1
Predhovor
V dnešnej dobe sme na vysokých školách svedkami zmeny v oblasti učebníc a skrípt. V
prvom rade oproti minulosti veµmi zdraželi knihy a s nimi aj ostatné tlačoviny a v týchto
podmienkach školy riešia problém každoročného vydávania veµkého množstva študijnej
literatúry. Objem potrebnej edičnej činnosti spočíva jednak v zastaralosti a neraz ide-
ologickej deformácii doterajšej literatúry, ale aj v čoraz väčšmi stupňujúcom sa tempe
vedeckého pokroku a zastarávaní informácií. Civilné vysoké školy majú situáciu µahšiu v
tom, že veµkú čas» literatúry si študenti kupujú z vlastných prostriedkov. V tejto práci
je načrtnutý spôsob riešenia tohoto problému vydávaním literatúry v elektronickej forme,
navyše s multimediálnymi možnos»ami.
Druhý problém je spôsob tvorby učebníc a skrípt. Väčšina skrípt ktoré dnes kolujú na
vojenských vysokých školách vznikla rozmnožením listov písaných strojopisom. Len malé
množstvo učebníc a monografií sa dočkalo profesionálneho spracovania vo vydavateµstvách.
Dnes však vydavateµstvá požadujú doda» rukopis v elektronickej forme, a navyše sa zlepšili
možnosti produkovania textov na počítači. Najlacnejšie a najrýchlejšie je vytvori» celú
učebnicu vo vlastnej réžii na počítači a až potom ju odovzda» na vytlačenie a zviazanie.
Kladie to však nároky na zručnos» učiteµa v používaní nových prostriedkov, keï predtým
mu stačilo napísa» prácu rukou.
Tretí problém je spojený s úpravou skrípt. V nových možnostiach publikácie na počí-
tači sa môžu skriptá priblíži» profesionálne pripraveným publikáciám, ale často viaznu na
formálnych nedostatkoch, ako je zlá štruktúra, nevhodná typografická úprava, apod. A to
nehovoriac o prehreškoch voči spisovnému jazyku, ktorých bolo v minulosti v skriptách
veµmi veµa.
V neposlednej rade je tu problém vyplývajúci z potreby transformácie nášho školstva
k vyššej efektivite. Je potrebné venova» sa vo väčšej miere uplatňovaniu progresívnych
prvkov v obsahu a úprave učebníc a skrípt, aby neboli len nudnou zbierkou vedomostí
a faktov. Bez znalosti teórie tvorby učebníc to bude len »ažko možné. Dnes sa dostáva
do popredia aj otázka štandardov v povolaní a štúdiu. Tento fakt sa musí odrazi» aj pri
posudzovaní obsahu učebníc technických predmetov.
Preto si kladiem za cieµ objasni» väčšinu problémov ktoré sa vyskytujú pri tvorbe
učebníc technických predmetov. Aj keï som už na začiatku tušil že nie je možné túto
tému celkom uspokojivo vyčerpa» v rozsahu stanovenom pre túto prácu, mojou snahou
je da» aspoň prehµad v otázke praktickej tvorby učebníc a skrípt. V otázke tvorby nie sú
mojím cieµom iba možnosti pri publikovaní klasických tlačených učebných pomôcok, ale
aj možnosti aplikácie doterajších učebníc v podmienkach multimédií a počítačových sietí.
Chcel by som demonštrova» aj spôsob praktickej realizácie tejto aplikácie a ukáza» tak
cestu ïalším. Moja práca by tak mohla slúži» aj ako pomôcka pri tvorbe učebníc a skrípt.
2 OBSAH
Obsah
Predhovor 1
Slovník použitých termínov 3
Úvod 4
1 Význam učebnice, jej funkcie a požiadavky 5
2 Voµba obsahu učiva 6
3 Prvky učebníc 8
4 Príprava učebníc 94.1 Typografická úprava a pravopis . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9
4.1.1 Formát papiera a spôsob tlače . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
4.1.2 Voµba fontov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
4.1.3 Matematická sadzba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
4.2 Členenie textu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
4.2.1 Predná čas» . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
4.2.2 Jadro práce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
4.2.3 Prílohy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
4.2.4 Koncová čas» . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
4.2.5 Sprievodný materiál . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16
4.2.6 Číslovanie strán . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16
4.2.7 Problémy s obojstrannou tlačou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16
4.3 Zostavovanie zoznamu literatúry . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
4.4 Prostriedky pre tvorbu učebníc na počítači . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
4.5 Prostriedky pre vytváranie ilustrácií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
5 Zvláštnosti tvorby multimediálnych publikácií 235.1 Prostriedky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23
5.2 Prehµad možností multimédií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24
Záver 25
Literatúra 26
Príloha. Obsah vz»ahujúcich sa noriem 28
Register 30
OBSAH 3
Slovník použitých termínov
Heslá v tomto zozname sú použité v tejto práci a nie sú definované v hlavnom texte.
Vz»ahujú sa prevažne k problematike počítačovej sadzby a multimédií.
CAD. Skratka z anglického ”Computer Aided Design”. Označuje počítačové prostriedky,hlavne softvér ktorý sa využíva pri technickom konštruovaní na počítači. Jeho mož-
nosti sa dajú využi» aj pri zhotovovaní ilustrácií do učebníc technických predmetov.
DTP. Skratka z anglického ”DeskTop Publishing”. Dá sa preloži» ako ”Vydavateµstvo nastole”. Označuje všetky prostriedky spojené s možnos»ou prípravy a tvorby publikácii
na osobnom počítači.
Font. Druh písma použitý pri sadzbe.
Internet. Celosvetová počítačová sie» pracujúca na základe sady protokolov TCP/IP.
Sadzba. Proces, alebo jeho výsledok spočívajúci v zostavení písmen na stránke textu tak,aby zodpovedal základným pravidlám sadzby, pravopisu a navrhnutej typografickej
úprave.
TEX. Počítačový sytém pre prípravu kvalitnej počítačovej sadzby. Bol pôvodne vymyslenýprof. Donaldom Knuthom zo Stanfordskej univerzity a dnes je rozšírený a vylepšo-
vaný na väčšine univerzít vo svete. Je zadarmo a predstavuje vhodnú alternatívu
ku komerčnému softvéru pre tvorbu publikácií všetkých druhov. Táto práca vrá-
tane elektronickej podoby vo formátoch HTML a PDF vznikla pomocou tohoto
programu. Je dostupný na mnohých miestach na internete. K nám najbližšie je:
ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN
Typografia. Pojem označujúci navrhovanie grafickej úpravy textov (tvar odstavcov, po-užité písmo).
WYSIWYG. Skratka z anglického ”What You See Is What You Get”, čo znamená žeto čo je na obrazovke bude vytlačené aj na tlačiarni.
Zalamovanie. Jedna zo základných úloh sadzby spočívajúca v rozdelení riadkov textu vnajvhodnejšom mieste, tak aby boli dodržané všetky zásady správnej sadzby.
4 OBSAH
Úvod
Učebnice patria k najstarším produktom µudskej kultúry. Prvé učebnicové texty nájdené
na území Asýrie, Babylónu, Egypta a Číny boli vyryté klinovým písmom, alebo písané
na pergamenové zvitky. Masový rozvoj nastal postupne až po Gutenbergovom vynáleze
kníhtlače. Za zakladateµa teórie a tvorby moderných učebníc je považovaný Ján Ámos
Komenský. V práci Veµká didaktika sformuloval základné, dodnes aktuálne požiadavky na
vlastnosti textu učebníc. Jeho učebnica Orbis sensualium pictus z roku 1658 je považovaná
za priekopnícku prácu, pretože obsahuje kombináciu textu s obrazom tak, ako je to obvyklé
v súčasných učebniciach. Učebnice a skriptá patria do skupiny materiálnych prostriedkov
vyučovacieho procesu. V tejto skupine možno rozlíši» tri kategórie. Učebné pomôcky súnositeµom učiva a pomáhajú učiteµovi ”približova» ïaleké, zväčšova» nepatrné, zmenšova»
veµké, spomaµova» rýchle, zrýchµova» pomalé, odhaµova» skryté, konkretizova» abstraktné,
sprítomňova» minulé, fixova» prchavé, sprehµadňova» zložité” [19]. Učebné pomôcky sa
môžu niekedy uplatni» len prostredníctvom didaktickej techniky. A na záver celý vyučo-vací proces prebieha vo vyučovacích interiéroch. Didaktická technika a s ňou spojenéučebné pomôcky sa niekedy nazývajú ako technické vyučovacie prostriedky.
Je veµa možných spôsobov delenia učebných pomôcok a didaktickej techniky, či už
podµa stupňa abstrakcie, spôsobu zmyslového vnímania, alebo stupňa technológie. Učeb-
nice a skriptá v papierovej podobe patria medzi klasické učebné pomôcky textového cha-
rakteru. Špecifická situácia nastáva pri učebných textoch v elektronickej forme. Tie totiž
môžu vo vyučovacom procese pôsobi» len prostredníctvom didaktickej techniky: počítača.
Označi» ich ako učebné pomôcky nie je možné, pretože tento pojem je vyhradený skôr pre
objekty materiálnej povahy. V skutočnosti predstavujú novú formu uloženia informácií
(na CDROM-e,harddisku) oproti tlačeným pomôckam, preto sa spolu s počítačmi ozna-
čujú pojmom médiá, čo je nová kategória medzi technickými vyučovacími prostriedkami.
Jej vznik bol vynútený pokračujúcou konvergenciou medzi výpočtovou technikou, komu-
nikačnými prostriedkami, informačnými zdrojmi, a tým aj medzi vzdelávaním a zábavným
priemyslom. O multimédiách hovoríme vtedy, keï sa zlučujú rôzne formy uloženia a pre-
zentácie dát (obraz, zvuk, hypertext). Zriedkavo sa hovorí aj o tzv. hypermédiách, a to v
súvislosti s technológiami virtuálnej reality.
Učebnica (textbook) Učebnica obsahuje metodicky spracované učivo predpísané pre
príslušný predmet, druh školy a spravidla pre jeden ročník. Okrem klasických učebníc
existujú aj iné druhy študijných textov používaných na vysokej škole učiteµmi aj žiakmi:
Učebný text aj dočasný učebný text, či skriptá. Obsahuje síce učivo predpísané učeb-nými osnovami pre príslušný predmet, no nie je ešte didakticky prepracovaný ako
učebnica a v prípade jej neexistencie ju nahradzuje.
Monografia spravidla obsahuje vyčerpávajúce informácie v nejakom vednom odbore. Od-ráža výsledky bádania v určitej oblasti za dlhšie časové obdobie.
5
Všetky zásady a požiadavky kladené na skriptá sú rovnaké ako pre učebnice, preto všetko
čo bude ïalej spomenuté v súvislosti s učebnicou, bude rovnako platné aj pre skriptá,
ak nebude uvedené inak. V modernej pedagogike sa vyvinuli nové disciplíny – teória a
výskum učenia z textu, či teória učebníc. Je dobré oboznámi» sa s niektorými dôležitými
závermi teórie než pristúpime k otázke praktickej tvorby učebnice.
1 Význam učebnice, jej funkcie a požiadavky
Učebnica je najdôležitejším materiálnym prostriedkom vyučovania. Výskumy ukázali (Zu-
jev – podµa [21]), že predovšetkým na učebnici závisí kvalita vyučovacieho procesu. Učivo
je konkretizované práve v učebnici, ktorá je jeho nositeµom. Učebnica je najpoužívanejším
študijným textom pre študentov. Výskumami v zahraničí [16] sa rovnako zistilo, že učeb-
nice sú popri iných materiáloch ako osnovy a metodické príručky, hlavným zdrojom, ktorý
učitelia používajú pre plánovanie výuky. Predpoklad že učebnice budú ma» postupne men-
šiu rolu následkom nástupu multimédií sa nepotvrdil [16], a napríklad v USA sa uplatňuje
trend renesancie klasických učebníc ako systematického a ekonomicky najvýhodnejšieho
didaktického prostriedku. Je to dané vlastnos»ami učebnice, ktoré nenájdeme u iných učeb-
ných pomôcok, ale ani pri bežnej literatúre. Průcha [16] vymedzuje tri základné funkcie
učebnice, z ktorých sa ïalej odvíjajú štruktúrne prvky pre ich splnenie:
1. funkcia prezentácie učiva: prezentácia súboru informácií užívateµovi v rôznychformách (verbálna, obrazová)
2. funkcia riadenia učiva a vyučovania: učebnica riadi študentovo učenie sa rôz-nymi otázkami, úlohami apod., ale aj učiteµove vyučovanie množstvom učiva na danú
tému.
3. funkcia organizačná (orientačná): učebnica rôznymi svojimi prvkami orientujeučiteµa.
Takáto klasifikácia je potom základom pre vyhodnocovanie tzv. didaktickej vybavenosti –
tj. v akej miere spĺňa svoje funkcie.
Niektorí autori rozlišujú ïalšie funkcie [21], ktoré je však možné pretvori» do požiada-
viek vz»ahujúcich sa k splneniu všetkých troch funkcií. Sú tvorené týmito didaktickými
zásadami [21]:
• zásada vedeckosti – v súlade s najnovšími výsledkami vedy
• zásada jednoty teórie a praxe – príklady z praxe
• zásada primeranosti – zodpovedajúce možnostiam študentov, individualizácia – roz-členenie na základný a dopĺňajúci text, zrozumiteµnos» textu
• zásada názornosti – názorné ukážky, obrázky, schémy apod.
6 2 VO¥BA OBSAHU UČIVA
• zásada sústavnosti – systematické usporiadanie učiva
Pri tvorbe skrípt je treba dodržiava» aj estetické a ergonomické zásady, ktoré budú spo-
menuté v praktickej časti.
2 Voµba obsahu učiva
Pri výbere učiva prebieha transformácia µudského vedenia do obsahu vyučovania. Z ky-
bernetického hµadiska treba pri efektívnom vykonávaní akejkoµvek činnosti pozna» žiadaný
cieµ. Znamená to bra» do úvahy širšie ciele (celospoločenské), ale aj úzko špecializované
ciele vztiahnuté k štúdiu (napr. profil absolventa). V tejto súvislosti treba spomenú» že
dnes sa dostáva do popredia otázka štandardov. K tomu aby sa dosiahla väčšia mobilita
absolventov v zamestnaní, je treba zaisti» určitý požadovaný rozsah a kvalitu vzdelania na
viacerých školách. Na Slovensku to znamená že sa musíme priblíži» vzdelávacím štandar-
dom platným v Európskej únii. Na voµbu učiva majú vplyv štandardy pre študentov. V
USA rozlišujú obsahové a výkonové štandardy pre študentov [20]. Tvorba a schvaµovanie
týchto štandardov je v rukách štátu, pričom sa odvíja od národného kurikula. Pri jeho
tvorbe sa berú do úvahy aj štandardy povolaní, tak ako ich definujú zväzy zamestnávate-
µov, priemyselné a obchodné komory.
Vyššie spomenutý pojem kurikulum treba vysvetli». Toto slovo má latinský pôvod a
curriculum znamená niečo ako beh, alebo závodisko. V krajinách západnej Európy sa
rozšíril v 60-tych rokoch. Jeho význam je značne široký a v podstate zahrňuje naše pojmy
učivo, učebné osnovy, učebný plán, obsah vzdelávania. Minimálny obsah učiva je potom
daný kurikulárnou politikou štátu uvedenou v tzv. národnom kurikule. Národné kurikulum
zvyčajne obsahuje štátom vyžadované a garantované kurikulum v podobe všeobecných
cieµov, kµúčových zručností, základných zložiek učiva apod. Na Slovensku zatiaµ podobné
kurikulum nemáme.
Štruktúra učiva má nasledovné členenie:
Základné učivo: má zásadný význam pre ïalšie vzdelávanie a predstavuje minimálnuúroveň, ktorú musí študent dosiahnu». V západných krajinách sa ešte v rámci neho
rozlišuje kmeňové a fakultatívne učivo.
Rozširujúce učivo: slúži na prehĺbenie základného učiva, jeho rozšírenie o ïalšie prvkya umožňuje diferencova» študentov podµa ich výkonu.
Pre transformáciu a výber učiva platia rôzne teórie, trendy a edukačné ideológie, ktoré nie
je možné pre nedostatok miesta uvies».
Rozsah učiva je stanovený normatívnymi dokumentami: učebným plánom a učebnými
programami (osnovami). Usporiadanie učiva v osnovách má tiež vplyv na štruktúru učeb-
nice. Už len taká vec či učivo je preberané v mnohých samostatných predmetoch, alebo v
niekoµkých integrovaných predmetoch, ktoré v sebe integrujú viacero klasických predme-
tov. V koncepcii modulového vyučovania ide zas o rozdelenie učiva do menších celkov –
modulov. Usporiadanie učiva v osnovách môže ma» charakter:
7
lineárny – učivo témy sa preberá vždy len raz
koncentrický – učivo sa môže prebera» po určitom období znova, ale na vyššej úrovni,viac do hĺbky
špirálový – pri danom východiskovom probléme stupňovité rozširovanie poznatkov (napr.v integrovaných predmetoch)
8 3 PRVKY UČEBNÍC
3 Prvky učebníc
Ako už bolo uvedené, učebnica musí spĺňa» určité funkcie. Na ich splnenie musí obsahova»
určité štruktúrne prvky. Medzi základné tri prvky patria:
– aparát prezentácie učiva
– aparát riadiaci učenie
– orientačný aparát
Aparát prezentácie učiva
Jeho súčas»ou sú jednak verbálne komponenty ako:– výkladový jednoduchý text
– zhrnutie učiva k témam
– doplňujúci materiál (vysvetlivky)
– slovníky pojmov
ale aj neverbálne komponenty:– umelecké ilustrácie (perovky)
– schémy, grafy, diagramy
– fotografie
– matematická symbolika atï.
Aparát riadiaci učenie
– predhovor, návod pre prácu s učebnicou
– otázky a úlohy za lekciami alebo témami
– explicitné vyjadrenie cieµov učenia
– sebaohodnotenie výkonov
– odkazy na iné zdroje informácií
– grafické vyznačenie kategórie textu (poučky, definície)
Aparát orientačný
– obsah učebnice
– spôsob členenia textu
– symboly na orez (marginálie)
– register
– anglické ekvivalenty slovenských termínov
Jedno zaujímavé riešenie aparátu riadiaceho učenie je použité v knihe: Knuth D.: The
TEXbook, Massachusets 1986. V návode je popísané, že kniha sa číta na tri priechody. Pri
prvom priechode sa čítajú v celej knihe len pasáže označené prvou grafickou značkou. Po
získaní hrubého prehµadu sa čítajú aj pasáže označené druhou značkou. Nakoniec sa číta
celý text knihy. Tento spôsob nie je však možné vždy použi».
9
4 Príprava učebníc
Pomerne nedávno sa všetky skriptá pripravovali prepísaním rukopisu na písacom stroji.
Dnes je však možné pripravova» texty v textových editoroch na počítači. Navyše nové
textové procesory kategórie WYSIWYG ponúkajú však obrovské možnosti. Zvádza to
k využitiu všetkých možností, ale výsledok je potom paradoxne horší. Prvou otázkou
je oboznámenie sa s príslušnými normami, aby dokument vyhovoval aspoň po formálnej
stránke. Ak má učebnica vyzera» dobre aj po typografickej stránke, treba sa pozrie» ako sa
s týmto problémom vysporiadavajú skúsení typografi. Problém nastáva pri zhromažïovaní
potrebnej lieratúry, ktorá rieši vždy len niektoré stránky tejto problematiky.
Pred vlastnou tvorbou učebnice sa oplatí urobi» si rozvrh vzhµadu a štruktúry učebnice.
To znamená aké prvky organizačného a riadiaceho aparátu chcem použi», či budú v texte
aj úlohy, doplňujúci text apod. Potom treba navrhnú» vzhµad jednotlivých prvkov textu –
druh a veµkos» písma, štruktúra odstavca a nastavi» ich pevne pre celý dokument (väčšina
lepších programov umožňuje definova» tzv. štýly). Neskôr nás typografická úprava nebude
zdržova» od vlastného písania práce.
4.1 Typografická úprava a pravopis
Pri spracovaní učebníc pomocou moderných textových procesorov môžeme využi» ich mož-
nosti vo svoj prospech. Je nutné pozna» niečo o zásadách správnej sadzby, inak dokumentu
vždy bude niečo chýba». Niekedy je vhodnejšie neexperimentova» a napísa» učebnicu tre-
bárs v T602. Text bude síce graficky jednotvárny, ale nebude pôsobi» rušivo při vnímaní
obsahu. Samotnému čitateµovi ide v prvom rade o obsah a nemusí by» ani veµmi sčítaný aby
postrehol že tu niečo nesedí, keï autor bezdôvodne bohato strieda fonty a formu odstav-
cov. Ideálnou je taká úprava textu keï čitateµ nevníma spôsob sadzby textu pretože mu
uµahčuje samotné vnímanie informácie bez toho že by si to uvedomoval. Vysvetlenie tohoto
javu ponúka informačná estetika, čo je vedný odbor zaujímajúci sa o otázky zmyslového
vnímania z pohµadu teórie informácií. Výsledok urobených pokusov sa dá stručne zhrnú»
tak, že pre sústredené vnímanie človeka a vzbudenie motivácie je dôležitá určitá vyváže-
nos» vnímaných informácií. Ak jedna stránka objektu nesie vysokú informačnú hodnotu,
či inak povedané má nízku redundanciu, ostatné stránky musia by» informačne chudob-
nejšie, inak dochádza k únave človeka, alebo ak použijeme technický slovník, k zahlteniu
informačného kanála. Človek povie že je to nezáživné. Rovnako nezáživne, alebo nudne
bude vníma» aj objekt, ktorý nesie množstvo zbytočných informácii, alebo keï počet infor-
mačných podnetov je veµmi nízky. Rukolapným dôkazom je napríklad zložitá orchestrálna
hudba, ktorá býva bez speváckeho sprievodu, či moderná hudba, kde je pri speve dôle-
žitá hlavne melódia. Väčšinu textu človek nevníma, pretože už melódia skladby je dos»
zaujímavá a našincovi preto nevadí keï je text aj v angličtine.
Keï sa vrátim naspä» k písaniu, ak má text zauja» obsahom, jeho štruktúra musí ma»
jednoznačne nejakú disciplínu a zdržanlivý grafický prejav. Podstata dobrej typografickej
úpravy nespočíva v použití pekných fontov písma, ale v celkovej vyváženosti všetkých
10 4 PRÍPRAVA UČEBNÍC
stránok vzhµadu diela. Autorovi nepostačí len dobrý grafický vkus, pretože napr. základné
pravidlá sadzby textu sa vyvíjali desa»ročia a odrážajú sa v nich nielen vlastnosti µudského
vizuálneho vnímania, ale aj tradície tej ktorej krajiny. Navyše tieto zásady súvisia aj s
jazykom a niekedy je »ažké rozlíši», či konkrétne pravidlo patrí do pravopisu alebo do
zásad správnej sadzby. S problematikou sadzby súvisí aj výber správneho fontu a rezu
písma. Návrh fontov je práca požadujúca grafický cit a skúsenosti a ich voµba v texte
podlieha tiež určitým zákonitostiam. Moderné programy prácu s fontami často degradujú
na obyčajné zmenšovanie a zväčšovanie veµkosti písma.
Klasický postup profesionálneho spracovania učebnice môže ma» nasledovné poradie
činností: Na začiatku je autor, ktorý vytvára takzvaný rukopis, ktorý má presne stanovenú
formu (normovaná stránka). Autor sa sústreïuje iba na obsahovú stránku a je izolovaný
od starostí so sadzbou. Svoj výtvor odovzdáva korektorovi, ktorý robí opravy vyplývajúce
z pravopisu a niektorých pravidiel sadzby. Typograf navrhuje vzhµad textu pričom môže
spolupracova» s grafikom na vzhµade a viazaní diela. V tejto fáze spolupracuje s autorom
či výtvarníkom, lebo sa rozhoduje o vzájomnom rozmiestnení obrázkov a textu, alebo
o spôsobe tlače, na ktorom je závislá kvalita obrázkov. Až potom výsledok putuje do
tlačiarne, kde sa spracuje sadzba na osvitovej jednotke. Kedysi však text dostal sadzač a
ten potom ručne, alebo neskôr s pomocou strojov skladal jednotlivé písmená do riadkov.
Tejto činnosti, robenej dnes už počítačom vo fáze typografického návrhu sa ešte aj dnes
hovorí zalamovanie textu, či riadkov.
Celý tento postup, pri ktorom na celom diele spolupracovalo viac µudí špecializova-
ných na svoju oblas», umožňoval, aby sa autor sústredil len na obsah. Vïaka mohutnému
nástupu počítačov a softwaru pre spracovanie textov sa celý proces môže zjednoduši» a
zrýchli». ¥ahko však môže dôjs» k zdaniu, že počítač nahradí všetkých tých µudí ktorí sa
podieµali na výsledku. Počítač je iba pracovný prostriedok, preto ak chce niekto tvori»
svoju publikáciu sám, musí ovláda» niektoré znalosti ostatných uvedených profesií. Šírka
potrebných znalostí závisí na rozsahu a význame dokumentu. Bohužiaµ učebnica patrí k
tým najzložitejším dokumentom. Minimálne je potrebné ovláda» niektoré zásady zakot-
vené v normách, ktoré definujú pravidlá tvorby písomných diel všeobecne a normách ktoré
majú vz»ah k faktom ktoré chceme publikova». Stručnú orientáciu v tejto oblasti ponúka
príloha na strane 28.
Pokiaµ sa budeme pridŕža» pravopisu, týchto noriem, prípadne iných ustanovení a máme
aspoň trochu grafického cítenia, máme šancu že sa nám podarí vytvori» kvalitnú prácu.
V nasledujúcom sú vytiahnuté aspekty vz»ahujúce sa k dielu, ktoré je spracované podµa
zásad správneho pravopisu a sadzby textu.
Zarážka prvého riadku má by» úmerná výške písma, maximálne dvojnásobná aby bol
posledný riadok odstavca (východový) vždy dlhší než je zarážka. Ak je odstavec sádzaný
bez zarážky, posledný riadok predchádzajúceho odstavca musí by» kratší apoň o výšku
použitého písma. Pokiaµ sa používajú rôzne veµkosti písma pre rôzne odstavce, veµkos»
zarážky musí osta» zachovaná. Ako odlišovacie písmo možno použi» len verziu základného
fontu tzn. sklonené, alebo tučné písmo.
4.1 Typografická úprava a pravopis 11
Odlíšenie textu podčiarknutím sa má používa» len v najnevyhnutnejších prípadoch.
Interpunkcia, značky a jednotky odlíšeného textu sa robia tiež odlišovacím písmom –
výnimkou je interpunkčné znamienko na konci vety. Prestrkávaním písmen (vraïovaním
medzier) sa text odlišuje len výnimočne. Sklonené písmo sa neprestrkáva nikdy.
Slová sa delia podµa pravopisných a estetických zásad. Po delení nesmie na konci riadku
zosta» jedno písmeno, alebo na nasledujúcom riadku iba dve písmená. Viacslabičné slová
sa delia s ohµadom na skladbu (predpona – základ – prípona). Pri rozdeµovaní skupiny
spoluhlások sa necháva jedna spoluhláska na prvom riadku a ostatné sa prevádzajú na
druhý. Zložené výrazy so spojovníkom sa delia tak že spojovník sa opakuje aj na začiatku
druhého riadku. Nedelí sa: skrátený titul s priezviskom, skrátené meno s priezviskom,
číslice s jednotkou.
Spojovník (divis) ”-” sa používa pri delení slov, alebo ako spojovacie znamienko v
zložených výrazoch (vždy bez medzery) napr. česko-slovenský.
Jednohláskové predložky ”k, K, s, S, v, V, z, Z, o, O, u, U” a spojky ”i, I, A” nesmú
by» na konci riadku, tam môže zosta» iba spojka ”a”.
Interpunkčné znamienka sa dávajú tesne za posledné písmeno. Tri bodky (. . .) nahra-
dzujú nevyslovený text.
Pomlčka je dlhšia než spojovník! Umiestňuje sa medzi slová s medzerami na obidvoch
stranách, pri delení zostáva vždy na konci riadku. Môže sa použi» vo význame ”od do”
napr. 6–7 hod., v tom prípade sa umiestňuje bez medzier a nesmie sa deli».
4.1.1 Formát papiera a spôsob tlače
Formát papiera v našom prípade je vždy A4 (210 x 297 mm). Tento formát má aj práca
po zviazaní. Prílohy môžu ma» aj väčšiu veµkos», ale skladajú sa do formátu A4. Prakticky
je možné tlači» na obidve strany listu. Jediným z dôvodov prečo sa v minulosti používala
jednostranná tlač bol nekvalitný papier a daný spôsob reprodukcie.
4.1.2 Voµba fontov
V celom texte je nutné použi» len také fonty písma, ktoré spolu harmonizujú. Celá prob-
lematika je veµmi zložitá, ale veµmi dobre je vysvetlená v [12]. Najistejšie je použi» len
jeden font, prípadne verzie toho istého fontu –tučné, alebo sklonené (kurzíva). Len malúpoznámku k najčastejšie používanému fontu na počítačoch PC: Times. Tento font nie je
veµmi vhodný pre sadzbu učebníc. Bol pôvodne navrhnutý pre tlač novín na nekvalitných
tlačiarenských strojoch na nekvalitný papier. Vïaka tomu riadky vytlačené týmto fontom
nemajú rovný spodný okraj, čo pri dlhších riadkoch zhoršuje prechod očí na ïalší riadok.
Takisto veµké vzdialenosti medzi písmenami nepomáhajú pri vnímaní textu. Veµkos» písma
základného textu je vhodné voli» medzi 10–12 pt.
12 4 PRÍPRAVA UČEBNÍC
4.1.3 Matematická sadzba
S písaním a sadzbou matematických vz»ahov bývajú na počítači najväčšie problémy. Tie
vyplývajú zo zložitej štruktúry zápisu matematických vz»ahov a veµkého počtu symbolov
matematického písma. Pre sadzbu matematických textov používajú matematici na celom
svete program TEX, ktorý nemá v tejto oblasti konkurenciu. Matematická sadzba sa riadi
svojimi vlastnými pravidlami, preto je lepšie použi» program, ktorý si s týmito pravidlami
poradí sám.
4.2 Členenie textu 13
4.2 Členenie textu
Ako bolo spomenuté, jedným z prvkov orientačného aparátu je aj štruktúra textu – roz-
delenie učebnice na jednotlivé časti. Návrh rozdelenia učebnice môže vyzera» nasledovne:
• Predná čas»
• Jadro práce (Hlavný text)
• Prílohy
• Koncová čas»
Prílohy a koncová čas» môžu v niektorých prípadoch chýba». Táto práca je tiež podobne
členená, aby názorne demonštrovala rozvrhnutie a spôsob realizácie jednotlivých častí.
4.2.1 Predná čas»
Predná čas», alebo iným slovom prelimináriá, sa môžu číslova» odlišným spôsobom než
jadro práce (podrobnejšie na str. 16). Predná čas» sa skladá z ïalších častí. Nepovinné
časti sú uvedené v zátvorke.
Predný obal — je zhotovený z pevnejšieho materiálu a na jeho prednej strane musia by»uvedené minimálne:
– názov
– meno autora
– rok
Titulný list — obsahuje podobne ako predný obal informácie o dokumente, ale vo väčšomrozsahu.
Errata (resp. Opravy) — ak sa ešte pred zviazaním zistia chyby v obsahu práce, naktoré je treba upozorni».
Abstrakt — môže slúži» ako náhrada celej práce pre rýchle zoznámenie. Je to určitý vý»ahz obsahu práce ktorý sa ïalej môže využíva» knižničnými službami pre katalogizáciu
a predmetové zaradenie do vyhµadávacích databáz. Abstrakt môže obsahova»:
– meno autora
– názov a podnázov (Učebnica)
– oficiálny názov školy, fakulty, katedry
– text abstraktu
– kµúčové slová (deskriptory, predmetové heslá)
– klasifikačný znak Medzinárodného desatinného triedenia
14 4 PRÍPRAVA UČEBNÍC
Predhovor (resp. Predslov) — treba rozlišova» medzi predslovom a úvodom, ktorý jesúčas»ou jadra práce. V predslove má autor možnos» vysvetli» širšie súvislosti do
ktorých práca zapadá: pozadie riešenej problematiky, aktuálnos» učebnice, hlavné
ciele autora, návod ako používa» učebnicu. Je to aj vhodné miesto pre vyjadrenie
vïaky iným µuïom za porozumenie, pomoc, spoluprácu, či poskytnutie potrebných
podkladov apod.
Obsah — v obsahu sú hierarchicky uvedené názvy jednotlivých častí práce a čísla prísluš-ných strán. Uvádzajú sa len dve, maximálne tri úrovne nadpisov, tak aby obsah ne-
stratil na prehµadnosti. V obsahu sa neuvádzajú predné časti (Abstrakt, Obsah,. . .).
(Zoznam ilustrácií a zoznam tabuliek) — nemusia sa uvádza» vždy. Svoj význammajú keï sú obrázky a tabuµky umiestnené mimo výskytu textu kde sa na ne odka-
zuje – typicky na konci práce, alebo v prílohách. Podobne ako obsah obsahujú číslo
a názov objektu a stránku výskytu.
(Zoznam skratiek a symbolov) — ak sú v práci použité.
(Slovník termínov) — zoznam termínov spolu s vysvetµujúcim textom. Sú to pojmypoužité v práci, ktoré ale nie sú v tejto práci definované. Napomáha pri čítaní práce
µuïom, ktorí nie sú v danej oblasti odborníkmi (čo študenti väčšinou nie sú).
4.2.2 Jadro práce
Jadro práce má tieto náležitosti:
Úvod — na rozdiel od predhovoru je úvod orientovaný dovnútra rozoberanej problema-tiky. Môže popisova» históriu vedného oboru, známe prístupy, cieµ, ktorý si autor
kladie. Zjednodušene povedané, predhovor sa odlišuje od úvodu tak, ako sa stratégia
líši od taktiky.
Hlavná čas» — je »ažiskom vlastnej práce, miestom kde sú prezentované informácie. Textbýva doplnený rovnicami, schémami, tabuµkami, grafmi a obrázkami. Čo sa člene-
nia týka, učebnice mávajú kapitoly. Každá kapitola môže vystupova» ako relatívne
samostatný dokument s vlastným motivačným úvodom atï. Prvé stránky kapitol
mávajú odlišný vzhµad (bez záhlavia a čísla stránky), číslo kapitoly býva uvodené
slovom ”kapitola” (1. kapitola, alebo Kapitola 1) a na číslovanie kapitol sa často
používajú rímske číslice (I. kapitola). sekcie. Kapitoly sa potom delia ešte na sekcie
a podsekcie. Nadpisy jednotlivých sekcií sa číslujú. Výnimkou sú ”Úvod”, ”Záver” a
”Literatúra”, ktoré sa nikdy nečíslujú. Čísla nadpisov nižších úrovní sa tvoria z čísla
vyššej úrovne pridaním bodky a čísla (1, 1.2, 1.2.3). Číslované sú takisto obrázky
(Obr. 1) a tabuµky (Tab. 1). Rovnice sa nemusia číslova» a keï áno, tak stačí tie na
ktoré v texte odkazujeme. Spôsob číslovania rovníc závisí na autorovi. Často sa číslo
rovnice skladá z čísla nadpisu 1. úrovne a poradového čísla rovnice (1.4-1).
4.2 Členenie textu 15
Záver — je určený na zhrnutie všetkých výsledkov práce a rozhodnutie či sa potvrdili,alebo vyvrátili predpoklady, alebo hypotézy. V závere je vhodné uvies» vývody vy-
plývajúce z analýzy, či naznači» smery, ktorými by sa malo ubera» ïalšie riešenie
problematiky.
Literatúra — synonymom je Bibliografia, Bibliografické citácie, Zoznam bibliografickýchodkazov apod. Je možné názov Literatúra upresni» ako Zoznam použitej literatúry.
V učebniciach sa často uvádza aj Zoznam odporúčanej literatúry, či Ďalšia litera-
túra. Je to opä» bibliografický zoznam, ale s iným určením. Sú tu uvedené práce,
ktoré nie sú priamo citované, ale majú spresňujúci, alebo rozširujúci charakter vzhµa-
dom k danej práci. V anglickom jazyku sa tieto dva druhy bibliografie rozlišujú ako
References a Further Reading. V použitej literatúre uvádzame všetky pramene, z
ktorých nejakým spôsobom preberáme myšlienky a fakty (tabuµky, obrázky). Inak
porušujeme autorské práva a mohli by sme by» obvinení z plagiátorstva. V prípade
že chceme bezo zmeny použi» nejakú čas» prameňa (najčastejšie obrázky) mali by
sme najprv požiada» o povolenie autora. Väčšinou autor týmto právom deleguje vy-
davateµa. Spôsob tvorenia bibliografického zoznamu je na str. 17 .
4.2.3 Prílohy
Prílohy sa využívajú vtedy, keï chceme prezentova» získané podklady (mapy, fotografie,
kópie), alebo spracované materiály (grafy, diagramy, programové listingy), ktoré svojím
rozsahom nie sú vhodné pre zaradenie do hlavného textu. Umiestňujú sa sem aj logicky
uzavreté podružné časti, ktorých význam pre učebnicu spočíva len vo výsledkoch (odvo-
dzovanie zložitejšej rovnice). Ak je príloh viac rozlišujú sa v poradí: veµkými písmenami
abecedy a arabskými číslicami (príklad: Príloha A.1.2). Z toho vyplýva aj ich hierarchia
(príloha A sa skladá z príloh A.1 a A.2). Do obsahu sa zaraïujú cez slovo ”Príloha”, číslo
prílohy a jej názov, napr.: Príloha A (Rovnice pohybu), alebo Príloha A. Rovnice pohybu.
4.2.4 Koncová čas»
(Register) — nesprávny je názov Index, ktorý je používaný v anglicky písanej literatúre.Register je vlastne abecedný zoznam referencií, čiže slov spolu s miestami ich výskytu
v dokumente. Register je dôležitou súčas»ou orientačného aparátu a v učebnici by
nemal nikdy chýba». Významne uµahčuje hµadanie určitej pasáže v texte, keï známy
iba pojem ktorý sa v nej vyskytuje. Na hµadanie podµa názvu kapitoly, či sekcie je
určený obsah. Namiesto toho v registri je možné rýchlo vyhµada» heslo podµa abecedy.
Zadný obal — o materiáli toµko čo bolo povedané pre predný obal. Na zadnú stranu saniekedy umiestňujú ïalšie informácie.
16 4 PRÍPRAVA UČEBNÍC
4.2.5 Sprievodný materiál
Súčas»ou niektorých učebníc, najmä zahraničných bývajú médiá ako disketa, či CDROM
pripevnené na obal. Bývajú v nich uvedené multimediálne materiály doplňujúce učebnicu.
Častou prílohou jazykových učebníc býva magnetofónová kazeta s nahrávkami cvičení.
V každom prípade je možné uvies» tieto médiá do zoznamu sprievodného materiálu aj s
krátkym popisom.
4.2.6 Číslovanie strán
Číslo strany sa volí obvykle s rovnakou veµkos»ou ako je základný text. Umiestňuje sa buï
na vonkajšej strane záhlavia v hornej časti strany alebo na spode strany v strede. Číslo
musí by» umiestnené jednotne v celom dokumente. Výnimky sú možné pri začiatočných
stránkach kapitol, kedy chýba aj záhlavie. Čísla stránok sa neumiestňujú na titulný list
a na stránky s celostránkovými obrázkami. Stránkovanie je spôsob akým sa započítavajú
jednotlivé stránky do poradia číslovania. V prípade dvojstránkovej tlače sa začína číslova»
od prvej pravej strany, konkrétne je to titulná stránka. Ďalej platia tieto zásady:
Obálka sa nečísluje, ani sa do stránkovania nepočíta
Predné časti (titulný list – slovník termínov) sa do číslovania započítavajú. Na oplátkusa čísla stránok nemusia uvádza». Je však zvykom predné časti označova» odlišne –
rímskymi číslicami (i, ii, iii, iv, alebo I, II, III, IV), a jadro potom môže buï pokra-
čova» v tomto číslovaní arabskými číslicami (5, 6, . . .), alebo sa znova začína číslova»
od jednotky. Číslovanie sa povinne neuvádza len na stránkach ktoré majú odlišný
grafický vzhµad (titulná stránka).
Celostránkové obrázky, grafy, atï. majú jednoduchšiu úpravu stránky než zbytokpráce. Nie je vhodné na ne umiestňova» záhlavie a čísla stránok, ale aj tak sa musia
započítava» do stránkovania.
Prílohy sa číslujú priebežne s hlavným textom. Pokiaµ prílohy obsahujú materiál ktorý nieje vhodné číslova», môžu sa zaradi» ako samostatný dokument s vlastným číslovaním.
4.2.7 Problémy s obojstrannou tlačou
Obojstranná tlač nesie so sebou úsporu papiera. Zanedbateµné nie sú ani problémy s väz-
bou ak má práca veµký počet listov. Je ale potrebné upozorni» na niekoµko málo rozdielov.
Predovšetkým, nepárne čísla stránok sú vždy vpravo. Na pravú stranu sa vždy umiestňuje
titulná stránka, predhovor, obsah , úvod a prvá kapitola. Ak by tieto časti vychádzali na
µavú stranu, vkladá sa na také miesto zámerne prázdna stránka, tzv. vakát. Pre umiestne-
nie ïalších kapitol, použitej literatúry, registra, zoznamov ilustrácií, atï. neplatia pevné
pravidlá. Zásadne však začínajú na novej stránke. Na hlavné nadpisy sekcií v diplomových
a im podobných prácach je dobré pozera» ako na nadpisy kapitol v horeuvedenom zmysle.
4.3 Zostavovanie zoznamu literatúry 17
4.3 Zostavovanie zoznamu literatúry
V zozname použitej, či odporúčanej literatúry sa uvádza zoznam tzv. bibliografických citá-
cií. V podstate vždy, keï doslovne citujeme čas» nejakého prameňa, musíme v práci uvies»
takzvanú bibliografickú citáciu, inak sa dopúš»ame plagiátorstva. Bibliografická citácia je
súhrn údajov o citovanej publikácii, umožňujúci jej identifikáciu. Môže sa uvies» v mieste
citácie, alebo v poznámke pod čiarou, či v tomto prípade na konci práce – v zozname
literatúry.
Ak je umiestnená na konci musí sa spoji» s daným miestom citovania v texte pomocou
odkazu. Odvolávanie sa v texte pomocou týchto odkazov sa riadi dohodnutými spôsobmi
([3]). Existujú prakticky tri spôsoby odkazovania:
pomocou mena a dátumu: Sú možné dve varianty. V prvom prípade sa uvedie za citátdo okrúhlych zátvoriek meno autora a rok vydania dokumentu podµa toho, ako sú
tieto údaje uvedené v zozname literatúry. Pri tejto metóde je vhodné upravi» údaje
v zozname literatúry tak, že sa za meno pridá rok vydania, ktorý sa potom zopakuje
aj na konci záznamu, kde obvykle stojí. Ak má dokument viacerých autorov, pri
odkaze sa uvedie len prvý a za ním latinská skratka ”et al.” (čiže et alii – ”a iní”).
Ak dokument nemá autora, odkazuje sa cez prvú čas» záznamu, resp. jeho primerane
skrátenú formu, napr.: názov zborníka, číslo normy. . .
Príklad odkazov:
. . .je možné rieši» numerickými, alebo integrálnymi metódami (Computa-
tional Methods, 1990). O metódach merania dostatočne pojednáva Brads-
haw (1971).
Príklad bibliografických citácií:
Bradshaw P. 1971: An Introduction to Turbulence and its Measurement.
Oxford, Pergamon Press 1971
Computational Methods in Viscous Aerodynamics. 1990, Southampton,
Computational Mechanics Publications 1990
Druhý prípad sa využíva pri automatickom spracovaní odkazov. Odkazy sa píšu v
hranatých zátvorkách vo forme skratky mena autora, alebo názvu a roku vydania
publikácie:
Príklad odkazov:
. .je možné rieši» numerickými, alebo integrálnymi metódami [Comp, 90].
O metódach merania dostatočne pojednáva Bradshaw [Brad, 71].
Príklad bibliografických citácií:
[Brad, 71] Bradshaw P. 1971: An Introduction to Turbulence and its Measurement.
Oxford, Pergamon Press 1971
18 4 PRÍPRAVA UČEBNÍC
[Comp, 90] Computational Methods in Viscous Aerodynamics. 1990,
Southampton, Computational Mechanics Publications 1990
Pri použití týchto spôsobov odkazovania sa publikácie zoraïujú v zozname literatúry
podµa abecedného poradia mien autorov, názvov, prípadne podµa roku.
pomocou čísla: Na publikáciu sa odkazujeme pomocou čísla v hranatých zátvorkách,pod ktorým je uvedená v zozname literatúry. Okrem jednoduchého poradového čís-
lovania (1, 2,. . .), môže by» číslo tvorené číslom sekcie, alebo kapitoly a poradím v
danej kapitole (1.9, 2.1, 2.2).
Príklad odkazov:
. . .je možné rieši» numerickými, alebo integrálnymi metódami [1]. O metó-
dach merania dostatočne pojednáva Bradshaw [2].
Príklad bibliografických citácií:
[1] Computational Methods in Viscous Aerodynamics. 1990,
Southampton, Computational Mechanics Publications 1990
[2] Bradshaw P. 1971: An Introduction to Turbulence and its Measurement.
Oxford, Pergamon Press 1971
V tomto prípade sú v zozname literatúry publikácie zoradené a očíslované obvykle
v takom poradí, v akom sa na ne odkazuje.
Poradie údajov o dokumente v bibliografickej citácii je medzinárodne dohodnuté ([3])
a má nasledovnú štruktúru: [Autor]: [Názov] [Fakty o dokumente]. Záznam o každom
dokumente tvorí samostatný odstavec (bez µavej zarážky).
Ak sú údaje v azbuke, treba ich prepísa» do latinky podµa normy ISO 9 [8]. Meno autora
sa uvádza vždy v poradí: priezvisko, osobné meno(-á). Osobné mená sa môžu nahradzova»
iniciálami. Tituly a hodnosti (Ing., Doc., Prof.) sa neuvádzajú. U anonymných publikácií
s názvom ”Zborník”, ”Proceedings” apod. sa za tento názov uvádza v zátvorkách názov
vydávajúcej inštitúcie, pokiaµ už nie je uvedená ako vydavateµ. Poradie vydania, miesto
vydania sa píšu vždy v jazyku a pravopise diela. Ak nie je rok vydania uvedený (často v
skriptách), píše sa do hranatej zátvorky približný rok, alebo skratka ”B. r.” (bez roku).
Číslo ročníka (časopisy) sa vždy píše arabskými číslicami zvýrazneným písmom.
Ak nemáme k dispozícii originálnu publikáciu, ale spomína sa v inej práci, postupuje
sa nasledovne: Urobí sa normálny záznam pre originálnu publikáciu, v tomto zázname na-
píšeme na konci ”Podµa:”, prípadne ”Zdroj:” alebo ”Prameň” a na to isté miesto pripojíme
údaje o sekundárnom zdroji. Takto môžeme citova» z množstva sekundárnych zdrojov ako
sú databázy, abstraktové časopisy, alebo periodiká charakteru ”rýchlych informácií”.
Podµa rozsahu sa rozoznávajú bibliografické citácie: skrátené, základné a rozšírené.
Rozšírenie a skrátenie sa netýka autora a názvu, ale len faktov o dokumente. Všetky
citácie v zozname literatúry musia ma» rovnaký rozsah. Nasledujú schémy a príklady
4.3 Zostavovanie zoznamu literatúry 19
základných bibliografických citácií typických dokumentov. Tie prvky, ktoré sa nevyskytujú
v skrátených citáciách sú podčiarknuté.
jednozväzkový dokument: autor – názov – zostavovateµ,editor – poradie vydania –miesto vydania – vydavateµ – rok vydania – počet strán
HEROUT Pavel: Učebnice jazyka C. 3.vyd. České Budějovice, Kopp 1994. 269 s.
článok v zborníku: autor – názov state – názov zborníku za slovom ”In:” – ročník (zvä-zok) – meno redaktora – miesto vydania – vydavateµ – rok – stránky
GAŠPAROVIČ Peter: CAD a modelovanie plôch v letectve. In: Zborník. Košice,
VLA 1998, s. 24–29.
článok v časopise: autor – názov článku – názov časopisu – ročník (zväzok) – rok vy-dania – číslo – stránky
ŠUBRT Jiří: Chtěl jenom létat. . . Letectví + kosmonautika, 72 , 1996, č. 26, s. 12–14.
norma: značka a číslo normy – názov normy (vrátane podnázvu) – rok
ON 88 2503. Základní pravidla sazby. 1974.
firemná literatúra: názov firmy – sídlo firmy – názov publikácie – rok – počet strán
BORLAND INTERNATIONAL, Inc., Scotts Valley: Turbo Vision for C++. User’s
Guide. 1991. 534 s.
výskumná, vývojová apod. správa: autor – názov správy – druh správy v hranatýchzátvorkách – miesto vydania – vydavateµ – rok – počet strán
NACHTIGAL V.: Národní důchod Československa. [Výskumná správa.] Praha, Eko-
nomický ústav ČSAV 1969, 354 s.
habilitačná, dizertačná, diplomová apod. správa: autor – názov – druh práce v hra-natých zátvorkách – sídlo školy – rok – počet strán – názov školy
GAŠPAROVIČ Peter: Prestavba aerodynamického tunela na tenzometrické snímanie
aerodynamických síl a momentov. [Diplomová práca.] Košice 1997. 59 s. – Vojenská
letecká akadémia.
vojenský predpis: neexistuje norma, ale obsahom najbližšie sú normy.
S/Let–1–4. Inžinierska letecká služba. [predpis MO SR.] 1995.
20 4 PRÍPRAVA UČEBNÍC
4.4 Prostriedky pre tvorbu učebníc na počítači
Ako základná možnos» zostáva vždy využitie obyčajných textových editorov (ASCII edi-
torov) bez formátovacích možností, tj. bez možnosti automatickej zmeny tvaru odstavca a
bez možnosti meni» písmo. Veµkou výhodou je možnos» práce aj na pomalších počítačoch,
malý objem výsledných súborov a možnos» neskoršieho prekonvertovania hotového textu
do ”lepšieho” programu. Problémom niekedy býva otázka zvoleného kódovania znakov.
Počítače PC totiž ukladajú znaky do súborov v tvare čísla, pričom toto číslo môže nado-
budnú» jednu z 256 hodnôt. Prvých 127 znakov je pevne stanovených a obsahujú písmená
bez diakritiky. Pre slovenské písmená sú rezervované niektoré čísla od 128 vyššie. Ktoré
to sú, závisí od použitej tzv. kódovej stránky. V operačnom systéme DOS bolo niekoµko
takých kódových stránok. V systéme Windows 95 je pre slovenčinu rezervovaná kódová
stránka 1250. Problém nastane, ak chceme texty zhotovené v DOS-e napr. v T602 prenies»
do Windowsu. V takom prípade sa musia použi» jednoduché programy, ktoré prekódujú
celý text. Najistejšie je používa» iba jeden operačný systém. Príklad: súčas»ou Windows
95 je textový editor notepad.exe.
Druhou možnos»ou je použitie jednoduchých editorov s niektorými formátovacími mož-
nos»ami. Prenositeµnos» textov na lepšie programy je taktiež zachovaná, rovnako aj rýchlos»
práce. Pokiaµ pracujeme stále iba v jednom operačnom sytéme, nemali by nasta» problémy
s kódovaním znakov. Príklad: v systéme DOS program T602, alebo lepšie vo Windows 95
editor write.exe.
Tre»ou možnos»ou je využitie širokej škály textových procesorov s vlastnos»ou WYSI-
WYG. Tieto editory majú možnosti automatického vytvárania obsahu, registra, a umož-
ňujú do textu vklada» obrázky v množstve formátov. Umožňujú dokonca vytvára» jed-
noduché obrázky. Nevýhodou týchto programov bývajú veµmi veµké nároky na rýchlos»
počítača a veµkos» pamäte – úmerne počtu strán dokumentu. S kvalitou výstupného do-
kumentu to nebýva často veµmi dobré. Tieto programy nie sú primárne určené pre zložité
a rozsiahle dokumenty, ale pre krátke správy. Typickým príkladom je vo Windows 95
pracujúci Microsoft Word.
DTP programy tiež spadajú do kategórie WYSIWYG, ale od predchádzajúcej kate-
górie sa odlišujú vyššou kvalitou, presnos»ou a širšími možnos»ami a bohužiaµ aj cenou.
Umožňujú pohodlne spracováva» rozsiahle dokumenty, ale majú takisto trochu väčšie ná-
roky na počítač. Príkladom sú programy Corel Ventura, alebo QuarkXpress.
Alternatívou najmä pre akademickú obec je systém TEX. S kvalitou sadzby tohoto
programu, hlavne matematickej, nemôže súperi» žiadny program, ale za všetko sa platí.
Pretože algoritmy pre spracovanie textu týmto programom sú veµmi komplikované, nie je
možné zobrazovanie v reálnom čase. Formátovanie textu sa robí dohodnutými textovými
príkazmi priamo v texte, ako pri programovaní. Výhodou je otvorenos» systému a jeho
bezplatné šírenie.
4.5 Prostriedky pre vytváranie ilustrácií 21
4.5 Prostriedky pre vytváranie ilustrácií
Súčas»ou aparátu učebníc technických predmetov bývajú vždy aj ilustrácie (obrázky, gra-
fika). Podµa charakteru obsahu rozlišujeme tieto druhy ilustrácií:
Perovky: hovorí sa im aj čiarová grafika. Ich obsah tvorí kresba z jednoduchých čiar,niekedy vyplnená farebnými oblas»ami s jedným odtieňom , zvyčajne na bielom
pozadí. Vytvárali sa najčastejšie tušovým perom. V učebniciach sú to rôzne druhy
technickej grafiky ako: náčrty, výkresy, a rôzne priestorové pohµady, alebo kreslené
ilustrácie. Pre ich krelenie rukou (aj na počítači) je potrebné ma» grafické cítenie.
Druhou možnos»ou je využitie CAD programov pre vytváranie technickej grafiky.
Farebné ilustrácie: všeobecnejšie než v predchádzajúcom prípade. Pod farbou môžemerozumie» aj rôzne stupne sivej. Nemožno rozlíši» jednoduché objekty. Plocha pozos-
táva z rôzne zafarbených oblastí bez presne definovateµného tvaru a hranice. Vznikajú
buï ručným maµovaním, alebo tieňovaním, či rendrovaním scén v počítači.
Fotografie: charakterizuje ich spôsob vzniku – odfotografovaním reality fotografickýmprístrojom, alebo zosnímaním kamerou.
Schémy, diagramy, grafy: predstavujú symbolické, alebo abstraktné zobrazenie reality.V drvivej väčšine ich možno zaradi» medzi perovky.
Ilustrácie existujú v počítači vo forme súborov v rôznych formátov. Voµba formátu má
veµký vplyv na výslednú kvalitu tlače, veµkos» súborov a možnos» ich ïalšieho spracovania.
Všetky formáty súborov je možné zadeli» do troch skupín: 1. vektorové, 2. bitmapové(alebo rastrové), 3. metasúbory (kombinácia predchádzajúcich):
Vektorové formáty: grafika je popísaná vektorovo (pomocou jednoduchých paramet-rov). Napr. čiara je definovaná súradnicami svojich koncových bodov, alebo oblúk
je popísaný svojím stredom a polomerom. Tento formát je preto veµmi vhodný na
úsporné ukladanie čiarovej grafiky tzn. všetkých náčrtov, schém, grafov. Veµkou vý-
hodou je že kvalita obrázku sa nestratí ani pri veµkom zväčšení – súradnice sa jedno-
ducho prenásobia na nový rozmer. Fotografie, a farebné ilustrácie však nie je možné
jednoducho uklada» v tejto forme. Medzi najznámejšie formáty patria Postscript
(súbory PS a EPS), ïalej Windows Metafile (WMF) a AutoCAD (DXF).
Bitmapy: grafika je rozdelená pravidelnou sie»ou na elementárne ”body”, ktoré potomobsahujú iba jeden odtieň farby. V súbore je potom uložený každý bod z plochy.
Pretože tieto súbory by vychádzali veµmi veµké, prakticky každý formát používa
nejaký druh kompresie údajov. Z princípu vyplýva hlavný nedostatok – so zväčšo-
vaním veµkosti zobrazenia takejto grafiky sa začínajú objavova» ”zuby” (hlavne na
tenkých čiarach). Preto tam, kde je to možné používame vektorové formáty. Medzi
najznámejšie patria rastrové formáty súborov TIF, PCX, GIF, JPG.
22 4 PRÍPRAVA UČEBNÍC
Metasúbory: využívajú výhody obidvoch foriem ukladania údajov. Väčšina vektorovýchformátov, ako PS, EPS, WMF umožňuje uklada» aj kombinované údaje.
Medzi počítačové prostriedky pre tvorbu a spracovanie grafiky patria predovšetkým
rôzne hardvérové zariadenia ako skenery a digitizéry. Skener umožňuje previes» farebné
ilustrácie na papieri do počítačovej formy v bitmapovom tvare. Digitizér (tablet) je vstupné
polohovacie zariadenie, ktoré pozostáva z podložky a pera, ktoré nahradzuje klasické pero.
Podložka veµmi presne sníma polohu pera a prenáša jeho súradnice (digitalizuje) do po-
čítača. Umožňuje tak tvori» vektorovú grafiku. Ako náhrada digitizéru pri jednoduchých
kresbách môže slúži» počítačová myš.
K prostriedkom patrí aj rôzny grafický softvér pre tvorbu ilustrácií. Na tvorbu aj
tej najnáročnejšej čiarovej grafiky je vhodný program Corel Draw. Na tvorbu technickej
grafiky do učebníc technických predmetov sa na vysokých školách používajú aj CAD
programy ako AutoCAD, CADKEY, ProENGINEER. V oblasti bitmapovej grafiky je
výber vhodného softvéru veµmi široký, pritom veµká skupina programov býva zadarmo ako
napr. PaintshopPRO.
23
5 Zvláštnosti tvorby multimediálnych publikácií
Každý program ktorý sa môže použi» pri tvorbe tlačených učebníc, generuje vlastný súbor
v elektronickej forme. Tieto súbory však nemajú možnosti prezentácie zvuku a videa a
navyše vïaka množstvu týchto programov a verzií neexistuje vzájomná kompatibilita pri
výmene a šírení týchto súborov. Navyše ich veµkos» je príliš veµká na to aby sa µahko šírili
(najmä po počítačových sie»ach).
Dnes je bežné, že zahraničné vysoké školy a výskumné ústavy na internete zdarma
publikujú výskumné a študijné texty. Tento fakt pre nás prináša nové pozitíva. Často
je možné dosta» sa k najnovším informáciám z určitých oblastí, v ktorých na Slovensku
pracuje len veµmi malá skupina odborníkov. Náklady na prevádzku siete po dobu prenosu
týchto informácií sú stonásobne nižšie než cena ktorú by bolo nutné zaplati» za publikáciu
v papierovej podobe. Tento spôsob šírenia informácií sa dá využi» aj smerom k študentom.
Najprv je nutné orientova» sa v cestách, ktorými je to možné.
5.1 Prostriedky
Na účel šírenia multimediálnych dokumentov po Internete, ktoré by boli vzájomne kom-
patibilné, vznikli a svetovo sa rozšírili dva formáty súborov: formát PDF a HTML. Tieto
dva formáty sú spojené s pojmom hypertext. Hypertext sa líši od obyčajného textu v tom,
že určité miesta v ňom – odkazy – sú aktívne. Po ich aktivácii sa vybaví iný text, obrázok,
alebo sa prehrá zvuk ktorý bol spojený s týmto odkazom. Na hypertextovom základe je
založený Internetový protokol WEB (druhý názov je http – HyperText Transfer Protocol ).
Prostredníctvom programov, ktoré využívajú tento protokol je možné nazera» na celý In-
ternet ako na systém vzájomne odkazujúcich hypertextových dokumentov rozmiestnených
po celom svete.
FormátHTML je flexibilnejší a má výhodu v tom, že sa dá vytvori» v najjednoduchšom
textovom editore pri znalosti niekoµkých základných príkazov. V skutočnosti, ak máme v
súbore obyčajný text, stačí na začiatok súboru napísa»:
a na konci inú sekvenciu:
Súbor nesmieme zabudnú» uloži» a koncovku jeho mena zmeníme na ”.html” .
Formát PDF slúži takisto pre šírenie mulimediálnych publikácií. Pred formátom HTML
má výhodu v tom, že popisuje presne vzhµad každej strany a môže by» použitý pre vy-
tlačenie kvalitnej publikácie. Naproti tomu formát HTML popisuje len úroveň nadpisov a
štruktúru textu, ale vzhµad tj. šírka textu a použité písmo závisí na programe, ktorý sa
použije k prezeraniu.
24 5 ZVLÁŠTNOSTI TVORBY MULTIMEDIÁLNYCH PUBLIKÁCIÍ
5.2 Prehµad možností multimédií
Nasleduje zoznam jednotlivých prvkov multimédií ktoré sa vyskytujú v uvedených hyper-
textových formátoch. Pri niektorých je uvedený spôsob zahrnutia do súboru vo formáte
HTML. Zahrnutie spočíva len v uvedení príslušného príkazu v danom mieste. Spracovanie
príkazu je prenechané na staros» programu.
Odkaz na iný dokument: je možné odkazova» na súbor v počítači, ale keï sme pripojený
k počítačovej sieti, aj na súbor v inom počítači. Stačí v súbore napísa» príkaz tvaru:
Zobrazenie obrázku: sú podporované obrázky vo formátoch GIF a JPG. Pre nastavenie
zobrazenia stačí ma» požadovaný obrázok v tom istom adresári ako HTML súbor a do
tohoto súboru vloži»:
Prehratie zvuku: sú podporované zvuky vo formáte MPG a WAV, ktoré sa zaraïujú
podobným spôsobom.
Prehratie animácie, či filmu: podporované formáty zahrňujú minimálne GIF, MPG, AVI.
Ďalšie formáty je možné prehráva» po nainštalovaní špeciálnych modulov.
Prezeranie trojrozmerných objektov: na zobrazovanie musí by» doinštalovaný špeciálny
softvér. Najznámejším formátom pre objekty vo virtuálnej realite je formát VRML.
5.2 Prehµad možností multimédií 25
Záver
Aj keï som sa pokúsil o úvod do problematiky voµby obsahu učebníc a skrípt, kvôli rozsahu
nebolo možné venova» sa tejto téme dôkladnejšie. V závere práce však uvádzam použitú
literatúru kde možno nájs» podrobný návod ako postupova» pri voµbe učiva a kritériá, na
základe ktorých možno hodnoti» didaktickú úroveň obsahu učebných textov. Dospel som
k záveru, že pokiaµ by chcel ma» učiteµ tvorbu celých skrípt vo svojích rukách a jeho práca
by sa mala vyrovna» profesionálnym výtvorom špecializovaných vydavateµstiev, musel by
zvládnu» niekoµko náročných profesií. To nie je možné od učiteµa žiada», najmä nie vtedy,
keï je dostatočne vy»ažený výukou a na metodickú a vedeckú prácu mu nezostáva veµa
času. Stojí však za úvahu využi» nové možnosti multimediálnej prezentácie informácii,
keï za tým nestojí žiadna potreba ïalších ekonomických výdajov, a cesta vedúca k novým
možnostiam je pomerne jednoduchá. Verím že moja práca môže poslúži» pri prvej orientácii
na tejto ceste.
26 LITERATÚRA
Literatúra
[1] STN 01 0195. Bibliografický (dokumentačný) a katalogizačný záznam. (bývalá ČSN
01 0195). 1965.
[2] STN 01 0196. Skracovanie názvov časopisov a iných periodík. (bývalá ČSN 01 0196).
1970.
[3] STN 01 0197. Bibliografické citácie. (bývalá ČSN 01 0197). 1971.
[4] STN 01 1001. Matematické značky. (bývalá ČSN 01 1001). 1961.
[5] STN 01 1301 (ISO 31-12). Veličiny a jednotky. 1996.
[6] STN 88 0220. Úprava rukopisov pre knihy a časopisy. (bývalá ČSN 88 0220). 1965
[7] ON 88 2503. Základné pravidlá sadzby. 1974.
[8] ISO 9. Transliteration of slavic cyrillic characters into latin characters. 1986
[9] ISO 214. Documentation – Presentation of abstracts. 1976.
[10] ISO 215. Documentation – Presentation of contributions. 1986.
[11] ISO 7144. Documentation – Presentation of theses and similar documents. 1986.
[12] Černý V.: Ami Pro 3.1 a počítačová typografie. 1. vyd. České Budějovice, Kopp 1995.
249 s.
[13] Katuščák D.: Ako písa» vysokoškolské a kvalifikačné práce. 2. vyd. Bratislava, 1998.
[14] Olšák P.: Typografický systém TEX. 1. vyd. Praha, Československé sdružení uživatelů
TEXu 1995. 272 s.
[15] Pietrasiňski Z.: Umění učit se 1. vyd. Praha, SPN 1968. 270 s.
[16] Průcha J.: Moderní pedagogika 1. vyd. Praha, Portál 1997. 496 s.
[17] Rambousek V. a kol.: Technické výukové prostředky 1. vyd. Praha, SPN 1989. 304 s.
[18] Rybička J.: LATEXpro začátečníky. 1. vyd. Brno, Konvoj 1995. 169 s.
[19] Turek I.: O materiálnych prostriedkoch vyučovacieho procesu 1. vyd., Metodické cen-
trum Banská Bystrica 1996, 41 s.
[20] Turek I.: Tvorba a výber učiva. Vzdelávacie štandardy 1. vyd., Metodické centrum
Banská Bystrica 1996. 46 s.
[21] Turek I.: Tvorba zrozumiteµného textu [Experimentálny učebný text grantového pro-
jektu VEGA] 1. vyd. Bratislava, Vienala 1997. 46 s.
LITERATÚRA 27
[22] Turek I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania 1. vyd. Bratislava, Združenie pre vzde-
lávanie EDUKÁCIA 1998. 328 s.
[23] Tvorba učebníc [Súbor predpisov] Zostav. M. Kocka. 1. vyd. Bratislava, SPN 1981.
79 s.
28 LITERATÚRA
Príloha. Obsah vz»ahujúcich sa noriem.
Nasleduje popis normatívnych dokumentov, ktoré sa vz»ahujú k problematike typografie,
sadzby a ostatných náležitostí publikovania učebníc.
STN 88 0220 Úprava rukopisov pre knihy a časopisy. (viï [6]) Táto norma nie jeveµmi relevantná pre spracovanie diplomových a dizertačných prác vo vlastnej réžii.
Okrem toho že definuje ako má vyzera» rukopis, vo forme normovanej strojopisnej
stránky, zaoberá sa hlavne korektúrnymi značkami pre prácu s rukopisom. Je teda
užitočná pre spracovanie podkladov do časopisov a zborníkov, ale nehovorí nič o
forme zasielania grafiky (perokresby, fotky, vektorové a bitmapové súbory). To si
stanovuje každý redaktor zvláš».
ON 88 2503 Základné pravidlá sadzby. (viï [7]) Aj keï budeme celú diplomovú alebodizertačnú prácu robi» trebárs na mechanickom písacom stroji, tvoríme vlastne fi-
nálnu podobu a nie rukopis. Nepripadá do úvahy aby sme celý text roz»ahali na
tridsiatich riadkoch s riadkovaním dva, pokiaµ si to teda nechceme úmyselne po-
kazi». V tejto norme nájdeme cenné informácie o zásadách správnej úpravy celej
práce. Pretože norma je pojatá veµmi komplexne, je tu aj veµa informácii nepodstat-
ných pre tvorbu dizertačných a diplomových prác. Naopak tu chýbajú informácie
o typografickom rozvrhnutí stránky. Škola, alebo vedecká inštitúcia preto väčšinou
stanovujú jednotný spôsob úpravy konkrétnej práce. To nemá znamena» klasických
”tridsa» krát šes»desiat znakov, šes» znakov od okraja”, ale grafické poňatie úpravy :
formát papiera, vzdialenos» v mm od okraja, výška písma základného textu, vzhµad
čelného listu; ale aj upresnenie vecí, ktoré sú v norme stanovené voµnejšie: člene-
nie práce, umiestnenie jednotlivých častí (obsah, register, prílohy) atï. Táto norma
patrí medzi staré oborové normy, ktoré boli po roku 1995 zrušené. Pretože neexistuje
zodpovedajúca náhrada, má pre naše účely svoj význam.
STN 01 0197 Bibliografické citácie. (viï [3]) Norma pojednáva o odkazoch na lite-ratúru (bibliografických citáciách) a o spôsobe odvolávania sa v texte na citovanú
literatúru. Táto bývalá ČSN bola vypracovaná tak aby vyhovovala norme ISO R 690
z roku 1968.Tým zároveň ruší a nahradzuje starú normu ČSN 01 6904 z roku 1963.
STN 01 0196 Skracovanie názvov časopisov a iných periodík. (viï [2]) Súvisí spredchádzajúcou normou, presnejšie stanovuje spôsob skracovania názvov časopisov
a iných periodík pri bibliografických citáciách článkov.
STN 01 0195 Bibliografický (dokumentačný) a katalogizačný záznam. (viï [1])Táto norma sa nevz»ahuje k veciam týkajúcim sa našich prác. Len v prípade že po-
trebujem rozšírenú citáciu nejakého diela, slúži táto norma ako doplnok normy STN
01 0197.
LITERATÚRA 29
STN 01 1001 Matematické značky. (viï [4]) Norma je užitočná vïaka tomu že ob-sahuje matematické značky používané v prírodných a technických vedách, na školách
aj v praxi.
STN 01 1301 Veličiny a jednotky. (viï [5]) V tejto norme je stanovené označovanieveličín a jednotiek zodpovedajúce normám ISO. Tieto normy sú však koncipované
ako nepovinné a v niektorých prípadoch kolidujú so spôsobmi zaužívanými u nás.
ISO 214 (viï [9]) Touto medzinárodnou normou je riešená tvorba abstraktu. Abstraktje povinnou čas»ou kvalifikačných prác a vyžaduje sa aj pri vedeckých článkoch.
Spôsob jeho tvorenia podµa tejto normy je dostatočne popísaný v [13].
ISO 7144 (viï [11]) Norma sa zaoberá diplomovými, dizertačnými a inými kvalifikač-nými prácami a jej použitie v praxi je dobre popísané v práci [13].
Register
ASCII editory, 21
CAD, 21
delenie slov, 12
diagramy, 21
didaktic. tech., 5
DTP, 4
Font, 4
fonty, 12
grafika, 21
grafy, 21
HTML, 4, 24
hypertex, 24
ilustrácie, 21
Internet, 4
interpunkcia, 12
kurikulum, 7
kódovanie znakov, 21
mat. prostr., 5
monografia, 5
multimédiá, 5, 24
normy, 29
obrázky, 21
odlíšenie, 11
PDF, 4, 24
perovky, 21
pomlčka, 12
predložky, 12
Sadzba, 4
sadzba – pravidlá, 11
schémy, 21
skriptá, 5
spojky, 12
spojovník, 12
TEX, 4
tech. vyuč. prostr., 5
teória učebníc, 5
Typografia, 4
typografia, 10
učebnica, 5
učebnica – funkcie, 6
učebnica – obsah, 7
učebnica – požiadavky, 6
učebnica – prvky, 9
učebné pomôcky, 5
učebný text, 5
učivo – obsah, 7
učivo – usporiadanie, 7
učivo – štruktúra, 7
WEB, 24
WYSIWYG, 4, 10
Zalamovanie, 4
zarážka, 11
zvýraznenie, 11
štandard, 7
štandardy, 7
členenie textu, 14
30
PredhovorObsahSlovnik pouzitych terminovUvod1 Vyznam ucebnice, jej funkcie a poziadavky2 Volba obsahu uciva3 Prvky ucebnic4 Priprava ucebnic4.1 Typograficka uprava a pravopis4.1.1 Format papiera a sposob tlace4.1.2 Volba fontov4.1.3 Matematicka sadzba
4.2 Clenenie textu4.2.1 Predna cast4.2.2 Jadro prace4.2.3 Prilohy4.2.4 Koncova cast4.2.5 Sprievodny material4.2.6 Cislovanie stran4.2.7 Problemy s obojstrannou tlacou
4.3 Zostavovanie zoznamu literatury4.4 Prostriedky pre tvorbu ucebnic na pocitaci4.5 Prostriedky pre vytvaranie ilustracii
5 Zvlastnosti tvorby multimedialnych publikacii5.1 Prostriedky5.2 Prehlad moznosti multimedii
ZaverLiteraturaPrilohaRegister