6 VEDA A VIERA Èasto najmä kvôli propagande, ktorú demagogicky šíri náboženská politická majorita spolu s postkomunistickou psedudointelektuálnou elitou postihnutou dlhodobou ateizáciou, cítia sa biblickí kresania v takomto ovzduší v našom geografickom priestore menejcenní, bezvýznamní, nemoderní, neužitoèní...ako èudný jav na periférii spoloènosti, neraz priamo až ako takí, ktorí tým, že veria a hlásajú biblickú vieru, konajú èosi protispoloèenské až protizákonné. A to je aj zámer spomínaných entít -vytvori takú spoloènos, v ktorej biblickí kresania nemajú možnos vplýva na spoloèenské dianie... a ak náhodou predsa sa pre nich "nejakým zázrakom " nájde miesto v spoloènosti, tak len trpené, a to maximálne na periférii spoloènosti. Pritom v dejinách ¾udstva a Európy zvláš, to boli práve biblickí kresania, ktorí sa v najväèšej miere zaslúžili o to, že dnes žijeme v modernom slobodnom (?) svete, s úžasnými vedeckými a technickými možnosami, s modernými technológiami a pod.... Hovorí sa, píše sa, uèí sa o vedcoch, lekároch, politikoch, filozofoch, matematikoch, astronómoch, fyzikoch, ... a mnohých iných významných osobnostiach, ale zabudne sa spomenú -neviem èi náhodou - že títo vynikajúci mužovia a ženy boli hlboko biblicky veriacimi kresanmi, ktorí èerpali svoju múdros, vedomosti, metódy, logiku, schopnosti, pokoj a silu z Biblie, cez ktorú k nim hovoril ich milujúci Otec a Stvorite¾ Ježiš Kristus, prostredníctvom úžasného, tajomného a napriek tomu ve¾mi reálneho Ducha Svätého. To oni vôbec neskrývali, ale naopak otvorene vyznávali. Naším cie¾om je pátra po nich, da o nich vedie a ukáza, èo ich uèinilo takými vplyvnými ¾uïmi, že aj svet, aj tábor neveriacich musí skromne uzna ve¾kos a prínos ich objavov pre ¾udskú civilizáciu. Teda tu budeme písa o vedcoch, politikoch, právnikoch, lekároch, filozofoch, ...a iných významných osobnostiach dejín ¾udstva, ktorých svet si váži pre ich vedecký, umelecký, politický a neviem ešte aký prínos, ale nevie alebo nechce vidie, že za ich úspechmi stála biblická viera. Modlili sa k tomu istému Bohu, ku ktorému sa modlíme aj my a poznávali Ho z tej istej Biblie, z ktorej Ho poznávame aj my, aj keï asi v nejakých drobnostiach by sme sa možno nezhodli... Nemáme sa za èo hanbi, naopak, buïme hrdí na to, že tie najväèšie objavy èinili naši súrodenci v Kristovi a nie tí, ktorí Bibliu ako jediný zdroj poznania Boha zavrhli. Chvála Bohu za nich. John Locke 1632-1704
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
VEDA A VIERA 7 6 VEDA A VIERA
-anglický filozof, osvietenec, vedec, medik, politický teoretik známy svojimi dielami
1. Dve pojednávania o rozume (Two Treatises of Goverment, 1689)2. Esej o ¾udskom rozume (An Essay Conce rn ing Human Understanding, 1690)3. O rozumnosti kres�anstva (On the reasonableness of Christianity, 1695)4. Esej o tolerancii (An Essay on Toleration, 1667)
Vynikajúci muž rozumu, ktorý sa snažil odmytologizova� všetko, èo sa dalo, èo bola celkom iste reakcia na poverèivú zbožnos�, ktorá zväzovala milióny ¾udí na celom svete v podobe nábožensko-politickej mašinérie a jej nadvlády nad životmi ¾udí.Nekompromisný kritik pomerov svoje j doby, h lavne snahy abso lu t is t icky v ládnu� nad
è lovekom, odôvodòu júc to náboženskými dôvodmi, bojovník za slobodu èloveka, zástanca tolerancie a náboženskej slobody, èlovek, ktorý sa vïaka svojim dielam tešil znaènej vážnosti, významnému politickému vplyvu a postaveniu vo vysokom úrade. Nebál sa vo svojej dobe vystúpi� proti krá¾ovi a snahe znova poka to l í è t i � ( reka to l i zova� ) zreformované Anglicko, èo mu prinieslo perzekúciu, podobne ako jeho ve¾mi dobrému priate¾ovi Issacovi Newtnonovi, známemu vedcovi, o ktorom sme písali v jednom z predchádzajúcich èísel.Tento osvietenec a racionalista v oblasti epistemológie -obhajujúci rozum ako jediný prostriedok na poznávanie sveta, odmietajúci všetko neracionálne, bol na druhej strane hlboko veriacim kres�anom, študujúcim Bibliu a Božie Slovo, podobne ako Issac Newton (podotknem skromne - ako aj my).Snažil sa odstráni� rozpor medzi
rozumom a vierou.
Tvrdil, že náležite chápaná viera sa má pod¾a neho zaujíma� o veci za hranicou ¾udského poznania.Pripúš�a, že existujú veci, ktoré nemôžeme pochopi� svojím prirodzeným rozumom a že Boh n á m m ô ž e p o s k y t n ú � mimozmyslové poznanie takých vecí, ako je vzkriesenie alebo existencia anjelov a tieto sú záležitos�ou samotnej viery. Nemôžu by� nikomu vnútené -pretože ide o presvedèenie.Èo svedèí o jeho ve¾kej láske ku slobode a tolerancii -o potrebe slobody a tolerancie, èo jasne vyjadril vo svojom diele s názvom Esej o tolerancii.
Tiež povedal, že Boh udelil ¾uïom prirodzenú schopnos� pochopi� Jeho zámer a úèel tohto sveta, so zmyslom pre vrodený morálny zákon v každom èloveku, ktorý je zároveò vyjadrený a zdôraznený v
Èasto najmä kvôli propagande, k t o r ú d e m a g o g i c k y š í r i náboženská politická majorita spolu s postkomunistickou psedudointelektuálnou elitou p o s t i h n u t o u d l h o d o b o u ateizáciou, cítia sa biblickí kres�ania v takomto ovzduší v našom geografickom priestore menejcenní, bezvýznamní, nemoderní, neužitoèní...ako è u d n ý j a v n a p e r i f é r i i spoloènosti, neraz priamo až ako takí, ktorí tým, že veria a hlásajú biblickú vieru, konajú èosi prot ispoloèenské až protizákonné.A to je aj zámer spomínaných entít -vytvori� takú spoloènos�, v ktorej biblickí kres�ania nemajú
m o ž n o s � v p l ý v a � n a spoloèenské dianie... a ak náhodou predsa sa pre nich "nejakým zázrakom " nájde miesto v spoloènosti, tak len trpené, a to maximálne na periférii spoloènosti.Pritom v dejinách ¾udstva a Európy zvláš�, to boli práve biblickí kres�ania, ktorí sa v najväèšej miere zaslúžili o to, že dnes žijeme v modernom s l o b o d n o m ( ? ) s v e t e , s ú ž a s n ý m i v e d e c k ý m i a technickými možnos�ami, s modernými technológiami a pod....Hovorí sa, píše sa, uèí sa o vedcoch, lekároch, politikoch, f i lozofoch, matematikoch, astronómoch, fyzikoch, ... a mnohých iných významných osobnostiach, ale zabudne sa spomenú� -neviem èi náhodou -že títo vynikajúci mužovia a ženy boli hlboko biblicky veriacimi kres�anmi, ktorí èerpali svoju múdros�, vedomosti, metódy, logiku, schopnosti, pokoj a silu z Biblie, cez ktorú k nim hovoril ich milujúci Otec a Stvorite¾ Ježiš Kr is tus , prost redníc tvom úžasného, tajomného a napriek tomu ve¾mi reálneho Ducha Svätého.
To oni vôbec neskrývali, ale naopak otvorene vyznávali.Naším cie¾om je pátra� po nich, da� o nich vedie� a ukáza�, èo ich uèinilo takými vplyvnými ¾uïmi, že aj svet, aj tábor neveriacich musí skromne uzna� ve¾kos� a prínos ich objavov pre ¾udskú civilizáciu.Teda tu budeme písa� o v e d c o c h , p o l i t i k o c h , p r á v n i k o c h , l e k á r o c h , f i l o z o f o c h , . . . a i n ý c h významných osobnostiach dejín ¾udstva, ktorých svet si váži pre ich vedecký, umelecký, politický a neviem ešte aký prínos, ale nevie alebo nechce vidie�, že za ich úspechmi stála biblická viera.Modlili sa k tomu istému Bohu, ku ktorému sa modlíme aj my a poznávali Ho z tej istej Biblie, z ktorej Ho poznávame aj my, aj keï asi v nejakých drobnostiach by sme sa možno nezhodli...Nemáme sa za èo hanbi�, naopak, buïme hrdí na to, že tie najväèšie objavy èinili naši súrodenci v Kristovi a nie tí, ktorí Bibliu ako jediný zdroj poznania Boha zavrhli.Chvála Bohu za nich.
John Locke1632-1704
VEDA A VIERA 7 6 VEDA A VIERA
-anglický filozof, osvietenec, vedec, medik, politický teoretik známy svojimi dielami
1. Dve pojednávania o rozume (Two Treatises of Goverment, 1689)2. Esej o ¾udskom rozume (An Essay Conce rn ing Human Understanding, 1690)3. O rozumnosti kres�anstva (On the reasonableness of Christianity, 1695)4. Esej o tolerancii (An Essay on Toleration, 1667)
Vynikajúci muž rozumu, ktorý sa snažil odmytologizova� všetko, èo sa dalo, èo bola celkom iste reakcia na poverèivú zbožnos�, ktorá zväzovala milióny ¾udí na celom svete v podobe nábožensko-politickej mašinérie a jej nadvlády nad životmi ¾udí.Nekompromisný kritik pomerov svoje j doby, h lavne snahy abso lu t is t icky v ládnu� nad
è lovekom, odôvodòu júc to náboženskými dôvodmi, bojovník za slobodu èloveka, zástanca tolerancie a náboženskej slobody, èlovek, ktorý sa vïaka svojim dielam tešil znaènej vážnosti, významnému politickému vplyvu a postaveniu vo vysokom úrade. Nebál sa vo svojej dobe vystúpi� proti krá¾ovi a snahe znova poka to l í è t i � ( reka to l i zova� ) zreformované Anglicko, èo mu prinieslo perzekúciu, podobne ako jeho ve¾mi dobrému priate¾ovi Issacovi Newtnonovi, známemu vedcovi, o ktorom sme písali v jednom z predchádzajúcich èísel.Tento osvietenec a racionalista v oblasti epistemológie -obhajujúci rozum ako jediný prostriedok na poznávanie sveta, odmietajúci všetko neracionálne, bol na druhej strane hlboko veriacim kres�anom, študujúcim Bibliu a Božie Slovo, podobne ako Issac Newton (podotknem skromne - ako aj my).Snažil sa odstráni� rozpor medzi
rozumom a vierou.
Tvrdil, že náležite chápaná viera sa má pod¾a neho zaujíma� o veci za hranicou ¾udského poznania.Pripúš�a, že existujú veci, ktoré nemôžeme pochopi� svojím prirodzeným rozumom a že Boh n á m m ô ž e p o s k y t n ú � mimozmyslové poznanie takých vecí, ako je vzkriesenie alebo existencia anjelov a tieto sú záležitos�ou samotnej viery. Nemôžu by� nikomu vnútené -pretože ide o presvedèenie.Èo svedèí o jeho ve¾kej láske ku slobode a tolerancii -o potrebe slobody a tolerancie, èo jasne vyjadril vo svojom diele s názvom Esej o tolerancii.
Tiež povedal, že Boh udelil ¾uïom prirodzenú schopnos� pochopi� Jeho zámer a úèel tohto sveta, so zmyslom pre vrodený morálny zákon v každom èloveku, ktorý je zároveò vyjadrený a zdôraznený v
Èasto najmä kvôli propagande, k t o r ú d e m a g o g i c k y š í r i náboženská politická majorita spolu s postkomunistickou psedudointelektuálnou elitou p o s t i h n u t o u d l h o d o b o u ateizáciou, cítia sa biblickí kres�ania v takomto ovzduší v našom geografickom priestore menejcenní, bezvýznamní, nemoderní, neužitoèní...ako è u d n ý j a v n a p e r i f é r i i spoloènosti, neraz priamo až ako takí, ktorí tým, že veria a hlásajú biblickú vieru, konajú èosi prot ispoloèenské až protizákonné.A to je aj zámer spomínaných entít -vytvori� takú spoloènos�, v ktorej biblickí kres�ania nemajú
m o ž n o s � v p l ý v a � n a spoloèenské dianie... a ak náhodou predsa sa pre nich "nejakým zázrakom " nájde miesto v spoloènosti, tak len trpené, a to maximálne na periférii spoloènosti.Pritom v dejinách ¾udstva a Európy zvláš�, to boli práve biblickí kres�ania, ktorí sa v najväèšej miere zaslúžili o to, že dnes žijeme v modernom s l o b o d n o m ( ? ) s v e t e , s ú ž a s n ý m i v e d e c k ý m i a technickými možnos�ami, s modernými technológiami a pod....Hovorí sa, píše sa, uèí sa o vedcoch, lekároch, politikoch, f i lozofoch, matematikoch, astronómoch, fyzikoch, ... a mnohých iných významných osobnostiach, ale zabudne sa spomenú� -neviem èi náhodou -že títo vynikajúci mužovia a ženy boli hlboko biblicky veriacimi kres�anmi, ktorí èerpali svoju múdros�, vedomosti, metódy, logiku, schopnosti, pokoj a silu z Biblie, cez ktorú k nim hovoril ich milujúci Otec a Stvorite¾ Ježiš Kr is tus , prost redníc tvom úžasného, tajomného a napriek tomu ve¾mi reálneho Ducha Svätého.
To oni vôbec neskrývali, ale naopak otvorene vyznávali.Naším cie¾om je pátra� po nich, da� o nich vedie� a ukáza�, èo ich uèinilo takými vplyvnými ¾uïmi, že aj svet, aj tábor neveriacich musí skromne uzna� ve¾kos� a prínos ich objavov pre ¾udskú civilizáciu.Teda tu budeme písa� o v e d c o c h , p o l i t i k o c h , p r á v n i k o c h , l e k á r o c h , f i l o z o f o c h , . . . a i n ý c h významných osobnostiach dejín ¾udstva, ktorých svet si váži pre ich vedecký, umelecký, politický a neviem ešte aký prínos, ale nevie alebo nechce vidie�, že za ich úspechmi stála biblická viera.Modlili sa k tomu istému Bohu, ku ktorému sa modlíme aj my a poznávali Ho z tej istej Biblie, z ktorej Ho poznávame aj my, aj keï asi v nejakých drobnostiach by sme sa možno nezhodli...Nemáme sa za èo hanbi�, naopak, buïme hrdí na to, že tie najväèšie objavy èinili naši súrodenci v Kristovi a nie tí, ktorí Bibliu ako jediný zdroj poznania Boha zavrhli.Chvála Bohu za nich.
John Locke1632-1704
VEDA A VIERA 9 8 VEDA A VIERA
Biblii -Písme Svätom -Božom Slove, ...èo vlastne citoval List Pavla Rimanom, konkrétne prvá kapitola.To jasne ukazuje na jeho jasné zakorenenie sa v Božom Slove a spomínané argumentovanie Božím Slovom.
„Lebo jeho, len smyslom duše pochopite¾né nevidite¾nosti vidie� od stvorenia sveta po uèinených veciach, totiž jeho veènú moc a jeho božstvo, aby boli bez výhovorky.- p r i r o d z e n á s c h o p n o s � pochopi� jeho zámer a úèel tohto
svetaP r e t o ž e p o z n a j ú c B o h a neoslavovali ho jako Boha ani mu neïakovali, ale zmárniveli vo svojich myšlienkach, a zatemnilo sa ich nerozumné srdce, hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznamia zamenili slávu neporušite¾ného Boha za podobnos� obrazu porušite¾ného èloveka i vtákov i štvornohých tvorov i zemeplazov . -zmysel pre vrodený morálny zákon, aj keï kvôli hriechu zatemnený, ale prítomný...Preto ich tiež aj Bôh ta vydal v žiadostiach ich srdca do neèistoty, aby prznili svoje telá medzi sebou,
jako takí, ktorí premenili pravdu Božiu na lož a radšej s�a Boha ctili a b o h o s l ú ž i l i s t v o r e n i u n e ž Stvorite¾ovi, ktorý je požehnaný na veky. Ameò."-výsledok, oddelenie sa od B o h a , p r e p a d n u t i e d o nemorálnosti, pod kontrolu temných síl- koneènú deštrukciu
Rim.1.20-25
Ïalší jeho názor, pre nás nie cudzí, že Boh môže naše zmysly vyzýva� alebo inšpirova� prostredníctvom Ducha Svätého týmto spôsobom zdôrazòuje všeobecné pravidlá morálky, poznate¾né i rozumom a vyjadrené v Božom Slove.Je to sympatické, že zdôrazòoval potrebu preverovania "osobných zjavení " Svätým Písmom, zdôrazòujúc, že zjavenie tiež má by� rozumné.Opä� jasný argument pochádzajúci z Božieho Slova.
"...a že od detinstva znáš sväté písma, ktoré �a môžu uèini� múdrym na spasenie skrze vieru v Kristu Ježišovi."
2.Tim. 3.15 "Lebo nám nedal Bôh ducha bojazlivosti, ale moci a lásky a zdravého rozumu."
2.Tim.1.7 " (A duchov ia p ro rokov sa podriaïujú prorokom;"
1.Kor.14.32
Tieto jeho jednoznaèné argumenty s ú z á k l a d n ý m i b i b l i c k ý m i kres�anskými princípmi.
Jeho zdôrazòovanie rozumu a Písma bolo jednoznaènou reakciou na náboženské tmárstvo doby, v ktorej sa ¾udstvo v tých dòoch nachádzalo -reakciou na oddelenie èloveka od rozumnosti a reakciou na oddelenie èloveka od Biblie, èo bolo prácou poverèivej zbožnosti ako mocenského nástroja na
ovládanie èloveka a más.
Locke, milovník rozumu, èasto argumentoval Bibliou, èi už vo svo j ich f i lozof ických a lebo politických dielach, èo dnešní jeho kritici znášajú s ve¾kou nevô¾ou (èomu sa my ve¾mi tešíme a èo s ve¾kou rados�ou vítame), zatia¾, èo s ve¾kým obdivom a uznaním vyzdvihujú aktuálnos� jeho myšlienok, neodškriepite¾ný vplyv, prínos a význam jeho diel.Nie div, veï vieme, že ideológovia, èi už náboženskí alebo ateistickí, radi parazi tu jú na ve¾kých o s o b n o s t i a c h h i s t ó r i e , vynechávajúc a utajujúc podstatné veci v živote týchto osobností a zdôrazòujúc tie, ktoré podporujú ich oklieštené bezduché koncepcie a výklady.Ako by aj mohli popiera� jeho význam a vplyv, keï jeho myšlienky obsiahnuté v jeho dielach dali možnos� vzniknú� takej superve¾moci, kolíske novodobej slobody a demokracie ako Spojené štáty americké, ktoré sú dodnes garantom a st rážcom tých najvznešenejších myšlienok a hodnôt vo svete.Áno, diela Johna Locka dali základ vzniku slávneho "Prehlásenia nezávislosti amerických kolónií ", pod ktoré sa podpísali výnimoèní mužovia svojej doby Thomas Jefferson, Benjamin Franklin, Samuel Adams.... a neskôr Ústave U S A , v y t v o r e n e j ï a l š í m i geniálnymi mužmi tých dní, ako George Washington, Alexander Hamilton, James Madison, aby som spomenul len nieko¾kých ïalších z plejády významných duchov doby, z ktorých väèšina, ak nie všetci verili v autoritu Biblie.
Týmto jedineèným mužom, ktorého si Boh zvláštne použil vo svojej dobe na vyvolanie zmien, ktorých koneèným cie¾om bolo vytvorenie
slobodnejšieho sveta a tým aj slobodnejšieho prostredia pre vanutie Ducha a šírenie Božieho Slova, pre naplnenie Božieho plánu -privies� k poznaniu pravdy a spaseniu èo najväèšie množstvo ¾udí (1.Tim. 2.4) -sa inšpirovalo mnoho mužov.
Tí ïalej vïaka jeho myšlienkam o slobode èloveka a spoloènosti razili cestu novému osvietenejšiemu, slobodnejšiemu, pokrokovejšiemu ¾udstvu.Dalo by sa trochu polemizova� s jeho prílišným optimizmom v úlohe rozumu, dalo by sa možno viac súhlasi� s Kantovým skepticizmom alebo agnosticizmom v otázke možnosti rozumu poznáva� Boha...Ale možno kúsok pravdy je v oboch prístupoch, nikto nikdy nevlastní absolútnu pravdu.
Na Imannuela Kanta, ïalšieho ve¾kého filozofa, a hlavne na jeho ve¾kú vieru v Boha, sa pozrieme niekedy na budúce.Napriek všetkému je jeho prínos pre celé ¾udstvo obrovský.K jeho brilantným myšlienkam sa urèite ešte vrátime v budúcnosti.
A pre nás je dôležité, že tento významný myslite¾, lekár, politik, spisovate¾ bol mužom, pre ktorého bola Bibl ia knihou Božieho zjavenia, veril v pôsobenia Ducha Svätého a múdros�, silu a poznanie èerpal z Božieho Slova, ako aj my.Locke bol h lboko ver iacim èlovekom, bibl icky veriacim kres�anom.Mužom, ktorý svojimi dielami dal m o ž n o s � v z n i k u n o v é h o slobodnejšieho usporiadania sveta.
George Washington
Thomas Jefferson
VEDA A VIERA 9 8 VEDA A VIERA
Biblii -Písme Svätom -Božom Slove, ...èo vlastne citoval List Pavla Rimanom, konkrétne prvá kapitola.To jasne ukazuje na jeho jasné zakorenenie sa v Božom Slove a spomínané argumentovanie Božím Slovom.
„Lebo jeho, len smyslom duše pochopite¾né nevidite¾nosti vidie� od stvorenia sveta po uèinených veciach, totiž jeho veènú moc a jeho božstvo, aby boli bez výhovorky.- p r i r o d z e n á s c h o p n o s � pochopi� jeho zámer a úèel tohto
svetaP r e t o ž e p o z n a j ú c B o h a neoslavovali ho jako Boha ani mu neïakovali, ale zmárniveli vo svojich myšlienkach, a zatemnilo sa ich nerozumné srdce, hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznamia zamenili slávu neporušite¾ného Boha za podobnos� obrazu porušite¾ného èloveka i vtákov i štvornohých tvorov i zemeplazov . -zmysel pre vrodený morálny zákon, aj keï kvôli hriechu zatemnený, ale prítomný...Preto ich tiež aj Bôh ta vydal v žiadostiach ich srdca do neèistoty, aby prznili svoje telá medzi sebou,
jako takí, ktorí premenili pravdu Božiu na lož a radšej s�a Boha ctili a b o h o s l ú ž i l i s t v o r e n i u n e ž Stvorite¾ovi, ktorý je požehnaný na veky. Ameò."-výsledok, oddelenie sa od B o h a , p r e p a d n u t i e d o nemorálnosti, pod kontrolu temných síl- koneènú deštrukciu
Rim.1.20-25
Ïalší jeho názor, pre nás nie cudzí, že Boh môže naše zmysly vyzýva� alebo inšpirova� prostredníctvom Ducha Svätého týmto spôsobom zdôrazòuje všeobecné pravidlá morálky, poznate¾né i rozumom a vyjadrené v Božom Slove.Je to sympatické, že zdôrazòoval potrebu preverovania "osobných zjavení " Svätým Písmom, zdôrazòujúc, že zjavenie tiež má by� rozumné.Opä� jasný argument pochádzajúci z Božieho Slova.
"...a že od detinstva znáš sväté písma, ktoré �a môžu uèini� múdrym na spasenie skrze vieru v Kristu Ježišovi."
2.Tim. 3.15 "Lebo nám nedal Bôh ducha bojazlivosti, ale moci a lásky a zdravého rozumu."
2.Tim.1.7 " (A duchov ia p ro rokov sa podriaïujú prorokom;"
1.Kor.14.32
Tieto jeho jednoznaèné argumenty s ú z á k l a d n ý m i b i b l i c k ý m i kres�anskými princípmi.
Jeho zdôrazòovanie rozumu a Písma bolo jednoznaènou reakciou na náboženské tmárstvo doby, v ktorej sa ¾udstvo v tých dòoch nachádzalo -reakciou na oddelenie èloveka od rozumnosti a reakciou na oddelenie èloveka od Biblie, èo bolo prácou poverèivej zbožnosti ako mocenského nástroja na
ovládanie èloveka a más.
Locke, milovník rozumu, èasto argumentoval Bibliou, èi už vo svo j ich f i lozof ických a lebo politických dielach, èo dnešní jeho kritici znášajú s ve¾kou nevô¾ou (èomu sa my ve¾mi tešíme a èo s ve¾kou rados�ou vítame), zatia¾, èo s ve¾kým obdivom a uznaním vyzdvihujú aktuálnos� jeho myšlienok, neodškriepite¾ný vplyv, prínos a význam jeho diel.Nie div, veï vieme, že ideológovia, èi už náboženskí alebo ateistickí, radi parazi tu jú na ve¾kých o s o b n o s t i a c h h i s t ó r i e , vynechávajúc a utajujúc podstatné veci v živote týchto osobností a zdôrazòujúc tie, ktoré podporujú ich oklieštené bezduché koncepcie a výklady.Ako by aj mohli popiera� jeho význam a vplyv, keï jeho myšlienky obsiahnuté v jeho dielach dali možnos� vzniknú� takej superve¾moci, kolíske novodobej slobody a demokracie ako Spojené štáty americké, ktoré sú dodnes garantom a st rážcom tých najvznešenejších myšlienok a hodnôt vo svete.Áno, diela Johna Locka dali základ vzniku slávneho "Prehlásenia nezávislosti amerických kolónií ", pod ktoré sa podpísali výnimoèní mužovia svojej doby Thomas Jefferson, Benjamin Franklin, Samuel Adams.... a neskôr Ústave U S A , v y t v o r e n e j ï a l š í m i geniálnymi mužmi tých dní, ako George Washington, Alexander Hamilton, James Madison, aby som spomenul len nieko¾kých ïalších z plejády významných duchov doby, z ktorých väèšina, ak nie všetci verili v autoritu Biblie.
Týmto jedineèným mužom, ktorého si Boh zvláštne použil vo svojej dobe na vyvolanie zmien, ktorých koneèným cie¾om bolo vytvorenie
slobodnejšieho sveta a tým aj slobodnejšieho prostredia pre vanutie Ducha a šírenie Božieho Slova, pre naplnenie Božieho plánu -privies� k poznaniu pravdy a spaseniu èo najväèšie množstvo ¾udí (1.Tim. 2.4) -sa inšpirovalo mnoho mužov.
Tí ïalej vïaka jeho myšlienkam o slobode èloveka a spoloènosti razili cestu novému osvietenejšiemu, slobodnejšiemu, pokrokovejšiemu ¾udstvu.Dalo by sa trochu polemizova� s jeho prílišným optimizmom v úlohe rozumu, dalo by sa možno viac súhlasi� s Kantovým skepticizmom alebo agnosticizmom v otázke možnosti rozumu poznáva� Boha...Ale možno kúsok pravdy je v oboch prístupoch, nikto nikdy nevlastní absolútnu pravdu.
Na Imannuela Kanta, ïalšieho ve¾kého filozofa, a hlavne na jeho ve¾kú vieru v Boha, sa pozrieme niekedy na budúce.Napriek všetkému je jeho prínos pre celé ¾udstvo obrovský.K jeho brilantným myšlienkam sa urèite ešte vrátime v budúcnosti.
A pre nás je dôležité, že tento významný myslite¾, lekár, politik, spisovate¾ bol mužom, pre ktorého bola Bibl ia knihou Božieho zjavenia, veril v pôsobenia Ducha Svätého a múdros�, silu a poznanie èerpal z Božieho Slova, ako aj my.Locke bol h lboko ver iacim èlovekom, bibl icky veriacim kres�anom.Mužom, ktorý svojimi dielami dal m o ž n o s � v z n i k u n o v é h o slobodnejšieho usporiadania sveta.
George Washington
Thomas Jefferson
KRAJINA BOŽIEHO SYNA 5 10 VEDA A VIERA
Ešte na záver nieko¾ko z ïalších jeho rozumných argumentov v y v i e r a j ú c i c h z B i b l i e -pochádzajúcich od Boha.
5 Boh nikoho nevyvýšil a n e o b d a r i l p r i r o d z e n o u (biologickou) autoritou proti
ostatným.(tým nemyslí autoritu rodièov, tiež nehlása anarchiu,....je len proti absolutistickej vláde, ktorá má za následok len útlak a zmätok, je proti total i te, všetci ¾udia sú si prirodzene rovní, je proti totalite,
ktorá tvrdí, že má právo vládnu� nad èlovekom od Boha- Locke je za demokraciu; vyvracia teórie myslite¾a sira Roberta Filmera, patriarchalistu, argumentuje èisto biblicky, odvolávajúc sa na texty knihy Genesis a pod.)
6 P r i r o d z e n ý z á k o n stotožòoval so zákonom Božím, vyjadreným v Biblii.
7 Zem a jej plody sú dary Božie, dostali ich všetci- Boží zámer je uspokojova� potreby
systémom majetkových práv, založených na práci.(Uèíme poznajúc z Biblie, že požehnanie prichádza do života èloveka prácou -duchovnou, duševnou, manuálnou...)
8 ¼udia majú prirodzené právo na život a slobodu, ktoré sú im zverené od Boha a nemôžu by� prevedené na svojvo¾nú moc iného.P r e a m b u l a P r e h l á s e n i a nezávislosti USA:"Považujeme za samozrejmé pravdy, že všetci ¾udia sú stvorení seberovní, že sú obdarovaní svojím Stvorite¾om urèitými neodcudzite¾nými právami, že medzi tieto práva patrí život, sloboda a sledovanie osobného š�astia." (Lockove myšlienky zakomponované do najdôležitejšieho dokumentu Ústavy USA)
9 Tí, ktorí sa postavia na odpor tyranovi, sa musia dovoláva� ospravedlnenia neba a sú za svoje rozhodnutia zodpovední Bohu. (Mojžiš sa vzoprel faraónovi, Dávid sa vzoprel Saulovi, Ježiš sa vzoprel satanovi , „ . . .sprot ivte sa diablovi, a uteèie od vás." /Jak. 4.7/ americké kolónie sa vzopreli tyranovi, anglickému krá¾ovi,...)
10 Netolerancia a perzekúcia sú PROTI DUCHU EVANJELIA. (Náboženstvo v mene pravdy prenasledovalo, muèilo, vraždilo ináè veriacich kres�anov celú dobu -inkvizícia nebiblická, neevanjeliová ustanovizeò.)
11 T v o r b a z á k o n o v o náboženských záležitostiach nie je záležitos�ou úradníkov.
(„Moje krá¾ovstvo nie je z
tohoto sveta;"/Ján18.36/, Ježiš neuzavrel pakt s Pilátom ani Herodesom, ani Pavol, aj keï m a l r í m s k e o b è i a n s t v o , neopovrhoval ním, ale ani nehlásal evanjelium pomocou ú r a d n í k o v z a v á d z a j ú c i c h náboženské zákony- to urobil až cisár Konštantín - to však už nebolo biblické, evanjeliové- s výnosmi /zákonmi/ Konštantína pr iš l i a j perzekúcie ináè veriacich v mene Krista.)
12 Náboženská prax je osobná vec: každý jednotlivec je v tom zodpovedný len Bohu a herézia
jedného èloveka neznamená ujmu pre spásu druhého.
13 Ú r a d n í c i n e m a j ú v náboženských veciach žiadne zvláštne kompetencie, nikto si nemôže dovoli� so spásou taký hazard, že by bol poslušný ich diktatúre napriek požiadavkám svedomia. (Úradníci majú právo nasto¾ova� zákony vedúce k poriadku a udržiava� ho -nemajú právo nad vierou èloveka a nad jeho svedomím, nemajú od Boha právo prikazova� a zakazova� veri�.)
14 A k o n e è n e , p r e t o ž e podstatou pravého náboženstva je úprimná viera, a pretože viera nie je podriadená vôli, nie je rozumné snaži� sa náboženskú vieru vnucova� prostriedkami, ktoré má úrad k dispozícii.
NAKONIEC, POD¼A LOCKA ROZUMNÝM JE VERI� V BOHA A NIE NAOPAK.N E V E R I � V B O H A J E NEROZUMNÉ.
Tak to sú názory a myšlienky Johna Locka, filozofa, lekára, politika,
s p i s o v a t e ¾ a - k t o r ý s v o j e presvedèenie, vieru èerpal z Biblie a do konca života žil v kres�anskej viere.Moderná slobodná spoloènos� a jej mechanizmy (až na extrémy, do
ktorých padá v poslednej dobe) je jemne poutkávaná z myšlienok pochádzajúcich od Ježiša Krista, vyjadrených v evanjeliách a je z a l o ž e n á n a p r i n c í p o c h objavených v Božom Slove.John Locke a Issac Newton, dvaja priatelia, ktorí milovali Božie Slovo a z neho èerpali múdros� o Bohu, èloveku, ¾udskej spoloènosti, ale i o fungovaní vesmíru.Nekráèali však dejinami ¾udstva len oni dvaja osamotení, je ove¾a viac tých, ktorí objavili živého Boha A b r a h á m o v h o , I z á k o v h o , Jakobovho a Spasite¾a Ježiša Kr is ta cez B ib l iu a v ne j nevyèerpate¾ný prameò Božej lásky, života a hlbín múdrosti...
Mikuláš Gõcze
VEDA A VIERA 11
James Madison
Samuel Adams
KRAJINA BOŽIEHO SYNA 5 10 VEDA A VIERA
Ešte na záver nieko¾ko z ïalších jeho rozumných argumentov v y v i e r a j ú c i c h z B i b l i e -pochádzajúcich od Boha.
5 Boh nikoho nevyvýšil a n e o b d a r i l p r i r o d z e n o u (biologickou) autoritou proti
ostatným.(tým nemyslí autoritu rodièov, tiež nehlása anarchiu,....je len proti absolutistickej vláde, ktorá má za následok len útlak a zmätok, je proti total i te, všetci ¾udia sú si prirodzene rovní, je proti totalite,
ktorá tvrdí, že má právo vládnu� nad èlovekom od Boha- Locke je za demokraciu; vyvracia teórie myslite¾a sira Roberta Filmera, patriarchalistu, argumentuje èisto biblicky, odvolávajúc sa na texty knihy Genesis a pod.)
6 P r i r o d z e n ý z á k o n stotožòoval so zákonom Božím, vyjadreným v Biblii.
7 Zem a jej plody sú dary Božie, dostali ich všetci- Boží zámer je uspokojova� potreby
systémom majetkových práv, založených na práci.(Uèíme poznajúc z Biblie, že požehnanie prichádza do života èloveka prácou -duchovnou, duševnou, manuálnou...)
8 ¼udia majú prirodzené právo na život a slobodu, ktoré sú im zverené od Boha a nemôžu by� prevedené na svojvo¾nú moc iného.P r e a m b u l a P r e h l á s e n i a nezávislosti USA:"Považujeme za samozrejmé pravdy, že všetci ¾udia sú stvorení seberovní, že sú obdarovaní svojím Stvorite¾om urèitými neodcudzite¾nými právami, že medzi tieto práva patrí život, sloboda a sledovanie osobného š�astia." (Lockove myšlienky zakomponované do najdôležitejšieho dokumentu Ústavy USA)
9 Tí, ktorí sa postavia na odpor tyranovi, sa musia dovoláva� ospravedlnenia neba a sú za svoje rozhodnutia zodpovední Bohu. (Mojžiš sa vzoprel faraónovi, Dávid sa vzoprel Saulovi, Ježiš sa vzoprel satanovi , „ . . .sprot ivte sa diablovi, a uteèie od vás." /Jak. 4.7/ americké kolónie sa vzopreli tyranovi, anglickému krá¾ovi,...)
10 Netolerancia a perzekúcia sú PROTI DUCHU EVANJELIA. (Náboženstvo v mene pravdy prenasledovalo, muèilo, vraždilo ináè veriacich kres�anov celú dobu -inkvizícia nebiblická, neevanjeliová ustanovizeò.)
11 T v o r b a z á k o n o v o náboženských záležitostiach nie je záležitos�ou úradníkov.
(„Moje krá¾ovstvo nie je z
tohoto sveta;"/Ján18.36/, Ježiš neuzavrel pakt s Pilátom ani Herodesom, ani Pavol, aj keï m a l r í m s k e o b è i a n s t v o , neopovrhoval ním, ale ani nehlásal evanjelium pomocou ú r a d n í k o v z a v á d z a j ú c i c h náboženské zákony- to urobil až cisár Konštantín - to však už nebolo biblické, evanjeliové- s výnosmi /zákonmi/ Konštantína pr iš l i a j perzekúcie ináè veriacich v mene Krista.)
12 Náboženská prax je osobná vec: každý jednotlivec je v tom zodpovedný len Bohu a herézia
jedného èloveka neznamená ujmu pre spásu druhého.
13 Ú r a d n í c i n e m a j ú v náboženských veciach žiadne zvláštne kompetencie, nikto si nemôže dovoli� so spásou taký hazard, že by bol poslušný ich diktatúre napriek požiadavkám svedomia. (Úradníci majú právo nasto¾ova� zákony vedúce k poriadku a udržiava� ho -nemajú právo nad vierou èloveka a nad jeho svedomím, nemajú od Boha právo prikazova� a zakazova� veri�.)
14 A k o n e è n e , p r e t o ž e podstatou pravého náboženstva je úprimná viera, a pretože viera nie je podriadená vôli, nie je rozumné snaži� sa náboženskú vieru vnucova� prostriedkami, ktoré má úrad k dispozícii.
NAKONIEC, POD¼A LOCKA ROZUMNÝM JE VERI� V BOHA A NIE NAOPAK.N E V E R I � V B O H A J E NEROZUMNÉ.
Tak to sú názory a myšlienky Johna Locka, filozofa, lekára, politika,
s p i s o v a t e ¾ a - k t o r ý s v o j e presvedèenie, vieru èerpal z Biblie a do konca života žil v kres�anskej viere.Moderná slobodná spoloènos� a jej mechanizmy (až na extrémy, do
ktorých padá v poslednej dobe) je jemne poutkávaná z myšlienok pochádzajúcich od Ježiša Krista, vyjadrených v evanjeliách a je z a l o ž e n á n a p r i n c í p o c h objavených v Božom Slove.John Locke a Issac Newton, dvaja priatelia, ktorí milovali Božie Slovo a z neho èerpali múdros� o Bohu, èloveku, ¾udskej spoloènosti, ale i o fungovaní vesmíru.Nekráèali však dejinami ¾udstva len oni dvaja osamotení, je ove¾a viac tých, ktorí objavili živého Boha A b r a h á m o v h o , I z á k o v h o , Jakobovho a Spasite¾a Ježiša Kr is ta cez B ib l iu a v ne j nevyèerpate¾ný prameò Božej lásky, života a hlbín múdrosti...
Mikuláš Gõcze
VEDA A VIERA 11
James Madison
Samuel Adams
Related Documents
