-
Vedecké poznanie duše
Šrí Šrímad
A. Č. Bhaktivédánta Svámí Prabhupáda
zakladateľ-áčárja Medzinárodnej spoločnosti pre vedomie
Krišnu
The Science of Self-Realization (Slovak)
c 1994 The Bhaktivedanta Book Trust International
Dnešná doba sa vyznačuje hmotným pokrokom, ktorý vzbudzuje údiv,
ale zároveň so sebou prináša
problémy. Ţijeme v spoločnosti plnej zmätku a otázky týkajúce sa
osudu ľudstva sú aktuálnejšie neţ
kedykoľvek predtým. Dokáţeme sa postarať o svoju budúcnosť? Aký
je zmysel ţivota? Odkiaľ
pochádzame? Čo sa s nami stane po smrti?
Šrí Šrímad A. Č. Bhaktivédánta Svámí Prabhupáda odpovedá na
tieto otázky jedinečným a praktickým
spôsobom - z pohľadu védskeho poznania - najobsiahlejšej a
najstaršej vedy na svete.
Ocenenie diela Šrílu Prabhupádu
Kaţdý rok pribúdajú ľudia vyjadrujúci svoj obdiv a úctu k dielu
Šrílu Prabhupádu, ktorý priniesol
nadčasovú indickú náuku o sebarealizácii do západného sveta.
* * *
,,Šrí Šrímad A. Č. Bhaktivédánta Svámí Prabhupáda robí zásluţnú
prácu a jeho knihy sú významným
príspevkom pre záchranu ľudstva.``
Sri Lal Bahadur Shastri
bývalý ministerský predseda Indie
,,Svámí Bhaktivédánta prináša západnému svetu veľmi potrebnú
pripomienku toho, ţe naša
uponáhľaná a jednostranná kultúra stojí pred krízou, ktorá môţe
skončiť sebazničením, pretoţe jej
chýba hĺbka autentického metafyzického vedomia, bez ktorej sú
všetky naše morálne a politické
vyhlásenia iba prázdnymi slovami.``
Thomas Merton
teológ
,,Najvýznamnejším zo všetkých duchovných smerov, predkladaných
indickými jogínmi, je nepochybne
filozofia vedomia Krišnu, zastúpená Šrílom Prabhupádom
Bhaktivédántom Svámím, desiatym učiteľom
v tradícii Čaitanju Maháprabhua. Je úţasné, ako sa Šrí
Bhaktivédántovi Svámímu zásluhou jeho
oddanosti a neúnavného úsilia podarilo za necelých desať rokov
zorganizovať Medzinárodnú
spoločnosť pre vedomie Krišnu, otvoriť chrámy Rádhy a Krišnu v
hlavných svetových veľkomestách
a napísať toľko kníh o bhakti-joge, predkladajúcich učenie Šrí
Krišnu a Šrí Čaitanju.``
Mahesh Mehta
profesor ázijských štúdií na univerzite vo Windsore
,,Ako následník v priamej postupnosti od Čaitanju dostáva podľa
indického zvyku autor Bhagavad-gíty
honosný titul Jeho Boţská Milosť A. Č. Bhaktivédánta Svámí
Prabhupáda. Najväčší prínos, aký toto
vydanie prináša, je v tom, ţe ponúka pravú interpretáciu podľa
zásad Čaitanjovej tradície.``
Olivier Lacombe
profesor sanskritu a indológie na univerzite v Paríži
,,Napriek tomu, ţe je Bhagavad-gítá jedným z najväčších
duchovných textov, nestala sa obvyklou
súčasťou nášho kultúrneho vzdelania. Je to moţno kvôli tomu, ţe
nám chýbali presné vysvetlenia
v podaní Bhaktivédántu Svámího, ktoré nie sú napísané len z
vedeckého hľadiska, ale tieţ z pohľadu
oddaného, ktorý filozofiu uplatňuje vo svojom ţivote.``
Denis Levertov
básnik
,,Šrímad-Bhágavatam je nesmierne uţitočný pre všetkých, ktorí sa
zaujímajú o indickú filozofiu,
náboţenstvo, históriu, jazyk, sociológiu alebo politickú
vedu.... Naozaj dúfam, ţe Šríla Prabhupáda
dokončí celé vydanie Bhágavata Purány a bude pokračovať v
prekladaní ďalších dôleţitých
sanskritských textov. Niet pochýb o tom, ţe Svámídţiho dielo je
veľkým vkladom pre utrápené ľudstvo
dnešného sveta.``
Dr. Sooda L. Bhatt
profesor indických jazykov na univerzite v Bostone
,,Mám obrovskú radosť z toho, ţe vlastním biografickú prácu o
ţivote najväčšieho bengálskeho svätca,
Čaitanju Maháprabhua, pripravenú najlepším komentátorom,
Bhaktivédántom Svámím Prabhupádom.``
-
Dr. Mark Juergensmeyer
profesor estetickej výchovy na univerzite v Kalifornii
,,A. Č. Bhaktivédánta Svámí Prabhupáda je veľký učiteľ a dedič
veľkej tradície.``
Joseph Jean Lanzo del Vasto
francúzsky filozof a spisovateľ
,,Niet slov, ktorými by som opísal úroveň učenosti a oddanosti v
rozsiahlej kniţnej tvorbe Šrílu
Prabhupádu. Vďaka jeho snahe budú budúce generácie ţiť určite v
lepšom svete. Je kazateľom
medzinárodného priateľstva a duchovného zjednotenia ľudstva.
Literárny svet za hranicami Indie,
a hlavne na Západe, vďačí Šrílovi Prabhupádovi za to, ţe ho
dôkladne zoznámil s najväčším
bohatstvom dodnes ţivej tradície starej Indie.``
Sri Viswanath Shukla Ph. D.
profesor na univerzite v Aligarhe v Indii
,,Ako rodený Ind, ţijúci teraz na Západe, som veľmi smutný z
toho, keď vidím, ako na Západ
prichádza mnoho mojich krajanov v úlohe guruov a duchovných
vodcov. Tak ako je na Západe kaţdý
obyčajný človek od narodenia v styku s kresťanskou kultúrou, v
Indii sa kaţdý obyčajný človek od
narodenia zoznamuje so zásadami meditácie a jogy. Z Indie,
bohuţiaľ, prichádza veľa
bezcharakterných ľudí, ktorí predstavujú svoje nedokonalé
poznanie jogy, podvádzajú verejnosť
predávaním mantier a vydávajú sa za inkarnácie Boha. Veľa
takýchto podvodníkov presvedčilo svojich
stúpencov, aby ich povaţovali za Boha, a v ľuďoch, ktorí sú
skutočnými znalcami indickej kultúry, to
vyvoláva veľké rozhorčenie. Preto ma veľmi povzbudili knihy A.
Č. Bhaktivédántu Svámího
Prabhupádu, lebo pomáhajú zastaviť toto nechutné podvádzanie
falošných a neautorizovaných, guruov`
a, jogínov` a umoţňujú všetkým ľuďom pochopiť pravý význam
orientálnej kultúry.``
Dr. Kailash Vajpeye
poradca pre indické štúdiá na univerzite v Mexiku
,,Knihy A. Č. Bhaktivédántu Svámího Prabhupádu sú nielen veľmi
pekné, ale majú nám čo povedať aj
v dnešnej dobe, keď ako národ hľadáme nové kultúrne predlohy pre
svoj ţivot.``
Dr. C. L. Spreadbury
profesor sociológie, Stephen F. Austin State University
,,Prečítal som knihy Šrí Bhaktivédántu Svámího veľmi pozorne a s
hlbokým záujmom a zistil som, ţe
majú nevyčísliteľnú hodnotu pre kaţdého, kto sa zaujíma o
indické duchovné a kultúrne dedičstvo. Na
kaţdej strane týchto kníh vyniká autorova ohromujúca znalosť,
pochopenie a schopnosť výkladu veľmi
hlbokých myšlienok, čo sú veľmi vzácne dary človeka, ktorého
starostlivo vychovávali v škole
vaišnavskej filozofie a ktorý si osvojil jej učenie tak
dokonale, ţe prejavuje znaky najvyššieho
duchovného osvietenia, aké dosiahlo iba niekoľko poţehnaných
duší.``
Dr. H. B. Kulkarni
profesor angličtiny a filozofie na univerzite v Utahu
Venovanie
Z hmotného hľadiska opustil náš milovaný učiteľ, vodca a
priateľ, Jeho Boţská Milosť A. Č.
Bhaktivédánta Svámí Prabhupáda, hmotný svet 14. novembra 1977,
ale v skutočnosti je stále prítomný.
Šríla Prabhupáda veľmi často upozorňoval na to, ţe existujú dva
vzťahy s duchovným učiteľom -
prostredníctvom fyzickej prítomnosti ( ) a prostredníctvom jeho
pokynov ( ). Niekedy
môţeme byť v osobnej prítomnosti duchovného učiteľa a niekedy
nie; vţdy s ním však môţeme byť
spojení dodrţiavaním jeho pokynov.
-vydavatelia
Predhovor
Od samého začiatku som vedel, ţe Šrí Šrímad A. Č. Bhaktivédánta
Svámí Prabhupáda je
najvýnimočnejšia osobnosť, akú som kedy stretol. Prvý raz som ho
videl v lete roku 1966 v New York
City. Priateľ ma pozval na prednášku ,,jedného starého indického
svámího`` do manhattanskej Bowery.
Prekvapilo ma, ţe svámí prednáša vo štvrti vyvrheľov, ale ponuku
som prijal. Plný očakávania som
kráčal po tmavom schodisku. Čím vyššie som bol, tým silnejší a
jasnejší bol rytmický zvuk podobný
zvoneniu. Konečne som vyšiel na štvrté poschodie, otvoril dvere
a tam som ho po prvýkrát uvidel.
Asi pätnásť metrov od miesta, kde som stál, na druhom konci
dlhej tmavej miestnosti sedel na malom
stupienku a jeho tvár a šafranový odev ţiarili pod malým
svetlom. Bol starší, myslel som si, ţe má
okolo šesťdesiatky, a sedel vzpriamene so skríţenými nohami v
nehybnej póze. Mal oholenú hlavu
a jeho pôsobivá tvár a okuliare s hrubším načervenalým rámom mu
dávali výzor mnícha, ktorý strávil
väčšinu ţivota pohrúţený do štúdia. Oči mal zavreté, jemne
spieval jednoduchú modlitbu v sanskrite
a sprevádzal ju hrou na bubienok. Obecenstvo chvíľami opakovalo,
čo predspevoval. Niekoľko osôb
-
hralo na činelky a tie spôsobovali onen zvuk podobný zvoneniu,
ktorý som predtým počul. Fascinovaný
som sa potichu posadil na zem, skúšal som sa pridať k spievaniu
a čakal som.
O nejaký čas začal svámí po anglicky prednášať z obrovskej knihy
v sanskrite, ktorú mal otvorenú pred
sebou. Chvíľami z nej citoval, ale viac rozprával spamäti. Zvuk
toho jazyka bol krásny a on ku kaţdej
pasáţi pridával dôkladné podrobné vysvetlenie.
Hovoril ako učenec a jeho slovník bol bohatý na filozofické
pojmy a obraty. Elegantné gestá rúk a ţivý
výraz tváre pridávali jeho prednesu na pôsobivosti. Téma jeho
výkladu bola najváţnejšia, s akou som sa
kedy stretol: ,,Nie som toto telo. Nie som Ind... Vy nie ste
Američania... Všetci sme duše...``
Po prednáške mi niekto dal malý letáčik vydaný v Indii. Na
fotografii svámí podával svoje tri knihy
indickému ministerskému predsedovi Lal Bahadur Šastrimu. Titulok
citoval pána Šastriho, ako vraví,
ţe všetky indické kniţnice by si mali tieto knihy objednať.
,,Šrí Šrímad A. Č. Bhaktivédánta Svámí
Prabhupáda vykonáva veľkú prácu,`` hovoril ministerský predseda
v inej časti textu, ,,a jeho knihy sú
významným príspevkom na záchranu ľudstva.`` Kúpil som si tieto
tri zväzky, ktoré - ako som zistil -
priviezol svámí so sebou z Indie. Keď som si prečítal texty na
obaloch, letáčik a rôznu ďalšiu literatúru,
uvedomil som si, ţe som práve stretol jedného z najuznávanejších
indických duchovných vodcov.
Nemohol som však pochopiť, prečo muţ s takou vynikajúcou
povesťou ţije a prednáša práve
v Bowery. Mal zaiste dobré vzdelanie a podľa všetkého pochádzal
z aristokratickej indickej rodiny.
Prečo ţil v takej chudobe? Čo ho k tomu vlastne priviedlo? O
niekoľko dní neskôr som sa popoludní
uňho zastavil, aby som to zistil.
Na moje prekvapenie Šríla Prabhupáda (ako som ho neskôr začal
oslovovať) nebol taký
zaneprázdnený, aby sa so mnou nemohol porozprávať. Vlastne sa
zdalo, ţe bol celý deň pripravený
rozprávať. Bol milý a priateľský a vysvetlil mi, ţe v roku 1959
vstúpil v Indii do ţivotného štádia
odriekania, ktoré nedovoľuje, aby uchovával alebo zarábal
peniaze pre svoje osobné potreby. Pred
mnohými rokmi vyštudoval univerzitu v Kalkate a zaloţil si
rodinu, potom však prenechal rodinné
starosti a obchodné záleţitosti svojmu najstaršiemu synovi, ako
predpisuje stará védska kultúra. Od
priateľov dostal bezplatný cestovný lístok na indickú nákladnú
loď Dţaladuta a v septembri roku 1965
preplával z Bombaja do Bostonu. So sebou mal len pár rupií v
hodnote iba siedmich dolárov, kufor
kníh a nejaké šaty. Jeho duchovný učiteľ Šrí Šrímad
Bhaktisiddhánta Sarasvatí Thákur ho poveril, aby
odovzdal indické védske učenie po anglicky hovoriacemu svetu. A
to bol dôvod, prečo vo svojich 69
rokoch prišiel do Ameriky. Povedal mi, ţe chce učiť Američanov
indickú hudbu, varenie, jazyky
a mnohé iné umenia. Bol som príjemne prekvapený.
Videl som, ţe Šríla Prabhupáda spával na malom matraci a ţe jeho
šaty viseli v zadnej časti miestnosti,
kde sa sušili v teplom letnom popoludní. Sám si ich pral a jedlo
si varil v dômyselných nádobách, ktoré
si vlastnoručne zhotovil v Indii. Vo štvorposchodovom hrnci
varil štyri chody naraz. Na hromadách
všade okolo neho a jeho starého prenosného písacieho stroja v
inej časti miestnosti boli nekonečné
stohy rukopisov. Takmer celý svoj čas - zistil som, ţe asi
dvadsať hodín denne - trávil písaním ďalších
zväzkov k trom knihám, ktoré som si predtým kúpil. Išlo o
plánované šesťdesiatzväzkové dielo
nazývané Šrímad-Bhágavatam, o naozajstnú encyklopédiu duchovného
ţivota. Zaţelal som mu úspešné
vydávanie a on ma potom pozval na lekcie sanskritu v sobotu a na
svoje večerné prednášky v pondelok,
v stredu a v piatok. Prijal som, poďakoval som sa mu a odišiel
som uţasnutý nad jeho neuveriteľným
odhodlaním.
O niekoľko týţdňov neskôr - v júli roku 1966 - som mal tú česť
pomôcť Šrílovi Prabhupádovi
presťahovať sa do trochu solídnejšej štvrte, na Druhú Avenue. S
niekoľkými priateľmi sme prenajali
prízemný obchod a byt na druhom poschodí jedného domu s malým
dvorčekom. Prednášky a spievanie
pokračovali; rýchlo sa rozširujúca skupina pravidelných
návštevníkov priniesla v priebehu dvoch
týţdňov pre malú prízemnú sálu (ktorá slúţila ako chrám) a pre
byt Šrílu Prabhupádu potrebné
zariadenie a postarala sa o nájomné. V tom čase uţ dával Šríla
Prabhupáda svojim nasledovateľom
pokyny, aby vydávali a rozširovali letáky, a majiteľ
gramofónovej spoločnosti ho pozval, aby nahral
dlhohrajúcu platňu, na ktorej by sa spievalo Haré Krišna. Platňa
vyšla a mala obrovský úspech.
Prabhupáda vyučoval vo svojom novom pôsobisku spievanie, védsku
filozofiu, hudbu, dţapa-
meditáciu, výtvarné umenie a varenie. Najskôr varil on sám -
vţdy učil vlastným príkladom. Výsledkom
boli tie najúţasnejšie vegetariánske jedlá, aké som kedy
ochutnal. (Šríla Prabhupáda dokonca sám
všetko rozdával!) Zvyčajne varil ryţu, zeleninový chod, čapátí
(placky z celozrnnej múky) a dál (chutne
korenenú strukovinovú polievku). Korenie, ghí (prečistené
maslo), v ktorom sa varilo, a veľká
pozornosť venovaná teplote varenia i ďalším detailom - to všetko
spoločne vytváralo lahodné chute,
ktoré som vôbec nepoznal. Aj ostatní mali na toto jedlo nazývané
prasádam (,,Pánova milosť``)
rovnako nadšený názor ako ja. Jeden pracovník mierovej
organizácie Peace Corps, ktorý bol
odborníkom na čínštinu, sa od Šrílu Prabhupádu učil maľovať
klasickým indickým štýlom a šokovalo
ma, aké kvalitné boli jeho prvé obrazy.
-
Vo filozofických debatách a v logike bol Šríla Prabhupáda
neporaziteľný a neúnavný. Prerušoval svoje
prekladanie a diskutoval s návštevníkmi, čo trvalo niekedy aţ
osem hodín. Do malej, bezchybne čistej
miestnosti, kde pracoval, jedol a spal, sa niekedy vtesnalo
sedem aţ osem ľudí. Šríla Prabhupáda stále
zdôrazňoval a svojím príkladom dokladal ,,jednoduché ţitie a
hlboké myslenie``, ako to nazýval. Učil,
ţe duchovný ţivot je veda dokázateľná rozumom a logikou a ţe nie
je len vecou obyčajných pocitov
alebo slepej viery. Zaloţil mesačník a na jeseň v roku 1966
vyšiel v The New York Times úspešný
článok o ňom a jeho nasledovateľoch. Zakrátko nato prišiel
televízny štáb a natočil dokument pre
hlavné spravodajstvo.
Byť so Šrílom Prabhupádom bolo vzrušujúce. Či uţ to bolo vďaka
mojej túţbe po osobnom prospechu
z jogy alebo vďaka spievaniu, či len pre nehrané očarovanie,
vedel som, ţe chcem kaţdým krokom
nasledovať jeho cestu. Jeho plány na ďalšie šírenie boli odváţne
a nepredvídateľné - aţ na skutočnosť,
ţe boli snáď vţdy úspešné. Mal sedemdesiat rokov a v Amerike bol
cudzincom, prišiel prakticky
s ničím a v priebehu niekoľkých mesiacov celkom sám zaloţil
hnutie! Bolo to neuveriteľné.
Jedného augustového rána nám v chráme na Druhej Avenue Šríla
Prabhupáda povedal: ,,Dnes je deň
zjavenia Pána Krišnu.`` Zostali sme v chráme a drţali
dvadsaťštyrihodinový pôst. Večer prišlo niekoľko
hostí z Indie. Jeden z nich nám so slzami v očiach opisoval
svoju nespútanú radosť z toho, ţe našiel
tento malý kúsok pravej Indie na druhej strane sveta. Nikdy, ani
v tých najpestrejších snoch si nič
takého nedokázal predstaviť. Vyjadril Šrílovi Prabhupádovi veľkú
vďaku, daroval mu príspevok
a poklonil sa pri jeho nohách. Všetkých to hlboko dojalo. Neskôr
sa s týmto muţom rozprával Šríla
Prabhupáda po hindsky, a aj keď som nerozumel, čo hovorí, videl
som, ako kaţdý jeho výraz a gesto
prehováralo aţ k samotnému jadru ľudskej duše.
O niečo neskôr v tom istom roku som bol v San Franciscu; poslal
som Šrílovi Prabhupádovi jeho prvú
letenku a on odletel z New Yorku. Vo veľkom počte sme ho na
letisku privítali spievaním Haré Krišna
mantry. Potom sme ho odviezli na východný koniec Golden Gate
Parku do nového prenajatého bytu
a chrámovej miestnosti, ktoré sa veľmi podobali tým v New Yorku.
Zaloţili sme tradíciu. Šríla
Prabhupáda bol nadšený.
O niekoľko týţdňov neskôr dorazila do San Francisca prvá
mridanga (dlhý hlinený bubon s koţenou
membránou na obidvoch stranách). Keď som to prišiel oznámiť
Šrílovi Prabhupádovi do bytu, rozţiarili
sa mu oči a vzrušeným hlasom ma poslal rýchlo rozbaliť balík.
Privolal som výťah, zišiel dolu a kráčal
k hlavnému vchodu, keď sa tu zrazu objavil Šríla Prabhupáda. Tak
veľmi chcel vidieť mridangu, ţe po
schodoch predbehol výťah. Poţiadal nás, aby sme otvorili
škatuľu, vyzliekol si časť šafranového odevu,
ktorý mal na sebe, a zabalil doňho celý bubon okrem častí
určených na hranie. Potom povedal: ,,Túto
látku nikdy nedávajte dole,`` a začal dávať podrobné inštrukcie,
ako sa na nástroj hrá a ako sa oň treba
starať.
V roku 1967 zaviedol Šríla Prabhupáda v San Franciscu
Ratha-játru, festival veľkých vozov - jeden
z festivalov, ktoré sa vďaka nemu oslavujú teraz na celom svete.
Ratha-játrá sa koná kaţdoročne uţ
dvetisíc rokov v indickom svätom meste Dţagannáth Purí a v roku
1975 bol medzi obyvateľmi San
Francisca festival uţ natoľko populárny, ţe starosta vyhlásil
,,sanfranciský deň Ratha-játry``.
Ku koncu roka 1966 začal Šríla Prabhupáda prijímať ţiakov.
Kaţdému dal hneď najavo, ţe ho nikto
nesmie povaţovať za Boha, ale za Boţieho sluţobníka, a
kritizoval samozvaných guruov, ktorí sa
svojimi ţiakmi nechávajú uctievať ako Bohovia. ,,Títo, bohovia`
sú veľmi lacní,`` hovorieval. Raz sa ho
niekto opýtal: ,,Vy ste Boh?`` a Šríla Prabhupáda odvetil:
,,Nie, ja nie som Boh - ja som sluţobník
Boha.`` Potom sa na chvíľu zamyslel a pokračoval: ,,Ja vlastne
nie som ani sluţobník Boha. Ja sa
snažím byť služobníkom Boha. Byť sluţobníkom Boha nie je ţiadna
obyčajná vec.``
V polovici sedemdesiatych rokov sa Prabhupádovo prekladanie a
publikovanie neuveriteľne zrýchlilo.
Vzdelanci na celom svete písali o jeho knihách priaznivé posudky
a prakticky všetky americké
univerzity ich prijali ako uznávané texty. Spolu napísal asi
osemdesiat kníh, ktoré jeho ţiaci preloţili do
dvadsiatich piatich jazykov a rozšírili päťdesiatpäť miliónov
ich výtlačkov. Zaloţil stoosem chrámov na
celom svete a má asi desaťtísíc zasvätených ţiakov a milióny
nasledovateľov. Šríla Prabhupáda písal
a prekladal aţ do posledných dní svojho osemdesiatjedenročného
pobytu na Zemi.
Šríla Prabhupáda nebol iba ďalším z orientálnych učencov,
guruov, mystikov, učiteľov jogy alebo
inštruktorov meditácie. Bol stelesnením celej kultúry a zaviedol
túto kultúru na Západ. Pre mňa
a mnohých ďalších bol predovšetkým tým, kto mal skutočný záujem,
kto úplne obetoval svoje vlastné
pohodlie práci pre dobro ostatných. Nemal ţiadny súkromný ţivot,
ţil len pre druhých. Mnoţstvo ľudí
učil duchovnú vedu, filozofiu, logiku, umenie, jazyky, védsky
spôsob ţivota - hygienu, výţivu,
lekárstvo, etiketu, rodinný ţivot, farmárčenie, spoločenskú
organizáciu, školstvo, ekonomiku - a mnohé
ďalšie veci. Mne bol učiteľom, otcom a najdrahším priateľom.
-
Šrílovi Prabhupádovi veľmi veľa dlhujem a tento dlh mu nikdy
nebudem môcť splatiť. Ale svoju
vďačnosť môţem prejaviť aspoň tým, ţe sa pripojím k jeho
nasledovateľom a budem sa snaţiť naplniť
jeho najvnútornejšiu túţbu - vydávať a rozširovať jeho
knihy.
,,Ja nikdy neumriem,`` povedal raz Šríla Prabhupáda. ,,Budem ţiť
večne vo svojich knihách.`` Z tohto
sveta odišiel 14. novembra 1977, ale isto bude ţiť večne.
Michael Grant (Mukunda dás)
Úvod
Ľudia na celom svete sa snaţia uspokojiť štyri základné potreby.
Všetci musíme jesť, musíme mať kde
spať, musíme mať pohlavný styk a musíme sa cítiť v bezpečí tým,
ţe vybudujeme účinnú obranu.
Moderná spoločnosť vynakladá nesmierne úsilie na to, aby
uspokojila jedenie, spanie, súloţenie
a bránenie sa.
Napríklad na uspokojenie hladu vytvárajú ľudia obrovskú sieť
činností, ktoré by sa úplne nedali opísať
ani v celej tejto knihe. Poľnohospodárske druţstvá sú potrebné
na vlastnú produkciu potravy.
Nanešťastie sa dnešné poľnohospodárstvo nezaobíde bez moderných
strojov a traktorov, vybavených
automatickým vetraním a reprodukovanou hudbou. O tom, ţe ich
musí mať kaţdý poľnohospodár, sa uţ
popísalo veľa papiera, na čo treba ďalší priemysel - papierenský
a polygrafický. Bez priemyselných
hnojív by sa podľa propagandy chemického priemyslu v súčasnej
dobe tieţ nič neurodilo. Na rozvoz
a predaj poľnohospodárskych produktov potrebujeme cesty,
ţeleznice a obchody, ktorých výstavbu
zaistí stavebný priemysel. Štátne inštitúcie dohliadajú na kaţdú
činnosť a peňaţné ústavy robia rôzne
finančné transakcie. Ţiadna z týchto činností nemôţe uspokojivo
fungovať bez sluţieb elektrární,
vodární a ústrední na spracovanie stokového odpadu. Toto je len
veľmi stručný prehľad toho, koľko
inteligencie, úsilia a ľudskej energie treba na to, aby sme
napr. mohli na raňajky vypiť trochu
,,čerstvého`` mlieka. A to sme sa ešte nezmienili o továrňach
vyrábajúcich poháre, taniere, príbory,
nábytok atď. Inými slovami, výpočet by mohol pokračovať takmer
donekonečna.
Aj malé dieťa vie, ţe za všetkým stojí človek - bytosť, ktorá to
všetko riadi a ovláda. Ţiadna z týchto
vecí sa nestala náhodou. Ţiadna z budov nevznikla tak, ţe
robotníci zviezli na hromadu stavebný
materiál, vyhodili ho do povetria a po rozplynutí sa dymu po
explózii bola stavba hotová. No aj tak sa
istí jedinci odváţia tvrdiť, ţe hmotný svet, ktorý pred sebou
vidíme, na ktorého opísanie by nestačili
všetky knihy sveta, vznikol náhodou, bez pomoci vyššej
inteligencie. Mnoho spoločností robí všetko
pre to, aby vyhubili zboţné myšlienky v hlavách ľudí, a
ateistické filozofie predkladajú domnienky, ţe
Boh neexistuje. Ale človek, ktorý tvrdí, ţe Boh neexistuje, musí
byť vševediaci, inými slovami je Boh.
Tak dochádza k filozofickému protikladu, pretoţe zapiera svoju
vlastnú existenciu. Uţ to, ţe sa ateisti
snaţia vysvetliť neexistenciu Boha, svedčí o Jeho bytí.
Ľudia sa nás často pýtajú: ,,Môţete nám dokázať existenciu
Boha?`` Dôkaz vyţaduje nezvratnú
názornú ukáţku, ktorá potvrdí výrok, v tomto prípade, ţe Boh
existuje. No len čo začneme hovoriť
o dôkazoch, vznikne ďalšia otázka: ,,Komu to budeme dokazovať?``
Inými slovami, musíme vedieť, kto
sa o dôkaz zaujíma a chce ho vidieť, t. j. kto bude posudzovať
konečný výsledok určitého pokusu alebo
skúšky.
Porozmýšľajme nad teoretickým príkladom. Slávny vedec dr.
Vynaliezavý práve objavil sofistický
vzorec, ktorý vyrieši všetky matematické a technické problémy.
Pyšne zvolá svojich kolegov a predloţí
im tridsať strán ultratechnických výpočtov a symbolov. Jeho
vedeckí kolegovia dumajú nad stránkami
a prídu k záveru: ,,Áno, to je odpoveď, ktorú hľadáme.`` Keby
dr. Vynaliezavý ukázal svoju prácu pánu
Haluškovi na ulici, ten by ani nevedel, či nedrţí stránky hore
nohami. Dôkaz mu nič nehovorí, pretoţe
nemá potrebné matematické znalosti. Záver: dôkaz vyţaduje
kvalifikovaného poslucháča.
Je pravda, ţe akýkoľvek dôkaz musí byť logický. Ale závisí od
našich predošlých skúseností, ako
logiku uplatníme. Dajme tomu, ţe pred našimi oknami rastie
jabloň. Raz ráno začujeme, ako na zem
padá jablko, a keď sa pozrieme von, vidíme, ţe leţí pod stromom.
Logicky dôjdeme k záveru, ţe to
jablko práve spadlo zo stromu. Logika tvrdenia teda závisí od
našich predošlých pozorovaní - jablká
rastú na strome, padajú na zem a vydávajú pri tom určitý zvuk.
Toto tvrdenie je logické pre všetkých,
ktorí niečo podobné zaţili.
Logiku teda pouţívame v medziach našej skúsenosti. Ako ale
môţeme očakávať, ţe Boh bude logický
pre ľudí, ktorí nemajú duchovné záţitky? Ako môţe byť existencia
Boha logická pre osobu, pre ktorú je
uţ samotná terminológia vedeckého poznania Boha neinteligentná?
Je preto smiešne, keď duchovne
slepí, hluchí a chromí ľudia vyţadujú, aby sme im ,,logicky
dokázali`` existenciu Boha.
Normálne nie je logické, aby sa niekto pýtal na určité fakty z
nejakého vedného odboru a aby mu boli
logicky dokázané. Keď napríklad niekto nemá ani poňatie o tom,
čo je to číslo, a vyţaduje, aby sme mu
dokázali, ţe jedna plus jedna sú dve, nedokáţeme to. Podobne, ak
duchovný analfabet vyţaduje, aby
-
sme mu logicky dokázali existenciu Boha, uţ jeho ţiadosť je
nelogická. Ako sa teda vyrovnať
s nelogickými ţiadosťami ateistov?
Za predpokladu, ţe príjemca informácie je osoba na istej
duchovnej úrovni, mohli by sme predloţiť
mnoho dôkazov, ţe Boh existuje. Čistý oddaný Boha môţe logicky,
jednoducho a názorne dokázať
existenciu duše a Boha. Ale materialistickí blázni vyţadujú, aby
bol Boh, nehmotná bytosť, obmedzený
materialistickou definíciou.
To však neznamená, ţe duša alebo Boh sú mimo hraníc logického
rozhovoru. Na stranách tejto knihy
môţete sami logicky posúdiť a aspoň teoreticky sa presvedčiť, ţe
za celým vesmírnym stvorením musí
stáť vyššia inteligencia, a ak hovoríme o vyššej inteligencii,
je tieţ logické, ţe táto inteligencia bude
patriť vyššej osobe. Nanešťastie nám uţ od malička vtĺkajú do
hlavy - Boh je mŕtvy a náboţenstvo je
ópium ľudstva. Namiesto toho sa však opájame proroctvami vedcov,
ktorí na seba prevzali úlohy
moderných kazateľov. Lenţe táto slepá viera - ţe človek dokáţe
porozumieť tajom stvorenia sveta
empirickým spôsobom - je mylná, pretoţe všetci vedci sú len
nepatrnými čiastočkami celku a ako takí
nemôţu nikdy pochopiť úplný počiatok alebo úplný celok.
Ale Boha môţeme prakticky realizovať oddanou sluţbou v
spoločnosti oddaných. Šríla Prabhupáda
prišiel z Indie so ţivým duchovným odkazom a s túţbou naučiť
všetkých ľudí na svete to, čo zabudli -
ţe sú duchovnej povahy a ţe majú určitý vzťah k Bohu. Umoţnil
tak veľkému mnoţstvu ľudí, aby sa
v jeho spoločnosti duchovne vzdelávali. Pri pozornom čítaní
ľahko zistíme, ţe táto náuka je skutočná
a praktická a poskytuje alternatívny spôsob ţivota namiesto
chaotického materialistického ţivota
dnešnej spoločnosti.
Táto kniha, ktorá je zostavená z rozhovorov, prednášok, krátkych
článkov a esejí, ukazuje, ţe môţeme
získať poznanie o Bohu a Jeho kráľovstve a toto poznanie je
bezpodmienečne nutné na to, aby všetci
ľudia ţili šťastne. Šríla Prabhupáda hovorí s nesmiernou
čistotou a dokazuje, ako je pre dnešného
človeka dôleţité sebapoznanie.
I.
Hľadanie
Absolútnej Pravdy
Zmysel ľudského ţivota
,, V súčasnosti je ľudská spoločnosť zvedená slepými vodcami,
nepoznajúcimi cieľ a zmysel ľudského
života, ktorými sú sebarealizácia a obnovenie nášho strateného
vzťahu s Najvyššou Božskou
Osobnosťou. Hnutie pre vedomie Krišnu sa snaží osvietiť ľudskú
spoločnosť týmto dôležitým
poznaním.``
Úlohou tohto veľmi dôleţitého hnutia pre vedomie Krišnu je
zachrániť ľudstvo pred duchovnou
smrťou. V súčasnosti je ľudská spoločnosť zvedená slepými
vodcami, nepoznajúcimi cieľ a zmysel
ľudského ţivota, ktorými sú sebarealizácia a obnovenie nášho
strateného vzťahu s Najvyššou Boţskou
Osobnosťou. Hnutie pre vedomie Krišnu sa snaţí osvietiť ľudskú
spoločnosť týmto dôleţitým
poznaním.
Dokonalosťou ľudského ţivota je podľa védskej civilizácie
realizovať vlastný vzťah ku Krišnovi čiţe
k Bohu. Z Bhagavad-gíty, ktorú prijímajú všetky autority
transcendentálneho poznania ako základ
védskej múdrosti, pochopíme, ţe nielen ľudia, ale všetky ţivé
bytosti sú čiastočkami Boha. Časť je
určená na to, aby slúţila celku, tak ako nohy, ruky, prsty a uši
sú určené na to, aby slúţili celému telu.
My ţivé bytosti sme povinné slúţiť Bohu, lebo sme Jeho
čiastočkami.
V skutočnosti vţdy musíme niekomu slúţiť, buď svojej rodine,
krajine alebo spoločnosti. Keď uţ
nemáme komu slúţiť, zoţenieme si psa alebo mačku a slúţime im. Z
toho vyplýva, ţe jednou z našich
základných vlastností je slúţiť niekomu, ale aj keď sa snaţíme
slúţiť, nie sme spokojní. Ani osoba,
ktorej slúţime, nie je spokojná. Na hmotnej úrovni sme vţdy
sklamaní. Je to preto, ţe sluţba, ktorú
poskytujeme, nie je správne nasmerovaná. Ak chceme napríklad
slúţiť stromu, musíme zalievať jeho
korene. Ak zalievame listy, konáre alebo vetvičky, nebude z toho
ţiadny úţitok. Keď slúţime Najvyššej
Boţskej Osobnosti, všetky ostatné časti a čiastočky budú
automaticky uspokojené. Podľa toho sú všetky
dobročinné skutky, rovnako ako aj sluţba spoločnosti, rodine a
národu dokonalé len vtedy, ak sú ako
sluţba určené Najvyššej Boţskej Osobnosti.
Kaţdý človek by mal pochopiť svoj základný vzťah k Bohu a podľa
toho konať. V ţivote budeme mať
úspech jedine vtedy, ak sa nám to podarí. Niekedy sa však
stretávame s vyzývavými názormi, ţe ,,Boh
neexistuje`` alebo ,,ja som Boh`` alebo dokonca ,,na Boha
kašlem``. V skutočnosti nás však tento
vyzývavý duch nezachráni. Boh existuje a môţeme Ho vidieť v
kaţdom okamihu. Zjaví sa nám ako
krutá smrť, ak Ho odmietneme vidieť počas ţivota. Keď Ho
nechceme uzrieť v jednej podobe,
-
predstaví sa nám v inej. Najvyššia Boţská Osobnosť má rôzne
podoby, pretoţe je pôvodcom celého
vesmírneho stvorenia. V pravom zmysle slova nie je moţné, aby
sme Bohu utiekli.
Hnutie pre vedomie Krišnu nie je slepý náboţenský fanatizmus,
nejde ani o nejaký nový protest
mladých ľudí; ide o oprávnený vedecký prístup k porozumeniu
nášho večného vzťahu k Absolútnej
Boţskej Osobnosti, Najvyššiemu Poţívateľovi. Toto hnutie sa
zaoberá naším vzťahom k Najvyššiemu
Pánovi a spôsobom, ako Mu oddane slúţiť. Tak umoţňuje dosiahnuť
najvyššiu dokonalosť, k akej sa
v ľudskej podobe dá dospieť.
Musíme vţdy pamätať na to, ţe do ľudského tela sme sa dostali po
dlhej ceste evolučným procesom,
ktorým duša prechádzala milióny rokov. V tejto ţivotnej podobe
môţeme otázky našej ţivotnej úrovne
vyriešiť oveľa jednoduchšie, ako keby sme ţili v niţších
podobách ako zvieratá. Prasatá, psi, ťavy,
somáre majú tieţ ţivotné potreby, ktoré sú pre ne rovnako
dôleţité, ako pre nás tie naše, ale ţivotné
podmienky týchto zvierat sú veľmi primitívne, zatiaľ čo ľuďom
prírodné zákony umoţňujú veľmi
pohodlný ţivot.
Prečo má človek lepšie podmienky ako napríklad prasa alebo iné
zviera? Prečo má vysoko postavený
predstaviteľ vlády pohodlnejšie ţivotné podmienky neţ obyčajný
úradník? Odpoveď je jednoduchá:
predstaviteľ vlády vykonáva prácu, ktorá je dôleţitejšia ako
práca obyčajného úradníka. Podobne
človek má oveľa váţnejšie povinnosti ako zvieratá, ktoré sa
zaujímajú jedine o to, ako naplniť svoj
prázdny ţalúdok. Avšak moderná spoločnosť, ktorá je na úrovni
zvierat, iba zväčšila problém
prázdnych ţalúdkov. Keď poţiadame niektoré z týchto naleštených
zvierat, aby sa zaoberali
duchovným ţivotom, hovoria, ţe chcú len pracovať pre uspokojenie
svojho ţalúdka a nepotrebujú sa
zaujímať o Boha. Túţia pracovať, a pritom naráţajú neustále na
nezamestnanosť a mnohé ďalšie
ťaţkosti, ktoré vznikajú porušovaním prírodných zákonov. Napriek
tomu všetkému však odmietajú
prijať skutočnosť, ţe Boh existuje.
Ľudské telo sme nedostali na to, aby sme dreli ako prasatá alebo
psi, ale aby sme dosiahli najvyššiu
ţivotnú dokonalosť. Prírodné zákony nás prinútia veľmi ťaţko
pracovať, ak sa budeme chcieť tejto
dokonalosti vyhnúť. Na konci Kali-jugy (súčasnej doby) budú
ľudia musieť pracovať ako kone, aby
získali aspoň kúsok chleba. Tento jav môţeme pozorovať uţ teraz,
veď kaţdým rokom rastie nutnosť
pracovať viac a viac a za menšiu odmenu. Ľudia však nie sú
predurčení na to, aby dreli ako zvieratá.
Pokiaľ si človek nedokáţe plniť svoje ľudské povinnosti, zákony
prírody ho prinútia transmigrovať do
niţších ţivočíšnych druhov. Bhagavad-gítá podrobne opisuje, ako
sa duša narodí a získa vhodné telo
a zmysly, aby si mohla uţívať v hmotnom svete.
Bhagavad-gítá tieţ hovorí, ţe tí, ktorí sa pokúšajú priblíţiť k
Bohu, ale nemajú úspech - inými slovami
tí, ktorí nedosiahli dokonalosť v duchovnom ţivote - sa môţu
narodiť v duchovne zaloţených rodinách
alebo v bohatých rodinách obchodníkov. Keď tí, ktorí neuspeli v
duchovnom ţivote, dostanú moţnosť
narodiť sa vo vznešenej rodine, čo sa potom dá povedať o tých,
ktorí tú dokonalosť naozaj dosiahli?
Pokus vrátiť sa späť k Bohu, aj keď je iba spolovice skončený,
zaisťuje lepší budúci ţivot. V duchovne
zaloţených i v bohatých rodinách sa dá pokračovať v duchovnom
postupe od miesta, na ktorom
skončili v minulom ţivote. Podmienky vytvorené v týchto rodinách
výborne pomáhajú kultivovať
duchovné poznanie. Bhagavad-gítá pripomína týmto šťastným ľuďom
s dobrým pôvodom, ţe ich
šťastie závisí od ich minulých oddaných činností. Bohuţiaľ, deti
v takýchto bohatých rodinách sa
neobracajú na Bhagavad-gítu, pretoţe ich zvádza májá
(ilúzia).
Narodiť sa v zámoţnej rodine znamená, ţe človek sa uţ od
narodenia nemusí zaoberať problémom, čo
jesť, a neskôr môţe ţiť tieţ pomerne pohodlným ţivotom. Takto
situovaný človek môţe postupovať
v duchovnej sebarealizácii, ale nanešťastie deti z týchto rodín
sa pod vplyvom súčasného ţelezného
veku (ktorý je plný strojov a mechanických ľudí) nechávajú
zviesť zmyslovými pôţitkami a zabúdajú
na príleţitosť, ktorú dostali pre svoj duchovný pokrok.
Bhagavad-gítá je úvod do transcendentálneho poznania a
povinnosťou všetkých zodpovedných
predstaviteľov štátu je vyriešiť ekonomické a iné problémy
poučením sa z Bhagavad-gíty. Riešiť
ekonomické otázky balansovaním na pohyblivej ploche nemá zmysel;
mali by sme skôr vyriešiť
konečné problémy ţivota, ktoré vzniknú vplyvom prírodných
zákonov. Civilizácia sa nevyvíja, pokiaľ
v nej neexistuje duchovný pokrok. Duša hýbe telom a ţivé telo
hýbe svetom. Staráme sa o telo, ale
nepoznáme dušu, vďaka ktorej sa môţe pohybovať. Bez duše sa telo
nemôţe pohybovať, je neţivé.
Ľudské telo je vynikajúci prostriedok, pomocou ktorého môţeme
dosiahnuť večný ţivot. Je to veľmi
vzácna a dôleţitá loď, ktorú potrebujeme na prekonanie oceánu
nevedomosti, t. j. hmotnej existencie.
Loď vedie skúsený kapitán, duchovný učiteľ, a plachty nadúvajú
priaznivé vetry. Kto by tieto výhodné
podmienky nevyuţil a nepreplával oceán nevedomosti? O tom, kto
túto vynikajúcu príleţitosť
nevyuţije, sa dá jednoducho povedať, ţe spáchal samovraţdu.
Vlak prvej triedy je určite pohodlný, ale aký význam má
klimatizované kupé, ak vlak nejde správnym
smerom? V súčasnosti venujú ľudia príliš mnoho energie na to,
aby pripravili pre telo všemoţné
-
pohodlie. Nikto nevie nič o pravom zmysle ţivota, teda o návrate
späť k Bohu. Nesmieme zostať
v pohodlnom kupé; mali by sme zistiť, či náš dopravný
prostriedok ide správnym smerom. Nemá
význam zaistiť hmotnému telu pohodlie za cenu zabudnutia na
ţivotnú nevyhnutnosť, za cenu straty
duchovnej totoţnosti. Loď ľudského ţivota je zostrojená tak, aby
sa pribliţovala k duchovnému cieľu.
Nanešťastie je však toto telo pripútané k svetskému vedomiu
piatimi silnými putami, ktorými sú: 1.
puto k hmotnému telu vďaka neznalosti duchovných skutočností; 2.
puto k rodinným príslušníkom na
základe telesných vzťahov; 3. puto k miestu narodenia a k
hmotnému majetku, ako sú dom, jeho
vybavenie, pozemky, peniaze a iné osobné vlastníctvo; 4. puto k
materialistickej vede, ktorá vţdy
zostane tajomná kvôli nedostatku duchovného svetla a 5. puto k
rôznym formám náboţenstva
a náboţenských obradov bez poznania Boţskej Osobnosti a oddaných
Boha, ktorí ich posväcujú. Tieto
putá, ktoré spútavajú loď ľudského tela, sú podrobne opísané v
pätnástej kapitole Bhagavad-gíty. Táto
ich prirovnáva k hlboko zakorenenému banyánovníku, ktorý zapúšťa
stále nové a nové korene. Taký
strom sa dá vyvrátiť len veľmi ťaţko, ale Šrí Krišna nám
odporúča nasledujúci postup: ,,Na tomto svete
nie je moţné vystihnúť jeho pravú podobu. Nikto nevie, kde
začína, kde končí a kde má svoj základ. Aţ
keď človek s odhodlanosťou zotne ráznou zbraňou nelipnutia pevne
zakorenený banyánovník, nech
vyhľadá miesto, odkiaľ sa uţ nevracajú tí, čo k nemu dospeli, a
odovzdá sa tam Najvyššej Boţskej
Osobnosti, z ktorej uţ od nepamäti všetko vyviera.`` (Bg.
15.3-4)
Ani vedci, ani špekulatívni filozofi nenašli ešte ţiadnu teóriu,
ktorá by s konečnou platnosťou
vysvetľovala vesmír. Dokázali predloţiť iba rôzne hypotézy.
Niektorí z nich vravia, ţe hmotný svet je
skutočný, iní hovoria, ţe je ako sen a ďalší vyhlasujú, ţe
neexistuje. Takto predkladajú svetskí učenci
rôzne pohľady na túto vec, ale v skutočnosti ţiadny zo svetských
vedcov alebo špekulatívnych
filozofov nedokázal objaviť počiatok alebo hranice vesmíru.
Nikto nedokáţe povedať, odkedy sa
vesmír vznáša v priestore alebo akým spôsobom sa tam udrţuje.
Prichádzajú s rôznymi teoretickými
zákonmi, ako je napríklad zákon príťaţlivosti, ale v skutočnosti
nedokáţu vysvetliť, čo gravitáciu
spôsobuje. Všetci sa snaţia presadiť práve svoju teóriu, aby
získali slávu, ale hmotný svet je aj tak
naďalej plný trápení, ktoré nikto nemôţe prekonať len samotným
presadzovaním rôznych teórií v danej
oblasti. Najvyšší Pán, ktorý si je v plnej miere vedomý všetkého
vo Svojom výtvore, nás poučuje, ţe
naším najlepším záujmom je dostať sa z tejto strastiplnej
situácie. Musíme sa odpútať od všetkého
hmotného. Musíme zmeniť svoje materialistické ţivoty, aby sme
dokázali čo najlepšie vyuţiť svoje
nešťastné postavenie. Ţelezo nie je oheň, ale ak ho dáme do
ohňa, môţe sa naň zmeniť. Odpútanie sa
od hmotných činností môţeme docieliť duchovnými činnosťami, a
nie hmotnou nečinnosťou, ktorá je
opakom hmotnej činnosti. Duchovné konanie však nielen neguje
hmotné činnosti, ale je aj nevyhnutne
potrebné pri rozvoji skutočného ţivota. Musíme veľmi túţiť, aby
sme našli večný ţivot alebo duchovnú
existenciu v Brahmane, v absolútne. Toto večné kráľovstvo Boha
opisuje Bhagavad-gítá ako večnú
krajinu, z ktorej niet návratu.
Počiatok našich súčasných hmotných ţivotov sa nedá zistiť a my
ani nepotrebujeme vedieť, kedy sme
poklesli do hmotnej existencie. Musíme sa uspokojiť s tým, ţe
tento materialistický spôsob ţivota trvá
uţ od nepamäti a našou povinnosťou je odovzdať sa Najvyššiemu
Pánovi, ktorý je pôvodným zdrojom
všetkého. Bhagavad-gítá opisuje vlastnosti, ktoré potrebujeme na
návrat k Bohu (15.5): ,,Ten, kto sa
zbavil pýchy, klamu a nevhodnej spoločnosti, kto pochopil večné,
premohol ţiadostivosť, zbavil sa
protikladov šťastia a nešťastia a vie, ako sa odovzdať Najvyššej
Osobe, dosiahne toto večné
kráľovstvo.``
Človek, ktorý je presvedčený o svojej duchovnej totoţnosti a
ktorý sa zbavil hmotného chápania
a klamu a je transcendentálny voči kvalitám hmotnej prírody,
ktorý sa neustále zaoberá
zdokonaľovaním duchovného poznania a zanechal zmyslové pôţitky,
môţe sa vrátiť späť k Bohu.
Takáto osoba sa nazýva (na rozdiel od nevedomého blázna, ktorý
sa nazýva ),
pretoţe ju neovplyvňujú duality šťastia a nešťastia.
Aká je povaha Boţieho kráľovstva? Bhagavad-gítá (15.6) o tom
hovorí: ,,Moje zvrchované sídlo nie je
oţiarené ani slnkom, ani mesiacom, ani ohňom, ani elektrinou.
Tí, ktorí k nemu dospeli, sa nikdy
nevrátia do hmotného sveta.``
Najvyšší Pán je najvyšší vlastník všetkých planét a napriek
tomu, ţe kaţdé miesto Jeho stvorenia je
Boţím kráľovstvom, existuje aj osobné sídlo Pána, ktoré sa úplne
odlišuje od vesmíru, v ktorom teraz
ţijeme. Toto sídlo sa nazýva alebo najvyššie sídlo. Dokonca aj
tu na Zemi sú krajiny
s nízkymi a vysokými ţivotnými podmienkami. V celom vesmíre je
okrem našej planéty roztrúsené
nekonečné mnoţstvo iných planét; niektoré z nich sú vyššie a iné
zasa niţšie. V kaţdom prípade sú však
tieto planéty pod vplyvom vonkajšej hmotnej energie a pre svoju
existenciu potrebujú slnečné svetlo
alebo oheň, pretoţe hmotný vesmír je tmavé miesto. Nad týmto
vesmírom však existuje duchovné
kráľovstvo, o ktorom sa hovorí, ţe patrí do vyššej podstaty
Boha. Toto kráľovstvo opisujú Upanišády
takto: ,,Nie je tam potrebné slnko, mesiac alebo hviezdy a nie
je osvetlené ani elektrinou, ani ohňom.
-
Všetky hmotné vesmíry osvetľuje odrazené svetlo duchovnej ţiary,
a pretoţe vyššia podstata vţdy
vyţaruje sama, môţeme vnímať svetlo aj v tej najtmavšej noci.``
V Hari-vamši vysvetľuje duchovnú
podstatu Samotný Pán takto: ,,Oslňujúca ţiara neosobného
Brahmanu (neosobného absolútna) osvetľuje
celé bytie, tak hmotné, ako aj duchovné. Ale ty, ó, Bhárata, by
si mal vedieť, ţe táto neosobná ţiara
vychádza z Môjho tela.`` Tento výrok potvrdzuje aj
Brahma-sanhitá. Nesmieme si však myslieť, ţe
duchovné sídlo môţeme dosiahnuť hmotnými prostriedkami, ako sú
napríklad kozmické lode, ale
môţeme si byť istí, ţe ten, kto dosiahne Krišnovo duchovné
sídlo, môţe neustále preţívať večnú
duchovnú blaţenosť. Ako chybujúce ţivé bytosti musíme prejsť
dvoma fázami našej existencie. Jedna
sa nazýva hmotná existencia, ktorá je plná utrpení - rodenia,
staroby, choroby a smrti - a druhá sa
nazýva duchovná existencia, pre ňu je charakteristický večný
duchovný ţivot, plný blaţenosti
a poznania. V hmotnej existencii nás ovláda hmotné telesné
chápanie a myseľ, ale v duchovnej
existencii môţeme neustále preţívať veselú transcendentálnu
prítomnosť Najvyššej Boţskej Osobnosti.
V duchovnej existencii sa nám Pán nikdy nestratí.
Hnutie pre vedomie Krišnu sa snaţí priniesť túto duchovnú
existenciu celému ľudstvu. Naše súčasné
materialistické vedomie nás pripútava k hmotným zmyslovým
pôţitkom, ale oddaná sluţba Krišnovi
alebo vedomie Krišnu môţe toto chápanie ihneď odstrániť. Ak
prijmeme zásady oddanej sluţby,
budeme transcendentálni voči hmotnému chápaniu ţivota a
oslobodíme sa od kvality dobra, vášne
a nevedomosti, aj keď budeme obklopení rôznymi materialistickými
činnosťami. Kaţdému človeku,
ktorý sa zaoberá materialistickými činnosťami, najviac prospeje
čítanie časopisu ,,Návrat k Bohu``
a kníh tohto hnutia. Táto literatúra pomáha preťať korene
hmotnej existencie a učí nás, ako sa zrieknuť
všetkého, čo súvisí s hmotným chápaním ţivota, a namiesto toho
si uţívať duchovný nektár. Na túto
úroveň nemôţeme postúpiť ţiadnym iným spôsobom ako oddanou
sluţbou. Oddanou sluţbou sa môţe
človek okamţite oslobodiť ( ) aj v tomto ţivote. Väčšina
duchovných úsilí je znečistená
materializmom, ale čistá oddaná sluţba je transcendentálna voči
všetkým hmotným nečistotám. Tí, ktorí
túţia vrátiť sa domov, späť k Bohu, musia len prijať zásady
hnutia pre vedomie Krišnu a jednoducho
zamerať svoje vedomie na lotosové nohy Najvyššieho Pána, Boţskej
Osobnosti Šrí Krišnu.
Duša a reinkarnácia
Rozhovor Mika Robinsona pre londýnsku rozhlasovú spoločnosť s
Jeho Božskou Milosťou A. Č.
Bhaktivédántom Svámím Prabhupádom.
Mike Robinson: Môţete mi povedať, v čo veríte a aká je filozofia
Haré Krišna hnutia?
Šríla Prabhupáda: Áno. Nejde o vieru. Vedomie Krišnu je veda.
Najskôr musíme vedieť, aký je
rozdiel medzi ţivým a mŕtvym telom. Aký je rozdiel? Rozdiel
spočíva v tom, ţe po smrti opustí duša
alebo ţivotná sila telo, a preto o ňom hovoríme, ţe je mŕtve. Sú
to dve veci. Prvá vec je toto telo
a druhá ţivotná sila v ňom. V tom je rozdiel medzi duchovnou
vedou, t. j. vedomím Krišnu,
a materialistickou vedou. Pre obyčajného človeka je spočiatku
veľmi ťaţké pochopiť hodnotu nášho
hnutia. Musí si uvedomiť, ţe je duša, teda čosi iné ako toto
hmotné telo.
Mike Robinson: A kedy to pochopíme?
Šríla Prabhupáda: Môţete to pochopiť hocikedy, ale vyţaduje to
trochu inteligencie. Napríklad dieťa
rastie, stane sa z neho chlapec, z chlapca vyrastie mládenec,
ten dospeje v muţa a z dospelého muţa sa
stane starec. Aj keď sa počas tejto doby telo premenilo z tela
dieťaťa na telo starca, človek sa stále
povaţuje za tú istú osobu s rovnakou totoţnosťou. Pozrite sa,
telo sa mení, ale dočasná majiteľka tela,
duša, zostáva rovnaká. Môţeme z toho logicky usúdiť, ţe keď naše
súčasné telo zomrie, dostaneme iné
telo. To sa nazýva sťahovanie duše.
Mike Robinson: Keď teda človek zomrie, je to len hmotné telo,
ktoré umiera?
Šríla Prabhupáda: Áno. Bhagavad-gítá (2.20) to podrobne
vysvetľuje:
Mike Robinson: Odvolávate sa často na písma?
Šríla Prabhupáda: Áno, veľmi často citujeme. Táto náuka o vedomí
Krišnu sa nedá študovať
povrchne, nie je to obyčajné náboţenstvo. (K oddanému.) Nájdi
tento verš v Bhagavad-gíte.
Oddaný:
,,Duša sa nikdy nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla,
nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je
nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo
zabité.``
Mike Robinson: Ďakujem za prečítanie. Môţete mi to vysvetliť
trochu podrobnejšie? Ak duša
neumiera, odchádzajú po smrti všetky duše k Bohu?
-
Šríla Prabhupáda: Nie je to nutné. Ak je človek pripravený, ak
sa pripraví počas svojho ţivota na
návrat domov, späť k Bohu, potom môţe odísť. Ak sa však
nepripraví, dostane ďalšie hmotné telo.
Existuje 8 400 000 rôznych druhov tiel. Zákony prírody mu
pridelia vhodné telo podľa jeho ţelania
a podľa jeho karmy. Ako keď sa napríklad nakazíte nejakou
chorobou a ochoriete. Je ťaţké tomu
porozumieť?
Mike Robinson: Nie je to práve najľahšie.
Šríla Prabhupáda: Dajme tomu, ţe niekto dostane osýpky a po
siedmich dňoch sa na ňom objavia
príznaky. Ako sa nazýva toto obdobie?
Mike Robinson: Inkubačná doba?
Šríla Prabhupáda: Áno, inkubačná doba. Nevyhnete sa jej. Keď sa
nakazíte nejakou chorobou,
rozvinie sa podľa prírodných zákonov. Podobne sa počas tohto
ţivota dostávame do styku s rôznymi
kvalitami hmotnej prírody a tento styk rozhodne o tom, aký druh
tela dostaneme v budúcom ţivote. Je
to presne podľa prírodných zákonov. Ľudia si vo svojej
nevedomosti myslia, ţe sú slobodní, ale
v skutočnosti sú úplne závislí. Nie sú slobodní; svoju slobodu
si len predstavujú, napriek tomu, ţe sú
podriadení zákonom prírody. O vašom budúcom narodení teda
rozhodnú vaše hriešne alebo zboţné
činy.
Mike Robinson: Vaša Milosť, povedali ste, ţe nikto nie je
slobodný. Hovoríte teda, ţe ak ţijeme
správnym ţivotom, vytvárame si určitým spôsobom dobrú
budúcnosť?
Šríla Prabhupáda: Áno.
Mike Robinson: Takţe si môţeme slobodne vybrať to, o čom si
myslíme, ţe je dôleţité. Náboţenstvo
je dôleţité, pretoţe ak veríme v Boha a vedieme poriadny
ţivot...
Šríla Prabhupáda: Nie je to otázka viery, nepleťte sem vieru. Je
to zákon. Napríklad, ak porušíte
nejaký zákon, vláda vás potrestá, či v ňu veríte, alebo nie.
Podobne je to s Bohom, či uţ v Neho veríme,
alebo nie. Ak neveríte v Boha a robíte si, čo chcete, potrestajú
vás prírodné zákony.
Mike Robinson: Rozumiem. Záleţí na tom, aké náboţenstvo
vyznávate? Záleţí na tom, či človek
uctieva Krišnu?
Šríla Prabhupáda: Nie je to otázka náboţenstva, je to veda. Ste
duchovná bytosť, ale pretoţe ste
podmienený, podliehate zákonom prírody. Môţete veriť kresťanstvu
a ja môţem veriť hinduizmu, ale to
neznamená, ţe vy zostarnete a ja nie. Hovoríme o vede starnutia.
To je prírodný zákon. Neznamená to,
ţe vy ako kresťan zostarnete a ja ako hinduista nezostarnem.
Všetci starneme. Podobne platia všetky
prírodné zákony pre kaţdého. Nie je dôleţité, či veríte tomuto
náboţenstvu, alebo inému.
Mike Robinson: Hovoríte teda, ţe existuje len jeden Boh, ktorý
nás všetkých riadi?
Šríla Prabhupáda: Áno, existuje len jeden Boh a jedny prírodné
zákony a my všetci týmto zákonom
podliehame. Všetkých nás ovláda Najvyšší. Je hlúpe myslieť si,
ţe sme slobodní alebo ţe si môţeme
robiť, čo chceme.
Mike Robinson: Môţete mi vysvetliť, ako sa zmenia názory
človeka, ktorý sa stane členom Haré
Krišna hnutia?
Šríla Prabhupáda: Haré Krišna hnutie je určené pre tých, ktorí
sa váţne zaujímajú o túto náuku a chcú
jej porozumieť. Nie je pravda, ţe sme nejaká sektárska skupina.
Nie, môţe sa pridať kaţdý. Prijímame
vysokoškolských študentov. Môţete byť kresťan, môţete byť
hinduista, môţete byť moslim, to nie je
podstatné. Hnutie pre vedomie Krišnu prijíma kaţdého, kto chce
porozumieť vede o Bohu.
Mike Robinson: Ako sa človek zmení, keď sa začne zaujímať o túto
náuku?
Šríla Prabhupáda: Začína tým jeho pravé vzdelanie. Najskôr
musíte pochopiť, ţe ste duša, a keďţe ste
duša, meníte telá. To je abeceda duchovného chápania. Keď vaše
telo skoná, je zničené, ale vy
neskonáte - dostanete iné telo práve tak, ako keď si prezlečiete
kabát alebo košeľu. Keď ma prídete
zajtra navštíviť a ja budem mať inú košeľu a iný kabát, znamená
to, ţe som iný človek? Nie. Podobne
vţdy, keď zomriete, zmeníte telo, ale vy, duša vovnútri tela,
zostávate stále rovnaký. Túto vec musíte
pochopiť a aţ potom môţete urobiť ďalší pokrok v
sebarealizácii.
Mike Robinson: Uţ začínam rozumieť; ale ako to súvisí s veľkým
počtom vašich stúpencov, ktorí
rozdávajú knihy o Krišnovi na Oxfordskej ulici?
Šríla Prabhupáda: Tieto knihy majú presvedčiť ľudí o potrebe
duchovného ţivota.
Mike Robinson: Vás naozaj nezaujíma, či sa pridajú k Haré Krišna
hnutiu, alebo nie?
Šríla Prabhupáda: To nie je dôleţité. Naším poslaním je ľudí
učiť. Ľudia sú nevedomí a ţijú v raji
bláznov. Myslia si, ţe keď ich telo zomrie, všetko skončí. To je
hlúposť.
Mike Robinson: Naozaj vám ide len o to, povedať ľuďom o
duchovnom rozmere ţivota?
Šríla Prabhupáda: Naším prvým záujmom je povedať vám, ţe nie ste
toto telo, ţe je to váš obal a vy
ţijete vovnútri.
-
Mike Robinson: Áno, myslím, ţe som to pochopil. Mohli by sme
teda pokračovať. Povedali ste, ţe
ţivot človeka po smrti závisí od toho, ako ţije teraz, a ţe
existujú prírodné zákony, ktoré ovplyvňujú
náš budúci ţivot. Ako prebieha proces prevteľovania?
Šríla Prabhupáda: Tento proces je veľmi jemný. Dušu nemôţeme
vidieť naším hmotným zrakom. Má
veľkosť atómu. Po zničení hrubohmotného tela, ktoré je stvorené
zo zmyslových orgánov, krvi, kostí,
tuku atď., ţije jemnohmotné telo, skladajúce sa z mysle,
inteligencie a falošného ,,ja``, ďalej.
V momente smrti prenáša jemnohmotné telo malú dušu do iného
hrubohmotného tela, podobne ako
vzduch prenáša vôňu. Nikto nevie, odkiaľ vôňa ruţí pochádza, ale
vieme, ţe ju prenáša vzduch.
Nevidíme ako, ale deje sa to. Rovnako jemné je prevteľovanie
duší. Podľa stavu mysle v momente
smrti vchádza maličká duša do matkinej maternice prostredníctvom
otcovho semena a vytvára si
príslušný druh tela, ktoré je predurčené matkou. Môţe to byť
telo človeka, mačky, psa alebo
čohokoľvek.
Mike Robinson: Chcete povedať, ţe sme v predchádzajúcom ţivote
boli niečím iným?
Šríla Prabhupáda: Áno.
Mike Robinson: A budeme sa v budúcnosti vracať vţdy ako niečo
iné?
Šríla Prabhupáda: Áno, pretoţe ste veční. Jednoducho meníte telá
podľa svojich činov, a preto by ste
sa mali snaţiť s tým skoncovať, aby ste mohli zostať vo svojom
prvotnom tele. To je náuka o vedomí
Krišnu.
Mike Robinson: Jasné. Keď budem mať vedomie Krišnu, nebudem
riskovať, ţe sa vrátim do
hmotného sveta ako pes.
Šríla Prabhupáda: Správne.
,,Kto pozná transcendentálnu povahu Môjho zjavenia a Mojich
činov, keď opúšťa svoje telo, nenarodí
sa znovu v hmotnom svete, ale dosiahne Moje večné sídlo, ó,
Ardţuna.`` (Bg. 4.9) Boh hovorí: ,,Kaţdý,
kto Ma pochopí, sa oslobodí od zrodení a smrtí.`` Nikto ale
nespozná Boha špekuláciou na hmotnej
úrovni; človek sa musí najskôr dostať na duchovnú úroveň a potom
dostane inteligenciu, ktorá je
potrebná na pochopenie Boha. A keď porozumie Bohu, nedostane uţ
iné hmotné telo. Ide naspäť
domov, späť k Bohu. Ţije večne a nemení svoje telá.
Mike Robinson: Aha, rozumiem. Teraz ste dvakrát citovali vaše
písma. Mohli by ste mi v krátkosti
vysvetliť ich pôvod?
Šríla Prabhupáda: Naše písma pochádzajú z védskej literatúry,
ktorá existuje uţ od počiatku
stvorenia. Vţdy keď je stvorené niečo nové, ako napríklad tento
mikrofón, dostanete tieţ návod, ako sa
to dá pouţiť. Je to tak?
Mike Robinson: Áno, to súhlasí.
Šríla Prabhupáda: Podobne existujú tieto spisy od počiatku
stvorenia, aby vysvetlili, ako treba
pouţívať hmotný svet.
Mike Robinson: Teraz by sme mohli prejsť k jednej veci, o ktorej
máte, myslím, dosť vyhranený
názor. Aký je hlavný rozdiel medzi vašou náukou a inými
východnými učeniami, ktoré hlásajú na
Západe?
Šríla Prabhupáda: Rozdiel je ten, ţe my nasledujeme pôvodnú
literatúru a oni si vytvárajú literatúru
vlastnú. Tým sa od nich líšime. Keď sa vyskytnú problémy v
duchovných veciach, musíte hľadať
riešenie v pôvodných písmach a nie v knihách, ktoré vydali
podvodníci.
Mike Robinson: A čo spievanie Haré Krišna, Haré Krišna...?
Šríla Prabhupáda: Spievanie Haré Krišna je najjednoduchší
spôsob, ako sa očistiť, hlavne
v súčasnosti, keď sú ľudia takí hlúpi, ţe dokáţu len veľmi ťaţko
porozumieť duchovnému poznaniu.
Spievaním Haré Krišna sa vaša inteligencia očistí a porozumiete
duchovným veciam.
Mike Robinson: Môţete mi povedať, čo vás vedie v kaţdodenných
činnostiach?
Šríla Prabhupáda: Riadime sa védskou literatúrou.
Mike Robinson: Písmami, ktoré ste citovali?
Šríla Prabhupáda: Áno, všetko je tam napísané. My ich prekladáme
do angličtiny, ale nič si
nevymýšľame. Tým by sme všetko pokazili. S védskou literatúrou
je to ako s tým návodom
k mikrofónu, ktorý vysvetľuje, ako ho zloţiť: ,,Tieto skrutky
zaskrutkujte do kovu na pravej strane.``
Nemôţete nič zmeniť, pretoţe by ste všetko pokazili. Vzhľadom na
to, ţe si nič nevymýšľame, môţete
čítať hociktorú z našich kníh a dostanete pravé duchovné
poznanie.
Mike Robinson: Ako pôsobí filozofia vedomia Krišnu na ţivot
človeka?
-
Šríla Prabhupáda: Odstraňuje utrpenie. Ľudia trpia, pretoţe sa
mylne pokladajú za toto telo. Keď si
myslíte, ţe ste kabát alebo košeľa a dôkladne ich periete, ale
pritom zabudnete jesť, budete šťastný?
Mike Robinson: Nie, nebudem.
Šríla Prabhupáda: Aj napriek tomu si všetci perú len ,,kabát a
košeľu`` a zabúdajú na dušu v tele.
Nevedia nič o tom, čo je pod ,,kabátom a košeľou``. Spýtajte sa
niekoho, kto je a on vám odpovie: ,,Ja
som Angličan`` alebo ,,Ja som Ind``. A keď mu poviete: ,,Vidím,
ţe máš anglické alebo indické telo, ale
čo si ty?`` - nedokáţe odpovedať. Celá moderná civilizácia sa
zakladá na mylnom názore - ja som telo
( ). To je mentalita psov a mačiek. Chcem napríklad navštíviť
Anglicko a vy
ma zastavíte na hraniciach. Poviete: ,,Ja som Angličan, ale ty
si Ind. Prečo si sem prišiel?`` A pes bude
štekať: ,,Haf, haf! Prečo sem prichádzaš?`` Aký je tu teda
rozdiel v mentalite? Pes si myslí, ţe je pes,
a povaţuje ma za votrelca a vy si myslíte, ţe ste Angličan, a
povaţujete ma za Inda. Nie je tu ţiadny
rozdiel v myslení. Ľudia sa dopúšťajú najväčšieho omylu, keď
ţijú so psou mentalitou a tvrdia, ţe
rozvíjajú civilizáciu.
Mike Robinson: Teraz prejdime k ďalšiemu bodu. Zdá sa mi, ţe
Haré Krišna hnutie sa zaujíma
o určité oblasti sveta, kde ľudia trpia.
Šríla Prabhupáda: Áno, my sme jediní, ktorí sa o také niečo
zaujímajú. Ostatní sa jednoducho
vyhýbajú hlavným problémom: rodeniu sa, chorobám, starobe a
smrti. Ostatní tieto problémy
nevyriešili, len rozprávajú samé hlúposti. Ľudia sú zvedení a
udrţovaní v temnote. Je načase, aby sme
ich osvietili.
Mike Robinson: Okrem toho, ţe chcete osvietiť ľudí duchovne,
zaujímate sa tieţ o ich zdravie?
Šríla Prabhupáda: Ak sa vám dobre darí po duchovnej stránke,
cítite sa dobre aj po tej telesnej.
Mike Robinson: Ako?
Šríla Prabhupáda: Predstavme si, ţe máte auto. Prirodzene sa
staráte o auto i o seba. Ale
nestotožňujete sa s autom. Nemyslíte si: ,,Ja som auto.`` To je
nezmysel. Ľudia to však robia. Starajú sa
o telesné ,,auto`` a myslia si, ţe auto je vlastné ,,ja``.
Zabúdajú, ţe sa od auta odlišujú a ţe sú duše
s inými záujmami. Tak ako nikoho nemôţe uspokojiť pitie benzínu,
nemôţu nikoho uspokojiť ani
telesné činnosti. Človek musí nájsť správnu potravu pre dušu. Ak
si niekto myslí: ,,Ja som auto a musím
piť benzín,`` môţeme ho povaţovať za blázna. Podobne ten, kto si
myslí, ţe je toto telo, a chce byť
šťastný vďaka telesným radovánkam, je tieţ blázon.
Mike Robinson: Mám tu poznamenané niečo, na čo by som sa vás rád
spýtal. Vaši ľudia mi dali tieto
knihy a jedna z vecí, o ktorej tu hovoríte, je, ţe ,,náboţenstvo
bez filozofie je sentimentalizmus``.
Môţete mi to vysvetliť?
Šríla Prabhupáda: Väčšina veriacich hovorí: ,,Veríme, ţe...``
Ale načo je taká viera? Môţete veriť
niečomu, čo je v skutočnosti nesprávne. Napríklad niektorí
kresťania hovoria: ,,Veríme, ţe zvieratá
nemajú dušu.`` To nie je správne. Veria, ţe zvieratá nemajú
dušu, pretoţe ich chcú jesť. Zvieratá ale
dušu majú.
Mike Robinson: Ako viete, ţe zvieratá majú dušu?
Šríla Prabhupáda: Vy to tieţ môţete zistiť. Tu je vedecký dôkaz:
zviera je, vy jete; zviera spí, vy
spíte; zviera súloţí, vy súloţíte; zviera sa bráni, vy sa
bránite. Tak aký je rozdiel medzi vami
a zvieraťom? Ako teda môţete tvrdiť, ţe vy máte dušu a zviera
nie?
Mike Robinson: Tak dobre, začnime inou hypotézou. Čo keď si
myslím, ţe ľudia nemajú dušu?
Šríla Prabhupáda: Potom ale musíte vysvetliť rozdiel medzi ţivým
a mŕtvym telom. To som uţ
vysvetlil na začiatku. Len čo ţivotná sila, duša, opustí telo,
nemá ani to najpeknejšie telo hodnotu.
Nikto sa oň nestará, odhodia ho. Keď sa ale teraz dotknem vašich
vlasov, pobijeme sa. To je rozdiel
medzi ţivým a mŕtvym telom. V ţivom tele je duša a v mŕtvom tele
duša nie je. Telo nemá ţiadnu
hodnotu, len čo ho duša opustí. Dá sa to veľmi ľahko pochopiť,
ale dokonca aj najväčší tzv. vedci
a filozofi sú príliš obmedzení, aby to pochopili. Moderná
spoločnosť je v hroznom stave. Nie sú v nej
ľudia s naozajstným mozgom.
Mike Robinson: Máte na mysli všetkých vedcov, ktorí nechápu
duchovný rozmer v ţivote?
Šríla Prabhupáda: Áno. Skutočná veda je úplné poznanie všetkého
hmotného i duchovného.
Materiálna veda je dôleţitá len do určitej miery, nie je
najdôleţitejšia.
Mike Robinson: Mohol by som sa vrátiť k predchádzajúcej otázke?
Akú úlohu majú písma vo vašom
náboţenstve? Ako veľmi sú dôleţité?
Šríla Prabhupáda: Naše náboţenstvo je veda. Keď povieme, ţe z
dieťaťa vyrastie mládenec, je to
veda. Nie je to náboţenstvo. Malé dieťa vyrastie a stane sa z
neho mládenec. Kde je v tom
náboţenstvo? Kaţdý umrie - kde je v tom náboţenstvo? Je to veda.
Vaše telo bude neuţitočné, keď
umriete, či ste kresťan, hinduista alebo moslim. To je veda. Keď
zomrie váš príbuzný, nemôţete
povedať: ,,My sme kresťania, neveríme, ţe umrel.`` Nie, on umrel
bez ohľadu na to, či ste kresťan,
hinduista alebo moslim. Takţe keď o tom hovoríme, hovoríme len
na základe toho, ţe telo je dôleţité
-
iba dovtedy, kým je v ňom duša. Táto náuka platí pre všetky ţivé
bytosti a my sa snaţíme vzdelávať
ľudí na tomto základe.
Mike Robinson: Ak vám dobre rozumiem, snaţíte sa vzdelávať ľudí
na čisto vedeckej úrovni. A čo
teda náboţenstvo?
Šríla Prabhupáda: Náboţenstvo je tieţ veda. Ľudia mylne
pokladajú náboţenstvo za vieru - ,,Ja
verím, ţe...`` (K oddanému.) Vyhľadaj v slovníku slovo
náboženstvo.
Oddaný: Pod heslom náboţenstvo slovník uvádza: ,,Uznanie
nadľudskej vlády alebo sily a hlavne
osobného Boha, ktorého treba poslúchať, z čoho vyplýva správny
myšlienkový postoj.``
Šríla Prabhupáda: Áno. Náboţenstvo znamená učiť sa, ako
poslúchať Najvyššieho Vládcu. Takţe vy
môţete byť kresťan a ja hinduista, na tom nezáleţí. Obaja musíme
uznať, ţe existuje Najvyšší Vládca.
Kaţdý to musí uznať, to je pravé náboţenstvo. Nič takého:
,,Veríme, ţe zvieratá nemajú dušu.`` To nie
je náboţenstvo. Je to úplne nevedecké. Náboţenstvo znamená
vedecké pochopenie Najvyššieho
Vládcu. Pochopiť, kto je Najvyšší Vládca, a poslúchať Ho - to je
všetko. Dobrý občan štátu je ten, kto
poslúcha vládu a dodrţuje štátne zákony. Kto sa o vládu vôbec
nestará, je zlý občan. Ak sa z vás stane
zlý občan a ignorujete Boţiu vládu, potom ste bezboţný. A keď
ste dobrý občan, potom ste zboţný.
Mike Robinson: Jasné. Môţete mi povedať, čo je podľa vás zmyslom
ţivota? Prečo vôbec existujeme?
Šríla Prabhupáda: Zmyslom ţivota je radovať sa, ale vy staviate
na nedobrom základe, a preto
namiesto toho, aby ste sa radovali, trpíte. Všade vidíme boj o
existenciu. Všetci bojujú, ale aký majú
z toho napokon pôţitok? Iba trpia a umierajú. Preto aj keď ţivot
znamená pôţitok, váš ţivot
momentálne nie je radostný. Ak sa však dostanete na pravú
duchovnú ţivotnú úroveň, budete sa naozaj
radovať.
Mike Robinson: Môţete mi nakoniec priblíţiť niektoré stupne
duchovného ţivota, ktorými človek
prechádza? Akými duchovnými štádiami prechádza nový Krišnov
oddaný?
Šríla Prabhupáda: Prvé štádium je zvedavosť. Hovoríte si: ,,Čo
vlastne to Haré Krišna hnutie je?
Musím to preskúmať.`` To sa nazýva viera. To je začiatok. A
pokiaľ to myslíte váţne,
začnete sa stýkať s tými, ktorí sa venujú tomuto učeniu. Skúšate
pochopiť ich pocity. Potom si poviete:
,,Prečo by som sa nemohol stať jedným z nich?`` A keď sa stanete
jedným z nich, všetky vaše
pochybnosti sa stratia. Získate silnejšiu vieru a túţbu po
vedomí Krišnu. Prečo títo chlapci nechodia do
kina? Prečo nejedia mäso, prečo nenavštevujú nočné kluby?
Pretoţe sa zmenil ich vkus. Teraz všetky
tieto veci nenávidia. Takto robíte pokrok. Najskôr veríte, potom
sa stretávate s oddanými, odstránite
všetky pochybnosti, potom pevne veríte, získate chuť, potom
realizujete Boha a napokon dosiahnete
lásku k Bohu - dokonalosť. To je pravé náboţenstvo. Ţiadne
ritualistické obrady: ,,Ja verím, ty veríš.``
To nie je náboţenstvo. To je podvod. Pravé náboţenstvo znamená
rozvíjanie lásky k Bohu.
Mike Robinson: Ďakujem vám pekne za rozhovor. Som rád, ţe som sa
mohol s vami porozprávať.
Šríla Prabhupáda: Haré Krišna.
Dôleţité otázky
Tento článok bol prvýkrát uverejnený v časopise ,,Návrat k
Bohu`` 20. apríla 1960, keď Šríla
Prabhupáda osobne vydával tento časopis v Indii.
Keď ide malé dieťa so svojím otcom na prechádzku, neustále sa
vypytuje. Vypytuje sa na mnoţstvo
zvláštnych vecí a otec mu musí na všetky otázky správne
odpovedať. Keď som bol pred mnohými
rokmi mladým otcom, môj druhý syn, ktorý ma stále sprevádzal, ma
zaplavoval stovkami otázok. Raz
prechádzal okolo našej električky svadobný sprievod a štvorročný
chlapec sa ako obyčajne vypytoval,
čo to znamená. Dostal všemoţné odpovede na tisícky svojich
otázok o tomto sprievode a nakoniec sa
spýtal, či aj jeho vlastný otec sa ţenil! U všetkých prítomných
vyvolala táto otázka smiech. Chlapca ich
smiech dosť prekvapil. Ale aj tak bol hrdý na svojho ţenatého
otca.
Z tohto príbehu vyplýva, ţe pre človeka je prirodzené klásť
otázky, keďţe je inteligentné zviera. Čím
viac sa pýta, tým väčší pokrok robí v poznaní a vo vede. Celá
materialistická civilizácia sa pôvodne
zakladá na veľkom mnoţstve otázok, ktoré dáva mladá generácia
staršej generácii. Civilizácia sa vyvíja
krok za krokom, keď starší ľudia správne odpovedajú na otázky
mladých. Menej inteligentní ľudia si
nekladú toľko otázok, zatiaľ čo inteligentnejší ľudia sa pýtajú
stále viac. Najinteligentnejší ľudia sa
však pýtajú na to, čo sa stane po smrti.
Medzi najinteligentnejších ľudí patril veľký kráľ Paríkšit
Mahárádţ, ktorý vládol celému svetu
a ktorého nešťastnou náhodou preklial jeden bráhman, ţe o sedem
dní zomrie na uštipnutie hadom.
Tento bráhman bol iba obyčajný chlapec, ale aj tak mal veľkú
moc. Nevedel, ţe kráľa by mal uctievať,
a preto ho hlúpo preklial. Chlapcov otec, ktorého kráľ veľmi
zosmiešnil, to však veľmi ľutoval. Len čo
sa Mahárádţ Paríkšit dozvedel o kliatbe, ihneď opustil svoje
kráľovské sídlo a odobral sa na breh
Gangy, tečúcej neďaleko kráľovského mesta, aby sa pripravil na
smrť. Keďţe to bol veľký kráľ, takmer
všetci veľkí svätci a učenci sa zhromaţdili na mieste, kde začal
pred opustením svojho hmotného tela
-
drţať pôst. Napokon sem prišiel i najmladší zo svätých muţov tej
doby, Šukadéva Gósvámí, ktorého
zhromaţdenie zvolilo jednohlasne za svojho hovorcu napriek tomu,
ţe tam bol aj jeho veľký otec
Vjásadéva. Kráľ sa úctivo poklonil Šukadévovi Gósvámímu a
poloţil mu dôleţité otázky, týkajúce sa
odchodu z hmotného sveta, ktorý sa mal v jeho prípade uskutočniť
o sedem dní. Veľký kráľ, vznešený
následník Pánduovskej dynastie veľkých oddaných, sa opýtal
svätca Šukadévu: ,,Drahý pane, si
najväčší z najväčších transcendentalistov, a preto sa ťa pokorne
pýtam, aké sú moje povinnosti v tejto
chvíli. Som na pokraji smrti. Čo mám robiť v tomto kritickom
čase? Prosím ťa, pane, povedz mi, čo by
som mal počúvať, koho by som mal uctievať a na čo by som mal
myslieť. Veľký svätec ako ty
nezostáva v dome hospodárov dlhšie, neţ je nutné, a mám teda
veľké šťastie, ţe si sem láskavo prišiel
v čase mojej smrti. Prosím ťa preto, aby si ma poučil v túto
kritickú hodinu.``
Veľký svätec odpovedal na všetky otázky veľmi váţne, pretoţe bol
veľkým transcendentálnym
učencom a ako syn Bádarájana čiţe Vjásadévu, pôvodného autora
védskej literatúry, mal všetky boţské
vlastnosti.
Šukadéva Gósvámí povedal: ,,Drahý kráľ, tvoje otázky sú nielen
veľmi dôleţité, ale aj uţitočné pre
všetkých ľudí v kaţdej dobe. Tieto otázky sú najdôleţitejšie,
pretoţe sú záverom védskeho poznania
( ) a sú inými slovami, oslobodené duše,
ktoré realizovali svoju duchovnú totoţnosť, kladú tieto dôleţité
otázky, aby dostali podrobnejšie
informácie o transcendencii.``
Šrímad-Bhágavatam je prirodzený výklad k známej Védánta-sútre
(alebo Šáríraka-sútre), ktorú zostavil
Šríla Vjásadéva. Védánta-sútra je najvyššia védska literatúra a
obsahuje základ duchovného poznania.
No aj keď Šríla Vjásadéva napísal toto veľké dielo, nebol
spokojný. Potom sa stretol so svojím
duchovným učiteľom Šrí Náradom, ktorý mu odporučil opísať
Najvyššiu Boţskú Osobnosť. Po tejto
rade začal Vjásadéva meditovať o zásadách bhakti-jogy a bol mu
jasne vyjavený rozdiel medzi
Absolútnym a relatívnym svetom čiţe májou. Keď toto zrealizoval,
spísal veľký príbeh nazvaný
Šrímad-Bhágavatam, teda nádherný Bhágavatam, ktorý začína
skutočnými udalosťami v ţivote
Mahárádţa Paríkšita.
Védánta-sútra začína kľúčovou otázkou o transcendencii, ( ):
,,Človek by sa mal pýtať na Brahman čiţe transcendenciu.``
Kým je človek zdravý a silný, zabúda na krutú pravdu, na smrť, s
ktorou sa musí stretnúť. Preto si
hlúpi ľudia nekladú dôleţité otázky, týkajúce sa pravých
ţivotných problémov. Kaţdý si myslí, ţe
nikdy neumrie, aj keď kaţdú chvíľu môţe na vlastné oči vidieť
dôkazy smrti. V tom je rozdiel medzi
zvieratami a ľuďmi. Zviera, napríklad koza, necíti strach zo
smrti. Aj keď práve zabili jej koziu sestru,
ona sa dá ľahko oklamať ponúknutou zelenou trávou a stojí
kľudne, aţ kým príde na rad ona. Ale
človek, keď vidí, ţe jeho blízkeho ohrozuje nepriateľ, buď
bojuje, aby ho zachránil, alebo utečie, aby
zachránil seba. To je rozdiel medzi človekom a kozou.
Inteligentný človek vie, ţe smrť prišla na svet pri jeho
narodení. Vie, ţe umiera kaţdým okamihom
a konečný rozsudok bude vynesený, len čo skončí jeho ţivot.
Preto sa pripravuje na ţivot budúci, lebo
sa chce vyslobodiť z opakovaných rodení a smrtí.
Hlúpy človek nevie, ţe ľudskú podobu môţeme dostať po mnohých
narodeniach a smrtiach. Nevie, ţe
ţivá existencia je večná bytosť, ktorá sa nerodí a neumiera.
Narodenie, choroba, staroba a smrť sú pre
ţivú bytosť neprirodzené bremená a vznikajú na základe styku s
hmotnou prírodou a kvôli zabúdaniu
večnej boţskej podstaty a kvalitatívnej jednoty s Absolútnym
Celkom.
Ľudský ţivot umoţňuje poznať túto večnú skutočnosť čiţe pravdu.
Takţe Védánta-sútra na samom
začiatku odporúča, ţe našou súčasnou povinnosťou je pýtať sa na
Brahman, na Absolútnu Pravdu,
pretoţe teraz máme drahocennú ľudskú podobu.
Človek, ktorý nie je dosť inteligentný, sa nezačne pýtať na
transcendentálny ţivot; namiesto toho sa
zaoberá kopou nepodstatných otázok, ktoré sa netýkajú večného
bytia. Uţ od začiatku svojho ţivota
kladie otázky svojej matke, otcovi, učiteľom, profesorom a snaţí
sa nájsť odpoveď v knihách, ale nikde
nedostane správnu informáciu o naozajstnom ţivote.
Ako uţ bolo vyššie uvedené, Mahárádţa Paríkšita varovali, ţe ho
o sedem dní čaká smrť, a preto ihneď
opustil palác, aby sa pripravil na nadchádzajúce udalosti. Kráľ
mal aspoň sedem dní na to, aby sa
mohol pripraviť na smrť, ale my, napriek tomu, ţe vieme, ţe sa
smrti nevyhneme, nevieme, kedy príde.
Nevieme, či nezomrieme uţ v nasledujúcom momente. Ani taký veľký
človek ako Mahátmá Gándhí
nemohol vedieť, ţe ho smrť čaká uţ v budúcich piatich minútach,
a ani jeho spoločníci nemohli tušiť
jeho blíţiacu sa smrť. Napriek tomu sa títo páni povaţovali za
veľkých vodcov ľudstva.
Poznanie smrti a ţivota je jediná vec, ktorá odlišuje zviera od
človeka. Človek (v pravom zmysle
slova) sa pýta na seba a na to, čo je, odkiaľ prišiel do tohto
ţivota a kam pôjde po smrti. Prečo sa musí
stretávať so ţivotnými problémami, aj keď ich nechce? Uţ od
detstva sa vypytujeme na toľko vecí, ale
nikdy sa nespýtame na skutočnú podstatu ţivota. To je zvieracia
mentalita. Na úrovni štyroch
-
materialistických činností neexistuje medzi človekom a zvieraťom
rozdiel, lebo kaţdá ţivá bytosť sa
udrţuje pri ţivote jedením, spaním, párením a bránením sa. Ale
jedine ľudský ţivot je určený na
dôleţité otázky, ktoré sa týkajú večného ţivota a
transcendencie. Ľudský ţivot je preto určený na
skúmanie večného ţivota a Védánta-sútra odporúča, aby sme sa
tomu venovali hneď, skôr, ako bude
neskoro. Ak človek nevyuţije túto príleţitosť, určite sa bude
musieť vrátiť do zvieracieho kráľovstva.
Aj keď sa zdá, ţe hlúpi ľudia sú veľmi pokročilí v oblasti
materialistickej vedy, t. j. jedenia, spania,
párenia, bránenia sa atď., predsa sa nemôţu vyslobodiť z krutých
pazúrov smrti. Prírodné zákony
pracujú pod vplyvom troch kvalít - dobra, vášne a nevedomosti.
Tí, ktorí ţijú v kvalite dobra, sa
povýšia na vyššiu, duchovnú úroveň; tí, ktorí ţijú pod vplyvom
vášne, zostávajú na rovnakej úrovni
v hmotnom svete; ale tí, ktorí ţijú v nevedomosti, budú určite
degradovaní do niţších ţivotných druhov.
Spôsob, akým je zostavená dnešná moderná spoločnosť, je veľmi
riskantný, lebo neponúka vedomosti
o dôleţitých otázkach, týkajúcich sa základných ţivotných zásad.
Podobne ako zvieratá ani ľudia
nevedia, ţe zomrú podľa zákonov prírody. Sú spokojní s trochou
trávy alebo s takzvaným šťastným
ţivotom ako koza pred zabitím. Na stranách tohto časopisu sa
skromne pokúšame dostať ľudí z tejto
nepriaznivej situácie. Tento spôsob nie je vymyslený. Ak
očakávame akúsi novú epochu, potom odkaz
časopisu ,,Návrat k Bohu`` bude začiatkom novej éry.
Grihamédhí je človek, ktorý sa pripútal k rodine, k spoločnosti,
k národu alebo k ľudstvu, aby vykonal
svoje potreby ako jedenie, spanie, bránenie sa a súloţenie.
Podľa Šrí Šukadévu Gósvámího človek,
ktorý nemá poznanie o transcendencii, nie je lepší od zvieraťa.
Moţno si kladie otázky o fyzických,
politických, ekonomických, kultúrnych, výchovných alebo o
podobných pominuteľných záleţitostiach,
ale ak sa nezačne pýtať na zásady transcendentálneho ţivota,
mali by sme ho povaţovať za slepého
človeka, ktorého vedú neovládateľné zmysly a ktorý sa kaţdú
chvíľu zrúti do priepasti. Toto sú
charakteristické črty grihamédhího.
Grihastha má opačné vlastnosti. Ľudia, ktorí ţijú ako
grihasthovia, teda v duchovnom rodinnom
zväzku, sú na rovnakej úrovni ako sannjásí, ľudia v ţivotnom
štádiu odriekania. Nezáleţí na tom, či
človek ţije ako grihastha alebo ako sannjásí, dôleţité je, ţe si
kladie dôleţité otázky. Sannjásí nie je
pravý, ak ho nezaujímajú dôleţité otázky a grihastha je pravý,
ak má sklon dávať si tieto otázky.
Grihamédhí sa však zaujíma len o zvieracie činnosti. Podľa
zákonov prírody je ţivot grihamédhího plný
problémov, zatiaľ čo ţivot grihasthu je plný blaţenosti. Mali by
sme teda vedieť, kto je kto. Ţivot
grihamédhího je plný ťaţkostí, lebo nevie, ako má ţiť rodinným
ţivotom. Nevie, ţe existuje sila, ktorá
je oveľa väčšia ako jeho schopnosť vládnuť, a táto sila ho
kontroluje a dohliada na jeho činnosti.
Grihamédhí nemá poňatia o budúcom ţivote. Nevidí svoju budúcnosť
a nekladie si dôleţité otázky. Je
spútaný reťazami závislosti na klamných predmetoch, s ktorými
prišiel do styku počas svojej
pominuteľnej existencie.
V noci títo grihamédhí premrhajú svoj drahocenný čas spaním
alebo uspokojovaním rôznych
sexuálnych potrieb, pri návštevách kín, nočných klubov alebo
hostincov, kde sú ľahko dostupné ţeny
a alkohol. Cez deň premrhajú čas zhromaţďovaním peňazí, a keď
ich majú dosť, utrácajú ich, aby
zaistili pohodlie pre svoju rodinu. Ich ţivotná úroveň a ţivotné
potreby vzrastajú úmerne s rastom platu.
Preto ich túţby nikdy nekončia a oni nikdy nie sú spokojní.
Následkom toho existuje nekonečná súťaţ
v ekonomike a v ţiadnej spoločnosti na celom svete nie je
mier.
Všetci ľudia sú naplno zamestnaní rovnakými otázkami, ako
zarábať a utrácať peniaze, ale nakoniec sa
musia všetci podriadiť milosti matky prírody. Keď je vo výrobe
niečoho nedostatok alebo keď spôsobia
prírodné ţivly nejaký rozruch, začnú sa bezmocní politickí
plánovači vyhovárať na krutú prírodu, ale
pritom sa opatrne vyhýbajú štúdiám o tom, kto a ako ovláda
prírodné zákony. Bhagavad-gítá
vysvetľuje, ţe prírodné zákony ovláda Absolútna Boţská Osobnosť.
Boh je jediným pánom prírody
a prírodných zákonov. Ctiţiadostiví materialisti niekedy
preštudujú nepatrnú časť prírodných zákonov,
ale nikdy sa nezaujímajú o toho, kto tieto zákony stvoril.
Väčšina z nich neverí v existenciu Absolútnej
Osoby, Boha, ktorý riadi prírodné zákony. Radšej sa venujú
zákonom bezprostredných reakcií rôznych
látok a nesnaţia sa zistiť najvyššiu príčinu, ktorá tieto
reakcie umoţňuje. Nekladú si dôleţité otázky
a nemajú ani odpovede. Védánta-sútra však dáva odpovede na
základné otázky o Brahmane; uisťuje
nás, ţe Najvyšší Brahman, Najvyššia Transcendencia je Boh, z
ktorého všetko pochádza.
Hlúpy grihamédhí nepozná nielen pominuteľnú povahu tela, ktoré
dostal, ale nevidí ani pravú povahu
dejov, ktoré sa denne odohrávajú pred jeho očami. Môţe vidieť,
ţe umiera jeho otec, ţe umiera jeho
matka alebo jeho príbuzní, ale on si ani tak nepoloţí dôleţitú
otázku, či umrú aj ostatní rodinní
príslušníci, alebo nie. Niekedy sa zamyslí a vie, ţe všetci jeho
príbuzní dnes alebo zajtra umrú a ţe on
bude musieť tieţ umrieť. Snáď si uvedomuje, ţe celé toto rodinné
divadlo - alebo lepšie povedané,
spoločenské, prípadne národné predstavenie - je pominuteľné ako
bublinka vo vzduchu a nemá trvalú
hodnotu. Napriek tomu pachtí za týmito pominuteľnými vecami a
nestará sa o dôleţité otázky. Nevie,
kam pôjde po smrti. Ťaţko pracuje, aby pre svoju rodinu,
spoločnosť alebo národ zabezpečil
-
pominuteľné zmyslové pôţitky, ale nikdy neurobí nič pre svoju
vlastnú budúcnosť alebo budúcnosť
ostatných po skončení terajšieho ţivota.
Vo verejnom dopravnom prostriedku, napríklad v električke, sa
stretneme a cestujeme s neznámymi
ľuďmi; na krátky čas sú z nás spolucestujúci. Po istom čase sa
zas rozídeme a nikdy sa nestretneme.
Podobne dostaneme v ţivote miestenku do takzvanej rodiny,
krajiny alebo spoločnosti, ale keď sa čas
naplní, budeme proti našej vôli oddelení jeden od druhého a uţ
sa nikdy neuvidíme. Je mnoţstvo
dôleţitých otázok, ktoré sa týkajú našich pominuteľných činností
a našich priateľov, ktorým sú tieto
činnosti určené, ale grihamédhí sa nikdy nepýta na veci večnej
povahy. Chceme navţdy vyriešiť rôzne
problémy bez toho, aby sme vedeli, aká je vlastne ich podstata.
Šrípáda Šankaráčárja, ktorý sa obzvlášť
snaţil odstrániť túto nevedomosť zo spoločnosti a ktorý hlásal
duchovné poznanie z hľadiska
neosobného všadeprítomného Brahmanu, zúfalo nariekal: ,,Deti sa
hrajú, mladí muţi sa zaoberajú
milostnými zábavkami s mladými dievčatami a starí ľudia sa veľmi
usilujú prispôsobiť nezmyselnému
ţivotu. Ale beda, nikto nie je pripravený poloţiť si dôleţité
otázky, týkajúce sa vedy o Brahmane,
o Absolútnej Pravde.``
Šrí Šukadéva Gósvámí odpovedal na otázky Mahárádţa Paríkšita
nasledovne:
,,Ó, potomok Bharatov, povinnosťou smrteľníkov je pýtať sa,
počúvať, ospevovať a meditovať
o Boţskej Osobnosti, najpôvabnejšej osobe, pretoţe Ona je plná
všetkých vznešených vlastností. Volá
sa Hari, pretoţe môţe vyslobodiť ţivé bytosti z podmienenej
existencie. Ak sa chceme vyslobodiť
z podmieneného stavu, musíme si klásť dôleţité otázky o
Absolútnej Pravde, aby sme potešili
Najvyššieho Pána a dostali Jeho poţehnanie.`` (Šrímad-Bhágavatam
2.1.5)
Šrí Šukadéva Gósvámí pouţil štyri špecifické slová v súvislosti
s Absolútnou Boţskou Osobnosťou.
Tieto slová odlišujú Absolútnu Osobu, Parabrahmana, od ostatných
osôb, ktoré sú kvalitatívne rovnaké
ako On. Najvyššieho Pána oslovuje všadeprítomný, pretoţe sa od
Neho nemôţe nikto
oddeliť, aj keď málokto to zrealizuje. Absolútna Boţská Osobnosť
sídli v srdci kaţdého Svojou úplnou
reprezentáciou ako Paramátmá, Nadduša, vedľa individuálnej duše.
Preto má s Ňou kaţdá individuálna
duša dôverný vzťah. Zabudnutie na tento večne jestvujúci vzťah
spôsobuje uţ od nepamäti
podmienenosť ţivota. Ale pretoţe Boh je Bhagaván, najvyššia
osobnosť, môţe v momente odpovedať
na volanie oddaného o pomoc. A pretoţe je aj dokonalý, Jeho
krása, bohatstvo, sláva, sila, múdrosť
a schopnosť odriekať si sú pre individuálnu dušu neobmedzenými
zdrojmi transcendentálnej blaţenosti.
Individuálne duše priťahujú tieto rôzne vlastnosti, keď ich
nedokonale predvádzajú iné podmienené
duše, ale ţiadnu z individuálnych duší neuspokojujú tieto
nedokonalosti, a preto stále hľadajú dokonalú
osobu. Krása Najvyššieho Pána sa nedá s ničím porovnať, rovnako
aj Jeho múdrosť alebo schopnosť
odriekať si. On je Íšvara, Najvyšší Vládca, a keďţe nedodrţujeme
Jeho zákony, sme teraz pod dozorom
Jeho stráţcov. Ale pretoţe Boh je Hari, môţe odstrániť náš
podmienený ţivot a dať nám úplnú
duchovnú slobodu. Povinnosťou kaţdého človeka teda je klásť si
dôleţité otázky o Bohu, aby sa
k Nemu mohol znovu vrátiť.
Pravda a krása
,, Krása je pravda a pravd