UNESCO

UNESCO NA SLOVENSKU

UNESCO.indd 1 11.11.2008 10:41:22Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková erná

malá krajina


Vo svete je mnoho krásnych a zaujímavých vecí.

Slovensko je svojou rozlohou malá krajina, ale o jeho význame

a množstve zaujímavostí to rozhodne neplatí.

Slovensko dostalo do vienka rozmanité prírodné krásy, úrodné

nížiny tiahnuce sa k úpätiu vysokých skalnatých hôr, ktoré

vo svojich útrobách skrývajú malebné jaskyne. Naši predkovia

zanechali sú asným generáciám celú škálu pamiatok,

od mohutných hradov, cez rozkvitnuté parky, po vedecké

a kultúrne artefakty. Nielen hmotné dedi stvo sa dochovalo

z minulých ias, ale aj zvyky, hudba a príbehy, to všetko tvorí

našu národnú identitu. Niektoré z týchto slovenských pokladov

ocenila aj Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie,

vedu a kultúru UNESCO a pripísala ich na Zoznam svetového

kultúrneho a prírodného dedi stva.


Krása sa nenachádza len na povrchu, krása býva asto skrytá a aby ju mohol

lovek obdivova , musí ís hlboko pod povrch. Nádherné jaskyne Slovenského

krasu sú dôkazom toho, že za krásou sa oplatí podniknú takú cestu.

Slovenský kras

Slovenský kras – Zádie ska ties ava

Jasky a Domica


BRATISLAVA

Slovenský kras

Domica

Slovenské jaskyne, ktoré patria do svetového prírodného

dedi stva sú rozmanité svojím pôvodom, farbami i tvarmi

jednotlivých útvarov. Ochtinská aragonitová jasky a predstavuje

unikátny prírodný fenomén pútajúci pozornos bohatos ou

aragonitovej výzdoby. Medzi najznámejšie patria železné kvety

a kríky. Jasovská jasky a je známa svojimi kalcitovými útvarmi

a skalami rozmanitých tvarov. Jej nerastné bohatstvo dop a

viacero druhov netopierov, ktoré tu žijú. Dobšinská adová

jasky a patrí svojou polohou v nízkej nadmorskej výške medzi

najvýznamnejšie adové jaskyne na svete. Je vyh adávaná pre

krásu adových st pov, vodopádov a jazierok.

Ochtinská aragonitová jasky a Jasovská jasky a


Na vápencovej skale vypínajúcej sa dvesto metrov nad okolitý terén vládne

Spišskej kotline miestna dominanta - Spišský hrad. Svojou rozlohou

prevyšujúcou 4 hektáre sa považuje za jeden z najvä ších a najzachovalejších

hradných komplexov strednej Európy.

Spišský hrad


TRNAVANITRA

TRENČÍN

ŽILINA

BANSKÁBYSTRICA

PREŠOV

KOŠICE

BRATISLAVA

Spišský hrad

Sú as ou Spišského Podhradia je aj Spišská Kapitula, ktorej

dominantou je neskororománska Katedrála sv. Martina

z 13. storo ia s dvoma vežami. Sväty a a lo boli rozšírené

viacerými gotickými prístavbami. Katedrála má mimoriadne

cenný interiér - najmä gotické oltáre, sochy, náhrobné tabule,

náhrobky, kalichy, zvony a fresky. Spišský hrad je zapísaný

v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedi stva

UNESCO od roku 1993.

Skala, na ktorej sa hrad rozprestiera bola osídlená už v mladšej

dobe kamennej a na prelome tisícro í tu bolo postavené

mohutné opevnené hradisko. Neskôr, v 11. storo í, za al hrad

nadobúda podobu stredovekého opevneného hradu, následne

tu bol postavený prepoštský palác. Hrad bol postupne dop aný

o veže, dostavované boli aj alšie stavby, najskôr v románskom,

gotickom a neskôr v renesan nom štýle. Hrad vlastnili

v kolobehu dejín viaceré významné š achtické aj krá ovské rodiny.

Zanechali tu svoj vplyv v podobe množstva stavebných úprav

ako je napríklad vybudovanie krásnej gotickej kaplnky.


Pamiatková rezervácia Vlkolínec

je zachovalá dedinka s typickými

drevenicami a hospodárskymi

dvormi. Meno dostala pod a starej

povesti a množstva vlkov žijúcich

v liptovských lesoch v tom období.

Vlkolínec je malá svahovitá obec, ktorej obyvatelia sa živili

prevažne po nohospodárstvom na pri ahlých poliach

a pasienkoch. Na takú malú obec tu bolo množstvo rodín

venujúcich sa železiarstvu, ktoré prispelo k rozmachu obce.

Obec je z histórie známa svojou ú as ou v spore s mestom

Ružomberok v 14. storo í.

Typická podhorská architektúra v sebe spája jednoduchos dreva

a túžbu po kráse skrytú v pastelových farbách omietky. Dodnes

Vlkolínec


TRNAVANITRA

TRENČÍN

ŽILINA

BANSKÁBYSTRICA

PREŠOV

KOŠICE

BRATISLAVA

Vlkolínec

po et narastá prevažne v lete, ke sa k nim pripoja chalupári

a návštevníci tejto rázovitej obce. Vlkolínec bol do Zoznamu

svetového kultúrneho a prírodného dedi stva UNESCO zapísaný

v roku 1993. Každoro ne láka množstvo turistov, najmä po as

letných mesiacov, ke sa tu organizujú turisticky atraktívne

podujatia.

sa tu dochovali unikátne dobové stavby. K najznámejším patrí

dvojpodlažná drevená zvonica, obecná stud a a kamenný kostol

Navštívenia Panny Márie. V obci je sprístupnený Ro nícky dom,

kde si môžu návštevníci pozrie typickú domácnos s používaním

dobových predmetov. V okolí obce sa na lúkach nachádza

množstvo zachovaných senníkov, i iných hospodárskych

budov. Po as roka žije s obci asi 35 stálych obyvate ov, ktorých


Historické centrum mesta Bardejov je ojedinelé množstvom zachovalých

meštianskych domov obkolesujúcich trhové námestie, ktoré už v stredoveku

bolo centrom diania v celom regióne. Mesto bolo v stredoveku centrom

obchodu a v aka svojim vychýreným jarmokom sa stalo cie om obchodných

ciest mnohých kupcov.

Bardejov

Bardejov – Radni né námestie


panovníkmi. Zo stredoveku sa zachovali viaceré cirkevné stavby,

pri om najvýznamnejšou je monumentálny Chrám svätého

Egídia. Jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabu ovými

ma bami patrí k európskym unikátom. Prechádzka historickým

centrom Bardejova je nepochybne silným zážitkom, v aka

omu bolo mesto v roku 2000 zapísané do Zoznamu svetového

kultúrneho a prírodného dedi stva UNESCO.

TRNAVANITRA

TRENČÍN

ŽILINA

BANSKÁBYSTRICA

PREŠOV

KOŠICE

BRATISLAVA

Bardejov

Nedostatok ornej pôdy v okolí mesta predur il jeho orientáciu

na remeselnícku výrobu a obchod. V 14. a 15. storo í,

po as „zlatého veku“ mesta, tu bolo možné napo íta až 64

remeselných špecializácií a 50 cechov. Výrobky bardejovských

majstrov kupci predávali aleko za hranicami regiónu a priniesli

mestu ve ký rozmach a bohatstvo. O bohaté a prekvitajúce

mesto Bardejov sa viedli spory medzi po skými a uhorskými

Bardejov – Radni né námestie


Zlato a striebro boli oddávna považované za symbol bohatstva a moci. Trón uhorských

panovníkov podopierali krá ovské banské mestá ažbou týchto nerastov. Na ich slávu

a silu si možno zaspomína pri prechádzkach Banskou Štiavnicou.

Banská Štiavnica

Banská Štiavnica – Nový zámok


Banská Štiavnica je „zlatým“ skvostom stredovekého baníctva

v strednej Európe. Atmosféra dávnej slávy mesta dýcha

na návštevníkov na každom kroku. V historickej expozícií

banského múzea sa nachádza rozsiahla zbierka baníckych

exponátov. Medzi najzaujímavejšie patria banské mera ské

zariadenia, funk né modely vodo erpacích strojov, pôvodné

slávnostné fáracie plášte z 18. storo ia a banícke insígnie.

K alším zaujímavostiam patrí rozsiahla mineralogická zbierka

umiestnená v bývalom sídle banského úradu. Lákadlom

je nepochybne návšteva Starého i Nového zámku, kde

sa zachovalo množstvo dobových cenností. Prehliadka banských

TRNAVANITRA

TRENČÍN

ŽILINA

BANSKÁBYSTRICA

PREŠOV

KOŠICE

BRATISLAVA

Banská Štiavnica

štôlní a unikátny prírodný skanzen so zachovalými dobovými

stavbami, to všetko dotvára obraz života mesta a jeho okolia

v asoch najvä šej baníckej slávy. Sprievodcovia v dobových

banských kostýmoch priblížia návštevníkom históriu tvrdého

banského remesla. K umocneniu atmosféry prispievajú

aj banské prilby a lampy, ktoré majú návštevníci po as

prehliadok k dispozícií. Banská Štiavnica je zapísaná v Zozname

svetového kultúrneho a prírodného dedi stva UNESCO od roku

1993 a navštívi ju ro ne viac ako 40 tisíc turistov.

Kostol Sv. Kataríny Nám. Sv. Trojice


Karpatské pralesy koncentrujú na malom území jedine né množstvo drevín,

rastlín a húb. Tieto lesy sú domovom vzácnych živo íchov, prevažne vtákov,

ktorým inde hrozí vyhynutie. Nedotknutos tohto prírodného skvostu

umož uje vidie les tak, ako vyzeral pred stáro iami, než do vstúpila

noha loveka.

Bukové lesy


Bukovélesy

TRNAVANITRA

TRENČÍN

ŽILINA

BANSKÁBYSTRICA

PREŠOV

KOŠICE

BRATISLAVA

Karpatské bukové pralesy sú výnimo né tým, že vytvárajú

re az ostrov ekov pôvodného prírodného lesa, od najnižšieho

vegeta ného stup a v nížinách až po najvyšší lesný vegeta ný

stupe vo vrchovinách, hornatinách a vyso inách. Ide o ojedinelý

a vzácny prípad lesnej vegetácie so širokým zastúpením ukážok

pralesov na relatívne malom území. Sú tu zastúpené storo né

jedle, buky, javory a ve ké množstvo m tveho dreva, ktoré

predstavuje živnú pôdu pre tisícky húb. Z fauny tu má úto isko

mnoho vzácnych operencov ako sú muchárik malý, sova

dlhochvostá i ate bielochrbtý. Množstvo chránených druhov,

ktoré sú inde ohrozené vyhynutím alebo vyhynuli, sa tu stále

nachádzajú.


Drevené kostoly sa zachovali vo viacerých krajinách, kde bolo drevo ako

základný stavebný materiál. Jedine nos slovenských drevených kostolov

je v ich autenticite, precíznosti spracovania, zachovalosti vä šiny vnútorných

i vonkajších prvkov a aj v tom, že dodnes slúžia svojmu náboženskému ú elu.

Drevené kostolíky

Miro a


TRNAVANITRA

TRENČÍN

ŽILINA

BANSKÁBYSTRICA

PREŠOV

KOŠICE

BRATISLAVA

oltáre, ma by, vyrezávané kazate nice, spovednice a alšie

religiózne artefakty. Okrem 9 chránených kostolov, ktoré boli

v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho

a prírodného dedi stva UNESCO sa na východnom Slovensku

nachádza ešte viac ako dvadsa podobných drevených skvostov.

Kežmarok Inovce

Chránené drevené kostolíky sa nachádzajú v žilinskom,

banskobystrickom, košickom a prešovskom kraji. Z náboženského

h adiska možno poveda , že patria k rímsko-katolíckej, grécko-

katolíckej aj evanjelickej cirkvi. Vä šina z nich pochádza

zo 16. a 17. storo ia. Boli postavené v rôznych stavebných

štýloch a s použitým rozdielnych technologických postupov, ale

všetky spája drevo. Sú krásne vo svojej rôznorodosti a vzácne

vo svojej zachovalosti. Vo vnútri kostolov sú dobové zdobené


Fujara


Fujara, nazývaná aj „krá ovná

píš al“, slúžila na krátenie chví

našich predkov. Jej clivý a tiahly

zvuk sprevádzal udové piesne pri

veselých i smutných udalostiach

života. Nielen hra na tento nástroj,

ale aj jeho výroba vyžadovali ve kú

zru nos , o ešte znásobovalo

jej hodnotu.

Z pôvodného pastierskeho nástroja sa asom stal ob úbený

udový hudobný nástroj. Hra na takýto nástroj vyžadovala ve ký

kus umenia. Napriek tomu, že má fujara len tri dierky, ktorými

sa mení d žka zvukového st pca, tóny z tejto krá ovskej píš aly

sú malebné. Dnes je fujara sú as ou mnohých udových súborov

a teší sa nielen ob ube, ale aj úcte. Sú as ou Zoznamu svetového

kultúrneho a prírodného dedi stva UNESCO je od roku 2005.


Návraty do budúcnosti

Levo a – Kostol Sv. Jakuba


Slovensko je jedine né svojou

históriou a jej svedkami, ktorí

pretrvali stáro ia, aby nám

pripomínali asy svojej najvä šej

slávy. Návštevami hradov, zámkov

i múzeí vzdávame hold našim

predkom, ktorí túto krásu vytvorili.

História nie je m tva, nie sú to len studené kamenné múry

zrúcaním, i exponáty za sklom. História, to sú príbehy, ktoré nás

majú pobavi , z ktorých sa máme pou i a inšpirova . Len ten,

kto vie vníma krásu prírody, je bohatý duchom, len ten, kto vie

na úva histórii, môže krá a v ústrety budúcnosti.

TRNAVANITRA

TRENČÍN

ŽILINA

BANSKÁBYSTRICA

PREŠOV

KOŠICE

BRATISLAVA

Levoča

Levo a – Radnica


www.slovakia.travel

Vydanie tejto brožúry bolo spolufinancované z prostriedkov Európskej únie

Slovenská agentúra pre cestovný ruchNámestie . Štúra 1, P. O. Box 35 974 05 Banská Bystrica Tel.: +421/48/413 61 46 Fax: +421/48/413 61 49 E-mail: [email protected]

Slovenská agentúra pre cestovný ruch Pracovisko Bratislava Dr. V. Clementisa 10 821 02 Bratislava Tel.: +421/2/50 700 801, 821 Fax: +421/2/55 571 654 E-mail: [email protected]

Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálne pracovisko Nitra Ing. Ronald Tur ek Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja Kupecká 3 949 01 Nitra Tel.: +421/37/ 69 259 23 Mobil: +421 918 336 238 E-mail: [email protected]

Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálne pracovisko Prešov Mi-chaela Rafajová, BSBA Úrad Prešovského samosprávneho kraja Nám. Mieru 2 080 01 Prešov Mobil: +421 918 336 236 E-mail: [email protected]

Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálne pracovisko Tren ín Mgr. Peter Pastier Úrad Tren ianskeho samosprávneho kraja Hviezdoslavova 1 911 50 Tren ín Tel.: +421/32/ 65 37 218 Mobil: +421 918 336 237 E-mail: [email protected]

Slovenská agentúra pre cestovný ruch Regionálne pracovisko Žilina Mgr. Martin Vataj Úrad Žilinského samosprávneho kraja Komenského 48 011 09 Žilina Mobil: +421 918 336 277 E-mail: [email protected]

ZAHRANI NÉ ZASTÚPENIA SACR

eská republikaSlovenská agentura pro cestovní ruch Ing. Klára Badinková Jilská 16 110 00 Praha 1

eská republika Tel./Fax: +420 224 946 082 Mobil: +420 776 7654 77 E-mail: [email protected]

ínaSlovak Tourist Board China PR & Consultancy Agency Mrs. Maria Boyd B&B International Office 26E, CITIC Building No. 19 Jianguomenwai Dajie, Chaoyang District Beijing 100004, P.R.C. tel.: +86 10 8526 1228 fax: +86 10 8526 1227 e-mail: [email protected], [email protected]

HolandskoSlowaaks Verkeersbureau Ing. Ingrid Stupavska ´t Hotel, Leliegracht 18 1015 DE Amsterdam Nederland Tel.:+31 20 423 0539 Fax:+31 20 626 7873 E-mail: [email protected]

Ma arskoSzlovák Idegenforgalmi Hivatal Dipl. Ing. So a Jelínková Rákoczi út 15 H 1088 Budapest Magyarország Tel.: +36 1 4290049 Fax: +36 1 4290050 Mobil: +36 30 4341368 E-mail: [email protected]

NemeckoSlowakische Zentrale für Tourismus Vertre-tung Deutschland Ing. Ingrid Sorat Zimmerstr. 27 D - 10969 Berlin Deutschland Tel: +49/30/25 94 26 40 Fax: +49/30/25 94 26 41 E-mail: [email protected] [email protected]

Po skoNarodowe Centrum Turystyki S owackiej Ing. Ján Bošnovi ul. Krakowskie Przedmie cie 13 pok.17, (budynek hotelu Europejski) 00-071 Warszawa Polska Tel./Fax: +48/22/827 00 09 E-mail: [email protected]

RakúskoDaniel Luká Slowakische Zentrale für Tourismus Vertretung Österreich Parkring 12 A - 1010 Wien Österreich Tel.: +43 1 5139569 Fax: +43 1 5139763 E-mail: [email protected]

Ruská federáciaPredstavite stvo Slovackovo Upravlenija po Turizmu Ing. ubica Alušicová Posolstvo Slovackoj Respubliky Ul. J. Fu íka 17-19, 123 056 Moskva Rossijskaja Federacija Tel.: +7/495/251 76 31 Fax: +7/495/251 76 45 E-mail: [email protected]

Ve ká BritániaSlovak Tourist Board The Creative Connection UK Ltd Mary Stuart-Miller South Marlands Itchingfield, Horsham West Sussex RH13 0NN The United Kingdom tel.: 0844 700 5100 e-mail: [email protected]

Autor: Slovenská agentúra pre cestovný ruch Projektový manažér: Karolína Parobeková, SACR Texty: M.C. Triton, spol. s r.o. Praha, Accelerate, s.r.o. Bratislava Fotografie: R. Buga, P. Ondrek, A. Voj ek, J. Tomko, M. Nikolaj,Š. Ka ena, D. Bugár, J. Lacika, R. Millan, V. Rengevi, I. Hlobej,P. Grosch, Š. Kordoš, . Macík, M. Štalmach, J. Šperka, J. Gašpar, V. Veverka, P. Salminen, L. Novák, T. Nehera, M. Kohút, F. Petko, J. Miškovi , B. Molnár, P. Lovás, S. Staško, J. Pekárek, D. Hajdúch,D. Foríšeková, M. Benko, R. Malega, M. Kostka, Z. Kuku ková,R. Kocián, BratislavaGrafický dizajn: Hybská Michaela, Zvolen Tla : Slovenská Grafia, a.s. Bratislava Koordinátor projektu: Cortes, Smith & Co. Slovakia, s.r.o. Bratislava XI/2008


malá krajina


www.slovakia.travel


UNESCO

Documents