-
fychodi mimo pondelku a piatku každý deň, vpredvečer dátumu o 6.
hod.
Redakcia a administrácia:
Budapešť, VIII., Mária ul. č. 15. Illiíoo: Júzseľ 12-37.
Predplatil na rok . K 2U— na pol roka K U r na stvrfrokaK5"— na
mesiac . Kl-75
Do Nemecka 1 Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cudzozemská 1
do Ameriky ročnt 32 korún. = =
Ročník VI. Číslo 111. BUDAPEŠŤ, v utorok 15. júna 1915 J e d n o
t l i v é č í a l a p o S hwí. mm
Vojna. Severné bojiště.
Úradná zpráva, vydaná 12. júna na poludnie :
Vojská armády Pflanzerovej zase zaujaly viac ruských pozícii
medzi Dnjestrom a Pruthom. Obce Niezisku a Jezierany severne od
Obertýnu vydobyly útokom. Naše vífazné vojsko postupuje smerom na
Cer-nelicu a na severovýchod od Horodenky prekročilo Dnjestr.
Zalesčiky sme zaujali. Behom noci urobili Rusi na toto mesto zúfalé
útoky, ktoré sme však všetky za velkých ztrát pre nepriateľa
odrazili. Ataka jednoho ruského kozáckeho regimentu sa v našej
strelbe úplne stroskotala.
V Bukovine museli sa Rusi vzdať aj svojich posledných pozícii
pri Pruthe. Rázne prenasledovaní našim vojskom za veľ-kých ztrát
uťahujú sa za hranice.
Včerajšie boje armády Pflanzerovej malý za výsledok asi 5000
zajatcov.
Boj južne od horného toku Dnjestru ešte trvá. Jeden protinápad
Rusov, urobený na Stanislavu, sme odmietli. Obec Zuravno, ktorú sme
pre přišlé ruské posily vyprázdnili, včera spojenecké vojsko zase
zaujalo.
Podmaršal Hôjer.
Nemecká úradná zpráva, vydaná 12.júna: Na východnom bojišti pri
Dubissy na
vidieku Zoginie aBetygola ruské vytrhnutia sa zmařily.
Severne od Przašnyšu útočilo vojsko naše, útokom zaujalo jednu
ruskú pozíciu. Zajali sme 150 Rusov a ukoristili dakofko strojových
pušiek a strojov na hádzanie mín. Pri Ravke, na prostred cesty
medzi Bolymovom a Sochačevom preborili sme sa do nepriateľskej
pozície. Doteraz chytili sme 500 Rusov.
Na juhovýchodnom bojišti juhovýchodne od Przemyslu je položenie
nezmenené. Armáda generála Linsingena napadla nepriateľa,
postupujúceho od severu proti jednomu jej krídlu; Zuravno, čo sme
včera pred vystúpivšími ruskými silami vyprázdnili, sme zase
zaujali a nepriateľa odrazili až
i
po predmostie, ležiace medzi Mlyniskom j a Židačovom
severozápadne od Žuravna. | Nápady nepriateľa pri Stanislavové sme
f odrazili.
Hlavné vodcovstvo, f Viedeň, 12. júna. Jeho Veličenstvo ráčilo
I
upraviť na generálobrsta Mackensena nasle- j dujúci rukopis:
Milý generálobrst Mackensen! S vďakou pomýšľajúc na tie zvláštne
zá
sluhy, ktoré ste si Vy, ako vodca víťaznej XI. armády v Haliči
nadobudli, vymenúvam Vás za druhého majiteľa 10. husárskeho pluku.
Tento Môj pluk na všetky časy nosí vznešené meno Jeho Veličenstva
pruského kráľa Fridricha Vilhelma III. Tento pluk a celá Moja moc s
hrdou radosťou prijme zvesť, že Vás, víťazného vodcu, ešte užšia
páska viaže ku nemu.
Viedeň, 7. júna 1915. Franc Jozef.
Novinársky válečný stán, 12. júna. Očistenie pravého brehu
Dhjestru armádou Lin-singenovou a znovuzaujatie Zalesčik
nezadržateľne postupujúcou armádou Pflanzer-Bal-tina dokazujú, že
včerajší deň zodpovedave očakávaniam doniesol ďalšie úspechy.
Udalosti posledných týždňov, ale ešte viac posledných dňov
dávajú jasný obraz zmeny nastaiej v priebehu desaťmesačného trvania
vojny v obapolných pomeroch proti sebe stojacích armád.
Z prvá taiko zaväzujúca výhoda ruskej presily pomaly sa
odrobila.
Kým naše vojska neúnavne a s neohroženým duchom nepriateľa
zatláčajú a naše ťažké delostrelectvo denne dáva dôkazy svojej
streleckej prevahy, Rusi už od 2. mája namáhajú sa pritiahnutím
rezerví im ešte po ruke stojacích odvrátiť od seba hroziacu záhubu.
(P. Ll.)
Úradná zpráva, vydaná 13. júna na poludnie :
V juhovýchodnej Haliči vojská Pflanzer-Baltina aj naďalej
víťazne postupujú. Po tvrdých bojoch včera zaujali Tismenicu,
Tlumáč a výšiny ležiace na sever od Oleši.
Južne od Černelice boj trvá. Nové nápady Rusov na Zalesčiky sme
krvavo odrazil:.
V Bukovine za hranice sa prúdiace naše vojsko vyhodilo Rusov z
ich na hraniciach pripravených pevných pozícii. Počas
prenasledovania v Besarábii zaujalo viac obci. Včera padlo do rúk
prenasledujúcemu vojsku 1560 zajatcov.
Na hornom toku Dnjestru, spojenecké vojsko s úspechom útočí na
Židačov, kde veľké ruské sily ešte držia pravý breh Dnjestru.
V strednej Haliči útočenie rakúsko-uhorských a nemeckých vojsk
viedlo ku zaujatiu Sienavy a po odrazení silného nepriateľského,
nápadu ku zaujatiu všetkých od mesta na severovýchod ležiacich
oporných bodov. Pri tom sme zajali 3500 Rusov
V ostatnom je položenie nezmenené. Podmaršal Hojer.
Nemecká úradná zprávo, vydaná 13. júna: Severovýchodne od Šavle
naše útočenie
dobre postupuje. Kuze sme útokom zaujali. Nepriateľské
protiútoky, sa zmařily. 8 oficierov, 3350 mužov a 8 strojových
pušiek bolo našou korisťou.
Na juhovýchod od hradskej Mariampol —Koyno započaly sa boje
znovu proti ruským posilám ta i od juhu hodeným. Severne od
Przašnyšu zajali sme ďalších 150 Rusov. Na naše vtrhnutie do
nepriateľských pozícií južne od Bolymova behom noci následovaly
ruské protiútoky, ktoré však všetky ostaly bez výsledku.
Nadobudnuté pozície držíme pevne. Naša korisť na tomto mieste
zvýšila sa na 1660 zajatcov, 8 diel — medzi nimi 2 ťažké, — a 9
strojových pušiek.
Predmostie stentavské sme včera znova vydobyli. Viac ako 5000
mužov nepriateľa ostalo v našich rukách. Nočné protinápady
nepriateľa sa zmařily. Východne od Jaro-slavi a východne od
Przemyslu sa boje obnovily. Vojsko generála Linsingena vydobylo
Mlynisku. Naše útočenie proti Ži-dačovu je v postupe.
Hlavné vodcovstvo.
B E S E D N I C A . M. Rázus:
Bratovi. Nuž aj ty musíš trpeť v útlej mladi — krv moja drahá,
duša z mojej duše — a nedbať na bôľ, ktorý srdce kuše, lež zastať,
kde smrť — život svetov riadi... ?
Si dieťa — a zrieš hynúť mužstva rady: na soschlej pôde vôkol —
rudé ruže, niet výhľadu — niet! zákopy len plušie . . . a vdova-mať
viac syna nepohladl!
Ak nevrátiš sa domov — braček — pozdrav [otca,
a sdel mu, že zem - ktorú oral dlhé roky — si zachováme, z lúk
nepredáme ani chopca...
A potom pred Trón vylej prehlboký žiaľ náš! bo — zdá sa — že tam
nechy-
[rujú ani o ľude, ktorý v trapoch úpie pod Tatrami I!
9/VI. 915.
Tatranskí horali v čase vojny. Krakovský spisovateľ poľský Felix
Gwizd
opisuje svoje dojmy z poľského podkarpatského kraja. Medzi iným
spomína, ako neďaleko Zavietcia videl dojímavý výjav: troje detí
ťahalo sedliacky pluh, za ktorým išiel otec.
„Opieraly sa malými tvrdými nôžkami o piesočnatú zem, sohnuté
vopred, drobnými rukami, napnutými ako struny, ťahaly pluh za
sebou. Ä otec takto pomaly oral brázdu, smutný, ľutujúci svoje
deti, že nemožno inak. Hľa, tu je to tiché hrdinstvo, tu je ten
patriotizmus, o ktorom sa nedozvedia mocní sveta tohoto. Pracujú,
neztratili nádeje, nešli si vedľa cesty sadnúť a vystierať žobrajúc
dlaň, nezaložili „pomocný komitét", nevypisovali sbierky v
zahraničí . . . "
Tu sa objavila povaha ľudu, jeho vedomá povinnosť k matičke
zemi, jeho ilrdosf prirodzená. Jar je, na jar treba obrobiť pole.
Niet koni, niet, kdo by obrobil zem, jest ešte trochu usporeného
zrna, tu je otec, tu sú deti. Treba zasiať, a nečakať kým ľudia
po-
ľutujú. A tak vyšiel otec s deťmi a s pluhom orať. Koľká vzácna
sila duchovná v tom ľude!"
Celý tento krásny kraj pod Karpatami na poľsko-uhorskej hranici,
susediaci s našimi stolicami Oravou, Liptovom, Spisom a z čiastky i
so Šarišom, volajú Poliaci Podha-lím. Je to ten kraj a ľud, ktorý
tak dokonale opisuje vo svojich poetických obrazoch predný básnik
poľsky a rodák tohoto kraja Kazimier Przerwa-Tetmajer.
Sú to nárečia prechodné, blížiace sa slovenčine, a prechádzajú
hlboko i na slovenskú pôdu, na ktorej sa ľud tento bez výnimky sám
hlási za slovenský.
Vojnou zastihnutý bol priamo na šťastie, len najvýchodnejší
kraj. Ale nepriamo sa ona dotýka všetkých týchto miest. O tom
podáva v „Glose Národa" výmluvné svedectvo dopisovateľ zo
Ščavnia:
„Koľkú premenu u nás spôsobila vojna! Neuvidíš tu už tých
svižných ľudí v krásnych barevných krojoch, ako sa mihajú po našich
úbočiach a stranách. Po uliciach a cestách, je smutno a ticho,
-
Strana S L O V E N S K Y D E N N Í K Číslo 111
S talianskeho bojišfa. Úradná zpráva, vydaná 12. júna na po-
j
ludnie: Menšie srážky a delostrelecké boje po
zdĺž Soči (Isonzo) trvajú ešte vždy. Taliani doteraz na ľavom
brehu rieky zahniezdili sa len pri Monfalcone a Karfrei-te, na
takých bodoch, ktoré ležia pred našou frontou. Nepriateľské kolóny
včera na svite pri Plave obsadily výšiny na východnom brehu";'
ale~smě"ich ztadiaľ zase zahnali.
Na korutánskych hraniciach naše vojsko odrazilo nepriateľské
nápady na priechody pri Monte Puralba a obsadilo túto horu. Pokus
Talianov zmocniť sa zase Monte Piana, sa zmaril.
Nepriateľ ostatne na podajedných pobrežných územiach pomaly
bliži sa ku našim pozíciám: tak stoji pri Cortina j di Ampezzo, vo
Fiera di Primiero a v Borgu. [
Podmarial Hôfer.
Úradná zpráva, vydaná 13. júna: Pozdĺž Soči boly v posledné dva
dni, j
menovite pri Plave vážnejšie boje. Tu sa | 11. júna pokus
brigády Ravenna zmocniť í sa výšin ležiacich na východnom brehu, j
zkončil ustúpením nepriateľa. Včera ráno j Taliani znovu prešli cez
rieku. Po prúd- i kých bojoch nášmu vojsku sa podarilo j odraziť
nepriateľa, ktorý stále hádzal do \ boja nové posily. Naše pozície,
pred kto- \ rými leží viac ako 400 mŕtvych Talianov, \ držíme sa
pevne. j
Na tyrolskom a korutánskom pohra- j ničnom územi trvajú
delostrelecké boje | ďalej. I
Podmarial Hôfer. Južné bojiště. ;
Lugano, 12. júna. „Glornale á'Italía* | oznamuje zo Skadru: Srbi
obsadili Progra- s des, Starovo a Elbassan po bojoch, pri kto- f
rých dakoľko dedin bolo vypálené. Iná srb- i ská čata, spolu s
Černohorcami obsadila Lu j a svahy miriditských hôr a hľadí
dosiahnuť } rovinu pri Zadríne a Alesio. Srbské vojsko i z
Elbassanu odišlo do Tirany a dá sa oča- j kávať akcia aj proti
Dračí. í
Essad paša telegrafoval na komissiu do j Skadru, aby sa na rieke
Matja organizoval j silný odpor proti povstalcom tiahnucím se- i
verne od Tirany. \
Mustafa Elendi sa vyhlásil za predsedu ? republiky Stredného
Albánska a organizuje j povstanie.
Lugano, 12. júna. „Corríere dela Sera" < ľutuje, že Srbsko,
ktoré teraz na strane Ta- \ lianska musí tiahnuť proti
Rakúsko-Uhorsku, svoju silu drobí pre ciele druhotriedne.
Lugano, 13. júna. Dľa zprávy xCorrlere j dela Sera" postupovanie
Srbov v Albánsku j po Dráč, vzbudilo v Ríme veľký nepokoj, i
v horách sa nebelejú kŕdle oviec, nezvučia zvonce pášucich sa
čried okolo salašov a vymiznul aj na ďaleko sa ozývajúci spev. V
dedine, na preddomí alebo v okne zazreš ženskú tvár, ovinutú
kvetovanou šatkou, smutnú a bôľaplnú. Tu i tam pod stenou siví
starčekovia potriasajú bezradne hlavami, a pásemká riedkych vlasov
splývajú im na sluchy. Sišli sa, rozprávajú si a porovnávajú svoje
mladé letá s dnešnými, časmi, do ktorých upadla ich staroba. Čo
lístok, ktorý přijde do dediny, to nová príčina k žiaľu. A v každej
tvári čítaš otázku: Čože prinesie zajtrajší deň, aký nový žiaľ?
Lud seje, pracuje horlivé ako o závod od svitania do noci, bez
prestania — len aby čím skôr skončil jarné práce, prv ešte, ako
posledné zbytky ľudí odídu a nezostane doma nikdo, len žiaľ.
Málo je ľudí na Podhalí. Aké sú dediny prázdne a opustené, je
vidno najlepšie v nedeľný čas, keď idú ľudia z kostola. Idú celé
húfy žien, dievčat a detí a len kde-tu mihne sa chlapský oblek, a
to iba ak horal krivý alebo neduživý, alebo starec. Lud je
zdravý,
Spomenutý časopis hovorí, že Taliansko nikdy nestrpí, aby sa
Srbi na stále zahniezdili v Albánsku a nemohlo by obsadenie Draču
považovať za definitívne. Dľa názoru talianskeho boly by srbské
operácie v Albánsku len vtedy oprávnené, keby nemalý inakšieho
cieľa, ako dočasnou ofenzívou pre- I kaziť vtŕhanie tureckých a
albánskych bánd j do Srbska. O osude Albánska rozhodnú na mierovej
konferencii, dotehdy však sú platné ustanovenia londýnskej
konferencie. Taliansko nemôže veriť, žeby Srbsko v tom čase, kým s
nim v spojenectve bojuje proti spoločnému nepriateľovi, stále
chcelo obsadiť také územie, o ktorom ostatní spojenci uznali, že
patrí do záujmovej sféry výlučne Talianska. Akby však veci predsa
takto stály, Srbsko môže rátať iíä najtuhší odpor. (P. H.)
Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 12. júna:
Nápady nepriateľské na dýnach na severovýchod od Nieuportu a pri
Manne-kansvere, na východných svahoch výšiny Loretto, ako aj na
okolí Souchezu sme odrazili. V bodákovom boji severne od Ecurie
(Labirinth) Francúzi včera dvakrát útočili s čerstvými silami.
Popoludní podarilo sa nepriateľa úplne vyhnať z našjch Pozícií.
Nové, večer podujaté vytrhnutie
rancúzov sa v strelbe našej pechoty stroskotalo. Nazad valjaci
sa nepriateľ utrpel ťažké ztráty. Pri Serre, juhovýchodne od
Hebuterne zase postupujeme z našich zadných pozícií.
Hlavné vodcovstvo.
Nemecká úradná zpfáva, vydaná 13. júna: Pri Nieuporte,
Ďixmuidenu, severne od
Arrasa a pri Hebuterne boly delostrelecké boje. Na dýnach sme
slabé' nápady ne priateľa odrazili. Na juh od Hebuterne sú boje
pechoty. V Luneville hodili sme bomby na vojenské závody.
Hlavné vodcovstvo.
Turecké bojiště. Turecká úradná zpráva, vydaná 11. júna:
Na kavkazskej fronte z rôznych branži pozostávajúca nepriateľská
kolóna, ktorá chcela smerom na Olty postúpiť, bola protinápadom
našich tam operujúcich čiat odrazená a ony odobraly jej viac
dôležitých pozícií.
Minulej noci križiak „Midilli" počas operácií našej ľahkej
eskadry napadnul na Čiernom mori dvoch veľkých ruských
torpédoborcov typu „Bezpokqjný". Jednoho i nich potopil, druhého
porúchal.
Na fronte pri Dardanelách včera nepriateľ v sile poldruhej
kompanie pokúsil sa o nápad, ale naša střelba ho zdecimovala a
prinútila sa utiahnuť do svojich zákopov. Naše delostrelectvo
vyhodilo do povetria jeden nepriateľský sklad streliva.
dobre urastený a preto všetek šiel konať I veľkú povinnosť na
bojiště.
Zem je u nás ubohá a skalnatá a potrebovala by vskutku silných
zdravých rúk, ktoré by z nej vydobyly mierku skromného ovsa a
trochu zemiakov. Na stranách Hulíny, Polanice, Briarky krívia svoje
chrbty vy-chudlé kravky v úmornej práci - lebo kone šli za vojskom.
Kravy sa umárajú pod nezvyklým jarmom, každý ich popoháňa, nutká
čím najviac — veď je pole neobrobené, ú-hor, ktorý musí vydať
živnosť. Tamto zase vlečie sa biedny koník, orie a oráč poháňa ho
od úvrati do úvrati, nieto času, lebo zajtra pojde i on do vojny.
Sme pomerne blízko bojišťa a preto sme najskôr po ruke. Niet
pracovných síl a preto pomáha jeden druhému, nakoľko len možno i v
noci začuješ I poháňajúci hlas oráča v horách..
Pekné veci čítame, že pozdĺž biteyných čiar vojenské kone
obrábajú pole. Aká je to pomoc, snadno každý pochopí. Ale u nás je
to nemožné. Na celú našu dedinu (Ščawni-cu) počitujúcu 4000 duší,
je len niekoľko párov koni a o tie sa ľudia skoro bijú. Za
Na ostatných bojištiach sa nič nezmenilo.
Hlavný stán. („Midilli", predtým „Breslau", je jedna z
tých dvoch nemeckých lodí, čo sa zdržovaly na Adriatickom mori,
po vypuknutí vojny ich však Nemecko predalo Turecku. Red.)
Turecká úradná zpráva, vydaná 13. júna : Na kavkazskej fronte
ruské sily, čo boly
vytrhly smerom na Olty, ale sme ich protinápadom odraziji, v
boji tomto utratili bezmála 1000 ľudí. Dvoch oficierov a početných
vojakov sme chytili.
Na dardanelskej fronte nepriateľa tábo-riaceho pri Ari Búrnu,
ktorý sa bol 10. júna pokúsil o útok na naše pravé krídlo, smě s
veľkými ztrátami pre neho odrqzili. Aj v tej istej noci prevedený
pokus nepriateľa pri Sedil Bahri sa s čiastkou svojho vojska
priblížiť ku našim pozíciám, ostal bez výsledku následkom našej
výdatnej střelby. Predpoludním 11. júna na tomto krídle zničili sme
střelbou jednu strojovú pušku, ktorá ústup nepriateľa chránila.
Videli sme, ako čiastka nepriateľského vojska zákopy opúšťa a sa
ratuje. 11. júna pri Sedil Bahri a Ari Búrnu trvala střelba s
prestávkami ďalej. Dňom predtým naše anatolské pobrežné batérie
strielaly na nepriateľské transporty, tábořiště pri Sedil Bahri a
na prístavné mosty. Střelba našich anotolských baterií na
nepriateľa stojacieho západné od Hissar-liku, bola veľmi
účinná.
S ostatných bojišť niet čo významnejšieho oznámiť.
Hlavný stán.
ZO SVETA. Nóta Spojených Štátov.
V piatok odovzdal berlínsky veľvyslanec Spojených Štátov
severoamerických nemeckému ríšskemu kancelárovi nótu, ktorá bola s
tak rôznymi pocitmi očakávaná. Kde by nie, keď ju predišla zvesť o
kríze americkej vlády. Očakávalo sa, že nóta Wílsonova bude ostrá;
avšak práve naopak: nóta americkej vlády neni sice ústupná ani v
jednom bode, avšak predsa pisaná hladko, diplomaticky.
Nóta bola verejnosti sdělená hneď po jej prijatí v nemeckom
zahraničnom úrade. Podávame ju vo výťahu:
Americká vláda berie s uspokojením v známosť, že nemecká vláda
pri pojednávaní záležitosti lodí Cushlng a Gulfltghr uznala za
správny princíp, že všetky čiastky otvoreného mora sú pre neutrálne
lode a že nemecká vláda je ochotná záväzky prijať, v páde by
nemecké válečné lode, alebo vzdušné lode neutrálne lode
nepriateľsky napadly. V otázke potopenia lode řalabv, kde j
americkí občania prišli o život, americká vláda ne-
peniaze ich nemožno najať, len výmenou za inú robotu alebo
pomoc. Trhajú sa a drú ubohé tieto hoviadka do úmoru, vo dne v noci
sú zapriahnuté, niet inej pomoci.
Práca v skalnatých poliach s kravami je iste ťažká, sú oni po
niekoľko dňoch pri nedostatočnom krme kosť a koža, a o mlieku,̂
ovšem, nemôže byť ani rečj.
Ťažko a tvrdo musíme si dobývať chlieb z našej zeme. Čo predtým
obrábala celá rodina, na to musia dnes dostačovať jeden lebo dvaja
ľudia. Úbytok ľudí musi sa nahrádzať „drhnutím bez oddychu, od
drobných detí po starcov, od svitu do noci".
Takéto pomery, ako ich líčj dopisovateľ od brehov Dunajca, máme
skoro v celom slovenskom Podtatranskú. Zdravý a dobre urastlý ľud
je lebo v boji so zbraňou, alebo
pre blízkosť válečného územia — so záprahom alebo motykou vzorne
koná válečné výkony. Nie len to. Lež v dobrej pamäti je ešte
obrázok, v ktorom zprávoďajca Roda Rpda líčí v „N. Fr. Pr." celý
hptový pluk statných slovenských žien, ktoré s lopaŕami a motykami
konaly práce pre vojenské ciele.
-
Číslo 111
mssssgBM
S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana
uznáva Nemeckom dokazovánu zásadu, že snaha lode obchodnej
utiecť pred zhabaním zmení povinnosť dôstojníka, ktorý má previesť
habanie, pečovať o istotu života cestujúcich. Nóta vyslovuje svoje
podivenie nad takýmto pochopováním veci, lebo len opravdivý odpor
obchodnej lode alebo stály pokus na útek by k tomu oprávňoval.
Spojené Štáty nepredpokladajú o nemeckej cisárskej vláde, že v
tejto záležitosti chce vyhnúť povinnostiam.
V záležitosti Lusitanie hovorí nóta asi toto: Nemecká vláda
tvrdí, že Lusitania bola vyzbrojená, hlavne skrytými delami, že na
lodi cestovali delostrelci, že loď viezla patričnú muníciu, že z
Kanady viezla loď vojakov a také články, ktoré dfa zákonov
Spojených Štátov na lodiach pre osobnú dopravu voziť neslobodno a
že Lusitania dfa celej svojej sústavy bola výpomocnou loďou
anglickej námornej sily. Na šťastie sú to veci, o ktorých môžu
podať Spojené Štáty úradnú informáciu nemeckej vláde. Nakofko by
tieto dáta zpdpovedaly pravde, Sp. St. musely by o nich mať úradnú
vedomosť a malý by dbať o to, aby Lusitania nebola ozbrojená k
nápadu, aby neviezla taký tovar, ktorý priamo zakazuje deklarovať
dfa zákonov loď za obchodnú. Vláda Spojených Štátov však túto
povinnosť vykonala a je v takom položení, že nemeckú cisársku vláda
môže ubezpečit, že je zle informovaná. Ale ak nemecká vláda myslí,
že má dôkazy, ktorými možno dokázať rozhodne, že úradníci Sp. Št.
nekonali dôkladne povinnosť, vláda Spojených Štátov dúfa, že tieto
dôkazy budú predostreté. Avšak tieto tvrdenia sú bez toho pobočné,
lebo polo penie parníkov pre osobnú dopravu týka sa sa základných
piincipov ľudskosti. Hlavnou vecou zostáva v celej záležitosti, že
„veľký parník, ktorý v prvom rade a hlavne slúžil k osobnej doprave
a ktorý viezol viac než tisíc cestujúcich, ktorých nič do vedenia
vojny — torpédovali a potopili, bez toho, žeby ich čo i v najmenšej
miere boli upozornili alebo u nich protestovali a že v
okolnostiach, ktoré sú v modernom vedení vojny neslýchané, poslali
na^druhý svet mužov, ženy a deti".
Potom zdôrazňuje nóta, že len faktický odpor proti zhabaniu
alebo uťahovanie sa pred rozkazom na zastavenie mohly dať právo
veliteľovi torpéda, predpokladajúc, že tento podobný rozkaz i
vydal, aby vydal nebezpečiu istotu života cestujúcich. Spoj. Štáty
sú nútené prísne pridržiavať sa týchto princípov. Spoj. Št. sú vždy
ochotné preukázať dobré služby, ktoré smerujú zmeniť spôsob
námorného válčenia medzi štátmi a dúfajú, že spravedlivosť a
ľudskosť nemeckej vlády bude uplatnená v tých pádoch, keď Amerika
bola poškodená a keď práva jej boly naštrbené, ktoré jei patria,
ako neutrálnej mocnosti. Spojené Štáty nemôžu dovoliť, aby
Ale nadovšetko vyniká u tohoto fudu mocný cit pre povinnosť,
verná oddanosť k rodnej hrude. Tu sa javí najskveíéjší
patriotizmus, patriotizmus roľníka, ktorý v najbližšom susedstve
bojišťa, pri hrmení diel, keď gule padajú okolo jeho poľa, bez
bázne orie a seje, bez toho, že by iste vedel, že tam bude i žať,
že koná najdôležitešiu úlohu pre život štátu, nie menej cennú, ako
boj s nepriateľom. Fr. Molnár v „Az Este" a s nim celá maďarská
tlač s úctou a zadivením opísali toto tiché hrdinstvo, ktorého
jávišťom polo celé Podkarpatie, na koľko bolo vojnou zasiahnuté.
Môže sa ono merať s ktorýmkoľvek iným.
To poznanie, že Slováci sú živlom, ktorý
Ere svoje duševné a fyzické vlastnosti je a ude opravdovým
požehnaním pre štát, v ktorom žije, nabývá y tejto vojne plného
dôkazu. A tento dôkaz prinesie a musí zaistiť im takú budúcnosť,
akej zasluhujú.
Dľa Gwizda a Tarnobraňskieho — Horal.
Obetujte na Červený kríž!
válečná zóna od ktorej zradzovali neutrálne lode bola
vysvětlovaná, ako naštrbenie práv majiteľov lodí a občanov
Spojených Št., ktorí vo svojich cestách ako cestovatelia sa zdržujú
na obchodnej lodi patriacej niektorej válčia-cej mocnosti. Spojené
štáty zopakujú tie žiadosti, ktoré postavily v nóte upravenej 15.
mája na nemeckú cisársku vládu.
Nóta končí s obvyklou uzávierkou zdvorilosti a je podpísaná
berlínskym veľvyslancom Spojených Štátov Jamesom W. Gerhardom.
Otázka Lusitania pred kongresom americkým. Dľa časopisu „Press
Association" prezident
Spojených Štátov prinesie záležitosť Lusitanie pred kongres
americký.
Kedy odpovie nemecká vláda? Vzhľadom na to, že nemecký
veľvyslanec
vo Washingtone poslal do Berlína zvláštneho kurýra s
informáciami, vláda nemecká odpovie na nótu Ameriky len o dva
týždne. Dotyčný kurýr totiž nepřijde prv do Berlína.
Ako súdi americká verejnosť o nóte ? „Eerlingske Tidende"
oznamujú z New-
Yorku, že Amerikáni všeobecně schvalujú nótu a nenachádzajú v
nej ničoho, čo urobilo srozumitelným vystúpenie Bryana. Všeobecná
mienka je tá, že nóta necháva mnoho ciest otvorených k pokojnému
riešeniu, ačpráve originálne žiadosti vo veľmi dôraznej forme
zopakuje. Myslia, že sa netreba báť toho, že bi}dú diplomatické
styky pretrhnuté. Dfa vyjadrenia sa úradníkov zahraničného úradu
niet príčiny obávať sa toho, že nóta povedie k válke. Tento prípad
by nastal len vtedy, keby bol nápad proti Amerikánom
zopakovaný.
Americkí socialisti a „Lusitania". Prišlo nám do ruky jedno
číslo časopisu
slovenských socialistov, v ktorom sa tiež zaoberajú záležitosťou
potopenia Lusitanie. Čin odsudzujú, odsudzujú však i ľahkomyselnosť
vlády Spojených Štátov, že tomu nepredišla. V článku medzi iný
čítame: Padá tu zodpovednosť nielen na Nemecko, lež i na americkú
vládu, a síce v tom smysle, že prečo nezadržala loď, aby s
civilnými cestujúcimi pustila sa na nebezpečnú plavbu, a to tým
väčšmi, lebo úrady vo Washingtone bóly informované, že Lusitania
vezie z Ameriky kontraband, pre ktorý nemecká flota bude na ňu
rozhodne číhať. Ovšem, nech len zbrane vyvážajúci kapitalisti môžu
maf z vojny krvavý zisk, kdože od vlády dbá o ochranu civilných
ľudí, žien a detí! Nemecké vyslanectvo, Vediac o kontrabande ha
Lu-sitanii vopred vystríhalo Ameriku, aby nikdo neodvážil sa po
Lusitanii cestovať, lebo že stav/a na kocku svoj život. Prečole
vláda nezabránila obecenstvu, cestujúcim vstup na túto loď? Veď
vraj loď bola vyzbrojená kä-nónami, aj jej kapitán sľuboval, že loď
po-ženie takou rýchlosťou, že ponorky nemecké nebudú vstave na ňu
cieliť. Á ukázalo sa, že tie ponorky cielily poriadne. Nevinní
ľudia zahynuli. Ano, americká Vláďa ukázala sa v tomto prípade
najvýš ľahkomyseľnou. Alebo snáď má sa veriť, že americkí občania,
ktorí s inými nevinnými obeťami s loďou zahynuli, boli
„diplomatickou politikou" našej vlády určení k smrti? Táto viera sa
musí upevniť, lebo ju teraz rad po rade potvrďuje krik amerických
kapitalistických časopisov, ktoré celkom otvorene vyzývajú vládu,
aby sa zamiešala do vojny, aby svoje obyvateľstvo pohnala na jatku
války . . . To by pre americký ľud mala byť odmena, za utrpenia,
ktoré musel znášať počas doterajšej hospodárskej kríze? Hej,
kapitalasti americkí myslia si, že i v Amerike by nezaškodilo ten
hladujúci ľud trochu preriedif, prevraždiť, aby toľko nereptal, aby
sa proti ich bezedným bruchom nebúril. Nemecký čin s Lusitaníou
neznamená, aby vláda americká beštiálne, vyvolaním vojny, poctila
americký národ. Vojna je záujmom kapitalistov, ľud nepotrebuje
krvi, ľud chce chlieb, a chce zrovna ten chlieb, o ktorý olupuje ho
kapi
talistická politika. I potopenie Lusitanie bolo záujmom
kapitalizmu, a tu v Amerike dotýka sa záujmov amerického kapitálu,
lebo keby
j americkí kapitalisti i otvorene i pódludne k \ vôli zisku
nevyvážali zbraň a iný válečný i materiál, Nemci neboli by sa
odvážili na loď í túto siahnuť. — Válečná horúčka začína í dráždiť
a na robotníctve záleží, aby ju rázné i schladzovalo, lebo vojna
vraždí robotníka ä í nie kapitalistu, následky vojny znáša robotný
i ľud, kdežto kapitalista ešte i z krvi bojišťa | vyhrabúva zlato,
J Z článku toho možno súdiť, že asi podobne [ smýšfajú v
záležitosti potopenia Lusitanie a
otázky vojny Ameriky s Nemeckom i druhí I americkí
socialisti.
Wilson proti Bryanovi. Dľa jednoho anglického časopisu demo-
] kratičká strana americká dostala sa do krízy. | Bryan a jeho
prívrženci začnú odpor proti ] Wtlsonovt. Tak sa zdá, že nebudú mať
ú-; spech, lebo „Washingtoner Korrespondent" i sděluje, že
odstúpenie Bryana vyvolalo v ! Amerike nadšenie.
Situácia y Rumunsku. Ruský zahraničný minister Sazonov
poslal
rumunskej vláde t. zv. aide-memoire s novými žiadosťami Ruska.
Rumunská vláda zaoberala sa týmito vo štvrtok, a dľa časopisu
: „Dimineaca" bez výsledku. Nový návrh je j trocha ústupnejŠím,
ale nové riešenie v hlav-• ných bodoch nepriniesol. Časopis končí,
že
niet príznaku k tomu, že by Rumunsko v blízkej budúcnosti
prestalo byť neutrálnym.
Ministerský predseda Bratianu oznámil • toto i talianskemu
vyslancovi v Bukarešti. j Odmietnutie odôvodnil záujmam
Rumunska,
Marghlloman šiel na vidiek agitovať, aby ? si posilnil svoje
postavenie v konzervatívnej • strane.
Premávka medzi monarchiou a Bulharskom. Direkcia rumunských
štátnych železníc v
• nariadení dovolila tranzitnú premávku medzi { Bulharskom a
monarchiou. Naše časopisy { vyzdvihujú toto nariadenie ako
dôležité.
Niet smluv medzi Rumunskom a monarchiou. | Sekretár anglického
zahraničného úradu t lord Cecíl oznámil v dolnej snemovni, že j
nemá vedomosti o smluve ešte platnej (dľa
niektorých časopisov do r. 1920.) medzi Ra-I kúsko-Uhorskom a
Rumunskom. Ovšem
tvrdenie toto ťažko dokázať.
Dementi ultimátu pre Rumunsko. Rímske vyslanectvo Rumunska bolp
splno-
} mocněné dementovať zprávu, dľa ktorej vraj ; trojdohoda
poslala ultimát Rumunsku, v kto
rom je žiadané, aby označilo svoje konečné i stanovisko.
Anglický kurýr pri bulharskom kráľovi. j Dľa talianskej „Stampy"
anglický plukqv-i nik Sicker cestuje do Bulharska, aby navštl-j vil
bulharského kráľa. Cestuje vo yážnej \ misii ako povereník kráľa
anglického.
Bulharsko zostane neutrálnym. I Bulharský ministerský predseda
Radosla-| vov oznámil nášmu vyslancovi, že Bulhar-; sko i po
nabídke ruskej vlády zostane ne
utrálnym. Bulharskp-turepké vyjednávanie.
Vyjednávanie vedené medzi Bulharskom a Tureckom za účelom
prepustenia istého
. územia Bulharsku ide v prajnom smere dľa I všeobecnej mienky
sofijských kruhoy. Neni Í pravda, že by bulharská vláda odvolala
svo-] jich občanov z Carihradu. Tak píšu sofijské i časopisy.
Volby v Grécku. Volby, pd ktorých závisí ďalšie sebadrža-
j nie sa Grécka v zahraničnej politike, sa už [ započaly. Udajne
vláda má veľké výhľady, • zé zvíťazí, ačpráve Venizélos silne
agituje.
-
Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Číslo 111
V Mandre došlo počas volieb k výtržnostiam, potom k srážke medzi
stranníkmi vlády a Venizelosa. Výsledok srážky boli štyria mrtví a
32 ranených.
Trnjdohoda a Grécko. Niektoré časopisy trojdohody píšu, že
by
pre trojdohodu bolo veľmi dobré, keby Rumunsko a Bulharsko čím
skôr vystúpily v prospech jej do vojny. Tým by vraj grécky
politikovia museli prestať vo vystatovaní sa, že dotiaf sa na
Balkáne nič nestane, kým nezačne Grécko.
HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Úradná zpráva o stave pofností.
V sobotu popoludní vydalo naše ministerstvo hospodárstva zase
svoju občasnú zprávu o stave poľností s novou klasifikáciou
hlavných obilín (pšenica, raž, jačmeň, ovos) a zpráva táto hovorí
vo všeobecnosti asi nasledovné :
Po májovej šuchote nasledovavšie výdatné teplé dažde malý
výtečný účinok na vývin osevu tak, že na tých miestach, kde
množstvo sprchy bolo väčšie, nádeje na dobrú úrodu nie len že sa
potvrdily, ale aj zväč šlly. K uspokojeniu slúži, že toto
popravenie práve na tých miestach je značné, ktoré sú čo sa
pestovania obilín týka, najvýznamnejšie. Ale voči tomuto stojí
fakt, že v severozápadnej štvrtine krajiny a vo východnej čiastke
Sedmohradska, kde padlo dažďov menej, ako by bolo potrebné bývalo,
výhrady — menovite v jarinách — o voľačo klesly, a ak by čoskoro
výdatnej vlahy nedošlo, musí sa očakávať ešte ďalšie
po-klesnutie.
Ale nie len na jariny by bol na tomto vidieku potrebný dážď, ale
aj na kopaniny, z ktorých kukurica na mnohých miestach ešte ani
nezlšla. Pre kanikulu nastalú v posledné dni, kopaniny a záhradné
plodiny potrebujú však dažďa už aj v ostatnej krajine, bárs sú
nateraz ešte veľmi pekné a sľubujú dobrú úrodu.
Pohoda osožila aj kŕmnym rastlinám, ktoré okrem vidiekov
postihnutých suchotou dajú dobrú prvú kosbu; ďalej aj vývinu viníc
a ovocia, ohľadom ktorých ostaly výhľady na dobrú úrodu
nezmenené.
Sohrnúc všetko: posledné dva týždne ohľadne klasovín, menovite
ozimín, ako aj kopavln, kŕmnych rastlín, viníc a ovocia, možno vo
všeobecnosti pomenovať prajnými a ak čiastky krajiny trpiace
suchotou, dostanú čo najskorej dažďa, bolo by hospodárske položenie
v celej krajine veľmi priaznivé. —
Ako z tejto zprávy vysvitá, a čo aj bez nej dobre vieme, medzi
čiastky krajiny suchotou postihnuté, patria menovite kraje naše,
slovenské, — a mimochodom řečeno aj kraje moravské, — kde už od
týždňov na vyprahnutú zem nepadlo ani kvapky. Na týchto stranách
osenle počína od koreňa žltnút, prichádza tedy do takého stavu, že
zo zemi vlahy viac nebude môcť prijať a nastane predčasné dozretie
nevyvinutého zrna. Na našich krajoch sú aj lúky chatrné, paša už
vypálená, a tak hospodárom nastávajú i z tejto nečakanej strany
nové starosti.
Ostatne aj úradná zpráva vo svojej podrobnej klasifikácii
stolice Slovákmi obývané kladie na posledné miesto, a sú to ako už
aj pred dvomi týždňami boly, Zvolen, Jurlec a Liptov, čo stoja
ohľadom obilín slabo a aká-taká náprava stala sa len
Ni-trianskej.
Budapešť, dňa 14. júna. — Nemecký cisár o piti. V jednom roz
hovore s vysokým vojenským hodnostárom nemeckým zdôrazňoval
nemecký cisár, že je
treba dovoliť vojakom nápoje, ktoré obsahujú málo alkoholu
(ľahké yhio a pivo), keď nestoji k dispozícii dobrá voda. Pálenku a
silné nápoje však odmietnul. Boly porobené poriadky, aby sa pálenka
vôbec nemohla dostať medzi vojakov.
— Zoltán Dósy žije. Následkom zaujatia mesta Zalescziky je už
isté, že Zoltán Désy dostal sa do ruského zajatia. Posledne totiž
tam bojoval a v sozname tam pochovaných sa nenachádza.
— Zatknutý liferant. Polícia zatkla tunajšieho obchodníka Béla
Vermesa bývalého šéfa banky „Hungaria", lebo odoprel dodať armáde
zemiaky, ačpráve sa k tomu smluvou zaviazal.
— Kúpeľná sezóna v Bardiove započne sa 15-ho t. m. Kúpeľ'pocítil
len málo inváziu Rusov.
— Aetna sopti. Dľa jednej zprávy došlej z Messiny, Aetna znovu
soptí. Vrch je zahalený do dymu; občas vystupuje na povrch
láva.
— Ludvik Napoleon vstúpil do talianskej armády so súhlasom
talianskej vlády. Knieža už odcestoval do Benátok. Bol oblečený do
rovnošaty ruského generála.
— Burschenschafti. Nemecké spolky bur-šov slávili minulé dni
storočné jubileum založenia. Cisár Wilhem poslal im z tej
príležitosti telegrafický pozdrav.
— Opravdivý americký chýr. V jednom americkom časopise čítame
tento chýr: Winifred Sackville Stonerova, 12-ročná dceruška Jamesa
Stonera v New-Yorku, vzbudzuje obdiv vychovateľov a učencov pre
neobyčajný rozumový rozvoj. Vo svojom veku číta, píše a hovorí
ôsmymi jazykmi, piše poviedky do rôznych mesačníkov a preložila
celú pohád-kovú knihu do esperanta. Niekoľko rečí Ci-cerových v
latinčine vie nezpamäf, ako aj celé oddiely latinských klasikov.
Hrá piano, husle, kytaru a mandolínu. Kreslí obrázky ku svojim
poviedkam. Vie plávať, veslovať, jazdiť na koni, hrff footbal,
riadiť automobil a variť. Matka jej venuje veškeru pečlivosť a s
vychováním začala, ako sa hovorí, hneď „pred" narodením svojej
dcerušky. — K tomu potreba je ovšem zaistenej existencie, aká u
všetkých ľudí bude možná len za socializmu. — Nad chýrom môže
čitateľ videť vyobrazenú matku so svojim zázračným dieťaťom. Ako v
panoptikume.
Majifcr a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor:
ANTON ŠTEFÁNEK.
l3-l4-ro6ného mladíka prijmem za uíňa. Jozef Houdek, obchodník
so strižným tovarom v Ružomberku.
4296 Mak a r a s c a I-a 1 kg. po K 140 v 5 kg. balíkoch franko
na dobierku zašiel4 Božena Plišková, Vochoz, p. p. Nasavrky, Čechy.
Pri väčšej objednávke lacnejšie. 4291
Nástroje I-ma jakosti pre
remeselníkov a záhradníkov dostat u firmy J á n Berg-h off o r ,
obchod so železom a semenami v P r e í p o i " -fcu (Pozscuyi
Vásártér 13.
Rozširujte „SLOVENSKÝ
DENNÍK !Ä
Chcete mať podrobné mapy svetovej vojny?
Objednajte si českého vydá nia mapu celej EURÓPY za K 1*25, mapu
ruského-neme-ckého a rakúsko-uhorského bojišťa za K 1*25, mapu
fran-cúzko-nemecko a anglického bojišfa za K 1*25, mapu
rusko-tureckého bojišfa za 80 hal.
Všetky 4 mapy za vopred oslaný ob nos ŕekomandovane za K 4*30,
na dobierku
za K 4*50 zasiela
Budapeštiansky nakladatelský spolok úč. sp., Budapešť, VIII.,
Mária ul. 15.
darom pre dieiky
j e dssforá kn iha* Odporúčame Vám nasledovné spisy: Srdce.
Napísal Ed. Amlcis . . . . K MO Povesti a bájky K MO Andersenové
poviedky K 2-40 Robinson Cruose K 160 Nový vínšovuík K — *70 Malý
dopisovateľ K —53 Zlaté perličky K —-40 Slovenský gratulant K —-45
Rečňovanky K l-20 Slovenské hádky K —'37 Slovenský anekdotár K —"35
Prostonárodné slovenské povesti
9 sošitov, 1 sošitpo K - 6 5 Povesti z Tatier, I. sväzok . . . .
K 1"60
, M „ II. sväzok . . . . K 130 Pekné kvietky pre pilné dietky .
. K —"55 Martin Rebrina a jeho chodníky . K —-15 Obrázkové slov.
povesti 3 sošity,
1 sošit po K —'55 Pohádky. (Napísal Mlkšfček) . . . K —85
Mikuláš Aleš mládeži K MO Zornička, rečník L, II., IV. a V.
brož.
po K 2*20, víaz. po K 3 — Radostí malučkých vo 24 obrazoch
s veršíkami K 2*60 Tisic a jedna noc, L sošit . . . . K 130 V
cenách zarátané sú už poštovné trovy. Knihy tieto dostať za vopred
poslaný obnos alebo na dobierku v kníhkupe ctve Budapeštianskeho
nakladateľského spolku úč. sp , Budapest, Vili., Mária u 15.
Tamtlež možno dostať aj ostatné slovenské a české knihy. ~ Pýtajte
si soznam zdarma.
Peniaz® ukladajte si len do slovenských ústaovv I
i i
Ľudová fiaska i Novom Mesie 11.I101 ä spol. l u l w Filiálky: vo
Vŕbovom a v Piešťanoch. M
Vykonáva všetky bankové obchody.
Vklady: 3,700.000 korún na vkladných knižočkách, bežných a
žirových účtech. Plalí od vkladov 4 7 . 7 . 8 daňou 5 7 » úrokov.
Kupuje, předána a parceluje majetky 3 Ä t a c u " Bsehuruje proti
ohňu, krupobitiu a na žiooí. Predaj hospodárskych strojov o umel.
hnojiva.
Majetok: 5,700.000 korún. Požičiava: na zmenky, intabulované a
neintabolo-
vané úpisy (obligácie) a na bežné účiy. Zamieňa: endzé peniaze
(doláre, marky, rnble aid.)
slrižky cenných papierov, vylosované žreby. Žírové účty: v Rak.
Dh. banke, v Dh. poši. spor. č. 5871.
DOuBFitíci po ušGíiiýEli okolitých miestach. :o: Prianie styky s
Imerihou. 4087
5 "••f!
Tiassa Bedai&sštiaBi&sto •aktadaieis^&ho spolku
äčasiinárskej spoločnosti, Budsnešt, VIII. Mária ulica čísi©
15,