Top Banner
UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE FAKULTA MASMEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE KOMUNIKAČNÁ STRATÉGIA POLITICKEJ STRANY SLOBODA A SOLIDARITA DIPLOMOVÁ PRÁCA Kód : c80da3b8-b8b1-482e-ae52-92a144a942a7 Trnava 2010 Bc. Tomáš Dzurenda
77

UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

Feb 27, 2019

Download

Documents

dotruc
Welcome message from author
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Page 1: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE

FAKULTA MASMEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE

KOMUNIKAČNÁ STRATÉGIA POLITICKEJ STRANY

SLOBODA A SOLIDARITA

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Kód : c80da3b8-b8b1-482e-ae52-92a144a942a7

Trnava 2010 Bc. Tomáš Dzurenda

5 c

m

Page 2: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE

FAKULTA MÁSMEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE

KOMUNIKAČNÁ STRATÉGIA POLITICKEJ STRANY

SLOBODA A SOLIDARITA

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Meno, priezvisko a tituly autora práce: Bc. Tomáš Dzurenda

Kód (c80da3b8-b8b1-482e-ae52-92a144a942a7):

Študijný program: masmediálna komunikácia

Študijný odbor: 3.2.3 masmediálne štúdiá

Školiace pracovisko: katedra marketingovej komunikácie

Vedúci záverečnej práce: PhDr. Katarína Ďurková

Trnava, 2010 Tomáš Dzurenda

Page 3: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti
Page 4: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, ţe som predkladanú diplomovú prácu „Komunikačná stratégia

politickej strany Sloboda a Solidarita“ spracoval samostatne a pod odborným vedením

školiteľky diplomovej práce. Pouţitú literatúru uvádzam v zozname pouţitej literatúry

a zároveň osvedčujem pouţité citáty. Potvrdzujem tieţ, ţe elektronická forma predkladanej

diplomovej práce je 100% identická s tlačenou formou.

V Trnave dňa 23.4.2010

..............................................................

vlastnoručný podpis

Page 5: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

4

ABSTRAKT

DZURENDA, Tomáš: Komunikačná stratégia politickej strany Sloboda a Solidarita.

[Diplomová práca] / Tomáš Dzurenda – Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Fakulta

masmediálnej komunikácie; Katedra marketingovej komunikácie. – Školiteľ : PhDr.

Katarína Ďurková – Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister. - Trnava : FMK UCM, 2010.

počet s. 68

Cieľom diplomovej práce je navrhnutie komunikačnej stratégie pre politickú stranu

Sloboda a Solidarita k nadchádzajúcim parlamentným voľbám v roku 2010. Prvá časť je

venovaná teoretickým východiskám (politická kampaň, nástroje a techniky politického

marketingu), ktoré poskytujú práci akademický základ, z ktorého vychádza neskoršia

analytická časť a návrhová časť. Druhá časť sa venuje charakteristike strany Sloboda

a Solidarita, jej histórii, predstaviteľom, analýze komunikačných nástrojov a analýze

marketingových kampaní vo voľbách v roku 2009. Analytická časť je ukončená analýzou

preferencií politickej strany SaS a následnou SWOT analýzou, ktorá sa o výsledky

agentúr, ktoré prieskumy realizovali opierala. V záverečnej návrhovej časti sú

rozpracované jednotlivé návrhy, ktoré môţu pomôcť strane SaS k dosiahnutiu lepšieho

výsledku v parlamentných voľbách. Komunikačná stratégia sa zameriava na jednotlivé

segmenty potenciálnych voličov akými sú prvovoliči, dôchodcovia, stredná vrstva či

podnikatelia. Záver je venovaný implementácii jednotlivých návrhov zo strany SaS.

Kľúčové slová: Sloboda a Solidarita, politická strana, voliči, politický program, voľby,

politická kampaň, politický marketing, liberálny, referendum, odvody, sociálne siete,

internet, kandidáti, Sulík

Page 6: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

5

ABSTRACT

DZURENDA, Tomáš: Communication strategy for political party Sloboda and Solidarita.

[Graduation Thesis] / Tomáš Dzurenda. – University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava.

Faculty of Mass - media Communication/; Department of Marketing Communication –

Supervisor: PhDr. Catherine Ďurková. Degree of professional qualification: Master. -

Trnava: FMK UCM, 2010. p. 68

The goal of the diploma thesis is a proposal of communication strategy for political party

Freedom & Solidarity (FaS) to next parliament elections that will happen in June 2010.

First part of diploma thesis focuses on theoretic basics (political campaign, tools and

techniques of political marketing), that give the thesis academic background. From this

background comes out analytical and application part of diploma thesis. The second part

characterizes political party Freedom & Solidarity, its history and representatives. There´s

also analysis of communication tools and marketing campaigns provided by FaS in year

2009. Analytical part ends with analysis of political preferences political party FaS with

following SWOT analysis. In closing part is a proposal of ideas that can help party to

achieve better result in parliament elections. Communication strategy focuses on segments

of potential voters like primevoters, retired people, middle class or business class. In the

very end there is a suggestion how to implement these ideas by political party Freedom &

Solidarity.

Key words: Freedom & Solidarity, political party, voters, political program, elections,

political campaign, political marketing, liberal, referendum, enlistments, social networking,

internet, candidate, Sulík

Page 7: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

6

PREDHOVOR

Politický marketing na Slovensku bol ešte v plienkach aj v parlamentných voľbách

v rokoch 2002 a 2006. Príchodom nových technológií sa politickým stranám otvorilo pole

moţností, ako potenciálneho voliča cielene osloviť, zamerať kampaň na jeho potreby

a riešenia práve jeho problémov. Tým sa stala politická agitácia osobnejšou a pred

voľbami sa strany usilujú o individuálny prístup ku kaţdému voličovi.

V čase výberu témy diplomovej práce (apríl 2009) sa strana Sloboda a Solidarita

zaradzovala medzi marginálne strany (2 – 3%), ktoré agentúry prieskumu politických

preferencií nezaradzovali ani do listu prieskumu politických strán. Po roku SaS dosahuje

koeficient zvoliteľnosti 6 – 8% čiastočne aj vďaka autorovej aktivite a jeho návrhom

v oblasti marketingu. Autorovou motiváciou vybrať si práve stranu SaS bol predpoklad

silného rastu voličských preferencií, voličskej základne a tendencia, ţe autorove návrhy

strana implementuje do svojej komunikačnej stratégie, čo sa v konečnom dôsledku aj stalo

a nápady sa reálne pouţili a nezapadli prachom.

Strana SaS vo svojej podstate prekopala základy politického marketingu na

Slovensku tým, ţe aj s nízkymi finančnými zdrojmi a bez sponzorov dokázala

poznateľnosť značky v priebehu poldruha roka zvýšiť nad hranicu zvoliteľnosti do

parlamentu. Spravila to hlavne vyuţitím sily internetu a sympatizantov, ktorí časť práce

odviedli za ňu. Do poziciovania strany na politickom trhu sa mohol zapojiť kaţdý tým, ţe

strana vytvorila na sociálnej sieti Facebook uzavretú skupinu, kde mohli sympatizanti

a členovia strany prispievať svojimi nápadmi a návrhmi. Autorove presvedčenie, ţe nápady

neskončia iba na papieri, ale sa reálne pouţijú, potvrdil aj krok strany prijímať spätnú

väzbu na jednotlivé body programu od širokej verejnosti. Autor takto dával spätnú väzbu

na návrhy v bode programu, ktoré sa týkali médií.

Autorove presvedčenie, či voliť alebo nevoliť stranu Sloboda a Solidarita v tomto

prípade nie je dôleţité. Diplomová práca má poskytnúť základ ako postupovať pri novej

politickej strane s celkom novými osobnosťami, aby sa v krátkom čase poznateľnosť

politickej strany zvýšila a v čase volieb dosiahla primeraný výsledok. Štandardná analýza

pozície strany pred parlamentnými voľbami sa dá pouţiť pri kaţdej inej politickej strane na

Slovensku. Tak ako autorove návrhy pomohli strane SaS, mohli by pomôcť ktorejkoľvek

inej strane presadiť sa medzi veľkými a etablovanými politickými stranami.

Page 8: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

7

Na to, aby autor ostal v diplomovej práci objektívny a nezachádzal k tomu, ţe robí

PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

spravila konfrontovať s názormi predstaviteľov iných politických strán alebo novinármi

resp. politickými komentátormi. Preto je analytická najrozsiahlejšia.

Písať diplomovú prácu o strane, ktorá v období výberu témy autorom dosahovala

niečo cez 2,2% hlasov bolo veľkou výzvou. Prvým pozitívnym výsledkom pre stranu bolo

dosiahnutie 4,8% hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2009. Po tejto

mobilizácii voličov bolo uţ bezpredmetné rozmýšľať nad výberom inej témy, nakoľko

bolo jasné, ţe strana je otvorená novým návrhom, prijíma spätnú väzbu a samotné návrhy

aj implementuje. Autorovi to dodávalo väčšiu motiváciu pracovať, keď strana prijímala

návrhy, o ktorých sa na sociálnej sieti diskutovalo a zvýšilo to šance na lepší volebný

výsledok v kaţdých nasledujúcich voľbách. V konečnom dôsledku autor uviedol do

návrhovej časti nápady, ktoré je moţné ţe strana zuţitkuje v nasledujúcich parlamentných

voľbách 2010. Autor v tomto prípade nepracoval na vlastnom výskume nakoľko sa mohol

oprieť o zdroje dát z agentúr výskumu politických preferencií, ktoré výskumy robia

pravidelne v mesačných intervaloch na reprezentatívnej vzorke okolo 1000 respondentov.

Týmto by autor rád poďakoval svojej školiteľke Kataríne Ďurkovej, PhDr. za

správne smerovanie diplomovej práce, Ing. Vladimírovi Klimešovi a Ing. Jane Kiššovej zo

strany SaS za cenné rady a ochotnú spoluprácu pri písaní diplomovej práce.

Page 9: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

8

Diplomová práca má 143 575 znakov.

OBSAH 0 ÚVOD .......................................................................................................................... 10

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ ................................................................................. 12

1.1 Politický marketing ............................................................................................... 12

1.2 Politická kampaň ................................................................................................... 14

1.2.1 Druhy politických kapaní z hľadiska historického vývoja ............................ 14

1.2.2 Druhy politických kapaní podľa aktuálnej pozície strany ............................. 17

1.3 Nástroje a techniky politického marketingu ......................................................... 18

1.4 Aplikácia výskumu v politike ............................................................................... 19

1.5 Mediálny marketing .............................................................................................. 20

1.6 Politický trh a jeho špecifiká ................................................................................. 23

2 ANALYTICKÁ ČASŤ ................................................................................................ 26

2.1 Charakteristika politickej strany Sloboda a Solidarita .......................................... 26

2.1.1 História strany SaS pred jej oficiálnym zaloţením v marci 2009 .................. 27

2.1.2 História politickej strany Sloboda a Solidarita od marca 2009 ..................... 30

2.1.3 Profilovanie a východiská pre stranu Sloboda a Solidarita pred

parlamentnými voľbami 2010 ...................................................................................... 32

2.2 Predstavitelia politickej strany Sloboda a Solidarita ............................................. 33

2.3 Analýza komunikačných nástrojov strany SaS ..................................................... 34

2.3.1 Blogy .............................................................................................................. 34

2.3.2 Internetové sociálne siete ............................................................................... 36

2.3.3 Iniciatíva www.okrskari.sk ............................................................................ 39

2.3.4 Hlavná stránka strany Sloboda a Solidarita (www.strana-sas.sk) ................. 39

2.4 Odvodový bonus – komplexné riešenie problému ako nástroj marketingovej

komunikácie ..................................................................................................................... 40

2.5 Volebný program strany SaS ako nástroj marketingovej komunikácie ................ 43

2.6 Podporné marketingové aktivity strany Sloboda a Solidarita ............................... 47

2.7 Referendum 2009 .................................................................................................. 49

2.8 Analýza marketingových kampaní v roku 2009 ................................................... 52

2.8.1 Analýza marketingovej kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu 52

2.8.2 Analýza marketingovej kampane vo voľbách do Vyšších územných celkov 53

2.9 Analýza preferencií strany od vzniku podľa agentúr ............................................ 55

2.10 SWOT analýza strany SaS ................................................................................. 58

3 PRAKTICKÁ ČASŤ – NÁVRH KOMUNIKAČNEJ STRATÉGIE

K PARLAMENTNÝM VOĽBÁM 2010 ............................................................................ 60

3.1 Kampaň zameraná na prvovoličov ........................................................................ 61

Page 10: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

9

3.2 Kampaň zameraná na strednú vrstvu .................................................................... 63

3.3 Kampaň zameraná na dôchodcov .......................................................................... 66

3.4 Kampaň zameraná na podnikateľov ...................................................................... 67

3.5 Kampaň zameraná všeobecne na voličov ............................................................. 69

4 ZÁVER ........................................................................................................................ 71

5 ZOZNAM POUŢITEJ LITERÚRY A ZDROJOV ..................................................... 72

6 ZOZNAM PRÍLOH ..................................................................................................... 74

Page 11: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

10

0 ÚVOD

Cieľom práce je navrhnutie komunikačnej stratégie pre politickú stranu Sloboda

a Solidarita k nasledujúcim parlamentným voľbám, ktoré sa uskutočnia v júni 2010. Po

teoretickej časti, ktorá dodáva diplomovej práci akademický základ nasleduje analytická

časť s následnou analýzou preferencií politickej strany a SWOT analýzou, z ktorej neskôr

vychádzajú nápady pre návrhovú časť. V širšom slova zmysle môţe byť práca predlohou

pre kaţdú novú a neetablovanú politickú stranu, ako sa presadiť medzi veľkými a mediálne

známymi politickými stranami aj pri nedostatku zdrojov a s novými tvárami. Diplomová

práca opieraním sa o teoretické východiská analyzuje „sucessfull story“ strany SaS, ktorá

v priebehu poldruha roka dokázala s minimálnymi finančnými zdrojmi a neznámymi

osobnosťami vyuţiť najmä nové informačné technológie, motiváciu sympatizantov strany

a internet k tomu, aby získala u niektorých agentúr prieskumu preferencií politických strán

aj deväť percent preferenčných hlasov. Samotná práca je rozdelená na tri časti – teoretickú,

analytickú a návrhovú.

Prvá časť je venovaná teoretickým východiskám, ktoré dávajú diplomovej práci

akademický základ. Je v nej definovaný politický marketing a politická kampaň

s rozdelením z hľadiska historického vývoja, či aktuálnej pozície strany na politickom trhu.

Ďalej sú v tejto časti definované najnovšie nástroje a techniky politického marketingu.

Keďţe v dnešnej dobe motiváciu voliť tú-ktorú politickú stranu ovplyvňujú u voličov

i výskumy verejnej mienky, autor sa venuje i aplikácii výskumu v politike. Autor sa

v teoretickej časti mohol oprieť aj o porovnanie ekonomického marketingu a politického

marketingu a zamerať sa jeho špecifiká, ktoré neskôr vyuţil v analytickej a návrhovej časti.

Teóriu autor uzatvára informáciami, ako pôsobí mediálny marketing v politickom

prostredí, aký je politický trh a aké špecifiká na ňom prevládajú.

Analytická časť diplomovej práce je najrozsiahlejšia z dôvodu objektívnosti. Autor

sa usiloval o poskytnutie priestoru obom stranám, tzn. ţe na kaţdú aktivitu, ktorú strana

vykonala pridal aj vyjadrenia predstaviteľov iných politických strán, prípadne novinárov,

či politických komentátorov.

Začiatok tejto časti je venovaný samotnej strane Sloboda a Solidarita, jej

predstaviteľom, histórii a profilovaniu strany pred parlamentnými voľbami v roku 2010.

Z dôvodu silnej pozície strany na internete autor analyzoval komunikačné nástroje SaS,

ako blogy, sociálne siete, či webovské stránky, ktoré strana prevádzkuje. V neposlednom

Page 12: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

11

rade sú v analýze spomenuté i prostriedky, na ktorých strana stavia pred parlamentnými

voľbami 2010 – program strany SaS, odvodový bonus a podporné marketingové aktivity

strany.

Autor druhú časť uzatvára analýzou marketingových kampaní roku 2009 pred

voľbami do Európskeho parlamentu a voľbami do Vyšších územných celkov. Tieţ sa

opiera o analýzu preferencií politickej strany SaS podľa agentúr prieskumu trhu, z ktorej

neskôr vychádza aj SWOT analýza. Autor si uvedomuje, ţe väčšina citácií v tejto časti

pochádza z internetových, magazínových alebo novinových zdrojov, ale o jednotlivých

krokoch strany sa nedalo informovať prostredníctvom citácií z iných zdrojov.

V praktickej časti autor porovnáva, koľko z jeho návrhov uţ bolo stranou

implementovaných a poskytuje návrhy komunikačnej stratégie pred parlamentnými

voľbami v roku 2010. Autor tretiu časť stavia na zameraní sa na jednotlivé skupiny

obyvateľstva ako prvovoličov, dôchodcov, strednú vrstvu či podnikateľov, s následným

očakávaným výsledkom týchto aktivít na preferencie strany.

Page 13: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

12

TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

Politický marketing

Od začiatku deväťdesiatych rokov prestáva byť marketing najmä v USA chápaný,

ako úzko spojená vedná disciplína len s ekonomickou sférou a marketingové aktivity sú

často pouţívané aj v spoločenských disciplínach. Marketing ako taký sa začína vyuţívať

v oblasti sociológie, kultúry, politológie, sociálnych vied či psychológie. Kotler vo svojej

knihe odmieta úzko chápaný marketing keď píše: „Marketing ako široko chápaný sociálny

proces, v ktorom sa stretávame súčasne s dvoma základnými javmi. Na jednej strane

sociálny marketing poskytuje efektívne tvorivé postupy, na druhej strane nastoľuje

požiadavky zlepšenia blahobytu spoločnosti ako celku. Podľa tejto koncepcie je marketing

považovaný za súhrn ekonomických, sociálnych a politických vzťahov a jedným z jeho

cieľov je zohľadnenie verených hodnôt. To má za následok, že jednanie spolusúťažiacich

subjektov, napríklad politických konkurentov, je možné skúmať v kontexte marketingového

prístupu“1. Aj na základe dopytu vzdelávacích, kultúrnych, charitatívnych, turistických, či

iných organizácií sa vyvinul tzv. non-profit marketing (marketing neziskových

organizácií).

Vďaka širšiemu chápaniu marketingu si tento odbor začal v politike raziť vlastnú

cestu ako politický marketing. „Politický marketing je definovaný ako súbor teórií, metód,

techník a sociálnych postupov, ktoré majú za cieľ presvedčiť občanov aby podporili

človeka, skupinu alebo politický subjekt“2. Tak ako klasický marketing sa usiluje o to, aby

uspokojil zákazníkov v správnom čase, na správnom mieste a za primeranú cenu, tak aj

politický marketing sa usiluje vytvoriť takú ponuku, aby bola lepšia ako konkurenčná

a zároveň uspokojila potenciálnych voličov hlavne v správny čas, čo býva najčastejšie pred

voľbami. Na to, aby bol politický marketing efektívny, mal by sa začať realizovať počas

celého obdobia, nielen pred voľbami. Aj keď strany sa usilujú o rôzne cieľové skupiny

u rôznych typov volieb (komunálne, parlamentné, prezidentské), tak ako u klasického

marketingu, kedy zákazníci v dnešnom období nie sú zviazaní s jednou značkou, tak ani

v prípade parlamentných strán či jednotlivých kandidátov nie sú voliči stabilní a verní

jednej strane či jednému kandidátovi počas celého obdobia.

1 KOTLER, P. – ARMSTRONG, G.: Marketing. Bratislava : SPN, 1990. s. 34

2 ULICKA, P.: Politický marketing. In : JABLOŃSKI, W.: Politický marketing, úvod do teórie a praxe. Brno

: Barrister & Principal, 2006. s. 12

Page 14: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

13

Porovnanie marketingového mixu u politického a klasického marketingu

Tak ako pri klasickom, tak i pri politickom marketingu sa vyuţívajú marketingové

techniky a nástroje marketingového mixu na dosiahnutie poţadovaných výsledkov po

politickej kampani.

Zdroj: WISZNIOWSKI, R.: Úvod do teórie politického marketingu, 2000, s. 19

Z uvedeného vyplýva, ţe tak ako sa vytvoril dopyt po politickom marketingu, tak si

ten vytvoril vlastné nástroje, ktorými chce uspokojiť svojich zákazníkov (v tomto prípade

voličov) a dosiahnuť svoje ciele. V ekonomickom marketingu ide taktieţ o sústavnú

činnosť uspokojovania zákazníkov, kým volebné štáby vznikajú „ad hoc“ a za konkrétnym

účelom – pripraviť a realizovať politickú kampaň s efektom najväčšieho počtu hlasov pre

svojho klienta (politickú stranu, verejnú osobu a pod.)

Ekonom

ický (

kla

sic

ký)

mark

etin

g

Produkt Verejné osoby (napr. politici),

skupiny, politické projekty, idey

Politic

ký m

ark

etin

g

Cena Spoločenská podpora

Propagácia Propagačné & prezentačné techniky

Distribúcia Schopnosť preniknúť k občanovi

prostredníctvom politickej kampane

Page 15: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

14

Politická kampaň

Politická kampaň je činnosť, ktorú vykonáva politická strana alebo verejná osoba

s cieľom osloviť a presvedčiť potenciálnych voličov zahlasovať za danú stranu alebo

kandidáta.

Druhy politických kapaní z hľadiska historického vývoja

Stranícky orientované kampane – 50. a 60. roky 20. storočia sú označované ako

predmoderné kampane. Politická kampaň bola len v rukách predstaviteľov politickej

strany a jej programovom profile. Voliči sa v tomto prípade museli prispôsobiť

potrebám strany a úspech strany bol zaručený iba v prípade, ţe mala dostatok lojálnych

voličov. Tieto kampane boli vykonávané bez predošlého plánovania, preto ich

koordinácia bola často chaotická a pre občanov a voličov boli kampane zväčša

nezrozumiteľné.

Kampane orientované na kandidáta – pol. 60. aţ pol. 70tych rokov sú uţ

označované ako moderné, lebo ich podobu ovplyvňovali samotní politici a politickí

lídri. Väčšiu silu získava v tomto období televízia a strany si postupne najímajú

marketingových expertov a odborníkov na riadenie kampaní. V tomto období dochádza

taktieţ k centrálnemu riadeniu kampaní a postupnej unifikácii.

Kampane orientované na voliča – od polovice 70. rokov aţ doposiaľ sa strany

prispôsobujú potrebám voličov a kampane smerujú k riešeniam problémov

jednotlivých vrstiev obyvateľstva. Kampane sú zamerané najmä na prezentáciu

a schopnosti predstaviť politickú ponuku. V týchto prípadoch sa uţ začínajú vyuţívať

aj moderné marketingové techniky ako počítačové databázy o voličoch, internetové

a telefonické prieskumy volebnej podpory, SPAM či oslovovanie voličov

prostredníctvom mobilov či sociálnych sietí.3

Okrem toho, ţe kampane sú orientované na voliča a na jeho potreby sa v tejto

súvislosti začal pouţívať termín marketingovo-orientovaná strana. Takéto strany

neprispôsobujú len svoje heslá, preto aby reflektovali voličské preferencie, ale

3 JABLOŃSKI, W a kol.: Politický marketing, úvod do teórie a praxe. Brno : Barrister & Principal,

2006. s. 16

Page 16: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

15

prispôsobujú celé svoje chovanie – vrátane organizačnej štruktúry a programu za účelom

dosiahnutia vyššieho podielu na trhu a volebného víťazstva4. V praxi sa to často prejavuje

populizmom, ktorý je mnohokrát škodlivý. V tomto smere stany počas kampaní sľubujú aj

niečo, čo uţ dopredu vedia, ţe po voľbách nebude moţné splniť, len aby získali vo

voľbách čo najviac hlasov.

Koncom 20. storočia uţ dochádza k decentralizácií straníckych činností

v priebehu politických kampaní v zmysle dodania základnej idey a stratégie kampane

z centrály a jej koordinácia z ústredia. Lokálne štruktúry a lídri však uţ terénnu časť

kampane vykonávajú samostatne. Niektoré strany a politické štruktúry v dôsledku

vyskytovania sa pravidelných volieb na národnej či lokálnej úrovni (parlamentné,

prezidentské, do VÚC, do mestských či obecných zastupiteľstiev, do európskych štruktúr) si

najímajú expertov na politický marketing celoročne. V tomto dôsledku uţ niekoľko rokov

prebieha neustála kampaň, ktorá sa začína častokrát deň po ukončení volieb. Aj napriek

tomu na Slovensku dochádza k najímaniu si odborníkov z prostredia agentúr hlavne pred

tzv. „veľkými (parlamentnými) voľbami“. Aj najväčšej strane SMER pomohli k víťazstvu

americkí odborníci. „Na víťazstve Smeru-SD vo voľbách v roku 2006 a schopnosti jej lídra

„hovoriť“ s voličmi je aj výrazný rukopis renomovanej americkej agentúry Penn, Schoen

& Berland.“5 Ako komunikovať reformy zase vyuţila vtedy vládnuca strana SDKÚ vo

voľbách v roku 2006. „Prácu renomovaných Američanov využívala aj vláda Mikuláša

Dzurindu (SDKÚ-DS). Medzinárodná agentúra Greenberg Quinlan Rosner research so

sídlom v USA a vo Veľkej Británii pripravila druhej Dzurindovej vláde strategický plán

komunikácie o reformách. V priebehu roku 2005 firma pracovala na Slovensku na projekte

financovaným Svetovou bankou, ktorý skúmal verejnú mienku, čo sa týka rôznych reforiem

a zahŕňal poradenstvo Dzurindovej vláde, ako tieto reformy komunikovať“6.

Z uvedeného vyplýva ţe uţ aj slovenské strany nechávajú pracovať na politických

kampaniach odborníkov a samotné kampane si „outsourcujú“. Odlišnosť oproti minulosti

tkvie aj v tom, ţe čoraz viac je výsledok strany závislý od lídra. Obecne uznávaný

a populárny líder, ktorý prezentuje vlastné schopnosti a opiera sa o chytľavé slogany môţe

strane priniesť, ale po istých chybách aj vziať značné percento voličov. Aby bola strana

identifikovaná s istými hodnotami a riešeniami, ktoré voličom ponúka, v predvolebnom

4 BUCHTA, M.: Politický marketing. Cyklus prednášok. Liberálně-kozervativní akademie CEVRO,

ak. r. 2007/2008 5 RUTTKAYOVÁ, M.: Fica a Smer „vyrábali“ aj Američania. Hospodárske noviny, 3.3.2010, s. 2

6 RUTTKAYOVÁ, M.: Ako vysvetliť reformy? Experti z USA radili aj Dzurindovi. Hospodárske noviny,

3.3.2010, s. 2

Page 17: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

16

období sa tieto riešenia zosumarizujú do volebného programu. „Významnou súčasťou

politickej ponuky je ďalej politický program. Východisko pre jeho tvorbu (vrátene

volebného programu) predstavujú požiadavky a očakávania občanov. Program sa taktiež

musí viazať na politické názory a postoje občanov, ktorým je určený. Tvorba príslušnej

programovej koncepcie by mala motivovať k prezentovaniu politickej ponuky, k zmene

dosahovaných programových preferencií a k účasti na hlasovaní“.7

Trendom v kampaniach orientovaných na voliča je segmentácia voličov. Kým

v minulosti sa oslovovali prostredníctvom kampaní masy voličov tým istým jazykom,

prístupom a sloganmi, v posledných voľbách sa politické strany usilujú o segmentáciu

jednotlivých skupín voličov, a tým pristúpiť k istej adresnosti, osobitnému prístupu ku

kaţdému jednému voličovi, tak ako je to v klasickom ekonomickom marketingu v prípade

zákazníkov. Segmentácia je založená na rozdelení voličov podľa rady

sociálnodemografických kritérií, ako sú napríklad vzdelanie, vek, rodinný stav, bydlisko

alebo príjmy. Kľúčovým cieľom tohto procesu je efektívne a účinne uľahčiť subjektom

súťaže, aby mohli osloviť svojou politickou ponukou jasne špecifikované sociálne skupiny.

Správne použitie segmentácie trhu je teda založené na vhodnom určení jednotlivých zložiek

– segmentov politického trhu a na ich objektívnom zhodnotení“8. Jednoducho povedané,

iný prístup komunikácie, zvýraznenie iných častí programu bude strana komunikovať

k rozličným segmentom voličov (dôchodcovia, vysokoškolskí študenti, zamestnanci,

zamestnávatelia a pod.)

Po segmentačnej fáze je ďalšou fázou vytvorenie si pozície v politickom prostredí

pre kandidáta, či politickú stranu a aplikácia marketingovej stratégie, ktorá sa skladá

z individuálnych stratégií:

Stratégia produktu – viaţe sa k politickej ponuke. Produktom je v tomto prípade

samotná strana resp. kandidát s tým čo ponúka a s akými riešeniami prichádza.

Stratégia distribúcie – zahrňuje rôzne formy podávania politických informácií. Tak

ako v prípade ekonomického marketingu, tak aj v politickom existuje v rámci nástroja

distribúcie push a pull stratégia. V prípade techniky „tlaku“ sú predovšetkým

akceptované tradičné kanály distribúcie, súbor miestnych alebo celonárodných

straníckych mechanizmov (primárky, zjazdy, stranícke zhromaždenia), u ktorých sa

7 ZUKOWSKI, A.: Volebné systémy. Olsztyn : Wprowadzenie, 1999, s. 110

8 JABLOŃSKI, W a kol.: Politický marketing, úvod do teórie a praxe. Brno : Barrister & Principal, 2006. s.

21

Page 18: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

17

kandidáti spoliehajú predovšetkým na vlastný štáb profesionálov a špecialistov, ktorí

tvoria ich imidţ (image makers), ďalej na dobrovoľníkov a aktívnych členov strany.

Technika „ťahu“ súvisí predovšetkým s tým, ţe subjekty politickej súťaţe vyuţívajú

masové média ako televíziu, rozhlas, internet či tlač.

Cenová stratégia – spojovaná so spoločenskou podporou, ktorú strana získa –

napríklad počtom získaných voličských hlasov. Za týmto účelom sa pouţívajú

štatistické a sociometrické metódy na zistenie záujmov jednotlivých skupín ako ankety,

internetové dotazníky, rozhovory, či predvolebné prieskumy9.

Druhy politických kapaní podľa aktuálnej pozície strany

Opozičné kampane – zásadou pre stranu v opozícii je permanentný monitoring

a zrozumiteľná komunikácia, nakoľko v tomto postavení existuje málo dôleţitých tém

pre voličov. V opozičnej pozícii sa otvára priestor pre prípravu vlastných sektorových

stratégií (nakoľko strana nie je ťažená vládnutím), priestor pre analýzu neúspechu, či

zmeny vo vnútri vedenia strany. Pre takýto typ kampane je dôleţitý posun imidţu

strany a jej pozície (re-positioning). Keďţe však strana nevládne o publicitu je

potrebné bojovať a strana musí aktívne komunikovať.

Kampane nových neetablovaných strán – nové politické strany majú voči veľkým

známym stranám veľkú nevýhodu. Poznateľnosť ich značky, predstaviteľov

a programu je nízka a informácie o nich sa do médií dostávajú ťaţšie ako v prípade

etablovaných strán. Tieto strany majú niekoľko moţností ako sa presadiť. Jedna

moţnosť je staviť na tzv. výklenkovú niche stratégiu, kedy strana nájde nevyplnenú

medzeru na trhu a priestor v prvej fáze obsadí, upevní a chráni. V druhej fáze môţe

z tohto priestoru operovať a podnikať výpady na územia iných strán a potenciálne im

odoberať voličov. Ďalšou moţnosťou je stratégia alternatívy, kedy strana ostáva

v pozadí veľkej strany a tým ponúka voličom moţnosť nevoliť veľkú stranu, kde im

prekáţajú určití ľudia či programové časti. Strana má v tejto pozícii slobodnejšieho

a zdanlivo úprimnejšieho prístupu k citlivým témam a odlišné postoje v menej

dôleţitých témach. Treťou moţnosťou je tzv. kampaň tretej cesty, ktorá môţe mať

rôzne podoby. Zlatá stredná cesta, kde sa strana vyhýba extrémom, alebo nezávislá

9 MAUSER, A.: Political marketing. An approach to campaign strategy. New York, : Praeger,

1983. s. 210 - 216

Page 19: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

18

cesta, kedy strana obchádza stranícke systémy. Inými moţnosťami v rámci tretej cesty

sú aj krajná cesta v rámci politickej scény vpravo alebo vľavo, či nová cesta resp.

celkom nový prístup. Nové strany si môţu taktieţ zvoliť cestu populistických

a nacionalistických stratégií, protestov alebo recesie.

Kampane vládnucej strany – strana z dôvodu vykonávania verejnej moci má neustály

prístup k bezplatnej publicite. Táto publicita môţe byť pozitívna i negatívna, a keďţe je

strana stále „na očiach“ zvyšuje sa citlivosť verejnosti na chyby a škandály. Vzniká

tlak na ľudské zdroje, lebo kvalitní ľudia odchádzajú do vládnych funkcií a hrozí útlm

strany ako takej. Kľúčová je počas kampane kontinuálna komunikácia doplňovaná

prevenciou – blokovaním aktivít konkurencie, poukazovanie na chyby, keď

konkurenčné strany vládli i na slabiny prezentovaných programov. Ak vládnuca strana

preukáţe silnú pozíciu a posun od slov k činom, tak nedá opozícii šancu na zmenu10

.

Nástroje a techniky politického marketingu

Intenzita a mnoţstvo investovaných peňazí do jednotlivých nástrojov

z komunikačného mixu, ktoré sa v rámci politického marketingu pouţívajú sa

v posledných rokoch menia. Kým najsilnejším nástrojom z minulosti ostala inzercia

a politické diskusie v televízii, politické strany sa v posledných voľbách uchyľujú najmä

k internetu a samotnému stretnutiu s občanmi (potenciálnymi voličmi), či uţ formou

nejakej roadshow, účasťou na športových či spoločenských akciách hlavne tesne pred

voľbami.

Politická reklama – sem patria hlavne volebné spoty v elektronických médiách,

televízii, na filmovom plátne, inzercia v tlači, billboardy, plagáty, letáky či iné

reklamné predmety

Direct marketing – sem patrí adresný alebo neadresný direct mailing, telemarketing,

newslettre a zvodky, SMS marketing, predvolebná agitácia aj na internetových

sociálnych sieťach ako Facebook, Twitter a pod.

10

BUCHTA, M.: Politický marketing. Cyklus prednášok. Liberálně-kozervativní akademie CEVRO, ak. r.

2007/2008

Page 20: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

19

Public relations – mediálne udalosti, kultúrne aktivity, eventy, heslá, blogy, slogany,

tlačové konferencie, platené i neplatené televízne výstupy11

Kaţdá strana má istý počet sympatizantov, ktorí sú ochotní nielen sympatizovať so

stranou, ale i aktívne sa zapájať do politickej kampane. Týchto priaznivcov

a podporovateľov dokáţe strana vyuţiť ako dobrovoľníkov počas politickej kampane, a tak

zvýšiť svoje šance na zasiahnutie väčšieho počtu voličov. Zapojiť dobrovoľníkov do

kampane nie je finančne náročné, a preto môţe byť prostriedkom pre finančne slabšie

strany. Jej aplikácia je vhodná najmä v miestnych a regionálnych voľbách, ale pri dobrom

načasovaní a naplánovaní kampane s dobrovoľníkmi je ľahko implementovateľná aj na

národnej úrovni.

Aplikácia výskumu v politike

Ako pri ekonomickom marketingu, tak i pri politickom je dôleţité poznať svojho

spotrebiteľa (v tomto prípade voliča), jeho nálady, lojálnosť v strane, či to ako reaguje na

podnety, ktoré zo strany vychádzajú, prípadne na chyby či škandály, ktorým strana čelí.

V tomto smere sú volebné výskumy definované ako právne normy, názory a očakávania

elektorátu (voliči, záujmové skupiny atď.), ktoré zohľadňujú jeho jednotlivé segmenty.

Výskum názoru elektorátu je nevyhnutný na prípravu programových ponúk, ktoré musia

zohľadňovať dominantné tendencie vo sférach očakávaní smerovania k strane, k lídrom

usilujúcim sa o znovuzvolenie alebo ku kandidátom na lídrov.12

Z hľadiska výskumu verejnej mienky sa skúmajú najmä stranícke a volebné

preferencie, volebné prognózy, dôvera v inštitúcie, rebríčky populárnych politikov alebo

názory na aktuálnu tému. Výskumy štruktúry skupín obyvateľstva sa zaoberajú výskumom

voličov strany, prvovoličov, skalných stúpencov, ale orientujú sa i na spôsoby

rozhodovania voličov, ich priorít a znalostí. Skúmať sa dajú i testy prvkov politického

programu, jeho hlavné body, akcenty či to, čomu sa je v budúcnosti potrebné vyhnúť.

Strany sa tieţ môţu zamerať na pretesty prvkov propagačnej kampane (heslá, slogany,

11

MATUŠKOVÁ, A.: Politický marketing a české politické strany. 2006, In : DANČÁK, B. - HOUŠEK, V.

: Parlamentní volby 2006 a češká politika. Brno: Masarykova univerzita MPÚ, s. 217 12

JABLOŃSKI, W a kol.: Politický marketing, úvod do teórie a praxe. Brno : Barrister & Principal,

2006. s. 38

Page 21: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

20

tváre, známe osobnosti) alebo na výskumy médií (ich sledovanosť, čítanosť, cieľové

skupiny, vhodnosť použitia)13

.

Výskumy v politickom marketingu sa v dnešnej dobre robia rôznymi spôsobmi.

Benchmark pool poskytuje informácie o tom, čo voliči tematicky preferujú, a to

prostredníctvom prierezu rôznych sociálnych skupín. Taktieţ poskytuje informácie

o imidţi kandidáta v očiach verejnosti. Focus groups sú rozhovory s malými skupinami

osôb (10 – 20 osôb) ktorí sú vybraní na základe kritérií sociálnych skupín, o podporu

ktorých sa kandidáti alebo strany usilujú. Trend pools majú za cieľ zmerať vplyv kampane

na zmeny voličských preferencií a imidţu kandidátov. V neposlednom rade je jedným zo

spôsobov aj tzv. tracking pools – čo sú predvolebné prieskumy na malom počte

potenciálnych voličov tesne pred dňom volieb.

Mediálny marketing

V rámci politického spektra strany vyuţívajú rôzne nástroje ako osloviť svoje cieľové

publikum – v tomto prípade potenciálnych voličov, o hlasy ktorých sa strany uchádzajú.

Bez ohľadu na túto skutočnosť, takmer všetky relevantné politické strany musia

komunikovať prostredníctvom médií, ktoré oslovujú masy. Kým v minulosti dominovala

v tomto smere televízia, rozhlas či rádio, politické strany v poslednom období siahajú po

internete ako komunikačnom nástroji, ktorý dokáţe pokryť všetky zmysly a divák, čitateľ

či poslucháč môţe byť takto stranou cielene oslovený.

V prípade televíznych reportáži dominujú trendy vyuţívať maximum obrazu

a menej slov. Aj redaktori neskúmajú do hĺbky vyjadrenia predstaviteľov a strany aj

z prieskumov, ktoré zistili pouţívajú iba jednoducho zapamätateľné heslá a slogany.

Televízne reportáţe prinášajú politický úţitok stranám a kandidátom, ktorí dokáţu lepšie

vtlačiť svoj imidţ do pamäti divákov. Napríklad spravodajstvo z volebných kampaní je

v politickom slovníku označované aj ako „horse race“ (konské dostihy), ktorého účelom je

hra. Kandidáti sú predstavovaní v roli hráčov, ktorí pomocou manévrov a premyslených

stratégií súperia o víťazstvo.

Platené volebné reklamy strany hojne vyuţívajú hlavne tesne pred voľbami (2 – 3

mesiace). Politická reklama je definovaná v zákone ako verejné oznámenie na podporu

politickej strany, politického hnutia, člena strany alebo člena hnutia alebo kandidáta,

13

BUCHTA, M.: Politický marketing. Cyklus prednášok. Liberálně-kozervativní akademie CEVRO, ak. r.

2007/2008

Page 22: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

21

prípadne v ich prospech pri volebnej kampani a referendovej kampane, taktiež môže ísť

o popularizáciu názvu, značky alebo hesiel politickej strany, politického hnutia alebo

kandidáta14

. Ciele platených volebných reklám sú zafixovanie mena kandidáta do pamäte

voličov, vytvorenie pozitívneho imidţu kandidáta a poukázanie na negatíva

protikandidátov. Na to, aby reklama splnila svoj účel a pomohla v budovaní pozitívneho

imidţu kandidáta resp. strany, musí sa sústrediť na zdôraznenie vodcovských schopností

kandidátov, kde patria charakterové vlastnosti, politické hodnoty, postoje k hlavným

programovým otázkam a vodcovské schopnosti (charizma, politická vízia, rozhodovacie

schopnosti, úspešnosť jednania)15

.

Televízne debaty kandidátov sú neodmysliteľnou časťou predvolebných kampaní.

Stretnutie pred kamerami dáva šancu kandidátom vylepšiť svoj imidţ vo vzťahu k verejnej

mienke a príleţitosť na oslabenie imidţu svojho protivníka. Debaty sú miestom, kde sa

stretávajú osobnosti a jednotlivé politické programy. Navyše tieto debaty často sledujú

desaťtisíce potenciálnych voličov a pre niektoré strany je to jediný priestor kde môţu svoje

názory a program prezentovať. Kandidáti povaţujú účasť v debatách za veľmi dôleţitú

a niekedy sa na ňu pripravujú aj niekoľko dní, špeciálne v prípade, ak sa stretnú v súboji so

silným protikandidátom. Pri príprave im pomáhajú stratégovia, ktorí riadia kampaň

a mediálni konzultanti. O víťazstve v debatách rozhodujú 2 prvky a to dobrá stratégia

a schopnosť zvládnuť ťaţké nepredvídateľné situácie. Kandidáti musia byť obratní

v reakciách na kritiku a ich schopnosť reagovať na ňu je často kľúčová. Musia vedieť

formulovať vhodné odpovede na obvinenia konkurentov, spochybniť ich argumenty

a narušiť ich imidţ silného a presvedčivého kandidáta.

Ešte v posledných parlamentných voľbách v roku 2006 mnohé politické diskusie

rozhodli v prospech toho-ktorého kandidáta. Výskumy potvrdili, ţe voliči sa

nezameriavajú na to, čo jednotliví kandidáti prezentujú, a aké argumenty podávajú, ale

sústredia sa na imidţ a mimiku. Aj preto sa stáva, ţe v politických diskusiách dochádza

k zámernej manipulácii s verejnosťou, či klamaniu priamo pred televíznymi kamerami.

V roku 2009 vznikla iniciatíva mladých vysokoškolských študentov, ktorí kontrolujú

vyjadrenia kandidátov politických diskusií a na webstránke demagog.sk zverejňujú prepisy

diskusií s poukázaním na priame či nepriame klamstvá, či zavádzania jednotlivých

kandidátov.

14

308/2000 Z. z. - Zákon o vysielaní a retransmisii, § 32 odsek 10 15

JABLOŃSKI, W a kol.: Politický marketing, úvod do teórie a praxe. Brno : Barrister & Principal,

2006. s. 43

Page 23: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

22

V roku 2010 je predpoklad, ţe časť svojich aktivít budú politické strany sústrediť aj

na internetovú prezentáciu. Pod pojmom internetový politický marketing sa myslí hlavne

propagácia politického programu, či hodnôt alebo názorov strany a to prostredníctvom

blogov, aktivitami na sociálnych sieťach (hlavne Facebook, Youtube, Twitter, Myspace),

newslettrami, či osobnými stránkami jednotlivých kandidátov. Výhody internetu sú – nízka

cena, presné zacielenie na presne špecifikované skupiny, masovosť média, či flexibilita.

Hlavne malé strany s nízkymi príjmami, ktoré si nemôţu dovoliť masívnu mediálnu

kampaň v televízii, či v tlači sú veľmi aktívne na internete a oslovujú takto potenciálnych

voličov. O sile sociálnych sietí a samotného internetu sa presvedčil v posledných

amerických voľbách aj nový prezident Barrack Obama. Obama mal v prezidentskej

kampani svoju vlastnú sociálnu sieť. Stovky z tisícok podporovateľov sa dobrovoľne

prihlásili do kampane pre Baracka Obamu tým, ţe sa zaregistrovali na

MyBarackObama.com, hľadali lokálne podujatia, kde by mohli ako dobrovoľníci pomôcť,

prihlásili sa a koordinovali úsilie o získanie kaţdého hlasu potenciálneho voliča16

.

Aj na tomto príklade vidieť, ţe sila internetu sa sociálnych sietí bude v najbliţších

rokoch narastať a komu sa podarí získať čo najvyšší podiel na tomto médiu, môţe

v budúcnosti osloviť naraz, zadarmo a cielene niekoľko desiatok aţ stoviek tisíc svojich

potenciálnych voličov. Sociálne siete sú fenoménom posledných niekoľko rokov a ich silu

demonštrujú milióny obyvateľov po celom svete zaregistrovaných na nich.

Social networking je cesta ako sa komunikuje v 21. storočí. Ide o zoskupovanie

ľudí do špecifických skupín (známi na pracovisku, univerzite, sympatizanti politických

strán a pod.) s cieľom zdieľať informácie s ľuďmi z rovnakého prostredia alebo

s rovnakými záujmami17

. Vďaka tomu uţ nielen ekonomickí, ale i politickí marketéri vedia

nájsť na sociálnej sieti skupinu, ktorá „kúpi“ ich produkt (informácie o dianí v strane,

vyjadrenia predstaviteľov, politický program). Pri správnom nasmerovaní kampane

politická strana dokáţe podávať informácie relevantným ľuďom (napr. sympatizantom)

a tak informácie šíriť ďalej. Potenciálni voliči pociťujú týmto spôsobom jedinečnosť resp.

exkluzivitu, ţe sa strana stará aj o ich problémy a ţe dostávajú informácie z prvej ruky.

Sociálne skupiny ako komunikačný nástroj politických strán sú veľkým a zatiaľ málo

vyuţívaným nástrojom politickej agitácie a komunikácie.

16

DANNEN, Ch.: How Obama Won It With Web. In : FastCompany, 4.11.2008 http://www.

fastcompany.com/articles/2008/11/how-obama-won-it-with-the-web.html?page=0%2C0, 31.1.2010 17

http://whatissocialnetworking.com/, 17.12.2010

Page 24: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

23

Politický trh a jeho špecifiká

Z ekonomického hľadiska je trh priestor kde sa stretáva ponuka s dobytom s cieľom

uspokojiť spotrebiteľa. Politický trh má niekoľko špecifík, ktoré ho od ekonomického trhu

odlišujú. Ide o priestor kde súťaţia medzi sebou politické subjekty, kde prebieha

komunikácia a kde sa odohrávajú všetky vzťahy a transakcie medzi politickými subjektmi

a elektorátom. Politické strany na tomto trhu spolu súťaţia o podporu a hlasy voličov,

voliči však naopak poţadujú za svoj hlas určitý statok. Statkom v tomto prípade je nielen

presvedčenie, ţe pri podpore určitého subjektu sa zvýši zisk (prospech) hlasujúceho, ale

statkom môţe byť aj pocit dobre splneného občianskeho záväzku. Politické strany okrem

iného na tomto trhu v boji o moc komunikujú so záujmovými skupinami, sponzormi

a partnermi18

.

Schéma štruktúry politického trhu:

Politické faktory Právne faktory

POLITICKÉ INŠTITÚCIE

POLITICKÉ STRANY

MASMÉDIA VOLIČI

Ekonomické faktory Sociálno-

demografické faktory

Aj z uvedenej schémy vidieť špecifiká politického trhu. Prvú skupinu tvoria

politické strany a zoskupenia, ktoré podávajú politické statky, iniciujú väčšinu procesov

a sú na tomto trhu najaktívnejšími aktérmi. Druhou skupinou sú voliči a záujmové skupiny,

ktorí reprezentujú jednotlivé sociálne skupiny. Táto skupina sa nachádza v roli

„kupujúceho politických statkov“ a je vystavená v prenesenom slova zmysle

marketingovému pôsobeniu zo strany predajcov politických statkov. Treťou skupinou sú

masmédiá, ktoré väčšinou plnia prostredníka – distribučného kanálu medzi politickými

stranami a voličmi. Podobne ako v ekonomickom aj v politickom systéme existuje

niekoľko delení trhov.

18

JABLOŃSKI, W a kol.: Politický marketing, úvod do teórie a praxe. Brno : Barrister & Principal,

2006. s. 51

Page 25: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

24

Z hľadiska priestoru: - lokálny (voľby do samosprávnych orgánov – mestá a obce)

- regionálny (voľby do VÚC)

- celoštátne (parlamentné a prezidentské voľby)

- nadnárodné (voľby so Európskeho parlamentu)

Z hľadiska počtu subjektov na trhu: - monopol aţ po tzv. dokonale konkurenčný trh

Z hľadiska stupňa organizovanosti: - nízky stupeň organizovanosti

- vysoký stupeň organizovanosti (musí spĺňať – existujúce

stabilné pravidlá {pravidelne konané voľby, stabilné a rešpektované modely riešenia

konfliktov, jasná komunikácia so záujmovými skupinami}, sústredenie kupujúceho

a predávajúceho na jednom mieste, externe regulovaná ponuka a dopyt {napr. povinná

účasť vo voľbách v niektorých krajinách})19

Z hľadiska stupňa otvorenosti: - málo otvorený (komunistické krajiny)

- primerane otvorený (podľa mnoţstva obmedzení pri vstupu na trh – 5%

uzatváracia klauzula pri kandidovaní do parlamentov, počet vyzbieraných podpisov na

registráciu politickej stany a pod)20

Samotná politická strana na politickom trhu je obklopená inými subjektmi ako v prípade

firiem, ktoré súťaţia v ekonomickom prostredí.

Charakter prostredia v ktorom politické strany pôsobia21

19

BUTLER, P. – COLLINS, N.: Strategic analysis in political markets. In : European Journal of Marketing,

vol. 30/1996, s. 10 - 14 20

MAIR, P.: Party system change. Oxford : Clarendon Press, 1997, s. 20

POLITICKÁ

STRANA Voliči

Iné politické

strany

Verejná

správa

Záujmové skupiny

informačné

demografické

kultúrne

právne

ekonomické

KONKURENČNÉ PROSTREDIE

DOMÁCE & ZAHRANIČNÉ

MAKROPROSTREDIE

Page 26: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

25

Nielen politický trh má svoje špecifiká. Celá politická terminológia prešla vďaka

informačným technológiám svojim vývojom a má svoje špecifiká, ktoré Marek Buchta na

svojich prednáškach vymenoval a popísal22

:

Grass-root kampaň

(kampaň prostých ľudí)

Kampaň obyčajných ľudí. Ide o kampaň

založenú na úsilí jednotlivcov alebo skupín

obyvateľov. Nejedná sa vždy iba o politickú

kampaň.

Astroturfing

Pomenované po značke umelej trávy AstroTurf.

Ide o predstieranú grass-root činnosť, ktorá je

v skutočnosti organizovaná politickou stranou

alebo komerčnou organizáciou.

Canvassing (agitácia)

Systematické kontaktovanie jednotlivcov

z nejakej cieľovej skupiny zväčša v konkrétnej

oblasti. Základnými spôsobmi sú osobné alebo

telefonické kontaktovanie.

Door-to-door kampaň

(kampaň od dverí k dverám)

Ide o osobný canvassing v obmedzenej oblasti

(naozaj od dverí k dverám)

Get-out-the-vote (GOTV) –

presvedčiť voliča voliť

Aktivity zamerané na zvýšenie volebnej účasti.

Tento termín môže mať dva odlišné významy

a to presviedčať voliča voliť všeobecne (voliť je

správne) alebo presvedčiť voliča voliť práve časť

politického spektra.

Supporter mobilisation

(mobilizácia priaznivcov)

Ide o kampaň GOTV v časti politického spektra.

Opakom je potlačovanie účasti voličov

konkurencie napríklad pomocou cielenej

negatívnej kampane

21

JABLOŃSKI, W a kol.: Politický marketing, úvod do teórie a praxe. Brno : Barrister & Principal,

2006. s. 88 22

BUCHTA, M.: Politický marketing. Cyklus prednášok. Liberálně-kozervativní akademie CEVRO,

ak. r. 2007/2008

Page 27: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

26

ANALYTICKÁ ČASŤ

Charakteristika politickej strany Sloboda a Solidarita

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je novým politickým subjektom, ktorý chce

presadzovať slobodu do tej miery, že nebude zasahovať do slobody iných a solidaritu tak,

že štát bude každému občanovi po celý jeho život garantovať bezpodmienečné životné

minimum a základnú zdravotnú starostlivosť23

. Činnosť strany sa opiera o základné zásady,

hodnoty a etické princípy, ktorými sú:

SLOBODA – osobná a ekonomická sloboda, ktorá zvyšuje mieru zodpovednosti

a rozhodovania občana. Sloboda v ponímaní strany SaS znamená čo najviac

minimalizovať zásahy do úsilia jednotlivca. Jediný dôvod obmedziť osobné

konanie by nastal iba v prípade, že by to spôsobovalo ujmu inej osobe.24

SOLIDARITA – dodrţanie základnej solidarity v spoločnosti medzi bohatými

a chudobnými resp. chorými. Predseda strany Richard Sulík na svojom blogu

uvádza, ţe plošná solidarita je výsadou civilizovanej spoločnosti, zárukou

stability spoločnosti a znamená istotu, ţe ţiaden človek neumrie hladom alebo

nedostatkom zdravotnej starostlivosti. Štát by mal kaţdému obyvateľovi po celý

jeho ţivot garantovať ţivotné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť.

ZDRAVÝ ROZUM – vo volebných tézach z ktorých neskôr vzišiel program

strany sa píše o tzv. „cieľoch zdravého rozumu“ ako zniţovanie štátneho deficitu;

menej výdavkov štátu; jasné, jednoduché pravidlá a menej zákonov25

ETICKÉ ZÁSADY

- verejnú moc a informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom funkcie

a verejnej moci nevyuţívať v prospech seba alebo niekoho iného tak, ţe

dôjde k zvýhodneniu niektorej zo zastúpených strán

- pri výkone verejnej moci v súvislosti s aplikáciou pravidiel vyplývajúcich

z platných právnych noriem SR dbať na široké uplatnenie tejto zásady

alebo pravidla nie na doslovnú interpretáciu

23

TASR : Novou politickou stranou je Sloboda a Solidarita. In : tvnoviny.sk, 12.3.2009,

http://tvnoviny.sk/spravy/domace/novou-politickou-stranou-je-sloboda-a-solidarita.html?ar=, 6.1.2010 24

http://www.strana-sas.sk/zasady_a_hodnoty, 6.1.2010 25

SULÍK, R.: Volebné tézy. In : sulik.sk, 10.11. 2008 http://web.sulik.sk/down/VolebneTezy.pdf, 20.11.2009

Page 28: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

27

- maximálna hospodárnosť pri nakladaní s verejnými financiami

- neprijímanie majetkového alebo nemajetkového prospechu

- pravdivo informovať verejnosť o svojej činnosti, činnosti orgánov

a organizácii v zverenej oblasti

- deklarovať na www.politikaopen.sk svoje majetkové a príjmové pomery

- vykonávať zverené úlohy čestne a transparentne

- v prípade vyšetrovania svojho konania poskytovať bezpodmienečnú

súčinnosť26

História strany SaS pred jej oficiálnym založením v marci 2009

Prvú zmienku o zaloţení stany zverejnil neskorší predseda uţ v novembri 2008 na

svojom blogu. Richard Sulík na svojom blogu vtedy napísal: „Po vyše ročnom zvažovaní

som sa rozhodol založiť politickú stranu o ktorej dúfam, že bude zaujímavá pre taký počet

voličov aby sa dostala do parlamentu“.27

Sulík na svojom blogu ďalej píše o motivácii

zaloţenia strany, zdôvodňuje, prečo sa strana volá Sloboda a Solidarita a prečo sú práve

tieto dve hodnoty v ţivote liberálneho človeka najdôleţitejšie, ţe musia byť v názve

samotnej politickej strany. Keďţe chce byť konkrétny aj čo sa týka budúcnosti strany

a vyhnúť sa neovereným informáciám zo strany médií, či iných politikov rozoberá budúce

moţnosti spolupráce strany, jej financovanie, či píše o ďalších ľuďoch, s ktorými stranu

spoločne zakladá. Ako ďalej píše strana SaS má jasný cieľ: „V roku 2010 sa chceme dostať

do parlamentu a v roku 2014 do vlády. Je to ambiciózny cieľ, ale tak to s cieľmi býva.

Jedno aký bude výsledok, v ďalších voľbách to určite skúsime opäť“28

. V neposlednom

rade Sulík pripomína, ţe sa strana SaS bude profilovať ako liberálna pravicová strana

a hneď od začiatku pôsobenia odmieta spoluprácu s vládnucou stranou SMER-SD, ľuďmi

ktorí boli v Komunistickej strane Československa a tieţ agentmi vedenými v zväzkoch

Štátnej bezpečnosti. Predseda strany na margo spolupráce s touto stranou a ľuďmi píše:

„Určite nebudeme v koalícii so SMERom, za žiadnej situácie, v žiadnej konštelácii. Takisto

26

http://www.strana-sas.sk/zasady_a_hodnoty, 6.1.2010 27

SULÍK, R.: Zakladám stranu. In : blog SME, 10.11. 2008

http://richardsulik.blog.sme.sk/c/171436/Zakladam-stranu.html, 6.1.2010 28

Tamţe, 6.1.2010

Page 29: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

28

neberieme za členov strany žiadnych komunistov a členov ŠTB“.29

Na základe toho neskôr

pribudol k strane slogan „Sme strana bez komunistov a eštebákov“.

Hneď v nasledujúci deň ako vyšiel blog Richarda Sulíka na www.blog.sme.sk

zaregistrovali avizované zaloţenie strany všetky relevantné celoslovenské médiá ako TA3,

SME, Pravda a iné. Na margo zaloţenia strany boli oslovení aj politológovia

a sociológovia s otázkou relevancie takejto strany v slovenskom politickom spektre a jej

potenciálnej úspešnosti. Na spravodajskej TA3 politický analytik Ján Baránek veľkú šancu

na presadenie strane nedával keď odpovedal: „Bez ohľadu na osobu ja som trochu

skeptický voči ďalšej novej politickej strane, lebo tento rok sú to už štyri politické

strany“.30

Naopak, sociológ Pavel Haulík pre Hospodárke noviny poznamenal, ţe priestor

na liberálnu stranu tu existuje, jej predstavitelia však musia rešpektovať aj poţiadavky

potenciálnych voličov. Haulíka v texte doplnil aj politológ Kusý, ktorý zdôraznil, ţe na

Slovensku chýba liberálna strana, ktorá sa neskladá z bývalých politikov, ako to bolo

doteraz.31

Koncom novembra 2008 mohol prvý krát verejne Sulík prezentovať idey strany na

internetovom vysielaní denníka SME v diskusnej relácii Na výsluchu, ktorú moderoval

Karol Sudor. Konkurentom mu v tejto relácii bol predseda taktieţ novej liberálnej strany

Liga Róbert Nemcics a témou diskusie bolo či obaja nezakladajú zbytočné strany. Richard

Sulík v relácii prezradil, ţe odhaduje svoj majetok na 120 mil. slovenských korún (cca

400 tis. €), zdôvodnil prečo je pre SaS strana SMER neprijateľná a prečo nebude tvoriť

koalíciu so stranou Liga. To ţe sa Sloboda a Solidarita zatiaľ profiluje ako internetová

strana označil za dobrý začiatok lebo pri počítačoch sedí milión potenciálnych voličov, len

vyjadril obavu nakoľko títo voliči budú reálne ochotní prísť a voliť stranu SaS. Moderátor

Karol Sudor sa na konci relácie dotkol aj financovania a programu politickej strany na čo

získal odpoveď, ţe je strana zatiaľ financovaná z príspevkov členov prípravného výboru

a program sa bude profilovať aţ do ustanovujúceho kongresu v marci 200932

.

29

SULÍK, R.: Zakladám stranu. In : blog SME, 10.11. 2008

http://richardsulik.blog.sme.sk/c/171436/Zakladam-stranu.html, 13.1.2010 30

SITA: Richard Sulík zakladá novú stranu Sloboda a Solidarita. In : ta3.com, 11.11.2008, http://www

.ta3.com/sk/reportaze/103566_richard-sulik-zaklada-novu-stranu-sloboda-a-solidarita, 12.1.2010 31

ČTK: Autor daňovej reformy zakladá stranu. In : Hospodárske noviny, 12.11.2008

http://hnonline.sk/slovensko/c1-30194670-autor-danovej-reformy-zaklada-stranu, 12.1.2010 32

SUDOR, K.: Sulík kontra Nemcics. Zakladajú zbytočné strany? In : sme.sk, 24.11.2008

http://tv.sme.sk/v/6740/sulik-kontra-nemcsics-zakladaju-zbytocne-strany.html, 12.1.2010

Page 30: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

29

V januári 2010 Richard Sulík predstavil na svojom blogu aj tím ľudí, ktorí budú

pracovať na programe strany v jednotlivých tematických oblastiach. Tri základné oblasti

spoločenského ţivota (ekonomika, spoločnosť, bezpečnosť) boli rozčlenené do

jednotlivých kategórií.

Ekonomika - verejná správa a eGovernment, verejné financie a finančný trh,

výmena peňazí medzi občanom a štátom, podnikateľské slobody, hospodárstvo

vrátane dopravy a energetiky, EÚ fondy, poľnohospodárstvo

Spoločnosť - sociálna politika a rómska problematika, zdravotníctvo, osobné

slobody, školstvo a vzdelanie, veda a výskum, ţivotné prostredie, kultúra, šport,

média

Bezpečnosť - súdnictvo a spravodlivosť, vnútorná bezpečnosť, zahraničná politika

a EU, vonkajšia bezpečnosť

Sulík k programu napísal: „Na výzvu pridať sa k nám reagovalo vyše 400 ľudí,

z ktorých prípravný výbor vybral 100 zakladajúcich členov. Z nich sme zostavili tím ľudí,

s ktorými tiahneme do boja za správnu vec. O každom jednom z nich som presvedčený, že

majú potrebnú odbornosť a dobrú povesť, a že im ide o to, aby táto krajina bola o niečo

lepšia“33

. Prípravný výbor v zloţení Mihál, Mistrík, Sulík a Švihula pritiahol do svojich

radov nových ľudí, ktorí v minulosti pôsobili v súkromnej, či štátnej sfére na vysokých

postoch, ale v politike sa verejne neangaţovali ako Jozef Kollár, či Ivan Holko.

Ešte pred oficiálnym zaregistrovaním 12.3.2009 sa strana zamerala na niekoľko

podporných aktivít, ktoré jej pomohli k zviditeľneniu. Na internetovom poli rozšírila svoje

pôsobenie v rámci sociálnych sietí Facebook (založenie skupiny a funpage) a Twitter.

Taktieţ začala propagovať stránku www.strana-sas.sk na internetových stránkach

priaznivcov strany, ktorí boli oslovení na sociálnej sieti alebo newslettrom. Ďalšou

podpornou aktivitou bolo vypísanie referenda o šiestich otázkach. Referendum 2008

o jednej otázke a to „Ste za zrušenie koncesionárskych poplatkov“, kde sa vyzbieralo

90 000 podpisov sa rozšírilo o ďalších 5 otázok a začínalo sa odznova. Strana petíciou

mala dôvod vyjsť do ulíc a pod zámienkou referenda prezentovať svoj program

a rozprávať sa s ľuďmi o ich beţných problémoch.

33

SULÍK., R.: Predstavujem Vám svoj tím. In : blog SME, 20.1.2009

http://richardsulik.blog.sme.sk/c/179824/Predstavujem-Vam-moj-tim.html, 12.1.2010

Page 31: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

30

História politickej strany Sloboda a Solidarita od marca 2009

Ustanovujúci kongres strany Sloboda a Solidarita sa konal v sobotu 28. marca

2009. „Nová pravicová liberálna politická strana si zvolila za predsedu ekonóma Richarda

Sulíka. Na jej kongrese bola aj prezidentská kandidátka Iveta Radičová, ktorá sa

poďakovala za podporu. Delegáti zvolili orgány strany a podporili ekonóma Jána Oravca,

ako jednotku kandidátky pre voľby do Európskeho parlamentu“34

. Na ustanovujúcom

kongrese strany sa prezentovali témy, ktorým sa chcela strana prioritne venovať – zníţiť

a zaviesť jednotnú daň z príjmu, sociálne odvody aj sadzbu DPH na 16%. Taktieţ sa

širokej verejnosti prezentovali kritéria vstupu do strany – záujemca nesmel byť v minulosti

členom Komunistickej strany, či spolupracovať so Štátnou bezpečnosťou, musel mať čistý

register trestov a odborné referencie, nemať pestrú stranícku minulosť a nebyť majetkovo

prepojený s kontroverznými podnikateľmi.

Keďţe strana podporila vo voľbách prezidentskú kandidátku Ivetu Radičovú,

všetky jej aktivity smerovali k tejto podpore a k potenciálnemu víťazstvu opozičnej

kandidátky zo strany Slovenská demokratická a kresťanská únia. O motivácii prečo

podporiť práve Radičovú napísal predseda strany aj na svojom blogu. „Poslední traja

slovenskí prezidenti majú tri veci spoločné: sú to komunisti, dôchodcovia a muži. Pre našu

krajinu bolo skutočným posunom vpred, ak by najbližší prezident nebol ani komunista, ani

dôchodca. Navyše, v prípade Ivana Gašparoviča existujú ďalšie dôvody, prečo ho nevoliť

a to najmä aktívna účasť na noci dlhých nožov. Preto by bolo načase mať konečne hlavu

štátu, za ktorú sa nebudeme musieť hanbiť. A práve preto podporujeme Ivetu Radičovú.“35

Po neúspešných prezidentských voľbách, v ktorých vyhral súčasný prezident Ivan

Gašparovič sa strana začala pripravovať na voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa na

Slovensku konali len druhýkrát. Lídrom kandidátky sa stal ekonóm Ján Oravec a strana

SaS bola ako jedna z mála strán (okrem OKS) označovaná za euroskeptickú stranu najmä

kvôli výhradám k Lisabonskej zmluve. V týchto prvých voľbách, v ktorých kandidovala

samostatne získala cez 4,7% hlasov a na získanie jedného mandátu jej chýbalo cca. 2000

hlasov. Predseda strany Richard Sulík označil výsledok za výborný nakoľko strana získala

po dvoch mesiacoch od jej zaloţenia niečo cez 39 000 hlasov.

34

SITA: Zo Sulíka je predseda strany. SME : 30.3.2009, s.2 35

SULÍK, R.: Iveta for president. In : blog SME, 1.3.2009 http://richardsulik.blog.sme.sk/c/185093/Iveta-for-

president.html, 12.1.2010

Page 32: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

31

V septembri 2009 sa konal kongres strany SaS ktorého sa zúčastnili aj kandidáti na

predsedov samosprávnych krajov, ktorých politická strana podporovala. Pavol Frešo ako

kandidát na bratislavského ţupana, Jozef Mikuš ako kandidát na banskobystrického

ţupana, Martin Fedor ako kandidát na trenčianskeho ţupana, Ján Suli ako kandidát na

košického ţupana a Pavel Pavlásek ako kandidát na ţilinského ţupana. Na programovej

konferencii bol tímlídrami samostatných oblastí predstavený rozpracovaný program

a jednotlivé idey programu.

Kongres bol aj oficiálnym miestom, na ktorom sa diskutovalo o najbliţších voľbách

do Vyšších územných celkov. Strana SaS nebola prijatá do koalície opozičných strán

v ţiadnom z VÚC preto kandidovala opäť samostatne. Predseda strany Richard Sulík

zdôvodnil samostatný postup do volieb nasledovne: „Prejavili sme záujem ísť v najbližších

voľbách - to je voľbách do VÚC spolu s SDKÚ a prípadnými inými stranami v koalícii.

Konkrétne v Bratislave sme SDKÚ navrhli, že sa pridáme k existujúcej koalícii SDKÚ,

KDH, SMK a OKS. Sme presvedčení, že požadovať 6 zo 44 mandátov je pre stranu s tretím

najlepším výsledkom primerané, no bohužiaľ to takto nevnímajú naši takmer koaliční

partneri a návrh odmietli“.36

Strana nakoniec podporila víťazného kandidáta na ţupana

v bratislavskom samosprávnom kraji, kde nominant SDKÚ vyhral v druhom kole a porazil

protikandidáta Vladimíra Bajana. Strana SaS získala jeden mandát na poslanca VÚC

v bratislavskej ţupe a celkový výsledok 5,9% z celkových hlasov vo voľbách.

Po voľbách do VÚC sa strana Sloboda a Solidarita stala relevantným hráčom na

slovenskej politickej scéne. Po prekročení piatich percent v prieskumoch verejnej mienky

urobil celostranový rozhovor s predsedom strany Richardom Sulíkom konzervatívny

týţdenník Týţdeň i celoslovenský mienkotvorný denník SME. Práve v tomto článku sa

vyskytla úvaha o moţnej povolebnej spolupráci s HZDS, za ktorú sa na SaS spustila vlna

kritiky. „Ak bude pravici chýbať malý partner, HZDS nenapácha zlo, lebo je malé. Smer je

veľký, v tom je rozdiel. Je to kompromis, ktorý som ochotný urobiť“37

povedal

v spomenutom článku Sulík. Svoje tvrdenia musel predseda SaS opäť naprávať na svojom

blogu keď napísal: „Titulok "HZDS áno, Smer nie" nie je len nešťastný, ale v kontexte

rozhovoru aj nezmyselný a žiaľ, nebol predmetom autorizácie. Vybrať scestný titulok patrí

36

SULÍK, R.: Dzurindov mačkopes. In : blog SME, 31.7.2009

http://richardsulik.blog.sme.sk/c/200942/Dzurindov-mackopes.html, 12.1.2010 37

TÓDOVÁ, M.: Sulík: HZDS áno, Smer nie. SME : 19.12.2009, s 4

Page 33: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

32

zrejme k novinárskej profesionalite a etike. Keď už ale sme pri téme HZDS, rád by som

uviedol niektoré skutočnosti na pravú mieru...“38

Profilovanie a východiská pre stranu Sloboda a Solidarita pred parlamentnými

voľbami 2010

Kým sa strana začala pripravovať na politickú kampaň pred parlamentnými

voľbami v júni 2010, dostala niekoľko ponúk na koalíciu s inými stranami. Stretnutie

šiestich opozičných pravicových strán v decembri 2009 bolo gestom, ţe alternatíva voči

súčasnej koalícii existuje ak sa predsedovia dohodnú na spoločnom postupe pred voľbami.

Tohto stretnutia sa zúčastnila aj strana SaS na čele s predsedom Richardom Sulíkom,

SDKÚ s Mikulášom Dzurindom, SMK s podpredsedom poslaneckého klubu Gyulom

Bárdosom, Most-Híd s Bélom Bugárom, KDH s Jánom Figeľom, a OKS s Petrom

Zajacom. Ako uviedol iniciátor stretnutia Mikuláš Dzurinda cieľom stretnutia, ktoré zvolal,

bolo jeho poďakovanie za spoluprácu týchto subjektov v nedávnych voľbách do vyšších

územných celkov a spolupráca na alternatíve voči súčasnej vláde39

.

Neskôr z tohto stretnutia vzišla ponuka zo strany SDKÚ-DS na spoločnú koalíciu

strán pred voľbami 2010. „Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda je ochotný ísť do

parlamentných volieb aj v koalícii s inou stranou. Dvadsiateho druhého decembra dal

ponuku predsedovi strany Sloboda a Solidarita Richardovi Sulíkovi na rokovania o tom, že

vytvoria spoločnú kandidátku a koalíciu40

“. Republiková rada SaS jednomyseľne ponuku

prijala s jednou podmienkou. Vítame túto dvojkoalíciu, avšak nie na čele s Mikulášom

Dzurindom. Dúfame, ţe SDKÚ navrhne kandidáta, ktorého budú akceptovať aj naši voliči.

Keďţe v ďalších dňoch sa situácia nezmenila SaS do tejto dvojkoalície nevstúpila.

Ďalšou ponukou na dvojkoalíciu bola moţnosť ísť so stranou Most-Híd, ktorú

zaloţil Béla Bugár po odchode zo strany SMK. Obe strany si dali urobiť spoločný

prieskum, ako by takáto koalícia pôsobila na ich voličov. Z prieskumu vzišlo, ţe aţ 30%

sympatizantov strany SaS by takúto koalíciu odmietlo, preto sa strany rozhodli ísť do

parlamentných volieb samostatne. Definitívnu bodku všetkým moţným predvolebným

koalíciám dal predseda strany Sloboda a Solidarita po stretnutí s predstaviteľmi strany

38

SULÍK, R.: SaS kontra HZDS. In : blog SME, 22.12.2009 http://richardsulik.blog.sme.sk/c/213845/SaS-

kontra-HZDS.html, 13.1.2010 39

TASR: Opozícia chce vytvoriť alternatívu voči súčasnej vláde. In : ta3.com, 15.12.2009 http://www.

ta3.com/sk/reportaze/139794_opozicia-chce-vytvorit-alternativu-voci-sucasnej-vlade, 19.1. 2010 40

TÓDOVÁ, M.: Dzurinda ponúkol SaS predvolebnú koalíciu. SME : 7.1.2010, s 4

Page 34: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

33

Most-Híd. Na tlačovej konferencii vtedy oznámil: „Dôvodom prečo koalíciu nevytvoríme

je prieskum verejnej mienky, ktorý sme si dali urobiť, s cieľom zistiť postoje voličov

k prípadnému spojeniu politických subjektov. Voliči SaS totiž chcú, aby strany postupovali

samostatne. Až 30 percent našich voličov uprednostní, keď SaS pôjde osamote"41

. Po tomto

akte vydala strana koncom januára jednoznačné stanovisko, ţe do volieb pôjde samostatne,

keď reagovala na medializované informácie v časopise Týţdeň ktorý napísal: „Spoločnú

kandidátku SaS a Most-Híd nemal viesť ani Bugár ani Sulík. Na čele mala stáť osobnosť,

ktorá by pritiahla nových voličov. Koalícia Mostu a SaS sa tak zo dňa na deň mala stať

alternatívou voči SDKÚ a hlavnou opozičnou silou. Podľa informácií .týždňa Sulík navrhol

aby lídrom kandidátky bola Iveta Radičová. Nejaké rozhovory prebehli, celý projekt však

nakoniec nevyšiel.“42

Strana Sloboda a Solidarita na tieto informácie reagovala na svojej

internetovej stránke: „Strana Sloboda a Solidarita (SaS) s nikým nerokovala o ponuke stať

sa lídrom predvolebnej dvojkoalície strán SaS a Most-Híd. Rovnako, ani predseda SaS

Richard Sulík nedával v tomto zmysle nikomu oficiálnu ponuku, nakoľko na to nemal

mandát Republikovej Rady. Jediné rokovania viedla SaS so stranou Most-Híd. Tie sa

ukončili v utorok, 26. januára 2010 prijatím rozhodnutia, že k vytvoreniu dvojkoalície s

Most-Híd nedôjde. Strana SaS sa rozhodla ísť do parlamentných volieb sama. Túto tému

preto považuje za uzavretú.“43

Predstavitelia politickej strany Sloboda a Solidarita

PREDSEDA – Richard Sulík – zakladateľ a riaditeľ spoločnosti FaxCOPY (1991 – 2001),

poradca ministra financií Ivana Mikloša pre daňovú reformu (2002/03), riaditeľ OLO

zodpovedný za reštrukturalizáciu (2004 – 2006), poradca ministerky práce, sociálnych vecí

a rodiny Ivety Radičovej (2005/06), poradca ministra financií Jána Počiatka pre daňovú

reformu (2006/07)

PODPREDSEDOVIA - Jozef Mihál – majiteľ spoločnosti Relia, externý poradca

ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca (2005/06), spoluautor internetového portálu

drak.porada.sk, lektorská činnosť v oblasti odvodov a daní

- Juraj Miškov – riaditeľ MUW Saatchi & Saatchi

41

TASR: Strany Most-Híd a SaS predvolebnú koalíciu nevytvoria. In : ta3.com, 26.1.2010 http://www.

ta3.com/sk/reportaze/143390_strany-most-hid-a-sas-predvolebnu-koaliciu-nevytvoria, 26.1.2010 42

MAJCHRÁK, J., DANIŠKA, J.: Ako prežiť. .týţdeň : č.5/2010, s. 30 43

http://www.strana-sas.sk/11680, 2.2.2010

Page 35: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

34

REPUBLIKOVÚ RADU tvoria poväčšine ľudia ktorí sa v minulosti neangaţovali ako

Stanislav Fořt, Ľubomír Galko, Róbert Mistrík, Matrin Chren, Marianna Ondrová, Richard

Švihula, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Juraj Miškov, Szilárd Somogyi, Pavol Hladký

a Martin Poliačik

Analýza komunikačných nástrojov strany SaS

Politická strana Sloboda a Solidarita vznikla v marci 2009. Do volieb v tom čase

zostávalo 1,5 roka. Za taký krátky čas si stanovila jeden hlavný cieľ a to dostať sa to

Národnej rady Slovenskej republiky po parlamentných voľbách v júni 2010 a do vlády po

voľbách v roku 2014. Strana SaS bola od začiatku spájaná s pojmom internetová strana,

nakoľko veľa svojich aktivít sústredila práve online na webe. Či uţ hovoríme o sociálnych

sieťach ako Facebook či Twitter alebo blogoch, ktoré jej predstavitelia pravidelne píšu.

Prostredníctvom týchto nástrojov si predstavitelia strany udrţiavajú stály kontakt

s potenciálnymi voličmi. Poprední predstavitelia strany píšu svoje blogy a tým neustále

informujú o svojich aktivitách na politickom poli a v strane SaS.

Blogy

Predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík sa od zaloţenia blogu

vyprofiloval na kvalitného a argumentačne schopného blogera, ktorého stĺpčeky mohli

potenciálni voliči čítať na stránkach hnonline.sk; blog.sme.sk, či blog.etrend.sk. Aj autor

vo svojej diplomovke čerpá veľa informácií práve z tohto zdroja, nakoľko ide o priame

informácie od vrcholného predstaviteľa strany.

blog na SME.sk - blog zaloţil v polovici roka 2007 a spočiatku komentoval

zákony prijaté v parlamente z dielne Ministerstva práce a Ministerstva financií. Tento blog

sa vyformoval ako spoločenský, keďţe ho Sulík píše na najčítanejšom spravodajskom

serveri sme.sk, na ktorom dosahujú jeho články priemernú čítanosť cez 14 000 čitateľov.

Ako zdroj správ slúţil aj na informovanie o zaloţení strany či predstavení tímu, ktorý

stranu bude viesť. Taktieţ na ňom prezentoval svoje politické ambície, dopĺňal, či

komentoval politické dianie a výsledky politickej strany SaS vo voľbách

stĺpčeky na hnonline - kaţdý druhý týţdeň píše Sulík komentár na webe

Hospodárskych novín. Kým písanie na sme.sk je priamym prihovorením sa k potenciálnym

voličom, na komentovanie na hnonline si Sulík vyberá široko spektrálnejšie témy.

Page 36: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

35

V krátkych komentároch okrem informácií z prostredia politickej strany Sloboda

a Solidarita komentuje aj aktuálne legislatívne návrhy v oblasti ekonomiky a podnikania.

blog na etrend.sk – ekonomický blog, na ktorom Sulík argumentuje v prospech

svojich ekonomických zámerov ako politika a ekonóma. Podrobne (číselne aj graficky)

rozoberá dopady ekonomických aktivít, ktoré by v budúcnosti rád presadil ako napríklad

16% odvody, 16% daň z príjmu, a 16% DPH. Ku dňu 30.1.2010 mal blog priemernú

čítanosť cez 18 000 ľudí.

sulik.sk – blog s podtitulom weblog o výmene peňazí medzi občanom a štátom je

priestor, ktorom Sulík zhromaţďuje všetky informácie, ktoré sa v internetovom priestore

o ňom a strane SaS šíria. Navyše sa na tomto portáli usiluje o prehľadné a jednoduché

vysvetlenie politických a ekonomických názorov, ktoré patrične dokumentuje svojimi

výpočtami a grafmi. Tento weblog je mediálnou a informačnou zberňou o Sulíkovom

ţivote a aktivitách.

Sulík ešte v roku 2009 písal aj pre portál topky.sk, kde publikoval jednoduché

články s cieľom zviditeľniť stranu a svoju činnosť. Z analýzy blogov predsedu strany

Sloboda a Solidarita Richadra Sulíka vyplýva, ţe umiestnenie svojho článku na ten ktorý

server stále dobre zváţi, kým ho publikuje. Keď chce okamţite reagovať na aktuálne

dianie v strane, reagovať na názor niekoho alebo viac vysvetliť svoje slová a konania

publikuje na sme.sk. Ak ide o ekonomickú tému, ku ktorej prikladá výpočty a argumentuje

číslami publikuje na etrend.sk. Nakoniec na všetky články, ktoré píše prikladá aj odkaz na

stránku sulik.sk s úmyslom, aby sa čitatelia mohli viac dozvedieť o problematike o ktorej

píše. Z tohto hľadiska sú blogy predsedu strany SaS neodmysliteľnou súčasťou

marketingovej stratégie strany. Je to rýchly spôsob ako vyvracať dezinformácie,

komunikovať s čitateľmi, a tým aj s potenciálnymi voličmi strany. Čítanosť svojich blogov

Sulík zvyšoval aj prostredníctvom posielania mailových newslettrov potenciálnym

čitateľom a zaradzovaním blogov do podstránky článkov, ktoré vyberajú čitatelia

vybrali.sme.sk. Základom politickej strany SaS bol internet, na ktorom si získala

mnoţstvo priaznivcov. Sulík silu strany na internete hneď v začiatkoch jej zaloţenia aj

priznal keď povedal: „Je to začiatok a je to lepšie ako nič. Samozrejme budeme budovať

regionálne štruktúry, ale na druhej strane, keďže sme v tom internetovom priestore

dostatočne silní tam si budeme budovať našu pozíciu.“44

.

44

SUDOR, K.: Sulík kontra Nemcics. Zakladajú zbytočné strany? In : sme.sk, 24.11.2008

http://tv.sme.sk/v/6740/sulik-kontra-nemcsics-zakladaju-zbytocne-strany.html, 12.1.2010

Page 37: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

36

Svoje blogy píšu aj ďalší predstavitelia strany SaS. Jozef Mihál ako odborník na

dane a odvody píše na stránkach etrendu, aktualne a blogspote s odkazom na internetovú

encyklopédiu mzdárov. Mihál pripomienkuje na svojich blogoch zákony ohľadne daní,

nezamestnanosti, rodičovských príspevkov, odvodov a dôchodkového systému z dielne

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďalším členom strany, ktorý „bloguje“ je

Róbert Mistrík, ktorý články publikuje na etrende a stĺpčeky na aktuality.sk. Ako vedec

a politik píše o aktuálnom dianí v oblasti vedy a výskumu a svoje politické komentáre.

Písaniu na internete sa venujú aj niektorí ostatní členovia vedenia strany ako Ľubomír

Galko, Martin Poliačik, Jozef Kollár, Ivan Holko, Kamil Krnáč, Lucia Nicholson a iní.

Všetky blogy prispievateľov sú sumarizované denne na internetovej stránke strany.

Blogy sa stali silným nástrojom, ktorým sa strana SaS usiluje zaujať. Ak vezmeme

do úvahy fakt, ţe 70% vedenia strany bloguje, a tým vyjadruje kaţdodenne svoje postoje

a názory, tak v internetovom priestore nemá konkurenciu. SaS sa usiluje upútať aj

maďarsky hovoriacich spoluobčanov, preto člen vedenia strany Szilárd Somogyi publikuje

svoje články na slovenskom servri písanom po maďarsky parameter.sk.

Internetové sociálne siete

Písanie blogov však pre stranu nie je jediným priestorom kde sa v internetovom

priestore usadila. Zo piatich celosvetovo najväčších sociálnych sietí Facebook, MySpace,

YouTube, LinkedIn a Twitter realizuje strana svoje aktivity na dvoch z nich a čiastočne na

jednom. Experti na politický marketing si v tomto období kladú otázku nakoľko internet

a sociálne skupiny dokáţu ovplyvniť správanie sa potenciálneho voliča.

Tento nový fenomén sa najviac rozvinul počas kampane kandidátov v boji o kreslo

amerického prezidenta v novembri 2008. Obama ma svoju vlastnú sociálnu sieť. Stovky

z tisícok podporovateľov sa dobrovoľne prihlásili do kampane pre Baracka Obamu tým, ţe

sa zaregistrovali na MyBarackObama.com, hľadali lokálne podujatia, kde by mohli ako

dobrovoľníci pomôcť, prihlásili sa a koordinovali úsilie o získanie kaţdého hlasu

potenciálneho voliča45

. Na tomto príklade moţno vidieť, ţe nejde o tlak a koordináciu

„zhora“, ale samotní voliči pokiaľ sa dozvedia informácie v predstihu sami agitujú

v prospech svojho kandidáta, organizujú alebo koordinujú podujatia, ktoré práve ich

kandidátovi dokáţu pomôcť.

45

DANNEN, Ch.: How Obama Won It With Web. In : FastCompany, 4.11.2008 http://www.

fastcompany.com/articles/2008/11/how-obama-won-it-with-the-web.html?page=0%2C0, 31.1.2010

Page 38: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

37

O sile internetu a sociálnych sietí sa na Slovensku diskutuje v súvislosti s prvou

akciou, na ktorú boli obyvatelia pozvaní prostredníctvom sociálnych sietí a internetu. Aj

keď išlo o apolitické podujatie, členovia a sympatizanti strany SaS boli pozývaní tieţ, čím

prispeli k medializácii a strana si tak vyskúšala koľko sympatizantov od počítača reálne

vstane a príde podporiť akciu. V sobotu 23. januára 2010 bola na Námestí SNP

v Bratislave demonštrácia Máme radi túto krajinu, nemáme radi túto vládu. V denníku

SME sa akcii venoval aj hlavný stratég reklamnej agentúry Istropolitana Ogilvy Pavol

Minár ktorý píše: „Táto akcia ukázala silu, možnosti, ale zrejme aj aktuálne limity

internetu a špeciálne sociálnych sietí ako prostriedku (aj politického) organizovania

väčšieho počtu ľudí a vyjadrenia ich (spoločného, kolektívneho resp. internetovo povedané

komunitného) názoru. Demonštráciu totiž nezorganizovali politické strany, ale občiansky

aktivista pán Alojz Hlina a využil na to sociálnu sieť Facebook. Všetky relevantné opozičné

parlamentné a aj neparlamentné strany sa k tejto aktivite postupne pridali. Zrejme

prvýkrát sa u nás udialo významnejšie politické vystúpenie, ktoré prostredníctvom

internetu (konkrétne cez silu jeho virtuálnych komunít a sietí) skombinovalo do jedného

vystúpenia prvotný a iniciátorský občiansky aktivizmus (teda politiku robenú smerom

„zdola" - „hore") a rozdielne a nie vždy k sebe navzájom priateľské politické strany“46

.

Alojz Hlina túto akciu zorganizoval s Petrom Dostálom (Občiansko-konzervatívna

strana) a zdruţením Občiansko-demokratická mládeţ. Hlina na svojom blogu ešte pred

podujatím napísal: „Akcia máme radi túto krajinu má na Facebooku dnes /stredu 20.1.

ráno/ potvrdených 1800 hostí, 1900 sa vyjadrilo, že možno sa zúčastnia. Šesť predsedov

opozičných politických strán prijalo naše pozvanie: SDKÚ, SMK, MOST-HID, KDH, SaS,

OKS“47

. Akcie sa nakoniec zúčastnilo od 500 do 700 ľudí z čoho vyplýva, ţe zhruba 1/3

bola ochotná vstať od počítača a reálne sa akcie zúčastniť. Z uvedeného vyplýva, ţe

existuje veľký rozdiel medzi klikom myšou a reálnym zúčastnením sa podujatia. Aj keď

stovky účastníkov sú úspech na to, ţe sa k podujatiu pridali všetky relevantné opozičné

strany svedčí o čiastočnom neúspechu.

Na základe príkladu si strana SaS musí dávať pozor, akou skutočne veľkou silou sa

dá disponovať prostredníctvom internetu a sociálnych skupín na Slovensku. V tomto

prípade neplatí, ţe kaţdý kto myšou klikne „zúčastním sa“ alebo „budem voliť...“, tak

skutočne v deň volieb urobí.

46

MINÁR, P.: O Hvoreckom, Hlinovi a demonštrácii. SME, 1.2.2010, s. 26

http://komentare.sme.sk/c/5216658/o-hvoreckom-hlinovi-a-demonstracii-5-poznamok.html, 30.1.2010 47

HLINA, A.: Na Facebooku 1800 hostí. In : blog SME, 19.1.2010

http://alojzhlina.blog.sme.sk/c/216772/Na-Facebooku-1800-hosti.html, 30.1.2010

Page 39: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

38

FACEBOOK

Strana SaS je na tejto sociálnej skupine veľmi aktívna. Má zaloţenú Facebook page

„Sloboda a Solidarita“ v ktorej ku dňu 1.2.2010 bolo registrovaných cez 17 000 fanúšikov.

Ako motto má uvedené „politická strana bez komunistov a eštebákov“ s odkazom na

oficiálne internetové stránky politikaopen.sk, strana-sas.sk, referendum2009.sk, či

moţnosť sledovať dianie strany prostredníctvom sociálnej skupiny Twitter. Cez túto

skupinu strana komunikuje aktuálne informácie o dianí v strane, akcie ktoré organizuje, či

komentuje výsledky prieskumov verejnej mienky, rokovania ohľadom predvolebnej alebo

povolebnej spolupráce SaS. Ak hovoríme o „fanpage“ tak ide zväčša o informovanie zhora

nadol, kedy predstavitelia strany niečo oznamujú, či pripomínajú.

Strana ma s tým istým názvom zaloţenú i skupinu, v ktorej ku dňu 1.2.2010 bolo

zaregistrovaných cez šesť a pol tisíca členov. Vo vnútri skupiny členovia diskutujú

o jednotlivých programových otázkach, predvolebných koalíciách či pridávajú „statusy“ čo

sa im páči resp. nepáči, ţe strana v posledných hodinách robí. Strana ma zaregistrovanú

ešte jednu skupinu a to „Členovia strany Sloboda a Solidarita“. Táto skupina je však

uzavretá pre širokú verejnosť a diskutujú v nej iba riadne prijatí členovia politickej strany

SaS. Ide o informácie priamo z prostredia strany, rozhodnutí republikovej rady, či diskusie

o tvorbe programu, ktorý je priamo na Facebooku pripomienkovaný. Týmto spôsobom sa

všetci aktívni členovia (ku dňu 1.2.2010 ich bolo 176) dozvedia informácie v predstihu

v porovnaní s médiami a verejnosťou.

V tomto smere sa stal Facebook veľmi účinným komunikačným kanálom v smere

zhora nadol o informovaní fanúšikov a verejnosti o aktuálnych informáciách a dianí

v strane. Taktieţ na tejto sociálnej sieti dochádza k priamej spätnej väzbe na akúkoľvek

udalosť, ktorá sa v strane udeje (zdola nahor).

TWITTER

Podobne ako na sociálnej sieti Facebook strana SaS je aktívna aj na stránke Twitter.

Táto sociálna sieť funguje na princípe posielania krátkych správ o tom, čo aktívny

pouţívateľ práve robí. Takto strana rýchlo a efektívne prostredníctvom krátkych správ

dokáţe pozývať na akcie, či reagovať na aktuálne dianie. Aj keď sú zväčša správy rovnaké

ako uţívateľom komunity na Facebooku, cieľová skupina sa na tejto sociálnej sieti môţe

líšiť. Ku dňu 1.2.2010 sympatizovalo a nasledovalo stranu na sociálnej sieti Twitter cez

500 uţívateľov.

Page 40: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

39

YOUTUBE

V rámci internetovej stránky youtube.com komunikovala strana so svojimi

priaznivcami zatiaľ prostredníctvom spotov pred voľbami do Európskeho parlamentu. Dve

vtipné a jedno seriózne video s lídrom kandidátky Jánom Oravcom zhliadlo celkovo cez

32 000 uţívateľov. Strana Sloboda a Solidarita sa prostredníctvom videí na YouTube

usiluje dosiahnuť efekt vizualizácie kandidáta, ktorý sa strane nedarí dosiahnuť na

televíznych obrazovkách. Video sa neskôr stalo nástrojom „viral marketingu“, keď sa

šírilo po internete a bolo označené sa „jediné vtipné“ pred voľbami do EP.

Iniciatíva www.okrskari.sk

Strana Sloboda a Solidarita vôbec ako prvá slovenská politická strana dala moţnosť

sympatizantom strany, aby sa stali tzv. okrskármi, presnejšie povedané členmi Okrskovej

volebnej komisie vďaka internetu. Prostredníctvom jednoduchej registrácie na okrskari.sk

sa akýkoľvek občan mohol stať (ako sa píše na webstránke) súčasťou úspechu strany SaS.

Strana túto iniciatívu rozbehla pred voľbami do Európskeho parlamentu, pri voľbách do

Vyšších územných celkov a od 14.1.2010 aj do volieb do Národnej rady Slovenskej

republiky.

Vo voľbách do EP 2009 sa strane zaregistrovalo celkovo 3230 okrskárov (počet

okrskov nebol naplnený) a pred voľbami do Vyšších územných celkov 2009 ich strana

všetkých oslovila. Len menšia časť z nich sa zaregistrovala do VUC volieb čo bolo pre

stranu dôleţité zistenie. Následne sa vykonala "mobilizáciu", ktorá trvala niekoľko

mesiacov s výsledkom 6476 zaregistrovaných záujemcov o prácu okrskára. Celkovo bolo

4817 priradených do okrsku z 5662 okrskov48

.

Hlavná stránka strany Sloboda a Solidarita (www.strana-sas.sk)

Internetová stránka strany SaS je najväčším, jednoduchým a verejnosti prístupným

zdrojom informácií, ktoré sú určené médiám a potenciálnym voličom. Stránka sa nesie

v duchu farieb strany SaS, zelenej, modrej a tmavomodrej. Sekcia „o nás“ obsahuje

základné hodnoty, zásady a etické princípy, organizačnú štruktúru, stanovy, financovanie

48

SaS : Analýza okrskárov SaS z volieb EP a VÚC. Interný dokument strany, 2009, s. 2 - 6

Page 41: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

40

a programové zásady. V časti program sú vypísané programy k jednotlivým voľbám, či uţ

do Európskeho parlamentu (z júna 2009), Vyšších územných celkov (z novembra 2009)

alebo novo predstavený program strany SaS do parlamentných volieb (na jún 2010).

Na internetovej stránke je pomerne jednoducho rozpísaný aj hlavný bod programu

strany SaS – tzv. Odvodový bonus. Web má okrem iného aj časť médiá, kde je

kaţdodenne vykonávaný monitoring slovenských i zahraničných médií, v ktorých sa strana

nachádzala. Podobne ako s monitoringom médií je to aj s monitoringom internetových

blogov, ktoré v posledných rokoch naberajú na váhe, nakoľko ich čitateľnosť sa pohybuje

v desaťtisícoch. Takto má strana dokonalý prehľad kde a koľko sa o nej píše

a predstavitelia strany sa nebránia ani kritickým príspevkom, ktoré publikujú aj na webe

strany. Stáva sa, ţe po kritickom príspevku novinára alebo blogera, prichádza vyjadrenie

zo stany SaS v zmysle vydania tlačovej správy, uverejnenie príspevku na webe strany

alebo priamej odpovede zo strany zúčastnenej osoby, či uţ predsedu strany Richarda

Sulíka, keď bol konfrontovaný s nevhodným nadpisom jeho rozhovoru pre denník SME

alebo tzv. teamleadra pre jednotlivú funkčnú oblasť v rámci programu strany, ako to bolo

v prípade Jozefa Kollára (zodpovedný za verejné financie a finančný trh), ktorý bol

kritickými argumentmi konfrontovaný s príspevkom Rada Baťa – bývalého šéfredaktora

ekonomického týţdenníka Trend, ktorý vo februári písal komentáre pre denník SME. Tieto

prípady dokazujú, ţe predstavitelia strany sú schopní prijať kritické príspevky svojich

oponentov a spätne argumentovať.

V neposlednom rade sú na webstránke odkazy na podstránky, ktoré SaS podporuje

alebo ich samotná prevádzkuje ako referendum2009.sk, SaS na sociálnych sieťach ako

Facebook či Twitter, sulik.sk, či mladiliberali.sk. Taktieţ je na stránke zverejnené

financovanie strany, postup ako sa stať členom a samozrejme odkaz na program strany do

parlamentných volieb.

Odvodový bonus – komplexné riešenie problému ako nástroj

marketingovej komunikácie

Kaţdá politická strana pred voľbami vyberie zo svojho programu hlavnú tému tzv.

headline, ktorý komunikuje pred voľbami najviac. SDKU na čele s Mikulášom Dzurindom

(pred jeho odstúpením v začiatkom februára 2010) stavila hlavne na obhajobu reforiem

z vládnutia strany v rokoch 2002 – 2006, kritiky vlády s vyčíslením jednotlivých prešľapov

Page 42: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

41

na stránkach oklamali.sk, ukradli.sk a zadlzili.sk s neskorším odkazom na stratégiu

„Obnovy úspešného Slovenska“ na stránke obnovme.sk. Po primárnych voľbách sa strana

pod vedením Ivety Radičovej zameriava viac aj na sociálnu oblasť, kde chce marketingovo

viac apelovať na voličov, ktorí volia strany SMER, HZDS, SNS, ţe došlo k poklesu

sociálneho štandardu a sociálnej úrovne počas ich vládnutia.

Najsilnejšia strana SMER kladie dôraz na témy zo sociálnej oblasti, kde obhajuje

vo svojom programe, ţe ani počas krízy neupadá sociálny štát. Konzervatívne KDH kladie

tradične dôraz na rodinu ako základnú bunku spoločnosti, strana Most-Híd na spoluprácu

medzi občanmi menšín (najmä maďarskej) a slovenskej väčšiny. SMK nedáva do popredia

špeciálne nijakú z tém, keďţe sa však usiluje o oslovenie maďarskej menšiny na Slovensku

kladie dôraz na problémy obyvateľov na juţnom Slovensku. SNS ako protipól SMK sa

usiluje o oslovenie hlavne obyvateľov na severnom Slovensku prioritne témami

o vlastenectve, a ako pred kaţdými voľbami aj teraz sa dá očakávať, ţe strana vytiahne tzv.

maďarskú kartu, kde bude po maďarských parlamentných voľbách v apríli 2010 hovoriť

o hrozbe vlády Viktora Orbána a jeho protislovenských činnostiach. Taktieţ strana HZDS

nemá jednotne vyprofilovanú politickú agendu, s ktorou by šla do volieb, prioritne ju

presadzovala a opäť stavila iba na osobnosť predsedu Vladimíra Mečiara.

Aj keď médiá sa usilujú o vypichnutie kontroverzných tém z programu ako

„dekriminalizácia marihuany“ či „spoplatnenie stredných škôl“ strana predstavila ako

hlavnú tému konsolidáciu verejných financií a zjednodušenie odvodového systému.

Samozrejme SaS ako liberálna strana sa usiluje o predostretie tém ako registrované

partnerstvá, či čo najmenšie zasahovanie štátu do podnikania. Hlavnou témou strany do

parlamentných volieb však je „Odvodový bonus“, na ktorom predstavitelia strany (najmä

Sulík, Mihál a Kollár) pracujú cca. 7 rokov. Aj marketing strany smeruje k tomu aby sa

práve Odvodový bonus stal nástrojom predvolebného boja. Pri tejto príleţitosti strana

vytvorila tzv. mzdové koliesko, ktoré bude distribuované zamestnávateľom a následne aj

zamestnancom firiem na Slovensku. Keďţe tento koncept prinesie výhody jednej aj druhej

strane, môţe priniesť strane veľa potenciálnych voličov.

„SaS dlhodobo presadzuje zmenu odvodového systému. Chcela by zaviesť takzvaný

odvodový bonus, čo by bola jednotná štátna dávka pre všetkých ľudí, pričom jej výška by

sa znižovala o desatinu sumy, ktorú jednotlivec zarobí. Systém by umožnil, aby ľudia

s nízkymi príjmami platili na odvodoch menej než v súčasnosti. K prezentácii volebného

programu má slúžiť aj "mzdové koliesko" - informačný materiál, ktorý slúži na ilustráciu,

Page 43: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

42

o koľko narastú čisté príjmy domácnosti a rodiny po zavedení "odvodového bonusu", ako

ho strana navrhuje v odvodovej reforme.“49

Predstavitelia strany sa odvodový bonus usilujú predstaviť čo najjednoduchším

systémom, aby bol ľahko pochopiteľní pre rôzne vrstvy obyvateľstva -

zamestnancov, matky na materskej, zamestnávateľov, nezamestnaných a pod. Na stránke

mzdovakalkulacka.sk s odkazom na hlavnú stránku SaS je odvodový bonus predstavený

v niekoľkých ľahko pochopiteľných bodoch:

1. Brutto príjem zamestnanca sa zvýši o súčasné odvody zamestnávateľa (o 35%).

2. Zamestnanec dostane okrem príjmu od zamestnávateľa aj štátnu sociálnu dávku vo

výške životného minima (185 EUR) zníženého o 10% svojho brutto príjmu z bodu 1.

3. Zo súčtu brutto príjmu a štátnej sociálnej dávky zamestnanec zaplatí 19% daň a 18%

odvody.

4. Ak bude v II. pilieri (má viac ako 35 rokov), zaplatí ešte 6,66% do druhého piliera.

5. To čo zostane, je jeho čistý príjem.

6. Napríklad pre rodinu s dvoma deťmi, pri mzde manžela 800 € a mzde manželky 600 €

to znamená zvýšenie čistého príjmu o 182 € mesačne oproti súčasnému stavu.50

Politický komentátor denníka SME Peter Schutz sa k téme odvodového bonusu

v denníku Korzár vyjadril: Konštitučný prvok existencie SaS - odvodový bonus - je

politicky absolútne nepriechodný. Neexistuje nikde na svete, knižná idea, ktorú dotiahol

najďalej Vlastimil Tlustý by znamenala také zemetrasenie v prerozdeľovacích systémoch,

aké je v Európe nepredstaviteľné. So samotnou filozofiou bonusu má autor určitý problém,

ale aj keď by šlo o zlepšenie k súčasnému stavu, realizácia by narazila na taký odpor

rôznych vrstiev a záujmových skupín, že SaS fakticky chytá voličov na modré z neba.51

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa k návrhu Odvodového bonusu

stavia v posledných rokoch skepticky: Často diskutovaným návrhom v poslednom období

bol návrh reformy sociálneho systému. Aj keď to na prvý pohľad vyzerá ako zjednodušenie

súčasnej situácie, pri bližšom pohľade a analýze dopadov jeho zavedenia prichádzame na

to, že by situáciu značne skomplikoval. Nielen, že by výrazne zvýšil tlak na verejné

49

ČTK: SaS ako prvá predstavila volebný program. Prioritou je zmena odvodov. In : pravda.sk, 19.2.2010

http://spravy.pravda.sk/sas-ako-prva-predstavila-volebny-program-prioritou-je-zmena-odvodov-1i8-

/sk_domace.asp?c=A100219_135103_sk_domace_p23, 22.2.2010 50

http://www.strana-sas.sk/odvodovybonus, 1.3.2010 51

SCHUTZ, P.: Deti revolúcie. Korzár : 1.3.2010, s.6

Page 44: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

43

financie, ale by aj potrel princíp zásluhovosti, ktorý bol do systému vnesený nedávnou

reformou.“52

Rado Baťo v denníku SME k téme odvodového bonusu pridal svoj názor:

„Odvodový bonus je ťažko realizovateľný a rozpočtovo riskantný nápad založený na

pochybných filozofických východiskách. SaS sa tvári, akoby pri takej radikálnej premene

neexistovali žiadne vážne transformačné náklady. Existujú. Sotva je možné dosiahnuť

vyššie čisté príjmy zamestnancov, rozpočtovú neutralitu a nižšie marginálne zaťaženie

naraz. Vlastne je to možné. Za cenu výrazného skresania sociálnych transferov, solidarity

a obmedzenia verejných služieb. Odvodový bonus minimalizuje sociálnu politiku ad

absurdum: ja ti dám pár euro navyše, ty si nájdi robotu. Predpokladá, že ľudia sú rovnakí

(okrem matiek a invalidov), a že motivácia nižším daňovým a odvodovým zaťažením je

kľúčová odpoveď na otázku života, vesmíru a vôbec“.53

Na opačnej strane stojí napr. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). V jej

stanovisku sa píše, ţe zavedenie koncepcie odvodového bonusu sa prejaví vo vzniku

nových pracovných miest, odpadne motivácia byť nezamestnaný, bude moţné zrušiť

dôchodkový vek, zjednotí sa mzdový náklad a hrubá mzda. Všetky informácie, analýzy

a prepočty má autor odvodového bonusu a zároveň predseda strany SaS Richard Sulík

zverejnené na blogu ako aj vo svojej knihe ktorú pri tejto príleţitosti vydal, a ktorá je

voľne stiahnuteľná v pdf. formáte na internete.

Volebný program strany SaS ako nástroj marketingovej komunikácie

Strana Sloboda a Solidarita vôbec ako prvé politické zoskupenie na Slovensku

predstavila svoj program do parlamentných volieb, ktorý nazvala Stodvadsať nápadov na

lepší ţivot na Slovensku. „Základné hodnoty strany sú zvyšovanie miery osobnej

a ekonomickej slobody a upevňovanie základnej miery solidarity. Strana vníma reformu

odvodov, sociálneho zabezpečenia, dôchodkového zabezpečenia a sociálneho systému ako

prioritu. Centrálnou časťou programu je reforma odvodov. Podľa reformy by mal štát

garantovať každému občanovi základné životné minimum a základnú zdravotnú

starostlivosť. Kto by chcel viac, sa jednoducho musí snažiť sám“.54

52

http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=593, 22.2.2010 53

BAŤO, R.: Bieda slovenskej pravice: volebný program SaS. In : sme.sk, 23.2.2010

http://komentare.sme.sk/c/5255393/bieda-slovenskej-pravice-volebny-program-sas.html, 24.2.2010 54

SITA: SaS: Reforma odvodov je hlavnou témou volebného programu. In : ta3.com, 19.2.2010

http://www.ta3.com/sk/reportaze/145652_sas-reforma-odvodov-je-hlavnou-temou-volebneho-programu,

23.2.2010

Page 45: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

44

Program sa stal voľne šíriteľným na internete s kontaktmi na jednotlivých

teamleadrov, čím kaţdodenne získaval spätnú väzbu. Z programu sa tak stal marketingový

nástoj strany, lebo kaţdý sa k nemu mohol časom vyjadriť a pripojiť komentár na blogu

alebo v nejakom periodiku. Strana zverejnila svoj program aj na špeciálne vytvorenej

webstránke www.120napadov.sk, s moţnosťou zdieľať témy na sociálnych sieťach ako

Facebook, či Twitter. Program je taktieţ voľne šíriteľný s moţnosťou stiahnutia v pdf.

verzii, či jednostránková verzia prezerateľná na online katalógu www.scribd.com.

Týmto krokom upriamila strana pozornosť práve na riešenia, ktoré SaS

v budúcnosti ponúka svojim voličom v prípade, ţe sa dostane do parlamentu. Taktieţ

„riešenia namiesto hašterenia“ ako slogan billboardov s odkazom na stránku

120nápadov.sk bol krokom, ktorým sa strana odlíšila od ostatných mimoparlamentných

alebo opozičných strán, ktoré sa viac-menej venujú kritike koalície na čele s Róbertom

Ficom (okrem iniciatívy SDKÚ a stránky obnovme.sk).

Prvé kritiky, ktoré sa na program objavili boli z radov argumentačne schopnejšej

opozície, ale i novinárov a analytikov. Michal Drotován, ktorý kandiduje do

parlamentných volieb za SDKÚ zhodnotil program nasledovne: „Strana Richarda Sulíka

zverejnila po dlhých odkladačkách svoj stranícky program, ktorý sa zároveň stal

programom SaS vo voľbách do NR SR v júni 2010. Program je zmesou liberalizmu (čo je

pozitívne) a populizmu (čo je negatívne)“55

. Kriticky sa autor blogu vyjadril k otázkam ako

vrátiť polovicu zdravotných odvodov ľuďom, ktorí v danom roku nevyčerpali určitú sumu,

zrušiť platenie mýta pre osobné autá, či riešiť problém v súdnictve vytvorením troch sústav

súdov. Naopak Drotován ocenil návrhy ako zrušenie TASR, zrušenie povinného príspevku

do umeleckých fondov, odluka cirkví od štátu, tieţ návrhy v kapitole veda a výskum

a zrušenie minimálnej mzdy. V tomto svetle obstál program SaS obstojne aj u priamej

konkurencie zo strany potenciálne najbliţšieho koaličného partnera po voľbách. K otázkam

a argumentom, o ktorých Drotován píše sa vyjadril aj autor programu SaS Martin Poliačik

na svojom blogu keď píše: „Je program SaS ozaj zmesou populizmu a liberalizmu? Nie je.

Michal Drotován už niekoľko hodín po zverejnení programu SaS píše svoje postrehy. Nedá

mi nevyjadriť sa.“56

Po obhajobe jednotlivých bodov programu a argumentácii v ich

prospech Martin Poliačik na záver píše: „Je mi jasné, že si chcel byť prvý, veď si sa na ten

program tešil v každej diskusii už od septembra. Ale nadýchni sa a prečítaj si to ešte raz

55

DROTOVÁN, M.: Program SaS – zmes populizmu a liberalizmu. In : blogSME, 19.2.2010

http://drotovan.blog.sme.sk/c/220177/Program-SaS-zmes-populizmu-a-liberalizmu.html, 5.3.2010 56

POLIAČIK, M.: Je program SaS ozaj zmesou populizmu a liberalizmu? In : blogSME, 19.2.2010

http://poliacik.blog.sme.sk/c/220206/Je-program-SaS-ozaj-zmesou-populizmu-a-liberalizmu.html, 5.3.2010

Page 46: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

45

a poriadne – zistíš, že mnoho vecí je tam vysvetlených. Ak samozrejme nechceš len

prekrúcať moje slová v nádeji, že nik iný to čítať nebude“57

.

Okrem pozitívnych vecí našli kritici SaS bod, ktorý v slovenskej odbornej i laickej

verejnosti vyvolal rozporuplné reakcie. Ďalší kandidát na poslanca za SDKÚ Miroslav

Beblavý sa vyjadril k téme spoplatnenia stredného školstva, keď napísal: „SaS vo svojom

programe navrhuje, aby všetky stredné školy vrátane štátnych mohli vyberať školné, ktoré

ani nenavrhujú obmedziť. Je to návrh tak neuveriteľný, že som štyrikrát prečítal príslušné

pasáže, aby som sa uistil, že je to tak. Je to tam. Naozaj. Choďte sa pozrieť!“58

Strana na

túto výpoveď musela promptne reagovať, aby toto tvrdenie vysvetlila, prípadne vyvrátila,

aby nedošlo s negatívnej reakcii naň. Vedenie strany vydalo tlačovú správu. Reagujú v nej

na dezinformácie v blogu Miroslava Beblavého, kde citujú Ivana Juráša, ktorý bol

v programe zodpovedný za oblasť školstva: „Strana SaS nechce spoplatniť štátne stredné

školstvo. Odmieta preto dezinformácie, ktoré sa dnes objavili na internete v blogu

Miroslava Beblavého,. SaS verí, že za šírením dezinformácií nie je nič iné, ako

nepochopenie riešení, ktoré SaS navrhuje v kapitole školstvo. SaS navrhuje, aby normatív

na žiaka strednej školy v plnom rozsahu pokryl náklady bežnej školy.“59

. V tomto prípade

vďaka rýchlej reakcii zo stany vedenia a teamleadra zodpovedného za funkčnú oblasť

nedošlo k strate potenciálnych voličov. SaS si týmto vyskúšala ako rýchlo a akým

spôsobom vhodne reagovať na podobné situácie v budúcnosti.

Ďalší názor na program SaS pripojil novinár Rado Baťo, ktorý sa vo svojom

článku venuje v prvom rade ekonomickým otázkam programu. Uţ názvom článku (Bieda

slovenskej pravice: volebný program SaS) Baťo avizuje, ţe ho program nepresvedčil. Vo

svojom príspevku píše: „Po prečítaní „120 nápadov pre lepší život na Slovensku" možno

konštatovať, že volebný program SaS je umná marketingová kombinácia dobrých nápadov,

zlých nápadov a banalít, určená pre ľudí, ktorí za dobrú politiku považujú nižšie dane

a dereguláciu, kam len oko dovidí. Pre SaS sa hospodárska politika začína a končí

znižovaním daňového a odvodového zaťaženia a zrušením minimálnej mzdy. Ostatné

problémy na trhu práce, podnikateľského prostredia, či školstva zahŕňa pod formulku

liberalizovať čo najviac. Program ponúka málo vecne dôležitých bodov, ako si strana onú

liberalizáciu predstavuje. Najlepšie verejné služby a regulácia sú pre SaS tie, ktoré

57

Tamţe, 19.2.2010 58

BEBLAVÝ. M.: SaS chce spoplatniť štátne stredné školstvo. In : beblavy.sk 26.2.2010

http://www.beblavy.sk/2010/02/sas-chce-spoplatnit-statne-stredne-skolstvo/, 1.3.2010 59

SITA: SaS: Školné aj na základných a stredných školách. In : webnoviny.sk, 26.2.2010

http://www.webnoviny.sk/slovensko/sas-skolne-aj-na-zakladnych-a-stred/76631-clanok.html, 1.3.2010

Page 47: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

46

neexistujú. Jedna z mála naozaj zaujímavých častí programu je podpora vedy“60

. Aj keď

program strany SaS dostal viac kritiky ako pochvaly, článok Rada Baťu veľmi prispel k

jeho rozšíreniu. Novinárov príspevok mal čítanosť cez 30 000 uţívateľov a k článku sa

vytvorila diskusia cez 1000 príspevkov, čím sa stal článok jedným z najčítanejších

a najdiskutovanejších na webe SME, ktorého mesačná návštevnosť sa pohybuje cez 1,3

milióna návštevníkov.

Po zhodnotení všetkých negatív a pozitív programu v oblastiach, ktoré si Baťo

zvolil svoj príspevok uzatvára tvrdením: „Program SaS má jednu výhodu. Na rozdiel od

nezrozumiteľných traktátov väčšiny konkurentov v predchádzajúcich voľbách sa dá čítať.

A človek si vie predstaviť, čo strana navrhuje. No je to zároveň nevýhoda. Príliš odhaľuje,

že okrem dominantnej odvodovo-daňovej agendy - kde má čo povedať aj bez realizácie

odvodového bonusu - a pár dobrých nápadov SaS neohúri“61

. Aj z tohto tvrdenia sa dá

usúdiť, ţe strana SaS zvládla prípravu, budovanie a nakoniec aj samotné predstavenie

programu, čo bol z hľadiska marketingu veľmi dobrý krok. O tom ako sa program

pripravoval píše jeho autor Martin Poliačik na blogu. To ţe jednotlivé časti majú svoju

logiku a sú zrozumiteľné vyplynulo z filozofie, akou bol program písaný.

Filozofia programu stojí na piatich pilieroch tzv. 5P:

Problém - čo je na súčasnom stave zlé?

Príčiny - prečo tomu tak je?

Plán - čo vieme urobiť, aby sme to zmenili?

Prostriedky - ako to urobíme?

Pozitíva - ako sa po zavedení navrhnutých opatrení stav zlepší.

Martin Poliačik si pomáha paralelou z debatných turnajov keď píše: „Na debatných

turnajoch človek musí počas siedmych minút presvedčiť porotu, že rozumie tomu, čo

hovorí, vie to podložiť zrozumiteľnou argumentáciou, a že z plánu ktorý prináša, vyplývajú

jasne definované zlepšenia súčasného stavu. Na tento účel bola vypracovaná metodológia

5P“62

. O tom, ţe z marketingového hľadiska bolo kľúčové predstaviť program ako prvé

politické zoskupenie na Slovensku nie je pochýb. Strana SaS sa zviditeľnila a odlíšila od

60

BAŤO, R.: Bieda slovenskej pravice: volebný program SaS. In : sme.sk, 23.2.2010

http://komentare.sme.sk/c/5255393/bieda-slovenskej-pravice-volebny-program-sas.html, 24.2.2010 61

Tamţe. 62

POLIAČIK, M.: Program SaS je hotový. In : blogSME, 17.2.2010

http://poliacik.blog.sme.sk/c/220008/Program-SaS-je-hotovy.html, 5.3.2010

Page 48: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

47

ostatých hnutí a strán. Z hľadiska autora šlo o dobrý krok, ktorý zmenil vnímanie

programov politických strán a hnutí ako takých. Ľudia – potenciálni voliči teraz začnú

porovnávať programy jednotlivých strán čím sa upriami pozornosť práve na odbornosť

jednotlivých kandidátov do parlamentu, ich schopnosť argumentácie, presadenia krokov

a riešení, ktoré ponúkajú. SaS dosiahla presne to, čo ako nová malá politická strana

propagovala. „Slovensko potrebuje odborníkov, nie Jánošíkov“ bol slogan, ktorým

komunikovala strana od začiatku svojho pôsobenia.

Programom, ktorý ponúkla dala najavo, ţe to čo komunikovala verejnosti má jasnú

podobu a víziu a práve kandidáti do parlamentu za stranu SaS budú tí, ktorí takéto riešenia

problémov budú ponúkať. Okrem iného má program strany Sloboda a Solidarita jednu

vlastnosť, o ktorej píše komentátor denníkov SME a Korzár Peter Schutz: „Program SaS

má inú prednosť, ktorou je jeho étos. Vyžaruje z neho základný a správny reformný vektor,

akým by sa organizácia štátu nieže mala, ale musí skôr-neskôr racionalizovať

a prebudovať. Odvodový bonus nebude nikdy, ale nahradenie 70 dávok štyrmi nemá chybu.

Z tohto výhľadu je jedno, či sa naplní stotina či tisícina programu SaS-u, eventuálne vôbec

nič. Parlamentné strany sú prehnité a vyprázdnené a spája ich spoločný záujem na

zachovaní status quo, s ktorým sú tak zrastené, že predstaviť si vedia len zmeny kozmetické

a menšie“63

.

Podporné marketingové aktivity strany Sloboda a Solidarita

Strana Sloboda a Solidarita sa podpornými aktivitami usiluje o to, aby ako nová

strana prinášala nové komunikačné a marketingové riešenia, ktoré oslovia potenciálnych

voličov. Keďţe voličská základňa nie je taká stabilná ako pri iných stranách, ktoré pôsobia

na Slovensku dlhšie, strana SaS sa usiluje inovačnými nápadmi odlíšiť sa od iných strán,

vymedziť sa, či viac argumentovať svoje myšlienky tak, aby nové idey pôsobili

profesionálne a dali sa uskutočniť.

V tomto smere je napríklad myšlienka odvodového bonusu, ktorý by bol veľkým

zásahom do verejných financií podporená argumentáriom a tzv. mzdovým kolieskom,

ktoré je ľahko pochopiteľné, ako pre jednoduchých pracujúcich ľudí, tak i pre

zamestnávateľov. Mzdové koliesko je tlačená podoba internetovej mzdovej kalkulačky,

kde si môţete vypočítať mzdu po zavedení odvodového bonusu. Ako píše odborník na

63

SCHUTZ, P.: Deti revolúcie. Korzár : 1.3.2010, s.6

Page 49: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

48

odvody a dane, a v poradí druhý na kandidátke strany SaS Jozef Mihál na svojom blogu

„ide o papierové koliesko na ktorom si nastavíte údaje o vašej rodine (počet detí, príjmy

rodičov) a jednoducho zistíte, o koľko narastie každý mesiac čistý príjem vašej rodiny.

Mzdové koliesko bude prezentované a rozdávané na stretnutiach s občanmi“64

. Strana opäť

vyuţila jednoduchosť, ktorou chce zaručiť, ţe jej nápad bude prijatý širokou verejnosťou.

V neposlednom rade získala nástroj, ktorým môţe komunikovať s občanmi

a presviedčať o svojej vízii, ktorú chce touto zmenou dosiahnuť. Občanovi z toho ľahko

vyplynie, ţe zjednodušením systému sa ušetrí mnoţstvo nákladov a nahradením

sedemdesiatich sociálnych dávok štyrmi aj mnoţstvo byrokracie, a tým viac peňazí ostane

pre rodinu, v ktorej ţije. Strana hneď po predstavení mzdového kolieska verejnosti ho

začala distribuovať zamestnávateľom. Keďţe zamestnávatelia dlhodobo podporujú

reformu odvodov a myšlienku odvodového bonusu je predpoklad, ţe mzdové koliesko dajú

aj svojim zamestnancom. Týmto krokom strana SaS docielila, ţe namiesto vhodenia

mzdového kolieska do schránok, prídu samotní zamestnávatelia s iniciatívou vysvetľovať,

prečo je odvodový bonus vhodný pre nich, ako i pre ich zamestnancov.

Ďalší nástroj, ktorý strana vyuţila je príručka pre voličov, ktorí sa v deň volieb

budú zdržiavať v zahraničí. Podľa informácií denníka SME ţije v zahraničí okolo

200 000 potenciálnych voličov, ktorí by pri zjednodušenom systéme mohli voliť

v parlamentných voľbách. „Z viac ako 200-tisíc slovenských občanov žijúcich v zahraničí

v roku 2006 poslalo poštou hlasy len 3427. Hlasovanie môže voliča poslať až trikrát na

poštu: pri zaslaní žiadosti, vyzdvihnutí hlasovacích lístkov na pošte a neskôr ich

opätovnom zaslaní. Za poštovné navyše zaplatí aj 15 eur – v závislosti od krajiny, kde žije.

Keďže sa systém voľby za štyri roky nezmenil, je pravdepodobné, že výsledok bude

podobný“65

.

Laco Vosilka, člen strany SaS sa ohľadom tejto témy na sociálnej sieti Facebook

vyjadril: „Zahraniční Slováci majú záujem zintenzívniť komunikáciu počas nasledujúcich

niekoľkých týždňov a apelovať na Slovákov v zahraničí, aby využili možnosť volieb

prostredníctvom pošty. Momentálne je niekoľko komunikačných kanálov - internet

www.volimzozahranicia.sk a rôzne iné webstránky, na ktoré chodia Slováci žijúci

v zahraničí; Facebook skupina; fyzické miesta a predajné miesta (Jednota Ireland,

Slovakpoint); printové média (Slovakpoint). Cieľom tejto aktivity nie je propagácia

64

MIHÁL, J.: SaS zverejnila program pre voľby 2010. In : etrend.sk, 20.2.2010

http://blog.etrend.sk/mihalblog/2010/02/20/sas-zverejnila-program-pre-volby-2010/, 4.3.2010 65

KERN, M.: Strany ignorujú 200-tisíc hlasov z cudziny. SME : 23.2.2010, s 1 a 3

Page 50: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

49

konkrétnej strany, ale skôr propagácia volieb prostredníctvom pošty.“66

. O pár dní nato

strana Sloboda a Solidarita zverejnila na svojej webovej stránke postup, ako voliť

v prípade, ţe sa jedná o občana Slovenskej republiky ţijúceho v zahraničí, ktorý má trvalý

pobyt na Slovensku, i pre občana bez trvalého pobytu na Slovensku. Týmto krokom sa

podarilo osloviť veľkú časť voličov, nakoľko z niektorých webstránok, ktoré často

navštevujú Slováci, ţujúci v zahraničí sa podarilo umiestniť odkaz s prepojením na stránku

SaS.

Všetky strany majú na svojich vizuáloch nič nehovoriace heslá a slogany ako

„S ľuďmi a pre ľudí“; „Pre ľudí, za Slovensko“; „Noví ľudia, ľudský prístup“ a pod.

Vizuálna stránka materiálov a billboardov, ktorými SaS komunikuje sa čiastočne odlišuje

od ostaných politických subjektov. Ako jediná strana odkazuje na billboardoch na svoj

program (120napadov.sk) pod heslom „riešenia namiesto hašterenia“.

Referendum 2009

Keďţe strana Sloboda a Solidarita vznikla v marci 2009, kedy do parlamentných

volieb v tom čase ostával jeden rok a tri mesiace, bol dôleţitý prvý podnet a udalosť,

s ktorou by sa značka SaS a jej aktivity spájali. Akciu s názvom Referendum 2009

predchádzal plebiscit pomenovaný Referendum 2008. V referende 2008 sa zbierali podpisy

len za uskutočnenie referenda o jedinej otázke, ktorá sa týkala zrušenia koncesionárskych

poplatkov. Pri tejto príleţitosti sa pod petíciu podpísalo vyše 80 000 občanov Slovenska.

Po výhradách pri zbieraní podpisov sa strana rozhodla zmeniť stratégiu. Richard

Sulík na svojom blogu otvorene priznal, ţe referendum má pomôcť pri zviditeľnení strany,

ale takisto má pomôcť pri presadení rozumných vecí. Zmenu postoja a stratégie pri

zbieraní podpisov, či rozšírenie okruhu otázok viedli stranu nasledujúce úvahy:

Uskutočniť referendum so šiestimi otázkami naraz je finančne efektívnejšie

Referendum so šiestimi otázkami je atraktívnejšie a pritiahne viac ľudí

Na zbieranie podpisov máme takmer rok času

Keď odovzdáme podpisy v januári 2010, jediný rozumný termín na konanie

referenda je deň parlamentných volieb (prezident je povinný vyhlásiť referendum

66

VOSILKA, L.: Volím zo zahraničia. In : facebook.com, 22.2.2010

http://www.facebook.com/group.php?v=app_2373072738&ref=ts&gid=109912682016#!/topic.php?uid=109

912682016&topic=11451, 4.3.2010

Page 51: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

50

do 30 dní, ktoré sa musí uskutočniť do ďalších 90 dní, ale zároveň nesmie byť 90

dní pred voľbami, smie byť ale v deň volieb)

Referendum v deň parlamentných volieb výrazne zníži náklady naň, lebo sa bude

konať spolu s voľbami

Referendum v deň parlamentných volieb výrazne zvýši šance, že príde k nemu

dostatočný počet ľudí, a bude platné67

Je potrebné povedať, ţe z marketingového hľadiska išlo o veľmi vydarený krok.

Strana sa stala mediálne známou a zároveň mohla potenciáloch voličov stretávať priamo na

ulici a tak sa dozvedieť o problémoch, ktoré obyvateľstvo najviac trápia. Šesť otázok,

tvorených v spolupráci s ústavným právnikom Radoslavom Procházkom dávalo veľký

priestor na nazbieranie potrebných 350 000 podpisov a nápad uskutočniť referendum v deň

volieb zvyšoval šancu na viac ako 50% účasť. Z marketingového hľadiska splnilo

Referendum 2009 svoj účel, lebo sa o ňom začalo diskutovať nie len na internete.

K otázkam, nápadu uskutočniť ho v deň volieb, či jeho efektívnosti sa vyjadrovali

komentátori, analytici či samotní politici.

Redaktor konzervatívneho časopisu .týţdeň František Šebej na svojom videoblogu

hovorí o tejto iniciatíve hovorí ako „politickom pytliactve strany SaS“68

. Pán Šebej

vypichol hlavne otázky „ceny vládnych limuzín“ a „zníţeniu počtu poslancov na 100“. Na

jeho vágne výhrady mu predseda strany Sulík na tom istom portáli kontroval a väčšinu

vyvrátil. Keď napríklad Šebej hovorí o vládnych limuzínach, ţe si neţelá aby

vysokopostavení politici jazdili na Fabiach, tak mu Sulík kontruje ţe za 40 000€ sa dá

kúpiť dôstojná limuzína reprezentačného typu69

.

K téme sa vyjadril aj vtedajší šéfredaktor ekonomického týţdenníka Trend Rado

Baťo, ktorý referendum podpísal a podľa jeho slov svoj popis oľutoval. Baťove výhrady sa

týkali porovnania s maďarským referendom o zrušení poplatkov u lekára . Baťo píše: „Oči

mi otvorila aktuálna maďarská melodráma s referendom o poplatkoch v školstve

a zdravotníctve. Netreba dlho hádať v akom zmysle – jednoducho, o takýchto veciach by

ľudia nemali rozhodovať plebiscitom. Je zvláštne, že som podľahol čaru Richarda Sulíka,

pretože sa inak považujem v otázke referend za skeptika. Ak politika ponúka voličom

67

SULÍK, R.: Referendum ţije. In : blogSME, 8.2.2009

http://richardsulik.blog.sme.sk/c/182323/Referendum-zije.html, 8.3.2010 68

ŠEBEJ. F.: Politické pytliactvo SaS. In : tyzden.com, 17.9.2009

http://www.tyzden.sk/video-komentare/f-sebej-politicke-pytliactvo-sas.html, 8.3.2010 69

SULÍK. R.: Prečo sa F. Šebej neteší z úspechu SaS? In : tyzden.com, 18.9.2009

http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/preco-sa-f-sebej-netesi-z-uspechu-sas-.html, 8.3.2010

Page 52: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

51

ohromné pole na prejavenie najväčších iracionalít, pudov, vášní a predsudkov, referendum

ho ponúka dvojnásobne“. 70

Bez ohľadu na výhrady sa petičné hárky zbierali veľmi rýchlo. Kvôli

transparentnosti strana SaS sprevádzkovala aj webstránku, na ktorej okrem vysvetlenia

motivácií prečo referendum podpísať aktivovala aj tzv. counter, ktorý raz za týţdeň

ukazoval nárast počtu podpisov. Ku kaţdej referendovej otázke strana vytvorila

„agrumentárium“, aby jednotliví zberači podpisových lístkov vedeli presvedčiť ľudí

referendum podpísať. Napríklad k otázke zrušenia koncesionárkach poplatkov sa píše:

„Koncesionárske poplatky sú nesociálne. Koncesionárske poplatky majú veľmi obmedzené

sociálne aspekty, ktoré by zmierňovali nepriaznivú finančnú situáciu nízkopríjmových

domácností. (od poplatku sú oslobodené len osoby ŤZP, dôchodcovia a poberatelia dávok

v hmotnej núdzi platia polovičný poplatok). Pokiaľ človek pracuje (napr. za minimálnu

mzdu), musí platiť koncesionárske poplatky v plnej výške.)“.71

Strana SaS vyťaţila z referenda maximum. Uţ začiatkom februára 2010, kedy

zbieranie podpisov atakovalo hranicu 370 000 podpisov a o jeho uskutočnení hovorili aj

celoslovenské médiá sa niekoľkokrát v prieskumoch verejnej mienky vyšvihla cez

päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti. Na druhej strane sa zámer uskutočniť referendum

v deň volieb nepodaril. Agentúra SITA uţ začiatkom februára citovala predsedu

parlamentu Pavla Pašku, ktorý sa k nápadu spojiť referendum s dňom volieb vyjadril

kriticky. Aj keď pripustil, ţe tieto záleţitosti sú čisto v kompetencii prezidenta, vďaka

predošlým skúsenostiam, kedy prezident Gašparovič vyhovel strane SMER, ktorá ho

v prezidentských voľbách podporila sa dalo usúdiť, ţe prezident bude robiť obštrukcie

a referendum nepripadne na deň volieb. „Rozhodnúť o vyhlásení referenda, o ktoré sa

snaží predseda strany SaS Richard Sulík a chce ho spojiť s parlamentnými voľbami 12.

júna, je v kompetencii prezidenta SR a nemalo by sa spájať s parlamentnými voľbami.

Myslí si to predseda parlamentu Pavol Paška“72

. Keďţe strana sa bála, ţe by mohlo

referendum dopadnúť fiaskom, ak by bolo vyhlásené na letné mesiace, rozhodla sa počkať

a pokúsiť sa ho presadiť spoločne s voľbami na jeseň 2010. „Referendum o zrušení

takzvaných koncesionárskych poplatkov či obmedzení poslaneckej imunity bude zrejme až

v závere roka. Organizátori petície dnes oznámili, že odovzdanie podpisov potrebných na

70

BAŤO, R.: Podpísal som Sulíkovo referendum. Chyba. In : etrend.sk, 12.3.2008

http://blog.etrend.sk/rado-bato/2008/03/12/podpisal-som-sulikovo-referendum-chyba, 8.3.2010 71

http://www.referendum2009.sk/?m=4&mS=1, 9.3.2010 72

SITA: Paška: Voľby by sa nemali spájať s referendom. In : webnoviny.sk, 1.2.2010 http://www.

webnoviny.sk/slovensko/paska-volby-by-sa-nemali-spajat-s-r/52461-clanok.html, 10.3.2010

Page 53: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

52

vypísanie referenda načasujú tak, aby plebiscit prebehol súbežne s plánovanými

komunálnymi voľbami. Pôvodne petičný výbor chcel, aby referendum bolo v deň

parlamentných volieb 12. júna. Zástupcovia SaS sa však obávajú, že vyhlásenie ľudového

hlasovania by pribrzdil prezident Ivan Gašparovič.“73

Analýza marketingových kampaní v roku 2009

Strana Sloboda a Solidarita sa uchádzala o hlasy voličov doposiaľ vo voľbách do

Európskeho parlamentu a v dvoch kolách volieb do Vyšších územných celkov. Do oboch

volieb kandidovala strana samostatne. Do volieb do Európskeho parlamentu postavila

svojho kandidáta Jána Oravca, vo voľbách do Vyšších územných celkov podporila za

kandidátov na ţupana opozičných lídrov.

Analýza marketingovej kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) boli vôbec prvé voľby, ktoré strana SaS

absolvovala. Okrem tradičných komunikačných kanálov, ktoré autor zmienil vyššie

v analýze musela strana prísť aj s nejakým známym kandidátom, nakoľko poznateľnosť

značky SaS a jej predstaviteľov bola na jar 2009 veľmi nízka. Stana postavila na čelo

kandidátky verejne známeho ekonóma Jána Oravca, ktorý bol súčasne aj prezidentom

Zdruţenia podnikateľov Slovenska a s komunikáciu s európskymi inštitúciami mal bohaté

skúsenosti. Stana spustila predvolebné spoty v rádiu, na internete a na sociálnej sieti

Youtube. Veľká kampaň bola samozrejme spustená na internete, kde v tom čase mala

strana najsilnejšiu podporu a najväčšiu poznateľnosť svojej značky. Tieto aktivity boli

podporené tzv. okrskármi, ktorí mali presvedčiť aspoň siedmich ľudí zo svojho okolia, aby

volili stranu SaS. Okrem okrskárov sa do kampane 7 statočných mohli zapojiť všetci

sympatizanti strany SaS. Ako v zvodke na sociálnej sieti Facebook pre sympatizantov SaS

píše Richard Sulík: „Tým, ktorí sa nestali našimi okrskovými komisármi, chceme navrhnúť

pripojiť sa do nášho projektu "7 statočných". Pointa spočíva v tom, že nájdete 7 ľudí,

ktorých prehovoríte ísť 6. júna voliť SaS a my vám pošleme magnetky a brožúrky, ktoré by

ste im rozdali. V deň volieb by ste vašich siedmych statočných obvolali a pripomenuli, že

majú ísť voliť“74

.

73

TÓDOVÁ, M.: Sulík posúva referendum, Gašparovičovi neverí. SME : 13.2.2010, s 3 74

SULÍK, R.: Zvodka SaS č. 11 zo dňa 17.5.2009. In : facebook.com, 17.5. 2009

http://www.facebook.com/topic.php?uid=71030757230&topic=8712, 10.3.2010

Page 54: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

53

Všetky tieto aktivity by viedli k poţadovanému výsledku (nad 5% hlasov pre

stranu) nebyť kontroverzného rozhovoru lídra kandidátky Oravca s redaktorom denníka

SME Karolom Sudorom, ktorá stranu marketingovo poškodila a odlákala potenciálnych

voličov. Ján Oravec sa v inkriminovanom rozhovore vyjadril k interrupciám veľmi

liberálne a na otázku či schvaľuje interrupciu aj v ôsmom mesiaci tehotenstva odpovedal:

„Práve preto hovorím, že je to vecou individuálneho svedomia ženy, ktorá sa musí

rozhodnúť sama. A potom s tým aj žiť až do konca. Ona sama si predsa definuje, či

spravila rozhodnutie o prerušení „už existujúceho života", alebo nie“75

. Šlo iba o jednu

kontroverznú otázku okolo, ktorej sa rozbúrila diskusia na internete, v odborných

časopisoch, cirkevných či vedeckých fórach. V tomto prípade si strana prehrala voľby

sama a k ekonomickým otázkam, ku ktorým sa Oravec vyjadroval sa uţ nik nevrátil.

Nepomohla ani promptná reakcia zo strany SaS, ktorá vzápätí vydala jasné Oravcove

stanovisko k tejto problematike: „Môj postoj určite nie je schvaľovaním interrupcií, už

vôbec nie v ôsmom mesiaci tehotenstva. Snažil som sa len vyjadriť názor, že

najdôležitejším mechanizmom na ochranu života, vrátane ešte nenarodených detí, nie je

primárne zákon, teda nejaký vonkajší donucovací mechanizmus, ale svedomie jednotlivca,

jeho (či jej) morálny kódex, ktorého súčasťou je v našej civilizácii odjakživa úcta k životu a

všeobecná neakceptovateľnosť konania, ktoré na život siaha“76

.

Na tomto príklade jasne vidieť, ako strana dokáţe chybnými krokmi, či

vyjadreniami zmiasť voličov, ktorí potom vhodia volebný lístok radšej osvedčenej strane

ako „nováčikovi“ na slovenskej politickej scéne. (podobnú chybu urobila strana Slobodné

Fórum pred parlamentnými voľbami v roku 2006, keď po vyhodení Opaterného a Šimka

z vedenia strany sa väčšina jej sympatizantov rozhodla voliť radšej SDKÚ). Strana

dosiahla vo voľbách výborný výsledok 4,71 %, ale k posunu svojho kandidáta do

Európskeho parlamentu jej chýbalo cca. 2000 hlasov.

Analýza marketingovej kampane vo voľbách do Vyšších územných celkov

Strana Sloboda a solidarita stavila pred voľbami do vyšších územných celkov na

tri marketingové aktivity, ktoré mali pritiahnuť nerozhodnutých voličov, vhodiť do urny

práve hlas strane SaS. Prvým bola moţnosť, kandidovať za stranu aj nečlenom SaS. Na

výzvu Richarda Sulíka, predsedu strany reagovalo celkovo 574 kandidátov, z celkového

75

SUDOR, K.: Ľavičiari sú podporovatelia parazitizmu. In : blogSME, 2.6.2009

http://www.sme.sk/c/4870431/jan-oravec-laviciari-su-podporovatelia-parazitizmu.html, 1.2.2010 76

http://old.strana-sas.sk/10568, 10.3.2010

Page 55: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

54

počtu 3482 kandidátov na poslancov do Vyšších územných celkov. Pravdivá zhrnul

predseda do jednoduchých pravidiel. „Strana Sloboda a Solidarita sa zúčastní vo všetkých

krajoch týchto volieb sama a ponúka priestor osobnostiam, ktorým záleží na veciach

verejných. Nemusíte byť prudkým odborníkom, to koniec koncov nie sú ani dnešní poslanci.

Musíte ale používať zdravý sedliacky rozum a nekradnúť. Musíte chcieť, aby svet v ktorom

žijete, bol vďaka Vám aspoň trošičku lepší a musíte mať odvahu upozorniť na problémy.

Jednoducho musíte byť čestný a slušný človek“77

.

Druhou marketingovou aktivitou, ktorá priamo súvisí s hodnotami strany bola

povinná registrácia kandidáta do VÚC na portáli www.politikaopen.sk. Tento portál je

určený pre verejných funkcionárov, ktorí sú ochotní zverejniť svoj majetok, väzby, súčasné

či minulé prepojenia a záujmy. Okrem toho, ţe strana postavila do volieb najviac

kandidátov, všetci sa boli ochotní zaregistrovať na tento portál ako „otvorení kandidáti“.

Strana túto marketingovú výhodu prezentovala aj na svojich billboardoch, keď priamo

odkazovala na túto stránku. Tak sa mohli občania slobodne dostať k informáciám

o kandidátovi, ktorého chceli voliť. Zuzana Wienk, šéfka Aliancie Fair-play túto iniciatívu

zhrnula: „Počet zapojených kandidátov však nie je podľa šéfky Aliancie neúspechom.

Podľa nej sa už aj na Slovensku zvyšuje dopyt po slušnosti a čestnosti v politike. Pozitívom

je podľa zástupcov organizácie aj fakt, že prvýkrát v histórii tohto projektu dala jedna zo

strán (SaS) príkaz svojim kandidátom, aby sa do projektu otvorenej politiky zapojili“78

.

Treťou marketingovou aktivitou bola podpora ţupanov, ktorí kandidovali za

opozičné strany SDKÚ a KDH. Okrem Nitrianskej ţupy, kde kandidovala široká slovenská

koalícia podporila strana SaS opozičných kandidátov. Preto bola SaS vedená na všetkých

propagačných materiáloch ako strana koalície, za ktorú ten-ktorý kandidát opozície

kandidoval. V konečnom dôsledku sa to oplatilo hlavne v Bratislavskom kraji, kde má SaS

silnú podporu, v ktorom vyhral nominant SDKÚ Pavol Frešo. U kandidátov do

jednotlivých ţupných zastupiteľstiev nebola strana aţ natoľko úspešná. Okrem jedného

kresla v bratislavskej ţupe sa ţiadnemu z 276 kandidátov presadiť nepodarilo. Strana to

napriek tomu vyhodnotila ako úspech. „Je pravda, že z našich 276 kandidátov sme získali

iba jedného poslanca, no to nie je podstatné a vysvetlím prečo: Tieto voľby boli pre nás po

prvé príležitosť predstaviť sa našim voličom a po druhé organizačný test. Išlo nám o

77

SULÍK, R.: Veci verejné Vám nie sú ľahostajné? Kandidujte za poslanca do VÚC. In : blogSME,

10.8.2009 http://richardsulik.blog.sme.sk/c/201738/Veci-verejne-Vam-nie-su-lahostajne-Kandidujte-za-

poslanca-do-VUC.html, 10.3.2010 78

BARIAK, L.: Ţupným kandidátom sa o peniazoch hovoriť nechce. In : aktualne.sk, 10.11.2009,

http://aktualne.centrum.sk/domov/volby-do-vuc/clanek.phtml?id=1194988, 10.3.2010

Page 56: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

55

percentuálny výsledok, takpovediac o "kvalifikáciu" do volieb v júni 2010 a ten sme

dosiahli“79

.

Analýza preferencií strany od vzniku podľa agentúr

Strana Sloboda a Solidarita nebola uvádzaná do prieskumov všetkých agentúr,

ktoré sa prieskumami volebných preferencií zaoberajú od svojho vzniku. Jediná agentúra,

ktorá začala zaradzovať SaS do svojho prieskumu bola agentúra FOCUS, ostatné začali

v júni 2009 (Polis) resp. v septembri 2009 (MVK a Median). U všetkých relevantných

agentúr, ktoré sa zaoberajú prieskumami preferencií politických strán majú preferencie

strany SaS stúpajúci trend. Najvyššie preferencie získala strana v doposiaľ (do 28.2.2010)

u agentúr Focus (9,6%) a MVK (9,2%) v januári resp. februári 2010. Pre novú, malú

a spočiatku neznámu stranu sú výsledky preferencií strán veľmi dôleţité hlavne vo vzťahu

k voličom, ktorí sa budú báť krúţkovať stranu, ktorej preferencie nie sú stabilné. V očiach

voličov predstavuje odovzdať hlas väčšej a stabilnejšej strane menšie riziko prepadnutia

hlasu, ako novej neetablovanej strane. Preto výsledky prieskumov niektorých agentúr

môţu voličov miasť. Napríklad v januári 2010 keď v MVK získala strana rekordných 9,2%

jej agentúra Median namerala len niečo cez 2,7%.

Monika Tódová, ktorá v denníku SME písala článok o veľkých rozdieloch

v percentách jednotlivých strán cituje riaditeľov jednotlivých agentúr: „Agentúry používajú

rôznu metodiku a tá, čo používa Median, podľa sociológov znevýhodňuje malé strany. Kým

Focus aj MVK po otázke, koho budete voliť, ponúkne zoznam strán, Median necháva na

respondentoch, aby napísali názov strany. Pri tých menších, ktoré existujú kratšie a ich

značka nevošla do povedomia, je preto pravdepodobnejšie, že ich ľudia neoznačia.

Nenapadne im to. Pavel Haulík z agentúry MVK to vysvetľuje tým, že ľudia nežijú politikou

každý deň a rozhodujú sa pod vplyvom rôznych udalostí a okolností. Podľa prieskumu,

ktorý robila MVK v minulosti, sa desať a viac percent ľudí rozhodne, koho voliť až za

samotnou plentou“80

.

K veľkým rozdielom vo výsledkoch jednotlivých agentúr je vyjadrovali v tom čase

aj politológovia. Politológ Michal Horský uviedol: "Pri porovnávaní prieskumov dvoch

agentúr sa stáva, že výsledky sa rozchádzajú. Kľúčové je obdobie, kedy obe agentúry

zbierali dáta. Druhou vecou je, či trendy, ktoré zisťujú, sú podobné, analogické výsledky.

79

SULÍK, R.: Sloboda a Solidarita dosiahla skvelý výsledok. In : blogSME, 22.11.2009

http://richardsulik.blog.sme.sk/c/211085/Sloboda-a-Solidarita-dosiahla-skvely-vysledok.html, 7.3.2010 80

TÓDOVÁ, M.: Prieskumy môžu politikov miasť. SME, 30.12.2009, s. 2

Page 57: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

56

Desaťpercentný rozdiel zisku pre Smer v agentúrach nie je tak podstatný, skôr to, či má

tendenciu stúpať alebo klesať. Rovnako je to aj so stranami SMK a Most-Híd,"81

Keďţe strane SaS začiatkom roka začali stúpať preferencie a spoľahlivo uţ

dosahovala percentá nad hranicou zvoliteľnosti vstupu do parlamentu (5%), komentátori

a politológovia sa začali zaoberať otázkou, akým stranám Sloboda a Solidarita odoberá

najviac voličov. Politológ Martin Kugla na stránkach denníka Pravda uviedol: „Úspech

strany medzi voličmi je naviazaný na zdroje rastu a schopnosť ich "ukotviť". Napriek

všeobecne prijímanému názoru, že SaS oslovuje najmä sklamaných dzurindovcov, to nie je

pravda. Podľa prieskumov oveľa výraznejšie SaS čerpá v radoch sklamaných voličov

koalície a medzi nevoličmi a prvovoličmi. Tí reagujú na pravicovými elitami toľko

kritizovaný populizmus a imidž "nových" a "čistých". Na rozdiel od ostatných pravicových

strán takto SaS významne oslovuje voličov z "druhej strany".82

Agentúry Kuglove slová

potvrdzujú, keď uvádzajú, ţe najviac voličov berie strana SaS práve lídrovi slovenskej

politickej scény Smeru, pribliţne 30 – 40%. Nasledujú nevoliči, prvovoliči a druhá

najsilnejšia strana SDKÚ. Bývalí voliči SDKÚ tvoria 20 – 25% voličov SaS.

Z uvedených faktov vyplýva, ţe strana Sloboda a Solidarita nastavila optimálne

marketingové kampane aby spôsobila odliv voličov oboch najsilnejších strán do jej radov,

ale v neposlednom rade oslovila svojou politikou najmä prvovoličov a nevoličov, ktorí vo

voľbách tvorili a tvoria početnú skupinu. Hlavná úloha strany, zmeniť pomery v slovenskej

politike sa plní. Kým v roku 2008 nikto nepochyboval o tom, ţe politika Smeru a jeho

dvoch koaličných partnerov bude pokračovať aj nasledujúce 4 roky v ďalšom volebnom

období, príchodom nových strán, najmä Mostu a SaS sa slovenská politická scéna začala

hýbať.

81

ONUFER, A.: Chaos v percentách Smeru a Mostu? Prieskumy sa líšia. In : aktualne.sk, 24.9.2009,

http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1191297, 10.3.2010 82

KUGLA, M.: Sulíkova SaS sa zahryzla do Smeru. In : pravda.sk, 16.1.2010,

http://nazory.pravda.sk/sulikova-sas-sa-zahryzla-do-smeru-dl7-/sk-nana.asp?c=A100116_125802_sk-

nana_p12, 10.3.2010

Page 58: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

57

Ako uviedol týţdenník Trend vo svojej analýze, víťazstvo Ficovho Smeru nie je isté.

Zdroj: ING, Directional Economics

Graf ukazuje, ţe doposiaľ v kaţdých voľbách získal Ficov Smer (ľavica) menej ako

uvádzali prieskumy. Tieto údaje dávajú nádej opozícii na zmenu v nasledujúcich

parlamentných voľbách. „Smer-SD síce dosahuje v prieskumoch verejnej mienky stabilne

okolo 40 percent, avšak posledných niekoľko volieb ukázalo, že značná časť jeho

priaznivcov nakoniec k urnám neprišla. Pravicové strany, naopak, získavali vo voľbách

viacej hlasov, ako im naznačovali prieskumy verejnej mienky. Údaje na grafe sú priemerné

výsledky z prieskumov verejnej mienky agentúr Focus, Median, MVK, štatistického úradu

a Slovenského rozhlasu. V čase volieb sú nahradené skutočnými výsledkami. Údaj pri

prezidentských voľbách vychádza zo zjednodušenia, že opozičnú kandidátku Ivetu

Radičovú volili pravicoví voliči, zatiaľ čo Ivana Gašparoviča ostatní“83

.

83

KUBÍK, P.: Ficovo víťazstvo v roku 2010 nie je aţ také isté. In : etrend.sk, 8.9.2009, http://ekonomika.

trend.sk/ekonomika-slovensko/ficovo-vitazstvo-v-roku-2010-nie-je-az-tak-iste.html, 10.3.2010

Page 59: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

58

Vývoj preferencií politickej strany SaS

v prieskumoch jednotlivých agentúr

Zdroj: newsletter SaS

Z uvedenej analýzy vyplýva, ţe strana SaS stabilným stúpajúcim trendom

preferencií môţe v deň volieb získať 6-9 % podporu. Ak strane pred voľbami budú

jednotlivé agentúry nameriavať hodnoty stabilne nad 5%, osmelí to aj ďalších

potenciálnych voličov strany, ktorí sa boja o prepadnutie svojho hlasu. Aj napriek

rozdielnej metodike jednotlivých agentúr, je predpoklad, ţe značku SaS si voliči zafixujú

a budú ju uvádzať ako stranu, ktorú volia aj v prieskumoch verejnej mienky, kde je

potrebné uviesť do anketových lístkov aj stranu, ktorej chcú odovzdať hlas.

SWOT analýza strany SaS

Autor práce nepracoval na vlastnom výskume nakoľko všetky relevantné otázky

spojené s vývojom preferencií strany, poznateľnosti značky či sympatií k jednotlivým

predstaviteľom SaS skúmajú veľké agentúry na vzorke cca. 900 – 1100 respondentov

pravidelne uţ niekoľko mesiacov. Práve z týchto údajov autor diplomovej práce vychádzal

pri tvorení SWOT analýzy.

Page 60: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

59

Silné stránky (strengths)

Internet – strana má je najsilnejšia

práve vo virtuálnom svete, sociálnych

sieťach a patrične to využíva

i v kampani

„Čistý štít“ – mená predstaviteľov SaS

nie sú spájané so škandálmi, či kauzami

na, čo strana zdôrazňuje

i v predvolebnej kampani

Program do parlamentných volieb 2010

– strana sa usiluje uprednostňovať a

propagovať kvalitu programu ako

hlavnú marketingovú aktivitu

Slabé stránky (weaknesses)

Neschopnosť vysvetliť kontroverzné

témy – témy ako „marihuana“ či

oddelenie cirkvi od štátu sú príliš

liberálne a ich nepochopenie môže

odradiť mnohých voličov

Strana jedného muža – voliči

nepoznajú ostatných predstaviteľov

strany, čo môže vyvolávať pocit

mocensky riadenej strany jedného

muža

Tradícia – tým že strana vznikla len

pred rokom a pol nedokázala a nebola

vo vláde reálna realizácia programu je

otázna

Príležitosti (opportunities)

Voličská základňa – ak k urnám prídu

prvovoliči a sklamaní voliči (cieľová

skupina) tak to zvýši preferencie strany

Voliči na vidieku – ak zámery strany

pochopia aj voliči menších miest a dedín

tak sa zvýši šanca na lepší vol. výsledok

Sklamaní voliči SDKÚ & Smeru – práve

preferencie veľkých strán môžu klesnúť

a priniesť viac percent menším stranám,

okrem iného aj SaS

Hrozby (treats)

Riziko neprekročenia 5% hranice –

voliči menších strán z dôvodu hrozby

prepadnutia hlasu uprednostnia väčšie

strany so stabilnými percentami

Poznateľnosť značky SaS – hlavne na

vidieku a východe Slovenska je stále

malá

Slabá mediálna podpora – SaS sa

nedokázala presadiť v klasických

médiách (TV, rozhlas, tlač)

Page 61: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

60

PRAKTICKÁ ČASŤ – NÁVRH KOMUNIKAČNEJ STRATÉGIE

K PARLAMENTNÝM VOĽBÁM 2010

Nakoľko autor práce nebol v uţšom tíme ľudí, ktorí sa marketingovej stratégii

strany k parlamentným voľbám 2010 pracovali, nemohol kampaň ovplyvniť vo väčšom

meradle. Hlavnými stratégmi strany, ktorí formovali marketingovú koncepciu strany

k parlamentným voľbám bol podpredseda strany pre marketing a bývalý majiteľ

marketingovej agentúry Saachi & Saachi Juraj Miškov a Juraj Droba, ktorý v minulosti

podnikal v medzinárodnom marketingu.

Taktieţ sa nedá určiť nakoľko návrhy, ktoré autor bude vo svojej návrhovej časti

prezentovať sú jeho originálne nápady. Strana na sociálnej sieti Facebook vytvorila

uzavretú skupinu určenú na prijatie spätnej väzby k aktivitám strany spojenými

s propagáciou a marketingom strany, do ktorej mohli prispievať všetci členovia

a sympatizanti strany. Taktieţ sem mohli pridávať svoje názory, postrehy a komentáre, či

prezentovať nápady s cieľom zvýšiť povedomie o značke a programe SaS. Aj autor sa

pridával do diskusie a prispieval svojimi nápadmi k efektívnejšej propagácii strany medzi

jej potenciálnymi voličmi. Niektoré nápady si strana osvojila a implementovala ich uţ pred

kampaňou, niektoré počas kampane, niektoré si neosvojila. Nakoľko šlo často o diskusiu

na sociálnej skupine nedá sa presne určiť pôvodca nápadu. Faktom však ostáva, ţe autor

bude uvádzať tieto nápady vo svojej návrhovej časti a keďţe túto časť píše cca. 6 – 3

mesiace pred voľbami, vie si uţ porovnať nakoľko boli nápady implementované, a akú

odozvu u voličov priniesli.

Je správne, ţe spätnú väzbu a nápady dokázala strana takmer ihneď zaviesť do

praxe. Tým neostali zabudnuté alebo len napísané v diplomovej práci, ale boli reálne

implementované a zavedené do praxe čo sa nestáva často, aby organizácia reálne pouţila

a zaviedla veci, ktoré študent vysokej školy v návrhovej časti uviedol. Isteţe autor uvedie

aj nápady, ktoré strana SaS nezaviedla do praxe a je ešte otázne, či ich v kampani pouţije.

Koncepcia návrhovej časti vychádza z priorít kampane a z programu strany Sloboda

a Solidarita k parlamentným voľbám 2010. Je zameraná na vypichnutie tém a nástrojov pre

jednotlivé skupiny obyvateľstva.

Page 62: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

61

Kampaň zameraná na prvovoličov

Popis cieľovej skupiny:

Skupinu prvovoličov v tomto zmysle tvorí skupina ľudí, ktorí ešte nevolili lebo

nemohli (napr. nedovŕšili 18 rokov, pôsobili v zahraničí), alebo nechceli (lebo

nepreferovali v minulosti žiadne politické zoskupenie, s ktorého názormi a nápadmi by sa

stotožnili). Ide zväčša o mladých ľudí, ktorí nemajú zatiaľ politické preferencie

a rozhodujú sa impulzívne nielen akú stranu si vybrať, ale či vôbec sa volieb zúčastniť.

Aktivity na dosiahnutie cieľov:

Prvovoliči potrebujú tému, ktorá ich natoľko zaujme aby vôbec k voleným urnám

prišli. Ak téma bude prezentovaná práve stranou SaS, potenciálni voliči za ňu zahlasujú.

Pri bliţšom pohľade na skupinu prvovoličov je moţné zistiť, ţe ich zaujímajú z volebného

programu témy ako dekriminalizácia marihuany, zvýšenie kvality vysokých škôl

interrupcie, či predmanţelské zmluvy. V tomto smere sa do zjednodušene dá povedať, ţe

veci, ktoré prvovoličov zaujímajú patria do kategórie osobných slobôd. Predstavitelia

strany v priamom kontakte s touto skupinou, či uţ prostredníctvom internetu, prednášok,

alebo na osobných stretnutiach musia zdôrazňovať svoj liberálny postoj a hodnotu slobody

jednotlivca ako kľúčovú.

Keďţe v predošlých voľbách nemali voliči s liberálnymi hodnotami koho voliť,

musí strana jasne komunikovať, ţe práve program SaS je určený pre pravicovo-liberálneho

voliča. V predošlých voľbách títo voliči volili zväčša SDKÚ, preto musí dať strana jasne

najavo, v čom sa od SDKÚ odlišuje – či uţ sú to návrhy v oblasti ekonomiky, ale

i osobných slobôd. Z prieskumov taktieţ vyplynulo, ţe SaS berie voličov aj koaličnému

Smeru84

. Títo voliči, ktorí v minulých voľbách volili Smer boli aj prvovoliči, a práve oni

postupne prechádzajú k stane SaS. Na odlíšenie sa od koaličných strán, musí strana

vynaloţiť ešte o niečo viac úsilia, nakoľko prieskumy ukazujú, ţe voliči Smeru majú

najbliţšie práve k SaS85

. Príčiny je moţné hľadať v tom, ţe SaS volia obyvatelia aj vďaka

tomu, ţe je čiastočne populistická, poznajú jej návrhy a referendové otázky.

84

KERN, M.: Pol roka do volieb: Bez Fica to nepôjde. In : SME, 18.12.2009, s. 2 85

TASR : Voliči Smeru majú najbliţšie k SaS, HZDS a SNS. In : Hospodárske noviny, 12.3.2010, s. 2

Page 63: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

62

Využitie komunikačných kanálov na dosiahnutie cieľov:

Prvovoličov je jednoduché osloviť prostredníctvom internetu, kde trávia niekoľko

hodín denne. Aj napriek tomu, ţe strana je silná na sociálnych sieťach a internete, väčšia

platená kampaň na spravodajských portáloch alebo sociálnych sieťach môţe prilákať časť

nerozhodnutých voličov.

Strana Smer práve platenou reklamou na sociálnej sieti Facebook presviedča

svojich potenciálnych voličov. Toto je priestor kam by mala investovať aj strana SaS. Aj

keď skupina SaS má na sociálnej sieti silnú podporu vo forme cez 30 000 fanúšikov (ku

15.4.2010) a sympatizantov s ktorými pravidelne komunikuje, takáto reklama by pomohla

prilákať nových. Navyše je to lacné a presne zamerateľné na cieľovú skupinu, ktorú chce

strana osloviť.

Page 64: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

63

Taktieţ môţe strana vyuţiť platenú inzerciu na spravodajských portáloch.

V prípade rýchlej reakcie, by platená inzercia vedľa otázky o dekriminalizovaní marihuany

mohla pomôcť, lebo ako jediná strana má SaS tento bod v programe. Ďalším kanálom, ako

si získať priazeň prvovoličov sú vysokoškolské prednášky prípadne kultúrne podujatia,

ktoré mladí ľudia často navštevujú – ako festivaly, majálesy, koncerty či diskusie.

Očakávaný výsledok:

Prvovoličov je v kaţdých voľbách zhruba 10%, čo je skupina od 380 do 400 tisíc

potenciálnych voličov. „Prvovoličov najviac priťahuje v absolútnych číslach najsilnejšia

politická strana Smer-SD, percentuálne zastúpenie majú najvyššie medzi novovzniknutými

stranami Sloboda a Solidarita (SaS) a Most-Híd“.86

Znamená to, ţe ak strana bude

pouţívať jednoduché posolstvá, ktoré bude komunikovať prostredníctvom nových

informačných technológií môţe získať okolo 50 – 70 000 voličov z tejto skupiny.

Kampaň zameraná na strednú vrstvu

Popis cieľovej skupiny:

Túto skupinu tvoria hlavne pracujúci v privátnom, ale i štátnom sektore. Ide

o najväčšiu skupinu obyvateľstva, o ktorú bude veľký boj v parlamentných voľbách. Patria

tu zamestnanci fabrík v súkromnom či štátnom sektore, vedci, školskí pedagógovia,

poľnohospodári, pracovníci v súdnictve či zdravotníctve (okrem lekárov a sudcov).

Aktivity na dosiahnutie cieľov:

86

ONUFER, A.: Najviac voličov sympatizuje so Smerom. In : aktualne.sk, 9.4.2010,

http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1205530

Page 65: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

64

Kaţdá z týchto skupín má problémy, ktoré potrebuje riešiť vo svojom sektore.

Zdravotníci nízke platy a zanedbané nemocnice. V školstve chýbajúce učebnice

a chátrajúce školy. V súdnictve korupcia, preťaţenosť a enormné mnoţstvo prípadov

a spisov na súdoch. V oblasti vedy dáva Slovensko len niečo cez 0,5% HDP, kým v iných

krajinách to býva aj cez 3%. Poľnohospodári ţiadajú vyššie dotácie zo strany štátu. Kultúra

je dlhoročne oblasť do ktorej sa investuje minimálne.

Z problémov, ktoré jednotlivé rezorty vykazujú sa formuje aj vzťah voliča

k prístupu riešenia problémov v oblastiach. Pacienti pociťujú slabú zdravotnú starostlivosť

a dlhé čakacie doby na operácie. Rodičia detí vidia slabú súťaţivosť medzi školami v boji

o ţiaka a nepripravenosť pedagógov na zmenené podmienky príchodom nových

informačných technológií. Zamestnanci v súkromnom sektore pociťujú zasa

nespravodlivosť vo vyjednávaní so zamestnávateľom a obchádzajúci zákonníka práce

a pod.

Je potrebné si uvedomiť, ţe voliči sú v tomto prípade na oboch stranách. Aj tí ktorí

pracujú v zdravotníctve, aj tí ktorí vyţadujú zdravotnú starostlivosť. Aj tí ktorí robia

v súdnictve, ale i tí ktorí sa prostredníctvom súdov doţadujú svojej pravdy. Aj tí ktorí učia,

ale i tí ktorí vyţadujú, aby ich dieťa získalo primerané vedomosti. Strana sa tak musí

zamerať na komunikovanie svojho programu v jednotlivých sektoroch a jeho

vysvetľovanie na príkladoch z praxe.

Ak strana vytvorila mzdové koliesko, je potrebné aby sa k nemu zamestnanci

dostali. SaS bude vyvíjať aktivity smerom k tejto skupine tak, ţe koliesko bude

distribuovať prostredníctvom zamestnávateľov, alebo zamestnávateľských zväzov.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) je napríklad naklonená reforme odvodov

formou odvodového bonusu, preto by prostredníctvom jednotlivých členov mohla toho

mzdové koliesko distribuovať. Takto sa dajú vyuţiť i iné zväzy či komory (Slovenská

komora lekárov, Asociácia zamestnávateľských zväzov Slovenska...). A keďţe sú medzi

sympatizantmi strany aj lekári, pedagógovia či poľnohospodári, tí môţu po obdŕţaní

väčšieho mnoţstva materiálov o strane ich distribuovať ďalej87

.

Existuje tu však aj určité riziko, ţe program a materiály strany budú zneuţité na

diskreditačnú kampaň, nakoľko odbory (vo forme Odborového zväzu) oficiálne podporujú

vládnu stranu Smer. Preto strana SaS bude neustále komunikovať so svojimi

87

Doplnené (29. marec 2010) – Strana SaS po spustení webstránky 120napadov.sk v marci 2010 spustila

aplikáciu, cez ktorú je moţné jednoducho vypísaním formulára objednať program strany SaS alebo mzdové

koliesko aj vo väčších mnoţstvách.

Page 66: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

65

sympatizantmi a priebeţne kontrolovať, či jej potenciálni voliči chápu program a návrhy,

ktoré strana prezentuje správne.

Využitie komunikačných kanálov na dosiahnutie cieľov:

Aj pri tejto cieľovej skupine sa dá sčasti vyuţiť internet. Vo forme platenej reklamy

sa však odkazy na stranu musia nachádzať na portáloch, kde sa zdruţujú vo väčšom

mnoţstve právnici, zdravotníci či pedagógovia. Ďalším kanálom je klasická inzercia

v novinách a časopisoch. Autor navrhuje denník SME, nakoľko najviac zastupuje cieľovú

skupinu, ktorú chce strana SaS osloviť. Aj iné strany siahli po inzercii práve v tomto

denníku, nakoľko ide o najčítanejší mienkotvorný denník.

Toto je cesta, ktorou by strana mohla svoje nápady a program prezentovať pred

širokou verejnosťou. Ďalšou moţnosťou inzercie sú i Hospodárske noviny, či týţdenník

.týţdeň, ktorý aj keď ide o konzervatívne periodikum, dokázal mnohokrát oceniť liberálne

myšlienky a riešenia problémov strany SaS (napr. na riešenie rómskej problematiky).

Inzerovať v ostatných masových periodikách je z autorovho hľadiska neefektívne,

nakoľko ho buď nečíta cieľová skupina voličov alebo inzercia v nich by nedokázala

ovplyvniť rozhodnutia voličov natoľko aby zahlasovali za stranu SaS. Isteţe na túto

skupinu pôsobí aj klasická kampaň v televízii, rádiu či billboardová kampaň, existuje však

predpoklad, ţe strana vyuţije lacnejšie prostriedky na šírenie ideí z programu nakoľko je

financovaná z vlastných zdrojov a ešte nezískala príspevok od štátu na svoje pôsobenie.

Očakávaný výsledok:

O programe strany a jej hlavnom bode sa dozvie prostredníctvom uvedených veľká

časť potenciálnych voličov zo strednej vrstvy. Prostredníctvom priaznivcov

Page 67: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

66

a sympatizantov dokáţe strana nielen priniesť program k ľuďom, ale ho i primerane

vysvetliť a objasniť návrhy, s ktorými prichádza. Vyčísliť očakávaný výsledok

potenciálnych voličov z tejto vrstvy je náročné, nakoľko je takmer nemoţné túto skupinu

číselne vyjadriť.

Kampaň zameraná na dôchodcov

Popis cieľovej skupiny:

Táto skupina je pomerne ľahko identifikovateľná, ale veľmi konzervatívne

orientovaná a preto ťaţko osloviteľná novou liberálnou stranou. Ide o dôchodcov, ktorí

poberajú dôchodok alebo pracujú popri dôchodku.

Aktivity na dosiahnutie cieľov:

Strana SaS má v prípade tejto skupiny dve moţnosti ako ju osloviť. Cez mladých

rodinných príslušníkov (deti, vnúčatá, synovcov), ktorí následne presvedčia svojich rodičov

resp. starých rodičov aby volili stranu SaS. Ďalšou formou sú letáky alebo časopisy

distribuované priamo do domácností. Je všeobecne známe, ţe táto skupina má dostatok

času na študovanie takýchto materiálov. Avšak, program určený a distribuovaný skupine

dôchodcov musí byť písaný „ľahkým a jednoduchým“ štýlom, ktorý ľahko pochopí

i cieľová skupina. Výhody z riešení, ktoré SaS ponúka musia byť jasné a zrozumiteľné88

.

Táto skupina je náročná na oslovenie novou liberálnou stranou aj z dôvodu

nemennosti voličského presvedčenia počas niekoľkých rokov. Podľa prieskumov mnohí

voliči z tejto skupiny volia ešte stále KSS, kvôli tomu ţe sa nevedia zmieriť so zmenou

reţimu, alebo HZDS prípadne SMER pre osobu „vodcu“ Vladimíra Mečiara resp. Róberta

Fica. Veriaci dôchodcovia naopak volia dlhé roky KDH. Presadiť sa uţ pri takto

prerozdelenom trhu sa dá iba z autorovho pohľadu iba prispením mladších rodinných

príslušníkov.

Využitie komunikačných kanálov na dosiahnutie cieľov:

88

Napríklad nahradenie invalidného dôchodku mimoriadnou štátnou dávkou po zavedení odvodového

bonusu

Page 68: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

67

Jednou z moţností ako osloviť túto skupinu, je jej nepriame oslovenie

prostredníctvom prvovoličov resp. rodinných príslušníkov dôchodcov. Strana to môţe

urobiť prostredníctvom nástrojov, ktoré boli uvedené v časti pre prvovoličov (internet,

koncerty, sociálne siete a pod.). Práve s pomocou týchto nástrojov môţe strana apelovať na

mladých voličov aby presvedčili svojich príbuzných voliť stranu SaS. Strana dá vyrobiť aj

manuály (brožúry pre mladých), akými budú vplývať na svojich rodičov alebo starých

rodičov ich deti resp. vnúčatá89

. Druhým nástrojom budú broţúrky o strane a jej riešeniach

pre dôchodcov distribuované poštou priamo do schránok dôchodcov. Takto dokáţe strana

osloviť túto skupinu priamo.

Očakávaný výsledok:

Je namieste otázka prečo má strana investovať úsilie a zdroje na presviedčanie

skupiny obyvateľov, u ktorých je očakávanie, ţe zahlasujú za stranu SaS veľmi otázna.

Odpoveďou je, ţe ide o najdisciplinovanejších voličov, ktorí pri príleţitosti konania sa

kaţdých volieb prichádzajú k volebným urnám, lebo to istým spôsobom pokladajú za svoju

povinnosť. Druhým argumentom prečo osloviť i túto skupinu je jej početnosť, keď podľa

výskumov tvoria dôchodcovia skupinu 800tis. aţ 1 milión potenciálnych voličov strany.

Pri správne nastavenej kampani existuje moţnosť, ţe by stranu mohlo podporiť vo voľbách

5 – 15% voličov z tejto skupiny.

Kampaň zameraná na podnikateľov

Popis cieľovej skupiny:

Táto skupina je z hľadiska oslovenia pre stranu najzaujímavejšia a ľahko prístupná.

Ide o SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby – živnostníci) a podnikateľov, prípadne

podnikateľov, ktorí na Slovensku podnikajú alebo sa chystajú podnikať. Či uţ pracujú na

ţivnosť alebo majú obchodnú spoločnosť a zamestnávajú ľudí, SaS im môţe ponúknuť

riešenia, ktoré pomôţu ich podnikaniu v budúcnosti.

Aktivity na dosiahnutie cieľov:

89

Strana mala takého manuály aj pri voľbách do EP a VÚC, boli však určené „okrskárom“ a celkove

sympatizantom strany. V tomto prípade však pôjde o manuály určené priamo mladým, vo vzťahu k svojim

starým rodičom resp. rodičom

Page 69: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

68

Hlavná zloţka programu – odvodový bonus pomôţe podnikateľom a v konečnom

dôsledku aj zamestnancom tým, ţe ponechá viac peňazí zamestnancom

i zamestnávateľovi. Druhou zloţkou je odbúranie mnoţstva byrokratických bariér pre

podnikateľov pri ich podnikaní a väčšia flexibilita zákonníka práce. Ak bude strana

komunikovať túto tému ako nosnú – ako to čo chce presadiť v nasledujúcom volebnom

období tak väčšina podnikateľov bude voliť práve stranu SaS.

Zamestnávatelia majú veľký vplyv aj na rozhodovanie svojich pracovníkov, preto

sa strana zameria i na to, aby podnikatelia presviedčali svojich zamestnancov, prezentovali

im výhody zavedenia odvodového bonusu, a tým zvýšili pravdepodobnosť zahlasovania za

stranu SaS. Strana uţ v minulosti avizovala, ţe podnikatelia sú jednou z jej priorít, nakoľko

práve oni pociťujú zhoršenie podnikateľského prostredia v posledných štyroch rokoch. Ak

zamestnanci pochopia, ţe zlepšením podmienok pre podnikateľov sa zlepší i ich situácia,

budú voliť práve Slobodu a Solidaritu.

Využitie komunikačných kanálov na dosiahnutie cieľov:

S touto cieľovou skupinou sa dá komunikovať rôznymi kanálmi. Na internete stačí

aby podnikatelia, či samotní zamestnanci klikli na webstránku „mzdovej kalkulačky“

a veľmi ľahko si vedia vypočítať mzdu v nasledujúcom období po zavedení odvodového

bonusu.

Ďalšou moţnosťou je inzercia v podnikateľských magazínoch či ekonomických

časopisoch ako Profit, Eurobiznis alebo Trend. Zviditeľniť svoje idey, názory a samotný

program sa SaS podarí, aj keď bude navštevovať podniky s veľkým počtom zamestnancov.

Page 70: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

69

Pri spätnej väzbe na osobných stretnutiach so zamestnávateľmi i zamestnancami, môţe

strana lepšie predstaviť riešenia jednotlivých problémov spoločnosti, zistiť, čo voličov

naozaj trápi a apelovať, ţe práve SaS dokáţe ich problémy vyriešiť.

Očakávaný výsledok:

Členovia tejto skupiny najviac rozumejú návrhom, ktoré strana prezentuje. Chápu,

ţe keď sa v nasledujúcich rokoch nespravia zásadné reformy (ako v rokoch 2002 – 2006),

tak zahraniční investori budú Slovensko obchádzať, stav podnikateľského prostredia sa

bude naďalej zhoršovať a nezamestnanosť zvyšovať.

Podnikatelia nechcú vyššie dane, ale menej štátu, ktorý im do podnikania zasahuje

a menej byrokracie. A práve preto riešenia, ktoré strana SaS ponúka pomôţu

podnikateľskému prostrediu. Počet voličských hlasov sa ani u tejto skupiny nedá presne

určiť, predpokladom však je, ţe aţ tretina podnikateľov by mohla za stranu SaS

zahlasovať.

Kampaň zameraná všeobecne na voličov

Strana Sloboda a Solidarita sa zameria ešte na niekoľko vylepšení, ktoré môţu

prispieť k získaniu ďalších voličských hlasov. Strana sa musí začať profilovať ako „strana

tretej cesty“. Tým si môţe získať prvovoličov, ale i sklamaných voličov koalície (HZDS,

SNS, Smer) alebo opozície (SMK, KDH, SDKÚ).

Strana často zvoláva tlačové besedy so zaujímavými posolstvami, ktoré však

nepreberú médiá a potom sa strácajú informácie, ktoré strana na tlačových konferenciách

prezentovala. Preto by mala strana „zavesiť“ video z tlačovky na sociálnu sieť Youtube. Je

bezplatný a jednoduchý nástroj, ktorý môţe pomôcť istej časti potenciálnych voličov

rozhodnúť sa v prospech strany SaS90

.

Autor navrhoval taktieţ SMS kampaň, ktorá sa osvedčila napr. v prezidentských

voľbách USA v novembri 2008. Masové rozosielanie správ na náhodne vyberané mobilné

čísla (SMSSPAM), však ţiaden zo slovenských operátorov neponúkal. Strana SaS však

uplatnila tento nápad na inej báze – zaviedla aplikáciu na vlastnej webstránke

90

Doplnené (29. marec 2010) – po spustení novej webstránky strany SaS sa tento nástoj aplikoval a úryvky

z tlačových konferencií si je moţné jednoducho prehrať.

Doplnené (10.apríl 2010) – predstavitelia strany SaS prostredníctvom tohto ľahko pouţiteľného nástroja

začali komunikovať so širokou verejnosťou – Juraj Miškov (aké budú zásady politickej kampane SaS),

Richard Sulík (Komplikovanosť odvodového systému na Slovensku)

Page 71: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

70

(www.smsvolicom.sk), kde na báze jednoduchej aplikácie môţe kandidát, člen, okrskár, či

sympatizant strany zadať číslo na osobu, ktorej má SMS pred voľbami prísť. SMS príde

síce v mene strany, ale s podpisom človeka, ktorý do systému číslo zadal s odporúčaním

voliť stranu SaS.

Jedným s ďalších návrhov bolo uplatnenie kampane door-to-door, resp. na báze

roadshow po Slovensku, kedy by sa o programe strane dozvedelo čo najviac potenciálnych

voličov strany SaS na osobnom stretnutí. Šlo o sofistikovanejší spôsob politickej kampane

stretnutia s voličmi na Slovensku zauţívané ako „predvolebný guľáš“. Strana sa nakoniec

rozhodla pre roadshow vlastným kamiónom s tým, ţe sympatizantov oslovovala

a avizovala stretnutia s občanmi prostredníctvom sociálnej siete Facebook.

V čase písania záverečných strán diplomovej práce bol ešte len predstavený projekt

roadshow po Slovensku s miestami a dátumami stretnutia s občanmi a kamión, ktorým

strana chcela po Slovensku jazdiť. Okrem toho, ţe sa kandidáti strany stretávajú

s potenciálnymi voličmi, neodkazujú iba na všeobecný program strany a oficiálny

program, ale i na personálne webstránky a na osobné programy a vízie, ktoré chcú počas

svojho funkčného obdobia v parlamente presadiť91

.

Pozícia strany voči externému prostrediu sa môţe zlepšiť implementáciou

autorových nápadov z návrhovej časti. Nápady s jasným zacielením na jednotlivé voličské

skupiny pomôţu strane nájsť ďalších potenciálnych voličov, ktorí v konečnom dôsledku

hodia volebný lístok práve za stranu SaS.

91

Napr: jozefmihal.com, jozefkollar.com, jozefrajtar.com, jantralich.com

Page 72: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

71

ZÁVER

Cieľ práce – vytvoriť návrh komunikačnej stratégie pre stranu Sloboda a Solidarita

k nasledujúcim parlamentným voľbám v roku 2010 bol čiastočne dosiahnutý. Na jednej

strane autora teší, ţe strana návrhy a idey svojich sympatizantov implementovala, na

druhej strane autora mrzí, ţe sa nedá presne určiť, nakoľko sú v návrhovej časti jeho

originálne nápady a nakoľko šlo o nápady spoludiskutujúcich na sociálnych sieťach.

Ďalšou nevýhodou bol pre autora fakt, ţe strana implementovala jednotlivé návrhy

postupne, preto ich musel neskôr uvádzať v analytickej časti a nie v návrhovej, lebo by

nešlo o nové idey, ale o niečo, čo uţ strana vyuţíva.

V konečnom dôsledku je však strana Sloboda a Solidarita pozoruhodným úkazom

na slovenskej politickej scéne, lebo ako jedna z mála „načúva“ prianiam svojich

sympatizantov i voličov a zavádza návrhy do praxe. Autor ešte v návrhovej časti doplňoval

aktuálne informácie o implementácii niektorých z nápadov, ktoré sa v návrhovej časti

autora objavili.

Práca týmto splnila i autorove očakávania. Autor neprichádzal s kreatívnymi

návrhmi, novými dizajnmi billboardov, či opísaním moţnej reklamy v médiách. Skôr sa

zameral na to, čo mu bolo najbliţšie – nájdením nových moţností ako komunikovať

s potenciálnymi voličmi strany, akým spôsobom ich priebeţne oslovovať a získavať si tak

ich priazeň a podporu.

Strana Sloboda a Solidarita je z autorovho pohľadu veľmi dobre pripravená na

kampaň do parlamentných volieb 2010, a to po kreatívnej stránke vďaka spolupráci

s marketingovou agentúrou Saachi & Saachi na čele s podpredsedom strany pre marketing

Jurajom Miškovom, ako i po strategickej stránke vďaka Jurajovi Drobovi, ktorý sa

v minulosti venoval práve marketingovým stratégiám rôznych značiek.

Táto diplomová práca ponúka návod ako postupovať v prípade, ţe do politiky

vstupuje nová politická strana s novými osobnosťami a ako sa presadiť medzi veľkými,

mediálne známymi a etablovanými politickými stranami.

Page 73: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

72

ZOZNAM POUŽITEJ LITERÚRY A ZDROJOV

1. BUCHTA, M.: Politický marketing. Cyklus prednášok. Liberálně-kozervativní

akademie CEVRO, ak. r. 2007/2008.

2. BUTLER, P. – COLLINS, N.: Strategic analysis in political markets. In : European

Journal of Marketing, vol. 30/1996.

3. DANČÁK, B. - HOUŠEK, V. : Parlamentní volby 2006 a češká politika. Brno:

Masarykova univerzita MPÚ, 320 s. no ISBN.

4. DANNEN, Ch.: How Obama Won It With Web. In : FastCompany, 4.11.2008

http://www.fastcompany.com/articles/2008/11/how-obama-won-it-with-the-

web.html?page=0%2C0, 31.1.2010

5. FORET, M.: Marketingová komunikace. Brno : Computer Press, 2006. 443 s. ISBN

80-251-1041-9.

6. GRONROOS, Ch.: Service Management and Marketing. Stockholm : SSE, 2007.

215 s. ISBN: 978-0-470-02862-9.

7. JABLOŃSKI, W a kol.: Politický marketing, úvod do teórie a praxe. Brno :

Barrister & Principal, 2006. 427 s. ISBN 978-80-7041-921-2.

8. KOTLER, P. – ARMSTRONG, G.: Marketing. Bratislava : SPN, 1990. 712 s.

ISBN 80-7137-438-5.

9. MAIR, P.: Party system change. Oxford : Clarendon Press, 1997. 550s. ISBN 80-

7667-398-3.

10. MARSCH, D.- STOKER, G. (eds.). Theory and Methods in Political Science.

London : Macmillan Press, 1995. 220 s. no ISBN.

11. MAUSER, A.: Political marketing. An approach to campaign strategy. New York :

Praeger, 1983. 452 s. no ISBN.

12. POSPÍŠIL, P.: Efektivní Public Reletions. Praha : Computer Press, 2002. 272 s.

ISBN 80-7226-823-6.

13. PŘIBOVÁ, M. – TESAR, G. a kol.: Strategické řízení značky. Praha : Professional

publishing, 2003. 250 s. ISBN 80-86419-38-X.

14. SCHMITT, P. – BECK, R. : Do Political Campaigns Matter? London : Routledge,

2002. 122 s. No ISBN.

15. ZUKOWSKI, A.: Volebné systémy. Olsztyn : Wprowadzenie, 1999, 225 s. ISBN

978-83-60488-13-3.

Page 74: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

73

OSTATNÉ ZDROJE:

16. KERN, M.: Pol roka do volieb: Bez Fica to nepôjde. SME : 18.12.2009, ISSN:

3483-8708-77-42, 30 s.

17. KUBÍK, P.: Ficovo víťazstvo v roku 2010 nie je aţ také isté. In : etrend.sk,

8.9.2009, http://ekonomika.trend.sk/ekonomika-slovensko/ficovo-vitazstvo-v-roku-

2010-nie-je-az-tak-iste.html

18. MAJCHRÁK, J., DANIŠKA, J.: Ako prežiť. .týţdeň : č.5/2010, 88 s.

19. SaS : Analýza okrskárov SaS z volieb EP a VÚC. Interný dokument strany, 2009,

32 s.

20. SCHUTZ, P.: Deti revolúcie. Korzár : 1.3.2010, ISSN: 9634-4788-15-45, 25 s.

21. TÓDOVÁ, M.: Dzurinda ponúkol SaS predvolebnú koalíciu. SME : 7.1.2010,

ISSN: 7710-9630-44-25, 32 s.

22. 308/2000 Z. z. - Zákon o vysielaní a retransmisii, § 32 odsek 10

23. http://whatissocialnetworking.com/

24. http://www.strana-sas.sk

25. http://web.sulik.sk

26. http://richardsulik.blog.sme.sk

27. http://www.ta3.com

28. http://tv.sme.sk

29. http://spravy.pravda.sk

30. http://aktualne.centrum.sk

31. http://komentare.sme.sk

32. http://drotovan.blog.sme.sk

33. http://poliacik.blog.sme.sk

34. http://www.tyzden.sk

35. http://www.referendum2009.sk

36. http://www.webnoviny.sk

Page 75: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

74

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha A. – vizuály strany Sloboda a Solidarita

Príloha B. – vizuály kandidujúcich subjektov v parlamentných voľbách 2010

Page 76: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

75

Page 77: UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE 5 c FAKULTA ...diplomovka.sme.sk/zdroj/3575.pdf · PR politickej strane, usiloval sa na kaţdý krok, ktorý strana v marketingovej oblasti

76