Vojenské lesy · ľovníckej sezóny má však nielen ekonomický efekt pre podnik, ale zároveň je v hre aj prestíž Vojen- ... liny. Pastvou sa početnosť jedincov na lokalite

Vojenské lesyČasopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov sR, š.p. Ročník VI / október – november – december 2013

2 vojenské lesy 3/2013

Vojenské lesyČasopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov sR, š.p.3/2013 Ročník 6 október – november – december 2013

VydaVateľ: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 101 fax: 045/5306 102 e-mail: [email protected] web: www.vlm.sk

Redakcia: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 121 mobil: 0902 913 223 fax: 045/5306 122

Redakčná Rada: Predseda: Mgr. Marianna Huljaková (šéfredaktor – odborný garant pre lesnú pedagogiku) Podpredseda: ing. teodor derco (zástupca šéfredaktora) Členovia: ing. Jozef Bittara (redaktor) ing. Marián Hojdan (redaktor) ing. Jozef Joppa (redaktor) ing. ivan Schlosser (redaktor – odborný garant pre strelectvo) Jaroslav Jurský (redaktor – odborný garant pre kynológiu)RegiStRácia: MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 ISSN 1338-3221LayOUt a SadZBa: Peter JánskytLač: Ars spektrum s.r.o. nePRedaJnÉ!Neprešlo jazykovou úpravou.

slOVO NA ÚVOD

Vážené kolegyne, kolegovia, milí čitatelia časopisu,

na konci augusta deťom skončili prázdniny a v septembri, ako každý rok, sa im začali školské po-vinnosti. Nám lesníkom začiatok školského roka avizuje hektické obdobie, ktorým je čas poľovačiek na jeleniu zver – jelenia ruja. Na jednej strane je veľmi potešiteľné, že Vojenské lesy a majetky obhos-podarujú oblasti s jeleňou zverou, ktorej trofeje sú roky našou pýchou, na druhej strane sa pre našich zamestnancov začína ťažké obdobie sprievodov poľovných hostí so všetkým, čo s tým súvisí. Práve pri tom by som sa chcel trošku pozastaviť.

Oblasť poľovníctva z titulu trofejového odstrelu jelenej zveri poľovníckymi hosťami je nezanedba-teľná súčasť ekonomiky nášho štátneho podniku. Samotný odstrel zveri hosťom je však už len koneč-ná fáza procesu, ktorý tomu predchádza. Naši kolegovia, ktorí zabezpečujú administratívu odstre-lu, vedia, o čom hovorím. Organizačné zabezpečenie odstrelu poľovným hosťom stojí nemalé úsilie pracovníkov oddelenia výroby. Zvlášť náročné je to pri zahraničných poľovníckych hosťoch, pretože agenda zabezpečenia odstrelu je zložitejšia ako pri tuzemských hosťoch. Organizačne zladiť požia-davky hostí a ich predstavy odstrelu s našimi reálnymi možnosťami, čo sa týka zabezpečenia sprie-vodu, ubytovania a ostatných nutných záležitostí, sa niekedy zdá až nemožné.

Zvlášť sa chcem pristaviť pri našich zamestnancoch, ktorí chodia s poľovníckymi hosťami na sprievody. Treba oceniť ich úsilie a vynaloženú snahu, pretože zabezpečiť ranný sprievod poľov-níckeho hosťa, zabezpečenie výrobných úloh v priebehu dňa, k tomu ešte večerný sprievod až do úspešného konca, trvá aj niekoľko dní. Ani to všetko ešte úspech nezaručuje. Ak aj príde, pridáva sa k tomu preparácia trofeje. Všetci zainteresovaní dobre vieme, že nejde len o jedného hosťa. Na jedné-ho nášho zamestnanca, ktorý robí sprievod, je ich niekoľko.

Preto by som sa chcel poďakovať všetkým zamestnancom, ktorí zabezpečujú túto, na čas a organi-záciu náročnú činnosť, za ich vynaložené úsilie, neraz aj na úkor rodiny. Úspešné zabezpečenie po-ľovníckej sezóny má však nielen ekonomický efekt pre podnik, ale zároveň je v hre aj prestíž Vojen-ských lesov a majetkov, aby hostia mali dobrý poľovnícky zážitok s výbornými trofejami a v ďalšej sezóne sa k nám radi vrátili.

Lovu zdar!

Ing. Miroslav Petras ❧

Issn 1338-3221

fotografia na titulnej strane © Ing. Jozef Joppa

3vojenské lesy 3/2013

OBsAH

SLOVO NA ÚVOD . . . . . . . . . . 2

LeSNíctVO

Invázne druhy rastlín a spôsob ich odstraňovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

Malá Sahara pieskovňa pri Plaveckom Štvrtku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5

Návrat k dodávkam dreva vagónmi na OZ Kežmarok je realita . . . . . . . . . . . . . . . . 6

Požiare v roku 2013 vo VLM SR š.p., o.z. Malacky – ich príčiny a opatrenia . . . . . . . . . 7

AktuALity . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

pOľOVNíctVO A rybárStVO

Jelenia ruja na LS Ľubica . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

Cicavica obrovská parazit jeleňovitých . . . . 10

Hubárstvo verzus poľovníctvo . . . . . . . . . . . 11

Los mokraďový v Levočských vrchoch . . . . 12

Rašeliny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

EKPR elektronická kniha návštev poľovného revíru trocha inak . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14

Predbežná bilancia poľovnej sezóny na lesnej správe Pliešovce . . . . . . . . . . . . . . . . 16

OD SpOLOčNých kOreňOV

Spoločná riaditeľská rada pod Malými Karpatmi . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

StreLectVO

Guľovnica CZ 557 – premena Mausera na Remington . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

kyNOLógiA

Chovateľská stanica hrubosrstých jazvečíkov „zo Šraneckých borín“ FCI . . . . 20

hiStóriA

„Pri Obrázku“ v Kamenici . . . . . . . . . . . . . . . 21

SpOLOčeNSká rubrikA

Jeden z nás Ing. Milan Mydlo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

Jaroslav Jurský . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23

Dni svätého Huberta 2013 . . . . . . . . . . . . . . . 24

Priestor na otázku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

Deň SV. Huberta v Pliešovciach . . . . . . . . . . 27

LeSNá peDAgOgikA

Prečo srnky nosia zrkadlo? . . . . . . . . . . . . . . 28

Nadstavbové semináre lesnej pedagogiky . 29

Hubertovská súťaž o najkrajšiu maľbu jesene . . . . . . . . . . . . . . . . 30

Osemsmerovka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31


LesnÍctvo

Invázne druhy sú na území slovenska nepôvodné druhy rastlín, ktoré k nám boli dovezené za rôznym účelom – najčastejšie ako okrasné alebo medonosné rastliny, zvyčajne z iných kontinen-tov. na slovensku sa kedysi nevyskytovali, no v súčasnosti sa na mnohých miestach správajú in-vázne, samovoľne sa šíria, vstupujú do rastlinných spoločenstiev a ich prirodzených biotopov, odkiaľ vytláčajú pôvodné druhy a vytvárajú monocenózy.

Invázne druhy majú vysoký reprodukčný potenciál. Dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym spôsobom (napr. podzemkami), alebo vytvára-jú každoročne veľké množstvo semien s vyso-kou klíčivosťou. Viaceré z týchto druhov v sú-časnosti vytvárajú rozsiahle porasty na území Slovenska, najčastejšie popri vodných tokoch, cestách, železniciach, na opustených priestran-stvách, ale zasahujú aj do pôvodných rastlin-ných spoločenstiev (biotopov). V prípade ich masového rozšírenia významne menia charak-

ter biotopov a ohrozujú pôvodné druhy rastlín. Niektoré sú známe ako alergény, iné vyvoláva-jú rôzne kožné poranenia.

Zákon ukladá odstraňovaťZa najdôležitejšie vlastnosti inváznych

druhov rastlín sa považujú: vysoká konku-renčná schopnosť, schopnosť prežívať ne-priaznivé obdobia, schopnosť rásť aj na od-lišných typoch stanovíšť, dobré reprodukčné vlastnosti, účinné mechanizmy rozširova-nia, absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených nepriate-ľov. Medzi najproblematickejšie druhy v sú-častnosti patria krídlatky, netýkavky a bol-ševník. Za účelom ochrany prírody a najmä udržiavania pôvodného druhového zloženia našich ekosystémov je nevyhnutné invázne druhy rastlín odstraňovať. Pre ochranu pri-

rodzeného druhového zloženia ekosystémov je zakázané invázne druhy dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozší-renie invázneho druhu (§ 7 ods. 1 a 2 záko-na č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a kra-jiny v znení neskorších predpisov). Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný od-straňovať invázne druhy zo svojho pozemku a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych dru-hov, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu (§ 7 ods. 3 záko-na č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a kraji-ny v znení neskorších predpisov).

Marián Hojdan Ing., vedúci oddelenia lesnej výroby, OZ Kamenica n/Cir., [email protected], ( text, foto internet )

1) slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus)2) boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)3) pohánkovec (krídlatka) (Fallopia sp., syn. Reynoutria)4) netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera)5)zlatobyľ kanadská (solidago canadensis)6) ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia)

Invázne druHy rAstlín A spôsOB IcH OdstrAňOvAnIA

43

2

1

5


LesnÍctvo

ako s nimi bojovaťVo všeobecnosti je odstraňovanie takých-

to druhov rastlín veľmi problematické a vy-žaduje niekoľkoročné opakovanie. Invázne druhy rastlín je potrebné odstraňovať hneď v počiatočnom štádiu ich výskytu na lokali-te, keď je ich odstraňovanie najefektívnejšie. O najvhodnejšom spôsobe odstránenia inváz-nej rastliny rozhoduje v prvom rade spôsob, akým sa rozmnožuje, ďalej stanovište – jeho charakter a taktiež lokalizácia, samotná po-četnosť daného druhu, ako aj fáza jeho ras-tu, alebo iné vlastnosti. Pri ojedinelom alebo maloplošnom výskyte druhu v ochranných pásmach vôd alebo v chránených územiach je vhodné použiť mechanický spôsob odstrá-nenia, aby nebolo chemicky porušené priro-dzené ochranné pásmo. Pre všetky druhy je vhodný spôsob vykopávania, ktorý je vhod-né robiť najmä v období pred kvitnutím. Vy-trhávaním je vhodné odstraňovať semenáčiky rastlín a mladé rastliny. Pastvou hovädzieho dobytka, oviec alebo kôz je možné odstrániť vegetatívnu fázu vývoja rastlín a mechanic-ky sa odstraňujú koreňové púčiky i celé rast-liny. Pastvou sa početnosť jedincov na lokalite znižuje, ale bez použitia aj ďalších spôsobov sa ich úplne odstrániť nepodarí. Na poľno-hospodársky využívaných stanovištiach je vhodné využiť spôsob orby. Porast je potreb-né poorať v období pred kvitnutím. Po orbe je nevyhnutné osiať plochu konkurenčne sil-nejšími druhmi ako ozimná raž alebo jačmeň jarný. Veľmi vhodným spôsobom skoro pre všetky druhy inváznych rastlín je ich odstrá-nenie kosením, mulčovaním pred kvitnutím, alebo sekaním, orezávaním a odstrihávaním súkvetí a súplodí. Ďalej sa využívajú chemic-ké spôsoby odstraňovania herbicídmi – naj-

mä pri veľkoplošných výskytoch druhu v čase najväčšej tvorby listovej plochy, ktoré je ale potrebné opakovať, alebo pri druhoch s hrub-šou stonkou možno využiť aj metódu vpichu koncentrovaného prípravku do stoniek (in-jekčná metóda). Na rozsiahlych plochách, kde nie je postačujúca chemická aplikácia, sa vyu-žíva kombinovaný spôsob odstraňovania, pri ktorom sa porasty najprv odstránia mecha-nicky a následne sa na regenerujúce sa časti použije vhodný prípravok. ❧

6

V blízkosti diaľnice D1 medzi Lozornom a Malackami je naša malá slovenská sahara. na území Ls jablonové, LC Bažantnica sa nachádza piesková baňa Bažantnica, kde sa ťaží kvalitný sklársky piesok.

Piesok tam začali ťažiť koncom 60-tych rokov minulého storočia Štrkopiesky Bra-tislava a po roku 1989 prevzali štafetu Vo-jenské lesy a majetky. V súčasnosti piesok ťaží firma Stumbach s.r.o. v spolupráci s Vo-jenskými lesmi. Ťažba piesku sa za posled-né roky výrazne znížila (v roku 2012 66 tisíc ton, v roku 2011 68 tisíc ton, pričom v roku 1989 to bolo 341 tisíc ton). Znížený dopyt po kvalitnom piesku zapríčinila zmena techno-lógie v stavebníctve, kde sa začali používať hotové zmesi na murovanie, omietanie a po-dobne. Pri výrobe týchto zmesí sa namiesto piesku používajú popolčeky z elektrární, ktoré sú lacnejšie ako piesok, ktorý sa dnes predáva za cenu 5,40 € za tonu.

Na ťažbu používame čelné nakladače Ca-terpilar, výška ťažobnej steny je cca 10 met-rov. Vyťažená plocha sa postupne zalesňuje. Eolické kremenné piesky tvorí ľahká frakcia najmä žilného kremeňa číreho, mliečnobie-leho až žltkastého, kremence červenej, hne-dočervenej až čiernej farby, žlto-biele živce a prevažne čierne akcesórie. Obsah kreme-ňa je 79 – 92%. Piesky sú sivohnedej až žlto-hnedej farby. Zrná majú dokonale zaoblené hrany, lokálne sú rozpukané a na povrchu zdrsnené pozdĺž puklín. Zrná sú číre ale-bo mliečne zakalené. Z hľadiska chemické-ho hodnotenia majoritnou zložkou piesku je oxid kremičitý SiO2. Jeho obsah sa pohybu-je v intervale 90 – 93 hmot.%. Obsah Al2O3 sa pohybuje v intervale 3,64 – 4,48 hmot.% a jeho nositeľom sú hlavne živce.

Z hľadiska využiteľnosti pieskov na sklár-ske a zlievarenské účely, sa kládol dôraz na stanovenie obsahu železa. Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že obsah železa kolíše v intervale 0,51 – 1,06 hmot.% Fe2O3. Ob-sah oxidu sodného je v intervale 0,54 – 0,77 hmot.%. Obsah oxidu draselného je v inter-vale 1,15 – 1,45 hmot.%.

Na Borskej nížine sa nachádzajú tri pies-kovne, avšak pieskovňa Bažantnica vyniká jedinečnou čistotou piesku. Pieskové duny vytvárajú rozmanitú biodiverzitu. Na vr-choloch dún rastú borovice, pretože hladina podzemnej vody je nízko. V medzidunových depresiách práve hladina podzemnej vody vystupuje na povrch a vznikajú tam jelšové porasty s rôznymi druhmi organizmov.

Pieskovňa sa už niekoľkokrát stala inšpi-ráciou filmárov, fotografov ale aj spevákov. Treba však pripomenúť, že ide o banské die-lo, je tam dôležitá bezpečnosť a keďže hrozia zosuvy piesku, vstup je zakázaný.

Pieskovňa je zdrojom surovín, ale i inšpi-rácii. Treba ju však stále chrániť a po ťažbe zrekultivovať, aby si plnila aj naďalej svoje funkcie.

❧

MAlá sAHArA pIeskOvňA prI plAveckOM Štvrtku

Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS Jablonové, OZ Malacky, e-mail: [email protected]


LesnÍctvo

návrAt k dOdávkAM drevA vAgónMI nA Oz kežMArOk je reAlItAje koniec septembra a my finišujeme v dodávkach sortimentov dreva tretieho štvrťroka. Aj keď plánovaný objem dodávok prekračujeme, chceme využiť pekné a stabilné počasie a vy-expedovať maximum zo zásob. Vraciam sa práve zo železničnej stanice v Podolínci, kde som odkontroloval a vybavil dokladmi nakládku vagónov s vlákninovým drevom pre nemenovanú slovenskú fabriku. nevdojak si uvedomujem, že je to tento týždeň už tretíkrát, keď dodávame sortimenty dreva prostredníctvom Zssk CARGo.

návrat k želeZniciMyšlienkami sa vraciam do obdobia pred

8 – 9 rokmi. Vtedy sa na našom závode v Kež-marku v rámci racionalizačnej reorganizácie upustilo od manipulovania dreva na ES. Ex-pedičné sklady boli zrušené a všetka manipu-lácia sa presunula na odvozné miesta do lesa. Takmer zo dňa na deň sa zároveň prestalo do-dávať drevo vagónmi ŽSR. Všetok odvoz, aj do tých najvzdialenejších lokalít ako Velké Karlo-vice a Jihlava, sa robil nákladnou automobilo-vou dopravou. Zvykali sme si na obmedzený priestor na OM, ich nesporne ťažšiu dostup-nosť autami v hornatom teréne Levočských vr-chov, obmedzené množstvo zásob rovnakého sortimentu dreva na jednom OM, aj na prob-lémy v zimných podmienkach. Zároveň sme si však aj trochu vydýchli a pomaly zabud-li na maniere železníc, neústupčivosť zamest-nankýň na nákladných staniciach, čakanie na vhodný vagón. Konečne prestala zo strany ŽSR často neodôvodnená a vynútená úprava nákla-

du na stovky kilometrov vzdialenej stanici. Bo-hužiaľ, za tie roky kríza nahlodala zabehnuté mechanizmy. Dnes je prioritný stabilne fungu-júci odberateľ, ktorý najmä nemešká s platbami za tovar. Sú to väčšinou veľké spoločnosti, kto-ré však samy diktujú aj podmienky dodávok.

Mnohé z nich sa vracajú pre rentabilnosť späť k dodávkam po železnici. Musíme sa prispôso-biť a nakládka na vagóny sa opäť pre nás stáva každodennou realitou.

Zmeny na koľajniciachMnohé sa za tie roky na železnici zmenilo.

Niečo k lepšiemu, niečo k horšiemu. Nám pri-budli pomaly zabudnuté starosti. Celkový ob-jem dodávok vagónmi za štvrťrok je do 20%, priemerná odvozná vzdialenosť na nakladacie stanice je 25 km, náklady na „navagónovaný“ m3 dreva sú v priemere v rozpätí 5 – 6 eur bez DPH. Prevažuje nakládka vagónov typu SPS, Eanos a Eas. A negatíva? Bojujeme s neocho-tou autodopravcov vôbec na vagóny nakladať, pri vagónovaní klanicových vagónov doprav-covi musí asistovať lesník, bez jeho pomoci nie je často schopný správne naložiť. Vystupuje tu takto aj riziko možného úrazu, táto činnosť oberá lesníka o čas. Objem denne dodaného dreva sa pre časovú náročnosť a pracnosť zni-žuje. Je toho dosť, no realita je taká, že nechce-né dodávky vagónmi sú pomaly nutnosť a ob-jem takto dodaného dreva sa bude do budúcna len zvyšovať. ❧

Ing. Jozef Joppa , vedúci OOaM o.z. Kežmarok Dokončovanie nakládky vysokostenného vagóna na stanici v Podolínci

Výsledok celodennej práce vodiča a lesníka


LesnÍctvo

pOžIAre v rOku 2013 vO vlM sr Š.p., O.z. MAlAcky – IcH príčIny A OpAtrenIAPočet požiarov vo VLM o.z. Malacky, ale aj na celom území Záhoria, bol tento rok skutočne znač-ný. k tejto nemilej skutočnosti veľkou mierou prispelo počasie. V letných mesiacoch bola prak-ticky nulová zrážková činnosť. Celkovo sme registrovali 13 požiarov, z toho 11 na Ls Riadok časť V. Leváre, čo na takom malom území naznačuje, že to nebude náhoda.

Zo všetkých 13 požiarov bola len v dvoch prípadoch preukázaná jasná príčina:

16.4.2013 – požiar na strojnom zariadení – chyba na elektroinštalácii. Zhorel štiepkovač dodávateľskej organizácii.

8.8.2013 – lesný požiar – pokazený brzdo-vý systém na vlakovej súprave. Vzniklo veľa ohnísk požiarov vedľa železničnej trate v úse-ku Zohor – Závod, cca 25 km.

V ostatných prípadoch bola príčina ne-známa – pravdepodobná činnosť človeka. Čo si ale myslieť, keď v krátkom čase vzniknú tri lesné požiare v okruhu 500 metrov? Jed-noznačne jasný úmysel – podpaľačstvo, ktoré sa nedá dokázať.

Dňa 25.9.2013 som sa spolu s riaditeľom o.z. VLM Malacky Ing. P. Bartoškom zúčast-nil zasadnutia Bezpečnostnej rady obvodu Malacky. Téma bola plnenie úloh počas krízo-vých situácií – lesných požiarov. Zasadnutia sa zúčastnili KR HaZZ Bratislava, OR HaZZ Malacky, OR PZ Malacky, OÚ Malacky, VÚ 1201 Kuchyňa, OÚ VO Záhorie, MO SR,VLM o.z. Malacky a Lesy slovenskej republiky. Po prerokovaní predložených materiálov, návr-hov a pripomienok vzišiel zo zasadnutia Bez-pečnostnej rady návrh opatrení proti nežiadu-cej činnosti človeka v prevencii proti vzniku lesných požiarov. Niektoré z nich:

– zvýšená kontrola zákazu vstupu na les-né pozemky po vyhlásení OR HaZZ – zvýše-né nebezpečenstvo vzniku lesných požiarov v období dlhotrvajúceho sucha, spolupráca hliadok lesnej stráže, vojenskej polície, štát-nej polície

– zlepšená spolupráca hliadok VLM, ŠL a súkromných vlastníkov lesa.

– dohodu o spolupráci o ochrane pred požiarmi medzi MO SR a MV SR realizovať v praxi.

Na zasadnutí Bezpečnostnej rady neboli dotknuté povinnosti vlastníkov a užívateľov lesa v zmysle vyhl.č.121/ 2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Diskutovalo sa aj na tému poskytovania občerstvenia a stravy pre hasičov zasahujú-cich viac ako 5 hodín. Tento problém sa vle-čie už 20 rokov. Stanovisko VLM bolo, že VLM SR š.p., o.z. Malacky sa snaží v zmysle vyhl.č.611/2006, § 13 a 14 a v zmysle Zákona č. 314/2001,§ 49 v rámci svojich možností vy-chádzať v ústrety HaZZ.

Problematika okolo hasenia lesných po-žiarov bude asi večná. Nedostatok financií, ľudských zdrojov, techniky, ochoty a pocho-penia zo strany obyvateľstva totiž, žiaľ, stá-le zostáva.

❧

Pavel Čaniga, technik BOZP a PO


aktuality

Svetový deň ochrany zvieratOndrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia obchodu a marketingu, [email protected]

Svetový deň zvierat si pripomíname 4. ok-tóbra. Prvýkrát sa tak stalo v roku 1931 vo Florencii počas stretnutia ekológov. Vybra-li ho, pretože naň pripadá sviatok sv. Fran-tiška z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom zvierat a je patrónom zvierat a ekológov. Sv. František, vlastným menom Giovanni Fran-cesco di Bernardone, sa narodil v roku 1181 a zomrel 3.10.1226. Bol katolíckym diako-nom, kazateľom, zakladateľom rádu minori-tov. Je považovaný za patróna ochrancov prí-rody, zvierat, vtákov, životného prostredia a Talianska.

Cieľom svetového dňa ochrany zvierat je zdôraznenie práva zvierat na citlivé zaobchá-dzanie a vhodné podmienky na žitie. Deň je oslavou života zvierat, ich nezastupiteľnej úlohy v našom živote, oslavou vzťahu medzi ľuďmi a ríšou zvierat.

Zdroj: http://kalendar.azet.sk/medzinarodne/popis/2013-10-4

Kniha o prírode a poľovníctve

Na trh s knižnými publikáciami prichá-dza kniha od autora Egona Gočára – Zelené zápisky z poľovníckych chodníkov. Pútavá publikácia zaujme príbehmi, ktoré obsahujú osobné poznatky zo života autorovej rodiny. Určite stojí za prečítanie, nakoľko sú v nej opísané zážitky viacerých generácií.

Viac na http://www.lovuzdar.sk/produkt-374/zelene-zapisky-z-polovnickych-chodnikov

november – meSiac fotografie v bratiSlave

Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia obchodu a marketingu, [email protected]

November v Bratislave patrí fotografii. Každoročne máte možnosť navštíviť množ-stvo kolektívnych a individuálnych výstav z celého sveta, celý rad sprievodných podu-jatí a obdivovať pohľady na život cez objek-

tív profesionálov! Podujatie je súčasťou ce-loeurópskeho cyklu European Month of Photography, ktorý okrem Bratislavy hostia iba také metropoly ako Viedeň, Berlín, Lu-xembourg, Rím, Paríž a Moskva. Príďte sa pozrieť, ako sa provinčné stáva na mesiac svetovým a nájdite skryté svety okom foto-grafov svetového formátu. Viac informácií na: www.mesiacfotografie.sk

Zdroj: http://blog.danubiagate.sk/november-mesiac-fotografie-v-bratislave

pozvánKa

Srdečne Vás pozývame na jubilejný, 10.ročník obľúbenej výstavy na východe Slo-venska – POĽOVNÍK – LESNÍK, NOŽE – CHLADNÉ ZBRANE, ktorá sa uskutoč-ní v priestoroch Domu techniky v Koši-ciach v dňoch 25. – 27. októbra. Výstava je pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, odbornými garant-mi k výstave POĽOVNÍK – LESNÍK je SPZ Košice-mesto a OPK Košice-okolie, odbor-ným garantom výstavy NOŽE-CHLADNÉ

ZBRANE je Slovenské technické múzeum v Košiciach. Na návštevníkov čaká okrem vystavovaného sortimentu bohatý sprievod-ný program.

Podrobnosti o ňom nájdete na www.hotel-centrum.sk .

Svetové výStavy národných plemien

Dňa 10.11.2013 sa uskutočnia Svetové vý-stavy národných plemien ktoré sa budú konať v Bratislave na výstavisku Incheba. Pre poľov-níkov by mohlo byť lákadlom plemeno Slo-venský kopov a Slovenský hrubosrstý stavač. Deň pred výstavou (9.10.2013) sa budú ko-nať semináre o jednotlivých plemenách s té-mou história a štandard plemena. Pozor dru-há uzávierka už 21.10.2013 – nepremeškajte....

viac na http://www.slovakdogbreeds.sk/

Klub trubačov

Klub trubačov SR vďaka spolupráci s pani Máriou Andrašovanovou, Slovenským poľov-níckym zväzom, Slovenskou poľovníckou ko-morou a umeleckou agentúrou Thomas vydal Slovenské poľovnícke signály vo viachlasnej

úprave. Nové vydanie signálov je upravené do štvorhlasu s pridaním základného hlasu pre začínajúcich trubačov. Texty sú okrem sloven-činy preložené aj do angličtiny a nemčiny. Ve-ríme, že sa vám nové vydanie zapáči. Aktívni členovia Klubu trubačov SR si signály môžu zakúpiť za 5, – €, ostatní záujemcovia za 8, – €. Objednávky zasielajte na adresu Klub tru-bačov SR, Hradná 534, 033 14 Liptovský Hrá-dok lebo na e-mail: [email protected]. Českí trubači majú možnosť zakúpenia nôt aj pros-tredníctvom www.music-online.cz .


Poľovníctvo a rybárstvo

keď v minulom roku doreval posledný jeleň, už som sa tešil na to, že o rok to prepukne znova. ko-niec augusta sa nesie v znamení očakávania, kedy sa ozve prvý. ozvali sa nejaké, ale len sporadicky. Však je to len začiatok, vravím si. jeden večer počujem ručať na ruskinovskom chrbáte už troch. je to nádejné. nasledujúci večer sedím presne na tom mieste vyzbrojený kamerou . Plný očakávania, čo sa bude diať. Žiaľ, nedialo sa nič. Ticho ako v hrobe. Veď ono sa to musí zlepšiť... Dúfam.

Prví hostia prišli dvanásteho. Na večer-ný sprievod zvolím lokalitu Kanadské jedle. Trochu mrholí, ale ozval sa nám jeleň. Pod-ľa hlasu sopliak. Došli sme ho. Osmorák skú-šal silu na mladej jedličke. Občas zaručal. Nad ním sa ozval ďalší. Poberieme sa za ním. Obojstranne korunový desatorák, nič pre hosťa. Ideme ďalej, do cesty vošiel dvojročný šestorák . Ako prišiel tak, aj odišiel. Pokraču-jeme po chodníku do záveru dolinky. Ozva-la sa aj druhá strana. Sú tam lepšie hlasy. Ale za svetla tam nedôjdeme. Tak sa nikam ne-ponáhľame, ešte „napiršujeme“ dvoch jele-ňov, ale všetko samá mládež. Druhú stranu si ponecháme na ráno. Na chate sa dozviem, že iný hosť postrelili dobrého jeleňa. Ráno ho treba dohľadať.

Na ranný sprievod som sa okrem bežnej výbavy vyzbrojil aj vozíkom s dvoma „ha-noverákmi“. S mojím hosťom pokračujeme sprievodom na druhej strane Kanadských jedli. Jeleň sa ozval ešte za tmy. Ideme za ním. Došli sme už k nemu. Svetlo je už cel-kom dobre. Jeleň ručí nad nami, ale ho nevi-

díme. Presúva sa doprava a my s ním. Znova sa presúva. Tak mu nadbehneme. Stojíme na dobrom mieste. Podľa toho, ako sa pohybo-val, mal by prísť rovno na nás. Jeleň sa ozýva a my čakáme. Čakanie sa zdá nekonečné. Ko-nečne sa objaví. Rýchlo ho skontrolujem ďa-lekohľadom. Je to on. Osemročný nepravidel-ný dvanástorák, cca stosedemdesiat bodov. Všetko na chvíľu preruší výstrel. Jeleň značí a zbieha dolu svahom. Sto metrov od nástrelu leží zhasnutý. Poľovný hosť je spokojný. Jele-ňa obriadime a ponáhľame sa na dohľadávku.

Nad listnatým sa dozviem, ako to včera prebehlo. Miesto, kde jeleň vbehol do mladi-ny, je dobre označené. Hanoveračku nasadím na nástrel . Chytí stopu o pokračuje smerom označenému miestu. Snažím sa nájsť aspoň kvapku farby, ale po nočnom daždi sa mi to nedarí. Okolo miesta, kde vbehol jeleň do mladiny, začína overovať ostatné stopy. Pod-ľa jej správania vidím, že to nie je ono. Nočný dážď urobil svoje. Vracia sa naspäť. Zaľahne do remeňa a ja viem, že je to dobré. Preplie-tame sa medzi trnkami a šípkami. Potom to skrižuje rovno nadol. Po sto metroch som ho zbadal. Ležal zakliesnený okolo liesky. Dob-rý. (Po obodovaní 202,29 CIC)

Na to, že je piatok a trinásteho to nie je také zlé!

Doteraz máme ulovených sedem jeleňov. Dvoch dvestobodových, jedného stodeväťde-siatbodového, jedného stoosemdesiatbodo-vého, dvoch skoro stosedemdesiatbodových a jednu abnormálnu trofej. A to sa nám zdá, že ruja vyzerá slabo...

❧

František Špirko, technik LH LS Ľubica, o. z. Kežmarok

jelenIA rujA nA ls ĽuBIcA



cIcAvIcA OBrOvská pArAzIt jeleňOvItýcHPôvodcom nákazy je parazitický červ cicavica obrovská Fascioloides magna. je autochtónnym pečeňovým cudzopasníkom jeleňovitých v severnej Amerike. Introdukciou jeleňa wapiti bola zavlečená v roku 1865 do Talianska. Postupne sa rozšírila do viacerých krajín v európe. na úze-mí slovenska bola diagnostikovaná v roku 1988. je považovaná za najzávažnejšieho pečeňového parazita jeleňovitých spôsobujúceho poruchy zdravia, znižovanie trofejovej kvality a hynutie in-fikovaných zvierat.

cicavica obrovská (syn. motolica obrovská)

Vyvoláva parazitárne ochorenie nazýva-né fascioloidóza. Dospelé červy dosahujú dĺž-ku až 100 mm a šírku 35 mm (foto 1). Dospelé cicavice cudzopasia v pečeni vnímavých hosti-teľov – na americkom kontinente sú hostiteľmi jeleník bielochvostý, jeleník ušatý, jeleň wapiti, los mokraďový a ďalšie druhy cervidov. V eu-rópskych podmienkach sa adaptovala na jele-ňa lesného a ostatné druhy jeleňovitých, ale aj vnímavá je aj diviačia zver, kamzík, muflón a domestikované prežúvavce.

história roZšírenia v európePo prvom opise parazita na európskom kon-

tinente v Taliansku (zvernica pri Turíne) bola postupne zavlečená presunmi infikovanej zve-ri a spontánnym šírením zverou aj do ďalších krajín: Španielska, Francúzska, Nemecka, Poľ-ska, Švajčiarska a inde. Na území Čiech ju za-znamenali v roku 1910 a odborne zdokumen-tovaný nález zo Slovenska je z roku 1988, kde bola cicavica obrovská diagnostikovaná z pe-

čene uhynutej jelenice v oblasti Vodného die-la Gabčíkovo. Do súčasnosti vytvorila na na-šom území rozsiahle prírodné ohnisko nákazy v lužných lesoch a na dunajských ostrovoch na ľavom brehu Dunaja pod Bratislavou po Ko-márno. Centrom rozšírenia je poľovná oblasť JI – Podunajská. Z ďalších oblastí s výskytom jelenej zveri na Slovensku sú za najrizikovej-šie považované pohraničné poľovné revíry pri rieke Morave. Po roku 2000 boli hlásené spo-radické záchyty cicavice obrovskej v pečeniach ulovenej jelenej zveri aj v okrese Bratislava, Malacky, Senica a Skalica. Pravdepodobne sa jednalo o jedince migrujúce z Rakúska, stabi-lizované prírodné ohniská fascioloidózy na na-šom území v tomto regióne neboli zistené.

Ďalšie hlásené ohniská výskytu v širšom Podunajsku sú z Maďarska (1994), Rakúska (2000 – oblasť východne od Viedeň), a neskôr z Chorvátska, Slovinska, Rumunska a Srbska.

životný cyklusParazit sa v európskych podmienkach adap-

toval na vývinový cyklus našej autochtónnej motolice pečeňovej Fasciola hepatica, ktorej medzihostiteľom je slimák vodniak malý Gal-ba truncatula. Dospelé jedince cicavice obrov-skej sa lokalizuje v pečeni infikovaných jele-ňovitých, produkujú vajíčka, ktoré sú trusom vylučované do vonkajšieho prostredia a z nich vyliahnuté larvy aktívne prenikajú do medzi-hostiteľského slimáka. Ďalším infekčným štá-diom, ktoré po prekonaní vývoja v tele slimáka je metacerkária (adoleskária) a jej prehltnu-tím s potravou alebo vodou sa nakazí vnímavé zviera – hostiteľ.

klinické príZnaky a patologický náleZ

Rôzne druhy prežúvavcov sa podstatne lí-šia toleranciou k infekcii cicavicou obrovskou.

1

3

4

2

doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD.



HuBárstvO verzus pOĽOvníctvOkaždoročne v polovici septembra sa v Malackách začína hubárska sezóna, keďže začínajú rásť suchohríby (Boletus badius). Podmienka je však vlhké a teplé leto, lenže také už dva roky nebolo.

Tento rok po suchom a extrémne tep-lom lete začalo pršať až v septembri, pričom sa ochladilo. Suchohríby preto vo väčšom množstve nerastú, ale vysvetliť to hubárom je nemožné. Invázia hubárov z okolitých okresov je veľká. Všetky prístupové cesty sú zaplnené automobilmi až tak, že v mnohých prípadoch nie je možné vyvážať drevo z lesa. Jediné šťastie je, že sú zabezpečené závora-mi, ktoré znemožňujú vjazd áut do lesa.

hubári plašia ZverNajväčší problém je však v tom, že hubár-

ska sezóna kopíruje jeleniu a danieliu ruju, čo veľmi znepríjemňuje lov jeleňov a danie-lov. Začína sa obyčajne v polovici septem-bra a trvá pri priaznivých podmienkach až do konca novembra. Nedočkaví hubári už za tmy prichádzajú do lesa a niektorí z neho za tmy odchádzajú. Často zablúdia a potom namiesto trúbenia jeleňov a rochania danie-lov počuť piskot a krik stratených hubárov. Každá zver má počas ruje rada pokoj, avšak tým, že hubári sú v každom kúte lesa, zver sústavne vyrušujú. Preto neskoro vychádza na rujoviská a za tmy zaťahuje, čím je poľo-vanie veľmi sťažené, až znemožnené. Často poľovný sprievod s poľovným hosťom na-miesto zveri stretnú skupinu hubárov, kto-rí hlasitým hovorom a krikom zver vyrušu-jú a plašia. Najviac hubárov je samozrejme z Bratislavy, nakoľko je vzdialená od Ma-laciek len 36 km. V období hubárskej sezó-

ny to neraz vyzerá, akoby sa Záhorie stalo ich prechodným bydliskom. Preto sa stáva, že vplyvom invázie hubárov dochádza k ti-chej ruji, ktorá sa deje v mladinách a húšti-nách, kde sa však veľmi ťažko poľuje. Tak-tiež strieľať na zver v tomto období je veľmi nebezpečné, lebo hubári sa objavia aj na ta-kých miestach, kde by ste ich nikdy nečaka-li a samotný rovinatý terén je aj bez hubárov na strielanie nebezpečný.

Preto my, lesníci v Malackách, sme naj-radšej, keď huby vôbec nerastú, alebo rastú len v takom množstve, ktoré stačí na via-nočnú kapustnicu. ❧

V európskych podmienkach má fascioloidóza za následok hynutie najmä mladej jelenej zve-ri a jeleníc. Úhyny jeleňov sú len sporadické, a v niektorých prípadoch bolo z pečene ulove-ného dospelého jeleňa z podunajských lužných lesov izolovaných viac ako 100 exemplárov ci-cavíc (foto 2) s maximum 174 červov z jed-nej pečene. Pri srnčej zveri zvyčajne dochádza k uhynutiu často už pri výskyte 3 – 5 cicavíc v pečeni (foto 3). Klinické príznaky nákazy ne-bývajú pri jelenej zveri špecifické. Opisuje sa nechutenstvo, hnačky a chudnutie a poruchy výmeny srsti. Parazit v pečeňovom parenchý-me má mechanický, toxický a alergický vplyv na hostiteľa. Pri pitve sa zisťuje charakteristic-ké patologické zväčšenie pečene, spôsobené vytváraním cýst v parenchýme (cysty s prie-merom 5 – 10 cm). Povrch pečene infikovanej jelenej zveri je nápadne nerovný, pologuľovito klenutý s farebnými zmenami (foto 4).

vplyv fascioloidóZy na poľovnícke obhospodarovanie jeleňovitých

Okrem spomenutého priameho patologické-ho vplyvu cicavice obrovskej na infikovaného jedinca má fascioloidóza aj sekundárne účin-ky: zníženie hmotnosti zveri, trofejovej kvali-ty jeleňov, narušenie obvyklej rujoviskovej ak-tivity a sezónnej migrácie jeleňov a časového priebehu ruje (aj tichou rujou). Pečeň zveri pri fasciolidóze je z dôvodu parazitárnej infekcie nevhodná pre ľudskú výživu (foto 5). V prípade ak je ulovený jedinec v dobrej telesnej kondícii, možno zverinu po odstránení pečene považo-vať za požívateľnú.

prevencia – opatrenia proti šíreniu nákaZy

K nakazeniu zvierat dochádza v prostredí revírov kontaminovaných infekčnými štádia-mi parazita potravou a vodou. Infekcie člove-ka neboli zaznamenané. Vzhľadom k priebehu parazitárneho cyklu fascioloidózy v prírodnom prostredí cez medzihostiteľské slimáky, sú ploš-né preventívne opatrenia ťažko uskutočniteľ-né. Dôraz sa kladie na striktné dodržiavanie veterinárnych podmienok pri presunoch zveri do voľných revírov (zazverovaní) a do zverníc a farmových chovov. V prírodných ohniskách fascioloidózy je za určených veterinárnych po-stupov možné odčervovanie zveri podávaním krmiva medikovaného dehelmintizačnými prí-pravkami účinnými voči parazitovi.

❧

Ján Jánoš, Ing, polesný, OZ Malacky, LS Jablonové, [email protected]

5



lOs MOkrAďOvý v levOčskýcH vrcHOcHLos európsky mokraďový patrí k pôvodným zástupcom fauny na slovensku.Bol vyhubený asi pred tristo rokmi, ale zriedkavo sa k nám zatúlajú najmä mladšie jedince z Poľska. Pred nežnou revolúciou sa vyskytovala na orave malá populácia v počte až sedem kusov, dve mláďatá sa na-rodili na slovensku. keď táto skupina migrovala do Poľska, objavoval sa los u nás iba sporadic-ky. V roku 2002 videli losa aj v okolí jakubovian a Ďumbiera. V okrese Michalovce ulovili v roku 2012 4-ročného losa s hmotnosťou asi 400 kg, ale trofej sa dostala do Zemplínskeho Múzea v Mi-chalovciach. Losicu v roku 2010 pozorovali aj v okolí sobraniec, Michaloviec a o pár týždňov aj pri Plavnici. Aj vo VVP javorina pozorovali v roku 1978 losa, ktorý sa túlal nad Tichým Potokom v okolí rieky Torysa.

Zoči-vočiO pár desaťročí neskôr, 20.9.2013 o 7:18 sa

los zjavil predo mnou ako duch. Ráno som sa vyviezol na hrebeň Čiernej hory nad obcou Poloma a keď som vybavil zopár služobných hovorov, pred Ladou Niva sa zrazu zjavila čierna hlava a mierila rovno ku mne.17 met-rov pred autom prešiel cez zvážnicu, to som

už naňho mieril olympusom. Prvé zábery som urobil cez čelné sklo, potom som opa-trne vystúpil z auta a cvakal som ďalej. Sln-ko som mal za chrbtom, akurát sa mi trocha

chveli ruky od vzrušenia. Pozoroval som ho asi tri minúty, celý čas pokojne kráčal predo mnou. Sem-tam na mňa mrkol očkom a po-kýval veľkou hlavou. Bol to asi 3-ročný sa-mec s vidlovitými parohami a peknou čier-nohnedou farbou. Upútala ma na ňom jeho veľká hlava a mohutný krk. Mohol mať asi 200-250 kg a výšku v kohútiku asi 2-2,1 met-ra. Našiel som aj stopy jeho ratíc, predné merali 13 cm a zadné 14 cm. Asi o dve ho-diny ho videl kolega Miki neďaleko Lesnej správy, asi sedem kilometrov od miesta po-zorovania. Neskôr som sa dozvedel, že ve-čer pred mojim zážitkom ho videl poľovník nad obcou Poloma, asi kilometer od dediny. Ďalšie správy zatiaľ nemáme, ale dúfam, že u nás ostane aspoň pár mesiacov. V našich vrchoch má dostatok pokoja a najmä potra-vy, keďže konzumuje prevažne výhonky pio-nierskych drevín, ako sú rakyta, breza, ale aj malinčie a černice.

pokus o návratV minulosti sa robili pokusy s domestifi-

káciou losa, ktorá by umožnila jeho využi-tie ako ťažného a jazdeckého zvieraťa v ťažko prístupných tajgových oblastiach. O výsled-koch sme sa však nedozvedeli. Na Sloven-sku je práve teraz projekt prinavrátenia losa. Skupina nadšencov zo stredného Slovenska chce priviesť dvoch samcov a štyri samice zo severských krajín. Vypustili by ich v oko-lí Poltára. Ich polohu by monitorovali pomo-cou GPS obojkov. Celý projekt by mal stáť asi

100 000 eur a financovaný má byť z granto-vých fondov. Teraz už ostáva iba čakať, či sa to podarí. Losu zdar!

❧

Jano Ščavnický, lesník LS Tichý Potok



rAŠelInyTak voláme, my rybári, päť rybníkov neďaleko obce Prievaly. Rozprestierajú sa v nádhernom pro-stredí, kde sa ich brehy z jednej strany opierajú o lesy štátneho podniku Vojenské lesy a majet-ky – Vojenský obvod Záhorie a z druhej strany sú vidieť Malé karpaty a obec Prievaly a Cerovú.

Toto miesto na rybárčenie a oddych navšte-vujem viac ako 20 rokov a v posledných rokoch chodím za rybami a odpočinkom najradšej práve tam. Nie je to len rybami, ktorých za po-sledné roky akosi ubúda, i keď sa sem tam chy-tia pekné kúsky kaprov, lieňov, zubáčov, či do-konca sumcov, ale najmä prostredím. Okrem pokoja, ktorý sa tam dá zažiť, je tam bohatá flóra i fauna. Stále sa niečo mení a stále sa dá niečo nové a zaujímavé pozorovať. Nikde som nezažil také krásne rána i večery. Také jesen-né ráno, keď je cítiť, že slniečko sa tlačí niekde v pozadí pary a hmly, ktorá sa vznáša nad vod-nou hladinou, je plné očakávania a keď ešte do toho príde záber, tak je zážitok dokonalý. Ale-bo v noci, obzvlášť v lete, okolo 13. augusta, ak je vhodné počasie, nikde som nepozoroval roje

meteoritov tak jasne ako práve tam. Či v čase okolo Jána a potom až do augusta, keď je do-statočne teplo, toľko svetielok, ktoré sa prete-kajú byť jasnejšie, to inde nevidieť. Svätoján-ske mušky, alebo svetlušky dávajú o sebe vedieť v období párenia a pre nás je to pekné divadlo, najmä keď je skoro úplná tma. V posledných rokoch vídať krásne zdravé raky, ale tiež korýt-ka riečne, niektoré sú aj 15 cm dlhé.

pestrý život na vode i okolo nejSamozrejmosť sú rôzne druhy žiab a tiež

veľké užovky. Občas je vidieť na vodnej hladi-ne plávať bobra, pričom s jeho prácou sa stre-távame aj na brehoch, kde na stromoch pozo-rujeme stopy po jeho zuboch, alebo už vzorne

„narezané“ a naskladané drevo na zimu. V po-sledných rokoch sú stále odvážnejšie aj vydry, ktoré sa nebojácne postavia aj proti psovi. Dlhé roky za nádherný pohľad považujem skupi-nu asi 5 – 8 husí, ktoré sa na rybníkoch v lete zdržujú. Na večer, keď sa zlietajú škorce v ob-rovských kŕdľoch na prenocovanie v počet-ných trstinových porastoch, môžeme sledovať nevídané divadlo, ktoré tieto kŕdle vytvárajú za veľkého hluku a potom celkom náhle nie-kam do trstín zosadnú. Ešte stále je ich počuť ako sa hašteria, občas časť kŕdľa vyletí, zmení miesto odpočinku a včasne ráno rovnako s veľ-kým hlukom odlietajú niekam za potravou. Šteklivé sú chvíle, keď v úplnom tichu odra-zu niečo fučí, dupe a robí lomoz. Aké prekva-penie, keď v lúči svetla baterky zasvietia červe-né oči zvedavého ježa alebo neposednej myšky. Adrenalín sa vám vytvorí aj pri lomoze a čľa-pote, keď sa jelenia zver prediera vychodenými chodníčkami trstín a potom pláva cez rybník z lesa za potravou tam a späť. Hrozivejšie sú

však stretnutia s početnými skupinami divia-kov, ktoré najmä v noci krúžia navôkol a hľa-dajú potravu. Občas vidieť i líšku. Úplne odliš-ne tu kukajú kukučky. Asi všetci poznáme ten zvuk, ktorý naozaj pripomína „kuku, kuku, kuku“ , ale tu je počuť okrem tohto zvuku aj niečo iné, akoby nám kukučky nadávali. Nech-cem byť neslušný, tak to písať nebudem. Miest-ni sa smejú a hovoria, že kukučky poznajú, kto je domáci a ku komu sa majú správať slušne. Nuž, napriek tomu, že tam chodím viac ako 20 rokov, stále asi domácim nie som. Zaujíma-vé je tiež spojenie lovu kaprov a ručania jele-ňov. Miestni tvrdia, že kapry dobre idú, až keď sa z okolitých lesov ozýva jelenia ruja. A majú pravdu. Apropo, miestni, tých mám rád. Skve-

lí ľudia, s ktorými sa človek nenudí a v posled-nom čase si uvedomujem, že na Rašeliny cho-dím rád aj preto, že tu mám priateľov. Na jeseň sú Rašeliny zaujímavé aj tým, že niektorí z nás rybárov svoju vášeň zamieňajú za hubárčenie.

ryby i huby rašelínMiestne lesy poskytujú mnohé príležitos-

ti na zber krásnych a zdravých, samozrejme aj jedlých húb. A je čo obdivovať aj chuťovými re-ceptormi. Skvelá kapustnica s čerstvými huba-mi, uvarená priamo na mieste, dokáže spestriť jedálny lístok každého rybára.

Zažili sme aj prekvapenia, keď sme s prícho-dom studených nocí a slnečných dní vyrazi-li z Bratislavy v nádeji chytiť na prívlač zubá-ča alebo šťuku a po príchode na Rašeliny nás vítala úplne zamrznutá vodná plocha. Ale aj to patrí do databázy stále sa niečoho meniaceho na Rašelinách.

Okrem fauny sú Rašeliny miestom výskytu mnohých kvetov a rastliniek, ktorých pomeno-vanie by vyžadovalo odbornejší pohľad, ale my sa z nich tešíme a každý rok sledujeme, čo viac prevláda a potom debatujeme o príčinách.

Rašeliny sú teda miestom, ktoré som si do-volil opísať tak, ako ho vidím ja z mojich náv-štev. Ide najmä o pozitíva, ale žiaľ, sú mnohí ľudia, ktorých sem zrejme priťahujú tie isté dô-vody ako mňa, ale nemajú toľko úcty k tomu-to miestu, ako by si vyžadovalo. Veď ako inak si vysvetliť neporiadok na lovných miestach

a prístupových cestách? Ťažko chápať, že člo-vek si prinesie napr. plnú plastovú fľašu mine-rálky a potom ju, prázdnu, podstatne ľahšiu, bezohľadne len tak niekam odhodí. Musím po-vedať, že naša partia rybárov okrem toho, že zozbiera vrecia odpadkov po našich predchod-coch, si tak váži Rašeliny, že odpadky odváža-me až do kontajnerov v miestach, kde bývame v Bratislave. Okrem toho sme za posledné roky išli až tak ďaleko, že používame napr. suché to-alety. A to všetko z úcty k tomuto miestu.

Dovoľte mi poďakovať zamestnancom Vo-jenských lesov a majetkov v Malackách za zá-ujem a ochotu starať sa o tento kúsok našej prírody pre potešenie a oddych nás rybárov a milovníkov prírody. ❧

Gen. v. v. Ing. Ľubomír BULÍK, CSc.



ekpr = elektrOnIcká knIHA návŠtev pOĽOvnéHO revíru trOcHA InAk

Už niekoľko rokov sa Vojenské lesy a majetky sR, š.p. venujú okrem svojich hlavných činnos-tí aj analýze, vývoju a implementácii nových in-formačných systémov. nie bezvýznamne sme sa podieľali na vývoji geografického informač-ného systému (GIs) VLM, ktorý od roku 2005 aj úspešne prevádzkujeme. stal sa základnou geografickou informačnou zložkou s multipla-tformovou databázou nielen GIs, ale aj iných aplikácií tvoriacich integrovaný technický in-formačný systém (ITIs). Ide o rozsiahlu databá-zu, z ktorej čerpáme aj pre nové projekty, akým bol v tomto roku vývoj elektronickej knihy náv-štev poľovného revíru (ekPR). Práve tento pro-jekt by som rád predstavil nielen z tej užíva-teľskej strany, z ktorej ho väčšina pozná v jeho súčasnej podobe.

Projekt EKPR sa začal realizovať na zák-lade požiadavky prevádzky. Dôvod bol opti-malizácia evidencie návštev poľovných reví-rov VLM SR, š.p. v zmysle platnej legislatívy. Ako základ pre tvorbu daného projektu sme zvolili existujúci GIS, na základe ktorého sa vytvorili v súčinnosti s organizačnými zlož-kami vrstvy jednotlivých poľovných lokalít s jedinečnou alfanumerickou hodnotou, za-chovaním organizačného členenia VLM SR,

š.p. a doplnený členením podľa jednotlivých poľovných revírov, pre ktoré sa vytvára kni-ha návštev poľovného revíru. Takto spraco-vané údaje sa spolu s databázou užívateľov previedli z GIS databázy do databázy EKPR so zachovaním kompatibility pre ďalšie roz-

širovanie systému a pričlenili sa k nim atri-búty časového a účelového charakteru kni-hy návštev poľovného revíru. Vymedzenie pravidiel pre samotný zápis do knihy je tak v rolovacích zoznamoch jedinečné, elimi-nuje možné užívateľské chyby (lokalita, dá-

Bc. Miroslav Čongrády, vedúci oddelenia informačných technológií text, foto Ing. Teodor Derco

Základné užívateľské rozhranie Rolovacie zoznamy v jednotlivých atribútoch

jelenica na Lešti



tum, čas a účel) a dopĺňa ho číslo povolenky. V užívateľskom rozhraní sa tak po vyplne-ní daných atribútov vytvorí zoznam prihlá-sených návštev v časovej osi na jednotlivých lokalitách a zároveň aplikácia vytvára kon-trolu návštev, aby nedošlo k duplicite obsa-

denia lokalít, prípadne zariadení podľa účelu návštevy. V praxi to znamená, že ak sa uží-vateľ autorizoval prihlásením do EKPR a za-písal do lokality, kde už niekto v danom ča-sovom úseku je prihlásený, tak ho aplikácia sama upozorní na obsadenie danej lokality, prípadne zariadenia.

Užívateľské rozhranie ponúka zoznam návštev, umožňuje užívateľovi priamo v zo-zname vytvoriť novú návštevu, prípadne priamo z hlavnej stránky rozhrania spus-tiť zapísanie návštevy aktiváciou „návšteva“. Funkcia „Moje návštevy“ slúži podľa účelu na jej uzavretie, prípadne zapísanie úlovku a zistených skutočností počas návštevy reví-ru. Funkcia „Moje návštevy“ zase poskytuje každému prehľad o jeho návštevách a dáva možnosť úpravy v prípade zmeny lokality a času návštevy. Všetky uvedené funkcie sú v prijateľnom a prehľadnom rozhraní jedno-ducho ovládateľné, optimalizované tak, aby užívateľovi samotný zápis zabral minimum času. Optimalizovanie rozhrania zabezpe-čuje webový prehliadač v PC aj v mobilných zariadeniach a smartfónoch. EKPR sa takto stáva dostupnou odkiaľkoľvek, prostredníc-tvom internetu a pre ešte lepšie podmienky sú v niekoľkých lokalitách nainštalované ter-minály all-in-one PC, na ktorých je možné použiť aplikáciu a pozrieť si polygóny loka-lít na ortofotomape. Pre používateľov, ktorí majú nainštalovaný Google Earth, či už v PC alebo smartfóne, je na domovskej strán-

ke rozhrania možné stiahnuť *.KMZ súbor („Mapy“), ktorý polygóny lokalít dokáže zo-braziť v 3D Google Earth.

Architektúra EKPR nám zabezpeču-je reportovanie a parametrickú sumarizá-ciu podľa jednotlivých atribútov v logických algoritmoch, čo umožňuje nielen prehľad o návštevách a úlovkoch podľa jednotlivých organizačných jednotiek pre užívateľa, ale v neposlednom rade nám poskytne dáta na ďalšie využitie v iných systémoch ako sú GIS a LESW. Informácie získané z EKPR nám napríklad poskytnú štatistiky najnavštevo-vanejších lokalít, lokalít s najväčším počtom úlovkov, vyhodnotenie lokalít podľa kvali-ty trofejovej zveri a mnohé ďalšie. Za obdo-bie od júla 2013, keď sme spustili EKPR, do októbra 2013 bolo zaznamenaných 182 118 prístupov do aplikácie, z toho bolo 61 629 prístupov z mobilných zariadení, čo pred-stavuje zhruba 30%, a bolo zaznamenaných 4 710 návštev. Aj táto štatistika potvrdzuje, že aplikácia si našla pevné miesto v infor-mačnom systéme a využívanie mobilných zariadení a smartfónov nám dnes naozaj nie je cudzie. Žiaden informačný systém a apli-kácie nedokážeme vytvoriť bez aktívnej spo-luúčasti vás, všetkých používateľov, hodnotia sa všetky pripomienky a návrhy, ktoré nám pomáhajú posúvať kvalitu a precíznosť stále dopredu.

❧

Zobrazenie polygónov lokalít v Google earth Terminál all-in-one PC so zobrazenou mapou lokalít

Zoznam návštev Report návštev a úlovkov za organizačnú jednotku



predBežná BIlAncIA pOĽOvnej sezóny nA lesnej správe plIeŠOvceV úvode septembra sa v slovenských lesoch začína jelenia ruja. Lov jelenej zveri v našom poľovnom revíre znamená zdroj finančných príjmov za po-platkový lov trofejovej zveri a tiež za zverinu všetkej jelenej zveri. Preto sme sa venovali príprave na jeleniu ruju a jej organizačnému zabezpečeniu.

Priebeh jelenej ruje ovplyvňuje viacero faktorov – počasie, množstvo holej jelenej zveri a v našom poľovnom revíre aj vojen-ská činnosť, ktorá býva každoročne v sep-tembri intenzívna.

Počasie nám neprialo hneď na začiatku, organizovali sa vojenské cvičenia a všetko nasvedčovalo tomu, že tohtoročná jelenia ruja bude slabá. Z môjho pohľadu a porov-naním s predošlými rokmi bola priemer-ná, i keď vrchol ruje od 25. do 30. septembra bol dobrý. Aj napriek počasiu a vojenskej činnosti sa nám podarilo uloviť k 30. sep-tembru jedného zlatého jeleňa s bodovou hodnotou 217,69 C.I.C., 5 strieborných a 4 bronzové jelene, 7 ks II. vt, 7 ks I.vt a 57 ku-sov jeleníc. V odstrele jelenej zveri pokraču-jeme aj naďalej a veríme, že stanovený plán lovu sa nám podarí naplniť.

❧

Marián Bobák, vedúci strediska poľovníctva, Správa lesov Pliešovce

najsilnejšie trofeje ulovené k 30.9. v poľovnom revíry javorie.


od spoločných koreňov

stalo sa tradíciou, že riaditeľská rada zasadá nielen na pôde GR VLM sR š.p. Pliešovce, ale aj na jednotlivých organizačných jednotkách, prípadne u kolegov z VLs s.p. Praha. V dňoch 3. a 4. sep-tembra 2013 rokovala riaditeľská rada na o.z. Malacky za účasti vedenia VLM sR š.p. Pliešovce a zástupcov odštepných závodov Malacky, kežmarok, kamenica nad Cirochou a správy lesov Pliešovce. Vlastnú poradu si na slovensku zorganizovali aj kolegovia z VLs CR s.p.

Po skončení zasadnutia rady nasledoval spoločný odborný program pre všetkých účast-níkov. Vzhľadom na nepriaznivé počasie (silný vietor) sa musel program prvého dňa opera-tívne upraviť. S prezentáciami vystúpili Ing. P. Krpeľan, ktorý oboznámil prítomných so sys-témom sledovania a vyhodnocovania výsled-kov hospodárenia jednotlivých organizačných

zložiek VLM SR a následne aj celého štátneho podniku, a Bc. M. Čongrády, ktorý predstavil systém evidencie došlých faktúr a absolútnu novinku v celej SR – elektronickú knihu náv-štev poľovného revíru.

Následne sme sa presunuli do lesných po-rastov na LS Riadok, kde nám prezentovali rôzne technológie výroby štiepky zo zvyškov po ťažbách všetkých druhov, vrátane pňov.

Potom nasledovala návšteva pieskovne. Oboznámili nás s minulosťou a súčasnosťou tohto dobývacieho priestoru, kde sa väčšina z nás ocitla po prvý raz v živote. Je veľká ško-

da, že záujem o piesok poklesol na minimum.Po prejazde malebnou Pezinskou babou do

Pezinka sme úvodný deň zakončili spoločnou slávnostnou večerou v priestoroch jazdeckého Areálu Rozálka. V príjemnom prostredí sme mohli podiskutovať s kolegami z ČR.

Priaznivé poveternostné podmienky umož-nili na druhý deň absolvovať vyhliadkový let nad VVP Záhorie. Na vojenskom letisku v Ku-chyni na nás už čakali štyri lietadlá typu L 410 Turbolet. Každý, kto mal záujem, mohol absol-vovať približne 30-minútový let a z vtáčej per-spektívy vidieť územia, kde hospodári o.z. Ma-lacky, vojenské dopadové plochy, ale aj okolité mestá a dediny. Zároveň bol aspoň z časti vi-diteľný rozsah kalamity podkôrneho hmyzu, s ktorou v súčasnosti zápasia na o.z. Malacky.

❧

Ing. Ján Kaplán, pestovný technik SL Pliešovce.

spOlOčná rIAdIteĽská rAdA pOd MAlýMI kArpAtMI


strelectvo

guĽOvnIcA cz 557 – preMenA MAuserA nA reMIngtOn

je samozrejmé, že po modernizácii a technickej inovácii služobných a vojenských krátkych i dl-hých zbraní prišli v Českej zbrojovke na rad aj opakovacie guľovnice, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jej slávnej histórie. Mnoho našich poľovníkov prijalo túto realitu s nadšením i povzdy-chom – konečne. V minulosti i súčasnosti platilo a stále platí, že vojenské pušky sú veľmi úspeš-ne modifikované na lovecké. konštruktéri z Uherského Brodu preto skĺbili dlhoročné poznatky s praktickými skúsenosťami pri využití najmodernejších materiálov a technológií a výsledok je guľovnica CZ 557, zbraň hodná 21. storočia. jej konštrukcia je zameraná na funkčnosť a presnosť, v ničom však nezaostáva ani po estetickej stránke. keďže sa o tejto puške šíria len samé superla-tívy, pozrime sa bližšie, prečo.

Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť, ako tri-krát počuť. Tak som zašiel za priateľom An-drejom, skúseným to poľovníkom, do brati-slavskej predajne zbraní a streliva Erik, kde mi poskytli na malé otestovanie CZ 557 vo vyho-tovení Lux. Na prvý pohľad ide o kompakt-nú guľovnicu s krátkou hlavňou a výraznými mieridlami. Základ opakovačky tvorí valco-vý odsúvací záver v modifikácii Remingtonu, ktorý si zbrojovka vyskúšala už pri modeli CZ 555, nie je s ním však totožný. Podstatná zme-na je v nahradení mauserovho záveru s dlhým listom vyťahovača a vyhadzovača v tele zbra-ne, krátkym odpruženým vyťahovačom a od-pruženým vyhadzovačom v lôžku dna záveru pre nábojnice. Dva symetrické zuby zamyka-jú do puzdra záveru. Pohyb záveru je plynu-lý a hladký, presne vymedzený drážkami po oboch stranách, tiež systém Remington, na-bíjanie a vybíjanie je spoľahlivé. Pri vyberaní záveru zo zbrane sme boli v rozpakoch, páčku uvoľnenia sme hľadali márne. Po chvíli špeku-lovania nám napadlo, že túto funkciu môže pl-

niť malá, zle dostupná lyžina pod telom záveru na ľavej strane. Integrované puzdro záveru je vyrobené z jedného kusu oceľového materiá-lu s rybinami pre montáž optiky. Spolu s hlav-ňou a spúšťovým mechanizmom je uchytený dvoma skrutkami torx do pažby. Lôžko pažby je proti tlakom spätných nárazov chránené vložkou z hliníkovej zliatiny. Nový spúšťový mechanizmus nemá napínač, ale všetky prv-ky sa dajú nastaviť. V jazýčku spúšte je skrut-ka nastavenia dĺžky jeho chodu od nuly po 6 mm. Sila odporu sa dá nastaviť len po vybratí celého puzdra záveru v rozmedzí od 10 do 24 N. Chod jazýčka spúšte je hladký a krátky, čo umožňuje presné spustenie bez strhnutia rany. Hrubostenná, iba 520 mm dlhá hlaveň je ko-vaná za studena. Jej vývrt tvoria štyri pravo-točivé drážky so stúpaním 183 mm, čo dáva strele vysokú rotáciu a stabilitu. Výsledok je vyššia presnosť. Voľne plávajúca hlaveň z kva-litnej ocele má valcovité ukončenie, ktoré chrá-ni vývrt ústia pred mechanickým poškodením. Ovládacie prvky sú dobre umiestnené v dosa-

hu strieľajúcej ruky, ich použitie je pohodlné a intuitívne. Platí to o jazýčku spúšte, ale najmä o poistke, ktorá je dostatočne veľká, drážkova-ná a takmer nehlučná. Tiež dosah na kľuku zá-veru je dobrý a prebíjať možno pohodlne, bez odloženia zbrane z ramena. Manuálna dvoj-polohová poistka sa nachádza na pravej strane, hneď za kľukou záveru a blokuje bicí mecha-nizmus. Vypína sa zatlačením smerom do-predu, na čo by starší strelci nemali zabudnúť. Pripravenosť zbrane na streľbu signalizuje čer-vená bodka i výstražník, zadná časť úderníka, ktorá po natiahnutí vystupuje na konci matice záveru. Chod poistky je hladký a tichý, s istý-mi polohami. Významný bezpečnostný prvok predstavuje možnosť otvorenia záveru pri zais-tenej zbrani a vybratia náboja z komory. Širo-ký nábehový kužeľ umožňuje pohodlné a ply-nulé zatlačenie streliva do nábojovej komory z dvojradovej schránky s plastovým podáva-čom, takže zbraň možno „nakŕmiť“ strelivom s rôznymi strelami, čo je ďalšia prednosť 557-čky v porovnaní s jej predchodkyňami. Náboj už nie je zachytený dlhým zubom vyťahovača typu Mauser a zasúvaný, ale tlačený čelom zá-veru. Pozitívum je aj umiestnenie tlačidla vy-púšťania nábojovej schránky do prednej časti lučíka spúšte ako pri ZKK. Je dostatočne chrá-nené pred nechceným stlačením a nehrozí ne-

Technické parameTre:

Výrobca: Česká zbrojovka a.s., Česko

Model: CZ 557 LuxKaliber: .30 – 06 SpringfieldDĺžka hlavne: 520 mmCelková dĺžka: 1 063 mmHmotnosť: 3 300 gZáver: otočný, odsuvnýKapacita: 5 nábojovCena: 890, – EurPredajca: Zbrane a strelivo

Erik, Bratislava

Guľovnica CZ 557 Lux modernej koncepcie.

Záver sa dá otvoriť aj pri zaistenej zbrani. náboj je do komory zatlačený čelom záveru.


strelectvo

kontrolovateľné otvorenie schránky. Výklopné dno nábojovej schránky umožňuje pohodlné a rýchle vyprázdnenie zbrane. Jednotná pažba je vyrobená z kvalitného tureckého orecha, mierne vyosenie umožňuje rýchle a pohodlné prilícenie zbrane. Predpažbie s tulipánovým nosom, v prednej časti oblé, prechádza v stre-de zospodu do rovnej plochy, ktorá robí zbraň stabilnejšiu. Pažba modelu Lux má bavorskú lícnicu, výrazné vybratie na krku poskytuje pohodlný dosah ukazováka na jazýček spúš-te. Ostrá rybina na predpažbí i pištoľovej ruko-väti je zhotovená laserom. K pevnejšiemu dr-žaniu guľovnice prispieva aj rybina na ploche pod koreňom palca strieľajúcej ruky. Pištoľová rukoväť je pomerne veľká, na spodnej časti vy-tvára výrazný nos. Pažba je ukončená pružnou „botkou“, ktorá tlmí časť spätného nárazu. Po-vrchová úprava je návrat ku klasike, lakovanie je nahradené napúšťaním olejom, čím sa pod-statne zvýraznila kresba dreva. Štandardne sú na guľovnici namontované pevné výkyvné pútka na remeň. Komfort zbrane by bez väč-ších nákladov zvýšili praktickejšie rýchloupí-nacie, pretože nejeden poľovník na postriežke remeň dáva dolu, aby náhodou zbraňou o nie-čo nezavadil. Guľovnica CZ 557 je štandard-ne vybavenánovými otvorenými mechanický-mi mieridlami, ktoré poskytujú strelcovi ostrý zámerný bod. Výškovo nastaviteľná muška so svetlovodným vláknom je doslova v malej klietke. Ochranný kryt s tromi veľkými otvor-mi zabezpečuje dostatočné svetlo pre jej dobrú čitateľnosť aj v šere. Stranovo nastaviteľný cieľ-nik s trítiovými bodkami je upevnený na otoč-nej základni. V primárnej polohe je plátok cieľ-nika orientovaný šikmo k strelcovi. Komu to ale nevyhovuje, môže si ho obrátiť dopredu. Na montáž zameriavacích ďalekohľadov slúži kla-sická 19 mm rybina, vyfrézovaná priamo na prednom a zadnom mostíku tela záveru. K nej sa dodáva jednotná alebo dvojdielna oceľová montáž z produkcie Českej zbrojovky, urče-ná pre guľovnice CZ 557 a CZ 550 a pre optiku s priemerom tubusu 30 mm. Pri použití tej-to montáže sa dá bez problémov zacieliť aj cez mechanické mieridlá. Guľovnicu sme praktic-ky otestovali len s otvorenými mieridlami na 50 a 100 metrov. Použili sme náboje Sellier&-Bellot Sierra .30 – 06 SBT, s hmotnosťou stre-ly 11,7 g (180 gr). Ide o veľmi kvalitné a pres-né strelivo s počiatočnou energiou E0 3614 J a rýchlosťou v0 786 m/s. Poloplášťové strely GameKing so zúženou zadnou časťou sú kon-štruované pre lov na väčšie vzdialenosti, kde ich presnosť a účinok má rozhodujúci vplyv na výsledok streľby. Aerodynamická konštrukcia strely v tvare zadku lode významne znižuje od-por vzduchu. Výsledok je menší úbytok rých-losti (pri 300 m je to ešte 624 m/s), vyššia do-padová energia, plochejšia dráha letu a menšia odchýlka spôsobená vplyvom bočného vetra.

Pri sérii troch výstrelov na malokalibrový terč vo vzdialenosti 50 metrov bol najmenší rozptyl opísaný kružnicou 27 mm so stredom zásahu centimeter dolu o piatej. V druhom prípade na 100 metrov sme strieľali na medzinárodný piš-toľový terč, všetky zásahy boli v čiernom stre-de s rozptylom 3,6 mm v strede. Spätný náraz bol dosť citeľný, pri prebíjaní sme však nemu-seli dávať guľovnicu dolu z pleca. Celkom sme sa nestotožnili s nekonečnou chválou na doko-nalú pažbu Lux, ktorá padne do ramena ako keby bola vyrobená na zákazku. Nám viac vy-hovoval štandard, s americkou pažbou. Pres-nosť 557-čky je v porovnaní s predchádzajúci-mi modelmi guľovníc CZ o triedu lepšia. Tento fakt dokresľujú aj dlhodobé strelecké skúšky s jedným z vývojových modelov v kalibri .308 Winchester. Po 8 tisíc výstreloch, čo je mini-málna životnosť zbrane, na 300 metrov dosiah-li rozptyl 85 mm. Od začínajúcich až po pro-fesionálnych lovcov má každý inú predstavu o ideálnej poľovníckej guľovej zbrani. Podľa všeobecného názoru, pre praktického poľov-níka či lesníka je CZ 557 to „pravé orechové“. Aj keď sú pre mnohých 60 ročné Zetky či ZKK nenahraditeľné, verím, že moderná päťstopäť-desiatsedmička sa stane, tak ako jej predchod-kyne, „ľudovou“ guľovnicou nielen v Čechách, ale i na Slovensku. Predurčujú ju na to kom-paktné rozmery, presnosť streľby, vysoká bez-pečnosť, ľahká ovládateľnosť a prijateľná cena.

Text a foto: Ing. Luboš Ivanovčan ❧

Predpažbie s tulipánovým nosom, výkyvné pútko na remeň.

Záver s dvoma zubmi, krátkym odpruženým vyťahovačom a vyhadzovačom nábojníc.

Výrazná pištoľová rukoväť, ostrá rybina na ploche pod koreňom palca strieľajúcej ruky.

Pažba modelu Lux má bavorskú lícnicu.

stranovo nastaviteľný cieľnik s trítiovými bodkami.

schránka má kapacitu 5 nábojov. Výškovo nastaviteľná muška so svetlovodným vláknom.

Pažba je ukončená pružnou botkou.


kynológia

cHOvAteĽská stAnIcA HruBOsrstýcH jAzvečíkOv „zO ŠrAneckýcH BOrín“ FcI

Môj prvý kontakt s jazvečíkom siaha až do ranného detstva, keď som ako prvák na základnej škole spoznal dlhosrstú „jazvečíčku“ Lindu. Bývala u rodičov mojej triednej učiteľky a patrila jej bratovi poľovníkovi. nakoľko sme bývali s rodičmi v paneláku a nechceli tam žiadneho psa, rád som sa s ňou chodil hrávať a prirástla mi k srdcu. Vtedy som ešte netušil, že raz budem lesníkom a tiež sa budem venovať poľovníctvu a poľovníckej kynológii.

Svojho prvého „hrubáča“ som si zadovážil ako študent TU vo Zvolene v roku 1994. Od-vtedy mi prešlo rukami ďalších 14 jazvečíkov, z ktorých mám momentálne na dvore štyroch. Ako poľovníka ma oslovili nielen svojou uni-verzálnosťou, ale predovšetkým veľkým srd-com, obrovskou bojovnosťou a vynikajúcim čuchom.

vlastná chovateľská stanicaZlomovou sukou v mojom živote bola Juka

od Baďuru, ktorá je zakladateľkou môjho cho-vu. V roku 1999 som požiadal o chránenie ná-zvu chovateľskej stanice „zo Šraneckých bo-rín“ a v priebehu nasledujúcich 14 rokov som odchoval v osemnástich vrhoch 106 šteniatok hrubosrstých štandardných jazvečíkov. Väč-šina z nich skončila na Slovensku, ale niektoré si našli nových majiteľov aj v Čechách, Poľsku, Maďarsku a na Ukrajine. Tak ako asi každý chovateľ, aj ja sa snažím dopracovať v chove k exteriérovo a pracovne ideálnemu jedincovi so zachovaním typických povahových vlast-

ností jazvečíka. Darí sa mi to skôr v tej pra-covnej úrovni, čo už niekoľko rokov dokazu-jú moji odchovanci na skúškach z poľovníckej upotrebiteľnosti, aj na medzinárodnej úrovni.

Ako chovateľ poľovníckeho plemena kladiem dôraz práve na ich prácu, ktorá musí byť prvo-radá. Nie som zástancom ortodoxných exterié-rových chovov, kde veľmi často jazvečíci strá-cajú vrodené vlastnosti dôležité pre ich výkon v revíroch. Dokonca ma nebavia ani výstavy, ktoré považujem za veľmi subjektívne a beriem ich absolvovanie len ako nevyhnutnosť pre za-radenie psa do chovu.

ideálne podmienky na chovMal som šťastie, že som v roku 1996 na-

šiel zamestnanie práve vo VLM SR, š.p., o.z. Malacky, kde mám obrovské možnosti skú-šať a cvičiť jazvečíkov vo veľkom a vynikajúco zazverenom revíri. Takéto podmienky mnohí chovatelia bohužiaľ nemajú. Jazvečíkov použí-vam predovšetkým ako duričov na spoločných poľovačkách na diviaky a vzhľadom na ich dobrý čuch aj na dohľadávanie poranenej zve-ri. Vyhýbam sa ich použitiu pod zemou v prí-rode, aj keď prácu v umelom brlohu považu-jem z hľadiska chovu za veľmi dôležitú – je to predsa len brlohár a bol na to vyšľachtený. Som predsvedčený, že na Slovensku máme pracov-ne špičkových jazvečíkov a pokrivkávame je-dine v už spomenutom exteriéri. Pre jeho zlep-šenie som do svojho chovu importoval štyroch jedincov z Talianska a Nemecka, no okrem jedného z nich, ktorý tragicky uhynul, sú pre mňa vzhľadom na ich chudozubosť skôr roz-čarovaním. Napriek tomu som sa rozhodol už pred jedenástimi rokmi vycestovať za krytím do zahraničia. V roku 2002 som páril v Poľ-sku a odvtedy s výnimkou dvoch rokov jazdím kryť suky s dvoma psami do Rakúska. Všetci boli plnochrupí, takže chýbajúce zuby sú u po-tomstva skôr výnimočné, ale nedajú sa samo-zrejme úplne vylúčiť. Súvisí to s rozdielnymi podmienkami na zaradenie do chovu v týchto krajinách, kde nekladú na tento znak až taký dôraz.

Momentálne mám dve chovné suky, Honey a Mandy, a ich ďalšou plemenitbou sa naďalej budem pokúšať priblížiť sa k vysnívanému ide-álu hrubosrstého jazvečíka. ❧

Ing. Martin Kováč, samostatný referent oddelenia výroby, OZ Malacky

Štvorica mojich prvých jazvečíkov – juka, Argo, Blesk a Celine

s Honey po úspešnej dohľadávke.

je dobré, ak majú šteniatka prvé podnety už v rannom veku, prvý kontakt s líščou kožou vo veku 6 týždňov.


história

„prI OBrázku“ v kAMenIcILes najmä v minulosti často poskytoval útočisko a ochranu ľuďom, ktorí sa z rôznych dôvodov dostávali na okraj spoločnosti a nemohli sa zdržiavať v obvyklých ľudských komunitách.

Boli to napríklad zbojníci z ľudu, lúpežní ry-tieri, ale aj osoby typu pustovníkov a mníchov, ktorí sa do lesa utiekali dobrovoľne meditovať alebo vytvoriť duchovné spoločenstvo. V ne-dávnych dobách sa les stal základňou partizán-skych skupín pre boj proti okupantom.

Z vojnových čias je zaujímavý aj príbeh oby-vateľov obce Kamenica nad Cirochou. Na je-

seň roku 1944 prechádzali cez dedinu ustupu-júci nemeckí vojaci. Nemecké velenie nariadilo evakuáciu obyvateľov obce. V tom čase pôsobil v tamojšej rímskokatolíckej farnosti „šikovný“ kňaz Juraj Macak, ktorý dobre ovládal nemec-ký jazyk. Navštívil veliaceho nemeckého dôs-tojníka a predniesol mu prosbu, aby obyvate-lia Kamenice nemuseli byť evakuovaní a mohli sa ukryť v tamojších lesoch. Nikto nevie, ako

presne vyzeral rozhovor medzi nemeckým dôstojníkom a kňazom, ale záver bol v každom prípade taký, že prosba kňaza bola vypočutá. Iste sa musela u nemeckého dôstojníka prejaviť sila ľudskosti, lebo z titulu svojej funkcie musel veľa riskovať. Obyvatelia zobrali na vozy naj-potrebnejšie veci, niektorí aj dobytok, a ušli do lesa. V dedine ostali len nevládni a vážne cho-rí so svojimi opatrovníkmi. Kameničania boli pod ochranou lesa v období od 1. októbra do 24. Novembra 1944. Zdržiavali sa v časti Vo-jenských lesov nazývanej Strupaňová, ktorá dnes patrí pod Lesnú správu Kamienka, pole-

sie Kamenica. Obyvatelia obce na tomto mieste umiestnili po skončení vojnových hrôz na prí-rodný kameň jednoduchú pamätnú tabuľu ako pripomienku na tieto udalosti. Zároveň sa tam každoročne organizujú duchovné slávnosti, pri ktorých je vystavený obrázok Sedembolest-nej Panny Márie. Aj preto sa pre túto lokalitu ujal názov „Pri Obrázku“. Na slávnosti sa kaž-doročne zúčastňoval aj spomínaný farár, ktorý zomrel v roku 2010 vo veku 97 rokov.

Občianske združenie z Kamenice požiada-lo v roku 2006 VLM SR š.p. OZ Kamenica nad Cirochou o súhlas na vybudovanie jednodu-chej sakrálnej stavby v danej lokalite pre úče-ly organizovania spomienkových slávnosti. Po vybavení potrebných úradných dokumen-tov s orgánmi štátnej vojenskej správy – Vo-jenským stavebným úradom Košice a OÚ VO Valaškovce ju postavili v roku 2007. Duchov-ná pripomienka udalosti vo Vojenských lesoch z čias II. svetovej vojny tam bola aj tento rok, v nedeľu 29. septembra. ❧

vOjenské lesy A MAjetky slOvenskej repuBlIky, Štátny pOdnIk plIeŠOvce (od lesnej správy ceZ podnik až po generálne riaditeľstvo vlm sr – trinásta časť)

reštrukturaliZácia štátneho podniku

V predošlom pokračovaní nášho po-hľadu do dejín Vojenských lesov a majet-kov Pliešovce sme si povedali o postup-nom rušení jednotlivých správ, ktoré netvorili hlavný predmet činnosti, a o ich začlenení ako stredísk pod jednotlivé les-né správy. Celospoločenské zmeny mali veľký vplyv aj na ekonomiku štátneho podniku a postupne aj jednotlivé stredis-ká prestali spĺňať jeho potreby, lebo ich v regióne začali nahrádzať malé neštát-ne firmy. Stredisko pridruženej piliarskej výroby so sídlom v Lopatách, ktoré bolo začlenené pod lesnú správu Vidov Vrch, dali v roku 2002 do prenájmu súkromnej firme, podobne v roku 2001 stredisko sa-dových a asanačných úprav na Malej Zá-bave. Ekonomický prenájom sa však stá-val pre podnik nevýhodným, preto sa začal proces postupného odpredaja nad-bytočného majetku podniku.

Odpredaj majetku štátneho podni-ku bol podľa zákona o štátnom podni-ku podmienený súhlasom zakladateľa a majetok v hodnote nad 5 miliónov ko-rún aj súhlasom vlády SR. Po súhlase za-kladateľa na odpredaj majetku VLM bola v roku 2004 odpredaná súkromnej fir-me Záhrady Dobrá Niva budova stredis-ka sadových a asanačných úprav vrátane pozemku a skleníkov na množenie sad-bového materiálu. Dielne príslušného strediska previedli po odpredaji na obec Pliešovce. Budova, pílnica a dielne stre-diska pridruženej piliarskej výroby ne-bolo možné odpredať, lebo sa nachádzajú na území vojenského obvodu Lešť a ma-jetok štátu vo vojenských obvodoch nie je možné odpredať. Taktiež nebolo mož-né splniť požiadavku na odpredaj čas-ti píly na Lažtekoch, ktorá sa tiež nachá-dza vo vojenskom obvode. Táto píla je dodnes v ekonomickom prenájme. Sre-disko pridruženej piliarskej výroby v Lo-patách, ktoré bolo v ekonomickom pre-nájme, sa postupne dostávalo do útlmu, nájomca vypovedal nájom a výroba sa úplne zastavila. Preto bolo nutné situáciu riešiť. Vedenie podniku začalo vyvíjať ini-ciatívu na vyčlenenie tejto lokality z vo-jenského priestoru. Vládu SR požiadalo o zmenu hraníc vojenského obvodu. Aká bola odpoveď, povieme si v ďalšej časti. Pokračovanie v budúcom čísle.

viac na www.vlm.sk ❧

autor: Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent

oddelenia výroby GR

Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ Kamenica nad Cirochou, [email protected]


spoločenská rubrika

Hovorí sa, že lesnícky chlieb sa dedí a lesníctvo je viac povolanie ako práca, pretože lesníci majú aj krv zelenú. Čo priviedlo teba k tomuto povolaniu?

Lesnícke povolanie som nezdedil. Môj otec mal strednú drevársku školu. Pracoval ako správca píly, no bol vášnivý poľovník. Poľo-val v krásnom prostredí v poľovnom revíri na Červenej Skale s výhľadom na Kráľovu hoľu. Na víkendové poľovačky ma brával so sebou a tak som spoznal čaro a krásu lesa, stretol som sa s poľovníkmi – lesníkmi, ktorí roz-právali zaujímavé príhody z lesníckeho a po-ľovníckeho prostredia. To bol impulz k tomu, že som sa prihlásil na SLTŠ v Prešove a po jej ukončení aj na VŠLD vo Zvolene.

Viem, že vo Vojenských lesoch pôsobíš už dlho – celý svoj profesijný život. Aké boli tvoje začiatky?

Po ukončení vysokej školy v roku 1978 som bol rozhodnutý, že pôjdem pracovať na Le-sprojektu ako taxátor, no osud rozhodol inak. Stretol som sa s krajanom, Ing. Vojtechom Paumerom, ktorý v tom čase pracoval ako ve-dúci útvaru lesnej výroby Vojenských lesov a majetkov v Pliešovciach a ten ma informo-val o voľnom mieste technika na lesnej správe Lešť. A tak som sa 1.7.1978 hlásil na personál-nom oddelení PR VLM na absolventskú prax a po strastiplnej ceste autobusom a stopom, na lesnej správe Lešť v osade Riečky. Začiat-ky boli ťažké. Musel som prekonať počiatočnú nedôveru kolegov, no mal som šťastie. Ujal sa ma vedúci lesnej správy Jozef Bartko, ktorý ma oboznámil s územím na ktorom LS hospodá-rila, s výrobnými úlohami, s pracovníkmi LS, ako aj s problémovým riadením vzhľadom na vojenskú prevádzku, nakoľko väčšia časť úze-mia sa nachádzala vo VVP. Po roku strávenom

na základnej vojenskej službe som sa vrátil na lesnú správu Lešť. Začal som robiť techni-ka pestovnej činnosti a zároveň ma menova-li za zástupcu vedúceho lesnej správy. Svojimi vedomosťami a priateľským prístupom som si pomerne rýchlo získal dôveru nadriadených, kolegov i robotníkov. Po mojom príchode sa personálne obsadenie lesnej správy stabilizo-valo na dlhé roky. Ako najmladšiemu mi pri-schla funkcia predsedu závodného výboru od-borov, ktorú som vykonával 15 rokov. Hlavnú náplň mojej pracovnej činnosti v tom čase tvo-rilo organizovanie zalesňovania nelesných ťaž-ko zalesniteľných plôch v okrajovej zóne VVP. Za úspech pokladám pomerne rýchle zvládnu-tie výpočtovej techniky na LS.

Kariérny postup ťa postavil na pozíciu vedúceho lesnej správy. Ako hodnotíš toto obdobie?

Po ťažkej autonehode p. Bartka v roku 1995 a po neúspešnom pokuse o zlúčenie so staveb-nou správou sa v roku 1997 lesná správa zno-va osamostatnila a ja som sa stal na 10 rokov jej vedúcim. Prechod na túto funkciu bol ply-nulý, nakoľko som poznal všetky problémy, ktoré som ako zástupca vedúceho LS riešil aj dovtedy. Vykonával som funkciu odborného lesného hospodára a viedol celú LHE, riadil som poľovníctvo, ktoré v tom období začalo rásť až na dnešnú úroveň. Za úspech pova-žujem, že vďaka dobrej práci celého kolek-tívu technikov a lesníkov lesnej správy sme dosiahli veľmi dobré výrobné i ekonomické výsledky a mohli sme sa porovnať s dovte-dy gardovou lesnou správou Pliešovce. Za do-siahnutie týchto výsledkov chcem celému vte-dajšiemu kolektívu poďakovať. Toto obdobie považujem za najkrajšiu časť môjho lesnícke-ho života.

Prežil si mnohých riaditeľov, transformácie podniku, tiež delenie republík. Ktoré obdobie bolo po pracovnej stránke z tvojho pohľadu najťažšie?

Za môjho pôsobenia vo VLM som mal pia-tich riaditeľov. Každý bol iný, každý mal iné priority, iný spôsob riadenia, no nepricho-dí mi hodnotiť ich prácu, za každého hovo-ria výsledky, ktoré dosiahol. Najťažšie bolo obdobie po spojení lesnej správy Lešť a lesnej správy Pliešovce do jednej správy a po vytvo-

jeden z nás

Ing. Milan MydloTento raz patrí miesto v našej rubrike môjmu blízkemu kolegovi a mne pripadla milá povinnosť tak trochu ho „vyspovedať“. Ing. Milan Mydlo, rodák z Podbrezovej, prežil detstvo a dospievanie v Prešove. osud z ho zavial do Veľkokrtíšskeho okresu, aby väčšiu časť života strávil v horárni na Veľkom Lome.

Ing. Zuzana Balandová, vedúca oddelenia výroby



jArOslAv jurskýV decembri tohto roku sa dožíva náš kolega Jaroslav Jurský životného jubilea – 50 rokov

Jaroslav Jurský sa narodil 5. decembra 1963 v Kežmarku. Po ukončení štúdia na strednej lesníckej škole v Prešove nastúpil v roku 1986 na lesnú správu Levočská Dolina ako lesník. Po niekoľkých rokoch dostal po-nuku pracovať ako vedúci polesia na Lesnej správe Tichý potok, kde pracuje dodnes. Me-dzi jeho príkladné vlastnosti patria skrom-nosť, pracovitosť, kolegiálnosť a rozvaha. Za prístup k práci si zaslúži uznanie a poďako-vanie. Medzi jeho záujmy a koníčky patrí po-ľovníctvo a v jeho rámci najmä kynológia. Venuje sa chovu farbiarov, predovšetkým ha-noverských, patrí medzi chovateľov na Slo-vensku, ktorí sa zaslúžili o rozvoj a zdoko-naľovanie chovu tohto plemena. Zároveň je

aj rozhodcom pri posudzovaní na rôznych skúškach upotrebiteľnosti poľovných psov. Úspešne sa zúčastnil na niekoľkých farbiar-skych súťažiach, aj medzinárodných. Od-choval niekoľko vrhov šteniatok farbiarov, ktorým sa darí po celom Slovensku aj v za-hraničí.

Ďakujeme mu za obetavú prácu v pro-spech Vojenských lesov a majetkov SR š.p., a želáme mu do ďalších rokov veľa zdravia, úspechov a spokojnosti

za kolektív spolupracovníkov VLM SR Kežmarok Eduard Kriššák,

Odštepný závod Kežmarok ❧

rení odštepného závodu Pliešovce. Vtedy za-čalo nové vedenie pochybovať o odbornom spravovaní lesov riadiacimi pracovníkmi na oboch lesných správach, no komisia MO SR pri previerke plnenia úloh LHP po 10 rokoch na LHC Pliešovce konštatovala, že hospodár-ske opatrenia v lese boli vykonané odborne v súlade so zákonom o lesoch, čo bolo pre nás všetkých zadosťučinením

Vieš tak trochu zbilancovať, aké to bolo napríklad pred 20 rokmi a aké je to teraz?

Ak dovolíš, budem bilancovať obdobie 35 rokov môjho pôsobenia vo VLM. V minulos-ti aj za najtvrdšieho socializmu nebolo oslo-venie lesníka iné ako pán horár. Horára si každý vážil ako odborníka vo svojej profe-sii. Každý ho rešpektoval a jeho rozhodnutia v oblasti lesníctva boli pre robotníkov i pre ostatných občanov „zákonom“. Jeho práca bola náročnejšia, nakoľko jeho jediným po-mocníkom bola často len kalkulačka.

V dnešnej demokracii je to inak. Lesnícke povolanie si verejnosť necení tak, ako v mi-nulosti, práve naopak. Odborné rozhodnu-tia lesníka často ovplyvňuje ekonomická si-tuácia, no prácu má značne uľahčenú tým, že je vybavený modernou výpočtovou tech-nikou na zber rôznych dát priamo v lese, tie-to spracuje buď na mieste, alebo na lokálnych počítačoch. Lesníci majú k dispozícii terénne služobné autá, čo im uľahčuje riadiacu prácu v teréne.

Za tie roky si spolupracoval s mnohými kolegami. Mnohí odovzdávali skúsenosti tebe a mnohých si zase zaúčal ty. Spomínaš si na niektorého alebo niektorých z nich, ktorí v tebe zanechali „najhlbšiu stopu“?

V prvom rade to bol Ing. Vojtech Paumer. Dal mi radu, ktorou sa riadim doteraz – pre-sadzovať sa iba svojimi vedomosťami a usi-lovnosťou. Pán Jozef Bartko, ktorý mi pomo-hol v začiatkoch môjho pôsobenia u VLM. Pán Viliam Méres, ktorý ma naučil pláno-vaniu a ekonomike, bez ktorej sa nedá riadiť žiadna organizácia a v neposlednom rade si rád spomínam i na najstarších lesníkov Jána Bardiovského a Viliama Jozefčeka. Najhlbšiu stopu vo mne však zanechal kolega, s ktorým som vo VLM začínal, Ivan Kašiar. I napriek tomu, že o svoju životosprávu veľmi nedbal, nepoznal som vo svojej dlhoročnej praxi ta-kého človeka, ktorý by bol tak dobrosrdeč-ným človekom v súkromí a zároveň tak obe-tavým pri plnení služobných povinností.

Čo dodať? Už dlhší čas denne spolupra-cujeme a vážim si tvoj pozitívny prístup k práci, rozvážne a konštruktívne riešenie problémov, objektívne zhodnotenie situácií a vynikajúcu schopnosť „čítať medzi riadka-mi“. Nečudo, veď čerpáš z celoživotných skú-seností. Rovnako, ak nie viac, si vážim to, že aj v najťažších životných situáciách si neza-nevrel na prácu a pracovný kolektív. Zacho-val si si jasnú myseľ, priateľskú a veselú po-vahu. V novembri tohto roku sa dožívaš krásneho životného jubilea. Želám Ti najmä pevné zdravie a aby Ťa nikdy neopustila Tvo-ja životná sila, entuziazmus a veselosť. Všet-ko ostatné už príde samo.

❧

žIvOtné juBIleá

nOveMBer 2013Ing. Milan Mydlo, samostatný odborný referent OV GR, 60 rokov

František roško, robotník DSS, OZ Kamenica nad Cirochou, 50 rokov

deceMBer 2013jaroslav jurský, technik správy SL OZ Kežmarok , 50 rokov

prAcOvné juBIleá

nOveMBer 2013Ing. Ľubomír pisarčík, technik správy, OZ Kežmarok, 25. výročie

Ľuboš tomáška, samostatný referent OZ Kežmarok, 25. výročie

žIvOtné A prAcOvné juBIleá



dnI svätéHO HuBertA 2013Už po 23. raz smerovali v dňoch 31. 8. a 1. 9. 2013 tisíce poľovníkov a ďalších priateľov prírody do areálu svätoantonského kaštieľa. Podujatie pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sR zorganizovali Múzeum vo sv. Antone, slovenská poľovnícka komora, slovenský po-ľovnícky zväz a významnými spoluorganizátormi aj Vojenské lesy a majetky sR, š. p. a Lesy sR, š. p. Medzi najvzácnejšími hosťami nechýbali j.e. Ivan Gašparovič – prezident sR, Prof. Ing. Ľubomír jahnátek, Csc. – minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sR, Bernard Lozé – prezident Medziná-rodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri – C.I.C., jaroslav Palas – predseda Českomoravskej mysliveckej jednoty, Ing. Tibor Lebocký – prezident sPZ, sPk a poslanec nR sR či j. e. Theodore sedgwick, veľvyslanec UsA v sR a mnohí ďalší.

v Znamení spoločného výročiaTohtoročné celoslovenské poľovnícke

slávnosti sa niesli v duchu osláv 90. výro-čia Československej mysliveckej jednoty. Aj hlavná výstava múzea „Lovu zdar!“, ktorá bola v kaštieli od 18. mája do konca septem-bra, sa venovala tomuto výročiu. Návštevníci mohli na nej uvidieť okrem iného unikátne pušky slávnych českých puškárov, časť vzác-nej Sallačovej zbierky trofejí jeleňovitých, obrazy Jiřího Židlického (to všetko z Lovec-kého zámku Ohrada pri Hluboké nad Vlta-vou), obrazy akademického maliara Viktora Bilčíka, aj rekordné slovenské i české trofe-je – vrátane najsilnejšej svetovej trofeje muf-lóna. Taktiež úvodný program osláv bol spo-ločný. Pod názvom Československé Halali predstavil českých aj slovenských trubačov, vábičov, sokoliarov i poľovníčky. Slávnostná

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text), PhDr. Ingrid Hričovcová a archív Múzea vo Svätom Antone (foto)



recepcia vo výstavnej sále kaštieľa v sobotu večer 31. 8. podčiarkla vzájomnú spoluprácu medzi českými, moravskými a slovenskými poľovníkmi. V barokovej sýpke upútala vý-stava „Unikátne trofeje Hornej Nitry“ s mi-moriadne hodnotnými trofejami danielov, srncov, diviakov, no najmä jeleňov – vráta-ne rekordnej slovenskej trofeje z Bojníc. Do siene úcty a slávy poľovníctva na Slovensku v tomto roku slávnostne uviedli autorov slo-venských poľovníckych signálov – zaslúži-lého umelca Tibora Andrašovana a MVDr. Pavla Porubana, no taktiež skutočnosť, že v tomto roku získala poľovná oblasť Poľana, ktorú umne spravujú Lesy SR, š.p., prestíž-ne ocenenie C.I.C. – cenu Edmonda Blanca. Medzi ďalšie „československé“ výstavy patri-la prehliadka víťazných fotografií z viacerých ročníkov memoriálu Slávy Štochla, fotogra-fie zveri Jana Hlaváča i výstava fotografií z našej súťaže Poľovníctvo vo fotografii 2013.

ocenenie pre hlavu štátuMedailu MUDr. Jana Červíčka – najvyš-

šie ocenenie SPK – odovzdal prezident SPK Ing. Tibor Lebocký J.E. Ivanovi Gašparo-vičovi, prezidentovi SR a takmer 50 ročné-mu členovi SPZ, za mimoriadne zásluhy pri rozvoji poľovníctva na Slovensku. Minister-stvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR odovzdávalo v dôstojnom prostredí rezort-né vyznamenania a SPZ medaily sv. Huber-ta vzácnym ľuďom, ktorí významnou mie-rou prispeli k rozvoju nášho poľovníctva. Na podujatí slávnostne uviedli do života novú reprezentačnú publikáciu o Svätom Anto-ne. Ihličím ju „pokrstil“ prezident SR. Medzi

osvedčené podujatia v rámci slávností patri-li majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov (1. Miroslav Políček, 2. Jaroslav Orság, 3. Ján Šimurda), vo vábení srnčej, diviačej a dravej zveri (1. Miroslav Gajan,2. Ľubomír Olexa, 3. Marek Levay) – Hubertlov-Halali – o pu-tovný pohár Hubertlovu, súťaže o najkrajší poľovnícky šperk, poľovnícky nôž, poľovníc-ky klobúk, ukážky práce sokoliarov, poľov-níckej kynológie, klubová výstava alpských jazvečíkovitých duričov, atraktívny rybolov, aktivity pre deti – poľovnícky chodník a Sto-

pami zveri, ukážky streľby z historických lu-kov, kuší a palných zbraní, divadelné pred-stavenie, vystúpenia hudobných a tanečných súborov, ukážky práce remeselníkov, vtip-né súťaže – Hájnikova žena, „5F“ poľovníka, hádzanie flinty do žita, alebo súťaž o najdlh-šiu a najkrajšiu bradu. Zlatým klincom sláv-ností bola tradične svätohubertovská omša so sprievodom s uloveným jeleňom a obet-

nými darmi. Úprimne nás teší, že tohto roku v rámci „Hubertovskej kvapky krvi“ daro-valo túto vzácnu tekutinu 39 ďalších poľov-níkov. Za štyri roky ich bolo už spolu 141. Dovoľte mi na záver v mene hlavných or-ganizátorov poďakovať všetkým, ktorí po-mohli pri príprave a realizácii Dní sv. Hu-berta 2013. Prispeli tak významnou mierou k šíreniu dobrého mena slovenskej poľovníc-kej kultúry pred nepoľovníckou verejnosťou i pred svetom.

❧



prIestOr nA OtázkuMilí čitatelia nášho časopisu, redakcia vám ponúka priestor pýtať sa v rubrike Priestor na otázku. Vaše dopyty posielajte na adresu [email protected], ako predmet správy uvediete názov otáz-ka. odpovede budú uverejnené v spoločenskej rubrike nášho časopisu.

dnešná otázka znie:

na čo treba dbať v zimnom období v oblasti boZp?ing. katarína belanová, phd., š.p. pliešovce:

Nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú pracov-níkov, treba zvažovať nielen v zimnom ob-dobí, ale po celý rok. Najvýznamnejší fak-tor v zime je nízka teplota a s tým súvisiaci

sneh a ľad. Tieto javy netreba podceňovať predovšetkým na cestách. Z hľadiska pra-covnej náplne v rámci lesníckych činností sú najväčšiemu riziku vystavení pracovní-ci v lese, kde okrem vyskytujúcich sa zim-ných javov spolupôsobí aj o to náročnejší terén. Ak sa k tomu pridajú aj vibrácie mo-torovej píly a vlhko, nepriaznivý synergic-ký efekt môže mať významný vplyv na vznik choroby z povolania – choroby z vibrácií. Zo štatistík je známe, že najčastejšie zdro-je pracovných úrazov v lesníctve sú materi-ál, bremená, predmety, na druhom mieste sú pracovné, prípadne cestné dopravné priesto-ry ako zdroje pádov zamestnancov. Je preto nevyhnutné v tomto prípade zvážiť vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky. Pro-fesionálnym, najmä však sviatočným poľov-

níkom chcem pripomenúť, že pohyb v lese či ťahanie ulovenej zveri je náročné na kondí-ciu a po tejto činnosti je potrebné organiz-mu dopriať teplo, sucho, oddych a, samo-zrejme, aj v zime netreba zabúdať na pitný režim, najlepšie teplý čaj. Predpokladám, že tieto skutočnosti sú všetkým známe, napriek tomu chcem poukázať na potrebu pred kaž-dou činnosťou v lese zvážiť všetky potenci-álne riziká a podľa toho sa pripraviť, aby sa pravidlo „Lesník nepozná zlé počasie, iba zlé oblečenie“ potvrdilo v plnej miere.

❧

Práca v zime je plná možných rizík



deň sv. HuBertA v plIeŠOvcIAcH Dňa 14.9.2013 sa konal v poradí už desiaty teda jubilejný deň svätého Huberta v Pliešovciach. Túto dnes už tradičnú akciu začali organizovať Vojenské lesy a majetky sR, š.p. Pliešovce v spo-lupráci s obcou Pliešovce pred desiatimi rokmi.

Deň svätého Huberta v Pliešovciach sa začal organizovať v októbri 2003, otcom myšlienky dňa sv. Huberta bol vtedajší riaditeľ štátneho podniku VLM SR Ing. Vladimír Brodnian-sky, ktorý oslovil starostu obce Pliešovce Ing. Štefana Sýkoru. Slovo dalo slovo a od vtedy sa táto pekná poľovnícka akcia každoročne koná v mesiaci septembri v Pliešovciach. Na organi-zácii a priebehu desiateho ročníka dňa sv. Hu-berta sa spolu s Vojenskými lesmi a majetkami Pliešovce podieľala obec Pliešovce v spolupráci s Mikroregiónom Pliešovská kotlina, Obvod-nou poľovníckou komorou vo Zvolene a OkO SPZ Zvolen s finančnou podporou Banskobys-trického samosprávneho kraja. Samozrejme, že na podporu tohto podujatia prispeli finanč-nými čiastkami sponzori z radov obchodných partnerov VLM SR.

Tohto ročný deň sv. Huberta sa začal daž-divým počasím, ale tesne pred začiatkom programu sa počasie predsa umúdrilo a prie-beh celej akcie už nič nenarušilo. Zaujímavos-

ťou je ekumenický hold ulovenej zveri, ktorým sa táto poľovnícka akcia začína. Túto ekume-nickú slávnosť celebrujú spoločne katolícky kňaz a evanjelická farárka. Je to veľmi pekný kultúrny zážitok. Po ekumenickej slávnosti nasledoval pekný kultúrny program, z ktorého si každý môže vybrať čo ho zaujíma. Keďže sa tento rok konal deň sv. Huberta už desiaty krát, tak sa rozhodol generálny riaditeľ VLM SR Ing. Ján Jurica oceniť pamätnou plaketou všetkých tých , ktorí sa počas desiatich rokov podieľali na organizovaní tejto akcie. Pamätnou plake-tou boli ocenení aj naši najväčší sponzori ako Slovak Telekom, OkO SPZ Zvolen a VÚC Ban-ská Bystrica . Pamätnou plaketou boli ocenení aj naši partneri, ktorí sa každoročne podieľajú na organizovaní dňa sv. Huberta a sú to najmä

Ing. Tibor Lebocký poslanec NR SR a prezi-dent Slovenskej poľovníckej komory, Múzeum Svätý Anton, Hornové kvarteto, stredná od-borná škola lesnícka B. Štiavnica a v neposled-nom rade aj hlavní otcovia myšlienky dňa sv. Huberta v Pliešovciach Ing. Brodniansky a Ing. Sýkora. V hudobnom programe sa predstavi-li Lýdia Volejníčková a Dušan Grúň, ktorí zo-žali veľký úspech najmä u odrastlejšieho obe-censtva o čom svedčila aj hojná účasť divákov na ich autogramiáde. Veľmi pôsobivé bolo vy-stúpenie Ing. Alojza Kaššáka z Hallali, ktorý divákov zaujal profesionálnym napodobením hlasov rôznych zvierat žijúcich v našej prírode. Program bol veľmi pestrý a každý si mohol vy-brať čo ho zaujalo. Okrem programu na javisku boli rôzne sprievodné akcie, či už v parku na-fukovací hrad pre tých najmenších, v kultúr-nom dome hneď pri vstupe lesný pedagógovia Vierka Kacianová, Katka Belanová a Marianka Huljaková z VLM pripravili pre deti rôzne sú-ťaže na poznávanie prírody formou skladačiek a rôznych hier. Deti bavili výborne a boli šťast-né, že si mohli odniesť aj sladké odmeny , alebo darčekové predmety od organizátorov podu-jatia, ktoré získali v náučných súťažiach. V za-sadačke obecného úradu bola starším deťom k dispozícii laserová strelnica , ktorú poskytla pre tento deň stredná odborná škola lesnícka z Banskej Štiavnice. Okrem už spomenutých akcií bola tiež vyhlásená ako každoročne aj sú-ťaž o najlepšiu poľovnícku špecialitu do ktorej sa zapojili poľovnícke združenia mikroregiónu pliešovskej kotliny. Tohtoročným víťazom sa stali obecné lesy Sása.

Na záver kultúrneho programu bolo vystú-penie umeleckého folklórneho súboru Mla-dosť z Banskej Bystrice, ktoré udržalo divá-kov v hľadisku až do 19-tej hodiny. Návštevníci podujatia si mohli tiež pozrieť výstavu poľov-níckych trofejí, ktorá bola v kultúrnom dome. Veľmi pôsobivá bola tiež v programe piet-na spomienka na tých poľovníkov a organizá-torov , ktorí sa už tohto jubilejného desiateho ročníka nedožili. Desiaty jubilejný ročník dňa sv. Huberta sa vydaril a organizátorov môže len tešiť priaznivý ohlas verejnosti a dúfajme že sa o rok stretneme na 11 . ročníku dňa sv. Hu-berta v Pliešovciach na čo si poprajme LESU A LOVU ZDAR! ❧

Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent oddelenia lesnej výroby GR(text, foto)

oceňovanie ľudí pri príležitosti 10. Výročia podujatia

ekumenická slávnosť je vždy súčasťou programu

Lesná pedagogika

Zástupcovia organizácií podporujúcich podujatie


lesná pedagogika

Medzi a najpočetnejšiu a takmer všetkým známu lesnú zver našich lesov patrí srnčia. Vďaka celkovému výzoru, ktorý pôsobí na ľudského pozorovateľa „nevinne“, má tento druh mnoho priaznivcov. Platí to nielen u detí. okrem príjemného vzhľadu tohto zvieratka je však na ňom ešte čosi zaujímavé.

čím si Zasluhujú pomenovanie?Všetka srnčia zver nosí na svojom tele po

celý život zrkadlo. Či už sú to samce alebo sa-mičky, biela škvrna na zadnej časti ich tela, ktorú takto nazývame, má pre ne významnú funkciu. Slúži ako signalizátor. Predovšetkým za šera, keď je v lese nedostatok svetla, si srn-ky práve vďaka zrkadlám navzájom signalizu-jú polohu. Zrkadlá sú efektívne svetlou farbou. Líšia sa tvarom – podľa pohlavia. Samce majú tvar zrkadla trojuholníkový alebo obličkovitý, pre samičky je typický skôr srdcovitý. Zmenu na tomto útvare môžeme pozorovať aj v závis-losti od ročného obdobia, takisto sa tiež mení aj správanie sŕn.

V zimnom období, ktoré aj teraz prichádza, môžeme pozorovať zoskupovanie jednotliv-

cov do čried, možno aj vďaka nepriazni klima-tických podmienok. Výrok „v jednote je sila“ možno aj srnčia zver vyobrazuje v spôsobe svoj-ho presúvania sa v lese pri vyhľadávaní potravy v zime. Črieda má pre zver aj ochrannú funkciu. Vedie ju spravidla skúsená samica, ktorá sku-pine dominuje. Takéto skupinky možno pozo-rovať v zime na poliach. Nie je na škodu zvýšiť pozornosť, ak vám cez cestu prebehne v zime jedna srnka. Pravdepodobne ich totiž bude na-sledovať viac. Biele a chladné ročné obdobie sa blíži, preto ak sa náhodou vyberiete po stopách srnky, na ukážku prikladáme aj ilustračný obrá-zok, po ktorých stopách treba ísť.

❧

prečO?

prečO srnky nOsIA zrkAdlO?

Mgr. Marianna Huljaková, samostatný referent oddelenia Kancelárie riaditeľa OZ Malacky (text)

nAdstAvBOvé seMInáre lesnej pedAgOgIkynárodné lesnícke centrum ponúka v rámci zabezpečovania kontinuálneho vzdelávania lesných pedagógov nadstavbové semináre v dvoch moduloch – A a B. Cieľom seminárov je prinášať ino-vatívne témy zamerané na podporu využívania nových, netradičných metód a stratégií v lesnej pedagogike.

Hlavné témy MODULU A sú muzikoterapia, základy fotografovania a využitie tém lesníckej zoológie v lesnej pedagogike. Lesní pedagógo-via majú možnosť vyskúšať si rytmické cvičenia, zvukové zážitkové hry a rovnako vyrobiť si jed-noduché drevené hudobné nástroje, získať prak-tické skúsenosti v tvorbe reportážnej fotografie a obohatiť zážitkové hry o zaujímavé fakty zo ži-vočíšnej ríše.

MODUL B ponúka zaradenie metód tvorivej dramatiky a projektového vyučovania do akti-vít lesnej pedagogiky a využitie lesníckej bota-niky. Cieľ modulu B je poukázať na nové mo-derné metódy výchovy a vzdelávania detí, ktoré umožňujú aktivovať celostný rozvoj osobnosti a ponúknuť praktické zručnosti do bežného ži-vota. Poznávanie flóry prostredníctvom vedo-mostí z lesníckej botaniky sa u detí rozvíja nie-len vedomostná úroveň, ale aj cit ku rozvoju

zmyslov, najmä cez vône a farby. Obidva nad-stavbové semináre, každý v rozsahu 16 hodín, lektorujú odborníci z vedecko – vzdelávacích inštitúcií. ❧

Ing. Andrea Melcerová, Národné lesnícke centrum (text, foto)

Muzikoterapia

MuzikoterapiaReportážna fotografia

Tvoriva dramatika Lesnícka botanika


lesná pedagogika


lesná pedagogika

Hubertovská súťaž o najkrajšiu maľbu jesene

V programe Dňa Sv. Huberta v Pliešovciach je vždy obsiahnutá aj Lesná pedagogika, aby dostali priestor aj tí najmenší. Zamestnankyne Vojen-ských lesov aj napriek nepriazni počasia usilovne sprevádzali deti pri ich hrách po celý deň až do neskorého popoludnia. Nakoľko poveternostné podmienky obmedzovali aktivity, ich výber sme zúžili len na také, ktoré sa dajú robiť vo vnútorných priestoroch. V rámci súťaživosti, ktorú treba podporovať, lebo podnecuje deti k lepším výkonom a často je motivovaná oceneniami, sme pripravili rýchlu súťaž o najkrajšiu maľbu jesene. Zúčast-nilo sa jej 6 detí. Všetky ich výtvory sme poctivo zhodnotili a rozhodli, že súťaž vyhráva krásna maľba iba 7 ročného Peťka Škrabana. Všetkým súťa-žiacim posielame vecné ceny a Peťkovi, samozrejme, hlavnú cenu.

Aďo Rievaj

Ján Velkov

Paťka Polcová

Andrejka Speváková

Ninka Polcová

Peťko Škraban


lesná pedagogika

OsemsmerovkaMgr. Marianna Huljaková, samostatný referent oddelenia Kancelárie riaditeľa OZ Malacky / text / foto

D U B H H L R Ý P Ť A Ž O B A D

L Y K O Ž R Ú T I U U N R R R V

Í L Ý R A S N Č Ť B T D A E A E

Š U M S E N O I I D O M Ň H B R

K S Ú K M E N I E L E S Y V K E

A K R Ý CH L O A E Á A C I S A L

dub horský, lusk, líška, múr, súkmenie, lýra, Anna, rýchlo, lykožrút, seno, očiť, rúno, lesy, niť, ťažoba, piť, pýr, dreň, dvere, žreb, arabka, lasica, Elo, Ema, sob, auto, breh, Hana, dom

Ako sa volá druh vtáka, ktorý v jesennom období preletuje v kŕdľoch nad územím Slovenska a prežíva tu zimu?

�0

�5

�2�5

�7�5

�9�5

�1�0�0

�g�r�a�f�i�k�a�_�m�a�r�g�i�t�a

�1�7�.� �o�k�t� � �b�r�a� �2�0�1�3� �1�5�:�0�3�:�0�4

Vojenské lesy · ľovníckej sezóny má však nielen ekonomický efekt pre podnik, ale zároveň je v hre aj prestíž Vojen- ... liny. Pastvou sa početnosť jedincov na lokalite

Documents