,42 1,24 54,6
Manipulácia 57,60 0,31 13,6 Štiepkovanie 37,821) 0,64 28,2 Spolu
398,31 2,58 113,5 94,32)
Zdroj: NLC-LVÚ Zvolen, 2018 Pozn.: 1) – štiepkovalo sa 59,09 m3
suroviny 2) – hodnota bola vypočítaná ako podiel súčtu celkovej
spotreby paliva a celkovej produkcie
obchodovateľného dreva, vynásobeného energetickou hodnotou
paliva. 4.2 Listnatá výchovná ťažba 1. Priemerný vek stromov na
ťažbovej ploche: 60 rokov 2. Druhová štruktúra ťaženého dreva: bk
76 %, javor 12 %, smrek 5 %, ostatné 7 %. 3. Objem stromovej
biomasy ťažených stromov: 101,18 m3. 4. Počet vyťažených stromov:
192. 5. Celkový časový fond pracovných smien 1440 min.: (8 hodín).
6. Priemerná približovacia vzdialenosť: 330 m. 7. Dĺžka čistého
pracovného času: 1060,8 min. 8. Podiel čistého pracovného času na
celkovom pracovnom fonde: 73,7 %.
-
30
Objemová a sortimentová štruktúra ťaženého dreva, ťažbové straty
a objem obchodovateľného dreva sú uvedené v tabuľke 15.
Tabuľka 15: Objemová a sortimentová štruktúra ťaženého dreva,
ťažbové straty a objem
obchodovateľného dreva
Sortiment
Nadzemná stromová biomasy, m3
Objem priblíženej stromovej biomasy, m3
Objem ťažbových strát, m3
Podiel ťažbových strát, %
Objem obchodovateľného dreva, m3
Vláknina 57,98 56,06 1,92 3,3 53,951) Energetické drevo
19,39 15,74 3,65 18,8 15,742)
Tenčina 23,81 17,47 6,34 26,6 17,472) Spolu 101,18 89,27 11,91
11,8 87,16
Zdroj: NLC-LVÚ Zvolen, 2018 Pozn.: 1) – Objem hrubiny bez kôry
2) – Objem dreva s kôrou Podiel obchodovateľného dreva na nadzemnej
stromovej biomase: 86,1 % Podiel strát na hrubine s kôrou: 7,2 %
Smenová výkonnosť v prepočte na celkový časový fond pracovnej smeny
(obchodovateľného dreva): 29,05 m3. Priemerný čas pracovného cyklu:
44,2 min. Počet pracovných cyklov v prepočte za smenu (8 hodín): 8
Hodinový výkonnosť v prepočte na čistý pracovný čas: 4,93 m3
Spotreba paliva a energetická náročnosť ťažbového postupu sú
uvedené v tabuľke 16. Tabuľka 16: Spotreba paliva a energetická
náročnosť ťažbového postupu
Pracovná činnosť Celková spotreba paliva, kg
Spotreba paliva na 1 m3, kg
Energetický ekvivalent MJ.m3
Stínka 53,63 0,53 23,3 Približovanie 137,60 1,36 59,8
Manipulácia 28,32 0,28 12,3 Štiepkovanie 23,581) 0,71 31,2 Spolu
243,13 2,88 105,72)
Zdroj: NLC-LVÚ Zvolen, 2018 Pozn.: 1) – štiepkovalo sa 33,21 m3
suroviny 2) – hodnota bola vypočítaná ako podiel súčtu celkovej
spotreby paliva a celkovej produkcie
obchodovateľného dreva, vynásobeného energetickou hodnotou
paliva. 4.3 Ihličnatá výchovná ťažba Priemerný vek stromov na
ťažbovej ploche: 55 rokov Druhová štruktúra ťaženého dreva: smrek
74 %, jedľa 7 %, borovica 6 %, buk 8 %, ostatné 5 %. Objem
stromovej biomasy ťažených stromov: 87,57 m3. Počet vyťažených
stromov: 210. Celkový časový fond pracovných smien: 1440 min. (8
hodín). Priemerná približovacia vzdialenosť: 385 m. Dĺžka čistého
pracovného času: 1169,7 min. Podiel čistého pracovného času na
celkovom pracovnom fonde: 81,2 %.
-
31
Objemová a sortimentová štruktúra ťaženého dreva, ťažbové straty
a objem obchodovateľného dreva sú uvedené v tabuľke 17. Tabuľka 17:
Objemová a sortimentová štruktúra ťaženého dreva, ťažbové straty a
objem
obchodovateľného dreva
Sortiment
Nadzemná stromová biomasy, m3
Objem priblíženej stromovej biomasy, m3
Objem ťažbových strát, m3
Podiel ťažbových strát, %
Objem obchodovateľného dreva, m3
Vláknina 61,95 59,43 2,52 4,1 55,02 Energetické drevo
11,55 10,08 1,47 12,7 10,08
Tenčina 14,07 9,24 4,83 34,3 9,24 Spolu 87,57 78,75 8,82 10,1
74,34
Zdroj: NLC-LVÚ Zvolen, 2018 Pozn.: 1) – Objem hrubiny bez kôry
2) – Objem dreva s kôrou Podiel obchodovateľného dreva na nadzemnej
stromovej biomase: 84,9 % Podiel strát na hrubine s kôrou: 11,4 %
Smenová výkonnosť v prepočte na celkový časový fond pracovnej smeny
(obchodovateľného dreva): 24,78 m3. Priemerný čas pracovného cyklu:
55,7 min. Počet pracovných cyklov v prepočte za smenu (8 hodín): 21
Hodinový výkonnosť v prepočte na čistý pracovný čas: 3,81 m3
Spotreba paliva a energetická náročnosť ťažbového postupu sú
uvedené v tabuľke 18. Tabuľka 18: Spotreba paliva a energetická
náročnosť ťažbového postupu
Pracovná činnosť Celková spotreba paliva, kg
Spotreba paliva na 1 m3, kg
Energetický ekvivalent MJ.m3
Stínka 41,16 0,47 20,7 Približovanie 126,10 1,44 105,8
Manipulácia 22,77 0,26 11,4 Štiepkovanie 13,331) 0,69 30,4 Spolu
203,36 2,86 102,22)
Zdroj: NLC-LVÚ Zvolen, 2018 Pozn.: 1) – štiepkovalo sa 19,32 m3
suroviny 2) – hodnota bola vypočítaná ako podiel súčtu celkovej
spotreby paliva a celkovej produkcie
obchodovateľného dreva, vynásobeného energetickou hodnotou
paliva. 4.4 Ihličnatá obnovná ťažba Priemerný vek stromov na
ťažbovej ploche: 90 rokov Druhová štruktúra ťaženého dreva: smrek
96 %, jedľa 3 %, ostatné 1 %. Objem stromovej biomasy ťažených
stromov: 204,67 m3. Počet vyťažených stromov: 156. Celkový časový
fond pracovných smien: 1440 min. (8 hodín). Priemerná približovacia
vzdialenosť: 270 m. Dĺžka čistého pracovného času: 1115,4 min.
Podiel čistého pracovného času na celkovom pracovnom fonde: 77,5
%.
-
32
Objemová a sortimentová štruktúra ťaženého dreva, ťažbové straty
a objem obchodovateľného dreva sú uvedené v tabuľke 19. Tabuľka 19:
Objemová a sortimentová štruktúra ťaženého dreva, ťažbové straty a
objem
obchodovateľného dreva
Sortiment
Nadzemná stromová biomasy, m3
Objem priblíženej stromovej biomasy, m3
Objem ťažbových strát, m3
Podiel ťažbových strát, %
Objem obchodovateľného dreva, m3
Guľatina 127,14 127,14 0 0 119,96 Vláknina 34,48 33,38 1,10 3,2
31,04 Energetické drevo
26,51 22,78 3,73 14,1 22,78
Tenčina 16,54 4,84 11,70 70,7 4,84 Spolu 204,67 188,14 16,53
8,07 178,62
Zdroj: NLC-LVÚ Zvolen, 2018 Pozn.: 1) – Objem hrubiny bez kôry
2) – Objem dreva s kôrou Podiel obchodovateľného dreva na nadzemnej
stromovej biomase: 87,27 % Podiel strát na hrubine s kôrou: 2,6 %
Smenová výkonnosť v prepočte na celkový časový fond pracovnej smeny
(obchodovateľného dreva): 59,54 m3. Priemerný čas pracovného cyklu:
28,6 min. Počet pracovných cyklov v prepočte za smenu (8 hodín): 13
Hodinový výkonnosť v prepočte na čistý pracovný čas: 9,61 m3
Spotreba paliva a energetická náročnosť ťažbového postupu sú
uvedené v tabuľke 20 Tabuľka 20: Spotreba paliva a energetická
náročnosť ťažbového postupu
Pracovná činnosť Celková spotreba paliva, kg
Spotreba paliva na 1 m3, kg
Energetický ekvivalent MJ.m3
Stínka 73,68 0,36 15,8 Približovanie 243,56 1,19 52,4
Manipulácia 59,35 0,29 12,8 Štiepkovanie 16,021) 0,58 25,5 Spolu
392,61 2,42 96,72)
Zdroj: NLC-LVÚ Zvolen, 2018 Pozn.: 1) – štiepkovalo sa 27,62 m3
suroviny 2) – hodnota bola vypočítaná ako podiel súčtu celkovej
spotreby paliva a celkovej produkcie
obchodovateľného dreva, vynásobeného energetickou hodnotou
paliva. 4.5 Hodnotenie nameraných údajov
Priemerné smenové výkonnosti meraných ťažbovo-výrobných postupov
v obnovnej ťažbe listnáčov boli 61,94 m3 a ihličnanov 59,54 m3. V
prípade výchovnej ťažby listnáčov bola táto hodnota29,05 m3 a
ihličnanov 24,78 m3. Hodinová výkonnosť v prepočte na čistý
pracovný čas bola v obnovnej ťažbe listnáčov 10,53 m3, ihličnanov
9,61 m3. V prípade listnatej výchovnej ťažby listnáčov 4,93 m3 a
ihličnanov 3,81 m3. Pri uvedených smenových výkonnostiach bol
podiel čistého pracovného času na celkovom časovom fonde pri
listnatých ťažbách 73,5 až 73,7 % a ihličnatých 77,5 až 81,2 %.
-
33
Hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi rozdiely výkonnosti výrobných
postupov vo výchovných a obnovných ťažbách boli priemerný objem
stromovej biomasy (výchovná ťažba listnáčov 0,527 m3, ihličnanov
0,417 m3, obnovná ťažba listnáčov 1,708 m3 a ihličnanov 1,312 m3) a
dĺžka času zostavovania nákladu v poraste pri výchovných ťažbách
bolo v jednom pracovnom cykle priblížených 8 až 10 stromov a
výchovných ťažbách 3 až 4 stromy, pričom priťahovanie stromov pri
výchovnej ťažbe je časovo náročnejšie . To sa prejavilo v
rozdielnych dĺžkach pracovných cyklov (výchovné ťažby 44,2 resp.
55,7 min. obnovné ťažby25,2 resp. 28,6 min.) ako aj ich počte za
smenu (výchovné ťažby 7-8 cyklov, obnovné ťažby 13-14 cyklov).
Určitý vplyv na rozdiel vo výkonnostiach bol spôsobený rozdielnymi
priemernými približovacími vzdialenosťami (výchovné ťažby 330 až
380 m, obnovné ťažby 270 až 305 m). Pri výchovných ťažbách bolo za
smenu priblížených v priemere 192 až 210 stromov a pri obnovných
126 až 156 stromov.
Z hľadiska sortimentovej štruktúry ťaženého dreva boli významné
tieto rozdiely: - Podiel objemu guľatinových výrezov na objeme
stromovej biomasy ťažených stromov bol
v obnovnej ťažbe listnáčov 32,7 % a ihličnanov 62,1 %, podiely
objemu guľatiny a objemu obchodovateľného dreva boli 36,5
ˇ(listnatá ťažba) a 67,2 % (ihličnatá ťažba).
- Podiely vlákninového dreva na objeme stromovej biomasy
ťažených stromov v obnovnej ťažbe listnáčov bol 29,2 % a ihličnanov
16,8 % a na obchodovateľnom dreve 31,7 resp. 17,4 %.
- Podiely energetického dreva a tenčiny na objeme stromovej
biomasy ťažených stromov v obnovnej ťažbe listnáčov bol 38,1 % a
ihličnanov 21,0 % a na obchodovateľnom dreve 31,8 % a 15,5 %.
- Podiely objemu vlákninového dreva na objeme stromovej biomasy
ťažených stromov vo výchovnej ťažbe listnáčov boli 57,3 % a
ihličnanov 70,7 % a na obchodovateľnom dreve 61,9 % a 74,4 %.
- Podiely energetického dreva a tenčiny na objeme stromovej
biomasy ťažených stromov vo výchovnej ťažbe listnáčov bol 42,7 % a
ihličnanov 29,7 % a na obchodovateľnom dreve 38,1 % a 25,6 %.
V obnovných aj výchovných ťažbách sú medzi listnáčmi a
ihličnanmi najväčšie rozdiely
v podieloch energetického dreva a tenčiny. Menej výrazné
rozdiely sú v podieloch vlákninového dreva. Menšie podiely týchto
sortimentov v ihličnatom dreve sú kompenzované v prípade obnovných
ťažieb vysokým podielom guľatinových výrezov.
Straty na stromovej biomase pri približovaní listnáčov (výchovné
aj obnovné ťažby) boli 11,8 až 12,5 % a ihličnanov 8,07 a 8,82 %.
Veľkosť strát celých stromov pri stínke a približovaní ovplyvňuje
najmä podiel tenčiny.
Straty na objeme tenčiny pri obnovných ťažbách listnáčov boli
41,5 % a ihličnanov až 270,7 %, pri výchovných ťažbách listnáčov
26,6 a ihličnanov 34,3 %.
Relatívny vysoké straty pri stínke a približovaní sú aj na
energetickom dreve. V prípade listnáčov boli 17,7 až 18,8 % a
ihličnanov 12,7 až 14,1 %.
Straty na vlákninovom dreve sa v meraných prípadoch pohybovali v
rozmedzí 3,2 až 6,6 %.
Po odpočítaní ťažbových strát a objemu kôry (guľatina, vláknina)
sú podiely obchodovaného dreva na celkovom objeme biomasy ťažených
stromov v prípade obnovnej ťažby listnáčov 86,3 %, ihličnanov 87,3
%, výchovnej ťažby listnáčov 86,1 % a ihličnanov 84,9 %.
Spotreba palív na stínku, približovanie, manipuláciu a
štiepkovanie v prepočte na 1 m3 obchodovateľného dreva bola v
obnovnej ťažbe listnáčov 2,14 kg, obnovnej ťažbe ihličnanov 1,92
kg, výchovnej ťažbe listnáčov 2,40 kg a ihličnanov 2,32 kg. Vyššia
energetická náročnosť
-
34
pracovných činností pri listnáčoch je spôsobená vyšším podielom
hmoty na štiepkovanie. Pri výchovných ťažbách sa prejavuje vyššia
prácnosť v prepočte na 1 m3 spracovanej hmoty.
-
35
5. EKONOMICKÁ EFEKTÍVNOSŤ PRODUKCIE A VYUŽÍVANIA PALIVOVEJ
DREVNEJ BIOMASY
Výrobné náklady spojené s produkciou drevných palív ovplyvňuje
najmä počet
pracovných činností, ich časová a energetická náročnosť, ako aj
investičná náročnosť potrebného technického vybavenia.
Výroba palivových štiepok z drevnej biomasy na lesných a
nelesných pozemkoch spravidla zahrňuje nasledovné pracovné
činnosti:
stínka – približovanie – manipulácia – štiepkovanie – doprava
štiepok. Priame výrobné náklady na uvedené pracovné činnosti sa
pohybujú v nasledovných
rozpätiach: Stínka 2,3 – 5,4 Eur.t-1 Približovanie 4,2 – 8,6
Eur.t-1 Manipulácia 0 – 1,5 Eur.t-1 Štiepkovanie 12,7 - 19,2
Eur.t-1 Doprava 3,1 - 7,9 Eur.t-1 Spolu 22,3 – 42,6 Eur.t-1 Do
priamych výrobných nákladov je ďalej potrebné započítať výrobnú
réžiu a cenu za
nákup suroviny. Na lesných pozemkoch sú náklady na stínku často
započítané v nákupnej cene suroviny. Finančne najnáročnejšou
činnosťou je štiepkovanie z dôvodu vysokých investičných
nákladov na nákup mobilných sekačiek a nákladov na ich údržbu a
opravy. Výrazný vplyv majú koncentrácia biomasy na jednom
pracovisku a časové využitie stroja.
Druhou najnákladnejšou činnosťou je väčšinou približovanie
suroviny na miesto štiepkovania. Veľkosť nákladov závisí od
približovacej vzdialenosti a výkonnosti použitej technológie
(Obr.15). Priemerná približovacia vzdialenosť pri ťažbe na lesných
pozemkoch je podstatne dlhšia ako v porastoch na nelesných
pozemkoch, čo ekonomicky znevýhodňuje lesnú palivovú drevnú biomasu
v porovnaní s produkciou na nelesných pozemkoch.
-
36
Obr. 14 Veľkosť nákladov pri približovaní drevnej suroviny
závisí od približovacej vzdialenosti a výkonnosti použitej
technológie
Veľkosť nákladov na dopravu štiepok závisí od dopravnej
vzdialenosti a kapacity dopravného prostriedku. Dopravné
vzdialenosti v podmienkach Slovenska sa pohybujú väčšinou v rozpätí
15 až 80 km.
Manipulácia pozostáva z oddelenia korunovej časti stromu od
kmeňa. V prípade štiepkovania celých stromov sa táto činnosť
nevykonáva.
Pri výrobe palivových štiepok zo zvyškov po mechanickom
spracovaní dreva sa vykonávajú tieto činnosti:
Vnútropodniková doprava a skladovanie suroviny – štiepkovanie –
doprava. Priame výrobné náklady na uvedené pracovné činnosti sa
pohybujú v nasledovných
rozpätiach: Vnútropodniková doprava a skladovanie 2,8 – 6,3
Eur.t-1 Štiepkovanie 7,5 – 13,9 Eur.t-1 Doprava 3,1 – 7,9 Eur.t-1
Spolu 13,4 – 28,1 Eur.t-1 Do priamych výrobných nákladov je
potrebné započítať výrobnú réžiu a v niektorých
prípadoch aj cenu suroviny. Na výrobu štiepok sa vo väčších a
stredných podnikoch používajú stacionárne štiepkovače
na elektrický pohon. Mobilné sekačky sa využívajú v malých
prevádzkach. Nižšie výrobné náklady v porovnaní so štiepkovaním
biomasy na lesných a nelesných pozemkoch sú z dôvodu vyššej
koncentrácie suroviny a kapacitného využitia sekačky, pričom odpadá
potreba presunu zariadenia medzi pracoviskami.
-
37
Dopravné náklady sú obdobné ako pri štiepkach z lesných a
nelesných pozemkov. Vnútropodniková doprava suroviny sa vykonáva
pomocou dopravníkov, alebo mobilnými
zariadeniami. Na skladovanie sa používajú kryté alebo nekryté
skládky. Nakládka štiepok na dopravné prostriedky sa vykonáva
pneumaticky alebo čelnými nakladačmi.
Priame výrobné náklady na výrobu lisovaných drevných palív –
peliet a brikiet závisia taktiež od počtu pracovných činností,
ktoré je potrebné vykonať. Náklady sa pohybujú v rozpätí 115 až 195
Eur.t-1 . V podmienkach Slovenska sa pelety a brikety vyrábajú
najčastejšie z vysušených jemnozrnných zvyškov, pričom je potrebná
len rozmerová homogenizácia a lisovanie suroviny a balenie
výrobkov. Lisované palivá možno vyrábať aj z vlhkej a rozmerovo
neupravenej drevnej biomasy. Vtedy je potrebné vykonať štiepkovanie
(drvenie) a sušenie suroviny, čo zvyšuje energetickú náročnosť
výroby a výrobné náklady.
Súčasné ceny palivových štiepok na domácom trhu sa pohybujú
zväčša v rozpätí 41 až 54 Eur.t-1, v závislosti od ich energetickej
hodnoty. Najvyššiu výhrevnosť majú štiepky z vysušených zvyškov po
spracovaní dreva a to v rozmedzí 15,5 až 18,0 MJ.kg-1. Štiepky
vyrobené z čerstvo vyťaženej drevnej biomasy majú výhrevnosť 7,2 až
9,5 MJ.kg-1 v závislosti od druhu dreviny a ročného obdobia.
Prírodným sušením nezoštiepkovanej suroviny po dobu až 5 mesiacov
možno dosiahnuť výhrevnosť do 13,5 MJ.kg-1.
Ekonomicky najvýhodnejšia je výroba štiepok zo zvyškov po
mechanickom spracovaní dreva. Podstatne nižšiu ekonomickú
efektívnosť má výroba štiepok z lesnej biomasy vzhľadom na vyššie
výrobné náklady a nižšiu energetickú hodnotu.
Výrobné náklady na výrobu tepla a kombinovanej výroby elektriny
a tepla z drevnej biomasy pozostávajú z nákladov na skladovanie
paliva, jeho prísun do spaľovacej komory, proces premeny energie,
filtráciu a odvod spalín, separáciu tuhých zvyškov a distribúciu
energie do rozvodnej siete a výrobnej réžie. V prípade centrálnych
zdrojov tepla je súčasťou výrobných nákladov tiež prevádzka
teplovodných rozvodov do objektov spotrebiteľov.
V prípade výroby tepla z palivových štiepok sa priame výrobná
náklady pohybujú v širokom rozpätí 17 až 35 Eur.GJ-1. Výšku
nákladov ovplyvňujú veľkosť a výkonové využitie tepelného zdroja,
druh použitej technológie a tiež kvalita resp. cena používaného
paliva.
V porovnaní so zemným plynom, ktorý je najpoužívanejším palivom
na výrobu tepla na Slovensku sa v prípade palivových štiepok
náklady na palivovú zložku podieľajú výrazne menším podielom na
celkových výrobných nákladoch. Dôvodom sú podstatne vyššie náklady
na nákup a následnú prevádzku technológií využívajúcich palivovú
drevnú biomasu.
Konkurencieschopnosť palivovej drevnej biomasy voči fosílnym
palivám závisí v podstatnej miere od nákupnej ceny týchto palív,
ale aj od kvality používanej biomasy.
-
38
6. BILANCIA SKLENÍKOVÝCH PLYNOV PRI PRODUKCII A VYUŽÍVANÍ
PALIVOVEJ DREVNEJ BIOMASY Použila sa metodika výpočtu produkcie a
úspor skleníkových plynov pri náhrade fosílnych
palív palivovou dendromasou a údaje uvedené v správe JRC: Solid
and gaseous bioenergy pathways input values and GHG emissions, JRC
Science and policy reports č. EUR 27215 EN, 2015, verzia 1a.
Metodika bola prevzatá z materiálov COM (2010) a SWD (2014).
V správe sú uvedené postupy výpočtov produkcie skleníkových
plynov pri výrobe biomasy pre energetické využitie v závislosti od
jej druhu (drevná, nedrevná biomasa), pôvodu (lesné zdroje,
energetické porasty, zvyšky po spracovaní dreva), použitej výrobnej
technológie a jej energetickej náročnosti (výroba štiepok, peliet).
Ďalej sa uvádzajú produkcie skleníkových plynov pri premene energie
na výrobu tepla a elektriny a úspory skleníkových plynov náhradou
fosílnych palív biomasou v závislosti od jej druhu, pôvodu a
použitej výrobnej technológie.
Pre hodnotenie produkcie a úspor skleníkových plynov náhradou
fosílnych palív palivovou dendromasou v podmienkach Slovenska sa
použili typické postupy výroby a premeny energie palivovej
dendromasy používané v SR v súčasnom a perspektívne budúcom
období.
Hodnotili sa tieto alternatívne technologické postupy výroby
palivovej dendromasy:
A. Výroba palivových štiepok z ťažbových zvyškov na lesných a
nelesných pozemkoch (Woodchips from Forest logging residues).
B. B1- výroba palivových štiepok z topoľových energetických
(intenzívnych) porastov s prihnojovaním pôdy (Woodchips from Short
rotation coppice – Poplar). B2- výroba palivových štiepok z
topoľových energetických (intenzívnych) porastov bez prihnojovania
pôdy (Woodchips from Short rotation coppice – Poplar).
C. Výroba palivových štiepok zo zvyškov po spracovaní dreva v
drevospracujúcom priemysle (Woodchips from Wood industry
residues).
D. Výroba palivových štiepok z kmeňov stromov na lesných a
nelesných pozemkoch (Woodchips from stem wood).
E. Výroba peliet z ťažbových zvyškov na lesných a nelesných
pozemkoch (Wood pellets from forest logging residues).
F. Výroba peliet zo zvyškov po spracovaní dreva (Wood pellets
from industry residues).
Pri jednotlivých alternatívnych technologických postupoch sa z
hľadiska vlhkosti palivovej dendromasy (W) a jej zmien, hodnotili
tieto pracovné činnosti:
A zber dendromasy a jej sústreďovanie, w = 50 %, sezónne
skladovanie dendromasy, W = 50 % → 30 %, strata na sušine
dendromasy 5 %, štiepkovanie, W = 30 %, doprava na miesto spotreby,
W = 30 %.
B
hnojenie (len v alternatíve B1), obhospodarovanie a ťažba
energetických porastov, W = 50 %, štiepkovanie, W = 50 %, doprava
štiepok na medzi sklad, W = 50 %, sezónne skladovanie štiepok, W =
50 % → 30 %, strata na sušine dendromasy 12 %.
C
-
39
vnútropodniková doprava dendromasy, W = 30 %, štiepkovanie, W =
30%, doprava na miesto spotreby, W = 30 %.
D
ťažba a sústreďovanie kmeňov stromov, W = 50 %, sezónne
skladovanie kmeňov, W = 50 % → 30 %, strata na sušine dendromasy 5
%, štiepkovanie, W = 30 %, doprava na miesto spotreby, W = 30
%.
E
zber a sústreďovanie dendromasy, W = 50 %, štiepkovanie, W = 50
%, doprava do peletárne, W = 50 %, výroba peliet, W = 50 % → 10 %,
doprava na miesto spotreby, W = 10%.
F
výroba peliet, W = 30 % → 10 %, doprava na miesto spotreby, W =
10%.
Priemernépodiely energetických vstupov pri jednotlivých
činnostiach na energetickej hodnote produkcie dreva sú uvedené v
tabuľke 21.
Tabuľka 21: Energetické vstupy pri jednotlivých pracovných
činnostiach v MJ energetickej
hodnoty spotrebovaného paliva na 1 MJ výhrevnosti drevného
paliva (MJ. MJd-1) Zber a sústreďovanie dendromasy (A, D, E)
0,0120
Sezónne skladovanie dendromasy (A, D) – strata na sušine
dendromasy 0,0530
Štiepkovanie (A, B1, B2, C, D, E) 0,0034
Doprava štiepok (A, B1, B2, C, D, E) 0,0160
Sezónne skladovanie štiepok (B1, B2) – strata na sušine štiepok
0,1360
Obhospodarovanie a ťažba hnojených energetických porastov (B1)
0,0210
Obhospodarovanie a ťažba nehnojených energetických porastov (B2)
0,0160
Ťažba a sústreďovanie kmeňov (D) 0,0110
Doprava peliet (E, F) 0,0110
Výroba peliet z vlhkých štiepok (E) 0,2370
Výroba peliet zo zvyškov po spracovaní dreva 0,1410
Energetická premena peliet 0,0150
Energetická premena štiepok 0,0200 Zdroj: JRC Solid and gaseous
bioenergy pathways: input values and GHG emissions, ISBN
978-92-79-47895-6
-
40
Celkové energetické vstupy pri jednotlivých alternatívnych
technologických postupoch výroby palivovej dendromasy bez
započítania vstupov pri premene energie a strát na sušenie
dendromasy podľa údajov JRC (MJ.MJd-1):
A: 0,034, B1: 0,040, B2: 0,036, C: 0,031, D: 0,033, E: 0,268, F:
0,157.
Energetická náročnosť produkcie, distribúcie a spracovania
palivovej dendromasy v podmienkach SR je uvedená v tabuľke 22.
Tabuľka 22: Energetická náročnosť produkcie, distribúcie a
spracovania palivovej dendromasy
v podmienkach SR
Dop
ravn
á vz
dial
enos
ť (v
km
)
Spotreba energie MJ.t-1 Druh paliva
Podiel spotrebovanej energie na energetickej hodnote paliva,
%
Štiepky z lesných pozemkov
Štiepky z nelesných pozemkov
Štiepky z DSP
Pelety a brikety z DSP, vlhká surovina
Jemnozrnné odpady z DSP
Štiepky z energe-tických porastov
20 MJ.t-1 99 85 74 2069 68 297 MJ. MJd-1 0,0104 0,089 0,0078
0,115 0,0072 0,0313
30 MJ.t-1 124 114 103 2087 101 327 MJ. MJd-1 0,0131 0,0120
0,0180 0,116 0,0106 0,0344
40 MJ.t-1 148 142 132 2104 133 356 MJ. MJd-1 0,0156 0,0149
0,0139 0,117 0,0140 0,0375
50 MJ.t-1 173 171 161 2122 166 386
MJ. MJd-1 0,0182 0,0180 0,0169 0,118 0,0174 0,0406
60 MJ.t-1 197 199 190 2139 198 415 MJ. MJd-1 0,0207 0,0209 0,02
0,119 0,0208 0,0437
70 MJ.t-1 222 228 219 2157 241 445 MJ. MJd-1 0,0234 0,0240
0,0231 0,120 0,0254 0,0468
80 MJ.t-1 246 256 248 2174 263 474 MJ. MJd-1 0,0259 0,0269
0,0261 0,121 0,0277 0,0499
Zdroj: NLC – LVÚ Zvolen, 2016 Porovnaním údajov JRC
vychádzajúcich z kalkulácie energetických vstupov pri 200 km
dopravnej vzdialenosti a údajov získaných meraniami v
podmienkach SR je zrejmé, že so zmenšujúcou dopravnou vzdialenosťou
klesajú aj energetické vstupy.
Typické a určené hodnoty produkcie emisií skleníkových plynov
pri produkcii
a energetickej premene palivovej dendromasy v jednotlivých
hodnotených alternatívach v členení na skupiny pracovných činností
sú uvedené v tabuľke 23.
-
41
Tabuľka 23: Typické a určené hodnoty produkcie emisií
skleníkových plynov pri produkcii a energetickej premene palivovej
dendromasy v jednotlivých hodnotených alternatívach v členení na
skupiny pracovných činností
Alte
rnat
íva
Obhospodarovanie porastov
Spracovanie dendromasy
Doprava Premena energie
gCO2eq.MJ-1 T
ypic
ká
hodn
ota
Urč
ená
hodn
ota
Typ
ická