úvodník - files.korcin.webnode.skfiles.korcin.webnode.sk/200000473-87c2d88bcf/Korčín - jeseň 2011.… · kuchyne, ktorú sa nám podarilo zadrţať v mnoţstve aţ 2 kg a to

úvodník...

Veľkí géniovia dosahujú svoje ciele jedným krokom, kým

ľudia obyčajného ducha dosiahnu ten istý cieľ najskôr,

keď odomknú cestou celý rad zámkov. Myslím, ţe tieto

slová sú veľmi inšpiratívne a skôr či neskôr by sa mohli

stať aj výzvou pre kaţdého z nás. Jednoducho to takto

funguje – stanovte si nejaký cieľ a splňte ho. Nemusia to

byť hneď veľké ciele. Na začiatok ide väčšinou o malé

veci – keď je tých malých vecí neskôr veľa, spoja sa a

vznikne niečo väčšie.

Takto nejako sa začína školský rok a zároveň

druţinovky. Výzva „byť stále lepším“ je pre nás všetkých

veľmi dôleţitá. V tomto školskom roku nás opäť čaká

veľmi veľa akcií, na ktoré sa určite všetci tešíme.

Ďalšou malou výzvou bude pre nás vytvorenie priestoru

pre vznik materského centra v našej klubovni. Verím

preto, ţe si spolu s mamičkami z našej obce vytvoríme

spolu krásne miesto, kde bude mať miesto veľa detí z

našej obce. Tieţ by som chcel v súvislosti s tým veľmi

poďakovať všetkým skautom, vďaka ktorým sa v priebehu

niekoľkých mesiacov naša klubovňa zmenila na nepoznanie.

Zároveň patrí vďaka aj obci Zvolenská Slatina a všetkým

nadáciám a darcom 2 %. Dúfam, ţe všetky veci, ktoré

máme rozpracované sa nám podarí dotiahnuť do úspešného

konca v čo najkratšom čase, aby sme sa mohli sústrediť

na kvalitný program pre deti. Roverom prajem veľa

trpezlivosti na druţinovkách.

A nakoniec verím, ţe popri týchto vznešených cieľoch,

ktoré sme spolu dosiahli, alebo ešte len dosiahneme, nájde

kaţdý z nás svoje miesto v dobrovoľníctve a 21. zbore

Korčín. Ak si totiţ neujasníme to, prečo máme byť hrdí na

to, ţe sme členmi 21. zboru Korčín, potom nemôţeme

čakať ani nadšenie pre dobrovoľníctvo v skautingu. To

určite nepríde samo od seba. To je ale trochu dlhšia

cesta.

A práve toto bude pre nás najväčšou výzvou - ako

povedal Saint-Exupéry - naučiť sa umeniu malých krokov.

Na tejto najťaţšej, najriskantnejšej, ale aj najkrajšej

ceste Vám prajem, aby Vás stretlo to, s čím sa

potrebujete stretnúť.

Text: Milan Mlynár - Miňo

Korčín – „Časopis so skautskou atmosférou“ , 4.ročník , štvrťročník, 3.číslo v roku 2011, jeseň 2011 , Vydavateľ: Slovenský skauting, 21.zbor Korčín Zvolenská Slatina, Adresa: SNP 26, 962 01 Zvolenská Slatina , Kontakt: [email protected], URL: http://korcin.webnode.sk/zborovy-casopis-korcin/, Šéfredaktor: Martin Cerovský - Cero, [email protected], tel. +421 917 254 495 , Články pripravili: Milan Mlynár - Miňo, , Nikola Mareková – Šína, Miriam Olosová – Many, Alica Mudráková, Soňa Ureková a Martin Cerovský – Cero , Jazyková úprava: Mgr. Katarína Koppalová, Grafická úprava: Martin Cerovský – Cero , Dizajn obálky: Matej Fekiač – Feky, Foto na obálke: Matej Fekiač – Feky Vyšlo: 21.10.2011 Najbližšia redakčná uzávierka: 5.12.2011 , Náklad: 50ks. Cena: Nepredajné! Nevyţiadané príspevky redakcia nevracia. Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upraviť. Všetky gramatické chyby boli urobené naschvál!

obsah...

1. úvodník, obsah a topky

2. a 3. akcia – Tábor 2011

4. a 5. akcia - World scout jamboree

6. a 7.– OTAN 2011 – jesenná časť

8. akcia – Radcovské fórum 2011

9. akcia – Otvorenie skautského roka 11/12

rozprávanie – O stromoch

topky...

Úspešne pokračuje v činnosti naša tlačová agentúra Skautské laboratórium Oskarových noviniek (SLON).

Nasledujúce správy sú potieraním rozdielov

medzi fikciou a realitou!!!

Detvianska Huta - Nový svet. Podľa očitých svedkov,

ktorí boli na skautskom tábore 21.zboru Korčín počas

prvých dní sa v tejto oblasti dialo niečo skutočne

nezvyčajné. „Mali sme pocit, ţe sme v čarodejníckom

svete,“ uviedol pre SLON jeden účastník tábora, ktorí

nechce byť menovaný. „Dodnes nie je jasné, čo sa v tejto

oblasti dialo, je to dodnes predmetom vyšetrovania, ale

ako podozrivá látka sa nám javí majoránka z táborovej

kuchyne, ktorú sa nám podarilo zadrţať v mnoţstve aţ 2

kg a to nevieme, koľko jej slatinskí skauti pouţili

v predošlých dňoch pri príprave jedál,“ uviedla pre SLON

Katarína Usmievavá, hovorkyňa Ministerstva záhad SR.

10.7.2011 SLON

Zvolenská Slatina. Pár dní pred táborom sa slatinskí

roveri pustili do výkopu základov pod lezeckú stenu, ktorú

idú postaviť v ich skautskej záhrade. Jeden z nich ich

počas výkopu presviedčal, aby radšej vykopali jazierko,

a keď sa vrátili z tábora domov, základy sa skutočne

premenili na jazierko a do polovice augusta boli zaliate

vodou.

4.8.2011 SLON

Zvolenská Slatina. Ničenie baktérií

v skautskej klubovni pokračuje! Podľa

informácií, ktoré nám poskytol pre

SLON vodca slatinských skautov

Milan Mlynár, v klubovni nastal

rapídny pokles baktérií a špiny. Koná

sa tak na nátlak miestnej iniciatívy

mamičiek, ktorá chce v skautskej

klubovni prevádzkovať materské centrum. Pokoj

a ekologická stabilita miestneho ekosystému, ktorý sa

podarilo vytvoriť v ich klubovni bol pravdepodobne

narušený. To, ţe pokračuje ničenie ohrozeného biotopu BC

8 – Skautská klubovňa Zv. Slatina, potvrdila aj správa

CHKO vo Zvolene. To, čo sa deje v skautskej klubovni, je

skutočný biohazard! 2.10.2011 SLON

akcia...

Tábor 2011 ...“divoké“ Veporské vrchy...

Písal sa 2.7 2011 keď sa po prvýkrát rozliehal zvuk

nášho traktora na lúkach v Detvianskej Hute. Začala sa tá

pamätná chvíľa, keď slatinskí skauti začali rozbaľovať

svoj tábor. Počasie bolo trochu chladné, ale také akurát

na začatie stavby.

Začalo sa hangárom, típí a pokračovalo sa kuchyňou,

podsadami a stoţiarom. Ako posledná prišla na rad brána

a malé típí. V duchu stavby a stavania prešlo niekoľko dní.

Špecialitou tohto tábora sa stala brána, na ktorú sa dalo

vyliezť. Potom prišla tá chvíľa, keď sa do tábora mali

dostaviť vĺčatá a včielky.

Pamätám si na to, ako keby to bolo včera... Bola streda.

Slnko konečne zalialo svojím teplom naše táborisko po

zamrznutých dňoch a po obede sme videli prichádzajúcu

kolónu áut, ktorá sa blíţila k nášmu táborisku. Od tej

chvíle tam musel zavládnuť poriadok. Deti sa stali

súčasťou mesta

Tichuana, kde ţili

cowboy a spravodlivý

šerif.

Tento šerif si viedol

tajný denník, v ktorom

sa písalo:

„Začínalo sa prvé ráno po príchode nových osadníkov- cowboyov. Slnko osvietilo krajinu svojimi prvými lúčmi a mestečko sa začalo pomaly prebúdzať. Ale v tom do nášho mesta vtrhla banda indiánov, snaţiacich sa o nadvládu

nad Tichuanou. Mladým osadníkom sa úspešne podarilo získať Tichuanu naspäť... Uţ bol čas obeda .. Niektorí sa utiahli do tieňa. Po obede mladých čakalo ďalšie nečakané dobrodruţstvo...“

Tak takto pribliţne

tam preţili prvý deň

naše včielky a vĺčatá.

Ďalšie dni deti čakalo

plno dobrodruţstva.

Takisto išli na konské

dostihy, na módnu

prehliadku koní,

ryţovali zlato počas

zlatej horúčky...

Ďalší úryvok

z denníka starého

šerifa:

„Bola jasná noc. Mesiac svietil na hroby pod šibenicou. Sedela pod ním osoba v bielej sukni. V hrobe niekto leţal. Obďaleč boli ďalšie siluety rôznych postáv. Všetky vydávali rôzne melódie. Boli to mŕtvi hudobníci. Mladí pomaly prechádzali okolo nich a zisťovali svoju odvahu. Bola to jedna zo skúšok, ktoré sa snaţili podstúpiť v tomto meste..“

„...Uprostred noci začal stráţnik, ktorý mal v tom čase na starosti nočný pokoj v Tichuane, volať na poplach. Celé mestečko sa prebralo. Do mesta prišli nechcení návštevníci, ktorý prahli po majetku Tichuany. Osadníci si museli počas noci obrániť svoje cennosti.“

Čas pomaly plynul a deti preţívali ďalšie dobrodruţstvá.

Deti boli počas tohto pobytu v Tichuane aj odmenené za

svoje skutky slávnostným odovzdaním ţltých a zelených

šatiek, taktieţ vlčiatske a včielkovské sľuby.

„Bola jasná noc. Mladý cowboy dostali za úlohu ísť na tajomné miesto, kde bol zapálený oheň. Mali tam tajomný obrad. Nikto iný nevedel, čo sa tam dialo. Po chvíli prišli k nám, k ostatným obyvateľom Tichuany k veľkému ohňu, kde sa pokračovalo v obrade...“

Ale nič nie je večné. Aj pobyt v tomto meste sa musel

raz skončiť. A tak sa aj stalo.

„Nastal ten deň, keď malí osadníci museli odísť s nášho mesta. Po rozlúčke sa znova objavili čudné stroje, kde osadníci nastúpili a viac sa neukázali...“

Text: Nikola Mareková – Šína

Foto: Matej Fekiač – Feky

fotoreport...

Slatinskí skauti

...20 rokov na skautských táboroch...

Foto: archív 21.zboru Korčín

akcia...

22.world scout jamboree ...vo Švédsku...

Slovo jamboree pochádza zo starého austrálskeho domorodého jazyka a označuje ,,slávnostné stretnutie". Tak je to i v skautskom svete, kde sa pod pojmom jamboree skrýva stretnutie skautov z celého sveta za účelom spoznávania a objavovania cudzích kultúr a vytvárania priateľstiev.

Z histórie...

Prvé skautské jamboree sa konalo v Lodnýne v roku

1920 a odvtedy sa kaţdé štyri roky koná v inej krajine.

Stanové mesto skautov na jednom mieste...

Viete si predstaviť,

ţeby ste na 2 týţdne

presťahovali celý

Zvolen do stanov?

Presne toto sa

podarilo

organizátorom tohto

podujatia, pretoţe na

tohtoročnom

jamboree sa

zúčastnilo 38 000

skautov a ďalších

30 000 sa prišlo na

jambore pozrieť na

jeden alebo viacej

dní.

Jamboree bolo skutočným mestom, pretoţe tu

pravidelne vychádzali jamboree noviny, vysielal jamboree

rozhlas a televízia. Nechýbali obchody v obrovských

stanoch a lúka, na ktorej stáli stany rôznych náboţenstiev

sveta, od mešity aţ po budhistický meditačný stan.

Ceremoniály...

Asi najefektnejšie boli ceremoniály a hlavne úvodný

a záverečný. Pri úvodnom sa spustili nad hlavami

účastníkov obrovské lopty, ktoré pripomínali planétu Zem

a potom prišiel – teda zlanil na pódium Bear Grylls (ten čo

na Discovery robí reláciu Ultimte Survival). Vlajkový

sprievod 142 krajín a robenie svetového rekordu v „plope.“

Toto je len zlomok z toho, čo sa tam odohralo.

Záverečný bol asi ešte lepší, lebo sa premenil na

obrovskú párty a nikomu neprekáţalo, ţe leje ako z krhly,

veď na pódiu spievala Kate Ryan, ktorú vystriedala britská

kapela The Europe. Jamboree ukončil švédsky kráľ, ktorý

je totiţ tieţ skaut a verejne sa k tomu hlási. Odštartoval

niekoľkominútový krásny ohňostoroj.

„Nindža“ faktor...

Kaţdý deň sme mali jeden blok programu, za ktorý sme

dostávali jednu koráliku na jamboree náramok. Asi

najzaujímavejšie bolo behanie po perfektnej prekáţkovej

dráhe, pripomínajúcej „nindţa faktor,“ kde bolo všetko od

pohyblivých driev aţ po húpacie liany. Ostatné aktivity

nezaostávali – obrovské bludisko, umelá lezecká stena,

chodenie po lane...

Do mora...

V Chorvátsku alebo Taliansku sa kúpal skoro kaţdý, ale

kto sa uţ kúpal na pobreţí Švédska? Krásna piesková pláţ,

len trošku vietor a teplota vody ako vo Zvolene na

plavárni... Skautom to nevadí, a preto skoro vţdy bola pláţ

plná ľudí.

Plno atrakcií a jamboree odborky...

Okrem hlavných programových blokov bolo pripravených

aj mnoţstvo alternatívnych aktivít. Obrovské ruské kolo,

hojdačky a kolotoč – všetko viazané stavby! Obrovská

veţa zo slamených balíkov a 150 metrová lanovka z nej.

Umelé lezecké steny, trampolíny, umelé klzisko, dostihová

dráha s nafukovacími koníkmi...toto je len zopár

z mnoţstva aktivít, ktoré si mohli účastnícii vychutnať

plnými dúškami.

Na jamboree sa dalo získať aj obrovské mnoţstvo

odboriek, a tak si aj „lovci odboriek“ prišli na svoje. Zopár

mám aj ja, ale asi najzaujímavejšia bola „Posol mieru.“

Počas jej plnenie bolo treba spoznávať arabskú kultúru,

jazyk, čaje, ale aj napísať projekt na zlepšenia sveta.

Karimatky na zadku...

Skauti vo svete bývajú

veru rôzni.

Najzábavnejšie príhody

mám s Ukrajincami,

ktorí bývali vedľa nás.

Počas celého jamboree

nosili na zadku pripnuté

malé karimatky, aby si

mohli sadnúť kdekoľvek

na zem. Nezaostávali ani

v táborníckych

zručnostiach – videli ste

uţ niekoho rúbať drevo

na betónovej kocke?

Dotyčnému Ukrajincovi sme darovali slovenskú nášivku

odbroky táborník.

Tradičný švédsky tábor...

Pokojne po jamboree môţem povedať, ţe máme asi

jeden z najlepších skautingov na svete. Počas jamboree

sme sa boli pozrieť na 2 dni na tradičný švédsky tábor,

ktorý bol postavený na futbalovom ihrisku asi 200 metrov

od dediny. Privítal nás zhluk stanov postavených voľne

v priestore ako v kempingu na Neresnici vo Zvolene.

Nasledovala veľmi „adrenalínová“ aktivita – člnkovanie sa

asi na 200 metrovom úseku rieky, ktorá skôr pripomínala

jazero a pádlom ste dosiahli na dno. Čím sa viac

zvečerievalo, tým viac nám to pripadalo zábavnejšie.

Večer bol nástup, počas ktorého stáli všetci ako na

koncerte. Uţ nás vôbec neprekvapilo, ţe vlajka sa

zachytila na stoţiari, lebo nebol ošúpaný a vyzeralo to tak,

ţe dnes ju Švédi nedostanú dole. Nakoniec sa im to

podarilo, zaklincovali to zhúţvaním vlajky v náručí.

Vrchol večera nás ešte len čakal „campfire!“ Očakávali

sme krásny táborák, no nedočkali sme sa, ale bola aspoň

zábava.

Táborák bol nachystaný v obrovskej jame, ktorá asi

vznikla po ťaţbe piesku. Na spodku tejto obrovskej jamy

bol naskladaný asi polmetrový ohník z naštiepaného dreva

a všetci sa usadili ako v amfiteátri. Nasledovalo privítanie

všetkých krajín, samozrejme si nás pomýlili so Slovinskom.

Potom sa im ten táborák nedarilo zapáliť, lebo ho

zapaľovali zápalkami, ale napokon sa im to podarilo.

Program, ktorý nasledoval pripomínal americké filmy

o skautoch a bol som veľmi rád, ţe podobné veci na

Slovensku nerobíme.

Čerešničkou na torte bolo, keď nám oznámili, ţe

v tábore je bomba...našťastie z druhej svetovej vojny.

Tak sme museli pri tom táboráku zostať asi do druhej

v noci, keď sa konečne podarilo pyrotechnikom ju odpáliť.

Spievalo sa mnoţstvo švédskych piesní, ale všetky boli

smutné, ako

keby sme boli na

kare – uţ

chápem, prečo

majú také

mnoţstvo

samovráţd.

Pozvánka

namiesto

záveru...

Jamboree bolo pre mňa akciou, kde som mohol zistiť

ako funguje skauting vo svete a zaţiť krásne dva týţdne

na juhu Švédska. Určite na podobné akcie choďte, lebo si

myslím, ţe je to lepšia investícia ako si kúpiť

„elektronické hračky“ alebo podobné blbosti, ktoré skôr

či neskôr zahodíte, lebo uţ nebudú moderné. Záţitky,

ktoré vám môţu dať takéto akcie, vám však môţe zobrať

len ujo Alzhaimer, ináč vám zostanú dlhé desaťročia.

Najbliţšie medzinárodné akcie, ktoré sa chystajú je

stredoeurópske jambore 2012 na Slovensku, Roverway

2012 vo Fínsku, národné jambore vDánsku a na Islande.

Text a foto: Martin Cerovský - Cero

akcia...

OTAN 2011-jesenná časť ...Oľutuješ to, ak neprídeš!...

...uţ po šiestykrát...

Tak, ako začal september, začala aj jesenná časť tohtoročného OTAN-u. Slniečko svietilo, na oblohe ani mráčika a Slatinou sa ozýval veselý smiech účastníkov. Netrvalo dlho a uţ boli aj rozdelení v skupinách, v ktorých sa vydali na cestu. Štyri rôzne trasy priviedli kaţdého z nich na jedno jediné miesto a to do dedinky Slatinka. Tunajšia stará škola sa zmenila na posledné prázdninové dni na náš domov.

Zoznamka s krajinou

Hoci sme sa uţ ako-tak poznali, dobre nám padla nejaká

tá zoznamovačka, aby sme si zopakovali mená. A aby aj

dedinka Slatinka mala tú moţnosť predstaviť sa. Janka

pre nás pripravila rozprávanie o jej histórii a súčasnosti,

spolu s prechádzkou po okolí. Prázdne ţalúdky naplnila

večera. Potom nasledovala ďalšia potulka krajinou. Celú

cestu sa s nami niesla taká zvláštna duchovná atmosféra,

ktorá kaţdého núti k zamysleniu. Na jej konci sme sa

zvítali s miestom, napísali list sebe a čo iné by krajšie

ukončilo prvý deň ako oheň s gitarou.

Hollywood a sladká bodka

Ďalšie ráno sme

vstali a netradičným

spôsobom stolovania

to začalo mať taký

hollywoodsky šmrnc.

A prečo nie, keď sa

tu objavilo pribliţne

15 celebrít aj so

svojou ochrankou,

ktorí sa snaţili

vyhýbať útokom

teroristov? Aby to

večer stihli vysielať

na CNN, museli sme

rozposlať pár SMS-

iek.

Niektorých to tak

vyčerpalo, ţe nastal

čas dať šancu nášmu

kreatívnemu “ja“.

Vyvolávali sme fotky,

obkresľovali tiene,

šili divadelné bábky.

Aţ prišiel čas na

dlhoočakávaný obed.

No a keďţe dobrý

obed končí sladkou

bodkou, nesmel

chýbať Jamie “Cero“

Olivier, ktorý čo-to

predviedol zo svojho

kuchárskeho umenia.

No na(ne)šťastie

ďalej príprava

originálnych dezertov ostala na šikovnosti tohtoročných

účastníkov. Myslím, ţe nehovorím len za seba, keď poviem,

ţe chuť jesennej praţenice som ešte dlho nemohla dostať

z chuťových pohárikov. A hviezdy neprestávali

prichádzať. Na chvíľu prišla aj herečka Dymči, s ktorou

sme preţili divadelné popoludnie. Večer ukončilo divadelné

predstavenie bábkových divadiel na moste.

Trifidi útočia

Aţ keď sa zotmelo, sme si posadali v izbe a Cero nám

porozprával o jamboree. „Túúú!“ prerušila nás siréna,

ktorá varovala pred vpádom Trifidov. Preto sme sa museli

vydať na náročnú púť. Konečnou zastávkou bol ostrovček,

ktorý nám poskytol po prebrodení potoka bezpečné

miesto. Po návrate do školy sme sa uţ len zohriali, uloţili a

snívali o ďalších záţitkoch.

Kamasutra Race

S veľkým očakávaní sme sa zobudili do tretieho dňa. Ešte

pri raňajkách sme vytvorili rôzne témy, ktoré boli

základom pre improligu.

Vtipné scénky spestrili melancholické dopoludnie.

Následne na to sme mohli sledovať krátky obraz

nevoľníctva a uţ aj nás všetkých hnali do roboty. Natierali

sme okná, upratovali, stavali mólo... Za našu prácu sme

dostali obed, no a k tomu aj pozvánku na 1. ročník

kamasutra race. Účasť

v plnom počte a

objavenie nových polôh

sú kladnými

ukazovateľmi aj pre

ďalší ročník týchto

pretekov. Neskutočne

veľa zábavy sa kopilo,

no a nám nezostávalo

nič iné len sa ďalej

smiať. Tu prichádzala

ďalšia súťaţ tímov v

kaţdému dobre

známom metlobale,

kde si Šibi začal

budovať kariéru

komentátora.

„Drevostock“

Medzitým bola príprava na „Drevostock“ v plnom prúde.

Farebná brána a biele Fekyho auto čakajúce na

pomaľovanie nesmeli chýbať.

Mier bolo cítiť z

kaţdej strany. Hudba

hrala, bylinky sa

zbierali a sušili, všetci

sa pomaly prezliekali

do hippies štýlu. A

zúčastnili sme sa aj

prechodu cez most so

sviečkami, ktorý

skončil pred školou vo

veľmi dojemnej

atmosfére. Na druhej

strane však

odštartoval didţinu no

a tí, ktorí stále mali

chuť na duchovno,

ostali pri ohni. Nad

ránom sme sa pomaly ukladali spať aby sme sa aspoň

trochu zregenerovali na posledný deň. „A uţ je to tu,

toľko sme sa jej báli, záverečná!“, Vratko spieval a my

sme sa pomaly balili a upratovali. Celý OTAN ukončili

švédske stoly a symbolický prechod cez bránu, kde

účastníci dostali kameň z miesta, kde ţijú, opracovaný

časom a absolventské dekréty. Niektorým sa aj slzy

tlačili do očí. A uţ vie,m prečo je OTAN OTAN-om, lebo

som veľmi oľutovala, ţe som na 1. časť neprišla. No o to

viac sa teším na ďalší ročník.

Text: Miriam Olosová – Many

Foto: Matej Fekiač – Feky

„OTAN bol tá najlepšia skautská akcia, na ktorej som

doteraz bola, ani na chvíľu som neoľutovala, ţe som tam

prišla, aj keď som mala trošku dlhšiu cestu :) Boli tam

úţasní ľudia a jediné, čo mi je ľúto, ţe som sa o tejto

akcii dozvedela aţ tento rok. Mám veľmi veľa spomienok a

záţitkov na ktoré len tak nezabudnem a myslím si, ţe

kaţdému z nás zostane Otan v kúsku srdca aj po

niekoľkých rokoch. Veľmi by som si priala, aby bolo

takýchto akcií na Slovensku viac. Otan bol otvorený pre

kaţdého :). Pevne dúfam, ţe ešte

niekedy stretnem tých úţasných

ľudí, ktorých som mala moţnosť

spoznať. Veľké ďakujem patrí

organizátorom :).

Lenka – 44.zbor Nitra

Projekt OTAN 2011 bol realizovaný

s finančnou podporou:

Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

Vďaka za prenájom chát patrí:

Zdruţeniu Slatinka

Saleziánom Dona Bosca Banská Bystrica

akcia...

Radcovské fórum ...100 radcov z celého Slovenska...

Radcovké fórum začalo pre nás ako obvyklá akcia – beţaním... Stretnutie vo Zvolene začalo tým, ţe Maťa si zabudla urobiť vlajku. V Lidli sme si kúpili všetky potrebné veci na nasledujúce 4 dni. Náš medzinárodný autobus nás vyhodil v takej čiernej diere - Prievidzi. Cesta sa skončila v malej dedinke Rajecká Lesná, kde nás privítala Kofola. Putovali sme nekonečne dlhou asfaltkou, na ktorej sme stretli zopár skautov, aţ sme dorazili na tajomnú chatu s názvom Ţiar.

Kuhhhhá...

Na chate nás privítali organizátori, skautskí bratia

a sestry. Po ubytovaní a pár hrách nás čakal veľkolepý

a očakávaný program. Našou úlohou od šamana

Kukhhhá bolo zmeniť svet. 1 úlohou bolo zdolať

strechu sveta, nájsť artefakt a ukryť ho pred

čínskou políciou. A tým sa náš putovný deň skončil.

Budíček hudbou...

Ranný budíček bol veľmi príjemný s pohodovou

hudbou. Po tanečnej rozcvičke a chutných raňajkách

nasledovali prednášk, ktoré sa čllenili sa na osobnosť

radcu, netradičné druţinovky, skautská prax,

plánovanie programu na druţinovky. Medzi

prednáškami nám spríjemnili chvíle hrou, pri ktorej

sme sa museli naučiť kúzla od starých Drujdov. Po

tejto hre nasledoval obed a 2 kolo prednášok.

Neskôr sme si zahrali zopár príjemných hier

a rozdali nám dobrý olovrant. V nasledujúcej večernej

hre nás čakalo rozhodovanie medzi láskou alebo

strachom. Našou úlohou bolo s skupinách chodiť po

jednotlivých číslach a nájsť to správne a za čo

najrýchlejší čas sa vrátiť do cieľa.

Večer so sviečkami...

Táto hra netrvala aţ tak dlho, pretoţe to bolo len

o šťastí, ktorá zo skupín to prvá objaví. Po tejto hre

nasledovala skupinová komunikácia o tom, čo nám dáva

skauting a ukončenie dňa bolo na lúke pri chatkách,

kde kaţdý mal svoju sviečku a ukladali sme ich do

tvaru

skautskej ľalie a ukončili sme to gilwelským kruhom.

Po ďalšom príjemnom budíčku s hudbou nasledovala

rozcvička, na ktorej sme sa pripravovali na večernú

diskotéku, naučili sme sa náš typický skautský tanec -

Belgičák. Po raňajkách nasledovalo kolo prednášok,

ktoré trvali aţ do obeda. Po obede sme si zahrali

jednoduché hry počúvali sme hudbu a nasledovali

posledné takzvané prednášky, ktoré sa delili na

skautská nad prax, prvá pomoc, vyrábanie ceruziek,

hry s kukom , fotografovanie a mnohé iné ...

Poobedie ušlo ako voda a blíţila sa večera a

záverečný program a spomínaná diskotéka. Poslednou

časťou programu bola video a veľmi ťaţký výcvik,

ktorým sme všetci museli prejsť.

Do džungle...

Organizátori po nás strašne vrieskali, museli sme

robiť drepy pri ktorých pukali nohavice, kliky, behať

dookola počúvať ich rozkazy, bolo to drsné ako na

vojne, ale aj zábavné. Po skupinách nás z cvičiska

odvádzali do auta a odviezli nás do neznámej dţungle,

kde sme dostali zbrane a náboje a museli sme trafiť

zvieratá na terčoch. Ďalej pokračovať do španielskej

dediny, kde rôzni ľudia hovorili kaţdý iným jazykom.

Po tejto dlhej a namáhavej hre nás čakala diskotéka,

na ktorú sa všetci tešili. Začalo to poďakovaním za

pekne strávené dni a neskôr pokračovalo dobrou

hudbou. Celý večer sme sa zabávali aţ do neskorých

ranných hodín. Na záver sme si zatancovali nacvičený

Belgičák a unavení sme si išli ľahnú. Ráno všetci

unavení po záverečnom večierku sme sa naraňajkovali

pobalili, upratali chatky a v jedálni sme dostávali

ospravedlnenia do školy. Poďakovali sme sa našim

organizátorom za úţasne strávené dni na Radcovskom

fóre. Nám sa tohtoročné RF strašne páčilo sme veľmi

radi, ţe sme tam mohli byť, máme odtiaľ úţasné

záţitky, na ktoré nikdy

nezabudneme. Škoda je,

ţe na RF môţeš ísť len

raz. Tí, čo ste tam

neboli, odporúčame tam

ísť - získate tam

nezabudnuteľné záţitky,

spoznáte nových ľudí

a naučíte sa niečo nové.

Text: Alica Mudráková

Foto: Marián Suvák – Punťo - www.skaut.sk

akcia...

Otvorenie skautského roka 11/12 ...park plný hier a smiechu...

Začiatkom septembra sme sa jednu krásnu sobotu rozhodli otvoriť ďalší skautský rok nášho zboru, v poradí uţ 22. v histórii nášho zboru. V parku sme natiahli lanové prekáţky, hojdačky, pripravili lukostreľbu, výstavu fotografií z akcií nášho zboru a pripravili sme hry. Zostávalo nám uţ len čakať na deti a prišlo ich veru neúrekom.

Text a foto: Martin Cerovský - Cero

rozprávanie...

O stromoch

Stačí len nepatrný pohľad von z okna a neunikne mi

brána stromov, ktorá otvára svet s veľkým zeleným

kobercom. Uţ ako malá prváčka som ju zvykla pozorovať.

Zdalo sa, ţe sú to len dva stromy zrastené korunami do

seba. Dnes sa na ne pozerám očami umelca...

Brána do zeleného sveta vyzerá nenápadne. Staré

a múdre korene tvoria mozog celého zeleného systému.

Odev je poznačený prírodou a počasím. Hnedý závoj stojí

v pozore a chráni ţivoty prírodných starcov. Pomaly začali

vyliezať so svojej skrýše jemné konáriky sťa husté

pramienky dlhých a silných vlasov. Kaţdý jeden konárik

pripomína ťaţkú cestu ţivotom stromu. Jedna hlavná

cesta preplnená mnoţstvom odbočiek a slepých uličiek.

Ako kaţdá iná, aj ţivotná cesta stromu musí mať svoj

zvláštny cieľ. Po prekonaní dlhej púte oddychujú malí

zelení obyvatelia stromovej brány v hustých korunách. Sú

to tanečníci oblečení do oblekov farieb trávy. Tvária sa

nenápadne, no v búrlivých dňoch tancujú v rytme

bleskového vetra. Pri pohľade z väčšej diaľky vyzerá

myslená cesta stromu ako horský potôčik. Kaţdá brána

musí vidieť pod sebou cestu. Ani táto neobyčajná

stromová netvorí výnimku. Pod mohutnými korunami, ktoré

sa drţia priateľsky za drevené ruky zbadať vychodenú

cestičku. Uponáhľaní ľudia po nej kráčajú do krajiny

pokoja a oddychu. Zaprášené prostredie vyhovuje

slimákom – pretekárom a malému hmyzu. Svojou

obdivuhodnou rýchlosťou stráţia svoj dom pre ľudskými

protivníkmi. Aj napriek malým nezrovnalostiam, ktoré sa

dejú pred očami zelenej brány, nedám na tento čarovný

priestor dopustiť. Keď jarné slnko vystúpi po schodoch

oblohy na najvyšší lístok, zrazu sa celé koruny

s poskakujúcimi tanečníkmi a prašná cestička odejú do

tajomného rúcha.

V silných drevených vlasoch našli teplo domova aj rôzne

vtáčie rodinky. Milé, jemné a precízne spracované hniezda

potvrdzujú vonkajší aj vnútorný význam tohto miesta.

Jeho čarovnú moc pocíti kaţdý návštevník...

Text: Soňa Ureková