Vývinová Psychológia Sylabus predmetu 1. Predmet a metódy vývinovej psychológie. Činitele, príčiny a podmienky duševného vývinu človeka. 2. Prenatálne a novorodenecké obdobie. Funkcia novorodenca. Hlasové a emocionálne prejavy. 3. Telesný a pohybový vývin v dojčeneckom období. Vývin poznávacích procesov. Potreby a podmienky správneho vývinu dojčaťa. 4. Telesný a pohybový vývin v batolivom období. Vývin poznávacích procesov, citov a spoločenských kontaktov. Začiatky vývinu osobnosti. 5. Predškolské obdobie. Vývin poznávacích procesov. Telesný a pohybový vývin. Utváranie osobnosti dieťaťa v predškolskom veku. 6. Obdobie mladšieho školského veku. Citový a spoločenský vývin. 7. Obdobie dospievania. Telesný, pohlavný a pohybový vývin. Vývin poznávacích procesov. Citový vývin, vývin vôle a sociálnych vzťahov. 8. Obdobie adolescencie. Telesný a pohybový vývin, vývin poznávacích procesov, vývin intelektu, citov, záujmov a sociálnych vzťahov. 9. Obdobie dospelosti. Charakteristika mladšej dospelosti. Telesné a psychické zmeny. Vývoj osobnosti a sociálnych vzťahov. 10. Stredný dospelý vek. Telesné zmeny. Percepcia. Intelektová výkonnosť. Emócie a rodinný život. 11. Starší dospelý vek. Telesné zmeny. Inteligencia. Pamäť. Emócie. Manželstvo a spoločenský život. 12. Staroba. Telesné zmeny. Zmeny psychických procesov. Vyrovnanie sa so starobou. Myslenie, inteligencia, emócie a motivácia v období staroby. Sociálne vzťahy. Sociálne problémy staroby 13. Školská zrelosť 14. Detská kresba 15. Detská hra
32
Embed
Tvorba web stránok rýchlo a zadarmo · Web viewVšeobecná psychológia vychádza z poznatkov fyziológie, biológie, antropológie a iných vedných disciplín. b, sociálna psychológia
This document is posted to help you gain knowledge. Please leave a comment to let me know what you think about it! Share it to your friends and learn new things together.
Transcript
Vývinová Psychológia
Sylabus predmetu
1. Predmet a metódy vývinovej psychológie. Činitele, príčiny a podmienky duševného vývinu človeka.
2. Prenatálne a novorodenecké obdobie. Funkcia novorodenca. Hlasové a emocionálne prejavy.
3. Telesný a pohybový vývin v dojčeneckom období. Vývin poznávacích procesov. Potreby a podmienky správneho vývinu dojčaťa.
4. Telesný a pohybový vývin v batolivom období. Vývin poznávacích procesov, citov a spoločenských kontaktov. Začiatky vývinu osobnosti.
5. Predškolské obdobie. Vývin poznávacích procesov. Telesný a pohybový vývin. Utváranie osobnosti dieťaťa v predškolskom veku.
6. Obdobie mladšieho školského veku. Citový a spoločenský vývin.
7. Obdobie dospievania. Telesný, pohlavný a pohybový vývin. Vývin poznávacích procesov. Citový vývin, vývin vôle a sociálnych vzťahov.
8. Obdobie adolescencie. Telesný a pohybový vývin, vývin poznávacích procesov, vývin intelektu, citov, záujmov a sociálnych vzťahov.
9. Obdobie dospelosti. Charakteristika mladšej dospelosti. Telesné a psychické zmeny. Vývoj osobnosti a sociálnych vzťahov.
10. Stredný dospelý vek. Telesné zmeny. Percepcia. Intelektová výkonnosť. Emócie a rodinný život.
11. Starší dospelý vek. Telesné zmeny. Inteligencia. Pamäť. Emócie. Manželstvo a spoločenský život.
12. Staroba. Telesné zmeny. Zmeny psychických procesov. Vyrovnanie sa so starobou. Myslenie, inteligencia, emócie a motivácia v období staroby. Sociálne vzťahy. Sociálne problémy staroby
13. Školská zrelosť
14. Detská kresba
15. Detská hra
Literatúra:
Allen, K.E. Přehled vývoje dítete: od prenatálního období do 8 let. Praha. Portál, 2002.
Čížiková, J. Přehled vývojové psychológie. Olomouc: UP, 1999.
Ďurič, L., Štefanovič, J. a kol.: Psychológia pre učiteľov. Bratislava, SPN, 1977.
Malá, H., Klementa, J. Biológia detí a dorastu. Bratislava. SPN, 1989.
Verešová M. a kol.: Psychológia. Martin. Osveta 2007.
Časopisy a internetové zdroje:
Psychologické časopisy:
Psychologie Dnes - psychológia, psychoterapia, životný štýl
Psychiatrie - časopis pre modernú psychiatrii
Československá psychologie - časopis pro psychologickou teorii a praxi
Empatia Bulletin - slovenský bulletin, ktorý slúží ku komunikácií a informovaniu o formách práce, úspechoch i ťažkostiach na ceste pomoci človeku v náročných životných sitáciách
Konfrontace - časopis pre psychoterapiu
Psychológia.SK - slovenský psychologický portál
Základy psychológie - stručný a prehľadný materiál zaoberajúci sa základnými oblasťami psychológie
psychologické disciplíny
Od svojho vzniku sa obzor skúmania psychológie postupne rozširoval, čo malo za následok, že vznikli rôzne psychologické disciplíny. Psychologické disciplíny delíme na dve skupin y:
l) základné (zaoberajú sa všeobecnými problémami a majú prevažne teoretický charakter)
2) aplikované alebo špeciálne (sú také, ktorých poznatky sa dajú využiť, aplikovať v praxi).
a, všeobecná psychológia - skúma prežívanie a správanie sa človeka žijúceho v určitej spoločnosti. Skúma, ako vzniká jeho psychika, čo ju podmieňuje, ako človek odráža vonkajší svet a ako sa v ňom orientuje. Vysvetľuje, ako človek nadobúda individuálne skúsenosti, ako sa učí, ako rieši problémy a ako sa utvára ľudská osobnosť. Tým zároveň vysvetľuje, prečo sa ľudia od seba navzájom odlišujú. Všeobecná psychológia vychádza z poznatkov fyziológie, biológie, antropológie a iných vedných disciplín.
b, sociálna psychológia - skúma vplyv spoločnosti na človeka a vzájomné vzťahy medzi ľuďmi pri rôznych životných situáciách. Skúma, ako vzťahy s inými ľuďmi ovplyvňujú správanie jednotlivca, skúma konflikty medzi nimi a hľadá riešenia týchto konfliktov.
c, vývinová (ontogenetická) psychológia - skúma zmeny vo vývine psychiky človeka počas celého jeho života, od zárodku až po smrť, ale sa zaoberá aj vývinom ľudskej psychiky počas vývoja ľudskej civilizácie. Skúma, čo ovplyvňuje správanie jednotlivca, skúma buď vývin jednotlivej funkcie, alebo obdobie života (napr. predškolský vek)
d, psychológia osobnosti - sa zameriava viac na jednotlivca a na individuálne rozdielnosti v psychike a správaní ľudí.
Medzi aplikované psychologické disciplíny patrí :
a, pedagogická psychológia - skúma zákonitosti psychológie vo vzdelávacom a výchovnom procese z pohľadu žiaka a učiteľa. Učiteľom pomáha lepšie poznať ako sa deti učia, ako pracujú, ako vnímajú, myslia, cítia, ako sa vyvíjajú ich charakterové vlastnosti. Rieši problémy s vyučovania, učením, pomáha hľadať nové metódy vyučovania v školách atd'.
školská psychológia
b, psychológia práce - skúma, kto sa hodí alebo nehodí na určité povolanie, ktoré vlastnosti sú vhodné pre výkon určitej práce, skúma činitele, ktoré ovplyvňujú pracovný výkon človeka, skúma pracovné podmienky(farebná úprava pracoviska, osvetlenie atd'), aby sa človeku dobre pracovalo a bez zbytočnej námahy, skúma všetko to, čo súvisí s prácou.
c, klinická psychológia- skúma telesné a psychické poruchy ľudí z ich vplyv na psychiku a správanie. Skúma manželské problémy, rodinné konflikty a pomocou využitia psychologických poznatkov sa snaží pomáhať ich odstrániť alebo liečiť (psychoterapia). Zaoberá sa aj analýzou drogovej závislosti a jej vplyvom na osobnosť.
d, poradenská psychológia - zaoberá sa rôznymi druhmi poradenskej čínnosti, napr. pomáha pri voľbe povolania, pri sociálnej adaptácii na školu, manželstvo a pod.
e, súdna psychológia - pomáha pri objasňovaní trestnej činnosti, skúma motívy, ktoré viedli k spáchaniu trestných činov, pomáha pri dokazovaní psychických úchyliek alebo pri dokazovaní predstierania psychických porúch
f, psychológia športu - pomáha pripraviť športovcov, aby dosahovali lepšie výkony, sústrediť sa, presvedčiť ich, že sú lepší ako súperi
g, psychológia reklamy - zapôsobiť na človeka, aby sa človek rozhodol pre daný tovar
h, a iné
METOD Y PSYCHOLOGIE je súbor princípov a prostriedkov na získanie vedeckých poznatkov. Sú to postupy, pomocou ktorých sa poznáva daný predmet, alebo vec.
Metodológia psychológie rieši základné spôsoby skúmania psychologických problémov. Je to systém poznávania v psychológii.
Metóda – (z gréckeho slova metodos) cesta, spôsob
Členenie metód
metódy získavania faktov (priame – empirické)
pozorovanie, experiment
(nepriame - exploratívne)
anamnéza, rozhovor, dotazník, analýza produktov
činnosti
metódy spracúvania faktov – porovnávanie (štatistické,
typologické)
metódy a spôsoby interpretácie zistených výsledkov,
teoretické a praktické závery
1.Pozorovanie– introspekcia je metóda pozorovania seba samého, vlastného vnútorného života. Môže byť príležitostné, alebo systematické.
– extrospekcia organizované, cieľavedomé vnímanie a podrobné zaznamenávanie vonkajších prejavov správania človeka. Musí byť plánovité, systematické, presné a predchádza mu naštudovanie problému.
2.Experiment je metóda, ktorá usporiadaním a kontrolou postupov umožňuje určovať príčiny rôznych javov. Je to zámerné vyvolanie určitého javu, zároveň kontrola všetkých okolností, ktoré môžu vplývať na skúmaný jav. Experiment predpokladá možnosť plánovite a systematicky meniť podmienky. Zároveň predpokladá možnosť opakovania a registrácie získaných údajov.
3. Explorativne metody sú metódy, pri ktorých je potrebný bezprostredný kontakt psychológa s respondentom. Patria sem:
- anamnéza (rodinná, osobná) pomocou cielených otázok sa získavajú základné údaje o psychickom vývine respondenta a jeho sociálnom prostredí.
- dotazník je metóda určená na zber údajov od väčšieho množstva respondentov. Je to súbor otázok – štandardných, alebo uzatvorených (áno – nie). Dotazníkom zisťujeme názory, postoje, mienky, hodnoty.
- psychologický test – štandardná diagnostická pomôcka s presne určenými podmienkami použitia, hodnotenia a interpretácie výsledkov. Cieľom je meranie individuálnych zvláštností (IQ, introverzia...)
- rozhovor - psychológ pomocou cielených otázok získava údaje, ktoré sú podkladom pre utvorenie si obrazu o postojoch, citových stavoch a záujmoch respondenta. Rozhovor môže byť skupinový, alebo individuálny.
1. Vývinová /ontogenetická / psychológia má medzi ostatnými psych. ved, disciplínami významné
miesto v príprave učiteľa, majistra odbor. výcviku, či soc. pracovníka.
Je jednou zo základných teoretických disciplín, ktorá skúma kvantitatívne a kvalitatívne zmeny
psychickej regulácie prežívania a správania.
Jej predmetom je skúmať zákonitosti duševného vývinu človeka, zhromažďovať, rozoberať, opisovať,
porovnávať a triediť poznatky o duševnom živote človeka od zač. až do konca jeho vývinu.
Vývinová psychológia sleduje ustavičné premeny, vznikanie, zanikanie, ktoré sa uskutočňuje
u človeka od začiatku jeho života.
Tento proces postupných zmien sa označuje slovom GENEZIS (vznik, rodenie),
GENÉZA ( vývin pôvod).
Okruhy vývinovej psychológie Štúdium Fylogenézy skúma vznik vývoj, premenu psychických javov v celom živočíšnom svete v celej histórií živočíšnych radov od najjednoduchších k najdokonalejším. Správanie živočíchov pri vyhľadávaní potravy...
Štúdium Antropogenézyskúma vývin psychiky ľudského druhu v rozličných historických etapách
Štúdium Ontogenézy sa zaoberá skúmaním vývinu ľudskej psychiky, psychických procesov, skúma a objavuje jednotlivé stránky duševného života človeka, skúma genézu individua vo všetkých jeho životných obdobiach.
Štúdium Aktuálnej genézy sa zameriava na vývin jednotlivých psychických procesov, napr. pri učení sa, osvojovaní si špecifických zručností a pod.
Vývinová psychológia je pomerne mladá vedná disciplína.
Vznik a história
Začala sa rozvíjať až koncom 19.st. Ako samostatná vedná disciplína sa začala plne rozvíjať až 20.st.
Najviac prebádanou oblasťou, najviac výskumov sa viaže k obdobiu detstva, predškolskému a ml. školskému veku. Tiež aj obdobiu puberty a adolescencie sa venovalo viac výskumov viac autorov.
V súčasnosti sa dostáva do popredia záujmu, tiež skúmanie obdobia dospelosti a staroby a to v súvislosti s potrebou rozvoja sociálnej práce, sociálnej pomoci.
Prvé diela: W. Preyera (podrobný popis vývinu dieťaťa), ktorý si robil rodič
Hartmann (1886) výskum zameraný na zásoby predstáv a pojmov detí
W.Stern (1871-1938) zaoberal sa vývinom reči a venoval sa otázkam inteligencie
K. Buhler (1918) založil pri Viedenskej univerzite Inštitút psychológie, je autor monografie o vývine dieťaťa.
K ďalším popredným významným autorom vývinovej psychológie patria osobnosti ako: Claparede, Pierot, Piaget, Binet, u nás O. Příhoda, Kuric, Habiňáková, Klindová, Rybárová a pod.
Ontogenetická psychológiasa člení na 1. všeobecnú (teoretickú) časť: - charakteristika vývinu, jeho zákonitosti, - determinanty (príčiny a činitele) vývinu - periodizácia (členenie) vývinu
2. konkrétnu (praktickú) časť: - zaoberá sa opisovaním, analýzou a vysvetľovaním vývinových zmien u jedinca počas periodizácie ( v obdobiach)
obe spolu úzko súvisia a pedagogický pracovník by ich mal ovládať
Ontogenetická psych. má 4 odvetvia:
psychológia dieťaťa – pedopsychológia – orientuje sa na dieťa po pubertupsychológia dospievajúcej mládeže – obdobie mládenca a devy –
puberty a adolescenciepsychológia dospelosti - adultopsychológiapsychológia staroby – gerontopsychológia – orientuje sa na starobu.
Teoretický význam vývinovej psychológie- poskytuje množstvo základných poznatkov o priebehu duševného vývinu, poukazuje na PRÍČIINY, PODMIENKY, a OKOLNOSTI, ktoré pri vývine spolupôsobia
- vypracováva orientačné normy pre vývin v rôznych obdobiach veku (kedy má dieťa začať chodiť, kedy majú rásť zúbky)
Praktický význam vývinovej psychológie- poznatky o duševnom vývine detí pomáhajú rodičom, učiteľom, pedagógom účinne zasahovať do vývinu a usmerňovať ho.Pomáhajú chápať súčasný stav vývinu jedinca, napr. puberta - vieme predvídať jeho ďalší priebeh, vieme zasahovať do vývinu (výchova).
Základné pojmy vývinovej psychológieVývin definujeme ako postupné relatívne nezvratné zmeny organizmu, dotýkajú sa telesných a duševných stránok jedinca.
Ide o charakteristickú vlastnosť všetkých druhov a existencie hmoty.
Duševný vývin - závisí od mozgu človeka je to proces, ktorý sa odohráva v čase a navodzuje zmeny
- je to proces, čím sa rozumie veľká pohyblivosť, dynamika nie statika, je to jav, ktorý plynie v ustavičnom pohybe, duševný pohyb je veľmi diferencovaný a jemný
- odohráva sa v čase, je funkciou času, dá sa merať časom,- spôsobuje zmeny
Človek sa v procese vývinu nielen mení ale aj zdokonaľuje.
Druhy zmien vo vývine
Kvantitatívne zmeny
zmeny znamenajúce prírastok niečoho,
zmena veľkosti /priberanie na váhe, rast, rozširovanie slovnej zásoby atď./
zmeny proporcií, vzájomné usporiadanie proporčného vzťahu telesných ako i psychických prvkov
jednotlivé vlastnosti a duševné funkcie sa u dieťaťa zoskupujú v inom pomere ako u dospelého.
Kvalitatívne zmeny- zanikanie starých vlastností, orgánov /vypadávanie mliečneho chrupu, v období dospievania prestáva pracovať dojčenská žľaza, ústup hrových záujmov, impulzivity v konaní a pod./
- získanie nových vlastností /nový chrup , činnosť pohlavných žliaz, abstraktné myslenie, uvedomelé konanie a pod./
Uvedené zmeny vo vývine neprebiehajú živelne a náhodne ale podľa špecifických zákonitostí, ktoré majú všeobecnú platnosť a charakterizujú vývin každého zdravo vyvíjajúceho sa jedinca.
Zákonitosti vývinu sú výrazom skutočností, ktoré môžeme pozorovať u každého zdravo vyvíjajúceho sa jedinca.Platnosť vývinových zákonitostí vyjadrujeme pomocou zákonov vývinu:
vývin je proces celistvý / vývin jednotlivých telesných i duševných funkcii prebieha vo vzájomnej súvislosti, podmienenosti, napr. vývin pohybových schopností ovplyvňuje vývin vnímania.
vývin je plynulý proces / neuskutočňuje sa náhlymi prudkými zmenami, ale pozvoľne z jednej fázy do druhej/
vývin sa uskutočňuje vnútorne protirečivým spôsobom /napr. vnútorné dedičné činitele a vonkajšie vplyvy, citovosť a rozumovosť/odlúčenie dieťaťa od matky, nástup do školy...
vývin sa uskutočňuje od všeobecných reakcií k reakciám špecifickým
reaguje celým telom/ postupne s vekom sa reakcie diferencujú sú
primeranejšie kvalite podnetu
osobitosti tempa duševného vývinu /tempo vývinu je tým väčšie,
čim je organizmus mladší, najviac zmien vo vývine jedinca nastáva počas
vnútorno-maternicového vývinu/
vo vývine platí, že všeobecné zákonitosti sa realizujú veľmi individuálnym spôsobom
prebieha cefalocandálne (od mozgu dolu)
• Dedičnosť - to čo jednotlivec zdedí po svojich predkoch.
- 50% po rodičoch
- ¼ po prarodičoch
- ¼ po praprarodičoch
• To čo je zdedené je vrodené.
• Nie všetko, čo je vrodené je zdedené.
• Vrodené je širší pojem.
• Dedíme dispozície, predpoklady pre psychický činnosť.
PROSTEDIE
• Výchova je zámerná a cieľavedomá stimulácia takej aktivity D, ktorá v ňom rozvíja spôsobilosti, poznatky a také spôsoby správania, ktoré sú v súlade s cieľmi výchovy.
• Vždy ju uskutočňuje zrelšia osobnosť.
• Cieľavedomé pôsobenie na D nie je výchova - musíme stimulovať aktivitu: podľa veku, individuality, predchádzajúcich skúseností.
• Hlavé prostriedky výchovy:
a) Modelovanie = poskytovanie príkladov, ktoré vychovávaný môže napodobňovať
b) Posilňovanie = pozitívne reakcie na žiadúce spontánne alebo vyvolané správanie
c) Utlmovanie = represia, trest – negatívne reakcie na nežiadúce správanie
Formy vývinu spôsob realizácie
Mechanizmy prostredníctvom ktorých sa vývin uskutočňuje
Rast - kvantitatívny ukazovateľ vývinu
Zrelosť – zabezpečuje biologické, organické a telesné zmeny. Je spojená s rastom, nadobúdaním hmotnosti, oscifikáciou kostry, spevňovaním svalovej hmoty, dozrievania zmyslových orgánov.
Učenie – vplyvom socializácie, sebarealizácie, sebaaktualizácie.
Učenie – proces postupného nadobúdania skúseností a zdokonaľovania správania pod vplyvom predchádzajúcej skúsenosti. Ide o ovplyvňovanie vývinu vonkajšími činiteľmi, sociálneho prostredia, nutnosť prispôsobenia životným podmienkam.
Aby ste vedeli aspoň dve osobnosti, dve teórie .....
Základné pojmy
medzník – relatívne krátke obdobie, v ktorom sa nahromadia kvalitatívne zmeny ako dôsledok predchádzajúcich kvantitatívnych nahromadení
- môžeme ho prirovnať k vývinovému skoku
periodizácia - delenie vývinu človeka na obdobia, v ktorých sú určité spoločné, typické prejavy správania
obdobia - sú len konštruktom bádateľov – pre lepšie metodické pochopenie – vývin je nepretržitý proces
Fázy vývinu.
Periodizácia vývinu – členenie:
Je to delenie vývinu človeka na obdobia v ktorých sú určité spoločné, typické prejavy správania. Tieto